Ľudové noviny č. 10

Valné zhromaždenie CSS

O rozpočte, školách a nehnuteľnostiach

Prvé tohoročné zasadnutie Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS) sa uskutočnilo 25. februára v sídle nášho najvyššieho voleného zboru.

Pôvodný návrh programu rokovania po jeho doplnení o pripomienkovanie zakladajúcej listiny slovenskej školy v Budapešti prevažná väčšina poslancov schválila. Následne sa pristúpilo k referátu predsedu a zástupkyne predsedu o činnosti v uplynulom období. Na otázky poslancov predseda Ján Fuzik ústne doplnil svoj referát o informácie o modernizácii webovej stránky CSS a o plánovaných krokoch vo veci výpisu súbehu Ministerstva školstva a kultúry MR na národnostné učebnice.

Po schválení minuloročnej účtovnej uzávierky sa pristúpilo k diskusii o tohoročnom rozpočte CSS a jej inštitúcií. V mene Finančno-kontrolného výboru rozoslaný materiál doplnila predsedníčka výboru Zuzana Szabová. Informovala poslancov, že členovia výboru sa dohodli na tom, aby v textovej časti figurovali aj údaje vzťahujúce sa na personálne podmienky, ktoré sa v budúcnosti majú uvádzať podľa inštitúcií. Oboznámila poslancov s pozitívnym stanoviskom kontrolóra, ako aj s tým, že majetkové priznania boli do začiatku zasadnutia všetky odovzdané, pričom Z. Szabová pre budúcnosť upozornila poslancov na dodržiavanie termínu 31. januára.

Následne sa vytvorila živá, miestami napätá diskusia o návrhu rozpočtu Slovenského osvetového centra a hlavne o rozdelení celkovej sumy medzi jednotlivými regionálnymi strediskami. Táto téma bola už niekoľkokrát prerokúvaná na zasadnutiach VZ CSS. Boli pripravené návrhy na zmenu princípov rozdeľovania financií spravodlivejším spôsobom a na programe bola aj žiadosť o zriadenie nového strediska pre štyri obce v okolí Tatabáne a v Budapešti. Zmapovaním podmienok a preskúmaním možností zriadenia nového strediska alebo stredísk bol poverený Kultúrny výbor. Na otázku Imricha Fuhla, či pri plánovaní rozpočtu brali do ohľadu tie návrhy, ktoré sa vzťahovali na zmenu princípov financovania, odpovedala predsedníčka výboru Zuzana Lauková. Ako povedala, na základe rozhodnutia VZ z posledného minuloročného zasadnutia a po konzultácii s riaditeľkou SOC Katarínou Királyovou sa výbor pri príprave návrhu rozpočtu pridržiaval doterajšieho spôsobu rozdeľovania finančných prostriedkov. Odborný výbor zaujal stanovisko, že bez ohrozenia existujúcich stredísk v tomto roku nie je možnosť na zriadenie nového. J. Fuzik pripomenul, že tieto cielené podpory zo začiatku určoval Úrad pre národné a etnické menšiny na základe preskúmania činnosti priamo na mieste a doteraz boli zachované tieto proporcie.

Vzhľadom k tomu, že do konca februára sa musí schváliť rozpočet a v priebehu roka je možnosť na jeho modifikáciu, poslanci zamietli návrh, aby sa rozhodovanie o tejto záležitosti odložilo na nasledujúce zasadnutie. Po napätej výmene názorov VZ kvalifikovanou väčšinou hlasov schválilo rozpočet vo výške 878 775 000 forintov. VZ sa rozhodlo, že účet CSS bude viesť aj naďalej Citibanka, pričom do tejto banky budú prenesené aj účty jej inštitúcií, čím sa dosiahnu výhodnejšie podmienky pre vedenie účtov.

Poslanci schválili aj zmluvu so Samosprávou obce Mlynky o výmene pozemku pre nové Stredisko pilíšskych Slovákov. Ponúknutý pozemok je pre účely nového strediska výhodnejší než pôvodný, pričom na riešenie čakajú isté technické problémy súvisiace s výškovým obmedzením stavieb v tejto časti obce. Ján Fuzik informoval poslancov o tom, že 19. decembra bolo vydané stavebné povolenie na pôvodný pozemok, proti ktorému sa však niektorí zainteresovaní odvolali. Poslanci sa zhodli v tom, že v zmluve o výmene musí byť aj záväzok, aby obecná samospráva na vlastné náklady vybudovala prístup k budúcemu objektu - mostík cez potok, parkoviská a prístupovú cestu. VZ potvrdilo splnomocnenie predsedu, aby predal nehnuteľnosti CSS na Ul. Nagymező č. 49 Celoštátnej srbskej samospráve a zároveň ho splnomocnilo, aby z finančných prostriedkov zakúpil adekvátne nehnuteľnosti pre redakciu Ľudových novín a pre spoločenské organizácie za cenu 28, resp. 10 miliónov forintov.

Celoštátnu slovenskú samosprávu bude v rozpočtovej komisii, v ktorej sa rozhoduje o diferencovanej podpore miestnych a regionálnych slovenských samospráv, zastupovať Etelka Rybová. J. Fuzik informoval poslancov o tom, že v týchto dňoch rokoval s predstaviteľmi vlády o financiách, ktoré prisľúbil na rekonštrukciu čabianskej školy premiér Ferenc Gyurcsány počas svojej návštevy v Békešskej Čabe. Namiesto prisľúbených 400 miliónov forintov sa na týchto rokovaniach hovorilo iba o 270 miliónoch, s čím CSS nesúhlasí. VZ splnomocnilo predsedu zúčastniť sa súbehu vypísaného na tento účel a žiadať pôvodných 400 miliónov forintov. Poslanci odsúhlasili aj to, aby bol podaný súbeh do konkurzu na 60 miliónov forintov, ktorý je vypísaný na základe odporúčania maďarsko-slovenskej zmiešanej komisie na podporu modernizácie elektrického vedenia školy paralelne s rekonštrukciou. V materských a základných školách prevádzkovaných CSS sa zápis na budúci školský rok uskutoční v nasledujúcich termínoch: v Sarvaši 2.-3. apríla, v Békešskej Čabe 29. a 30. apríla, v Novom Meste pod Šiatrom 26. a 27. marca.

Následne bol schválený súbeh na podporu miestnych kultúrnych aktivít s termínom podania 10. apríla, ktorý sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v podstate nezmenil. Ohľadne vyznamenania Za našu národnosť Ladislav Petro navrhol vyznamenanie rozšíriť o diplom a odznak, ako aj zvýšiť udeľovanú sumu. Ferdinand Egyed navrhol rozšírenie okruhu tých, ktorý môžu podať návrh na vyznamenanie, o teritoriálne samosprávy, ktorý VZ schválilo. Zároveň sa uznieslo, že návrh L. Petra vypracujú kompetentné výbory a v máji sa o ňom bude rozhodovať spolu s udelením vyznamenania (výpis súbehu a výzvu na vyznamenanie Za našu národnosť uverejníme v nasledujúcom čísle našich novín). Poslanci sa rozhodli, že tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku sa na žiadosť miestneho slovenského voleného zboru a vedenia mesta uskutoční v Šáre.

Následne poslanci schválili mzdovú doplnkovú odmenu pre predsedu a vyjadrili súhlas s modifikáciou Zakladajúcej listiny budapeštianskej školy, kde v dôsledku zmeny predpisov zanikne nadstavbová výučba.

Poslankyňa Veronika Árendášová informovala o tom, že Základnej škole v Tardoši, ktorú navštevuje 112 detí, hrozí zánik, resp. jej pripojenie k jednej škole v meste Tata, čo by viedlo k zániku výučby slovenčiny. Predseda J. Fuzik upozornil na to, že v takýchto záležitostiach má miestna slovenská samospráva právo veta a zároveň ponúkol Tardošanom pomoc CSS. Členka Výchovno-vzdelávacieho výboru, riaditeľka školy v Mlynkoch Marta Glücková Papučková tiež upozornila na vážne problémy v školách, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet a navrhla, aby CSS a jej odborný výbor venovali pozornosť týmto problémom a s podobnou prosbou sa obrátila aj na predsedu Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Júliusa Alta. Ferdinand Egyed informoval VZ o tom, že Novohradská župná slovenská samospráva pripravila koncepciu rozvoja školstva v Novohradskej župe na obdobie 2009-2011. Po spoločenskej diskusii by mali v júni schváliť koncepciu a následne ju rozoslať prevádzkovateľom škôl. F. Egyed poprosil vedenie CSS o pomoc pri hľadaní riešenia vážnych problémov škôl v malých obciach, vrátane ich personálnych problémov.

Predseda Integračného výboru Zoltán Szabó predstavil prvú verziu databázy slovenských obcí v Maďarsku ktorá okrem turistických atrakcií a ubytovacích kapacít obsahuje aj informácie o slovenských samosprávach, spolkoch a inštitúciách v danej lokalite. Na návrh Alžbety Szabovej na jedno z tohoročných zasadnutí pozvú predsedov župných slovenských samospráv, aby sa informovali o ich činnosti.

Alžbeta Račková

Školenie aktivistov v Békešskej Čabe

V Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa v prvú februárovú sobotu zišli aktivisti miestnych slovenských organizácií a samospráv zo siedmich obcí dolnozemského regiónu, aby sa niekoľko hodín venovali tajomstvám písania konkurzných projektov.

O výzve Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí informovala prítomných spolupracovníčka Domu slovenskej kultúry Hajnalka Krajčovičová, ktorá upozornila na aktuálne zmeny a na zoznam príloh, ktoré treba povinne pripojiť k projektom.

O ďalších aktuálnych výzvach rôznych fondov a nadácií prednášala tajomníčka Župného spolku ľudového výtvarného umenia Anna Pálová. Poukázala na rozdiely a spoločné črty jednotlivých konkurzov a tlačív, dala užitočné rady k postupu pri zostavovaní žiadostí o granty. Predstavila jednu z podporených konkurzných prác a spolu s prítomnými riešila najťažšie otázky, ako je zostavenie rozpočtu projektu.

Účastníci po efektívnej práci odchádzali domov s novými poznatkami a snáď si uvedomili význam takých detailov, ktoré možno doteraz nepokladali za dôležité. V každom prípade projekt treba vypracovať presne a na vysokej úrovni. Najťažšia zložka projektu sa začína vtedy, keď v konkurze uspejeme a vyhráme finančnú podporu. Popri radosti sa nás obyčajne zmocňuje aj tieseň, ktorú môžeme vyjadriť najjednoduchšie takto: „Bože môj, vyhrali sme!“. Totiž použiť získanú sumu tak, aby to bolo v súlade s príslušnými predpismi, najmä s finančným a účtovníckym zákonom MR a aby zodpovedalo aj požiadavkám daného kolektívu, je v určitom slova zmysle umenie... Umenie, s ktorým sa mohli zblížiť účastníci školenia v DSK.

(ai)

Tretí šiškový festival v Mlynkoch

Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadala v dňoch 21. a 22. februára III. Pilíšsku kavalkádu a šiškový festival. Cieľom podujatia, o ktoré prejavilo záujem viac ako štyritisíc návštevníkov, bolo oživovanie miestnych fašiangových tradícií.

Hlavná organizátorka podujatia, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová zdôraznila, že festival prekročil regionálne hranice, stala sa z neho celoštátne známa akcia. Do Mlynkov pricestovali Slováci a Nemci nielen z pilíšskych obcí, ale aj zo vzdialenejších osád a miest, ba aj zo Slovenska, napríklad z Trnavy. „Cieľom festivalu bolo v prvom rade dobre sa zabávať a pritom ukázať, že rôzne národnosti môžu žiť spolu v pokoji, v priateľstve, v dobrej nálade, navzájom si predstaviť svoje zvyky,” konštatovala. Podujatie poctili svojou prítomnosťou mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, parlamentný poslanec Sándor Hadházy a členovia menšinových samospráv okolitých obcí a miest.

Bohatý program sa začal v kostole slávnostnou svätou omšou, po ktorej prešiel fašiangový sprievod do hlavného dejiska festivalu, kde boli predstavené starodávne pilíšske zvyky spojené s fašiangami a vyprevádzaním zimy. Na čele sprievodu bol v celom regióne dobre známy mlynský pár Šimon a Júda. Sú to figuríny upevnené na kolese, ktoré je ojom pripevnené k vozu, na ktorom vyhrávajú muzikanti. Figuríny oblečené do miestneho kroja sa točia podľa rýchlosti záprahu. Sprievod sa zastavil pri budove základnej školy.

Vo vykurovanom stane na školskom dvore odštartoval pestrý kultúrny program, v ktorom hlavnú úlohu dostali ľudové tradície. Úlohy moderátora sa ujal showman László Verbanits, ktorý v prestávkach zabával publikum vtipmi, ale často ho zapojil do aktívneho čakania na ďalších vystupujúcich. Okrem domácich ľudových speváckych a tanečných kolektívov (členov pávieho krúžku, škôlkárov, školákov a mládežníkov) vystúpili speváci, tanečníci a hudobníci zo Santova, Šárišápu, Folklórny spolok Lipa z Budapešti a dychovka Šarfianka zo spriatelenej obce Blatné. Nemeckú národnosť reprezentovali folklórnici z Verešváru a folklórna skupina z Budakalásu. Večer sa konal fašiangový bál, na ktorom zabávali hostí dychovka Šarfianka a tanečnica Niki Hoffnerová so svojimi priateľmi.

Druhý deň patril rodinám. V programe figurovali rodinné bežecké preteky, súťaž masiek, vystúpenie tanečnej skupiny Kolibrík, úryvky z muzikálu Kdesi v Európe v podaní žiakov miestnej základnej školy a koncerty známych popových spevákov Marka a Ildikó Keresztesovej.

Počas festivalu v dome hier si malí návštevníci mohli pod vedením učiteľky Gabriely Mišákovej Wagnerovej a jej dcéry zhotovovať masky, obrázky z perličiek, šiť peňaženky z textilu, skladať balóny, alebo lepiť kvety z kartónu. Zďaleka nie poslednou atrakciou bola súťaž v pečení a konzumovaní šišiek, kŕmenie svokrov, alebo voľba šiškového princa, ktorým sa stal 8-ročný Mlynčan Ákos Mátéffy. Okrem toho organizátori pripravili aj losovanie tomboly. Najcennejšie dary boli týždňový pobyt pre jednu osobu v Chorvátsku, víkendový pobyt pre dve osoby v Hoteli Piliš (Chotárna skala), a rodinná vstupenka do cirkusu v Budapešti.

Hlavná organizátorka podujatia Marta Demjénová nám prezradila, že na budúci rok sa rozšíri paleta programov. Doteraz v nedeľu ráno neboli programy, ale to sa musí zmeniť, ľudia si ich nárokujú. Dom hier deti zbožňujú, takže by mal byť počas celého festivalu. Ako povedala, dúfa, že budúcoročný festival sa uskutoční už v novom Slovenskom dome.

Aj v Mlynkoch je tradíciou piecť na fašiangy šišky, na ktoré existujú rôzne recepty. Niektoré podávajú s lekvárom, iné bez, ale na súťaži sa napríklad objavili aj šišky s pomarančovou kôrou, alebo čokoládovou polevou. O titul „najmimoriadnejšia šiška festivalu” súťažilo 17 uchádzačov. Katarína Karmóová z Mlynkov získala tento titul za ružovú šišku. Obyvatelia obce upiekli na akciu približne desaťtisíc šišiek, za čo sa dostanú do knihy rekordov. Organizátori nakúpili 60 kg múky, 50 l mlieka, 180 vajec, 120 litrov oleja a 60 kusov droždia.

(aszm)

Tri naše publikácie v Bratislave

Predstavili minulosť, aby žila v budúcnosti

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) pravidelne vydáva publikácie o minulosti slovenskej menšiny. Tento krát predstavil v Klube slovenských spisovateľov v Bratislave až tri publikácie - každú z inej kuchyne, ale všetky začínajú svoje rozprávanie o živote pred mnohými rokmi, ešte v bývalej monarchii.

Rozsiahlu publikáciu Pitvaroš a Pitvarošania predstavil Prof. Ján Botík. Zaradil ju medzi odborné monografie a zdôraznil dve zvláštnosti. Jednou je sedemčlenný autorský kolektív (zostavovatelia Michal Kožuch a Juraj Majo), v ktorom sú piati autori povolaním prírodovedného zamerania. Druhou zvláštnosťou je rodisko knihy, ktoré je vzdialené od Pitvaroša na stovky kilometrov a generačné zaradenie autorov - sú to potomkovia pitvarošských Slovákov, ktorí sa koncom 40. rokov minulého storočia odsťahovali do Československa, čím bolo hľadanie materiálu náročnejšie. Prof. Botík zdôraznil, že tento krát sa autorský kolektív nevydal za naplnením nejakej svojej profesionálnej ambície, alebo nebodaj za nejakým komerčným záujmom. Tento kolektív sa vybral za niečím, čo by sme mohli pomenovať tým známym Štefankovským: pohľadaním koreňov svojich, a teda vydal sa na cestu hľadania akéhosi vlastného sebaobrazu.

Kniha je nasýtená dokumentmi a informáciami: doslovné citácie z kroník, hospodárske zápisy, slovenské chotárne názvy, nárečové slová... Ale kniha je aj zaľudnená a poľudštená. Je nielen o Pitvaroši, ale aj o Pitvarošanoch. Menovite sa spomína nielen vrchnosť a vzdelanci, ale sú v nej zachytené priezviská všetkých Pitvarošanov a 260 špecifických fotografií, ktoré majú ilustračnú i dokumentárnu hodnotu. Poslanie a posolstvo obrázkov je znehybnenie času, snaha zadržať neuchopiteľné a usúvzťažniť ho s tým, čo je. Pridanou hodnotou sú časti textu, napísané esejistickým štýlom, to, čo autori aj precítili. Takou je i vstupná esej Pitvarošana Štefana Maglovského Cesta, pitvarošsky ňárička.

Vetu z úvodného príhovoru predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmy Prívarovej: Podstata je slovo si dovolil opäť citovať ako východisko pre svoj predslov k prítomným aj jeden z autorov Juraj Majo: - Môžeme byť radi, že podstata knihy zostáva. Zostáva ako odkaz pre ďalšie generácie. Vyslovil poďakovanie predkom za to, že zachovali dokumenty i duchovné bohatstvo ďalším generáciám napriek mnohokrát ťažkým podmienkam... Slovo - kniha je zhmotnením vlastného ja, bytia všetkých Pitvarošanov, roztratených po svete - symbol odovzdávania identity - zdroj poznania, inšpirácií generáciám, ktoré prídu po nás... aby vedeli, kde ich predkovia nechali svoje srdce a svoj poklad.

Piesne z dolnozemskej roviny v podaní poslucháčky Akadémie umení v Banskej Bystrici, Komlóšanky Edity Šutovej preladili poslucháčov na vnímanie ďalšej publikácie.

Téma knihy Život a kultúra Slovákov v Budapešti v období dualizmu sa objavila už v dizertačnej práci autorky Anny Kováčovej. Osobnosti, vzdelanosť Slovákov v Budapešti, vzťah Matice slovenskej k budapeštianskym Slovákom v období dualizmu je téma nielen rozsiahla, hodnotná a zaujímavá, ale slovami autorky: „jej zámerom je podať obraz slovenskej tváre Budapešti“. Slovenská menšina žila popri židovskej a nemeckej menšine a mala nemenej zaujímavý kultúrno-spoločenský i politický život. Doc. Miroslav Kmeť analyzoval komplexnú prácu slovami: Anna Kováčová charakterizovala v diele pôvod Slovákov, ich počet, charakter migrácie, pracovné zameranie, texty, tlačené kázne Jána Kollára, upevňovanie a rozširovanie slovenskej komunity, evanjelickej cirkvi... Podľa dobových štatistík z roku 1891 viac než polovica obyvateľstva Budapešti hovorila dvoma jazykmi. Už Ján Kollár v 19. storočí zaznamenal postupnú asimiláciu: „rodiče jiným a dítky jiným jazykem Boha vyzývají...“ Autorka z dobových štatistík uvádza škálu zamestnaneckých činností, počnúc stavebníckym, kožiarskym a textilným priemyslom, službami... Len 184 obyvateľov sa živilo duševnou prácou. Aj sezónne práce a osobné služobníctvo - slovenské ženy, pestúnky a kuchárky - majú svoje nezastupiteľné postavenie v zamestnaneckých štruktúrach.

Kapitola o náboženskej príslušnosti uvádza, že evanjelikov bolo dvakrát toľko ako katolíkov, u ktorých dochádzalo aj k rýchlejšej asimilácii. Kňazi, redaktori, „úradní Tóti“ z radov inteligencie sa nezriekali svojej identity. Diferencovala sa aj skupina publicistov, stredné spoločenské vrstvy a študenti zakladali spolky, politické združenia, časopisy, noviny, ktoré výrazne ovplyvňovali aj slovenský politický život v hornej časti bývalého Uhorska. Pre dnešok je kuriózne, že vtedy vychádzalo 80 tlačených médií.

Aj budapeštiansky kultúrny a spoločenský život, literatúra faktu i beletria od domácich i dočasne tu pôsobiacich intelektuálov má zaujímavé pozadie. Podľa slov autorky sa napríklad v Metropolke na Rákócziho triede dalo skontaktovať so slovenskou inteligenciou - tak hovorí archívny materiál o tom, s akými informáciami prichádza do Budapešti na skúšku budúci literát, advokát a činiteľ slovenského národného hnutia Janko Jesenský.

Autorka osvetlila aj determináciu kompozície knihy, zdôraznila, že počet obyvateľstva, ktorý sa hlásil k slovenskému pôvodu, nebol konštantný, pretože sa menil príchodom sezónnych robotníkov, študentov, intelektuálov. Dvojjazyčné vydanie publikácie je opodstatnené a prínosné, pretože tým sprostredkuje možnosť oboznámiť sa s reáliami a bohatým životom slovenskej menšiny v dvojmiliónovej metropole na Dunaji aj súčasníkom, ktorí neovládajú slovenský jazyk. Spracované materiály z archívov a knižníc v Bratislave, Budapešti a Martine sa stávajú pootvoreným oknom do histórie života a aktivít Slovákov v Budapešti.

Publikum, ktoré zaplnilo miestnosť do posledného miestečka, si vypočulo aj ukážky z publikácií v podaní Vladimíra Dobríka z ÚSŽZ. Ukážkou sa začala aj v poradí tretia prezentovaná publikácia Jána Gomboša: Slováci v južnej časti Dolnej zeme, prvá z pripravovaného päťzväzkového cyklu o južnej časti Maďarska. Bíreši, želiari, gazdovia sa v tejto oblasti zaoberali intenzívnym chovom dobytka. Tí chudobnejší verili, že takto sa im podarí naplniť sen o vyššej životnej úrovni, sen o zbohatnutí. Ako to však bolo v skutočnosti, to sa dozvieme zo zbierky dokumentov, ktorá podľa historika Miroslava Kmeťa zviditeľňuje nielen známu oblasť života Slovákov, sprístupňuje dokumenty z 18. storočia, ale na prvú časť o obnovení Békešskej stolice naväzuje v druhej časti cesta z Horniakov na Dolnú zem. Tretia časť je obrazom života jednotlivcov v zrkadle dokumentov. Ťažkosti vysťahovalectva, situácia, do ktorej prišli novousadlíci, stav poľnohospodárstva, remeslá, jazykový fond, typická dobová a územná terminológia, netypické a z nášho pohľadu zvláštne oslovenia... to všetko spracúval v priebehu pätnástich rokov pracovník VÚSM v Békešskej Čabe Ján Gomboš. O „pozadí“ výskumu a knihy sám autor hovoril zámerne stručne - poďakoval sa za spoluprácu pánovi Bielikovi, ktorý mu pomáhal. Inšpiroval a vyzval prítomných k spolupráci, prezentoval zámer pokračovať vo výskume a zapojiť do ďalších pripravovaných publikácií aj historikov, kolegov zo Slovenska a Rumunska. Päťzväzkové dielo sa bude končiť dejinnými udalosťami roku 1989.

V histórii je vždy mnoho neodhalených a bielych miest, ktoré usilovní bádatelia postupne zapĺňajú ako mozaiku príbehov, dokumentov, faktov, ale i pocitov, snov, ktoré sú mnohokrát hybnou silou keď už nie svetových, tak aspoň tých našich súkromných dejín. Niekedy práve dejiny tých najmenších či bezmenných dodávajú mozaike jej osobitý ozajstný tvar a farby. Minulosť v budúcnosti.

Erika Fajnorová

Historik života Slovákov vo svete,

známy aj v kruhoch dolnozemských Slovákov

V októbri minulého roku sa v plnej sile a zdraví dožil jubilejných 80. narodením vedec, historik a pedagóg doc. PhDr. František Bielik, CSc., ktorý je dobre známy v kruhoch dolnozemských Slovákov. Narodil sa 3. októbra 1928 v rakúskom Immendorfe, kam jeho rodičia odišli na sezónne poľnohospodárske práce. Ľudovú školu začal navštevovať v rodisku a pokračoval v Podolí neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Novom Meste nad Váhom a v Trnave, kde roku 1949 zmaturoval. V tom istom roku začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Komenského univerzity) v Bratislave dejiny a slovenský jazyk. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1953. Jeho prvým pracoviskom bol Štátny slovenský ústredný archív, kde sa stal vedúcim oddelenia novších dejín. Tam mal možnosť pracovať s pramennými materiálmi a archívnymi dokumentmi, ktoré sa archívne spracúvali a takto odkrývali pre potreby historickej vedy, a to aj pre také oblasti, ktoré sa predtým nemohli sprístupniť. Ako odborný a vedecký pracovník sa venoval dvom oblastiam: dejinám štátnej správy a novším dejinám Slovenska, a dejinám slovenského vysťahovalectva a dejinám zahraničných Slovákov. Z tejto oblasti vypracoval rigoróznu prácu a kandidátsku prácu na tému: „Príčiny a dôsledky slovenského vysťahovalectva za 1. ČSR“.

F. Bielik roku 1968 vypracoval návrh na zriadenie Ústavu pre zahraničných Slovákov pri Matici slovenskej. Roku 1975 nastúpil do tohto špecializovaného pracoviska Matice slovenskej - Ústavu (neskôr odboru) pre zahraničných Slovákov ako vedecký pracovník, od roku 1976 ako vedúci výskumného oddelenia dejín zahraničných Slovákov. V tomto čase napísal monografie „Slováci vo svete 2“, „Slovenské vysťahovalectvo“, „Dokumenty I., II., III. a IV. (prvé dva zväzky s Dr. Rákošom). Počas pôsobenia v Matici slovenskej bol spoluzostavovateľom 16 zväzkov zborníka „Slováci v zahraničí“ a troch zväzkov zborníkov z medzinárodných vedeckých konferencií, do ktorých prispel desiatkami príspevkov z problematiky dejín Slovákov vo svete. Problematiku dejín a života Slovákov v zahraničí prednášal aj na medzinárodných konferenciách, a to na Slavistickom kongrese vo Washingtone, na konferencii usporiadanej Maďarskou akadémiou vied a na konferencii v Novom Sade. V roku 1970 absolvoval medzinárodnú trojmesačnú archívnu stáž v Paríži (Archiv Nationale de Paris). Počas takmer tridsaťročnej práce vo vedúcej funkcii výskumného oddelenia dejín zahraničných Slovákov v Matici slovenskej v Bratislave prijal a poskytol pomoc a konzultácie aj množstvu študentov a bádateľov, pochádzajúcim z Dolnej zeme - Slovákom z Maďarska, Srbska, Rumunska a Chorvátska.

Jubilant F. Bielik sa viac ako 60 rokov zaoberá výskumom dejín Slovákov vo svete. Aj z toho dôvodu bol roku 1994 menovaný vládou SR za prvého Splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov. Do pedagogickej práce sa aktívne zapojil po vzniku Trnavskej univerzity (TU), kde doteraz prednáša novšie slovenské dejiny a dejiny zahraničných Slovákov. Roku 1997 sa na tejto univerzite habilitoval z odboru slovenských dejín ako docent. V rokoch 1997 - 2006 bol vedúci Katedry politológie na Trnavskej univerzite. Pri príležitosti 10. výročia obnovenia Trnavskej univerzity za prácu na vedeckom a pedagogickom poli dostal pamätnú medailu Fakulty humanistiky TU a pamätnú medailu Matice slovenskej.

F. Bielik je dodnes aktívnym pedagógom a členom Matice slovenskej a určite ešte veľa svojich celoživotných poznatkov a skúseností prenesie do výchovy a vzdelávania mladých slovenských vedcov, historikov a ďalšej slovenskej inteligencie.

Ján Jančovic

Zo zasadnutia Slovenskej samosprávy Békešskej župy

V polovici februára sa konalo prvé tohoročné zasadnutie Slovenskej samosprávy Békešskej župy. Poslanci sa navzájom informovali, na ktorých slovenských podujatiach sa zúčastnili od posledného zasadnutia zboru. Konštatovali, že podujatia v roku 2008, ktoré sa uskutočnili v spolupráci s ich zborom na základe konkurzu, sa realizovali podľa plánu. Na základe týchto skúseností župná slovenská samospráva aj v tomto roku uverejňuje výzvu na spoluprácu so slovenskými organizáciami a samosprávami pôsobiacimi v župe. Popri vypracovaní a schválení rozpočtu na rok 2009 zbor konštatoval, že vďaka konzekventnému hospodáreniu spoločné akcie, ktoré budú uskutočnené na základe výzvy, ako aj jedna väčšia župná slovenská aktivita, majú dostatočné finančné krytie. Okrem každoročných Dni slovenského jazyka a kultúry Békešskej župy a župného Dňa menšín sa tohto roku slovenská samospráva zapojí do organizovania obnoveného župného národnostného festivalu s názvom V pokoji v Békesi (Békességben Békésben). Prehliadka umenia a kultúrneho dedičstva menšín žijúcich v župe sa bude konať 19. a 20. septembra v Békešskej Čabe - uviedla predsedníčka zboru Helena Čičeľová. Zároveň informovala prítomných, že podľa uznesenia z konca minulého roka podpísala s vedením župného domu vedomostí a knižnice prehlásenie o zámere Slovenskej samosprávy Békešskej župy figurovať na menšinovej webovej stránke knižnice. K tomu treba získať granty. Poslanci majú veľa predstáv o využívaní vlastnej internetovej stránky.

Členovia samosprávy schválili plán práce na tento rok. Dejiskami podujatí budú podľa osvedčených tradícií striedavo väčšie mestá, resp. menšie obce so slovenským obyvateľstvom (Čabačud, Slovenský Komlóš, Irminčok).

(hk-cs)

Výzva

Slovenskej samosprávy Békešskej župy

na organizovanie spoločných podujatí v roku 2009

Kruh uchádzačov:

Fyzické osoby, spolky, registrované spolky, menšinové samosprávy a inštitúcie, ktoré pestujú a rozširujú slovenskú národnostnú kultúru a patria do kruhu pôsobnosti župnej samosprávy.

Zásady:

Podporované budú aktivity, zamerané na slovenskú národnostnú kultúru Békešskej župy, resp. projekty, ktoré sprostredkúvajú zapojenie miestnych slovenských hodnôt do dedičstva župy.

Žiadosť treba zaslať na tlačive župnej slovenskej samosprávy na adresu: 5600 Békéscsaba, Árpád sor 18. Tlačivo si môžete zaobstarať u predsedníčky Heleny Čičeľovej Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. a podpredsedu Tibora Mótyána Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , ktorí v prípade potreby poskytnú podrobnejšie informácie. Termín podania žiadostí: do 5. marca 2009. Žiadať možno maximálne 50 000 HUF.

Uprednostňované budú tie akcie, ktoré organizuje spoločne viac subjektov, projekty súvisiace s archivovaním hodnôt, resp. podujatia, ktoré sa začlenia do väčších celoštátnych a medzinárodných podujatí a festivalov. V prípade, ak je uchádzačom fyzická osoba alebo spolok, k žiadosti odporúčame pripojiť odobrenie miestnej slovenskej samosprávy. Podujatia, ktoré boli realizované pred 5. marcom, nebudú podporované. Uchádzač musí vyúčtovať podporu do 30. dní po realizácii podporenej aktivity.

Súbeh CSS na miesto riaditeľa slovenskej školy v Sarvaši

Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS) vypisuje súbeh na miesto riaditeľa Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši.

Podmienky:

Univerzitný diplom, 5 rokov odbornej praxe a znalosť slovenského jazyka na najvyššom stupni. Uprednostňuje sa uchádzač, ktorý má diplom „vedúci verejného školstva“.

Poverenie platí na 5 rokov (od 1. augusta 2009).

K súbehu treba pripojiť:

Odborný životopis, výpis z registra trestov, program a predstavy o vedení inštitúcie a kópiu potvrdení o vzdelaní.

Súbeh treba poslať do 13. marca 2009 na adresu: Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapest, Fadrusz u.11/A; tel.: 06 1 466 9463; email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Oddychovať je treba

Prezentácia Vysokých Tatier

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) v Maďarsku v spolupráci so Slovenským inštitútom Budapešť usporiadala 19. februára prezentáciu Vysokých Tatier. Medzi pozvanými boli zástupcovia maďarských médií a cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú pobyty a služby vo Vysokých Tatrách, prípadne na celom Slovensku. Prezentácia bola načasovaná na obdobie príprav cestovných kancelárií a touroperátorov na letnú turistickú sezónu, pred najväčším veľtrhom cestovného ruchu v Maďarsku Cestovanie.

- Pred troma rokmi sme predstavovali Vysoké Tatry na veľvyslanectve, keď sa stali nešťastné prírodné udalosti, - začal svoj prihovor na tlačovej konferencii mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš. - Kalamita Tatrám nepomohla, ale postavila ich pred novú výzvu. Vtedy sme hovorili o tom, že Tatry majú v srdciach maďarských návštevníkov svoje miesto a že poškodenie prírody by ich nemalo odradiť od návštev. Tatry volajú a chcú vidieť našich maďarských priateľov. Tatry sú pripravené na ich príchod. Akákoľvek by nebola finančná a hospodárska situácia, oddychovať je treba. Ja pevne verím, že Tatry sú zas schopné, sú ochotné a majú vôľu privítať čo najviac maďarských turistov, - dokončil svoj prejav pán veľvyslanec. Ponuku možností vo Vysokých Tatrách ako prvý predstavil primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš. Informoval prítomných o pripravovaných podujatiach, ktoré sa v roku 2009 budú niesť v znamení 60. výročia založenia Tatranského národného parku (TANAP). - Majestátnosť horstva sa v tomto roku dá vnímať z Lomnického štítu, kde bola v minulom roku postavená vyhliadková terasa a tu bola zriadená najvyššie postavená botanická záhrada vysokohorského kvetenstva, ktorá je vo výške 2634 metrov, - začal svoj prejav pán Mokoš. Ako povedal, pre milovníkov lyžovania majú dve atrakcie. Predovšetkým je to nová zjazdovka v Tatranskej Lomnici, ktorá má dĺžku 4,9 kilometra, je vybavená novou štvorsedačkovou lanovkou a je technicky zasnežovaná. K tradičnej ponuke patrí aj 2,6 kilometra dlhá sánkarská dráha smerom z Hrebienka do Starého Smokovca, ktorá je v noci plne osvetlená. Pre nelyžiarov bol urobený chodník z Hrebienka až po Rainerovu chatu. Tento chodník bol vlani vybudovaný pre turistov s invalidnými vozíkmi.

Pán primátor ďalej upriamil pozornosť na renováciu Belianskej jaskyne, kde ponúkajú hlavne liečebné pobyty. Liečbu v jaskyni považujú za doplnkovú pri terapii dýchacích orgánov. Ďalej upozornil prítomných na kostol v Kežmarku, ktorý je zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva a na kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, kde je vystavená tvorba maliara európskeho formátu Ladislava Medňanského. Koncom minulého roku vo Vysokých Tatrách odovzdali nové štvorhviezdičkové hotely. Sú to hotel Crocus a wellness hotel Borovica v Štrbskom Plese. Na jar tohto roku otvoria nový luxusný päťhviezdičkový Grand Hotel Kempinski High Tatras, ktorý má 98 izieb a apartmánov. Hotel je vytvorený z bývalého Grand Hotelu, ktorý bol postavený v roku 1882 priamo na brehu Štrbského plesa. Pán primátor ďalej hovoril o výnimočnosti Štrbského plesa a na konci svojho prejavu pozval prítomných do Tatier.

Riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý odpovedal na otázky novinárov, ktoré sa týkali najmä obsadenosti Vysokých Tatier a poklesu návštevnosti. Pán Chudý reagoval štatistickými údajmi za rok 2008, podľa ktorých Tatry nezaznamenali pokles maďarských turistov, naopak, oni tvorili 3. najpočetnejšiu skupinu ubytovaných hostí v tatranskom regióne (20 tisíc) s priemernou dĺžkou pobytu 3 dni. Oproti rokom 2004 - 2007, keď dochádzalo k poklesu maďarskej klientely, sa tento stav podarilo podľa P. Chudého v roku 2008 zastaviť a aj zásluhou SACR bol zaznamenaný nárast počtu Maďarov v tatranských ubytovacích zariadeniach. Okrem toho nechýbali v Tatrách ani jednodňoví maďarskí turisti. Žiaľ, túto zimu bol výraznejší pokles návštevnosti. Zaznamenali pokles nielen pri jednodňových návštevách, ale aj pri ubytovaniach (20-30 %). Je to dôsledok niekoľkých faktorov. V minulosti do Tatier chodievali návštevníci z rusky hovoriacich krajín, z týchto prišlo výrazne menej, asi o 80 %. Nie oni však tvorili najväčšiu skupinu turistov, na celkovom počte turistov sa podieľali asi desiatimi percentami. To, že hovoríme o výraznom poklese návštevnosti, je spôsobené predovšetkým tým, že do Tatier prišlo oveľa menej hostí z Poľska, Čiech a Slovenska. Je to, žiaľ, dôsledok hospodárskej situácie. Výrazne klesla hodnota ich valuty a sila nakupovania. Veľmi nepriaznivo ich zasiahla aj plynová kríza začiatkom roka. Napriek tomu v období sviatkov mali hotely približne stopercentnú návštevnosť. Od tretieho januárového týždňa nastal výrazný pokles, od tohto týždňa podnikatelia znížili ceny, niektorí aj o 50%. Niektoré hotely neznížili, ale ponúkajú bonusy (buď lyžovanie či aquapark zdarma, alebo jednu noc navyše). Čo sa týka návštevníkov, 54 % tvoria Slováci, 46 % zahraniční turisti (Česi - 13 %, Poliaci - 10 % a Maďari - 8 %). Na otázku týkajúcu sa nešťastných prírodných udalostí Peter Chudý odpovedal, že napríklad klíma v Starom Smokovci sa nezmenila. Dvanásťtisíc pahýľov vybrali zo zeme, znova zakladajú niektoré časti lesa. Ako povedal, približne 20 % pahýľov treba ponechať, aby sa les mohol obnoviť a aby sa tam mohli skrývať zvieratá, vtáci. Za niekoľko rokov vyrastie nový les a rozpadnú sa pahýle.

Súčasťou prezentácie bolo premietanie krátkeho filmu o minuloročnej návšteve britskej kráľovnej Alžbety II. vo Vysokých Tatrách. V rámci podujatia sa krstilo aj nové DVD „Vysoké Tatry“ v maďarskom jazyku. Veľvyslanec SR v Maďarsku a primátor Vysokých Tatier posypali DVD sušenou zmesou tatranských byliniek. V priestoroch Slovenského inštitútu otvorili Tatranci výstavu fotografií z Vysokých Tatier od Miroslava Zámečníka spolu s kresbami detí z Békešskej Čaby, ktoré na vozíkoch navštívili bezbariérové turistické chodníky v Tatrách. Po otvorení expozície organizátori pripravili pre záujemcov ochutnávku slovenských špecialít. Prezentácia Vysokých Tatier skončila workshopom pre cestovné kancelárie.

(aszm)

Békeš

Tanečný súbor Komlóš získal zlatú kvalifikáciu

Dom vedomostí a knižnica Békešskej župy usporiadali pre amatérske umelecké skupiny a sólistov župy amatérsky umelecký festival pod názvom Rodná zem Békešská župa. Súťažilo sa v kategóriách tanec, divadlo, ľudová a vážna hudba. Do kategórie tanca boli zahrnuté ľudové, moderné a spoločenské tance, do kategórie divadlo recitovanie básní i bábkové divadlo, speváci súťažili ako sólisti, ale aj ako zbory. Tí, ktorí získali zlatú kvalifikáciu, sa budú môcť predstaviť v gala programe, ktorý sa uskutoční 25. apríla v Sarvaši.

Tanečný súbor Komlóš zo Slovenského Komlóša získal 7. februára v Békeši zlatú kvalifikáciu. Od októbra minulého roka má súbor nové vedenie. Vedúcimi sú „najstaršia“ členka Veronika Benkőová a učiteľ tanca Tomáš Hanko. Ako sme sa od Veroniky Benkőovej dozvedeli, pred odbornou porotou predviedol komlóšske a dolnozemské olášske tance, ktoré nacvičil so svojou bývalou vedúcou skupiny Zuzanou Laukovou a Tomášom Hankom. Vystúpilo desať párov s päťčlennou kapelou Kolovrat pod vedením Zuzany Bartošovej. Súbor sa nemôže sťažovať, že by nemal dostatok možností vystupovať. Začiatkom marca bude tancovať na komlóšskom slovenskom bále a koncom marca na bále 50-ročnej komlóšskej sporiteľne. Okrem toho ich pozvali do okolitých obcí a miest. Súbor Komlóš na jeseň tohto roku oslávi 60. výročie svojho vzniku, pri tejto príležitosti pripravuje veľkolepú akciu. V máji zasadne prípravný výbor, aby zostavil program a pozval bývalých a terajších členov súboru. V tom istom mesiaci sa začnú skúšky a koncom októbra vystúpia tanečníci s novými, ale aj s dobre známymi tancami.

(aszm)

Tradičný Slovenský deň v Poľnom Berinčoku

Na pamiatku Ireny Szabóovej

Desiaty rok je február v Poľnom Berinčoku dobou, keď miestna organizácia Slovákov pozýva svojich rodákov z celého regiónu, aby prezentovali svoju kultúru v rámci Slovenského dňa. Tohoročné podujatie, ktoré sa konalo v druhú februárovú sobotu v miestnom Osvetovom stredisku Somu Orlaiho Petricsa, sa však odlišovalo od predchádzajúcich. V radoch berínskych Slovákov chýbala učiteľka spevu a hudby, dlhoročná vedúca miestneho slovenského speváckeho zboru a citarovej kapely Irena Szabóová, ktorá nás nedávno navždy opustila.

Na nebohú znalkyňu miestnej slovenskej ľudovej slovesnosti spomínal člen zboru, slovenský aktivista mesta Ján Zolnai, ku ktorému sa so sviecami v rukách pridali aj predstavitelia účinkujúcich súborov. Ako uviedol rečník, I. Szabóová bola hybnou silou slovenského diania v tomto dolnozemskom meste. Pracovala vždy oduševnene, nezištne a bez nároku na odmenu. Berínčanom bude chýbať aj jej odborná pomoc, ako aj ľudskosť, ktorá ju charakterizovala...

Po spoločnom zaspievaní starodávnej evanjelickej piesne z Tranoscia „S Bohem ja chci začiti...“ obecenstvo pozdravili vedúca Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku Judita Borguľová a učiteľka hudby a spevu, vedúca viacerých umeleckých telies v Békešskej Čabe Ildika Očovská. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý bol hosťom podujatia, vyzdvihol, že Deň Valentína nie je len o láske medzi partnermi, ale aj o láske ako takej medzi nami všetkými. Zároveň vzdal hold zosnulej pestovateľke slovenského folklóru. Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková spomenula nedávne oslavy organizácie, zdôraznila našu spolupatričnosť a poďakovala sa J. Borguľovej za jej prácu vykonanú v prospech miestnych Slovákov. Slovenský kolektív mesta povzbudili do ďalšej práce podpredseda Slovenskej samosprávy Békešskej župy Tibor Mótyán a predstaviteľka dlhoročných priateľov Berínčanov z Kolárova Alžbeta Mršková. Okrem rečníkov tradičné podujatie poctili svojou účasťou aj parlamentný poslanec obvodu Norbert Erdős, primátor mesta Pál Miklós Cservenák, bývalý radca pre národnosti Békešskej župy József Hevesi a bývalá dlhoročná národnostná referentka mesta Békešská Čaba Helena Somogyiová, ako aj predstavitelia slovenských organizácií a samospráv z okolia.

Následne patrilo javisko kultúrnikom. Program začala, ako obvykle, mládež. Vystúpili miestne mažoretky, ako aj škôlkári z Materskej školy na Kodályovej ulici, ktorí sa v rámci slovenských zamestnaní naučili rôzne riekanky a hry. Mladí tanečníci sa v Poľnom Berinčoku môžu venovať folklóru v rámci Umeleckej školy Leg-a-láb. V ich repertoári nechýbala ani slovenská zložka, békešské tance boli obecenstvu, pochopiteľne, blízke. Nasledovali umelecké súbory z okolitých slovenských obcí a miest. Békešskú Čabu zastupovali dve telesá, čabianske slovenské ľudové piesne predniesli zbory Orgován a Čabianska ružička, ktorá sa tentokrát venovala svadobnej tematike. Z Kondorošu prišiel zbor Ruža, ktorý v auguste oslávi 35. výročie založenia. Pre nás novou tvárou bola Zuzana Tušjaková, ktorá za sprievodu dvoch citaristov zaspievala slovenské piesne z rodného Čabačudu. Po sugestívnom programe známej kétšopronskej Horenky javisko patrilo miestnemu slovenskému páviemu krúžku a citaristom. Pestovatelia slovenského folklóru v Poľnom Berinčoku presvedčili obecenstvo, že v práci, ktorú rozbehli pod vedením Ireny Szabóovej, budú pokračovať..

Po programe sa účastníci Slovenského dňa presunuli do neďalekej reštaurácie Berény, kde ich čakala okrem typickej berínskej „ragu“ polievky aj kapela Š. Luštika, tanec a zábava, spestrená tombolou.

(la-)

X. ples národností v Segedíne

Uprostred fašiangovej sezóny sa v Segedíne opäť zišli predstavitelia rôznych národností. Tradičný a veľmi obľúbený národnostný ples aj tento krát usporiadali v klube Pick na brehu Tisy, kde hostí privítal riaditeľ Domu menšín Ferenc Gajda. V poradí desiaty, teda jubilejný bál 21. februára slávnostne otvorili predsedníčka Združenia segedínskych menšinových samospráv Natália Šajtošová a predseda Zväzu národností v Segedíne Dr. Štefan Tóth. V programe vystúpili žiaci nedeľnej školy Spolku segedínskych Slovákov Éden Varga a Oliver Pál, ktorí na husliach a na violončele predniesli o. i. aj slovenský valčík spod Pilíša Pred naším okienkom. Otvárací tanec zatancovali Imola Pappová a Armand Gulyás, žiaci tanečnej školy Forma, kým o dobrú náladu sa aj tento krát postarala skupina Drink Panthers. Multikultúrne podujatie segedínskych menšín poctil svojou prítomnosťou aj bývalý primátor mesta Segedín István Szalay, ktorý stál na čele mesta práve v období vzniku Domu národností a ktorý podporoval aktivity miestnych menšinových samospráv a organizácií. Ako povedal, časom sa dokázalo, že rozhodnutie vtedajšieho vedenia mesta bolo správne, veď koncom minulého roka udelili Domu menšín Osobitnú cenu Ministerstva školstva a kultúry MR „ Za dialóg medzi kultúrami“. Desiaty ples národností bol jedným z dôkazov úspešnej spolupráce minorít žijúcich v Segedíne.

Ildikó Makaiová

Na plese budapeštianskych Slovákov

Rezký tanec a chutná večera

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) po dvoch rokoch znovu usporiadala ples budapeštianskych Slovákov. Divadelná sála Osvetového strediska Attilu Józsefa bola 21. februára zaplnená do posledného miestečka, zabávať sa prišlo vyše 200 záujemcov a to nielen z hlavného mesta, ale aj z okolitých slovenských osád.

Prítomným sa najprv prihovoril mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, ktorý zaželal každému príjemnú zábavu a skorý príchod jari, aby sa už trochu oteplilo počasie a aby ožila príroda. Po ňom prítomných pozdravila predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, ktorá privítala hostí z diplomatickej misie SR, zo Slovenska, ako aj členov slovenských samospráv obvodov hlavného mesta a jeho okolia. Zvlášť sa poďakovala prítomným členom SSB za všemožnú pomoc pri usporiadaní plesu, ako aj sponzorom za ponúknuté darčeky do tomboly.

Stalo sa už tradíciou, že ples otvoria tanečníci Folklórneho spolku Lipa. Nebolo tomu inak ani tento rok: pôsobivú choreografiu s nimi nacvičila umelecká vedúca spolku Eva Szilágyiová Šubová. Po tom mladí tanečníci zobrali do tanca prominentné osobnosti. Pôsobivý úvod dotvorili členovia Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena, ktorí pod vedením dirigentky Marty Pálmaiovej Pápayovej zaspievali zopár veselých slovenských piesní a spracovaných slovenských ľudových detských piesní. Tým však program neskončil. Na parkete sa znovu objavili mladí tanečníci, tentokrát v ľudovom kroji, aby zatancovali tirpácke tance.

Po peknom programe na javisko vystúpila kapela Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho a začala hrať pilíšske slovenské piesne, na ktoré sa tak dobre tancuje. Kapela má v repertoári nielen slovenské piesne svojho regiónu, ale aj nestarnúce populárne skladby, rezké polky a rytmické čardáše.

Medzitým podávali chutnú a hojnú večeru, ktorú pripravil šéfkuchár hostinca Soproni Ján Černý. Nechýbala husacia pečienka, hovädzia polievka, rôzne druhy mäsa pripravené na rôzny spôsob, záviny a o polnoci kapustnica. Podávalo sa výborné víno, pivo a nealkoholické nápoje, takže boli dané všetky predpoklady k tomu, aby na plese vládla dobrá nálada. Tanečný parket bol neustále plný usmiatych a tancujúcich párov.

Najväčší rozruch vyvolalo losovanie polnočnej tomboly. Lístky do tomboly predávali štipendistky slovenskej samosprávy XIV. obvodu Mária Havlíčková a Beáta Erdeiová. Medzi cenami boli darčeky od drevorezbára Michala Zsolnaiho, krásna torta od cukrára Emila Valencsicsa z Verešváru, darčekové koše obvodných samospráv, fľaše kvalitného vína od firmy István Borház z Malého Kereša, knihy, spotrebná elektronika a ozdobné predmety. Po losovaní vyhrávala Santovská nálada do tanca až do bieleho rána...

(ef)

Desaťročná Zornica v Jači

Netradične oslavoval desiate výročie svojho vzniku slovenský tanečný súbor Zornica v Jači (Acsa). V sobotu, 21. februára, sa zaplnilo hľadisko miestneho kultúrneho domu občanmi, ktorí prišli oslavovať a zabaviť sa. Program otvorila vedúca súboru Zuzana Bágyonová. Ako uviedla, pred 10. rokmi pod záštitou miestnej slovenskej samosprávy vznikol súbor, ktorý si vytýčil za cieľ zachovať miestne slovenské ľudové tradície. Jeho vedúcim bol bývalý slovenčinár, učiteľ Bartolomej Semán, ktorý sedel v radoch obecenstva. Pán Semán je na dôchodku, ale dodnes aktívne pracuje ako vedúci miestneho klubu dôchodcov. Pestrý dvojhodinový kultúrny program začali členovia tanečnej a dramatickej skupiny druhej triedy miestnej základnej školy, ktorí predviedli program pod názvom „Lúčia sa ročné obdobia“. Žiaci štvrtej triedy nás v humornom predstavení pod názvom „Čo všetko sa nachádza vo svete?“ zaviedli prítomných na dvor kráľa Mateja. Potom sa už predstavili členovia jubilujúceho súboru. Predviedli slovenské tance a piesne z povodia Galgy, maďarské párové tance zo Sedmohradska, ktoré s nimi nacvičil a niektoré aj predviedol Attila Balog. Člen súboru László Lőrik zahral na harmonike kyticu vojenských piesní a Mária Szeghalmiová očarila divákov miestnymi slovenskými piesňami.

Záverečná časť popoludnia sa niesla vo fašiangovej nálade a bola prekvapením pre obecenstvo. Najmladšie členky súboru zatancovali brušný tanec, staršie ženy predviedli tradičné páračky s terajšou tematikou. Najväčší úspech mali muži, ktorí predviedli balet a ženy s kankánom.

Na jubilejný program neboli vstupenky, ale každý mohol podporiť súbor podľa vlastného uváženia. Z takto získaných prostriedkov chcú členovia nacvičiť ďalšie tance a tým rozšíriť svoj už aj teraz bohatý a pestrý repertoár.

(pez)

Fašiangy v budapeštianskej škole a škôlke

Každý stupeň zvlášť a predsa spolu - takto by sme mohli charakterizovať fašiangy v budapeštianskej slovenskej škole. Tretí februárový týždeň sa niesol v škole v znamení karnevalu: v stredu oslavovali žiaci nižšieho stupňa, vo štvrtok sa zabávali žiaci vyšších ročníkov a v piatok sa prezliekli do masiek škôlkári.

Fašiangovú zábavu pre nižšie ročníky organizovali štvrtáci. Spolu so svojou triednou učiteľkou Monikou Szelényiovou a s rodičmi zdobili triedu a chodby, pripravovali darčeky do tomboly, predávali tombolu, chystali sa na maškarný ples. V radoch obecenstva sme videli nielen rodičov, učiteľov, ale aj žiakov vyšších ročníkov a škôlkárov.

Moderátormi boli Bernadeta Mészárosová a Ondrej Várszegi. Na úvod povedali niekoľko slov o fašiangoch, o ich histórii a zvykoch s nimi spojených. Program sa začal tanečnými produkciami, ktoré so žiakmi nacvičila učiteľka tanca Eva Szilágyiová Šubová.

Najmladšie žiačky zatancovali verbunk. Boli veľmi milé - prezlečené za fúzatých mládencov. Po nich obsadili provizórne javisko tučniaky: druháci sa predstavili s modernými tancami. Tretiaci a štvrtáci predviedli grécky tanec.

Po pekných produkciách nasledovala prestávka, ktorú deti využili na to, aby sa prezliekli. V maskách sa potom po slovensky po jednom predstavili publiku a, samozrejme, porote, ktorá sa skladala z riaditeľky školy Anny Csörgölovej, zástupcu riaditeľky Tibora Molnára a zo zástupkyne riaditeľky pre základnú školu Kornélie Ráczovej. Mali sme možnosť vidieť veľmi vtipné a dobré masky: napríklad známeho aktéra kreslených rozprávok Boba Špongiu či jedného z najznámejších mágov Harryho Pottera, alebo policajta - kukláča, či princeznú, morskú vílu, čarodejníka a kovboja. V budapeštianskej slovenskej škole bolo v tento deň aj množstvo zvierat, napr. veverička, motýľ, mačička a tiger. Po prehliadke masiek, kým ich porota hodnotila, štvrtáci spolu so šiestakmi pripravili množstvo zaujímavých hier, pri ktorých sa mohli deti zabaviť a vyhrať sladkosti. Zábavu na chvíľu prerušilo vyhlásenie výsledkov - porota sa uzniesla na tom, že všetci žiaci, ktorí sa zúčastnili maškarného plesu, boli šikovní a zaslúžili si odmenu v podobe ovocných košov.

Na druhý deň sa konal karneval žiakov vyšších ročníkov. Im rozprávali o fašiangoch študentky tretej triedy gymnázia Kata Szilágyiová a Dóra Kolozsváriová. O fašiangový ples sa zaujímali aj žiaci nižších ročníkov. Väčší školáci už nemali chuť prezliecť sa do masiek, ale všetky triedy si pripravili program. Piataci tancovali moderné tance, šiestaci predviedli paródiu známej televíznej šou Megastar, siedmaci sa zahrali na vtipných kovbojov: dievčatá si urobili obrovské klobúky, ktoré im siahali až pod prsia, na boky si natiahli košele, na kolená si upevnili nohavice a na brušká nakreslili oči, nos a ústa. Vyzerali ako malí kovboji s veľkým klobúkom. Chlapci sa prezliekli do obvyklých kovbojských šiat a všetci spolu zatancovali country tanec. Ôsmaci predviedli dramatizovanú rozprávku Snehulienka a sedem trpaslíkov s vtipnými vložkami. Trpaslíci si napríklad radi zahrali poker. Kým sa porota rozhodovala, moderným tancom zabávali deti prváčky z gymnázia. Počas prestávky čakali žiakov rôzne súťaže, ako napríklad tanec na zdrape papiera, a dobre zásobený bufet. Porota odmenila všetkých tortou. Večer sa žiaci vyššieho stupňa zabávali na diskotéke.

V piatok doobeda pripravili učiteľky materskej školy zábavu pre škôlkárov. Maličkí sa tiež prezliekli do masiek a celý deň sa zabávali pri koláčikoch a džúse. V materskej škole sa celý týždeň niesol v znamení fašiangov: deti si pripravovali masky, maľovali a ozdobovali ich, piekli šišky a napokon si masky obliekli. Ba, pozreli si kultúrny program žiakov nižších ročníkov. Hlučnou zábavou, tancom a strašidelnými maskami sa v tento februárový týždeň snažili v budapeštianskej škole odohnať zimu.

(ef)

Fašiangy v Dengelegu

V predposlednú februárovú sobotu znela ulicami novohradskej dedinky Dengeleg pieseň Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde. Fašiangový sprievod školákov sa vypravil obcou, aby ako každoročne rozveselil miestne obyvateľstvo. Vďačné obecenstvo pohostilo deti chýrnym dengeleckým pečivom a sem-tam v hrnčeku zacvengali aj peniažky, ktoré zbierali deti na spoločnú pizzu. Popoludní sa začal v miestnom kultúrnom dome ozajstný karneval. Deti sa pripravili so zaujímavými a zábavnými scénkami a peknými maskami. Spolu s rodičmi a hosťami sa zabávali, pochutnávali si na koláčikoch, ktoré si predpoludním vykoledovali.

Barbora Szabóová

V Moháči bursovníci odohnali zimu

Stovky bursovníkov, bosoriek a čertov a 30 tisíc zvedavých divákov zaháňali v poslednú fašiangovú nedeľu zimu v Moháči. Na túto parádu bolo zvedavé aj Slnko, i keď jeho lúče nepripekali, skôr len príjemne hriali. Počasie ako stvorené na to, aby v tomto juhomaďarskom meste opäť ožil starý slovanský zvyk - strašidelné masky s rapkáčmi v rukách, výstrely z dela, výskot dievčat, s ktorými šantili urastení bušovia-bursovníci, povzbudení ohnivým vínkom, typická chorvátska ľudová hudba a obrovská vatra priamo na hlavnom námestí skutočne na niekoľko hodín zahnali zimu, ktorá sa vrátila až v nočných hodinách. Veselilo sa celé mesto, na rezké tóny tancovali veľkí i malí, domáci i hostia zo všetkých končín Maďarska, ba aj zo zahraničia, priamo na ulici, tam, kde sa práve pristavili. Skutočnosť, že aktívnymi účastníkmi sprievodu sú prevažne mladí ľudia, vzbudzuje nádej, že tento pekný starodávny zvyk sa v Moháči ešte dlho udrží.

(vzs)

Zakladateľ slovenského včelárstva

Pred 140. rokmi (1869) vznikol Spolok slovenských včelárov. Za jeho prvého predsedu bol zvolený Štefan Závodník - národnokultúrny, ľudovýchovný a osvetový pracovník, katolícky farár, ktorý sa narodil 2. septembra 1813 v Hornej Porube, kde bol jeho otec horárom dubnického panstva Ilešháziovcov.

Od roku 1820 býval s rodičmi v Trenčianskych Stankovciach. Základy vzdelania získal od otca, od roku 1821 navštevoval ľudovú školu v Trenčíne, kde absolvoval aj nižšie gymnázium. Vyššie triedy gymnázia navštevoval od roku 1826 a teológiu študoval na seminári v Nitre v rokoch 1830-1836. V roku 1836 bol vysvätený. V rokoch 1836-1841 bol kaplánom a od roku 1841 farárom v Divíne, súčasne vychovávateľom v rodine Čákiovcov na Budatínskom zámku, kde mal k dispozícii bohatú knižnicu a mohol sa vzdelávať. Počas pôsobenia v Divíne roku 1842 zriadil nedeľnú školu, v ktorej výchovou tzv. podučiteľov chcel riešiť nedostatok učiteľov na kopaniciach a pracovníkov v nedeľných školách. So školskou mládežou nacvičoval divadelné hry, ktoré sám písal. Na miestach, kde pôsobil, zakladal ovocné škôlky a venoval sa včelárstvu. Počas revolúcie 1848-1849 bol prenasledovaný, odišiel zo Slovenska a zdržiaval sa na viacerých miestach. Po návrate domov od roku 1850 pôsobil ako farár v Pružine.

Štefan Závodník bol národným buditeľom, ktorý sa svojimi ľudovýchovnými, osvetovými a pedagogickými aktivitami zaslúžil o konfesionálne zbližovanie predstaviteľov slovenského emancipačného pohybu v r. 1840-1875. Od mladých čias participoval na mladom katolíckom bernolákovskom hnutí, od roku 1840 však udržiaval kontakty aj s členmi bratislavského evanjelického ústavu reči a literatúry česko-slovenskej a spolupracoval s Ľudovítom Štúrom. Po študijnej ceste po Sliezsku a Haliči, kde navštívil protialkoholické spolky, získané poznatky uplatnil v organizovaní protialkoholického hnutia na Slovensku. Roku 1844 založil vo svojej farnosti v Divíne prvý protialkoholický spolok na Slovensku. V roku 1847 bol zvolený za predsedu Prvého ústredného spolku zakladateľov spolku miernosti v Uhorsku. Týmito aktivitami sledoval možnosti zvýšenia vzdelanostnej úrovne ľudových vrstiev prostredníctvom a propagáciou nedeľných škôl, čím sa zaradil medzi hlavných reprezentantov nielen národno-zjednocovacích, ale aj ľudovýchovných snáh štúrovského programu. Od roku 1844 bol činný v spolku Tatrín a od roku 1846 bol člen jeho výboru a v jazykových sporoch zástanca štúrovskej spisovnej slovenčiny. Roku 1861 bol účastníkom Memorandového zhromaždenia, bol členom národnej deputácie do Pešti a roku 1863 do Viedne. Roku 1866 sa po Karolovi Kuzmánym stal druhým podpredsedom Matice slovenskej, bol jedným zo zakladateľov, podporovateľov a mecénom katolíckeho patronátneho gymnázia v Kláštore pod Znievom. V roku 1869 bol iniciátorom založenia Spolku slovenských včelárov, ktorého sa stal prvým predsedom. V oblasti ľudovýchovy sa zaslúžil o rozvoj slovenského včelárstva, ovocinárstva, nedeľných škôl, remesiel, hospodárskych a finančných spolkov. Roku 1861, 1869 a 1871 bol slovenským kandidátom vo voľbách do uhorského snemu. Za túto aktivitu bol uhorskou svetskou a cirkevnou hierarchiou perzekvovaný a v jeho neprítomnosti aj súdený.

Š. Závodník je autorom niekoľkých divadelných hier, veršovaných skladieb. Napísal práce Škola dedinská alebo spôsob ľahkého uvedenia škôl dedinských (Banská Bystrica 1846), Hlas pastírskí... (Bratislava 1847). Spolupracoval na vydávaní Čajdovho Včelára na Slovensku (1871). Ľudovýchovné články uverejňoval vo vtedajšej slovenskej svetskej a cirkevnej tlači, napr. v Obzore, Slovenských národných novinách a Pešťbudinskych vedomostiach. Podľa tohto zakladateľa slovenského včelárstva Slovenský zväz včelárov udeľuje svojim najzaslúžilejším členom Medailu Štefana Závodníka ako svoje najvyššie vyznamenanie.

Štefan Závodník zomrel 12. februára 1885 v Pružine.

Ján Jančovic