Ľudové noviny č.  9 / 2006

V znamení príprav na menšinové voľby

Prvé tohoročné zasadnutie Valného zhromaždenia CSS

Prvým rokovacím bodom prvého tohoročného zasadnutia Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS), ktoré sa konalo 22. februára v sídle CSS v Budapešti, bol referát predsedu Jána Fuzika o činnosti od predošlého rokovania. Obdobie od decembrového pléna charakterizovali sviatočné akcie miestnych zborov, ale hlavne prípravy na voľby poslancov menšinových samospráv a rokovania vedúcich predstaviteľov národností s vládnymi činiteľmi a vedením verejnoprávnych masmédií o budúcnosti národnostných vysielaní Maďarského rozhlasu. Ako sme o tom v Ľudových novinách už informovali, v tejto otázke sa zrodilo rozhodnutie v poslednej chvíli - parlament pozmenil príslušný bod mediálneho zákona a predĺžil používanie frekvencie, na ktorej vysielajú aj národnostné relácie, o jeden rok.

V ďalšej časti zasadania poslanci schválili vymenovanie Alžbety Hornokovej Uhrinovej za riaditeľku Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku na ďalšie štyri roky a zároveň predĺžili poverenie riaditeľky Slovenského metodického centra pre materské školy Edity Pečeňovej na neurčitú dobu. Činnosť tejto inštitúcie CSS by podľa perspektívnych plánov mala byť rozšírená aj na základné a stredné školy.

CSS spolu so svojimi inštitúciami od tohto roku figuruje v zákone o štátnom rozpočte ako samostatná položka, čo podľa dvojmesačných skúseností značne urýchľuje zabezpečovanie finančných prostriedkov na ich činnosť - povedala vo svojom referáte o rozpočte CSS na rok 2006 podpredsedníčka Etelka Rybová. Koncepcia plánu rozpočtu bola predostretá už na decembrovom zasadnutí, poslanci teraz schválili jeho konkrétnu podobu, vyplývajúcu zo zákona o rozpočte. Čo sa týka napríklad národnostnej normatívy pre školy, v decembri sa počítalo s horšou alternatívou. Napriek tomu na prevádzku škôl v Békešskej Čabe a Sarvaši chýba CSS viac ako 30 miliónov Ft, ktoré plánuje získať z konkurzu ministerstva školstva, resp. v najhoršom prípade z bankového úveru.

Podobne ako rôzne konferencie a porady na regionálnej a štátnej úrovni, aj VZ CSS sa venovalo prípravám na voľby menšinových poslancov. Ján Fuzik informoval členov VZ o situácii v našich regiónoch. Zdôraznil, že po aprílových parlamentných voľbách hlavne máj bude obdobím, keď sa musíme najintenzívnejšie sústrediť na prípravu volieb za nových okolností. Popri technických detailoch a časovom prehľade jednotlivých fáz predvolebného obdobia vyzdvihol, že návrh poskytnúť zvýhodnený mandát menšinovému poslancovi do miestnej samosprávy prepadol. Miestne zbory nezávisle od počtu obyvateľov budú všade päťčlenné, kandidátov navrhujú a podporujú občianske organizácie. Pán predseda referoval o predvolebnej práci, vykonanej v rámci CSS: po prvom spoločnom zasadnutí Predsedníctiev CSS a Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), ktoré sa v blízkej budúcnosti zopakuje, je zmapovaná súčasná situácia, pripravené sú zoznamy súčasných miestnych samospráv a poslancov, ako aj potenciálnych aktivistov a prípadných kandidátov, s ktorými sa počíta nielen v samotných voľbách, ale aj v predvolebnej kampani, napríklad pri propagačnej práci a pri informovaní voličov. Vytypované sú osady, kde doteraz neboli miestne slovenské samosprávy, ale kde napriek sprísneným volebným podmienkam signalizovali záujem o založenie miestneho menšinového zboru. Do predvolebnej kampane budú zapojené nielen naše slovenské masmédiá, ale aj miestne tlačové orgány, káblové televízie či župné noviny, kde by mohli byť uverejňované dvojjazyčné výzvy sledujúce mobilizovanie aj tej vrstvy našej pospolitosti, ktorá si zatiaľ neuvedomovala dôležitosť spolupatričnosti a neangažovala sa v domácom slovenskom spoločenskom živote. Koncepcia propagačnej činnosti bude prediskutovaná na zasadnutí Podvýboru pre masmédiá a vydavateľskú činnosť CSS za účasti hlavných redaktorov našich masmédií. Do polovice apríla majú byť hotové písomné propagačné materiály (plagáty, letáky), ktoré CSS spolu zo ZSM mieni rozširovať v kruhu Slovákov v Maďarsku. V súčasnosti sa hľadajú možné formy spoločnej kampane s ostatnými národnosťami (napr. informačná telefónna služba, tzv. „horúca linka“, propaganda v MTV a v Maďarskom rozhlase). Predsedovia celoštátnych menšinových samospráv sa v blízkej budúcnosti obrátia na prezidenta Maďarskej republiky, aby sa v predvolebnom období prihovoril národnostným občanom MR a aby ich povzbudzoval k účasti vo voľbách.

V záverečnej časti operatívneho zasadnutia sa poslanci venovali aktuálnym otázkam, ako napríklad súbehu CSS na podporu miestnych aktivít.

(la-)

Do volieb vo fašiangovom ovzduší

Stretnutie predstaviteľov slovenských organizácií v Békešskej Čabe

Tradičné celoštátne stretnutie vedúcich predstaviteľov slovenských národnostných volených zborov a občianskych organizácií, ako aj národností župy usporiadali v dňoch 17. až 19. februára v Békešskej Čabe Dom slovenskej kultúry (DSK), Čabianska organizácia Slovákov a Slovenská samospráva v Békešskej Čabe. Popri rokovaní o aktuálnych otázkach volieb menšinových samospráv účastníci navštívili DSK, Slovenský oblastný dom, Pamätný dom M. Munkácsyho a Veľký evanjelický kostol.

Účastníkov stretnutia, predstaviteľov Slovákov žijúcich v Maďarsku a župných zoskupení Rumunov, Rómov, Nemcov a Srbov privítal v Osvetovom dome železničiarov primátor mesta János Pap. Vo svojom príhovore poukázal na stáročné slovenské tradície a na mnohonárodnostný charakter Békešskej župy. V súvislosti so vstupom krajiny do EÚ pripomenul nové možnosti, zároveň však za poľutovaniahodnú označil skutočnosť, že takmer 15 rokov nemožno v tejto oblasti zachytiť vysielanie slovenskej verejnoprávnej televízie.

O národnostnej politike, rozvoji samosprávnosti a konsolidácii občianskej spoločnosti v uplynulých pätnástich rokoch referoval predseda CSS Ján Fuzik. Povedal, že vláda počíta s občianskou sférou a že novela menšinového zákona zohľadňuje legitimitu menšinových samospráv, ich väzbu na občiansku sféru. Príslušný parlamentný výbor v súčasnosti podporuje 315 menšinových občianskych organizácií a počet menšinových samospráv prekročil číslo 1 800. Menšinový zákon zahrnul i možnosť kultúrnej autonómie, čoho dokladom je skutočnosť, že napríklad CSS prevádzkuje deväť slovenských inštitúcií v krajine. Na smerovanie k autonómii poukazuje aj fakt, že i miestne samosprávy sa snažia o podobné kroky. Napríklad békeščabianska slovenská samospráva vlani prevzala Oblastný dom. J. Fuzik konštatoval, že polovica päťdesiatich oblastných domov a obecných múzeí je v rukách menšinových samospráv. V súčasnosti pôsobí 115 slovenských samospráv, z toho 15 v Budapešti a 100 na vidieku.

V súvislosti s novelou volebného zákona predseda CSS povedal: možno dúfať, že počet prípadov zneužívania volieb sa zníži a že etnobiznis prestane existovať. Za novinku označil skutočnosť, že vo voľbách budú môcť navrhnúť kandidátov iba národnostné občianske organizácie; kandidovanie nezávislých poslancov sa ruší. Zápis na menšinové volebné listiny majú žiadať tí, ktorí chcú založiť menšinovú samosprávu, pričom je nevyhnutné, aby sa v jednotlivých obvodoch a lokalitách registrovalo aspoň 30 národnostných voličov, poslanecké zbory majú byť päťčlenné. Miestni elektori potom zvolia župný a celoštátny zbor.

Druhý deň stretnutia bol zameraný predovšetkým na rozptýlenie účastníkov a na oživenie tradícií. Najprv Čabiansky klobásový klub na nádvorí DSK predviedol zabíjačkové zvyky, popoludní čabiansky viceprimátor Gábor Velkey predstavil účastníkom stretnutia starobylé ručné práce, vystavené v Dome mládeže. Celý deň prebiehal vo fašiangovom ovzduší a pri tónoch ľudovej hudby, piesní a tancov. V Dome mládeže privítal hostí zástupca riaditeľa Tamás Herczeg a odovzdal slovo moderátorke programu Ildike Očovskej. Zaznela hudba citarovej kapely Boleráz pod vedením Ladislava Paulika, predstavili sa členovia čabianskeho Slovenského klubu dôchodcov, jaminský zbor Orgován a Slovenský páví krúžok, tanečníci z Tabánu a Eleku a ďalší folkloristi. Divadelníci z Mederu uviedli s veľkým úspechom hru národopisca Ondreja Krupu Tri želania. Program vyvrcholil 4. Čabianskymi fašiangami, na ktorých neúnavne vyhrávala do tanca kapela Bajczer.

V nedeľu dopoludnia sa konali konzultácie a hodnotenie stretnutia.

(vánd-ok)

Súbeh CSS

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na podporu miestnych slovenských aktivít a masmédií. Do súbehu sa môžu prihlásiť miestne slovenské samosprávy, miestne slovenské organizácie a inštitúcie s vypracovaným slovenským projektom, ktorý plánujú uskutočniť v roku 2006.

Žiadosti treba zaslať na adresu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A.) do 31. marca 2006.

Žiadosť o podporu musí obsahovať:

a) meno, názov a presnú adresu uchádzača,

b) ročný pracovný plán organizácie,

c) rozpis plánovanej akcie, respektíve činnosti (uvedenie počtu účastníkov, informácie, či sa uchádzajú o podporu z iných nadácií alebo úradov),

d) celkové náklady programu, respektíve činnosti,

e) vlastné finančné zdroje určené na program, respektíve na činnosť,

f) výšku žiadanej finančnej podpory,

g) kópiu šeku, vystaveného na meno uchádzača, o predplatení Ľudových novín na rok 2006,

h) uvedenie názvu, adresy a čísla bankového konta, kam možno podporu zaslať,

i) odporúčanie miestnej slovenskej samosprávy.

Uprednostňujú sa:

- programy, ktoré budú prebiehať prevažne v slovenskom jazyku,

- podujatia zamerané na zvyšovanie jazykovej úrovne žiakov a mládeže,

- uchádzači, ktorí sa snažili získať financie aj z iných zdrojov.

Uchádzač, ktorý nevyúčtoval finančnú podporu CSS, sa zo súbehu vylučuje! Maximálna výška poskytnutej podpory na jednu aktivitu je 150 000 Ft. Jeden uchádzač môže podať najviac 3 žiadosti. Predsedníctvo a odborné výbory CSS si vyhradzujú právo kontroly na mieste podujatia.

Žiadosť o podporu treba poslať na tlačive, ktoré si možno zaobstarať v sídle CSS, v redakcii Ľudových novín, respektíve u regionálnych radcov: Katarína Plevová - Sudice, Dr. Július Alt - Vacov, Dr. Helena Čičeľová - Békešská Čaba, Mária Nagyová - Čív, Imrich Novák - Fizér a na webovej stránke CSS www.slovaci.hu.

O výške udelenej finančnej podpory rozhodne na základe návrhu odborných výborov Predsedníctvo CSS 27. apríla 2006. O svojom rozhodnutí, respektíve o termíne a podmienkach vyúčtovania, bude Predsedníctvo CSS informovať každého uchádzača prostredníctvom úradu CSS písomne.

Vyznamenanie „Za našu národnosť“

Výzva CSS

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) aj v tomto roku plánuje udeliť vyznamenania „Za našu národnosť“ fyzickým osobám a kolektívom, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania.

Návrh na udelenie vyznamenania môžu predložiť:

- členovia a volené zbory CSS,

- miestne slovenské samosprávy,

- registrované slovenské občianske organizácie v Maďarsku.

Návrh v slovenskom jazyku musí obsahovať:

- presné údaje osoby alebo kolektívu,

- podrobný opis a hodnotenie činnosti, ktorá je predpokladom na udelenie vyznamenania.

Návrh treba odoslať na adresu úradu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A) do 10. apríla 2006. Návrhy hodnotí Predsedníctvo CSS, vyznamenania udelí Valné zhromaždenie CSS. Vyznamenania odovzdá predseda CSS v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši 1. júla 2006.

Všestranná spolupráca pred menšinovými voľbami

Regionálna konferencia Pilíšanov na Chotárnej skale

Príprava na národnostné voľby r. 2006 v zrkadle nového národnostného volebného zákona bol názov konferencie, ktorú 22. februára usporiadalo pre poslancov miestnych slovenských samospráv, starostov, notárov a aktivistov slovenských občianskych organizácií regiónu Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov v hoteli Nimród na Chotárnej skale (Dobogókő).

Po pozdravných slovách podpredsedníčky a predsedu združenia Márie Nagyovej a Jozefa Havelku prvým prednášateľom konferencie bol predseda Úradu pre národné a etnické menšiny (ÚNEM) Antal Heizer, ktorý popri detailnom prehľade harmonogramu volieb menšinových samospráv rôzneho stupňa (miestne, župné, celoštátne) upozornil účastníkov rokovania aj na to, že napriek najväčšej snahe tvorcov menšinového zákona a sprísneniu menšinového volebného systému existujú nedostatky, ktoré do určitej miery pripúšťajú pretrvávanie tzv. etnobiznisu, t. j. angažovanie sa takých kandidátov, ktorí nepatria do radov danej menšiny. Pritom niektoré protirečenia systému, ako napríklad potreba 30 registrovaných voličov, príslušníkov menšiny, rovnako v prípade malej obce, obvodu hlavného mesta, resp. jedného väčšieho mesta, sú dodnes predmetom diskusií. Politika musí tieto paradoxy do ďalších volieb odstrániť, prípadne zmeniť, prispôsobiť podmienky skutočnosti. A. Heizer informoval prítomných, že niektoré technické problémy okolo priebehu menšinových volieb má v blízkej budúcnosti vyriešiť nariadenie ministra vnútra, o ktorom bude treba informovať nielen zamestnancov štátnej správy, národnostných aktivistov, ale aj širšiu národnostnú verejnosť, a teda aj príslušníkov slovenskej menšiny.

Po prednáške predsedu ÚNEM o systéme a priebehu menšinových volieb predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik sa vo svojom referáte nazvanom Výber miestnych aktivistov a príprava na všetkých stupňoch v záujme úspešných volieb zameral konkrétne na naše slovenské pomery, zdôrazňujúc úlohu našich miestnych, regionálnych a celoštátnych občianskych organizácií v procese iniciovania volieb, ich priebehu a zakladania slovenských samospráv. V súčasnosti predovšetkým v spolupráci so Zväzom Slovákov v Maďarsku (ZSM) prebieha podrobné mapovanie a monitoring našich jednotlivých obcí a regiónov, motivované zodpovedným podporovaním tých kandidátov, ktorí sú skutočne členmi našej komunity. Podľa J. Fuzika dôležité je, aby sa predstavitelia občianskych organizácií, ktoré podporujú kandidátov menšinových zborov, dostali aj do volebných komisií. Predseda CSS zdôraznil dôležitosť predvolebnej kampane a informovania voličov tak na miestnej, ako aj na celoštátnej úrovni, do ktorej popri našich slovenských masmédií budú zapojené aj maďarské verejnoprávne masmédiá (MTV, Maďarský rozhlas).

Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková vyzdvihla význam tímovej práce v prípravách menšinových volieb tak v rámci jednotlivých národnostných občianskych organizácií, ako aj medzi nimi a slovenskými, resp. obecnými samosprávami. Kým vo väčšine našich obcí je príkladná spolupráca volených zborov a občianskych záujmových organizácií, existujú prípady, keď pre predstaviteľov samospráv „civili” znamenajú iba zbytočnú ťarchu. „Práve tohoročné voľby poskytnú možnosť k tomu, aby sa do našich samospráv dostali takí aktivisti, pre ktorých bude spolupráca s občianskymi organizáciami dôležitá aj po ich zvolení do samosprávnych zborov. Pritom je smutné, že práve v roku volieb, keď podľa menšinového volebného zákona občianskym organizáciám boli udelené väčšie možnosti a teda majú aj viac úloh, bola pridelená (aspoň v prípade ZSM) nesmierne nízka štátna podpora. Na predvolebnú kampaň napríklad zatiaľ Zväz nemá patričné finančné zdroje“ - povedala o. i. predsedníčka ZSM.

V záverečnej prednáške notárka obce Mlynky Klára Sebesiová Szláviková upozornila na konkrétne styčné body v procese menšinových volieb, v ktorých je potrebná spolupráca a priebežná komunikácia organizácií a zamestnancov štátnej správy. V čulej diskusii sa prítomní zaoberali napríklad aj takými otázkami, ako je prípad obce Huť, kde miestnosť pre voľby poslancov do menšinových samospráv bude zriadená pravdepodobne iba v Ostrihome, ku ktorému táto obec administratívne patrí, alebo zakladanie župných slovenských samospráv. Podľa predbežných prieskumov v Komárňansko-Ostrihomskej župe môže byť vytvorený župný slovenský zbor len vtedy, ak k doterajším deviatim miestnym menšinovým samosprávam pribudne desiata.

(la-)

Dvojjazyčné literárne popoludnie v knižnici

V priestoroch Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice (OIK) v Budapešti sa 22. marca uskutoční slovensko-maďarské dvojjazyčné literárne popoludnie venované tvorbe tunajších slovenských básnikov Alexandra Kormoša a Imricha Fuhla. Zhudobnené verše autorov za sprievodu gitary prednesie moderátorka podujatia Katarína Noszlopyová. Spoluúčinkovať budú herci Denisa Dérová a Ladislav Kiss. V ďalšej časti programu predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer otvorí výstavu digitálnych fotografií I. Fuhla pod názvom Hľadám korene, zmysel vecí... Výstava bude prístupná do 10. apríla.

Nemé slová a fotografie Imricha Fuhla v Sarvaši

Katedra národnostných menšín a cudzích jazykov Pedagogickej fakulty Vysokej školy Samuela Tešedíka v Sarvaši usporiada 13. marca slovensko-maďarské dvojjazyčné literárne popoludnie pod názvom Nemé slová. Dielo dvojjazyčne tvoriaceho básnika, fotografa, šéfredaktora Ľudových novín Imricha Fuhla predstavia a jeho básne prednesú študentky slovenského jazyka vysokej školy. Súčasťou popoludnia bude otvorenie výstavy digitálnych fotografií I. Fuhla. Výstava bude prístupná do konca marca.

O Slovensku v Uhorsku

V rámci cyklu Stretnutia s históriou Slovenský inštitút a Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti usporiadali 23. februára prezentáciu knihy slovenského historika, publicistu, autora literatúry faktu Pavla Dvořáka Slovensko v Uhorskom kráľovstve. P. Dvořák sa významne zaslúžil o popularizáciu dejín Slovenska a Slovákov o. i. v dielach Staré Slovensko, Zlatá kniha Bratislavy, Krvavá grófka Alžbeta Báthoryová - fakty a výmysly.

Mária Uhorská v Bratislave do apríla

V prvej polovici februára otvorili v Slovenskej národnej galérii v Bratislave výstavu Mária Uhorská (1505-1558). Výstava bola pripravená v spolupráci s Historickým múzeom mesta Budapešť pri príležitosti 500. výročia narodenia kráľovnej Márie Uhorskej. Exkluzívne umenie jej dvora bude prezentované napríklad maľbami Lucasa Cranacha alebo Hansa Krella. Výstava potrvá do 30. apríla.

Spolupráca bez hraníc

Dlhodobé kontakty medzi Dolnou Strehovou a Veňarcom, ktoré sa prejavovali v rôznych formách, vyvrcholili nedávno slávnostnou udalosťou: Starostovia Matúš Bystriansky a Ondrej Kollár podpísali vo Veňarci dohodu o priateľstve a spolupráci obidvoch obcí.

V týchto dňoch Veňarčania opätovali návštevu svojich priateľov, keď sa zúčastnili dobročinného plesu v Dolnej Strehovej, ktorého výnos darujú tamojšej základnej škole.

Prvým oficiálnym krokom bola spoločná účasť obidvoch obcí na súbehu programu INTERREG, ktorý slúži upevňovaniu cezhraničných stykov. Obidve obce sa uchádzali o podporu kultúrnych a športových podujatí, folklórnych súborov a táborov. Vzájomná spolupráca bude mať nepochybne priaznivý vplyv aj na styky v rámci regiónu a mikroregiónu.

Príklad Južného Tirolska

Hosťami podujatia Klub autonómie, ktoré sa uskutočnilo 22. februára na pôde Stredoeurópskeho kultúrneho inštitútu v Budapešti, boli riaditeľ Ústavu pre výskum menšín Južného Tirolska Christoph Pan a predseda Úradu pre menšiny Južného Tirolska Davide Zaffi. Besedu viedol riaditeľ Ústavu pre výskum etnických a národných menšín MTA László Szarka. Vytvorenie autonómie Južného Tirolska, kde žijú príslušníci troch národností - pôvodné obyvateľstvo Ladinovia, Nemci a Taliani, bolo zároveň koncepciou hospodárskeho rozvoja, dôsledkom čoho sa za tri desaťročia výrazne znížila nezamestnanosť, príjem na jedného obyvateľa vysoko prevyšuje taliansky priemer a počet obyvateľstva sa oproti všeobecným tendenciám zvyšuje. Južnotirolský príklad považujú za jednu z najúspešnejšie realizovaných foriem sebaurčenia.

Monument dvojjazyčnosti

Vyber si svoj jazyk

Neboli ste náhodou v druhej polovici februára na Kossuthovom námestí v Budapešti? Ak áno, potom ste pri východe z metra na kraji chodníka mohli obdivovať nekaždodenný jav: novú vysokú orientačnú tabuľu so šiestimi smerovkami, pričom nápisy sú slovenské. O čo išlo? To nám prezradí sám autor tabule, člen medzinárodnej skupiny mladých umelcov fiktívnej strednej Európy, hnutia Ako konať v strede (ni)čoho Michal Moravčík:

- Je to akési resumé informácií, ktoré som tu získal o menšinách. Vytvoril som fiktívny orientačný systém mesta - tabule, ktoré ale neukazujú nikam - je na nich veta o situácii menšín v Maďarsku. Jedna, tá oficiálna, je veľmi pozitívna (jazyk oficiálnej propagandy) a tá druhá, neoficiálna, je veľmi negatívna (ide iba o zámenu jedného slova - najhoršie a najlepšie - v tej istej vete). Názov práce je MONUMENT DVOJJAZYČNOSTI, VYBER SI SVOJ JAZYK. Ide tu vlastne o dva jazyky, na ktoré som všade neustále narážal: oficiálny, že všetko je fajn, a neoficiálny, že všetko je dosť biedne (realita). Myslím si, že téma by si žiadala viac času, ale keďže som výtvarník a moja prezentácia je v diele, musím dosť podstatnú časť venovať otázkam materiálu a výroby samotného objektu. Uvidíme, ako zareagujú okoloidúci. Ide mi ešte o jeden fenomén - ako je prezentovaná dvojjazyčnosť. V podstate, ako som videl, v škole neexistuje, takže je to obrátené garde maďarskej väčšinovej spoločnosti a, samozrejme, je to i otázka prijatia rozmanitosti, keďže tabule sú v slovenskom jazyku, čiže pre Maďarov nezrozumiteľné.

Je to všetko jasné. Na jednej strane šiestich tabúľ je text: PODMIENKY / NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN / V MAĎARSKU / PATRIA MEDZI NAJLEPŠIE / V STREDNEJ EURÓPE (to je tá oficiálna propaganda). Na druhej strane je to isté, iba slovo „najlepšie” je vymenené na slovo „najhoršie” (to je realita). Chce sa mi už len dodať, že keby niekto mal doma časopis AETAS č. 1-2/1990 (vychádza v Segedíne), na s. 147 by mohol nájsť dokonalú zhodu s mienkou mladého slovenského výtvarníka M. Moravčíka. V rámci ankety časopisu som mal zaradiť stredoeurópske štáty do štyroch skupín podľa toho, ako sú v danom štáte v praxi zabezpečené možnosti pre menšiny. Urobil som to. Maďarsko nájdete v poslednej štvrtej skupine. Chcem tým len poukázať na to, že už aj vtedy - a podnes.

Gregor Papuček

Z devätora remesiel iba jedno je to pravé

Verná divadelnej scéne

Edina Vidovenyeczová. Štíhla mladá žena, zbehlá v toľkých povolaniach, že snáď sama nevie, ktoré jej sedí najlepšie. Napokon sa jednako odhodlá pomenovať to najdôležitejšie: herectvo. Priviedla ju k nemu dlhá cesta. Pochádza z Békešskej Čaby. Jej otec Michal Vidovenyecz je v meste známy ako umelecký stolár, ktorý aktívne pracuje aj ako dôchodca. V mladosti sa venoval hudbe, v 60. rokoch hral spolu s bratom v úspešnej kapele Pók (Pavúk).

- Myslím, že po otcovi som zdedila „umeleckú žilu” a po starej mame pekný hlas. V čabianskej škole č. 9 som účinkovala ako recitátorka a členka speváckeho zboru. Keď r. 1986 inscenovali v mestskom divadle muzikál Oliver, bola som medzi spevákmi a štatistami. Vtedy som prvýkrát videla, ako vyzerá divadlo za oponou...

Edina maturovala na strednej škole v Püspokladányi ako módna návrhárka, kreslenie a maľovanie boli vždy jej záľubou. Po získaní tejto kvalifikácie ju vzápätí začalo vábiť herectvo. Mala na to: spievala, písala a recitovala básne, komponovala a hrala na gitare. Do hereckej školy čabianskeho divadla ju však neprijali. Iný by sa vzdal, nie však Edina. Učila sa angličtinu a taliančinu, absolvovala kurz pre zamestnancov cestovného ruchu a tri roky bola recepčnou v elegantnom hoteli Corvin v Gyule.

- V tom čase som sa osamostatnila a opäť som sa rozhodla robiť prijímacie skúšky do divadelnej školy. Podarilo sa mi to a vtedy sa pre mňa začal ten „pravý” život - divadlo. Po štyroch rokoch náročnej práce sme uviedli temperamentný muzikál Dana Gogina Apácapác (Mníšky). Čabianske publikum môže potvrdiť, že to bolo vynikajúce predstavenie.

V Čabe si pomaly zvykli na meno mladej herečky. Edina dostala rolu v každom hudobnom kuse, hrala v Evite, v Jekyllovi a Hydeovi, v Červenom mlyne, ale aj v operetách.

- Na scéne v Odorheiu Secuiesc, kde som istý čas hrala, bol mojím partnerom vo Viktórii môj manžel, inak spolužiak z hereckej školy. Teraz budeme spolu v Čabe, kde sme dostali byt. Popri práci v divadle čítam reklamy v miestnom rozhlase Rádió 1. V divadle som naposledy vystupovala v muzikáli Nine (Deväť).

Edina vyučuje herectvo v divadelnom štúdiu v Dome mládeže. Ľutuje, iba, že ju stará mama nenaučila po slovensky; tých pár slov, čo ovláda, nestačí na samostatný večer poézie slovenských básnikov.

- Ak napíšete, - povie mi len tak na okraj, - že študujem v druhom ročníku komunikáciu pre osvetárov na Vysokej škole v Níreďháze, potom bude obraz o mne úplný.

Usmieva sa, ako vždy. Ako herečka a ako úprimný človek.

(sass-k)

Malý Kereš

Ochabuje záujem o slovenčinu

Účastníci nedávnej výročnej schôdze Organizácie Slovákov v Malom Kereši opäť zvolili za predsedníčku Zuzanu Gmoserovú. Pani predsedníčka informovala prítomných o činnosti tejto občianskej organizácie, ktorá prebieha v spolupráci s miestnou slovenskou samosprávou, pričom vyzdvihla význam stáleho styku so slovenskými lokalitami v Maďarsku. Ako príklad uviedla pravidelnú účasť slovenských folklórnych súborov z rôznych obcí na kerešskom Závinovom festivale, oberačkách či Slovenských národnostných dňoch, zatiaľ čo Kerešania bývajú o. i. hosťami Festivalu suchej klobásy v Slovenskom Komlóši.

Z. Gmoserová s poľutovaním konštatovala, že pre miestnu mládež je čoraz menej atraktívna výučba slovenčiny, zväčša si volí angličtinu alebo nemčinu. V uplynulých desaťročiach sa mnohí neodvážili hlásiť sa k svojej slovenskej národnosti, čo viedlo k narušeniu silných väzieb. Upriamila pozornosť na to, že v súčasnosti sú čoraz vyhľadávanejší odborníci hovoriaci po slovensky, čo by mali využiť aj kerešskí Slováci. Po voľbách vedenia organizácie nasledovala neformálna beseda o skúsenostiach z minulého roka a o plánoch na rok 2006.

Ples rodičov a pedagógov

Tohoročný ples rodičov a pedagógov Základnej školy J. Bema v Malom Kereši, v ktorej sa vyučuje slovenčina ako predmet, prebiehal v duchu zachovávania slovenských tradícií. Svetlo sveta uzreli úzkostlivo opatrované rodinné pamiatky, ktoré deň pred plesom vystavili v improvizovanom slovenskom múzeu v športovej hale. Návštevníci dočasnej výstavy, ktorú si pozreli aj žiaci školy, mohli vidieť vecné pamiatky Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali r. 1718 z územia dnešného Slovenska.

Pokiaľ ide o ples, rodičia i učitelia sa vynikajúco zabávali. Program už tradične otvorili mažoretky, po ktorých vystúpila 28-členná príležitostná skupina folklórnych tanečníkov a napokon kerešský súbor Zizi Lavor. Až do rána sa v hale pri hudbe a tanci zabávalo takmer 300 účastníkov plesu.

Bilancia vo Vacove

Na nedávnom zasadnutí Slovenskej menšinovej samosprávy vo Vacove, ktorého sa zúčastnili aj primátor mesta a parlamentný poslanec Dr. János Bóth a riaditeľ Základnej školy K. Földváryho Dr. Iván Attila Váradi, prerokovali plán činnosti na rok 2006 a úlohy súvisiace s komunálnymi voľbami. J. Bóth vo svojom príhovore vyzdvihol, že priekopnícka činnosť slovenskej samosprávy môže byť príkladom aj ďalším menšinovým samosprávam v meste - ukrajinskej a rusínskej. Riaditeľ školy, kde už tretí rok prebieha výučba slovenčiny, poďakoval predstaviteľom samosprávy za pomoc pri nadviazaní spolupráce so školou v družobnom meste Dubnica nad Váhom. Na záver podujatia člen poslaneckého zboru Matej Topolský venoval samospráve vlastnoručne zhotovený gobelín.

Cudzie slová v slovenčine

V rámci cyklu Z hľadiska vedy prednášal na pôde Katedry slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gy. Juhásza Segedínskej univerzity na tému Cudzie a prevzaté slová v slovenskom jazyku vedecký pracovník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alexander Ján Tóth. Podujatie, ktoré usporiadali VÚSM a Segedínska univerzita, moderovala odborná asistentka Tünde Tušková.

Prehliadka pekárskeho umenia

Na význam chleba chcela poukázať trojdňová výstava cukrárskeho a pekárskeho priemyslu, ktorá sa konala v budapeštianskom výstavnom stredisku HUNGEXPO v druhej polovici februára a na ktorej predstavili o. i. chlieb upečený zo surovín pochádzajúcich z piatich svetadielov. Na výstave sa predstavili so svojimi výrobkami aj pekári zo Slovenska. Tunajší cukrári piekli svoje torty v slávnostnom ovzduší, keďže Celoštátne združenie maďarských cukrárskych živnostníkov si tohto roku pripomína 100. výročie založenia. Popri sladkých a slaných zákuskoch a umeleckých výtvoroch súčasťou výstavy boli aj produkty zdravej výživy a nové výrobné technológie.

Kapitoly z histórie Bratislavy maďarskými a slovenskými očami

Prezentácia novej publikácie v Budapešti

V budapeštianskom Slovenskom inštitúte (SI) začiatkom februára sa konala prezentácia novej publikácie bratislavského vydavateľstva Kalligram Kapitoly z histórie Bratislavy maďarskými a slovenskými očami. Úvodom riaditeľ inštitútu Milan Resutík vyslovil radosť z toho, že na predstavenie novej knihy prišlo tak veľa záujemcov. Zdá sa, že Bratislava je ešte stále zaujímavou témou v Budapešti. Publikáciu početnému obecenstvu predstavil generálny riaditeľ Ústavu Lászlóa Telekiho György Granasztói, ktorý zdôraznil, že kniha, podobne ako aj konferencia v októbri 2004, prednášky ktorej vyšli v tejto zbierke, sa zrodila vďaka občianskej iniciatíve v rámci Spolku Agentura Pacis Posonium na čele s Jánosom Frideczkym. Jej vydanie podporili Maďarská akadémia vied prostredníctvom Verejnej nadácie Jánosa Aranya, Ústav Fórum v Šamoríne, Maďarské kultúrne stredisko v Bratislave a Ústav Lászlóa Telekiho. Gy. Granasztói vyzdvihol dôležitosť priebežného spoločného zmýšľania v otázke skúmania Bratislavy nielen slovenskej a maďarskej, ale aj rakúskej historiografie. Mesto znamená pre každý národ niečo iné, veď kým na mape Viedne z 15. storočia figuruje ako predmestie rakúskeho mesta, pre Maďarov znamená predovšetkým korunovačné sídlo Uhorska a pre Slovákov hlavné mesto Slovenskej republiky. Ako pozitívum hodnotil, že zbierka prekonáva tie tradičné politicko-historické konflikty, ktoré hatia odhaleniu života mestskej komunity, resp. zložitých interpersonálnych vzťahov v priebehu stáročí. Zo zbierky, ktorá obsahuje 22 štúdií a prílohu máp a fotografií, riaditeľ ústavu podľa subjektívneho výberu vyzdvihol medziiným detailný prehľad inštitúcií a diskusií v otázke výskumov miest na Slovensku v štúdii Viliama Čičaja prácu o historiografii Bratislavy s bohatými bibliografickými údajmi od začiatkov až podnes od Eleny Mannovej. Zaujímavosťou podľa Gy. Granasztóiho je výskum Magdalény Paríkovej, výsledky ktorého sú uverejnené pod názvom Bratislava v zrkadle etnologických výskumov, v Maďarsku tento prístup nemá v prípade miest bohaté tradície. Štúdia Fredericka Federmayera opisuje dobu veľkých zmien v 16. storočí cez dejiny jednej rodiny. V práci Gábora Czocha sú znázornené o. i. konflikty záujmov centrálnej moci, meštianskej elity a politizujúcej šľachty v polovici 19. storočia. László Szarka rozoberá otázku etnických zmien a migrácie v Bratislave v dobe medzi dvoma svetovými vojnami.

V deň prezentácie zavítali do Slovenského inštitútu aj slovenskí historici Elena Mannová a Viliam Čičaj, ktorí podrobnejšie informovali budapeštianske publikum o svojich výskumoch. Po ďakovných slovách hlavného redaktora publikácie Gábora Czocha na adresu podporovateľov záujemci a odborníci pokračovali vo výmene názorov v rámci neviazanej besedy. Slovenská verzia zbierky, ktorá uzrie svetlo sveta v blízkej budúcnosti, bude predstavená verejnosti v Maďarsku v rámci prezentácie vydavateľstva Kalligram v Slovenskom inštitúte pravdepodobne v apríli tohto roku.

(la-)

Poézia na Valentína v XIII. obvode Budapešti

V Deň Valentína bolo v Dome národností XIII. obvodu Budapešti nezvyčajne rušno. Obvodná slovenská samospráva tu pri príležitosti Dňa zaľúbených pripravila literárny večierok o dvojjazyčnej publikácii Hniezdo pre slnko - A nap fészke autora Ervína Nagya a prekladateľky Ilony Szászovej.

S iniciatívou usporiadať stretnutie v našom obvode prišli autori, ktorí sa dlhé roky priatelia s niekoľkými obyvateľmi obvodu, ba prekladateľka Ilona Szászová, békeščabianska rodáčka, sa nedávno presťahovala do Angyalföldu. O večierok prejavili záujem vzácni hostia - podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predstaviteľ Kultúrneho výboru Samosprávy XIII. obvodu Budapešti Gábor Radó, radkyňa Slovenskej samosprávy Budapešti Monika Szelényiová, ako aj predsedovia a poslanci obvodných slovenských samospráv.

Po privítaní prítomných organizátori prevzali kyticu, symbolizujúcu publikáciu, ktorú im darovala sponzorka, majiteľka kvetinárstva „Rózsa“. Prekvapením stretnutia bol Dr. György Bálint, osobnosť známa z televízie ako „Bálint gazda“, ktorý je dlhoročným priateľom autorov publikácie. Priblížil prítomným podstatu Dňa Valentína. Medziiným vyzdvihol, že je to sviatok skôr intímny ako verejne oslavovaný, pričom vyjadril nadšenie z toho, že môže byť medzi Slovákmi a môže sa zoznámiť s literárnou tvorbou, ktorá rozvíja priateľstvo a spája dva národy.

Početné obecenstvo sa mohlo kochať v recitáciách herca Sarvašského slovenského divadla Ladislava Kissa a umeleckej radkyne súboru Kataríny Királyovej. Ich dvojjazyčné recitácie vylúdili úsmevy na tvárach a iskry v očiach, aké dokáže vyčariť len láska. Medzi recitáciami sa predstavili aj autor básní a ich prekladateľka. Na záver literárneho večierka si prítomní mohli zakúpiť novú zbierku, ktorú autori na požiadanie dedikovali, pričom sa vytvorila živá, bezprostredná beseda.

(z-hol)

Večer s čabianskymi literátmi

Ešte v 60. a 70. rokoch minulého storočia v juhovýchodnej časti Dolnej zeme označovanej aj ako Kút búrok (Viharsarok) panoval čulý literárny život, ktorý však postupne ochabol. Túto tradíciu nedávno obnovil v Békešskej Čabe Attila Frankó, ktorý usporiadal prvý večer priaznivcov literatúry. Cieľom tohto podujatia je oboznámiť verejnosť s pôsobením spisovateľov ich užšej domoviny. Hosťami večera na čabianskej Street Corner boli okrem literátov herečka Divadla M. Jókaiho Anetta Komáromiová a interpret Mihály Józsa.

M. Józsa prečítal zdravice poslanca parlamentu Lászlóa Domokosa, poslanca Európskeho parlamentu dr. Pála Schmitta a riaditeľa Divadla M. Jókaiho Lászlóa Kontera. A. Komáriomiová potom predniesla ukážku z knihy P. Schmitta Rozprávky dvadsaťpäťvežového hradu. Po prednese veršov E. Adyho prítomní si vypočuli básne mladej čabianskej poetky Judity Poliakovej, ktorá nedávno debutovala zbierkou Medzi trpaslíkmi (Törpék között). V podaní M. Józsu a autora odzneli verše čabianskeho sociológa a osvetára Tamása Herczega z jeho zbierky Zmena sveta (Világ-váltás).

Po literárnych pôžitkoch nasledovali gastronomické pochúťky. Pri znamenitých jedlách a nápojoch, v ovzduší literárnej kaviarne sa rozprúdila debata a priateľské rozhovory. Vyvrcholením podujatia bolo losovanie tomboly.

(av-ok)

Netradičné stretnutie maturantov po 40 rokoch

Budapeštianske slovenské gymnázium

Pred viac ako desiatimi rokmi v obvodoch hlavného mesta založili slovenské menšinové samosprávy a následne Slovenskú samosprávu Budapešti, ktorá každý rok v spolupráci s obvodnými zbormi usporadúva Slovenský fašiangový ples. Je už tradíciou, že pri tejto príležitosti sa konajú netradičné stretnutia maturantov Budapeštianskeho slovenského gymnázia. Nezvyčajné sú v prvom rade preto, lebo sa nekonajú v lete, ale v rámci fašiangového plesu.

Na tohtoročnom Slovenskom fašiangovom plese v Paláci Dunaj sa stretli maturanti Budapeštianskeho slovenského gymnázia z roku 1965. Bývalých študentov najskôr pozdravil ich niekdajší vychovávateľ Ladislav Petro. Pán Petro im s poľutovaním oznámil, že zastupuje aj ich bývalú triednu profesorku Vilmu Takátsovú, ktorá je chorá a nemohla prísť na stretnutie. Zároveň ich pobádal, aby sa aj naďalej pravidelne stretávali, pospomínali si na bývalú školu, učiteľov a vychovávateľov. Záverom svojím bývalým študentom kládol na srdce, aby ani po odchode do dôchodku nestrácali nádej a chuť do života, aby si našli dajaké zamestnanie, ktoré ich bude omladzovať.

V mene organizátorov ich privítala spolužiačka Ildika Klauszová Fúziková, ktorá najprv zapálila sviečku a požiadala ich, aby minútou ticha vzdali úctu spolužiakom, ktorí už navždy opustili ich rady - Ivanovi Kunovi, Štefanovi Szászvárimu, Štefanovi Spiegelhalterovi a Rozálii Mákovej. Pani Klauszová Fúziková vo svojom prejave o. i. povedala:

- Milí spolužiaci, dnešný deň je pre nás vzácnou príležitosťou stretnúť sa v tomto reprezentatívnom paláci. V roku 1965 sme maturovali dvadsiati - desať dievčat a desať chlapcov. Žiaľ, so štyrmi sme sa už navždy rozlúčili a ďalší štyria sú dlhé roky vážne chorí, preto sa nemohli zúčastniť ani našich doterajších stretnutí. Som hrdá na to, že sme jediný ročník v histórii Budapeštianskeho slovenského gymnázia, ktorý sa pravidelne každých päť rokov stretáva. Teraz si premietnime, čo všetko sme prežili počas štyroch desaťročí. Požiadam vás, aby si v duchu každý zalistoval v knihe svojho života a prečítal si, čo si na jej stránky napísal. Naše životné osudy zaiste neboli navlas rovnaké. Jednému sa v živote ušlo viac radostných chvíľ, iní zase prežili viac menej radostných, ťažkých či smutných, ba tragických udalostí. Ale roky a skúsenosti, ktoré sme prežili, sú hlboko vryté do tejto knihy života. Všetci bez výnimky sme poznačení vekom, životnými skúsenosťami, úspechmi, neúspechmi a už aj chorobami. Nečudo, veď ako vieme od svojich rodičov, nikoho z nás nevítali kyticou ruží, ako je to krásnym zvykom dnes. Narodili sme sa v ťažkých povojnových rokoch, poznačených krízou a biedou. Roky nášho detstva kruto zasiahli päťdesiate roky, ktoré v našich mysliach zanechali nezmazateľné stopy, ale aj následky na našom zdraví. O čo sú šťastnejšie naše deti a vnúčatá, ktoré sa narodili v oveľa radostnejšej dobe! Na svoje školské roky spomíname však s láskou, preto sa vieme tak úprimne detsky tešiť každej z tých tisícov maličkostí, ktoré sme spolu prežívali. Niektorí z nás študovali spolu 4, 10 až 12 rokov v budapeštianskej slovenskej škole na Ulici Imreho Mezőa. Človek je pyšný na svojich spolužiakov, vo vnútri srdca každý z nás cíti radosť a uspokojenie, že sme sa opäť mohli stretnúť. Dúfam, že okolo srdca nás zalieva ozajstný hrejivý pocit najväčšieho blaha, aké môže prežívať človek vo svojom živote. Nuž, takí sme my! Stretávame sa po rokoch. Chceme hovoriť o sebe, o živote, a nakoniec hovoríme o škole a o krásnych školských zážitkoch. Nečudo, veď to je ten pravý dôvod, prečo sme sa stretli. A dúfam, že o päť rokov sa opäť zídeme v takomto počte.

Po vrelom privítaní, len čo sa usadili, ich prvé myšlienky patrili práve tým spolužiakom, ktorí už nikdy neprídu medzi nich a tým štyrom, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli byť na stretnutí. Počas celého večera spomínali na dávne, s odstupom času čoraz krajšie študentské roky a spoločne prežité zážitky. Hovorili však aj o svojej rodine, deťoch a vnúčatách a hrdé babičky sa chválili svojimi vnúčatami.

Zvlášť si zaspomínali na svojich bývalých obetavých a vnímavých učiteľov a vychovávateľov, plných porozumenia a láskavého humoru, keď im pomáhali hľadať odpovede na znepokojujúce otázky, či ich navigovali na správnu životnú cestu. Mnohí ich bývali učitelia sú už na sklonku svojho života, mnohí z nich ich už predišli do večnosti... Im zostáva vysloviť srdečnú a vrúcnu vďaku za ich lásku a obetavosť. Pamiatku na nich si uchovávajú vo svojich srdciach a dušiach po celý život.

Bývalí študenti budapeštianskeho slovenského gymnázia sa po príjemne prežitom večeri rozchádzali posilnení o pocit spolupatričnosti a odhodlaní stretnúť sa opäť o päť rokov.

Ildika Fúziková

Volejbal - IV. kolo v Gyule

Štvrté kolo župných majstrovstiev amatérov vo volejbale sa konalo v kúpeľnom meste Gyula. V športovej hale na troch ihriskách bojovalo štrnásť družstiev žien a mužov. O získanie bodov zápolilo každé družstvo s veľkým nasadením. V kategórii mužov sa zrodili nasledovné výsledky: víťazom sa stalo družstvo zo Šarkadu, na druhom mieste skončili muži z Békešskej Čaby, tretiu priečku si vybojovali Sarvašania, štvrté miesto obsadili žiaci zo školy Gábora Keménya z Békešskej Čaby, o piate a šieste bojovali družstvá z Karcagu a Gyuly, na siedmom skončili mladší muži z Karcagu.

U žien nebola potvrdená papierová forma, veď prvé miesto obsadili Telekgerendášanky, ktorým sa doteraz nikdy nepodarilo hrať finále. Na druhom mieste skončili ženy z Gyomaendrődu, tretie boli dievčatá z Békešskej Čaby. Prvé tri družstvá dostali pekné poháre, ostatné boli odmenené diplomom a darčekom. Nám, Sarvašankám, sa nevydaril zápas o postup do finále, napriek tomu, že sme v skupine obsadili prvé miesto, no šport je už raz taký. Hralo sa od deviatej hodiny ráno až do šiestej večer.

Veľmi dobre nám padlo večerné plávanie v termálnej vode, je to najlepší spôsob, ako uvoľniť unavené telo. Už len dve kolá nás delia od celkového finále. Sarvašské družstvá mužov aj žien budú trénovať na Slovensku, v Krompachoch, kde spojíme osožné s užitočným. Veď lyžovačka na Plejsoch nám iste pomôže k dobrej kondícii. Samozrejme, zmeráme si sily aj s domácim družstvom. Tieto stretnutia sme spoločne naplánovali ešte vlani. Veríme, že sústredenie sa nám vydarí.

Zlatica Lišková

Békešská Čaba

Motocyklisti súťažili

V týchto dňoch usporiadali v békeščabianskej Športovej hale už po štvrtýkrát preteky v motokrose za účasti vyše 40 amatérskych i profesionálnych pretekárov z Rakúska, Česka, Slovenska a Maďarska. Súťaž, ktorá mala dramatický priebeh, otvorili primátor mesta János Pap a generálny konzul SR Štefan Daňo. Napriek niekoľkým pádom pri štarte a náročným prekážkam k vážnejšiemu úrazu nedošlo. Slovenský pretekár Zoltán Vörös oslnil obecenstvo bravúrnymi, priam akrobatickými ukážkami a podobne bravúrne si počínal aj čabiansky motocyklista László Bordás. Zvíťazil Petr Bartoš z Českej republiky, ktorý už viackrát štartoval v Békešskej Čabe a ktorý tentoraz získal prvenstvo na motocykli Suzuki.

Starobudínske spomienky na tetu Jendráčkovú

„V mojej pamäti sa dodnes zachovala jej vráskavá, vychudnutá tvár s vpadnutými očami a jej cintľavá, chudulinká postava. V mysli ju často vídavam, ako drobčí trošku naklonená dopredu s hrčovitou palicou v ruke smerom k Donátovej kaplnke, kde sa každú každulinkú božiu nedeľu spolu modlila s tunajšími starobudínskymi Nemcami a Maďarmi. Bola to hlboko veriaca, pobožná starenka, ktorá každý piatok, v neskorých popoludňajších hodinách, statočne chodila aj na spoveď. Dnes už po toľkých životných skúsenostiach s múdrosťou starého človeka môžem vyhlásiť, že to bola naozaj svätá žena, jedna zo svätých žien našej doby.

Onoho času - ako mnohých iných - aj ju vyhnala z rodných Horniakov, z niektorej liptovskej osady, a nesmierna bieda. Spolu s mladým manželom Augustínom Jendráčkom sa zastavili až tu, u nás, v Starom Budíne, kde im obidvom ponúkla tehelňa rakúskeho fabrikanta Henricha Drascheho fyzickú prácu. Hlavné mesto Uhorska sa v tých rokoch, na prelome 19. a 20. storočia rozrastalo dovtedy nikdy nevídaným tempom a preto niet sa čo čudovať, že o kvalitné starobudínske pálené tehly bol taký veľký dopyt. Tunajšie tehelne sotva stačili vyhovieť zákazníkom. Na stavebné práce i do tehelní húfmi prichádzali slovenskí bedári. Najprv iba na sezónne práce, ale mnohí sa usadili natrvalo. Dobrých, usilovných robotníkov si vážila rodina Drascheovcov, a to tak, že im v takzvaných továrenských domoch dala aj kvartiel.

Pomocnú robotníčku tehelne si v kopcovitej časti Starého Budína, kde bývala jej rodina, čoskoro každý obľúbil. Volali ju iba Jendracsok néni a rodáci ju oslovovali tiež iba tetou Jendráčkovou. Jej práca v tehelni nepatrila medzi tie najľahšie: štyridsať rokov ručne nakladala vypálené - často ešte horúce - tehly na konské záprahy. Robila iba toto, nič iné, od svitu do mrku. Štyridsať rokov, okrem nedieľ a veľkých sviatkov, každý-každulinký boží deň. Štyridsať rokov odpracovala bez oddychu. Ležala zopár dní iba vtedy, keď porodila dvoch synov. Ani pred tým, ani po tom nikdy viacej.

Prvá svetová vojna kruto zasiahla do jej života: jej mladý a rozvážny muž navždy ostal niekde pri Piave, v prvej línii talianskeho frontu, a ona sa ocitla sama s dvoma malilinkými deťmi. Teta Jendráčková s nadľudským vypätím síl, s nesmiernou oddanosťou a láskou vychovávala svoje ratolesti. Doslova krvou a potom vychovala z nich školených ľudí. Zriekla sa všetkého, len aby synovia študovali. Starší sa stal učiteľom ľudovej školy a mladší zasa božím sluhom, benediktínskym rehoľníkom.

Obliehanie Starého Budína Červenou armádou našlo rodinu v dome na ulici Toldáš, ktorý postavila fabrika pre vdovu s dvoma deťmi. Na druhý deň po vianočných sviatkoch r. 1944 sa pánmi tejto časti hlavného mesta stali Rusi. A vtedy, práve v tento deň, sa v tom dome odohralo niečo strašné: ruský vojak vystrelil na rehoľníka, guľka zasiahla jeho ruku. V tom okamihu matka pred vojakom klesla na kolená a slovensky naňho skríkla: „Dvihol si pušku na vysväteného sluhu Pána Boha!” Týmto zachránila od druhého, možno smrteľného výstrelu svojho syna. Vojak ako obarený zmeravel, nedokázal sa pohnúť. Asi pochopil význam slov a matkinu zúfalosť. Neviem. Ako ani to, čo vyvolalo konflikt medzi dvoma mužmi.

Po vojne sa život rodiny nezlepšil. Naopak. Komunisti zrušili rehole, z farára sa stal pomocný robotník. Vídaval som ho po ránach, ako kráča dolu našou ulicou s pátričkami v ruke a polohlasne sa modlí. Starší syn sa oženil, jeho manželstvo však trvalo veľmi kratučko, žena mu pri pôrode zomrela a novorodeniatko sa narodilo tiež mŕtve.

Teta Jendráčková sa revolúcie roku 1956 nedožila a takto sa nemohla dožiť ani odchodu svojich synov na Západ, kde si obidvaja našli svoje nové, bezpečnejšie útočište. Ona ostala navždy tu, odpočíva v starobudínskom cintoríne.”

Spomienky starobudínskeho občana Dr. Bátora Bókaiho

na tetu Jendráčkovú zaznamenal: (zb)

Ľudové noviny

O čom sme písali pred 15 rokmi

V poslednom februárovom týždni zasadali účastníci Okrúhleho stola národných a etnických menšín v Maďarsku. Predstavitelia menšinových organizácií označili návrh národnostného zákona, vypracovaný ministerstvom vnútra, za neprijateľný a za nevhodný na prerokovanie. Komuniké zo zasadania zároveň informuje, že Okrúhly stôl pripravuje svoj vlastný variant národnostného zákona, ktorý by bol prijateľný pre väčšinu menšinových organizácií a ktorý by mohol slúžiť ako východiskový materiál ku koncipovaniu zákona o národných a etnických menšinách.

Zasadal mediálny podvýbor CSS

Dňa 14. februára v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) po prvýkrát v tomto roku zasadal Podvýbor pre masmédiá a vydavateľskú činnosť CSS. Okrem jeho členov sa rokovania zúčastnili aj predseda CSS Ján Fuzik a zodpovedná redaktorka Nášho kalendára za rok 2006 Ildika Klauszová Fúziková. Na programe bolo prerokovanie štyroch bodov, z ktorých tri spôsobovali vrásky na čele predsedu podvýboru.

Ako prvá odznela informácia o situácii Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu. Predseda podvýboru Gregor Papuček spomenul problémy nahromadené v tejto oblasti, ktoré už roky pretrvávajú, lebo vedenie Maďarského rozhlasu (MR) nikdy neprejavilo dostatok ochoty na ich vyriešenie. Od r. 1996 vedelo, že UKV (66,0 - 73,0 MHz), na ktorých sú vysielané aj národnostné programy, môže používať len do 31. januára 2006, predsa do poslednej minúty nepodniklo nič, aby našlo vyhovujúce dlhodobé riešenie. Aj podľa členky podvýboru, redaktorky slovenskej relácie v materinskom jazyku Ildiky Makaiovej, bol zjavný absolútny nezáujem MR o túto otázku. Behom troch rokov klesol rozpočet slovenskej redakcie na jednu tretinu. Pre večný nedostatok financií nemajú externých pracovníkov, nemôžu pozvať do štúdia napr. farára (na náboženskú polhodinku), lebo mu nemajú z čoho vyplatiť honorár. Štyria redaktori za takýchto podmienok nevedia zostavovať celoštátne programy... Obrovský materiál čaká aj na archivovanie, márne, bez financií to nejde. Aj Celoštátna rada pre rozhlas a televíziu (ORTT) vypísala súbeh len pre Maďarov žijúcich v zahraničí (120 mil. Ft), na tu žijúce národnosti nemyslela. Celkom oprávnene sa hlavná redaktorka Mária Margová v zúfalom článku Rozhlas hlási SOS (Ľudové noviny č. 5/2006) spytuje: „Kde je vlastne tá chýrna národnostná politika Maďarskej republiky, ktorá nemá páru? Alebo tá platí iba pre Maďarov v zahraničí?” Hrozilo, že národnostné vysielania od 1. februára t. r. zaniknú.

Predseda CSS Ján Fuzik informoval prítomných o podrobnostiach, o tom, že medzitým predsedovia celoštátnych národnostných samospráv rokovali s vedením MR i ORTT, ktoré síce dostali tri nové frekvencie, ale na tie nie sú ochotné preložiť národnostné vysielania. Aj zodpovednosť zvaľovali jeden na druhého. Nakoniec to v poslednej minúte bleskove „vyriešili” poslanci parlamentu, keď modifikovali zákon o médiách tak, že o rok predĺžili možnosť používania „starého, nemoderného” pásma UKV. Toto opatrenie však znamená iba predĺženie našich doterajších starostí. Predseda podvýboru pripomenul, že národnosti by už teraz mali začať atakovať svojimi požiadavkami kompetentné inštitúcie, ak nechcú, aby sa táto situácia o rok zopakovala.

Členovia podvýboru potom prešli na hodnotenie tohoročného Nášho kalendára. To bola príjemnejšia úloha. Predseda zboru podrobne analyzoval jednotlivé časti kalendára a celkove bol s nimi spokojný. Mal iba zopár pripomienok. Od našich básnikov by sme si mali pýtať nové, špeciálne pre Náš kalendár napísané básne. V prípade niektorých škôl považuje za skreslenie skutočnej situácie používanie názvov „s vyučovacím jazykom slovenským”, „slovenská škola” a pod. Sú to skôr dvojjazyčné školy. Nadhodil otázku, či je správny pomer textovej a obrázkovej časti...

Členovia podvýboru pomer schválili. Eve Patayovej Fábiánovej sa nepáčila iba titulná strana, Kataríne Királyovej noty hymnických piesní, ktoré, podľa nej, nie sú jednotné, niektoré veci chýbajú... Karola Klauszová navrhla, aby redaktori kalendára vždy spoločne rozhodli, aká má byť titulná strana. Odznelo, že z 1500 výtlačkov nám ostalo iba 50 kusov, čo je dobré. Zásluhu na tom majú aj regionálne centrá CSS. Vzhľadom na všeobecnú spokojnosť predseda navrhol, aby zodpovednou redaktorkou Nášho kalendára na rok 2007 bola opäť Ildika Klauszová Fúziková, čo členovia jednohlasne schválili. Zároveň načrtli koncepciu nového kalendára. Budú v ňom články o voľbách, samosprávach, okrúhlych výročiach, bude v ňom opäť množstvo zaujímavostí a vyjde skôr než tohoročný.

Predseda podvýboru hovoril aj o plánovanej vydavateľskej činnosti. Do CSS - na škodu veci - zatiaľ žiadny rukopis neprišiel. Na vydanie čaká až šesť tém (poviedky Štefana Lamiho, básne Juraja Dolnozemského, Juraja Šótiho, jubilejný zborník 50-ročných Ľudových novín, Svadobné oblečenie Slovákov v Maďarsku začiatkom 20. storočia a CD platňa zhudobnených detských básní). Tak je to, keď verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku nemá peniaze na menšiny (v roku 2005 sme totiž nedostali prostriedky ani na CD, ani na zbierku básní). Autori sú asi znechutení a neveria, že dokážu niečo pomocou štátnej podpory vydať. Podvýbor bude musieť vyskúšať všetky možnosti, aby aspoň niečo mohol zrealizovať.

Nakoniec bola reč o príprave nasledujúcich, tzv. menšinových komunálnych volieb. O novele zákonov súvisiacich s voľbami informovali predseda podvýboru a Eva Patayová Fábiánová. Členovia podvýboru rozhodli, že na základe právnych noriem treba vypracovať jednoduché, pre každého zrozumiteľné propagačné materiály. Pernamentne treba informovať našich Slovákov a vysvetľovať im, čo treba kedy urobiť, aby mohli využiť svoje právo zvoliť si menšinových poslancov. Do príprav budú zapojené všetky naše masmédiá, ale aj miestne televízne vysielania. CSS sa touto úlohou už intenzívne zaoberá. Do konca marca dá pripraviť leták s plagátom a rozvinie volebnú kampaň. Eva Patayová Fábiánová navrhla, aby bola zriadená národnostná volebná horúca linka, na ktorej by záujemci bezplatne mohli dostať odpovede na svoje otázky. Podvýbor vyzýva všetkých našich Slovákov, aby boli aktívni a išli voliť, lebo od týchto volieb závisí, ako si my, Slováci, budeme presadzovať svoje národnostné záujmy v nasledujúcom období.

(grepa)

Národnostný ples v Segedíne

Plesová sezóna vrcholí. Segedínski Slováci sa tohto roku mohli zabávať dvakrát. Raz na slovenskom plese a predposlednú februárovú sobotu v kruhu všetkých menšín žijúcich v meste. Aj národnostný bál sa konal na brehu Tisy, v Pick klube.

Na siedmom národnostnom plese pozdravil prítomných riaditeľ Domu menšín Ferenc Gajda. Podujatie slávnostne otvorili predseda Zväzu národností Dr. Štefan Tóth a predseda Združenia segedínskych menšinových samospráv László Kövér. L. Kövér vo svojom príhovore označil rok 2005 za úspešný a poukázal na to, že po Budapešti v Segedíne a Pécsi žije najviac národností - v sídle Čongrádskej župy pôsobí desať menšinových samospráv. Ďalej vyzdvihol význam blížiacich sa volieb poslancov menšinových samospráv, ako aj potrebu poskytovania podrobných informácií o novele zákona. Po otváracích prejavoch sa začala večera a tanečná zábava. O dobrú náladu sa postarala skupina Drink Panthers a Dj. Róbert Mátrai, ktorý prekvapil a potešil účastníkov plesu kyticou populárnych skladieb rôznych národov.

(im)

Od Troch kráľov po Škaredú stredu

Fašiangy v Mlynkoch pred rokmi...

Fašiangy zahŕňajú obdobie od Troch kráľov až po Škaredú stredu. Vznik fašiangov ovplyvnili rímske slávnosti. Po rôznych zmenách sa zachovali dodnes. V našej dedine sa dosiaľ zachováva fašiangová nálada, ku ktorej patria tanečné zábavy alebo maškarné plesy, tradičné zvyky a fašiangové šišky. Hoci v minulosti boli zábavy pestrejšie ako teraz! Pred šestnástimi rokmi autorka týchto riadkov písala o tom vo svojej diplomovej práci na základe rozhovorov s takými ľuďmi, ktorí boli očitými svedkami opisovaných udalostí, resp. uvádzané obdobie a zvyky poznali zo spomienok svojich rodičov. Akože to bolo?

Fašiangové zábavy organizovala zvyčajne dospelá mládež, ktorá sa schádzala najčastejšie „f šenku”, čiže v krčme. „Pár chlapcov zjennalo muziku, tí viplatili bandu.“ Ples sa začal v nedeľu „po letánii“ a tancovali až do pondelka rána. Potom zábava pokračovala aj v utorok. Na fašiangových zábavách sa zúčastnilo veľa ľudí, lebo v zime nikto nepracoval, ľudia odpočívali. „Do na fašiangy robí, že v žatvách leží nezdraví, sa hovorívalo.” Znakom fašiangového obdobia bolo tzv. „fašangové péro”, čo nosievali mládenci na klobúkoch, „za širákom.” Bol to „krušpánek” s ozdobenými lístkami.

Zaujímavým zvykom bolo vozenie Šimona a Judy. Bábky vozievali vo sviatočné dni po dedine na voze alebo na saniach. Na jedno koleso pripevnili dve figúrky - ženskú a mužskú - tak, aby stáli oproti sebe a obliekli ich do pilíšskeho kroja. Koleso bolo pripevnené ojom k vozu alebo k saniam. Kraj kolesa sa dotýkal zeme, preto keď sa kone pohli, Šimon a Juda sa začali točiť, tancovať. Na voze vyhrávali muzikanti. Šimona a Judu povozili po blízkych dedinách, po Santove, po Verešvári, po Huti, po Senváclave. Vozením týchto dvoch figúr chceli zrýchliť zakončenie zimného obdobia. O tomto nás presvedčí aj nasledujúce príslovie: „Jozef z Mariju aj Šimon z Judu zabiju zimu.”

Rozlúčku so zimou simulovali aj tým, že ženskú masku, ktorá sa nazývala „Kiselica” a ktorá bola symbolom zimy, hodili do potoka hovoriac:

„Kiselica kiselá, štiri roky visela

a na páti odvisla,

šeckích chlapcof odrisla.”

V utorok po obede začal v krčme „tanec za úrodu”, t. j. tanec pre dostatočné množstvo úrody. Obyčajne ženy stredného veku vyhlasovali, za zabezpečenie akej úrody sa bude tancovať. Tancovalo sa za úrodu zemiakov, cibule, maku, obilnín atď. Pri týchto tancoch si ženy vyberali partnerov podľa svojej vôle. Tí muži, ktorých si nikto nevyvolil, museli opustiť miestnosť, lebo keď išlo o budúcu úrodu, muži nesmeli stáť. Tak sa zabávali až do deviatej večer. Zábava sa skončila, keď zazvonili zvony. Ako poslednú zaspievali pieseň:

„Fašangi sa kráťá,

už sa nenavráťá.

Staré dífki plačú,

že sa neviskáču.“

... A viac sa už netancovalo.

Na druhý deň bola Škaredá streda, nazývaná aj „Popelná”, „Pósná” alebo „Popelec”. Ale zábava sa ešte neskončila ani napriek tomu, že už nastúpil pôst. Na Škaredú stredu ráno chodievali po dedine „mačkari”, „maškari” - prestrojení mládenci, so začiernenou tvárou. Mali oblečené roztrhané kabáty a nohavice naruby. Chodili z domu do domu a „...líčili sčetku, ťahali za sebu klát na reťazi.” „Mačkarám” dávali ľudia vajcia alebo slaninu, z čoho si v krčme urobili praženicu. Kde im nedali nič, tam gazdinej niečo ukradli.

Ďalším zvykom bolo stínanie kohúta, „zrážaní kokaša” pred krčmou. Do jamy zahrabali živého kohúta až po krk. Mládenci sa stavili, komu sa podarí so zaviazanými očami sťať kohútovi hlavu kosou. Každý mal len jednu možnosť a komu sa to podarilo, ten musel platiť víno. Podľa niektorých informátorov kto sťal kohúta, ten sa stal „paholským richtárom”. V súčasnosti už mnohí nevedia, aké výsady a povinnosti mal paholský richtár, alebo čo znamenal tanec „za úrodu”, ba stínanie kohúta sa nám môže zdať dosť krutým spôsobom zábavy. Vozenie Šimona a Judy - vďaka niekoľkým oduševneným aktivistom - sa dodnes zachovalo. Našou povinnosťou je, aby sme si zachovali niekdajšie tradície a zvyky, ako i jazyk svojich predkov.

Vďaka a úcta patrí mojim informátorom, ktorí, bohužiaľ už nemôžu byť medzi nami: Magdolna Gergelyová, rod. Kosnovská, Mária Gubová, rod. Pauleňáková, Hermína Pauleňáková, rod. Schleichová, Anna Szabóová, rod. Spiegelhalterová, Silvester Hudeček, Ján Hurta, Anton Jurin a Ján Szabó. (Ich slová sú uvedené v úvodzovkách.)

Júlia Marloková

* Čitatelia nám píšu *

Nie som protimaďarský pansláv

Nie som protimaďarský pansláv, ktorého by takto chceli biľagovať maďarskí nacionalisti. Moji starí rodičia ešte nevedeli po maďarsky a rodičia maďarčinu iba lámali a preto ma zapísali do maďarskej školy. Lebo kto sa chcel v Maďarsku uplatniť, musel ovládať maďarčinu a nepožadovať slovenskú univerzitu a slovenskú správu. Pritom obyvateľstvo Békešskej Čaby bolo onoho času nie z dvadsiatich, ale zo sedemdesiatich percent slovenskej národnosti. Odvtedy lámem svoju materčinu, lepšie povedané, jej zakrpatenú podobu, čiže „tótštinu”. Moje deti, matka ktorých je Maďarka, neovládajú ani tú. Za to som, pravda, zodpovedný, no nielen ja. Bol by som ich mohol zapísať do slovenskej školy, neurobil som to však preto, aby som ich nevydal potupe, ktorú pociťovali moji predkovia kvôli svojmu pôvodu. Necítim nepriateľstvo voči Maďarom, medzi ktorými mám veľa priateľov a ktorí mi pomohli v núdzi bez ohľadu na národnosť, ale nenávidím maďarskú nacionalistickú politiku, ktorá dopúšťa nevraživosť voči Nemaďarom. A pritom ubúda triezvo zmýšľajúce Maďarstvo, ktoré chcú nahradiť asimiláciou národností v krajine.

Z listu Jána Medovarského

List z Bratislavy

Dopingová aféra

Milí moji rodáci,

rozmýšľam nad otázkou, prečo športovci dopujú? Jeden z najlepších slovenských tenistov to skúsil a má problém. Medzinárodná tenisová federácia mu udelila dvojročný dištanc. Bolo dojemné, ako sa aj s otcom bránili. “Som nevinný! Nikdy som nič nebral! Nie som hlúpy…Na Slovensku žije mnoho závistlivých ľudí…” - vykríkol. Jeho otec ešte dodal: “Clenbuterol nemá vôňu, ani pach, je bezfarebný, dá sa ľahko zamiešať do nápoja. Niekto si to veľmi dobre premyslel.” Tak to teda bolo. Do nádejnej športovej kariéry, rozletu a slávy mladého muža zasiahol sabotér. Na vypočutí v Londýne tenista dokonca povedal, že niekto v Bratislave žiarli na jeho pohľadnú priateľku. Aféru zatajovali, lebo Slovensko vo finále Davis capu s Chorvátskom malo veľké šance po prvýkrát vyhrať slávnu “šalátovú misu”. Na postupe do finále mal náš nadopovaný mládenec veľké zásluhy, keď porazili Argentínu. Priaznivci športu chcú vedieť pravdu. Žeby naozaj neprajník prisypal doping do nápoja? Tuším potrebujeme najať detektíva Colomba, aby nám páchateľa odhalil. Existuje reálny nežičlivec, alebo žije iba v predstavách dotknutých? Príliš komplikovaná otázka. 23-ročný sympatický Zvolenčan, daviscupový hrdina sa vyhovára. Zostať však nevinným s neprípustnou chemikáliou v krvi nemožno. V očiach verejnosti je klamárom. Prečo to urobil? Bol mu postup v rebríčku najlepších tenistov sveta pomalý? Alebo chcel, aby jeho priateľka už nikdy nezapochybovala o jeho genialite? Sú to len dohady. Športovci sú pod tlakom, vyžaduje sa od nich neraz nadľudský výkon. Problémom je pravdepodobne morálka. Profesionálni športovci, ktorí sa snažia svoje prirodzené danosti umocniť dopingom, čosi nepochopili. Nechýbali náhodou na hodinách náboženstva či etiky?

Pozdravuje vás

Štefan Markuš