Ľudové noviny č. 29

Horúčava, politika, folklór a gastronómia

XII. Deň Slovákov v Maďarsku

V Dabaši-Šáre sa 4. júla konal Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý usporiadala Celoštátna slovenská samospráva (CSS), Slovenské osvetové centrum a miestne slovenské organizácie. Najväčší sviatok Slovákov v Maďarsku poctili svojou prítomnosťou premiér Maďarskej republiky Gordon Bajnai a podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič. Podujatia sa zúčastnili aj Slováci z iných štátov sveta, ktorí pricestovali do Maďarska na Dni zahraničných Slovákov. Súčasťou podujatia v Dabaši-Šáre bolo odovzdanie vyznamenaní CSS Za našu národnosť, tematický galaprogram regionálnych kultúrnych stredísk Slovenského osvetového centra, výstava Šáranská bábika a bohatý kultúrny program s tanečnou zábavou.

V jubilujúcom kostole Nanebovzatia Panny Márie už prebiehal obrad, ktorému dodali slovenský ráz deti z miestnej katolíckej základnej školy a spevácky zbor Rozmarín, keď v tzv. slovenskom dvore obklopenom oblastným národopisným domom a Domom závinov vyrastali zo zeme stany, ktoré mali XII. Dňu Slovákov v Maďarsku prepožičať ozajstnú jarmočnú náladu. Tohoročný sviatok Slovače v Maďarsku sa totiž tematicky niesol v znamení jarmoku, k atmosfére ktorého nejakým spôsobom prispievali všetci účastníci. Predstavitelia jednotlivých regiónov v zastúpení regionálnych stredísk Slovenského osvetového centra zdobili svoje stany textíliami a inými doplnkami charakteristickými pre danú oblasť. V jednom zo stanov predávali svoju „partieku” (tovar) aj inštitúcie Celoštátnej slovenskej samosprávy. V blízkosti stanov usilovné ruky pripravovali suroviny, aby mohli účastníkom osláv ponúknuť ochutnávku zo svojich gastronomických špecialít. Sarvašania varili baraní paprikáš, Novohradčania halušky, v komlóškom stane pripravovali tzv. „špricke” a v jednom z kotlíkov predvádzali aj tradičný spôsob varenia „sapúna” t. j. mydla. Biele plastové stoličky umiestnené uprostred slnkom rozhorúčeného hľadiska však nelákali návštevníkov, tí sa utiahli radšej do chládku okolitých stromov. Tesne pred začiatkom oficiálnej časti slávnosti prvé rady obsadili vysoko postavení hostia z domova i zo zahraničia. Okrem menšinového ombudsmana, zástupcov maďarskej a slovenskej vlády, slovenského zastupiteľského úradu a Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí prišli aj členovia slovenských samospráv a spoločenských organizácií z celého Maďarska. Zo Slovenska pricestovali na tento sviatok početní členovia Spolku Slovákov z Maďarska. Prítomných mal prilákať k javisku svadobný sprievod tanečníkov, ktorí obsadili priestor pred javiskom a nádherná slovenská ľudová pieseň v prednese speváckeho zboru z Mlynkov. Ani tohoročný sviatok Slovákov v Maďarsku sa nezaobišiel bez aktuálno-politických odkazov. Vo svojich prejavoch rečníci narážali na ekonomické opatrenia maďarskej vlády a nedávno schválený slovenský jazykový zákon. Po pozdravných slovách moderátoriek privítal účastníkov osláv v Dabaši primátor mesta Zoltán Kőszegi, ktorý sa prihovoril obecenstvu aj po slovensky. Vo svojom prejave vyjadril presvedčenie, že kultúrna a jazyková pestrosť v strednej Európe nemá vyjadrovať vzdialenosť, ale blízkosť spoločných hodnôt. Hrdo hovoril o tom, že v meste z vlastných síl postavili slovenský ľudový pamiatkový dom a Dom závinov, ktoré zachovávajú miestne slovenské tradície, a podarilo sa obnoviť škôlku a školu. Prisľúbil, že vedenie obce aj v budúcnosti podnikne všetko v záujme zachovania slovenskej kultúry, pestovania slovenského jazyka. Slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič vo svojom slávnostnom prejave uviedol, že Slovenská republika a Maďarská republika sú dnes zvrchované, suverénne štáty a každá je vlasťou všetkých svojich občanov. „Oba štáty po historickom spolužití sú odkázané na spolužitie a spoluprácu tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti. Často len jednotlivci a skupinky nezodpovedných tárajov a pomýlených neprajníkov spoločnej cesty zbližovania a priateľského susedského spolunažívania - blúzniacich o nadradenosti jedného národa nad druhým, o akomsi historickom práve na vlasť - narúšajú normálne a prirodzene sa rozvíjajúce vzťahy medzi oboma našimi štátmi. Brzdia aj naše snahy o toleranciu, vzájomnú empatiu a ľudskosť medzi nami,” konštatoval podpredseda vlády SR. Podľa jeho slov je potrebné zachovať si všetko, čo je odskúšané dejinami, čo pomáhalo zbližovaniu rôznosti - v spoločnom nachádzať jednotu, v rozdielnom slobodu a vo všetkom toleranciu. To je najpodstatnejší recept k úspešnému obojstrannému zbližovaniu sa a spolužitiu, povedal D. Čaplovič, podľa ktorého neexistujú vyvolené dejiny, vyvolené kultúry, vyvolené národy a vyvolené štáty. „Napriek nedoliečeným a stále často jatreným vzťahom medzi Slovenskom a Maďarskom sme tu a uvedomujeme si, že sme odsúdení na spoluprácu - preto máme vždy vystretú ruku, chceme ju úprimne podať nášmu susedovi a nemala by tomu brániť ani dezinterpretácia schváleného návrhu zákona o štátnom jazyku SR,” uviedol D. Čaplovič.

V mene organizátorov privítal hostí v najjužnejšej obci tzv. Slovenského kerepešského ostrova, v ktorej si Slováci už vyše 300 rokov zachovávajú svoju kultúru a kde sa vyučuje slovenčina v cirkevnej aj v štátnej základnej škole, predseda CSS Ján Fuzik. Vyjadril nádej, že slovenský jarmok bude pamätný tak pre miestnych obyvateľov, ako aj pre Slovákov z ôsmich regiónov Maďarska. Po slávnostných prejavoch sa pristúpilo k odovzdaniu tohoročných vyznamenaní Za našu národnosť, ktoré mohli prevziať bývalý šéfredaktor Ľudových novín František Križan, učiteľka slovenčiny z Luciny Katarína Völgyesiová Pribišánová a 60-ročná slovenská škola v Békešskej Čabe. Vyznamenaných ako prvý pozdravili spevácky zbor z Mlynkov, Tibor Mótyán spievanou modlitbou Staroslovenský Otčenáš a spevácky zbor z Baňačky mariánskymi piesňami. Po nich nasledoval tematický galaprogram regionálnych kultúrnych stredísk SOC. Kultúrny program prerušil príchod premiéra Gordona Bajnaiho, ktorý si napriek tomu, že v tento deň prebiehal v Budapešti zjazd socialistov, našiel čas a zavítal medzi účastníkov Dňa Slovákov v Maďarsku. Vo svojom prejave, ktorý začal po slovensky, prízvukoval, že menšiny, medzi nimi aj slovenská, obohacujú krajinu. „Maďarsko sa stáva lepším aj vďaka tomu, že v ňom žijú tieto komunity, ktoré si udržiavajú svoj jazyk a kultúru. Vaša minulosť, tradície a sviatky sú organickou súčasťou života Maďarska a to, že tento jazyk je živý, je dôkazom vašej existencie,“ povedal. Vyzdvihol, že slovenská komunita sa spomedzi minorít žijúcich v Maďarsku vyznačuje svojou aktivitou. „Základnou podmienkou toho, aby menšina prežila a mohla sa rozvíjať, je pestovanie jazyka, k čomu je potrebná výučba jazyka, ku ktorej prispieva CSS prevádzkovaním troch škôl,“ uviedol G. Bajnai. Oznámil, že na slovenskú školu v Békešskej Čabe poskytla vláda z domácich a európskych zdrojov 200 miliónov forintov a zmienil sa aj o podpore štipendia pre talentované deti základných škôl, ktoré chcú pokračovať v štúdiách v niektorom zo slovenských gymnázií, pričom prisľúbil podporu volenému zboru Slovákov v Maďarsku k rozvoju slovenskej kultúry. Po ukončení prejavu Gordon Bajnai opustil javisko, v blízkosti ktorého sa pred kamerami a mikrofónmi novinárov uskutočnilo jeho neformálne stretnutie s vicepremiérom slovenskej vlády Dušanom Čaplovičom. Výmena názorov sa týkala v prvom rade nedávno schváleného slovenského jazykového zákona. Paralelne so stretnutím politikov pokračoval kultúrny program, v ktorom vystúpili umelecké skupiny zo všetkých Slovákmi obývaných regiónov Maďarska.

Alžbeta Račková

Vyznamenaní Za našu národnosť

František Križan

František Križan je od skončenia vysokoškolských štúdií v roku 1955 aktívnym účastníkom nášho slovenského národnostného diania. Patrí ku generácii priekopníkov vytvárania a stabilizovania slovenského národnostného kultúrneho a spoločenského života od päťdesiatych rokov minulého storočia. Ako kultúrny referent Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (DZSM) bol organizátorom slovenských národnostných akcií a kultúrnych zájazdov po celej krajine, koordinátorom vytvárania siete slovenských knižníc. Po revolučných udalostiach roku 1956 bol pri obnovení zaniknutého DZSM a slovenského týždenníka, neskôr sa stal šéfredaktorom Ľudových novín. Má veľké zásluhy na vytvorení a upevnení medzinárodných stykov našej Slovače, jej spolupráce s orgánmi a inštitúciami materskej krajiny. Pracoval na národnostnom oddelení ministerstva školstva a kultúry, kde mal za úlohu usmerňovať slovenskú národnostnú činnosť. Do odchodu do dôchodku roku 1990 bol vedúcim čitateľskej služby národnostných novín Vydavateľstva Lapkiadó Vállalat. V súčasnosti už v treťom cykle oddane pracuje za našu Slovač ako predseda Slovenskej menšinovej samosprávy III. obvodu hlavného mesta. František Križan sa tohto roku dožíva významného životného jubilea, 75. rokov.

Katarína Völgyesiová Pribišánová

Katarína Völgyesiová Pribišánová pochádza z Luciny, zo slovenskej rodiny. Ako učiteľka sa 30 rokov venuje výchove detí vo svojej rodnej obci. Pedagogickú prácu vykonáva nezištne a veľmi svedomite. Úspešne pripravuje žiakov na rôzne súťaže zo slovenského jazyka. Dlhé roky sa húževnato a pravidelne venuje slovenskému verejnému životu. Od roku 2006 je predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy a členkou zastupiteľského zboru obecnej samosprávy. Zastáva funkciu podpredsedníčky Slovenskej samosprávy Novohradskej župy, je poslankyňou Celoštátnej slovenskej samosprávy a aktívne sa zapája do činnosti Zväzu Slovákov v Maďarsku. Je organizátorkou a účastníčkou škôl v prírode, rôznych slovenských školských a divadelných táborov. V súčasnosti s veľkou oddanosťou a vytrvalosťou koordinuje prácu slovenského detského tanečného súboru. Nepozná nemožné, každému, kto sa na ňu obráti, ochotne pomôže. Katarína Völgyesiová Pribišánová je uznávanou a váženou osobou nielen v Lucine, ale aj v širšom kruhu našej slovenskej národnosti.

60-ročná békeščabianska slovenská škola

Slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a žiacky domov v Békešskej Čabe oslávi v tomto roku 60. výročie svojej existencie. Prvú školu na území dnešného mesta založili slovenskí zakladatelia mesta evanjelického vierovyznania, ktorí hneď po príchode do Čaby si postavili kostol a školu. Škola bola pre našich predkov oporou a zároveň aj zárukou lepšej budúcnosti. Časom cirkevná škola zanikla a vyučovanie slovenského jazyka pokračovalo v štátnej škole. Po výmene obyvateľstva bolo treba školu znova zorganizovať. V súčasnej čabianskej slovenskej škole sa začalo vyučovať v roku 1949. Svedomitá práca jej pedagógov priniesla svoje ovocie. Absolventi jej gymnázia a vysokoškolskí profesori, inžinieri, právnici, lekári či spisovatelia sú aktívnymi dejateľmi spoločenského života Slovákov v Maďarsku. V súčasnosti pracujú v škole hosťujúci učitelia zo Slovenska, ktorí pomáhajú žiakom v osvojovaní si slovenského jazyka. Učiteľský zbor čabianskej školy bol iniciátorom založenia Metodického pedagogického centra CSS. V posledných rokoch škola nadviazala dobré vzťahy s dolnozemskými slovenskými školami v Srbsku a v Rumunsku. Program Nadácia pre nadaných je produktom inovačnosti jej učiteľského zboru. Čabianske slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a žiacky domov počas svojej šesťdesiatročnej existencie zohrali v školstve a kultúre mesta a celej Dolnej zeme historickú rolu.

Slováci zo sveta na našich oslavách

Delegáciu SZSZ prijala Katalin Sziliová

Oslavy sviatku svätého Cyrila a Metoda sa v kruhu Slovákov žijúcich v Maďarsku začali už 2. júla príchodom delegácie Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedom Vladimírom Skalským. V sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy vzácnych hostí privítal predseda Ján Fuzik, ktorý je zároveň tajomníkom SZSZ a keďže do Budapešti prišiel aj 1. podpredseda združenia Pavel Hlásnik z Rumunska, môžeme konštatovať, že sa u nás zišlo najvyššie vedenie tejto svetovej organizácie. V neviazanom a družnom rozhovore sa hostia dozvedeli základné informácie o Slovákoch žijúcich v Maďarsku, ale aj o aktuálnych udalostiach, a to nielen od predstaviteľov CSS, ale aj od zástupcu generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Antona Paulika a zástupcu riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefana Kraslána. Všetkých napĺňal príjemný pocit, že majú pred sebou takmer štvordňový spoločný program. ktorý sa začal hneď vo štvrtok v Ečeri, pokračoval v Parlamente, Mlynkoch a v Kestúci a vyvrcholil na Dni Slovákov v Maďarsku v Dabaši-Šáre.

Sotva sme prestúpili hranice hlavného mesta a autobus s hosťami už brzdil pred Ečerským slovenským dedinským domom. Zostupovať po schodíkoch na takty dychovej hudby je príjemný pocit, keď sa k tomu pripoja milé slovenské slová na privítanie a mládež v krojoch ponúkajúca domácu pálenku s rozvoniavajúcim mäkučkým svadobným koláčom, srdečné privítanie sa stane mimoriadnym zážitkom, na ktorý si človek rád spomenie aj s odstupom času. V tento večer sa Ečerčania postarali o to, aby si predstavitelia svetového zoskupenia Slovákov odniesli od nich len takéto dojmy. Riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová im porozprávala o tom, ako sa na toto územie dostali prvé slovenské rodiny a ako tu dnes žijú ich potomkovia. Predstavila vicestarostu obce, predsedu miestnej slovenskej samosprávy a Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Ondreja Csabu Aszódiho, ktorý vynikajúco zvládol nielen úlohu hostiteľa, ale aj tanečníka súboru. Stručne vyrozprávala históriu chýrnej choreografie Ečerská svadba a svoj príhovor doplnila informáciou o zbierke receptov z tejto oblasti Takto varila starká, ktorú v mene autorov darovala hosťom. Po krátkej odmlke sa opäť dostala k slovu dychovka a tanečníci miestneho Folklórneho spolku Zelený veniec a malotarčianskeho súboru Panónia, ktorí predviedli hosťom pravú ečerskú svadbu so slovenskými textami v pôvodnom jazyku - miestnom nárečí s prvkami západo- a čiastočne i stredoslovenského nárečia. Aby sa cítili ako na skutočnej svadbe, ku koncu vystúpenia zapojili do tanca všetkých, ktorí dovtedy postávali-posedávali pozdĺž krásne obnoveného, tanečníkmi vlastnoručne vybieleného slovenského domu. K autentickosti večera patril aj stan s prestretými stolmi a svadobnou večerou, spoločný spev a tanec, ako i výslužka, ktorú dostali na cestu do Budapešti - pravý ečerský svadobný koláč radostník. Hostia, najmä tí, ktorí žijú západnejšie od našich hraníc, boli nadšení nielen privítaním a programom, ale predovšetkým tým, ako si tunajšia Slovač dokázala po troch storočiach zachovať materinský jazyk a zvyky svojich predkov.

Aj naša slovenská minulosť sálala z historických múrov Parlamentu, pred ktorým sa schádzali hostia na druhý deň ráno. Čakalo ich stretnutie s predsedníčkou maďarského Národného zhromaždenia Katalin Sziliovou a prehliadka budovy, na výstavbe ktorej na konci XIX. a začiatku XX. storočia pracovali aj tisíce slovenských robotníkov. Takmer jednohodinové stretnutie s Katalin Sziliovou sa uskutočnilo v tzv. Delegačnej sále parlamentu, kde kedysi zasadali ministri spoločných vecí. Predsedníčka parlamentu informovala účastníkov tohto historického rokovania - veď delegáciu Slovákov z toľkých štátov sveta ešte nikdy a nikde neprijala hlava zákonodarného zboru - o cieľoch a úlohách nedávno založeného Fóra národnostných menšín. Podľa slov K. Sziliovej síce tento zbor nenahradí priame parlamentné zastúpenie menšín, ale dovtedy, kým sa politickým stranám nepodarí nájsť riešenie tohto problému, môže slúžiť ako ďalšia platforma účasti príslušníkov minorít na rozhodovacom procese. Členovia delegácie SZSZ ocenili možnosť informovať sa takpovediac z prvej ruky a zaujímali sa o prax v oblasti používania mien v jazyku národností a jazyka vôbec. Predseda SZSZ Vladimír Skalský označil systém menšinových samospráv za neobvyklý spôsob napĺňania menšinových práv a vyjadril uznanie výsledkom, ktoré dosiahli Slováci v Maďarsku aj za pomoci Maďarskej republiky. Za možnosť stretnutia sa poďakoval aj predseda CSS Ján Fuzik a zároveň poznamenal, že uhorský parlament bol viacjazyčný aj v čase prvého zasadnutia medzi týmito historickými stenami. Ocenil, že vďaka iniciatíve predsedníčky parlamentu na pôde Fóra národnostných menšín sa už v auguste môže rokovať o takých dôležitých otázkach, ako je budúcoročný štátny rozpočet, menšinový zákon a iné aktuálne úlohy. Po stretnutí nasledovala prehliadka budovy, v priebehu ktorej sa dozvedeli, že Parlament stavali 17 rokov, zabudovali doňho 40 miliónov tehál a rôzneho stavebného materiálu z celého Uhorska. Prvé zasadnutie v tejto symetrickej budove - s dvomi zasadacími sálami pre obe komory zákonodarného zboru - sa uskutočnilo v októbri 1902. Hostia nazreli do zasadacej sály a pozreli si uhorské korunovačné klenoty v kupolovej sieni a striedanie čestnej stráže.

Popoludní ich čakala návšteva Mlynkov, do ktorých prišli z druhej strany slávneho Pilíša - najvyššieho bodu Zadunajska - cez Pilíšsku Čabu a Santov. V Slovenskom dome, kde bola inštalovaná výstava Slovensko v 16. - 19. storočí, ich čakali starosta obce József Lendvai a člen miestnej slovenskej samosprávy, predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka. Vo dverách ich ponúkli chlebom, soľou a pálenkou a členovia speváckeho zboru pod vedením Kataríny Sivekovej na privítanie zaspievali slovenské ľudové piesne. Do Mlynkov zavítal aj riaditeľ Historického múzea Slovenského národného múzea Branislav Panis a riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Kurucz, ktorý mal zásluhu na tom, že výstava mohla po putovaní po Európe - bola inštalovaná v 40 mestách 16 krajín - pricestovať aj do Mlynkov. Kurátor výstavy - ako inak, presídlenec z Veľkého Bánhedeša, - bývalý riaditeľ múzea Pavol Komora sa niekoľkým slovami sa zmienil o výstave, ktorou sa ako jedna z ústredných myšlienok tiahne proces slovenského národného uvedomovania sa. Mlynskí Slováci pozvali hostí aj do kostola, kde ich po zaspievaní pilíšskej hymny s bohatou cirkevnou históriou obce a okolia oboznámil miestny farár Kálmán Ackermann. Potom už nasledovala priateľská beseda, v ktorej hostia pokračovali v pravej kestúckej pivnici, kde ich čakali obyvatelia Kestúca. Na druhý deň sa zahraniční Slováci zúčastnili na našom najväčšom sviatku - na Dni Slovákov v Maďarsku.

(vzs-br)

Šárania vždy chceli ukázať svetu, čo vedia

Boli sme v meste iniciatív

Jedlo, folklór, viera - tri veci, ktoré v poslednom čase ženú Šáranov vpred. Zastavia sa až vtedy, keď svetu ukážu, čo vedia. Iniciatív nikdy nie je dosť, avšak v tomto malom mestečku sotva 40 kilometrov od hlavného mesta - aspoň to tak vyzerá - vedia, ako na to. Bolo ich dávnym snom vytvoriť „domov“ pre preslávenú gastronomickú špecialitu, šáranské záviny. Minulý rok na jeseň otvorili v centre mestskej časti Dom závinov. Šáranské ženy vždy radi spievali, nemali však zoskupenie, v ktorom by sa mohli venovať svojej záľube. Pred desiatimi rokmi si založili spevácky zbor Rozmarín. Najnovšia realizovaná iniciatíva je tanečný súbor. O členov nie je núdza, v súčasnosti tancuje v súbore, ktorý založili pred necelým pol rokom, vyše dvadsať mladých ľudí. Takto to vyzerá so šáranskými iniciatívami.

„Šáranske ríteše“ treba hľadať v Dome závinov, kde sme sa aj my stretli s miestnymi aktivistkami, s vedúcou Spolku Slovákov v Dabaši-Šáre Annou Šaligovou Bóžikovou, s vedúcou speváckej skupiny Rozmarín Teréziou Bálintovou a s predsedníčkou šáranskej slovenskej samosprávy Mariannou Gogolákovou. Majú to šťastie, že v mestskej samospráve majú dobrého partnera, ktorý im pomáha pri uskutočňovaní ich cieľov. Napríklad tým, že platí režijné náklady Domu závinov a dal im dva roky na to, aby bol dom rentabilný, pričom príjmy patria spolku. „Ešte iba skúšame, čoho sme schopní,“ začína T. Bálintová, ktorá je zároveň vedúcou Domu závinov. Cez týždeň predajú približne sto kusov závinov denne, cez víkend dvojnásobok. Ponúkajú tvarohové, makové, višňovo-makové, jablkové, višňovo-jablkové, kapustové, višňové a slivkové záviny. Najväčší záujem je o tvarohové. Naše hostiteľky nám prezradili, že ony majú radšej klasické chute, ako napríklad kapustové či višňové. Záviny piekli Šárania na väčšie sviatky, avšak boli rodiny, kde nemohli chýbať na nedeľnom stole. V dlhodobých plánoch spolku figuruje aj predaj teplých nápojov a tradičných slovenských jedál, ako sú napríklad madudky (zemiakové placky, krumplovníky, nešľachetná baba). Prekrásna budova má kapacitu dvadsať osôb a je vhodným miestom na menšie rodinné oslavy, ale šáranskí Slováci by tu chceli vytvoriť centrum, kde by sa ľudia stretávali len tak cez deň na kus reči, kde si môžu posedieť, niečo si zajesť. Čo však bolo pre nás zaujímavé, záviny nepečú priamo na mieste, ale ich prinášajú z jednej cukrárne, kde ich pripravujú šáranské ženy podľa tradičnej receptúry. Aké sú miestne záviny? Presne vám to nevieme povedať. Podľa našich hostiteliek veľký dôraz sa kladie na tradície. Tak pri príprave cesta, ako aj plnky. Sú rodiny, kde do cesta dávajú vajce, niektoré gazdinky sú toho názoru, že ozajstné záviny treba robiť s masťou, iné zas uprednostňujú olej. Jedno je však isté. Všetky šáranské gazdinky majú možnosť raz ročne si zmerať svoje umenie počas tzv. Ulice závinov. Je to podujatie, ktoré poriadajú v rámci mestských dní a vlastne každá ulica má svoj stan, v ktorom ponúkajú gazdinky svoje výtvory. Aktivity šáranskych Slovákov sa sústreďujú okolo väčších mestských a náboženských osláv. Také sú púť (hody), Šáranské dni alebo Dabašské dni, ale aj starodávny zvyk vynášania Kyselice a tradičná zabíjačka.

Šára a jej okolie boli obývané už pred tatárskymi vpádmi, počas ktorých boli vyplienené. Prvá písomná spomienka o obci pochádza z roku 1264. Plynulý rozvoj dediny prerušil príchod Turkov. Po ich odchode niekdajší majiteľ tohto kraja generál Krištóf Vorster pozval na územie dnešnej Šáre v roku 1696 slovenských kolonistov. Po Rákócziho boji za slobodu bola dedina opäť vyľudnená a do roku 1708 sa stratila zo súpisov. V roku 1712 generál Vorster opäť začal znovuosídlovať dedinu. Noví usadlíci pochádzali zo slovenských katolíckych rodín, ich potomkovia tu žijú dodnes. Osídľovanie prebiehalo vo viacerých fázach, takže kolonisti prichádzali z rôznych oblastí. Podľa svedectva priezvisk to bolo z juhu a zo západu dnešného Slovenska, ale aj zo Sliezska. Šáranskí slovenskí katolíci si hneď po príchode postavili kostol a cirkevnú školu, aby si mohli pestovať svoju vieru a materinský jazyk.

Šáranský rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol vybudovaný s jednou vežou v r. 1753-1757. Postavili ho na mieste kaplnky v neskoro barokovom štýle. Vysviacka sa uskutočnila v roku 1759, interiér dokončili roku 1786. Kazateľnica pochádza z vacovského kostola piaristov. Kalvária bola postavená roku 1808. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je umeleckou pamiatkou. V tomto roku uplynulo 250. rokov od jeho vysviacky. Viera je popri zachovaní tradícií a jazyka najdôležitejším prvkom každodenného života Šáranov. „Aj keď slovenského kňaza nemáme, slovenčina je dodnes prítomná na našich cirkevných obradoch. Po slovensky sa modlíme pred omšou, na chýrnej procesii, pred pohrebmi a na pobožnosti posvätného ruženca. Pravidelne chodievame na slovenské omše do Budapešti, do kostola sv. Jozefa v VIII. obvode,“ tvrdí vedúca spolku šáranských Slovákov a dodáva, že viacerí dochádzajú na slovenské omše do hlavného mesta aj počas roka.

Donedávna neboli napojení do krvného obehu nášho spoločenského diania a nemali informácie o možnostiach. Situácia sa zmenila, odkedy sú členskou osadou Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina a chodia vystupovať do iných slovenských obcí. Veľa očakávajú aj od propagandy, ktorá bude sprevádzať usporiadanie Dňa Slovákov v Maďarsku v Dabaši-Šáre.

Najstarší člen speváckej skupiny Rozmarín má 76 a najmladší 45 rokov. Šestnásťčlenný zbor má možnosť vystupovať na rôznych mestských a regionálnych slávnostiach, ale vystupoval aj v Banskej Bystrici, kde sa predstavil na Radvanskom jarmoku. Činnosť zboru napomáhajú učitelia spevu.

Slovenská samospráva popri zastupovaní záujmov miestnej Slovače má na starosti aj organizačné otázky. Jej predsedníčka Marianna Gogoláková sa zachovávaniu miestnej slovenskej kultúry venovala už v svojom detstve. Napriek svojmu mladému veku má teda isté skúsenosti a ako organizátorka spoločenských akcií kabinetu Úradu primátora mesta Dabaš môže zužitkovávať svoje profesijné poznatky v práci slovenského zboru. „V záujme zachovávania slovenských tradícií a hlavne šáranských slovenských ľudových piesní usporadúvame v Dedinskom múzeu spevácke večery, spoločne spievame naše ľubozvučné piesne,“ informovala nás pani predsedníčka a prezradila, že práve na takomto stretnutí sa zrodila iniciatíva založiť tanečný súbor, ktorý zatiaľ nemá meno, ale členovia ho už hľadajú. Premiéru mali veľkolepú - pred početným obecenstvom na Dni Slovákov v Maďarsku predviedli Šáranskú svadbu.

Príkladom starostlivosti mesta o kultúru Slovákov v Šáre je aj Dedinské múzeum. Nie je to obnovený pôvodný sedliacky dom, ale novo- postavená verná kópia typických šáranských domov. Dalo ho postaviť mesto, ale pri jeho zriaďovaní odviedli veľký kus brigádnickej práce miestni slovenskí aktivisti. Niektorí maľovali, iní pomáhali pri stavaní, veľa obyvateľov ponúklo dobové úžitkové predmety. Zaujímavosťou je, že pri exponátoch, ktoré sú vystavené v klasickom prostredí v dvoch izbách, kuchyni a komore, sú uvedené nielen mená darcov, ale aj ich slovenské prezývky.

Spolok Slovákov v Dabaši-Šáre je verejnoprospešná organizácia, ktorá má jedenásť zaregistrovaných a niekoľko sto podporujúcich členov. Hospodári ročne z 1,3 milióna forintov, ktoré získava hlavne prostredníctvom súbehov a dotácií od mestskej samosprávy.

Keď sme sa prechádzali po Šáre, upútala nás jej čistota. Práve bielili steny kultúrneho domu a okopávali kvetinový parčík pred kostolom. Na uliciach (ktorých pomenovanie je na niektorých miestach vypísané aj v slovenčine) vládol pokoj, pre nás, obyvateľov hlavného mesta, až nezvyčajný. Nebolo to však ticho pred búrkou, skôr obyčajný pracovný deň. Pracovný bol aj pre primátora mesta Zoltána Kőszegiho, pôvodom Slováka zo Šáre, ktorý nás ochotne prijal. „V Dabaši neexistuje národnostná otázka, Slováci tvoria organickú súčasť mesta a my všestranne podporujeme ich iniciatívy,“ konštatoval primátor.

Prvý človek Dabaša je hrdý na to, že u nich fungujú práve tie oblasti, ktoré sa zdajú byť neuralgickými v celoštátnej politike. Možnosť ozajstného samospravovania otvorila možnosti aj pred mestom, ktoré sa nachádza 40 kilometrov od Budapešti a o ktorom nájdeme prvé písomné zmienky už v 13. storočí. „Najhrdší sme na to, že zo 4-5 dedín sa nám podarilo vytvoriť ozajstné mesto, a to hlavne v myslení obyvateľov. Keď aj niekto opustí túto osadu, hrdo sa hlási k Dabašanom,“ hovorí primátor a informuje nás o tom, na čo sú najviac hrdí, ako napríklad na infraštruktúru výchovno-vzdelávacích inštitúcií. V čase, keď sa samosprávy musia vzdávať svojich škôl, v Dabaši postavili dve materské školy. Jedna z nich je práve šáranská slovenská, nakoľko predošlá budova už nevyhovovala nárokom. V mestskej časti pôsobia teda dve škôlky, ktoré tvoria jednu inštitúciu. V každej skupine sa deťom venujú dve učiteľky, jedna má slovenské vzdelanie. Na zamestnaniach paralelne používajú oba jazyky. Zachovávanie národnostných zvykov a úcta k materinskému jazyku predkov zohráva mimoriadne dôležitú úlohu aj v odbornom programe materských škôl nazvanom „Kompas“, ktorý je výsledkom takmer dvojročnej práce pedagogického zboru. V dvoch škôlkach pracuje 18 učiteliek, desať z nich má slovenské vzdelanie, ony tvoria tzv. pracovnú skupinu slovenčinárok. Okrem toho, že vo svojej práci úspešne využívajú aj pomocné zošity Pedagogického metodického centra Celoštátnej slovenskej samosprávy, samé si vytvorili podobné, napr. odbornú príručku vyučovania slovenských výrazov, slovných spojení a viet.

Tiež novinkou je, že samospráva z grantov a z vlastných zdrojov obnovila a rozšírila dve základné školy a postavila novú budovu pre strednú odbornú školu. Systém je jednoduchý: v každej mestskej časti funguje materská i základná škola, ale obyvatelia majú možnosť navštevovať aj inštitúcie iných častí. Zo stredných škôl fungujú v Dabaši dve, obe sú regionálneho charakteru. Pri ich výstavbe, resp. obnove dbali aj o to, aby v čo najväčšej miere využívali geotermálnu energiu a aby budovy zodpovedali požiadavkám novej doby. Ako nám prezradil Z. Kőszegi, pri budovaní čo najširšieho systému vzdelávacích inštitúcií bolo ich cieľom, aby deti neodchádzali z mesta. Zvlášť sa zaoberajú so špeciálnymi prípadmi, čiže s deťmi žijúcimi s hendikepom. Nezávisle od toho, či ide o mentálnu alebo fyzickú poruchu, všetky inštitúcie sú vybudované na báze bezbariérového prístupu a integrovanej výučby.

Katolícka základná škola sv. Jána v Dabaši-Šáre začala pôsobiť v školskom roku 1993/1994 a je jedinou cirkevnou základnou školou v Maďarsku, v ktorej vyučujú slovenský jazyk. Biblické tábory poriada pravidelne každý rok, ale šáranské deti sa zúčastňujú aj ekumenického biblického tábora, ktorý organizuje každoročne Celoštátna slovenská samospráva na Slovensku. V Základnej škole Františka Rákócziho II., ktorú prevádzkuje samospráva mesta, sa tiež vyučuje slovenčina. Ako sme sa dozvedeli od Anny Šaligovej Bóžikovej nadnes sa zahojili rany spôsobené rozdelením školy, o ktorých onoho času hovorilo celé Maďarsko. Žiaci niekdajších rozvadených inštitúcií dnes spolu tancujú v tanečnom súbore.

V meste majú zdravotné stredisko, ktoré poskytuje odbornú lekársku starostlivosť pre 70 tisíc obyvateľov okolitých osád. Aj keď jeho udržiavanie nie je úlohou mestskej samosprávy, chcela by ho rozšíriť, preto požiadala o európske granty. Mesto, ktoré má ročný rozpočet vo výške okolo 4-5 miliárd forintov, si vždy nájde vlastné zdroje na nové projekty. Dabaš je jedným z tých miest, ktoré podávajú najviacej súbehov o rôzne granty. Ba niekedy ide o také veľké granty, že musí vypísať konkurz na verejné obstarávanie pre zostavovateľov konkurzných prác. Podľa Z. Kőszegiho sú medzi prvými tromi v rebríčku víťazov rôznych konkurzov v župe. Ale najväčším žiaľom dabašského primátora je, že mesto sa nachádza v jednom regióne s hlavným mestom a tak im unikne veľa možností na uchádzanie sa o granty. „V regióne stredného Maďarska v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry sa skoro nič nedostane pre osady Peštianskej župy, lebo 90 percent ide do hlavného mesta,“ sťažuje sa nám. Blízkosť hlavného mesta však neurobilo z Dabašu mesto, kam chodia ľudia nocovať. Štyridsať kilometrov je už taká vzdialenosť, pri ktorej si človek premyslí, či sa mu oplatí denno-denne dochádzať za prácou, alebo či si radšej raz za čas odskočí za kultúrou do Budapešti.

Pre nás jednou z najzaujímavejších iniciatív dabašskej samosprávy je vyhlásenie tohto roka za Rok spoločnosti. Zastupiteľský zbor v súčasnosti sústreďuje všetky aktivity okolo tejto témy. Minulý rok sa niesol v duchu zachovávania tradícií a šáranski Slováci dostali za svoje zásluhy prekrásnu veľkú vázu, ktorú dodnes s hrdosťou ukazujú návštevníkom Domu závinov. Vybudovanie turisticky príťažlivej cesty k Dunajskému kanálu, ktorý vedie kúsok od Šáre, je tiež jednou z veľkolepých iniciatív mesta. Podľa primátora v nasledujúcich dvoch rokoch by sa im mohlo podariť vybudovať cestu, po ktorej by mohli prevážať turistov na konskom záprahu od Domu závinov ku kanálu, kde sa nachádza aj ďalšia rarita: Sad novorodeniatok. Je to lesík, kde samospráva dvakrát ročne sadí stromy deťom, ktoré sa narodili v meste. V súčasnosti sa nachádza v sade približne tisíc stromov. Sad začali sadiť pred ôsmimi rokmi a ročne sa v meste narodí 150-160 detí. Sadia väčšinou také stromy, ktoré majú dlhšiu životnosť. „Myslím si, že v tomto sade môžeme sadiť stromčeky tak 20-30 rokov,“ tvrdí hrdo primátor.

Mesto teda v tomto roku oslavuje dvadsiate výročie svojho založenia. Výročie oslavuje dôstojne, sériou podujatí, do ktorých sa zapojí každá mestská časť v tretí septembrový týždeň počas tradičných Dabašských dní. Záverečnou atrakciou zvykne byť oberačkový sprievod v Šáre, ktorý tento rok z nedele premiestnia na sobotu. Významnou udalosťou výročných osláv bude odhalenie sochy významného rodáka mestskej časti Gyón, novinára a básnika Gézu Gyóniho, ktorú pripraví akademický sochár Frigyes Janzer. Sochár má aj iné slovanské väzby, nakoľko v jeho diele sa môžu kochať návštevníci parku svätého Cyrila a Metoda v Blatnohrade.

Eva Patayová Fábiánová

Andrea Szabová Mataiszová

„Symbolicky objímame všetkých Slovákov na celom svete“

Vierozvestcovia sv. Cyril a sv. Metod priniesli na naše územie písmo, ktoré umožnilo napísať prvé diela v jazyku starých Slovákov a Slovanov. „Jazyk sa stal nezastupiteľným tmelom Slovákov,” vyhlásil 5. júla vo svojom príhovore na Cyrilo-metodských slávnostiach na bratislavskom Devíne predseda vlády SR Robert Fico. „Ochrana štátneho slovenského jazyka musí byť prvým oporným bodom programu každej slovenskej vlády,“ vyhlásil. „Starí Slováci majú v strednej Európe svoje korene už 15 storočí,” povedal R. Fico, ktorý verí, že pri Bratislavskom hrade raz bude stáť socha kráľa Svätopluka. „Ako Maďari majú sv. Štefana, Česi sv. Václava, Slováci majú Svätopluka,” poznamenal. Premiér zároveň upozornil, že 5. júl je aj sviatkom zahraničných Slovákov. „Dnes symbolicky objímame všetkých Slovákov na celom svete,” zdôraznil a spomenul krajanov v srbskej Vojvodine, Austrálii či v štátoch Európskej únie.

Cyrilometodské oslavy sa konajú na hrade Devín pravidelne. Politici si tak pripomínajú príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Obaja misionári na jej území šírili kresťanstvo a písmo. Na Slovensku sa sviatok Cyrila a Metoda slávi 5. júla, v neslovanských krajinách 14. februára. Svätí Cyril a Metod boli v roku 1980 vyhlásení za spolupatrónov Európy. Slávnostné podujatie a pekné počasie v nedeľu prilákali na Devínsky hrad davy návštevníkov. Stovky ľudí, ktorí sa nezmestili na hradný kopec, zaplnili uličku vedúcu na hrad a priľahlé parkovisko. Okrem Devína sa oslavy sviatku konali tiež v Nitre.

Prezident SR Ivan Gašparovič sa vo svojom prejave venoval jazyku aj rodine, no najviac vierozvestcom, ktorí Slovensko podľa neho „duchovne zaodeli”.

Predseda Národnej rady SR Pavol Paška sa zase zameral na krízu. Nielen globálnu hospodársku, ale aj krízu hodnôt a vlastenectva, ktoré podľa neho Slovensku pre ľahostajnosť a egoizmus hrozia. Z histórie však podľa P. Pašku vyplýva, že Slováci sa práve počas kríz dokážu zomknúť a ťahať za jeden povraz. „Slovensko má v každej kríze riešenie, Slováci sú víťazmi, nie porazenými. Globálna kríza môže trvať pár rokov, no nesmie prerásť do krízy hodnôt,” povedal P. Paška. „Hoci Veľká Morava o niekoľko desaťročí zanikla, to, čo na naše územie priniesli Cyril a Metod, ostalo zachované dodnes a to je naša kultúra,” vyhlásil predseda parlamentu. Podobnej kríze identity odolal podľa neho slovenský národ v 19. storočí. „Boli to štúrovci, ktorým vďačíme za to, že Slovensko v tejto kríze obstálo,” povedal s tým, že aj vďaka tomu mohla v roku 1993 vzniknúť samostatná Slovenská republika.

(-hl)

Predstavitelia našej Slovače u nového veľvyslanca

Dňa 6. júla sa nový mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Peter Weiss stretol s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a predstavitelia Zväzu Slovákov v Maďarsku na čele s predsedníčkou Ruženkou Egyedovou Baránekovou informovali pána veľvyslanca o postavení a živote Slovákov v MR, ako aj o svojich aktivitách a plánoch do budúcnosti. Peter Weiss vyzdvihol význam, ktorý Slovenská republika prikladá rozvoju vzťahov so svojimi krajanmi v zahraničí a prisľúbil nadviazať na doterajšiu intenzívnu spoluprácu veľvyslanectva SR v Budapešti so slovenskou menšinou v Maďarsku.

Spomínajme na svojich predkov!

Oslavy 262. výročia (znovu)založenia Mlynkov

Slovenská samospráva v Mlynkoch trochu skromnejšie ako v predchádzajúcich rokoch, ale zato podobne dôstojne oslávila narodeniny obce. 28. júna pod názvom Spomínajme na svojich predkov! usporiadala tradičnú výročnú slávnosť, oslavy (znovu)založenia osady Slovákmi, podstatou ktorých aj tentoraz bolo vzdanie holdu predkom pietnou slávnosťou a kultúrnym programom.

Oslavy 262. výročia sa začali slávnostnou slovenskou svätou omšou. Celebroval ju pán farár z Leányfalu (pôvodom zo Slovenska) Zoltán Szalay, ktorý poukázal na to, že naši predkovia aj v najťažších časoch dokázali chrániť svoju vieru, slovenskosť i dedinu, ale upozornil na to, že predpokladom pokojného spolunažívania je, aby si aj noví obyvatelia obce uctili jej zakladateľov, vrátane kultúry a materinského jazyka ich potomkov.

V rámci pietnej spomienky v miestnom pamätnom parku úvodom prítomní na čele s členmi slovenského pávieho krúžku obce zaspievali hymnickú pieseň našej Slovače Daj Boh šťastia tejto zemi... Po vystúpení školákov predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová vo svojom slávnostnom príhovore zdôraznila, že zachovať jazyk a kultúru svojich predkov nebola a ani dnes nie je ľahká úloha. Ako povedala, slovenská kultúra a náš jazyk sú takými darmi, ktoré musíme zachovať aj pre ďalšie pokolenia, preto sa slovenský volený zbor obce snaží zapájať do svojich aktivít čím viac detí a mladých ľudí. Úctu (znovu)zakladateľom obce, resp. predkom položením vencov k pomníku niekdajších Mlynčanov a vojnových obetí vzdala M. Demjénová v spoločnosti starostu Józsefa Lendvaiho a predsedu Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozefa Havelku. Po prvom bloku bohatého programu členov miestneho Folklórneho súboru Pilíš účastníci osláv opäť „pod taktovkou“ pávieho krúžku zaspievali pilíšsku hymnu.

Spomínanie na predkov v už veselšej nálade pokračovalo v susednom Slovenskom dome, na dvore ktorého čakal hostí vynikajúci perkelt z diviny a iné dobroty. Vydarený veselý večierok roztočili v dome skvelí speváci a tanečníci súboru Pilíš, ktorý tvoria príslušníci viacerých generácií.

(fuhl)

Na linke Santov - Mlynky - Solymár - Žemberovce

Folklórny deň v Pilíši

Samospráva obce Santov (Pilisszántó) usporiadala 5. júla v Divadle na skalách (v bývalom kameňolome) Folklórny deň v Pilíši.

Podujatie sa začalo pred Kaplnkou Panny Márie slovenskou omšou, ktorú celebroval katolícky farár z družobnej osady Santova Žemberoviec vdp. Peter Sabol. Vo svojej kázni sa zameral na sviatok slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, ktorým môžeme ďakovať, že slovo Božie sa dostane k ľuďom v ich materinskom jazyku. Vyzdvihol dôležitosť zachovávania materinského jazyka. Dôstojný pán vyslovil svoje poľutovanie nad tým, že doteraz nemohol vyhovieť pozvaniu miestnych Slovákov, nakoľko, ako povedal, výhľad z kaplnky je krajší ako v Ríme. Na omši hrala organistka farnosti v Žemberovciach Zuzana Vojteššáková a spievali členovia speváckeho zboru Žemberovčan.

V Divadle na skalách sa poobede konal folklórny program národnostných súborov z okolia Pilíša a speváckeho zboru a skupiny mažoretiek zo Žemberoviec, ktorý podporil Program cezhraničnej spolupráce HU-SK 2007-2013. Predtým však položili vence úcty k dvojjazyčnej pamätnej tabuli santovských robotníkov kameňolomu a vápenkárov. Pietny akt začal zatrúbením, po ktorom starosta osady Mikuláš Kollár hovoril o tom, že Santovčanom je známy tento signál - oznamoval, že v kameňolome začnú „strílať“, teda strieľať, alebo sa stane niečo vážne. Práve také vážne je aj kladenie vencov na pamiatku predkov, ktorí si tu zarábali na skutočne ťažký chlieb. Na týchto Santovčanov spomínal miestny amatérsky historik Ladislav Malý, ktorý pripomenul, že kamenári si na svoj chlieb zarábali priam hrdinsky, nakoľko často dolovali kameň ručne. Po týchto slovách starosta Santova a delegácia družobnej osady vedená starostkou Janou Staňovou položili vence k pamätnej tabuli a po pietnom akte sa všetci presunuli do amfiteátra.

Po pozdravných slovách M. Kollára sa prítomným prihovoril podpredseda Valného zhromaždenia Peštianskej župy István Szabó. Župa v tomto roku oslavuje tisíce výročie svojej existencie, pri tejto príležitosti odovzdal starostovi obce milenárnu zástavu z hodvábu. I. Szabó pripomenul, že jeho manželka je slovenského pôvodu a sám býva v Dabaši-Šáre, kde sa deň predtým zúčastnil na Dni Slovákov v Maďarsku.

Po pozdravných slovách moderátorka popoludnia, členka Folklórneho súboru Studienka Anna Štrbiková predstavila účinkujúce súbory. Javisko patrilo najprv zmiešanému zboru Pilíš, ktorý vystriedali tanečníci miestnej tanečnej skupiny Stužka, speváci z Mlynkov, speváci a mažoretky zo Žemberoviec a tanečníci a speváci nemeckej národnosti z neďalekého Solymáru. Členovia folklórneho súboru Studienka zaspievali niekoľko ľúbostných piesní a páví krúžok sa predstavil s kyticou slovenských piesní. Program uzavrela veselica s miestnou kapelou Santovská nálada.

(ef)

Sarvaš

50. výročie Kruhu záhradkárov S. Tešedíka

Krásny, nezopakovateľný deň prežili sarvašskí záhradkári 21. júna, keď sa zišli v Osvetovom stredisku Pétera Vajdu na oslavách jubilea svojej organizácie. Presne pred 50. rokmi založili v Sarvaši prvý kruh záhradkárov v krajine. Zo zakladajúcich členov sa tohto jubilea dožil najstarší člen kruhu Juraj Benke. Organizátori pozvali na oslavy spriatelené organizácie z blízka i z ďaleka, ba aj zo zahraničia, aby si spoločne pripomenuli činnosť jubilujúcej občianskej organizácie, jej význam pre členov, ale aj celé mesto a okolie. Pri bielom stole si spomínali na spoločnú prácu, na výlety, na veselé chvíle i na každoročné spoločné zabíjačky. Aj keď väčšina členov je už „v peknom” veku, sú medzi nimi aj príslušníci mladšej generácie, ktorí pokračujú v práci začatej pred piatimi desaťročiami.

Mária Benčiková

Deti z Nového Mesta pod Šiatrom

Leto na Zemplínskej šírave

Ak leto, tak prázdniny, ak prázdniny, tak táborová sezóna. Deti slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom ju otvorili na Zemplínskej šírave. Je to tábor zameraný na nácvik slovenského jazyka a, samozrejme, aj na pobyt v prekrásnej prírode, s množstvom zaujímavých programov.

15. júna v pondelok sme sa teda s 20 žiačikmi prvého stupňa vydali na cestu. Naším cieľom bola turistická obec Kaluža, kde sa o nás každoročne v hoteli Merkúr starajú naozaj perfektne.

Deťom sa rátajú najmä raňajky formou švédskych stolov, takto sa to za mnohé roky zdalo byť najvyhovujúcejšie. Môžu si vyberať podľa chuti a nezostávajú plné taniere odpadkov. Jedálny lístok na celý týždeň zostavujeme s vedením hotela podľa priania detí a tak s papaním potom nie sú žiadne problémy.

Aj toho roku sme si počas tábora prezreli vlastivedné múzeum v Trebišove a botanickú záhradu v Košiciach, v ktorej sme opäť mali šťastie na tropické motýle. Keďže minulý rok sme boli v Jasovskej jaskyni, toho roku sme navštívili Ochtinskú aragonitovú. Jaskyňa je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a nachádza sa v Revúckej vrchovine na severozápadnom svahu vrchu Hrádok, pri ceste medzi Jelšavou a Štítnikom. Jaskyňu objavili v roku 1954 a od roku 1972 je z celkových 300 m sprístupnených 230 m. Priestory jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný jav a odlišuje sa od ostatných jaskýň na Slovensku. Jej vnútro a výzdobu netvoria klasické stalagmity a stalaktity, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Biela farba tak kontrastuje s modravým pozadím vápencov Táto aragonitová výplň sa vyskytuje v troch základných formách, v obličkovej, ihlicovej a špirálovitej.

Ďalším zaujímavým miestom bol Betliarsky kaštieľ, ktorý pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch renesančného kaštieľa. Po viacerých prestavbách získal v rokoch 1880 - 1886 dnešnú podobu francúzskeho poľovníckeho kaštieľa. Patril rodine Andrášiovcov, ktorá mala v majetku aj hrad Krásna Hôrka a majetky a bane v okolí Rožňavy. Kaštieľ stojí uprostred prekrásneho anglického parku, ktorý je najväčším historickým prírodno-krajinárskym parkom na Slovensku. V roku 1978 bol zapísaný do zoznamu svetových historických záhrad. Má úctyhodnú rozlohu 81 hektárov.

Okrem toho sme s deťmi veľa športovali, chodili na plaváreň a na túry, kreslili a hrali sa. No a, samozrejme, nakupovali nanuky...

Tak ako po iné roky, ani tentoraz sa nemôžeme sťažovať na počasie, za tie roky sme si už všimli, že v tretí júnový týždeň býva pravé výletné počasie. A hoci sme raz poriadne zmokli, brali sme to športovo. Dážď nás príjemne osviežil a o chvíľu už aj svietilo slniečko.

Domov sme sa vracali plní zážitkov a dobrej nálady s tým, že sme splnili ciele, ktoré sme si vytýčili. To, či sa nám podobný tábor podarí zrealizovať aj na rok, závisí vo veľkej miere od pomoci, ktorú nám aj toho roku poskytli Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Slovenská samospráva v Novom Meste pod Šiatrom a tamojšia rusínska samospráva. Dúfame, že aj oni súhlasia s názorom, že pomôcť deťom a vidieť ich šťastné je tým najlepším pocitom.

Viera Mohayová

Slávnosť sv. Cyrila a Metoda v Budapešti

- Milí bratia a sestry, v dnešnej Eucharistii si ctíme slávnu pamiatku našich otcov vo viere sv. Cyrila a Metoda. Spája nás s nimi ten istý život v Duchu Svätom, to isté Božie slovo i tá istá obeta, ktoré oni už pred 11. storočiami slávili na týchto miestach. Oslavujeme ich ako poslov blahozvesti, ktorí nám hovoria: Kraľuje Boh váš! Uctievame ich ako našich otcov, ktorí sa dôstojne zaradili medzi slávnych mužov v dejinách spásy. V evanjeliu vidíme ich spojenie s Kristom; aj oni patria medzi tých, ktorých Kristus posiela po dvoch roznášať pokoj a ohlasovať Božie kráľovstvo. Svoju vďačnosť prejavme vernosťou pravej viere a dôstojným slávením Eucharistie v našej reči, posvätenej ich účinkovaním, - povedal úvodom slávnostnej sv. omše, ktorá sa konala 5. júla v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, vdp. Atila Kónya. Zúčastnili sa na nej kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, predsedníčka Slovenskej samosprávy XI. obvodu Ildika Klauszová Fúziková, predsedovia slovenských volených zborov II. a IV. obvodu Budapešti František Križan a Anna Kutňánska, starosta obce Níža Ondrej Kučera, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Dolných Peťanoch Agneša Radičová a veriaci z Bratislavy, Budapešti, Níže a Dolných Petian.

Dôstojný pán A. Kónya vo svojej homílii povedal:

- Sme hrdí na našich otcov vo viere: na sv. Cyrila a Metoda, i na našich predkov, ktorí prijali ich posolstvo. Je to dôvod oslavy a trvalej úcty. Dôstojne sa zaradili medzi slávnych mužov dejín sveta i dejín spásy. Nemali by sme si však aj trochu pospytovať svedomie, ako to stojí dnes u nás s posolstvom Cyrila a Metoda? Nestačí len odvolávať sa na „dedičstvo otcov“. Tu ide o viac ako o nejaké vecné, kultúrne a náboženské dedičstvo. Ak chceme zachovávať ich pamiatku, musíme odovzdávať svojim deťom život viery a znalosť jazyka.

Počas sv. omše spieval Cirkevný zbor sv. Jakuba z Níže, ktorého vedúcou je Mária Sarková.

(fúziková)

Slovensko-maďarské hospodárske fórum v Šalgótarjáne

O možnostiach spolupráce

Priemyselná a obchodná komora Novohradskej župy, Slovensko-maďarská sekcia Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory a Regionálna komora Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory v Lučenci usporiadali v Šalgótarjáne Slovensko-maďarské hospodárske fórum. Podujatie sa uskutočnilo v rámci medzinárodnej výstavy V zemi Polovcov (Palócföldön).

Cieľom fóra bolo odhaliť možnosti hospodárskej spolupráce, zabezpečiť príležitosť na vytváranie priamych kontaktov, zvýšiť informovanosť, ako aj napomôcť a zintenzívniť obchodnú spoluprácu podnikateľských subjektov obidvoch krajín. Na stretnutie prišlo okolo 50 podnikateľov z Maďarska a zo Slovenska.

Prítomných privítal predseda Slovensko-maďarskej sekcie Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory András Dombi, ktorý predstavil prednášajúcich. Vedúci Maďarskej investičnej a obchodnej spoločnosti ITDH Tibor Varga hovoril o základných pilieroch slovensko-maďarskej spolupráce, ako sú napríklad 670 kilometrov dlhé hranice a historicky osvedčená hospodárska spolupráca. V súčasnosti evidujú 20-30 tisíc malých a stredných podnikateľov na oboch stranách hraníc.

Vstupom Slovenska a Maďarska do schengenského priestoru sa ešte zlepšila možnosť spolupráce, povedal T. Varga a dodal, že na obidvoch stranách sa nájdu nové výzvy. Takýmito výzvami sú kapitálové a tovarové vzťahy a výmena pracovných síl. Zmienil sa o tom, že z hľadiska exportu s MR je Slovensko na 5. mieste. Spomedzi 12 slovenských euroregiónov 8 susedí s MR. Malé a stredné podnikania sa rozvíjajú najmä v oblasti stavebníctva, ochrany životného prostredia, bezpečnostnej techniky a turizmu. Podľa T. Vargu jazyk je aj v súčasnosti značným problémom, predstavitelia malých a stredných podnikaní nehovoria po anglicky, ani jazykom partnerskej krajiny. „Veríme, že mladí podnikatelia sa už budú inak stavať k tejto veci,“ dodal. Ako možnosť spolupráce uviedol promóciu exportu, výmenu kapitálu, medzitovárenskú spoluprácu a spoločné vystupovanie na treťom trhu, nakoľko produkty v prihraničnom regióne nie sú výrazne odlišné. Záverom povedal niekoľko slov o službách kancelárie, vrátane tlmočníckej služby.

O slovenskom hospodárskom ovzduší hovoril vedúci Obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti Peter Horváth. Najdôležitejšie, čo sa v novodobej histórii stalo, je podľa neho po vstupe do EÚ zavedenie eura. Hovoril o tom, čo čaká v najbližšom čase slovenských občanov, ako i podnikateľov, ktorí spolupracujú so slovenskými subjektmi. Taký je napríklad koniec výmeny slovenských korún v komerčných bankách (30. júna), do konca roka sú obchodníci povinní duálne zobrazovať ceny. Aj keď sa zmenili niektoré predpisy, neboli to zmeny, ktoré by značne ovplyvnili život podnikateľov. Od 1. 1. 2009 je stanovený obrat pre registráciu zdaniteľných osôb vo výške 35 tisíc eur, do 31. 12. 2008 to bolo 1,5 milióna SK. Do piatich dní zaregistrujú nové podnikanie, ktoré sa musí prihlásiť do 30 dní. P. Horváth sa zmienil o zdravotnom a sociálnom poistení, o tom, ako sa vyvíja mzda v SR po odvodoch, vrátane poplatkov zamestnávateľa. Podľa P. Horvátha na Slovensku je stabilný daňový systém a prostredie pre podnikateľov. Predstavil desať slovenských firiem, ktoré hľadajú maďarských partnerov. Záverom svojho vystúpenia pozval prítomných na slovenskú kooperačnú burzu, ktorá sa uskutoční v novembri v Prešove. Cieľom podujatia je prezentácia subkontraktačných ponúk. V tomto roku bude partnerskou krajinou Rusko, ale očakávajú účastníkov z Litvy a Bieloruska. Práve v tomto ohľade upriamil pozornosť prítomných na možnosť spoločného vystupovania na treťom trhu. Produkty a suroviny sú zväčša rovnaké, treba urobiť spoločné kroky na trhu. Ponúkol pomoc obchodného oddelenia aj v oblasti výmeny, resp. získavania informácií.

O Programe cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskou a Slovenskou republikou hovoril zástupca spoločnosti VÁTI Lajos Kórózs. Tento program má zvýšiť úroveň integrácie slovensko-maďarského prihraničného územia v oblasti hospodárskej a sociálnej spolupráce, spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia a starostlivosti o životné prostredie, ako aj dopravy. Využívaním fondov EÚ sa snažia posilniť spoločné regionálne a miestne iniciatívy spolupráce na oboch stranách štátnych hraníc. Prvé kolo programu prebehlo začiatkom roka a 29. júna vypísali konkurzy 2. kola. Uchádzači majú 3 mesiace na podanie súbehov. V prvom kole prišlo 246 projektov, 106 uspelo, čo je 61%. O podporu sa môžu uchádzať neziskové organizácie aj klastery, ale nie podnikania. Je však možnosť vytvoriť nové právne subjekty, na ktoré by sa výpis mohol vzťahovať. Program podporuje aj také projekty, ktoré budú mať pokračovanie. L. Kórózs zdôraznil, že sa jedná o spoločné projekty, ktoré fungujú na základe princípu vedúceho partnera, to znamená, že zodpovednosť nesie vyznačený partner. Zmienil sa o tom, ktoré položky možno vyúčtovať a ktoré nie.

Na hospodárskom fóre bol najväčší záujem práve o konkurzy. V súvislosti s novým kolom vypísania súbehov usporiadajú niekoľko stretnutí, na ktorých bude možnosť dozvedieť sa konkrétne informácie. Po prednáškach a formálnej časti fóra účastníci mali možnosť konzultovať s odborníkmi.

(ef)

Múzeum krásnych umení v Budapešti

Dedičstvo Svätej zeme

Synagógy, kresťanské chrámy, mešity, štyri náboženstvá, štyri druhy písma, najsvätejšie a najstaršie miesta na svete, jedna posvätná rieka, štyri moria, mŕtva a živá voda, krajina susediaca so štyrmi štátmi - to všetko je Izrael na Blízkom východe. Jeruzalem - ako sväté miesto - uctievajú Židia, kresťania a moslimovia.

Izraelské múzeum v Jeruzaleme priviezlo do Budapešti výber z jedinečných umeleckých pokladov a predmetov. Dedičstvo Svätej zeme bude v Múzeu krásnych umení prístupné od 24. júna do 6. septembra 2009. Reprezentatívna expozícia sa mohla realizovať najmä preto, lebo v budove Izraelského múzea v Jeruzaleme prebieha veľkolepá rekonštrukcia. A takto kurátori výstavy mohli vyberať aj z najvzácnejších predmetov, ba aj také, ktoré nezanechali budovu od toho času, ako sa dostali do Jeruzalemu.

Základnou ideou výberu umeleckých predmetov Izraelského múzea v Jeruzaleme bola sakrálna a spirituálna interpretácia, ktorá obsiahne celú budapeštiansku výstavu. Jedinečnej výstavy na celom svete.

Reprezentatívny výber obsahuje takmer 50 umeleckých skvostov a predmetov, ktoré ponúkajú prierez takmer 9 tisícročnej historickej etapy.

Najstarším predmetom výstavy je kamenná pohrebná maska, ktorá pochádza zo 7 tisícročia pred Kristom. Masku našli ju v Judskej púšti a používali ju pravdepodobne pri náboženských obradoch a magických rítoch.

Tri truhly z terakoty, ktoré majú ľudský tvar a veľkosť a ukazujú na vplyv egyptskej kultúry, pochádzajú z 13. storočia pred Kristom a našli ich na juhu od mesta Gáza. Do truhly uložené mŕtvoly však nebalzamovali a nemumifikovali. Unikátna je aj vyrezáva náhrobná truhla (ossuárium) z 1. storočia pred Kristom, ktorú našli v Jeruzaleme.

Na výstave sa prezentuje aj najdôležitejší a najznámejší archeologický nález 20. storočia. Najcennejším predmetom výstavy sú texty na zvitkoch - Chrámové zvitky z 1. storočia pred Kristom, ktoré predstavujú časti Starého zákona. Najstaršie zachované rukopisy Starého zákona našli beduíni 23. novembra 1947 v jaskyniach Kumránskeho skalného masívu pri Mŕtvom mori. Beduíni našli vo viacerých hlinených džbánoch zvitky rukopisov aj z Ježišových čias, ktoré majú neoceniteľný význam nielen pre biblické štúdium Starej zmluvy, ale aj pre súvislosti s kresťanstvom, pretože boli písané v období jeho zrodu.

Kresťanské umelecké pamiatky obohacujú aj negatívne a pozitívne snímky o turínskom plátne, ktoré zhotovil v roku 1898 Secondo Pia.

Na výstave možno vidieť aj 550 listov z hodvábneho papiera z pozláteného Koránu, ktorý pochádza z Kašmíru z Indie zo 17. storočia po Kristovi.

Bohatá a exkluzívna je aj expozícia náboženských židovských obradných predmetov resp. k Tóre patriace obradné predmety: dvere skrinky pre Tóru, Hannukah - svietniky, plášte, koruna, pancier a strieborné kalichy pre rôzne koreniny. Pozoruhodný je aj model svätostánku z terakoty, ktorý pochádza zo 7. storočia pred Kristom a našli ho na vrchu Nebo.

Výstavu Izraelského múzea v Jeruzaleme dopĺňajú aj klasické majstrovské diela svetoznámych umelcov Rembrandta van Rijna, Nicolasa Poussina, Edwarda Leara, Marca Chagalla a Augustína Rodina. Ako aj od mladších a súčasných umelcov Rothka, Wallingera Boltanského a Adi Nesa.

Kurátorom výstavy je hlavný kurátor Izraelského múzea v Jeruzaleme Yigal Zalmona, organizátorom je Krisztina Jergerová.

(fúziková)

Gastrokomando v Gyule

Oživenie atmosféry kuchýň starých mám

V malebnom mestečku v Békešskej župe Gyule už desiatykrát usporiadali tzv. Haravaru v povodí Kerešov. Pre nás, Slovákov, sa podujatie vyznačovalo tým, že sa tu prvýkrát predstavilo tzv. gastrokomando pod názvom Ňaňičkina kuchyňa.

Trojdňová veľkolepá akcia bola aj tohto roku venovaná tradičným ľudovým remeslám a tradičnej ľudovej kultúre. Slávnostné otvorenie haravary sa konalo spolu s odštartovaním 46. sezóny Letného divadla v Gyule. V kultúrnom programe folklórneho bloku sa úspešne predstavila so slovenskými ľudovými piesňami Komlóšanka Zuzana Bartošová, ktorá zaujala pozornosť obecenstva aj originálnym krojom.

Slovákov z Maďarska zastupovali skupiny kuchárov, ktorí počas troch dní oživili atmosféru niekdajších kuchýň svojich starých mám. V spoločnom projekte nazvanom Ňaňičkina kuchyňa sa angažovali dolnozemské slovenské osady Čabačud, Medeš, Poľný Berinčok a Veľký Bánhedeš, kým zo vzdialenejšieho Novohradu na haravaru zavítali Veňarčania. Každá obec pripravila typickú gastronomickú pochúťku svojho kraja. V prípade Čabačudu to boli šišky, čo však v tejto obci znamená špeciálne sladké cesto, posypané kakaom. Ženy z Medešu sa nedávno vrátili zo Slovenska, kde pripravili známe heróke, s ktorými mali úspech aj v Gyule. Podobným cestom ponúkali okoloidúcich aj kuchárky z Veľkého Bánhedeša, ktoré nám prezradili, že na rozdiel od heróke ich piratuta obsahuje aj smotanu. Slováci z Poľného Berinčoku spravili opekance, známe aj z vianočných sviatočných stolov, pričom pestovatelia tradičnej kultúry z tohto slovensko-nemecko-maďarského mesta účastníkom ukázali aj to, ako sa u nich varí sapún (mydlo). Pre krojované Veňarčanky bola účasť dobrým tréningom na ich septembrový Haluškový festival. Záujemcovia mohli všetko ochutnať za grajciare, o túto peňažnú menu stanov slovenských obcí, ako aj o poskytnutie informácií, sa postaral mladý Slovák z Békešskej Čaby Ondriš Kiseľ.

Realizovaniu projektu Ňaňičkina kuchyňa prechádzka dlhá prípravná práca, účastníci sa stretávali na pôde Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Na týchto tzv. workshopoch sa dohodli napr. na dôležitých detailoch, napr. ako má byť vytvorená atmosféra niekdajších kuchýň, alebo v akom štylizovanom ľudovom odeve má byť zastúpená obec, ktorej tradičný ľudový kroj už nemožno rekonštruovať. Projekt sa uskutočnil v rámci podprogramu Grundtvig partnerstvá, ktorý patrí pod program Európskeho spoločenstva v oblasti vzdelávania Sokrates. Slováci z békešskej oblasti sú v ňom zastúpení prostredníctvom Čabianskej organizácie Slovákov.

(csl)

Putovný pohár Ančinovcov

Pamiatka na úspešných šachistov

Druhýkrát usporiadali v Dome železničiarov v Békešskej Čabe Šachový turnaj Ančinovcov, nad ktorým mali hlavnú záštitu generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo a primátor mesta Gyula Vantara.

„Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) bola iniciátorkou tohto memoriálu, pretože my, čabianski Slováci a Čabania vôbec, si ctíme pamiatku dvoch tunajších rodákov - bratov rozvetveného rodu Ančinovcov, ktorí sa preslávili v šachovom športe. Napriek tomu, že po roku 1947 žili oddelene, v dvoch krajinách, zostali jednou rodinou. Šachový turnaj na ich pamiatku spája zahraničných i domácich milovníkov tohto športu do jedného veľkého rodu v znamení hesla Medzinárodnej šachovej federácie: Gens una sumus - Sme jedna rodina...“ - vítal účastníkov a hostí predseda ČOS Michal Lásik predtým, ako primátor Gyula Vantara oficiálne otvoril turnaj.

Z bratov Ančinovcov sa Andrej (1909-1976) roku 1947 presídlil na Slovensko, bol vedúcim šachového klubu v Komárne. Získal veľa cien, medziiným roku 1953 vyhral národný turnaj. Na jeho počesť usporiadali na Slovensku už dvadsiaty šachový turnaj. Jeho brat Juraj (1911-1986) bol živnostníkom v Békešskej Čabe a dosahoval pekné výsledky v šachu na mestskej a župnej úrovni.

Na trojdňovom zápolení sa zúčastnilo vyše štyridsať účastníkov. Ako uviedol predseda Šachového zväzu Békešskej župy Jozef Petro, záujem by bol oveľa väčší, keby paralelne neprebiehali turnaje napr. v Segedíne a v Budapešti.

V súťaži boli odovzdané trofeje a cenné dary v rôznych kategóriách, zvlášť boli ocenení najmladší a najstarší účastníci. Putovný pohár Ančinovcov, založený členom rodiny Györgyom Ancsinom, získal podobne ako vlani Marius Chereches z Gyuly.

(csl)