Ľudové noviny č. 3 ● 15. januára 2009

Zsolt Németh nechce reciprocitu

alebo nič svetoborné v Slovenskom Komlóši

V Slovenskom Komlóši za 13 miliónov forintov boli zhotovené dvojjazyčné tabule názvov ulíc a inštitúcií, ktoré prispejú k posilneniu identity miestnych Slovákov a bude to zároveň vzdanie úcty slovenským predkom, ktorí túto osadu založili.

Je to naozaj chvályhodná vec. Podľa predsedu zahraničného výboru parlamentu Zsolta Németha táto iniciatíva ukazuje, že menšinová otázka je predovšetkým základným ľudským právom, a nie politickou alebo diplomatickou otázkou. Áno, pán Németh má pravdu, tak je to. Len by som sa ho rád spýtal, či na to prišiel až teraz, alebo či to bolo aj včera, predvčerom, ba ešte skôr? Akože to v Maďarsku zavádzajú len v Slovenskom Komlóši a prečo len od 24. novembra 2008? Veď tu Slováci žijú od začiatku 18. storočia. Prečo tu doteraz mohli mať len maďarské tabule? Na Slovensku v maďarských dedinách sú dvojjazyčné tabule už veľmi dávno! A nielen v jednej osade, ale všade tam, kde žijú Maďari! Navyše tam sú ulice a inštitúcie v maďarských osadách pomenované po maďarských osobnostiach, kým v Slovenskom Komlóši sú takéto ulice: Hunyadi Mátyás u., Hunyadi János u., Széchenyi u., Kossuth Lajos u., Fürst u., atď... Zsolt Németh si myslí, že to prispeje k posilneniu identity miestnych Slovákov?! Alebo že to bude vzdanie úcty slovenským predkom, ktorí túto osadu založili?! Komlóšania vo svojej histórii mali dosť významných osobností, po ktorých by si mohli a mali pomenovať ulice, v ktorých bývajú. Ale ako v Komlóši, tak ani inde v Maďarsku si nie Slováci pomenúvajú ulice a inštitúcie svojej osady, robia to miesto nich maďarskí úradníci. Ak niekde predsa len Slováci pomenujú svoju ulicu po slovensky, napr. v Mlynkoch je Slovácka ul., nemôže to byť oficiálny názov. Maďarskí úradníci im ho preinačia, ani nie prekladom (Slovácka ul. - Szlovák u.), ako sa to robí na Slovensku, lež jej dajú úplne iné, svoje meno (Slovácka ul. - Kossuth Lajos u.). Pritom Kossuth Lajos v tej ulici nikdy nebol, nemá s ňou nič spoločné. Navyše je to aj nezdvorilosť voči Slovákom, keďže práve Kossuth toho času vyhlásil, že slovenský národ neexistuje! Ďakujeme pekne za také „posilňovanie slovenskej identity“, za také „vzdávanie úcty našim slovenským predkom“! Ktorý vzor je potom zhovievavejší voči menšine, maďarský a či slovenský? Kto koho by tu mal nasledovať, Maďari Slovákov, alebo Slováci Maďarov? Lebo že by sa to malo robiť rovnako na obidvoch stranách, ak to chceme riešiť naozaj spravodlivo, to je isté.

Keby tie ulice boli aj nazvané po slovenských významných predkoch, zakladateľoch Komlóša, čo všetko by ešte chýbalo, čo maďarské osady na Slovensku dávno majú! Napríklad vlastné slovenské noviny (nie jednu stranu v miestnych maďarských novinách!), slovenskú školu (nie asymetricky dvojjazyčnú!), slovenské gymnázium (nie maďarské, ako je to teraz!), sochu Rastislava alebo Svätopluka (keď už na Slovensku môže byť gen. Klapka, sv. István, Kossuth, Rákoci, atď.).

Apropo, socha! Komlóš r. 2001 dostal sochu sv. Istvána! Len pripomínam, že aj napriek tomu, že Maďari do Komárna nieže sochu Svätopluka či Rastislava, ale ani len súsošie sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, nepustili, Komlóšania proti soche sv. Istvána neprotestovali, hoci na jej podstavci je napísané: „Mert az egy nyelvű és egy szokású ország gyenge és esendő“. Takto, v jednej reči - po maďarsky! Aj názvy ulíc boli len po maďarsky, aj Rózsa Fürdő, a čuduj sa svete, aj webová stránka! Je tam síce aj link: Nyelvek, čo je množné číslo, ale ako socha sv. Istvána, aj webová stránka si vystačí iba s maďarčinou. Aj napriek tomu, že sv. István upozorňoval: „Krajina jednej reči a jedného zvyku je slabá a krehká“! Je to jednoducho nepochopiteľné. Nechce sa mi totiž veriť, že by práve Maďari silou-mocou chceli, aby ich krajina bola „slabá a krehká“. Všade všetko speje k jednojazyčnosti. Ak ešte veria svojmu svätému kráľovi, mali by tam pridať aj slovenský variant toho citátu. A mali by aj okrem toho ešte všeličo urobiť v záujme zachovania slovenskej reči všade tam, kde Slováci bývajú, ak už nechcú mať krajinu slabú a krehkú, ak nechcú, aby v tejto pôvodne čisto slovenskej osade zmizlo aj tých slabých 20 % Slovákov, ktorí sa tu ešte hlásia k svojim slovenským koreňom.

Slovom, bolo by tu čo naprávať, zlepšovať, doháňať zameškané, ak chcú dosiahnuť v kultúrnom zabezpečení komlóšskych Slovákov úroveň, akú požíva maďarská menšina na Slovensku. Zsolt Németh sa spytuje: „Či vieme tu, v strednej Európe, tak budovať naše krajiny, že si pritom vzájomne budeme ctiť národnostnú príslušnosť, identitu jeden druhého?“ Úprimne povediac, keby sa to Slovák spytoval v Dunajskej Strede a ukazoval by smerom na Slovenský Komlóš, bolo by to opodstatnenejšie. Parafrázujúc slová Zs. Németha musím povedať: Ak bude maďarská národnostná politika „konať s úctou, ak bude národnostiam zabezpečovať práva zamerané na zachovanie ich svojráznosti, ktoré im patria“, potom Slováci nebudú mať príčinu dožadovať sa reciprocity a ani Maďari sa jej nebudú musieť báť. Reciprocity sa musí báť len ten, kto dobre vie, že dostáva oveľa viac ako ten druhý a nechce dostávať tak málo ako on. Keby tomu tak nebolo, ani Zsolt Németh by sa nemusel obávať, že tu niekto bude „zdôrazňovať princíp reciprocity“. Veď akýže zmysel by malo dožadovať sa toho, čo ten druhý má, keby mal len to, čo mám aj ja? Odmietať reciprocitu a z komplexu oprávnených nárokov Slovákov v Maďarsku dať im len dvojjazyčné tabule s pochybnými názvami ulíc v Slovenskom Komlóši, priznajme úprimne, to nie je nič svetoborné.

Gregor Papuček

Mlynky

Slovenská omša, koncert a pietny akt

Slovenská samospráva v Mlynkoch 27. decembra privítala početných záujemcov z obce a celého pilíšskeho regiónu na vianočnej slovenskej svätej omši spojenej s koncertom Dychovej hudby Šarfianka z družobnej obce Blatné.

Omšu v miestnom katolíckom kostole celebroval farár z obce Blatné ThLic. Roman Stachovič. Po omši a koncerte Slovenská samospráva v Mlynkoch (SSvM) usporiadala spomienkovú slávnosť - kladenie vencov k pamätnej tabuli na prvej škole v obci, kde v 19. storočí vyše polstoročia pôsobili slovenskí učitelia Martin a Baltazár Kavanovci. Predsedníčka zboru Marta Demjénová vo svojom príhovore zdôraznila, že ich život môže byť príkladom aj pre nás: „Martin Kavan do konca svojho života vyučoval výlučne v našom materinskom jazyku. Keď bol maďarizačný tlak už neznesiteľný, radšej sa vzdal katedry, ale po maďarsky vyučovať slovenské deti nebol ochotný.“ Vence k pamätnej tabuli v prítomnosti mlynského farára Kálmána Ackermanna položila predsedníčka SSvM s predsedom Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozefom Havelkom a starosta obce Mlynky József Lendvai s riaditeľkou základnej školy Martou Papučkovou Glückovou a vedúcou materskej školy Katarínou Bodovou.

Pilíšania bilancovali starý a vítali nový rok

Pri príležitosti Dňa menšín sa po slovenskej omši, vianočnom koncerte a pietnom akte v Slovenskom dome v Mlynkoch zišli slovenskí aktivisti regiónu, aby hodnotili svoju minuloročnú činnosť a vítali nový rok. Tradičné stretnutie usporiadala Organizácia Slovákov v Mlynkoch (pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku) na čele s jej predsedníčkou Gizelou Molnárovou a členkou Predsedníctva ZSM Martou Papučkovou Glückovou. Ďalšími hostiteľmi večierka boli po celý rok nesmierne aktívni členovia Pávieho krúžku v Mlynkoch, ktorí navodili slávnostnú atmosféru, aby po spoločnom zaspievaní Pilíšskej hymny si spevom spomenuli na tých, ktorí opustili rady Pilíšanov v uplynulom roku. Prítomní zástupcovia pobočiek zväzu a miestnych slovenských volených zborov pilíšskych osád si vypočuli krátke príhovory spomenutých hlavných organizátoriek, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, zástupkyne predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelky Rybovej, predsedníčky Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy, starostky obce Čív Márie Nagyovej a člena miestneho zboru slovenských poslancov a Valného zhromaždenia CSS Imricha Fuhla. Stretnutie Pilíšanov sa skončilo vystúpeniami aktivistov jednotlivých osád, neviazanou besedou, krátkym programom mlynského pávieho krúžku a Dychovej hudby Šarfianka a napokon spoločným spevom pri bielych stoloch.

Mlynská mozaika

Slovenská samospráva v Mlynkoch má za sebou bohatý rok. Uskutočnila množstvo podujatí, v stredobode ktorých vždy stálo zachovávanie a zveľaďovanie materinského jazyka, aj keď nie vždy tradičným spôsobom.

Páví krúžok sa teší stálej morálnej a podľa možností aj finančnej podpore samosprávy. Pri príležitosti 25. výročia nadviazania priateľských stykov krúžku a Dychovej hudby Šarfianka z Blatného slovenská samospráva usporiadala v Spoločenskom dome slávnostný večierok. Z finančnej podpory vlády SR hradila miestna slovenská samospráva skupine mlynských futbalistov účasť na futbalovom turnaji amatérov v družobnej obci Blatné.

Rok začali Mlynčania Šiškovým festivalom, ktorý sa rozrástol na celoštátne podujatie so značným mediálnym záujmom. Prišlo sa naň pozrieť vyše tisíc záujemcov, ktorých čakali rôzne fašiangové programy.

Dobrá spolupráca medzi deťmi spriatelených obcí je základom dobrej spolupráce medzi dospelými. Z toho vychádzali organizátori komunikačnej súťaže, na ktorú v decembri pozvali aj žiakov Základnej školy v Blatnom. Po prehliadke hlavného mesta deti z Blatného čakali spoločné programy s mlynskými deťmi, ktoré si takto „naostro“ mohli skontrolovať svoje jazykové znalosti. Spolu si pozreli aj predstavenie Divadla PIKI, na ktorom sa všetci veľmi dobre zabavili.

Slovenské slovo sa nevytratilo ani z kostola: mlynskí veriaci pravidelne navštevujú slovenské omše v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, ale od prvej adventnej nedele sa uskutočňujú slovenské omše aj priamo v Mlynkoch. 65 slovenských veriacich vďaka podpore vlády SR sa zúčastnilo na dvojdňovom pútnickom zájazde slovenskej samosprávy v Marianke na Slovensku.

(fu-ef)

Desiaty fašiangový ples pilíšskych Slovákov v Šarišápe

Jubilejný desiaty fašiangový ples pilíšskych Slovákov usporiadajú 31. januára v Kultúrnom dome v Šarišápe. Ples sa začne o 19. hodine, do tanca bude hrať kapela Pilischer Sramli. Lístky si môžete objednať v slovenských menšinových samosprávach pilíšskych osád, alebo u organizátorov: predsedníčky šarišápskej slovenskej samosprávy Kataríny Huberovej Kisgyőriovej na adrese huberkata@freeemail.huTáto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , resp. na adrese obecného úradu sarisap@invitel.huTáto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Organizácia dolnozemských Slovákov bilancovala

Hostiteľkou Valného zhromaždenia Organizácie dolnozemských Slovákov (VZ ODS) bola obec Čabasabadi v blízkosti Békešskej Čaby. Po pozdravných slovách predsedníčky Anny Szigetiovej Szántaiovej účastníkov najvyššieho fóra zoskupenia prekvapili miestni slovenskí kultúrnici krátkym programom pri príležitosti Dňa menšín. Žiačka čabianskej slovenskej školy Daniela Kešjárová a pani Alžbeta Erősová zaspievali slovenské piesne a pani Erősová porozprávala prítomným, ako dal Pán Boh Slovákom do vienka okrem peknej krajiny aj krásne piesne a ľubozvučnú reč. Starostka obce Melinda Szeverényiová zdôraznila, že aj obecná samospráva podporuje činnosť miestnej slovenskej samosprávy a občianskych organizácií v oblasti zachovávania slovenskej kultúry v kruhu málopočetného obyvateľstva. Situáciu sťažuje, že roku 2005 zrušili výchovno-vzdelávacie inštitúcie obce. Je však potešiteľné, že deťom zabezpečujú dopravu s dozorom do Békešskej Čaby, kde navštevujú predovšetkým materskú a základnú školu v Jamine, kde sa vyučuje aj slovenčina. Predseda miestnej slovenskej samosprávy Matej Kešjár pripomenul, že popri miestnej samospráve a slovenskom volenom zbore sa na pestovaní slovenčiny a slovenskej kultúry angažujú aj Spolok za Čabasabadi, slovenský klub a spevokol, ku ktorým sa nedávno pripojila aj ďalšia organizácia - Spolok za občanov Čabasabadi. O kultúrnom dianí v obci svedčí aj výstava fotografií, ktorá dokumentuje život miestneho obyvateľstva za posledných 15 rokov, teda odvtedy, ako sa obec osamostatnila od Békešskej Čaby.

V pracovnej časti schôdze predsedníčka organizácie referovala o činnosti v roku 2008. Pri prehľade pestrých programov jednotlivých členských obcí vyzdvihla, že organizácia, ktorá zoskupuje 14 osád, resp. slovenských samospráv, má v regióne čoraz väčšiu váhu. Najväčšou spoločnou udalosťou bol slovenský bál, hostiteľom ktorého bol roku 2008 Veľký Bánhedeš.

Úroveň kultúrnych programov stretnutí a festivalov je čoraz vyššia, členovia sa navzájom navštevujú a učia jeden od druhého. - Zároveň treba uznať nesmierne dôležitú a obetavú prácu jednotlivcov, ktorí sa angažujú v organizačnej práci - prízvukovala Anna Szigetiová Szántaiová. Zbor schválil správu o minuloročnej činnosti a označil ju za úspešnú. O hospodárení referovala členka predsedníctva organizácie Alžbeta Gyimesiová Kľúčiková. Príjmy pozostávajú z členských príspevkov individuálnych členov a slovenských samospráv, ako aj - a to hlavne - zo súbehov, v ktorých vďaka predsedníčke ODS v roku 2008 dosiahli stopercentnú úspešnosť (Národný občiansky fond, parlament, Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny a Zväz Slovákov v Maďarsku.) Finančná situácia organizácie je stabilná a podľa predbežných výpočtov aj v tomto roku bude vyrovnaná. V následnej diskusii sa prítomní s uznaním zmienili o roku 2008, pritom podotkli, že práve v tomto roku kolektív opäť ožil a dal najavo svoju súdržnosť. Po podrobnom návrhu programov na rok 2009 sa účastníci predbežne dohodli aj na termínoch a dejiskách zasadnutí predsedníctva a valných zhromaždení. Diskutovali aj o tom, nakoľko sťažujú prácu občianskych organizácií a slovenských samospráv nové predpisy o používaní služobných áut, podľa ktorých už aj po jednorazovom použití vlastného auta na služobné účely treba platiť dane.

(csl)

Prechod Slovenska na euro prebiehal hladko

Prechod Slovenska na euro prebiehal hladko. Konštatovala to Európska komisia (EK), podľa ktorej v bankách ani v obchodoch nezaznamenali žiadne vážnejšie problémy.

Štartovacie balíčky, ktoré obsahujú euromince v hodnote 500 Sk (16,60 eura), si mohli občania Slovenska zakúpiť od 1. decembra. Predávali sa v komerčných bankách, v pobočkách Slovenskej pošty, a. s. a tiež v Národnej banke Slovenska (NBS). Balíček pozostáva zo 45 eurových mincí, obsahuje 2 až 8 kusov mincí rôznych nominálnych hodnôt. Viaceré pobočky bánk či pošty však vypredali zásoby balíčkov za niekoľko hodín. Ľudia na ne stáli v rade od skorého rána a okrem dôchodcov kupovali hromadne eurobalíčky tí, čo ich chystajú ako vianočný darček. Viaceré banky si rozdelili pridelené eurobalíčky na dve časti, keďže po vypredaní sa eurobalíčky dorábať nebudú.

Do polnoci z 3. na 4. januára sa uskutočnilo v slovenských obchodoch asi 27 % platieb v eurách a v podstate všetci zákazníci dostali vydané späť v tejto mene. Do rovnakého času sa všetkým bankám úspešne podarilo prestaviť svoje informačné systémy a asi tretina pobočiek bánk zostala otvorená aj cez víkend, aby umožnila obyvateľom výmenu peňazí. Obchodníci zvládli situáciu takisto dobre, keďže Slováci sa pomaly vracali z dovoleniek. Objavili sa síce správy o tom, že v niektorých obchodoch sa vytvárali rady, avšak Slováci boli podľa EK vo všeobecnosti trpezliví a európsku menu privítali s nadšením. Zásobovanie obchodov eurohotovosťou a sťahovanie hotovosti v korunách do národnej banky bolo takisto bezproblémové.

Pri príležitosti vstupu Slovenska do eurozóny sa 8. januára v priestoroch Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave uskutočnilo slávnostné podujatie s názvom Dovidenia koruna, vitaj euro. Podujatie za účasti slovenskej a zahraničnej reprezentácie bolo oficiálnym privítaním euromeny na Slovensku a rozlúčkou so slovenskou korunou, ktorá od začiatku roka prestala byť slovenským oficiálnym platidlom.

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) pozorne sleduje, či sa dodržiavajú pravidlá a ceny sa správne prepočítavajú podľa stanoveného kurzu. Počas prvých dvoch dní tohto roka SOI z 203 kontrolovaných obchodov a služieb zistila len tri závažnejšie problémy - odmietnutie platby v eurách, odmietnutie platby v korunách a odmietnutie hotovostnej platby.

SOI sa pritom zameriava predovšetkým na sektory, v ktorých sa počas predchádzajúcich prechodov na euro vyskytli problémy. Ide najmä o reštaurácie, kaderníctva, kaviarne, či parkoviská. Občania pravidelne dostávajú informácie o výsledkoch kontrol a SOI ich takisto vyzýva, aby ju alebo iné organizácie na ochranu spotrebiteľov upozornili na prípadné nezrovnalosti.

Do 16. januára je možné v obchodoch platiť nielen eurami, ale ešte aj korunovými bankovkami či mincami, ale vydávať budú iba v eurách. Obchodníci dôraz kladú na kontrolu ochranných prvkov. U mincí je to zložitejšie, keďže rozlíšiť originál od falzifikátu nie je vôbec jednoduché. Korunové bankovky sa budú dať v komerčných bankách zameniť do konca roka 2009.

Na kontrolných známkach na spotrebiteľských baleniach cigariet je v súčasnosti uvedená cena cigariet v slovenských korunách. Od 16. januára 2009 bude musieť byť cena uvedená v spoločnej európskej mene.

Podľa prieskumu Eurobarometer mala na začiatku roka takmer polovica občanov SR vo svojich peňaženkách prevažne eurá (44 % malo len alebo prevažne eurobankovky, 48 % len alebo prevažne euromince).

Ceny väčšiny vybraných potravín v úvode januára po zavedení novej meny stúpli. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu, ktorý začiatkom roka pre prechod na euro mimoriadne zisťoval vývoj cien v obchodoch. Výraznejší nárast cien zaznamenali niektoré mäsové a mliečne výrobky, zlacneli naopak pohonné hmoty. Štatistický úrad podrobne sleduje ceny tovarov a služieb od vlaňajšieho augusta.

Odbor kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru rozšíril svoju pôsobnosť o výcvik služobných psov na vyhľadávanie falošných eurobankoviek. Výcvik služobných psov na vyhľadávanie eurobankoviek absolvovali v základnom kurze prví dvaja psovodi a dva služobné psy.

(sl-t-ef)

Zimné prázdniny v sarvašskej plavárni

Trénerka Agneša Gačiová získala podporu zo súbehu na financovanie účasti na plaveckých pretekoch a na zakúpenie plaveckých pomôcok. Použila ju hlavne pre deti, ktoré sú zapísané v sarvašskom plaveckom oddieli SZUSE. Žiaci si mohli zmerať sily medzi sebou. Preteky otvoril riaditeľ plavárne Ladislav Demeter, ktorý poprial pretekárom príjemné zážitky a dobrú súťaž.

Slovenskú základnú školu reprezentovali na pretekoch Áron Juhász, Martin Rumi, Ladislav Balatoni, Leila Šinková, Blažej Kemény, Benjamín Baráth, Dora Uhrinová, Bence Lešťan, Zsolt Kunštár a Dominik Šinka. Každý získal aspoň jednu medailu, pretože sa súťažilo aj v družstvách. Samozrejme, po plávaní si pretekári doplnili spálené kalórie čokoládou a ovocným nápojom.

Plávalo sa na 25 a 50 metrov, vo všetkých štyroch disciplínach. Najzaujímavejšie boli štafetové preteky, v ktorých súťažili ľubovoľne zostavené družstvá. Celé podujatie prebehlo v príjemnej nálade. Do hľadiska by sa nezmestil ani špendlík, veď každý rodič bol zvedavý, čo sa jeho dieťa naučilo v plaveckom oddiele za uplynulé obdobie. Poďakovanie si zaslúžia aj tréneri Attila Csillik a Csaba Zalan, ako aj rozhodcovia a všetci usporiadatelia.

Za 24 hodín zo Sarvaša až po Kapuvár

V Sarvaši sa 12. a 13. decembra konalo po štvrtýkrát 24-hodinové plávanie. Bez prestávky preplávalo 135 plavcov z 13. miest celkovo 327 025 metrov. Zo Sarvaša bol najaktívnejší Levente Husár, ktorý sám zdolal presne 40 kilometrov. Zo slovenskej základnej školy sa do akcie zapojili nielen žiaci, ktorí sú registrovanými členmi plaveckého oddielu, ale aj ich učitelia, rodičia, ba aj starí rodičia. Menovite musíme spomenúť najmladšieho plavca, škôlkára Dominika Šinku, ktorý hravo zdolal 1-kilometrovú trať. Druhák Áron Juhász prispel svojimi k úspechu podujatia preplávaním štyroch kilometrov.

(zl)

Súbor Vršatec na oslavách vacovských Slovákov

„S radosťou som prišiel medzi vás, veď my nie sme nepriatelia, ale bratia,“ takto začal svoj slávnostný príhovor duchovný reformovanej cirkvi Tamás Csuka. Porozprával príhodu: jeden chlapec niesol v náručí mladšieho, telesne postihnutého brata. Na ulici sa stretol s pánom, ktorý sa spýtal: „Nie je to pre teba ťažké?“ „Nie,“ odpovedal na otázku stručne, „je to môj brat!“ Či je táto príhoda pravdivá, alebo nie, nie je rozhodujúce. Podstatné je ponaučenie z nej.

Tradičné slovenské Vianoce vacovských Slovákov by mohli byť symbolom spolužitia Slovákov a Maďarov napriek tomu, že to nebol prvoradý cieľ organizátorov. V radoch obecenstva okrem Vacovčanov boli hostia z Pišpeku, Jače, Čuváru, Kirťu, Guty, Ďurky, Legíndu, Šápova, Séďu, Kóšpallagu, Márianostry, Čomádu a zo Slovenska z Levíc a Šiah.

Sála vacovského osvetového strediska bola preplnená. Spolu oslavovali Slováci a Maďari z oboch strán hraníc. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš vo svojom slávnostnom príhovore po slovensky aj po maďarsky zaželal obecenstvu požehnané vianočné sviatky a šťastlivý nový rok a povedal po maďarsky hádam najkrajšie slová: mier, priateľstvo, láska. Potom zapálil sviecu na adventnom venci. Pridali sa k nemu primátor mesta Vacov Dr. János Bóth, duchovný Tamás Csuka a jedna členka súboru Vršatec z Dubnice nad Váhom. Na podujatie zavítal aj riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Kurucz.

Po slávnostnom akte javisko patrilo folklórnemu súboru Vršatec zo spriateleného slovenského mesta, ktorý vznikol v roku 1953. Súbor prezentuje predovšetkým duchovné dedičstvo piesní, tancov a krojov z okolia Dubnice. Do súčasnej podoby sa sformoval v roku 1967 a jeho tvorba je charakteristická originálnosťou pri výbere a spracovaní pôvodného folklórneho materiálu, vyznačuje sa nápaditosťou a vyjadrením životného optimizmu. So svojím programom účinkuje na domácich podujatiach a festivaloch, ale precestoval prakticky celú Európu a mnohé štáty Afriky, Ameriky, Austrálie a Ázie, kde nadšení diváci i organizátori festivalov vysoko hodnotili umeleckú úroveň a atraktívnosť vystúpení FS Vršatec.

Základom repertoáru súboru sú pôvodné tanečné čísla, vytvorené na základe národopisných výskumov v rôznych oblastiach Slovenska. Súbor sa zúčastňuje skoro na všetkých festivaloch folklóru poriadaných počas roka na Slovensku, ako i na iných príležitostných podujatiach celoslovenského významu. Počas svojej existencie súbor úspešne vystupoval na súťažných prehliadkach a festivaloch. V súčasnosti ho tvoria predovšetkým mladí ľudia rôznych profesií, ako i študenti dubnických škôl, ktorí si zamilovali folklór a tradičnú ľudovú kultúru a rozhodli sa venovať jej uchovávaniu a prezentovaniu svoje schopnosti a voľný čas. Súbor už viackrát vystúpil vo Vacove. Aj tentokrát očarili obecenstvo, ktoré ho odmenilo búrlivým potleskom. Na konci perfektného programu členovia súboru zaspievali po maďarsky a po slovensky najkrajšiu vianočnú pieseň Tichá noc, svätá noc... Milé gesto hlboko dojalo obecenstvo.

Na záver predseda slovenskej samosprávy Dr. Július Alt a členka zboru Mária Menczerová poďakovali súboru za vystúpenie a zaželali prítomným príjemné prežitie sviatkov, veľa zdravia, šťastia a úspechov v novom roku. Podujatie finančne podporila Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa. Stretnutie pokračovalo pri bielom stole, kde všetkých prítomných pozvali na ochutnávku pravých slovenských bryndzových halušiek.

Mária Menczerová

Digitalizované veňarecké tradície

Folklórna skupina Rozmarín z novohradského Veňarcu oslávila koncom minulého roka 35. výročie svojho založenia. Oslavy sa konali za účasti spolupracovníkov a protektorov folklórnikov, ale program si prišli pozrieť aj bývalí členovia skupiny, ba podaktorí aj vystúpili v programe. Zakladateľkou skupiny bola bývalá starostka Anna Hudecová. Vedúcimi telesá sú Ruženka Komjáthyová a Anna Vravušková. Niekdajší ľudový spevácky zbor sa časom rozrástol, spievali v ňom všetky generácie a neskôr sa vytvoril aj tanečný súbor. Činnosť skupiny ocenili i na celoštátnej úrovni: v roku 2004 dostala vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy Za našu národnosť. Pri príležitosti výročia založenia vydali aktivisti skupiny DVD-platňu s archívnymi nahrávkami. Pri digitalizácii im poskytol značnú pomoc Bálint Márton. Členovia skupiny zozbierali všetky existujúce amatérske videonahrávky, urobili výber a napokon ich digitalizovali. Na DVD nájdeme spracované zvyky a obyčaje, ako sú napríklad Vianoce, svadba, priadky, fašiangy, Kyseľ, ale nechýba ani regrútska rozlúčka a nedeľné popoludnie. Sú tu aj úryvky z nacvičených tancov, ako napríklad zemplínske koleso, komárňanské, novohradské a maglódske tance a tanečné bloky z okolia Galgy či zo Sárközu.

(ef)

Novomestská škola

vyznamenaná „Za menšiny 2008”

Menšinovým inštitúciám a samosprávam začiatkom decembra 2008 bola zaslaná výzva na podanie návrhu na udelenie župnej ceny „Za menšiny 2008”. Následne na základe podaných návrhov Oddelenie športu, rovnosti šancí a občianskych vecí Mestského úradu v Miškovci dňa 16. decembra 2008 slávnostne odovzdalo vyznamenania menšinám pôsobiacim v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe.

Pracovníčky oddelenia Á. Dudášová a J. Tóthová odovzdali plakety tým menšinovým samosprávam, občianskym organizáciám a vzdelávacím inštitúciám, ktoré vykonávajú kvalitnú činnosť na poli kultúry a vzdelávania. Na základe referencie siedmich slovenských menšinových samospráv vyznamenanie „Za menšiny 2008” získala i Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát v Novom Meste pod Šiatrom ako jediná vzdelávacia ustanovizeň v župe.

Za uznanie patrí vďaka kolektívu pracovníkov školy, ako aj tým menšinovým samosprávam, s ktorými spolupracuje. Veď prácu jednej inštitúcie najlepšie poznajú tí, ktorí ju navštevujú a v jej priestoroch často pobudnú!

Vyznamenanie je zároveň výzvou. Výzvou v pokračovaní ďalšej spolupráce v oblasti pestovania a zachovávania nášho zemplínskeho menšinového klenotu, t. j. jazyka, piesní a tradícií.

Júlia Kucziková, riaditeľka

Menšinová konferencia v Novom Meste pod Šiatrom

Samospráva Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) usporiadala XIV. stretnutie menšinových samospráv.

Nové Mesto pod Šiatrom je 20-tisícové mesto, ktoré je z geografického hľadiska prihraničné, hoci z historického ním nikdy nebolo. Už rok má otvorené hranice so susedným Slovenským Novým Mestom. Svojou pozíciou na prelome 20. storočia bolo centrom bývalej Zemplínskej stolice od Abova až po Šariš, v ktorej okrem Maďarov žili Slováci, Rusíni, Nemci a Rómovia.

Snáď aj preto k tradičným decembrovým podujatiam tohto mesta patria regionálne stretnutia menšinových samospráv. Tohoročné stretnutie bolo v poradí štrnáste. V roku, keď sme si v Maďarsku pripomenuli 15. výročie vzniku národnostného zákona, bolo viac než výzvou zúčastniť sa tohto podujatia.

Záujem o podobné podujatia je obyčajne veľký. Oproti iným rokom slávnostná zasadacia sieň mestskej radnice tentokrát zaplnená nebola. Chýbali pravidelní účastníci, predstavitelia rómskych menšinových samospráv, ako aj Poliaci, ktorí mali iné celoštátne podujatie v Budapešti.

Pozdravnými slovami otvoril rokovanie primátor mesta Péter Szamosvölgyi. Po ňom informoval o programe konferencie zástupca hlavného vedúceho regionálneho zastupiteľstva Verejnosprávneho úradu Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy Dr. György Kiss. Prvý prednášajúci, hlavný odborný radca úradu László Zabb, sa sústredil na financovanie menšinových samospráv. Ako uviedol, „je to téma, ktorá nie je veselá, ale určite užitočná”. Citoval zo zákona o štátnom rozpočte, ktorý sa vzťahuje na hospodárenie menšinových samospráv. Zdôraznil dôležitosť prúdenia informácií v smere zdola nahor i opačne. „Je nemysliteľné,“ povedal, „aby menšinová samospráva nedisponovala zmluvou o forme spolupráce s miestnou samosprávou.“ Novinkou v minuloročnom rozpočte bolo tzv. dvojfázové financovanie, pozostávajúce z ústrednej podpory na fungovanie vo výške 550 tisíc forintov, o ďalšiu časť sa mohli poslanci uchádzať formou žiadosti na základe vykonanej činnosti. V Boršodskej župe pôsobí 377 menšinových samospráv, doplnkovú podporu nedostali len tie, ktoré nevyhoveli po formálnej stránke, alebo si peniaze nenárokovali.

Trojica ďalších prednášajúcich z Budapešti patrí k známym osobnostiam menšinového života. Hodnotnými informáciami v nemalej miere prispeli k užitočnosti stretnutia. Hlavný radca riaditeľstva rovnosti šancí ministerstva školstva a kultúry Dr. András Bertalan Székely sa sústredil na menšinové kultúrne ustanovizne - na múzeá, knižnice a divadlá. Hovoril o konkurzných možnostiach z Národného kultúrneho fondu, ako aj Národného občianskeho fondu. Ďalšie možnosti treba hľadať napr. v operatívnych programoch štrukturálnych fondov EÚ.

Zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik premietol v číslach rozdelenie financií na činnosť menšinových samospráv. Spomenul finančnú hodnotu za jednotky, vypočítanú z celkového hodnotenia jednotlivých menšinových samospráv, ktorá činila 6793 forintov. Známe je aj to, že z dosiahnuteľných 100 bodov na projekt len málo samospráv dosiahlo nad 50 bodov. Jedinečné boli tie prípady, keď samosprávy získali okolo 90 bodov. Jednou z príčin je absencia snahy samospráv používať a zveľaďovať vlastný menšinový jazyk. Poslanci ho málo využívajú na zasadnutiach, v dokumentácii, na verejných miestach. Pre prítomných bolo prekvapujúcim i konštatovanie, že štatisticky sa o podporu neuchádzalo asi 25 % menšinových samospráv. Ide o niektoré zbory, ktoré pôsobia v Budapešti a vo veľkých mestách, ktoré disponujú značnou finančnou podporou miestnej samosprávy. No príkladom je i opak, keď samosprávy z malých obcí, alebo z viacnásobne znevýhodnených osídlení nepodali žiadosť z dôvodu nedostatočnej informovanosti a neadekvátnej odbornej pomoci. Čo sa týka perspektívy na budúci rok, niektoré položky rozpočtu pre minority ostávajú nezmenené. Horšie je to so školstvom, kde všeobecne hovoríme o päťpercentnom znížení normatívnej podpory, pozitívnu tendenciu ukazuje tzv. intervenčný rámec.

Zástupca riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefan Kraslán poslucháčov podrobne oboznámil s podmienkami riadenia národnostných škôl a skupín. Pripomenul i povinnosť zriaďovateľov do 31. 8. 2009 preskúmať svoje pedagogické programy. Na základe nariadenia o prevádzkovaní škôl programy treba zosúladiť s požiadavkami, kladenými na rozvoj základných kompetencií žiakov. Národnostné vyučovanie sa môže zavádzať len postupne. Zdôraznil týždenný počet vyučovacích hodín v menšinovom jazyku - minimálne 4 hodiny jazyka a pol hodiny národopisu. Táto dotácia hodín na jednotlivých tzv. pedagogických úrovniach, v ročníkoch 1.- 4. alebo 5.-.8., sa môže ľubovoľne kombinovať, avšak na konci jednotlivých pedagogických úrovní musí byť konečný počet hodín splnený. Pán Kraslán prítomných oboznámil i s tendenciou ministerstva rozvíjať také učebné prostriedky, ktoré napomáhajú metodiku vyučovania, t. j. názorné učebné pomôcky. Rezort mieni v budúcnosti podporovať i doškoľovanie učiteľov. Vo svojom rozpočte nezabúda na jednojazyčné a dvojjazyčné školy, ktoré sú prioritou. Preferovanými budú i naďalej obce s počtom obyvateľov pod 1 100. Zriaďovatelia sa môžu uchádzať o podporu na nákup národnostných učebníc, ako aj zabezpečenie odborného poradenstva. Naďalej existuje možnosť podporovať tie menšinové školy, ktoré figurujú v odporúčaniach jednotlivých medzivládnych zmiešaných komisií. Š. Kraslán povedal, že sa málo využíva možnosť financovania kontaktov a spolupráce s materinskou krajinou. V tejto prednáške nechýbala ani bilancia práv, ktoré má menšinová samospráva v súvislosti s pôsobením menšinovej školy. Z nich najdôležitejšie je právo veta.

Prestávky medzi prednáškami spestrovali krátke kultúrne vstupy v meste pôsobiacich menšinových telies. Nechýbali škôlkári z ústrednej škôlky Sedmokráska, citarová kapela slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom Žlté drozdy, ani rómska tanečná skupina Romano Suno.

(jk)

Vyšla dvojjazyčná zbierka

receptov tradičných jedál

Pod názvom Takto varila starká sa dostala pod vianočný stromček Slovákov z okolia Pešti dvojjazyčná zbierka receptov tradičných jedál, autormi ktorej sú Katarína Királyová a Ondrej Csaba Aszódi.

Recepty boli zapísané v dvanástich slovenských obciach v nárečí, čím sa do istej miery podarí archivovať aj jazykové dedičstvo, ktoré podáva ucelený spoločensko-historický a národopisný obraz kraja. Výskumný materiál je poznačený blízkosťou hlavného mesta, mestským rázom jedál, ale aj asimilačným procesom. V niektorých osadách už nebolo možné rekonštruovať recepty v pôvodnom jazyku. V takých prípadoch ich autori publikácie zapísali po maďarsky a uviedli v spisovnej slovenčine. Recepty sú v zbierke zoradené podľa kalendárnych zvykov. Keďže v preskúmanom regióne sa striedajú slovenské katolícke a evanjelické osady, ich jedálne lístky sa v mnohom líšia. Taktiež je odlišný aj ich jazyk. Preto na konci zbierky autori umiestnili slovník nárečových výrazov.

„Ako po sebe idú dni v týždni, spln a nov Mesiaca, tak sa striedali každoročne výročné zvyky sedliackej spoločnosti, významné udalosti životného cyklu človeka a tak určil vegetačný rok, čo sa dostane na rodinný stôl, ako náš chlieb každodenný.“ (Katarína Királyová: Chlieb náš každodenný...)

(kir-)

Študenti zo Segedína v Nitre

Na základe Programu spolupráce medzi Ministerstvom školstva SR a Ministerstvom školstva MR v oblasti školstva, vedy, športu a mládeže chodievajú študenti vysokých škôl z Maďarska na študijné pobyty na Slovensko. Katedra slovenského jazyka a literatúry v Segedíne umožňuje svojim poslucháčom pobyty na nitrianskej univerzite.

Na jeden semester sme prišli do Nitry traja poslucháči druhého ročníka - Békeščabania Ondrej Kiszely a Pavle Kunovac a Renáta Tószegiová zo Slovenského Komlóša a jedna poslucháčka štvrtého ročníka - Sarvašanka Tímea Rumiová. Pricestovali sme 19. septembra a pravdepodobne tu zostaneme do konca semestra. Prvýkrát sme cestovali domov na klobásový festival. Samozrejme, máme v Nitre povinnosti ako aj slovenskí študenti, ale skúšať nás budú v Segedíne. Trošku to bude ťažké, že skúšky musíme robiť väčšinou bez prednášok. Nevieme s tým nič robiť, lebo iba takto sme mali možnosť trošku prežívať život nitrianskych študentov. Profesorky a profesori katedry slovenského jazyka a literatúry nás srdečne privítali, keď sme potrebovali pomoc, ochotne nám ju poskytli. Rozvrh hodín máme trochu iný ako tunajší druháci a štvrtáci, lebo napríklad tu už od prvého ročníka majú literatúru. U nás v Segedíne študujeme literatúru až od druhého ročníka. V Nitre majú prednášku aj seminár zo staršej slovenskej literatúry 180 minút za týždeň (každú hodinu majú 90-minútovú). Okrem literatúry máme aj teóriu žánrov. Na jazykových hodinách cvičíme diktáty, dialógy, domáce úlohy, prácu pred tabuľou. Najzaujímavejšia jazyková hodina je podľa mňa konverzácia, na ktorú chodia poslucháči z viacerých krajín. Napríklad z Talianska, Česka, Španielska, Poľska a Rakúska. V párnych týždňoch máme 4, v nepárnych 6 hodín. Na internáte bývame na izbách po dvoch-troch. Tretieho spolubývajúceho máme Slováka, čomu sa tešíme. Vo voľnom čase chodíme do kina, do divadla, športovať, prechádzame sa po meste. Spolu sme odcestovali aj do Bratislavy, kde sme s Jánom Botíkom navštívili Slovenské národné múzeum a pozreli sme si výstavu Slovensko v 20. storočí. Boli sme aj na výlete v Banskej Štiavnici, kde sme vďaka Jánovi Jančovicovi zvečnení pred domom Sládkovičovej múzy Maríny. Svoj pobyt som využil aj na návštevu príbuzných v Leviciach, v Nedede a v Kolárove.

Pavle Kunovac

Ako sme sa dozvedeli od vedúcej Katedry slovenského jazyka a literatúry Segedínskej univerzity Kataríny Maruzsovej Šebovej, pedagogická fakulta segedínskej univerzity má 40 rokov družobné kontakty s nitrianskou univerzitou. „Naši študenti pravidelne chodievajú na stáž do Nitry. Existuje nielen medzinárodná medzirezortná spolupráca, ale aj dohoda medzi dvomi inštitúciami o výmene študentov,“ pokračovala vedúca katedry, ktorá nás zároveň informovala o tom, že do roku 1989 boli tieto študijné stáže povinné, ale odvtedy ich študenti môžu, ale nemusia využiť. Stážisti sa uchádzajú o štipendium na Ministerstvo školstva MR a ako sa K. Maruzsová Šebová pochválila, spomedzi piatich druhákov sa uchádzali traja a všetci aj získali štipendium. Spomedzi tohoročných absolventov nebol však ani jeden na Slovensku na stáži. Termín stáže si vyberú študenti, avšak im neodporúčajú zahraničnú stáž v prvom roku. „Učebný program sme zostavili na základe odborných kurzov, ktoré majú študenti predpísané v danom semestri,“ informovala nás vedúca katedry. Do špeciálneho programu zaradili aj kurzy a predmety podľa výberu študentov, ktoré im môže ponúknuť tamojšia katedra. „Odporúčali sme im návštevu prednášok o dejinách slovenského filmu a podobne,“ povedala K. Maruzsová Šebová a pokračovala: „Najväčší dôraz kladieme na jazykovú kompetenciu. Práve preto majú naši študenti povinne navštevovať hodiny konverzácie, štylistiky a porozumenia a interpretáciu textu rozličného typu.“ To, aký prínos znamená stáž na Slovensku, závisí len od študenta. Ak sa chce naučiť viac, ak má motiváciu, tak má z pobytu väčší osoh.

(ef)

Samuel Mokrý

Zakladateľ Novej školy rastlín

Do galérie významných dolnozemských Slovákov, ktorí v minulosti dvíhali duchovnú a materiálnu úroveň dolnozemského ľudu, patrí aj Samuel Mokrý. Narodil sa 8. 5.1832 v Báčskom Monoštore v rodine vodohospodára. Jeho otec Samuel bol štátnym tajomníkom pri budovaní Františkovho kanála a otcov brat Ondrej vodohospodárskym inžinierom. Samuel Mokrý po štúdiu na gymnáziu v Novom Vrbase pokračoval vo vzdelávaní v štúdiu teológie na evanjelickom lýceu v Bratislave. Poľnohospodárske vedomosti nadobudol v Poľnohospodárskej škole v Keszthely. Už po teologickom štúdiu odišiel do Orošházy, kde bol pomocníkom u farára Štefana Mikolaja, ktorý sa so Samuelom Tešedíkom spolupodieľal na jeho reformách. Samuel Mokrý bol zaťom Tešedíkovej vnučky a je predpoklad, že jeho neskorší záujem o šľachtiteľstvo pochádzal z Tešedíkovej školy. Po ukončení všetkých štúdií sa v roku 1857 najskôr stal učiteľom a potom aj riaditeľom nižšieho békeščabianskeho gymnázia. Potom v roku 1867 prijal funkciu tajomníka Hospodárskeho spolku Békešskej stolice, kde túto činnosť vykonával tri desaťročia. V rokoch 1864 - 1889 bol aj redaktorom spolkového časopisu. V roku 1864 začal hospodáriť na prenajatej pôde na neďalekej samote Gerendáš a čoskoro sa tam začal zaoberať šľachtiteľstvom obilnín. Už v roku 1865 začal šľachtiť pšenicu. Po desaťročných skúškach a výbere sa mu podarilo vyšľachtiť vysokoúrodnú pšenicu pre suchú oblasť. Táto pšenica dostala pomenovanie Mokrého pšenica, za ktorú bol jej autor v roku 1876 na výstave v Segedíne odmenený. Jej pestovanie sa medzi dolnozemskými Slovákmi značne rozšírilo. V roku 1872 sa na Dolnej zemi rozšírila choroba, ktorá napadla porasty pšenice a zničila trištvrte úrody. Mokrého pšenica tejto hrdzi odolala a tak zachránila mnohých roľníkov od veľkých škôd. Podobne ako Samuel Tešedík aj on propagoval nové metódy v poľnohospodárstve, najmä uplatňovanie modernej agrotechniky a meliorácie formou budovania odvodňovacích a závlahových kanálov. Z titulu svojej funkcie v Hospodárskom spolku Békešskej stolice organizoval poľnohospodárske výstavy, ukážky predvádzania strojov a techniky a tiež súťaže v orbe. Nové poznatky a formy hospodárenia propagoval aj uverejňovaním článkov v novinách. V roku 1873 navrhoval v stredisku Slovákov Békešskej župy - Békešskej Čabe založiť poľnohospodársku školu. To sa podarilo až v roku 1896, kedy v meste vznikla takáto dvojročná škola. S tým sa ešte Mokrý neuspokojil a navrhoval založiť v Čabe univerzitu. Na tento účel v testamente zanechal príspevok stotisíc korún. Samuel Mokrý sa počas svojho života zaslúžil o vysokú úroveň dolnozemského poľnohospodárstva. V rokoch 1857 - 1874 z pšenice, ovsa a jačmeňa šľachtiteľskou prácou získal niekoľko krížencov s väčšou hmotnosťou klasov a zŕn a tým aj zvýšenie úrod až na štvornásobok. Tento rodák z báčskej roviny je považovaný za zakladateľa Novej školy rastlín, výsledkom ktorej boli vyšľachtené nové výkonné osivá obilnín. Popri šľachtiteľskej práci sa zameriaval aj na fytopatológiu a to najmä na choroby pšenice a raže a na účinnú ochranu proti ním.

Samuel Mokrý je autorom publikácií a článkov o svojich šľachtiteľských a poľnohospodárskych skúsenostiach. V roku 1871 mu v Ďule (Gyula) vyšla kniha „Rozhovory o pestovaní pšenice a chyby, ktoré sa pri nej vyskytujú“ a v roku 1875 „Kniha o šľachtení pšenice“. Šľachtiteľskými prácami sa zaoberal plných 21 rokov. Zomrel 10. 6. 1909 v Budapešti.

Ján Jančovic

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Dôstojná slávnosť Zjavenia Pána

„Ó, Ježišu, buď k pomoci každému z nás v tento rok; zostaň s nami vo dne v noci, požehnaj náš každý krok! S novým rokom nech zasvitne nová zora šťastia nám, lebo blaho len tam kvitne, kde ho ráčiš žehnať sám“ - znela úvodná pieseň na tradičnej slovenskej svätej omši, ktorá sa konala 4. januára pri príležitosti Druhej nedele po Narodení Pána v Kostole sv. Jozefa v Budapešti.

Svätú omšu celebroval vdp. Atila Kónya, na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová zo Santova. Zúčastnili sa na nej kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Ildika Klauszová Fúziková, predsedovia slovenských samospráv III., IV., IX. a XVII. obvodu Budapešti František Križan, Anna Kutňánska, Mikuláš Bogár, Mária Eprešová, veriaci z Dabašu - Šáre a Rákoškerestúru. Úvodom bohoslužby dôstojný pán A. Kónya veriacim povedal:

- Vianoce sa Novým rokom nekončia, veď vo vianočnom období slávime aj sviatok Zjavenia Pána, ktorý nazývame Traja králi. Dnešnou slávnosťou sa liturgicky završuje oslava Kristovho príchodu na svet. V Ježišovi Kristovi sa zjavuje Božie svetlo a spása všetkým národom. Za týmto svetlom sa vydali mudrci na cestu a príchod svetla v Ježišovi Kristovi ohlasuje Pavol všetkým národom. Aj my teraz v liturgii počúvame tú istú zvesť a prišli sme sa pokloniť nášmu Pánovi a Kráľovi. Keďže v týchto dňoch sme začali občiansky nový rok 2009, dovoľte mi, bratia a sestry, aby som vám zaželal požehnaný rok a zároveň vám vyprosujem Božie požehnanie, pevné zdravie, dary Ducha Svätého a ochranu našej Nebeskej Panny Márie.

Trojkráľová slávnosť má stáročnú tradíciu. Traja mudrci a či králi z východu - Gašpar, Melichar a Baltazár - prišli, aby sa poklonili Ježiškovi uloženému v jasličkách. Kresťania ich jestvovanie odvodzujú zo Svätého písma, kde sa v Evanjeliu sv. Matúša píše o tom, že mudrcov z Východu priviedla do Betlehema jasná hviezda, možno kométa. Mudrci sa chceli pokloniť novonarodenému kráľovi a našli tam Svätú rodinu s malým Ježiškom v betlehemskej maštali. Priniesli mu vzácne dary: zlato, ktoré bolo darom pri návšteve kráľov; kadidlo-tymian, ktorý je symbolom zvelebenia Boha a myrhu, ktorej vôňa pripomína vznešenosť Boha a pominuteľnosť človeka. Zlato znamenalo úctu k Ježišovi ako kráľovi, kadidlo úctu k Ježišovi ako Bohu a myrha bola znakom, že Boží Syn sa stal človekom, ktorý nás vykúpil smrťou. Dôstojný pán A. Kónya vo svojej homílii o. i. povedal:

- „Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta,“ spievali sme v žalme. Ako odpoveď na toto mesiášske proroctvo znejú slová mudrcov: „Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť. A padli na zem a klaňali sa mu“. Hovoria nielen slovami, ale aj skutkami. Uvedomujeme si, čo sa tu udialo? Títo mužovia prešli stovky kilometrov, podstúpili ťažkosti cesty, hľadali Kráľa, len aby sa mu mohli pokloniť. Mnohí dnešní ľudia to nechápu; sú hrdí na svoju dôstojnosť a myslia si, že sa nemusia klaňať alebo skláňať pred nikým. A sú zase iní, ktorí sú ochotní klaňať sa všetkému. Múdri ľudia od východu hľadali toho, kto je hoden všetkej poklony, a našli ho v betlehemskom Dieťati. Ale najprv museli vyjsť zo svojich domovov, dlho putovať, hľadať, dopytovať sa a nadovšetko museli veriť. Také je aj naše putovanie vo viere. Aj my musíme vykročiť z domu našej sebeckej uzavretosti, putovať, hľadať vo svetle viery. Vtedy spolu s mudrcmi nájdeme toho, ktorý je hoden všetkej poklony.

Podotýkame, že pekná je znova obnovená tradícia trojkráľových koledníkov, ktorí chodia z domu do domu a predvádzajú ľudové predstavenie so spevmi o pastieroch, ktorí spolu s Tromi kráľmi prišli pozdraviť betlehemské novorodeniatko - Ježiška. V našich krajoch je v Období Zjavenia Pána pekným zvykom požehnávať domy. Na zárubniach dverí bytov sa označí nápis: 20 G+M+B 09. To nie je žiadna tajomná šifra, takto sa označuje príchod Troch kráľov. Pôvodný význam písmen G+M+B však pravdepodobne označoval začiatočné slová latinských slov: „Christis mansionem benedicat“, čo znamená „Kristus nech požehná tento príbytok.“

Po slávnostnej svätej omši sa na farnosti konalo agapé, na ktorom veriacich pozdravili predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai, I. Klauszová Fúziková a M. Epresová. Pán Kápolnai zdôraznil, že slovenské sväté omše sa konajú už 10. rok a zúčastnili sa na nich tisícky veriacich z Budapešti a okolia. Zároveň sa poďakoval lektorke zboru a kurátorke CSS I. Klauszovej Fúzikovej, že Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny prvýkrát od jej jestvovania primerane a dôstojne finančne podporila ich snaženia. I. Klauszová Fúziková vyzdvihla, že túto náboženskú službu iniciovali pred desiatimi rokmi spolu s K. Kápolnaim. Vďaka patrí však aj dekanovi farnosti pri Kostole svätého Jozefa v Budapešti Ferencovi Bajzáthovi, ktorý vždy v maximálnej miere podporoval túto národnostnú a náboženskú pastoráciu. Zdôraznila, že aj napriek ťažkostiam - osobným a finančným - ju pokladá za veľmi potrebnú a prospešnú z hľadiska čiastočného zabezpečenia pastorácie v materinskom jazyku a prehĺbenia náboženského a národnostného povedomia pre tu žijúcich slovenských katolíkov. Žiaľbohu, dodnes nie je vyriešená národnostná pastorácia pre slovenských katolíkov žijúcich v Maďarsku v duchu 2. vatikánskeho koncilu!

M. Epresová sa poďakovala organizátorom za pravidelnú možnosť zúčastňovať sa na slovenských svätých omšiach v Budapešti. Potom odznel pravý santovský novoročný vinš v podaní Ladislava Malého. Záverom agapé kerestúrske ženičky pohostili prítomných chutnými domácimi koláčikmi a zaznela slovenská pieseň, ktorou pozdravili dôstojného pána A. Kónyu pri príležitosti jeho menín.

(fúziková)

Sarvaš

Športovať aj na Silvestra

Tradične v posledný deň roka poriadajú v Sarvaši Silvestrovský beh. Ráno ukazoval teplomer -7 °C Celzia a usporiadatelia sa obávali, že zima odradí účastníkov. Našťastie sa tak nestalo. Na štart sa postavilo takmer 100 pretekárov.

Len zo Slovenskej základnej školy nás bolo viac ako 30. Najmilšie boli sestry Vargové, ktorých stará mama trocha vyfarbila. Už pred štartom sme videli, že beh bude veselý, veď mnohí si na hlavu natiahli čiapky alebo si vyfarbili tváre. Nechýbal ani škôlkár Dominik Šinka, ktorý pribehol prvý vo svojej vekovej kategórií a zaslúžene vyhral čokolády. Jeho sestra upútala pozornosť svojou perfektnou čiapkou. Spolu so siedmakom Dávidom Janšíkom prebehla 2009-metrovú trať v príjemnej nálade. Siedmaci tradične bežali so psom Erika Hrica.

Rodina Seljaková, ako vždy v plnom počte, prebehla vzdialenosť v pohode. Len Bence pre chorobu nebežal, iba povzbudzoval svojich rodičov a mladšieho brata Bálinta, ktorý bol vyfarbený za čerta.

Preteky otvorila Judita Závoďanová, bývalá riaditeľka Hlavnej školy, ktorá bola jednou z hlavných usporiadateľov behu. Trať viedla po ulici Szabadság, popri športovej hale, po Jókaiho ulicu, z ktorej sa účastníci dostali do cieľa. Po príchode každý pretekár dostal čokoládu, ktorú mu odovzdala športová referentka mesta Sarvaš Katarína Giricová. Pretekári, ktorí sa umiestnili na prvých troch miestach, dostali šampanské, deti detské, ovocné.

Poobede niektorí z pretekárov zostali športovať na zamrznutej rieke Kereš. Pravidelne sa stretávame so žiakmi Žofiou Závoďanovou, Kende Détarim a Zeeshanom Malíkom, ktorí sa učia hrať hokej. O tretiakovi Shanovi, ako ho v škole prezývajú, ešte budeme počuť, lebo je veľmi šikovný a s hokejkou narába skutočne výborne. Dobrý pocit je pre nás telocvikárov, keď vidíme našich žiakov športovať cez zimné prázdniny. Je dobré, že ich je z roka na rok viac. Našťastie v Sarvaši máme rieku Kereš, ktorú môžeme využívať nielen v lete, ale aj v zime.

(zl)

Kálmán Mikszáth a etnicita Uhorského kráľovstva

Mnohé (minulé aj súčasné) nedorozumenia v stredoeurópskom regióne, a tak aj v slovensko-maďarských vzťahoch a súvislostiach, majú korene v tom, že z vedomia laickej, historicky čoraz menej vzdelanej maďarskej verejnosti, ale aj z maďarského politického myslenia sa vytráca nesporný fakt, že bývalé Uhorsko (történelmi Magyarország) od svojho založenia sv. Štefanom malo multietnický základ a nikdy nebolo homogénnym maďarským štátom. Je však rovnako nesporné, že spočiatku maďarské etnikum a potom vyspelý maďarský národ bol vždy najpočetnejší, ale nikdy nebol vo väčšine, ak neberieme do úvahy sporné sčítanie ľudu z roku 1910. „Maďarské“ Uhorsko bola vlastne politická vízia a ilúzia vládnej elity (a v rámci nej aj mnohých pôvodne etnických Slovákov), na ktorej sa napokon rozpadol celý štátny rámec Uhorska. O maďarskom spisovateľovi Kálmánovi Mikszáthovi (1847-1910) nemožno povedať, že by spomedzi vyše desiatky uhorských etník prechovával veľké sympatie k nemeckému živlu. Po potlačení revolúcie v roku 1849 a najmä za Bachovho absolutizmu v dospievajúcom veku na vlastnej koži pocítil tvrdé presadzovanie nemčiny v škole, v štátnej správe (v nanovo organizovanej armáde), aj vo verejnom živote. Ako chlapec zažil veľké sklamanie v Banskej Štiavnici, kde ho matka zapísala do chýrneho evanjelického lýcea. Ťažko si nachádzal svoje miesto medzi nemeckými spolužiakmi a štiavnickými chlapcami, lebo sa s nimi nevedel zhovárať tak, ako so svojimi rovesníkmi v Sklabinej s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. V poviedke Nemčiatko (Németke) z roku 1893 zachytil protihabsburskú náladu v Pešti za Bachovho absolutizmu, ktorá sa premietla do odmietania nemčiny, a rozvádza názorný príklad o nedomyslenom „ponemčovaní“ detského myslenia, keďže principiálne odmietal habsburskú jednotu Monarchie a organizovanú, tzv. násilnú asimiláciu. Kálmán Mikszáth Slovákov (tótok, tótocskák), pričom nikdy nehovorí o slovenskom národe ani o slovenskej národnosti, ale o slovenskom (prípadne „horniackom“) ľude, pokladal za stavebný prvok, neodmysliteľnú zložku a súčasť Uhorska. V podtexte prózy Nemčiatko je však virtuálne prítomná jednotná maďarská koncepcia Uhorska, ku ktorej sa Kálmán Mikszáth (ako poslanec) hlásil vo svojej publicistike a v politických postojoch. Ako umelec bol tolerantný, ako politik (poslanec) zasa dôsledný, verný vládnucej myšlienke. Svedectvom sú aj záverečné vety poviedky: „Maďari! Všetko sa môže zrútiť a zmeniť, ale vy pretrváte až do konca sveta. Možno vás nikdy nebude dosť, ale nikdy sa nemôžete nadobro pominúť.“ Akoby to bol povedal súčasný maďarský politik na pravej strane spektra maďarskej spoločnosti. Alebo si tie slová iba vypožičal od Kálmána Mikszátha bez toho, aby sa priznal, že to čítal? Otázka teda znie: Máme si robiť ilúzie alebo nie?

K. W.

Kálmán Mikszáth (1847-1910)

Nemčiatko

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7802

Literatúra ako „sacrum“

Kiss Szemán Róbert:

Magyarország panaszától Szlávia panaszáig.

Irodalmi tanulmányok

(Od žaloby Uhorska po žalobu Slávie. Literárne štúdie). Budapest ELTE 2007, 224 s.

Súbor štúdií z autorskej dielne maďarského literárneho vedca - slovakistu a bohemistu, ale aj prekladateľa, esejistu a pedagóga Róberta Kiss Szemána vyšiel na Katedre slovanských filológii univerzity ELTE v Budapešti ako jedna z prvých kníh série Opera Slavica Budapestinensia - Litterae Slavicae.

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7891

Vynálezca a podnikateľ z Hrnčiaroviec pri Trnave

Preslávil Slovákov v Budapešti

Medzi najvýznamnejších slovenských priemyselných podnikateľov, ktorí v druhej polovici 19. storočia úspešne začali podnikať v uhorskej metropole Pešti, patrí Jozef Pozdech. Vďaka častým článkom, ktoré mu vo svojom Obzore venoval D. Lichard, môžme dokonale poznať jeho životnú a podnikateľskú dráhu.

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7890