Ľudové noviny č. 14 / 2008

Mlynky

Protislovenský útok

Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu

Samospráva obce Mlynky (Pilisszentkereszt) na svojom zasadnutí (25. marca) modifikovala používanie miestneho Slovenského domu, v ktorom už viac ako desať rokov sídlia o. i. Slovenská samospráva v Mlynkoch (SSvM) a Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov (ZRKSPS), a to takým spôsobom, že z objektu vyhostila zbor slovenských poslancov a ZRKSPS. V zmysle uznesení obecnej samosprávy z r. 1997, 1999 a 2000 na používanie spoločnej kancelárie na poschodí Slovenského domu, nachádzajúceho sa na Hlavnej ulici (pri kostole, obecnom úrade a pamätnom parku), doteraz mali výlučné právo SSvM a ZRKSPS. Táto kancelária je zároveň sídlom regionálneho strediska Slovenského osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy a Organizácie Slovákov v Mlynkoch (pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku) a spolu s vedľajšou klubovou miestnosťou slúži aj slovenskému klubu, klubu dôchodcov a páviemu krúžku (ľudovému speváckemu zboru). V zmysle návrhu uznesenia Samosprávy obce Mlynky, predkladateľom ktorého bol starosta József Lendvai, kancelária slovenského voleného zboru a ZRKSPS majú byť premiestnené do bytu v budove základnej školy.

Slovenskí poslanci najslovenskejšej osady v Maďarsku, v ktorej - ako v jedinej v celej krajine - viac než polovica občanov sa aj oficiálne, pri sčítaní ľudu hlási za Slováka, proti takémuto „riešeniu“ rázne protestujú. Pokladajú to za prvý krok k tomu, aby Slovenský dom postupne stratil slovenský charakter, aby z neho neprajníci Slovákov začali systematicky vytláčať všetko, čo je slovenské. Členovia SSvM vyhostenie svojho zboru a ZRKSPS zo Slovenského domu hodnotia jednoznačne ako zlomyseľný, diskriminatívny a provokujúci protislovenský útok, ktorý nielenže narúša status quo a pokojné spolunažívanie, ale zároveň sa snaží čo najefektívnejšie sťažiť prácu slovenských aktivistov a slovenskej samosprávy a v konečnom dôsledku oslabiť slovenskú identitu miestneho obyvateľstva.

Po nastúpení terajšieho vedenia obce sme už boli svedkami nejedného protislovenského kroku, resp. nepriateľských gest voči miestnej Slovači - počnúc obmedzovaním slovenskej časti kultúrneho programu cez spochybňovanie potreby a úrovne výučby slovenčiny v materskej a základnej škole a maximálne ignorovanie osláv výročia znovuosídlenia obce Slovákmi (keď jubileum obecná samospráva nechcela ani osláviť, ani podporiť), až po jednostranné odstúpenie od vydávania dovtedy spoločného dvojjazyčného miestneho časopisu a rozhodnutie o vydávaní jednojazyčných (iba maďarských) miestnych novín. Obecná samospráva najnovšie v podobnom duchu pretvára profil vysielania miestnej káblovej televízie a napriek nesúhlasu slovenskej samosprávy znížila národnostný príplatok slovenských pedagógov.

Pred nastúpením súčasného vedenia boli Mlynky desaťročia pozitívnym vzorom, boli príkladnou slovenskou obcou s čulým národnostným kultúrnym a verejným životom. Zrejme aj tomu môžu ďakovať za to, že ich navštívili o. i. vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny, arcibiskupi, predseda slovenskej vlády, predsedníčka Národného zhromaždenia MR a prezident SR (dokonca aj dvakrát). Ivan Gašparovič v Mlynkoch povedal, že naši Slováci „budú potrebovať oveľa viac podpory, najmä kultúrnej a morálnej“. A naozaj, najmä tú morálnu pomoc potrebujeme v týchto ťažkých chvíľach oveľa viac, ako kedykoľvek predtým. Pri minuloročných oslavách 260. výročia znovuzaloženia Mlynkov niečo vedela (alebo aspoň tušila) aj predsedníčka SSvM Marta Demjénová, keď o podstate problémov miestnej Slovače povedala, že zachovať jazyk a kultúru svojich predkov nebola a ani dnes vôbec nie je ľahká úloha: „Aj naši predkovia museli bojovať nielen s prirodzenou asimiláciou, ale často aj s menej tolerantnými, ba niekedy až nepriateľskými silami.“ Nemenej vážne a varovne zneli 2. júna 2007 v Mlynkoch slová predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej: „Iba toľko môžeme očakávať pre svoje menšiny, koľko my sami poskytneme tu žijúcim menšinám.“ Poslanci Samosprávy obce Mlynky si pravdepodobne ani neuvedomujú, že svojim počínaním škodia nielen nám, Mlynčanom, Pilíšanom, Slovákom (v Maďarsku)...

Imrich Fuhl

Mlynskí Slováci

Spoločne

Slovenskí aktivisti v Mlynkoch chcú aj v budúcnosti spoločne vyvíjať svoju činnosť v Slovenskom dome. Podľa ich mienky poslanci obecnej samosprávy vyniesli uznesenie, ktoré porušuje ich národnostné práva. Vedúci predstavitelia Slovenskej samosprávy v Mlynkoch, Organizácie Slovákov v Mlynkoch, Pilíšskeho regionálneho strediska Slovenského osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy, pávieho krúžku (slovenského ľudového speváckeho zboru), ako aj Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov vyslovujú svoj nesúhlas s modifikovaním používania Slovenského domu. Zároveň vyjadrujú svoje odhodlanie aj v budúcnosti spoločne vyvíjať svoju činnosť v Slovenskom dome. Podľa ich mienky narušenie súčasného status quo znamená porušenie národnostných záujmov, poslancov obecnej samosprávy preto spoločne žiadajú, aby upustili od svojho zámeru.

Vyhlásenie vlády SR k postupu

obce Mlynky voči slovenskej menšine

Vláda SR je znepokojená rozhodnutím miestneho zastupiteľstva o vysťahovaní slovenskej samosprávy zo Slovenského domu v obci Mlynky. Takýto krok možno označiť za porušenie doterajšieho status quo a za zásah do postavenia príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku. Znepokojujúce je najmä to, že ide o negatívnu tendenciu, ktorá sa už prejavila odstúpením vedenia obce od vydávania dvojjazyčného obecného časopisu, pretváraním profilu káblovej televízie v neprospech menšinového vysielania a znížením národnostného príplatku slovenských pedagógov v obci, v ktorej sa pri poslednom sčítaní k slovenskej menšine prihlásilo 55 % obyvateľov. Takéto kroky možno hodnotiť len ako snahu o znižovanie existujúceho štandardu menšinových práv. Vzniknutou situáciou sa zaoberala vláda SR, ktorá iniciovala využitie mechanizmov Zmluvy o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, predovšetkým zmiešanej komisie pre národnostné menšiny. Vláda SR je pripravená v prípade potreby vyčleniť finančné prostriedky na vytvorenie podmienok riadneho fungovania menšinových organizácií a inštitúcií v obci.

Čo sa vlastne stalo (deje) v Mlynkoch?

Koniec Slovenského domu?

Ešte nikdy sa nestalo, že by sa problémy Slovákov v niektorej Slovákmi obývanej obci Maďarska dostali do stredobodu pozornosti slovenskej a maďarskej tlače a riešili by sa na úrovni vlády Slovenskej republiky, prezidenta Maďarskej republiky, menšinového ombudsmana a europarlamentu.

Pozornosť slovenskej a maďarskej verejnosti sa na Pilíš obrátila potom, ako sa na portáli Slovákov v Maďarsku www.luno.hu objavil článok z pera redaktora portálu Imricha Fuhla, inak člena Slovenskej samosprávy v Mlynkoch „Protislovenský útok. Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu“. Informoval o pripravovanom zasadnutí obecnej samosprávy, na ktorom sa malo rozhodnúť o vysťahovaní miestnej slovenskej samosprávy a Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov zo Slovenského domu, a priniesol stanovisko slovenskej samosprávy k plánovanému kroku. Článok vyvolal veľký ohlas a 25. marca na zasadnutie mlynskej samosprávy prišli vo veľkom počte novinári zo Slovenska. Poslanecký zbor nakoniec schválil rozhodnutie o presťahovaní dvoch slovenských subjektov do neďalekého učiteľského bytu, ktorý dala samospráva obnoviť investíciou vo výške 1,5 milióna forintov.

Právom sa pýtate, v čom je potom problém?

Slovenský dom na hlavnej ulici Mlynkov poznajú mnohí Slováci aj z iných našich regiónov. Veď je viac než desať rokov dejiskom všetkého slovenského - či už miestneho, regionálneho alebo celoštátneho -, čo sa v Mlynkoch deje. Stal sa symbolom životaschopnosti tunajšej Slovače. Budovu mimochodom vlastní obecná samospráva a veľká sála na prízemí jednoposchodovej budovy sa okrem slovenských podujatí vždy využívala aj na obecné účely. Mlynská slovenská komunita dostala výlučné právo na používanie priestorov na prvom poschodí. Stalo sa tak v čase, keď na čele obce stál Jozef Havelka, člen Valného zhromaždenia a Predsedníctva Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Slovenská komunita vytrvalou spoločnou prácou, kus za kusom zariadila priestory a na prispôsobenie budovy jej potrebám boli použité peniaze aj zo zdrojov určených pre národnosti tak z Maďarska ako zo Slovenska. Tu bola zariadená aj kancelária pilíšskeho regionálneho strediska Slovenského osvetového centra CSS.

Konflikty medzi vedením obce a predstaviteľmi slovenskej komunity sa začali vyostrovať krátko po posledných komunálnych voľbách, v ktorých na post starostu bývalý starosta nekandidoval. Súperom Józsefa Lendvaiho v boji o starostovské kreslo bola predsedníčka slovenskej samosprávy Marta Demjénová. J. Lendvai vidí korene konfliktu práve v tomto fakte. Poslanci slovenskej samosprávy však jednotne hodnotia plánovaný krok ako ďalší pokus o oslabenie pozícií slovenskej komunity v Mlynkoch, ktorých v priebehu uplynulého jeden a pol roka bolo niekoľko. Obecná samospráva operuje argumentom, že v posledných voľbách vznikla v obci aj nemecká samospráva, ktorej musí tiež zabezpečiť priestory na fungovanie. A skutočne. V Mlynkoch sa založila aj nemecká samospráva, ktorej podľa zákona musí miestny zbor zabezpečiť kanceláriu. Na zoznam nemeckých voličov sa pred menšinovými voľbami dalo zapísať 32 osôb, hlasovalo za ňu 29 voličov. V prípade Slovákov počet prihlásených bol 504, volieb sa nakoniec zúčastnilo 298 osôb. Hovoriť o rovnakých podmienkach pre tieto dve komunity je preto minimálne demagógiou. Starosta argumentuje aj tým, že v obci je málo spoločenských priestorov a tie, ktorými disponujú, musia v záujme všetkých obyvateľov využívať racionálnejšie, navyše kanceláriu potrebuje starosta na reprezentačné účely. Ťažko je posúdiť, či má obecná samospráva málo spoločenských priestorov, ale logicky sa ponúka kultúrny dom a pre reprezentačné účely, okrem priestorov na prízemí Slovenského domu, aj obecný úrad.

Racionálneho vysvetlenia na konanie zastupiteľského zboru niet, a zatiaľ sa nerysuje ani uspokojujúce riešenie. V čase našej uzávierky je samospráva odhodlaná svoje rozhodnutie realizovať, zainteresované organizácie zase chcú vo svojom doterajšom sídle zotrvať. Samospráva odstúpila od vysťahovania dvoch organizácií do spoločného zasadnutia obecnej samosprávy a slovenského voleného zboru za účasti menšinového ombudsmana Ernőa Kállaiho. 31. marca pricestuje do Mlynkov aj prezident MR László Sólyom.

Kauza má aj širšie súvislosti. Okrem iného nás upozorňuje na zodpovednosť za svoje rozhodnutia vo voľbách. Keď sa niektorým z vás zdá byť mlynský prípad známy, možno sa nemýlite. Veď často sa stretávame s aroganciou moci a neraz aj porušovaním právnych predpisov, ibaže doteraz nevyvolali podobný ohlas. Inak, starosta Mlynkov popiera, že by šlo o protislovenský krok. Dve slovenské organizácie môžu v Slovenskom dome zostať a sľubuje, že v prípade potreby budú mať Slováci aj naďalej povolené používanie priestorov. Medzi tým však, či má niekto niečo povolené, alebo má na niečo právo, je zásadný rozdiel.

Alžbeta Račková

Presiahli medze únosnosti

Mlynky

Slovenská vláda protestovala

Slovenská vláda 26. marca protestovala proti rozhodnutiu obce Mlynky o vysťahovaní slovenských zborov zo svojho sídla. Kabinet vyhlásil, že rozhodnutie samosprávy v Mlynkoch je likvidačné pre slovenskú menšinu v Maďarsku. Zástupcom Slovákov v Mlynkoch premiér SR sľúbil finančnú pomoc a o situácii chce rokovať s vládou MR. „Takýto krok je jednoznačným porušením existujúceho status quo a zásahom do postavenia príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku,” povedal premiér SR. Robert Fico poukázal aj na to, že obec už prijala aj iné rozhodnutia proti miestnym Slovákom, napríklad prestala vydávať dvojjazyčný časopis. „Vláda SR očakáva od vlády MR, že využije všetky politické a právne kroky, aby tento likvidačný zásah proti slovenskej menšine žijúcej v Maďarsku eliminovala,” dodal R. Fico.

Vo veci rozhodnutia miestnej samosprávy si Ministerstvo zahraničných vecí SR pozvalo chargé d´affaires maďarskej ambasády na Slovensku Lajosa Váradiho. Generálny riaditeľ politickej sekcie ministerstva Roman Bužek ho informoval o stanovisku vlády k rozhodnutiu Samosprávy obce Mlynky. Na problémy MZV SR upozorňovalo aj v minulosti, razantnejšie sa však doposiaľ k postaveniu slovenskej menšiny nevyjadrilo. „Tu dochádza k takému javu, ktorý z nášho pohľadu presiahol medze únosnosti,” povedal minister zahraničných vecí Ján Kubiš, zároveň odmietol, že by slovenská vláda zbytočne komplikovala slovensko-maďarské vzťahy Maďarská vláda môže podľa Kubiša situáciu vyriešiť napríklad dotáciou alebo zásahom ombudsmana. MZV SR tiež požiada zástupcov Slovenska v medzinárodných inštitúciách, aby o situácii v zahraničí informovali.

F. Gémesi: Nádejame sa, že ide o jednorazový prípad

Štátny tajomník pre menšiny pri maďarskom úrade vlády Ferenc Gémesi povedal, že sa kauzou Mlynky intenzívne zaoberá od 21. marca, keď dostal žiadosť slovenskej samosprávy v obci o pomoc: „Sami sme do Slovenského domu v Mlynkoch za posledné roky investovali milióny forintov, takže nás táto vec veľmi zaujíma.“ Starosta obce József Lendvai však nevypočul Gémesiho žiadosť, aby samospráva hlasovanie o Slovenskom dome odložila, rokovala ďalej so zástupcami slovenských organizácií a snažila sa nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo obom stranám. Na otázku bratislavského denníka Sme F. Gémesi odpovedal o. i.: „Nádejame sa, že ide o jednorazový prípad. Nejde o to, že Slováci v Maďarsku utrpeli ako celok ujmu pre nejaké vládne rozhodnutie. Je to rozhodnutie jednej samosprávy o ďalšom fungovaní miestnej inštitúcie.“ Keďže vláda nemá právomoc bezprostredne meniť rozhodnutia samospráv, štátny tajomník požiadal ombudsmana pre menšiny Ernő Kállaiho, aby na mieste preskúmal, či neboli porušené zákonom zaručené práva menšín, ako aj úrad pre dohľad nad samosprávami, aby urýchlene prešetril, či rozhodnutie nie je protiprávne. „Ak sa potvrdí, že obec rozhodla v súlade so zákonom, ale neprimerane, musíme si sadnúť s predstaviteľmi Slovákov a nájsť riešenie, ktoré by zohľadnilo ich potreby“ - povedal F. Gémesi.

Slováci v Mlynkoch sa nezmieria s rozhodnutím

Slovenská samospráva v Mlynkoch (SSvM) sa nezmieri s rozhodnutím obecnej samosprávy a je pripravená iniciovať referendum v obci. Aj keď je Slovenský dom vo vlastníctve miestnej samosprávy, predmetom skúmania sú teraz právne možnosti vynútenia si zmeny verdiktu miestnych zástupcov, povedala novinárom predsedníčka SSvM. Marta Demjénová pripomenula skutočnosť, že náklady na rekonštrukciu objektu sa v uplynulých rokoch financovali čiastočne z príspevkov pre Slovákov v Mlynkoch. Spolunažívanie Slovákov a Maďarov v obci je inak bezproblémové, spoločné sú aj ich podujatia. Počas tohtoročných fašiangov sa príslušníci oboch národov spolupodieľali na zápise do Guinessovej knihy rekordov v kategórii najväčšia upečená šiška, uviedla na ilustráciu M. Demjénová. Slovenský dom je však pre miestnu komunitu citovou otázkou a významným symbolom národnej identity, zdôraznila predsedníčka SSvM.

Keď treba, pôjdeme až do Štrasburgu

Predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov (ZRKSPS) Jozef Havelka, ktorý bol po tri predchádzajúce volebné obdobia starostom obce Mlynky, pre tlačovú agentúru MTI potvrdil, že celá záležitosť je na Slovensku vecou verejného záujmu. Svedčí o tom aj fakt, že obec iba v priebehu 25. marca navštívili štáby ôsmich televíznych staníc. Podľa jeho slov v celej záležitosti nejde tak o kanceláriu, za kauzou sa skrývajú politické motívy. Pravicové vedenie obce, ktoré zvíťazilo vo voľbách v roku 2006, spája slovenskú menšinu s ľavicou a vystupuje proti nej. Pripomenul, že starostu J. Lendvaiho navštívil v snahe hľadať kompromisné riešenie aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš. J. Havelka už 25. marca novinárom uviedol: „Stalo sa to, čoho sa obávalo ZRKSPS. V diskusii o návrhu mi nedali poslanci ani možnosť, aby som povedal postoj združenia. Obrátime sa na každého, na koho sa môžeme. Domnievam sa, že mlynskí poslanci si mysleli, že sme hľadali pomoc zo Slovenska. Doteraz sme nehľadali, ale teraz začneme. A keď treba, pôjdeme až do Štrasburgu.”

Podľa starostu J. Lendvaiho Slováci chcú iba výhody

Poslanci samosprávy obce Mlynky priniesli svoje kontroverzné rozhodnutie 25. marca väčšinou hlasov. Za návrh hlasovalo šesť poslancov, proti boli dvaja a dvaja poslanci sa nezúčastniť hlasovania. Obecná samospráva chce priestory, spoločnú kanceláriu slovenských zborov, využívať pre protokolárne účely obce, ale vraj aj Slovákov. „Domnievam sa, že samospráva sa rozhodla na základe rozumných argumentov, že ponúkla takú možnosť, ktorú nemožno umiestniť na citové základy,“ povedal starosta Mlynkov József Lendvai. Podľa jeho slov ide iba o premenu určitej funkcie a nie o vysťahovanie slovenskej samosprávy. „Nejde o vysťahovanie, určité funkcie bude môcť naďalej slovenská samospráva v tej kancelárii vykonávať. Oni sa však kŕčovite držia súčasného status quo, ktorý však nerieši problémy samosprávy. Tá má aj iné úlohy, nielen úlohy súvisiace s národnosťami, ale záujmy všetkých občanov obce,“ dodal starosta. Obavy zo zhoršenia vzťahov Slovákov a Maďarov v obci Lendvai nemá: „Dúfam, že v obci pochopia občania, ktorí ani nevedia o tom, že by bol nejaký problém, že tých niekoľko ľudí, ktorí zneužívajú túto situáciu pre svoje politické ciele, by sa malo zamyslieť nad tým, akú škodu tým spôsobujú Mlynčanom a tunajším národnostiam.“ Starosta J. Lendvai tvrdí, že slovenská menšina sa usiluje z presťahovania kancelárie dvoch spomínaných slovenských inštitúcií urobiť národnostnú otázku. Podľa jeho názoru sa Marta Demjénová, ktorá neuspela ako jeho rivalka vo voľbách, pokúša získať výhody v podstate vydieraním.

V. Prívarová: Žiadame vysvetlenie situácie

Podľa vyjadrenia predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí správu (ÚSŽZ) Vilmy Prívarovej úrad už dlhšiu dobu monitoruje snahu predstaviteľov obce Mlynky o potláčanie všetkých prejavov slovenského života v obci. „Sme presvedčení, že v duchu zmluvy o priateľstve a porozumení medzi SR a Maďarskom je žiaduce a nevyhnutné, aby samospráva obce Mlynky všemožne podporovala aj tú časť obyvateľov, ktorí patria k slovenskej národnostnej menšine,” uviedla Prívarová vo svojom liste adresovanom starostovi obce J. Lendvaimu 25. marca. V liste ďalej vyjadrila nádej, že „rozhodnutie samosprávy obce Mlynky nepovedie k oslabeniu slovenskej identity miestneho obyvateľstva, že nebude voči nim diskriminačné a že zaistí Slovákom žijúcim v obci Mlynky rovnaké práva a povinnosti, aké majú jej obyvatelia maďarskej národnosti”.

Aj Slovenská národná strana (SNS) prijala s rozhorčením zámer Samosprávy obce Mlynky. Predseda SNS Ján Slota označil vo svojom vyhlásení túto situáciu za „do neba volajúcu diskrimináciu” a potieranie práv slovenskej národnej menšiny, ktorá podľa neho v Maďarsku už „dodýchava”.

Matica slovenská vyzýva štátne orgány Slovenska i Maďarska, samosprávu obce ako i slovenské inštitúcie v Mlynkoch, aby vzniknutý spor riešili v prospech obyvateľov obce a zachovania dobrých slovensko-maďarských vzťahov. Ani jednej strane by neprospelo, keby sa spor dostal do politickej roviny. Reaguje tak na rozhodnutie samosprávy obce Mlynky, aby SSvM a ZRKSPS k 1. aprílu opustili Slovenský dom v tejto obci. Matica pripomína, že Európska komisia rok 2008 vyhlásila za Rok kultúrneho dialógu, čo udalosti v tejto obci ostro vyvracajú.

CSS k aktuálnej problematike v Mlynkoch

Bez prenáhlenia, cestou dialógu

Celoštátna slovenská samospráva (CSS), tak ako doposiaľ, aj naďalej podporuje v plnej miere snahy Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a všetkých miestnych slovenských občianskych združení i kultúrnych skupín v prospech zachovávania a rozvíjania tunajšieho slovenského kultúrneho bohatstva, významného pre celú slovenskú pospolitosť v Maďarsku. Kvôli tomu zriadila CSS práve v tejto obci aj jedno spomedzi svojich ôsmich regionálnych kultúrnych stredísk v krajine.

Nie sú nám neznáme niektoré novovzniknuté konfliktové situácie v národnostnom živote dediny, v záujme ich riešenia sme sa snažili udržiavať sústavný dialóg s vedením, predovšetkým so starostom osady. Preto nás nemilo prekvapil postup obecnej samosprávy, ktorá bez predbežného pojednávania so zainteresovanými sa rozhodla behom niekoľkých dní - vrátane veľkonočných sviatkov - riešiť akútnu otázku umiestnenia dvoch menšinových samospráv i ostatných občianskych organizácií a kultúrnych telies. Popri tom, že tieto urýchlené kroky pravdepodobne protirečia stanovám zastupiteľského zboru, ako aj platným právnym predpisom, v predostretých návrhoch sú podľa našej mienky namiesto riešenia zakódované skôr možnosti ďalších sporov.

Celoštátna slovenská samospráva si vysoko cení aktivitu a iniciatívny prístup k problematike veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, vďaka ktorému pred zasadnutím obecného zastupiteľského zboru 25. marca rokovali zvlášť o otázke poslanci obecnej a slovenskej samosprávy.

CSS dúfa, že obecná samospráva v Mlynkoch, ktorá v prospech zabezpečenia vhodných priestorov pre menšinové samosprávy a organizácie vyvinula už nemalú prácu a odhlasovala značné finančné prostriedky, aj v súčasnej finálnej fáze bude obozretne rozhodovať, ponechávajúc možnosť pre ďalší dialóg a uspokojivé riešenie tak pre slovenských, ako i ostatných obyvateľov obce Mlynky.

Ján Fuzik

predseda

Celoštátna slovenská samospráva

Stanovisko Zväzu Slovákov v Maďarsku

k problémom Slovákov v Mlynkoch

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) vyjadruje kategorický a zásadný nesúhlas so zámermi Obecnej samosprávy v Mlynkoch ohľadne Slovenského domu. Slovenský dom, ako to už aj názov naznačuje, slúži v Mlynkoch všetkým Slovákom, bez ohľadu na to, či sú členmi nejakého zboru, alebo občianskej organizácie. Nemalé finančné prostriedky z národnostných fondov boli venované na zabezpečenie vhodných podmienok rozvíjania slovenského národnostného života, veď v Mlynkoch príkladne pracuje miestna slovenská samospráva, Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov, pobočka ZSM a páví krúžok. Práve vďaka ich oduševnenej a neúnavnej práci pulzuje v Mlynkoch príkladný národnostný život, vďaka ktorému obec navštívili významné osobnosti politického a spoločenského života z Maďarska i zo Slovenska. Činnosť slovenských inštitúcií a spolkov v Mlynkoch nikdy nebola zameraná proti maďarským spoluobčanom. Práve naopak, slúžila ako príklad tolerancie. O to s väčším nepochopením sledujeme zámery obecnej samosprávy. Tá má v prvom rade zastupovať záujmy obyvateľov obce. Ak sú medzi nimi aj príslušníci národností, musí zastupovať aj ich záujmy a vytvárať im podmienky k tomu, aby mohli chrániť bohaté a nenahraditeľné dedičstvo po svojich predkoch. Apelujeme na svedomie poslancov Samosprávy obce Mlynky a ich pocit zodpovednosti, aby ani nechtiac nezneužili svoju moc a nespôsobili nenapraviteľné škody. Pevne veríme, že Slovenský dom bude aj naďalej prostredníctvom všetkých miestnych slovenských zborov a organizácií slúžiť obyvateľom obce.

V Budapešti 25. marca 2008.

Ruženka Egyedová Baráneková

predsedníčka ZSM

Monika Szabóová

úradujúca tajomníčka ZSM

Čitatelia nám píšu

Reakcie na protislovenské kroky v Mlynkoch

Sledujem situáciu z vysielania všetkých televíznych a rozhlasových staníc na Slovensku. Vaše prvé oznámenie má v SR veľkú odozvu a veľa sa o tom diskutuje už aj na internete. Držím vám palce, aby ste svoj zápas priviedli do víťazného konca. Najväčšiu zásluhu na pohotovej reakcii zo Slovenska má váš internetový portál www.luno.hu.

Ján Jančovic

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Držím vám palce, obdivujem vás a spolucítim s vami. Ak by sa Lendvaiovci predsa len opovážili schváliť takéto uznesenie, bolo by treba obstáť Slovenský dom a ukázať náš rázny nesúhlas. Mohli by prísť aj z okolitých dedín. Len sa držte a vydržte, aj s pevným vedomím, že nie ste sami! Pravda je jednoznačne na našej strane. Nedajme sa!

Gregor Papuček

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Taký Lendvai - podľa môjho názoru - nemá čo hľadať na čele Mlynkov. Zvolila ho väčšina, ale on politizuje proti tejto väčšine. Vo svojom volebnom programe určíte nenaznačil, že sa postaví proti slovenským učiteľom, proti slovenskej samospráve a združeniu pilíšskych slovenských obci, proti slovenskému vydaniu miestnych novín a proti iným, pre Mlynčanov tak dôležitým veciam. Preto si myslím, že jediným riešením by bolo, keby sa na utorkovom zasadnutí miestneho voleného zboru väčšina poslancov rozhodla, že rozpustí samosprávu a navrhne vypísanie nových komunálnych volieb v Mlynkoch. Väčšina ľudí by v týchto voľbách určíte vedela, na koho má hlasovať.

Zoltán Bárkányi

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Na portáli www.ta3.com som sa dočítal o tom, že vás maďarskí spoluobčania hodlajú poškodiť tým, že vám chcú vziať „Slovenský dom“. Som tiež Slovák, ale bývam v Česku a pri každom otvorení internetu sa dívam aj na správy zo Slovenska. Táto správa o počínaní vašich maďarských spoluobčanov ma pobúrila a plne vás v boji za vaše záujmy podporujem. Verím, že slovenská vláda učiní v tejto veci nápravu. Myslím si, že je to pokusný balónik, aby zistili, ako na to bude verejnosť reagovať. Prajem vám plný úspech.

Štefan Haviar (Holešov, ČR)

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Slováci, nedejte se! Udělejte z toho třeba aj mezinárodní konflikt, ale NEDEJTE SE! Povolit by byl začátek konce. I když to je možná jen arogance moci místního starostu, berte to jako mezinárodní útok. V duchu jsem s vámi - ze Severních Čech:

Tonkawa (A. K. Walter)

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Zarazil ma článok na vašom portáli www.luno.hu o aktivitách starostu obce Mlynky. Arogantnosť jeho konania je neuveriteľná. Útok na slovenských pedagógov považujem za vrchol nacionalistickej arogancie. Sám som vysokoškolský pedagóg. Poznám cenu vzdelania - je nezaplatiteľná. Ak by sa niečo podobné stalo na Slovensku, tak tu chodia celé „procesie” europoslancov a na MZV SR by bola podateľňa preťažená demaršmi EÚ. Patrí k základným rysom vyspelej civilizácie, že pomáha slabým. Považujem za celkom samozrejmý protokolárny akt, že maďarský veľvyslanec mal byť okamžite povolaný minimálne k ministrovi zahraničných vecí a po ukončení ich stretnutia mal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí usporiadať na pôde úradu vlády mimoriadnu tlačovú konferenciu.

Milan Vanc, M.Sc., Col., Ret.

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Nielen Maďari na Slovensku majú svoje práva, ale aj vy, v Maďarsku, máte také isté práva ako oni na Slovensku. Nedajte sa a bojujte za svoje práva! Držíme palce.

František Kováč

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

S nechuťou sledujem útoky na slovenské spoločenstvo v Mlynkoch, je to naozaj hanba - možno i od takých, ktorých predkovia boli Slováci.

Marián Hromádka

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

So znepokojením sledujeme situáciu v Mlynkoch. Vyjadrujeme vám naše sympatie a oceňujeme váš elán, s akým pristupujete k veciam národným v tejto slovenskej obci. Ďakujeme, že prostredníctvom portálu Ľudových novín je možné sa o vašej činnosti a živote dozvedieť viac.

Vaši verní čitatelia zo Slovenska

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Konferencia naších osvetárov v Sarvaši

Úcta k minulosti pomôže prežiť

Kultúra ako súčasť každodenného života

V Kultúrnom stredisku Petra Vajdu v Sarvaši usporiadalo 26. a 27. marca Slovenské osvetové centrum (SOC) pre odborníkov pôsobiacich v oblasti slovenskej osvety konferenciu „Súčasná kultúra každodenného života Slovákov v Maďarsku“. Riaditeľka SOC Katarína Királyová v úvodných slovách pripomenula, že v roku 2004 na podnet Maďarskej akadémie vied začali pravidelne poriadať rôzne doškoľovania pre vedúcich slovenských umeleckých kolektívov a konferencie pre odborníkov pracujúcich na poli slovenskej osvety. Podotkla, že latinské slovo „tradere“ znamená uviesť do pohybu, prepravovať niečo z minulosti do prítomnosti. „Preto je úlohou nás všetkých zabudovať tradície do nášho každodenného života a spôsobom myslenia, praktickou činnosťou zabezpečovať kontinuitu kultúry našich predkov.“ Konferencia bola venovaná významným výskumníkom slovenskej etnológie v Maďarsku Dr. Ondrejovi Krupovi a Štefanovi Lamimu. Hneď v úvode si prítomní minútou ticha uctili pamiatku nedávno zosnulého Dr. Ernő Pesovára.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik sa vo svojom prívete zmienil o snahe slovenských regionálnych kultúrnych stredísk SOC predstaviť hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich v Maďarsku na jarmoku v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku. „Pokladám za pozitívne, že naše národopisné zbierky nefungujú len ako múzeá, približujúce zašlé časy, ale vďaka naším osvetárom čoraz častejšie ožívajú, sú dejiskom rôznych kultúrnych podujatí.”

Radca Riaditeľstva rovnosti šancí Ministerstva školstva a kultúry MR, ktoré konferenciu podporilo, Dr. András Bertalan Székely pripomenul výrok zakladateľa slovenskej etnografie Jána Čaploviča z roku 1829, že „Uhorsko je Európa v malom”. „Túto niekdajšiu pestrosť, a vôbec európsku kultúru ohrozuje zosilňujúca sa globalizácia. Preto nás veľmi teší, že Slováci v Maďarsku vytvorili model, vďaka ktorému môžu preukázať verejnosti svoje rozmanité kultúrne hodnoty netradičnou formou.”

Primátor mesta Sarvaš Michal Babák počas svojho prejavu, v ktorom rozoberal úlohu miestnych tradícií v turistickom ruchu, viackrát pripomenul svoje slovenské korene. Pozostalosť po Samuelovi Tešedíkovi nedovoľuje, aby v každodennom živote mesta nebolo prítomné slovenské dedičstvo. „Pri jeho ochrane nie sú smerodajné financie. Stačí snaha. Keď niečo chceme, a Sarvašania sa veru chcú preukázať svojimi hodnotami, tak sa nájdu aj potrebné peniaze. Hlavné je, aby sme všetko robili preto, lebo nám to robí radosť. Budúcnosť však nemôžeme budovať bez silných základov, ktorými sú v našom prípade slovenské tradície.”

Vedúci oddelenia Hudobnovedného ústavu Maďarskej akadémie vied Dr. László Felföldi, ktorý je členom predsedníctva výboru UNESC-a, upriamil pozornosť prítomných na aktuálne úlohy ochrany kultúrneho dedičstva a na príslušné maďarské právne normy a nariadenia. Zároveň upozornil na potrebu komunikácie jednotlivých kultúr, dialógu medzi národmi.

Predseda Verejnej folklórnej nadácie v Sarvaši Ondrej Častvan uviedol konkrétne príklady, ako oni zostavovali inventár miestnych kultúrnych hodnôt, ktorý je prístupný verejnosti aj cez internet.

Ochrana kultúrneho dedičstva si vyžaduje koordinovanú prácu viacerých sektorov, preto SOC pozvalo na konferenciu aj pracovníkov ďalších inštitúcií CSS. Riaditeľ Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum Juraj Ando referoval o tom, akú činnosť vykonávajú v oblasti ochrany hmotnej kultúry. Informoval prítomných o konferencii oblastných domov, ktorá sa uskutoční 12. apríla, na ktorej sa budú venovať ochrane stavebných pamiatok. Riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Dr. Alžbeta Hornoková Uhrinová hovorila o zodpovednosti našich výskumníkov a o úlohách pri mapovaní slovenského kultúrneho dedičstva. Riaditeľka Slovenského dokumentačného centra Anna Sabadošová podrobne referovala o činnosti inštitúcie a o dokumentačnom fonde. Upozornila aj na plánované májové stretnutie knihovníkov.

Účastníci konferencie nešetrili prednášajúcich a kládli im otázky, ktoré inšpirovali k spoločnému zamýšľaniu sa nad nadhodenou problematikou. Súčasťou programu bolo aj predstavenie Sarvašského slovenského divadla. V réžii László Gergelya predviedlo monodrámu Príchod, spomienky Samuela Tešedíka.

Na druhý deň sa konali praktické zamestnania v troch skupinách, ktoré sa striedali v jednotlivých sekciách. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová pripravila s účastníkmi konferencie inventár kultúrneho dedičstva jednotlivých osád. Ondrej Častvan záujemcom priblížil, ako treba pristúpiť k zapisovaniu miestnych rozprávok a detských hier. Veľký záujem vyvolala netradičná gastronomická zbierka Edity Častvanovej Vassovej. Etnologička Katarína Királyová účastníkom sprístupnila metódu zapisovania ľudových piesní a výročných zvykov. V rámci programu premietli dokumentárny film o ečerských svadobných tradíciách „Už je dievča, už je naše...“.

Účastníci konferencie odchádzali z rokovania s pocitom, že dvojdňové pracovné stretnutie ich nasmerovalo, ako majú chrániť kultúrne dedičstvo. Čaká ich veľa práce k tomu, aby aj ich lokalitu raz zapísali do zoznamu osád, ktoré úspešne chránia kultúrne dedičstvo Slovákov v Maďarsku.

(kir-)

Visegrádsky koncert štvrtýkrát

Liebesliederwalzer a Neue Liebeslieder (valčíky na ľúbostné básne Georga Friedricha Daumera a Johanna Wolfganga Goetheho) Johannesa Brahmsa boli na programe v poradí štvrtého Visegrádskeho koncertu, ktorý usporiadali maďarské Ministerstvo školstva a kultúry, České centrum, Poľský inštitút a Slovenský inštitút v Budapešti. Na koncerte v slávnostnej sieni Maďarskej akadémie vied, ktorý sa uskutočnil v rámci Večerov hudobného salónu, vystúpili mladí hudobníci z členských štátov Visegrádskej štvorky. Význam spolupráce mladých umelcov a jej perspektívu v našom bezhraničnom priestore prízvukoval vo svojom úvodnom príhovore aj štátny tajomník Ministerstva školstva a kultúry Károly Mannherz. O nevšedný umelecký zážitok sa postarali sopranistka Eva Hornyáková zo Slovenska, mezzosopranistka Alicja Wegorzewska-Whiskerd z Poľska, tenorista Tomáš Černý z Českej republiky, basista Péter Cser a mladí klavírni virtuózi Gergely Bogányi a Alex Szilasi z Maďarska.

(br)

Kultúrny večierok v Malom Kereši

Od roku 1972 tradične koncom zimy Slováci v Malom Kereši poriadajú kultúrny večierok. V tomto roku Slovenský národnostný spevácky zbor spolu s citaristami predniesli vojenské piesne. Členovia speváckeho zboru sa tieto piesne naučili od svojich otcov a starých otcov a týmto programom si spomenuli na vojakov, ktorí zahynuli pred 65 rokmi pri Done, medzi ktorými boli v hojnom počte aj Malokerešania. Program uviedli Ondrej a Štefan Gmoserovci. O každodenných pocitoch, túžbach a myšlienkach vojakov zarecitovala báseň Dženifer Gálová zo Základnej školy J. Bema. Spevácky zbor sa predstavil so slovenskými a maďarskými regrútskymi piesňami a program spestril prednesom na akordeóne najnovší člen zboru Alexander Matušik.

Po piesňach nasledovali tance. Štvrtáci zo školy J. Bema, kde vyučujú aj slovenský jazyk, sa prezentovali s novou produkciou, ktorú s nimi nacvičili učiteľky E. Zuborová a A. Horváthová. Po nich účastníkov pozdravila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová. Vo svojom príhovore zdôraznila súdržnosť Slovákov, ktorá sa tu udržala takmer 300 rokov. Vyzdvihla, že práve vďaka tejto súdržnosti tunajší Slováci ešte stále poznajú jazyk svojich predkov, zachovali si ľudové tradície, kroj, evanjelické vierovyznanie a množstvo zvykov, príznačných iba pre Slovákov. Po pozdravných slovách nasledoval program tanečného súboru Dúha a kultúrny blok sa skončil spoločným spevom speváckeho zboru a obecenstva. Na záver podľa dlhoročnej tradície miestni Slováci pohostili tých, ktorí im pomáhajú pri pestovaní tradícií. Po večeri bola tanečná zábava, na ktorej hrala do tanca kapela Bratyó Band.

(bzs-cs)

BIB v Slovenskom inštitúte

Slovenský inštitút v Budapešti a medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana usporiadali 19. marca výstavu Bienále ilustrácií Bratislava. BIB je najväčšou súťažnou výstavou originálov ilustrácií detskej a mládežníckej literatúry a patrí k najväčším svojho druhu na svete. Usporiadateľom bienále je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a hlavným organizátorom medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana. Organizujú ho každý nepárny rok (od roku 1967) vždy na jeseň v septembri a októbri a predstavuje mozaiku najlepších ilustrácií detských kníh z celého sveta. Najkrajšie z ilustrácií vychádzajú aj na známkach Slovenskej pošty.

Prítomných v mene organizátorov privítal riaditeľ SI Milan Kurucz, ktorý predstavil účastníkom riaditeľa Bibiany Petra Tvrdoňa a kurátorku výstavy, vedúcu BIB Barbaru Brathovú. Po pozdravných slovách pán riaditeľ odovzdal slovo kurátorke výstavy, aby otvorila expozíciu.

- Bienále ilustrácií Bratislava 07 sa konalo v jeseni minulého roka v Dome kultúry v Bratislave, - začala svoj príhovor Barbara Brathová.

- Medzinárodná porota zasadala v 9-člennom zložení a jej predsedníčkou bola Rosmarie Tschirkyová zo Švajčiarska. Na BIB sa udeľujú ceny Grand prix, 5 Zlatých jabĺk a 5 plakiet, prípadne čestné uznanie vydavateľstvu. Medzinárodná porota minulý rok udelila ceny, ktoré odišli do siedmich krajín. Po dve ceny získali Dánsko, Poľsko, Rusko a Irán, po jednej získali ilustrátori zo Slovinska a Brazílie. Grand prix tentoraz ocenilo dielo nemeckého ilustrátora. Hlavná cena, držiteľom ktorej je Einar Turkowski, zaujala paradoxne svojou čiernobielou nenápadnosťou, trpezlivo vycizelovanou do detailov, hrou svetla a tieňa i zmyslu pre humor.

Zlaté jablko BIB 2007 získala Kamila Christiansenová z Dánska, ktorá vo svojej knihe uplatnila kombináciu maľby a koláže. Ďalšie Zlaté jablko putovalo do Poľska Iwone Chmielewskej, tiež za uplatnenie kombinovanej techniky a postavenie výjavu na jednom kompozičnom princípe. Koláž textilu a papiera využil Ivan Alexandrov z Ruska, ďalší držiteľ Zlatého jablka, ktorý sa hrá so skladbou drobných postavičiek v konfrontácii s písmom. Zlaté jablko prevzala aj Alenka Sottlerová zo Slovinska, ktorá použitím tempery vykúzlila v ploche perspektívne prostredie a mohutné figúry v chladných pastelových tónoch. Výsostne maliarsky výraz s používaním sýteho koloru so zmyslom pre vtip, detail a plošnú dekoratívnosť uplatnil ďalší držiteľ Zlatého jablka Farshid Shafiee z Iránu.

Majstrom detailu je Plaketou BIB 2007 ocenená Bente Olsenová Nystromová z Dánska, ktorá vytvára drobné tajomné labyrinty prostredí pre malé figúrky, pričom dominantným výrazovým prostriedkom je žiarivá farebnosť. Farebne striedmejší a priestorovo vyčistený výjav poskytuje poľská autorka Maria Ekierová, držiteľka Plakety BIB. Tú istú plaketu získal aj Michail Fedorov z Ruska s výsostne klasickým typom ilustrácie. Prístup voľných farebných plôch, čistých a nekomplikovaných, s osadením drobnej figúrky, ktorá je nositeľkou príbehu, uplatnila brazílska ilustrátorka Angela Lagoová, držiteľka Plakety BIB. Kolekciu cien uzatvára kombinácia krehkej ilustrácie akvarelu, papiera a lepených drobných florálnych prvkov v takmer geometrickej kompozícii, za ktorú si odniesla plaketu Hoda Hadadiová z Iránu.

Čestné uznanie udelila jury vydavateľstvu Editura Universul z Moldavska. Medzinárodná porota hodnotila 387 ilustrátorov z 38 krajín. Veríme, že kolekcia v SI v Budapešti vizuálne a vnútorne obohatí všetkých návštevníkov, - dokončila svoj prejav kurátorka výstavy Barbara Brathová a spolu s riaditeľom SI pozvali prítomných na prehliadku expozície a na pohár vína.

(aszm)

Bolonský proces na sarvašskej vysokej škole

Rozhovor s Dr. Annou Lentvorskou

Bolonský proces je reformou, ktorej úlohou je zosúladiť vysokoškolské sektory tých krajín, ktoré Bolonskú deklaráciu podpísali. Dôraz sa kladie na otvorený európsky priestor so zachovaním rôznorodosti jednotlivých krajín, čím sa zachová atraktívnosť európskeho vzdelávania. Má podporu všetkých zúčastnených vlád európskych krajín, národných rektorských konferencií a vysokých škôl.

O uplatňovaní záverov Bolonského procesu sme sa zhovárali s profesorkou Dr. Annou Lentvorskou, vedúcou Národnostnej katedry Pedagogickej fakulty Samuela Tešedíka v Sarvaši.

- Môžete čitateľom priblížiť, aké odbory majú možnosť študovať študenti na vašej Národnostnej katedre Pedagogickej fakulty v Sarvaši?

- Naši študenti majú možnosť vybrať si štúdium v odboroch učiteľka materskej školy alebo učiteľka základnej školy ročníkov 1. - 4.

- Môžete bližšie špecifikovať jednotlivé odbory?

- Učiteľky materskej školy študujú na pedagogickej fakulte 3 roky a majú možnosť vybrať si špecializáciu v týchto jazykoch: slovenský jazyk, rumunský jazyk a rómsky jazyk. Ak sa rozhodnú pre štúdium niektorej tejto špecializácie, počas celého trojročného štúdia im pribudne 420 hodín špecializačného štúdia navyše vo vybranom jazyku. Učiteľkám základnej školy ročníkov 1. - 4. trvá štúdium na pedagogickej fakulte 4 roky a majú možnosť vybrať si tie isté špecializácie, ako učiteľky pre materské školy. Pri ich štvorročnom štúdiu im pribudne 660 hodín špecializačného štúdia vo vybranom jazyku.

- Akú formu štúdia majú možnosť využívať vaši študenti?

- Študenti majú možnosť vybrať si denné štúdium alebo diaľkové štúdium vo všetkých uvedených odboroch.

- Ktorú formu štúdia využívajú viac?

- Jednoznačne študenti viac využívajú formu diaľkového štúdia. V súčasnom období máme 45 študentov diaľkového štúdia vo všetkých odboroch. Odbor so slovenskou špecializáciou študuje 19 poslucháčov. Denné štúdium navštevuje 24 poslucháčov vo všetkých odboroch, z toho je 5 študentov so špecializáciou slovenského jazyka.

- Má vaša fakulta rozpracované závery Bolonského procesu a ktoré úlohy sa už plnia na vašej fakulte?

- Áno, naša fakulta venuje pozornosť záverom Bolonského procesu a aj ďalším stretnutiam ministrov školstva, ktoré sú zamerané hlavne na skvalitňovanie vysokoškolského štúdia, na uznávanie a udeľovanie vysokoškolských diplomov a na študentské a učiteľské výmenné pobyty na iných fakultách. Prijali sme tie závery bolonskej deklarácie, ktoré má fakulta možnosť zrealizovať vo svojich podmienkach. V súčasnosti je to konkrétne štúdium na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Dve poslucháčky našej fakulty sú na semestrálnom štúdiu na tejto fakulte. Sú so štúdiom slovenského jazyka na Slovensku veľmi spokojné. Všetky náklady spojené so štúdiom oboch študentiek hradia slovenské a maďarské ministerstvo školstva.

- Máte aj nejakú inú spoluprácu so školami na Slovensku?

- Áno, už 6 rokov trvá spolupráca medzi Pedagogicko-sociálnou akadémiou v Lučenci a našou Pedagogickou fakultou v Sarvaši. Každoročne 15 študentov a 2 pedagógovia z Lučenca prichádzajú v máji na 2-týždňovú pedagogickú prax do Sarvaša. Sú to budúce učiteľky pre materské školy s vyučovacím jazykom maďarským. V októbri odchádza 15 študentov denného aj diaľkového štúdia a 2 pedagógovia našej fakulty na dva týždne do Lučenca. Vykonávajú prax v slovenských a maďarských materských školách. Táto spolupráca má veľmi dobré výsledky a ohlasy medzi študentmi aj pedagógmi na oboch stranách. Veríme, že v tejto rozbehnutej spolupráci budeme aj naďalej pokračovať s cieľom ďalšieho skvalitňovania výučby jazykov.

- Čo by vašej fakulte pomohlo pri skvalitňovaní vzdelávania?

- Na uvedený počet študentov máme dostatok pedagógov pre jednotlivé odbory. Lektora máme len na rumunský jazyk. Chýbajú nám lektori na slovenský a rómsky jazyk.

- Ako sa zapájajú vaši študenti jednotlivých odborov do života menšín v meste, konkrétne do života Slovákov v Sarvaši?

- Naši študenti slovenského jazyka sa zapájajú do všetkých slovenských súťaží a akcií organizovaných v rámci mesta či regiónu. Zapájame sa aj do súťaží Výskumného ústavu v Békešskej Čabe, do prekladateľskej súťaže organizovanej Slovenským inštitútom v Budapešti, ale aj do recitačných a speváckych súťaží organizovaných Celoštátnou slovenskou samosprávou. Navštevujeme tiež všetky divadelné predstavenia v slovenskom jazyku. Pedagogickú prax vykonávajú poslucháči v slovenských základných školách v Maďarsku podľa záujmu, alebo podľa bydliska.

- Ako hodnotíte materiálne vybavenie vašej katedry a fakulty?

- Fakulta má 3 odborné učebne pre každé špecializačné štúdium jazyka. Sú vybavené najmodernejšou dostupnou technikou potrebnou na kvalitnú výučbu jednotlivých jazykov. Fakultná knižnica je vybavená dostatočným množstvom knižných titulov. Obsahuje najnovšie vydania kníh klasikov, ale aj súčasných autorov pre rôzne vekové kategórie detí a aj odbornú literatúru pre študentov. Menej titulov je len pre rómsky jazyk.

- Školy v súčasnosti bojujú s finančnými problémami. Odkiaľ ste získali financie na zabezpečenie kvalitného vybavenia katedry?

- Osobne som sa podieľala na získavaní finančných prostriedkov pre fakultu formou rôznych súbehov. Som iniciátorkou využívania všetkých poskytnutých súbehov doma, ale aj v zahraničí (na Slovensku, v Rumunsku). Podarilo sa nám touto formou získať dostatočné množstvo financií na zrealizovanie uvedených skutočností.

- Čo si želáte do budúcnosti pre vašu fakultu?

- Hlavne si želám, aby bol stále záujem o štúdium na našej fakulte vo všetkých odboroch. Verím tiež, že v rámci bolonskej deklarácie sa aj na našej fakulte, tak ako aj na iných európskych fakultách, bude raz udeľovať našim študentom diplom bakalára, alebo diplom magistra. Podľa novej koncepcie vzdelávania budeme mať prvých absolventov v roku 2009 - budú to učiteľky pre materské školy a v roku 2010 ukončia štúdium učiteľky pre základné školy v ročníkov 1. - 4.

- Ďakujem vám za rozhovor. Želám vám, aby sa na vašej fakulte stále skvalitňovalo štúdium, aby čím skôr všetci vaši študenti mali možnosť vzdelávať sa a aspoň jeden semester stráviť na štúdiách v zahraničí.

(el)

Sarvaš

Veľkonočná tvorivá dielňa

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška, zima mu bude. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaniny, nech sa napasiem… - táto známa ľudová pieseň nám pripomína čaro a zvyky Veľkej noci.

Čas je neúprosný a Veľká noc tohto roku prišla veľmi skoro. U nás, v Sarvaši, sa na ňu pripravovala nie jedna rodina, ale celá slovenská základná škola. Už tradične o tomto čase organizujeme Veľkonočné tvorivé dielne, ktoré približujú a pripomínajú tento sviatok. 19. marca otvorilo tvorivé popoludnie školské bábkové divadlo, ktoré sa predstavilo veľmi peknou veľkonočnou rozprávkou. Za vynikajúce herecké výkony si malí divadelníci vyslúžili veľký potlesk a uznanie. Potom sa aula školy premenila na veľký úľ pracovitých včielok. Že tu bol hluk ako v úli, a každý pracoval a tvoril ako najlepšie vedel, o tom niet pochýb. Vlastnoručne vyrobené veľkonočné dekorácie rôznych druhov, maľovanie, zdobenie, lepenie, strihanie, vytváranie veľkonočných ozdôb z cesta, to všetko vznikalo v rukách detí pod vedením ich pedagógov. Nechýbali ani rôzne zábavné, ale aj poučné súťaže. Prestrieť slávnostný veľkonočný stôl podľa ľudových tradícií, ale i v súčasnom modernom štýle, to veru nebola najľahšia úloha. Ale aj túto zvládli žiaci vynikajúco. Ich fantázia, cit pre krásu a tvorivosť dala porote poriadne zabrať, aby spravodlivo vyhodnotila túto zaujímavú súťaž. To sa veru ani nedalo, ocenenie a uznanie dostali všetci, ktorí s citom a sebe vlastnou fantáziou prestreli slávnostný veľkonočný stôl. Každému bolo jasné, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa. Radosť zo svojho estetického výsledku mali naozaj všetci. Stoly zdobili aj vlastnoručne pripravené veľkonočné špeciality z východného Slovenska, ktoré pripravili dievčatá a chlapci, ktorí sa radi zvŕtajú v kuchyni. Pečený veľkonočný tvaroh s vajíčkami a pažítkou, ale aj veľkonočnú sladkú hrudku z vajec a mlieka ochutnali takmer všetci. Chutil aj jarný šalát z červenej kapusty, kukurice a chrenu.

A aká by to bola Veľká noc, keby sme si nepripomenuli aj veľmi obľúbený slovenský zvyk (najmä pre chlapcov) - oblievačku a šibačku? Dievčatá sa jej trochu bránia, ale určite každá dúfa, že sa jej aspoň nejaký pohár vody a hoci aj slabšie vyprášenie korbáčom ujde. Veď ktoré z dievčat by nechcelo byť zdravé, vrtké a obratné celý rok? A prípravná oblievačka, súťaž v zostreľovaní veľkonočných vajíčok vodnou pištoľou, prilákala na školský dvor 150 záujemcov. Strieľaniu vodnou pištoľou predchádzala ešte jedna úloha, každý musel povedať jeden veľkonočný verš. A odmenu, maľované vajíčko, si chlapci hľadali na školskom dvore sami. Dobrá nálada, krásne práce, v ktorých sa odzrkadlila zručnosť a tvorivosť všetkých detí, bola vynikajúcou prípravou na prichádzajúcu Veľkú noc, na ktorú, ako som sa dozvedela, sa všetci veľmi tešili. Hlavne chlapci, tí už mali jasné, koho pôjdu pooblievať a vyšibať.

(el)

Maľovanie a zdobenie vajíčok

v slovenskej materskej škole

Posledný deň pred odchodom na jarné prázdniny sa slovenskí škôlkári v Sarvaši zoznámili s rôznymi technikami zdobenia veľkonočných vajíčok.

Najmenší v skupine „Medvedíky” za pomoci učiteliek Beatrix Szamosvölgyiovej a Moniky Tušjakovej nalepovali na varené vajíčka pekné čipky, z ktorých si vopred nastrihali pásiky. Deti sa ich snažili pripevniť na vajíčka. Robili aj ozdoby na veľkonočný stôl.

V strednej skupine „Slnečnica” učiteľka Erika Sindelová ukázala deťom, ako sa zdobia vajíčka machom, lístkami kvetov a trávou. Na varené mokré vajíčko prilepili zelené ozdoby a vajíčka vsunuli do 10 - 15 cm dlhých kusov pančúch. Položili ich do nádoby, v ktorej bola pripravená červená farba. Po 10 minútach ich lyžičkou vybrali, nechali uschnúť a opatrne z nich stiahli pančuchu. Po uschnutí lístočky samé odpadli. Aby boli vajcia lesklejšie, natreli ich kožkou zo slaniny. Vložili ich do zelenej krabičky zhotovenej zo zeleného výkresu, v ktorej bol kúsok machu. Konečný výsledok bol veľmi efektný.

Vo veľkej vekovej skupine „Ježko” pani učiteľky Katarína Radičová a vedúca materskej školy Judita Nádorová učili deti maľovať vajíčka pomocou vosku. Deti si podľa vlastnej fantázie teplým voskom a paličkou kreslili vzory na vajíčka a potom ich dali do farby. Radosť bolo sledovať, ako sústredene kvapkajú na vajcia vosk. Vajíčka farbili tradičným cibuľovým vývarom a zlatou farbou, rozpustenou vo vode. Výsledok bol zaujímavý a deťom sa veľmi páčili hotové výrobky.

Skupina „Rybičky” s pani učiteľkou Marikou Pribelskou maľovala temperovými farbami umelé vajcia. Na bielom vajci vynikli čierne fúziky a čierne oči spolu s červeným motýlikom.

Celé predpoludnie sa nieslo v duchu príprav na veľkonočné sviatky. Deti pracovali priam s nadšením. Každý škôlkár si hrdo niesol domov vlastnoručne vyzdobené veľkonočné vajíčko.

(zl)

Sarvaš

Zber papiera a kovového šrotu

Medzi významné druhotné suroviny patrí papier, ktorý je možné opäť spracovať a tak ušetriť primárnu surovinu - drevo. V slovenskej základnej škole v Sarvaši to vedia všetci žiaci. Vedia aj to, že z použitého papiera sa z hygienických dôvodov nevyrábajú obaly prichádzajúce do styku s potravinami, ale len obalové materiály a toaletný papier.

Doposiaľ sme papier zbierali na školskom dvore. Žiaci boli vždy veľmi snaživí a na dvore sme sa jednoducho nezmestili. Preto vedenie školy rozhodlo, aby žiaci priniesli papier a kovový šrot 17. marca na mestské trhovisko, kde boli postavené veľké kontajnery, pri ktorých pomáhali pracovníci mestského úradu.

Pri váhe zapisovali výsledky učitelia, každému žiakovi zvlášť zaznamenávali množstvo prineseného papiera i kovového šrotu. V popoludňajších hodinách neraz stálo okolo dočasnej zberne veľa áut, no rodičia a deti trpezlivo čakali, kým príde na nich rad. Podmienkou bolo, že rodičia nemohli prísť bez detí. Milí boli žiaci, keď vykladali papier z áut, no boli aj takí, ktorí priniesli balíky na bicykloch, ale aj na chrbte v plecniaku. Škôlkárka Fanni Franková pomáhala sestre Fružine a bola nesmierne zlatá s kopou zaviazaných časopisov v rukách. Len jej tak svietili očká. Škoda, že sa do zberu nezapojila aj materská škola, lebo viac ako 100 škôlkárov by iste zvýšilo konečný výsledok zberu. V škole nebol žiak, ktorý by nepriniesol aspoň jeden kilogram papiera. Zo sedemnástich tried najúspešnejšia bola 6.b, ktorá nazbierala spolu 5830 kg papiera a 1 740 kg kovového šrotu. Najväčšiu pochvalu si zaslúžia Vivien Rimaveczová, Matej Sonkoly a Petra Pintérová. Rozhodli sa nazbierať čo najviac druhotných surovín, lebo si vytýčili za cieľ použiť takto získané peniaze na triednický výlet k Balatonu. Žiaci 8. a triedy vďaka Nore Kozmovej, Gregorovi Gašparovi a Zoltánovi Janišovi, ktorí priniesli 2 800 kg papiera, celkove nazbierali 5 830 kg papiera a skončili na druhom mieste. Tretie miesto patrilo 5. b triede, ktorá priniesla 3 528 kg papiera. Celkovo žiaci slovenskej školy zozbierali 31 764 kg papiera a 3 611 kg kovového šrotu.

Pochvalu si zaslúži každý žiak školy, ktorý zodpovedne pristúpil k tejto dôležitej akcii.

(zl)

Alkár

Výborné výsledky na žiackej olympiáde

V našej základnej škole, ktorá nesie meno Ladislava Zakupského, sa učí 39 žiakov. Je síce malá, ale útulná. Naši žiaci tu majú také možnosti, aké veľké školy nemôžu poskytnúť. Na jeseň a na jar chodia plávať na Galyatető, do Grand hotela, v zime sa lyžujú. V dvoch skupinách sa učia tancovať a hrať na fujare. Každý žiak má jeden počítač. Najviac radosti máme vtedy, keď v nejakej súťaži dosiahneme dobré výsledky. Koncom februára - začiatkom marca sa 15 našich žiakov zúčastnilo na celoštátnej žiackej olympiáde v Rakúsku. Musíme podotknúť, že slalomové lyžovanie sa učia iba tretí rok. Vďaka učiteľovi telocviku Petrovi Előházimu a majiteľovi lyžiarskej dráhy v Hornej Hute Imrichovi Kõrösimu, ktorý umožňuje našim deťom bezplatné lyžovanie. Deti v januári a vo februári mali zvýšený počet hodín telocviku, aby mohli čím viac lyžovať. Šikovnejší žiaci chodili na tréning aj popoludní. Žiaľ, počasie nám neveľmi prialo, ale naše deti sú vytrvalé.

V tomto roku sa tretíkrát zúčastnili na žiackej zimnej olympiáde, ktorú organizovali v rakúskom St. Lambrechte. Na cestu sa vydali v stredu, aby sa mohli aklimatizovať. Vo štvrtok pretekali najmenší (žiaci 1. až 4. ročníka). Tretiačka Emese Előháziová vyhrala bronzovú medailu. Na peknom piatom mieste skončili štvrtáčka Estera Előháziová, siedmy bol tretiak Márton Gubala a deviaty druhák František Kiss. Druhý deň nasledovali žiaci 5. a 8. ročníka. Žiaľ, dráha bola už veľmi zlá. Pršalo a robili sa veľké lavóry. Viacerí sa vzdali, aj naši žiaci dosiahli slabšie výsledky. Šiestačka Petra Csonkaová a ôsmak Roland Gubala skončili na deviatom, siedmačky Fatime Vislóczka a Gréta Győriová na desiatom mieste.

Dobre padlo sledovať, ako si navzájom pomáhali. Tí, ktorí práve nepretekali, pomáhali súťažiacim. Nosili im piť, jesť, starali sa o ich kabáty. Deti boli ubytované v chate na Mariahofe. Chodili tam len spávať, lebo celý deň trávili na lyžiarskej trati. Večer si prichystali lyže na druhý deň a unavené zaspali.

Najkrajší bol tretí deň, lebo naša bývalá žiacka Bianka Szvettová získala striebornú medailu. Ona od tohto školského roku chodí do strednej školy v Jágri. Aj vlani sa jej podarilo dosiahnuť druhé miesto. Myslím si, že na tieto výsledky môžeme byť právom hrdí, hlavne preto, lebo naši žiaci sa môžu lyžovať len keď napadne sneh.

Všetci účastníci zimnej olympiády sa vrátili s peknými a nezabudnuteľnými zážitkami. Dúfame, že aj o rok vám budeme môcť referovať o našich úspechoch.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli takto pekne reprezentovať našu školu a obec - miestnej samospráve, škole, menšinovej samospráve a, samozrejme, rodičom.

Judita Kaszalová

Alkár (Mátraszentimre)

Súbeh CSS

na miesto riaditeľa slovenskej školy v Békešskej Čabe

Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) vypisuje súbeh na miesto riaditeľa Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe.

Podmienky:

Univerzitný diplom, 5 rokov odbornej praxe a znalosť slovenského jazyka na najvyššom stupni. Uprednostňuje sa uchádzač, ktorý má diplom „vedúci verejného školstva“.

Poverenie platí na 5 rokov (od 1. augusta 2008).

K súbehu treba pripojiť:

Odborný životopis, výpis z registra trestov, program a predstavy vedenia inštitúcie a kópiu potvrdení o vzdelaní.

Súbeh treba poslať do 15. apríla 2008 na adresu:

Celoštátna slovenská samospráva

1114 Budapest, Fadrusz u.11/A

Tel.: 06 1 466 9463

Email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.