Ľudové noviny č.  1 / 2006

Ján Fuzik

Príklady

Svetoznámy francúzsky filmový režisér Jean Renoir - syn nemenej slávneho maliara - v spomienkach na svojho otca s uznaním napísal: „Deti stvoria rodičia, ale až po ich narodení...“ Vo výchove, formovaní dieťaťa, teda v tom ozajstnom „stvorení“, hrá nesporne najdôležitejšiu rolu rodinné prostredie. A neskôr, samozrejme, škola. Či už materská, alebo tá riadna, v ktorých sa dieťa, žiak a študent socializuje v stále širšom kolektíve. Ako všade a pre všetky národnosti vo svete, ani pre nás, Slovákov v Maďarsku, nie je však jedno, ako táto tvorba človeka prebieha. Či si dieťa v škole zachová, osvojí a rozvíja slovenčinu, či sa v ňom vypestuje, alebo posilní pocit slovenskosti, nazývaný módne aj identita. Naschvál naznačujem rôzne východiská a stupne daného procesu, veď dobre vieme, že už aj to druhotné stvorenie, výchova v rodine neprebieha v súčasnosti z tohto hľadiska bez ťažkostí. Puto bežného používania a odovzdávania slovenčiny mladším pokoleniam sa v prevažnej väčšine našich rodín už pretrhlo. Ako to naši bádatelia so svojou odbornou strohosťou konštatujú: slovenčina stratila svoju komunikatívnu funkciu. Pred niekoľkými, ale nezriedka aj pred mnohými desaťročiami. A riešenie očakávame - možno trochu pohodlne a zjednodušujúc celú vec - iba od škôl. Od takzvaných našich škôl, v ktorých sa akou-takou formou slovenský jazyk ešte zachoval. Od popoludňajších krúžkov až po výučbu prevažnej väčšiny predmetov. Máme ich však spolu ešte vyše päťdesiat v celej krajine! Lenže učitelia tu i tam rovnako zalamujú rukami, že oni sami to všetko preklenúť nedokážu, a že stále väčšie trhliny na našom vreci nezaplátajú. Látka pritom starne a z nášho dedičstva sa stále viac rozsýpa....

Ale kde potom hľadať spásu, ak nie v školách? Bola to otázka, ktorou sme sa vlani, ale už aj v predchádzajúcich rokoch veľa zapodievali. A budeme sa jej hodne venovať i v tomto novom roku 2006. Výchovno-vzdelávací výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sa snažil zmapovať situáciu slovenskej národnostnej výučby v Maďarsku a navrhol aj akčný program na jej zlepšovanie. Otázky dotvorilo i Valné zhromaždenie CSS a podľa toho sa snažíme pokračovať v práci. Čo sa nám podarilo dosiahnuť doposiaľ? Nesporne najväčším a doteraz nevídaným úspechom je fakt, že CSS prevádzkuje už dve slovenské školy so žiackymi domovmi, sarvašskú a čabiansku. Prevzali sme ich predovšetkým kvôli samostatnej činnosti a nenarušenému rozvoju, čo sa už prejavilo vo výraznom zvýšení počtu škôlkárov v oboch ustanovizniach. Podľa platných uznesení a dohôd CSS sa stane od 1. júla 2007 aj prevádzkovateľom Slovenskej základnej školy a žiackeho domova v Novom Meste pod Šiatrom. Tento náš krok motivovala predovšetkým snaha o záchranu samostatnosti inštitúcie, ktorú zakaždým chceli pričleniť k niektorej miestnej maďarskej škole. Reorganizačné snahy utíchli, aj búrky okolo nej, takže veríme nielen v pokojnú a úspešnú prácu školy, ale aj v jej ďalší rozvoj, aký sme mohli zaznamenať i v Slovenskom Komlóši. Prevádzku tamojšej dvojjazyčnej základnej školy podľa súčasných právnych predpisov nemôžeme síce prevziať, ale stačila správa, že sa jej budova obnoví a rozšíri - príslušné práce už prebiehajú - a záujem o ňu sa očividne zvýšil.

Pomocou Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa nám podarilo zdvojnásobiť počet turnusov v školách v prírode na Slovensku. Čo je však ďalšou starosťou, ale aj radosťou zároveň: nároky našich škôl ďaleko presahujú súčasné štyri možnosti ročne. Taktiež plánujeme vypracovať systém štipendií, ktorý by napomáhal zaškoľovanie žiakov do slovenských gymnázií a neskôr na univerzitné katedry či už doma, alebo na Slovensku. Spolu so Zväzom Slovákov v Maďarsku a jeho nadáciou Lipa sme položili základy projektu, žiaľ, finančná podpora na základe medzinárodnej dohody o vzájomnej podpore menšín zo Slovenska zatiaľ na jej konto neprišla. Urobíme však, čo je v našich silách. Prácu slovenských pedagógov - ktorú si mimoriadne vážime - mienime podporiť aj tým, že doterajšiu efektívnu činnosť nášho Slovenského metodického centra pre materské školy rozšírime aj na verejné školstvo.

Často sa nám stáva, že závidíme našim vojvodinským, alebo sedmohradským krajanom ich prirodzený slovenský život, samozrejmú identitu. Podobný pocit sa ma zmocnil, keď som v slovenskom mesačníku, vychádzajúcom v Rumunsku, čítal vyznanie istého nadlackého stredoškoláka: „Ja som Slovák a som tomu rád. Je to moja národnosť a som hrdý na to. Moji rodičia sú Slováci a preto som dostal aj ja slovenskú krv. Som Slovák a nezáleží mi na tom, kto to vie. Byť Slovákom je jedným z mojich najväčších bohatstiev, s ktorým sa môžem naozaj chváliť...“

U nás by z rôznych dôvodov asi máloktorý mladý človek sformuloval takéto vyznanie ako Jaroslav Černota z Nadlaku. Sú však menej hodnotné študentské práce tých našich žiakov, ktorí sa z Čaby, Sarvaša, Komlóša a ďalších škôl pravidelne aktivizujú na výzvu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, alebo sa zapájajú do celoštátnych študentsko-vedeckých súťaží, zúčastňujú sa recitačných či divadelných prehliadok? Veru nie!

O práci v rôznych spolkoch, slovenských samosprávach alebo v Organizácii slovenskej mládeže v Maďarsku ani nehovoriac. Preto nás potešila správa, že sa obnovilo vedenie našej celoštátnej mládežníckej organizácie. Nadviazali sme nielen kontakty s nimi, ale ihneď sme sa dohodli aj na prvej spoločnej akcii. A dúfame, že aj v nastávajúcich menšinových voľbách objavíme čoraz viac mladých tvárí.

Rok 2006 sa bude totiž vyznačovať aj parlamentnými a komunálnymi voľbami. O tých prvých - už koľký raz! - sa z nášho užšieho národnostného hľadiska škoda zmieňovať. Našich poslancov asi znovu nebudeme voliť! (To „asi“ ponechávam kvôli zázrakom. Po napísaní týchto riadkov sa ešte pokúsime spolu s ostatnými predsedami celoštátnych menšinových samospráv uplatniť naše zákonné právo na parlamentné zastúpenie.)

Celkom iná bude situácia s voľbami do menšinových samospráv. Ako je známe, po dlhých rokoch parlament schválil v júni 2005 novelu menšinového zákona, ktorá by mala posilniť našu činnosť a garantovať financovanie i prevádzkovanie našich inštitúcií. Vo volebných predpisoch nastali pritom zásadné zmeny. Najhlavnejšia bude azda tá, že iba my sami, Slováci v Maďarsku, by sme si mali voliť naše miestne, a najnovšie i župné samosprávy a napokon celoštátny zbor. Sleduje sa tým aj odstránenie doterajšieho zneužívania zákona. Má to, samozrejme, i svoju cenu: musíme sa do volieb prihlásiť, priznať vlastnú slovenskú národnostnú príslušnosť. Na základe toho sa potom môžeme dožadovať našich menšinových práv a uplatnenia zákonných predpisov.

Mnohí sa toho ešte obávajú, ale po spoločných prípravách to musí ísť. Veď aj pri poslednom sčítaní ľudu sa nás hlásilo k slovenskej národnosti o 70 percent viac, ako pred desiatimi rokmi! A keď sa nám už podarilo niektorých našich mladých ľudí natoľko úspešne vychovať a usmerniť, že svojou prácou, záujmami a aktivitami sa rozhodne hlásia k našej slovenskej národnostnej veci, tak si vo chvíľach ťažších rozhodnutí zoberme príklad práve z nich! Alebo z onoho nadlackého stredoškoláka.

Vilma Prívarová predsedníčkou Úradu pre zahraničných Slovákov

Vláda SR koncom decembra súhlasila s vymenovaním Vilmy Prívarovej za predsedníčku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Funkcie sa oficiálne ujala 1. januára, kedy zo zákona vznikol tento úrad. Funkčné obdobie predsedu je päťročné a úrad sídli v Bratislave. V. Prívarová bola od júna 2005 splnomocnenkyňou vlády pre zahraničných Slovákov. Úrad sa má okrem iného podieľať na tvorbe štátnej politiky starostlivosti o krajanov.

Novoročný vinš Matice slovenskej

Slováci celého sveta oslavujú Sviatky Narodenia s nesmierne citlivým a duchovným prežitím. Chvalabohu. Aj do života Slovákov celého sveta vstupujú po týchto chvíľach a okamihoch nové dni roka 2006. Vám, sestry a bratia, Vašim priateľom, príbuzným a sympatizantom vo svete želá najstaršia národná, kultúrna, vedecká a spoločenská ustanovizeň Slovákov celého sveta - Matica slovenská (1863) nielen veľa dobrého zdravia, pokoja, ale i úspechov a odvahy vo všetkých krokoch, ktoré budete v r. 2006 podnikať na prospech slovenských národných, duchovných, kultúrnych a spoločenských vecí všade, kde sa ocitáte na svete.

S úctou

Jozef Markuš, predseda MS

Stanislav Bajaník, riaditeľ Krajanského múzea MS

„Vyznamenanie dáva energiu do práce...“

Deň menšín v Šalgótarjáne s Veselou vdovou F. Lehára

V Osvetovom stredisku Attilu Józsefa v Šalgótarjáne sa 20. decembra po tretíkrát zišli Slováci z Novohradskej a Hevešskej župy, aby spoločne oslávili Deň menšín. Pred kultúrnym programom, operetou Franza Lehára Veselá vdova v podaní Štátnej opery v Banskej Bystrici, aj tentokrát slávnostne odovzdali vyznamenanie „Za našu národnosť a zachovávanie tradícií“, udeľované na pamiatku Anny Hudeczovej.

- Vítam vás na tejto príjemnej a sviatočnej udalosti, keď už tretíkrát oslavujeme spolu Deň menšín a udeľujeme vyznamenanie aktivistom na slovenskom národnostnom poli, - začala svoj slávnostný príhovor predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová-Baráneková. - Pokladám tento večer za sviatočný preto, lebo vždy je sviatkom, keď sa v takom peknom počte zídu Slováci z nášho regiónu. Aby sme však mohli takto spolu oslavovať aj o rok, musíme si uvedomiť, že nás čaká veľmi dôležitý rok. Okrem parlamentných volieb sa budú konať aj voľby menšinových samospráv, nepretržitá existencia ktorých je určitou garanciou toho, že sa aj naďalej zachová náš slovenský jazyk, neupadnú do zabudnutia prekrásne slovenské ľudové piesne, tance a tradície, naše slovenské modlitby. Záleží to len na nás, je našou zodpovednosťou, či sa budeme hlásiť za Slovákov na registračných listinách a či sa budeme angažovať vo voľbách. V opačnom prípade sa nebudeme môcť na nikoho vyhovárať. Ak sa však chopíme možnosti, aj v budúcnosti budeme dostávať patričnú pomoc... - zdôraznila predsedníčka ZSM.

Početných hostí, medzi ktorými boli o. i. vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku (ÚNEM) Anton Paulik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, radca Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti Peter Hatiar, úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová, regionálna radkyňa CSS Katarína Plevová a delegácia mesta Lučenec na čele s primátorom Milanom Markom, pozdravil predseda Valného zhromaždenia Samosprávy Novohradskej župy Ottó Dóra, ktorý, mimochodom, osobne prispel k organizovaniu osvedčeného regionálneho stretnutia. O. Dóra si zaspomínal na svoje detstvo, keď žil v kruhu Slovákov vo Veňarci a Kirti a obdivoval spolupatričnosť týchto komunít, v kruhu ktorých má dodnes veľa dobrých priateľov a známych.

Vzácny hosť večera, predseda ÚNEM Antal Heizer vo svojom prejave označil budúci rok za druhú transformáciu národnostného politického a spoločenského života, keď v záujme ochrany svojich menšinových práv sa budeme musieť pripravovať na voľby a voliť svojich predstaviteľov za prísnejších podmienok. Budeme však pokračovať v vybudovaní systému, ktorého základy sme začali klásť v deväťdesiatych rokoch, po schválení menšinového zákona.

Vyznamenanie „Za našu národnosť a zachovávanie tradícií“, založené na pamiatku Anny Hudeczovej, prevzali z rúk predsedníčky Združenia Novohradsko-Hevešských Slovákov Terézie Nedeliczkej a predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy v Šalgótarjáne Dr. Ferdinanda Egyeda manželia Judita a Pavol Láskovci z Veňarcu, Anna Képesová zo Šámšonu a Zuzana Ocotová z Terian.

Manželia Láskovci sú spoluzakladateľmi miestnej slovenskej organizácie vo Veňarci, pani Judita bola roky aj jej vedúcou. Sú aktívnymi členmi známeho veňareckého súboru Rozmarín. Pán Láska roky vyučoval náš materinský jazyk aj v Dengelegu, v súčasnosti pôsobí vo Veňarci a v Bíri. Jeho zverenci sú stálymi účastníkmi súťaže Slovenské spievanky a veršovačky, angažuje sa aj pri organizovaní letných jazykových táborov. Pani Lásková je majsterkou v šití novohradských ľudových motívov, jej krojované bábiky sú vystavené v Oblastnom dome vo Veňarci a získali uznanie aj na medzinárodných výstavách. - Dostať takéto vyznamenanie je pre nás nezabudnuteľný zážitok, v tejto práci budem pokračovať, kým žijem, - vyznal sa nám Pavol Láska.

Druhá vyznamenaná Anna Képesová niekoľko rokov vyučovala v Slovenskej škole v Novom Meste pod Šiatrom, potom sa desaťročia venovala pedagogickej a osvetárskej práci v rodnom Šámšone a v Lucine. Po odchode do dôchodku pripravovala žiakov na štátne skúšky a na vysokoškolské štúdia. V rokoch 1990-1994 ako starostka Šámšonu pokladala za dôležité venovať sa ochrane slovenských kultúrnych hodnôt. V súčasnosti je odbornou radkyňou folklórneho súboru „Koleso“ v Šámšone. Pre pani Képesovú popri vyznamenaní určite je vzácny aj výrok, o ktorý sa s nami podelila riaditeľka základnej školy v Lucine Helena Kladivíková: - Som milo prekvapená, lebo som nevedela o vyznamenaní a nesmierne dojatá, pretože bola mojou učiteľkou a svojím príkladom má obrovské zásluhy na tom, že som si vybrala neľahkú, ale peknú profesiu pedagóga.

Zuzane Ocotovej, ktorá sa po prevzatí vyznamenania poďakovala obecenstvu svojou slovenskou básňou, dáva vyznamenanie ďalšie podnety a energiu do budúcnosti. Z. Ocotová ako riaditeľka miestnej škôlky, aktivistka ZSM a vedúca miestneho slovenského klubu sa už roky venuje zachovávaniu slovenčiny v Teranoch. Bola iniciátorkou založenia miestnej slovenskej samosprávy, organizátorkou národnostných stretnutí v obci, ktoré budúci rok usporiadajú už 25-krát. Minulý rok zorganizovala charitatívny koncert na pomoc Vysokým Tatrám.

V druhej časti večera sa obecenstvu predstavili známi umelci, alebo, ako ich nazvala R. Egyedová-Baráneková, priatelia zo Slovenska, veď súbor Štátnej opery v Banskej Bystrici je od samých začiatkov stálym účinkujúcim Dňa menšín v Šalgótarjáne. Tentokrát predviedli kráľovnú operiet, populárnu Veselú vdovu od Franza Lehára a zožali rovnaký úspech ako v predošlých rokoch. Predstavenie označila viceprimátorka mesta Csilla Kovácsová Czeneová vo svojom prívete nielen za zdroj umeleckého zážitku, ale aj za ďalší prínos v priateľských vzťahoch dvoch miest.

Organizátormi celovečerného podujatia boli Združenie Novohradsko-Hevešských Slovákov a Slovenské osvetové stredisko vo Veňarci, Samospráva mesta Šalgótarján a tamojšia slovenská samospráva, CSS, ZSM a Novohradské pedagogické a osvetové stredisko.

(csl)

Slovenská samospráva v Šalgótarjáne

Využívajú blízkosť Slovenska

Koniec roka sa v živote našich slovenských samospráv niesol v znamení bilancovania celoročnej činnosti a plánovania práce v nastávajúcom roku, ktorý už aj vďaka nedávnej novele menšinového zákona a jesenným komunálnym voľbám prináša zmeny. Rad-radom sa teda konali verejné zasadnutia našich slovenských poslaneckých zborov. Nebolo tomu inak ani v prípade Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne, členovia a priaznivci ktorej sa zúčastnili tzv. vysunutého zasadnutia, či skôr (skutočne v tom najlepšom zmysle slova) priateľského stretnutia v kultúrnom dome neďalekej obce Mihálygerge. V peknom počte a pod taktovkou predsedu zboru Dr. Ferdinanda Egyeda nielen hodnotili činnosť, politizovali a plánovali, ale spolu strávili aj vynikajúci obed „z domácej produkcie“ a zabavili sa v záverečnom Dome tanca miestnej ľudovej hudby Svrčkovci.

Z referátu F. Egyeda a z príhovorov členov a podporovateľov zboru vysvitlo, že Slováci v Šalgótarjáne patrične využívajú blízkosť našej materskej krajiny. Prejavuje sa to nielen pri organizovaní takých veľkolepých podujatí, akými sú Slovenské a folklórne dni alebo Stretnutie netradičných hudobných nástrojov, ale aj pri zavádzaní vyučovania slovenského jazyka v Základnej škole S. Petőfiho, resp. pri organizovaní celého radu ďalších programov. Napríklad pravidelne navštevujú banskobystrické divadlo a osobitne sa tešia na operné predstavenia. Tohto roku si pozreli na Zvolenských hradných hrách Barbiera zo Sevilly, v Banskej Bystrici Rigoletta, resp. Verdiho Maškarný ples, v nastávajúcom pôjdu do Banskej Bystrice na Verdiho Attilu. Medzitým však ešte 20. decembra „zavítala" na Župný slovenský deň do Šalgótarjánu Veselá vdova (o tomto predstavení a o úspešnom podujatí samosprávy sa zmienime zvlášť na inom mieste). Pokiaľ ide o aktivity šalgótarjánskych slovenských poslancov, nemôžeme nespomenúť pravidelné výmeny skúseností formou študijných ciest. V roku 2005 boli na rade Klenovec, Rimavská Sobota a poľský Nowy Targ, v novom roku to bude opäť Klenovec, ale aj Sarvaš. V oficiálnej a menej oficiálnej časti verejného zasadnutia samosprávy, resp. stretnutia šalgótarjánskych Slovákov v Mihálygerge mnohí spomínali aj vydarené podujatie s Mikulášom, súťaže vo varení a podobné akcie, ale aj potrebu ďalšieho spracovania, resp. knižného vydania slovenských „duchovných koreňov“ mesta. Samospráva v spolupráci s časopisom Palócföld plánuje v roku 2006 zostaviť slovenskú literárnu prílohu a posilniť i spomínaný slovenský krúžok žiakov Základnej školy S. Petőfiho. Prácu slovenskej samosprávy si cenia nielen občania, ale aj vedenie mesta, ktoré nedávno udelilo vyznamenanie predchádzajúcej predsedníčke zboru Terézii Pribišánovej.

(fuhl)

Dobrá vec sa podarila...

Bilancia Organizácie dolnozemských Slovákov

Predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Telekgerendáši Katarína Švecová spolu s predsedom Slovenskej menšinovej samosprávy v Čabasabadi Matejom Kešjárom pred šiestimi rokmi založili Združenie slovenských menšinových samospráv strednej časti Békešskej župy. Jeho členmi boli slovenské volené zbory v Čabasabadi, Čorváši, Gerendáši, Kétšoproni, Kondoroši, Telekgerendáši, Kardoši, Veľkom Bánhedeši, Irminčoku, Poľnom Berinčoku, Čabačude a Békeši. Z roka na rok rastúci počet podujatí svedčil o tom, že sa rozhodli správne: spoločné akcie pravidelne mobilizovali slovenských obyvateľov dvanástich obcí. Po čase sa zo združenia vytvorila Organizácia dolnozemských Slovákov (ODS), ktorá zúročila získané skúsenosti. Za jej predsedníčku zvolili K. Švecovú, za podpredsedníčky Alžbetu Kľúčikovú a Katarínu Priskinovú. Pred koncoročným zasadnutím predsedníctva ODS K. Švecová stručne bilancuje uplynulé obdobie:

- Dvanásť našich samospráv je v permanentnom styku a primerane zastupuje záujmy našich Slovákov. Uplynulý rok bol skutočne mimoriadne úspešný. Naše kultúrne akcie nadobudli mnohostranný ráz, zaznamenali sme ďalšie úspechy vo výučbe slovenčiny a uspokojivú účasť na podujatiach zameraných na pestovanie tradícií. To platí aj ohľadne nedávneho stretnutia pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenského klubu v Telekgerendáši, kde zožali veľký úspech miestny páví krúžok a citarová skupina. Nezabudnuteľnou ostane skutočnosť, že zbor slovenského klubu spolu s ľudovým speváckym zborom Nezábudka z Čorváša získali najvyššie ocenenie na kvalifikačnej prehliadke. Zúčastnili sme sa „chýrneho” festivalu v Kecskeméte a spievali sme aj v Körösladányi a v ďalších mestách a obciach, pred slovenským i maďarským obecenstvom.

Nazdávam sa, že naša iniciatíva sa osvedčila a že naša organizácia, jedinečná aj v celoštátnom meradle, nadviazala na dedičstvo združenia, ktoré ďalej rozvíja. Aj u nás v Telekgerendáši slovenská samospráva uzavrela úspešný rok. V miestnej škole je čoraz väčší záujem o slovenčinu. V jednotlivých triedach sa jej výučby zúčastňujú dve tretiny žiakov, ba i viac, a slovenčinu si osvojujú aj škôlkári. V škole majú na tom zásluhu moje kolegyne Alžbeta Andrášová Zeleňánska a Zuzana Somogyiová, v škôlke Mária Benčiková a Gyöngyi Tóthová Vargová.

Po našom rozhovore sa v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe zišli členovia predsedníctva ODS, aby si vypočuli správu o činnosti organizácie v uplynulom roku. Po prediskutovaní ju schválili a prijali aj navrhovaný plán úloh a akcií na rok 2006. Kondoroš a Čorváš musia zosúladiť termíny národnostných dní, v Čorváši bude 25. februára tradičná slovenská zabíjačka, kým v Poľnom Berinčoku sa 18. februára uskutoční fašiangový ples. Pokiaľ ide o prípravu volieb, účastníci zasadnutia sa plne zhodujú v tom, že „zastúpenie Slovákov treba zabezpečiť”.

(sass-k)

Župný deň menšín v Dorogu

Už desiaty raz sa v rámci posledného tohoročného zasadnutia Valného zhromaždenia Komárňansko-Ostrihomskej župy konali 15. decembra oslavy Dňa menšín. tohto roku sa slávnosť uskutočnila v Dorogu. Účastníkov podujatia - členov Valného zhromaždenia, vedúcich predstaviteľov celoštátnych a miestnych menšinových samospráv, privítal parlamentný poslanec a primátor mesta dr. János Tittmann. V kultúrnom programe vystúpili detský zbor miestnej nemeckej samosprávy, skupina ľudového tanca umeleckej školy z Čívu, arménske trio Guszán, ako aj rómsky tanečný súbor Lóli-Jag z Ostrihomu. Desať percent obyvateľov župy sa hlási k siedmim národnostiam. V Dorogu žijú Rómovia, Nemci, Slováci a Arméni.

Slovenské Vianoce vo Vacove

Tradičné Slovenské Vianoce vo Vacove usporiadala slovenská samospráva mesta 16. decembra v priestoroch Osvetového strediska Imre Madácha.

Po pozdravných slovách predsedu slovenského voleného zboru Dr. Júliusa Alta, v ktorých srdečne privítal v radoch obecenstva Slovákov z Vacova a z okolitých obcí, i vzácnych hostí - veľvyslanca Slovenskej republiky Juraja Migaša, primátora mesta Šahy Jána Lőwyho, primátora mesta Vacov Dr. Jánosa Bótha, poslanca maďarského parlamentu Zsolta Imreho a duchovného pastiera baptistického zboru vo Vacove Attilu Melátha sa slova ujal Ján Lőwy, ktorý v mene družobného mesta Vacova poprial všetkým prítomným príjemné prežitie sviatkov a symbolicky položil pod vianočný strom kultúrny program delegácie ich mesta.

Pred slávnostným programom sa o svoje myšlienky podelila s prítomnými členka miestnej slovenskej samosprávy Mária Menczerová, ktorá o. i. povedala: - Keď sa pozrieme okolo seba, do širšieho sveta, vidíme, čo nás charakterizuje: beh za darčekmi, každý je nervózny, sťažujeme sa na okolnosti a problémy. Nevidíme tú veľkú vzácnosť, ktorou by sme tieto otázky mohli vyriešiť... Podľa mňa najvzácnejší dar je čas. Čas, ktorý venujeme svojej rodine, svojim deťom, rodičom, starým rodičom, alebo vnúčatám... Keď pri príprave darčekov budeme na nich myslieť s láskou, to dokáže prekonať všetky ťažkosti. Je nádherné, že dnes tu oslavujeme Vianoce medzinárodne: Slováci a Maďari z obidvoch strán hraníc...

Ako obvykle, aj v tomto roku zapálili sviece na adventnom venci poprední predstavitelia spoločenského života mesta Vacov, resp. jeho partnerských miest. Duchovný pastier Attila Meláth vyzdvihol vo svojom príhovore, že ako príslušník nemeckej menšiny sa bude modliť za to, aby sa do maďarského parlamentu dostali aj naši národnostní poslanci. Druhú sviečku zapálil primátor mesta Šahy, tretiu vacovský primátor a poslednú parlamentný poslanec Zsolt Imre.

V druhej časti spoločných osláv Slovákov a Maďarov sa o slávnostnú atmosféru postarali umelci zo Šiah ukážkami z vážnej hudby, ako aj žiaci základnej umeleckej školy tohto slovenského mesta s modernými a upravenými ľudovými tancami. Predvianočný večer vo Vacove sa skončil spoločnou večerou, kde sa podávali pravé slovenské bryndzové halušky.

(la-)

Deň menšín a Národnostné Vianoce v XVI. obvode Budapešti

Pri príležitosti Dňa menšín usporiadali 18. decembra v XVI. obvode Budapešti v poradí tretie Národnostné Vianoce. Podujatie prebiehalo v preplnenej divadelnej sále Osvetového domu Corvin za prítomnosti poslankyne Národného zhromaždenia MR Dr. Györgyi Vidorovej Szabóovej, starostu obvodu Dr. Lajosa Mátyása Szabóa, podpredsedníčky Slovenskej samosprávy Budapešti Ildiky Klauszovej Fúzikovej, predsedníčky Slovenskej samosprávy v Malej Tarči Kataríny Szabóovej Tóthovej, predsedov a členov poslaneckých zborov obvodnej samosprávy a menšinových zborov a občanov XVI. obvodu hlavného mesta. Veľkolepé vianočné podujatie sa uskutočnilo pod záštitou Dr. Gy. Vidorovej Szabóovej. Početných prítomných privítal starosta Dr. L. Mátyás Szabó, ktorý o. i. povedal:

- V našom obvode žije 71 tisíc obyvateľov, ktorým dvanásť menšinových samospráv už tretí rok na vysokej úrovni prezentuje svoju jedinečnú a svojráznu národnostnú kultúru. Nepopierateľne teda náš obvod je multikultúrny, oplatí sa tu spolu a za seba pracovať v duchu vzájomnej tolerancie a tak sa navzájom obohacovať. Menšinové samosprávy nášho obvodu vyvíjajú ozajstnú ľudovú diplomaciu a takto aj nás robia otvorenejšími. Za túto šľachetnú snahu im ďakujem vo svojom mene, i v mene nášho úradu a poslaneckého zboru a s netajenou radosťou očakávam ich tohtoročný vianočný program. Každému želám, aby v pohode prežil vianočné sviatky - sviatky pokoja, radosti a rodinnej lásky.

Po privítacom prejave sa na javisku striedali domáce národnostné kultúrne telesá i zahraniční hostia. Takmer všetky majú za sebou niekoľko desiatok úspešných vystúpení. Niektoré sa pravidelne zúčastňujú domácich a zahraničných súťaží folklórnych súborov. V pútavom programe vystúpilo 130 spevákov, tanečníkov a muzikantov, ktorí ponúkli divákom hodnotné umenie, ale aj duchovný zážitok s kresťanským rozmerom. Najmä Rusíni z Užhorodu a dve rehoľné sestry z Poľska, ktorí predniesli starodávne koledy, vianočné piesne a moderné kresťanské piesne. Slovákov prezentoval pred dvomi rokmi založený tanečný súbor Cinkotské sýkorky, ktorý predniesol slovenské tance. Potešiteľné je, že mladé a temperamentné tanečnice mali oblečený autentický cinkotský ľudový kroj, ktorý im darovala jedna tamojšia Slovenka. Vedúca tanečného súboru Á. Hamvasová Ráczová si zaslúži uznanie, veď sa jej podarilo združiť milovníčky slovenského slova, hudby a tanca a oživiť slovenský folklór v Cinkote.

Záverom trojhodinového kultúrneho programu odovzdali kyticu vďaky slávnemu choreografovi Antonovi Kričkovičovi, ktorý inscenoval celý program. Národnostné Vianoce finančne podporila Samospráva XVI. obvodu Budapešti, ktorá pripravila pre všetkých účastníkov slávnostnú recepciu.

(fúziková)

Pietna spomienka v Majcichove

Pred 135 rokmi zomrel v Majcichove kňaz, spisovateľ, národný buditeľ, významná osobnosť Slovákov Ján Palárik. Pri tejto príležitosti v decembri uplynulého roka usporiadali v obci mimoriadne veľkolepú pietnu spomienkovú oslavu. Podobné oslavy sa konali i predtým, ale taká veľkolepá ešte nie. Teraz sa totiž starostovia miest a obcí, v ktorých Ján Palárik žil a pracoval, dohodli, že sa všetci zúčastnia spomienky, navyše s početnou delegáciou. Pozvanie dostala i Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti, kde Ján Palárik pôsobil ako kaplán v kostole sv. Terézie z Avily viac než 11 rokov.

Po privítaní delegácií v miestnom kostole sa začala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval arcibiskup metropolita Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Ján Sokol. Po obede nasledovalo kladenie vencov v cintoríne. Program v Majcichove sa skončil vysviackou novej Pamätnej izby Jána Palárika. V popoludňajších hodinách sa všetci účastníci presunuli do blízkej Trnavy, kde si mohli pozrieť veselohru oslavovaného národného buditeľa Drotár. Pietna spomienka sa ukončila bohatou recepciou v zrkadlovej sále Divadla Jána Palárika.

Delegácia Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti na čele s predsedom Ladislavom Petrom oznámila, že nasledujúce spomienkové stretnutie na Jána Palárika by chcela usporiadať 30. apríla 2006 v Budapešti. Vedúci delegácií s radosťou uvítali túto iniciatívu. Od Mons. Jána Sokola sme dostali sľub, že nás v tejto snahe bude i osobne podporovať.

(lp)

Dolnozemské Vianoce

na Bratislavskom hrade

Vianoce (Kračún, Vánoce, Vianoce, Kračúnne sviatky, Kračuň a iné) sú dodnes najväčším sviatkom, najtrvalejším zdrojom a pokračovateľom ľudovej obyčajovej tradície Slovákov na Dolnej zemi - v Maďarsku, Rumunsku, Vojvodine (Srbsko a Čierna Hora) a v Chorvátsku. Prelínanie ľudového a cirkevného, túžba osláviť spasiteľovo narodenie, zámerne hojné stolovanie, veľkorysé obdarovávanie, tiché, pokojné domáce posedenie, tajomnosť predpovedania budúcnosti, poverové úkony zamerané na spoznanie zdravia, blahobytu, plodnosti, bohatej úrody, dobrého manžela - toto všetko sú tvorivé prvky vianočného obdobia. Vianočné sviatky a všetko, čo s nimi súvisí, majú dodnes nielen medzi Slovákmi žijúcimi na Dolnej zemi, ale aj medzi tými, ktorí sa vrátili na Slovensko a žijú tam so svojimi potomkami, neopakovateľné čaro, svoje tajomstvá, s ktorými sa môžete oboznámiť v rámci akcie „Dolnozemské Vianoce na Bratislavskom hrade”.

7. januára 2006 priblížia tradície dolnozemských Slovákov na Nový rok a na Tri krále, ako i pri oberaní „kračúnskeho stromíka”. Návštevníci získajú prehľad o poverových a obradových praktikách nového roka, spoznajú vinše, povery vzťahujúce sa k prvému dňu v roku, ale aj veršované porekadlá vypovedajúce o pozorovaniach stále sa predlžujúceho dňa, kedy sa postupne uzatvára vianočný sviatočný cyklus. Oberaním „kračúnskeho stromíka” sa na Bratislavskom hrade symbolicky ukončí vianočný obyčajový cyklus slovenských obcí na Dolnej zemi.

V Lucine škôlkári a školáci pozdravili najstarších občanov

V znamení adventu škôlkári a školáci v Lucine (Lucfalva) už tradične pozdravili najstarších občanov obce programom v slovenčine a maďarčine. Podujatie otvorili riaditeľka základnej školy Helena Kladiviková a vedúca materskej školy Alžbeta Vargová. Adventné sviece spoločne zapálili predstavitelia cirkví a starosta János Grajzel. Najmenší predstavili betlehemskú hru a žiaci nižšieho stupňa slovenské vianočné koledy. Na slávnosti vystúpil aj školský spevácky zbor. Texty a hudbu piesní zložila Terézia Barnová. Divadelná skupina predviedla scénku Za peniaze nekúpiš, ktorú s deťmi nacvičili Piroška Gyöngyösiová a Katarína Völgyesiová Pribišánová. Po programe nasledovalo pohostenie a odovzdanie darčekov prítomným seniorom.

Malí tanečníci v Bánhide

Koncom uplynulého roka v Tatabányi-Bánhide sa konalo III. národnostné stretnutie detských tanečníkov a škola ľudového tanca. Na stretnutí vystúpili detské súbory zo Síleša (Vértesszőlős), Kestúca, Száru, Orosláňu a Bánhidy. Miestny tanečný súbor Púpava reprezentovali Tomáš Tibor Sluka a Noémi Sluková, ktorí predviedli detviansky tanec v detvianskom kroji. Spolu s L. Krupánskou a pri harmonike Stanislava Brosa potom usporiadali školu ľudového tanca pre deti.

Železničné stanice a ľudové tradície,

kultúrne cestovanie cez hranice

Slovenské regionálne centrum (SRC) v Slovenskom Komlóši, Aradské župné múzeum a Békešské župné múzeum usporiadali otvorenie výstavy fotografií Železničné stanice a ľudové tradície, kultúrne cestovanie cez hranice. Účastníkov vernisáže v SRC v Slovenskom Komlóši privítalo kvinteto základnej umeleckej školy. Riaditeľ SRC František Zelman privítal riaditeľa aradského múzea Dr. Pétera Hügela a jeho kolegov, primátorku mesta dr. Irenu Divičanovú Szencziovú, predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy Zuzanu Laukovú, predsedu Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraja Anda a riaditeľa Békešského župného múzea Dr. Imre Szatmáriho. Dr. Péter Hügel vo svojom príhovore predstavil viac ako desaťročnú spoluprácu ich múzea s Békešským župným múzeom. Za tie roky dosiahli veľké úspechy. - Zaniknutím hraníc budú naše inštitúcie ešte užšie spolupracovať, - konštatoval. Poďakoval každému za priateľské privítanie a dúfal, že po prezretí fotografií návštevníci výstavy dostanú chuť pozrieť si železničné stanice aj v skutočnosti. Riaditeľ Békešského župného múzea Dr. Imre Szatmári povedal, že výstava sa uskutočnila ako spoločný projekt aradského a békešského múzea v rámci programu Phare CBC. Cieľom výstavy je upozorniť na krásu cestovania vlakom a na svojskú atmosféru železničných staníc. Projekt prezentuje archeologické, staviteľské a prírodné dedičstvo od Slovenského Komlóša k Halmadi, - skonštatoval Dr. Imre Szatmári.

(aszm)

Euroregióny bilancovali

Na zasadnutí Konzultatívnej rady euroregiónov krajín Visegrádskej štvorky (V4) v Nitre predseda Valného zhromaždenia Komárňansko-Ostrihomskej župy a zároveň maďarský spolupredseda euroregiónu Váh - Dunaj - Ipeľ István Agócs informoval o medzníkoch doterajšej regionálnej spolupráce krajín V4. Hlavnou udalosťou podujatia bolo zverejnenie vyhlásenia zo zasadnutia v Krakove, signatári ktorého si vytýčili za cieľ trvalú a mnohostrannú spoluprácu samospráv a občianskych organizácií jednotlivých regiónov, ako aj spoločný postup pri vytváraní spoločného rozpočtu. Prioritnou témou summitu európskych regiónov a miest vo Vratislavi (Wroclav) boli otázky miestnej demokracie, konkurencieschopnosť a prosperita, súdržnosť a solidarita.

Predstavitelia regiónov V4 sa opäť stretli v septembri tohto roku v Bratislave, kde z maďarskej iniciatívy rokovali o rozšírení spolupráce krajín V4 v oblasti poľnohospodárstva a zamestnanosti. Predseda Valného zhromaždenia Vesprémskej župy Csaba Kuti predložil návrh na vypracovanie štvorjazyčného regionálneho slovníka, ktorý by slúžil ako orientačná pomôcka pokiaľ ide o odlišnosti odborných výrazov v poľštine, češtine, slovenčine a maďarčine. Na nedávnej konferencii v Nitre predsedníctvo Konzultatívnej rady euroregiónov krajín V4 rozhodlo o prijatí euroregiónov Zemplín a Mura - Dráva.

Perspektíva pre Ečer

V druhej polovici decembra odovzdali do prevádzky úsek diaľničného okruhu M0, ktorý spája diaľnicu M5 a hlavnú cestu č. 4. Slávnostného aktu sa zúčastnili predseda vlády Ferenc Gyurcsány, primátor hlavného mesta Gábor Demszky, minister hospodárstva János Kóka, ako aj starosta Ečeru István Harazin. Pre Ečer, ktorý sa nachádza v susedstve hlavného mesta, sa týmto otvárajú nové perspektívy: podstatne sa skracuje cesta do južných a západných častí Budapešti, ako i na diaľnice M5, M7, M1. Nový úsek diaľničného okruhu uľahčí obyvateľom južnej a západnej časti Maďarska o. i. aj prístup na letisko Ferihegy.

Zborník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

O slovenčine v Békešskej župe

Situáciu slovenčiny v Békešskej župe na začiatku tretieho tisícročia mapujú a analyzujú materiály zborníka Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe, ktoré sú výsledkom výskumu, prebiehajúceho v rokoch 2001 - 2004 za účasti pracovníkov Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a ktoré podávajú ucelený obraz tejto situácie v najdôležitejších sférach komunikácie a zároveň v historickom kontexte.

Zborník zostavili Alžbeta Uhrinová a Mária Žiláková, ktoré sú zároveň autorkami sumarizujúcich štúdií. Zo sociolingvistického bádania A. Uhrinovej o. i. vyplýva, že funkčné používanie slovenčiny v Békešskej župe sa v rozličných sférach rozširuje a upevňuje, na druhej strane sa však zvyšuje kompetencia v jazyku väčšinového prostredia. Spisovná slovenčina je predovšetkým jazykom inteligencie, škôl a kultúrnych podujatí a ustanovizní. Štatistické údaje tiež dokazujú, že slovenčina, resp. slovenské nárečie, sa ešte čiastočne uplatňuje aj v súkromnej, príp. rodinnej sfére. Tento proces pozitívne ovplyvnilo obdobie revitalizácie národnosti od konca osemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa prejavilo v rozvoji aktivity a organizovanosti Slovákov, vo zvýšení počtu žiakov slovenských škôl a v činnosti slovenských inštitúcií.

V štúdii o premenách neštandardizovaných a štandardizovaných podôb slovenčiny M. Žiláková v súvislosti s charakteristikou slovenských nárečí v Maďarsku konštatuje, že jednotlivé dialekty oddávna slúžili ako bežné komunikačné prostriedky, medzi ktorými boli iba nepatrné rozdiely, čo platí aj pre spomínanú župu, pričom niektoré sú výsledkom miešania pôvodných nárečových podôb. Napríklad komlóšske nárečie možno identifikovať ako dialekt južno-stredoslovenského typu. Najkultivovanejšou podobou jazyka Slovákov v Békešskej župe bola bibličtina a pretrvávanie tohto javu možno pozorovať až do súčasnosti.

Predmetom osobitného výskumu z jazykového hľadiska sú Slovenský Komlóš a Telekgerendáš. O slovenčine v školách a cirkevnom živote píše Alexander Ján Tóth. Situáciu Slovákov v župe po skončení tureckých vojen ozrejmuje Ján Gomboš. Publikáciu Čabiansky kalendár, znovuvydávanú od roku 1991, z obsahového i jazykového hľadiska rozoberá a jej prínos k slovenskej regionálnej kultúre hodnotí Tünde Tušková. Do tejto kategórie patrí aj štúdia Kataríny Šebovej-Maruzsovej Znaky čabianskosti časopisu Čabän. Príloha zborníka prináša ukážky rôznych textov: pozvánky, oznámenia, články z regionálnych časopisov (Komlóšsky mesačník, Novinkár nad Kerešom, Čabän), ako aj kópie rukopisov a fotografie.

Zborník VÚSM je prvou publikáciou svojho druhu, ktorá chce poskytnúť odbornej i laickej verejnosti a študujúcim súhrnné informácie a poznatky o situácii dvojjazyčnej slovenskej pospolitosti v tejto oblasti Maďarska.

(kni)

Pitvarošania s M. Divičanom

Pitvarošská slovenská samospráva v spolupráci s miestnym kultúrnym domom usporiadala stretnutie s básnikom Michalom Divičanom pri príležitosti vydania jeho zbierky „Kde sa chmeľ divo rodí..." Účastníci stretnutia mali možnosť spoznať M. Divičana nielen ako učiteľa, ale aj ako básnika. Vypočuli si niekoľko jeho básní a diskutovali o jeho tvorbe. Verše odzneli s hudobným sprievodom. Aj touto cestou ďakujeme M. Divičanovi za jeho prednášku a za pekný večierok.

Portréty pápežov v békeščabianskom chráme

Počas adventu boli v békeščabianskom katolíckom chráme sprístupnené dva obrazy maliara Györgya Csutu, portréty pápežov Pavla Jána II. a Benedikta XVI., ktoré tvorca daroval cirkvi. Obrazy, ktoré nesú názov Odchádzajúci pápež a Prichádzajúci pápež, umiestnili v Kaplnke sv. Jozefa. Po úvodnom príhovore dekana Józsefa Nagya zhodnotil umelcove diela generálny riaditeľ Vydavateľstva F. Móru János Cs. Tóth. Povedal o. i., že obidva obrazy sú viac než číre portréty a že tvorca do nich zakomponoval motívy maďarského ľudového umenia, cirkevnú tematiku a seba samého. Z obrazov, ktoré boli vytvorené kombinovanou technikou, možno podľa slov J. Nagya vyčítať vieru, dobro a silu ľudstva, ktorú obidvaja pápeži hlásajú.

Skvosty v Múzeu krásnych umení

Múzeum krásnych umení v Budapešti vstúpilo do stého roku svojej existencie s lákavou ponukou výstav diel svetoznámych klasikov. Začiatkom decembra v ňom sprístupnili prvú časť seriálu malieb pod názvom Géniovia a majstrovské diela. Medzi pätnástimi starými dielami talianskych autorov vynikajú dva obrazy Tiziana s benátskou Madonnou. Jeden z nich, znázorňujúci Máriu s dieťaťom, sv. Jánom a sv. Katarínou z prvej polovice 16. storočia, prepožičala londýnska National Gallery. Druhý Tizianov obraz s Máriou, dieťaťom a sv. Pavlom sa len v tomto roku objavil v domácej súkromnej zbierke. Výstavu si môžu návštevníci pozrieť do 15. januára. V Múzeu krásnych umení v rámci programu osláv centenária súčasne otvorili aj výstavu grafík Obraz v obraze, ktorá potrvá do 27. januára. Predstavuje vzťah umelca a publika v priereze piatich storočí, od Burgkmaira po Picassa. Takmer dvesto vystavených diel ponúka v šiestich tematických skupinách pohľad na grafickú tvorbu od 16. do 20. storočia. To je však iba začiatok bohatého celoročného programu, ktorý pokračuje až do konca budúceho roka. Sto rokov múzea sa totiž naplní presne 1. decembra 2006. Na jeho otvorení začiatkom minulého storočia sa zúčastnil aj cisár František Jozef II. Už 27. januára sprístupnia výstavu Klasické diela španielskeho maliarstva v piatich storočiach s tvorbou El Greca, Velázqueza, Goyu a iných. Ďalšia výstava Umenie a kultúra v období Žigmunda Luxemburského - Sigismundus-Rex Imperator predstaví od 17. marca viac ako 350 umeleckých diel zo zbierok takmer sto zahraničných múzeí, knižníc a cirkevnej pokladnice. 400. výročiu narodenia Rembrandta bude venovaná výstava od 30. júna, v seriáli Géniovia a majstrovské diela vystavia ďalšie ukážky z tvorby Tiziana, Picassa, Cranacha, Caravaggia a Klimta. Celoročný program v Múzeu krásnych umení vyvrcholí o rok v decembri výstavou diel Vincenta van Gogha.

M. Benko

Mongolian Barbecue

„Nech žije maďarsko-mongolské priateľstvo!” - takto som skríkol pred pár rokmi v Budapešti, keď som vychádzal z reštaurácie v pomerne tichej ulici v Budíne, neďaleko Južnej stanice. Už dlho som čakal, aby som vám mohol vykresliť raritnú kuchyňu a predstaviť sympatického šéfa tohto obľúbeného pohostinstva.

Maďarská jazyková „polícia” je akosi nečinná, pretože na priečelí je stále tabuľa s nápisom „Mongolian Barbecue”… Názov by mohol byť hoci aj groteskný. Veď uvážte: barbecue je „na rošte” po americky, navyše „mongolské” systémom blízkym švédskym stolom v maďarskom hlavnom meste. Nuž: medzinárodný guláš…

„Často sme mali z názvu žartovné problémy… podaktorí hostia totiž hľadajú šikmookého mongolského majiteľa. No ale, keď sa človek poriadne vyspí, nemá nikdy reznuté oči.” Počuli ste jedného zo šéfov tohto podniku, s ktorým sme tak trocha „menovci”. Volá sa totiž József Gregorcsok. Nie je to „echtovné” maďarské priezvisko! Ide o potomka slovenských obrancov niektorého hradu na Horniakoch počas tureckého vpádu, hoci nie je vylúčené, že bojovali už proti Tatárom…

Túto líniu, ktorá by mohla viesť priamo k dnešnej mongolskej reštaurácii, pán Grergorcsok nepotvrdzuje. Priznáva, že podobný podnik videl kedysi v Londýne a zaľúbila sa mu jeho filozofia.

Človek sem chodí, keď je strašne hladný, a až keď mu už prestane škvŕkať v žalúdku, môže filozofovať. Ako „prvá pomoc” vás nikdy nesklame pár kúskov husacích oškvarkov či studenej kačacej pečienky s mladou cibuľkou. Je to zároveň prvá „podstielka” - pod pivo či víno, ktoré je v neobmedzenom množstve v cene. Skoro by som bol zabudol, že zaplatíte pevnú sumu a konzumovať môžete nehatene. V týždni na obed je to približne 10 eur, večer a cez víkend zhruba 17 eur. Ogabať vás nemôžu! Ani nechcú, o čom svedčí široká škála kvalitných, dakedy prekvapujúcich či prinajmenšom nezvyčajných jedál.

„Kôň je vždy odporúčaný,” hovorí šéf, pričom samozrejme myslí na koňacinu, a priam sa rozplýva o sladkastom steaku v štipľavej omáčke s červeným vínom. Slovom: je to fantastické. Mojim favoritom je však „Džingischánov kôň”, čo sú pásy konského mäsa naložené v zelenine, alebo v kumise, čo je kvasené konské mlieko. Muflonie medailónky patria tiež medzi delikatesy, no človek neje každý deň ani jahňacinu, králika či kozacinu. To všetko tu je, samozrejme, popri „tradičnej” hydine či bravčovom mäse v najrôznejších podobách.

A teraz vlastne prichádzame k podstate. Štrnásť druhov mäsa je naložených v rozličnom páci v surovom stave. Človek si naloží na tanier podľa chuti, môže pridať aj zeleninu a postaví sa do radu k pultu, za ktorým sa šikovný kuchár vrtí pri veľkej a najmä horúcej kovovej platni. Podáte mu tanier so surovým mäsom, on vašu porciu naloží do radu, vedľa ďalších porcií iných ľudí, vám len oznámi vaše číslo… Môžete tam aj postávať a pozerať sa, ako sa to všetko pečie-praží, alebo keď je mäso hrubšie, ako ho kuchár zaťaží starou žehličkou. No, a potom zakričí vaše číslo, naloží hotové mäso a zeleninu na čistý tanier a už si aj môžete ísť sadnúť ku svojmu stolu… a potom opakovať tento obrad, až kým neprasknete. Muži by si však vždy mali nechať miesto pre niečo špeciálne.

„Prepeličie vajíčka pomáhajú jednak proti vypadávaniu vlasov, no hlavne zvyšujú mužnosť, je to mongolské afrodiziakum.” Tu v mongolskej reštaurácii sa však musí chlap prejaviť pri stole, najmä, keď okrem spomínaných vzácností je nachystaný aj na domáce chute. Môže ich mať: guláš, rybacia polievka, plnená paprika sú v ponuke tiež, nehovoriac o dezerte ako „šomlói galuška”, hoci šéf J. Gregorcsok má isté obavy, čo sa týka budúcnosti maďarskej kuchyne, je totiž ťažká, čo sa vraj dnes nenosí. No hneď to aj popiera, pretože na Martina, 11. novembra, chystá štart husacích hodov - viete, husacia polievka, šolet s údeným husacím stehnom, plnený husací krk, už spomínané husacie oškvarky s bielym chlebom a k tomu nové víno z Jágru.

Nečudoval by som sa, keby v tejto reštaurácii mali zoznam slávnych ľudí, ktorí sa sem vracajú pravidelne. Nemajú. „Pre nás sú najslávnejší obyčajní, každodenní ľudia, ktorí prídu aj s deťmi, aj so starou mamou a dedkom, keď nezabúdajú, odkiaľ prišli a v nedeľu u nás prejavujú úctu k rodine”.

Ja som sa už rozhodol. Najbližšie veľké rodinné sedenie budeme mať u potomka slovenských turkobijcov, v Mongolskej reštaurácii, pri maďarskej husacine...

Gregor Martin Papucsek

Maratón v sarvašskej plavárni

V Sarvaši sa na deň Lucie uskutočnil v plavárni maratón, ktorý sa začal v pondelok o 17. hodine a skončil na druhý deň o 17. hodine. Iniciátorom akcie bol dr. Ondrej Darida, ktorý chcel takýmto spôsobom obdarovať Sarvašanov, hlavne milovníkov plávania. Samozrejme, že žiaci, rodičia a učitelia slovenskej základnej školy nechýbali na tejto akcií a počas 24 hodín aktívne zdolávali v bazéne metre a kilometre. Prihlásili sme sa vo veľkom počte, termín a vzdialenosť sme vopred nahlásili usporiadateľom, ktorí zhotovili harmonogram vypracovaný presne na minútu. Pochvalu si zaslúži náš telocvikár Zoltán Fonád, ktorý výkonom svojich žiakov prispel k celkom peknému výsledku, ale aj všetci tí, ktorí reprezentovali našu slovenskú školu. Učiteľky Mária Mravíková a Zlatica Lišková hravo zdolali päťkilometrovú vzdialenosť za 2,5 hodiny, pre nich to nebola ťažká vec, veď každý deň pravidelne navštevujú plaváreň. Podujatia sa zúčastnilo 250 plavcov, ktorí za 24 hodín preplávali 180 kilometrov. Najväčšiu vzdialenosť - 9500 metrov - absolvoval O. Darida, samozrejme, nie na jeden raz. Najstaršou plavkyňou bola 74-ročná pani, najmladším pretekárom bol 5,5-ročný Zalán Medvegy. Spomenúť musíme aj Jozefa Klenka, ktorý je aktívnym seniorským pretekárom a spolu so svojou manželkou strávili v bazéne viac minút.

Riaditeľ plavárne dr. Ladislav Demeter po ukončení podujatia s úsmevom na tvári povedal, že na budúci rok musia opäť zorganizovať túto úspešnú akciu! Každý plavec dostal diplom, na ktorom mal vyznačený dosiahnutý čas a preplávaný úsek. Nechýbala ani čokoláda a džús, veď spálené kalórie si musel každý doplniť. Zaujímavosťou tejto plavárne sú aj piatkové dni, tzv. nočné plávanie, ktoré začína o pol deviatej večer a končí o pol noci. Návštevníci si zakúpia lístky v hodnote tisíc forintov a môžu nielen plávať, ale aj používať poskytované služby ako je sauna, solárium a perličkový kúpeľ.

Zlatica Lišková

List z Bratislavy

Najväčšie prekvapenie v roku 2005

Milí moji rodáci,

všade na svete sa zverejňujú veľké udalosti odchádzajúceho roka. Zaujíma nás, ako žili iní, čo bolo zaujímavé a čo najhroznejšie. Publicisti sa radi zaoberajú tým, čo je, resp. čo bolo naj… Čo bolo pre mňa v roku 2005 najvzrušujúcejšie? Na otázku viem odpovedať v zmysle, že čo ma najviac v roku 2005 prekvapilo. Určite si pamätáte, ako médiá referovali o Terry Schiavovej. Pätnásť rokov žila v kóme, resp. presne taký čas nevedela o tom, že žije. Jej prípadom sa zaoberali právnici, zasadali súdy. O kauze rokoval Senát USA a vyslovil sa aj prezident. Ľudia demonštratívne žiadali, aby jej obnovili prísun potrebných potravín. Terry a jej nevedomý stav boli určitý čas hlavnými udalosťami dňa. V ten deň, keď Terry odpojili od umelej výživy, CNN priniesla správu, že na svete umiera denne 15 tisíc detí od hladu. Tieto deti by mohli žiť, keby dostali denne aspoň trochu chleba a mlieka. Prečo ešte nikoho nenapadlo filmovať umierajúce deti od hladu? Je to zrejme absurdný nápad a ľudia by to pokladali aj za hyenizmus. Filmovať ale ženu, ktorá bez umelej výživy a moderných prístrojov nie je schopná žiť, nikomu nevadí. Prečo je tomu tak? Pätnásť rokov liečby Terry stálo desiatky miliónov dolárov. Jej manžel sa nakoniec rozhodol, že už platiť nebude a súd mu dal za pravdu. Prezident a značná časť verejnosti sa postavili na stranu rodičov Terry. Tento odlišný prístup vyvolal nemalý rozruch. Pätnásťročné bezvedomie Terry svet fascinoval. Pätnásťtisíc umierajúcich detí nevyvoláva nijaké emócie a pre médiá nie je atrakciou. Podľa mňa v roku 2005 sme sa dozvedeli o deficite súcitu a o neľudskosti. Prípad Terry pokladám za udalosť roka, resp. za škandál, ktorý ma prekvapil I znechutil.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš