Ľudové noviny č. 9

Dušan Čaplovič s našimi pedagógmi na Veľvyslanectve SR

O podporách a o Škole v prírode

Vláda Slovenskej republiky na základe plnenia medzištátnej dohody o podpore kultúrno-vzdelávacích aktivít slovenskej národnosti v Maďarsku vlani už po tretíkrát udelila finančnú podporu vo výške 3 milióny korún Verejnoprospešnej nadácii Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa. Stalo sa peknou tradíciou, že vedenie nadácie a zväzu v prvej polovici februára referuje o použití tejto podpory nielen písomne, ale aj v rámci priateľského pracovného stretnutia na pôde Veľvyslanectva SR v Budapešti, ktoré je inšpiratívnou tvorivou dielňou a najmä príležitosťou na zhodnotenie významu a prínosu projektov na zachovanie jazyka a kultúry našich Slovákov. O podporách, Škole v prírode a problémoch školstva s našimi slovenskými pedagógmi zo všetkých kútov Maďarska, ktorí sú zapojení do projektu Poznaj svoje korene, sa aj tentokrát prišli porozprávať podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová, ktorých privítal „domáci pán“, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš.

Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová-Baráneková sa poďakovala za finančnú podporu Vlády SR, ktorá je mimoriadne dôležitá už aj preto, lebo prostriedkov, o ktoré sa ako Slováci v Maďarsku môžeme uchádzať doma, je čoraz menej. Popri materiálnej stránke veci je aspoň natoľko významná a pre nás nesmierne vzácna morálna stránka, to, že cítime pozornosť a starostlivosť svojej materskej krajiny, že Slovensko na nás nezabúda, stará sa o nás, že slovenská vláda nás podporuje. „Slovenské školstvo v Maďarsku potrebuje pomoc. Nie náhodou polovica udelenej podpory (poldruha milióna korún) bola aj v minulom roku použitá na Školu v prírode a v menšej časti na nákup názorných učebných pomôcok,“ povedala predsedníčka ZSM a dodala: „Naše školstvo trápi nesmierne veľa vecí. V prvom rade to, že deti, ktoré ukončia štúdium na slovenskej škole, odchádzajú zo školy tak, že v podstate nehovoria dobre po slovensky. To je závažný problém, ktorý súvisí s tým, že obsahová výchova, štruktúra vzdelávania, ale aj učebné pomôcky, učebnice sú nevyhovujúce.” Podľa predsedníčky ZSM ďalším problémom je nedostatok odborníkov. „Čo nás ale teší, že napriek tomu všetkému žiaci majú záujem o Školu v prírode, majú záujem o všetky súťaže, ktoré sú v slovenskom jazyku. Ten úprimný citový záujem tu je. Naši stredoškoláci a vysokoškoláci sami poukazujú na to, prečo sa oni nenaučili dobre po slovensky a kde by bola potrebná zmena,” konštatovala Ruženka Egyedová-Baráneková.

Predsedníčka kuratória nadácie Lipa, profesorka Anna Divičanová poukázala na to, že výchova slovenských žiakov a študentov nemôže byť samoúčelná, potrebné sú slovenské inštitúcie, možnosti uplatnenia sa v živote aj vďaka znalostiam slovenčiny, teda perspektívy pre našu mládež vrátane jej aktivity v slovenských kultúrnych spolkoch. Podľa Anny Divičanovej, ktorá by v budúcnosti kládla väčší dôraz na podporu našich vysokoškolských poslucháčov zo zdrojov nadácie, už aj preto je správne rozhodnutie kuratória polovicu podpory venovať ochotníckym, záujmovým kultúrnym spolkom.

O konkrétnych údajoch a priebehu súbehu na podporovanie ochotníckych spolkov a záujmovej umeleckej činnosti na stretnutí referovala úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabóová. Ako povedala, najväčší záujem bol aj tento krát o získanie podpory pre kultúrno-osvetovú činnosť (79 zo 111 súbehov), uchádzači v oveľa menšej miere sa zaujímali o možnosti vytvorenia slovenského národnostného prostredia, o zakúpenie názorných učebných pomôcok, doškoľovanie a vydávanie publikácií pomocou prostriedkov nadácie Lipa. Kuratórium malo k dispozícii 12 427 890 forintov, pričom žiadosti na finančnú podporu činili 18 485 775 Ft.

Čo sa týka tábora Poznaj svoje korene, Školy v prírode v rekreačnom stredisku Poniklec v Hronci v piatich 10-dňových turnusoch sa zúčastnilo 310 žiakov a študentov, ktorých sprevádzalo celkovo 28 pedagógov. V r. 2008 v Škole v prírode sa striedali žiaci z Jače, Veňarcu, Kétšoproňu, Novej Huty, Slovenského Komlóša, Mlynkov, Dengelegu, Békešskej Čaby, Luciny, Ďurku, Horných Petian a Banky, pričom posledného turnusu sa zúčastnili stredo- a vysokoškoláci. Metodické zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu žiakov 1. a 2. stupňa slovenských základných škôl v Maďarsku počas pobytu v Škole v prírode zabezpečili učiteľky Anita Mendelová, Elvíra Trunečková a Alžbeta Kulaviaková, ktoré sa o svoje skúsenosti podelili s účastníkmi stretnutia na Veľvyslanectve SR. Spolupracujúcou inštitúciou projektu bol Park kultúry a oddychu v Banskej Bystrici. Jeho význam spočíva v prehlbovaní citového vzťahu k slovenskej národnosti, kultúre a všetkému, čo je slovenské, bez neho sa dieťa totiž ťažko motivuje, aby sa naučilo jazyk. Okrem vyučovania slovenčiny sú súčasťou tábora aj folklórne zamestnania, moderný tanec, varenie halušiek, ale aj návšteva Múzea slovenskej dediny v Martine, banského múzea a iných pozoruhodností okolia Hronca. O prínose Školy v prírode sa v čulej diskusii veľmi pozitívne zmienili viacerí naši pedagógovia, ako aj člen kuratória nadácie Lipa Michal Mata.

Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič na stretnutí s našimi pedagógmi na pôde rezidencie Zastupiteľského úradu SR v Budapešti na margo starostlivosti o Slovákov v Maďarsku povedal, že slovenské vlády mali v minulosti veľký deficit. „Naozaj sme veľa zaspali a treba maximálne pomáhať predovšetkým udržiavať tú slovenskosť, lebo multijazyčnosť, viackultúrnosť je požehnaním každého štátu. Z maďarskej strany tvrdia, že práve multijazyčnosť je to, čo Maďarsku môže pomôcť,” dodal. „My nemáme súvislé osídlenie slovenských menšín, ako je tomu v prípade maďarskej menšiny na Slovensku, my ju máme v enklávach. O to viac potrebujú tieto enklávy, možno niekde opustené ostrovčeky, pozitívnu národnostnú deviáciu, aby dostali nejaké zdroje, aby mohli v tomto prostredí fungovať aj v rámci využívania materinského jazyka a tradícií,” konštatoval D. Čaplovič.

(fuhl)

V stredobode pozornosti otázky školstva

Nový minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák sa pri príležitosti svojej prvej návštevy Budapešti v rámci pracovného obedu na Veľvyslanectve SR stretol aj s predstaviteľmi Slovákov v Maďarsku. Celoštátnu slovenskú samosprávu (CSS) zastupovali predseda Ján Fuzik a zástupkyňa predsedu Etelka Rybová, kým za Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) sa podujatia zúčastnila predsedníčka Ruženka Egyedová Baráneková. Predstaviteľom Slovákov v Maďarsku novovymenovaný šéf rezortu zahraničia nie je neznámy, veď sa s ním mohli osobne stretnúť na podujatiach Slovákov vo Vojvodine, ktoré počas pôsobenia na svojom predchádzajúcom poste pravidelne navštevoval. Minister Lajčák aj v svojej súčasnej funkcii považuje za dôležité sledovať život krajanov.

Ján Fuzik informoval šéfa slovenskej diplomacie o sieti inštitúcií, ktoré prevádzkuje CSS, ako aj o najdôležitejších projektoch, ktoré stoja pred naším voleným zborom, ako je rekonštrukcia čabianskej školy a nový slovenský dom v Mlynkoch. V súvislosti s našim školstvom J. Fuzik informoval o tom, že v súlade s uznesením Valného zhromaždenia CSS poslal list ministrovi školstva SR Jánovi Mikolajovi, v ktorom ho požiadal o zvýšenie počtu hosťujúcich učiteľov vysielaných materskou krajinou do našich škôl a o zabezpečenie učiteliek pre materské školy. Hovorilo sa aj o využívaní možností vysokoškolského štúdia na Slovensku, ktoré poskytuje súčasný štipendijný systém našim maturantom, ako aj o novom štipendijnom systéme CSS, ktorý si vytýčil za cieľ práve zvýšenie počtu študentov na našich dvoch slovenských gymnáziách. Ján Fuzik ocenil zvýšenú finančnú podporu SR Slovákom v Maďarsku, za čo vyjadril svoju vďaku.

Podľa Ruženky Egyedovej Baránekovej Slovensko urobí pre svojich krajanov najviac vtedy, ak budú medzi oboma krajinami dobré susedské vzťahy. Predsedníčka ZSM nastolila aj dávny problém absencie slovenského verejnoprávneho televízneho vysielania pre Maďarsko. Upozornila na ťažkosti spojené s prijímaním na slovenské vysoké školy a urgovala zostavenie a sprístupnenie programov, ktoré by cez internet uľahčili prípravu na prijímacie skúšky. Poukázala na problémy škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, ako aj na nevyhovujúci systém financovania národnostných občianskych organizácií. Z tohto pohľadu označila za mimoriadne dôležitú dotáciu poskytovanú SR prostredníctvom Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa, za ktorú vyjadrila vďaku.

Predstavitelia Slovákov v Maďarsku sa s uznaním zmienili o tom, že SR disponuje vládnym programom starostlivosti o krajanov, v rámci ktorého by onedlho malo byť spustené blokové vysielanie určitých programov STV. M. Lajčiak prisľúbil, že bude sledovať nadhodené otázky a vyjadril záujem o systematické pracovné vzťahy s predstaviteľmi slovenskej minority v záujme riešenia problémov.

(br)

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák v Budapešti

Pokojne a s rozvahou riešiť otvorené otázky

Slovenská republika a Maďarsko majú dostatočnú politickú zrelosť, dostatočný demokratický potenciál, aby otvorené otázky riešili pokojne a s rozvahou v prospech svojich občanov a v prospech vzájomných vzťahov. Vyhlásil to 17. februára v Budapešti minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý sa stretol so svojou rezortnou kolegyňou Kingou Gönczovou. „Máme dostatočné mechanizmy, jednak čo sa týka našej dvojstrannej základnej zmluvy, jednak v rámci európskych mechanizmov. Nevidím problém v tom, aby sme také veci, ktoré máme na stole, ktorých sme sa dotkli a ktoré život môže priniesť, riešili konštruktívne a pragmaticky,” zdôraznil minister.

K. Gönczová pripomenula, že energetická kríza zo začiatku roka a aj súčasná hospodárska kríza ukázali, že SR a Maďarsko sú odkázané jeden na druhého. „Krajiny regiónu vystupujú spoločne, budeme aj my musieť vystupovať v určitých otázkach spoločne,” dodala. M. Lajčák povedal, že pozvanie maďarskej partnerky prijal aj preto, aby svojou cestou do maďarskej metropoly zdôraznil význam dobrých susedských vzťahov medzi SR a Maďarskom, ako aj snahu Slovenska o ich ďalší rozvoj. Podotkol, že návšteva je súčasťou intenzívneho politického dialógu, ktorý prebieha na všetkých potrebných úrovniach, vrátane premiérov a prezidentov SR a MR. „Sme susedia, sme spojenci, sme členovia Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Je množstvo tém, o ktorých diskutujeme, je obrovské množstvo oblastí, v ktorých spolupracujeme, a je normálne, že v drvivej väčšine sú naše názory veľmi blízke,” konštatoval šéf slovenskej diplomacie.

Ministri sa dohodli na pravidelnej, intenzívnej, neformálnej komunikácii a kontaktoch, pričom budú pokračovať aj v oficiálnej komunikácii. Šéfka maďarskej diplomacie priznala, že niektoré vety maďarského parlamentného uznesenia o Fóre poslancov Karpatskej kotliny (FPKK) sa môžu citlivo dotýkať Slovenska, pričom ostatné susedné krajiny voči nemu nič nenamietali. „Uznesenie o FPKK má za cieľ slúžiť rozvoju vzájomných vzťahov, a nie komplikovať ich,” dodala a pripustila, že by uznesenie bolo možné zrevidovať, ale o jeho stiahnutí nie je reč. M. Lajčák povedal, že Slovensko aj naďalej má problém s parlamentnou inštitucionalizáciou uvedeného fóra. Na margo kauzy zásahu na futbalovom zápase v Dunajskej Strede minister pripomenul, že slovenská polícia zasahovala proti chuligánom na oboch stranách. Poukázal aj na to, že maďarskí fanúšikovia išli na vnútroštátny slovenský zápas so symbolmi urážajúcimi SR.

Ministri sa opäť zídu 24. marca v Bratislave, kde odovzdajú prvé ocenenia ľuďom, ktorí prispeli k zmiereniu medzi Slovenskom a Maďarskom. Kandidátov navrhovala verejnosť na výzvu oboch rezortov. Cenu dostane jeden za Maďarsko a jeden za SR. Spája sa s finančnou odmenou dvetisíc eur. Na jej vzniku sa dohodli v decembri v Budapešti K. Gönczová a Lajčákov predchodca Ján Kubiš.

Nového ministra prijal na zdvorilostnej návšteve aj maďarský prezident László Sólyom a premiér Ferenc Gyurcsány. Po stretnutiach s nimi M. Lajčák novinárom povedal, že nikto nemá záujem postaviť do popredia kontroverzné témy vzájomných slovensko-maďarských vzťahov a dodal: „Máme celý rad tém, kde úzko spolupracujeme, kde sú naše názory a stanoviská veľmi blízke. Tých tém je viac ako tých, v ktorých sa nezhodujeme“. Minister zdôraznil, že pre spokojnosť menšín sú kľúčové dobré vzťahy medzi štátmi. M. Lajčák v tejto súvislosti svojim partnerom v Budapešti povedal, že je dôležité, aby zabezpečili podmienky na každodenné rozvíjanie kultúry a jazyka aj pre slovenskú menšinu v Maďarsku.

(t-s-l)

Vysoký komisár OBSE:

Slovensko-maďarské problémy je možné riešiť

Problémy, ktoré vznikli vo vzťahoch Maďarska a Slovenska, je možné riešiť, v dvojstranných maďarsko-slovenských vzťahoch môže nastať pozitívny vývoj. Vyhlásil to v Budapešti vysoký komisár pre otázky národnostných menšín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knut Vollebaek po rokovaní s predsedníčkou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Katalin Sziliovou. „Je dôležité, aby sa obe strany vyhli extrémistickým prejavom, v tom majú dôležitú úlohu aj politici,” povedal Knut Vollebaek.

Slovensko dosiahlo podľa vysokého komisára OBSE vo vzťahoch k národnostným menšinám dobrý pokrok. „Vzťahy k menšinám však nie sú skúškou, ktorú treba zložiť, ale je to proces,“ povedal v Bratislave po rokovaní s podpredsedom vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanom Čaplovičom. Knut Vollebaek slovenskej strane ponúkol pomoc svojho úradu, ktorý sa snaží podporovať interetnické vzťahy v oblasti vzdelávania, zapájania sa do občianskej spoločnosti a médií. Podľa komisára sa veľmi často ukazuje, že problémy, ktoré spôsobujú pnutie medzi národnostnými menšinami, sú skôr praktického charakteru. Týkajú sa najmä prístupu k školstvu, jazykových otázok, ale aj prístupu k verejným funkciám. OBSE chce Slovensku pomôcť aj prostredníctvom poradenstva v oblasti medzinárodných zákonov, predpisov a dohôd a svojimi skúsenosťami v tejto oblasti. Jednou z úloh vysokého komisára OBSE je predchádzať konfliktom a zmierňovať napätie vnútri štátov medzi menšinami.

Vysokého komisára OBSE o vysokej úrovni ochrany národnostných menšín na Slovensku informoval v Bratislave minister zahraničných vecí. Miroslav Lajčák vysvetľoval vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Zdôraznil, že na riešenie otvorených otázok existuje nástroj, ktorým je zmluva o dobrom susedstve a spolupráci, tzv. základná zmluva.

Fórum poslancov Karpatskej kotliny, ktoré vlani vyvolalo ostrú kritiku slovenských parlamentných strán, bolo jednou z tém, o ktorej diskutovali Knut Vollebaek a šéf parlamentného výboru pre ľudské práva a menšiny László Nagy (SMK). Účasťou na rokovaní fóra minulý rok na jeseň podľa Nagya poslanci SMK neporušili žiadne existujúce zákony SR. Vollebaek podľa Nagya označil tento konflikt za „alergický bod v slovensko-maďarských vzťahoch”. Komisár a Nagy hovorili aj o nedávno schválenej školskej novele o učebniciach, ktorú parlament schválil aj po prezidentovom vete. Nagy načrtol komisárovi OBSE aj ďalšie problémy, ktoré sa môžu objaviť v súvislosti s národnostnými menšinami.

Problémy medzi SR a MR a vo všeobecnosti medzi Slovákmi a Maďarmi sú skôr v politickej rovine, ako v rovine bežných ľudí. Politici by mali byť vo svojich vyjadreniach uvážlivejší, konštatoval Knut Vollebaek v Komárne, kde sa stretol so zástupcami mesta a s rektorom Univerzity Jánosa Selyeho Jánosom Tóthom. Návštevu Komárna označil za užitočnú. „Zistil som, že niektoré problémy nie sú ani tak na úrovni bežných ľudí, ale skôr na úrovni politickej. Dospel som k názoru, že v podstate má zmysel pôsobiť na politikov a vysvetľovať im, že svojimi slovami niekedy môžu ten problém zhoršiť a preto by bolo možno dobré, keby vo svojich vyjadreniach volili uvážlivejšiu formu,“ konštatoval po stretnutí Vollebaek.

(s-t-l)

Krízové reformy

Od budúceho roku by kalendár maďarských dôchodcov mal mať opäť už len dvanásť mesiacov. Škrtnutie trinásteho dôchodku minulý týždeň navrhol premiér Ferenc Gyurcsány v rámci nového balíčka protikrízových opatrení. Pred voľbami na jar 2006 boli už socialisti opatrnejší. Kým ich vyzývateľ - strana Fidesz - sľuboval dokonca štrnásť dôchodkov do roka, premiér sa zaviazal udržať aspoň trinásty. Navyše premiér ohlásil aj postupné predĺženie veku na odchod do dôchodku z dnešných 62 na 65 rokov. Navrhovaná dôchodková reforma sa však dotkne aj peňaženiek terajších dôchodcov. Vláda totiž chce pri valorizácii dôchodkov vychádzať nielen z miery inflácie a priemerného zvýšenia miezd ako doteraz, ale aj z tempa hospodárskeho rastu. Maďarská ekonomika pritom, ako Gyurcsány odhaduje, tento rok zrejme o tri percentá poklesne.

Maďarský premiér vyzval občanov, aby sa s ním pustili do riskantného dobrodružstva, ktoré však prinesie ovocie až o niekoľko rokov. Svoj prejav v súvislosti s hospodárskou krízou predniesol pred televíznymi kamerami. „Nesľubujem jednoduchú cestu. Pozývam vás na náročné dobrodružstvo. To však prinesie úžitok až o niekoľko rokov, dovtedy budeme musieť spolupracovať, všetci,” vyhlásil. Gyurcsány občanom povedal, že ak má krajina zvládnuť krízu, mnoho vecí sa musí zmeniť. Vláda sa snaží zjemniť priame následky krízy ochranou pracovných miest, podporou hospodárskych spoločností, aby prežili a boli schopné vytvárať nové pracovné miesta. Vláda zmení sociálny a pracovný systém, preferovať bude motiváciu ľudí pracovať. Kríza dostala do komplikovanej situácie aj dôchodkový systém, ktorý môže skolabovať, ak sa nezmení, zdôraznil maďarský premiér. Prepad hospodárstva v Maďarsku dosiahne tri až tri a pol percenta. Podľa maďarského portálu nol.hu sa daňový systém bude meniť v súlade s tým, čo už preniklo na verejnosť. Stúpne DPH a daň z podnikania, budú zrušené zľavy, klesnú však odvody a zmení sa daň z príjmu fyzických osôb. Časť sociálnych dávok bude zdanená, premení sa systém materských príspevkov a aj systém rastu dôchodkov. Maďarsko zvýši od júla tohto roku úroveň DPH na 23 percent z pôvodných 20 percent.

(sltl-ef)

Konferencia: 1989 - Rok zmeny

Medzinárodné centrum pre demokratický prechod spolu s ambasádami Českej republiky, Francúzska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Slovenska, Spojených štátov amerických, Talianska, Veľkej Británie a Severného Írska usporiadajú 5. marca konferenciu s názvom 1989 - Rok zmeny, aby si pripomenuli prechod k demokracii v strednej a východnej Európe v 20. storočí. Konferencia sa uskutoční v Talianskom kultúrnom inštitúte (1088 Budapešť, Ul. S. Bródyho č. 8). Účasť treba oznámiť do 25. februára na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Tvorba testov, hry na rozvoj

slovnej zásoby a poruchy učenia

Školenie Slovenského metodického pedagogického centra

Slovenská materská, základná škola, gymnázium a internát v Békešskej Čabe bola v prvú februárovú sobotu hostiteľkou ďalšieho doškoľovania Slovenského metodického pedagogického centra. Na odbornom stretnutí účastníkov privítala riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Edita Pečeňová, ktorá vyslovila radosť z veľkého záujmu pedagógov z dolnozemského regiónu o kurz. Zároveň pripomenula, že školenie je vhodnou príležitosťou nielen na osvojenie si nových teoretických poznatkov, ale účastníci sa môžu obrátiť na odborníkov zo Slovenska s konkrétnymi každodennými problémami, resp. otázkami.

Úvodom celodňového podujatia účastníkom priblížil činnosť partnerskej inštitúcie kurzu, Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského (CDVUK), projektový manažér Robert Povchanič. Ako uviedol, v minulom roku už zorganizovali podobné školenie pre krajanských pedagógov vo vojvodinskom Báčskom Petrovci. Zároveň podal detailný prehľad pôsobenia ich inštitúcie, ako aj kurzov, ktoré organizujú pre pedagógov a študentov, vrátane ich štruktúry. Letný kurz pre čerstvých maturantov, resp. od tohto roku aj pre tých študentov, ktorí sú rok pred maturitou, obsahuje napríklad okrem priamych vyučovacích hodín päťkrát denne aj nepriamu výučbu v rámci rôznych umeleckých aktivít, resp. návštev kultúrnych inštitúcií. Záverom týchto kurzov, ktoré sú akreditované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, sa konajú trojdňové exkurzie po zaujímavých krajoch Slovenska, počas ktorých sa pre účastníkov naskytnú ďalšie možnosti na osvojenie si nových poznatkov a nadobudnutie vzácnych skúseností. Zaujímavou možnosťou, ktorú z pestrej palety služieb ponúka CDVUK, je napríklad online testovanie žiakov.

Práve dôležitosť tvorby serióznych testov, ako aj čítanie s porozumením, boli hlavnými myšlienkami prednášky a následného cvičenia odborníčky Alexandry Húskovej. Ako uviedla, „umenie“ zostaviť testy a testovať žiakov zatiaľ pedagogické fakulty svojich študentov nenaučili, pedagógovia to robia intuitívne. Pritom v posledných rokoch v pedagogike nastal zvrat. Stávajú sa menej dôležitými encyklopedické vedomosti a chronologické udalosti (veď dáta už každý hocikedy nájde na internete), dôraz sa kladie skôr na to, aby učiteľ podľa osobného výberu daného autora naučil žiakov interpretovať text, aby sa deti naučili komunikovať na úrovni. Keď pôjdu do života, aby sa dokázali suverénne prejaviť. V procese výchovy vzdelanej mládeže má dominantné postavenie materinský jazyk a čítanie s porozumením, ktoré sa dá osvojiť, dnes už existujú rôzne kurzy, na ktorých sa dá naučiť tejto schopnosti, zručnosti. Okrem rôznych technických detailov v zostavení testov prednášateľka upozornila prítomných, že treba brať do ohľadu aj také zdanlivo menej dôležité detaily, či deti pred písaním testu nemali telocvik, či nie sú hladné, resp. či v ten deň už nepísali testy z iných predmetov a tiež sa nesmie podceňovať napr. grafické znázornenie testov. V tejto oblasti je nesmierne dôležitá spolupráca kolegov, ako aj pilotovanie testov, t. j. spätná väzba, vzájomná kontrola pedagógov.

Skupina pod vedením Evy Líškovej sa zaoberala o. i. s alternatívnymi učebnicami na nižšom stupni základných škôl na Slovensku a osvojila si rôzne didaktické hry so zameraním na rozvíjanie komunikačných zručností deti. Venovala sa pritom aj takým hrám, ktoré slúžia upevneniu vzťahov v rámci triedy. Hra Auto so šoférom v dvojiciach, kde jedna osoba so zatvorenými očami je autom, kým druhá ju ako šofér vedie, okrem toho, že sa dá využiť v dopravnej výchove, resp. v orientácii v priestore, je vhodným prostriedkom aj vypestovania a zosilnenia dôvery...

Zaujímavými témami sa zaoberali aj v skupine Márie Kozlíkovej, kde preberali napríklad postupy pri poruchách učenia, resp. organizáciu práce v špecializovaných triedach. Poruchy učenia sú sprievodnými javmi súčasnej školy, čoraz väčší je počet detí so zdravotným znevýhodnením, či už mysľovým, telesným, alebo mentálnym. Pritom systém, ktorý je bežný tak na Slovensku, ako aj v Maďarsku, a síce že sa títo žiaci vzdelávajú integrovane, má svoje výhody aj nevýhody. Pedagógovia v tejto skupine prediskutovali aj konkrétne prípady z vlastnej praxe, pritom prednášateľka zdôraznila, že z učiteľského pohľadu je nesmierne dôležité pri týchto prípadoch, ako zachraňovať sami seba, aby špeciálna pozornosť úplne nevyšťavila pedagóga. Trojuholník rodič-dieťa-učiteľ má byť rovnostranný, aby sa dieťa cítilo dobre, aby učiteľ bol užitočný a rodič spokojný.

Učiteľka čabianskej slovenskej školy Natália Lopušná po kurze vyzdvihla hlavne užitočnosť osvojených didaktických hier, ktoré sa dajú využiť nielen na slovenských zamestnaniach, ale aj na iných hodinách. Pomocné materiály a knihy z lexikológie a morfológie, ktoré dostali od odborníčok zo Slovenska, jej budú tiež na pomoc pri práci. Slovenčinárka a telocvikárka sarvašskej základnej školy Zlatica Lišková sa okrem nových hier tešila aj množstvu nových informácií, napríklad internetových adries, pretože gramatické hry na internete už aj doteraz rada využívala vo vyučovacom procese.

Kurz, po ktorom pedagógovia dostali certifikát o jeho absolvovaní, chceme na jeseň zopakovať v Budapešti pre slovenských pedagógov zo severných regiónov Maďarska - informovala riaditeľka SPMC Mária Czégényová.

(csl)

Arcusfest v Budapešti ● Pred divadelným festivalom

V dňoch 26. februára až 6. marca po siedmy raz usporiadajú stretnutie národnostných divadiel Arcusfest v Budapešti. Národnostné divadlá sa predstavia v Novom štúdiu divadla Thália a vo veľkej a malej sále Budapeštianskeho bábkového divadla. Od kurátora hlavného usporiadateľa - Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku - Františka Kránecza sme sa dozvedeli, že festival je najväčšie multinárodnostné podujatie v materinskom jazyku podporované nadáciou. V tomto roku na jeho usporiadanie prispelo aj Ministerstvo kultúry a školstva MR a patronát nad festivalom prevzal minister István Hiller.

Ako uviedol programový riaditeľ András Frigyesi, festival je najdôležitejším fórom národnostnej divadelnej kultúry v Maďarsku. Organizátori badajú u národnostných divadelníkov kvalitatívnu zmenu v používaní jazyka, čo sa tiež dá pripísať na konto festivalu. V programe tohoročnej prehliadky budú rôzne spracované klasické aj súčasné témy. Festival sa zapojí do podujatí Európskeho roka kreativity a inovácie. To sme sa dozvedeli od Pera Lastića, ktorý má na starosti spoločenské vzťahy. On nás informoval aj o tom, že lístky na jednotlivé predstavenia v hodnote 1200 a 600 Ft si môžu záujemcovia kúpiť v pokladniach divadiel. Slovenskú národnosť bude zastupovať Slovenské divadlo Vertigo, ktoré predvedie hru Júliusa Barča-Ivana Dvaja (27. februára o 17. hod. v Novom štúdiu divadla Thália) a Cervinus Teatrum zo Sarvaša s monodrámou maďarského autora zo Srbska Ota Tolnayho Bayer aspirín (26. februára o 20. hod. v malej sále Budapeštianskeho bábkového divadla).

Podrobné informácie o festivale možno získať na webovej stránke www.arcusfest.hu.

(ef)

http://www.arcusfest.hu/images/stories/anyagok/radio_jan19.mp3

http://www.arcusfest.hu/images/stories/anyagok/tvspot09.mpg

Divadelné fašiangy v Poprade ● Pohreb v Spišskej Sobote

Tí čitatelia, ktorí poznajú predstavenia Slovenského divadla Vertigo, asi hneď pochopia, že nejde o naozajstný pohreb, ale o veselohru Ivana Holuba, ktorá mala premiéru presne pred rokom v rámci prehliadky národnostných divadiel v Maďarsku Arcusfest.

V priebehu dvanástich mesiacov v rámci viacerých predstavení potešila mnohých divákov z Budapešti a jej blízkeho i vzdialenejšieho okolia, zavítala do Malej Tarče, Pišpeku, Segedína, Sarvaša, dvakrát do Békešskej Čaby, ale aj do Martina a Bratislavy. A jej púť sa zďaleka nekončí.

30. januára temer o polnoci sa náš verný mikrobus s prívesom po dlhej ceste pod majestátnymi Tatrami zastavil na prekrásnom renesančnom námestí v Spišskej Sobote, ktorá je dnes súčasťou Popradu. Kamennú dlažbu pokrýval čerstvý sneh, pred nami sa čnela prekrásna zvonica zo 16. storočia, o rímsko-katolíckom kostole sv. Juraja ani nehovoriac, jednoducho, všetko to bolo neskutočne krásne, romantické, priam filmové. Pohľad na námestie nebol o nič menej pekný ani na druhý deň ráno. A temer rovno oproti vchodu do penziónu, v ktorom sme boli ubytovaní, stálo krásne obnovené sobotské divadlo (najstaršia funkčná divadelná budova na Slovensku), ktoré pred nami už o niekoľko hodín otvorilo svoju náruč a vrelo nás prijalo. Takisto srdečne nás prijali aj diváci, ktorí divadelnú sálu zaplnili temer do posledného miestočka. Záujem by iste nebol taký veľký - kto napokon v Poprade (okrem rodiny členky divadla Mirky Kovácsovej a, samozrejme, našich hostiteľov) počul o Vertigu - keby sme sem neboli prišli na pozvanie mimoriadne obľúbeného miestneho Divadla Commedia. Toto umelecké teleso už poznajú aj Slováci v Maďarsku. Dramaturg, herec a režisér súboru Vlado Benko priviezol pred niekoľkými rokmi do Budapešti predstavenie Švantnerovej Malky, neskôr sa v Slovenskom Komlóši predstavili Gogoľovým Nosom, nasledovala veselohra Kapustnica podľa románu René Faletta a napokon na jeseň 2008 Zabíjačka slovenského spisovateľa Dušana Dušeka.

Dovoľte mi, aby som bola trochu osobná. Predstavenia Divadla Commedia obdivujem už dlhé roky, pretože patria medzi to najlepšie, čo človek (v tomto prípade moja maličkosť) môže vidieť o. i. na najvýznamnejšom slovenskom divadelnom festivale Scénická žatva. Nuž, naozaj som si nemyslela, že sa s pánom Vladom Benkom (a postupne aj s jeho kolegami Františkom Illenčíkom, Dušanom Kubaňom a Michalom Novákom zoznámim práve v Slovenskom Komlóši, na oslavách storočnice komlóšskeho divadelníctva. K podaniu rúk došlo skutočne tam, a odvtedy sa datuje aj naše, dovolím si tvrdiť, divadelné kamarátstvo, kamarátstvo Vertiga a Commedie, ktorá mimochodom, v tomto roku oslavuje 40. výročie založenia. V znamení štyridsiatky sa konali aj štvrté Divadelné fašiangy v sobotskom divadle, ktoré v priebehu ôsmich týždňov každú sobotu či nedeľu ponúkajú divákom zábavu, rozptýlenie, ale aj podnety na zamyslenie. Divadlo Commedia pracuje vlastne na základe tejto filozofie: v repertoári prevažuje komediálny žáner, nikdy to však nie je samoúčelný humor: inscenácie divadla divákov na jednej strane rozosmejú, ale i rozplačú, nútia pozastaviť sa, zamyslieť, pretavujú náš často kritický pohľad na svet okolo nás na pohľad láskavý a dobroprajný...

Takýmto pohľadom sledovalo naše predstavenie aj publikum 31. januára. Bolo to naozaj príjemné predstavenie, príjemný čas strávený s príjemnými ľuďmi. Ako som povedala, v minulosti som mala neraz vertigo - závrat z predstavení Divadla Commedia. Netrúfam si povedať, že popradskí diváci mali závrat z nášho predstavenia. Môžem len dúfať, že sme ich zabavili, že sme im ponúkli zážitok v duchu predstavení Commedie, divadla, ktoré má za sebou bohatú minulosť, a pevne verím, že aj budúcnosť, divadla, ktoré pre nás môže byť nasledovaniahodným vzorom.

(do)

Stužková slávnosť v čabianskom slovenskom gymnáziu

Keď snežilo, mrholilo...

Február je nielen obdobím fašiangových bálov, ale aj stužkových slávností. V Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe sa tomuto slávnostnému aktu mohlo tohto roku tešiť 15 maturantov.

- Je to výnimočná trieda, plná rozhodných a všestranných osobností, - predstavila nám kolektív triedna profesorka Edita Vargová.

- Počas štyroch rokov stmelil študentov spoločný cieľ: úspešne sa dostať k maturitným skúškam a čím lepšie ich zložiť. Medzi deviatimi dievčatami a piatimi mládencami sa v hojnom počte nájdu nadaní žiaci, ktorí vynikajú nielen v slovenčine, dejepise, ale sú úspešní aj v športe (kung fu, americký futbal) a venujú sa rôznym odvetviam umenia, ako napr. hudbe, alebo ľudovému tancu. Je potešiteľné, že až na 1-2 výnimky všetci chcú študovať ďalej na univerzitách, resp. vysokých školách. Štyria sa chystajú na Slovensko, dvaja na Univerzitu Komenského do Bratislavy, dvaja na Univerzitu Konštantína Filozofa do Nitry. Traja si vybrali štúdium slovenčiny na Segedínskej univerzite a sú takí, ktorí budú pokračovať v štúdiách na technických vysokých školách - napr. výpočtovú techniku. Je to kolektív súdržných mladých ľudí, ktorí sa navzájom povzbudzujú a vďaka atmosfére, ktorá vládne v našej inštitúcii sú nositeľmi trvalých hodnôt, - povedala nám triedna profesorka maturantov E. Vargová, ktorá bola kedysi tiež študentkou tohto gymnázia.

Aká bola samotná stužková slávnosť? O tom nech svedčia riadky študentky 11. ročníka čabianskej slovenskej školy:

Študentské roky sú dôležité v živote každého človeka. Je to obdobie, na ktoré si vždy s radosťou spomíname. K nezabudnuteľným spomienkam na túto časť našej životnej dráhy určite patrí stužková. Posledná príležitosť na spoločné stretnutie celej stredoškolskej triedy pred maturitou a rozlúčkou.

V čabianskom slovenskom gymnáziu bola v školskom roku 2008/2009 usporiadaná stužková slávnosť v piatok 13. februára, a že išlo o magický deň, dokázala aj príroda, keď zavalila cestu do školy snehovou nádielkou. Tomuto slávnostnému dňu predchádzali horúčkovité prípravy a skúšky, trvajúce neraz i niekoľko hodín. V rozpore s tradíciou, žijúcou oddávna v našej škole, sa v tomto roku do programu zapojilo nielen osadenstvo 11. triedy, ale aj končiaci študenti. Slávnosť otvorili maturanti viedenským valčíkom. V pekne ozdobenej telocvični sa vznášali dievčatá v krásnych plesových šatách a chlapci v elegantných oblekoch prekvapili ladnými pohybmi. Po tanci pokračoval večerný program v jedálni. Tu si mohli rodičia, príbuzní, učitelia a hostia pozrieť filmovú mozaiku zo študentského života maturantov. Potom nasledoval program 11. triedy. Po slávnostnom pripnutí stužiek, prejave pani riaditeľky a prípitkoch sa večer niesol v pokojnej rodinnej atmosfére okolo švédskych stolov.

Nakoniec si dovolím napísať jedno prianie: Hrdo noste stužky s označením našej školy a pri maturite majte jasnú myseľ a šťastnú ruku!

Andrea Kiššová,

študentka 11. triedy

Diela redaktorov Domoviny na filmovej prehliadke

Redaktori slovenskej redakcie Maďarskej televízie Domovina sa na 40. Maďarskej filmovej prehliadke predstavili tromi filmami. V budapeštianskom Kine Bem premietli film Zuzany Antalovej Pastier oblakov (o Gregorovi Papučkovi) a Naboso v zarosenej tráve (o Elene Kovátsovej Kostrovej) a film Jána Benčíka a Z. Antalovej Návraty (o repatriantoch). Na premietanie prišlo veľa príslušníkov našej národnosti, ako aj záujemcov z kruhu väčšinového národa.

Dvojjazyčná svätá omša v Kostole svätého Kríža v Mlynkoch

Oslava spolupatrónov Európy sv. Cyrila a sv. Metoda

„Apoštoli Slovanov sv. Cyril a sv. Metod zostávajú v pamäti Cirkvi spolu s veľkým evanjelizačným dielom, ktoré uskutočnili. Ba možno tvrdiť, že ich pamiatka sa stala osobitne živou a aktuálnou za našich dní. Vzhľadom k úcte a pamätajúc na ich nedocenený prínos k dielu hlásania evanjelia medzi Slovanmi, k priateľskému spolunažívaniu, ľudskému rozvoju a úcte k vnútornej dôstojnosti každého národa, vyhlásil som 31. decembra 1980 apoštolským listom Egregiae virtutis svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy.“

(Encyklika pápeža Jána Pavla II. Slavorum apostoli - Apoštoli Slovanov.)

V súlade s dlhoročnou tradíciou sme si aj v tomto roku pripomenuli sviatok slovanských apoštolov sv. Cyrila, mnícha, a sv. Metoda, biskupa, spolupatrónov Európy. Slávnostná svätá omša sa slávila 14. februára v Kostole sv. Kríža v Mlynkoch. Význam dôstojnej oslavy podčiarkla skutočnosť, že svätú omšu slúžil vacovský biskup Mons. Miklós Beer a koncelebroval miestny dekan Kálmán Ackerman. Na slávnostnej svätej omši sa zúčastnili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny Ildika Klauszová Fúziková, starosta obce Mlynky Jozef Lendvai, starostka obce Čív Mária Nagyová, predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová, veriaci z Čívu a Mlynkov.

Vzácneho hosťa, vacovského biskupa Mons. Miklósa Beera, privítal najstarší člen cirkevnej rady Jozef Majnič a miestny dekan Kálmán Ackerman, ktorí mu odovzdali kyticu vďaky.

- Je pre mňa radosťou a cťou, že som mohol opäť navštíviť vašu obec pri príležitosti sviatku slovanských vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda. V noci, po týždňovom pobyte som sa vrátil z Ríma, kde je pochovaný mních Cyril. V súčasnosti oslavujeme 1 140. výročie jeho blaženej smrti. Pred šiestimi rokmi som sa mohol zúčastniť veľkolepej slávnosti na Morave, vo Velehrade, kde je údajne pochovaný biskup sv. Metod. Treba si položiť otázku, kde by sme boli bez svätého Cyrila a svätého Metoda? A kde by bola celá Európa bez kresťanských základov? Vďakyvzdanie Bohu za týchto svätých a za to, že vašim predkom odovzdali kráľovský dar viery v Ježiša Krista, - povedal úvodom svätej omše M. Beer.

K slávnostnému rázu svätej omše prispelo vystúpenie miestneho pávieho krúžku.

Otec biskup Mons. Miklós Beer vo svojej homílii o. i. povedal:

- Svätý Cyril a svätý Metod obrátili vašich predkov a zabezpečili podmienky na rozvoj a šírenie kresťanskej viery. Mám na mysli najmä písomníctvo, cyriliku-hlaholiku, preklady Svätého písma, bohoslužobných kníh a zákonov, bohoslužbu a spev ľudu v staroslovienčine a živé cirkevné spoločenstvo. Položili základ evanjelizácii a kultúre ďalších slovanských národov. Preto ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil 31. decembra 1980 za spolupatrónov Európy. Ich európsky sviatok bol určený na 14. februára. Evanjelizácia, ktorú vykonali, bola príkladná, vedená myšlienkou zjednotiť v Kristovi všetkých veriacich. Svojimi charizmatickými darmi v rozhodujúcej miere prispeli k budovaniu Európy nielen ako kresťanského náboženského spoločenstva, ale aj vyspelej občianskej a kultúrnej spoločnosti. Čosi podobné potrebujeme aj dnes. My, kresťania, aj na prahu XXI. storočia máme svoje poslanie a úlohu. Dať nádej Európe, s kresťanskou láskou a trpezlivosťou napomáhať zmierenie národov a národností. Celá Cirkev si uvedomuje prínos sv. Cyrila a sv. Metoda k všeobecnému dedičstvu ľudstva. Spoznajme poslanie týchto svätcov, oni nám potom vyprosia dar silnejšej viery a evanjelizácie. Prenášajme ich ducha do všetkých oblastí života, a to k obnove nás všetkých, národnosti, národa, krajiny i kresťanskej identity celej Európy. V tom nám Pán Boh pomáhaj!

Po homílii Páví krúžok z Mlynkov zaspieval dvojjazyčne hymnickú pieseň Daj Boh šťastia... Záverom svätej omše pán biskup Mons. Miklós Beer dal biskupské požehnanie veriacim, s ktorými sa po sv. omši stretol v Slovenskom dome na agapé. Páví krúžok na jeho žiadosť zaspieval dvojjazyčne Pilíšsku hymnu. Hostia a veriaci zablahoželali miestnemu dekanovi Kálmánovi Ackermanovi k narodeninám a odovzdali mu kytice vďaky.

(if)

Kedy a kde na slovenské bohoslužby?

V Kostole svätého Jozefa v Budapešti (Námestie M. Horvátha) usporadúvajú slovenské sväté omše každú prvú nedeľu v mesiaci o 10.30 hod. Slovenskú svätú omšu slúži vdp. Atila Kónya.

+

V Kostole Panny Márie v Pilíšskej Čabe vo Veľkom chráme sa konajú slovenské sväté omše každú druhú nedeľu v mesiaci o 9. hodine.

+

V zborovej sieni Slovenského evanjelického zboru v Budapešti, na prvom poschodí zadného traktu budovy na Rákócziho ulici č. 57, sa konajú slovenské služby Božie každú nedeľu o 10. hodine. Bohoslužby slúži evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová.

+

V evanjelickom kostole v Slovenskom Komlóši každú nedeľu o 8.30 hod. odbavuje slovenské bohoslužby evanjelický farár Atila Spišák.

+

V Pitvaroši slúži slovenské evanjelické bohoslužby každú prvú nedeľu v mesiaci od 13.30 hod. A. Spišák.

+

Veriaci v Békešskej Čabe môžu navštevovať slovenské bohoslužby každý pondelok o 8.00 hod. v Jamine (Zoltán Nagy) a každú nedeľu o 8.45 hod. vo Veľkom, resp. v zime v Malom evanjelickom kostole (Pavol Kutej ml.). Večeru Pánovu odbavuje P. Kutej ml. vždy v prvú nedeľu v mesiaci o 8.00 hod. vo Veľkom evanjelickom kostole (v zimných mesiacoch v Malom evanjelickom kostole).

Budapešť

Aktivity klubu slovenských dôchodcov

Členovia klubu slovenských dôchodcov (KSD), ktorý pôsobí pri Slovenskej samospráve Budapešti, sa začiatkom každého roka zídu v Slovenskom inštitúte, aby spoločne vyhodnotili predchádzajúci rok a diskutovali o nových plánoch a možnostiach. Riaditeľ hostiteľskej inštitúcie Milan Kurucz pozdravil prítomných a vyjadril radosť, že dôchodcovia sa aktívne zúčastňujú na kultúrnych podujatiach SI. Predseda klubu Ladislav Petro sa poďakoval za to, že vedenie inštitútu ochotne poskytuje priestory pre programy KSD. Ladislav Petro vyhodnotil minuloročnú činnosť, do ktorej sa aktívne zapájali členovia klubu, ako boli stretnutia so Slovákmi v Dabaši-Šáre a Veľkej Tarči. V roku 2008 sa z finančných dôvodov nepodarilo uskutočniť zájazd na Slovensko, ktorý mal byť spojený s návštevou obce Hejce a kladením vencov pri pamätník obetí leteckej katastrofy. Do tohoročného programu je zaradená prehliadka zaujímavých objektov v Budapešti, návšteva Slovákov v obci Tárnok, zájazd na Slovensko, do rodnej obce Jána Palárika Rakovej a návšteva Dovalova, kde plánujú prezentovať knihu o významnom staviteľovi Jánovi Nepomukovi Bobulovi, ktorú vydá Slovenská samospráva VI. obvodu. Na tieto programy bude KSD žiadať granty zo Slovenska. Dr. Štefan Petrovský navrhol, aby klub slovenských dôchodcov používal na svoju kultúrnu činnosť priestory jedného klubu v XII. obvode. Predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnai inicioval, aby obvodné slovenské samosprávy finančne podporovali činnosť klubu dôchodcov. Ich zbor poukázal KSD 20 tisíc forintov.

(cr)

Harmonogram na tento rok

Redakčná rada Dolnozemského Slováka v Békešskej Čabe

Na pôde Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa v prvý februárový piatok zišli členovia redakcie a redakčnej rady časopisu Dolnozemský Slovák.

Po vyhodnotení vlani vydaných čísel časopisu a knižných titulov prítomní predstavitelia slovenských komunít v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku sa venovali predovšetkým perspektívam roku 2009. Podľa trojstrannej dohody z roku 2005 realizátorom vydávania je Kultúrny a vedecký spolok Ivana Krasku. V jeho zastúpení Pavel Hlásnik a nový šéfredaktor Ivan Miroslav Ambruš referovali o minuloročnej činnosti a tohoročnom vydavateľskom pláne. Ako uviedli, časopis tlačia v inej tlačiarni, pretože s predošlou neboli spokojní. Prítomní sa zhodli v tom, že treba nájsť dlhodobé riešenie honorovania, pretože granty (predovšetkým z Úradu pre zahraničných Slovákov) poskytujú výlučne na tlačiarenské práce. Situáciu komplikuje skutočnosť, že na projekte spolupracujú tri štáty s rôznymi daňovými a inými právnymi predpismi. Vydavatelia, medzi ktorými od minulého roku figuruje aj Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, sa zhodli na tohtoročnom harmonograme vydávania časopisu a knižných titulov (M. Demák, Š. Dováľ, J. Jančovic, M. Žiláková).

Na zasadnutí sa otvorene hovorilo aj o občasných nedostatkoch v komunikácii, resp. o potrebe zvýšiť prestíž časopisu uverejňovaním ešte väčšieho množstva pôvodných článkov.

(csl)

Najnovšie číslo časopisu Dolnozemský Slovák

Obľúbený časopis dolnozemských Slovákov založili Ľudovit Mičátek a Miloš Krno v Novom Sade v roku 1902. Cieľom vydavateľov bolo predovšetkým politicky zjednotiť dolnozemských Slovákov v zápase proti násilnej maďarizácii.

Vychádzal do roku 1920, ale počas prvej svetovej vojny, v rokoch 1914-1918, bolo vydávanie zastavené. V prvej ére časopisu uzrelo svetlo sveta dokopy 15 ročníkov. Začiatkom 90. rokov, keď sa komunikácia medzi slovenskými dolnozemskými komunitami zintenzívnila, Slováci z Maďarska, Rumunska a Vojvodiny sa rozhodli pokračovať vo vydávaní časopisu. Iniciatíva sa zrodila na prvom stretnutí dolnozemských Slovákov v Békešskej Čabe roku 1990, predložil ju básnik, vydavateľ Miroslav Demák. Plán sa realizoval o šesť rokov neskôr, prvé číslo obnoveného Dolnozemského Slováka vyšlo vďaka finančnej podpore materskej krajiny až v roku 1996. Prvý ročník uzrel svetlo sveta v Bratislave, od druhého ročníka tlačili časopis v Nadlaku, kde sídli aj jeho redakcia. Prvým šéfredaktorom bol vlani zosnulý Ondrej Štefanko, pod jeho vedením do roku 2007 vyšlo 12 ročníkov.

Po smrti hlavného a zodpovedného redaktora zasadala redakcia a redakčná rada v júni 2008 v Novom Sade. Hlavnou témou rokovania bolo zabezpečiť ďalšie vydávanie spoločného časopisu dolnozemských Slovákov. Účastníci rokovania jednohlasne schválili zmeny v zložení redakčnej rady a redakcie. Šéfredaktorom časopisu sa stal Ivan Miroslav Ambruš (Rumunsko) a členmi redakcie Alžbeta Uhrinová-Hornoková (Maďarsko) a Martin Prebudila (Srbsko). Predsedom redakčnej rady zostal Michal Harpáň, ktorý spolu s Vladimírom Valentíkom zastupuje Srbsko. Rumunsko reprezentujú Dagmar Mária Anoca a Pavel Hlásnik, Maďarsko Anna Ištvánová a Ján Fuzik. Mária Katarína Hrkľová a Miroslav Demák sa stali členmi redakčnej rady v mene materského štátu. Doterajším členom redakcie Miroslavovi Demákovi a Gregorovi Papučkovi, ako aj členom redakčnej rady Anne Makanovej-Tomanovej a Alexandrovi Kormošovi, sa predseda redakčnej rady DS poďakoval za ich všestranný prínos a prácu. Rozšíril sa aj okruh vydavateľov. Sú nimi Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Slovenská sekcia Spolku vojvodinských spisovateľov, Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, Celoštátna slovenská samospráva, Čabianska organizácia Slovákov, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Rumunsku.

Prvé dvojčíslo časopisu z r. 2008 je venované dvom významným predstaviteľom Slovákov v Rumunsku - básnikovi, redaktorovi Adamovi Suchánskemu a vedúcej osobnosti dolnozemských Slovákov, básnikovi, esejistovi, publicistovi, organizátorovi, redaktorovi Ondrejovi Štefankovi.

Štúdie, objektívne a subjektívne spomienky priateľov a kolegov, vlastná literárna tvorba a básne venované zosnulým priblížia čitateľovi životné dielo, jedinečnú tvorbu, duchovné dedičstvo i cenné ľudské vlastnosti dvoch nezabudnuteľných a nenahraditeľných reprezentantov Slovákov v Rumunsku, Slovákov v zahraničí.

3. a 4. číslo Dolnozemského Slováka z r. 2008 je tiež dvojčíslo. Ivan Miroslav Ambruš vo svojom príspevku My, tu na Dolnej zemi, ktorý odznel na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí v Bratislave v novembri 2008, hovorí za nás a v mene nás. Mnohí sme mali podobné skúsenosti a pocity v spojitosti s druhoradou slovenskosťou. Akoby na jeho slová rezonovali myšlienky a argumenty predsedu Svetového združenia Slovákov vo svete Vladimíra Skalského, ktorý sa podelí s čitateľmi o svoje poznatky a zážitky zo svojej prvej cesty po Dolnej zemi. (Maďarsko-rumunsko-srbský......slovenský cestopis)

Na jubilantov a jubilujúce inštitúcie sa ani v tomto čísle nezabudlo. Najviac autorov (Martin Prebudila, Mária Katarína Hrkľová, Ľubica Bartalská, Ján Kukučka, Anna Ištvánová, Etelka Rybová-Paulíková) vzdalo hold pomocníkovi a priateľovi dolnozemských Slovákov, dobrému znalcovi našich dejín, prvému profesionálnemu historikovi slovenského vysťahovalectva, tiež Dolnozemčanovi, rodákovi z Báčskeho Petrovca Jánovi Siráckemu, ktorý nás navždy opustil pred desiatimi rokmi. Vo svojom článku Viera Benková spomína na chýrečného slovenského staviteľa v Budapešti, kulpínskeho rodáka Milana Michala Harminca pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia. Ivan Miroslav Ambruš na pamiatku Adama Suchánskeho uvádza jeho básne z pozostalosti. Dvaja dolnozemskí básnici sa dožili okrúhleho životného jubilea. Popredného slovenského básnika v Maďarsku, prekladateľa, zberateľa ľudových piesní, bádateľa histórie, 70-ročného Gregora Papučka predstavuje básnik, jeho „žiak“ a nasledovník Imrich Fuhl. Pôvodom dolnozemskému básnikovi, prozaikovi, dramatikovi, publicistovi, prekladateľovi a vydavateľovi, jubilujúcemu Miroslavovi Demákovi, venujú článok Dagmar Mária Anoca a Víťazoslav Hronec. Na stranách časopisu je uverejnený aj výber básní jubilantov. Šéfredaktorka jediného týždenníka slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková vo svojom príspevku zachytila viac ako polstoročnú históriu Ľudových novín. Etnograf Ondrej Krupa predstavil 30-ročné dejiny národopisných výskumných táborov. Náročné a zaujímavé štúdie si môžeme prečítať z pera Michala Harpáňa (Dolnozemská básnická vetva), Jána Jančovica (Nadlackí Slováci na stránkach Národného hlásnika), Jaroslava Miklovica (Roky končiace sa na 9 v dejinách Starej Pazovy), Pavla Bujtára (Slovenský kultúrny spolok...), Pavla Husárika ( Na margo svadby...) a Vladimíra Valentíka (Výtvarná tvorba Pavla Popa). Číslo je ilustrované ukážkami tvorby výtvarníka Pavla Popa z Vojvodiny.

V tomto čísle prvýkrát môžeme získať informácie o spoločných projektoch, programoch dolnozemských Slovákov, ako o Prvom stretnutí dolnozemských Slovákov Na jarmoku (Anna Ištvánová), Vypustený roj - V. Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií (Mária Katarína Hrkľová), 10. ročník prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne na Dolnej zemi a medzinárodný seminár Otázky slovenského školstva v zahraničí a vzťah k materskému národu (Pavel Hlásnik).

Najnovšie číslo Dolnozemského Slováka obsahuje aj Závery zo Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. O spoločných akciách a aktualitách plánuje redakcia pravidelne informovať čitateľov. Úryvok z knihy Štefana Dováľa Úsmevy a chmáry predstavuje najnovšiu tvorbu autora. V rubrike Recenzie sú uverejnené kritiky na najnovšie vedecké diela dolnozemských autorov, resp. diela o dolnozemských Slovákoch: Slavomír Ondrejovič Slovenský jazyk v Maďarsku, Miroslav Dudok Jazyková identita v spoločenskom prostredí, Anna Divičanová Myšlienky k najnovšej knihe Jána Botíka, Ján Chlebnický O Slovákoch v Butíne, Martin Prebudila Balady smutné, ale naše. V poslednej recenzii Dagmar Mária Anoca predstaví najnovšiu zbierku Adama Suchanského Básnické dielo.

Resumé v anglickom, maďarskom, rumunskom a srbskom jazyku priblíži náš časopis aj slovensky nehovoriacim záujemcom.

Najnovšie číslo Dolnozemského Slováka si možno prečítať v Budapešti, v Dokumentačnom centre Celoštátnej slovenskej samosprávy a v Cudzojazyčnej knižnici, v Békešskej Čabe v Dome slovenskej kultúry a vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku. Redakcia časopisu sa bude tešiť vašim návrhom, pripomienkam a hlavne príspevkom.

Alžbeta Uhrinová- Hornoková

Zhodnotia Čabiansky kalendár a časopis Čabän

Čabianska organizácia Slovákov a Dom slovenskej kultúry usporiadajú 4. marca o 15.00 hod. v DSK (Békešská Čaba, Kossuthovo námestie 10) stretnutie, na ktorom zhodnotia ročenku Čabiansky kalendár 2009 a mesačník Čabän 2008. Ročenku bude hodnotiť riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík a časopis posúdi šéfredaktor Novinkára nad Kerešom Tibor Mótyán.

Desaťročné Zrnko v Čabasabadi

15-ročná história miestnej tlače

Spolok za Čabasabadi usporiada v prvý februárový piatok v miestnom Slovenskom klube posedenie pri príležitosti 10. výročia vychádzania miestneho tlačového orgánu Zrnko - Magocska a 15-ročnej existencie miestnej tlače v obci. Podrobného hodnotenia tlače v Čabasabadi, na ktorom sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, sa ujala riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Hornoková Uhrinová.

Hostitelia privítali prítomných krátkym dvojjazyčným programom, v ktorom figurovala o. i. báseň Juraja Dolnozemského, napísaná vyslovene pre túto békešskú slovenskú obec, patriacu kedysi k župnému sídlu. Riaditeľka našej vedeckej inštitúcie vo svojom referáte podala faktografický prehľad troch miestnych novín. História miestnej tlače sa začala na Vianoce roku 1993, keď obecná samospráva na čele s vtedajším starostom (v súčasnosti predsedom miestnej slovenskej samosprávy) Matejom Kešjárom vydala prvé číslo novín Naša obec Čabasabadi (A mi falunk, Csabaszabadi), z ktorých za päť rokov vyšlo 60 čísel. V rokoch 1998-2006 vychádzali v obci dva tlačové orgány, nová obecná samospráva vydávala skromnejšie noviny pod názvom Náš domov Čabasabadi (Otthonunk, Csabaszabadi), kým Spolok za Čabasabadi sa od roku 1998 ujal vydávania dvojjazyčného dvojmesačníka Zrnko - Magocska. Po voľbách v roku 2006, keď sa založila nová obecná samospráva, nastal ďalší zvrat, Zrnko - Magocska je odvtedy jediným tlačovým orgánom obce.

- U nás v podstate občianska sféra pomohla obecnej samospráve tým, že Spolok za Čabasabadi vydáva obecné noviny, - zdôraznila na stretnutí starostka Melinda Szeverényiová.

Alžbeta Hornoková Uhrinová vo svojom rozbore formy a obsahu jednotlivých periodík zdôraznila, že Zrnko - Magocska, zodpovednou redaktorkou ktorého je v súčasnosti Alžbeta Erősová, si už po druhom-treťom čísle našlo svoju tvár. Dvojjazyčnosť sa objaví aj v jeho tiráži a následkom prudkého rozvoja typografie je aj technicky čoraz kvalitnejšie. Okrem rôznych karikatúr a detských kresieb sú v novinách aj fotografie, v poslednom čase aj farebné. Zrnko je v podstate kronikou obce, kde popri zaujímavých článkoch o udalostiach sú uverejňované aj praktické a užitočné informácie, ako napríklad správy o zasadnutí volených zborov obce, o hospodárení obce, o grantoch, ale napríklad aj cestovný poriadok medzimestskej dopravy. Pritom, ako vyzdvihla riaditeľka VÚSM, neexistujú tabu témy, obyvateľstvo bolo objektívne informované aj v dobe, keď medzi vedením obce a slovenskou samosprávou vládlo napätie. Dostatočný priestor dostávajú všetky občianske organizácie a záujmové krúžky a čo je potešiteľné, v Čabasabadi sa tešia veľkej obľube básne. Na stránkach časopisu sa často objavia aj diela slovenských tvorcov v Maďarsku, resp. pokusy o rozprávky z pera miestnych detí.

- Čo sa týka slovenského rázu periodika, články majú ďalekosiahly význam, približujú dejiny miestnych Slovákov, ich čulý kultúrny život a priateľské vzťahy s partnerskou osadou na Slovensku, s Hradišťom. Treba však kriticky poznamenať, že v poslednej čase pomer slovenských článkov klesol, - povedala A. Hornoková Uhrinová.

Členovia Slovenského klubu v Čabasabadi v neviazanom rozhovore zoznámili hostí so životom v obci a s radosťou privítali knižné dary CSS.

(csl)

Bratislavský veľtrh ITF Slovakiatour so Sarvašanmi

V bratislavskej Inchebe konal najväčší veľtrh cestovného ruchu na Slovensku ITF Slovakiatour 2009. Výstava dáva možnosť predstaviť sa profesionálom v oblasti turizmu, mestám a regiónom Slovenska, ale aj zahraničným vystavovateľom.

Záhorské mestá a obce Malacky, Stupava, Senica, Holíč, Gbely a Skalica sa tento rok prezentovali spolu s Myjavou v rozľahlom priestore, upravenom do tvaru námestia. V jeho strede sa nachádzala oddychová zóna s pódiom, ktoré patrilo ľudovým umeleckým súborom zo všetkých oblastí Záhoria. V rámci spoločnej expozície Malaciek a Stupavy na 15. ročníku tohto veľtrhu dostali priestor na prezentáciu i Slováci z partnerského mesta Malaciek - zo Sarvaša.

Vedenie dolnozemského mesta zverilo prezentáciu na Slovenskú samosprávu: na jej predsedu Tibora Mótyána a na členku Spolku záhradkárov Samuela Tešedíka Katarínu Lešťánovú. Maďarsko malo samostatnú expozíciu, na ktorej predstavovalo svoje regióny, Sarvaš sa však vďaka Malackám mohol prezentovať aj zvlášť. Tisícky návštevníkov sa s radosťou pristavovali pri jeho stánku a opatrne brali do rúk krásne sarvašské výšivky, z dreva vyrezávané sochy, ale najväčší úspech mali špeciality sarvašskej kuchyne. Kapustník pani Mótyánovej, údená klobása Tibora Mótyána a pálené chutili nielen prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi, ale aj návštevníkom veľtrhu. Zo všetkých strán bolo počuť ľudové piesne. Skoro každý národ ponúkal aj ukážku zo svojej kultúry. Vystavovatelia však prišli na veľtrh s netajeným cieľom, aby v tejto veľmi ťažkej dobe šírili dobré meno vlastného národa a aby propagovali turistický ruch vo svojom regióne, meste. Sarvaš mal veľký úspech. Dôkazom toho je množstvo ponúk, ktoré dostal. Malacky by chceli, aby sa na prvomájových oslavách mesta prezentoval so svojou gastronómiou. V Myjave sa v júni uskutoční medzinárodný folklórny festival, na ktorom by chceli oboznámiť publikum zo sarvašskou klobásou, kapustníkom a baraním perkeltom. Do Stupavy pozvali Dolnozemčanov na Slávnosti kapusty, tento trojdňový festival bude v októbri. Bratislavské bábkové divadlo ponúklo výmenné predstavenia so Sarvašským slovenským divadlom Cervinus.

Ako sme sa dozvedeli zo slovenskej tlače, predseda sarvašskej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán bol magnetom stánku najmä vďaka osobnostnému čaru, no neodolateľné boli aj pikantná domáca klobása a lahodná slivovička, ktorými častoval hostí. Za pozvanie na ITF Slovakiatour 2009 Sarvašania ďakujú vedeniu mesta Malacky a dúfajú, že čoskoro budú mať možnosť odplatiť sa.

(aszm-kl)

Ples kerešských Slovákov

Ani v Malom Kereši nemôže prejsť zima bez toho, aby sa tamojší Slováci nezabávali na plese. Nebolo tomu inak ani v tomto roku: v osvetovom stredisko usporiadali tradičný batôžkový ples pre babičky. Preto pre ne, lebo na Silvestra obyčajne staré mamy dávajú pozor na vnúčatá a aby sa aj ony mohli trochu zabaviť, členovia Organizácie Slovákov v Malom Kereši na čele s predsedníčkou Zuzanou Gmoserovou pre ne usporiadajú bál. Stoly osvetového strediska sa priam prehýbali od množstva dobrôt: slanina, oškvarky, čerstvá a údené klobásy, jaternice, pagáče, záviny a iné zákusky boli pastvou pe oči, nos a chuťové bunky.. Nechýbalo ani „zmáčadlo“, teda varené zemiaky s praženou cibuľkou a paprikou. Na osvieženie a dobrú náladu si priniesli účastníci bálu dobré kerešské vínko.

Najkrajším momentom večera bol program organizátorov, inscenácia Malej rozprávky o repe po slovensky, ku ktorej zabezpečili aj preklad, takže sa na nej mohol každý dobre zabaviť. Po večeri nasledoval tanec. Hrala kapela Štefana a Ondreja Gmoserovcov, teda Bratkovia, a to až do bieleho rána.

(zbod-ef)

Santovský ples vo vynikajúcej nálade

Santovské fašiangové plesy mi v poslednom čase utkveli v pamäti. Sprevádza ich plejáda nápaditých a vtipných masiek, dobrá nálada a výborná hudba. Nebolo tomu inak ani v tomto roku. Až na jednu maličkosť: hostia nechali na seba čakať. Prví účastníci bálu otvorili dvere školy, v ktorej sa konal, dve hodiny po plánovanom začiatku. Treba však dodať, že hneď ako prišli rozvírili náladu a parket bol vždy plný tancujúcich.

Keďže ples usporiadali na Deň zamilovaných, organizátori mysleli aj na tento novodobý sviatok: stoly ozdobili v podobe srdiečok.

Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky školy Kataríny Kormošovej, santovské fašiangové plesy sú dobročinné: zisk z nich venujú školskej nadácii. Nadáciu založili v roku 1993 na podporovanie zakupovania učebných pomôcok, školských výletov, alebo na odmeňovanie žiakov. Posledné roky na fašiangovom plese už nepodávajú večeru, lebo o ňu klesol záujem. Ale hudba sa nezmenila: miestna kapela Santovská nálada hrá staré i nové slovenské a maďarské piesne, na ktoré sa dobre zabáva. Kapela pod vedením Jozefa Széplakiho je stálou účastníčkou všetkých miestnych tanečných podujatí, vrátane vystúpení Súboru na zachovávanie miestnych slovenských tradícií.

V tomto roku bolo na plese menej masiek, než zvyčajne, ale boli veľmi vtipné. Snáď najviac upútali zrak silnejšieho pohlavia dievčatá a ženy preoblečené za mačky vo vreci. Masky si zhotovili za dva dni podľa nápadu členky slovenskej národnostnej tanečnej skupiny Stužka (Pántlika) Evy Borszékiovej. Na plese aj v tomto roku bola zastúpené skôr mladšia generácia. O čo neskôr tanečníci prišli, o to dlhšie zostali - poslední odišli ráno o piatej.

(ef)

Slovenský Komlóš

Krokodíl tancoval s princeznou

V tomto roku sú fašiangy o týždeň kratšie ako vlani, keď Popolcová streda pripadla na 1. marca, ale o dva týždne dlhšie ako bola v roku 2005. Dĺžka fašiangov závisí od toho, kedy bude Veľká noc, ktorá je pohyblivým sviatkom.

Fašiangové zvyky patria medzi najobľúbenejšie, veď ich sprevádza hojnosť a zábava. Oslavujú ich aj v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši, kde 6. februára pozvali všetkých žiakov aj ich rodičov „maškariť sa”. Nebolo ľahké upútať pozornosť detí, ktorá sa už od rána točila okolo poobedňajšieho maškarného plesu, na učenie. Čas plynul veľmi pomaly, nakoniec sa však dočkali. Mladých vojakov, princezné, zajacov, krokodíla, Pumukliho, lesné víly a tanečníkov privítali žiaci vyšších ročníkov. Zábavu otvoril spevácky zbor školy prekrásnymi slovenskými modernými piesňami. Po nich štvrtáci predviedli rozprávku a tým uviedli hlavný bod programu - defilé masiek. Masky od výmyslu sveta pristupovali k mikrofónu, aby sa predstavili. Aby ples bol veselý pre všetkých účastníkov, hodnotenie masiek sa nekonalo, ale všetci dostali maličký darček - bublifuk alebo farebné ceruzky. Maškarný ples skončil spoločnou zábavou v aule školy, na ktorej princezná nadšene tancovala s krokodílom.

(aszm)

Fašiangy v nížanskej škole

V Základnej škole v Níži sa podarilo obnoviť tradíciu maškarných plesov. Nebola to márna snaha, žiaci sa potešili možnosti predstaviť sa v maskách. Program otvorili ôsmaci, ktorí spolu so svojou triednou učiteľkou predviedli tanec palotáš. Choreografiu s nimi nacvičila Katarína Bölcsová Fedáková. Po úvodnom tanci nasledoval sprievod masiek: hoci individuálnych masiek nebolo veľa, boli veľmi vydarené. V telocvični šli jeden za druhým Indián, Pavúči muž, teda Spiderman, pirát a princezná. O to viac bolo skupinových masiek, ktoré sa pripravili s krátkym programom. Skupina pirátov vyskakovala z lode, kozáci zatancovali svoj slávny kazačok, do Níže zavítala celá karavána tiav, ale vtipné boli aj paródie známeho televízneho programu „Múdrejší, ako piataci“ a smrti „šiestich sliepok - hat tyúk“. Bonbónikom bol program rodičov ôsmakov, ktorí pripravili dramatizáciu ľudovej rozprávky O múdrej dievčine na základe kresleného filmu Marcela Jankovicsa. Mali sme možnosť vidieť skvelé herecké výkony, možno by sa im oplatilo založiť amatérsky dramatický súbor. Porota - ako vždy - mala ťažkú úlohu, ale napokon rozdelila všetky ceny. Po sprievode masiek nasledovala krátka prestávka na posilnenie tela chlebíčkami a zákuskami, zakúpenie tomboly alebo mačky vo vreci, na osvieženie sa chutným nápojom a prípravu sa na tanec. Do príprav fašiangového maškarného plesu sa zapojili žiaci, učitelia i rodičia, za čo im patrí veľká vďaka.

Peter Szarka (ef)

Rock´n roll, citary a tombola...

Slovenský čajový večierok v Kétšoproni

Na melódie zhudobnených slovenských básní v podaní vokálno-inštrumentálnej skupiny Debnička sa v druhú februárovú nedeľu schádzalo početné obecenstvo v Kultúrnom dome v Kétšoproni. Konal sa tu tradičný slovenský čajový večierok, ktorý každý rok o tomto čase usporadúva miestna slovenská samospráva v spolupráci s miestnou Katolíckou základnou školou sv. Štefana.

Podujatie sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejším nielen v kruhu miestneho obyvateľstva, ale aj predstaviteľov slovenských komunít z okolitých obcí a miest. Tento krát ich v mene organizátorov privítali predsedníčka slovenského zboru Mária Petrovská Juhásová a členka slovenskej samosprávy, slovenčinárka Erika Tóthová. Zvlášť pozdravili zástupkyňu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú, predsedu Výboru pre národné a etnické menšiny a pre konfesijné a mládežnícke záležitosti Poslaneckého zboru Békešskej župy Pétera Tolnaiho a vedúcich činiteľov obce na čele so starostom Sándorom Völgyim.

Program uviedli siedmačky Erika Árszintyeová a Gréta Szászová, ktoré boli moderátorky večierka. Ako prvú pozvali na javisko žiačku štvrtej triedy Viktóriu Czirbulyovú, ktorá presvedčila prítomných o svojom talente prednesom slovenskej básne Vstávaj, Anička. Prváčky Enikő Szatmáriová a Petra Zahoránová zarecitovali báseň Kristy Bendovej Ide Anča do školičky... Početná skupina prvákov a druhákov, ktorú posilnilo niekoľko tretiakov a štvrtákov predviedla slovenské ľudové detské hry. S deťmi ich nacvičili učiteľky Erika Szatmáriová Balogová a Judita Salamonová. V kétšopronskej škole úspešne pôsobí dramatický krúžok, ktorý vedie Erika Tóthová. V tento deň vyčaril úsmev na tvárach dospelých a detí šikovným predstavením rozprávky Koza rohatá a jež. V programe nechýbala ani slovenská populárna hudba. Šiestaci na melódie Viktora, muzikanta v rámci karaoke show vytvorili na javisku ozajstnú atmosféru 60. a 70. rokov.

Po prestávke, po chutnom čaji a koláčoch, sa obecenstvu predstavili kultúrne telesá, ktoré pestujú tradičnú slovenskú kultúru. Pred rokom vznikla v obci kapela citaristov. Jej odborného vedenia sa ujal Kálmán Juhász. Za rok sa stihli predstaviť na našich veľkolepých podujatiach (Deň Slovákov v MR, medzinárodný program Na jarmoku). Kapela je dobrým príkladom odovzdávania tradícií - tvoria ju niekoľkí dôchodcovia z miestneho speváckeho zboru Horenka a žiaci základnej školy. Na večierku sa predstavili so slovenskými a maďarskými ľudovými piesňami.

Tohto roku organizátori pozvali na večierok citarovú skupinu Boleráz z Békešskej Čaby, ktorú na vystúpenie odprevadili aj členovia békeščabianskeho slovenského klubu. Muzikanti, ktorí sa snažia čím širšej verejnosti priblížiť zázračný svet citary a ktorí sa úspešne predstavili aj v súťaži ľudovej hudby rozhlasovej stanice Bartók, v súčasnosti pracujú pod vedením Tímey Tejesovej. Prednesom slovenských a maďarských ľudových piesní z rôznych regiónov si získali priazeň kétšopronských divákov. Podujatie sa skončilo tombolou. Vyžrebovanie má tradične na starosti členka miestnej slovenskej samosprávy, miestna rodáčka Etelka Rybová, ktorá napínavé chvíle, moderované v spisovnej slovenčine, spestrila originálnymi výrazmi miestneho slovenského dialektu.

(csl)

Poďakovanie

Budapeštiansky Folklórny spolok Lipa ďakuje každému, kto v roku 2008 daroval 1 % zo svojich daní z príjmu ich spolku. Zo získanej sumy si dali ušiť sukne a opraviť obuv. Členovia spolku dúfajú, že i v tomto roku sa nájdu dobrodinci, ktorí ich podporia. Na ústrižku treba uviesť údaje: Lipa Szlovák Folklóregyesület (1192 Budapest, Corvin krt. 57., daňové číslo: 19653527-2-43).

Vedenie spolku

Zomrela Šára Selmeczyová

Koncom januára nás vo veku 85 rokov navždy opustila bývalá slovenská učiteľka z Kóšpallagu Šára Selmeczyová. Santov, Šára, Kóšpallag - to boli zastávky na jej viac ako polstoročnej pedagogickej dráhe. Patrila medzi tie slovenské učiteľky, ktoré svedomite a horlivo vyučovali deti, pričom bola skromná, chválila sa iba výsledkami svojich zverencov. Vyučovať začala v Santove, neskôr sa dostala do Šáre a keď sa dopočula, že v Kóšpallagu hľadajú učiteľský manželský pár, pričom jeden mal byť slovenčinár, v roku 1975 sa spolu s manželom presťahovali do tejto malebnej horskej dedinky. Dlhé roky učila slovenský jazyk najprv na základnej škole a po zániku výučby slovenčiny v školskom roku 1993/94, už ako dôchodkyňa, pokračovala vo vyučovaní v miestnej materskej škole. Popri učiteľskej práci sa zapájala aj do mimoškolskej činnosti. Viedla krúžok slovenského jazyka a istý čas mala patronát nad miestnym slovenským pávím krúžkom. Keď začínala svoju učiteľskú dráhu v obci, ľudia sa tešili, že majú možnosť hovoriť po slovensky. Preto jej bolo veľmi ľúto, keď videla, že z dediny sa pomaly vytráca slovenský jazyk. Šára Selmeczyová učila stovky detí, ktoré majú na ňu pekné spomienky a stala sa pojmom v kruhu našich učiteľov. Mala nesmierne rada deti, skvele ovládala slovenčinu a učivo sa snažila vkladať nielen do hláv, ale najmä do sŕdc svojich žiakov. Vštepovala im lásku k slovenskému slovu, jazyku a kultúre a nikdy sa nespreneverila svojmu presvedčeniu, poslaniu a povolaniu. Spomíname na ňu s úctou a vďakou. Česť jej pamiatke!