Ľudové noviny č. 13

Zväz pred mimoriadnym kongresom

Zrodil sa právoplatný rozsudok v súdnom procese, ktorý začal proti Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) člen pobočky v Čabasabadi Matej Kešjar. Súd zrušil všetky uznesenia kongresu z decembra 2006, vrátane volieb vedenia a modifikácie stanov organizácie. Rozsudok sa odvoláva na to, že kongres nebol zvolaný na základe platných stanov z roku 2000, pričom v súvislosti s voľbou delegátov poukazuje na neúplné členské zoznamy, ktoré sú z tohto hľadiska rozhodujúce. V súčasnosti vedenie, ktoré stálo na čele organizácie do 9. decembra 2006, pripravuje mimoriadny kongres. Položili sme otázky predsedníčke ZSM Ruženke Egyedovej Baránekovej a Matejovi Kešjarovi.

- Z vášho pohľadu ako mohlo dôjsť k týmto problémom a ako plánujete postupovať počas príprav mimoriadneho kongresu?

- Zväz má veľa členov, aparát v dôsledku nedostatku finančných zdrojov pozostáva z jedného človeka, teda je príliš malý na takúto veľkú organizáciu. Preto sa mohlo stať, že registrácia členov je miestami nepresná a preto ju súd neprijal za dôveryhodnú. V záujme získania štatútu verejnoprospešnej organizácie boli stanovy niekoľkokrát modifikované. Modifikáciu stanov ZSM o verejnoprospešnosti z roku 2000, ktorú vypracoval Zväzom poverený právnik, súd prehlásil za nedostatočnú a pôvodne priznaný štatút dodatočne zrušil. Vedenie ZSM v presvedčení, že keď nie je verejnoprospešnou organizáciou, nemôžu platiť ani príslušné stanovy, zvolal kongres podľa predchádzajúcich platných stanov. Teraz už vieme, že to bola chyba, ktorú je nevyhnutné napraviť. Niektoré členské organizácie pritom počas delegovania nepriložili všetky potrebné dokumenty a tieto príčiny viedli súd k zrušeniu uznesení kongresu. To je však už minulosť, Zväz sa pozerá do budúcnosti. Budúcnosť môže byť jedine fungovanie, ktoré je v súlade s právnymi predpismi a stanovami. Najprv treba dosiahnuť, aby sme mali k dispozícii dôveryhodné členské zoznamy. Následne, aj s ohľadom na zdôvodnenie súdneho rozsudku, v blízkej budúcnosti mienime usporiadať mimoriadny kongres, na ktorom na jednej strane napravíme nedostatky, ktoré odhalil súd, teda zopakujeme hlasovanie o zrušených uzneseniach. Na druhej strane na mimoriadnom kongrese sa pokúsime schváliť modifikácie stanov, potrebných k získaniu štatútu verejnoprospešnosti.

- Ako vedúca organizácie pokladáte členskú základňu Zväzu za jednotnú? Ak nie, v čom vidíte príčinu a čo mienite robiť v záujme nápravy?

- Naša organizácia je pestrá. Napriek tomu, že existujú rôzne názory napr. na organizačnú štruktúru Zväzu, čo sa však týka cieľov organizácie, vidím členstvo ako jednotné. Chcem zdôrazniť skutočnosť, že vždy a vo všetkom rozhodujú členovia. Tak to bolo, je a bude aj naďalej. ZSM v minulosti neraz dokázal svoju jednotu a silu a som presvedčená o tom, že tomu tak bude aj naďalej, aby všetkými silami plnil spoločný cieľ: posilňovať a spájať slovenskú národnosť v Maďarsku.

- Kongresy sú vždy dôležitými bodmi v živote organizácie, keď sa rozhoduje o jej budúcom smerovaní. V uplynulom období na báze miestnych pobočiek vznikli aj silné miestne organizácie a v mnohých regiónoch boli založené aj regionálne združenia. Má Zväz ambície nejakým spôsobom spájať tieto organizácie, alebo chce naďalej stavať na individuálnom členstve?

- Nie je našim cieľom zrušenie kolektívneho členstva, mienime ho však aplikovať a rozvíjať v takej organizačnej forme, aby nespôsobovalo ťažkosti vo fungovaní organizácie. Samozrejme, treba rešpektovať požiadavky demokratického fungovania, preto pracujeme na modifikácii stanov v záujme zachovania charakteru Zväzu ako strešnej organizácie.

X

- Pán Kešjar, ste členom Zväzu Slovákov v Maďarsku a vaša pobočka bola zastúpená aj na kongrese organizácie v roku 2006. Kedy vo vás vznikli pochybnosti o tom, že rokovanie neprebiehalo podľa platných stanov? Prečo ste sa rozhodli obrátiť sa na súd?

- Po kongrese som sa stretol s viacerými účastníkmi a informoval som sa o jeho priebehu. Z toho, čo som sa dozvedel, som vyvodil, že spôsob zvolania, priebeh a tam vynesené uznesenia neboli v súlade so zákonom. Predtým, ako by som sa bol obrátil na súd, som písomne vyhľadal Zväz a požiadal som o informácie, pričom som upozornil aj na to, že v tom prípade, ak do vypršania termínu na právnu nápravu nedostanem meritórnu odpoveď, budem nútený obrátiť sa na súd. Pretože na svoj list som do načrtnutého termínu žiadnu odpoveď nedostal, nikto sa na mňa neobrátil a chcel som sa presvedčiť o tom, že zvolanie kongresu a jeho uznesenia boli v súlade so zákonom, nezostalo mi iné riešenie ako obrátiť sa na súd, čo sa v januári 2007 aj stalo. Vyhľadanie súdu som pokladal za dôležité aj preto, lebo som toho názoru, že najväčšia organizácia Slovákov v Maďarsku si nemôže dovoliť, aby jej pôsobenie nebolo v súlade so zákonom. Myslím si, že je neprípustné, aby organizácia nedodržiavala svoje stanovy a zákony, aby nemala registrované členstvo. Počas súdneho procesu som niekoľkokrát navrhol, aby sme si vyjasnili mnou nadhodené otázky, aby sme aj tým uľahčili riešenie tejto záležitosti, ale predstavitelia Zväzu sa v tom neukázali byť partnermi. Tak mi nezostala iná možnosť, ako súdny proces dotiahnuť do konca.

- Pred nedávnom aj druhostupňový súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a zrušil rozhodnutia posledného kongresu. Čo očakávate od súdneho rozhodnutia?

- Od súdneho rozhodnutia očakávam, aby začal Zväz fungovať v súlade so zákonom, ale vidím na to malú šancu, pretože podľa môjho názoru je problém hlbší, než som to predpokladal na začiatku procesu. Žiaľ, uplynulé dva roky nestačili na to, aby predseda a predsedníctvo organizácie vyriešili problém, súvisiaci s touto situáciou. V mnohých prípadoch som bol svedkom toho, že niektorí vedúci predstavitelia Zväzu namiesto toho, aby sa snažili o jej riešenie, skôr bagatelizovali záležitosť, keď sa o nej hovorilo. Pokladali za dôležitejšiu reprezentáciu, účasť na podujatiach, ako činnosť zameranú na napravenie zákonnosti. To je poľutovaniahodné aj preto, lebo v dôsledku rozsudku Zväz nemá zákonne zvolené predsedníctvo a predsedu, organizácia sa stala prakticky nefunkčnou. Vážnou právnickou otázkou je, ako možno nastoliť zákonnosť a či sa vôbec dá napraviť v prípade takej organizácie, v ktorej problémy nastolené v súdnom procese pretrvávajú približne desať rokov. Žiaľ, vidím to tak, že dnes je už pravdepodobnejšie rozpustenie organizácie, ako vytvorenie jej zákonného fungovania. Popri neexistencii legitímneho vedenia k tomu môže viesť absencia registrovaného členstva, ťažkosti súvisiace so zabezpečením uznášaniaschopnosti podľa platných stanov, resp. niekoľko rokov trvajúce nezákonné fungovanie. Musím poznamenať, že situáciu môže ďalej komplikovať vyšetrovanie prokuratúry, ktorá dohliada nad zákonným fungovaním, ktorá do ukončenia súdneho procesu nemienila viesť vyšetrovanie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu jednoznačne vyplýva, že vyšetrovanie prokuratúry môže viesť k vážnym konštatovaniam v súvislosti s tým, že organizácia nefunguje podľa svojich stanov resp. zákona. Na potvrdenie toho uvediem iba jeden príklad: Zväz by - podľa platných stanov - mal zvolávať kongres každý rok, pričom od roku 2002 k tomu nedošlo a ten z roku 2006 nebol uznášaniaschopný.

Komuniké ZSM

Zväz Slovákov v Maďarsku oznamuje svojmu členstvu, že sa zrodilo druhostupňové rozhodnutie súdu v procese, ktorý viedol proti ZSM člen organizácie Matej Kešjar. Právoplatné rozhodnutie konštatovalo neplatnosť uznesení kongresu z 9. decembra 2006. Zväz v blízkej budúcnosti zvolá mimoriadny kongres, na ktorom - okrem plánovanej modifikácie stanov - v zmysle rozsudku napraví situáciu vzniknutú zrušením uznesení. Zväz sa s dôverou obracia na svojich členov s prosbou, aby v záujme dosiahnutia tohto cieľa postupovali podľa písomne zaslaných informácii, ktorým budú predchádzať regionálne pracovné stretnutia aktivistov ZSM.

Ruženka Egyedová Baráneková

predsedníčka

O našom Zväze

Nedávno, keď sa pripravovali oslavy 60. výročia Zväzu Slovákov v Maďarsku, jedna moja známa povedala, že bez ohľadu na to, do ktorého „tábora” dnes patrí, nikto z nás si nemôže dovoliť, aby nevyhovel pozvaniu na tieto oslavy. Neviem, či ju nakoniec pozvali, ale tento výrok dobre ilustruje fakt, že nikto z nás, Slovákov v Maďarsku, nie je voči Zväzu ľahostajný. Všetci k nemu máme citový vzťah, v našom vedomí sa stal akýmsi pevným bodom, stálicou, podľa ktorej identifikujeme sami seba a svoju slovenskosť. Tí najstarší sa pred šiestimi desaťročiami podieľali na jeho zakladaní. Pre ďalšiu generáciu sa počas rokov socialistického režimu stal jedinou slovenskou organizáciou, či skôr úradom, ktorý sa prostredníctvom kultúrnej činnosti snažil o zachovanie slovenského ducha a spájanie Slovákov z jednotlivých regiónov Maďarska. Tí najmladší sa s ním dostali do kontaktu ako účastníci súťaží a táborov pre deti a niektorí z nich sa už zapájajú aj do organizovania jeho programov. V čase spoločenských zmien, v znamení plurality názorov, skupiny intelektuálov v snahe o narušenie jeho monopolného postavenia založili tzv. alternatívne a miestne slovenské organizácie. Úplne nová situácia pre občiansku sféru, vrátane Zväzu, vznikla po založení menšinových samospráv. Zvláštnym spôsobom tento akt v mnohých prípadoch neviedol k posilneniu občianskych organizácií, ale skôr k ich vnímaniu ako akýchsi súperov a ich oslabeniu. Štát začal financovať národnostnú kultúru cez samosprávny systém a jeho inštitúcie, čo je bezpochyby prínosom aj pre občiansku sféru. Finančné zdroje na fungovanie národnostných občianskych organizácií však roky stagnujú, čo v nejednom prípade viedlo k zániku organizácií. Nominálna hodnota sumy, ktorú dostávajú Slováci z fondu kompetentného parlamentného výboru (v posledných rokoch ide o 110 miliónov forintov pre všetky národnostné organizácie!) sa síce pravdepodobne neznížila, ale sa rozdeľovala medzi čoraz väčší počet miestnych a regionálnych slovenských organizácií. Zväz napriek klesajúcej dotácii a z toho vyplývajúcim problémom dokázal vyvíjať svoju činnosť. V dôsledku v úvode načrtnutého procesu sa v uplynulom desaťročí aj v rámci Zväzu nahromadil celý rad problémov, ktoré sa patrične neprediskutovali a nevyriešili. Tomuto procesu nepriali ani osobné protiklady a rôzne záujmy, ktoré často zakrývali a dodnes zakrývajú korene problémov a znemožňujú, aby sa o nich viedla spoločenská diskusia. Za týmito konfliktmi stojí odlišný pohľad na spôsob budovania organizácie, čo popri rôznych regionálnych rozdieloch viedlo k vzniku ďalšej deliacej čiary v rámci našej Slovače. Tá časť slovenských komunít, ktoré boli dostatočne silné na založenie a prevádzkovanie slovenského spolku, presadzuje budovanie strešnej organizácie na báze členských organizácií. Slováci z tých osád a regiónov, kde sa takáto organizácia z akýchkoľvek príčin nezaložila, uprednostňujú individuálne členstvo vo Zväze, očakávajú organizačnú a finančnú pomoc zo strany celoštátnej organizácie. Zdá sa, že vedeniu organizácie sa nepodarilo nájsť kompromisné riešenie tohto problému. O tom svedčí aj fakt, že v posledných rokoch sa z orgánov Zväzu postupne vytrácajú predstavitelia silných spolkov. Organizácia sa stala viac-menej homogénnou, ibaže prišla aj o ľudí, ktorí by svoje skúsenosti s činnosťou organizácie na miestnej úrovni postavili do služieb Zväzu. Problémy sa zákonite vyostrili v čase posledných volieb do menšinových samospráv, do ktorých boli zapojené aj na to nepripravené spoločenské organizácie.

Ťažko dnes úprimne hovoriť o týchto a ďalších našich problémoch. Keď sa v našom verejnom živote správame ako väčšinová spoločnosť, v ktorej žijeme. Keď neexistujú racionálne argumenty, existuje iba ich vysvetlenie a naša „viera”, že kameň múdrosti vlastní ten „náš” spojenec. Nikdy nebolo ľahko spájať a zjednocovať tunajšiu Slovač, je to práca, ktorá si vyžaduje empatiu, ochotu uzatvárať kompromisy a istý nadhľad. Chcem veriť, že sa nájdu.

Alžbeta Račková

Valné zhromaždenie pilíšskeho združenia

Prvé tohoročné zasadnutie Valného zhromaždenia Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov (ZRKSPS) sa uskutočnilo koncom februára v Mlynkoch.

Predseda ZRKSPS Jozef Havelka informoval prítomných o tom, že zasadnutia sa zo zdravotných dôvodov nemohli zúčastniť dvaja členovia kontrolného výboru, čo znamená, že nemohli overiť rozpočet a hlásenie o verejnoprospešnosti organizácie. Preto účastníci zasadnutia sa zhodli v tom, že tieto úlohy preberie VZ a spoločne overia údaje.

Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová informovala prítomných o nedávnej návšteve slovenského poslanca Európskeho parlamentu Miloša Kotereca v ich obci, ktorý ponúkol svoju pomoc. Vyhľadal učiteľku na dôchodku, ktorá by ochotne pomáhala školám v pilíšskom regióne. Najprv by prišla na mesiac, potom by vyhodnotili skúsenosti a dohodli sa na ďalšej spolupráci. Ubytovaná by bola v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy, čo ponúkol predseda CSS Ján Fuzik. Slovenská pedagogička by denne alebo na dva dni dochádzala do okolitých osád, kde by ako hosťujúca učiteľka mohla pomôcť pri výučbe alebo mimoškolských aktivitách, resp. podľa potreby našim učiteľom. M. Demjénová vyzvala prítomných, aby vyjadrili svoj názor a zároveň pripomenula, že hosťujúca učiteľka by neohrozila počet hodín slovenčinárov v našich osadách. Po živej diskusii sa pilíšski slovenčinári napokon dohodli na tom, že od 15. apríla do 15. mája hosťujúca učiteľka navštívi všetky Slovákmi obývané osady v regióne, zorientuje sa v školách a dohodnú sa na prípadnej ďalšej spolupráci.

Účastníci zasadnutia si vypočuli správu o hospodárení združenia v roku 2008, o plnení jeho verejnoprospešných úloh, prerokovali referát o minuloročných aktivitách a návrh pracovného plánu na tento rok.

Podpredsedníčka združenia, starostka Čívu Mária Nagyová poznamenala, že v budúcnosti by bolo snáď šťastnejšie jednoznačne a presne uvádzať, kto je hlavným organizátorom, resp. spoluorganizátorom jednotlivých podujatí, ako aj to, z akých zdrojov sú uskutočnené a kto na ne v akej miere finančne prispieva. Pripojili sa k nej aj niekoľkí ďalší členovia, ktorí hovorili o tom, že je čoraz menej ozajstných regionálnych podujatí. Predseda združenia vysvetlil, že finančnú pomoc zo Slovenska získala Slovenská samospráva v Mlynkoch, ktorá podľa možnosti podporila aj regionálne aktivity. Čo sa týka vyslovene regionálnych podujatí, akými boli napríklad ples a spoločné výlety, J. Havelka vyjadril nádej, že v tohoročnom súbehu uspejú a budú môcť usporiadať spoločný kultúrno-poznávací zájazd do Vojvodiny.

Týmto vlastne prešli k tohoročným podujatiam, v rámci ktorých plánujú usporiadať konferenciu, ktorá by sa zaoberala protokolárnymi predpismi. J. Havelka informoval prítomných o existencii webovej stránky združenia, v súvislosti s ktorou požiadal každého člena o posielanie aktuálnych informácií zo života ich osád. „Je to stránka pre nás a o nás, na ktorej nájdeme informácie o sebe. Ale len vtedy, ak si trochu zapracujeme,“ povedal predseda združenia. Dohodli sa na tom, že na internetovej stránke uverejnia harmonogram podujatí všetkých pilíšskych osád spojených v združení.

Na zasadnutí odzneli informácie o tohoročných možnostiach získavania grantov, ako aj o osude sídla združenia. Čo sa týka nového sídla, členovia VZ poverili predsedu, aby zastupoval záujmy združenia na rokovaniach o novom Slovenskom dome v Mlynkoch, ktorý by mal byť aj sídlom ZRKSPS.

(ef)

Táto pekná knižka dáva nádej...

Pilíšska antológia v Bratislave

Slovenská literatúra v Maďarsku má svojich početných priaznivcov aj na Slovensku. Presvedčiť sa o tom mohli aj účastníci prezentácie literárnej antológie pilíšskych slovenských autorov Pod Pilíšom - tam je náš svet 13. marca v bratislavskom Klube slovenských spisovateľov. Na podujatí, ktoré usporiadal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), sa zúčastnili literáti a milovníci literatúry, vrátane hlavných podporovateľov antológie - na čele s predsedom Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozefom Havelkom. Spoluvydavateľom publikácie je Zväz Slovákov v Maďarsku, pričom k jej zrodu v značnej miere prispel bratislavský hostiteľ prezentácie: ÚSŽZ. Prítomných pozdravila predsedníčka úradu Vilma Prívarová, ktorá hovorila o dôležitosti zomknutia sa a o sile literatúry. Moderátorkou vydareného večierka v preplnenom klube bola pracovníčka ÚSŽZ, výborná znalkyňa našej literatúry Ľubica Bartalská, ktorá nakrátko predstavila tvorbu účastníkov prezentácie. Antológiu potom odborne zhodnotil aj našim čitateľom dobre známy literárny kritik Peter Andruška, venujúci sa už dlhé desaťročia tvorbe dolnozemských slovenských autorov. Prítomným sa prihovorili redaktori a zároveň autori antológie (Gregor Papuček, Zoltán Bárkányi a Imrich Fuhl), ako i autori Marta Glücková Demjénová, Eva Fábiánová a Rudolf Fraňo. Atmosféru Pilíša prednesom ľudových piesní tohto kraja priblížili speváci z Mlynkov Levente Galda a Melinda Černá. Prinášame recenziu P. Andrušku.

Svedectvo o živej literatúre

Aj letmý pohľad do slovenskej literárnej histórie nás poľahky presvedčí o tom, že v našom literárnom živote už tradične patrí významné miesto antológiám a almanachom. Ostatne aj prvý knižný titul napísaný v štúrovskej literárnej slovenčine (Nitra II. z roku 1844) bol almanach. Podobne by sme si mohli pripomenúť hviezdoslavovsko-banšellovský „národní zábavník mládeže slovenskej“ Napred (1871) či ďalšie knižné tituly, určené na kolektívnu prezentáciu autorských úsilí básnikov, prozaikov, ba aj kritikov, literárnych vedcov, etnológov, atď... S antológiami sa stretáme aj v slovensko-maďarských literárnych kontextoch a kontaktoch. Iste sme nezabudli na Krčméryho antológiu slovenskej poézie v maďarskom preklade Antológia szlovák költőkből (1925), ani na antológie slovenských prekladov z maďarskej poézie - na Beniakovu Večernú blýskavicu (1956), Lukáčovu Spoveď Dunaja (1976), na Kondrótov Mužný vek (1980), alebo na starší slovensko-maďarský Lukáčov a Szalatnaiho „projekt“ z vojnových rokov Na brehu čiernych vôd (1943). Opačným príkladom môžu byť antológie maďarských prekladov zo slovenskej poézie Gyújtópont (1984), respektíve slovenskej prózy Agyaghegedű (1982). Charakter antológie mala knižka Ozveny rovín (1985), v ktorej Ľubka Bartalská predstavila slovenských ľudových spisovateľov z medzivojnového Maďarska, no a počnúc Hruškami mamovky Špiakovej (1955) celý doterajší vývin slovenskej literatúry, vznikajúcej v Maďarsku (ale sčasti aj v Rumunsku a Srbsku) sprevádzajú antológie ako (po časopisoch) najpružnejší spôsob predstavovania výsledkov literárnej tvorivosti.

Neprekvapuje teda, ba pokladáme za prirodzené, že aj tvorivú cestu slovenských autorov v maďarskom kultúrnom prostredí popri sólových autorských vydaniach dláždili antológie: Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980), Chodníky (1984), Pramene (1982), Cestou k slovám (1996), až po nateraz najnovšiu knižnú publikáciu Pod Pilíšom - tam je náš svet (2008), ktorú tvorcovia predstavili ako „literárnu antológiu pilíšskych slovenských autorov“.

V antológii sa predstavujú prozaici Zoltán Bárkányi-Valkán, Ildika Fúziková, Marta Glücková Demjénová, Imrich Fuhl a Rudolf Fraňo. Slovenská poézia má početnejšie zastúpenie, ako to už býva bežné v tomto stredoeurópskom regióne, kde v národných (a národnostných) literatúrach zvyčajne dominuje poézia. Popri známych a uznávaných básnikoch Alexandrovi Kormošovi, Gregorovi Papučkovi, Imrichovi Fuhlovi sú to Gabriel Kara, Eva Fábiánová, Zlatko Papuček, ale aj Jozef Baďura, Jozef Bajtek, Štefan Benďúr a Anton Drevenka.

Zo žánrového (a obsahového, výpovedného) hľadiska v poézii ide najmä o prírodnú i občiansku (na národnostnú otázku orientovanú) lyriku, kým v próze, ktorá je prekvapujúco zaujímavá, moderná aj významovo obsažná, sú to nielen poviedky, ale aj denníkové záznamy, historické texty beletrizované (Fraňo) aj inklinujúce k historickej eseji (Kormoš). Pokiaľ ide o autorskú zostavu, každého, kto túto literatúru sleduje a číta, iste poteší literárny návrat Marty Glückovej Demjénovej, ale aj Gabriela Karu.

Antológia Pod Pilíšom - tam je náš svet má aj svoj ďalší, výtvarný a knihotvorný rozmer. Pri hodnotení, pri zamýšľaní sa nad významom tejto publikácie totiž nemožno obísť fakt, že je to pekne, kultúrne riešená knižka, možno jedna z najlepšie urobených slovenských knižiek, ktoré vyšli v Maďarsku, k čomu určite prispela aj jej obrazová časť. Knihu totiž tvoria (nielen dotvárajú) umelecké i dokumentárne fotografie o krajine i ľuďoch pod Pilíšom. Iste nikomu z autorov fotografií neuberiem z hodnoty ich práce, ak poviem, že v prvom rade Imrich Fuhl sa zaslúžil o umelecké fotografické stvárnenie pilíšskeho regiónu.

V každom prípade možno (a treba) povedať, že Pilíšania touto antológiou zaťali do živého, vzopäli sa a ukázali, že akékoľvek „rekviem“ za slovenskou literatúrou v Maďarsku je predčasné, pretože tvorivý potenciál má svoj fundament nielen v nových (novovznikajúcich) dielach, ale aj v istej návratnosti, v schopnosti sprítomňovať minulé literárne skutky, ba ukázať aj to, že literatúra vie kultúrny kontext obohacovať aj na základe (prostredníctvom) regionálnych aktivít. Ostatne Pilíšania v úvodnom slove k svojej antológii vyzvali aj slovenských spisovateľov z iných regiónov Maďarska, teda prinajmenšom Budapešťanov a autorov z békeščabianskej oblasti (kam rátame Sarvaš i Slovenský Komlóš) k vytvoreniu a vydaniu podobných knižných diel. V tejto súvislosti prihodí mi na um, že akosi mimo hry ostal Andrej Medveď, ktorý svoj život dožil v Senondreji (Szentendre), teda k Pilíšanom to nemal ďaleko, hoci sa narodil v iných končinách.

V literatúre sú akékoľvek prognózy nemiestne, môžeme však azda povedať, že hoci literárny vzostup slovenských spisovateľov z Maďarska, ktorého svedkami sme boli v 80. rokoch minulého storočia, sa tak skoro nezopakuje, antológia Pod Pilíšom - tam je náš svet dáva nádej a upevňuje vo viere, že slovenská literatúra v Maďarsku žije a bude žiť aj naďalej, má svoje zvučné mená (a nielen tie spod Pilíša), a tak časom (a za podpory Slovenskej republiky) sa možno zrodí aj „celomaďarská“ slovenská antológia, ktorá pripomenie literárne hodnoty z uplynulých období. Takýto edičný počin by si zaslúžili nielen Pilíšania, ale aj Juraj Dolnozemský, Pavol Kondač, Michal Hrivnák, Oldřich Kníchal, Mária Fazekašová, Július Szabó či Gabriel Hattinger, ale aj ďalší „post-ľudoví“ autori.

Povzbudení vydaním podpilíšskej literárnej antológie azda môžeme povedať, že štart nového nástupu (alebo aspoň úspešného pokračovania) slovenskej literatúry v Maďarsku sa uskutočnil, trať je voľná, príležitosť by sa mala využiť, a to napriek tomu (alebo práve preto), že niektoré kritické ohlasy na hodnotenú antológiu boli, slušne povedané, nekompetentné. Ide o to, že ak sa renomovaný kritik podujme vysloviť prísny (príkry) názor bez toho, aby poznal texty, o ktorých píše (alebo na ktoré sa odvoláva), ide o správanie sa, ktoré nemožno akceptovať. Pravda, týmto odbočením mi nejde o polemiku, iba pripomínam - aj našim autorom, aby nezabúdali, že nie každý, kto o nich píše, ich diela aj číta, a tak netreba brať každú vyslovenú mienku vážne, i keď nespravodlivo vyrieknuté slovo bolí.

Na prezentácii antológie v Klube slovenských spisovateľov sa zúčastnilo na bratislavské pomery nezvyčajne veľa záujemcov, priaznivcov zahraničnej slovenskej kultúry a literatúry, čo pokladám za dobrý signál - pre autorov, ale aj pre nás, ktorí im držíme palce v ich tvorivej práci a želáme im len úspechy.

Peter Andruška

„Keď plače oblak...“

Spomienka na Milana Rúfusa v Békešskej Čabe

Spomienke na nedávno zosnulého velikána slovenskej literatúry Milana Rúfusa bolo venované literárne popoludnie, ktoré usporiadala župná knižnica a dom vedomostí v priestoroch Slovenského gymnázia a základnej školy v Békešskej Čabe.

Obecenstvu, v radoch ktorého okrem gymnazistov sedeli aj predstavitelia slovenskej komunity mesta, tvorbu básnika zhrnula riaditeľka školy Edita Pečeňová. Záujemcovia o činnosť slovenského poeta, diela ktorého svedčia o nesmiernej ľudskosti, viere, pokore a láske k životu, sa mohli dozvedieť aj také zaujímavosti, že nositeľ významných cien a ocenení bol niekoľkokrát navrhovaný aj na Nobelovu cenu literatúry a bol najprekladanejším slovenským autorom.

Samotnej tvorbe Rúfusa sa venovala v rámci literárneho pásma herečka, členka Slovenského divadla Vertigo Denisa Dérová. Možno aj niektorí zo starších gymnazistov precítili kruto úprimné slová lyrickej básne Rozlúčenie, podľa ktorých „... ten, kto ti povie: zabudni,

je pravdivejší od nádeje...“. V básni Materstvo Rúfus vzdáva hold ochrankyniam ľudského života, ženám, pretože „...naveky snom i ranami bdie neha ženy nad nami...“. Ďalší blok bol venovaný populárnym básňam pre deti Modlitbičky, ktoré na Slovensku majú taký úspech, že uzreli svetlo sveta už v početných vydaniach. Milan Rúfus sa venoval aj spracovaniu ľudovej slovesnosti, svedčili o tom rozprávky Soľ nad zlato a Koza rohatá a jež. Sugestívny prednes Denisy Dérovej spestrili melódie gitaristu Ferenca Pelczera.

Pamiatke básnika bola venovaná aj komorná výstava, ktorú v slovenskej škole inštalovala pracovníčka župnej knižnice Zuzana Lonovičová. Obsahovala okrem diel Milana Rúfusa pre dospelých aj ukážky z jeho tvorby pre deti, ako aj niektoré jeho básne, ktoré boli preložené do maďarčiny.

(cs)

Prekladateľská súťaž

Riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti v spolupráci s lektorátom slovenského jazyka na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti vyhlasuje tradičnú prekladateľskú súťaž pre študentov slovakistiky v Maďarsku.

Súťažiť sa bude v dvoch kategóriách:

- preklad textu z maďarčiny do slovenčiny,

- preklad textu zo slovenčiny do maďarčiny.

Texty na preklad odošleme na jednotlivé lektoráty elektronickou poštou.

Preklady prosíme zaslať do 20. apríla 2009 na adresu :

Szlovák Intézet, 1088 Budapest, Rákóczi út 15.

K prekladu priložte v zalepenej obálke osobné údaje (meno, katedra).

Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční 28. apríla 2009 o 14. hodine v Slovenskom inštitúte.

Novohradskí slovenčinári na ukážkových hodinách

Metodický deň v Šápove

Slovenská samospráva Novohradskej župy usporiadala začiatkom marca v Šápove (Nógrádsáp) metodický deň pre slovenčinárov župy spojený s ukážkovými hodinami. Prítomných pozdravila riaditeľka školy Agneša Zentaiová Fehérová.

V základnej škole sa zišlo dvadsať slovenčinárov z okolitých osád, aby si vypočuli aktuálne informácie o menšinovom školstve a o učebniciach od školskej referentky Celoštátnej slovenskej samosprávy Eriky Lázárovej. Informovala ich o tom, ako sa má vyučovať slovenská vzdelanosť: v koľkých hodinách, za akých podmienok a z akých učebníc. Veľké rozdiely v miestnych učebných osnovách totiž ponúkajú množstvo riešení na uplatnenie nariadenia platného od roku 1997. E. Lázárová pripomenula pedagógom, že bol zriadený Školský úrad, ktorý má právo kontrolovať fungovanie školských inštitúcií v celej šírke, teda nielen ich hospodárenie, ale aj odbornú prácu. V zakladajúcej listine školy musí medzi základnými činnosťami figurovať typ školy, v ich prípade, že sa v nej slovenčina vyučuje ako predmet. Treba dávať veľký pozor na to, aby sa používal správny výraz, tak, ako figuruje v nariadení, totiž bez toho môžu odobrať ustanovizni normatív. „O normatívy sa môže škola uchádzať len na základe toho, čo má v zakladajúcej listine,“ zdôraznila školská referentka. O tom, ako majú pedagógovia „zakomponovať“ výučbu slovenskej vzdelanosti do učebných osnov, E. Lázárová uviedla niekoľko možných metód. Ľahšiu cestu si vyberú tie školy, ktoré integrujú predmet do iných predmetov. To znamená, že napríklad historické časti predmetu slovenská vzdelanosť vyučujú v rámci hodín dejepisu, ľudovú slovesnosť na hodinách slovenčiny a hudobnej výchovy a podobne. Ak slovenskú vzdelanosť vyučujú ako samostatný predmet, tak ju môžu vyučovať len v slovenčine, a teda spravidla slovenčinári. To môže znamenať značnú záťaž pre žiakov, ktorých jazykové znalosti ešte nie sú na takej úrovni, aby porozumeli napr. historickým termínom. S obsahom tohto predmetu sa majú podľa nariadenia oboznámiť aj takí žiaci, ktorí nie sú slovenského pôvodu a neučia sa slovenčinu. Ďalším problémom je, že v prípade integrovaného vyučovania nie je určený časový rámec výučby slovenskej vzdelanosti, čo tiež predpisuje nariadenie. Preto napríklad ak je integrovaná do slovenského jazyka, počet hodín sa musí primerane rozrásť o hodiny slovenskej vzdelanosti. Zákon o verejnom školstve určuje v takomto prípade zvýšenie povinných hodín na nižšom stupni o pol hodiny týždenne a na vyššom o jednu hodinu. Okrem toho spomenuté nariadenie umožňuje, aby hodiny cudzieho jazyka čiastočne alebo úplne preorientovali na výučbu menšinového jazyka. Ďalšia možnosť je zníženie počtu hodín talentových predmetov (kreslenie, hudba a telocvik) v prospech slovenčiny. Samozrejme, malé obecné školy zápasia s malým počtom žiakov, pričom rodičia žiadajú rôzne školské aktivity, vrátane výučby cudzieho jazyka. Koniec koncov každá škola sa musí rozhodnúť, či si zachová svoj menšinový ráz, alebo sa postaví do radu k ostatným školám. „Ak chceme posilniť národnostné školy, tak nemá byť silnejší cudzí jazyk, ale slovenčina,“ tvrdí E. Lázárová. Školská referentka potom informovala prítomných pedagógov o učebniciach. Ako uviedla, tento rok treba objednať učebnice pre národnostné školy na tri roky, lebo takto to stanovuje nový systém. Informovala o tom, že je už k dispozícii učebnica pre slovenskú vzdelanosť pre 5. a 6. a pre 7. a 8. ročník. Zároveň referovala učiteľom o možnostiach doškoľovania na Slovensku. Tento rok sa uskutočnia doškoľovania na dvoch miestach: v Bratislave a v Banskej Bystrici, ale, žiaľ, ani na jedno sa neprihlásilo veľa učiteľov.

Po týchto základných informáciách pedagógov čakali ukážkové hodiny v druhej a siedmej triede. Druháci mali veľa spevu a hudby, ale dokázali, že ovládajú celkom slušné množstvo slovíčok. Siedmaci zas preberali učivo o Európskej únii. Žiakom sa prihovorila aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá im pripomenula, že Európska únia ani nie je tak ďaleko. Hovorila o tom, že jej syn pracuje v Bruseli a pri výbere spomedzi 1600 uchádzačov ho uprednostnili preto, lebo nielen ovláda slovenský, anglický a nemecký jazyk, ale je aj príslušníkom menšiny. Po hodine účastníkov metodického dňa čakala ochutnávka ozajstnej miestnej špeciality: „tvarohových lepínok“, čiže tvarohových kysnutých koláčov, ktoré pripravili členky miestneho pávieho krúžku.

Po ukážkových hodinách a obede slovenčinárky mali možnosť prezrieť si spolu s učiteľkou slovenčiny a predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy Annou Maťovou Lamiovou kostol, ktorý bol postavený v 14. storočí.

(ef)

Šápovskí žiaci a slohové práce

Počas našej nedávnej návšteve v Základnej škole v Šápove sme mali možnosť vypočuť si niekoľko slohových prác zo slovenského jazyka. Iste bude zaujímavé aj pre vás, ako píšu o Slovensku, o svojej škole, o sebe alebo o kamarátoch novohradskí siedmaci. Ich slovenčinárkou je Anna Maťová Lamiová, majú štyri hodiny slovenčiny týždenne a slovenčinu sa učia od prvej triedy.

O Slovensku

Slovensko je európska krajina. Na jeho území je geografický stred Európy. Ako samostatný štát vznikol 1. januára 1993. Na juhu hraničí s Maďarskom. Obyvatelia krajiny sú väčšinou Slováci. Slováci žijú roztrúsení vo svete. Slováci sa rozprávajú po slovensky. Slovenčina patrí k slovanským jazykom. Hlavným mestom Slovenska je Bratislava. Na Slovensku je oficiálna mena od 1. januára 2009 euro.

Blanka Stanková

O šápovskej škole

Základnú školu, ktorá je na Huňadiho ulici dva v Šápove, navštevujem už siedmy rok a dobre ju poznám. Skladá za z troch častí: z budovy pre nižšie ročníky, z budovy pre vyššie ročníky a z telocvične. Prvá budova je poschodová, ostatné sú prízemné. Pred triedami je dlhá chodba. Okná sú veľké, ozdobené kvetmi. Ku škole patrí aj školská záhrada, ihrisko a malý park. Milujem svoju školu.

Lívia Likiová

O sebe

Volám sa Boglárka Dobročiová. Narodila som sa pätnásteho marca 1996 vo Vacove, mám dvanásť rokov. Bývam v Legínde so svojou rodinou na Petőfiho ulici 9. Môj otec Zoltán Dobroči je štyridsaťročný, pracuje v továrni v Berceli. Mamička Angela má tridsaťdeväť rokov. Mám jedného brata. Starší brat Adam bude stolárom. Chodím do Základnej školy v Šápove, do siedmej triedy. Najradšej mám jazyky a kreslenie. Rada počúvam hudbu.

Boglárka Dobročiová

O spolužiakovi

Môj spolužiak sa volá Marko Ižof, je siedmakom. Marka poznám od malička. Chodili sme spolu aj do škôlky. Teraz má už dvanásť rokov. Marko je stredne vysoký a štíhly. Má podlhovastú tvár, svetlohnedé vlasy a modré oči. Dôkladne sa pripravuje na hodiny. Dobre sa učí. Voči učiteľom a dospelým je zdvorilý. Niekedy však je veľmi citlivý a náladový. Chce byť plánovačom. Želám si, aby sme ešte dlho boli kamarátmi.

Žombor Sádoczki

Predveľkonočná trilaterálna akcia v Nadlaku

Ak jar, tak upratovanie. Ak upratovanie, tak čisté textílie, jarné kvety, čerstvé ozdoby do bytu. Ak apríl, tak Veľká noc. Ak Veľká noc, tak vajíčka. Aké? Všelijaké!

V dňoch 28. februára a 1. marca sa konala ďalšia spoločná akcia Slovákov z Nadlaku, Báčskeho Petrovca a Békešskej Čaby. K stretnutiu došlo v rumunskom Nadlaku. Bolo to podujatie, poskytujúce dobré nápady ženám v období príprav na Veľkú noc. Predstaviteľky ženských spolkov pricestovali na podujatie na pozvanie miestnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, aby predstavili estetické produkty šikovných rúk, aby sa spolu niečomu podučili, aby sa priatelili a vymieňali si skúsenosti a aby obohatili seba a svoje okolie novinky. V sále DZSČR boli vkusne inštalované vyšívané a tkané obrusy, servítky, prikrývky, jarné ozdoby, veľkonočné pozdravy, pletené košíky, griláže, sliepočky a zajačiky rôznej formy a materiálu. Hlavnú rolu hrali, samozrejme, kraslice. Vajíčka ozdobené rôznymi metódami očarili každého. Množstvo vajíčok bolo „oblečených“ do pestrofarebných „štrikovaných“ (pletených) alebo „hegľovaných“ (háčkovaných) šiat. Iné boli zdobené motívmi dolnozemskej bielej výšivky. Zlatým klincom stretnutia bolo maľovanie vajíčok, teda kraslíc. Na túto krásnu prácu sa snažili získať prítomných dve ženy, ktoré na stretnutie vyslala Čabianska organizácia Slovákov. Odborníčka na kraslice z Békešského Senondreja (Békésszentandrás) Júlia Lázárová očarila každého svojimi krehkými dielami. Pri práci jej pomáhala a tlmočila jej učiteľka na dôchodku, členka krúžku Rozmarín Alžbeta Husárová. Počas dvoch dní dokázali, že majú šikovné ruky, dobrý vkus, ale aj vynikajúci pedagogický cit. Na radosť organizátorov boli vždy obklopené záujemcami, experimentujúcimi ženami a mladými dievčatami. Zážitok z výletu mali aj ony dve, nielen domáci a Petrovčanky. Dohodli sa na ďalších školeniach zdobenia vajíčok a uzavreli nové priateľstvá.

Anna Ištvánová

Jemný, ale jedovatý posol jari

Snežienka (Galanthus nivalis)

Napadol sneh. Koncom zimy človek baží skôr po vôni zeme, ktorá nám zvestuje jarnú obrodu, ako po lopate, aby odmetával okolo domu sneh. Čo iné nám však zostáva, keď vietor šantí s ľahučkými vločkami a naveje nám ich do tváre aj do dvora?

S lopatou v ruke sa ťažko orientujem nad nedotknutou bielou perinou, iskriacou sa v slnku, pokiaľ siaha chodník a kde začína záhradka. A zrazu nad súvislou snehovou prikrývkou uzriem hrdinku s krehkými púčikmi, ktorá lopate povedala „stoj“! Krásna hlávka snežienky sa skromne pokyvkáva na zelenom steble v malom snehovom kráteri, ktorý si sama vydýchala.

Malá rastlinka s veľkou silou! Výsledok vytrvalosti a prísnych zákonov prírody.

Korene cibuľky nasávajú silu z hlbín zeme. Cibuľka každoročne, vo veľkej zime i v miernejšom počasí, vystrkuje dovysoka pomedzi hrudy zeme a nad snehovú prikrývku úzkymi tmavozelenými listami ovinuté jemnučké steblo, ktoré unesie ťažkú bielu hlavičku. Spod bieleho rúška zvončeka vykúkajú vnútorné okvetné lístky a omamujú výraznou vôňou svoje okolie. Jednoducho ju musíme zbadať!

Krásne, jemnučké božské stvorenie. Pekné, ale jedovaté! Je to vôbec možné? To asi z toho vzdoru, ktorý mu pomáha rok čo rok, napriek všetkým prekážkam a ťažkostiam, dostať sa na povrch, nad hladinu zeme, bielej, krehkej a voňavej. Aká námaha kvôli niekoľkodňovej sláve! Veď krátko po odkvitnutí listy a steblo zaschnú. A predsa, stojí to za to! Trápiť sa a mordovať, dopracovať sa k cieľu, prekvapiť vytrvalosťou a krásou, spôsobiť radosť, očariť a obohatiť svoje okolie silou nežnosti.

Očarila aj mňa, keď som ju vtedy ráno obdivovala opretá o porisko lopaty. Pošepla mi nemo: Ber si príklad zo mňa!

Anna Ištvánová

Čaba, matka dolnozemských slovenských miest

Hodnotenie Čabäna a Čabianskeho kalendára

Podľa osvedčenej tradície Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) aj tohto roku si záujemcovia o písané slovenské slovo mohli vypočuť názory odborníkov na minuloročné čísla mesačníka Čabän a na obľúbené čítanie dolnozemských Slovákov Čabiansky kalendár.

Na stretnutí, ktoré sa konalo v prvú marcovú stredu v priestoroch Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe, podala stručný faktografický prehľad histórie vydávania oboch periodík riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Anna Ištvánová. Mesačník Čabän tohto roku analyzoval kolega zo Sarvaša, redaktor slovenskej prílohy mestského časopisu Novinkár nad Kerešom Tibor Mótyán. Vo svojom hodnotení vyzdvihol, že redaktori Čabäna sledujú určitú líniu, niť, ktorú dobre badať na stránkach novín. Časopis pravidelne podáva správy o živote a činnosti malých kolektívov a skupín, a čo je chvályhodné, nielen zo samotnej Békešskej Čaby, ale aj z blízkeho a vzdialenejšieho okolia, resp. objavujú sa v ňom aj príspevky o celoštátnych, resp. medzinárodných podujatiach. V kronike udalostí nechýbajú ani aktivity mestskej a župnej slovenskej samosprávy, ako ani rôznych slovenských inštitúcií, nachádzajúcich sa v meste. V informáciách sa sústreďuje na vecnosť a objektívnosť, nekomentuje udalosti, - konštatoval T. Mótyán. Zvlášť vyzdvihol dve rubriky - receptár a humor, ktoré sú tiež vhodnými prostriedkami na precvičovanie si jazyka. Páči sa mu, že redaktori sa pravidelne vracajú do minulosti a uvádzajú aj texty v nárečí. Možno by nebolo od veci ešte viac sa „hrabať“ v archívoch, pretože cez minulosť môžeme lepšie spoznať sami seba... Veľké pozitívum Čabäna vidí T. Mótyán aj v tom, že sa dostane ku každému, keďže je bezplatný.

Čabiansky kalendár na rok 2009 bol rámcom referátu Vladimíra Valentíka zo Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. Ako uviedol, túto ročenku dolnozemských Slovákov pozná ešte z detstva, našiel ju na starootcovskej povale, dokonca podľa obalu si pamätá, v ktorom ročníku listoval ako chlapec netušiac, že raz bude hodnotiť túto publikáciu. Upozornil na dôležitú paralelu: Čabiansky kalendár i Národný kalendár v Srbsku začali vychádzať v roku 1919 a tieto svojrázne kroniky nášho žitia-bytia majú dodnes svoje stále miesto ma policiach dolnozemských Slovákov. Ďalšími styčnými bodmi je napríklad fakt, že obe periodiká začala vydávať evanjelická cirkev a rovnaký bol aj dôvod ich zániku koncom štyridsiatych, resp. začiatkom päťdesiatych rokov, a síce vysťahovanie sa slovenskej inteligencie na Slovensko, resp. odmlčanie sa tých, ktorí zostali doma. Pri rozbore najnovšieho čísla V. Valentík upriamil pozornosť aj na také zvláštnosti, že v kalendárnej časti sa v zmysle tradícií dolnozemskí Slováci pridržiavajú uvádzania najčastejšie používaných mien podľa maďarského kalendára. Vyzdvihol vykryštalizovanú, pevnú štruktúru ročenky, v historicko-náučnej časti pozitívne hodnotil napr. zaujímavé príspevky Jána Jančovica. Popri portrétoch významných osobností slovenského diania v MR za vítanú prax pokladal uverejňovanie vedeckých prác žiakov slovenských škôl a zvlášť veľký význam pripisuje kronike udalostí, ktorá bude raz vzácnym prameňom rôznych výskumov. Šéfredaktorka Čabianskeho kalendára Tünde Tušková, ktorá stojí na čele redakcie od roku 2006, vyzdvihla o. i. práve tento ich zámer: aby budúce generácie mali z čoho čerpať pri bádaní slovenského diania v dnešnej dobe...

Po vyhodnotení periodík sa rozpútala diskusia o kalendároch, o ich význame v kultúrnom živote dolnozemských Slovákov; o potrebe stretávania sa redaktorov a šíriteľov slovenskej litery, o čoraz užšej spolupráci dolnozemských Slovákov z troch-štyroch štátov; resp. o fenoméne Békešskej Čaby ako matke dolnozemských slovenských miest. Tento výraz navrhol používať v budúcnosti Miroslav Demák.

(csl)

Jaminaea angkoriensis

Úcta rodnému mestu

Na severozápade Kambodže sa nachádza rozľahlý chrámový komplex Angkor Wat. Táto obrovská stavba rozprestierajúca sa na ploche 1500 x 1300 metrov patrí medzi najviac obdivované lokality uvedené v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Monumentálnosťou ho často prirovnávajú k egyptským pyramídam. Legenda hovorí o božskom pôvode chrámu, ktorý postavil niekedy v piatom storočí po Kristovi architekt Pisnouka, ktorého vraj poveril boh Indra, aby v Kambodži vybudoval božské chrámy. V skutočnosti bol komplex vybudovaný v 12. storočí v štýle khmérskej architektúry pre kráľa Survajamana II. Stavba takéhoto obrovského chrámu uprostred džungle s jednoduchou technikou je dnes pre mnohých nepochopiteľnou záhadou. Podľa archeológov na stavbe museli pracovať tisíce poddaných a pravdepodobne aj otrokov.

Okolo Angkor Wat, na rozlohe približne 200 štvorcových kilometrov, sa nachádza niekoľko sto ďalších kamenných chrámov, pozostatkov bývalého obrovského mesta nazvaného Angkorom. Sú to architektonické skvosty, aké nemajú vo svete obdobu. Mnohé z tých menších sú dodnes neprístupné kvôli nášľapným mínam. Angkor sa stal hlavným mestom ríše khmérskych kráľov. Prežíval svoj najväčší rozmach koncom 12. a začiatkom 13. storočia, keď mal viac ako 1 milión obyvateľov. Chrámy sú vybudované prevažne z pieskovca, ktorý je dnes vážne poškodzovaný spodnou vodou z riek, ale svoju nepriaznivú úlohu zohráva aj hustá džungľa, ktorá niektoré chrámy doslova zarástla.

Z najväčšieho chrámu, z Angkor Wat, sa stalo veľké náboženské centrum - najprv hinduistické, potom budhistické - a zostalo celé stáročia obývaným budhistickým kláštorom. Nakoniec slúžilo ako zbrojnica teroristického režimu Červených Khmérov.

Autor týchto riadkov mal príležitosť navštíviť Angkor počas svojho pobytu v Kambodži, cieľom ktorého bolo hľadať zatiaľ nepopísané druhy mikroorganizmov v prírodnej mikroflóre tejto pre nás vzdialenej krajiny juhovýchodnej Ázie. Mikroorganizmy sa nachádzajú takmer všade v prírode: v tele iných organizmov (rastlín, zvierat, ľudí), v pôde, vo vode, vzduchu, ale aj v zhnitom ovocí, atď. Môžu byť škodlivé (napríklad choroboplodné), užitočné (napr. vytvárajú antibiotiká, kvasia cesto, alkoholické nápoje, rozkladajú odpad, čistia vodu, atď.), alebo neutrálne z hľadiska človeka. Poznáme veľa druhov baktérií, kvasiniek a plesní, ktoré sa vyskytujú v krajinách Európy a v hospodársky vyspelejších štátoch ostatných svetadielov, kde mikrobiologický výskum už má tradície. Avšak veľmi málo o nich vieme v rozvojových krajinách, hoci sa predpokladá, že medzi mikroorganizmami týchto krajín je veľa takých, pre výskumníkov zatiaľ neznámych druhov, ktoré môžu mať vlastnosti veľmi užitočné pre potravinársky alebo farmaceutický priemysel. Hľadanie takýchto kvasiniek bolo cieľom autorovho výskumného projektu v Kambodži a okolitých krajinách. V teréne zbieral vzorky, ktoré potom spracoval v laboratóriu po návrate domov. Z jednej vzorky odpadnutých listov z Angkoru vypestoval nový druh kvasiniek, ktorý inhibuje (bráni, prekáža) rast niektorých plesní spôsobujúcich hnilobu. Z podrobnejšej genetickej a molekulárnobiologickej analýzy vysvitlo, že tento nový druh sa nedá zaradiť do žiadneho známeho rodu mikroorganizmov, takže predstavuje nielen nový druh, ale aj nový rod. Autor pomenoval novú kvasinku jaminaea angkoriensis a jej vedecký popis publikoval v americkom časopise International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology. Prvá časť latinského názvu - Jaminaea - je odvodená z názvu Jamina, mestskej časti Békešskej Čaby a vyjadruje autorovu úctu svojmu rodnému mestu.

Matej Šipický

(Čabiansky kalendár)

Na slovíčko s Istvánom Pálffym

Kniha Slovensko s podtitulom Kuchyňa - kultúra - sprievodca je štvrtým cestopisom známeho maďarského televízneho redaktora Istvána Pálffyho. Po publikáciách o Chorvátsku, Sedmohradsku a Českej republike vlani uverejnil svoje zážitky z ciest po Slovensku, ktoré mu sprostredkovala Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) od októbra 2007 do konca marca 2008. Moderátor hlavnej spravodajskej relácie verejnoprávnej Maďarskej televízie (MTV) strávil na Slovensku celkovo šesť týždňov. Za ten čas si zapísal 200 strán poznámok a urobil 2000 záberov. Svoje skúsenosti zaradil do knihy, doplnil ich o historické a gastronomické poznatky a ilustroval vlastnými fotografiami. Vďaka ľahkému štýlu sú jeho knihy populárne a známe nielen v kruhoch maďarských čitateľov, ale aj našich Slovákov. Úspešný spravodajca a spisovateľ na medzinárodnom veľtrhu Cestovanie 2009 navštívil aj expozíciu Slovenska, kde som sa s ním mohla porozprávať o jeho vášní, o písaní.

- Aké bolo privítanie vašej knihy o Slovensku v Maďarsku?

- Situácia bola vtedy veľmi zaujímavá. Bilaterálne styky medzi Slovenskom a Maďarskom boli pomerne chladné. Vlani v lete sa stali udalosti, ktoré znepokojili ľudí na oboch stranách hraníc. Z toho hľadiska kniha vyšla vo veľmi dobrom čase, lebo ľudia, čitatelia, turisti sa aj z mojej knihy mohli dozvedieť, že existujúce problémy sa neprenášajú do všedných dní občanov. Maďari nemajú dôvod báť sa cestovať na Slovensko, nemusia sa báť ani toho, že ich neprivítajú s radosťou. Maďari by sa nemali báť ani toho, že sa dostanú do nepriaznivej situácie kvôli ich pôvodu. Naopak. Pokojne môžu cestovať k našim severným susedom, lebo Slováci sú pohostinný a priateľský národ. Stretnú sa s pozitívnym prístupom nielen v oblasti pohostinstva alebo turistiky, ale aj na ulici. Pokles návštevnosti maďarských turistov na Slovensku spôsobujú vnútorné problémy v Maďarsku. Dnešná hospodárska situácia totiž nedovoľuje ľuďom utrácať peniaze. Následkom silného kurzu eura a nepriaznivým maďarským hospodárskym ukazovateľom forint zoslabol. To znamená, že pre nás je Slovensko drahé a naopak, pre Slovákov je Maďarsko lacné. Situácia sa zmenila, hoci ja si myslím, že sa to dá do poriadku. Ale vráťme sa k mojej knihe. Cestopis o Slovensku bol na trhu veľmi úspešný a mal jeden veľmi pozitívny prínos. Počas prezentácie v médiách sme mohli konštatovať, že medzi Slovákmi a Maďarmi nie sú problémy. Znepokojujúce vyhlásenia politikov nie sú naše, alebo moje slová. Mojou úlohou je, aby si ľudia našli k sebe cestu, aby si rozumeli a aby sa mali radi.

- Podľa vás kniha je kompletná, alebo máte taký pocit, že ste niečo vynechali?

- Vždy sa nájde niečo, o čom si myslím, že som to vynechal. Je to preto dobré, lebo môžeme časom vydať novú, rozšírenú publikáciu, - žartuje. - Možno by som dnes dal väčší dôraz na východné Slovensko. Slovensko je také isté ako Maďarsko. Tiahne sa od západu k východu. Nie geograficky, ale sociálne. Ale aj na východe sú rôzne možnosti turistiky. Oplatí sa navštíviť drevené kostoly, cestovať do Vihorlatských vrchov a, samozrejme, nie každý pozná také prekrásne mestá, ako sú Prešov, Bardejov, alebo Košice. Na tie časti Slovenska by som radšej upútal pozornosť ako na západné, lebo tie už boli dobre spracované. Západné Slovensko má už veľmi dobré meno a výborný marketing.

- To znamená, že v budúcnosti sa zrodí rozšírené vydanie?

- Iste. Bolo tomu tak aj predtým. Práve teraz pracujem nad rozšírením cestopisu o Chorvátsku a plánujem rozšíriť aj moje publikácie o Sedmohradsku a Slovensku. Treba ich neustále aktualizovať, takže vlastne nikdy nebudú hotové.

- Ste veľmi plodným autorom. Čo vás vedie pri výbere tém?

- V prvom rade osobný záujem. Zvykol som vravieť, že dôležitá je kvalita a nie kvantita. Napriek tomu skôr-neskôr kvantita predbehne kvalitu. Doteraz som napísal jedenásť kníh, sú medzi nimi cestopisy, základy etikety, sprievodca maďarských vín atď. Z môjho hľadiska sú dôležité len témy a nie počet publikácií.

- Koľko času ste venovali cestopisu o Slovensku?

- Publikácia obsahuje nielen moje zážitky zo strednej školy, keď sme s triedou cestovali na výlety na Slovensko, ale aj dojmy z dnešných profesionálnych ciest. Myslím si, že k tomu, aby sme mohli zo srdca predstaviť jednu krajinu, potrebujeme k nej cítiť náklonnosť a jeden celý život. Nepíšem knihu o Číne, alebo o Havajských ostrovoch, lebo k nim nemám bližší vzťah. Nejde o to, že tieto krajiny alebo ich kultúra by ma nezaujímali, iba nie som schopný o nich písať. Píšem hlavne o tých krajinách, kde v susedstve Maďarov žijú priateľské susedské národy a kde sa stretávajú ich kultúry. Tomu rozumiem, to som prežil, to viem pochopiť, to mám v krvi (jedna moja stará mama bola Češka, druhá južná Slovanka) a v tej oblasti som doma. Preto sú Slovensko, Rumunsko, Chorvátsko, Rakúsko, Česko a južní Slovania v centre mojej pozornosti.

- Čím by ste sa radi zaoberali v budúcnosti?

- Momentálne ma zaujímajú naši južní susedia a veľmi ma lákajú Balkánske štáty. Rád by som písal o Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine, Macedónsku.

- Ďakujem za rozhovor.

(aszm)

Mozaika pre hutianskych veriacich

S vyše päťdesiatimi samostatnými a šesťdesiatimisiedmimi kolektívnymi výstavami v krajinách Európy i Ameriky sa môže pýšiť 72-ročný akademický maliar Tibor Nyilasi. V Kanade žijúci kestúcky rodák je mnohostranným výtvarníkom. Autorovi významných grafík, akvarelov, krajinomalieb a obrazov so sakrálnou tematikou nie je cudzia ani tvorba veľkých mozaikových diel. On sám za jedno zo svojich najvýznamnejších diel pokladá obraz na hlavnom oltári kestúckeho kostola - mozaiku zobrazujúcu legendu svätého Klementa.

Akademický maliar už vyše štyri desaťročia letné mesiace trávi v Kestúci-Kláštori, kde má chatu s malým ateliérom. Vlani v lete tu, pri základoch prvého kláštora pavlínov, prebiehali oslavy 700. výročia pápežského potvrdenia činnosti pavlínskej rehole. Pri tejto príležitosti katolícki farári pilíšskych obcí a poprední predstavitelia rehole pavlínov požiadali T. Nyilasiho o zhotovenie veľkého mozaikového obrazu, ktorý by zdobil katolícky kostol v Huti. Na návrh umelca mozaika bude znázorňovať udalosť, keď kráľ Belo IV. dáva do rúk zakladateľovi pavlínskej rehole Eusébiovi maketu kláštora s tým, aby ho dal vybudovať v pilíšskom lese, na mieste terajšej Hute.

Akademický maliar sa ešte vlani v lete pustil do zhotovenia mozaiky o veľkosti 150 krát 140 centimetrov. Pri práci používa v Pilíši, teda miestny prírodný kameň rôznej farby, ktorý si sám štiepi na ploské kamienky rovnakej veľkosti. Iba v prípade núdze používa materiál zo zahraničia, z Nemecka, Talianska a Slovenska. Obraz, ktorý bude umiestnený zvonku nad vchodom hutianskeho kostola, by podľa umelca mal byť hotový v lete tohto roku.

(bárkányi)

Tradičný ples v Slovenskom Komlóši

Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši, slovenské regionálne kultúrne stredisko a Organizácia komlóšskych Slovákov usporiadali 14. marca tradičný slovenský ples.

V preplnenej telocvični slovenskej základnej školy v mene organizátorov prítomných srdečne privítala predsedníčka OKS Anna Molnárová. Medzi pozvanými hosťami boli predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová, šéfredaktorka Ľudových novín Alžbeta Hollerová Račková, primátor mesta József Sztakó a delegácie Slovákov z Veľkého Bánhedešu, Pitvarošu a Ambrózu.

- Poriadanie slovenských plesov v Slovenskom Komlóši je dlhoročnou tradíciou. Naši predkovia si tiež robili tanečné zábavy, ktoré boli spojené vždy s prácou. Na jar, keď boli okopávačky, v lete, keď ukončili žatvu a na jeseň, keď polámali kukuricu. Takto oslavovali dokončenie prác. V zime sa schádzali na priadkach. Ženy si pri práci zaspievali a keď ich navštívili mládenci, tak aj zatancovali. Dnes tanečné zábavy usporadúvame iba preto, aby sme sa stretli a spolu sa zabavili. Na plese sa schádzame koncom zimy, okolo fašiangov. Každý rok netrpezlivo očakávame túto príležitosť, - dokončila svoj príhovor Anna Molnárová a popriala účastníkom veselú zábavu.

Chuť do tanca navodil tanečný súbor Komlóš pod vedením Veroniky Benkőovej, ktorý predniesol pôvabné slovenské tance. Dobre nacvičené choreografie, prekrásne ľudové kroje, nestrojená veselá nálada tanečníkov a komlóšsky marš na záver programu priam lákali do tanca. Na ten si však účastníci bálu museli troška počkať. Najskôr si vypočuli slovenské ľudové piesne v popovom štýle v podaní detského speváckeho súboru Harmónia. Žiaci slovenskej základnej školy pod vedením hosťujúcej učiteľky zo Slovenska Dagmar Kötelešovej prednesom menej známych slovenských detských a dobre známych ľudových piesní zožali obrovský potlesk. Publikum spievalo spolu s deťmi. Veselá nálada trvala aj počas vynikajúcej večere, po ktorej sa začala neviazaná zábava. Do tanca hrala kapela z Nadlaku. Účastníci plesu sa pri slovenských melódiách zabávali do skorého rána.

(aszm)

Veľká noc v rozhlase

Slovenská redakcia Maďarského rozhlasu pripravuje na Veľkú noc sviatočný program. Redaktorky rozhlasovej relácie V materinskom jazyku by sa tešili, keby sa poslucháči podelili s nimi o svoje zážitky spojené s veľkonočnými sviatkami. Očakávajú príspevky o tradíciách, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, ale gazdinky im môžu poslať recepty veľkonočných jedál alebo nápady na výzdobu sviatočného stola. Reláciu by oživili aj príspevky o veľkonočných programoch v našich školách. Pomocou spolupráce s poslucháčmi plánujú zostaviť sviatočný program, ktorý bude odvysielaný počas jarných sviatkov. Záujemcovia o spoluprácu sa môžu obrátiť na Slovenskú redakciu Maďarského rozhlasu, e-mailová adresa

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ,

telefónne číslo 06 62 554 803.

Predpôstne obdobie u gréckokatolíkov v Baňačke

Pôstne obdobie je dôležitý úsek liturgického roka, v ktorom nás Cirkev pozýva k obráteniu. U gréckokatolíkov je vážnosť tohto obdobia podčiarknutá aj tým, že mu predchádza predpôstne obdobie, zamerané na vnútornú obnovu veriaceho. Do predpôstneho obdobia patria štyri nedele s bohatým duchovným obsahom, o ktorom hovoria ich názvy: Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi, Nedeľa o márnotratnom synovi, Nedeľa mäsopôstna a Nedeľa syropôstna.

O význame duchovného poslania predpôstneho obdobia sme sa zhovárali s vedúcou Regionálneho strediska Slovenského osvetového centra CSS - Oblastného domu zemplínskych Slovákov, členkou Slovenskej menšinovej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom Annou Bačkaiovou z Baňačky.

- V Baňačke žijú gréckokatolíci, pobožní ľudia, ktorí si chránia, cenia a slávia svoje cirkevné sviatky a ľudové pobožnosti. Žiaľbohu, liturgia prebieha u nás v maďarčine, lebo nemáme po slovensky hovoriacich kňazov. Základné modlitby: Modlitbu Pána - Otčenáš, Anjelské pozdravenie - Zdravas´ Mária a modlitbu Svätého Ruženca sme sa naučili v našom zemplínskom nárečí. A, samozrejme, zachovali sme si aj naše chrámové piesne, ktoré sprostredkúva najmä Ženský spevácky zbor Rozmarín. Zbor je pravidelným organizátorom mariánskych osláv a aktivizuje sa aj počas rôznych cirkevných sviatkov, ako aj počas liturgických slávností v predpôstnom období, ktoré sa v tomto roku začalo 23. februára. Predpôstne obdobie súvisí s duchovnou prípravou na najväčší kresťanský sviatok - na Veľkú noc. Je to teda začiatok Svätej štyridsiatnice.

Na Mäsopôstnu nedeľu sa v evanjeliu proklamuje podobenstvo o poslednom súde. Pomenovanie má od toho, že v minulosti sa po nej veriaci začali pripravovať na prichádzajúci pôst - prestali jesť mäso. Po nej nasleduje Syropôstna nedeľa, ktorá je poslednou v predpôstnom období. V pondelok, 23. februára, sa u gréckokatolíkov začal Veľký pôst. Prvý deň bol spojený s prísnym pôstom, ktorý sa zopakuje na konci pôstneho obdobia na Veľký piatok. V pôstne dni, ktoré trvajú sedem týždňov, je zdržanlivosť od mäsitých a mliečnych jedál i od vajec. Počas pôstneho obdobia je vždy v stredu a v piatok zdržanlivosť od jedla a pondelok, utorok a štvrtok sú spravidla aliturgickými dňami. V stredy a piatky sa koná liturgia vopred posvätených darov.

V tomto období zvyčajne varíme rôzne pôstne jedlá: z lesných hríbov, zo zeleniny, rôzne omáčky, prívarky, cestoviny, ako napr. šúľance - nudle, knedlíky -gombóce, koláče z kysnutého cesta.

Na Syropôstnu nedeľu večer sa v našom chráme koná hlboký a dojímavý obrad vzájomného odpustenia a zmierenia medzi kňazom a veriacimi. Nie je to slávenie eucharistickej svätej liturgie, ale večierňa, pri ktorej veriaci prijímajú vopred premenené sväté tajomstvá Ježiša Krista a robia veľké poklony, líhajú si do prachu zeme.

Poznamenávame, že táto nedeľa sa aj preto volá Nedeľou odpustenia. Obrad pochádza zo starobylej palestínskej mníšskej praxe. V túto nedeľu mnísi vykonali obrad zmierenia a odchádzali na celý pôst púšte. Ich odchod pripomínal aj dôsledky hriechu - vyhnanie z raja.

Okrem iných špecifík Pôstneho obdobia u gréckokatolíkov spomenieme ešte modlitbu sv. Efréma Sýrskeho spojenú s poklonami, ktorú sa modlia v rámci modlitieb veľkopôstnej liturgie hodín. Obsahuje slová: „Pane a Vládca, daj, aby som poznal svoje hriechy a neodsudzoval svojho brata.“

V pôstnom období je päť pôstnych nedieľ, počas ktorých sa namiesto Liturgie sv. Jána Zlatoústeho slávi Liturgia sv. Bazila Veľkého.

- Tretia pôstna nedeľa sa volá krížupoklonná, lebo počas nej a v týždni po nej sa klaniame Kristovmu Svätému krížu. Kríže, ktoré sú v našom chráme, ozdobíme vencom rozmarínu a s nimi putujeme k prícestným krížom v našej osade. V dedine sú štyri kríže, pri ktorých sa modlíme Bolestný ruženec a spievame pôstne piesne. Po tejto nedeli mávame duchovné cvičenia a chodíme na spoveď, aby sme sa nielen telesne, ale aj duševne očistili.

Koncom pôstneho obdobia nasleduje Kvetná nedeľa, po ktorej sa začína Veľký týždeň. Veľký týždeň končí Veľkým štvrtkom, Veľkým piatkom, Veľkou sobotou a Veľkou nedeľou Paschy. Tieto dni sú bohaté na liturgické slávenia a prežívame ich v duchu príprav na veľkonočné sviatky, - porozprávala nám o príprave na veľkonočné sviatky u gréckokatolíkov Anna Bačkaiová z Baňačky.

Ildika Fúziková

Níža

Postieľky do škôlky, učebné pomôcky do školy

Školy v Níži (Nézsa) sa minulý rok úspešne uchádzali o podporu rôznych fondov. Pre materskú školu sa podarilo kúpiť nové postieľky. Na doterajších spávali ešte starí rodičia súčasných škôlkárov. K novým lôžkam kúpili aj novú posteľnú bielizeň, skrinky, poličky a iný nábytok, ale aj hračky, novú hojdačku, preliezačku a pod hojdačky gumenú dlažbu. Do konca mesiaca dostanú nížanskí škôlkári ďalšie nové hračky a nábytok. Grant mal hodnotu 1 690 000 forintov.

O granty sa vlani úspešne uchádzala aj základná škola - získala 2,5 milióna forintov. Nížanskí žiaci sa môžu tešiť novým laviciam, stolom a stoličkám, skriniam, projektorom a premietacím plátnam, počítačom, mapám, nástenným tabuliam k výučbe slovenského jazyka a literatúry. „Chceme dosiahnuť, aby sme v našej inštitúcii mali najnovšie prostriedky, ktoré pomáhajú deťom pri osvojovaní si poznatkov, preto aj v budúcnosti budeme využívať všetky možnosti uchádzania sa o granty,“ povedala riaditeľka školy Zuzana Kučerová.

(szp-ef)

Medzinárodný deň žien v Slovenskom dome v Sarvaši

Dňa 9. marca si členovia sarvašského slovenského spolku Vernosť pripomenuli tradičný Medzinárodný deň žien. Slovenský dom praskal vo švíkoch, lebo ho zaplnili slávnostne naladení účastníci, aby aj v týchto neľahkých časoch globálnej recesie prítomní muži galantne odovzdali kvety dnešným emancipovaným ženám.

Oslavy otvoril člen vedenia Juraj Ráďanský, ktorý srdečne privítal všetkých prítomných. V krátkom kultúrnom programe sa predstavili členky ženského speváckeho zboru pod vedením Edity Častvanovej, ktoré zaspievali niekoľko ľudových piesní. Potom Ján Ďurčík predniesol v mene prítomných pánov srdečné vinše určené dámam, do slovenčiny preložené básne Sándora Petőfiho a Ján Krajčovicz predniesol báseň Árpáda Tótha.

Nasledovalo príjemné posedenie - nechýbala dobrá nálada a chutné občerstvenie, o ktoré sa postarali Anna Franková, Eva Sklenárová, Annamária Gulyášová, Gabriella Kišová a Katarína Lešťanová.

Po transformácii spoločnosti tradícia osláv Medzinárodného dňa žien začala upadať, vytláčali ju nové sviatky, ako u nás predtým neznámy Deň Valentína. Posledné roky sa mi zdá, že tento za socializmu sprofanovaný sviatok vstáva z popola ako bájny Fénix a začína byť znova populárny. Možno by bolo zaujímavé si pripomenúť, že tradícia MDŽ má dlhé trvanie - už od prelomu 19. a 20. storočia. Dokonca 8. marca 1857 ženy, zamestnankyne textiliek, v uliciach New Yorku demonštrovali za zlepšenie neľudských pracovných podmienok a za zvýšenie platov. V marci 1908 už ulicami toho istého amerického mesta pochodovalo 15 000 žien a okrem sociálnych požiadaviek žiadali aj zaručenie volebného práva pre ženy. Prvý Medzinárodný deň žien vyhlásili členky Socialistickej strany Ameriky na 28. február 1909. Avšak termín 8. marec, ako my dnes MDŽ oslavujeme, sa zrodil v Rusku, keď davy rozhorčených žien s heslom Chlieb a mier 23. februára 1917 žiadali ukončenie vojny a všeobecné nepokoje potom prerástli do známej februárovej revolúcie. 23. február je podľa nášho kalendára 8. marec. Ruský cár Mikuláš II. abdikoval 25. februára 1917 a vytvorila sa dočasná vláda, ktorá uzákonila všeobecné volebné právo aj pre ženy. Roku 1975 OSN rozhodla o usporadúvaní spomienkových akcií, ktoré nie sú zamerané len na spomenuté historické udalosti, ale aj na súčasnosť, lebo aj v súčasnom modernom svete sú ešte milióny žien, ktorým sú odopierané základné ľudské práva.

Dagmar Králiková

Boli sme v lyžiarskom tábore...

Naša škola, Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe, každý rok organizuje lyžiarsky výcvik. Aj túto zimu sme nasadli v Čabe do mikrobusu a niekoľkých áut a smerovali sme na Slovensko. Cieľom našej cesty bola Skalka, ktorá leží neďaleko Kremnice. Tento kraj je skutočným lyžiarskym rajom. Profesionálom i začiatočníkom poskytuje rovnako vhodné podmienky na zábavu. Všeobecná predstava o tom, že lyžovanie je šport zámožných, je mylná. Na tomto mieste ceny asi odolávajú inflácii, s malým šetrením si môžu tábor dovoliť všetci a navyše sa nemusia starať o výstroj, lebo všetko im môže požičať škola.

Prečo ľúbime lyžiarske tábory?

Nuž v prvom rade kvôli lyžovačke. Tento fantastický šport musí aspoň raz v živote vyskúšať každý. Človek zažije slobodu vtedy, keď sa prudko skĺzne dolu úbočím a zmocní sa ho pocit, že prekrásna príroda okolo je mohutnejšia a nádhernejšia než ľudia. Aj v tomto roku sme mohli týždeň prežívať feeling „späť do divočiny“ a pri niektorých situáciách hladina nášho adrenalínu hodne stúpla.

Druhý dôvod, prečo radi chodíme na Slovensko, je ten, že sa môžeme cvičiť v slovenčine (nielen tej literárnej, ale i hovorovej), veď ako inak by sme sa vedeli dorozumieť s naším okolím.

Treťou príčinou sú ľudia. Doprevádzajú nás takí učitelia a dospelí, ktorých máme radi a ktorí nám dôverujú. Počas tábora bývame v chate s viacerými izbami, asi 10 metrov od lyžiarskych zjazdoviek. Varíme si sami. Je to dobrá skúsenosť pre nás mladších. Učíme sa samostatnosti. Vedľajšie nie je ani to, že tam robia najlepšie varené víno na svete. Vlekári a biletári sú veľmi korektní, vždy nás pozdravia, správajú sa k nám ako starí známi.

Skupina je veľmi dobrá, starší a skúsenejší pomáhajú mladším a dávame na seba pozor. Tam vždy vládne dobrá nálada, ľudia sú srdeční. Tradičné sú kartové hry trvajúce do polnoci, či kolektívne pozeranie filmov. Ešte na jednu tradíciu lyžiarskych nesmiem zabudnúť. Chlapci nás s dennou pravidelnosťou dôkladne vykúpu v snehu. My sa, samozrejme, s väčším či menším úspechom pokúšame odrážať tieto útoky.

... a už teraz sa tešíme na ten nasledujúci.

Šára Hajtmanová,

študentka 11. triedy

Granty z intervenčného fondu

Sekretariát štátneho tajomníka pre menšinovú a národnú politiku Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky uverejnil vyhlásenia a podporovaní národných a etnických menšín žijúcich v MR zo štátneho rozpočtu na rok 2009. Sekretariát mieni podporovať posilnenie a rozvíjanie systému inštitúcií, slúžiacich kultúrnej autonómii národností. Menšinové samosprávy sa môžu uchádzať o podporu na prevádzku, resp. rozvoj kultúrnych, výchovno-vzdelávacích a vedeckých inštitúcií, ktoré založili, resp. prevádzkujú samostatne alebo spolu s inými organizáciami. Je možnosť uchádzať sa aj o podporu na založenie takýchto inštitúcií, alebo na prevzatie celoštátnych, resp. regionálnych menšinových inštitúcií. Nárok o podporu treba podať ako samostatnú žiadosť. Výpis je uverejnený na adrese

http://nek.gov.hu/data/files/136931370.doc.

Sekretariát vypísal súbeh na podporu z intervenčného a koordinačného fondu. Granty môžu použiť v prvom rade menšinové non-profitové organizácie, inštitúcie a samosprávy na odstránenie prevádzkových problémov, spôsobených objektívnymi príčinami. V zvlášť opodstatnených prípadoch je možnosť uchádzať sa aj o financovanie podujatí, ktoré sú pre danú národnosť mimoriadne dôležité a nemožno ich financovať z iných zdrojov. Podrobný výpis s uvedením orgánov, inštitúcií, organizácií, nadácií a spolkov, ktoré sa môžu uchádzať o podporu, ako aj formulár si možno stiahnuť zo stránky www.nek.gov.hu. Žiadosti je možné podávať priebežne, ale najneskôr do 1. novembra 2009.

Súbehy Verejnej nadácie

pre národné a etnické menšiny v Maďarsku

Podpora pre celoštátne tlačené orgány

Uchádzať sa môžu tie samosprávy a vydavateľstvá, ktoré nadácia podporila aj v roku 2007 a ktoré podporu riadne vyúčtovali, v predošlom roku vydávali noviny podľa predpisov uvedených v zmluve a nemajú dlhy voči verejným orgánom.

Termín zaslania prihlášok poštou: 31. marca 2009.

Termín odovzdania prihlášok osobne: 31. marca do 16.00 hod.

Rozhodnutie o udelení podpory vynesie kuratórium v apríli.

Súbeh pre kultúrne a náboženské programy v materinskom jazyku

Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypísala tohoročný súbeh na podporovanie činnosti zameranej na zachovanie a rozvíjanie kultúry a identity národných a etnických menšín v cieľovom tematickom okruhu Kultúrne a náboženské programy v materinskom jazyku. O podporu sa môžu uchádzať zaregistrované združenia, ako aj hospodárske spoločnosti, živnostníci a fyzické osoby. Podmienkou súbehu je, že kultúrne i religiózne programy, ako i programy zamerané na zachovanie tradícií, budú prebiehať v materinskom jazyku. Pri vypracovávaní projektov treba dbať na podrobné odôvodnenie žiadosti. Maximálna výška podpory je 120 000 Ft, ale v prípade multiprojektov môže byť až 300 000 Ft. Grant možno žiadať na programy, ktoré sa uskutočnia v termíne od 1. marca do 31. decembra 2009. Prihlášky treba zaslať do 6. apríla. Rozhodnutie o udelení podpory vynesie kuratórium v máji.

Detské a mládežnícke tábory materinského jazyka, resp. národnostnej vzdelanosti

Podporu možno žiadať na národnostné tábory v materinskom jazyku zamerané na kultúru, resp. náboženstvo, ktoré sa budú konať od 1. marca do 31. decembra 2009. Podmienkou udelenia grantu je používanie materčiny, tábor musí trvať minimálne 7 dní, musí mať minimálne 20 účastníkov vo veku od 6 do 32 rokov. Udelené granty budú maximálne 200 000 Ft (do 50 účastníkov) a 400 000 Ft (nad 50 účastníkov).

Termín zaslania prihlášok: 6. apríla.

Rozhodnutie: v máji.

Divadelná činnosť v materinskom jazyku

Do tohto okruhu patrí vytvorenie divadelných inscenácií v materinskom jazyku a ich predvedenie, ako aj odborné nadstavby a stáže. Pri hodnotení bude kuratórium zohľadňovať počet členov súboru, repertoár, dejisko skúšok a ich pravidelnosť, hosťujúcich hercov, hosťujúcich režisérov, ako aj doterajšiu činnosť a očakávané príjmy súboru. Prihlášky treba odovzdať do 6. apríla, k vyhodnoteniu dôjde v máji. Maximálne možno udeliť 350 000 Ft.

Vydávanie kalendárov a vytvorenie a prevádzkovanie internetových portálov v materinskom jazyku

Činnosti, na ktoré možno získať granty v tomto tematickom okruhu:

- vydanie kalendárov pripravených do tlače, ktoré budú financované dodatočne.

- vytvorenie a prevádzkovanie vlastnej webovej stránky.

Termín podania prihlášok, ktoré budú vyhodnotené v máji, je 6. apríl. Udeliteľná suma max 380 000 Ft.

Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si možno osobne vyzdvihnúť v kancelárii verejnej nadácie na Ul. 6. októbra č 17, I. poschodie, resp. stiahnuť z internetovej adresy: www.mnekk.hu. Na tejto webovej stránke nájdete aj ďalšie informácie o súbehoch.

Súbeh CSS na miesto riaditeľa

slovenskej školy v Sarvaši

Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS) vypisuje súbeh na miesto riaditeľa Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši.

Podmienky:

Univerzitný diplom, 5 rokov odbornej praxe a znalosť slovenského jazyka na najvyššom stupni. Uprednostňuje sa uchádzač, ktorý má diplom „vedúci verejného školstva“.

Poverenie platí na 5 rokov (od 1. augusta 2009).

K súbehu treba pripojiť:

Odborný životopis, výpis z registra trestov, program a predstavy o vedení inštitúcie a kópiu potvrdení o vzdelaní.

Súbeh treba poslať do 14. apríla 2009 na adresu: Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapest, Fadrusz u.11/A; tel.: 06 1 466 9463; email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Výzva CSS

Vyznamenanie „Za našu národnosť“

Celoštátna slovenská samospráva aj v tomto roku plánuje udeliť vyznamenanie „Za našu národnosť“ maximálne trom osobám a kolektívom, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania.

Návrh na udelenie vyznamenania môžu predložiť:

• členovia a volené zbory CSS,
• miestne a teritoriálne slovenské samosprávy,
• registrované slovenské občianske organizácie v Maďarsku.

Návrh v slovenskom jazyku musí obsahovať:

• presné údaje osoby alebo kolektívu,
• podrobný opis a hodnotenie činnosti, ktorá je predpokladom na udelenie vyznamenania.

Návrh treba odoslať na adresu úradu CSS (1114 Budapešť, Fadruszova ul. 11/A) do 24. apríla 2009. Návrhy vyhodnotí odborný výbor CSS, vyznamenanie udelí Valné zhromaždenie CSS a odovzdá predseda CSS v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku v Dabaši-Šáre 4. júla 2009.

Súbeh Verejnoprospešnej nadácie ZSM Lipa

Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Lipa vypisuje súbeh na podporovanie slovenskej kultúrno-osvetovej činnosti, podporovanie doškoľovania pedagógov a ich štúdia na získanie druhého diplomu z jazyka slovenského, zabezpečenie názorných pomôcok pre výučbu slovenského jazyka, vytvorenie slovenského národnostného prostredia (galérie osobností slovenského národnostného života v Maďarsku) a na podporovanie vydavateľskej činnosti.

Finančnú podporu poskytla vláda Slovenskej republiky.

Maximálna výška poskytnutej podpory na jeden projekt: 250 000 Ft.

Termín zaslania slovensky písaných súťažných prác: do 26. apríla 2009.

Rozhodnutie kuratória: 15. mája 2009

Do súbehu sa môžu prihlásiť:

• spoločenské organizácie,
• miestne a regionálne slovenské samosprávy, školy a materské školy.

Cieľ: Zachovávanie slovenských kultúrnych hodnôt, podpora výchovno-vzdelávacej činnosti a záujmovo-umeleckej činnosti.

Uprednostňujú sa

• programy, ktoré prebiehajú v slovenskom jazyku,
• programy slúžiace na zachovanie slovenského jazyka a oživovanie slovenských tradícií,
• súbehy podané občianskymi organizáciami a spolkami.

Povinné prílohy:

• plán činnosti na rok 2009,
• podrobný rozpis projektu,
• presný rozpočet.

Upozornenie!

Na pomoc uvádzame webové stránky slovenských firiem zameraných na výrobu a distribúciu učebných pomôcok:

• Katalóg učebných pomôcok pre materské, základné a stredné školy: www.ucebnapomocka.sk.
• Katalóg výučbového softvéru: www.silcom-multimedia.sk.
• Katalóg softvéru pre školy: www.terasoft.sk.
• Didaktické pomôcky: www.legalsoft.sk.
• Katalóg školských pomôcok: www.alexpomocky.sk.
• Ďalej: www.orbispictus.sk, www.malovanky.sk, www.naj.sk.

Informácie:

Monika Szabová

tel: 06 30 8223878

Žiadosť o podporu treba zaslať na (pripojenom)

Tlačive pre žiadosť o finančnú podporu na rok 2009.

Tlačivo pre žiadosť o finančnú podporu na rok 2009

Žiadateľ (organizácia):..................................................................................

Adresa:........................................................................................................

Organizačno-právna forma:...........................................................................

Počet členov organizácie:..............................................................................

Telefón / Fax:....................................... Email:.............................................

Číslo účtu:....................................................................................................

Názov a adresa banky:.................................................................................

Štatutárny zástupca žiadateľa (meno a priezvisko):........................................

Telefón:.............................................. Email:.............................................

Kontaktná osoba (meno a priezvisko):.........................................................

Adresa kontaktnej osoby:............................................................................

Telefón:.............................................. Email:............................................

Názov projektu:..........................................................................................

Autor projektu:...........................................................................................

Stručný popis projektu:.............................................................................

...................................................................................................................

...................................................................................................................

...................................................................................................................

...................................................................................................................

...................................................................................................................

Plánovaný termín programu:......................................................................

Celkový rozpočet projektu:.......................................................................

...................................................................................................................

Požadovaná výška finančnej podpory:......................................................

Vlastný finančný príspevok:......................................................................

Podpis štatutárneho zástupcu

Pečiatka žiadateľa

Dátum