Vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek v Bratislave a Budapešti

„Jazykový zákon nie je protiprávny“

8. februára na pozvanie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka do Bratislavy pricestoval vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny. Knut Vollebaek počas viacerých stretnutí niekoľkokrát zdôraznil dôležitosť rovnováhy pri používaní štátneho jazyka a menšinových jazykov. Vysokého komisára po rokovaní s predstaviteľmi strany Most-Híd prijal Zahraničný výbor Národnej rady SR. K. Vollebaek podľa šéfa výboru Juraja Horvátha označil vykonávací predpis k jazykovému zákonu ako veľmi dobrý dokument, zohľadňujúci pripomienky tak národnostných menšín, ako aj jeho úradu. Zároveň ocenil, že vláda SR tieto zásady prijala, pričom boli publikované aj v Zbierke zákonov. K. Vollebaek považuje za vhodné viesť informačnú kampaň ohľadom jazykového zákona a jeho vykonávacieho predpisu. Strana maďarskej koalície (SMK) do konca marca predloží K. Vollebaekovi, ako aj premiérovi Robertovi Ficovi, svoj návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Po rokovaní s vysokým komisárom predseda SMK Pál Csáky povedal, že K. Vollebaeka v tejto súvislosti predbežne požiadal o prijatie v Haagu.

V duchu príslovia pozametaj si najskôr pred vlastným prahom

Minister zahraničných vecí SR na stretnutí s vysokým komisárom tlmočil pripravenosť Slovenska na všestranný rozvoj spolupráce s Maďarskou republikou, pričom SR je ochotná diskutovať aj na tému zákona o používaní jazykov národnostných menšín. M. Lajčák uviedol, že vláda SR je pripravená na akúkoľvek odbornú debatu, no musia byť splnené dve podmienky. „V prvom rade treba normalizovať atmosféru, treba zastaviť tú dezinformačnú ohováračskú kampaň voči zákonu a voči SR,” vyhlásil minister, ktorý si v tejto atmosfére nevie predstaviť konštruktívnu debatu o akomkoľvek menšinovom zákone. „A druhá vec, všetko treba postaviť do perspektívy, aj napríklad pokiaľ ide o uplatňovanie menšinových práv aj v Maďarskej republike, v duchu príslovia pozametaj si najskôr pred vlastným prahom. Aby sme nehľadali smietku v oku suseda a ignorovali brvno vo vlastnom oku. Pod týmito dvomi podmienkami sme pripravení rokovať,” povedal minister zahraničných vecí SR.

Minister kultúry SR Marek Maďarič informoval hosťa, že uplatňovanie jazykového zákona neprinieslo doteraz žiadne problémy a rezort sa zatiaľ nestretol s prípadom nerešpektovania usmernení. Zároveň komisára oboznámil s tromi podnetmi na porušenie zákona. Jeden z nich bol neopodstatnený a pri dvoch vykoná ministerstvo dohľad. Knuta Vollebaeka prijal i prezident SR Ivan Gašparovič a premiér Robert Fico.

Maďarsko nemá záujem na tom, aby osočovalo Slovensko

Slovenský jazykový zákon podľa právnych expertov nie je v rozpore s medzinárodným právom. Vyhlásil to 9. februára v Budapešti vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek po schôdzke s ministrom zahraničných vecí MR Péterom Balázsom. Vysoký komisár ďalej povedal, že napriek tomu vníma zákon ako zahmlený a ťažko zrozumiteľný. Táto právna norma si podľa neho vyžaduje presný výklad aplikácie. K. Vollebaek potvrdil, že OBSE ako tretia strana bude sledovať aplikáciu jazykového zákona. Zároveň označil za dobrý signál, že Slovensko požiadalo v tejto súvislosti o právny názor Benátsku komisiu. P. Balázs vyjadril názor, že slovenský zákon o štátnom jazyku vytvoril nerovnovážnu situáciu, ktorá sa zlepší iba v prípade, ak sa na Slovensku posilní zákon týkajúci sa používania jazyka menšín. Minister zdôraznil, že zásady k jazykovému zákonu prijaté slovenskou vládou nadobudli účinnosť 1. januára, preto teraz je najdôležitejšie sledovať aplikáciu zákona. Maďarsko oceňuje, že vysoký komisár sleduje aplikáciu jazykového zákona a pokračuje v rokovaniach o ňom. Na slová slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, že Slovensko očakáva od svojich maďarských partnerov, že sa budú ohľadom novely zákona o štátnom jazyku správať zrelo a zodpovedne a zároveň čaká, že nebudú o zákone šíriť dezinformácie a klamstvá tak, ako sa to deje, Balázs v reakcii na otázku tlačovej agentúry MTI povedal, že osobne neberie na seba tieto slová: „Maďarsko sa snaží vecne sledovať slovenské udalosti a pritom sa opiera v prvom rade na vecné informácie od tamojších menšinových organizácií.” Na neskoršom podujatí rezortu diplomacie P. Balázs vyhlásil, že Maďarsko nemá záujem na tom, aby osočovalo Slovensko.

Práva menšín, používanie materinského jazyka nemôžu byť na Slovensku rukojemníkom vnútropolitického zápasu. Vyhlásil to predseda maďarskej vlády Gordon Bajnai po stretnutí s Knutom Vollebaekom. Podľa premiéra MR vysoký komisár má významnú úlohu v napravení procesu, ktorý sa začal schôdzkou s R. Ficom v Sečanoch (Szécsény). Zásady prijaté koncom minulého roka slovenskou vládou podľa G. Bajnaiho neriešia uspokojivo situáciu, naďalej pretrváva právna neistota Maďarov žijúcich na Slovensku a možnosť diskriminácie na základe materinského jazyka a národnosti. Premiér MR podčiarkol, že pre maďarskú vládu je obmedzovanie a postihovanie používania materinského jazyka v zrkadle slovenských sľubov o zachovaní status quo naďalej neprijateľné.

Nemožno súhlasiť s postojom, že jazykový zákon na Slovensku neprotirečí medzinárodnému právu, povedal predseda maďarského parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti a Maďarov žijúcich za hranicami Zsolt Németh na schôdzke s Knutom Vollebaekom. „Zákon o štátnom jazyku jednoznačne porušuje medzinárodné právne normy. Odzrkadľuje to aj názor právnej služby Európskej únie, ktorý nedávno prenikol na verejnosť,” povedal novinárom opozičný politik za Maďarský občiansky zväz - Fidesz. Diskriminácia je jednoznačne a zreteľne proti normám EÚ a medzinárodného spoločenstva, zdôraznil Zsolt Németh a dodal, že postoj, že jazykový zákon a zásady jeho uplatnenia nie sú protiprávne, neobstojí.

(tasr-hl)

Ministri kultúry v Budapešti:

Posilnenie spolupráce V4 je záujmom regiónu

Spolupráca medzi krajinami Visegrádskej štvorky (V4) v oblasti kultúry existuje aj v rámci členstva v Európskej únii (EÚ). Žije, je silná a jej posilnenie počas hospodárskej krízy a po nej je spoločným záujmom regiónu. Vyhlásil to 5. februára v Budapešti po trojdňovej schôdzke ministrov kultúry Maďarska, Česka, Slovenska a Poľska minister kultúry MR. István Hiller v rámci zhodnotenia 20. stretnutia šéfov rezortov kultúry V4 pred novinármi povedal, že účastníci schôdzky hovorili aj o plánoch v rámci finančného obdobia 2014-2020. Podľa jeho vyjadrenia štvorka navrhne únii, aby sa prioritne zaoberala oblasťou vzdelávania a vedy, ako aj politikou v oblasti kultúry. Ako dodal, zhodli sa na tom, že je správne, ak kultúra zostáva v právomoci členských krajín. „EÚ by mala kultúru financovať ako významnú oblasť. Jednou z najdôležitejších síl súdržnosti EÚ je kultúra,” zdôraznil I. Hiller. Štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Augustín Jozef Lang označil zoskupenie V4 za užitočné. Poznamenal, že Slovensko prevezme predsedníctvo štvorky od Maďarska a na obdobie slovenského predsedníctva pripadajú oslavy 20. výročia založenia štvorky a 10. výročie založenia Visegrádskeho fondu, ktoré mienia dôstojne osláviť. Podľa českého ministra kultúry Václava Riedlbaucha celkový počet obyvateľstva krajín V4 je podobný, ako počet obyvateľov Nemecka, čo dodáva zoskupeniu silu v rámci Európy. Zdôraznil, že je dôležité zlepšenie v oblasti výmeny skúseností a vzájomnej komunikácie. Poľská zástupkyňa štátneho tajomníka ministra kultúry Monika Smolenová vyjadrila názor, že spolupráca krajín V4 nie je iba deklarovanou spoluprácou, ale sa prejavuje aj v reálnych projektoch. Vyjadrila súhlas s názorom ministra I. Hillera, že spoločné pripravovanie rozpočtu pre obdobie rokov 2014-2020 zohrá významnú úlohu v tom, aby sa posilnili pozície kultúry.

(t-l)

O vysielaní Slovenskej televízie pre Slovákov v zahraničí

Otázka vysielacej štruktúry pre Slovákov žijúcich v zahraničí dominovala na rokovaní podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča s generálnym riaditeľom Slovenskej televízie Štefanom Nižňanským. Šéf verejnoprávnej Slovenskej televízie (STV) informoval o možnostiach vytvorenia televízneho bloku pre krajanské komunity. Podľa Nižňanského je v tejto chvíli potrebné riešiť hlavne otázky technického zabezpečovania vysielania, pretože obsahová štruktúra má jasné kontúry. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič považuje verejnoprávnosť za symbol modernej spoločnosti. Šírenie signálu za hranice Slovenska označil „za prejav vďaky voči tým, ktorí aj napriek tomu, že žijú za hranicami Slovenska, s nami udržiavajú silné kontakty a budú môcť pomáhať pri obchodných, vedeckovýskumných a kultúrnych záujmoch SR v zahraničí“. Otázka vysielania STV v zahraničí bude hlavnou témou aj na ďalších pracovných stretnutiach, ktoré budú smerovať k rôznym formám podpory krajanských spolkov a hľadaniu ekonomicky optimálnej podpory zo strany SR.

(s-l)

Ivan Gašparovič s matičiarmi

Prezident SR Ivan Gašparovič 3. februára prijal predstaviteľov Matice slovenskej (MS). Vyzval ich, aby v záujme dobrého spolunažívania intenzívnejšie komunikovali s jednotlivými národnostnými menšinami žijúcimi na Slovensku. TASR o tom informoval hovorca prezidenta Marek Trubač. „Informovali sme prezidenta, že na miestnej úrovni je na mnohých miestach s národnostnými menšinami aktívna spolupráca, trošku treba pridať na celoslovenskej. Osvojili sme si to ako úlohu v roku 2010,” konštatoval pre TASR predseda MS Jozef Markuš. Zároveň informoval, že po dlhoročných skúsenostiach, ktoré MS má, sa teraz buduje Svetová Matica slovenská. „V šľapajach Jozefa Cígera Hronského,” spresnil. Na stretnutí sa hovorilo aj o zvýšení podpory pre ukrajinských Slovákov v Užhorode, kde je fungujúca slovenská škola so slovenskými deťmi. „Treba určitým spôsobom zaintervenovať, aby ich výučba v slovenskom jazyku prebiehala bez problémov,” povedal hovorca. „Prezident je presvedčený, že zahraniční Slováci si zaslúžia nielen pozornosť zo strany štátu, ale aj zo strany matičiarov a MS, aby si mohli zachovať svoje tradície,” uzavrel Trubač s tým, že nie vždy všetko môže pokryť iba štát samotný a preto sú dobré inštitúcie ako MS.

(tasr)

Slovensko-maďarský plynovod za dva roky

Náklady na stavbu prepojovacieho vysokotlakového plynovodu Slovensko - Maďarsko majú v prvom variante dosiahnuť výšku 20,77 milióna eur a v druhom variante 28,36 milióna eur. Predbežná prepravná ročná kapacita prepojenia bola stanovená na 5 miliárd m³. Vyplýva to zo zverejneného zámeru o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý navrhla spoločnosť Eustream Bratislava. Výstavba plynovodu by sa mala začať v decembri tohto roku a ukončiť v decembri 2012. Dĺžka slovenského úseku plynovodu bude predstavovať v 1. variante 20,3 km a v 2. variante 21,3 km, pričom dĺžka maďarského úseku by mala dosiahnuť 94 km. Projekt prepojenia stanovuje nové priority v energetickej bezpečnosti SR a MR v oblasti zásobovania plynom a má veľký význam aj z hľadiska ekonomiky oboch krajín. Má riešiť bezpečnosť v dodávkach plynu pre Slovensko, resp. pre Maďarsko a má eliminovať prípadné dôsledky zastavenia dodávok plynu z Ukrajiny a Ruska. Materiál o posudzovaní vplyvov považuje 1. variant trasy plynovodu za výhodnejší, najmä s ohľadom na nižšie investičné náklady výstavby. Prostriedky na vybudovanie projektu budú totiž čiastočne čerpané aj z fondov Európskej únie, z programu EEPR Projekty infraštruktúry pre plyn a elektrinu. Navrhovaný plynovod by nemal narušiť územné plány dotknutých lokalít, pretože trasy potrubí sú vedené mimo ich intravilánov. Plynovodná rúra s priemerom 800 milimetrov bude uložená v zemi, v hĺbke 1,8 metra. Prevádzka plynovodu bude bezobslužná, automatická, napojená na tranzitný plynovodný dispečing.

(s-l)

Cezhraničný európsky projekt Podpora maďarských

a slovenských malých a stredných podnikaní

Treba využiť podobnosti v hospodárstve

Podpora maďarských a slovenských malých a stredných podnikaní je názov projektu, ktorého otváracia konferencia sa uskutočnila začiatkom februára v Budapešti. Konferenciu usporiadala Verejná nadácia Teodora Puskása spolu s agentúrou ITD Hungary a Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania na Slovensku.

Viac ako 100 podnikateľov zo Slovenska a z Maďarska privítal riaditeľ pre služby Ústavu pre medzinárodnú technológiu pri Verejnej nadácii T. Puskása László Gergely. Zároveň predstavil verejnú nadáciu, ktorú založili v roku 1993 a ktorá si vytýčila za jeden zo svojich základných cieľov rozvoj konkurencieschopnosti maďarských malých a stredných podnikaní. O Programe cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007-2013, v ktorom uspel tento projekt, hovorila zástupkyňa vedúceho odboru Agentúry pre národný rozvoj Viktória Tölgyesiová. Ako uviedla, projekt na podporu malých a stredných podnikaní v SR a MR získal grant v hodnote 240 tisíc eur. „Obchodná spolupráca medzi dvomi krajinami má ešte stále veľký potenciál a poskytuje veľa príležitostí, ktoré by mali podnikatelia z oboch strán čo najefektívnejšie využiť,“ povedala.

Cieľom konferencie bolo podporiť nadviazanie obchodných vzťahov medzi slovenskými a maďarskými podnikateľmi, využiť vzájomné skúsenosti a know-how doterajších partnerov a tak poskytnúť malým a stredným podnikateľom, ako aj širokej verejnosti, komplexné a kvalitné informácie o možnostiach a problémoch podnikania v Maďarsku a na Slovensku. Slovenského partnera, Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, predstavil riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Peter Pacek. Hovoril o dôležitosti využitia vzájomných skúseností a predstavil agentúru. Je to záujmové združenie právnických subjektov (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz), ktoré podporuje rozvoj a rast malého a stredného podnikania. Prítomným sa prihovoril aj vedúci obchodno-ekonomického oddelenia veľvyslanectva SR v Budapešti Peter Horváth. Konštatoval, že maďarské firmy investovali vlani na Slovensku zhruba 2,5 miliardy eur. Zároveň informoval o tom, že slovenské firmy hľadajú v Maďarsku trhovú pozíciu skôr cez partnerov, ako zakladaním vlastnej spoločnosti. Pripomenul, že v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007-2013, v ktorom bol úspešný aj tento projekt, je dostupných 200 miliónov eur. V prvom kole rozdali 50 miliónov eur a v druhom kole, ktoré by mali vypísať onedlho, by mali figurovať podobné sumy. Poslaním programu je zvýšiť úroveň integrácie maďarsko-slovenského prihraničného územia v oblasti hospodárskej a sociálnej spolupráce, spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia, starostlivosti o prírodné prostredie a dostupnosti.

V rámci projektu mienia jeho autori osloviť firmy z Bratislavského, Nitrianskeho, Trnavského, Banskobystrického a Košického kraja a z maďarskej Győrsko-Mošonsko-Šopronskej, Komárňansko-Ostrihomskej, Peštianskej, Novohradskej, Hevešskej, Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej, Sabolčsko-Satmársko-Bereckej župy a z hlavného mesta Budapešť. Cieľovými skupinami sú predovšetkým malé a stredné podnikania v maďarsko-slovenskej prihraničnej oblasti. Služby poskytované v rámci projektu sú určené podnikateľskej verejnosti v prihraničnom území vo všeobecnosti. Uvedené cieľové skupiny budú priamymi prijímateľmi služieb poskytovaných v rámci projektu a ich výstupov. V neposlednom rade je projekt určený i rôznym podporným podnikateľským organizáciám (obchodné komory, vzdelávacie inštitúcie, poradenské centrá, atď.). Projekt bude trvať jeden rok a zameria sa najmä na organizáciu 16 podujatí pre podnikateľov: bezplatných seminárov, konferencií a obchodných misií na oboch stranách Dunaja. Navyše, partneri projektu vypracujú komplexnú podnikateľskú analýzu spoločného prihraničného regiónu, zosumarizujú kvalitatívne informácie o podnikateľských subjektoch a vytvoria pomôcku v podobe príručky pre zahraničných podnikateľov ako podnikať v jednej či druhej krajine.

Spomínaná analýza je už hotová, referoval o nej konzultant a projektový manažér Podnikateľského a inovačného centra - BIC Bratislava, s. r. o, Ivan Filus. Jeho prednáška odznela v rámci panelovej diskusie o prekážkach a výzvach, ktoré sa vyskytujú v rámci maďarsko-slovenskej obchodnej spolupráce zo spoločensko-ekonomického hľadiska. Ako uviedol, geografická blízkosť znamená aj podobné problémy. Zároveň informoval o tom, že sa rozbehla webová stránka projektu www.sme-husk.eu, na ktorej sú dostupné všetky informácie o projekte a postupne tam budú aj všetky publikácie a analýza. Tieto publikácie by mali obsahovať základné informácie o tom, ako sa dá podnikať v Maďarsku, resp. na Slovensku. Okrem tohto na webovej stránke je dostupný aj katalóg firiem a služieb na obidvoch stranách hraníc, spomedzi ktorých je možné po registrácii vyhľadávať obchodného partnera.

V druhej sekcii, ktorá sa zaoberala prekážkami a výzvami z pohľadu skúseností malých a stredných podnikateľov, o svojich skúsenostiach hovoril výkonný riaditeľ Centra rozvoja kvality Verejnej nadácie na rozvoj priemyslu Sándor Sződi. O špecifikách účtovníctva v Maďarsku informoval manažér pre MR poradenskej spoločnosti accace Anton Morávek.

Zlatým klincom programu bolo predstavenie úspešnej spolupráce medzi slovenskými a maďarskými podnikaniami. Účastníci sa mohli dozvedieť aj zaujímavú informáciu, že rozdiely vo výške daní z príjmov v Maďarsku a na Slovensku nevyplývajú z rozdielov v daňových kľúčoch, ale z odlišnosti v základe dane. Kým v MR sa vypočítava daň z brutto mzdy bez odpočítania odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, daňovým základom na Slovensku je suma, ktorá zostane po zaplatení odvodov.

O podujatie prejavilo záujem mnoho podnikateľov z domova a z druhej strane hranice, preto boli organizátori nútení mnohých, medzi nimi aj člena Strategického výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Júliusa Alta a jeho obchodných partnerov zo SR, odmietnuť.

(ef)

Súbehy Verejnej nadácie

pre národné a etnické menšiny v Maďarsku

Súbeh pre kultúrne a náboženské programy v materinskom jazyku

Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypísala tohoročný súbeh na podporovanie činnosti zameranej na zachovanie a rozvíjanie kultúry a identity národných a etnických menšín v cieľovom tematickom okruhu Kultúrne a náboženské programy v materinskom jazyku. O podporu sa môžu uchádzať zaregistrované združenia, ako aj hospodárske spoločnosti, živnostníci a fyzické osoby. Podmienkou súbehu je, že kultúrne i religiózne programy, ako i programy zamerané na zachovanie tradícií, budú prebiehať v materinskom jazyku. Pri vypracovávaní projektov treba dbať na podrobné odôvodnenie žiadosti. Maximálna výška podpory je 100 000 Ft, ale v prípade multiprojektov môže byť až 300 000 Ft. Grant možno žiadať na programy, ktoré sa uskutočnia v termíne od 1. januára do 31. decembra 2010. Prihlášky treba zaslať do 1. marca. Rozhodnutie o udelení podpory vynesie kuratórium v apríli. Finančný rámec na tento okruh súbehov je 56 miliónov forintov.

Detské a mládežnícke tábory v materinskom jazyku,

resp. na prehlbovanie národnostnej vzdelanosti

Podporu možno žiadať na národnostné tábory v materinskom jazyku, zamerané na kultúru, resp. náboženstvo, ktoré sa budú konať od 1. januára do 31. decembra 2010. Podmienkou udelenia grantu je používanie materčiny, tábor musí trvať minimálne 7 dní, musí mať minimálne 20 účastníkov vo veku od 6 do 32 rokov. Udelené granty budú maximálne 200 000 Ft (do 50 účastníkov) a 400 000 Ft (nad 50 účastníkov).

Termín zaslania prihlášok: 1. marca.

Rozhodnutie: v apríli. Finančný rámec na tento okruh súbehov je 24 miliónov forintov.

Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si možno osobne vyzdvihnúť v kancelárii verejnej nadácie na Ul. 6. októbra č 17, I. poschodie, resp. stiahnuť z internetovej adresy: www.mnekk.hu. Na tejto webovej stránke nájdete aj ďalšie informácie o súbehoch.

XI. Fašiangový bál pilíšskych Slovákov v Dorogu

Slovenská a Obecná samospráva v Kestúci spolu so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov usporiadali 6. februára v Kultúrnom dome Attilu Józsefa v Dorogu XI. Fašiangový bál pilíšskych Slovákov.

Podľa tradície pilíšske slovenské obce sa v organizovaní spoločnej fašiangovej zábavy striedajú. Tentokrát bol na rade Kestúc. Najmenej tristopäťdesiat účastníkov plesu z prinajmenej pätnástich lokalít, z ktorých viacerí prišli v ľudovom kroji, v mene organizátorov privítali a pozdravili predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kestúci Valéria Gaálová Karová a kestúcky starosta Lajos Gaál. Po spoločnom prednese Pilíšskej hymny vyjadrili potešenie z toho, že ples Pilíšanov ako obľúbená spoločná veselica Slovákov regiónu, na ktorej ani tento krát nechýbali predstavitelia mladších generácií, prerástla kapacitu kultúrnych domov nejednej obce, vrátane Kestúca. Starosta L. Gaál poukázal aj na to, že v Kestúci nie je zvykom trieštiť si sily a tak je samozrejmosťou, že aj tento ples pripravili členovia oboch volených zborov v úzkej spolupráci. Pritom v prípravách veľmi veľa pomáhali aj učiteľky materskej a základnej školy, ktoré sú v poslednom čase značnou posilou aj pre kestúcky ľudový spevácky zbor. (K ich druhému spoločnému vystúpeniu došlo práve na tomto plese.)

V prvom rade ako poslanec Slovenskej samosprávy v Kestúci, rodák tejto obce, ale, samozrejme, aj ako predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy, sa prítomným prihovoril (čiastočne v miestnom nárečí) Ján Fuzik. „Som rád, že táto krásna tradícia žije ďalej a že sme takto pospolu. Je to vynikajúca príležitosť, aby sa stretli naši Slováci z oboch strán Pilíša. S našimi priateľmi z Pilíšskej Čaby dokonca prišli na ples aj ich hostia zo Štúrova.“ Ján Fuzik pripomenul aj podstatu najveselšieho obdobia roka, v známom ľudovom porekadle (Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky plačú, že sa nevyskáču) však očividne nie náhodou vymenil slovíčko staré na švárne. Istý Santovčan-Mlynčan (stredného veku) si to nielenže všimol, ale aj nahlas pripomenul a trval na veku dievok. Napokon sa spolu s prítomnými zhodli v tom, že hlavné je, aby sa tie dievky na plese pilíšskych Slovákov poriadne „vyskákali“.

Na improvizovanom javisku a zároveň tanečnom parkete sa ešte chvíľu zostalo pri slovách. - Svoju fašiangovú zábavu potrebujeme najmä preto, aby sme sa v takomto kruhu aspoň raz ročne zišli, porozprávali sa, zabavili a najmä sa spolu dobre cítili - zdôraznili v mene spoluorganizátorov predseda a podpredsedníčka Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka a Mária Nagyová, ktorá je zároveň predsedníčkou Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy. Bez toho, aby kazili náladu a zábavu, zato jemne pripomenuli aj skutočnosť, že v tomto roku nás čakajú o. i. voľby do slovenských samospráv. Bolo by teda želateľné, aby sme sa pred komunálnymi voľbami v peknom počte hlásili aj na zoznamy slovenských voličov a, samozrejme, aby sme aj išli voliť.

Po príhovoroch nasledoval pekný kultúrny program kestúckych spevákov a budapeštianskych tanečníkov. Členovia Slovenského pávieho krúžku v Kestúci, posilnení učiteľkami materskej a základnej školy, predniesli najmä autentické miestne ľudové piesne. Napriek tomu, že mali nemalú trému (čo na ich výkone napokon vôbec nebolo cítiť), vytvorili perfektnú fašiangovú náladu v neposlednom rade vďaka veselým príležitostným vložkám svojho bohatého programu. Šťastne vybrané piesne a výborný prednes vďačné obecenstvo rýchlo presvedčili o tom, že spojenie síl sa oplatilo a že tento rozšírený kolektív nás ešte veľakrát poteší.

Ľudových spevákov vystriedali mladí tanečníci budapeštianskeho Folklórneho spolku Lipa, ktorí za prítomnosti svojej predsedníčky Moniky Szelényiovej a umeleckej vedúcej súboru Evy Szilágyiovej Šubovej aj tentokrát očarili milovníkov slovenského folklóru najmä tirpáckymi tancami a tancami z Medzihoria (Vágašskej Huty). Predsedníčka spolku prítomným prezradila, že kolektív v tomto roku oslávi 20. výročie svojho založenia a že na nedávnej kvalifikačnej súťaži CSS v Sarvaši Vo víre tanca získal zlaté ocenenie.

Mladí tanečníci urobili chuť do tanca aj (dovtedy) prizerajúcim sa účastníkom plesu, ktorí sa potom v onú januárovú sobotu zvŕtali na parkete doslova až do bieleho rána. Zábavu poriadne roztočila, do tanca hrala - prevažne slovenské, v znamení multikultúrnosti občas zato aj nemecké a maďarské piesne - skvelá kapela Pilischer Sramli z Verešváru (Pilisvörösvár). Hlavnú rolu mala síce dobrá hudba a spoločenský tanec, ale keďže nielen tým je človek živý, nezabudnime spomenúť batôžkový charakter bálu, teda domáce dobroty (chlebíčky, klobásy, vínko, pálenka a pod.), ktoré si účastníci priniesli na ples. Zabávajúcich sa Pilíšanov okolo polnoci čakalo nielen losovanie tomboly, ale aj povestný „širák“ k vyžrebovaniu budúcoročného usporiadateľa fašiangového bálu. Hostitelia terajšieho vydareného plesu vytiahli z klobúka meno obce Moďoróš (Mogyorósbánya) a tak už vieme aj to, kde sa budú pilíšski Slováci zabávať o rok.

Imrich Fuhl

Vždy v záujme detí

Pred divadelnou prehliadkou Deti deťom

V uplynulých rokoch sa stalo dobrým zvykom, že niekoľko mesiacov pred tradičnou detskou divadelnou prehliadkou sa v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) stretnú pedagogičky, vedúce školských dramatických krúžkov, aby spolu prezreli a prediskutovali pripravené texty, či už literárne alebo dramatické, ktoré by chceli uviesť na prehliadke, resp. aby sa poradili o prípadných tematických nápadoch, ktoré ešte nemajú konkrétnu písomnú podobu, ale sú vymyslené a prichystané pre javisko. Ide v podstate o dramaturgickú prípravu, teda o rozbor textov, ich myšlienkovú analýzu a inscenačnú prípravu. Slovenské divadlo Vertigo, ktoré je od roku 2008 hlavným organizátorom najvýznamnejšieho podujatia detského divadelníctva v Maďarsku, usporiadalo podobnú poradu 5. a 6. februára už tradične v sídle CSS. Odborné lektorky pricestovali na stretnutie zo Slovenska. Myslím si, že ich netreba dáko zvlášť predstavovať, pretože sú asi už aj čitateľom Ľudových novín dobre známe: učiteľka dramatického odboru na Základnej umeleckej škole v Šali Magdaléna Máčiková a metodička dramatickej výchovy Elena Bakošová, ktorá pomaly 20 rokov učí naše učiteľky na rôznych odborných školeniach a stretnutiach a vedie naše deti v divadelných táboroch. Z toho jasne vyplýva, že obe lektorky, nakoľko sa s učiteľkami stretávajú už dlhé roky, dobre poznajú ich problémy a ťažkosti.

Stretnutie, ktoré predchádza prehliadke Deti deťom, nie je masovou záležitosťou, skôr, ak by som mala siahnuť po odbornej divadelnej terminológii, komornou inscenáciou. Jadro nadšencov detského divadla sa roky nemení. Už dávnejšie z neho „vypadli“ - dodávam, z objektívnych príčin - napr. divadelníci z Kestúca, Čívu, Šápova, Dunaeďházu... Aj teraz teda pricestovali na „Fadrusku“ tie najzanietenejšie učiteľky, ktoré rok čo rok pripravujú nové inscenácie, rok čo rok privádzajú deti do divadelných táborov, rok čo rok vymýšľajú, trápia sa, snažia sa, jednoducho, venujú sa veľmi náročnej a vzácnej činnosti - s krásnym výsledkom. Učiteľky Slovenskej základnej školy v Sarvaši Mária Mraviková a Marta Dekrétová prišli na stretnutie s nápadom, teda nie s hotovým textom, podstatou ktorého je stretnutie dobra a zla, prezentácia hodnôt, ktoré by sme si mali vážiť a často si ich nevážime... Učiteľky spolu s lektorkami dva dni, a mohla by som povedať, aj jednu noc debatovali o možnostiach, inscenačných kľúčoch, postupoch atď. Samozrejme, obsah pripravovaného predstavenia neprezradím, ten si záujemcovia budú môcť pozrieť na divadelnej prehliadke. Len dodám, že dramatický krúžok sa v sarvašskej škole teší mimoriadnej obľube a že aj kvôli tomu M. Dekretová a M. Mraviková už roky pripravujú dve inscenácie... Áno, aj kvôli tomu, aby sa do nich mohlo zapojiť čím viac detí. Miroslava Kovácsová z budapeštianskej slovenskej školy pracuje na tomto poli úspešne takisto už skoro 20 rokov, pred tromi rokmi prizvala k spolupráci kolegyňu Martu Tuléziovú-Ondrejovú. Vzhľadom na ťažkosti v časovej, resp. organizačnej koordinácii zamestnaní žiakov a času pedagogičiek, kedy by sa mohli venovať dramatickému krúžku, jeho vedúce napriek veľkému záujmu zo strany detí nemajú v tomto školskom roku možnosť pripraviť nové „celovečerné“ predstavenie. Jednoducho povedané: najväčším problémom je skutočnosť, že deti majú množstvo záujmov a povinností mimo vyučovacích hodín a je ťažké nájsť termín, ktorý by vyhovoval obom stranám. Nakoľko však ten, kto je „nainfikovaný“ divadlom, sa len tak ľahko nevzdá, M. Kovácsová dúfa, že sa im na prehliadku podarí naštudovať jednu alebo dve scénické miniatúry, teda dramatické útvary, v ktorých vystupujú jedna - tri postavy. Na jednej strane je to na prvý pohľad o niečo menej náročná práca pre učiteľa, na druhej strane však viac úloh, väčšia záťaž pre malého herca... A toho musí pripraviť zase len vedúca krúžku. Anna Ondrejová zo Slovenského Komlóša je ďalšou stálicou na nebi slovenského detského divadla v Maďarsku. Má obyčajne veľa nápadov a stáva sa, že predstavu, text, ktorý rozoberá na stretnutí, napokon nerealizuje a pred prehliadkou siahne po niečom inom. A tak len s rezervou informujem, že v tomto roku sa spolu so svojou dlhoročnou „divadelnou“ partnerkou Zuzanou Kocsisovou rozhodli pre spracovanie jednej časti románu Fraňa Kráľa Jano. Uvidíme na prehliadke! Jedno je však isté, a síce, že tam herci z komlóšskej školy iste nebudú chýbať. Nováčikmi na stretnutí boli dve pani učiteľky zo základnej školy v Dabaši-Šáre, Piroška Zsolnayová a Silvia Keserűová. Riaditeľka dabašskej školy Mária Zsolnaiová prejavila veľký záujem o túto špecifickú činnosť a tak môžeme dúfať, že po niekoľkoročnej prestávke, odkedy zo školy odišla hosťujúca Anita Mendelová, ktorá sa dlhé roky venovala detskému divadlu, sa aj dabašská škola pridá k malej rodine našich divadelníkov. Učiteľky z Dabaša na stretnutie ešte neprišli s konkrétnym nápadom, skôr sa informovali o možnostiach, akým smerom sa pohnúť, ako vôbec začať takúto činnosť. Skúsenejšie divadelníčky im veľmi ochotne pomohli a vychrlili zo seba množstvo nápadov a rôznych cvičení, ktoré možno robiť s deťmi. Dabašská škola sa chystá so žiakmi aj na divadelnú prehliadku a tak môžeme dúfať, že deťom sa predstavenia ich vrstovníkov budú páčiť a začnú rozmýšľať o tom, čo keby sme aj my...

Dvojdňové stretnutie ubehlo ako voda, tak, ako to býva, keď sa stretnú ľudia, ktorí si rozumejú, majú spoločné záujmy a cítia sa spolu dobre. Ľutujeme, že sa k nám teraz nemohli pridať učiteľky z ďalších škôl, ktoré avizovali účasť na prehliadke: Nové Mesto pod Šiatrom, Kirť, Kétšoproň, ale tešíme sa na ich predstavenia!

Detská divadelná prehliadka Deti deťom sa bude konať 8. mája v Sarvaši. Z celého srdca prajem všetkým súborom, aby sa na ňu pripravovali pokojne, úspešne, s radosťou na oboch stranách. Veď o to tu ide: spolu s deťmi a v ich záujme.

D. Onodiová

Slovenská samospráva Peštianskej župy

Výzva na recitačnú súťaž

Slovenská samospráva Peštianskej župy vypisuje recitačnú súťaž pre žiakov škôl v Peštianskej župe. Súťaž sa uskutoční 14. mája o 10. hod. v sídle Valného zhromaždenia Peštianskej župy (Budapešť, V. obvod, Városház ul. 7). Prihlásiť sa môžu žiaci základných škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, v nasledujúcich vekových kategóriách:

1. kategória: žiaci 1. a 2. tried

2. kategória: žiaci 3. a 4. tried

3. kategória: žiaci 5. a 6. tried

4. kategória: žiaci 7. a 8. tried

Pre žiakov iných škôl pripravili organizátori nasledujúce kategórie:

5. kategória: žiaci 1. a 4. tried

6. kategória: žiaci 5. a 8. tried

Prihlášky treba zaslať do 15. apríla na emailovú adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Prihláška

Meno a priezvisko: ...........................................................................

Dátum narodenia: .............................................................................

Adresa školy: ....................................................................................

Veková kategória: .............................................................................

Meno autora a nadpis diela: ..............................................................

Pripravujúci pedagóg: .......................................................................

Slovenská samospráva Budapešti rozhodla o tohoročnej činnosti

Na rozšírenom zasadnutí Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) členovia zboru schválili plán práce na rok 2009 a prerokovali prípravy blížiaceho sa fašiangového plesu.

Zasadnutia sa zúčastnili okrem členov najvyššieho slovenského voleného zboru hlavného mesta aj predsedovia obvodných slovenských samospráv a spolkov pôsobiacich v Budapešti. Prítomných pozdravila predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, ktorá uviedla, že rozpočet samosprávy sa nezvýšil, preto vzhľadom na stály rast cien a reštriktívne opatrenia musia na svoje aktivity získať ešte viac prostriedkov z konkurzov. Aj v tomto roku chcú usporiadať tradičné podujatia, organizovať potrebné kurzy a vydávať svoj časopis. K tomu budú potrebovať tradičnú pomoc obvodných samospráv. SSB mieni opäť podpísať dohodu o vzájomnej spolupráci so všetkými slovenskými obvodnými samosprávami hlavného mesta, ako aj so slovenskými občianskymi zoskupeniami a inštitúciami. Samospráva bude naďalej udržiavať pracovné kontakty s materskou krajinou, ako aj so slovenskými občianskymi organizáciami v zahraničí. V zmysle dohody o vzájomnej spolupráci s obvodnými slovenskými zbormi niektoré podujatia budú - ako aj doteraz - organizovať a financovať spoločne. Takými je napr. Kurz slovenského jazyka, ktorý navštevujú frekventanti z celej Budapešti. Ďalším spoločným projektom je vydávanie dvojmesačníka Budapeštiansky Slovák. Časopis, ktorý má aj dve maďarské strany, vychádza už 15 rokov. Čo sa týka nábožensko-kultúrnych podujatí, okrem organizovania rímskokatolíckych svätých omší sa rozhodli finančne podporovať aj účasť veriacich na službách Božích v kaplnke slovenského evanjelického zboru. Školenie poslancov obvodných samospráv by sa malo uskutočniť v tomto roku na ostrove Brač, kde je pochovaný Martin Kukučín, ktorý sa narodil pred 150. rokmi. Na ostrove pôsobil ako lekár a tam vznikli jeho najslávnejšie diela. Koncom mája by sa členovia SSB a poslanci slovenských samospráv mali zúčastniť na týždňovom školení, v rámci ktorého by chceli rokovať aj o blížiacich sa voľbách do menšinových samospráv. V prípade neúspešného konkurzu alebo nedostatočného počtu účastníkov sa uskutoční trojdňové školenie v Mojmírovciach na Slovensku.

SSB sa nezriekla úmyslu odhaliť a vysvätiť pamätník vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda v Blatnohrade, ale doteraz sa nepodarilo vyriešiť niektoré právne problémy. Podľa predpokladov by sa mala vysviacka uskutočniť v tomto roku. Pri príležitosti sviatku Všetkých verných zosnulých SSB zorganizuje tradičný pietny akt pri hrobe niektorého z významných účastníkov slovenského diania v hlavnom meste. Deň budapeštianskych Slovákov spojený so Slovenskými Vianocami sa uskutoční 16. decembra. V štádiu zrodu je almanach SSB, zborník dokumentujúci život Slovákov v Budapešti.

Ples budapeštianskych Slovákov sa uskutoční 20. februára v Osvetovom stredisku Attilu Józsefa. Otvárací tanec predvedú členovia Folklórneho spolku Lipa. Po večeri bude hrať do tanca kapela Santovská nálada vedená Jozefom Széplakim. V programe budú účinkovať hostia z Nižnej, súbor Senior Oravan predstaví program Vo fašiangovej nálade.

(ef)

Kresťanská študentsko-vedecká konferencia v Karpatskej kotline

Vysoká škola teologická Ferenca Gála usporiada v dňoch 29. a 30. apríla v Segedíne II. Kresťanskú študentsko-vedeckú konferenciu v Karpatskej kotline.

Vysoká škola teologická Ferenca Gála organizuje konferenciu pre poslucháčov teologického alebo svetského odboru denného alebo diaľkového štúdia, minimálne druhého ročníka vo veku do 35 rokov z Maďarska, Slovenska, Ukrajiny, Srbska, Chorvátska, Slovinska a Rakúska. Podmienkou účasti je písomná práca, ktorá dokumentuje vedeckú činnosť poslucháča, bola vyhotovená počas riadneho štúdia a prekonzultovaná so školiteľom. Písomnú prácu treba prezentovať aj vo forme prednášky. Účasť na konferencii je bezplatná.

Usporiadatelia zabezpečia ubytovanie a stravu pre prednášateľov a ich pedagógov. Cestovné si hradia účastníci sami, v prípade potreby si môžu žiadať príspevok na cestovné od usporiadateľov. Zaregistrovať sa treba do 22. februára a písomnú prácu treba odovzdať do 22. marca. Podrobné informácie sú na webovej stránke www.gfhf.hu.

Starobudínski maliari v Novej Pešti

Ôsmi členovia Kruhu amatérskych maliarov v Starom Budíne usporiadali výstavu svojich diel v Galérii Nová Pešť. Medzi členmi nájdeme aj rodáka zo Santova, obyvateľa Starého Budína Jozefa Komendu.

„Majú radi to, čo robia. Nie sú vyštudovaní maliari, maľovanie im robí radosť, preto sa mu venujú,“ povedala vo svojom otváracom prejave maliarka Erzsébet Valaczkaiová. Ôsmi maľujú ôsmimi spôsobmi, každý zobrazuje inú tému. Spoločná je však ich láska k maľovaniu, formám a farbám. Vek členov kruhu, ktorý pôsobí pri Základnej škole Fodros v Starom Budíne, je rozmanitý. Starších ženie túžba po tvorbe, mladí navštevujú krúžok, aby sa lepšie pripravili na vysokoškolské štúdium. Každý môže pracovať vo vlastnom tempe. V krúžku, ktorý vedie učiteľka výtvarného umenia, maliarka Ágnes H. Vargová, majú možnosť maľovať krajinky, štúdie alebo skice podľa živých modelov či spracúvať fotografie. Ročne raz usporadúvajú spoločnú výstavu niekoľkých členov.

Jozef Komenda je jediným mužom medzi vystavovateľmi. Jeho obľúbenými témami sú hlavne krajinky, ale ako nám prezradil, v poslednom čase sa zaujíma aj o moderné maľby. V súčasnosti 71-ročný amatérsky maliar tvorí 12 rokov, doteraz mal štyri samostatné výstavy. Jedna z nich sa uskutočnila vlani v októbri pod názvom Minulosť a prítomnosť Starého Budína v obrazoch, kde umelec vystavil tridsaťosem svojich diel. Ako uviedol, pôvodne pracoval v pohostinskom priemysle, ale časom v ňom silnela túžba výtvarne sa prejaviť. Už v mladosti rád maľoval, počas vojenskej prezenčnej služby využili jeho nadanie na prípravu rekvizít, ale inak nemaľoval. K výtvarnému umeniu sa vrátil až pred odchodom do dôchodku. Svojej záľube venuje týždenne jeden, maximálne dva dni, ale s členmi krúžku rád chodí na letné týždenné stáže do Tiszalöku. Manželka Ibolya ho podporuje vo všetkom, vytvorila mu silné rodinné zázemie, na ktoré sa môže spoľahnúť. Ako nám prezradil, medzi jeho obľúbené témy patria aj portréty svojich siedmich vnúčat. Ich dom je preplnený jeho maľbami, ale s uznaním musíme podotknúť, že J. Komenda nemaľuje len pre vlastnú zábavu, o jeho diela je záujem. Na každej výstave predá niekoľko svojich obrazov.

Výstava v Galérii Nová Pešť je otvorená do 14. februára.

(ef)

Svrčkovci, veselá abeceda a Modrá čiapočka

Slovenský čajový večierok v Kétšoproni

Slováci v Kétšoproni sa v prvú februárovú nedeľu zišli na tradičnom čajovom večierku. Tohto roku pozvaným účinkujúcim bola Ľudová kapela Svrčkovci z Mihálygerge, kým v druhej polovici kultúrneho programu vystúpili žiaci miestnej základnej školy.

Početných prítomných v kultúrnom dome pozdravili predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Petrovská a členka zboru Erika Tóthová. Na čajový večierok prišli aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Organizácie dolnozemských Slovákov Anna Szigetiová Szántaiová a starosta obce Sándor Völgyi. Na podujatí, ktoré tohto roku usporiadali už po trinásty raz, sa vo veľkom počte zúčastňujú Slováci zo širšieho okolia. Predstavitelia slovenských volených zborov a občianskych organizácií prišli tento krát z Békešskej Čaby, Čabasabadi, Čorvášu, Gerendášu, Poľného Berinčoku a Telekgerendášu.

Osvedčeným scenárom večierkov je, že do kultúrneho programu organizátori pozývajú aj nejaký súbor z inej obce. Tohto roku to bola Ľudová kapela Svrčkovci z novohradskej obce Mihálygerge, ktorá sprevádza o. i. aj Folklórny súbor Ipoly. Kapela má v repertoári aj slovenské piesne, nahrala niekoľko cédečiek, o. i. CD-platňu Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky I.,II. a III. Je viacnásobnou laureátkou ceny Zlatý páv a Asociácie maďarských chórov a kapiel. Maďarskú republiku a ľudovú hudbu Slovákov v Maďarsku zastupovala na súťažiach a festivaloch nielen na Slovensku, ale aj v Anglicku, Českej republike, Fínsku, Grécku, Litve, Poľsku, Švédsku a Taliansku. Svrčkovci pod vedením Ferdinanda Egyeda ml. si svojimi kyticami maďarských a slovenských ľudových piesní získali priaznivcov aj v Kétšoproni.

Prestávku využili všetci prítomní na konzumovanie „vstupného“, totižto na podujatie nevyberajú vstupenky, ale každý divák prinesie zákusky, alebo koláče.

V druhej časti stretnutia obsadili javisko žiaci miestnej základnej školy. V škole už viac ako desať rokov pôsobí skupina ľudového tanca, ktorú vedie Erika Szatmáriová Baloghová. Ako nás informovala, minulé leto slovenské samosprávy v Kétšoproni a Telekgerendáši usporiadali pre deti kurz slovenských tancov. Učiteľka spolu so svojou kolegyňou Editou Zsigovou Kósaovou naučili deti rôzne choreografie a detské hry Slovákov v Maďarsku. Na čajovom večierku predviedli v štylizovaných krojoch bloky tancov a piesní napr. zo Zemplína, zo Slovenského Komlóša a z Novohradu, ktorými chceli oživiť atmosféru „cuháré“, ako tu kedysi volali dedinské tanečné zábavy.

Deti z najvyšších ročníkov pod vedením novej slovenčinárky Aniky Laurineczovej, ktorá sa popri čabianskej slovenskej škole venuje deťom aj vo svojej alma mater v Kétšoproni, siahli po moderných odvetviach umeleckých žánrov. Šiestaci sa vtipne predstavili ako písmená veselej abecedy a siedmačky predviedli moderný tanec na melódie súčasnej slovenskej populárnej hudby. S najoriginálnejším nápadom na tohoročný čajový večierok prišli ôsmaci, ktorí predviedli prepracovaný klasický príbeh o Červenej čiapočke. Kétšopronskej Modrej čiapočke zavolá stará mama z mobilu, aby jej prišla opraviť počítač. Vnučka nezabudne zobrať starej mame okrem páleného a slaniny aj chipsy. Napriek svojmu nadaniu v kick boxe, o ktorom nás presvedčila v súboji s vlkom, dravec ich obe zožerie. Zachráni ich mobilný telefón, ktorý majú so sebou. Z vlkovho žalúdka zavolajú špičkového agenta protiteroristickej služby. Nakoniec sa protagonisti zmieria v rámci televíznej talk show, kde vlk sľúbi, že bude vegetariánom...

V záverečnej časti sa slova ujala Etelka Rybová, vďaka ktorej sa účastníci príjemného nedeľného popoludnia mohli v rámci dvojjazyčného losovania tomboly naučiť aj niekoľko nových slovenských výrazov.

(csl)

V Ambrózke ženy pracujú na vytvorení silného kolektívu

Ako drvivá väčšina našich aktivistov, aj predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Anna Molnárová je pôvodným povolaním pedagogička. Pred odchodom do dôchodku bola dlhé roky slovenčinárkou a maďarčinárkou v slovenských obciach Čongrádskej župy. Pitvaroš, Alberti a Ambrózka mali vždy rodinné a kultúrne väzby na Slovenský Komlóš. Dodnes sa to prejavuje tým, že Komlóšania sa snažia pomáhať Slovákom v okolitých menších osadách. S Annou Molnárovou sme sa vybrali do Ambrózky, kde sme sa mohli zoznámiť s niektorými jej bývalými žiakmi, resp. kolegami.

Miestom nášho stretnutia bol Dom dôchodcov v Ambrózke, kde nás privítali vedúca inštitúcie Agneša Prístavková a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Helena Kisová. Úvodom nášho rozhovoru nám hostiteľky priblížili minulosť obce, ktorú v roku 1844 založili čabianski Slováci. O pôvode Ambrózčanov svedčí o. i. ich archaické slovenské nárečie, napr. slovesá v minulom čase množného čísla nemajú koncovku -li, ale -le: bole, male... Pamiatkou na prvý domov miestnych Slovákov na Dolnej zemi, na Békešskú Čabu, boli kedysi aj typické sedliacke domy s podstenou. Obyvatelia sa až donedávna zaoberali pestovaním a spracovaním tabaku, čo im po dlhé desaťročia zabezpečovalo slušné živobytie. V poslednej dobe čoraz menej počuť v obci slovenské slovo. Naše hostiteľky vidia dôvod nielen v tom, že najstaršia generácia ich pomaly opúšťa, ale aj v tom, že mládež, ktorá odchádza na štúdiá, sa už nevráti na Ambrózku. Opustené domy si za lacné peniaze neraz kupujú cudzinci z ďalekých krajov, pre ktorých obec neznamená skutočný domov. Naše hostiteľky na dvoch rukách spočítajú, kto všetko z päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov v obci ešte ovláda slovenčinu. Podľa spomienok Anny Molnárovej kedysi v dedine pôsobil slovenský klub, ktorý usporadúval úspešné spoločné podujatia so Slovákmi v okolitých obciach. Avšak osada ani v súčasnosti úplne nestráca slovenský ráz. V škôlke síce už nie sú slovenské zamestnania, naposledy ich mala na starosti pred odchodom do dôchodku práve predsedníčka slovenského voleného zboru, ale neveľká základná škola na prvom stupni má v rozvrhu hodín slovenský jazyk. Ani nie tak dávno tu bol slovenčinárom komlóšsky básnik Michal Divičan, jeho následníčka Klára Husárová je tiež Komlóšanka.

V Ambrózke druhý cyklus pôsobí slovenská samospráva.

- Najdôležitejšou našou aktivitou je slovenský deň, v rámci ktorého sme si vlani pripomenuli 165. výročie založenia obce Slovákmi, - informovala nás Helena Kisová. - Na tomto podujatí sa schádzajú nielen miestni obyvatelia, ale aj naši rodáci z okolia, o. i. z Komlóša či z Bánhedešu. V kultúrnom programe majú aj naši žiaci možnosť ukázať svojim rodičom a starým rodičom, čo všetko si osvojili v jazyku svojich predkov. Pravidelne pozývame aj evanjelickú farárku zo Sarvaša Alžbetu Nobikovú, o jej dvojjazyčnú kázeň v kostole, alebo na otvorenom priestranstve býva veľký záujem. Toto podujatie je zároveň obecným dňom, jeho usporiadanie pokladáme za dôležité predovšetkým preto, aby sme upevnili v miestnom obyvateľstve pocit spolupatričnosti a vytvorili v osade skutočný kolektív, podobne silný, aký tu bol kedysi. Musím podotknúť, že v tomto našom úsilí nám maximálne vychádza v ústrety obecná samospráva, - pokračovala predsedníčka slovenského zboru.

Aktivistky spoločenského a kultúrneho diania v obci nám v priebehu rozhovoru prezradili aj zaujímavosti zo svojho života. Helena Kisová do svojich šiestich rokov vôbec nehovorila po maďarsky. Matku stratila už v ranom detstve, otec sa kvôli svojmu povolaniu musel sťahovať z mesta na miesto, preto ju vychovávali starí rodičia, ktorí žili kedysi aj vo Francúzsku. Popri materčine, dolnozemskej slovenčine si od starej mamy osvojila aj francúzštinu. - Dodnes si veľmi jasne pamätám, že keď som nastúpila do školy, nechápala som, prečo tam ľudia hovoria zvláštnym cudzím jazykom, - zaspomínala si pani Kisová.

Agneša Prístavková, ktorá Annu Molnárovú dodnes oslovuje pani učiteľka, patrí k inej generácii. Doma síce od starých rodičov počula slovenčinu, ale ich materinský jazyk nie je tak intenzívne prítomný v jej živote. Jej manžel je členom miestnej slovenskej samosprávy a pritom, ako uviedla, aj ona pociťuje zodpovednosť za zachovanie tradičných hodnôt a posilnenie pocitu lokálpatriotizmu miestnych obyvateľov. V záujme toho napr. istý čas bola zodpovedná za inštalovanie výstavy miestnych ľudových výšiviek, ktorá sa konala v rámci slovenského dňa. Ako vedúca Domu dôchodcov je spolu so svojimi kolegyňami oporou pre najstaršiu generáciu.

Pred odchodom z inštitúcie sme tu stretli tetu Helenu Laukovú Čilikovú, ktorá nás úprimne prekvapila, keď prezradila, že má deväťdesiat rokov. Okrem toho, že chodí o paličke, jej zdravie dobre slúži. Peknou slovenčinou nám porozprávala, že žije sama, deti a vnúčatá má v ďalekom Senondreji (Szentendre).

Po návšteve miestnej školy, o ktorej budeme písať v niektorom z budúcich čísel, sme si napriek tuhému mrazu pozreli aj niektoré orientačné body a pamätihodnosti Ambrózky. V centre obce sa nachádza veľký park s evanjelickým kostolom a škôlkou, oproti klasicistická budova obecného úradu. Nad Ambrózkou sa pri hlavnej križovatke vypína starodávna vodárenská veža a oproti stojí pomník prvých slovenských osadníkov, pri ktorom v rámci slovenského dňa si súčasní obyvatelia uctievajú pamiatku svojich predkov kladením vencov. Popri ňom vedie široká cesta do susednej Alberti, ktorou sa pani Molnárová aj pani Kisová v minulosti neraz vybrali na bicykli alebo peši, aby aj v ďalšej čongrádskej slovenskej obci odovzdávali deťom radosť z osvojovania si jazyka predkov...

Csaba Lampert

Ples školskej nadácie v Novom Meste pod Šiatrom

Ani tohtoročné fašiangové obdobie neprešlo v slovenskej škole v Novom Meste pod Šiatrom bez tradičného plesu Nadácie pre deti slovenskej školy. Ples je miestom stretnutia rodičov, učiteľov a priateľov školy a zisk z neho pomáha škole financovať výdavky spojené s jazykovou skúškou, tábormi, športovými podujatiami a pod. Je teda investovaný do detí a na skvalitnenie učebného procesu. Konal sa 6. februára a aj keď sme toho roku zmenili kapelu, nálada bola vynikajúca. Tentoraz prijal naše pozvanie primátor mesta Péter Szamosvölgyi, ostatných pozvaných asi zaskočilo počasie, lebo nám nadelilo plno snehu a boli problémy s dopravou. O kultúrny program sa postarali deti zo školského folklórneho súboru Zemplínčatá, ku ktorým a pridali aj naši bývalí žiaci. Po slávnostnej večeri nasledovala tanečná zábava, trvajúca do skorých ranných hodín. Do tanca hrala tanečná skupina Metro zo Slovenska a na svoje si mohli prísť milovníci tanečnej, ale aj ľudovej hudby, a to slovenskej aj maďarskej. Tohto roku podujatie podporilo mnoho sponzorov a tak sa aj lístky na tombolu dobre míňali. Losovanie bolo o polnoci, no a s prázdnymi rukami neodišiel asi nikto. Ples sa tak ako v minulých rokoch opäť vydaril a keďže nasleduje dlhé obdobie pôstu, budeme naň dlho spomínať. O tom, že nálada bola vynikajúca, najlepšie svedčia fotografie.

Viera Mohayová

Hravé víťazstvo

Na žiackej olympiáde v Novom Meste pod Šiatrom

V rámci žiackej olympiády sa v športovej hale v Novom Meste pod Šiatrom uskutočnilo finále regionálneho kola hravých športových pretekov pre žiakov nižších ročníkov základných škôl. Medzi piatimi súťažiacimi skupinami bola aj Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná škola a internát v Novom Meste pod Šiatrom. Žiakov našej školy, súťažiacich v I. a II. kategórii, bolo 14. Úlohy boli rôzne. Ako povedali pripravujúci učitelia Csaba Móré a László Kapi, väčšinu tvorili štafety. Usilovná príprava sa osvedčila, veď naši žiaci už po druhýkrát získali I. cenu, to znamená, že postúpili do župného finále. Gratulujeme žiakom i učiteľom a prajeme im ďalšie úspechy!

Katarína Krafčenková

Ondrej Krupa

Živobytie a pracoviská v Senváclave

Národopisné poznámky zo Senváclavu III.

Pôvodní slovenskí osídlenci Senváclavu sa živili takými druhmi práce, o ktorých sa chcem - hoci len náčrtovo - zmieniť. Nie je to ľahká úloha, veď väčšina z nich patrí už do minulosti. Neznamená to však, že by tieto práce už nik nevykonával, ale dnes ťažká fyzická námaha, neľudské pracovné podmienky, kedysi každodenne prítomná chudoba už necharakterizuje život dnešných obyvateľov. „Obec Senváclav bola vždy známa ako veľmi chudobná,” písal János Manga r. 1960. Tento nešťastný stav prinútil obyvateľov, aby sa vynašli v živote a aby sa podujali na všelijakú prácu.

Nedostatok úrodnej pôdy ich nútil využívať všetky danosti prírody. Lokalita bola obklopená Vyšehradskými vrchmi, lesmi, kde bol dostatok dreva a lesných plodov.

Na neveľkých políčkach sa kedysi intenzívne zaoberali pestovaním pšenice. Žali tradične kosou, snopy poznášali do krížov, hrabľami vyzbierali klasy, aby nič nevyšlo nazmar a potom mláťačkou mlátili obilie. Podobne ako na Dolnej zemi, pri žatve pracovali dospelí aj deti, ktoré pomáhali napríklad odnášať plevy. Bohatší mali kone a kravy, oni mohli orať koňmi.

Jedna sedliacka domácnosť pestovala zemiaky a maliny a mala aj menšie vinohrady. Pri sezónnych prácach pomáhala celá rodina. Pri dome chovala sliepky, husi, kačice, ba aj ošípané. Našla sa aj taká rodina, ktorá chovala zajace, a pomerne rozšírené boli aj kozy. Domáce hospodárstvo zabezpečovalo živobytie len čiastočne.

Okolité lesy zabezpečovali drevo na kúrenie a varenie. Hlavne ženy chodili po raždie, ktoré nosili zviazané na chrbte, či bola zima, či horúčava. Pravda, pri tejto namáhavej práci im pomáhali aj chlapi a deti.

Drevorubači mali zadovážiť drevo do domácnosti ale aj na predaj. Niektorí muži sa zamestnali v lesníctve. Ak išli muži do lesa narúbať drevo pre vlastnú potrebu, pomáhali im synovia, manželka alebo celá rodina. Neraz sa spojili aj susedia, priatelia, známi, aby boli čím skôr hotoví. Mohli si vyrúbať vyschnuté alebo vyvalené stromy. Les poskytoval mnohorakú prácu.

Pilíšsky lesopark, vyšehradské a dömöšské lesy núkali možnosť zárobku obom pohlaviam. Ľahšie práce vykonávali ženy a dievky, ony sadili mladé stromčeky, mládniky, okopávali ich a ničili burinu. Staršie ženy i dnes rady spomínajú na roky, keď si všetky mohli zarábať v lesníctve. Najťažšiu prácu robili chlapi. V zime rúbali stromy, pílili ich a pomáhali pri prevoze a uskladňovaní. Najťažšie drevorubačské práce boli vyťatie stromu, vyvaľovanie pňa a pílenie. Špeciálna lesnícka práca bola sekerou rúbať húštinu, aby neprekážala mladým stromom v raste. V každej domácnosti mali menšiu-väčšiu ostrú sekeru, pílu a každý člen rodiny ich vedel od detstva používať. Senváclavskí chlapi čistili aj lesné cestičky, prakticky boli aj cestári. Zamestnávali ich aj ako nakladačov, závozníkov. V zime vozili vyrúbané drevo na saniach alebo na konskom záprahu. Niektorí gazdovia furmančili so svojimi koňmi, zvážali drevo. Časom ich nahradili traktory a nákladné autá.

Hľadanie pracovných možností otvorilo uzavretú obec. Darmo bola učupená, takmer zakrytá horami, ľudia sa rozpŕchli po okolí, hľadali prácu v Budapešti a pozdĺž Senondrejského ostrova. Drevorubačmi boli aj takí nadaní chlapi, ktorí vyťali v lese vysoké, rovné stromy, olúpali ich a ako drúky, resp. oje ich predávali v okolitých osadách.

Medzi najstaršie zamestnania Senváclavčanov patrí zber lesných rastlín a plodov. János Manga sa odvoláva na dobové dokumenty, v ktorých stojí, že v 19. storočí ľudia namiesto omše chodili do lesa zbierať maliny. Táto činnosť charakterizovala hlavne chudobnejších. Pešo šli aj niekoľko kilometrov, kým nenašli vhodné miesto. Zbierali mach, huby, imelo. Sami alebo dvaja-traja, neraz celá rodina sa už skoro ráno pobrala zbierať lesné plody a rastliny. Mach oddeľovali od skál opatrne, aby ho neporušili. Stávalo sa, že za veľkého sucha sa im to nedarilo ani s nožom alebo lyžičkou.

Do roku 1950 obec nemala autobusový spoj. Dovtedy ak niekto chcel ísť do najbližšieho mesta Senondreja, musel sa vydať na cestu už na úsvite. Autobus im uľahčil aj cestovanie do hlavného mesta: v Senondreji prestúpili na prímestskú železnicu HÉV. V Budapešti mohli lepšie predávať svoj tovar.

Chlapi sa zaoberali aj ťažením kameňa. Aj v tomto prípade musíme rozlíšiť ťažbu pre vlastnú potrebu a prácu v kameňolome.

Kedysi v rámci tradičného hospodárenia ťažili kameň individuálne alebo v rodinnom kruhu, napr. otec so synom. Od polovice 20. storočia mužom núkali isté zamestnanie okolité kameňolomy. Ťažba povrchových kameňov si nevyžadovala odbornú znalosť, každý si ich mohol zbierať a zvážať na základy domu, koľko len vládal a potreboval. Kamene zbierali Senváclavčania v blízkosti obce.

Na stavanie stien, múrov, plotov, vôbec na kamenné stavby museli hľadať špeciálne kamene. Spracovanie kameňa si vyžadovalo odborné znalosti, ktoré si Senváclavčania osvojili už v mladosti. Spočiatku sa učili od skúsenejších starších ľudí, neskôr sa vyučili za odborných robotníkov. V kamenárskych podnikoch vyžadovali odbornú prácu. Podľa respondentov práve preto vyhľadávali chýrnych senváclavských kamenárov.

Veľkú zručnosť, presnosť a opatrnosť si vyžadovalo štiepanie kameňa. Nielen pri tejto práci, ale aj pri podobnej činnosti používali nasledujúce základné nástroje: kladivá, kliny, sochory, pajsery, dláta. Na štiepanie bol najlepší vlhký kameň, ľahšie sa s ním pracovalo. Práve preto si vyberali skaly pokryté hlinou. Veľké kamene vyvalili z pôdy pajsermi, ktorými ich aj rozštiepili. Jeden koniec sochora je špicatý a druhý plochý. V zime ho položili k ohňu, ktorý zakladali, aby sa zohriali, alebo aby si upiekli slaninu, lebo ľadové železo by sa im bolo prilepilo na dlaň.

Kamenár najprv poklopal skalu a podľa zvuku vedel určiť, či je súca na spracovanie. Smer štiepania nakreslil sochorom, potom vydlabal miesta pre umiestnenie klinov. Používali menšie i väčšie kliny, podľa toho, ako si to vyžadovala štruktúra kameňa.

Štiepané kamene po preprave otesávali a predávali. Kamenárske remeslo bolo vzácne, senváclavských majstrov volali nielen do bližších lokalít, ale až po Dabaš či Cegléd. Otesané kamene používali pri obkladaní budov, plotov, studien, brehov potokov a podobne. V kameňolome Kéki boli farebné kamene (červené, zelené, modré), tieto používali ako dekoratívny stavebný materiál, pri jeho spracúvaní používali špeciálny technologický postup.

Medzi dvoma vojnami - v období svetovej hospodárskej krízy, si ani Senváclavčania nenašli prácu. Aj v obci bola veľká nezamestnanosť. Ľudia si museli hľadať príležitostnú robotu. V týchto podmienkach sa ešte lepšie prejavila ich životaschopnosť. Chlapi vzali sekery a píly na plecia a na úsvite sa vybrali do tých lokalít, kde dúfali, že dostanú nejakú prácu. Napr. v Leányfalu alebo Senondreji, kde už aj vtedy stáli vily a chaty, rúbali a pílili drevo, štiepali triesky. Drevo potom poukladali do drevárne či kôlne. Ako nádenníci kosili trávu u gazdov a najímali sa do žatvy ako kosci. Niektorí zasa slúžili, dievky pracovali ako slúžky napr. v Tahitótfalu, Senondreji, Budakalászi atď. Stávalo sa aj to, že darmo chodili po dedinách, prácu nenašli.

V živote Senváclavčanov nastala zmena, keď tieto tradičné ťažké fyzické práce vystriedala moderná technika, ktorá im uľahčila prácu. Mnohí sa naučili pracovať s novými nástrojmi, stali sa vedúcimi pracovníkmi rôznych podnikov, mali stálu prácu a vzrástla ich životná úroveň.

Súčasná svetová hospodárska kríza negatívne vplýva aj na ich život. Možno aj táto situácia podnieti vznik nového spôsobu života, o ktorom zatiaľ nemožno ani len tušiť, aký bude.

Pomôcky:

Etnografický atlas Slovenska, Bratislava 1990

János Manga: Minulosť a prítomnosť obce Pilisszentlászló, Ľudové noviny 11. aug. 1960, s. 3.

Ondrej Krupa: Kalendárne obyčaje II. Békešská Čaba 1997

Franyó Rudolf: Elődeink humora 1-2. 2007, 2008. Pilisszentlászló. (Autor týchto dvoch zväzkov vynikajúco zachoval humor tunajších Slovákov.)

Ovocinár z Turca medzi Slovákmi v Békešskej stolici

Učiteľom a ovocinárom na Dolnej zemi bol rodák z Turca Ján Vilim (nar. 19. 1. 1800 v Bystričke). Základné vzdelanie získal v Bystričke a Necpaloch. V štúdiu pokračoval na evanjelickom gymnáziu v Ožďanoch a v Levoči. Filozofiu študoval v Prešove, kde absolvoval aj rok teologického kurzu. V rokoch 1821-1825 bol učiteľom vo Veľkom Karole (Nagykároly) v Satumarskej župe. V roku 1825 prišiel medzi Slovákov do Békešskej župy, a to najskôr do Poľného Berinčoku, kde zotrval ako učiteľ do roku 1842, potom až do konca života pôsobil ako učiteľ a ovocinár v Békešskej Čabe.

Ján Vilim bol vynikajúcim pedagógom, pri vyučovaní prírodopisu žiakov často sprevádzal do prírody a viedol ich k tomu, aby vnímali jej krásu a získali k nej cit a vzťah. Vedomosti žiakov, učebné predmety a celkové vyučovanie spájal s praktickými potrebami pre život. Pochvalne sa o jeho vyučovacích metódach a jeho učiteľskej osobnosti vyjadrovali jeho predstavení a rodičia. Okrem základných predmetov učil aj krasopis, kreslenie, telocvik a ovocinárstvo. V celom okolí bol známy ako záhradkár, ovocinár a včelár. Do tejto činnosti zapájal nielen žiakov, ale aj dospelých, napríklad aj tým, že deti mu do školy prinášali semená a korenáče z ovocia a on im ako protihodnotu odovzdával zaštepené ovocné stromy. Každoročne takto zaštepil a vypestoval stovky ovocných stromov.

Ján Vilim je autorom knihy Ovocinárstvo alebo stromové hospodárstvo k prospechu a poučení pre pospolitý ľud a mládež, vydanej roku 1869 v Pešti. V tomto diele učí, ako treba zriadiť a rozmnožovať škôlku, štepiť divo rastúce stromy, presádzať, rezať a ochraňovať ovocné stromy pred chorobami a škodcami. Čistý zisk za predaj tejto inštruktážnej ovocinárskej príručky venoval na nemocnicu v Békešskej Čabe.

Ján Vilim po príchode na Dolnú zem len slabo ovládal maďarčinu, ale rokmi si ju osvojil na požadovanej úrovni. Pritom miloval svoj slovenský materinský jazyk a u svojich žiakov ho kládol na prvé miesto. Okrem slovenského a maďarského jazyka ovládal aj latinčinu a nemčinu. Popri uvedených predmetoch Vilim vyučoval aj zdravovedu a medzi žiakmi a rodičmi vykonával osvetovú činnosť. Veľmi dobré výsledky dosiahol účinnou osvetou proti miestnym poverám i v zdravotnej osvete. Ako výborný pedagóg od žiakov vyžadoval dodržiavanie poriadku a školskej disciplíny a tak si vybudoval rešpekt nielen u žiakov, ale aj u ich rodičov.

Popri náročnej a zodpovednej práci v škole a jeho záľube v ovocinárstve, záhradkárstve a včelárstve našiel si čas aj na tvorivú činnosť. Už počas pôsobenia v Poľnom Berinčoku napísal učebnicu Kratičká história prirození (P. Berinčok, 1829). Popri už uvedenom Ovocinárstve... napísal aj ďalšie práce, ktoré zostali v rukopise. Za zásluhy pri rozvoji záhradníctva, ovocinárstva a včelárstva dostal roku 1871 ďakovný list od Hospodárskeho spolku Békešskej župy a v tom istom roku bol vyznamenaný strieborným záslužným krížom s korunou. Pri príležitosti jeho 50-ročného učiteľského pôsobenia mu spevácky zbor čabianskych učiteľov zaspieval k tejto udalosti zloženú pieseň a čabianska evanjelická cirkev mu darovala 200 zlatých. Ocenením jeho zásluh je aj to, že je po ňom pomenovaná jedna z ulíc mesta. Ján Vilim vyučoval až do svojej smrti. Mal šesť detí a z nich dcéry Karolína a Amália boli postupne manželky významného čabianskeho farára a historika Ľudovíta Jaroslava Haana. Ján Vilim zomrel 19. 6. 1871 v Békešskej Čabe.

Ján Jančovic

Zomrel Rezső Petik

Pedagóg s diamantovým diplomom

Vo veku 93 rokov nás 5. februára navždy opustil Rezső Petik. Bývalý učiteľ a inšpektor slovenčiny sa narodil 19. októbra 1917 vo Zvolene. Maturoval na Gymnáziu v Lučenci, roku 1937 získal pedagogické vzdelanie v Bratislave.

V roku 1947 sa pán učiteľ so svojou rodinou presídlil do Maďarska. Tu sa rozhodol študovať maďarčinu a slovenský jazyk, neskôr aj zemepis. Takto vyškolený sa zapojil do výchovy a vzdelávania slovenských detí v Maďarsku.

Z pilíšskeho Santova, kde pôsobil v rokoch 1950 až 1953, sa dostal do Nového Mesta pod Šiatrom. Tu vyučoval 30 rokov. Mal milé spomienky na tieto roky a až do posledných dní svojho života udržiaval kontakty so školou. Do dôchodku odišiel roku 1978, ale ďalej pracoval ako dôchodca. Počas 20 rokov viedol spevácky zbor školy a k jeho záslužnej činnosti patrilo vedenie šachového krúžku. Pán Petik bol hrdý na to, že v škole úspešne pracovali, ale i dodnes pracujú aj jeho bývalé žiačky.

Rezső Petik vyvíjal aj bohatú publikačnú činnosť, vydal napr. Kyticu slovenských piesní a knihu Drotári z Medzihoria, ktorá vyšla v skrátenej forme aj v Národopise Slovákov v Maďarsku (1975). K národnostnej tematike sa vrátil roku 1993 prácou Škola na hranici. Čitatelia Ľudových novín sa naňho pamätajú ako na dopisovateľa nášho týždenníka.

Životným krédom Rezsőa Petika bolo neváhať predostrieť svoje názory verejnosti, ba považoval za dôležité viesť dialóg s verejnosťou, hoci aj prostredníctvom masmédií. Nezastieral svoju radosť nad každou zmluvou o priateľstve a spolupráci medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Svoj život zasvätil národnostnému školstvu a kultúre, zaslúžil sa o rozšírenie slovenského jazyka v Novom Meste pod Šiatrom a jeho okolí. Bol zástancom maďarsko-slovenského priateľstva. Túto životnú filozofiu si so sebou odniesol do ríše zosnulých.

Pán Petik, nech vám je zem ľahká!

Júlia Kucziková