O čabianskom kalendári a Čabänovi v Dome slovenskej kultúry

Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe bol začiatkom marca dejiskom tradičnej prezentácie aktuálneho ročníka Čabianskeho kalendára a hodnotenia časopisu Čabän. Obnovená ročenka dolnozemských Slovákov vyšla v tomto roku 21. raz. O jej zrode, o spôsobe práce hovorila šéfredaktorka Tünde Tušková. Po nej predstavil publikáciu prvý podpredseda Zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásznik (príspevok si môžete prečítať na 4. strane). Vlaňajších 12 čísel Čabäna hodnotila rodáčka z Békešskej Čaby Ildika Makaiová, ktorá bola v roku 2010 zvolená za rozhlasovu reportérku roka. Podujatie poctil svojou prítomnosťou aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo.

Andrea Vándorová (BR)

Medzinárodný veľtrh Cestovanie 2011

Štátny tajomník vnútorného hospodárstva Kristóf Szatmáry, zodpovedný aj za turizmus, otvoril 3. marca v Budapeštianskom veľtržnom centre 34. ročník medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu Cestovanie (Utazás) 2011. Ako pri slávnostnom otvorení uviedol, vláda považuje turizmus za strategické odvetvie nielen preto, lebo vytvára množstvo pracovísk, ale aj preto, lebo prostredníctvom turizmu môžeme ukázať svetu naše vynikajúce schopnosti a pestrosť našej krajiny. - Medzi dlhodobými plánmi kabinetu figurujú konkurzy nového Széchenyiho plánu, Széchenyiho rekreačná karta a nový zákon o turizme, ktorý schváli v druhom polroku, - povedal.

Paralelne s veľtrhom sa za účasti 80 vystavovateľov konali aj Boatshow, prehliadka obytných prívesov Karavan Salón a prehliadka bicyklov Bringaexpo. Rámcovým podujatím bola konferencia Spoločne za Budapešť, ktorá sa zaoberala otázkami predsedníctva EÚ. V prvý deň prebiehali rokovania odborníkov o turistickom portáli EÚ, novom termináli Budapest Airport a komunikačná a brand stratégia hlavného mesta. Nasledujúci deň sa zaoberali založením a pôsobením novej organizácie TDM - manažmentu turistických destinácií. V úvodný deň veľtrhu prevzali ocenenia za najkvalitnejšie služby v uplynulom roku predstavitelia osemnástich hotelových a troch reštauračných zariadení.

V areáli výstaviska sa predstavilo približne 600 firiem z 32 krajín sveta. Čestným hosťom tohoročnej expozície bola India, ktorá v pavilóne „A“ vystavila maketu Taj Mahal, najkrajšieho dôkazu a symbolu lásky panovníka Shah Jahana k jeho manželke. Návštevníkov okrem toho čakali tradičné tanečné a gastronomické prehliadky. Domácim čestným hosťom bolo mesto Győr, preferovanou témou veľtrhu bola zdravotná turistika. Napriek tomu, že Ministerstvo zahraničných vecí MR neodporúča cestovanie do Egypta, severoafrický štát podobne ako v predošlých rokoch ponúkal svoje turistické atrakcie.

Slovensko na 34. medzinárodnej výstave Cestovanie

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) usporiadala pri príležitosti otvorenia výstavy Cestovanie 2011 tlačovú konferenciu, na ktorej informovala prítomných o posledných novinkách na Slovensku, ako sú blížiace sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji a zmeny v lyžiarskych strediskách. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji sa budú konať od 29. apríla do 15. mája v Bratislave a v Košiciach, ktoré budú v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry.

Ako odznelo, účasť jednotlivých regiónov a firiem cestovného ruchu zo Slovenska na medzinárodnom veľtrhu v Budapešti od roku 1997 zastrešuje SACR. Slovensko je druhou najobľúbenejšou krajinou maďarských turistov a ich šiestym cieľovým objektom, hlavne v zimnej a letnej sezóne. V minulom roku Maďari cestovali do SR 3,4 milióna krát, čo znamená o 5% menej ako v predošlom roku. Cestovný ruch prispel vlani do štátneho rozpočtu príjmom 122 miliárd forintov (o 21 % menej ako roku 2009). Zo zahraničia prichádzajú do SR turisti hlavne z Českej republiky, Poľska, Nemecka a Maďarska.

V pavilóne A bol o Slovensko obrovský záujem. Okrem 16 vystavovateľov z radov podnikateľov boli v slovenskom národnom stánku zástupcovia miest a obcí a súkromné subjekty cestovného ruchu. Na veľtrhu sa okrem SACR predstavili napr. regióny Bratislava, Košice, Nitra, Banská Bystrica, Tále, Spišská Nová Ves, Mesto Vysoké Tatry, Rožňava, Banská Štiavnica, Kremnica, Slovenský raj... Svoje služby ponúkali aj lyžiarske strediská, cestovné kancelárie, hotely, termálne kúpele a aquaparky. Ako sme sa od predstaviteľky SACR Sone Jelínkovej dozvedeli, medzinárodná výstava Cestovanie 2011 bola pre slovenské firmy úspešná. V sprievodnom programe vystupovali hudobné telesá a remeselníci zo Slovenska.

Andrea Szabová Mataiszová

Slováci dôverujú Európskej únii

Slováci vysoko dôverujú Európskej únii a jej inštitúciám. Vyplýva to z celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer 2010. V kritériu dôvery k únii sa Slovensko dokonca stalo európskym lídrom. Únii dôveruje 71 percent Slovákov, čo je 28 percent nad priemerom v EÚ. Z inštitúcií najviac veria Európskemu parlamentu a Európskej centrálnej banke. Ide o 13. prieskum od vstupu SR do EÚ.

Zdroj: slovacivosvete.sk

Fašiangy v budapeštianskej slovenskej škole

Posledný februárový deň priniesol do budapeštianskej slovenskej základnej školy radosť a zábavu. Štvrtáci zorganizovali pre žiakov nižšieho stupňa fašiangovú veselicu. Deti už niekoľko dní pred maškarným bálom začali so svojimi triednymi učiteľkami zdobiť triedy a chodbu, pripravovali darčeky do tomboly, predávali tombolu a chystali si masky. Ani sa nenazdali a prišiel dlhoočakávaný deň. V radoch obecenstva sme videli nielen rodičov, učiteľov, ale aj žiakov vyšších ročníkov a škôlkárov. Veselicu spoločným moderným tancom otvorili žiaci nižšieho stupňa. Nacvičila ho s nimi učiteľka tanca Eva Szilágyiová Šubová. Hlavné prejavy uznania prerušili hlasy moderátorov, ktorí po slovensky a po maďarsky privítali žiakov, rodičov a trojčlennú porotu, v ktorej sedeli riaditeľka školy Alžbeta Vrbovská Eszesová, riaditeľka internátu Oľga Paulíková Synčoková a zástupkyňa riaditeľky Kornélia Ráczová. Po vydarenom tanci jednotlivých tried nasledovala krátka prestávka, keď sa deti prezliekli do masiek. Po chvíli obsadili javisko fašiangové maškary, ktoré sa po slovensky predstavili publiku a, samozrejme, aj porote. Videli sme veľmi vtipné a dobré masky: permanentku mestskej hromadnej dopravy, mobilný telefón, čokoládovú zmrzlinu, počítač, mačku vo vreci, kôš na smeti, hranolky s kečupom, ale nechýbali ani rozprávkové bytosti - víly, čertice, vojaci, rytieri, alebo piráti.

Po prehliadke masiek sa žiaci vrátili do svojich tried, kde ich čakali prestreté stoly s rôznymi dobrotami. Boli tam sladké a slané koláčiky, ovocné nápoje, čaje atď. V aule ich už čakala diskotéka, na ktorej sa mohli výborne uvoľniť a zabaviť. Veselú náladu na chvíľu prerušilo vyhlásenie výsledkov. Porota každej triede udelila jednu tortu za vynikajúci výkon v tanci a potom vyhodnotila jednotlivé masky. Spomedzi prvákov vyhrali kôš na smeti, hranolky s kečupom a bosorka. Z druhej triedy boli najlepšie masky počítač, mačka vo vreci, ľadovec do ktorého narazil Titanic a čokoládová zmrzlina. Z tretej triedy porota ocenila Tvarohového Rudolfa (Túró Rudi), hundroša, ježibabu a jarnú vílu. Zo štvrtej triedy vyhrali ceny socha slobody, zombie, dáma a sprchová kabína. Fašiangová zábava v budapeštianskej slovenskej škole skončila losovaním tomboly, kde hlavnú cenu, obrovský ovocný kôš, vyhrala učiteľka Vlastislava Verešová, ktorá ho darovala svojej triede.

Andrea Szabová Mataiszová

Gödöllő - malé centrum Európskej únie

Mnohorakosť v jednom

Maďarsko je predsedníckou krajinou Európskej únie, no netreba sa ľakať, nebudeme písať o takzvaných prioritách, ani o vnútropolitických hádkach, ale – takpovediac – o trvalejších hodnotách, ktoré stelesňuje kráľovský kaštieľ v mestečku Gödöllő. Vyznačuje sa starými väzbami na viedenský cisársky dvor, najnovšie však na celú EÚ, pretože je miestom neformálnych rokovaní vysokých predstaviteľov Únie. Keď nerátame budovu Parlamentu pri Dunaji, ťažko by boli vybrali lepšie miesto...

V Gödöllő je nádherný barokový kaštieľ, rodný brat bratislavského prezidentského paláca. Nečudo, veď ich dal postaviť v 18. storočí ten istý Anton Grassalkovich či Grašalkovič, rodák od Nitry, miláčik a dôverník cisárovnej Márie Terézie. Mestečko a zámok však nie sú slávne pre priazeň osvietenej panovníčky, lež vďaka neskoršej cisárovnej, ktorá sa sem utiekala z viedenského dvora, kde sa necítila príliš dobre, a mala pocit, že ju tam utláčajú a obmedzujú. Áno, Gödöllő skutočne preslávila manželka cisára Františka Jozefa Alžbeta, alias Sissy. Z tejto slávy sa dá žiť celkom dobre, napríklad turisti z nemeckej jazykovej oblasti túto tému milujú.

Vhupnime rovno do jazdiarne, kde bývajú plenárne zasadania ministerských konferencií. Koho tu „zjazdievajú“, koho nie, ktovie, ale riaditeľ kaštieľa Tibor Gönczi sa chce pochváliť krásne obnoveným barokovým divadlom.

„Sčasti na základe pôvodných projektov, sčasti na základe štúdia iných barokových kaštieľových divadiel v Európe sa nám podarilo túto miestnosť roku 2003 zrenovovať. Predovšetkým musím spomenúť barokové divadlo v Českom Krumlove.“

Starý Grassalkovich, keď sem mala prísť Mária Terézia, ju čakal na okraji obce na čele 500 jazdcov a celú cestu dal nahrubo posypať soľou, aby ju mohli uprostred leta ťahať na saniach. Inokedy zasa dal rozostavať v záhrade kaštieľa 8 tisíc lampášov, aby sa vzácna návšteva z Viedne nebála v tme. A čudujete sa, že riadením rekonštrukcie budínskeho kráľovského paláca, ktorý bol za tureckých čias zničený, poverili Antona Grassalkovicha? Nuž, vtedy ešte nejestvovalo verejné obstarávanie. Súčasný „kastelán“ však podobné procedúry absolvovať musela zvládol ich úspešne.

„V rámci rekonštrukcie kaštieľa sme získali dva európske granty, z ktorých sme obnovili krídlo budovy a park, potom bývalé maštale a jazdiareň. Doteraz tieto priestory nebolo možné navštevovať, avšak po uplynutí maďarského predsedníctva budú otvorené pred verejnosťou. Dúfame, že reklama, ktorú nám teraz urobí Európska únia, pritiahne do kaštieľa ešte viac návštevníkov,“ vraví Tibor Gönczi.

Gödöllő však nie je iba kráľovský kaštieľ, ale aj rýchlo sa rozvíjajúce mesto, pre jeho šťastie: v blízkosti Budapešti. Primátor mesta György Gémesi tiež spomenie kaštieľ ako architektonický skvost, ale menuje ďalej znamenitosti, ktoré by mal turista rozhodne vidieť: „Blízke pútnické miesto Máriabesnyő priláka ročne asi päťdesiaťtisíc návštevníkov. Aj miestny kostol postavil – ako ináč? – Anton Grassalkovich. Arborétum neďaleko centra mesta je skutočný skvost, nemenej miestne reštaurácie s maďarskými špecialitami,“ hovorí primátor, ktorý nezabúda ani na ďalšiu atrakciu: na Gong svetového mieru na centrálnom námestí. Je to vôbec prvý takýto gong v Európe, symbolizuje spolunažívanie rôznych národov, rás a náboženstiev – mnohorakosť v jednom.

Presne ako v Európskej únii...

Gregor Martin Papucsek

ČABIANSKY KALENDÁR 2011

Kalendár, slovo odvodené z latinského calendarium, je určitý systém počítania času, zvyčajne založený na prírodných cykloch, akými sú hlavne slnečný a mesačný cyklus. Slúži pre účely občianskeho a náboženského života, ale i pre historické a vedecké ciele. Najdôležitejšími jednotkami kalendára sú deň a rok odvodené od týchto cyklov, pričom v prípade Slnka sa uvažuje o jeho pohybe voči Zemi, hoci v realite Zem opisuje pohyb okolo Slnka i svojej osi. Ľudia sa od samotného počiatku svojej existencie zaoberali meraním plynúceho času a zvyčajne nebeské telesá ako Slnko, Mesiac, planéty a hviezdy, sa používali na tento účel. V priebehu histórie aj kalendáre prešli mnohými zmenami. Súčasný kalendár bol vytvorený na základe tzv. Gregoriánskeho kalendára, ktorý zaviedol pápež Gregor XIII. keď v pápežskej bule Inter Gravissimas 24. februára 1582 nariadil, aby sa zo 4. októbra 1582 hneď skočilo na 15. október 1582, odkedy sa datuje používanie tohto kalendára.

Dnes, keď žijeme v čase globalizácie a internetizácie, v čase množstva masovokomunikačných prostriedkov, vizuálnych a printových médií, máme prístup k nekonečnému množstvu informácií. V minulosti však túto službu pre našich predkov zabezpečoval najmä kalendár. Jedným z prvých bol kalendár, ktorý vydal slovenský kníhtlačiar Mikuláš Bakalár Štetina v roku 1499 v Plzni v českom jazyku a postupne sa vydávali rôzne kalendáre, ktoré predstavovali najdôležitejšiu knihu ľudového čítania a vzdelávania.

Kalendár je vlastne populárno-náučná publikácia s témou času, jeho merania. Základom vzniku kalendárov sú astronomické javy, podstatnú časť tvoria významné sviatky kresťanského kalendára, mien a postupne sa stávali súčasťou národnej kultúry. V minulosti boli kalendárne knižky po Biblii najčítanejšími publikáciami. Postupne sa kalendáre stali jedným z najmasovejších komunikačných prostriedkov vzdelávania, výchovy encyklopedického rázu a širokej štýlovej príbuznosti.

Prvý kalendár na území dnešného Slovenska vydali v Trenčíne roku 1638. Novšie dejiny najobľúbenejšieho ľudového čítania však začal písať roku 1805 Juraj Palkovič. Jeho kalendár vychádzal v Bratislave až do revolúcie roku 1848 v náklade až desaťtisíc výtlačkov. V polovici 19. storočia bolo už kalendárov hodne, najpopulárnejšia bola hádam Domová pokladnica. Matica slovenská začala vydávať svoj Národný kalendár roku 1866. Medzi našimi predkami na Dolnej zemi sa od roku 1894 tešil obľube najmä Tranovský kalendár.

Po prvej svetovej vojne, v nových spoločenských a hospodárskych podmienkach, začínajú roku 1919 svoju krivolakú púť 20. storočím dva naše kalendáre, ktoré zotrvali až po súčasnosť: Čabiansky kalendár v Maďarsku a Národný kalendár v Srbsku.

V týchto dimenziách vychádza i tohoročný Čabiansky kalendár, ktorý po prvýkrát vychádzal v rokoch 1920 -1948, aby sa opäť vrátil do života Slovákov v Maďarsku, ale aj v na celej Dolnej zemi, v roku 1991, keď ho pokrstili slávny otec dolnozemských Slovákov Ján Sirácky s Miroslavom Demákom a od tých čias sa objavuje každoročne. Čabiansky kalendár 2011 je 21. od obnovenia a 49. od svojho vzniku.

Je pre mňa cťou prezentovať najnovšie dielo zanietených priateľov z Békešskej Čaby - Čabiansky kalendár, ktorý má svojich čitateľov, obdivovateľov aj u nás v Nadlaku, ale aj v iných, hlavne slovenských evanjelických lokalitách v Rumunsku.

Aktuálny ročník Čabianskeho kalendára redigovali Anna Ištvánová, Hajnalka Krajčovičová a Zuzana Kunovaczová Gulyášová. Šéfredaktorkou bola aj v tomto roku doc. Tünde Tušková. Jazykovou redaktorkou bola Iveta Hruboňová, kým autorom fotografií je Csaba Lampert. Vydala ho Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) v náklade 500 výtlačkov a v rozsahu 200 strán formátu A5 na kriedovom papieri. Za vydanie kalendára je zodpovedný predseda ČOS Michal Lásik. Vydanie Čabianskeho kalendára podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Zastupiteľský zbor Békešskej Čaby a Slovenská samospráva v Békešskej Čabe. Vytlačili ho v tlačiarni Progresszív Nyomda Kft. v Békešskej Čabe.

Tohoročný kalendár otvára blahoprianie do nového roku, ktorým redakcia želá čitateľom veľa zdravia, šťastia a spokojnosti. Po ňom nasleduje kalendárna časť, každému mesiacu je venovaná dvojstrana. V tejto časti sú uvedené mená a sviatky tak podľa slovenského, ako aj podľa maďarského kalendára a taktiež aj čas východu a západu Slnka. Druhá strana každého mesiaca uvádza farebnú fotografiu z niektorého minuloročného podujatia.

Po kalendárnej časti nasleduje textová časť, ktorá je zoskupená do jednotlivých rubrík. Tohoročný kalendár obsahuje deväť takýchto blokov, a to: Výročia a jubileá, Dolnozemské hodnoty, Zo súčasnosti Dolnej zeme, Úryvky zo študentských prác, Zaujímavosti, Vzájomnosti, Z dolnozemskej literatúry a umenia, V nárečí a Kronika udalostí 2010.

Prvú stať textovej časti, podobne ako vo vlaňajšom kalendári, tvoria Výročia a jubileá. Úvodným príspevkom rubriky nás šéfredaktorka kalendára Tünde Tušková oboznamuje s tým, ako Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku oslavoval svoje dvadsiate narodeniny v Martine, na Slovensku. V tej istej rubrike doc. Tušková prináša ukážky z tvorby ľudového básnika Jána Gerčiho. V roku 2011 si pripomíname 101. výročie jeho úmrtia a pri tejto príležitosti sú uverejnené aj jeho básne v čabianskom nárečí, ktoré sú prevzaté z Čabianskeho kalendára z roku 1935. V ďalšom článku Karol Wlachovský informuje o významných prozaikoch Martinovi Kukučínovi a Kálmánovi Mikszáthovi, ktorí v roku 2010 mali okrúhle výročie narodenia, respektíve úmrtia. Aj tretí materiál je venovaný Martinovi Kukučínovi. Rubrika pokračuje zaujímavým príspevkom z pera šéfredaktorky Ľudových novín Alžbety Račkovej, ktorý približuje čitateľovi zaujímavé informácie o implikovaní Komlóšanov do formovania Sedliackej strany Uhorska, na čele ktorej stál legendárny Slovák, Čabän Ondrej Liker Áchim. Jeho sté výročie úmrtia si pripomíname v tomto roku. Nie menej pútavým je rozsiahlejší materiál Pavla Kovácsa o Samuelovi Tešedíkovi staršom, pri príležitosti 300. narodenín tejto významnej osobnosti slovenských dejín. Napriek tomu, že priamo na Čabe žil a pôsobil krátko, svojimi činmi sa trvalo zapísal do histórie tunajších Slovákov. (viď popis na str. 41 a poriadok účasti na bohoslužbách str. 43). Rubriku uzaviera článok Anny Ištvánovej o vyznamenanom speváckom zbore Čabianska ružička.

Nasledujúce stránky kalendára sú venované rubrike Dolnozemské hodnoty, ktorú tvorí sedem príspevkov z pera šiestich autorov a ktoré sa zaoberajú prevažne problematikou 19. storočia. Docentka Alžbeta Uhrinová sa v relatívne rozsiahlom materiáli venuje pamiatkam našich cintorínov na základe analýzy nápisov z náhrobných dosiek na cintorínoch v slovenských lokaliách v Maďarsku. Ako píše autorka v úvode príspevku, cintoríny predstavujú súčasť národného dedičstva a ešte nám veľa môžu povedať o kultúre, histórii, hierarchii hodnôt či prioritách daného spoločenstva (v tomto prípade o Slovákoch v tej-ktorej dolnozemskej lokalite). Ďalšie dva príspevky nám približujú reálie slovenských evanjelikov v Slovenskom Komlóši a Čanádalberte v druhej polovici 19. storočia, ktoré autorsky podpisujú známe osobnosti: doc. Miroslav Kmeť, respektíve Dr. Ondrej Krupa. Tiež do obdobia 19. storočia nás zavedie aj doc. Peter Chrastina, ktorý sa zmieňuje o človeku v chotári Veľkého Bánhedeša. Ani v tohoročnom kalendári nechýba príspevok známeho nitrianskeho publicistu Jána Jančovica, ktorý vo svojich dvoch článkoch píše o Čabänoch na stránkach Národného hlásnika a o čabianskom školstve koncom 19. storočia. Záverečným príspevkom tejto rubriky je pohľad Alžbety Račkovej do minulosti Slovenského Komlóša prostredníctvom dobových pohľadníc.

Stať Zo súčasnosti Dolnej zeme pozostáva z troch príspevkov. Neúnavná Anna Ištvánová píše o miestnom záujmovom krúžku Rozmarín, ktorý bol na sklonku minulého roka odmenený prestížnou cenou Granátové jablko. Ďalšie dva príspevky sú z pera komlóšskej hosťujúcej učiteľky slovenského jazyka Ľubomíry Rollovej, ktorá sa zamýšľa nad voľbami do minuloročných slovenských menšinových samospráv a informuje o situácii v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši v školskom roku 2010-2011.

Úryvky zo študentských prác sú v poradí štvrtou staťou textovej časti kalendára, V jej úvode Tünde Tušková informuje o výhercoch súťaže Ja a moji predkovia III. Potom je uverejnených dvanásť prác výhercov súťaže. Skutočnosť, že redakcia venovala takmer pätinu kalendára (37 strán) práve týmto prácam, dokazuje význam, pripisovaný výskumnej práci našich mladých, za ktorí im patrí naša chvála.

V piatej rubrike Zaujímavosti sa nachádza sedem príspevkov, ktoré veľmi vhodne okoreňujú obsah kalendára. Mimoriadne zaujímavý je prvý materiál z pera Dr. Anny Kovácsovej, ktorá nám približuje kuchársku knihu budapeštianskeho mešťana Jána Babilona, jej obsahovú stránku, ale oboznamuje nás aj so zázemím, v ktorom knižka vznikla (viď str. 130 - 131). Tiež v tejto rubrike sú uverejnené úvaha Dagmar Králikovej, ktorá sa zamýšľa nad slovenskou národnou identitou, praktické rady Jána Chlebnického k jarným záhradným prácam, ale aj informácia o prvej publikácii kalendárneho typu, pripravenej nadlackými záhradkármi, o ktorej píše Pavol Bujtár. Publicista Ján Jančovic v tejto časti kalendára píše o záľubách Ondreja Zeleňanského z Veľkej Marasti. Z materiálu prevzatého z denníka SME, ktorý autorsky podpisuje Peter Pišťanek, sa dozvedáme o uhliaroch a brtníkoch ako o zabudnutých remeslách dávnych čias (viď str. 147, 150).

Rubrika Vzájomnosti prináša prednášku primátora mesta Békešská Čaba Gyulu Vantaru o slovensko-maďarskej spolupráci v meste.

V ďalšej, v poradí siedmej stati Z dolnozemskej literatúry a umenia, aj tohtoročný kalendár prináša ukážky z tvorby slovenských autorov žijúcich na Dolnej zemi (v Maďarsku a Rumunsku). Zastúpení sú básnici Juraj Dolnozemský, Ivan Miroslav Ambruš, Ján Gerči a prozaičky Zuzana Antalová, Iveta Hruboňová, Anna Rău-Lehotská.

Rubrika V nárečí prináša ukážku z veľkobánhedešského nárečia, ktorú pre čitateľov kalendára zaznamenala Zuzana Kunovaczová Gulyášová.

Poslednou pravidelnou rubrikou kalendára (deviatou) je mimoriadne cenná Kronika udalostí roku 2010, ktorá uvádza komplexné aktivity, ktoré Slováci v Békešskej Čabe, ale aj v širšom dolnozemskom regióne, vyvíjajú pre svojich súčasníkov. Okrem samotných chronologicky zaznamenaných podujatí je trefne doplnená kvalitnými farebnými fotografiami.

Čabiansky kalendár patrí k najlepším populárno-náučným publikáciám nielen pre Slovákov v Maďarsku, ale významný informačný, vzdelávací, poučný i zábavný fenomén predstavuje aj v kontexte slovenskej Dolnej zeme. Jeho existencia je dôkazom životaschopnosti Slovákov z Békešskej Čaby, ich kreativity a prítomnosti v týchto priestoroch. Ďakujeme vydavateľovi, redaktorom, autorom príspevkov Čabianskeho kalendára 2011 za ich vynikajúci počin, čitateľom prajeme veľa krásnych chvíľ strávených pri listovaní kalendára, ktorý nás už titulnou stránkou volá k čabianskym chrámom, ktoré tam nemenne stoja veky a obrazom v dolnej časti pripomína, čím a ako prežili Dolnozemci.

Prajme si spoločne veľa krásnych chvíľ pri prezentácii ďalších ročníkov Čabianskeho kalendára v dobrom zdraví, spokojnosti a šťastí pre nás všetkých.

Pavel Hlásnik

Autor je prvý podpredseda Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku. Príspevok odznel 1. marca na prezentácii Čabianskeho kalendára v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe

K šesťdesiatinám Ladislava Lonoviča

Pri príležitosti Dňa maďarskej kultúry otvorili v békeščabianskej galérii Divadla Jókaiho vernisáž diel maliara a grafika Ladislava Lonoviča, ktorý nedávno oslávil 60. narodeniny. V súvislosti s výstavou sme sa porozprávali s jubilujúcim umelcom, vysokoškolským docentom o jeho ars poetike.

Ladislav Lonovič popri umeleckej tvorbe a výučbe vykonáva vo svojom rodnom meste aj významnú verejnú činnosť: od roku 1994 je predsedom Umeleckej spoločnosti Békešského regiónu združujúceho profesionálnych výtvarných umelcov župy a zároveň je členom viacerých národných a medzinárodných profesijných organizácií. Paralelne s maľovaním a počítačovou grafikou ilustruje knihy, brožúry, robí dizajn napr. pre Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku alebo Univerzitu sv. Štefana. Navrhol aj časopis Bárka (Archa) a je jeho grafickým editorom.

Jeho tvorbu charakterizuje experimentovanie, hľadanie nových ciest a techník. Po raných figuratívnych dielach začal vytvárať geometrické grafiky a obrazy. V posledných rokoch skúma možnosti vyjadrovania sa prostredníctvom svetla – práve diela z tejto tematiky mu priniesli známosť doma i na medzinárodnej úrovni. Výstava jubilujúceho autora predstavovala obrazy, ktoré popri svetle vyjadrujú odkaz aj prostredníctvom priestoru a farby.

Popri tvorivej umeleckej činnosti L. Lonoviča je veľmi významná aj jeho pedagogická práca: od roku 1991 je vysokoškolským učiteľom, v súčasnosti docentom Pedagogickej fakulty Univerzity sv. Štefana. V rámci svojej umeleckej a verejnej činnosti zorganizoval množstvo výstav a umeleckých kolónií: od roku 2003 vedie ročne organizovanú Medzinárodnú kolóniu umelcov v Békešskej Čabe, na ktorú prichádzajú umelci aj zo Slovenska, Poľska, Rumunska a Srbska. Tieto umelecké a kultúrne programy pomáhajú budovať partnerské vzťahy Békešskej Čaby s inými mestami. Medzi tohtoročnými plánmi L. Lonoviča figurujú dve samostatné výstavy: jedna v Orošháze a druhá v slovenskom Komárne.

(Andrea Vándorová - zp)

Regrútske tradície v Malom Kereši

Výstava a kultúrny večierok

Na výzvu predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy Zuzany Gmoserovej pozbierali obyvatelia Malého Kereša za necelý mesiac okolo tisíc výstavných exponátov. Pracovníci osvetového strediska vynaložili nemalú námahu na ich usporiadanie a inštalovanie výstavy nazvanej „Bol som vojakom“.

Návštevníci výstavy si mohli pozrieť úzkostlivo strážené fotografie z rodinných albumov, mnohé zo začiatku minulého storočia, ale aj ošarpanú starú vojenskú debnu so štetkou a mydlom na holenie, atramentom, perom, papierom, vojenskou čiapkou a čutorou.

Medzi exponátmi je množstvo listov, každý svedčí o jednom osude, o osude ľudí odtrhnutých od rodiny, od svojich blízkych. Sú na nich vianočné pozdravy od ľudí, ktorí sa modlili ďaleko od svojich rodných, zamilované slová pre vernú nevestu, alebo mladú ženu vychovávajúcu malé dieťa… Ich autori nemohli tušiť, čo my už vieme: že počas písania týchto riadkov či už večer na priči, alebo práve pred bojom v priekope, sa rodila vojnová korešpondencia historického významu.

Na stenách sú fotografie z prvej a druhej svetovej vojny. Muži v najlepších rokoch s úsmevom pozerajú do objektívu, medzi nimi aj takí, ktorí sa možno práve vtedy fotili naposledy. Pravda, nájdu sa aj takí, ktorí sa vrátili zdraví, vychovali svoje deti a dnes sú starými rodičmi. Počas dlhých zimných večerov rozprávajú vnúčatám svoje zážitky z vojny.

Na výstave boli zastúpení aj vojaci, ktorí boli členmi ozbrojených síl v nedávnej minulosti. Fotografií bolo neúrekom, veď napokon dlhé desaťročia boli v meste dve kasárne.

Na vernisáži privítala hostí Zuzana Gmoserová, ktorá vyzdvihla jedinečnosť tejto výstavy. Učiteľ dejepisu Tibor Bella predniesol pútavú a vzácnu prednášku o účasti Malokerešanov v bojoch, ktoré prebiehali v minulom storočí a okorenil ju jedinečnými citátmi, údajmi a faktami z listov. Starosta László Domonyi sa aj v mene mesta poďakoval všetkým, ktorí svojimi fotografiami, relikviami alebo prácou prispeli k výstave. Vernisáž spestrilo vystúpenie Slovenského ľudového speváckeho zboru a citarovej skupiny, ktoré predniesli regrútske piesne.

Regrútske piesne zneli aj na Bále pre Zuzany, tohto roku inšpirovaného práve vojenskou výstavou. O dvojhodinový program v miestnom dome vzdelávania sa postarali Slovenský ľudový spevácky zbor a citarová skupina, Tanečný súbor Dúha, Ženský spevácky zbor a citarová skupina z Kecelu a taktiež Citarová skupina z Tázláru. V mene Organizácie Slovákov v Malom Kereši privítala hostí neúnavná organizátorka miestnej Slovače Z. Gmoserová. Poďakovala prítomným za pomoc, vďaka ktorej môžu už 40 rokov pravidelne usporadúvať toto podujatie. Vyzdvihla súdržnosť malokerešskej Slovače, jej spolupatričnosť.

Starosta L. Domonyi pozdravil obecenstvo v slovenčine aj v maďarčine a vyzdvihol obrovskú prácu, ktorá predchádzala výstave a večierku. Zdôraznil, že obe podujatia vnikli vďaka slovenskej vynaliezavosti, vytrvalosti, silnej vôle a pracovitosti.

Program bol akýmsi cestovaním do minulosti. Prítomní si vypočuli rytmické vojenské piesne starých otcov, poplakali si nad smutnými rozlúčkovými piesňami mladých neviest, tešili sa z tanca zobrazujúceho návrat mužov a otcov z frontu.

Organizátori pripravili aj dobovú módnu prehliadku. Z truhlíc povyťahovali trhové, slávnostné, prechádzkové i kostolné odevy, vyšívané šatky, ružový hodváb, pestrý zamat, kašmírové sukne, haleny, obleky a nadýchané spodničky. Ženy sa na pódiu predvádzali ako ozajstné modelky.

Záverom oficiálneho programu sa do spevu zapojilo aj obecenstvo, čo však zďaleka neznamenalo koniec podujatia. O pokračovanie zábavy sa v aule postarala kapela bratov Gmoserovcov Bratyó band, chutnú večeru pripravil Benedek Herczeg. Účastníci bálu tancovali do skorého rána.

Z. Bodová (zp)

5. Pilíšska kavalkáda a Šiškový festival v Mlynkoch

Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadala 5. marca jubilejnú 5. Pilíšsku kavalkádu a Šiškový festival. Podujatie je čoraz obľúbenejšie, presiahlo rámec regiónu a záujem o festival prejavili aj iné menšiny.

Cieľom organizátorov je oživovanie fašiangových tradícií regiónu, ako aj to, aby sa u nich každý dobre cítil, bez ohľadu na vek, pohlavie či národnostnú príslušnosť. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová uviedla, že program tohoročného festivalu bol veľmi populárny a vydarený. Vo vykurovanom stane čakali záujemcov tzv. „šišky pre šťastie” s tombolou, súťaž v pečení a jedení šišiek, zvlášť pre svokry a zaťov. „O festival prejavili záujem nielen obyvatelia z okolitých pilíšskych obcí, ale napríklad aj zo Segedína, Békešskej Čaby, ba aj zo Slovenska, je to teda už medzinárodný festival. Podujatie aj tento krát navštívilo niekoľko tisíc hostí,” dodala.

5. Pilíšska kavalkáda a Šiškový festival v Mlynkoch sa začali svätou omšou, po ktorej sa vo fašiangovom sprievode prezentovali pilíšske národnostné obce. V rámci festivalu sa predstavil mladý miestny výtvarník Blažej Hudeček. V kultúrnom programe vystúpil mládežnícky dychový orchester a tanečná skupina z Biatorbágyu, rôzne folklórne telesá, ľudové spevácke zbory a tanečné skupiny, medzi nimi miestny slovenský páví krúžok a slovenskí tanečníci z novohradského Veňarcu, členovia Folklórneho súboru Rozmarín. Miestni školáci predviedli úryvok z muzikálu Kniha džungle a predstavili sa aj členovia Tanečnej skupiny Kolibrík, v ktorej sú zastúpené aj mlynské deti.

Počas bohatého dňa si na svoje prišli aj tí najmladší, v dome hier (v aule školy) si malí návštevníci mohli zhotovovať masky, maľovať si tváre pomocou odborníčky, pliesť košíky a zúčastniť sa na rôznych veselých kvízoch a súťažiach. Malým aj veľkým boli k dispozícii aj veštkyňa, bufet a tradičný jarmok, no a nechýbala ani možnosť odviezť sa na pravom dedinskom koči.

Vyvrcholením celodňového podujatia bol koncert obľúbeného maďarského speváka Fera Nagya, frontmana skupiny Beatrice. Na fašiangovom bále hrala do tanca nemecká dychovka z Verešváru Schwabenkraft von Werischwar. Veselicu ukončila tradičná retrodiskotéka.

Mlynčanov, ktorí z nejakých dôvodov nemohli sledovať program kavalkády a festivalu priamo na mieste činu, potešil tím miestnej káblovej televízie BIA TV, ktorý vysielal podujatie v priamom prenose.

(ef)

Nezamestnanosť na Slovensku vzrástla

Evidovaná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike sa v januári priblížila k hranici 13 percent. Úrady práce evidovali takmer 392-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Oproti decembru sa ich stav zvýšil o vyše 10-tisíc.

Podľa Ústredia práce a ministerstva však nejde o nič zvláštne. „Nárast evidovanej miery nezamestnanosti na prelome kalendárneho roku sa každý rok opakuje," povedal Peter Zeman z kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce. Nárast počtu nezamestnaných zaznamenali v januári všetky kraje.

Zdroj: slovacivosvete.sk

Slovenský ples v Malej Tarči

Slovenská menšinová samospráva v Malej Tarči usporiadala 26. februára tradičný fašiangový ples. Prítomných v mene organizátorov pozdravila predsedníčka voleného zboru Katarína Szabová Tóthová. Zvlášť privítala delegáciu zo spriatelenej obce Beluša, vicestarostu Malej Tarče Štefana Juhásza, starostu Kerepeša Tibora Franku, predsedníčku Slovenskej samosprávy v Cinkote Zuzanu Szabovú a predsedu Slovenskej samosprávy v Kerepeši Karola Kišša.

- Už deviaty raz organizujeme slovenský bál a veľmi sa teším, že ste naň prišli v takom peknom počte. V Malej Tarči ešte žijú Slováci, ale, žiaľ, už nie všetci hovoria po slovensky. Niektorí len rozumejú, niektorí hovoria, ale väčšina z nich pestuje tradície svojich predkov, - povedala pani predsedníčka. Po jej slovách primátor Beluše Ján Prekop poďakoval hostiteľom za pozvanie a milé privítanie. Ako povedal, dúfa, že aj v budúcnosti budú fungovať styky medzi Belušou a Malou Tarčou tak vynikajúco ako doteraz a odovzdal priestor tanečníkom. Malotarčianske ženy, členky tanečného súboru Panónia, sa pri tejto príležitosti doplnili o tanečnice z Kerepešu a Dabašu-Šáre. V prekrásnych malotarčianskych ľudových krojoch predviedli karičky zo Zemplína, choreografiu Evy Szilágyiovej Šubovej. Po nich nasledoval zemplínsky verbunk v podaní miestnych a dabašských mužov. Na záver kultúrneho programu vystúpila miestna tanečná skupina Panónia pod vedením Zsolta Szilágyiho s párnym tancom. Po vydarenom vystúpení malotarčianskeho súboru nasledovala chutná večera a losovanie tomboly. Veselá nálada trvala do skorého rána. Účastníkov bálu v kultúrnom dome Ulita (Csigaház) zabávala kapela FER.

Hostia z Beluše zostali v Malej Tarči aj v nedeľu. Predpoludním sa zúčastnili na maďarskej bohoslužbe v miestnom rímskokatolíckom kostole, kde im slovo božie kázali miestny kňaz József Görbe a hosťujúci duchovný Marek Kotlárik z Beluše. V rámci omše členovia zboru spolu s čemerským kantorom Michalom Tóthom spievali aj slovenské cirkevné piesne, požehnanie sa konalo tiež v slovenskom jazyku. Po chutnom obede sa členovia delegácie vo výbornej nálade vydali na cestu domov.

Andrea Szabová Mataiszová

Odišiel Pavol Pokorádi

Vo veku 70 rokov nás navždy opustil Pavol Pokorádi zo Slovenského Komlóša. Pavol Pokorádi desaťročia prispieval do Ľudových novín. Čitateľov týždenníka informoval slovom i fotografiami nielen o živote Slovákov vo svojom bydlisku, ale aj v okolitých Slovákmi obývaných osadách. Česť jeho pamiatke!

JD

Korčuľovanie na umelom klzisku v Szentesi

Pomaly prichádza jar a tohto roku nebola zamrznutá rieka Kereš, čo sa stáva veľmi zriedka. Žiaci slovenskej základnej školy v Sarvaši sa preto vybrali na umelé klzisko v neďalekom mestečku Szentes. Toto milé prekvapenie im v rámci hodín telesnej výchovy pripravili triedne učiteľky Erika Šinková a Zlatica Lišková. V deň odchodu tretiaci netrpezlivo čakali, aby mohli nastúpiť do autobusu. Veľmi sa naľakali, keď vodič oznámil, že autobus má poruchu. Našťastie za 20-minút ju opravil.

Po príchode do Szentesa sme si požičali korčule. Tí, ktorí sa už vedeli korčuľovať, začali krúžiť po klzisku, šikovnejší robili oblúky a vlnovky, tešili sa z voľného pohybu.

Ostatní sa držali mantinelu a pekne pomaly sa pokúšali urobiť prvé kroky na ľade. Padali ako dozreté hruštičky, ale s úsmevom sa opäť postavili a snažili sa prekonať strach. Po polhodinovom nácviku už skoro každý zistil, že sa vie trocha korčuľovať. Brzdenie síce ešte mnohým robilo problémy, ale radosť z toho, že sa vedia samostatne bez podpory udržať na korčuliach, bola obrovská. Dojímavý bol pohľad na deti, ktoré si navzájom pomáhali.

Tí najšikovnejší skúšali zostaviť si na hudbu malú choreografiu, niektorým sa celkom dobre vydarila. Keď sme oznámili, že nasleduje posledný kruh, deti trocha zosmutneli. Príjemne unavené si prezuli korčule a vhupli do pohodlných čižiem. Začiatočníci si veľmi vydýchli a s úsmevom na tvári nasadli všetci do autobusa, kde prvé bolo vybrať si z plecniaka desiatu. Bolo to vydarené predpoludnie. Na štvrtú hodinu už každý sedel v školskej lavici.

Ráno nás prekvapila nádielka snehu, napadlo skoro 20 centimetrov. Deti si zobrali sane a cez prestávku šantili na dvore. Tí, ktorí sa deň predtým boli korčuľovať, boli veľmi šťastní. Začiatočníci tvrdili, že sánkovať sa je oveľa ľahšie ako korčuľovať. Príjemný pocit bol sledovať cez prestávky nadšené deti na zasneženom dvore, veď pobyt na čerstvom vzduchu je veľmi dôležitý. Po takmer dvojtýždňovom daždi sa konečne mohli do vôle sánkovať a guľovať.

Napriek tomu, že jar je predo dvermi, deti si ešte mohli užiť zimné radovánky.

Z. Lišková

Slovensko-maďarský národnostný večierok s programom a šiškový bál v Bánhide

Viac ako pred rokom podpísali predstavitelia miestnych slovenských spolkov, zachovávajúcich tradície predkov a zástupcovia Slovenskej menšinovej samosprávy v Tatabáni-Bánhide dohodu o priateľstve s predstaviteľmi Krajského osvetového strediska v Nitre. Dobré osobné kontakty, spoločne organizované vystúpenia viedli k dôležitému aktu - podpísaniu dohody o priateľstve a spolupráci, ktorý sa uskutočnil dňa 11. decembra 2010 v Nitre. V mene Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy podpísala dohodu zástupkyňa predsedu Alžbeta Szabová a v mene Krajského osvetového strediska v Nitre pani riaditeľka Daniela Gundová. Prvým podujatím, organizovaným v rámci tejto spolupráce, bol fašiangový večierok a šiškový bál, ktorý sa uskutočnil 19. februára 2011 v Bánhide. Organizátorom večierka bolo Slovenské regionálne kultúrne stredisko CSS Vérteš-Gereče (Bánhida, Orosláň, Tardoš a Síleš) a hostiteľom Slovenská menšinová samospráva v Tatabáni-Bánhide. Nakoľko to bol už druhý spoločný fašiangový večierok, ako známych sme privítali našich milých hostí zo Slovenska: vedúcu oddelenia tvorivosti Krajského osvetového strediska v Nitre pani Zdenku Smrečkovú, pani Ludku Strakovú, ktorá sa zaoberá organizovaním výstav, referentku pre národnosti pani Silviu Vargovú a ich dve kolegyne, sprevádzajúce vystupujúce kolektívy. Odborníci v oblasti kultúry si pred večerným programom pozreli Bánhidský slovenský dom a regionálne kultúrne stredisko, kde sa na jeseň tohto roka uskutoční výstava ľudových umelcov z Nitry (to bude ďalšia prioritná aktivita spoločného projektu).

O piatej popoludní bola sála bánhidského Osvetového strediska A. S. Puškina naplnená do posledného miesta. Na podujatí sa zúčastnil značný počet domácich záujemcov a prišlo mnoho divákov aj zo susedných osád.

V mene regionálneho strediska privítala hostí pani Ružena Izingová Pružinová, v mene Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Alžbeta Szabová a v mene Slovenskej menšinovej samosprávy v Tatabáni-Bánhide pozdravil prítomných predseda István Keveházi. Podujatie konferovali Rozália Néveryová v slovenskom jazyku a Zsófia Soltészová v maďarskom jazyku.

V prvej časti fašiangového programu vystúpili bánhidské skupiny. Po veselom tanci Detského tanečného súboru Základnej školy Móra Jókaiho (choreografka Ildikó Rigóová Szegváriová) nasledovala kytica veselých piesní v prednese Bánhidského slovenského speváckeho zboru na čele s Valérou Szilfaiovou. Prvú časť uzavreli členky zboru bánhidskou piesňou „Fašangi, fašangi”, pričom pohostili divákov šiškami. Kým sa diváci sústredili na ochutnávku šišiek, slovenskí hostia, vystupujúci v ďalšej časti programu, zaujali svoje miesta na javisku.

Ako prvá vystúpila Ženská spevácka skupina Visszhang z Bádic (vedúca Margit Arpásová) s kyticou fašiangových piesní. Mnohé z týchto veselých slovenských piesní boli známe aj domácemu obecenstvu. Folklórna skupina Žibrica zo Žirian (vedúca Ilonka Benczová) predviedla tradíciu svojich predkov, driapanie peria a mala tiež veľký úspech. Nasledovali sólistky ženskej speváckej skupiny z Bádic (Marianna Magaová a Denisa Nagyová), ktoré očarili obecenstvo kyticou slovenských ľudových piesní. Po nich nasledoval Ženský spevácky zbor z Dolných Obdokoviec s krásnymi maďarskými ľudovými piesňami z Podzoboria. Vedúcou a sólistkou speváckeho zboru je Ilonka Holecová.

Záverom očaril a rozveselil obecenstvo recitáciou prózy Bodaj ťa hrom zabil! mladý talent Márk Varga. Pestrý folklórny program sa skončil ”fašiangovaním” skupiny Žibrica zo Žirian, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo, ktoré spievalo spolu s vystupujúcimi. K spevu sa pripojili a na javisko vyšli všetci vystupujúci. Potom nasledovalo vzájomné odovzdávanie darčekov. Kým sa členovia kapely Vidám Csibészek z Tarjánu pripravili na „šiškový” bál, naši hostia sa navečerali a potom sa začal pestrý, veselý fašiangový ples.

Organizátori podujatia, obyvatelia regiónu i naši hostia hodnotili tento večierok tak, že to bol z hľadiska zachovávania kultúrneho dedičstva a tradícií národností významný program, presahujúci hranice štátov, ktorý v nás posilnil vieru, že tradície našich predkov, ich jazyk, piesne a tance treba zachovávať. Spoznajúc aj maďarské zvyky a piesne spod Zobora budeme komunikovať vo viacerých jazykoch, ale jednohlasne sa zhodneme v tom, že budeme pokračovať v priateľskej a kultúrnej spolupráci.

Ružena Izingová Pružinová - Rozália Néveryová

Slovensko-maďarské rokovania v Žiline

V budove Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Žiline sa koncom februára konali multisektorálny seminár a rokovania medzi slovenskými a maďarskými firmami v oblasti cestovného ruchu, potravinárstva, strojárstva, automobilového priemyslu, domácich potrieb, výroby krbov, špedície a textilu. Komora sprostredkovala prítomnej päťdesiatke podnikateľov kontakty a rokovania.

„Informovali sme veľvyslanca Maďarskej republiky Antala Heizera a obchodného radcu Józsefa Barnu o podpore výstavby tunela medzi Žilinou a Martinom na D1 / E50, ale aj o podpore R3 a D3 / E75, ktoré komora dostala písomne od Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory v roku 2002 a 2005. Pre maďarských podnikateľov a občanov majú tieto úseky diaľnic význam z dôvodu záujmu o kúpele a lyžovanie na Slovensku, kooperáciu so slovenskými firmami, resp. efektívneho tranzitu do Poľska, Nemecka a Škandinávie,“ povedal riaditeľ SOPK ŽK Ján Mišura.

Obchodný radca si so záujmom prezrel vo Višňovom rozostavanú stavbu tunela diaľnice D1 medzi Hričovským Podhradím a Martinom. „Bol informovaný, že je vypísaná súťaž na technickú štúdiu inej trasy do Martina severným obchvatom Žiliny cez dolinu Brodna, čím by bola trasa úseku diaľnice od Hričovského Podhradia do Martina a Ružomberka dlhšia o 25 km. Lepšia trasa bola už raz zamietnutá a na rozostavanej trase sa doteraz investovalo cca 330 mil. eur (10 miliárd korún). Samozrejme, nový projekt bude stáť tiež nemalé peniaze, pričom rozostavaná trasa čaká na pokračovanie financovania s existujúcim stavebným povolením a vykúpenými pozemkami,“ dodal Ján Mišura.

Obchodná komora SOPK Žilina bola informovaná, že v Maďarsku sa stavajú prioritne hlavné európske koridory od západu na východ. Teraz dokončujú diaľnicu k Ukrajine a k rumunskej hranici. Diaľnicu E75/M5 majú už dokončenú päť rokov po celej dĺžke od Slovenska cez Maďarsko po Srbsko, pričom Slovensku chýba dokončiť 50 km na E75/D3 medzi Žilinou a Zwardoňom.

V rámci diskusie sa SOPK Žilina dozvedela, že Maďarsko začne z Miškolca v smere na Milhošť a Košice stavať rýchlostnú cestu najskôr po roku 2014. Maďarsko podľa predchádzajúcich dohôd so Slovenskom opravilo starú obyčajnú cestu z Milhošťa na juh. Z toho by vyplývalo, že prioritná výstavba R4 z Košíc do Maďarska nie je časovo zosúladená s naším južným susedom tak, ako výstavba hlavného európskeho koridoru medzi Bratislavou a Katowicami cez Zwardoň. Poľsko už má vybudovaných 15 km a Slovensko od hranice vybudovalo 200 metrov a 3 km končiace v lese.

SOPK Žilina pripravuje v tomto roku obchodnú misiu do Segedína a Békešskej Čaby.

(ľch)

Maglódska slovenská samospráva s novou predsedníčkou

Mesto Maglód má slovenské korene. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že od roku 1996 tu pôsobí slovenská samospráva. Do zoznamu slovenských voličov sa vlani zapísalo 111 občanov, 77 sa volieb zúčastnilo.

Mesto Maglód leží v juhovýchodnej časti Peštianskej župy a patrí k aglomerácii hlavného mesta. Chotár je mierne pahorkatinový, na poľnohospodárskych územiach nájdeme väčšinou ovocné sady a ornú pôdu. Momentálne má vyše 10 000 obyvateľov a demografia ukazuje stúpajúcu tendenciu.

História Maglódu údajne siaha do čias príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Meno dediny a jej majiteľov často spomínajú stredoveké listiny, ba už aj Anonymus písal o Maglóde. Majiteľmi osady boli rodiny Maglódovcov, Péczeliovcov, Hartyániovcov a Hatvanyovcov. Dynamický rozvoj obce zastavil príchod Turkov, pred ktorými obyvatelia ušli, ale neskôr sa vrátili. Osídľovanie sa začalo po ústupe Turkov. V roku 1699 tu žilo 15, o dva roky neskôr 53 rodín. Počas Rákócziho povstania sa Maglód vyľudnil, preto najväčší statkári, Rádayovci a Grassalkovichovci, sem priviedli slovenských poddaných hlavne z Novohradu. V roku 1715 tu žilo 18 a v roku 1760 už vyše 100 rodín, tri štvrtiny boli slovenské. Obyvateľstvo bolo pred reformáciou katolícke, slovenské rodiny evanjelické. Živilo sa hlavne poľnohospodárstvom, priemysel bol druhoradý. V Maglóde žil a pracoval ako evanjelický kantor starý otec známeho básnika Sándora Petőfiho a tu sa básnik zoznámil so svojou budúcou manželkou. Po prvej svetovej vojne sa začala obec postupne rozvíjať. Dnes má všetky ulice vyasfaltované, všade je zavedený vodovod, elektrická sieť a kanalizácia. Maglód dostal titul mesta v júni 2007.

O tom, že Maglód má slovenské korene, svedčí aj fakt, že už v roku 1996 tu zvolili slovenskú samosprávu. Jej predsedom bol Michal Kiss. V predchádzajúcom cykle zbor viedla Mária Pintérová, podpredsedníčkou bola J. Šimoniová. Po minuloročných voľbách zvolili poslanci na čelo zboru Ildiku Boršikovú. Členkami miestnej slovenskej samosprávy sú podpredsedníčka Anna Rakitová a poslankyne Zuzana Földiová a Zuzana Bolgárová, všetky tri sú už dôchodkyne. Podľa Ildiky Boršikovej tvoria vynikajúci kolektív, ktorý podporuje všetky podujatia v meste a stará sa o zachovávanie slovenských tradícií. V zime usporadúvajú batôžkový ples ženatých a párov, na jeseň Slovenský deň, na ktorý pozývajú slovenské kultúrne telesá z okolitých, ale aj zo vzdialenejších osád, ktoré sa potom z roka na rok striedajú. Každý rok sa účastníci stretnú pred kultúrnym domom, odkiaľ potom v krojovanom sprievode prejdú na miesto, kde sa uskutoční slovenská bohoslužba (nie každý rok sa koná v kostole, niekedy je v miestnom kultúrnom dome, závisí to od počtu a veku účastníkov). Po bohoslužbe zvyčajne nasleduje kultúrny program, v ktorom vystúpia všetky vekové kategórie folklórnikov z Maglódu a ich priatelia, dobrí známi z okolia. V blízkej budúcnosti by chceli podľa vzoru šóškútskych Slovákov usporiadať kapustníkový festival a páračky, kde pri voľnej besede, tak, ako to robili kedysi aj ich predkovia, by varili kukuricu s medom a makom. Okrem toho chcú rozbehnúť kurz slovenského jazyka, čo si nárokuje nielen stredná veková skupina, ale aj mladí.

Slovenská samospráva podporuje aj miestne kultúrne telesá. Okrem Klubu dôchodcov tu aktívne pôsobí aj Klub žien, členky ktorého vystupujú tiež v maglódskych krojoch. Pred dvoma rokmi tu vznikla nová tanečno-spevácka skupina miestnych Slovákov Rosička pod vedením Anny Kováčovej, členky ktorej sú zároveň členkami slovenskej samosprávy, ale sú medzi nimi aj mladé ženy. Ich prvoradým cieľom je zachovať miestne slovenské piesne a tance a odovzdať ich nasledujúcim generáciám. Okrem týchto telies nemôžeme vynechať ani najmladších Slovákov, ktorí sú aktívnymi a vnímavými členmi deväťročného tanečného súboru Kacamajka, ktorý vedú Krisztína a Lénárt Nagyovci. Tanečníci pred dvoma rokmi na celoštátnej kvalifikačnej súťaži v Sarvaši získali zlatú kvalifikáciu. Členovia Rosičky a Kacamajky zachovávajú pamiatky z minulosti, používajú ľudové kroje svojich starých a prastarých mám. Ako nám predsedníčka prezradila, oba súbory spoločne vystupujú na podujatiach. Maglódčania majú výborné styky aj s okolitými slovenskými volenými zbormi. Pravidelne sa zúčastňujú na akciách Albertiršanov, Ečerčanov, Kerestúrčanov, Šáranov, Kerepešanov, Pilíšanov, Čomáďanov atď. V októbri sa s nimi stretávame na Páračkách v Cinkote, v lete putujú za Slovákmi po Peštianskej župe a začiatkom roka sa zúčastňujú na Valnom zhromaždení Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina.

Slovenská samospráva v Maglóde má vynikajúce kontakty aj s mestským zastupiteľstvom. Pravidelne sa zapája do mestských podujatí, na ktorých ženy tradične pečú starodávna jedlá, gerhene (zemiakové placky), sadlové pagáčiky atď. Koncom minulého roka dostali od mestskej samosprávy miestnosť v budove bývalej škôlky, dnes umeleckej pamiatky na Aradiho ceste, ktorú používajú spolu s Kacamajkou. Stretávajú sa tu každú stredu, zopakujú si choreografie a učia sa nové slovenské piesne a tance, pripravujú sa na vystúpenia. Keďže slovenský volený zbor má obmedzené finančné prostriedky, pomocou mestskej samosprávy by chcel zariadiť obecnú národopisnú zbierku, ktorá je vo dvore kultúrneho domu MagHáz. Majiteľom domu je mestská a prevádzkovateľom menšinová samospráva.

Podľa slov pani predsedníčky v záujme toho sa uchádzajú o podporu nielen z domácich, ale aj zo zahraničných fondov, aby sa raz mohli pýšiť prekrásnymi maglódskymi slovenskými tradíciami.

Andrea Szabová Mataiszová

Účasť národností na ústavodarnom procese

V maďarskom parlamente sa začala všeobecná rozprava k návrhu zásadných princípov ústavného zákona. Návrh prípravného výboru č. H/2057 zahrnuje aj ústavné práva národných a etnických menšín. V diskusii dňa 16. februára 2011 člen parlamentného výboru pre ľudské práva, menšinovy, občianske a náboženské záležitosti László Berényi (Fidesz) skoncipoval návrh bodov týkajúcich sa menšín v rodiacej sa novej ústave.

Koncepcia prípravného výboru, predložená parlamentu, sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa národností v hlave Základné práva a povinnosti. Samostatný odsek pojednáva o tom, že každý štátny občan Maďarskej republiky má právo na štatút príslušníka národnej a etnickej menšiny. Národné a etnické menšiny ako účastníci štátnej moci majú právo kolektívnej účasti na verejnom živote, na pestovanie svojej kultúry, na používanie svojho materinského jazyka, na používanie mena v rodnom jazyku. Ich zastúpenie zabezpečujú zákony. Národné a etnické menšiny majú právo založiť si miestne a celoštátne samosprávy.

V čase zrodu koncepcie novej ústavy prípravný výbor vyhľadal aj celoštátne samosprávy menšín. Na jeho žiadosť mu odovzdali písomné stanovisko celoštátne samosprávy Bulharov, Chorvátov, Nemcov a Rusínov. Tieto zbory považujú za dôležité, aby v novej ústave boli zachované ich doterajšie práva, inštitúcie zabezpečujúce praktizovanie ich kultúrnej autonómie a miestny, teritoriálny a celoštátny samosprávny systém. Menšinové samosprávy vyjadrili aj očakávanie, že nová ústava im zaručí priame parlamentné zastúpenie.

Počas rozpravy ku koncepcii Ústavy MR poslanec Fideszu a zároveň člen Celoštátnej rómskej samosprávy László Berényi vyzdvihol, že možnosť zachovania a zabezpečenie používania materinského jazyka je hlavným kritériom politiky Maďarskej republiky v súvislosti s Maďarmi žijúcimi v zahraničí. Podľa neho je to takisto nevyhnuté základné právo menšín žijúcich v Maďarsku. Menšinový poslanec zo Zalianskej župy spomenul aj fakt, že podľa názoru mnohých menšinových organizácií pri používaní výrazu „národné a etnické menšiny“ označenie „menšina“ bolo v posledných desaťročiach z istého pohľadu dehonestujúce, urážajúce, preto by privítali, keby ho zamenil pojem „národnosť“. László Berényi poprosil poslancov, aby zvážili jeho návrh.

Podobný návrh predostrel prípravnému výboru aj Komisár parlamentu pre práva národných a etnických menšín Dr. Ernő Kállai. Jeho návrhy sledovali posilnenie doterajších právomocí menšín v maďarskej legislatíve, medzi nimi aj zachovanie inštitúcie ombudsmana pre práva národných a etnických menšín.

(Sprac. zp - Zdroj: nemzetpolitika.gov.hu)

Valné zhromaždenie Čabianskej organizácie Slovákov

Dňa 19. februára zasadalo Valné zhromaždenie Čabianskej organizácie Slovákov (VZ ČOS). Za početnej účasti členstva schválilo verejnoprospešné hlásenie o činnosti v roku 2010 a poverilo predsedníctvo, aby sledovalo a podávalo žiadostí o granty, podporujúce činnosť spolkov. Výročné valné zhromaždenie sa koná vždy začiatkom roka, keď treba schváliť verejnoprospešné hlásenie z predchádzajúceho roka, ktoré je potrebné priložiť ku všetkým konkurzným projektom napísaným v roku 2011.

Z takmer 300 členov sa na Valnom zhromaždení zúčastnilo takmer 200, ktorých na úvod pozdravil predseda spolku Michal Lásik. Vyzdvihol potrebu a dôležitosť práce za Slovákov, za ochranu a podľa možnosti aj rozvíjanie miestnej slovenskej kultúry. Úlohy spolku citoval zo základného dokumentu, zo stanov, podľa ktorých najdôležitejšie je starať sa o členstvo, o záujmy našej národnosti a rozširovať hodnoty našej kultúry.

Anna Ištvánová zoznámila členov s údajmi vzťahujúcimi sa na hospodárenie organizácie. 95% finančných prostriedkov získala organizácia z rôznych konkurzov. Celkovo mali k dispozícii 23 miliónov Ft, v čom je zahrnutá aj podpora dvoch EÚ projektov (trvali poldruha, resp. dva roky), ako aj prostriedky získané na dva kalendáre (Čabiansky kalendár a Svetový kalendár Slovákov). Časopis Čabän vychádzal pravidelne aj v roku 2010. Organizácia vydala vlani publikáciu Ňaničkine zákusky (zostavila Alžbeta Ančinová) a nástenný kalendár z prác krúžku Rozmarín. V tomto roku plánujú vydať memoáre Alexandra Szokolayho.

Svoju činnosť hodnotili aj vedúci umeleckých skupín, ktorí informovali o svojich vystúpeniach, získaných cenách a účasti na rôznych podujatiach. Členovia speváckych zborov zaspievali na potešenie všetkých prítomných, výšivkárky pripravili minivýstavu a gazdinky hrdo ponúkali už spomínaný receptár. Po schôdzi nasledovala zábava s večerou. Do tanca hrali Štefan Lustyik a Csaba Zsótér.

(ai)