Odišiel Štefan Hudák

(1923 - 2005)

„Nič netrvá večne,” hovorí vo svojej básni pitvarošský rodák, publicista a básnik Štefan Hudák, ktorý v týchto dňoch opustil naše rady. Z ruky mu vypadlo pero, ktorým pravidelne prispieval aj do nášho týždenníka článkami o živote Slovače na Dolnej zemi.

Š. Hudák získal pedagogické vzdelanie na Učiteľskej akadémii v Turčianskych Tepliciach a na Komenského univerzite v Bratislave a pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach na Slovensku, kam sa presídlil po r. 1945. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Za pluhom (1941). Z jeho ďalších prác si zaslúži pozornosť biografia Andrej Sládkovič a Sliač (1970), rozhlasová hra Každý svojou pošiel stranou (1989) a súbor článkov Z dolnozemského zápisníka (1997). Súčasťou jeho literárnej tvorby sú humoresky, epigramy apod. uverejňované v rôznych časopisoch.

V osobe Štefana Hudáka odišiel posledný predstaviteľ medzivojnovej generácie slovenskej literatúry v Maďarsku.

Česť jeho pamiatke!

Štefan Hudák

Keď jar sa pominie

Polia sa dnes podobajú

obrovským školským tabuliam,

kde Slnko zlatými písmenami

napísalo vetu:

Jar prišla k nám.

Po strakatom koberci kvetov

veselo sa kotúľa čas.

Lúky a aleje

vo dne patria deťom

a večer milencom zas.

Žiaľ, nič netrvá večne,

i jar, o ktorej je reč,

sa už pominula.

O rok sa však vráti.

No moja jar

do nenávratna odletela preč.

Nová splnomocnenkyňa pre krajanov

Za novú splnomocnenkyňu pre zahraničných Slovákov 18. mája vláda SR vymenovala vedúcu kancelárie Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Vilmu Prívarovú. Kabinet zároveň k 1. júnu odvolal doterajšieho splnomocnenca pre krajanov Clauda Baláža, ktorý požiadal o uvoľnenie z postu, pretože figuroval vo zverejnených registroch ŠtB (Štátnej bezpečnosti) ako agent. Podľa C. Baláža tomu tak bolo od marca do decembra 1989 bez jeho vedomia a súhlasu.

V. Prívarová sa narodila 20. novembra 1957 v Trnave. Vyštudovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor anglický jazyk a ruský jazyk. V. Prívarová bola dosiaľ zástupkyňou splnomocnenca pre zahraničných Slovákov, pôsobila aj ako predsedníčka medzirezortnej grantovej komisie pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám. V minulosti pracovala na zahraničnom odbore Predsedníctva Slovenskej akadémie vied (1992-1994), ako vedúca medzinárodného odboru Konfederácie odborových zväzov SR (1994-1996) či ako vedúca Sekretariátu splnomocnenca pre krajanov (2000-2001).

(s-t-l)

Tanec a spev v maglódskych uliciach

VI. maglódsky slovenský deň

V miestnej Základnej a umeleckej škole Pétera Vermesyho v Maglóde usporiadali 14. mája VI. Maglódsky slovenský deň. V obci bolo v túto sobotu rušno. Podujatie sa totiž začalo v skorých popoludňajších hodinách krojovaným sprievodom účinkujúcich súborov za sprievodu dychovky z Vecsésu. Muzikanti pochádzajú síce z nemeckej dediny, ale kapela má vo svojom repertoári aj polky a marše, obľúbené v kruhu Slovákov tohto regiónu. Mladší a starší členovia kultúrnych telies sa v maglódskych uliciach zabávali ako na silvestrovskom alebo fašiangovom bále. Vodiči prechádzajúci obcou museli mať v tento deň trpezlivosť, ale vďaka organizátorom uzatvorenie hlavnej cesty v čase prechodu sprievodu nespôsobovalo problémy. Miestni záujemcovia o tradičný folklór s radosťou vítali pred svojimi domami známe miestne tváre, resp. pozvaných hostí. Na takty dychovky sa z popoludňajšieho spánku prebudila aj teta Anna Sluková Ostertáková. S dcérou Annou Pálovou Slukovou sedela pred domom. Porozprávala nám, že jej generácii kedysi spôsobovala ťažkosti maďarčina, ale dcéra už skôr iba rozumie po slovensky.

Po návrate sprievodu na školský dvor sa začal kultúrny program. V mene organizátorov pozdravil prítomných predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Ján Petrovič. Starosta veľkoobce Maglód Pavol Tabányi vo svojom prejave odvolávajúc sa na príslovie „Bez minulosti niet budúcnosti“ zdôraznil význam zachovávania tradícií. Radca Celoštátnej slovenskej samosprávy pre Peštiansko-Báčsko-Kiškunský región Dr. Július Alt nostalgicky spomínal na časy, keď v rámci Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku sprevádzal miestny folklórny súbor na kultúrnych zájazdoch od Zemplína až po Komárňanskú župu. Pán radca vyslovil poľutovanie nad tým, že v radoch obecenstva vidí väčšinou príslušníkov staršej generácie. V čase, keď je už toľko možností na národnostnom poli, sa mladšia generácia menej angažuje.

V kultúrnom programe po úvodnej recitácii Zuzany Tabányiovej z Maglódu, ktorá predniesla parodistickú dvojjazyčnú báseň Jána Gerčiho o miešanej reči Slovákov v Békešskej Čabe v dvadsiatych rokoch minulého storočia, patrilo javisko folklóru. Okrem súboru Klubu dôchodcov v Peterke, Pávieho krúžku z Rákoškerestúru, folklórneho súboru Rozmarín z Dabašu-Šáre a zboru maglódskeho Klubu žien sa predsa len predstavili aj príslušníci mladšej generácie - maglódsky folklórny súbor Kacamajka predviedol o. i choreografie zo svojej obce a mládežnícky tanečný súbor z Rákoškerestúru sa prezentoval kerestúrskymi tancami z obdobia od fašiangov po Turíce. Organizátori pozvali na stretnutie aj maďarský súbor z blízkej Gomby.

S tancom a zábavou nebolo treba čakať do večera, po ukončení kultúrneho programu Maglódčanky pozvali do tanca známych z radov obecenstva a pred javiskom opäť panovala „bálová“ atmosféra. Slováci z okolia Maglódu sa lúčili s tým, že o rok, keď miestni obyvatelia pod vedením Jána Petroviča budú opäť iniciovať založenie slovenskej menšinovej samosprávy, sa stretnú na VII. maglódskom slovenskom dni.

(csl)

Vacov - Dubnica

Za spoločným stolom

V poslednom čase sa stále väčšmi utužujú styky medzi mestami Vacov, Dubnica nad Váhom a Nitra, o čom svedčí častá výmena delegácií. Ako to potvrdil na zasadnutí vacovskej slovenskej samosprávy jej predseda dr. Július Alt, nedávno sa vo Vacove stretli dubnickí žiaci so svojimi kamarátmi zo školy K. Földváryho, kým začiatkom júna vacovskí školáci odcestujú na atletické preteky do Dubnice. Podobne čulé styky udržiavajú aj kluby dôchodcov.

Predstavitelia Dubnice rokovali vo Vacove o. i. o ponuke programov, ktorú poskytnú ako hostia v rámci pripravovanej trojdňovej veselice. Medzi účinkujúcimi vystúpi aj svetoznámy súbor Vršatec. Z ďalších akcií dr. J. Alt uviedol medzinárodnú konferenciu Bez hraníc, ktorej spoluorganizátorom je slovenská menšinová samospráva a Slovenský večer, na ktorom ečerský folklórny súbor predstaví Ečerskú svadbu.

Na zasadnutí samosprávy sa hovorilo aj o skúsenostiach z doterajšej výučby slovenčiny. Účastníci bezplatného kurzu, ako povedal M. Mata, sa ešte v tomto roku podrobia štátnej skúške základného alebo stredného stupňa. O vyučovaní slovenčiny v rámci krúžku na Základnej škole K. Földváryho referovala učiteľka M. Menczerová. Poslanecký zbor rozhodol, že finančne podporí cestu žiakov do Dubnice, kde sa zúčastnia športových pretekov.

(af-o)

Slovenská samospráva XVII. obvodu Budapešti

Jubilejné oslavy

Slovenskou svätou omšou, ktorú celebroval farár Attila Kónya, sa v rímsko-katolíckom kostole v Rákoškerestúri začali v Turíčný pondelok oslavy 10. výročia založenia Slovenskej menšinovej samosprávy XVII. obvodu Budapešti. Po omši sa účastníci osláv v krojovanom sprievode presunuli do Osvetového domu Juraja Dóžu, kde sa konal slávnostný galaprogram. Jubilantov prišli pozdraviť Slováci zo XVII. obvodu, ako aj z okolitých obcí Ečer, Maglód, Cinkota, Malá Tarča, Veľká Tarča a Dabaš-Šára.

Kam len oko dovidelo, všade kavalkáda farieb, množstvo mladých a starších ľudí zabávajúcich sa na takty dychovky. Hostitelia vítali sprievod pred kultúrnym domom čerstvo upečenými chutnými koláčmi. O dobrú náladu sa už na ulici postarali účastníci galaprogramu. Na javisku osvetového domu pozdravila prítomných predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy XVII. obvodu Budapešti Mária Eprešová. Slávnostný prejav predniesol starosta Samosprávy XVII. obvodu Budapešti Dr. Attila Hoffmann, ktorý vyzdvihol skutočnosť, príznačnú pre XVII. obvod už celé stáročia, a to pokojné spolunažívanie Slovákov, Nemcov a Maďarov. Ďalej vyslovil potešenie nad tým, že v obvode žijúci Slováci sa intenzívne zapájajú do rôznych aktivít a zagratuloval im k peknému jubileu, ktoré potvrdzuje oprávnenosť existencie miestneho slovenského voleného zboru. M. Eprešová potom podala stručný prehľad o činnosti slovenskej samosprávy za uplynulé obdobie. Nezabudla pripomenúť samotné založenie poslaneckého zboru, ktoré si vyžadovalo na čas i energiu náročnú prípravu. O súčasnej situácii sa zmienila veľmi optimisticky, veď dodnes sa im podarilo zachovať jazyk svojich predkov. Ba, získali si aj mládež, s ktorou vďaka Eve Gácsiovej nacvičujú slovenské ľudové tance a rôzne starodávne zvyky. V spojitosti s tým pani predsedníčka pripomenula ich ďalšie jubileum, a to 10. výročie založenia Kerestúrskeho slovenského ženského speváckeho zboru, ktorý tiež vedie E. Gácsiová. Už druhý rok prebieha pod záštitou ich samosprávy slovenský jazykový kurz, odoberajú časopisy Ľudové noviny a Budapeštiansky Slovák, organizujú zájazdy do Slovákmi obývaných lokalít krajiny, navštevujú divadlá, úzko spolupracujú so Slovenskou samosprávou Budapešti a s Klubom slovenských dôchodcov každý rok v Turíčny pondelok organizujú najväčšiu slovenskú akciu v obvode, v rámci ktorej v tomto roku oslávili 10. výročie svojho vzniku.

Kultúrny program ani nemohol začať iný ako jubilujúci spevácky zbor. Predstavil sa kyticou ľudových piesní, ktoré spieval na svojom prvom vystúpení pred desiatimi rokmi. Potom sa na javisku vystriedal Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, Spevácky zbor Rozmarín z Dabašu-Šáre, Mládežnícka tanečná skupina Zelený veniec z Ečeru, Mládežnícky tanečný súbor z Maglódu, Spevácky zbor Venčok z Veľkej Tarče a Tanečný zbor Panónia z Malej Tarče. Posledné číslo taktiež patrilo hostiteľom - ženskému speváckemu zboru, ktorý vystúpil spolu s mladými tanečníkmi a s najmenšími Slovákmi obvodu.

Milý a na úrovni predvedený kultúrny program zaujal všetkých divákov. Tešili sme sa najmä tomu, že pozostával iba zo slovenských čísel, za čo Kerestúrčanom zvlášť ďakujeme a gratulujeme!

(kk)

Nový časopis euroregiónu

Z oboch strán Dunaja

Vyšlo prvé číslo kultúrneho časopisu euroregiónu Ister - Granum (Dunaj - Hron) pod názvom Átkelő (Priechod) v edícii nadácie Región Sever - Východ. V ostrihomskom Osvetovom dome Á. Bajora ho predstavil verejnosti vedúci Združenia priateľov Štúrova a Ostrihomu Tibor Nagyfalusi. Cieľom nového časopisu je napomáhať vzájomné styky spisovateľov a umelcov na oboch stranách Dunaja. Ako povedala šéfredaktorka Anikó Viktória Bartošová, redakcia má v úmysle prinášať hodnotné štúdie miestnohistorického rázu. V 1. čísle časopisu sa čitateľ môže oboznámiť napríklad s výučbou v ostrihomskej stolici na počiatku 20. storočia, alebo s kultúrnymi podujatiami v Ostrihome v rokoch 1925 - 1945. Z hľadiska slovenskej národnosti je nepochybne prínosný článok Gregora Papučka Slovenská obec, ktorá má krásnu literatúru. Autor v ňom informuje o tvorbe svojej a svojich spolurodákov Laca Klausa, Imricha Fuhla a Marty Glückovej Demjénovej z Mlynkov a Ildiky Fúzikovej z Kestúca. Časopis by mal vychádzať dvakrát ročne, na jar a v jeseni. Jeho redakcia je v Pilíšskej Čabe.

(ok)

Ostrihom

Turíčna výstava a jarmok

Tradičné podujatie, ktoré pod týmto názvom už trinásty raz usporiadali v Ostrihome, oddávna napomáha upevňovanie stykov maďarských a slovenských podnikateľov pôsobiacich v euroregióne Ister - Granum (Dunaj - Hron) a návštevníkom z rôznych končín krajiny zase zabezpečuje možnosti na nákup tovaru a na rozptýlenie. Cieľom tohoročného podujatia bolo zdôrazniť jeho hospodársky charakter a zvýšiť jeho popularitu doma i v zahraničí.

Huť

Sídlo pre samosprávu

Zasadnutia Menšinového výboru pri Samospráve mesta Ostrihom, ktoré sa konalo v týchto dňoch, sa zúčastnila aj externá členka výboru, predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Ostrihome (Huť) Rozália Fridvalská. Vo svojom vystúpení konštatovala, že prvoradou úlohou slovenskej samosprávy v tomto roku je získať vlastné sídlo prebudovaním miestnej hasičskej zbrojnice. R. Fridvalská informovala prítomných, že aj tohto roku usporiadajú v Huti Stretnutie pilíšskych obcí a že v súlade so zachovávaním národnostných tradícií všemožne podporujú činnosť slovenskej detskej tanečnej skupiny, ktorá nedávno vznikla pri tunajšom pávom krúžku.

Medzinárodné obecenstvo na národnostnom dni mlynskej školy

V Spoločenskom dome v Mlynkoch sa 12. mája zišli žiaci miestnej základnej školy, pedagógovia a rodičia, aby si podľa viac ako tridsaťročnej tradície pozreli kultúrny program jednotlivých ročníkov. Po recitácii básne miestneho rodáka Gregora Papučka Vítanie hostí a dvojjazyčných privítacích slovách žiačok vyšších ročníkov riaditeľka školy Katarína Sziveková vyslovila radosť z toho, že na tohoročnom národnostnom dni školy môže v radoch obecenstva privítať aj hostí zo zahraničia. Mlynská základná škola sa totiž zapojila do medzinárodného programu Sokrates, podporovaného Európskym spoločenstvom, a na národnostný deň pozvala aj delegácie partnerských škôl. Mlynčania si v projekte „Folklór“ vybrali za úlohu spracovať jarné zvyky svojej obce od fašiangov po Veľkú noc, na túto tému zorganizovali výstavu prác žiakov, inštalovanú v priestoroch školy. Národnostný deň bol záverečným aktom celého projektu, takže predstavitelia partnerských škôl z Nemecka, Českej republiky, Poľska a Slovenska si okrem návštevy miestnej školy a výmeny názorov mohli pozrieť aj bohatý kultúrny program Mlynčanov.

V programe vystúpili aj deti miestnej materskej školy. Pod vedením učiteliek Kataríny Jánskej a Marty Somogyiovej predniesli slovenské piesne a riekanky. Žiaci základnej školy pomocou svojich učiteliek na tento deň pripravili naozaj pestrý program, v ktorom boli zastúpené recitácie i moderný tanec, folklór i divadlo. Mlynky majú bohaté tradície v oblasti folklóru, takže účastníci národnostného dňa sa mohli kochať v slovenských i maďarských ľudových tancoch, krásnych pilíšskych slovenských ľudových piesňach v podaní o. i. tých žiakov, ktorí postúpili do celoštátneho kola Spievaniek. Treba pripomenúť, že medzi spevákmi sú aj chlapci, čo je v ich veku zriedkavejšie. Je potešiteľné, že popri futbale a iných záľubách si nájdu čas aj na zachovávanie tradícií. Piataci zamerali svoje vystúpenie na tému spomínaného programu Sokrates, predstavili spracované mlynské veľkonočné zvyky s korbáčmi a tradičným šibaním. Mlynskí žiaci sa venujú aj dramatickej tvorbe, v tento deň sme tu videli okrem klasických inscenácií (Červená Čiapočka, Ako Selčania chlieb sadili) aj humorné jednoaktovky zo študentského života. Za úroveň kultúrneho programu patrí vďaka žiakom aj pedagógom, ktorí ich pripravili, menovite Agneši Bíróovej, Helene Holcapfelovej-Kolozsváriovej, Gabriele Misákovej-Wágnerovej, Marte Papučkovej-Glückovej, Monike Pellerovej, ako i predsedníčke miestnej slovenskej samosprávy Marte Demjénovej, ktorá vedie krúžok moderného tanca.

Na záver sa ku školákom pridali aj dospelí kultúrnici. Po miestnych melódiách dychovky Tót-Party patrilo javisko chýrnemu miestnemu páviemu krúžku, ktorý po predvedení svojho programu na rozlúčku spolu s obecenstvom zaspieval pieseň „Pilíšska kasáreň maluvaná...“.

- Ani by sme si neboli mysleli, že 25 km od Budapešti existuje obec, kde počuť takúto peknú slovenčinu, - povedali nám učiteľky detvianskej základnej školy Elena Jamnická-Hoššová a Zdena Jamnická. - Bolo príjemným prekvapením počuť básne, riekanky, ktoré aj my využívame vo vyučovacom procese...

Po kultúrnom programe sa na recepcii, ktorú by snáď bolo lepšie nazvať priateľským posedením, po pozdravných slovách starostu obce Jozefa Havelku vytvorila príjemná atmosféra, kde hostia a hostitelia spoločne spievali pilíšske i detvianske slovenské ľudové piesne.

Mlynskí žiaci v rámci programu Sokrates v júni navštívia detviansku základnú školu a v budúcom školskom roku všetky školy, zapojené do tohto medzinárodného programu, budú mať možnosť predviesť svoj kultúrny program v Luhačoviciach (Česká republika), na promenáde tamojších kúpeľov.

(la-)

Slovenčina v čabianskych školách

V Békešskej Čabe v dvoch školách vyučujú slovenčinu ako predmet. Po zlúčení dvoch základných škôl na Kölcseyho a Petőfiho ulici sme sa rozprávali s učiteľkou slovenčiny Zuzanou Kövesiovou-Žilákovou:

- Od tohto školského roku už pracujem len tu, na Petőfiho ulici. Mám tu k dispozícii jednu malú učebňu. To je dobré, ale nie s každou triedou sa sem zmestíme.

- Ako dlho ste pracovali v škole na Kölcseyho ulici?

- Dvadsaťpäť rokov. Ešte stále tam mám niektoré veci, ktoré si musím odniesť. Tam sme vyučovali slovenčinu od prvej triedy po ôsmu. Niektorí naši žiaci zložili aj štátnu skúšku, niektorí pokračovali v štúdiu na slovenskom gymnáziu alebo sa učili slovenčinu inde, napríklad v evanjelickom gymnáziu, kým ju tam vyučovali. Pár mojich bývalých žiakov skončilo odbor slovenčiny aj na vysokých školách.

- Ako je to s vyučovaním slovenčiny v tejto škole?

- Tu sú po tri paralelné triedy. Z tých sa môžu prihlásiť deti na slovenčinu, a tak sa vytvorí skupina. Prvákov mám 18. Vedenie školy ma informovalo, že na budúci rok zapísali rodičia veľa detí na slovenčinu. Deti, ktoré sa zúčastňujú výučby slovenčiny, patria medzi najlepších žiakov školy. Napríklad jeden chlapček z tretej triedy prakticky bez chyby píše diktáty. Teraz sa výučba končí v štvrtom ročníku. Sú také názory, že takto to nemá zmysel. Ja si nemyslím, že je to také jednoznačné.

- Keby bol záujem, mohla by pokračovať vo vyšších ročníkoch?

- Vedenie školy by tomu nebránilo. Uvidíme, aké sú reálne možnosti na prípadné pokračovanie.

- Prečo zapisujú rodičia deti na slovenčinu?

- Hovoria, že keď dieťa štúdium zvládne a má záujem, tak prečo nie? Mám aj také deti, ktoré mali slovenské zamestnania už v škôlke.

Vo Viniciach v Základnej škole na Madáchovej ulici sme sa rozprávali s učiteľkami slovenčiny Alžbetou Rencsiovou-Gálikovou a s Martou Péterovou:

- V našej škole prebieha výučba slovenčiny od prvej po ôsmu triedu. V každom ročníku máme po jednej skupine, priemerne 8-10 detí. Slovenčina býva ako šiesta či siedma hodina. Snažíme sa, aby učiteľka, ktorá začne vyučovať v prvom ročníku, mohla viesť svoju skupinu až po ôsmu triedu. Na prvom stupni máme ešte kolegyňu Emíliu Gécziovú, aj ona vyučuje slovenčinu.

- Aké výsledky dosahujete vo vyučovaní slovenčiny?

- Na nás, na tento typ školy, sa často zabúda. Čo my robíme, to je aspoň také dôležité ako práca v dvojjazyčných školách. Naši žiaci si osvoja jazyk na určitej úrovni, vzbudíme v nich záujem o národnosť, o pôvod. Tieto deti sa učia slovenčinu buď v našej škole, alebo nikde. To je realita. My deti na štátnu skúšku nepripravujeme, ani to rodičom nesľubujeme. Pri našich podmienkach to nie je reálne. V posledných rokoch sa 4-5 ôsmaci prihlásili na slovenské gymnázium, aj keď nie všetci na prvom mieste. V tomto roku si traja podali prihlášky aj na slovenské gymnázium. V týchto veciach rozhodujú žiaci a rodičia.

- Prečo zapisujú rodičia deti na slovenčinu?

- Najčastejšie rodičia majú slovenské korene, prípadne sa tiež učili slovenčinu. Okrem toho aj v škôlke mali deti slovenské zamestnania. No stretávame sa aj s odôvodnením, že „Mne matka povedala, že je dobré, ak sa učím ešte jeden jazyk.“

- S akými nedostatkami sa stretávate pri práci?

- Výber učebníc máme len na prvom stupni. My používame kétšoproňskú učebnicu. Na druhom stupni máme problémy s učebnými pomôckami, to sme už viackrát napísali. Nič sa nestalo v tejto oblasti. Máme dosť zastaralé pomôcky a také, ktoré sme si my urobili. Pred niekoľkými rokmi sme získali finančnú podporu, tak sme mohli navštíviť napríklad Slovenský Komlóš a Sarvaš. Teraz je to horšie. Čo sa týka školení, do Budapešti dostávame pozvánky, ale my si nemôžeme dovoliť účasť. Je to časovo veľmi náročné, veď my vyučujeme aj iné predmety. Tu na Čabe alebo v okolí už roky nebolo nič zorganizované, kde by sme sa mohli stretnúť s kolegami, vymeniť si skúsenosti, získať nové informácie.

(aki)

Rozlúčka békeščabianskych maturantov

Rozlúčková slávnosť patrí medzi tie podujatia, na ktoré si asi nikto celkom nezvykne, aj keď sa ich zúčastňuje rok čo rok. Odznie posledné zvonenie, potom nastane chvíľka ticha a zaznejú piesne rozlúčky. Maturanti na čele s triednym profesorom naposledy prejdú triedami, tak sa lúčia so školou, so spolužiakmi a s učiteľským zborom. Rozlúčková slávnosť v békeščabianskom slovenskom gymnáziu sa konala 7. mája. Vtedy mali už maturanti za sebou písomnú skúšku zo slovenčiny, ktorú písali predošlý deň.

Rozlúčková slávnosť prebiehala na školskom dvore, kde čakali maturantov rodičia, príbuzní, kamaráti. Najprv odznela báseň Ivana Kraska Život: „Volám ťa, Život, do boja / od ranných do večerných zôr / pre krásnu dcéru našich hôr!“ V mene tretiakov sa lúčil Zsolt Bereczky slovami „My sa na vás určite budeme pamätať, lebo vy ste boli fantastickou triedou. Takou triedou, ktorá sa skladá z pätnástich samostatných individualít. Bez zveličenia môžem povedať, že táto trieda bola určujúcim faktorom kultúrneho, športového a spoločenského života nášho gymnázia. Nemôžeme zabudnúť na vystúpenia, na ktorých sa zúčastnili dievčatá dvanásteho ročníka, ani na športové zápasy, kde úspešne zastupovali našu školu symbolizovanú listom lipy. Boli ste aktívnymi partnermi aj v činnosti študentskej samosprávy."

Najdojímavejším momentom bola aj v tomto roku rozlúčka maturantov. Rozlúčili sa so žiakmi školy, odovzdali školskú zástavu tretiakom, rozlúčili sa s každým učiteľom, poďakovali za prácu technickým zamestnancom a v neposlednom rade vyjadrili vďaku svojím rodičom za výchovu. Boli to ťažké chvíle najmä pre tých, ktorí chodili do tejto školy dvanásť alebo aj viac rokov, veď viacerí sem prišli ako škôlkári.

Triedna profesorka Mária Ištvánová pri svojom rozlúčkovom prejave citové napätie už ďalej nestupňovala. Začala svoj prejav pokojným, istým hlasom: „Ja sa s vami nelúčim, lebo slovo rozlúčka znamená pre mňa niečo definitívne uzavreté. My sa takto nelúčime. Nič nie je uzavreté, len sa nebudeme tak často stretávať. Pozrite sa, aj slnko nám zasvietilo...“ Potom hovorila o spoločných zážitkoch a o tom, že tento ročník bol experimentálnym, veď skladá maturitné skúšky podľa nového systému.

Riaditeľka Edita Pečeňová vo svojom prejave tiež zdôraznila, že táto trieda z viacerých hľadísk môže byť vzorom pre mladších. Pedagogický zbor zvlášť ocenil vynikajúce študijné výsledky a prezentáciu školy Edity Péterovej a Alfiji Zelmanovej. Tým sa skončila rozlúčková slávnosť.

Na záver treba aspoň v krátkosti spomenúť, v čom spočívajú pozoruhodné výsledky tohoročných békeščabianskych maturantov. Piati zložili štátnu skúšku stredného stupňa z angličtiny alebo z nemčiny, jedna žiačka obsadila tretie miesto v župnom kole predmetovej súťaže z biológie, dve študentky obsadili vlani prvé a tretie miesto v celoštátnej predmetovej súťaži zo slovenčiny. Na maturitné skúšky vyššej úrovne sa prihlásili z biológie (2), matematiky (1), slovenčiny (10), a dve spomenuté študentky získali maturitu zo slovenčiny automaticky.

(aki)

Komlóšski recitátori v Komárne

Gymnázium Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne už tretí raz pozvalo Slovenskú základnú školu v Slovenskom Komlóši na recitačnú súťaž Dobré slovo. Táto súťaž sa každý rok uskutočňuje v rámci Komárňanských dní. Predminulý rok ju rozšírili na medzinárodnú.

Pani riaditeľka komlóšskej slovenskej základnej školy Gabriela Mariková a pani učiteľka Zuzana Kočišová spolu so súťažiacimi Katkou Karkušovou, Adrienn Rádaiovou, Viktóriou Valjerovou a Matúšom Šutom pricestovali do Komárna 27. apríla. Privítala ich pani profesorka Marianna Csémyová, organizátorka súťaže. Všetci súťažiaci z Maďarska boli ubytovaní v hoteli a po výbornej večeri si išli pozrieť centrum mesta. Súťaž sa začala na druhý deň vo veľkej aule, kde všetkých prítomných privítal riaditeľ gymnázia Imre Andruskó. S príhovorom vystúpila aj podpredsedníčka Národného zhromaždenia MR Ibolya Dávidová, ktorá zdôraznila, že kultúra by mala spojiť naše národy tak ako táto súťaž. Vystúpil aj podpredseda vlády SR Pál Csáky, ktorý hovoril o tom, aká bude budúca tvár Európy. Vyzdvihol, že viacjazyčnosť je jej základná podmienka. Predstavila sa aj porota.

Hlavným cieľom tejto súťaže je rozvíjať jazykové a komunikatívne schopnosti žiakov a pestovať kladný vzťah ku kultúrnym a národným tradíciám. Po súťaži už všetci netrpezlivo čakali na vyhodnotenie. Každý súťažiaci si odniesol domov malý darček - knihu. Komlóšski žiaci nesklamali ani tento rok. V prednese prózy získal 2. miesto Matúš Šuta a v prednese poézie obsadila 3. miesto Adrienn Rádaiová. Srdečne im blahoželáme!

Ľubomíra Rollová

Spievanky vo Veňarci

Veňarec - novohradská dedinka, ktorá je už dlhé roky baštou novohradskej slovenskej menšiny. Tu sa zrodila súťaž Slovenské spievanky, ktorá odvtedy zapustila hlboké korene a prerásla do celoštátnej prehliadky. Začiatkom mája sa vo veňareckej škole pod záštitou Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) konalo predkolo súťaže, ktoré otvorili starosta Andrej Kollár, riaditeľ školy Ladislav Pintér a učiteľka Ruženka Komjáthiová. Všetci mali krásne príhovory, najpamätnejšou však bola myšlienka pána riaditeľa: „Toto podujatie nie je súťaž, nie sú to preteky. Je to jedno veľké rodinné stretnutie, keď sa navzájom obdarúvame a to darmi najvzácnejšími, vzácnym dedičstvom -prekrásnymi slovenskými ľudovými piesňami.“

Porota, ktorú tvorili Ruženka Egyedová-Baráneková, Mária Matiášová a Juraj Matiáš, zažila veľa pekných chvíľ. Bolo radosťou sledovať spev mladých ľudí, ktorí začali spievať ešte ako malí žiaci a vyrástli prakticky pred očami poroty. Okrem toho sa každý rok v repertoári mladých umelcov objaví niekoľko nových autentických piesní, ktoré potvrdzujú, že naši predkovia boli mimoriadne spevavým a poetickým národom.

(f-egy)

Do celoštátnej finálovej súťaže postúpili:

Prvá kategória

Peter Kaliczka (Legínd)

Gabriela Gécziová (Veňarec)

Druhá kategória:

Uršuľa Grenáčová (Šápov)

Teodora Kováčová (Veňarec)

Peter Pusta (Veňarec)

Spevácka skupina z Alkáru

Tretia kategória

Žofia Komjáthiová (Veňarec)

Spevácka skupina z Veňarcu

Štvrtá kategória

Spevácka skupina z Veňarcu