Ľudové noviny č. 24

Ku Dňu učiteľov

„Obyčajný učiteľ učí. Dobrý učiteľ vysvetľuje.

Vynikajúci učiteľ demonštruje. Veľký učiteľ inšpiruje.“

William Arthur Ward

Vážení pedagógovia!

Dovoľte mi zablahoželať Vám k Vášmu sviatku - ku Dňu učiteľov. Želám Vám veľa zdravia, lásky, trpezlivosti a odhodlania, aby ste naďalej pomáhali uskutočňovať vznešený cieľ - vychovať vzdelaných a dobre pripravených ľudí - aj tých našich, slovenských.

Ján Fuzik

predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy

Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti

Poéziou pozdravili deti a pedagógov

- Som nesmierne rada a som hrdá na svoje bývalé žiačky - Evu Fábiánovú a Karolu Klauszovú, ktoré sú hlavnými aktérkami dnešného milého podujatia. Evička Fábiánová bola členkou krúžku slovenčiny, v ktorom sme sa zaoberali aj poéziou a kde sa zrodili jej prvotiny. Po čase sa zrodila jej prvá básnická zbierka pod názvom Na margo slov, - povedala bývalá učiteľka budapeštianskej slovenskej školy Paula Dudášová účastníkom stretnutia detí a pedagógov v Károlyiho kaviarni pri Literárnom múzeu S. Petőfiho, ktoré zorganizovala 27. mája Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti. Na tradičnom stretnutí sa zúčastnili kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Ildika Klauszová Fúziková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, bývalí učitelia budapeštianskej slovenskej školy, Slováci žijúci v V. obvode a v hlavnom meste.

- Náš poslanecký zbor nie náhodou usporiadal stretnutie v tejto kaviarni, kde dodnes vládne literárny duch, veď na tomto mieste sa stretávali významní maďarskí básnici a spisovatelia. Nie náhodou som pozvala medzi nás poetku Evu Fábiánovú, veď naše životné dráhy sa prelínajú, - povedala po zdravici predsedníčka Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti Karola Klauszová. - Spolu sme študovali v budapeštianskej slovenskej škole od prvej triedy základnej školy až po maturitu. Potom sme pokračovali v štúdiách na Univerzite Komenského v Bratislave, kde sme študovali žurnalistiku. Obe pracujeme ako novinárky a obe máme dvoch synov. Ibaže Evička sa stala aj poetkou, píše krásne básne, s ktorými sa dnes môžete zoznámiť, - povedala K. Klauszová a odovzdala slovo tretiačkam budapeštianskej slovenskej školy Sofii Toporovej a Viktórii Vargovej, ktoré básničkami pozdravili učiteľov.

Eva Fábiánová sa najskôr poďakovala slovenskej samospráve, že ju pozvala na toto stretnutie, na ktorom sa zúčastnili najmä bývalí učitelia budapeštianskej slovenskej školy. Zároveň sa poďakovala svojej bývalej učiteľke Paule Dudášovej, ktorá v rámci literárneho krúžku podporovala talentované deti a usmerňovala aj jej prvé pokusy. V tomto krúžku začala písať svoje prvé básne, na ktoré je dodnes hrdá. Potom pani Eva predstavila prítomným svoju rodinu, rodičov, ktorým ďakuje za to, čo doposiaľ dosiahla v súkromnom živote, ale i v práci a literárnej tvorbe. Zmienila sa aj o svojich školských rokoch, o tom, čo znamená pre ňu slovenčina, ako píše a tvorí. Medzitým predniesla svoje básne.

V druhej časti stretnutia sa rozvinula čulá diskusia, Eva Fábiánová ochotne a pohotovo odpovedala na otázky prítomných. Stretnutie sa skončilo pohostením.

(fúziková)

Na prvom mieste jazyk

Diskusný deň o menšinách v Novohrade

Samospráva Novohradskej župy usporiadala koncom mája v poradí druhý diskusný deň o menšinách. Ako povedal na úvod hlavný notár župy László Barta, povzbudení vlaňajšími priaznivými odozvami sa na fórum rozhodli pozvať čo najširší okruh zainteresovaných - vedúcich menšinových samospráv župy, župných inštitúcií, predstaviteľov štátnej správy i policajného zboru. V zasadacej sále Župného domu sa na fóre zišli okrem predstaviteľov pozvaných inštitúcií a členov župného zhromaždenia zástupcovia slovenskej a rómskej minority. Do Šalgótarjánu zavítal aj zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik a zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová.

Ako prvá sa ujala slova predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Katarína Plevová, ktorá podala prehľad o hlavných cieľoch a o činnosti samosprávy od jej založenia. Za prvoradý cieľ si zbor vytýčil pestovanie slovenského jazyka a riešenie úloh súvisiacich s jeho vyučovaním. Zmapoval situáciu v oblasti školstva, pretože si uvedomil, že ak zanikne výučba jazyka, postupne zanikne aj 24 slovenských národnostných obcí, v ktorých pôsobí 21 slovenských samospráv. So zámerom vypracovať koncepciu výučby slovenského jazyka v Novohradskej župe bol vytvorený 9-členný pedagogický poradný zbor na čele s Katarínou Völgyesiovou Pribišanovou. Zbor v týchto dňoch predložil samospráve dokument, ktorý samospráva v najbližšej budúcnosti prerokuje a schváli. Na okraj problematiky poznamenala, že zakladanie školských združení je prijateľné iba v tom prípade, ak bázovou školou bude inštitúcia, v ktorej sa vyučuje slovenčina. Prax totiž potvrdzuje, že po zániku škôl, kde sa vyučuje slovenčina, sa deti rozpŕchnu a prestanú sa učiť po slovensky. Preto si župná slovenská samospráva vytýčila za cieľ záchranu škôl v Lucine a Šámšonháze, k čomu požiadala o pomoc predsedu župnej samosprávy, zástupcu riaditeľstva pre menšinové záležitosti a CSS. V týchto obciach usporiadala vlani a v tomto roku pracovné stretnutia učiteľov spojené s ukážkovými hodinami, ktoré mali pozitívnu odozvu. Samospráva podporuje aj veľké slovenské podujatia, ktoré sa konajú v župe, ako sú národnostné stretnutie v Banke alebo župný národnostný deň. Bohatý kultúrny život majú všetky obce, ktorým pomáha odbornými doškoľovaniami pre vedúcich detských a dospelých skupín, na ktoré finančne prispieva aj Verejnoprospešná nadácia ZSM Lipa. K. Plevová s radosťou konštatovala, že tri miestne slovenské samosprávy získali na svoju činnosť v rámci diferencovaného financovania samospráv maximálnu sumu 485 080 Ft a za veľký úspech označila aj rozvetvenú spoluprácu so župou, miestnymi samosprávami, regionálnym osvetovým strediskom a cirkvami. Zároveň oznámila, že od 21. júna sa v Teranoch uskutoční tradičný ekumenický biblický tábor a začiatkom júna v Dolných Peťanoch druhé stretnutie detí, ktoré sa učia slovenský jazyk. Na záver svojho prejavu sa zmienila o potrebe zabezpečenia parlamentného zastúpenia menšín, ktoré – ako povedala – v susedných krajinách už vyriešili, a pozvaných hostí požiadala o informácie o Fóre národností, resp. o programe starostlivosti o talenty CSS.

Predseda Slovenskej samosprávy v Šalgótarjáne a poslanec župnej samosprávy Ferdinand Egyed v súvislosti s problémami školstva uviedol, že tie sa prehĺbili po roku 1990, keď školy prešli do kompetencie samospráv a nastal zároveň pokles počtu detí a financií. V súčasnosti fungujú vyššie ročníky základných škôl už iba v šiestich novohradských obciach, pričom pravdepodobne v Novohrade a Kirti zaniknú. Prízvukoval, že v tejto situácii je dôležité hľadať možnosť združovania medzi slovenskými obcami a označil za dôležité skvalitnenie výučby slovenčiny, aby budúce pracovné sily ovládali jazyk, ktorý umožňuje komunikáciu s okolitými slovanskými národmi.

Poslanec župného zhromaždenia Szilárd Szomora navrhol iniciovať modifikáciu menšinového a školského zákona v tom zmysle, aby právo veta menšinových samospráv platilo aj pri vytváraní združení. V mene Organizácie novohradsko-hevešských Slovákov a regionálneho strediska vo Veňarci sa prihovorila Terézia Nedelická, ktorá informovala o kultúrnej oblasti. Ako povedala, vo všetkých osadách pôsobia spevácke zbory, slovenské kluby, organizácie ZSM, samosprávy a funguje aj regionálne stredisko Slovenského osvetového centra. Ich cieľom je získavanie prostriedkov na slovenskú kultúru a zachovávanie tradícií. Potom sa ujal slova Anton Paulik, ktorý označil informácie získané na fóre za užitočné. V súvislosti s parlamentným zastúpením menšín poznamenal, že v tomto volebnom cykle nevidí šancu na prijatie zákona ani napriek konštatovaniu Ústavného súdu, že odkladaním záležitosti parlament porušuje Ústavu MR. Na prechodné obdobie iniciovala predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová zriadiť Fórum národností, v ktorom sú zastúpení predsedovia celoštátnych samospráv 13 minorít. Nie je to parlamentné zastúpenie, fórum však umožňuje, aby sa predstavitelia menšín zúčastňovali a vystupovali na zasadnutiach všetkých parlamentných výborov. Podľa slov A. Paulika nie je šanca v tomto cykle ani na modifikáciu menšinového zákona, a to napriek tomu, že odborná pracovná skupina skúma jeho nedostatky a možnosti vylepšenia. V súvislosti so školstvom vyhlásil, že v kruhu Slovákov nie je ďalší príklad toho, že by sa menšinová samospráva venovala tejto otázke, a to napriek tomu, že bez perspektívneho uvažovania dôjde k postupnému odumretiu systému. Otázka školy v Lucine a jej plánovaného rozvoja inak figuruje aj medzi témami slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre záležitosti menšín. Je vo fáze prípravy projektovej dokumentácie, na ktorú žiadali dotáciu, pričom rozhodovanie o pridelení dotácie komplikuje, že nie sú k dispozícii informácie o tom, či na realizáciu projektu budú financie v dvojročnom regionálnom rozvojovom programe pre severné Maďarsko. V súvislosti s navrhovaným prevzatím školy CSS A. Paulik uviedol, že tá môže preberať inštitúcie s regionálnym alebo celoštátnym významom a upriamil pozornosť na okolnosť, že CSS aj v súčasnosti patrí medzi samosprávy prevádzkujúce najviac inštitúcií.

Ako uviedla úvodom svojho vystúpenia Etelka Rybová, na tomto fóre sa tiež zúčastňuje prvýkrát. V oblasti školstva aj CSS pociťuje potrebu konať, preto sa rozhodla založiť verejnoprospešnú nadáciu, ktorej cieľom je podnecovať žiakov základných škôl, aby pokračovali v štúdiu na dvoch slovenských gymnáziách. Do programu starostlivosti o talentované deti sa zapojili doteraz z Novohradu dve deti, ktoré už študujú na slovenskom gymnáziu v Budapešti. V kuratóriu nadácie pôsobí z Novohradskej župy Zuzana Bánová. Konkrétne údaje o pripravovanej koncepcii rozvoja školstva sa nám síce zatiaľ nepodarilo získať, ale dozvedeli sme sa, že po odchode slovenskej učiteľky materskej školy v Šámšonháze si našli učiteľku z Lučenca, s jej zamestnaním však mikroregionálne združenie prevádzkujúce škôlku nesúhlasilo, preto v súčasnosti nemajú slovenčinárku.

Ako užitočný označil diskusný deň aj predseda Valného zhromaždenia Novohradskej župy Zsolt Becsó, pričom vyjadril poľutovanie, že na fóre sa menej hovorilo o úspechoch, na ktoré môžu byť pyšní. Za veľký úspech a zároveň možnosť označil, že 23 programov Operatívneho programu pre cezhraničnú spoluprácu sa bezprostredne týka Novohradskej župy. Spomedzi úspešných projektov vyzdvihol Novohradský folklórny festival, Geopark Novohrad-Nógrád a rozvetvenú spoluprácu medzi Banskobystrickým krajom a Novohradskou župou. V rámci programu partnerských miest sa pripravujú projekty v najrôznejších oblastiach – napr. múzeá či médiá, z ktorých môže profitovať aj slovenská menšina. V záujme toho, aby ľudový pamiatkový dom v Banke mohol v budúcnosti dôstojne reprezentovať slovenskú ľudovú kultúru, požiadal o pomoc aj CSS. Navrhol zaradiť ho do operatívneho programu, pretože, ako povedal, nosí v sebe viacero možností, v súvislosti s ktorými by uvítal návrhy a nápady. Slovenskej samospráve ponúkol na zviditeľnenie spoločný virtuálny priestor, ktorý poskytuje stránka nograd.hu, prevádzkovaná župnou samosprávou. Zároveň ponúkol deťom slovenskej a rómskej národnosti po 40 miest v tábore na 3-4 dni koncom augusta - začiatkom septembra, pričom stravu a ubytovanie bude hradiť župa a o náplň tábora pre slovenské deti sa postará slovenská samospráva. Predstaviteľov slovenského zboru požiadal, aby pripravili pre župnú samosprávu materiál, na základe ktorého môže ešte v júni osloviť kompetentné ministerstvo v záujme riešenia problému školy v Lucine. Slovenská samospráva má predložiť aj návrh na zapojenie sa do štipendijného systému pre vysokoškolákov, ktorého celkový rámec činí 10 miliónov forintov. Organizátori a účastníci fóra sa rozišli s odhodlaním, že v užitočnej iniciatíve budú pokračovať.

Alžbeta Račková

Príjemné popoludnie s Bukovinkou z Braväcova

Regionálny slovenský deň v Čabačude

Slovenská samospráva a Slovenský spolok v Čabačude v spolupráci so Slovenským regionálnym osvetovým strediskom v Sarvaši usporiadali 30. mája v čabačudskom kultúrnom dome Regionálny slovenský deň, v rámci ktorého sa popri miestnych kultúrnych telesách s veľkým úspechom predstavil folklórny súbor Bukovinka z obce Braväcovo.

Početní účastníci stretnutia, vrátane členov slovenských volených zborov a občianskych organizácií regiónu, si pred pestrým kultúrnym programom s veľkým záujmom prezreli miestnohistorickú výstavku inštalovanú v predsieni kultúrneho domu. „Dnes máme dvojnásobný sviatok, keďže oslavujeme aj 85. výročie založenia našej osady,“ konštatovali pred vystúpeniami hostitelia, ktorí medzi hosťami privítali o. i. predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, starostu veľkoobce Čabačud Jánosa Frankóa a predsedníčku Slovenskej samosprávy Békešskej župy Dr. Helenu Čičeľovú.

Kolo predstavení amatérskych umeleckých skupín roztočila skupina recitujúcich, spievajúcich a tancujúcich žiakov nižších ročníkov miestnej Základnej školy Á. Treforta. Po takmer štvrťstoročnej prestávke tu pred tromi rokmi znovu zaviedli výučbu slovenského materinského jazyka (rodičov, či skôr starých rodičov prevažnej väčšiny dnešných školákov). Riekanky, básničky a pesničky žiaci nacvičili so svojou učiteľkou Emese Hruškovou Hajdúovou, nádejne sa rozvíja ich slovná zásoba a majú na naše pomery vyslovene dobrú výslovnosť. Bolo v tom čosi symbolické, že na javisku ich vystriedali predstavitelia staršieho pokolenia. Nemohli sme si totiž neuvedomiť, nakoľko nám chýba (nielen tu a nielen teraz) akoby pre našu Slovač stratená stredná generácia. Čabačudská skupina ľudových spevákov pôsobí od r. 1997, udržiava miestne slovenské folklórne tradície a pod vedením manželského páru Majorovcov dosahuje pekné výsledky, napríklad strieborný a zlatý stupeň na kvalifikačných súťažiach.

Folklórny súbor Bukovinka z obce Braväcovo (na Slovensku, pri Brezne) pre našu dolnozemskú Slovač objavil predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán. Šťastný výber spoluorganizátora slovenského dňa prítomní nestačili chváliť, mnohým sa ani nechcelo veriť, že ide o súbor z dedinky na južných svahoch Nízkych Tatier, v ktorej žije iba 750 obyvateľov. Pôsobivý celovečerný program autentických ľudových piesní, tancov a hudby hostia štýlovo nazvali „Pozdrav z rodného kraja“. Súbor Bukovinka (1998) nadviazal na činnosť rovnomenného zoskupenia, ktorý r. 1960 zanikol. Jeho repertoár, ktorý choreograficky spracoval umelecký vedúci kolektívu Ing. Marek Pôbiš, ponúka pestrú zmes tanečných čísiel z Bielych Handlí, Horehronia a Podpoľania. Súčasťou súboru sú ľudová hudba, ženská a mužská spevácka skupina, ktoré sa okrem sprevádzania tanečných čísiel prezentujú aj samostatne.

Príjemné popoludnie v Čabačude sa skončilo chutnou večerou a veselou zábavou, na ktorej do tanca hrali miestni muzikanti Jozef Major a Andrej Horváth.

(fuhl)

Súťaž vín pilíšskych slovenských osád v Číve

Spolok pivničnej osady v Číve (Piliscsév) usporiadal pri príležitosti Dňa sv. Urbana v poradí štvrtú Súťaž vín pilíšskych slovenských osád. Vzorky mohol nominovať každý vinár s bydliskom v pilíšskom regióne, gazdovia, ktorí majú vinice v tomto kraji, ako aj obyvatelia spriatelených osád pilíšskych Slovákov. Ďalšou, už tradičnou podmienkou bolo, aby z nominovanej vzorky mal súťažiaci aspoň 50 litrov.

Účastníkov slávnostného vyhlásenia výsledkov súťaže v preplnenom čívskom kultúrnom dome privítali predstavitelia spolku miestnych vinárov Attila Herczeg a František Legény. Starosta Veľkého Lapáša Andrej Zurbola so svojou početnou delegáciou súťažiacich vinárov prekvapil hostiteľov, daroval im vzácnu príležitostnú drevorezbu a bábiku v slovenskom kroji. Čívska starostka Mária Nagyová poukázala na príkladné zomknutie síl priaznivcov súťaže, Spolku pivničnej osady, miestnych občianskych iniciatív a štedrých sponzorov. Súťažiacich vinárov pozdravil aj predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka a odovzdania ocenení sa aktívne zúčastnila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy v Číve Mária Voderaczká.

V tohoročnej súťaži sa o vavríny uchádzalo 67 vinárov so 129 vzorkami vín zo siedmich pilíšskych osád (Moďoróšu, Annavölgyu, Šárišápu, Dorogu, Kestúca, Santova a Čívu) a z Veľkého Lapáša (zo Slovenska). Predsedom desaťčlennej degustačnej komisie bol najznámejší vinár pilíšskeho regiónu Károly Gimeskövi z Kestúca, ktorý pri vyhlásení výsledkov si zažartoval so známymi a menej známymi paralelami medzi vínami a ženami. Vinári nominovali do súťaže 77 vzoriek bieleho, 42 červeného vína a 10 vzoriek rosé. Zlatú medailu získalo 19, striebornú 44 a bronzovú 43 vín. Absolútnou víťazkou súťaže sa stala Mária Viteková Šitkuová zo Šárišápu, ktorá so svojim trojročným Cabernet sauvignon barrique nielenže vyhrala Veľkú zlatú medailu a zároveň získala ocenenie za najlepšie červené víno, ale zožala vavríny aj za najlepšie biele víno súťaže - Sauvignon blanc, ročník 2007. O najlepšie rosé sa tento krát postaral Čívan Ladislav Faragó s vlaňajším burgundským. Pod titul Najlepšie víno zo Slovenska sa podpísal Alfonz Šrank s Rulanským bielym - burgunským, ročník 2008.

Stretnutie v čívskom kultúrnom dome sa skončilo chutnou večerou a veselým vinárskym plesom. Vinohradníci a vinári sa druhý deň zhromaždili na slávnosti pri soche svojho patróna sv. Urbana. Po kultúrnom programe tu došlo k slávnostnému odovzdaniu a posväteniu vlajky Spolku pivničnej osady v Číve.

(fuhl)

Jobbik v Európskom parlamente

Prekvapením nedeľňajších volieb do Európskeho parlamentu bola veľká podpora radikálnej pravicovej mimoparlamentnej strany Jobbik. Hlasovania sa zúčastnilo 36,28 % voličov, čo je síce menej ako v roku 2004, ale napriek tomu prevyšuje účasť v susedných krajinách. Najúspešnejšou stranou bola Fidesz - KDNP, ktorá získala 56,37 % hlasov, vďaka čomu bude disponovať 14 z 22 maďarských mandátov v Európskom parlamente. Za vládnu Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) hlasovalo 17,37 % voličov, čo postačuje na 4 mandáty. Jobbik získal 14,77 % - 3 mandáty, kým zvyšný jeden mandát bude patriť Maďarskému demokratickému fóru (MDF). Nebude mať poslanca v Európskom parlamentu liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), za ktorý hlasovalo iba 2,16 %, ktorý dostal dokonca menej hlasov ako nové hnutie LMP-Humanista Párt (2,6 %). Robotnícka strana získala 0,96, a Maďarské rómske fórum (MCF) 0,47 %.

Na Slovensku zvíťazil vládny SMER

V sobotňajších voľbách do Európskeho parlamentu podľa neoficiálnych výsledkov vládny Smer-SD premiéra Roberta Fica obsadí v EP päť kresiel, opozičné faktory Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ-DS), Strana maďarskej koalície (SMK) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) po dve, a Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenská národná strana (SNS) po jednom. Smer-SD podporilo 32,1 % voličov, SDKÚ-DS 16,98 %, SMK 11,33 %, KDH 10,55 %, ĽS-HZDS 8,97 %, SNS 5,39 %. Napriek očakávanej nízkej účasti sa hlasovania na Slovensku zúčastnilo 19,63 % voličov, čo je viac ako pred piatimi rokmi, kedy k urnám prišlo 17 % voličov.

Z národnostno-politických perličiek

O dvojakom metri

Čítam naše Ľudové noviny a vtom mi padne do očí titul: Devalvácia Verejnej nadácie. Mám už svoje skúsenosti s touto verejnou tetou Nadáciou. Aj predvlani som si od nej pýtal - a nedala mi. Poznám ju. Je ako myš. Tá kostolná. A skúpa, že páru nemá. Ona sa ide ďalej devalvovať?! To znamená, že teta Nadácia pre národné a etnické menšiny živoriace v Maďarsku si asi bude od nás pýtať peniaze? Bude chodiť po žobraní po národnostných dedinách?!

Lebo je tu aj takáto veta: „Postupné znehodnotenie sumy, s ktorou hospodári Verejná nadácia viedlo k tomu, že podpory udeľované na základe žiadostí kryjú dnes iba zlomok nákladov na jednotlivé projekty a uchádzači sú nútení hľadať iné zdroje.“ Čiže aj nás, národnostných uchádzačov, posiela žobrať!

Pravda, citovanú vetu treba trošku poopraviť. Tie podpory totiž nielen dnes nestačia na krytie nákladov, veru, aj dávnejšie to tak bolo. Keď r. 2006 som si pýtal 500 000 Ft na vydanie knižky pána Šótiho, dostal som len 90 000 Ft. Všetci vieme, že to je pramálo na vydanie knižky. Potom o rok som chcel vydať svoju zbierku básní a dostal som na ňu pekne vystrúhanú figu borovú. Teraz to bude ešte horšie! Takto to teda vyzerá s podporou národností žijúcich v Maďarsku.

Ale nie všade je to tak. Pozrime sa, čo som našiel na internete! Podporu zahraničných Maďarov ani napriek ťažkostiam zapríčineným hospodárskou krízou vláda nezníži - vyhlásil premiér Gordon Bajnai na maďarsko-maďarskej konzultácii. Zdôraznil, že takmer vo všetkých oblastiach šetria, ale voči zahraničným Maďarom majú takú povinnosť, zodpovednosť, v duševnom zmysle chápanú podlžnosť, ktorú aj v ťažkých pomeroch treba splácať.

Prichádzajú mi na um myšlienky o dvojakom metri, o zakopanej pravde, aj o tom, kto spadne nakoniec do tej jamy, ktorú kope inému... Nie je to dobrý vzor pre okolité štáty.

Gregor Papuček

Divadlo na skalách ● Folklórny deň v Santove

Samospráva obce Santov (Pilisszántó) usporiada 5. júla v Divadle na skalách (v priestoroch bývalého kameňolomu) Folklórny deň v Pilíši. Na podujatie, ktoré sa začne o 11. hodine v Kaplnke Panny Márie slovenskou omšou, je vstup voľný. V Divadle na skalách od 16. hodiny sa bude konať Folklórny program národnostných súborov z okolia Pilíša, potom dôjde k vystúpeniu speváckeho zboru Žemberovčan a akciu uzavrie veselica s miestnou kapelou Santovská nálada. Folklórny deň v Pilíši sa uskutoční s podporou Programu cezhraničnej spolupráce HU-SK 2007-2013.

Budapešť ● Majáles v Terezíne

Verejnoprospešná nadácia VI. obvodu Budapešti usporiadala v dňoch 22. až 24. mája Terezínsky majáles. Na podujatí sa vystriedalo množstvo interpretov: detskí divadelníci, športovci, muzikanti, speváci a tanečníci, známi v celej krajine. Na majálese nemohol chýbať jarmok s ľudovoumeleckými výrobkami, sladkosťami a typickými jarmočnými jedlami, ako sú cukrová vata či pečené mäso. Návštevníci majálesu sa zabávali na melódie vážnej, populárnej a ľudovej hudby a mali možnosť spoznať aj kultúru menšín žijúcich v tejto mestskej časti. Slovákov zastupovali tanečníci Folklórneho spolku Lipa a ľudové speváčky, žiačky budapeštianskej slovenskej školy Kinga a Bernadeta Melicherové. Za pekný program sa im poďakovala podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VI. obvodu Mária Šutinská, ktorá odovzdala kytice kvetov predsedníčke spolku Monike Szelényiovej a umeleckej vedúcej Eve Szilágyiovej Šubovej.

(ef)

Turíčne oslavy v XVII. obvode

Slovenská samospráva XVII. obvodu Budapešti usporiadala 1. júna turíčne oslavy. Program sa začal slovenskou svätou omšou v rímskokatolíckom kostole, ktorú slúžil kňaz Atila Kónya. Účastníci podujatia sa potom presunuli do Domu menšín (Peštianska cesta 80), kde ich v mene organizátorov srdečne privítala predsedníčka voleného zboru Mária Eprešová. V kultúrnom programe ako prvý vystúpil miestny slovenský ženský spevácky zbor, po ktorom nasledoval spevácky zbor Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa z Čemeru s tradičnými slovenskými ľudovými piesňami. Tanečný súbor Kacamajka z Maglódu prezentovali štyri páry. Nádherný rezký slovenský tanec predniesli s takým elánom, že obecenstvo malo obavy, aby sa nezrútilo pod nimi javisko. Na záver kultúrneho programu vystúpil miestny tanečný súbor, ktorý taktiež zožal veľký úspech. Turíčne oslavy skončili pohostením vystupujúcich súborov a hostí, ktorí mohli ochutnať domáce zákusky a koláče v národopisnej sále, ktorá sa nachádza na prízemí Domu menšín.

(aszm)

Pohreb rozveselil Novohradčanov

Členovia amatérskej zložky Slovenského divadla Vertigo sa na jar dvakrát predstavili v novohradských slovenských obciach s hrou Júliusa-Barča Ivana Pohreb. V marci hosťovali vo Veňarci, kde si predstavenie pozreli aj záujemcovia z Guty a Dengelegu, a v polovici mája zavítali do Luciny, kam organizátori pozvali aj publikum zo Šalgótarjánu, Šámšonházu, Mátraalmášu, Alkáru a Malej Nány. Napriek smutnému názvu sa diváci na komédii veľmi dobre zabávali.

III. Kapustníkový festival v Šóškúte

Slovenská samospráva v Šóškúte usporiada 13. júna tretí Kapustníkový festival. Súťaž v pečení slanej špeciality odštartuje na nádvorí základnej školy o 12. hodine. Súťažiť budú tímy z okolitých slovenských osád. Počas prípravy kapustníkov záujemcov čaká kultúrny program, v ktorom vystúpia miestne kultúrne telesá a umelecké súbory z okolitých osád. O 16. hodine vyhlásia výsledky súťaže. Celý deň budú programy pre deti a jarmok.

Chvála ženy

Výstava českého secesívneho maliara Alfonsa Muchu

v Múzeu krásnych umení v Budapešti

„Chvála ženy“ - pod týmto názvom bola v Múzeu krásnych umení v Budapešti inštalovaná výstava diel najznámejšieho českého secesívneho maliara Alfonsa Muchu. Od 20. marca si diela umelca z českého, parížskeho a amerického obdobia pozrelo viac ako 100 tisíc návštevníkov. V Budapešti bolo do 7. júna vystavených viac než 100 plagátov, kresieb a malieb A. Muchu.

A. Mucha sa narodil 24. júla 1860 v Ivančiciach na Morave. Už ako chlapec rád kreslil obrázky a skice tvárí a mal talent aj na spev. Vďaka svojmu neobvyklému hlasu získal zborové štipendium v Kostole sv. Petra v Brne. Mladý Mucha túžil stať sa slávnym spevákom a huslistom, ale dlhé roky si zarábal na chlieb ako pisár na súde a neskôr ako reštaurátor obrazov. Chcel študovať na Umeleckej akadémii v Prahe, ale ho neprijali. Namiesto štúdia začal pracovať, maľovať kulisy pre viedenskú spoločnosť. Neskôr sa mu podarilo dostať sa na Akadémiu umení v Mníchove. Po dvoch rokoch Mucha odišiel do Paríža, kde pokračoval vo svojich štúdiách.

„Kto je to?“ spýtala sa v roku 1894 slávna díva francúzskej činohry Sarah Bernhardtová, keď jej na dvere parížskej šatne zaklopal fúzatý muž v ruskej rubaške a s kopou papierov pod pazuchou. Po úspechu jeho prvého plagátu k hre Gismonda však už poznala nielen meno Alfonsa Muchu, ale aj vedela, že chce, aby len on tvoril plagáty, dekorácie, kostýmy i účesy k jej predstaveniam... Spolupráca so slávnou herečkou Sarah Bernhardtovou ho dostala do povedomia verejnosti a začalo sa asi jeho najplodnejšie obdobie. Herečka neskôr uzavrela zmluvu s Muchom a on pre ňu a Divadlo Renesance v Paríži vytvoril rad ďalších plagátov. V tomto plodnom parížskom období A. Mucha vytvoril napríklad mnohé dekoratívne panny - Štyri umenia, Štyri kvetiny, Štyri drahokamy, Štyri hviezdy, Štyri ročné obdobia. V týchto sme sa mohli kochať aj na výstave.

Maľoval aj plátna s historickými námetmi, olejové portréty, pastely, ale i obálky k francúzskym časopisom. Navrhoval vitráže, šperky, nábytok a koberce, modeloval - projektoval fasády i interiéry. Popri mnohostrannej plodnej práci stihol založiť aj maliarsku školu, vydať učebnicu nového dekoratívneho umenia, prednášať a vystavovať.

Alfons Mucha v roku 1904 odišiel do USA a o dva roky neskôr sa ako 46-ročný oženil s Máriou Chytilovou. Žil striedavo v Paríži a USA, ale v roku 1913 sa definitívne vrátil do Čiech. V roku 1938 začal pracovať na triptychu Vek rozumu, Vek múdrosti a Vek lásky. Žiaľbohu, nedokončil ho. Zomrel ako 79-ročný 14. júla 1939, teda pred sedemdesiatimi rokmi. Český maliar Alfons Mucha svojím štýlom má čo povedať i tretiemu tisícročiu. Vytvoril totiž obrazy, ktoré fascinujú zvláštnou farebnosťou i pozoruhodnými ženskými motívmi. Jeho diela pohladia dušu bez ohľadu na kalendár a vzbudzujú chuť snívať a vymýšľať rôzne rozprávkové príbehy...

Ildika Fúziková

Nová kniha M. Homišinovej aj o Slovákoch v Maďarsku

Identita, viacjazyčnosť, asimilácia

Nedávno vyšla v maďarskom vydavateľstve Gondolat publikácia slovenskej sociologičky Márie Homišinovej. Knihu s názvom Identita, viacjazyčnosť asimilácia s podtitulom Etnické procesy v menšinových rodinách v Maďarsku predstavili v Stredoeurópskom inštitúte v Budapešti za účasti autorky.

Publikácia spracúva výsledky výskumov uskutočnených v rokoch 2000 a 2001 slovenskými a maďarskými výskumníkmi v radoch bulharskej, chorvátskej, nemeckej a slovenskej menšiny v Maďarsku. Prítomných privítal riaditeľ inštitútu Péter Módos, ktorý vyjadril svoje potešenie z toho, že prezentácia knihy sa uskutočnila práve v ich inštitúcii, ktorá kladie veľký dôraz na predstavovanie kultúry menšín žijúcich v MR. Prítomným sa prihovoril aj riaditeľ Ústavu pre výskum národných a etnických menšín Maďarskej akadémie vied László Szarka, ktorý pripomenul, že pri zrode ústavu medzi prvými nadviazali kontakt so Slovenskou akadémiou vied, ktorá im bola vždy veľmi nápomocná. Ako povedal, publikácia je najkompaktnejšia, doteraz nevyšla podobná. Významná je aj z národnopolitického hľadiska, nakoľko výskum sa uskutočnil v 24. hodine straty jazyka štyroch spomenutých národností. Publikáciu predstavila odborná radkyňa Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), profesorka Univerzity Loránda Eötvösa Anna Divičanová. Zmienila sa o dlhoročnej plodnej spolupráci VÚSM a Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach, kde pôsobí aj M. Homišinová. Ako uviedla, nový rodinný model predurčuje ďalšie smerovanie používania jazyka. Rodina stráca svoj význam z hľadiska používania jazyka, v prípade skúmaných menšín sa jazyk národností používa skôr na spoločenských programoch. Publikácia sa zameriava na hodnotenie súčasného stavu etnickej identity komunít a zároveň upozorňuje na špecifikáciu problémov minorít v jednotlivých oblastiach národnostného i spoločenského života, ako sú napríklad školstvo, jazyk, kultúra, etnické práva a interetnické vzťahy. Ako nás informovala autorka, publikácia vyšla koncom roku 2008. Komparačne porovnáva minority a obsahuje aj výsledky týkajúce sa rodinných vzťahov a migračných otázok. „Pri všetkej skromnosti, najväčší prínos je v niekoľkých originalitách výskumu,“ tvrdí M. Homišinová. Výskum je prvý veľkosťou (v takom rozsahu sa v MR ešte neuskutočnil); ešte neskúmali v takomto rozsahu rodinu; ďalšia je otázka reprezentatívnosti (vzhľadom na to, že vybrali proporcionálne a regionálne najvhodnejších anketárov, je možné jeho výsledky aplikovať pre celú spoločnosť); komparačnosť je ďalší moment, v ktorom sa publikácia vyníma; metodika bola špecifická v tom, že bola nová, aplikovaná pri všetkých štyroch minoritách. Podľa M. Homišinovej najväčšiu etnickú identitu zistili u Bulharov, potom nasledujú Nemci, Chorváti a nakoniec - v porovnaní s ostatnými - Slováci. „V každej komunite nachádzame určité prvky revitalizácie, predpokladáme, že je to proces, ktorý vznikol po transformácii spoločnosti. Ide však o všeobecné členenie, lebo podľa tematiky sa toto poradie môže zmeniť,“ povedala autorka.

Tú istú metodiku používali aj pri výskume menšín na Slovensku, takže je možnosť na porovnanie komunít, medzinárodnú komparáciu. Tento medzinárodný projekt by sa mal uskutočniť dvojjazyčne, v súčasnosti hľadajú granty na vydanie publikácie, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta v priebehu nasledujúcich troch rokov.

(ef)

Kultúrne dedičstvo Veľkej Tarče

Veľká Tarča leží severo-východne od Budapešti. Slovensky hovoriace obyvateľstvo evanjelického vierovyznania sem začalo prichádzať začiatkom 18. storočia z Novohradskej a Hontianskej župy. Prvé tri hontianske rodiny sa tu usadili roku 1715. Navzdor tomu, že osada susedí s hlavným mestom Maďarska, si slovenské obyvateľstvo dodnes zachovalo svoje ľudové tradície a mnohé pestuje aj v súčasnosti.

Z rodinných sviatkov sa nadnes vytratili tradičné elementy a pri výročných či cirkevných sviatkoch nám pripomína niekdajšiu bohatú ľudovú kultúru len oblečenie staršej generácie.

Pestré kroje a živé miestne tradície v 50. rokoch 20. storočia prilákali do dediny významného choreografa (neskôr umeleckého vedúceho Maďarského ľudového tanečného súboru) Sándora Tímára, ktorému učaril tunajší svojrázny tanec. Počas svojho šesťročného pôsobenia pripravil napr. pre žiakov vyšších ročníkov základnej školy svadbu z Veľkej Tarče, s ktorou sa predstavili v roku 1956.

Roku 1958 vznikla vo Veľkej Tarči národnostná tanečná skupina, ktorej činnosť vo veľkom napomáhal Zväz demokratických Slovákov v Maďarsku. Takmer o desať rokov neskôr sa začali schádzať ženy pod vedením Kataríny Babinskej (pôvodom z Pišpeku), ktoré spievali miestne slovenské ľudové piesne. V roku 1996 založili ženský spevácky zbor pod názvom Páví krúžok Venčok, ktorý pôsobí pri miestnej slovenskej samospráve. Od samého začiatku je hybnou silou kolektívu Mária Galántaiová.

Hudobný život v dedine - okrem spevu - sa málo prejavoval. Tanečníkov od roku 1965 na harmonike sprevádzal syn miestneho farára Ján Győri. Neskôr učitelia založili ľudovú kapelu, v ktorej nechýbali ani husle a dychové nástroje. Na zábavách však do tanca hrali dychovky (trubači) z Malej Tarče, Čemeru a Maglódu.

K tradičnému odevu

Pri zhotovovaní oblečenia Slováci kládli veľký dôraz na pestrosť, ktorú vyjadrovali nielen farbami, ale aj bohatými výšivkami.

Ženy sa obliekali na “široko“. Dievky vo sviatok - podľa toho, nakoľko bola rodina zámožná - nosili do 10 spodníc. Dekoratívnosť kroja sa prejavovala v oblečení každej vekovej skupiny a popri ženskom odeve sa nezanedbával ani mužský. Oblečenie sa však odlišovalo aj podľa veku. V detskom oblečení u dievčat prevládali ružová a červená farba. U chlapcov odev zdobili zelenou, bledomodrou či fialovou výšivkou. Pre dospelých vyberali tmavšie odtiene farieb. Mužské odevy vyšívali tmavozelenou, tmavomodrou a tmavofialovou farbou. Ženy sa obliekali do bordovej a fialovej farby. Samozrejme, odievanie žien, ako i výber farieb vo veľkom ovplyvňovali cirkevné sviatky, ktoré prísne určovali, ako sa treba vystrojiť do kostola. Tieto predpisy dnes dodržiava len staršia generácia.

Tí, ktorí každodenne dochádzali za prácou do tovární alebo úradov do hlavného mesta, svoje tradičné oblečenie pre ostýchavosť i z praktických dôvodov rýchlo zanechali. Tá časť obyvateľstva, ktorá sa živí aj dnes pestovaním ovocia a zeleniny a svoje produkty predáva na trhu vo veľkomeste, nosí ľudový odev aj naďalej.

Slováci vo Veľkej Tarči si však najdlhšie zachovali svadobný obradový odev. Sobášne oblečenie nevesty do konca druhej svetovej vojny šili z čierneho hodvábu, resp. z brokátu posypaného tmavomodrými či tmavofialovými ružami. Mladucha si opásala zásteru z bieleho šifónu, tzv. šatu, ozdobenú spočiatku vodorovnými drobnými záhybmi (sámike), na spodku madeirovou čipkou, neskôr zásteru bohato vyzdobenú dierkovanou výšivkou, do ktorej na spodu navliekli tenkú tyrkysovú stužku a poskladali ju do drobných záhybov, nosili usporiadanú do tvaru vejára. Šatu dievča dostalo na konfirmáciu a naposledy si ju opásalo k sobášu. Mladá žena nosila naškrobené (pigljuvané) biele spodné sukne do narodenia prvého dieťaťa. Potom chodila v barchetovej sukni podšitej červenou látkou. Na nedeľňajšiu bohoslužbu do kostola si obliekala nariasenú (ňizaopšitú) sukňu a v deň veľkých sviatkov si odela brokátové šaty farebne zladené s cirkevnou liturgiou.

Čierny obradový odev nevesty postupne “vybledol“. Nevesta na sobáš do kostola išla v šatách nevädzovej modrej, zelenej, tyrkysovej, neskôr striebornej a nakoniec bielej farby. Oblečenie mladuchy spestrili bohato vyšitou hodvábnou, resp. brokátovou šatkou (nahrlo ručňík), vo farbách, ktoré pasovali k celkovému oblečeniu. Obliekli si ju pod blúzku a trčali z nej len dlhé strapce, neskôr ju nosili “vonku“, na blúzke, uviazanú vzadu a na hrudi prekríženú.

Mladoženích išiel na sobáš pôvodne v čiernych súkenných nohaviciach do čižiem so šujtášom. Neskôr začal nosiť aj súkenný kabát. Bielu košeľu vyšívali na rukávoch, na prednom dieli a na golieri. Pod zapínaním švabachom vyšili meno ženícha. Vo vrecku kabáta mal mladoženích vyšívaný svadobný ručník. Túto tradíciu zachovali do roka 1950. Neskoršie nevestina krstná mať pripla ženíchovi na kabát myrtový venček ozdobený bielou stužkou a rozmarínom. Rozmarínový venček pripli aj na vrch klobúka.

Spomedzi svadobných zvykov si slovenské obyvateľstvo dodnes zachovalo tradíciu, podľa ktorej pýtanie nevesty a jej prijatie do novej rodiny prebiehalo dvojjazyčne. Prvý družba na čele svadobného sprievodu mladoženícha, v spoločnosti prvej družičky a kmotry nevesty odprevadil ženícha k nevestinmu domu. Pri pýtaní mladuchy zaspievali po maďarsky „Nyisd ki, babám, az ajtót...“ (ponáška na slovenskú ľudovú pieseň známu na Slovensku „Otvárajte vráta...“). Keď nevesta pustila do dvora ženícha aj s celým jeho sprievodom, obe rodiny začali “viskacuvať“ a spievali po slovensky “Už je ďjovča, už je naše...“.

Nevesta v tradičnom ľudovom oblečení predstúpila pred oltár naposledy v roku 1968.

Katarína Királyová

Štúdia k publikácii

Gyöngyszemek Nagytarcsáról

- Perličky z Veľkej Tarče

Gerendáš ● Deviaty festival, venovaný klobáse

Obecná samospráva v Gerendáši, miestna slovenská samospráva a Spolok gerendášskych Slovákov usporiadali v poradí deviaty klobásový festival, ktorý okrem tradičnej súťaže v robení klobás obsahoval aj rôzne kultúrne a zábavné programy.

Obec Gerendáš sa nachádza v blízkosti Békešskej Čaby a môže sa pýšiť rôznymi raritami. V centre osady sú tri lipové aleje, ktoré sú chránenou prírodnou rezerváciou. Zaujímavosťou je, že cesta, ktorá sem vedie z neďalekého Čorvášu, bola prvá betónová hradská v Maďarsku, vybudovaná v roku 1931, o čom svedčí pomník v centre obce. Pôsobili tu známe osobnosti, ako napríklad svetoznámy maliar Mihály Munkácsy a žil tu známy šľachtiteľ obilnín, významný činiteľ dolnozemských Slovákov Samuel Mokrý. V centre osady sa nachádza budova parného mlynu, ktorá dnes slúži ako kultúrne centrum, resp. ako kúpele. Práve park okolo kultúrneho centra nazvaný Mlynská záhrada bol dejiskom klobásového festivalu.

V predposlednú májovú sobotu predpoludním sa pustilo do práce 12 skupín z rôznych osád župy, ale i zo Slovenska, aby presvedčili porotu, že oni nielen poznajú tajomstvo prípravy gastronomickej špeciality tohto kraja, ale aj dokážu vyrobiť tú najchutnejšiu klobásu. Do Gerendášu zavítali v tento deň aj priatelia zo Slovenska, s mestom Sládkovičovo má susedný Čorváš už desať rokov živé kontakty v oblasti kultúry, športu aj poľovníctva. Pravidelne sa stretávajú aj s Gerendášanmi, navzájom sa zúčastňujú na rôznych podujatiach. - V našom tíme, ktorý sa podujal na prípravu klobásy, sú aj potomkovia presídlencov zo Slovenského Komlóša a Pitvaroša, - informoval nás člen delegácie zo spriateleného mesta, predseda Oblastného výboru Csemadoku v Galante Béla Zsille. - Práve priatelia zo Sládkovičova pomohli účastníkom jazykového kurzu v Čorváši zaobstarať slovníky a rozprávkové knihy zo Slovenska. Prostredníctvom Celoštátnej slovenskej samosprávy by sme chceli túto pomoc využiť aj pre iné naše obce, - dodala členka Kultúrneho výboru CSS, predsedníčka slovenskej samosprávy v Gerendáši Katarína Priškinová.

Popoludňajšie hodiny patrili kultúrnemu programu, na ktorom hostí, o. i. predsedu CSS Jána Fuzika, primátora Čorváša Menyhérta Szilágyiho a hostiteľskej obce Jána Gajdácsa privítala predsedníčka Dolnozemskej organizácie Slovákov Anna Szigetiová Szántaiová. Predseda nášho najvyššieho voleného zboru vo svojom slávnostnom prejave zdôraznil dôležitosť zachovávania tradícií tak gastronomických, ako aj kultúrnych. V spojitosti s pýchou miestnej gastronómie uviedol, že o klobáse tohto kraja s uznaním hovoria aj v iných našich regiónoch. Čo sa týka zachovávania tradičnej kultúry, s radosťou privítal známe tváre zo súboru Komlóš, s ktorými sa nedávno stretol na mládežníckej akcii v bihorskom Čerpotoku, na podujatí, ktoré figuruje aj v trojstrannej dohode Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska.

Komlóšania teda prišli s maďarským a slovenským folklórom, najväčší úspech zožali snáď práve s tancami zo svojho rodného mesta: fľaškovým a maršom. S ľudovými piesňami vystúpili spevácke zbory z blízkeho Čorvášu a Telekgerendášu, ako aj zo vzdialenejšieho Čabačudu. Tradičnú kultúru spestrili moderné tance v podaní Noémi Nikorovej a Erika Vargu.

Po vyhlásení výsledkov, z ktorého vysvitlo, že najlepšiu klobásu tohto roku spravila skupina z Újkígyósu, druhí boli beťári z Kondorošu a tretí „mäsiari“ z Poľného Berinčoku, sa účastníci festivalu zabávali na slovenskom bále.

(csl)

Bokor ● Odovzdali pamätný ľudový dom

Koncom mája sa v novohradskej obci Bokor konala milá slávnosť - odovzdanie slovenského pamätného ľudového domu.

Prítomných v mene obecnej samosprávy privítala starostka Kristína Engelová, ktorá spolu so spolupredsedom Regionálnej rady severného Maďarska Ottom Dórom prestrihla stužku na Slovenskom dome. Prítomným sa prihovoril parlamentný poslanec Ernő Bolenszki. O predmetoch nachádzajúcich sa v novom národopisnom dome hovorila pracovníčka Múzea Istvána Dobóa v Jágri Viktória Földiová. Prítomných pozdravila po slovensky a po maďarsky putujúca evanjelická farárka slovenskej farskej služby v Maďarsku Hilda Guláčiová Fabuľová.

Budovu pamiatkového domu zakúpila miestna slovenská samospráva spolu s obecnou samosprávou pred štyrmi rokmi. Slovenská samospráva venovala na tento účel svoj takmer dvojročný rozpočet vo výške jedného milióna forintov. Z rôznych grantov dom obnovili, aby v ňom mohli umiestniť národopisnú zbierku. Exponáty zbierky začali zoskupovať v 80. rokoch 20. storočia za účasti miestnych školákov a členov krúžku pre zachovávanie miestnych tradícií. Zbierku tvorí vyše 100 predmetov, ktoré odzrkadľujú niekdajší život v tejto malej dedinke.

Bokor je historickou osadou. Prvá písomná zbierka o lokalite pochádza z roku 1265, keď ju uvádzajú ako Bukut. Počas panovania Turkov obec nezničili, iba väčšina jej obyvateľov ušla pred nepriateľom. V rokoch 1693 až 1705 sa sem nasťahovali Slováci - evanjelici augsburského vierovyznania - z okolia Zvolena. Prvý kostol postavili v roku 1790 v barokovom štýle. Do 30. rokov minulého storočia tu bola slovenčina dominantným jazykom, postupne sa však vytratila z dennej komunikácie. V 50. rokoch tu zrušili výučbu slovenského jazyka, čo viedlo k veľkému oslabeniu miestnej Slovače. Napriek tomu si Bokorčania zachovali jazyk svojich predkov, hoci ho používali už iba v rodinnom kruhu. Na tomto základe chcela posilniť slovenské tradície slovenská samospráva, ktorú tu prvýkrát založili roku 2002. Medzi jej hlavné aktivity patrí usporadúvanie dvojjazyčných bohoslužieb, stretnutí obyvateľov osád Bír, Terany a Bokor a pred štyrmi rokmi rozbehla v obci výučbu slovenského jazyka pre dospelých. V skupine, v ktorej vyučuje farárka H. Guláčiová Fabuľová, je 8 až 12 frekventantov. V neposlednom rade práve vďaka slovenskej samospráve, jej húževnatej predsedníčke Aranke Sepešovej a vedúcej krúžku pre zachovávanie miestnych tradícií Márie Hegedűsovej vybudovali aj slovenský pamiatkový ľudový dom.

Dom pozostáva zo štyroch miestností. Prvá izba je zariadená z dedičstva Márie Kaločaiovej Krátkej, v nasledujúcej sa nachádzajú každodenné úžitkové predmety a v kuchyni s otvoreným komínom je pec vhodná na pečenie chleba. Na konci budovy je spoločenská miestnosť, v ktorej budú poskytovať priestor miestnym ľudovým remeselníkom, aby mohli predvádzať svoje umenie. Pred väčšími sviatkami tam usporiadajú remeselnícke dielne pre deti. Slovenský pamiatkový ľudový dom v Bokori očakáva každého, kto sa zaujíma o slovenské tradície, históriu a ľudové umenie tohto kraja.

(ef)

Budapeštianski dôchodcovia na cestách

Členovia Klubu slovenských dôchodcov, ktorý pôsobí pri Slovenskej samospráve Budapešti, absolvujú každý rok niekoľko výletov do okolitých osád, ale navštevujú aj turistické pozoruhodnosti hlavného mesta. Takéto výlety sú vhodné nielen na to, aby spoznávali okolitý svet, ale hlavne na to, aby trávili čas v spoločnosti svojich rovesníkov a krajanov, s ktorými majú veľa spoločných záujmov.

Budapeštianski slovenskí seniori si obľúbili Budafok. Posledný program roka už niekoľkokrát absolvovali v tamojších chýrnych pivniciach. V tomto roku sa tam však vybrali už na jar, ale s celkom iným zámerom. Išli si pozrieť tamojšie jaskynné byty.

Už Rimania spoznali, že sladkovodný vápenec, ktorý tvorí základnú horninu kopcovitého kraja, je spoľahlivý stavebný materiál a pritom ho možno mimoriadne ľahko ťažiť a spracúvať. Neďalekú pevnosť Campona tiež vybudovali z tohto kameňa. Ťažili ho banským spôsobom, čím nenarušili vzácnu pôdu, na ktorej pestovali vinič. Čoskoro prišli na to, že vykopané podzemné chodby dobre poslúžia ako pivnice pre vinohradníkov. Tento dvojúčelový proces v priebehu stáročí doviedol k tomu, že dnes je v Budafoku 130-kilometrová sústava pivníc, ktorú využívali aj na bývanie. Chudobní ľudia, ktorí tu pracovali, nemali nádej postaviť si vlastný dom, preto využili podzemné priestory a zariadili si v nich jaskynné byty. Žilo v nich približne 2 500 ľudí. Podzemný labyrint bol dobrou skrýšou pred Turkami, aj počas revolučných rokov 1848 - 1849.

Po druhej svetovej vojne vláda rázne vystúpila proti tomuto spôsobu života. Chudobných ľudí však nebolo ľahké vylákať z jaskýň, preto ich r. 1960 dali úrady zasypať okrem jedinej bunky na ulici Veréb č. 2 - 4. Tu zriadili r. 1971 múzeum. Zachovaná bunka mohla slúžiť dvom rodinám. Veľká, asi 8 x 8 metrová jama, tvorila spoločný dvor, z ktorého sa otvárajú byty. Tvorí ich 4 - 5 miestností. V jednej z nich sa nachádza i kopaná studňa. V miestnostiach sa zachoval chatrný nábytok a veľa zozbieraných nástrojov, niektoré sa ani nepodarilo identifikovať. Táto pamiatka by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Oduševnený správca múzea László Szigeti smutne poznamenal: škoda, že nemáme prostriedky na údržbu múzea. veď zachováva vzácne ojedinelé pamiatky. O múzeu nevie ani okolité obyvateľstvo. Cestou tam sa členovia klubu vypytovali na jaskynné byty, istý pán im poradil, aby takéto niečo hľadali radšej v Afrike.

x x x

Početná skupina Klubu slovenských dôchodcov navštívila začiatkom apríla atraktívnu židovskú synagógu na ulici Dohány. Od mladého sprievodcu Zsolta Budaiho sa slovenskí seniori dozvedeli, že túto nádhernú budovu stavali paralelne s Bazilikou sv. Štefana. Výstavba sa začala r. 1854. Synagógu behom štyroch rokov dokončili, ale na dokončenie Baziliky bolo treba čakať viac než štyridsať rokov. Synagóga je zároveň židovské múzeum. Počas geta r. 1944 bol v jej záhrade zriadený cintorín, pochovávali tam vyvraždené židovské obyvateľstvo. Tu stoja pomníky na počesť tých, ktorí pomáhali Židom vo víre holokaustu. Osobitnú časť zaberá múzeum s mimoriadne bohatou zbierkou židovskej liturgie a výstava zobrazujúca zločiny nacizmu páchané na Židoch. V osobitnej časti komplexu je veľmi vtipne zariadená spomienková výstava na P. Howarda (Jenőa Rejtőa), známeho a vo svojej kategórii jedinečného spisovateľa.

(lp)

Novomestskí žiaci v Sarvaši

Už šestnásty rok sa konajú stretnutia členov dramatických krúžkov slovenských škôl v Maďarsku Deti deťom. Na tohoročnom, ktoré sa uskutočnilo v Sarvaši, sa zúčastnilo aj 22 žiakov z Nového Mesta pod Šiatrom. Vydali sa na dlhú cestu, aby sa stretli s mladými slovenskými hercami a herečkami. Vybrali si smutnú hru o koníkovi Oblakovi (režisérka Iva Liptáková), ktorá vyrozpráva celý jeho život - od narodenia po smrť. Pre deti nebolo ľahké naštudovať hru, museli vyjadriť city mimikou a pohybom. Pomáhali im pri tom bábky a tieňová hra. Okrem toho sa museli naučiť správne prízvukovať slovenský text, čo je v herectve veľmi dôležité. Niekoľkomesačná práca priniesla ovocie - novomestské deti dostali jednu z dvoch hlavných cien. Okrem toho za dva dni v Sarvaši získali veľa cenných zážitkov a stretli sa s priateľmi z dramatického tábora. Nedávno sa s hrou predstavili doma, v Novom Meste pod Šiatrom, v divadle Latabár, keď’ si ju pozreli aj ich francúzski priatelia.

Katarína Krafčenková,

Viktória Hegedűsová

Novohradské a hevešské deti recitovali v Níži

Základná škola v Níži hostila žiakov slovenských škôl z Novohradskej a Hevešskej župy. Zišli sa tam preto, aby sa zúčastnili regionálneho kola celoštátnej súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Slovenské spievanky a veršovačky, ale v Níži sa konalo iba regionálne kolo veršovačiek, pretože speváci už tradične súťažia v neďalekom Veňarci.

Do súťaže sa prihlásili deti z jedenástich základných škôl. Privítali ich miestni škôlkári a žiaci. Škôlkári v prekrásnom novohradskom kroji predviedli detské hry, školáci pripravili pre hostí divadelné predstavenie. Po slávnostnom otvorení sa účastníci regionálneho kola rozišli do dvoch miestností, aby predniesli básne, ktoré si s pomocou svojich učiteľov vybrali. Po chutnom obede sa dozvedeli, kto postúpil do celoštátneho kola, teda kto pocestuje 5. júna do Budapešti. Po vyhlásení výsledkov riaditeľka školy Zuzana Kučerová odovzdala účastníkom darček na pamiatku - malý glóbus so stuhami v národných farbách obidvoch štátov a všetci spoločne zaspievali hymnickú pieseň Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia...

Výsledky Veršovačiek

1. kategória:

Viviena Szabová - Šápov

Bíborka Fabóková - Níža

Csenge Rodáková - Horné Peťany

Peter Kláben - Lucina

Gréta Fükeová - Guta

2. kategória

Mercedes Bujtárová - Lucina

Sabina Ráczová - Lucina

Katarína Šipošková - Alkár

Domonkos Kučera - Níža

3. kategória

Blanka Stanková - Šápov

Marko Izsóf - Šápov

Zsombor Szádocki - Šápov

Karina Kurnászová - Veňarec

Spievanky vo Veňarci

Spievanky pre žiakov škôl z Novohradskej a Hevešskej župy sa už tradične uskutočňujú vo Veňarci. Predsedom poroty bol choreograf zo Slovenska Juraj Matiaš, členkami bývalá učiteľka slovenského jazyka, speváčka z Mlynkov Gizela Molnárová a predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Speváci z tohto regiónu už tradične získavajú dobré miesta v celoštátnej súťaži. Tohto roku postúpili do finále deti z Veňarcu, Dengelegu, Horných Petian a Alkáru.

(psz-tn-ef)

Slovenský folklór v Pilíši

Slovenská samospráva v Pilíši usporiada 20. júna Regionálne slovenské stretnutie dychových orchestrov, speváckych zborov a tanečných súborov. V kultúrnom programe vystúpia Folklórny spolok Zelený veniec z Ečeru, tanečný spolok Furmička z Čemeru, členovia tanečného súboru Panónia z Malej Tarče, ženský spevácky zbor z Maglódu, dychovky z Tárnoku, Albertirše a Pilíša a miestny klub Veselá jar. Programy sa uskutočnia v mestskej tržnici.

Tradičný slovenský citarový tábor v Békešskej Čabe

Čabianska Organizácia Slovákov v dňoch 22. až 27. júna usporiada tradičný slovenský citarový tábor pre deti, mládež a dospelých. Cieľom tábora je prehĺbiť znalosti účastníkov o nástroji a oboznámiť ich s ľudovými piesňami dolnozemských Slovákov. Prihlášky a účastnícky poplatok vo výške 15 000 Ft treba zaslať do 10. júna na adresu Čabianskej organizácie Slovákov (Békešská Čaba, Kossuthovo nám. č. 10). Inštruktormi tábora budú poprední znalcovia tohto ľudového nástroja Ferenc Borsi a Kálmán Juhász. Odbornou vedúcou tábora bude učiteľka spevu, vedúca ľudových zborov Ildika Očovská. Ďalšie informácie o tábore získate na telefónnom čísle 06-66-453-577 alebo na e-mailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Škola v prírode ● Békeščabianski žiaci z roviny do hôr

Keď sme sa dozvedeli, že aj naši žiaci môžu ísť do Školy v prírode do Ľubietovej, veľmi sme sa potešili. Boli sme zvedaví, koho vyberú naši učitelia zo 4. a 5. triedy. Keď sme sa dozvedeli zoznam účastníkov, boli sme ešte šťastnejší a začali sme sa chystať na cestu. Vyhľadali sme Ľubietovú na mape a mnoho sme sa rozprávali o tom, ako to bude v tábore s učením, kde budeme bývať a aké programy budú na nás čakať. Konečne prišiel deň odchodu (19. apríl). Do Budapešti sme cestovali vlakom. Tam sme sa stretli s ostatnými žiakmi z Čívu, Sarvašu a Nového Mesta pod Šiatrom. Cesta nebola dlhá. O piatej popoludní sme boli tam. Keď sme vystúpili z autobusu, privítala nás prekrásna slovenská príroda a budova rekreačného centra Poľnohospodár, ktoré nám bolo 2 týždne školou i domovom. Po príchode sme sa ubytovali a už prvý večer sme vybehli na blízky kopec, ktorý sa stal naším každodenným cieľom. Všimli sme si, že pri tábore tečie aj jeden krásny potok. Aj sem sme často chodievali stavať hrádzu. Náš tábor fungoval podľa prísneho denného poriadku. Po raňajkách o pol deviatej sa začalo vyučovanie. Každý deň sme mali 4 hodiny. Mali sme veľa predmetov: históriu, vlastivedu, zemepis, slovenčinu, spev, telesnú výchovu a pohybovú techniku. Niektoré predmety boli pre nás trochu ťažké, ale nakoniec sme ich zvládli a tešíme sa, že sme sa mnoho naučili. Tieto vedomosti sme predviedli posledný deň v záverečnom programe. Predstavili sme tance, básne a vyčítanky, ktoré sme sa naučili a mali sme aj kvíz zo zemepisu a z histórie.

Poobede sme mali pestré programy. Boli sme v Banskej Bystrici, učili sme sa ľudové tance, zaoberali sme sa výrobou keramiky a v dedine sme si mohli pozrieť aj dielňu, kde naše výrobky vypálili a mohli sme ich zobrať domov ako darčeky. Treba vedieť, že ľubietovská keramika je veľmi známa. Chodili sme na túry po okolí a bol u nás na návšteve horár, ktorý nám rozprával o tajnom živote zvierat, ale najzaujímavejšie bolo pre nás asi sokoliarstvo.

To, že sme boli na čerstvom vzduchu a veľa sme sa pohybovali, cítili najviac kuchárky, lebo sme boli vždy hladní a boli by sme pojedli aj klince. Jedlá nám veľmi chutili. Asi najčastejšie sme používali vetu: Prosím si dupľu.

Každý deň sme si robili záznamy o našej činnosti. Zapisovali sme si hlavne najkrajšie zážitky. Niektorí z nás ich v záverečnom programe mohli aj prečítať pred hosťami. Veľmi nás potešilo, keď sme na konci tábora dostali publikáciu Návraty, zostavenú z našich prác.

Škoda, že dva týždne tak rýchlo prešli. Cítili sme sa tu veľmi dobre, získali sme mnoho kamarátov a dúfame, že sme tu neboli poslednýkrát.

Žiaci 4. a 5. triedy

Slovenskej základnej školy

v Békešskej Čabe

Príroda, šport a tradície

Aktivity pre škôlkárov v Békešskej Čabe

Čabianska organizácia Slovákov pravidelne usporadúva spoločné programy pre tých békeščabianskych škôlkárov, ktorí sa zúčastňujú na slovenských zamestnaniach. Takýmito aktivitami sú napr. v decembri spoločné vítanie deda Mráza, alebo na jar športový deň.

Dejiskom tohoročného športového stretnutia bol Mestský park Széchenyiho, kde si pred samotnými hrami a súťažou mohli škôlkári obohatiť vedomosti z oblasti prírodovedy. Navštívili výstavnú sieň Prírodného parku povodia Kerešov, kde si pozreli fotografie rôznych vtákov a dozvedeli sa, že stromom roka 2009 je jelša lepkavá a vtákmi roka sú havran poľný a sokol červenonohý. Potom sa spolu so svojimi učiteľkami dobre zabavili na súťaži v šikovnosti a mohli si vyskúšať zaujímavé hračky a stavby v parku. Na akcii, organizátorkami ktorej boli Alžbeta Ančinová a učiteľka slovenčiny Eva Gregorová, sa zúčastnili deti z materských škôl na uliciach Kölcsey-Ligeti, Trefort, resp. škôlkári zo Záhradného mesta a zo škôlky slovenskej školy.

Pri príležitosti Dňa detí každý rok organizujú rodinný deň, na ktorom sa stretávajú členovia Slovenského klubu s deťmi niektorej škôlky, v ktorej sa vyučuje slovenčina. Tohto roku to boli škôlkári zo Záhradného mesta (Tompa-Szegfű), ktorých privítala členka klubu Emília Kováčová slovenskou piesňou a recitáciou. Deti po prehliadke slovenského domu na Garaiho ulici pomocou svojich učiteliek Márie Szabovej a Júlie Hudecovej prekvapili seniorov dvojjazyčným programom pozostávajúcim z piesní a riekaniek. Potom nasledovala spoločná zábava, v rámci ktorej členovia Slovenského klubu Žófia Šuhajdová, Mária Tóthová a Ondrej Knihár predstavili deťom, ako sa kedysi hrávali oni. Deťom sa veľmi páčila trepačka hrnca, keď so zaviazanými očami treba trafiť do hrnca (tento krát nahradeného umelohmotným pohárom). Šikovne sa naučili, ako stavať zo šúľkov studňu a hrad, ako sa hrať na koníka, keď kone v záprahu sú tiež zo šúľkov. Na dvore slovenského domu sa mohli zoznámiť s niektorými tradičnými nástrojmi, napr. brúsom alebo zdŕhačom, mrvičom kukurice. Po vydarenom dni sa deti vrátili domov s balíkmi sladkostí, ktoré dostali ku Dňu detí.

(csl)

Súbeh na udelenie štipendia Juraja Bielika

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti vypisuje súbeh na udelenie štipendia Juraja Bielika v školskom roku 2009 / 2010.

Štipendium je určené pre mládež vo veku od 15 do 26 rokov. Samospráva môže udeliť jednému poslucháčovi vysokej a jednému študentovi strednej školy štipendium v hodnote po 80 tisíc forintov, rozdelené na 10 mesiacov.

Podmienky:

Uchádzači musia byť poslucháči denného štúdia, dobre ovládajúci slovenský jazyk,

- musia preukazovať aktivitu v kultúrnej oblasti našej národnosti, alebo kontakt s nejakou slovenskou inštitúciou či samosprávou v Budapešti,

- sú ochotní podpísať zmluvu o spolupráci so samosprávou a zapojiť sa do jej činnosti,

- nemôžu paralelne čerpať iné slovenské štipendium.

Prihláška musí obsahovať

- podrobný životopis v slovenskom jazyku s uvedením sociálnych pomerov,

- samostatne zostavený formulár s dôležitými osobnými údajmi v maďarčine (meno, bydlisko, štúdiá, navštevovaná inštitúcia, kontaktné adresy),

- potvrdenie o doterajšej spolupráci so Slovákmi v Maďarsku (od miestnych samospráv, spolkov a pod...),

- kópiu indexu alebo žiackej knižky, t. j. študijných výsledkov, za posledný školský rok,

- ak ide o bývalého štipendistu samosprávy XIII. obvodu, hodnotenie svojej práce v tomto zbore a návrhy týkajúce sa ďalšej spolupráce,

- krátky popis záujmovej činnosti uchádzača, jeho ďalšie plány viažuce sa predovšetkým k národnostnej oblasti, životu Slovače v MR.

Termín odoslania prihlášok (v doporučenej zásielke) do 1. septembra 2009 na adresu: Slovenská samospráva XIII. obvodu - Angyalföldi Szlovák Önkormányzat, 1131 Budapest Övezet u. 5.

Výsledok súbehu bude uverejnený v časopise Budapeštiansky Slovák, na webovej stránke www.luno.hu, v Ľudových novinách a v týždenníku XIII. obvodu Hírnök. Do 15. septembra t. r. všetci uchádzači dostanú písomnú odpoveď a oznámenie o zvolaní štipendistov.

Zuzana Hollósyová,

predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti