Ľudové noviny č. 23

„Predovšetkým človek“ ● Juraj Migaš sa rozlúčil s Pilíšanmi

Dobro, teplo a láska

Dobro, teplo a láska - to sú tie tri slová, ktoré spomína po štyroch rokoch a ôsmich mesiacoch odchádzajúci mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš v kruhu pilíšskych Slovákov. A oni ich radi opakujú, keďže cítia a vedia, že to myslí veľmi úprimne a vážne. Vraj je to také jednoduché: dobro má byť oplácané dobrom, teplo teplom a láska láskou.

Spomínané tri kľúčové slová a slová vzájomnej vďaky charakterizovali milú, až rodinnú slávnosť, ktorú usporiadali Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch po vydarenej pešej túre na vrchol Pilíša v preplnenom mlynskom Slovenskom dome za účasti slovenských aktivistov celého regiónu.

- S dobrými ľuďmi čas rýchlo uteká. Prišiel som pred takmer piatimi rokmi a mne to pripadá, ako by to bolo včera. Chcem vám vyjadriť hlbokú úctu a vďaku za to, že zachovávate dedičstvo svojich predkov - jazyk, piesne, kultúru, - povedal očividne dojatý pán veľvyslanec na rozlúčku a dodal aj varovné slová: - Nikdy v živote nikomu nič nevnucujte. Ak sa človek cíti šťastný v tej alebo onej podobe, je to jeho rozhodnutie, nenúťte ho, aby sa stal niečím, čím nechce byť. J. Migaš, ktorý po vypuknutí tzv. kauzy Slovenský dom v Mlynkoch ako prvý prišiel na pomoc miestnym Slovákom, nemohol nespomenúť ani tie menej šťastné chvíle: „To, čo sa v Mlynkoch stalo minulý rok na Veľkú noc, nebolo pekné, bola to najsmutnejšia udalosť, ktorú som tu zažil. Ja nemôžem strániť tých, čo vyháňajú, ale tých, ktorí sú vyháňaní. Základom mojej životnej filozofie je: „Nikdy nerob nikomu nič, čo nechceš, aby tebe robil druhý.“ Keď toto bude platiť medzi ľuďmi, vtedy bude najväčšie porozumenie, - dodal lúčiaci sa pán veľvyslanec.

Predseda a podpredsedníčka združenia pilíšskych Slovákov Jozef Havelka a Mária Nagyová, ako aj vedúca Organizácie Slovákov v Mlynkoch Gizela Molnárová poukázali na to, že J. Migaša, ktorý v uplynulých rokoch bol s nami v dobrom aj zlom, sme si veľmi obľúbili najmä pre jeho ľudskosť a bezprostrednosť. Rečníkom prišli včas na pomoc členovia mlynského Slovenského pávieho krúžku, ktorí na vyjadrenie toho, čo sa dá ťažko povedať slovami, si vypomohli našimi autentickými pilíšskymi piesňami.

Snáď najvýstižnejšiu historku o veľvyslancovi na stretnutí porozprávala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová: - Stalo sa to v tomto dome. Na agapé po slávnostnej svätej omši venovanej sv. Cyrilovi a sv. Metodovi istý pán opát zo Slovenska si všimol, nakoľko neviazane, priateľsky sa k nám správa pán veľvyslanec a snažil sa ho taktne upozorniť v tom zmysle, že „Vy ste v prvom rade Excelencia, a až potom človek“. J. Migaš na to odpovedal: „Ja som predovšetkým človek...“

(fuhl)

Pešia túra na vrchol Pilíša

Spoločnými chodníkmi

Vráti sa nám modrosť nášho pilíšskeho neba?

Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadali 16. mája výstup na vrchol Pilíša. Cieľom podujatia, nazvanom Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva, bolo vzdať poctu pamiatke predkov, zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová a člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy Imrich Fuhl sa rozhodli každoročne v máji usporiadať pešiu túru na vrchol Pilíša. Udalosť má byť podľa nich z roka na rok vhodnou príležitosťou na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi národmi našich krajín. Iniciatívu podporil a patronát nad prvou akciou tohto druhu mal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš.

Predkovia tunajších Slovákov dlhé stáročia žili v osadách objímajúcich vrch Pilíš (pôvodne Pleš) ako najvýraznejší symbol Slovače tohto regiónu. Determinujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v horách rozdeľujúcich či spájajúcich jednotlivé, pred takmer tristo rokmi Slovákmi znovuzaložené osady. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Naši predkovia si tu zarábali na svoj každodenný chlieb, muži rúbaním dreva, ženy zase najmä sadením a opatrovaním priesad. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na pestovanie priateľstva. Okolo päťsto účastníkov pochodu na vrchol Pilíša zo Slovákmi obývaných osád regiónu a desiatky hostí o. i. z Budapešti a zo Slovenska jednak vzdali poctu ich pamiatke, jednak zažili podobnú súdržnosť a pri zmenenom spôsobe života prispeli k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle z radov našich národov a národností. Priaznivci tejto myšlienky sa rozhodli ročne raz, snáď v najkrajšom mesiaci roka, po chodníkoch vyšliapaných našimi predkami vystúpiť na vrchol Pilíša a ako svedectvo a dôkaz priateľstva zasadiť strom. Pre záujemcov, ktorí neboli schopní dostať sa na vrchol Pilíša peši (napríklad starší alebo zdravotne postihnutí ľudia), bol bezplatne k dispozícii autobus sponzora akcie, spoločnosti PITA TURS. Pravda, autobusov a sponzorov bolo viac, vrátane štábu BIA TV. Nemôžeme nespomenúť snáď najpočetnejšiu „delegáciu“ Čívanov, ktorí (vďaka majiteľom firmy Pilis 91 Valérii a Kolomanovi Šillingovcom) prišli na akciu s príležitostnými fľaštičkami liehovín s dvojjazyčným textom: Spoločnými chodníkmi - A barátság jegyében. Pre iniciátorov a početných účastníkov vydareného podujatia nie je otázkou, či sa z výstupov a sadenia stromu stane pekná tradícia.

Stretnutie účastníkov túry sa na vrchole Pilíša začalo pozdravením hostí, príhovormi a krátkym kultúrnym programom, po ktorom nasledovalo zasadenie stromu a piknik. Po zaspievaní maďarskej a slovenskej štátnej hymny M. Demjénová hovorila o hlavnom cieli podujatia, súdržnosti a spolupatričnosti. „Druhým našim cieľom bolo, aby sme ukázali, že my všetci, ktorí žijeme tu, v našej užšej domovine, v tomto prekrásnom kraji či v iných kútoch krajiny alebo aj na blízkom Slovensku, teda my všetci, nezávisle od toho, odkiaľ pochádzame a či sme Slováci, Maďari alebo príslušníci iných národov či národností, spolu sa tu môžeme cítiť veľmi dobre, ako priatelia.“ J. Havelka poukázal na to, že v súčasnom napätom svete každý človek dobrej vôle túži po vzájomnom zbližovaní. „Pán veľvyslanec J. Migaš sa nás často spytoval, ako je to možné, že nás stále vidí iba pracovať, oslavovať, spomínať a nikdy nie športovať alebo aspoň prechádzať sa našou nádhernou prírodou. Tak sme si povedali, že je najvyšší čas, aby sme spojili príjemné a užitočné s ešte príjemnejším a užitočnejším,“ povedal predseda združenia pilíšskych Slovákov. Predstaviteľ Národného parku Dunaj-Ipeľ Károly Janata priblížil aktivity ochrancov prírody, upozornil na bohatstvo flóry a fauny Pilíša a spomenul z hľadiska starostlivosti o pilíšske prírodné bohatstvo významné dáta. Už 67 rokov ide o štátnymi úradmi chránenú oblasť, v ktorej r. 1978 vznikla Pilíšska chránená oblasť, v r. 1997 zase národný park. J. Migaš vo svojom príhovore na vrchole Pilíša prezradil, že po chodníkoch vedúcich na vrchol sa rozprával s básnikom a publicistom Gregorom Papučkom o tom, čo tento kopec znamená pre Slovákov a aká bohatá je jeho história. „Som rád, že úvodom zazneli dve štátne hymny, tak to má byť, a teší ma, že v oboch jazykoch ste tu zaspievali aj svoju Pilíšsku hymnu. Do pilíšskych obcí som často chodieval, ale veľmi som túžil po tom, aby som sa mohol na tieto dediny pozrieť z vrchu. Táto krása v prírode, ale aj vo vás, v ľuďoch, musí pretrvať,“ poznamenal pán veľvyslanec a odovzdal prítomným srdečný pozdrav prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý nemohol prijať pozvanie na výstup.

Krátky kultúrny program na vrchole Pilíša začali mlynské školáčky Fanni a Réka Pénzelikové s Vanessou a Laurou Glückovými. Potom mladá učiteľka z Mlynkov Marta Papučková zarecitovala báseň G. Papučka Nezabúdaj. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie členov santovskej folklórnej skupiny Studienka a osobitne prednes básne svojho rodáka Alexandra Kormoša Topoľ, ktorú sme si mohli vypočuť po jej zarecitovaní aj v podobe, ktorú sme si mnohí obľúbili pred viac ako 20 rokmi. Ide o verziu zhudobnenú jej autorom, niekdajším zakladateľom a vedúcim Studienky. Po kultúrnom programe nasledovalo sadenie stromu, pravda, nie topoľa, ale jaseňa, v ušiach a mysli nám predsa zostávali slová nášho básnika zo Santova: „Ale ten topoľ keď zrúbali, / želajúc väčší kus chleba, / stratili z modrosti neba.“ Chceli by sme veriť, že tým našim symbolickým sadením predsa len môžeme získať späť aspoň kúsok z tej stratenej modrosti nášho pilíšskeho slovenského neba...

Imrich Fuhl

XIV. kongres Zväzu Slovákov v Maďarsku

V nedeľu 24. mája sa v priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti konal XIV. kongres Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM). Delegáti najvyššieho fóra našej najstaršej občianskej organizácie sa zišli, aby modifikovali stanovy a zvolili nových predstaviteľov regiónov, ako i členov kontrolnej komisie.

Zvolanie kongresu po dvoch rokoch si vyžiadalo rozhodnutie súdu, ktorý na základe podania člena pobočky v Čabasabadi Mateja Kešjára zrušil všetky uznesenia rokovania z decembra 2006. Na zopakovanom kongrese boli schválené stanovy, ktoré umožňujú, aby sa ZSM stal verejnoprospešnou organizáciou a delegáti na ďalšie štyri roky zvolili za predsedníčku Zväzu Ruženku Egyedovú Baránekovú.

Začiatkom zasadnutia predsedníčka ZSM privítala prítomných a vo svojom prejave označila kongres za mimoriadny, pretože najvyššie snemovanie našich „zväzákov“ sa ešte nikdy neuskutočnilo v nedeľu a nikdy nefigurovalo v pozvánke, že sa koná na základe súdneho rozhodnutia. Početných delegátov, ktorým - ako povedala - leží na srdci osud organizácie, následne informovala o faktoch, ktoré viedli k zvolaniu mimoriadneho rokovania. Po XIII. kongrese, ktorý sa konal 9. decembra 2006, bolo v priebehu decembra podané písomné oznámenie na prokuratúru hlavného mesta Budapešti s podnetom, že v priebehu jeho prípravy sa vyskytli právne chyby, tým pádom snemovanie nemôže byť právoplatné. Dva a pol roka prebiehal súdny proces, ktorý vyniesol rozsudok, že všetky uznesenia, ktoré XIII. kongres schválil, treba anulovať. Ako povedala R. Egyedová Baráneková, vtedajšie Predsedníctvo ZSM zvolalo XIII. kongres s najlepším vedomím, že koná podľa platných stanov. Vedenie Zväzu v roku 2004 poverilo jedného právnika, aby pripravil modifikáciu stanov a aby ich predložil súdu hlavného mesta Budapešť, za čo mu aj zaplatilo honorár. Počas súdneho procesu tieto stanovy na súde nenašli, čo zároveň znamená, že platia predchádzajúce stanovy, na základe ktorých bol zvolaný XIV. kongres. Podľa rozsudku chýbali aj zápisnice z volebných schôdzí, respektíve problémy boli s registráciou členstva, čo pani predsedníčka označila rovnako za zodpovednosť vedenia, ako aj členstva. V októbri roku 2006 mali priniesť delegáti do Hronca aktuálne zoznamy členov, ale mnohí ich nepriniesli a nie všade mali presne vyplnené vstupné prehlásenia. Čo sa týka zápisníc, vedenie ZSM v písomných pozvánkach nežiadalo, ale podľa stanov ani nemuselo žiadať zápisnice. Na druhej strane však vysvitlo, že zákon o spolčovaní predpisuje, že z každej volebnej schôdze musí byť zápisnica. Na celej záležitosti je dobré to, že všetci sme si uvedomili: žijeme v právnom štáte, musíme mať také stanovy, ktoré sú platné v súlade s legislatívou MR a ktoré platia pre všetky organizácie a združenia.

Následne R. Egyedová Baráneková referovala o prípravách kongresu a vyhlásila, že rokovanie pripravovali podľa právnych predpisov, že každý región disponuje vlastným registrom členov a prehláseniami o vstupe do organizácie. Úradujúca tajomníčka Zväzu Monika Szabová potom zahlásila, že zo 171 zvolených delegátov je prítomných 143, tým pádom je zjazd uznášaniaschopný a predniesla návrh programu, ktorý delegáti schválili. Po voľbe predsedajúcej kongresu, ktorou sa stala delegátka z Békešskej Čaby Helena Šomogyiová, nasledovala voľba zapisovateľa a overovateľov zápisnice, volebnej (Zuzana Bánová, Katarína Siveková a Judita Krajčoviczová) a mandátovej komisie (Gizela Molnárová, Alžbeta Szabová a Katarína Priškinová). Následne sa pristúpilo k dodatočnému potvrdeniu funkcionárov ZSM od 9. 12. 2006. Matej Kešjár v tejto súvislosti opätovne potvrdil svoje stanovisko, že ZSM funguje protiprávne a požiadal, aby pri zdržiavaní sa hlasovania a hlasovaní proti bolo jeho meno uvedené v zápisnici. Upozornil na to, že nie sú k dispozícii žiadne informácie o činnosti kontrolnej komisie, za protiprávne označil, že sa nekonali výročné zhromaždenia delegátov, neboli predložené výročné správy o činnosti a hospodárení. Navrhol zriadiť ad hoc komisiu, ktorá by mala za úlohu do 28. februára 2010 zosúladiť fungovanie ZSM s legislatívou, jeho návrh však delegáti odmietli. Na slová Mateja Kešjára reagovala predsedníčka ZSM, ktorá povedala, že každoročné schôdze v Hronci boli zároveň zhromaždeniami delegátov, o ktorých sú k dispozícii zápisnice a ktoré prerokovali a schválili správy o činnosti. Delegáti následne so spätnou platnosťou od 9. 12. 2006 potvrdili vo funkcii funkcionárov ZSM.

Písomne predložené referáty o činnosti ZSM od roku 2002 ústne doplnila predsedníčka ZSM, ktorá za priority činnosti v rokoch 2002 - 2006 označila združovať, aktivizovať, motivovať, koordinovať, informovať, chrániť a presadzovať záujmy slovenskej národnosti v Maďarsku. Ako povedala, v poslednej dobe následkom finančných ťažkostí sa kládol dôraz na tradičné celoštátne podujatia, akými sú Slovenské spievanky a veršovačky, Slovenská gazdinka, Slovenský škovránok, Celoštátny folklórny festival v Banke a stretnutia a tábory v Hronci, ktoré sú príležitosťami stretávať sa a vzájomne sa učiť. Stretnutia v Hronci majú za cieľ aj návštevu pravlasti predkov, veď niektorí účastníci chodievajú na Slovensko iba pri tejto príležitostí. Keďže väčšina členov patrí do vyššej vekovej kategórie, aktuálnou úlohou bude aj v budúcnosti zapájať do práce mladšiu generáciu. Verejnoprospešná nadácia ZSM Lipa, ktorá na základe rozhodnutia medzištátnej dohody medzi SR a MR rozhoduje o rozdelení financií poskytovaných vládou Slovenskej republiky na kultúrne aktivity Slovákov v Maďarsku, rozdelila podpory vo výške 110 000 EUR. Kuratórium tejto nadácie polovicu sumy rozdeľuje na kultúrne a školské výchovno-vzdelávacie projekty a polovicu venuje na projekt Škola v prírode - poznaj svoje korene. Finančné prostriedky na tento projekt síce zabezpečuje nadácia, ale samotné programy organizuje ZSM. V Škole v prírode v Hronci sa každoročne zúčastňuje vyše 300 detí a okolo 30 - 40 pedagógov.

Pred schválením správ bolo odobraté slovo Matejovi Kešjárovi, ktorý chcel ešte raz pripomenúť členom právne chyby a zopakovať svoj návrh. Vytvorila sa živá diskusia, do ktorej sa zapojili viacerí prítomní a vyjadrili svoj nesúhlas s jeho postupom. Vyslovili sa za napravenie prípadných chýb, za to, aby sa pokračovalo v začatej činnosti, aby spoločne pracovali v záujme Slovákov žijúcich v Maďarsku. Správu o činnosti ZSM od roku 2002 účastníci zjazdu schválili. Ďalším bodom rokovania bolo prediskutovanie nových stanov organizácie, v zmysle ktorých sa zmení meno ZSM na Zväz Slovákov v Maďarsku - verejnoprospešná organizácia. V priebehu modifikácie stanov spresnili delegáti pravidlá fungovania miestnych organizácií a kompetencie ôsmich regionálnych pracovných organizácií. Kolektívni členovia sa v zozname členov považujú za jedného člena. Miestne organizácie musia zasadať minimálne raz ročne, predsedu si volia na štyri roky a delegátov, ktorí zastupujú organizáciu vo Valnom zhromaždení ZSM, na jeden rok. Predsedníctvo tvoria - tak ako doteraz - vedúci regiónov. Členské na jeden rok je 200 forintov (platí do 31. marca nasledujúceho roku), pre organizáciu 5000 forintov. Popri schválení nových stanov a organizačného poriadku ZSM, zvolení volebnej komisie a po zrieknutí sa doterajšieho Predsedníctva boli - už podľa nových pravidiel - otvoreným hlasovaním zvolení vedúci regiónov. Predsedníctvo bude pracovať v zložení: Veronika Árendášová (Komárňansko-ostrihomský región), Ruženka Egyedová Baráneková (Novohradsko-hevešský región), Valéria Petőfiová (Boršodský región), Katarína Krafčenková (Zemplínsky región), Anna Molnárová (Komlóšsky región), Anna Szigetiová Szántaiová (Čabiansky región), Judita Fábriová (Sarvašský región) a Marta Papučková Glücková (Peštiansky región). Zjazd zvolil aj kontrolnú komisiu, predsedom sa stal František Závoda, členkami sú Katarína Kormošová a Zuzana Karmannová. Z ôsmich členov Predsedníctva bola tajným hlasovaním na ďalšie štyri roky zvolená za predsedníčku organizácie Ruženka Egyedová Baráneková.

Andrea Szabová Mataiszová

Celoštátna slovenská samospráva ● Podpora miestnych slovenských aktivít a programov v roku 2009 ● V nasledujúcej tabuľke uvádzame mená uchádzačov a programov, ktoré podporila Celoštátna slovenská samospráva na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia CSS zo dňa 14. mája.

Čítaj viac:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=8424&Itemid=

Výzva ● Pro Cultura Minoritatum Hungariae

Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia (MOÚ) aj tohto roku udeľuje národným a etnickým menšinám v Maďarsku ako uznanie ich činnosti v oblasti kultúry cenu „Pro Cultura Minoritatum Hungariae“.

Toto významné ocenenie môžu dostať také osoby, resp. organizácie, patriace k národným a etnickým menšinám v Maďarsku, ktoré vykonali výnimočnú prácu v oblasti zachovávania a rozvíjania kultúrneho dedičstva vo svojom materinskom jazyku a zároveň touto činnosťou prispeli k pokojnému a tolerantnému spolunažívaniu národov Karpatskej kotliny.

Maximálne osem cien udeľuje na základe návrhov Národnostnej kultúrnej odbornej rady a Rómskej kultúrnej odbornej rady, pôsobiacich pri MOÚ generálna riaditeľka osvetového ústavu. Slávnostné odovzdanie bude 13. decembra, v rámci Národnostného galaprogramu na počesť Dňa menšín.

Podrobný výpis, výzva a potrebné tlačivá k podaniu návrhu sú prístupné na

www.erikanet.hu

resp. bližšie informácie poskytnú na budapeštianskych telefónnych číslach: 225-6043, 225-6041.

Návrhy na vyznamenanie treba zaslať do 30. septembra poštou, prípadne e-mailom na adresu:

MMIKL, „Nemzetiségi Gála“, Lukács Mária szakreferens, 1011 Budapest, Corvin tér 8., e-mail:

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

„... celé Slovensko sa vošlo na jednu plť...“

Provokatívny titul patrí knihe mladého maďarského historika Józsefa Demmela „Egész Szlovákia elfért egy tutajon...“, ktorá uzrela svetlo sveta v týchto dňoch v bratislavskom vydavateľstve Kalligram a - ako sa dozvedáme z podtitulu - obsahuje štúdie o dejinách Slovákov v Uhorsku v 19. storočí.

Ako uviedol autor na prezentácii publikácie v budapeštianskom Slovenskom inštitúte, neprepožičal si ho od maďarských nacionalistov, ale od popredného predstaviteľa slovenského národného hnutia Jána Francisciho. Výrok sa vzťahuje na stretnutie predstaviteľov katolíckeho a evanjelického krídla slovenského národného hnutia v Čachticiach na fare v roku 1847, na ktoré prišli predstavitelia evanjelickej inteligencie z Liptova na plti po Váhu. Podobizeň Jána Francisciho si vybral autor aj na titulnú stranu knihy, ktorá ho znázorňuje v civilnom oblečení, pričom je v pozadí viditeľný jeho portrét vo vojenskej uniforme, ktorý je na prebale diela slovenského historika Dušana Kováča Dejiny Slovenska. Ako povedal predstaviteľ mladej generácie maďarských historikov, aj týmto symbolickým výberom chcel zdôrazniť potrebu dialógu medzi maďarskou a slovenskou historiografiou o našich spoločných dejinách.

Náhoda chcela, aby sa prezentácia knihy uskutočnila v čase, keď v Győri prebiehalo zasadnutie slovensko-maďarskej zmiešanej komisie historikov. Zasadnutia sa zúčastnili aj veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš a riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Kurucz, preto úloha hostiteľa podujatia pripadla vedúcemu konzulárneho oddelenia zastupiteľského úradu Ladislavovi Tischlerovi, ktorý vyslovil nádej, že aj nová publikácia prispeje k spoločnému spracúvaniu našich dejín. Historik László Csorba, ktorý mal za úlohu predstaviť publikáciu, označil knihu za cennú aj z troch aspektov. Vyzdvihol, že sprostredkúva maďarskému čitateľovi základné poznatky o istej časti spoločných dejín, čo je dôležité aj preto, lebo je málo takýchto publikácií. Za ďalší prínos zborníka štúdií označil, že podáva pohľad na obdobie vytvárania novodobých národov, na vznik národného hnutia Slovákov, pričom tento nie je zaťažený „národným pohľadom“. Predstavuje vývin slovenského národného povedomia, vytvárania novej skupinovej identity v období, keď ešte nie je nevyhnutná sebadefinícia voči iným, tá sa vytvára iba neskôr. Za tretiu zásluhu knihy L. Csorba pokladá množstvo faktov, ktoré privedú maďarských čitateľov k tomu, aby sa na niektoré veci pozerali inak.

Moderátor podujatia, prekladateľ a znalec maďarsko-slovenských vzťahov Karol Wlachovský vyzdvihol nové metodické prístupy autora k nastoleným problémom. Večer venovaný spoločným dejinám Slovákov a Maďarov, ktorého sa v peknom počte zúčastnili aj vysokoškolskí poslucháči, pedagógovia a historici, pokračoval neviazaným dialógom.

Alžbeta Račková

Vedecký dorast z Maďarska, Rumunska a Srbska

V Békešskej Čabe uzrel svetlo sveta Zborník študentských prác (Maďarsko, Rumunsko, Srbsko) z V. Putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií.

Samotná súťaž sa uskutočnila v dňoch 9. až 12. októbra 2008 v priestoroch Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe. Zúčastnili sa na nej študenti slovenských stredných škôl z Maďarska (Slovenské gymnázium, Békešská Čaba - 7 prác), z Rumunska (Lýceum a Školské stredisko Jozefa Gregora-Tajovského, Nadlak, resp. Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka, Bodonoš - spolu 6 prác) a zo Srbska (Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a Gymnázium Mihajla Pupina, Kovačica - spolu 6 prác). Okrem úvodnej časti, autorkou ktorej je predsedníčka občianskeho združenia Dotyk ľudskosti - Touch of Humanity na Slovensku Mária Katarína Hrkľová, obsahuje 19 študentských prác. Úloha hodnotiť istú štúdiu alebo publikáciu je vždy milá povinnosť, recenzovať zborník zostavený školským zariadením, ktorého som bol dlhé roky, desaťročia aktívnym pracovníkom, je viac - uznanie aj vyznamenanie. Hodnotiť práce zborníka nemienim v tom poradí, ako sú zoradené v publikácii, ale podľa zúčastnených inštitúcií jednotlivých štátov.

Denisa Stratinská a Andrea Chrapanová z Lýcea Jozefa Gregora-Tajovského v rumunskom Nadlaku dali svojej práci titul Adam Suchanský, dolnozemský spisovateľ a novinár. Autorská dvojica hodnotí životné dielo nedávno zosnulého popredného predstaviteľa slovenskej literatúry v Rumunsku - básnika, publicistu a dramatika -, ktorý vydal niekoľko samostatných básnických zbierok, ale prezentoval sa aj na stranách početných zborníkov, almanachov a antológií. Študentky ho predstavujú v rámci rozhovorov s jeho synom Adamom Miloslavom, so školskou knihovníčkou a profesorkou slovenského jazyka a literatúry Annou Môťovskou, vdovou po autorovi Danou a jeho priateľom Pavlom Husárikom nielen ako básnika, ale aj ako Človeka (s veľkým Č). Ďalšieho popredného predstaviteľa slovenskej literatúry v Rumunsku predstavuje tiež autorská dvojica. Vlasta Bartolomejová a Martin Cutlac dali svojej práci titul Ivan Miroslav Ambruš, básnik jemného cítenia. Píšu o ňom, že podľa povolania je profesor chémie, pritom autor viacerých básnických zbierok, básní pre deti, ale i prozaik, literárny kritik a tajomník Kultúrnej a vedeckej spoločností Ivana Krasku. Pôsobenie J. G. Tajovského v Nadlaku (1904 - 1910) je zaujímavé nielen z hľadiska jeho literárnej tvorby, ale aj tamojšieho spolunažívania siedmich národností a ôsmich náboženstiev. Tejto téme je venovaná práca Pavla Prihrackého Slovensko-rumunsko-srbsko-maďarské vzťahy v Nadlaku zachytené perom Jozefa Gregora Tajovského. Práca sa o. i. zaoberá otázkou, ako čelí slovenská evanjelická cirkev spolu s druhou najpočetnejšou národnosťou - rumunskou maďarizačným odnárodňovacím snahám vtedajšej oficiálnej politiky. Školské stredisko Jozefa Gregora-Tajovského v Nadlaku reprezentuje v zborníku autorská dvojica Olivera Paulová a Patrick Kiszel prácou Ondrej Štefanko, slovenský dolnozemský fenomén. Slovenský dolnozemský fenomén Ondrej Štefanko, podobne ako Adam Suchanský, mal tiež “krátko určenú postať života“. Na to, čo všetko stihol urobiť, by inému nestačili ani dva životy. Podľa autorov práce bol zakladateľ Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, krúžku Ivana Krasku, neskoršie Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, časopisu Naše snahy, dvojjazyčného Slovensko - rumunského časopisu Rovnobežné zrkadlá - Oglinzi Paralele, hlavný a zodpovedný redaktor obnoveného časopisu Slovákov v Rumunsku, Maďarsku a Srbsku Dolnozemský Slovák, ďalej spisovateľ, publicista, prekladateľ a organizátor slovenského života v Rumunsku.

Druhé kultúrne a školské centrum v Rumunsku - Bodonoš - v putovnej súťaži zastupovala inštitúcia Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka, vlastne jeho dve študentky, ktoré sa vo svojich prácach zamerali skôr na minulosť. Práca Marie Calamarovej Dejiny farnosti Bodonoš stručne načrtne dejiny katolíckej farnosti a školstva v Bodonoši od prelomu 18. a 19. storočia po súčasnosť, zmieňuje sa o používaní slovenského jazyka, o niektorých tradíciách, podrobnejšie o Vianociach a na záver predstaví sociálny a kultúrny stav Bodonošanov. Janka-Judit Lašaková v práci Osobnosť Jána Kapusniaka sleduje všestrannú učiteľskú prácu a mimoškolskú činnosť významného slovenského pedagóga, ktorú vykonával za neblahých dedinských podmienok. Pôsobil na viacerých miestach, spočiatku bez učiteľského diplomu (v rodnom Bodonoši), potom v Novej Hute, neskoršie ako školský inšpektor, potom znova v Bodonoši ako riaditeľ osem- a desaťročnej školy.

Slovenskí študenti zo Srbska, z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, sa zamerali predovšetkým na spracovanie dejín vojvodinskej slovenskej literatúry. Silvia Bohušová a Blaženka Melichová na putovnú súťaž vypracovali štúdiu Plodná činnosť Jána Čajaka v našom prostredí. Jedná sa o Jána Čajaka staršieho (1863-1944). Voľbu témy odôvodňujú nasledovne: “Čajakovcom patrí osobitné a čestné miesto v celkovej slovenskej národnej a literárnej kultúre. Také isté miesto im patrí aj vo vojvodinskej slovenskej kultúre a u Petrovčanov zvlášť.“ Ján Čajak starší pôsobil na Dolnej zemi od konca 19. storočia, v Petrovci od roku 1899. “Tu stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov.“ Tu spoznal tvrdý život dolnozemských sedliakov, o tom znejú jeho diela, ako i román Rodina Rovesných. Študent Filip Filip v práci Vladimír Hurban Vladimírov (VHV) 1884 - 1950 približuje literárne dielo známeho dolnozemského slovenského realistu - dramatika i prozaika. “Jeho otec Vladimír Hurban bol syn štúrovca Jozefa Miloslava Hurbana a brat známeho slovenského realistu Svetozára Hurbana Vajanského, matka bola dcéra brata Ľudovíta Štúra.“ Napísal 68 divadelných hier, väčšinou jednoaktoviek, ale spracoval aj širšie spoločenské problémy. Mal možnosť pôsobiť za priaznivých spoločensko-politických podmienok (vznik Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov a takých slovenských inštitúcií, ako Slovenské gymnázium v Petrovci, Matica slovenská v Juhoslávii a podobne).

“Idea organizovať Slovenské národné slávnosti v Petrovci pramenila z tej skutočnosti, že sa také niečo poriadalo na Slovensku v Turčianskom Sv. Martine. Boli to Národopisné slávnosti, na ktorých sa zúčastnili mnohí naši učitelia. Tieto slávnosti prekazila prvá svetová vojna a po jej ukončení ich stredisko už nebolo v Martine, ale sa presunulo ďaleko na juh... Národné slávnosti boli po prvý raz v Petrovci 28. augusta roku 1919.“ Potom sa už stretávania vojvodinských Slovákov organizovali systematicky. Tieto slávnosti približuje práca autorskej dvojice Anna Lomenová a Monika Stracinská nazvaná Obnovenie Slovenských národných slávností. “Vo sfére svetového insitného umenia má slovenská osada Kovačica vo Vojvodine charakter veľmoci,“ tvrdia Martina Diňová a Mária Kovátšová z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici vo svojej práci Martin Jonáš - insitný maliar. Naozaj, veď cudzinec, ktorý túto osadu navštívi, väčšinou smeruje do Galérie insitnej tvorby, kde nájde do štyristo obrazov kovačických umelcov. Medzi nich patrí aj Martin Jonáš. O ňom je táto práca, obsahujúca aj výpovede znalcov tohto jedinečného umenia. Ďalšia práca autorskej dvojice z Kovačice Jany Sládečkovej a Jána Chrťana Tradičná slovenská svadba je výpoveďou o priebehu kovačickej svadby v minulosti a naznačuje zmeny (ochudobnenie), ktoré v nej nastali v poslednom období. Podobne stručne sa z práce Ženský spolok v Kovačici, autormi ktorej sú Monika Torňošová, Jarmila Šipická a Anton Pavol Rohárik, dozvedáme o činnosti kovačických žien. Spolok bol založený v roku 1920 a za cieľ si vytýčil “vybrať naše ženy zo spoločenskej pasivity, vzbudiť záujem o verejnú a spolkovú činnosť, informovať ich o ich právach a povinnostiach v štáte, aby sa stali aktívne a osožné občianky!“ Spolok dodnes funguje, kovačické ženy sa pravidelne stretávajú, vyšívajú, tkajú, predstavujú svoje tradičné jedlá a aj týmto spôsobom zachovávajú svoju slovenskú identitu.

Slovenskí študenti z Rumunska a Srbska v rámci putovnej súťaže zo slovenských dolnozemských reálií prezentovali po dve školské centrá, študenti z Maďarska jedno - békeščabianske slovenské gymnázium, do ktorého prichádzajú študovať predovšetkým žiaci z troch slovenských základných škôl - zo Slovenského Komlóša, Sarvaša a z Békešskej Čaby. Možno teda pokladať za oprávnené predstaviť práce jednotlivých autorov z tohto pohľadu.

Témami čabianskych gymnazistov pochádzajúcich zo Slovenského Komlóša sú tri významné osobnosti - bývalý evanjelický farár Ján Koppány (Kochan), bývalý učiteľ slovenskej školy Pavel Lauko a zástanca chudobného komlóšskeho ľudu Michal Lehoczký. Podobne spracúvajú život a činnosť troch miestnych osobností aj študentky pochádzajúce zo Sarvaša: pedagogickú činnosť bývalého riaditeľa tamojšej slovenskej školy Jána Folytána, bývalého viceprimátora mesta Sándora Gyaloga a duchovnú činnosť evanjelického farára Károlya Demeho Najhlbšie sa pohrúžil do svojej práce čabiansky gymnazista Dušan Kunovac, “témou“ ktorého je včelár - jeho bánhedešský starý otec.

“Väčšina návštevníkov Slovenského Komlóša si pri prechádzke mestom nenechá ujsť návštevu národopisnej zbierky v budove oproti radnici. Keď otvoríme masívne vstupné dvere, otvorí sa pred nami klenotnica ľudovej kultúry Slovákov tohto regiónu...“ takto uvádza svoju prácu Zberateľská vášeň Jána Koppánya Katarína Karkušová. Potom pokračuje: “Nikdy by sa nám asi nepodarilo nájsť toľko krásy na jednom mieste, keby nebolo človeka, ktorý si všimol úctu ľudí k predmetom a výsledky svojej zberateľskej vášne ukázal ostatným. Týmto človekom bol komlóšsky evanjelický farár Ján Koppány“. Autorka nás potom sprevádza životnou dráhou a činnosťou zvolenej osobnosti, ako aj celou jeho zbierkou. Ťažiskom práce Ajgyl Zelmanovej Pavel Lauko - komlóšsky učiteľ a ochotník je pedagogická a ochotnícka divadelná činnosť komlóšskeho slovenského pedagóga, ktorá hovorí aj o pracovitosti mladého sedliackeho chlapca, o Trati mládeže, o ťažkostiach vysokoškolských štúdií, o pôsobení prvej generácie slovenskej inteligencie, o rodinnom živote a činnosti vo verejnom živote Slovenského Komlóša. Štúdia Adrienn Rádaiovej Michal Lehoczky - statný a výbojný Komlóšan spracúva životnú dráhu komlóšskej osobnosti zo začiatku 20. storočia, jej činnosť v Roľníckom spolku a prácu v zastupiteľskom zbore Slovenského Komlóša. Celý svoj život venoval zlepšeniu postavenia roľníckeho obyvateľstva osady, preto sa aj kontaktoval so Sedliackou stranou Čabana Ondreja Áchima. “Svoje aktivity zameral na pomoc chudobným Komlóšanom. Vyvlastnil na pravej strane Aradskej cesty pôdu, ktorú zaplatila obec, nechal ju rozdeliť na stavebné parcely. Tieto parcely poskytli ľuďom na výstavbu domov, ktorí dostali dlhodobý úver. Toto sídlisko (vlastne časť osady - pozn. autora) dostalo pomenovanie Mihályfalva...“

Mesto Sarvaš ako jedno z kultúrnych centier Békešskej župy a lokalitu s bohatými slovenskými tradíciami na putovnej súťaži reprezentovali tri študentky prácami o osobnostiach, ktoré sa nejakým spôsobom viažu k tomuto spoločenstvu. V prípade pedagóga Jána Folytána táto spätosť so Sarvašom je jednoznačná a oprávnená. Potvrdzuje to aj práca s titulom “Chcime to najkrajšie a odvážme sa na to najväčšie“, (Život a práca Jána Folytána), autorkou ktorej je Andrea Kissová. Úloha predstavuje životné dielo človeka, ktorý vyše 30 rokov stál na čele slovenskej základnej školy v Sarvaši. Ale škola a rodné mesto neboli “jediné miesto, kde sa angažoval. Pracoval aj v rôznych organizáciách a udržiaval styky s mnohými osobnosťami kultúrneho a spoločenského života v Maďarsku a na Slovensku“. Voľbu ďalších dvoch osobností, samozrejme, rešpektujem, ale mám voči nim aj isté výhrady. Nikolett Juráková v práci Cesta za poznaním hodnotí život a činnosť bývalého sarvašského viceprimátora, ktorý “po zmene režimu urobil veľa nielen pre mesto Sarvaš, ale aj pre Slovákov v Békešskej župe. Nadviazal partnerské vzťahy s mestami na Slovensku, organizoval výlety žiakov do krajiny ich predkov... Každoročne organizoval Deň žatvy v Strieborných Viniciach“ atď. Áno, ako jeden z vedúcich predstaviteľov mesta ich skutočne podporoval a zúčastňoval sa na podujatiach. Výlety žiakov však organizovala škola, Deň žatvy iniciovala a organizovala miestna slovenská menšinová samospráva, v tomto prípade informátor mohol byť objektívnejší. “S jeho menom sa spája navrátenie Trianonského pamätníka do Sarvaša, vybudovanie sarvašskej historickej cesty (ktorá “symbolizuje putovanie maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny“), ako i výstup na Hargitu“. Ale to je iná stránka jeho činnosti, ktorá ho spája s vlastným národom a nás, Slovákov, s väčšinovým maďarským národom, s ktorým žijeme v jednej vlasti. Druhá osobnosť, “spracovaná“ Beatrix Hruškovou v práci Duchovná cesta Karola Demeho, tiež pochádza “z Hornej zeme“ (správne: z územia dnešného Slovenska). V rámci výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a ČSR sa dostal medzi dolnozemských Slovákov a o. i. slúžil v Poľnom Berinčoku, v Békešskej Čabe - Jamine a v Kondoroši, a to vyše 30 rokov. Na týchto pôsobiskách kázal, samozrejme, po maďarsky aj po slovensky. Informácie o svojom otcovi autorke poskytol jeho najmladší syn Zoltán Deme, farár nového evanjelického kostola v Sarvaši.

Békešskú Čabu na súťaži dôstojne a na vysokej vedeckej úrovni zastupoval gymnazista Dušan Kunovac prácou “Vypustený“ roj. V úvodnej časti sa autor predstavuje takto: “ Pochádzam zo zaujímavej rodiny, môj otec bol Srb z Vojvodiny, matka pochádza z Veľkého Bánhedešu, zo slovenskej rodiny. Často si kladiem otázku: tak v podstate kto som ja? Slovák, Srb, dajaký Slovan alebo Maďar? Rozsiahla práca je akousi odpoveďou na základnú otázku. V prvej časti práce spracúva autor históriu Veľkého Bánhedeša, uvádza zoznam priezvisk prvých jeho obyvateľov, potom prezentuje vlastný rodokmeň Podstatná časť štúdie hovorí o včelárstve. Najprv o včelách vedecky, potom všeobecne, každodenne v podaní starého otca - včelára. Na záver podáva všestrannú charakteristiku náročného textu (rozprávanie starého otca o včelách) a bohatú literatúru, z ktorej čerpal pri písaní práce.

Bohatstvo zborníka po stránke obsahovej vyplýva predovšetkým z toho, že putovnej súťaže sa zúčastnilo spolu 28 študentov z troch susedných štátov, v ktorých žijú dolnozemskí Slováci, s 19 prácami. Aj metódy vypracovania tém sú rôzne, ako štúdium životného diela a tvorby danej osobnosti, štúdium literatúry, rozhovory s informátormi, interview s podobne. Temer všetky práce sú ilustrované, niektoré bohato, iné menej, a to fotografiami, štatistickými údajmi, citátmi, úryvkami z básnickej tvorby. Asi polovica prác je doplnená bohatou alebo skromnejšou literatúrou. Zvláštnu pochvalu si zasluhuje titulná strana, nekonečná rovina s lánom obilia, len keby to bola namiesto jačmeňa radšej pšenica...

Zborník zostavila Edita Pečeňová, jazykovou lektorkou bola Zuzana Benková, za vydanie zodpovedá predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, typografia a tlačiareň: Szent-Györgyi Albert Gimnázium, Szakközépiskola és Kollégium Tevan Andor Nyomdaipari Tanműhely, Békéscsaba, 2008. ISBN 978-963-86803-2-7. 162 strán. Vydanie publikácie podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ján Chlebnický

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7609

Oblastné kolo slovenských spievaniek a veršovačiek v Níži

V Níži (Nézsa) sa uskutočnilo oblastné kolo slovenských spievaniek a veršovačiek. V tamojšej základnej škole sa zišli recitátori a speváci z Netejču, Horných a Dolných Petian, Šápova a, samozrejme, Níže. Najlepší speváci a recitátori postúpili do regionálneho kola.

XIII. obvod Budapešti ● Národnostný festival

6. júna usporiadajú menšinové samosprávy XIII. obvodu Budapešti spolu s osvetovou spoločnosťou obvodu na námestí pred kostolom na ulici Babér Menšinový festival. O 13. hodine všetci účastníci vyjdú do okolitých ulíc, aby pozvali obyvateľov na folklórny program, ktorý sa začne o 14. hodine. V programe predstavia ľudovú kultúru svojich predkov folklórne súbory a sólisti arménskej, bulharskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rumunskej, rusínskej, srbskej a slovenskej národnosti. Slovákov budú zastupovať členovia Folklórneho spolku Lipa. Patronát nad podujatím prevzal primátor mestskej časti, parlamentný poslanec József Tóth.

Nové Mesto pod Šiatrom ● Divadlo O koníkovi Oblakovi

Detský divadelný krúžok Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom vystúpi dňa 3. júna o 17. hodine v Divadelnej sále miestneho Kultúrneho strediska Lajosa Kossutha. Predvedie hru ocenenú hlavnou cenou poroty na tohoročnej detskej divadelnej prehliadke Deti deťom O koníkovi Oblakovi. Vstup na predstavenie je voľný.

Sarvašský ľudový humor a piesne rozveselili Budapešťanov

Zo zasadačky Samosprávy XII. obvodu Budapešti sa 22. mája ozývala sarvašská slovenská ľudová hudba. Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti a slovenský volený zbor v Sarvaši usporiadali veselé hudobné popoludnie.

Pravdu povediac, bol to skvelý nápad uskutočniť nezvyčajný program - predstaviť dolnozemskú muziku a sarvašský ľudový humor. Po privítacích slovách predsedov obidvoch slovenských menšinových samospráv Michala Hrivnáka a Tibora Mótyána na javisko vystúpila kapela Tibora Mótyána. Jeho vedúci informoval početných prítomných, že ich päťčlennú kapelu zastupujú teraz iba traja muzikanti: on (husle), András Horváth (harmonika), Endre Bohák (basa) a spievať bude Gabriela Mótyánová. Vedúci kapely je nielen vzdelaný, všestranne nadaný človek, ale má aj úžasný zmysel pre humor. Pútavo, veselo a vľúdne predstavil svojich rodákov, ich ľudové zvyky a tradície, ktoré sú popretkávané rýdzim ľudovým humorom a dvojjazyčnosťou. Ba, sú to často aj neslušné, šťavnaté vtipy a príhody. Na ukážku predniesol žartovné veselé veršíky, vínšovačky, vtipy, ktoré spestril ľudovými piesňami. Prítomní si mohli vypočuť nielen ľudové piesne zo Sarvaša, ale aj z celého Slovenska. Kto mal záujem, mohol si rozkázať aj svoju obľúbenú... Veselý hudobný program pobavil každého, diváci sa na ňom dobre cítili a k dobrej nálade prispela aj čaša dobrého vína, ktorými ich ponúkli organizátori.

(fúziková)

Sarvaš ● Obvodné finále v atletike

V Sarvaši sa konali atletické preteky družstiev a jednotlivcov. Na športovom ihrisku v Alžbetinom sade bolo rušno, veď si tu meralo sily viac ako 300 športovcov. Žiaci z Čabačudu už pri rozcvičke naznačili, že sa na tieto preteky dôkladne pripravovali. Súťažilo sa v štyroch vekových skupinách. Sedem škôl poslalo v každej skupine najlepších 6 žiakov, ktorí tvorili jedno družstvo. V konečnom hodnotení sa započítavali výsledky piatich najlepších súťažiacich.

V prvej vekovej skupine súťažili prváci a druháci v bežeckých disciplínach 40 metrov šprint, 4 x 50 metrov štafeta a v hode loptičkou. Druháci a tretiaci šprintovali 60 metrov, štafeta bola 4 x 100 metrov, hod loptičkou a skok do diaľky. Piataci a šiestaci namiesto štafety mali 600 m beh, ostatné disciplíny boli také isté ako v druhej vekovej skupine. Siedmaci a ôsmaci súťažili vo vrhu guľou, hode loptičkou, skoku do diaľky, šprinte na 100 m a v behu na 800 m.

Atletické preteky otvoril telocvikár Ján Benčík, ktorý bol hlavným referentom a koordinátorom pretekov. Výsledky na počítači spracúval športový referent z Békešskej Čaby Tibor Kováč, ktorý zabezpečil aj medaily pre víťazné družstvá jednotlivcov.

Pred začiatkom zápolenia učiteľ Zoltán Fonád oboznámil súťažiacich s presnými termínmi a dejiskami jednotlivých pretekov, veď boli aj takí žiaci, ktorí sa prvýkrát zúčastnili na tomto podujatí.

Slovenskú základnú školu v Sarvaši najúspešnejšie reprezentovali žiaci nižšieho stupňa. Družstvo dievčat v zložení Viviena Krišková, Roberta Bagiová, Dominika Korbeľová, Dora Uhrinová, Kinga Kišuczká a Kinga Čabaiová získalo strieborné medaily Najúspešnejšia bola druháčka Roberta Bagiová, ktorá získala dve strieborné medaily - jednu v družstve a jednu v súťaži jednotlivcov. Dosiahla 189 bodov, no v hode loptičkou má veľké rezervy. Chlapci 1. vekovej skupiny Ladislav Balatoni, Baláž Varga, Norbert Tóth, Zalán Laurinecz, Bence Štecz a Dávid Hajdú skončili na treťom mieste. Dávid Mrena si v súťaži jednotlivcov odniesol striebornú medailu. Na tretí stupeň víťazov sa postavili aj jeho spolužiaci M. Pimiller, Z. Prečko, K. Hegedűs, O. Liška, T. Lešťan.

Výsledky v jednotlivých atletických disciplínach boli rozdielne. V skoku do diaľky sa mnohým chlapcom podarilo prekonať 5-metrovú vzdialenosť, no dievčatá podali slabšie výkony. Vo vrhu guľou a v hode loptičkou boli výsledky zhodné s výkonmi z predchádzajúcich rokov. Bohužiaľ, bežecké disciplíny boli časovo slabšie. Za každý výkon dostal žiak body a keďže sa hodnotilo podľa novej tabuľky, ťažko je povedať, či sa podľa celkového výsledku výkony zlepšili alebo zhoršili. Veď napríklad v hode loptičkou za 50-metrový výkon dosiahol žiak 135 bodov, vo vrhu guľou za 10 metrov získal 127 bodov, v skoku do diaľky za 470 cm 133 bodov a beh bol ešte lepšie hodnotený napr. za 8,61 sek. na 60 m získal 179 bodov. Takže vlastne sekundy a centimetre určujú dosiahnutie vysokého počtu bodov. Je to dobrá motivácia do budúcnosti.

(zl)

Jubilejný benefičný bál v sarvašskej slovenskej škole

Čas plynie naozaj ako voda, niekedy potichučky, inokedy ako búrlivá voda - len čísla nám pripomenú, že to bolo veľmi rýchlo. Že je to naozaj tak, o tom sa mohli presvedčiť všetci účastníci bálu v sarvašskej slovenskej škole.

Tohto roku už po desiatykrát otvorila škola svoje brány pre všetkých rodičov, priateľov a pedagógov. Jubilejný ročník tejto veľmi obľúbenej a vydarenej akcie sa v tomto roku niesol v štýle „retro”. Cestovanie časom v 60., 70. a 80. rokoch minulého storočia malo opäť svoje obrovské čaro. Vrátili sme sa do čias Elvisa Presleyho, hudobnej skupiny ABBA, na parkete sa striedal twist, jive, cha-cha, zneli hity tejto doby a aj kostýmy a celá výzdoba vrátila všetkých o dobrých pár rokov späť. Koleso kvalitného kultúrneho programu žiakov, pedagógov a rodičov odštartovala riaditeľka školy Zuzana Medveďová, ako „disdžokejka večera”. Pozvanie na ples prijali aj vzácni hostia a predstavitelia mesta. Svojou prítomnosťou poctili tento večer generálny konzul SR Štefan Daňo, parlamentní poslanci mesta Sarvaš László Domokos, Zoltán Földesi a Michal Babák, ktorý je zároveň primátor mesta, s manželkami, zástupca Ministerstva školstva a kultúry MR Štefan Kraslán a členovia mestského zastupiteľstva. Celoštátnu slovenskú samosprávu zastupovala zástupkyňa predsedu Etelka Rybová. Pozdravila všetkých prítomných, poďakovala žiakom, rodičom a učiteľom za krásny program a vyjadrila uznanie riaditeľke školy Zuzane Medveďovej, ktorá túto veľkú rodinu nadšencov vedie a podporuje. Zároveň oznámila radostnú správu o potvrdení pani riaditeľky vo funkcii na ďalšie 5-ročné obdobie. Veľká radosť a neutíchajúci potlesk takmer 550 prítomných odštartovali večer plný zábavy.

Po vynikajúcom programe nasledovala chutná večera. A po nej už len zábava a radosť, ktorá trvala až do skorých ranných hodín. Nadáciu školy a jubilejný ples podporilo opäť veľa organizácií a jednotlivcov, ktorým patrí vrúcne poďakovanie. Súčasťou bálu je každoročne aj tombola a mačka vo vreci, ktorá okrem radosti šťastných výhercov pomôže aj nadácii školy. Obrovská súdržnosť a spolupatričnosť učiteľov a rodičov v nedeľu popoludní vrátila školu a školský dvor v neuveriteľne krátkom čase späť do pôvodného stavu. Všetko bolo opäť pripravené na bežný pracovný deň. Ostali už len veľmi milé spomienky a spokojnosť z dobre vykonanej práce.

Cieľ benefičného bálu bol opäť splnený. Podporil nadáciu, upevnil vzťahy medzi žiakmi, rodičmi, učiteľmi a všetkými priateľmi školy, priniesol radosť a dobrú zábavu. Už dnes sa všetci tešia na ďalší ročník.

(el)

9. celoštátny závinový festival v Malom Kereši

Kerešskí Slováci vytvorili jedinečnú tradíciu

Slovenská samospráva v Malom Kereši a miestna organizácia Slovákov usporiadali súťaž v pečení „rejtešov“ - už tradičný Celoštátny závinový festival. Podujatie sa uskutočnilo v rámci veľkolepých Dní mesta, ktoré sa konali v dňoch 23. a 24. mája. V nedeľu predpoludním šikovné ženy zo siedmich slovenských miest a obcí piekli v kultúrnom dome záviny s plnkami od výmyslu sveta, ku ktorým im zabezpečili suroviny organizátori. Rozvoniavajúce rejteše mohla ochutnať nielen porota, ale aj účastníci mestských dní.

Úvodom popoludňajšieho kultúrneho programu sa prítomným prihovorila zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, ktorá o. i. povedala: - Teším sa, že v tento krásny deň oslavujete Dni mesta a jeho zakladateľov. Pri príležitosti 291. výročia osídlenia mesta Slovákmi vás v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy vrúcne pozdravujem. Mám radosť z toho, že sa tu vytvorila jedinečná tradícia - závinový festival, akú nemá ani jedna slovenská lokalita v Maďarsku. Na toto podujatie prišli aj početní Slováci z Békešskej župy. Teší ma, že teraz ste zapojili do práce už aj mladých, aby sa naučili pripravovať pravé „rejteše“.

Početných divákov pozdravil primátor mesta László Domonyi, ktorý po krátkom historickom prehľade mesta vyzdvihol význam osláv a zásluhy zakladateľov Malého Kereša. Zdôraznil, že v prvý deň položili vence k pomníku zemepána Wattayho, ktorý sem pred 291. rokmi pozval Slovákov osídliť spustošený kraj. Zdôraznil, že potomkovia Slovákov dodnes pestujú svoj jazyk a prekrásny kerešský kroj. O jazyk svojich predkov prejavujú záujem aj mladí ľudia. Slovenský jazyk vyučujú v materskej i v základnej škole. Pozoruhodné výsledky dosahujú aj v pestovaní slovenského folklóru. L. Domonyi záverom svojho prejavu vyhlásil výsledky súťaže vín a gastronómie.

Hostí pozdravila aj predsedníčka miestnej organizácie Slovákov a slovenskej menšinovej samosprávy Zuzana Gmoserová, ktorá o. i. povedala: - Závinový festival sa dožil 9. ročníka, doslova sa rozrástol a obohatila sa aj jeho paleta. V tomto roku sme pozvali dvoj- a trojčlenné družstvá šikovných žien z Békešskej Čaby, Čomádu, Dabašu-Šáre, Mišky, Piliša a Sarvaša. Samozrejme, prišli k nám aj naši milí priatelia z družobnej obce na Slovensku z Nesvád.

Mestské dni spestrilo množstvo kultúrnych podujatí a programov, ako napr. vystúpenie speváckych zborov, tanečných a hudobných skupín: z Čomádu, Dabašu-Šáre, Dunaeďházu, Malého Kereša, Mišky a Pilíša. Veľký úspech mali všetci, ale búrlivý potlesk sprevádzal vystúpenie domáceho tridsaťročného Národnostného ľudového tanečného súboru Dúha a jeho detskej skupiny Malá Dúha.

Ildika Fúziková

Stretnutie členov združenia Interklíma Sk+Hu

Návšteva svetoznámej zoologičky Jane Goodallovej

V divadelnej sále Kultúrneho domu v Albertirši sa uskutočnilo stretnutie členov združenia InterKlíma Sk+Hu. Cieľom organizátorov bolo informovať členov o programoch škôl na Slovensku a v Maďarsku, ktoré venujú zvýšenú pozornosť klíme. Stretnutie usporiadala pobočka Združenia miest a obcí priateľských ku klíme v obci Piliš. Ako uviedol jeho predseda Sándor Pintér, ich prvoradým cieľom je výchova mládeže a druhoradým je ochrana životného prostredia. S detskou lekárkou Ildikou Nagyovou z Kráľovského Chlmca pozvali žiakov a pedagógov tých základných škôl zo SR a MR, kde prebieha enviromentálna výchova, aby im poskytli možnosť na výmenu informácií a nadviazanie stykov. Účastníkov stretnutia privítal primátor Albertirše László Fazekas. - Združenie vzniklo pred dvoma rokmi s cieľom upriamiť pozornosť na väzby medzi zmenami klímy a každodenným životom. Zdá sa, že medzinárodné a štátne inštitúcie nie sú schopné účinne riešiť tento problém, preto sme sa obrátili na pedagógov a na primátorov miest a obcí. Myslíme si, že deti naučia svojich rodičov, aká dôležitá je ochrana prírody a spoločná práca v jej záujme, - povedal primátor Albertirše. Po jeho slovách sa predstavili základné školy z Bystričky, Košíc, Mojmíroviec, Borše, Veľkých Ludiniec, Kráľovského Chlmca, Somotoru, Pándu, Farmošu, Piliša, Sarvaša, Tápióbicske, Káve a Albertirše. Vo svojich referátoch oboznámili publikum so životom, históriou a aktivitami svojich škôl. Základná škola z Kráľovského Chlmca napríklad má šesťsto žiakov, prebieha tam enviromentálna výchova. Dieťa pod jej vplyvom pôsobí na svojho rodiča, naučí ho správne sa k prírode správať. Každý rok v apríli oslavujú Medzinárodný deň Zeme, keď v lesoch zbierajú odpadky, usporadúvajú súťaže súvisiace so životným prostredím a počúvajú prednášky o ochrane prírody. Žiaci základnej školy S. Tešedíka z Albertirše informovali o tom, že u nich je selektívne zbieranie odpadkov a zúčastňujú sa súťaže o zdravotnej výchove. Medzinárodný deň Zeme oslavujú brannými pretekmi, kŕmením vtákov, ochutnávkou liečivých nápojov, sadením stromov, zhotovovaním ekologických šľapají a internetovými súťažami. Po zaujímavých prednáškach premietli krátky film svetoznámej zoologičky Jane Goodallovej, ktorá osobne zavítala medzi deti do divadelnej sály kultúrneho domu. Bola veľmi sympatická, jednoduchá a usmievavá. Prednášala deťom o dôležitosti ochrany prírody a dávala im dobré rady, ako treba chrániť životné prostredie. Ako povedala, hodnotné činy môže vykonať nielen veľká spoločnosť, ale aj jednotlivci, hlavne deti. Ony teraz môžu len trochu prispieť k ochrane prírody, ale tieto ich činy veľmi hodnotné. Ako povedala, jej nadácia „Púčiky a korene“ pôsobí v 110 štátoch a približne v 10 000 skupinách. V Gambii napríklad dosiahli, aby domorodci nevyvražďovali šimpanzov. Tradičný spôsob života nie je ľahké zmeniť, ale treba presvedčiť ľudí, že chovom hydiny môžu tiež ľahko získať peniaze. Na znak úcty a lásky deti darovali svetoznámej zoologičke drobné darčeky a veľmi sa tešili, že im Jane Goodallová dedikovala obľúbené knihy o zvieratách.

Členovia združenia InterKlíma Sk+Hu, primátori miest a obcí a učitelia na záver podujatia prijali Vyhlásenie o spolupráci v záujme prípravy a prispôsobovania sa na globálne klimatické zmeny, ochrany proti nim a zodpovednosti voči dorastu.

(aszm)

Za krásami na Slovensko

Pribylina - dedina, akej niet páru

Ak by som vám povedala, že niekto presunul celú dedinu o niekoľko kilometrov ďalej, neverili by ste mi. Predsa sa to stalo. Ak chcete zažiť pekný deň v zajatí histórie, nenechajte si ujsť návštevu Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Objekty pochádzajú z niekoľkých liptovských dedín, prevažne z oblasti zatopenej vodnou priehradou Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb s početnými pôvodnými prvkami. Okrem drevenej ľudovej architektúry tu nájdete rekonštrukcie dvoch originálnych stredovekých kamenných objektov - ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec.

Expozície bývania a spôsobu života rôznych sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova na prelome 19. a v prvej tretine 20. storočia dokumentujú bývanie bezzemka, stredného a bohatého roľníka, remeselníka, obecného richtára, dedinskú školu, atď. Atraktívne expozície bývania vyšších spoločenských vrstiev liptovského zemianstva sú v zemianskej kúrii z Paludze a v kaštieli z Parížoviec. Parížovce sú najstarším zachovaným zemianskym sídlom Liptova. Od polovice 14. storočia boli zemianskou osadou rodiny Parisa. Sídlom rodiny bola rodová kúria, ktorej najstaršia časť - gotické jadro - pochádza zo začiatku 14. storočia. Výtvarne najbližšie sú detaily z obdobia neskorogotickej prestavby kráľovského poľovníckeho zámku vo Zvolene, ale aj detaily korvínovskej prestavby Budínskeho hradu, realizovanej v rokoch 1474 - 1478. Dnešnú podobu získal kaštieľ po poslednej väčšej renesančnej prestavbe v druhej tretine 17. storočia. Kaštieľ je zaujímavý aj tým, že vo vkusne zariadených priestoroch nájdete dobový nábytok. Ale ak máte šťastie - aké pisateľku týchto riadkov zastihlo - môže sa vám stať, že vás pasujú za rytiera a vaším poslaním bude šíriť dobré meno Liptova.

V domčekoch zas môžete nakuknúť do života jednoduchých ľudí, ba môžete pobudnúť aj v krčme, ktorej priestory slúžili ako scény pre minuloročný film Juraja Jakubiska o grófke Alžbete Báthoryovej. Alebo môžete zájsť do ranogotického kostola Panny Márie. Tento prekrásny kostol bol hlavným strediskom duchovného života a cirkevnej správy stredovekého Liptova. Ale si dávajte pozor, kedy tam idete, lebo kostol je živým objektom: konajú sa v ňom bohoslužby a svadobné obrady. Ďalšou atrakciou je statická expozícia historického vozového parku Považskej železničky, ale o tej sa zmienime neskoršie.

Múzeum v prírode je najnavštevovanejšou expozíciou Liptovského múzea. Okrem expozícií tradičného spôsobu života a zamestnania rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev Liptova v minulosti má múzeum v prírode stálu ponuku programových podujatí. Také sú napríklad rekonštrukcie ľudových zvykov a obradov, vystúpenie folklórnych skupín a súborov alebo ukážky ľudových remeselných techník (tkanie, paličkovanie, práca s drevom, ukážky práce s kovom a kožou, pletenie zo slamy a košíkov).

(ef)

Csillaghegy

Slovenský deň v evanjelickom kostole

Tretia májová nedeľa v evanjelickom kostole v Csillaghegyi sa niesla v znamení slovenského dňa. Organizátori - Evanjelický cirkevný zbor v Csillaghegyi, jeho nadácia a Slovenská samospráva III. obvodu hlavného mesta - ho usporiadali v poradí ôsmykrát, ibaže teraz nie v januári v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ale z organizačných príčin ho posunuli na máj. Podujatie otvorili a účastníkov privítali farár miestneho zboru László Donáth a hlavná organizátorka podujatia, členka Slovenskej samosprávy Starého Budína-Békášmederu, presbyterka Edita Hortiová, ktorá sa prihovorila po slovensky a ktorá medzi účastníkmi privítala aj členov Celoštátnej slovenskej samosprávy, Slovenskej samosprávy hlavného mesta a predsedov siedmich obvodných slovenských samospráv Budapešti.

Po slávnostnom otvorení tradičného slovenského dňa slovensko-maďarskú bohoslužbu slúžila farárka Budapeštianskeho slovenského evanjelického cirkevného zboru Hilda Guláčiová Fabuľová. V rámci slovensko-maďarskej bohoslužby miestny farár László Donáth pokrstil dvojčatá Janku a Mateja Kissovcov, ktorých predkovia z matkinej strany pochádzajú zo sarvašskej slovenskej rodiny.

K slávnostnej atmosfére bohoslužby vo veľkom prispel Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, ktorý pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej na vysokej umeleckej úrovni predniesol prekrásne viachlasné cirkevné skladby v pôvodných jazykoch.

Po agapé organizátori do popoludňajšieho programu zaradili dve prednášky o významnom slovenskom evanjelickom kňazovi, básnikovi, filológovi a ideológovi slovanskej vzájomnosti Jánovi Kollárovi. Univerzitná profesorka Dr. Anna Divičanová v rámci mimoriadne zaujímavej a pútavej prednášky predstavila záujemcom Jána Kollára ako jedného z prvých významných predstaviteľov českej a slovenskej ľúbostnej poézie, autora známej zbierky Slávy dcéra, ktorá obsahuje 645 sonetov, ako i významného evanjelického kazateľa, publicistu, pedagóga a etnografa. Zvláštnu pozornosť venovala Kollárovi ako ideológovi slovanskej vzájomnosti a stúpencovi československej jazykovej a „kmeňovej” jednoty. Poukázala aj na jeho mimoriadne významnú zberateľskú a vydavateľskú činnosť, na význam dvojzväzkovej zbierky slovenských ľudových piesní, ktoré vydal pod titulom Národnie zpievanky. Univerzitná profesorka nezamlčala ani jeho protiklady a boje so štúrovcami o spisovnú slovenčinu. Taktiež poukázala aj na jeho činnosť vo funkcii dôverníka rakúskej vlády v slovensko-uhorských otázkach.

Pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anna Kováčová predstavila poslucháčom Jána Kollára ako slovenského evanjelického kazateľa a neskôr, v rokoch 1819 až 1849, farára slovenskej evanjelickej cirkvi v Pešti. Poukázala na jeho ťažké zápasy najmä s nemeckými a maďarskými cirkevníkmi, ktorí prekážali jeho úsilia o zriadenie samostatnej slovenskej cirkvi v kostole na dnešnom Deákovom námestí.

O tom, že o prednášky A. Divičanovej a A. Kováčovej bol živý záujem, svedčilo aj množstvo otázok. Posúdenie činnosti J. Kollára nebolo jednotné, v tom sa však všetci zhodli, že tento slávny slovenský evanjelický kňaz, významný básnik a filológ, ktorý 31 rokov slúžil slovenským evanjelikom v Pešti, by si zaslúžil pamätnú tabulu na stene kostola na Deákovom námestí.

(bárkányi)

Zomrel Ján Gomboš

Dňa 20. mája 2009 vo veku nedožitých 54 rokov nečakane opustil našu Slovač vedecký pracovník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, historik a archivár Dr. Ján Gomboš. Narodil sa 8. decembra 1955 v Békešskej Čabe. Po maturite na čabianskom slovenskom gymnáziu v roku 1980 získal diplom stredoškolského učiteľa na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti z odboru dejepis - slovenčina. Tu získal v roku 1990 aj doktorát. Témou jeho dizertačnej práce, ktorá bola vydaná aj v knižnej podobe, bolo prvé polstoročie znovuosídleného Slovenského Komlóša. V roku 1997 získal vedecký titul doktora historických vied. Bol spoluautorom monografie Slovenského Komlóša, ktorej skrátená verzia vyšla v Bratislave v roku 1997. V rokoch 1980 až 1983 pracoval ako historik-muzeológ v Múzeu Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe. Od roku 1983 do r. 2001, keď sa stal vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, bol vedúcim odbočky župného archívu v Békéši. Jeho výskumnou oblasťou boli dejiny dolnozemských Slovákov, ich korene a začiatok ich „nového života” na Dolnej zemi (18.-19. storočie). Venoval sa aj genealogickým výskumom a skúmal a spracúval dejiny a kultúrne dejiny Slovákov v Maďarsku.

Česť jeho pamiatke!