Pocta Ondrejovi L. Áchimovi

Predstavitelia Békeščabianskeho spolku na ochranu a skrášľovanie mesta si uctili významnú osobnosť Békešskej Čaby, niekdajšieho poslanca uhorského parlamentu a predsedu Sedliackej strany Uhorska Ondreja L. Áchima. Pri príležitosti 140. výročia narodenia vodcu agrárneho socialistického hnutia slovenského pôvodu spoločne s občianskymi organizáciami položili vence k jeho rodnému domu na Kaštieľskej ulici č. 8. Po programe študentov békeščabianskeho slovenského gymnázia profesorka Edita Vargová prečítala slávnostnú reč predsedníčky Slovenskej samosprávy Békešskej župy Heleny Čičeľovej, v ktorej odzneli osobné spomienky starého otca poslankyne na Áchima, ktorý do parlamentu prichádzal v čižmách a vystupoval vždy v záujme chudobných. V ich dome, na stene čistej izby, visel portrét nášho Ondriša. Nazývali ho aj sedliackym Apolónom. Aj keď patril k vrstve bohatších gazdov, dobre poznal život čabianskych maloroľníkov a bezzemkov, preto sa postavil na ich stranu. Bojoval za zavedenie spravodlivejšieho daňového systému, usiloval sa dosiahnuť, aby sa maloroľníci dostali k pôde za primeranú cenu, žiadal, aby štátnymi prácami poverili chudobnejších ľudí. Zasadzoval sa za všeobecné tajné volebné právo, lebo na prelome 19. a 20. storočia boli voľby otvorené a v 40-tisícovej Čabe malo hlasovacie právo 1868 voličov. V roku 1911 ho zastrelili bratia Zsilinszkovci, ktorých otec bol jeho politickým súperom.

Na stenu Áchimovho rodného domu umiestili vence predstavitelia Domu slovenskej kultúry, Organizácie čabianskych Slovákov, Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, slovenskej samosprávy, Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, budapeštianskeho Kruhu priateľov Békešskej Čaby a spolku ochrancov mesta. Séria spomienkových podujatí bude pokračovať v máji vedeckou konferenciou, v rámci ktorej plánujú umiestniť pamätnú tabuľu na stenu Kaviarne Fiume, venovanú Áchimovi a Adymu. Na jeseň odhalia pamätnú tabuľu O. L. Áchima v Budapešti, na ministerstve rozvoja vidieka.

(Andrea Vándorová - zp)

 

Citarová kapela Boleráz na kvalifikácii

Kapelu Boleráz, ktorá pôsobí pri Čabianskej organizácii Slovákov, vedie od januára roku 2009 Tímea Teješová. Skupina, ktorá pod vedením Ladislava Paulika viackrát získala zlaté ohodnotenie, vzhľadom na zmenu vo vedení sa na 15. kvalifikačnej prehliadke nezúčastnila. Preto sa členovia zvlášť starostlivo pripravovali na 16. kvalifikačnú súťaž Zväzu speváckych zborov v Maďarsku (KÓTA). Prehliadka sa uskutočnila 12. marca v Osvetovom dome Petőfiho štvrte v Segedíne.

Na zaujímavú udalosť som odprevadila mladých citaristov. Cestu nám zabezpečila Čabianska organizácia Slovákov. Na podujatí som zistila, že spomedzi 27 skupín zastupovala Békešskú župu a národnostnú kultúru iba jedna, a to čabianska citarová kapela Boleráz. Ostatné zbory boli z okolitých čongrádskych lokalít. Aj keď obecenstvo nerozumelo ani slovíčko z prednesu Čabanov, za príjemné slovenské melódie a vysokú úroveň prednesu sa odvďačilo búrlivým potleskom. Bola som na nich veľmi hrdá, tešila som sa tomu, že sa podarilo presvedčiť poslucháčov o tom, že čabianski Slováci si zachovali cennú kultúru a pestujú ju na vysokej úrovni.

Porota tiež nešetrila chválou pri hodnotení čabianskej skupiny. Vedúci oddelenia ľudovej hudby Maďarského rozhlasu István Alföldi Borus a výskumník ľudovej hudby József Birinyi, ako aj hudobný riaditeľ rozhlasovej stanice MR3, rádia Bartók Ján Dévai udelili kapele diplom Za vynikajúci výkon. Diplom oprávňuje našich citaristov zúčastniť sa na celoštátnej kvalifikačnej súťaži. Produkciu našich citaristov ocenil István Alföldi Borus aj prívlastkom „fantastický”.

Na moju otázku Ako ďalej? mladá vedúca odpovedala:

- Chystáme sa na celoštátnu kvalifikáciu, ktorá sa uskutoční v októbri v békešskom mestečku Szeghalom. Máme nádej obhájiť zlaté ocenenie.

Členom folklórnej kapely Tímei Teješovej, Alexandre Fábiánovej, Anike Felegyiovej, Sándorovi Kisovi, Erike Lehoczkej a Adrienn Szabovej prajem úspešnú prípravu.

Ildika Očovská

 

Čajové popoludnie v Telekgerendáši

Slovenská menšinová samospráva v Telekgerendáši a miestny páví krúžok Borouka usporiada 16. apríla V. čajové popoludnie. Podujatie sa začne o 14.30 hod. v kultúrnom dome. Po slávnostnom otvorení bude nasledovať kultúrny program, pohostenie a losovanie tomboly. Vstupné je tanier zákuskov.

(aszm)

 

Donovaly

Škola v prírode

s lyžiarskym a snowbordovým výcvikom

V rámci vzdelávacích programov Ministerstva školstva SR Metodické centrum Univerzity Mateja Bela pre Slovákov žijúcich v zahraničí, organizačná zložka Centra pre celoživotné vzdelávanie banskobystrickej univerzity, uskutočnilo od 13. do 19. marca na Donovaloch lyžiarsky a snowbordový výcvik pre žiakov a učiteľov škôl s vyučovacím jazykom slovenským z Maďarska, Poľska, Srbska a Ukrajiny.

Delegáciu sarvašskej školy sme tvorili siedmi (B. Baráth, N. Szekeresová, Zs. Szamosvölgyi, M. Kováčová, B. Lešťan, D. Jonášová a pani učiteľka Z. Lišková). V Budapešti sa k nám pridali V. Magiczová, Ž. Lipták, R. Rivňák a A. Eszesová .

Do Donovál sme cestovali mikrobusom. Žiaci boli zvedaví, čo ich čaká, lebo z našej skupinky sa len traja vedeli lyžovať, ale aj oni boli začiatočníci. Čakalo nás veľké prekvapenie, keď sme sa zastavili pred pekným hotelom, ktorý sa volal Limba. Ubytovaní sme boli v dvoj- a trojposteľových izbách. Po vybalení nás čakala chutná večera a po večeri sme mali zoznamovací večierok. Vedúcim výcviku bol pán Jiří Michal, ktorému pomáhalo šesť inštruktorov a lekár, ktorý, našťastie, nemal žiadnu prácu, lebo nikto z nás sa nezranil a ani nebol chorý.

Z Poľska prišli do Donovál učitelia Žofka Brawiaková, Dominik Surma a 15 žiakov, z Ukrajiny pani učiteľka Naďa Kalinichová a 7 žiakov a zo Srbska Milka Petrovičová a 7 žiakov. Vedúci nás rozdelil do 4 skupín. My z Maďarska sme boli v skupine so Slovákmi zo Srbska. Veľmi sme sa tomu radovali, lebo oni veľmi dobre vedia po slovensky a pomáhali nám pri precvičovaní jazyka. Najviac sa tomu tešili šiesti naši žiaci, lebo sa práve pripravovali na jazykovú skúšku.

Programy boli počas celého týždňa pestré a nemali sme veľa času na oddych. Počasie nám posledné dni síce nežičilo, ale pán vedúci to pružne vyriešil rôznymi programami. Budíček sme mali ráno o siedmej. Po ňom nasledovalo hodnotenie čistoty izieb a raňajky. Po raňajkách bol odchod na svah. Tu inštruktori zadelili deti do skupín podľa toho, aké majú základy z lyžovania. Tí, ktorí stáli prvýkrát na lyžiach, sa snažili už v prvý deň používať aj vlek. Tí, ktorí sa už vedeli trocha lyžovať, sa zdokonaľovali v technike. Nasledoval obed a po polhodinovom odpočinku sme zase išli na svah opäť lyžovať. Mysleli sme si, že po lyžovačke budeme oddychovať, ale mýlili sme sa. Čakal nás program, ktorý sa celý týždeň striedal. Jedna skupina hrala šípky, druhá skupina šla na plaváreň, tretia skupina strieľala zo vzduchovky a štvrtá skupina hrala stolný tenis. Po večeri sme sa vymenili a takto to šlo štyri dni. Ukázalo sa, že to bola len príprava na piatkovú súťaž. Samozrejme, aj my, učitelia, sme sa niekedy zapojili a skúšali svoje znalosti a zručnosť. Večer od deviatej do desiatej mali deti voľno a dospelí hodnotili priebeh dňa.

V stredu sme si požičali snowbordy a začali sme sa učiť základy tohto športu, ktorý je rýchly a každému zvyšuje adrenalín. Je veľmi ťažké naučiť sa jazdiť tak, aby človek niekoľkokrát nespadol. No naši inštruktori nás naučili aj to. Hádam jedna z najťažších úloh bola vyjsť vlekom so snowbordom. Páčilo sa nám to napriek tomu, že sme večer počítali, kto má koľko modrín a veselo sme sa navzájom smiali. Posledné dva dni pršalo a preto sme sa nešli lyžovať, ale vybrali sme sa do Banskej Bystrice, kde sme si pozreli námestie a mali sme možnosť trocha nakupovať. Večer sme išli na karaoke, ktoré sa veľmi vydarilo, dobre sme sa zabávali. Jeden deň sme boli aj v Habakukoch, je to rozprávková krajina, kde sa nakrúcali rozprávky spisovateľa Pavla Dobšinského. Cítili sme sa tam naozaj ako v rozprávke. Večer sme boli hrať bowling v zmiešaných skupinách spolu s dospelými a učili sme sa techniku gúľania. Strieľali sme aj laserovou pištoľou na cieľ, to sa páčilo hlavne chlapcom.

V posledný piatkový večer každá krajina pripravila program a predstavila svoju vlasť. My sme mali veselý program so slovenskými a maďarskými pesničkami, ale sme aj zatancovali krátku choreografiu. Referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) pani Erika Lázárová nám pri odchode do Donovál dala tričká CSS a pri predstavení nášho programu sme vyzerali esteticky. Na záver dostal každý účastník diplom, podľa toho, ako celý týždeň pracoval na aktivitách. Z našej skupiny sme niektorí dostali aj viac diplomov, lebo vyhodnotení boli najlepší traja. Napríklad v plávaní nám patrili všetky diplomy, ale výborní sme boli aj v streľbe zo vzduchovky a v stolnom tenise.

Svojou návštevou nás v posledný deň výcviku poctil riaditeľ Centra pre celoživotné vzdelávanie UMB v Banskej Bystrici Ján Sitarčík. Týždeň uletel ani sme sa nenazdali. Strava bola výborná, kuchár nám varil aj také špeciality, ako sú parené buchty, knedle či pirohy. Poďakovanie patrí nielen našim inštruktorom, ale hlavne Ministerstvu školstva SR, ktoré výcvik usporiadalo v zmysle záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. Cestovné nám hradili vyslané školy. Za všetko ďakujeme a veríme, že sa o rok opäť stretneme. Zdokonalili sme sa nielen v lyžovaní, ale hlavne v slovenskom jazyku, lebo celý týždeň sme komunikovali len po slovensky.

Zlatka Lišková

 

Názory

Kto bol János Esterházy?

Na Slovensku a v maďarsko-slovenských vzťahoch v poslednom období vyvoláva rozruch odhalenie busty a pamätnej tabule grófovi Jánosovi Esterházymu za prítomnosti zástupcov maďarskej diplomacie. Pohľad slovenskej a maďarskej historiografie na jeho osobu je odlišný. Kým v Maďarsku sa naňho pozerajú ako na mučeníka, na Slovensku ho obviňujú z iredentizmu. Prinášame príspevok pracovníka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Milana Zemka.

Mierne maskovaný ťah na revizionistickú bránu

Niektorí maďarskí politici chcú spoločnú slovensko­maďarskú budúcnosť budovať veľmi nešťastne. Chcú si pomôcť kontroverznou postavou z minulosti – Jánosom Esterházym.

Maďarská politika je už istý čas voči svojim susedom v ofenzíve zameranej na prítomnosť aj na minulosť.

„Rehabilitujte nášho statočného iredentistu!“ Taký je len trochu pritlmený odkaz Slovákom z domova aj z blízkeho zahraničia pri príležitosti stodesiatych narodenín grófa Jánosa Esteházyho. Patrí sem odhalenie busty v Košiciach či pamätnej tabule v jubilantovom rodisku vo Veľkom Záluží, v obidvoch prípadoch za prítomnosti diplomatických zástupcov susedného štátu, ako aj ďalšie akcie organizované s aktívnou účasťou bratislavského Maďarského inštitútu.

V maďarskom parlamente sa usporiadala spomienková slávnosť za účasti členov Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny na počesť vodcu felvidéckeho maďarstva, opäť s odhaľovaním pamätnej tabule a udeľovaním vyznamenaní.

To všetko sú akty, ktoré nemajú len memoárový, pietny charakter, ale celkom jasne odkazujú do prítomnosti a budúcnosti. Na mieste je otázka, do akej – údajne spoločnej slovensko-maďarskej – budúcnosti?

Naša európska sebaúcta

Predseda maďarského parlamentu László Kövér vyjadril vieru v morálnu, právnu, politickú rehabilitáciu Esterházyho. Jeho bezodkladná rehabilitácia je vraj spoločnou vecou „našej európskej sebaúcty“. Aj štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh pripomenul, že Slováci by mali rehabilitovať zosnulého jubilanta, keďže Esterházy hlboko veril v bratstvo oboch národov, a teda jeho rehabilitácia sa týka aj slovensko-maďarských vzťahov.

A opäť z domova: rešpektovaný komentátor tohto denníka si nedávno položil sugestívnu otázku „Zločinec či svätec?“, na ktorú obratom odpovedal – „ani jedno, ani druhé“.

Nuž svätcom János Esterházy nie je – aspoň predbežne. Podnikajú sa totiž kroky, aby mu bolo dožičené blahorečenie... A zločinec? Iste nie „vojnový zločinec“, pretože retribučné nariadenie SNR, podľa ktorého sa po vojne súdili politici slovenského štátu, ale ani predvojnové trestné zákony takú trestnoprávnu kvalifikáciu nepoznali.

Možno, samozrejme, diskutovať o tom, či tresty (nielen v prípade Esterházyho, ale aj iných politikov) boli vždy primerané, do akej miery išlo zo strany víťazov aj o nemilosrdné zúčtovanie s porazenými. Ale vyhlásiť ho za nevinného tak povediac od samého začiatku? Toho sa totiž domáhajú maďarskí politici na obidvoch stranách spoločných hraníc.

Poslanec–agent

Na základe dnešných znalostí vieme, že János Esterházy ako politik-poslanec, ktorý zložil poslanecký sľub vernosti československému štátu, súčasne konšpiroval ako tajný agent proti demokratickej republike s cudzou, revizionistickou mocnosťou. Na protištátne sprisahanie však mali a majú trestné paragrafy aj v starých demokratických štátoch.

Poslanec-agent aktívne pôsobil v prospech Maďarska pred Viedenskou arbitrážou, ktorá pripravila Slovensko o jeho južné územie a veľmi viditeľnú korunu svojmu medzivojnovému revizionizmu nasadil vítaním admirála Horthyho v Košiciach. A maďarskí politici nám tieto Esterházyho činy odporúčajú chápať ako prejav jeho úprimnej viery v slovensko-maďarské bratstvo.

Iste, pripájajú k Esterházyho kvalitám jeho kresťanskosť, európskosť a ľudskosť, ktorú dokazujú jeho nehlasovaním v roku 1942 za ústavný zákon o vysťahovaní Židov, čo treba bezpochyby vysoko oceniť. No ako spojiť s týmito cnosťami Esterházyho deklarovaný antisemitizmus, ako hodnotiť jeho predchádzajúce hlasovania za zákony, ktoré „smerovali k vyradeniu Židov zo slovenského hospodárskeho a spoločenského života“, a teda dláždili cestu k ich deportáciám?

Ak chce ktokoľvek zdôrazňovať „európsku sebaúctu“ v súvislosti s politikmi a ich činmi v tragických 30. a 40. rokoch minulého storočia, mal by najprv dôkladne zhodnotiť, čo z tej minulosti radno zahrnúť do dodnes rešpektovaných európskych hodnôt. A budúcnosť dobrých slovensko-maďarských vzťahov by sme mali budovať celkom určite na obojstranne prijateľných základoch, nie na spornom odkaze grófa z Veľkého Zálužia.

Milan Zemko, Historický ústav SAV

Zdroj: sme.sk

 

Správy z hospodárstva

Maďarská ekonomika v štvrtom štvrťroku 2010

vzrástla o 1,9 percenta

Podľa najnovších údajov Ústredného štatistického úradu maďarská ekonomika v poslednom štvrťroku vlaňajška medziročne podľa konečných neupravených údajov vzrástla o 1,9 %, pričom predbežný odhad hovoril o raste na úrovni 2 %. V treťom štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) medziročne zväčšil o 1,7 %. Medzikvartálny hospodársky rast za október až december podľa sezónne upravených údajov bol na úrovni 0,2 %. Konečný údaj o medzikvartálnom raste sa zhoduje s predbežným odhadom. Medziročná inflácia v krajine vo februári vzrástla na 4,1 % z januárových 4 %. Februárová inflácia je mierne nižšia, ako očakávali analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters, ktorí predpovedali, že bude na úrovni 4,2 %.

Medzimesačná inflácia vo februári bola 0,4 %, čiže sa spomalila z januárovej medzimesačnej úrovne 0,7 %. Medziročná jadrová inflácia, ktorá vylučuje premenlivé ceny potravín a palív, bola vo februári 1,9 %. V januári bola na úrovni 1,7 %.

Maďarská národná banka

znížila prognózu rastu HDP na 3 %

Maďarská národná banka výrazne znížila svoju prognózu ekonomického rastu pre budúci rok na úroveň 3 %. V predchádzajúcej prognóze pritom počítala s budúcoročným rastom ekonomiky na úrovni 4 %. Ako dôvod revízie uviedla slabší objem poskytnutých úverov, menší objem investícií a dopady plánovaných fiškálnych opatrení. Vo svojej štvrťročnej správe o inflácii, ktorá bola zverejnená 30. marca, centrálna banka ďalej uviedla, že 3-percentný inflačný cieľ by mohol byť naplnený v druhej polovici roku 2012, a to ak úrokové sadzby zostanú dlhodobo na úrovni 6 %.

Banka zároveň uviedla, že plán vlády týkajúci sa rozpočtovej reformy, ktorý má v budúcom roku priniesť úspory vo výške 550 mld. forintov, zníži rozpočtový deficit v prípade uskutočnenia reformy na 3,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak však vláda uskutoční rozpočtovú reformu iba spolovice, rozpočtový deficit môže v budúcom roku vzrásť na 4,6 % HDP, čo je oveľa viac než plánovaných 2,5 % HDP.

Nezamestnanosť sa opäť blíži k 17-ročnému rekordu

Miera nezamestnanosti v Maďarsku sa v období od decembra do februára zvýšila na 11,5 percenta z 11,2 percenta v troch mesiacoch do januára. Vrátila sa tak do tesnej blízkosti 17-ročného maxima. Vyplýva to z údajov Ústredného štatistického úradu. Analytik Zoltán Török z firmy Raiffeisen Bank predpovedal, že miera nezamestnanosti už výraznejšie neporastie. Dodal však, že pokles bude veľmi pomalý, takže na konci tohto roka bude jej úroveň naďalej presahovať 11 percent. V minulom prvom štvrťroku sa miera nezamestnanosti vyšplhala až na 17-ročné maximum 11,8 percenta.

Zahraniční investori na Slovensku sú optimistickí

Zahraniční investori pôsobiaci na Slovensku sú opäť optimistickí. Ako vyplýva to z prieskumu zameraného na nálady u 166 firiem, európski investori rátajú s lepšími obchodmi. "Približne 40 percent dopytovaných firiem chce viacej investovať a rozšíriť stav zamestnancov," uvádza sa v prieskume, ktorý prezentovala Slovensko-nemecká obchodná komora. Takmer dve tretiny firiem očakáva zlepšenie ekonomickej situácie už počas tohto roka. Takmer 65 percent firiem podľa prieskumu očakáva v tomto roku zvýšenie svojho obratu. Len 11 percent dopytovaných ráta v tomto roku s poklesom obratu. Takmer 60 percent zahraničných investorov plánuje zvýšiť vo svojom podniku mzdové náklady.

Slovensko je podľa investorov dobrá krajina pre investovanie najmä vďaka členstvu v EÚ, kvalifikovanej pracovnej sily ochotnej pracovať za relatívne nízke náklady a vďaka daňovému systému. "V porovnaní s inými štátmi strednej a východnej Európy hodnotia účastníci ankety Slovenskú republiku ako najatraktívnejšiu investičnú lokalitu. Jednoznačná väčšina zahraničných podnikov, 83 percent, by dnes svoju investíciu na Slovensku zopakovala," uvádza sa v prieskume.

Podľa zahraničných investorov má však Slovensko aj rezervy, a to najmä v boji proti korupcii, vo vymožiteľnosti práva, v transparentnosti pri verejnom obstarávaní, vo vede a výskume a vo vzdelávacom systéme.

SITA/ČTK

 

Vznikol nový celoštátny slovenský spolok

Identita je otvorená pre každého

V sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy sa koncom marca zrodil nový celoštátny slovenský spolok. Trefný názov Identita si vybrali zakladatelia preto, aby bol jednoduchý, zrozumiteľný a bez interpunkčných znamienok. Za predsedníčku zvolili Karolu Klauszovú a za podpredsedov Etelku Rybovú a Zsolta Szilágyiho.

Vyše dvadsať zakladajúcich členov z hlavného mesta a okolia privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy XI. obvodu Ildika Klauszová Fúziková. Pripomenula, že podobné stretnutie už bolo koncom novembra v XI. obvode, keď hodnotili voľby do slovenských zborov v hlavnom meste. Ako pripomenula, viacerí kandidáti mali problémy, nakoľko v Budapešti boli nominačnými organizáciami iba záujmové spolky. Vyslovila radosť z toho, že sa mohli obrátiť na Regionálny spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina a prostredníctvom neho na Úniu slovenských organizácií v Maďarsku, ktorá podporila ich kandidatúru na post poslancov. „Hlavne mladí boli toho názoru, aby sme založili novú spoločenskú organizáciu,“ povedala a pripomenula, že samosprávy, ktorých poslancov nominovala Únia, plánujú užšie spolupracovať.

Prítomných pozdravil aj predseda CSS Ján Fuzik, ktorý povedal, že vždy podporovali občianske organizácie. V mene slovenskej mládeže hlavného mesta pozdravila prítomných K. Klauszová a poznamenala, že cieľom novej organizácie je o. i. priviesť naspäť k slovenskej kultúre tých, ktorí kvôli pracovným povinnostiam alebo z iných dôvodov po maturitách stratili kontakt so slovenskou komunitou v Maďarsku. Po pozdravných slovách zvolili predsedajúceho zakladajúcej schôdze, ktorým sa stal právnik Kornel Klausz, ktorý pripravil návrh stanov novej organizácie. Vedením zápisnice poverili E. Rybovú. K. Klausz oboznámil prítomných s návrhom stanov, kde medzi cieľmi organizácie nachádzame napríklad odovzdanie znalosti jazyka hlavne v jazykovom prostredí, účasť na organizovaní podujatí zameraných na zachovanie národnostnej identity, pozdvihnutie kultúrneho a spoločenského života. Podľa stanov plánujú v rôznych výchovno-vzdelávacích inštitúciách oboznamovať mladých so slovenskou kultúrou a plánujú úzko spolupracovať s miestnymi a teritoriálnymi slovenskými samosprávami a slovenskými občianskymi organizáciami. Ako poznamenala K. Klauszová, prvoradým cieľom je, aby organizácia mohla byť nominačnou počas nasledujúcich volieb do slovenských menšinových samospráv.

Po prečítaní návrhu sa účastníci – zakladatelia organizácie – uzniesli na finálnom znení stanov. E. Rybová vyzdvihla, že je potešujúci vznik organizácie, ktorá sa v prvom rade chce zaoberať s mladými a zároveň ponúkla svoju pomoc. I. Klauszová Fúziková sa poďakovala členom Kruhu priateľov Békešskej Čaby v Budapešti, ktorí pomáhali aj pri založení prvej samosprávy hlavného mesta a ktorí sa od začiatku zúčastňovali na slovenských podujatiach. Prítomní členovia vedenia prisľúbili pomoc aj pri získavaní nových členov organizácie a záujemcov o jej programy. Všetci sa zhodli v tom, že členovia organizácie budú mať veľa práce aj počas sčítania ľudu, ktoré by sa malo uskutočniť v októbri t. r. Po založení organizácie zvolili vedenie, ktoré rozbehne činnosť novovzniknutej organizácie.

(ef)

 

Retrospektívny prierez tvorbou

Pavol Korbel v Budapešti

Maliar svetla a harmónie Pavol Korbel vystavoval v Budapešti. Jeho maľby mohli vidieť záujemcovia v Galérii San Marco pri Kultúrnom stredisku Starého Budína. Retrospektívnu výstavu inicioval maliar Juraj Ezüst, ktorý ju aj otvoril. Hoci skoro rovesníci sa obaja narodili v dolnozemských slovenských rodinách a je viacero miest, kde sa mohli stretnúť, osud im to doprial až pred štyrmi rokmi, keď sa konala výstava troch generácií Korbelovcov v Slovenskom inštitúte. Toto stretnutie znamenalo začiatok nového priateľstva medzi dvomi umelcami rovnakého zmýšľania. „Milý Pavel, veľmi sa teším, že ťa môžem pozdraviť tu u nás. Ako tu vidím tvoje maľby, musím ťa chváliť, lebo sa mi veľmi páči, čo vystavuješ,“ povedal vo svojom otváracom prejave J. Ezüst o P. Korbelovi, ktorého najprv pozdravil po slovensky. Potom však už pokračoval v maďarčine: „Sled našich myšlienok sa v mnohom podobá. Svojím štetcom pohybuje tak, ako to od neho vyžaduje téma a postavenie obrazu definuje aj jeho štýl. Takto sa spájajú nadrealistické halucinácie a mihajúce konštruktívne realizácie s postimpresionistickými portrétmi... čaro vôd predestinovalo jeho osamelý život od detstva na poetizmus. Avšak keď stojí pred maliarskym stojanom, samota, ktorá sprevádza celý jeho život, sa stratí. Mysticizmus, pobožnosť a pravda dávajú jeho maľbám hlbší zmysel,“ povedal.

P. Korbel sa priznal, že počas svojej 40-ročnej emigrácie mu chýbal prvok domoviny, ktorý znamenala tak slovenčina, ako aj maďarčina. Vlastne spojenie týchto dvoch jazykov, ako na to bol zvyknutý v rodnom Sarvaši. Svojou tvorbou chce sprítomniť korene našich predkov a európskeho kultúrneho života vôbec.

Výstava P. Korbela bola v Budapešti veľmi krátko, iba dva týždne. Avšak prejavili o ňu záujem nielen obyvatelia hlavného mesta, ale aj okolia, ba aj zo Slovenska. Dúfame, že sa čoskoro budeme môcť znovu kochať v jeho dielach.

(ef)

 

Storočnica školy v Kóšpallagu

Kóšpallagčania 15. marca oslavovali nielen výročie revolúcie meruôsmych rokov, ale aj sté výročie existencie školy, ktorú pred 20 rokmi pomenovali po kapitánovi povstalcov, rodákovi z Kóšpallagu Imreovi Feketeovi. Hrdinu boja za slobodu roku 1848 popravili 6. októbra 1849.

Starosta obce Mihály Kramár v slávnostnom prejave vyzdvihol význam revolúcie a s uznaním sa zmienil o storočnici školy. Predsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy Katarína Botošová Bušová hovorila o zásluhách menodarcu školy. Žiaci vystúpili na slávnosti s pekným programom. Dospelí i deti recitovali básne.

Na záver slávnosti vicestarosta Imre Stefkó daroval pamätnú tabuľu k storočnici školy, ktorú vysvätil kóšpallagský farár otec Benedek. Vence k nej položili starosta M. Kramár a vedenie miestnej slovenskej samosprávy.

(Katarína Botošová Bušová - zp)

 

Futbalová mánia

Výstava Ľ. Kotrhu v Békešskej Čabe

V békeščabianskom Dome slovenskej kultúry otvorili výstavu diel slovenského karikaturistu Ľubomíra Kotrhu s názvom Futbalová mánia. Otvoril ju lúčiaci sa riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Kurucz. Vernisáž poctil svojou prítomnosťou generálny konzul Štefan Daňo. Ľubomír Kotrha od roku 1967 nakreslil a publikoval takmer 60 tisíc humorných kresieb. Ako vraví: „Narodil som sa v jednej ruke s ceruzkou, v druhej s perom a s futbalovou loptou pri nohe. Od narodenia kreslím, a pritom som vyrastal na futbalovom ihrisku v Zlatovciach.“

Milan Kurucz sa pri tejto príležitosti rozlúčil s dolnozemskou Slovačou. Počas uplynulých 9 rokov bol vítaným na hosťom množstve výstav a podujatí. Často sa osobne podieľal aj na organizačných prácach. K jeho menu sa okrem iného viaže aj výber budovy Generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe na Derkovitsovom rade. S radosťou si pospomínal na udalosti uplynulých rokov, napríklad na čabiansku slovenskú filmovú prehliadku spred dvoch rokov. Teraz sa výstavou Ľubomíra Kotrhu rozlúčil s békešskými Slovákmi.

Vedúca Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová mu darovala maľbu zobrazujúcu Békešskú Čabu. Dar primátora Békešskej Čaby Gyulu Vantaru, krásny album Munkácsyho diel, mu odovzdala národnostná referentka mestského úradu Božena Bačová Kutejová.

Andrea Vándorová

 

Lutherov dvor

Vlámali sa do evanjelickej kaplnky

V noci z 28. na 29. marca sa neznámi páchatelia vlámali do kaplnky Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Lutherovom dvore v Budapešti. Ako nás informovala farárka Hilda Guláčiová Fabuľová, spôsobili značné škody: odcudzili svietniky a peniaze. Najprv vypáčili zámku na dverách a potom aj na pokladničnom trezore, odkiaľ odcudzili hotovosť. Vlámaním a odcudzením vecí spôsobili škodu okolo 200 tisíc Ft. Polícia začala trestné stíhanie pre prečin krádeže.

Svietniky majú muzeálnu hodnotu, pochádzajú z konca 19. storočia. Ako nás informovala H. Guláčiová Fabuľová, presbyteri sa rozhodli dať pred dvere kaplnky namontovať mrežu. Hoci na farskom úrade majú alarmové zariadenie, na zabezpečenie kaplnky nemajú dostatok financií. Navyše v januári sa neznámi páchatelia vlámali do bytu evanjelickej cirkvi, ktorý prenajíma jazykovej škole, a do WC pri kaplnke, odkiaľ odmontovali a odcudzili vodovodné rúry. Páchatelia doteraz neboli odhalení.

Slovenský evanjelický zbor je veľmi malý, má veľmi málo finančných prostriedkov. Bolo by potrebné podať mu pomocnú ruku, aby mohol zachrániť to málo z pozostalostí slovenských evanjelikov v Maďarsku, čo sa ešte zachovalo!

(ef)

 

Slovenský inštitút Budapešť

Oslavy žien klubu slovenských seniorov

S atraktívnym kultúrnym programom

Dňa 9. marca v spoločenských priestoroch Slovenského inštitútu vládla slávnostná atmosféra a veselá nálada. Sviatočnosť popoludnia dotvárali sviatočne vyobliekané dámy a páni a najmä hromada bielych ruží v mohutnej modranskej váze na javisku kinosály i v rukách oslávenkýň; sviatočnosť duše a veselú náladu navodil atraktívny a pestrý kultúrny program hudobného interpreta Steva Taylora Szabóa. Organizátorom osláv Medzinárodného dňa žien bol Klub slovenských dôchodcov, pôsobiaci pri Slovenskej samospráve Budapešti.

Podujatie sa začalo príhovormi riaditeľa Slovenského inštitútu a predsedu klubu dôchodcov. Milan Kurucz privítal dámy a všetkých prítomných, hovoril o dlhodobej vzornej spolupráci s klubom dôchodcov, skvelým príkladom čoho je už tradičné spoločné organizovanie Medzinárodného dňa žien. Ladislav Petro sa poďakoval riaditeľovi inštitútu za pomoc, bez ktorej by klub svoj každoročný program dokázal len veľmi ťažko realizovať. Predseda klubu hovoril aj o postavení a úlohe ženy v dnešnom modernom, často vystresovanom svete. Podľa jeho slov vedeckotechnický vývoj je nielen požehnaním pre ľudstvo, ale občas má i negatívny dopad na medziľudské vzťahy, rodinné väzby. - Zjednocovaciu a súdržnú silu, ktorú predstavujú ženy, potrebujeme viac ako kedykoľvek doteraz, pokoj v rodine i vo svete bez ich práce a obetavosti je nepredstaviteľný, - povedal predseda KSD na záver.

Kultúrny program, ktorý sa konal v znamení zloženia holdu ženám, uviedol študent Peter Šenár vtipnou básničkou od neznámeho autora Krása ženy a na záver odporúčal prítomným pánom zapamätať si ako motto jej posledné verše:

Buďme teda na ne dobrí a milí,

nielen dnes, ale v každej chvíli.

Zlatým klincom programu bol koncert maďarského virtuóza v hre na panovej flaute (píšťale) žijúceho vo Švédsku. Steva Taylora Szabóa zvolili vlani medzi desiatich najlepších interpretov na tomto hudobnom nástroji. Umelec očaril publikum Slovenského inštitútu nielen virtuóznou hrou, ale aj zaujímavou prednáškou o tomto hudobnom nástroji. Takmer hodinový program, prerušovaný oduševneným potleskom obecenstva, prebiehal formou dialógu s účastníkmi a kvízovou hrou o hudobných nástrojoch. S. Szabó uviedol, že panovú píšťalu poznáme zo starogréckej mytológie a je snáď najjednoduchším hudobným nástrojom. V súčasnosti je pomerne málo známy, rozšíril sa najmä v Rumunsku, avšak svojimi lahodnými tónmi si získava čoraz viac prívržencov po celom svete. Umelec spestril výklad veselými príhodami zo svojho života počas dlhodobej „vandrovky“ po Európe a Amerike. Jeho repertoár pozostával najmä z klasických hudobných diel, ale nechýbali ani muzikály a populárna hudba. Najsviatočnejšie znela snáď prekrásna skladba Bedřicha Smetanu Vltava. Virtuozita umelca najviac vynikla v prednese skladby A. Jamesa Lasta Osamelý pastier, o ktorej zároveň uviedol, že je zatiaľ jediným hudobným dielom, ktoré bolo skomponované na panovú píšťalu.

Dobrá nálada účastníkov osláv dňa žien budapeštianskych Slovákov pokračovala v družnom rozhovore pri bielom stole až do večerných hodín.

M. Hrivnák

 

Slovenčina bez hlavybolenia

Tematický deň Slovenská vzdelanosť v mlynskej škole

Ako vlastne na tú našu slovenčinu? Žiakov, ale aj učiteľov z toho neraz doslova bolí hlava. Možno by pritom pomohlo, keby si aspoň občas spomenuli na svojich predkov, ktorí kvôli svojmu materinskému jazyku mali tiež svoje hlavybolenia. Ba, v medzivojnovom období minulého storočia ich pre slovenčinu neraz bolela nielen hlava, ale dokonca aj zadok a nechty. Nie, vôbec nie preto, žeby sa s ňou nedokázali popasovať, veď v rodinách v tých časoch hovorili ešte výlučne „po našom“, a oni by radi aj v škole... Lenže tam to mali prísne zakázané, všetky predmety sa museli učiť výlučne v maďarčine, no a keď sa opovážili trebárs na chodbe či na školskom dvore ozvať sa vo svojej materinskej reči, čakala ich trstenica mierená najmä na spomínané časti tela.

Ako teda na tú našu slovenčinu? Našťastie časy, keď odpoveďou na otázku bola palica, sú už dávno preč. So žiakmi a pedagógmi vyšších ročníkov Základnej školy v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) sme sa tomu v rámci mimoriadneho vyučovacieho dňa tešili v spoločnosti ich hosťa, jedného z najstarších občanov obce. Večne mladý 89-ročný ľudový spevák a rozprávač Jozef Majnič nám o niekdajších „móresoch“ (poriadkoch) prezradil celý rad ďalších zaujímavostí. Oživil pritom aj svoje zážitky z frontu a zajatia, z ktorého sa dostal aj vďaka slovenčine.

O tom, že tú našu slovenčinu si možno osvojovať aj bez hlavybolenia, svedčí v poradí posledný tematický deň Slovenská vzdelanosť v mlynskej škole. Predposledná marcová sobota bola síce v celej krajine pracovným, a teda vyučovacím dňom, v mlynskej škole sa kvôli tomu nikto netrápil. Učenie nemusí byť mučením ani v prípade - inak povinného - osvojovania si poznatkov súvisiacich s národnosťou, z oblasti dejín a kultúry našich predkov, najmä tradícií národopisného charakteru a ľudovej slovesnosti.

Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky školy, poslankyne Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy Marty Papučkovej Glückovej, v prevažnej väčšine našich základných škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet, výučba Slovenskej vzdelanosti prebieha integrovane. To znamená, že nie je súčasťou rozvrhu hodín ako samostatný predmet, ale povedzme v Mlynkoch v prípade žiakov vyšších ročníkov je začlenená do hodín slovenčiny, dejepisu, zemepisu, spevu a hudby, techniky, kreslenia, ba dokonca aj maďarčiny (napríklad pri porovnávaní diel literátov oboch národov). „Hawaiom“ pre mlynských žiakov a učiteľov z hľadiska Slovenskej vzdelanosti je práve tematický deň usporiadaný viackrát v priebehu školského roka, zvyčajne podľa jednotlivých ročných období.

Tento krát išlo o hravé spracovanie jarných sviatkov a ľudových tradícií pod Pilíšom. Žiaci sa museli začať pripravovať už doma, keďže za domácu úlohu dostali príležitostný test, plný jarných kvietkov a zvykov našich predkov. Museli sa zamyslieť nad podstatou cirkevného sviatku, významnými veľkonočnými dňami, symbolmi tohto obdobia, ale hľadali aj odpovede na otázky súvisiace so šibačkou, korbáčom, kraslicami a spievaním Nového leta. Počas tematického dňa sa potom túto pieseň spolu s ďalšími (napríklad Neni lepší, Prez javorníčky) všetci pekne aj naučili. Pri nacvičovaní pilíšskych ľudových piesní viažucich sa k okruhu jarných sviatkov im boli na pomoci pani učiteľky Monika Pellerová a Helena Holzapfelová-Kolozsváriová.

Ďalšie štyri slovenčinárky a ostatní pedagógovia pomáhali žiakom skôr pri vlastnoručnom zhotovovaní typických veľkonočných ozdobných predmetov. Trieda sa teda pretvorila na remeselnícku dielňu a rad-radom vznikali krásne kraslice, ozdobené prútiky, korbáče, kuriatka, jahniatka-barančatá, zajačiky a podobne. V ušiach detí medzitým ešte doznievali slová pani učiteľky o prebúdzaní sa jarnej prírody, snežienkach, fialkách, konvalinkách, prvosienkach, ale aj o spevavých vtákoch, vŕbe pri potoku, práci v lese; no a v neposlednom rade o niekdajších Pilíšanoch, ktorí sa podobne chystali na sviatok: maľovali svoje domčeky, líčili kuchyne...

Aj takto sa dá. Vzdelanosť, slovenčina bez hlavybolenia.

Imrich Fuhl

 

Cena Ondreja Štefanka Etelke Rybovej

Svedectvá slovenskej dolnozemskej prózy v Nadlaku

S príchodom jari do Nadlaku prichádzajú aj hostia zo slovenského sveta. Ich príchod súvisí s odchodom. S odchádzajúcou zimou pred štyrmi rokmi náhle odišiel aj Ondrej Štefanko. O rok sa za ním pobral Adam Suchanský. Dvaja Nadlačania, ktorí tu zanechali slovenské verše a kus práce na umeleckej i národnej roli. V marci, kedy si pripomíname výročie narodenia O. Štefanka, sa už po tretíkrát stretávajú na medzinárodnom seminári v Nadlaku literáti, zástupcovia univerzít, štátnych, kultúrnych i vedeckých inštitúcií zo Slovenska i Dolnej zeme, ale i domáci priaznivci slovenského slova.

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska tradične v úvode udeľuje ocenenie za literatúru tvorenú v slovenskom zahraničnom svete a za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. V tomto roku Cenu Ondreja Štefanka udelila sedemčlenná porota prozaičke a poetke z Vojvodiny Viere Benkovej a organizátorke kultúrneho a spoločenského života Slovákov v Maďarsku Etelke Rybovej. Laudáciu o prvej dáme kultúrnej elity vo Vojvodine, pre ktorú je typická žánrová rozmanitosť i prekladateľská činnosť, prečítal Ladislav Čáni. Autorka metaforického prívlastku chlebná duša vo svojom príhovore uviedla, že veľkosť dolnozemského človeka treba vidieť (práve) v duševnej tvorbe.

O tom, ako sa z Etelky Rybovej, redaktorky Ľudových novín, postupne v neustálom kontakte s radovými Slovákmi v celom Maďarsku stala pracovníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku, aktívna organizátorka slovenského spoločenského života, ktorá stála pri zakladaní slovenských samospráv, neskôr podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy, hovorila Mária Katarína Hrkľová. Ocenená si zaspomínala, ako jej kedysi dávno na internáte v Békešskej Čabe, počas štúdia na slovenskom gymnáziu, spolužiak z Vojvodiny vyčítal: - Slováci v Maďarsku už neexistujú! Vtedy sa rozhodla: Aj tak budú Slováci v Maďarsku žiť! Tak presviedčala obyčajných ľudí, žiakov, že my ich slovenskosť potrebujeme. E. Rybová spomínala aj na Ondreja Štefanka, ktorý vedel hovoriť s každým - s vysokopostaveným i obyčajným človekom: - Chcela som byť taká ako on. Ďakujem Ti, Ondro!

Seminár pokračoval príhovormi hostí. Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek hovoril o dobe, ktorá kultúre nepraje nielen v rámci Európy, ale aj sveta. Citoval výrok: - Čím viac kultúrnych ustanovizní otvoríte, tým viac väzníc – skutočných či metaforických - zatvoríte. Predseda Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Dušan Čaplovič ocenil prácu slovenskej menšiny v zahraničí na literárnom poli, zachovávanie tradícií, zásluhu ocenených dám na vytváraní slovensko – slovenských vzťahov a zdôraznil význam literatúry - čo je napísané, zostáva.

Na medzinárodnom seminári Svedectvá slovenskej dolnozemskej prózy počas dvoch dní odzneli príspevky aj polemické reakcie. Pluralizmus názorov podnietil diskusie a tým sa obraz o próze, vznikajúcej mimo Slovenska, stáva ucelenejším. Michal Babjak charakterizoval literatúru Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku a vysvetlil jej spoločné znaky i podmienenosti od prvej polovice 18. storočia. Lokálny kolorit sa stáva programom... a živú silu čerpá z domáceho kontextu. Položil otázku, či je slovenská literatúra dosť silná na to, aby dokázala reflektovať aj iné diela, ktoré sa k nej hlásia. Porovnal rozdielne pohľady na dramatickú tvorbu Vladimíra Hurbana Vladimirova, ktorého síce Krčméry oceňoval, ale dramatická klika jeho drámy „nepustila“ ďalej. Podľa jeho mienky má každý dolnozemský autor tendenciu porovnať sa so slovenskými literátmi.

Predstavitelia literárnej vedy buď komplexne hodnotili prózu v jednotlivých komunitách, alebo sa zamerali na konkrétne antológie, konkrétnych autorov, ich diela z rôznych uhlov pohľadu. Porovnávacie štúdie, dôraz na optiku pohľadu jednotlivcov, dvojdomosť autorov, etickosť i noetický aspekt sveta pre deti, naratívnosť, etnickosť, didaktickosť, umelecký prednes diel, ich filmové spracovanie, pohľad na Slovákov mimo Slovenska očami cestovateľov, duchovná próza budú obsahom zborníka. O tom, že bude širokospektrálny a inšpiratívny, svedčia aj slová predsedu Aradskej pobočky Zväzu spisovateľov z Rumunska Vasile Dana, ktorý povedal: - Závidím vám, Rumuni sa majú od vás čo učiť.

Samuel Boldocký pripomenul, že literatúra nemá presný systém, kritériá, inak by to nebola literatúra. Pri hodnotení by sme nemali krivdiť sami sebe. Citátom z korešpondencie Félixa Kutlíka z roku 1889, ktorý píše Vladimírovi Riznerovi na Slovensko, odkrýva pozadie a prirodzenosť tvorby, ktorá bola determinovaná dobou, prostredím: - Vy, brat môj drahý! Navaľujete, aby som len písal! Čo? Ako?... my len také písať môžeme, akí sme sami... nie sú pre nás paloty, ale len slovenské búdy. Analyzoval regionálnosť ako existenčnú danosť… Rebríček hodnôt vždy existoval, ale nie je možné merať kilogramovú hmotnosť metrom.

Aj Stanislav Bajaník zdôraznil, že toto prostredie si vyžaduje isté polemické aspekty a že netreba veriť ničomu, lebo všetko je relatívne. Pripomenul, že už môžeme reflektovať aj duchovnú literatúru a je čas vydať antológiu tohto žánru. Zaujímavá je aj myšlienka Jána Gbúra, že politická sloboda nie je vždy prínosom pre tvorivosť autorov.

Listom sa účastníkom seminára prihovoril za ÚSŽZ aj jeho nový predseda Milan Vetrák. Účastníkov seminára navštívili aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo a nový predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Do Nadlaku spolu s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimírom Skalským pricestoval aj Peter Lipták z Prahy, ktorý vystúpil na záver seminára a poďakoval sa všetkým: - Rozšíril som si nielen zemepisný obzor tým, že som sa dostal južnejšie ako do Békešskej Čaby, ale rozšíril sa mi najmä duchovný obzor. Som dojatý... Hostiteľ a prvý podpredseda Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku Pavel Hlásnik ho predstavil ako autora idey udeľovať každoročne cenu Ondreja Štefanka.

Počuť o autoroch je zaujímavé, ale poznať ich osobne a potom znovu byť s nimi pri čítaní ich diela bolo témou príspevku Márie Kataríny Hrkľovej. To, že mnohí prednášajúci poznajú nielen diela, ich pôvod, hrdinov aj autorov osobne, bolo cítiť z mnohých príspevkov. O Dagmar Márie Anocovej, Michalovi Hrivnákovi, Pavlovi Bujtárovi, Viere Benkovej, Pálovi Závadovi, Anne Majerovej a ich dielach sa hovorilo z rôznych uhlov pohľadu. O próze v tomto roku jubilujúceho sedemdesiatnika Zoltána B. Valkána a jeho diele aj v kontexte a porovnaní s ďalšími autormi hovorila Katarína Maruzsová Šebová.

Peter Andruška a Jarmila Mária Nacu analyzovali prózu tiež jubilujúceho šesťdesiatnika Štefana Dováľa, nadlackého prozaika, novinára a kultúrneho dejateľa, ktorý sa už budúceho seminára nezúčastní. Odišiel navždy. Jeho srdce sa náhle zastavilo v posledný deň seminára. Už na nás s priateľmi Ondrejom a Adamom pozerajú zhora. Už vidia všetko z nadhľadu, ktorý nám, chodiacim akoby bosými nohami po zemi, často ešte chýba.

Erika Fajnorová

 

Nové Mesto pod Šiatrom

Školské oslavy pri príležitosti výročia revolúcie r. 1848-49

Harmonogram podujatí Maďarsko-slovenskej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom ponúka množstvo zaujímavých programov nielen pre žiakov, ale aj pre ich rodičov a záujemcov. Mesiac marec v ňom zohráva dôležitú rolu vďaka štátnemu sviatku výročia revolúcie v roku 1848.

Revolučné dni v Prahe, Viedni a Pešti sa v rámci poeticko-hudobného pásma v tomto školskom roku podujala priblížiť 3. a 5. trieda. Umelecký program približne 30 žiakov usmerňovali učitelia Borbála Jákobová, Eva Miškolczyová a Laszló Kapi. Pred maľovaným plátnom, zobrazujúcim peštiansku národnú radu, malí hrdinovia oživili revolučnú vlnu roku 1848, ktorá prebehla celou Európou. Pozorné obecenstvo, pozostávajúce zo žiakov školy a niekoľkých rodičov, sa mohlo dozvedieť, že príčiny vypuknutia revolúcie i ciele revolucionárov boli vo viacerých krajinách rovnaké. Bola to nespokojnosť s reakčnými vládnymi režimami, nastolenými po Viedenskom kongrese. Viaceré európske národy, medzi nimi aj maďarský a slovenský, vystúpili s národnými požiadavkami. Bezprostredným impulzom revolúcie bola dlhotrvajúca hospodárska kríza v celej Európe a napokon veľká neúroda a hladomor roku 1847. Medzi revolučnými programami jednotlivých krajín boli však dosť podstatné rozdiely. V Uhorsku sa buržoázna revolúcia začala 15. marca 1848. Jej vodcami boli Lajos Kossuth a Sándor Petőfi, ktorý mal slovenský pôvod a pôvodne sa volal Petrovič. Jednou ich požiadavkou bolo vytvorenie samostatného Uhorska, čo monarchia pokladala za najnebezpečnejšie.

V kultúrnom programe odzneli básne Sándora Petőfiho, ako i slová trinástich generálov. Poslucháči si vypočuli odkaz marcovej mládeže a dobové piesne, ako aj ich moderné spracovanie. Výkon žiakov odmenilo obecenstvo potleskom.

(jk)

 

Sčítanie obyvateľov

Od 13. mája do 6. júna prebehne na Slovensku sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Výnimočné bude z dvoch dôvodov. Prvým je, že sa uskutoční po prvý raz v histórii vo všetkých členských štátoch EÚ naraz a zároveň je to po prvýkrát čo si obyvatelia Slovenska sami vyberú akou formou sa sčítania zúčastnia – buď vyplnia formuláre v listinnej podobe, alebo v elektronickej forme prostredníctvom internetovej stránky.

Toto najrozsiahlejšie štatistické zisťovanie poskytne po desiatich rokoch nielen nové údaje o počte obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky, ale aj o ich demografickej, kultúrnej, vzdelanostnej, sociálnej a ekonomickej štruktúre. Pre Štatistický úrad budú rovnako zaujímavé údaje a informácie o úrovni bývania a štruktúre domového a bytového fondu.

Zaujímavosťou je, že formuláre budú k dispozícii aj v jazyku národnostných menšín. Podpredseda Štatistického úradu SR Štefan Schill: "Pri tomto sčítaní sú k dispozícii sčítacie hárky v jazyku slovenskom, maďarskom, ukrajinskom, rusínskom a rómskom. Prvýkrát je možnosť sa sčítať aj prostredníctvom internetu, a tam ešte budú k dispozícii dotazníky v anglickom jazyku. Sčítanie je anonymné, čiže sa nedá identifikovať, kto ako vyplnil dotazník."

Tak ako v minulosti, ani v súčasnosti sa takéto údaje nedajú získať inak ako v spolupráci s obyvateľstvom. Podľa posledných dostupných štatistických údajov žije v súčasnosti na Slovensku 5 miliónov 429 tisíc 763 obyvateľov. Na celý proces sčítania je od jeho prípravy v roku 2008 až po konečné vyhodnotenie v roku 2014 vyčlenených 30 miliónov eur.

Zdroj: slovacivosvete.sk

 

Slovenský deň v Pitvaroši

Slovenská menšinová samospráva a Slovenský klub v Pitvaroši usporiadajú 16. apríla Slovenský deň. Podujatie sa začne o 14. hodine v miestnom kultúrnom dome otvorením výstavy maliarky Evy Konczošovej a tkanín Alžbety Tósegiovej a Judity Gémešiovej. Po vernisáži sa uskutoční kultúrny program, večera a losovanie tomboly.

 

Slovenská súťaž v Ďurke

Základná škola Gézu Gárdonyiho v Ďurke usporiadala 10. marca súťaž v slovenskom jazyku. Iniciatíva sa zrodila minulý rok počas vlastivedného tábora v Kirti a realizovali ju učiteľky slovenčiny Erika Zemenová Palečková a Ruženka Komjáthiová. Cieľom súťaže bolo preveriť vedomosti žiakov pred štátnou skúškou základného stupňa zo slovenského jazyka. Učiteľky totiž z vlastnej dlhoročnej praxe vedia, že žiaci majú pred skúškou trému, stresuje ich nezvyčajné prostredie a cudzí ľudia. Nevedia sa poriadne sústrediť, zaskočia ich inak sformulované otázky, ťažko hľadajú odpoveď. Preto sa učiteľky rozhodli, že dva-tri týždne pred štátnou skúškou usporiadajú ako generálku súťaž zo slovenského jazyka, aby si deti dokázali predstaviť, čo ich čaká a zároveň si preveriť svoje vedomosti.

Do súťaže sa prihlásilo jedenásť siedmakov a ôsmakov z Ďurky, Jače a Veňarcu. Na čele poroty stáli školská referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy Erika Lázárová a kultúrna referentka CSS Estera Lamiová.

Podujatie sa začalo poobede krátkym kultúrnym programom. Šiestačky zatancovali Zemplínske karičky, ktoré s nimi nacvičila Erika Zemenová Palečková. Po nich nasledovali deti, ktoré sa učia hrať na sláčikových nástrojoch, so slovenskými ľudovými piesňami. Po kultúrnom programe sa súťažiaci rozdelili do dvoch tried, kde sa konala písomná časť skúšky. Siedmaci mali napísať list o svojom najlepšom kamarátovi, predstaviť jeho vonkajšie a vnútorné vlastnosti. Ôsmaci mali za úlohu tiež napísať list, ale oni mali predstaviť svoju školu, triedu a spolužiakov. Na vypracovanie úloh dostali dvadsať minút, potom nasledovala zvuková úloha - chápanie textu. Žiaci si najskôr trikrát za sebou vypočuli slovenský text a potom po maďarsky odpovedali na otázky. Po krátkej prestávke nasledovala ústna časť skúšky. Deti prichádzali do triedy po jednom, kde ich skúšala porota. Siedmaci sa najprv predstavili a potom si vytiahli jeden obraz, o ktorom mali hovoriť. Ôsmaci hovorili o vopred určených témach, akými boli napr. moja dedina, škola, najobľúbenejšie športové odvetvia, počítačové hry, atď. Témy boli napísané na kartičkách, z ktorých si jednu vytiahli.

Hlavná iniciátorka podujatia Erika Zemenová Palečková pokladala súťaž za veľmi úspešnú a preto by ju chceli usporiadať aj na budúci rok. Ako povedala, deti boli aktívne a šikovné, dobre sa na súťaž pripravili a dokázali prekonať trému. Učiteľkám veľmi veľa pomohli predsedníčky poroty tým, že pred štátnou skúškou základného stupňa ich upozornili na niektoré nedostatky. Porota zvlášť pochválila štyri žiačky, ktoré vynikajúco zvládli úlohy. Zo siedmakov pochválila Fanni Matejčokovú a Soňu Plesovú z Ďurky, z ôsmakov Dorinu Matejčokovú z Ďurky a Annamáriu Kováčovú z Veňarcu. Na konci súťaže každý účastník dostal diplom, vlastnoručne zhotovenú medailu a sladkosti.

Andrea Szabová Mataiszová

 

Štipendium pre národnostných študentov

V zmysle nariadenia ministra verejnej správy a spravodlivosti o národnostných študijných štipendiách počnúc školským rokom 2011/12 študenti s výnimočnými schopnosťami patriaci k niektorej národnej alebo etnickej menšine môžu počas dvoch školských rokov dostávať štipendium vo výške 60 000 forintov mesačne.

Na základe predpisu uverejneného v najnovšom čísle Maďarského vestníka cieľom štipendia je na základe odporúčaní stredných škôl vyučujúcich v materinskom jazyku národností, resp. dvojjazyčne podporovať študentov s výnimočnými schopnosťami patriacich k niektorej národnej alebo etnickej menšine, aby sa rozhodli pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

Štipendium poskytované ministrom verejnej správy a spravodlivosti bude vyplácané z rozpočtu rezortu, položky určenej na menšinové účely. Výzvu na uchádzanie sa o štipendium uverejní minister každý rok do 15. apríla na webovej stránke vlády. Žiadosť treba podať do 15. mája. Súbehu sa môžu zúčastniť jedine národnostné stredoškolské inštitúcie, figurujúce na zozname výzvy, a to spoločným projektom pre aspoň dvoch vybraných žiakov danej inštitúcie, ktorí majú pred sebou posledné dva ročníky školy.

Štipendium bude poskytované v posledných dvoch školských rokoch, ktoré predchádzajú maturitným skúškam, počnúc školským rokom 2011/12. Štipendium môže byť udelené jednému žiakovi z jedného ročníka.

(sprac: zp)

 

Predstavili nový systém podpory národností

Na spoločnej tlačovej konferencii informovali o novom systéme súbehov pre národnosti zástupca štátneho tajomníka pre národnostné záležitosti ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Csaba Latorcai a generálny riaditeľ Správy fondu Sándora Wekerleho János Hidas. Cs. Latorcai na vysvetlenie zmien povedal, že pri lustrácii fungovania Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny sa zistilo, že systém súbehov bol mimoriadne komplikovaný a neprehľadný, vynášanie rozhodnutí prebiehalo pomaly a nákladne. Ako príklad uviedol, že v roku 2010 mala verejná nadácia k dispozícii 370 miliónov forintov a z tejto sumy venovala na vlastné fungovanie 40 miliónov. Za prvoradý cieľ pretvorenia systému súbehov označil minimalizovanie byrokracie a dobre pripravené, demokratické rozhodovanie. Generálny riaditeľ Správy fondu Sándora Wekerleho János Hidas informoval o tom, že 24. marca bola podpísaná zmluva o spolupráci s Úradom štátneho tajomníka pre cirkevné, národnostné a občianske styky. Organizácia podľa dohody bude spravovať finančné prostriedky, ktoré obsahuje štátny rozpočet na rok 2011 v nasledujúcich oblastiach: podpora národnostno-politickej činnosti vo výške 732,5 milióna Ft, podpora miestnych a teritoriálnych menšinových samospráv 1 miliarda 520 miliónov Ft, Rádio C 35 miliónov Ft, Program národného občianskeho fondu (NCA) 3,6 miliardy Ft a podpory zo štátneho rozpočtu na cirkevné ciele 34,1 miliardy Ft. Z rámca podpory menšinovo-politickej činnosti, ktorý sa v porovnaní s vlaňajškom zvýšil o 9,31 %, na fungovanie spoločenských organizácií národností je k dispozícii 125 miliónov Ft (doteraz bolo tento účel 110 miliónov Ft, o ktorých rozhodoval parlament). Na podporu cieľov stanovených menšinovými zmiešanými komisiami obsahuje rámec 150 miliónov Ft, na nepredpokladané udalosti, ktoré si vyžadujú intervenčný zásah, 50 miliónov, na podporu inštitúcií celoštátnych samospráv 75 miliónov Ft, na jazykové tábory v materských krajinách 40 miliónov Ft. Tohoročný rámec na publikácie, verejné zbierky, náboženské programy, miestne a regionálne médiá a vedecké programy predstavuje 127,5 milióna Ft. Národností sa ešte týka podpora doškoľovania pedagógov v materskej krajine vo výške 20 miliónov Ft a národnostné štipendiá vo výške 10 miliónov Ft. Národnosti budú do vynášania rozhodnutí zapojené dvomi spôsobmi. Do zboru na prípravu rozhodnutí budú môcť delegovať svojich predstaviteľov všetky menšiny a národnosti budú zastúpené aj v 9-člennom grémiu, ktoré bude rozhodovať. V záujme urýchlenia procesu bude na podanie žiadostí k dispozícii 30 dní a ďalší mesiac na samotné rozhodovanie.

(br)

 

Nové súbehy Správy fondov Sándora Wekerleho

Z poverenia ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Správa fondov Sándora Wekerleho vypisuje nasledujúce súbehy:

 

1. Tábor v materskej krajine

Cieľom súbehu je podpora realizácie programov usporiadaných v materskom štáte (tábory, školy v prírode, atď.), aby žiaci národnostných vzdelávacích inštitúcií mali možnosť precvičovať si jazyk a rozširovať svoje vedomosti o histórii, geografii a etnografii materskej krajiny.

O podporu sa môžu uchádzať národnostné vzdelávacie inštitúcie a tie celoštátne menšinové samosprávy, ktoré na uskutočnenie vyššie uvedených cieľov zorganizujú najmenej dvojdňový tábor pre minimálne 15 osôb.

 

2. Podpora rozpočtu menšinových spoločenských organizácií

Grant je možné poskytnúť na nasledujúce ciele: podpora zachovania národnej a etnickej identity menšín, pestovania ich materinského jazyka, tradícií, hmotných a nehmotných pamiatok, zastupovania záujmov národných a etnických menšín.

O podporu sa môžu uchádzať tie národnostné spoločenské organizácie, nadácie a verejné nadácie, ktoré sú oprávnené uchádzať sa o podporu v zmysle zákona o právach národných a etnických menšín č. LXXXVII. z roku 1993, boli zaevidované do 31. decembra 2008 a na základe zakladacej listiny vykonávajú vzdelávaciu a kultúrnu činnosť. Nemôžu sa uchádzať menšinové samosprávy a organizácie, na ktoré sa vzťahuje zákon o fungovaní politických strán č. XXXIII. z roku 1989.

 

3. Multikultúrne, mnohonárodnostné programy

Cieľom súbehu je podpora takých inštitúcií, ktoré sa vo svojej zakladacej listine zaväzujú v publikáciách prezentovať etnografické tradície národných a etnických menšín v Maďarsku, zostavovať časopis slúžiaci na vzájomné spoznávanie sa národov a minorít Maďarska, organizovať prehliadky dokumentárnych filmov o živote domácich menšín, ako aj organizovať národnostný divadelný festival.

O grant sa môžu uchádzať:

- Maďarská etnografická spoločnosť (Magyar Néprajzi Társaság)

- Spolok Priateľstvo Filantropickej spoločnosti (Filantróp Társaság Barátság Egyesülete)

- Nadácia Dielňa Karpatskej kotliny (Kárpát-medencei Műhely Alapítvány)

- Spolok Dielňa kráter (Kráter Műhely Egyesület)

- Nadácia Slnečná cesta (Nap-út Alapítvány)

 

4. Národnostné kultúrne iniciatívy

Cieľom súbehu je podpora činnosti zameranej na zachovanie kultúrnych tradícií, hmotných a nehmotných pokladov národných a etnických menšín, zlepšovanie podmienok na verejno–osvetovú činnosť, podporu kultúrnych a vedeckých iniciatív, programov v materinskom jazyku, regionálnych médií, publikačnej činnosti v materinskom jazyku alebo v dvoch jazykoch, slúžiacej na zachovanie jazyka a tradícií menšín a posilňovanie národnej identity.

Okruhy podporovateľných činností:

A) Vedecké podujatia

B) Vydavateľská činnosť v materinskom jazyku alebo dvojjazyčne

C) Regionálne a lokálne elektronické médiá v materinskom jazyku

D) Zveľaďovanie verejných zbierok národností

E) Kultúrne programy v materinskom jazyku

Zoznam inštitúcií oprávnených uchádzať sa o podporu je pri každom tematickom okruhu rozdielny.

 

5. Inštitúcie udržiavané celoštátnymi menšinovými samosprávami

Cieľom súbehu je podpora fungovania, rozvíjania a zakladania kultúrnych, vzdelávacích a vedeckých inštitúcií založených celoštátnymi samosprávami národných a etnických menšín samostatne, alebo spoločne s inou organizáciou či inštitúciou, resp. prevzatých do vlastnej, alebo čiastočnej údržby.

O podporu sa môžu uchádzať celoštátne menšinové samosprávy.

 

6. Podpora rómskych inštitúcií na rok 2011 - súbeh na pozvanie

 

 Termín podania žiadostí je 27. apríl 2011.

 

Ďalšie informácie s podrobným rozpisom jednotlivých súbehov a prihláškami nájdete na stránke: http://www.wekerle.gov.hu/?kinek=1882&cikkid=661

 

(sprac: zp)

 

Proces prípravy novej ústavy pokračuje

Menšiny predložili svoje návrhy

Tesne pred národným sviatkom bol zverejnený návrh novej ústavy. Predsedovia celoštátnych samospráv národných a etnických menšín spolu s parlamentným ombudsmanom na spoločnej tlačovej konferencii vyjadrili svoje znepokojenie nad predloženým návrhom, ktorý by podľa nich znamenal systematické odbúranie systému ochrany menšín. Zapracovanie svojich požiadaviek do návrhu sa predstavitelia menšín snažili presadiť na viacerých stretnutiach s významnými osobnosťami politického života. Svoje obavy v súvislosti s návrhom novej ústavy spomenuli na prijatí u prezidenta republiky Pála Schmitta, stretli sa s podpredsedom vlády a ministrom verejnej správy a spravodlivosti Tiborom Navracsicsom a rokovali s poverencom pre prípravu nového základného zákona, parlamentným poslancom Józsefom Szájerom.

Združenie celoštátnych menšinových samospráv predložilo konkrétne návrhy na znenie textu novej ústavy, o ktorých 28. marca rokovali J. Szájerom. Národné vyznanie, ktoré je súčasťou preambuly, navrhli doplniť o nasledujúcu vetu: Národnosti a etnické skupiny žijúce v Maďarsku – uznávajúc ich identitu – pokladáme za súčasť maďarského národa. Národnosti a etnické skupiny disponujúce vlastným jazykom a kultúrou počas stáročí obohacovali a aj v súčasnosti obohacujú kultúrne hodnoty našej krajiny. Svoj návrh odôvodnili tým, že ústava platí spolu s Národným vyznaním, preto nie je iba symbolickým gestom, ale má aj právny význam to, aby sa poukazovalo na jazyk a kultúru národností a etnických skupín a na spoločnú históriu. Základné ustanovenia navrhli zmeniť tak, aby sa popri vete, že oficiálnym jazykom je maďarčina, ich súčasťou stalo, že nesmie sa obmedzovať slobodné používanie materinského jazyka národností a etnických skupín. Žiadajú dodať, že Maďarsko okrem ochrany maďarského jazyka a rešpektovania jazykov iných národov zabezpečí podmienky pre zachovanie jazykov domácich národností a etnických skupín. Týmto by sa návrh novej ústavy zosúladil s medzinárodnými záväzkami Maďarska, najmä s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcovou dohodou Rady Európy o ochrane národných menšín. Do časti Sloboda a zodpovednosť predstavitelia menšín navrhli zahrnúť nasledovné znenie: Národnosti a etnické skupiny žijúce v Maďarsku sú štátotvornými činiteľmi, majú právo na inštitucionalizovanú účasť vo verejnom živote, na spoluprácu so štátnymi orgánmi. Individuálne práva národností a etnických skupín a práva, ktoré môžu uplatňovať ako členovia danej komunity, Maďarsko zaručuje a chráni. Národnosti a etnické skupiny majú právo na používanie materinského jazyka, požívanie mena vo vlastnom jazyku, pestovanie svojej kultúry, na pravidelné informovanie v materinskom jazyku vo verejnoprávnych médiách, udržiavanie kontaktov so štátnymi a verejnými inštitúciami, občanmi materských krajín a národmi, ktoré hovoria ich jazykom. Maďarskí štátni občania patriaci k národnostiam a etnickým skupinám majú právo na slobodné vyznávanie k svojej identity. Národnosti a etnické skupiny môžu zakladať miestne, teritoriálne a celoštátne samosprávy. Práva a povinnosti národností a etnických skupín regulujú základné zákony. Práva národných a etnických menšín aj v súčasnosti reguluje niekoľko medzinárodných dohôd a zákonov. Menšiny pokladajú za dôležité tieto základné práva aj zvlášť vymenovať v ústave a regulovať ich dvojtretinovým zákonom. V záujme toho, aby nová ústava jednoznačne obsahovala, že národnosti a etnické skupiny sa nielen podieľajú na práci Národného zhromaždenia, ale majú právo na svoje zastúpenie v parlamente, v časti Štát navrhli nasledujúce znenie: Právo na parlamentné zastúpenie národností a etnických skupín zabezpečí Maďarsko v základnom zákone volebno-právnou výhodou. Inštitúciu ombudsmana základných práv navrhli doplniť o osobitných ombudsmanov pre práva národností a budúcich generácií, ktorí by mali právo vyšetrovať, alebo nariadiť vyšetrovanie nezrovnalostí, o ktorých sa dozvedeli a v záujme ich odstránenia by mohli iniciovať všeobecné alebo individuálne opatrenia. Osobitných ombudsmanov by – spolu s ombudsmanom základných práv – podľa návrhu menšín volil parlament dvojtretinovou väčšinou hlasov na šesť rokov a o svojej činnosti by každoročne referovali parlamentu. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik v tejto súvislosti pre Ľudové noviny uviedol: „Zástupca ombudsmana pre práva národností, čo obsahuje pôvodný návrhu ústavy, by už nezávisel iba od parlamentu, ale aj od svojho nadriadeného. To znamená, že samostatne by sa nemohol obrátiť na verejnosť a nemohol by sám určiť ani to, čo chce skúmať. Nehovoriac o tom, že keď si pomyslíme na príkladný menšinový zákon z roku 1993, teda spred 18 rokov, mnohé silné piliere toho zákona sme už stratili. Prišli sme o samostatný úrad pre národné a etnické menšiny, teraz dokonáva verejná nadácia a patrí sem aj úrad menšinového ombudsmana. Celkovo to vidím tak, že bojujeme za to, čo sme doposiaľ už mali, čo bolo v súčasnej ústave kodifikované.“

V súvislosti s vývinom menšinových práv, ktorý možno očakávať v prípade schválenia súčasného návrhu novej ústavy, vyjadril svoje znepokojenie aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Peter Weiss, ktorý 22. marca navštívil ombudsmana práv národných etnických menšín Ernő Kállaiho.

V čase našej uzávierky pokračuje práca na texte novej ústavy a podľa tlačových správ boli do nej zapracované aj niektoré požiadavky národností.

Alžbeta Račková

(Neoficiálny preklad návrhov na modifikáciu

textu pripravila Alžbeta Račková)

 

Pripravované podujatia

Vedúci oblastných domov o súbehoch

Jedenásta konferencia vedúcich slovenských ľudových pamätných domov sa uskutoční 16. apríla v Šámšonháze. Konferencia, ktorú usporiadajú Verejnoprospešná spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum, Celoštátna slovenská samospráva (CSS), miestna a Slovenská samospráva v Šámšonháze, bude zameraná na súbehy. Stretnutie odborníkov sa začne o 10 hod. spoločnou modlitbou, s evanjelickým farárom Atilom Spišákom. Prítomných pozdravia zástupca štátneho tajomníka ministerstva verejnej správy Csaba Latorcai, predseda CSS Ján Fuzik, starostka obce Gyöngyi Bajnoková Képešová, predseda miestneho slovenského zboru Pavol Bukran a predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ruženka Komjáthiová. S prednáškami vystúpia vedúca Kolégia pre múzeá Národného občianskeho fondu Ibolya Bereczká, riaditeľka Rodného domu a pamätného múzea S. Petőfiho Ilona Kispálová Lucová, vedecký riaditeľ Národopisného skanzenu v Senondreji (Szentendre) Lajos Kemecsi a riaditeľ spoločnosti Legatum Juraj Ando. Po prednáškach si účastníci môžu pozrieť Múzeum slovenskej kuchyne a súkromnú národopisnú zbierku A. Spišáka.

 

Alexandrovi Kormošovi k sedemdesiatinám

Jeden z najvýznamnejších slovenských básnikov v Maďarsku Alexander Kormoš 10. apríla oslávi významné životné jubileum. K sedemdesiatinám mu srdečne blahoželáme a prajeme mu veľa zdravia a tvorivých úspechov.

 

Na dvoch brehoch barikády

Motto:

„…aby ste boli soľou, ktorá sa nesype do oka, ani do rany,

ale ktorou sa solia vybrané jedlá strednej Európy,

je vašou povinnosťou, aj vaším zmyslom.”

(Vladimír Mináč)

 

Nepotrebujeme mosty,

ak nás spoja rieky samy,

ak nás spoja drahé kosti

našich predkov oplakaných.

 

Letí pieseň okrídlená,

nezaviazne v zašlých vinách,

letí pieseň, páru nemá

v podkarpatských domovinách.

 

Nepotrebujeme mosty,

múdry Dunaj všetko zriadi,

buďme hostia našich hostí

na dvoch brehoch barikády.

 

Letí pieseň okrídlená,

nezaviazne v zašlých vinách,

letí pieseň, páru nemá

v podkarpatských domovinách.

 

Topoľ

V prekrásnom pilíšskom údolí

vyrástol bujarý topoľ.

Z vápenných pecí sa kúdolí

na listy sadá mu popol.

 

Raz ho však vyťali, spálili,

vykvitla žeravá ruža;

získali chlebíček spanilý:

bielunké vápno jak duša.

 

V húštinách čistili dúbravy,

pálili krpaté chrastie,

všetko čo zbytočne rastie.

 

Ale ten topoľ keď rúbali,

želajúc väčší kus chleba,

stratili z modrosti neba.

 

3. Eucharistia – stredobod života cirkvi

Tretia sviatosť zo skupiny „sviatostí, ktoré nás uvádzajú do kresťanského života“. Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC) o nej hovorí nasledovné slová: „Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Ostatné sviatosti so svätou Eucharistiou úzko súvisia a sú na ňu zamerané“.

Sviatosť Eucharistie má aj viaceré pomenovania. Názov Eucharistia je odvodený od gréckeho slova eucharistein a tiež od slova eulogein, ktoré pripomínajú židovské dobrorečenia, hlavne pri stolovaní, pričom ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie či posvätenie. Ďalším názvom je Pánova večera, lebo skutočne ide o Večeru, ktorú Pán Ježiš slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi apoštolmi. Názov Lámanie chleba, ktorý sa používal pri židovskom stolovaní, použil sám Ježiš, keď sám vzal chlieb do svojich rúk a rozdával ho, či už ako hovorí Sväté písmo, pri zázraku rozmnoženia chleba, keď nasýtil niekoľkotisícový zástup, alebo keď ho lámal a dával svojim učeníkom pri Poslednej večeri. Pri lámaní chleba spoznávajú vzkrieseného Krista emauzskí učeníci, s ktorými kráča do dedinky Emauzy a s ktorými ostane stolovať. Poznáme ďalej výraz Eucharistické zhromaždenie, pôvod tohto názvu pochádza z toho, že Eucharistia sa slávi v zhromaždení veriacich, uprostred Božieho ľudu. Potom je veľmi zaužívaný výraz Pamiatka, ktorá nám pripomína Pánovo umučenie a zmŕtvychvstanie. Termín Svätá obeta alebo Obeta svätej omše je odvodený z obety, ktorú Kristus vykonal na kríži a slávenie Eucharistie je tak sprítomnením tejto jedinej Kristovej obety na kríži. Veľmi známy je pojem Najsvätejšia sviatosť, ktorým sa väčšinou označujú eucharistické spôsoby uchovávané v bohostánku. Zaujímavý je termín Prijímanie (po latinsky communio, čo znamená spoločenstvo, spojenie), ktorý znamená účasť veriaceho človeka na Eucharistii a tým aj eucharistické spojenie a spoločenstvo s Kristom. Po grécky a vo Východnej cirkvi sa používa výraz sväté veci (od gréckeho slova ta hagia). A napokon známy a bežný výraz svätá omša, lebo počas slávenia svätej omše, alebo obety svätej omše sa vysluhuje Eucharistia. Toľko v skratke o názvoch, ktoré všetky označujú to isté – Eucharistiu ako sviatosť.

„Predobrazy“ Eucharistie v Starom a Novom zákone

Jedna zo známych biblických scén je udalosť, keď kráľ Melchizedech prináša „chlieb a víno“ neznámemu bohu a to jedinému bohu, nevieme však akému. Dodnes sa táto udalosť spomína aj v liturgii cirkvi a meno Melchizedech tiež. Izraeliti prinášali tiež nekvasené chleby, ktoré predkladali ako obetu. Manna na púšti, ktorú zbierajú Izraeliti, keď putujú púšťou po odchode z egyptského zajatia, je tiež predobrazom Eucharistie, manna znamená niečo ako chlieb z neba, ktorým Boh sýtil Izraelitov, aby nepomreli. „Kalich dobrorečenia“ na konci židovskej veľkonočnej hostiny je predobrazom Kristovej krvi. V Novom zákone nájdeme udalosť, keď Kristus zázračne rozmnoží chleby, ktorými nasýti celý niekoľkotisícový zástup. Na svadbe v Káne robí prvý zázrak, keď premieňa vodu na víno.

Kedy bola ustanovená Eucharistia ako sviatosť?

Pri Poslednej večeri, keď Kristus večeral so svojimi učeníkmi pred udalosťami Veľkej noci. Vtedy, ako vieme, Pán Ježiš vzal najprv chlieb, vzdával vďaku lámal ho, a dával svojim učeníkom, hovoriac, vezmite a jedzte z neho všetko, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Potom vzal kalich, dobrorečil a dal svojim učeníkom hovoriac, vezmite a pite z neho všetci... toto robte na moju pamiatku. Teda sám Kristus ustanovil sviatosť konkrétnymi slovami, pričom použil aj konkrétne veci – matériu. Aby teda bola platne vyslúžená Eucharistia, je potrebné zachovať tieto dve veci: formu, čiže slová, ktoré povedal Pán Ježiš a ktoré aj dnes sa vyslovujú pri slávení Eucharistie a potom matériu – chlieb a víno. Ešte bližšie, hroznové víno a pšeničný chlieb.

O tom, že táto sviatosť sa vysluhovala od začiatku vzniku cirkvi, sa dozvieme zo Skutkov apoštolských, kde môžeme čítať: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách... (Sk 2,42n). Vieme, že kresťania boli najprv prenasledovaní za svoju vieru v Ježiša Krista, najmä v Ríme, kde sa kresťanstvo veľmi rýchlo šírilo. A tak slávili Eucharistiu v katakombách, zvyčajne na hrobe niektorého mučeníka. Práve hrob mučeníka slúžil ako oltár. Dodnes sa pri posvätení nového oltára do neho vkladajú ostatky niektorého svätého.

Čo je alebo kto je Eucharistia

Eucharistia je nielen sviatosťou, ktorá udeľuje človekovi milosť, ale je v nej prítomný sám živý Kristus. V tom je základný rozdiel. Všetky ostatné sviatosti sú len pomocou pre človeka v jeho duchovnom živote, kým Eucharistia ako sviatosť nie je len pomocou a duchovným pokrmom, ale je to sám Kristus prítomný uprostred zhromaždeného Božieho ľudu. A tak slávenie obety svätej omše spočíva nie v tom, že sa musím zúčastniť svätej omše, ale v tom, že sa v nej môžem stretnúť so samotným sviatostným Kristom. Kde inde možno stretnúť živého Krista tak blízko, ako v slávení obety svätej omše a v samotnej Eucharistii? Tu treba spomenúť slová Krista, ktoré povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“. Teda Eucharistia je Kristovo telo a Kristova krv. Z predložených darov chleba a vína sa stávajú telo a krv Ježiša Krista. Ale takisto hovorí aj iné slová, aby sme s úctou pristupovali k tejto sviatosti, keď povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv nehodne, ten si je a pije svoje odsúdenie“.

Kto vysluhuje Eucharistiu?

Služobník Ježiša Krista. Pri poslednej večeri Kristus ustanovil nielen Eucharistiu ako sviatosť, ale aj ďalšiu sviatosť – kňazstvo, ktoré priamo s Eucharistiou súvisí.

Kto môže prijať Eucharistiu?

Každý pokrstený človek, ktorý nie je v stave smrteľného hriechu. Preto pred prijatím Eucharistie, ak sa človek nachádza v takomto stave, je potrebné, aby pristúpil najprv k sviatosti zmierenia, aby sa očistil od svojich hriechov. Bežná prax spočíva dnes v tom, že dieťa sa vo veku okolo 8-10 rokov pripraví prvýkrát na prijatie Eucharistie – hovoríme tomu Prvé sväté prijímanie. A potom už môže stále pristupovať k oltáru, aby prijímalo Eucharistiu. Tu vidíme, že Eucharistia je sviatosť, ktorú môžeme prijímať veľakrát v živote. Nie tak ako krst alebo birmovanie, len jeden, jedinýkrát.

Aké sú účinky tejto sviatosti?

Ako duchovný pokrm v nás udržiava a rozmnožuje Božiu milosť a Boží život. Posväcuje nás a dáva nám účasť na Božom živote, už tu na zemi. Veď ak Eucharistia je živý Kristus, pod spôsobmi chleba a vína a Kristus ako Boží syn je svätý, tak aj ja mám prijímaním Eucharistie účasť na svätosti samého Boha. Preto sa aj na Východe, alebo v liturgiách Výhodných cirkví hovorí Sväté svätým. Teda to, čo je sväté, sám Boží syn sa dáva tomu, ktorý je povolaný k svätosti života. A to je povolanie človeka, keď v Starom zákone zaznelo zo strany Boha na jeho adresu: „Buďte svätí, ako ja som svätý“, alebo slovami Ježiša Krista: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“. Ďalším účinkom je jednota s Bohom, s Kristom a medzi sebou navzájom. Ak máme účasť na Eucharistii, ktorá je Kristovým telom, tak všetci máme účasť na tom istom Kristovom tele a vytvárame navzájom jednotu.

Stanislav Brtoš

 

Kedy a kde na slovenské bohoslužby?

V Kostole svätého Jozefa v Budapešti (Námestie M. Horvátha) usporadúvajú slovenské sväté omše každú prvú nedeľu v mesiaci o 10.30 hod. Slovenskú svätú omšu slúži duchovný z III. obvodu Budapešti Atila Kónya.

+

V Kostole Panny Márie v Pilíšskej Čabe, vo Veľkom chráme, slúži slovenské sväté omše každú druhú nedeľu v mesiaci o 9. hodine János Karaffa.

+

V Kostole sv. Antona Paduánskeho v Santove slúži sväté omše každú stredu o 19. hodine (v zimnom období) a každú druhú nedeľu v mesiaci o 10.30 hodine Viktor Kunay.

+

V rímskokatolíckom Kostole Svätého kríža v Mlynkoch každú druhú nedeľu o 18.00 hodine slúži slovenské sväté omše farár z Leányfalu Zoltán Szalay.

+

V zborovej sieni Slovenského evanjelického zboru v Budapešti, na prvom poschodí zadného traktu budovy na Rákócziho triede č. 57, sa konajú slovenské služby Božie každú nedeľu o 10. hodine. Bohoslužby slúži evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová.

+

V evanjelickom kostole v Slovenskom Komlóši každú nedeľu o 8.30 hod. odbavuje slovenské bohoslužby evanjelický farár Atila Spišák.

+

Veriaci v Békešskej Čabe môžu navštevovať slovenské bohoslužby každý pondelok o 8.00 hod. v Jamine (Zoltán Nagy) a každú nedeľu o 8.45 hod. vo Veľkom, resp. v zime v Malom evanjelickom kostole (Pavol Kutej ml.). Večeru Pánovu odbavuje P. Kutej ml. vždy v prvú nedeľu v mesiaci o 8.00 hod. vo Veľkom evanjelickom kostole (v zimných mesiacoch v Malom evanjelickom kostole).

 

Správy z kresťanského sveta

Cirkvi reagujú na dramatickú situáciu v Japonsku

Cirkvi a cirkevné organizácie na celom svete reagujú na dramatickú situáciu v Japonsku. Do krajiny smerujú kondolencie a listy so slovami povzbudenia. Cirkvi zároveň prisľúbili materiálnu a duchovnú pomoc. Generálny tajomník Svetovej rady cirkví reverend Olav Fykse Tveit vyzval veriacich na celom svete k modlitbám a solidárnej pomoci trpiacim v Japonsku. "Vyjadrujeme naše najhlbšie sympatie a modlíime sa za všetky obete, za ich rodiny a za všetkých, ktorí teraz žijú v strachu z ďalších nešťastí. Modlíme sa za tých, ktorí stratili svojich blízkych. Prosíme všetkých, ktorí chcú pomôcť akýmkoľvek spôsobom, aby tak urobili cestou aliancie ACT, ktorá má zastúpenia v mnohých krajinách sveta."

Listy adresované cirkvám do Japonska

Svetový luteránsky zväz taktiež reagoval na katastrofu v Japonsku. Generálny tajomník Paul Martin napísal listy trom vedúcim predstaviteľom luteránskych cirkví v Japonsku. Ubezpečuje v nich veriacich, že luteránske spoločenstvo na celom svete myslí na nich, na ich cirkví, pastorov a cirkevných pracovníkov a modlí sa, aby vedeli potešovať a organizovať pomoc v tomto ťažkom období. P. Martin zároveň dodal, že aj Svetový luteránsky zväz je pripravený podporiť humanitárnou a diakonickou pomocou ľudí v postihnutých oblastiach.

Misionári Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike sa vrátia do Egypta

Šiesti misionári Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike (ELCA), ktorí boli evakuovaní 1. februára 2011 z egyptskej Káhiry v čase najväčších nepokojov, sa vrátia späť do krajiny. Rozhodli o tom predstavitelia cirkvi, ktorí boli v uplynulom týždni na návšteve v Káhire. Reverend Robert Smith, koordinátor amerických evanjelických misionárov pre Stredný východ povedal: „Po stretnutí s cirkevnými predstaviteľmi, ktorí s nami v Káhire spolupracujú, sme rozhodli, že sa naši misionári vrátia do krajiny a budú pokračovať v službe.“ Pripomeňme, že medzi evakuovanými misionármi bol syn bývalého farára Evanjelického medzinárodného zboru pre anglicky hovoriacich v Bratislave Paul Schick s manželkou.

Zdroj: Ekuména vo svete 11-2011

 

Zvonári - súčasť nehmotného dedičstva

Zvony slúžia vo viacerých kultúrach sveta ako najstaršie hudobné a súčasne aj obradné nástroje, ktorých rozšírenie v Európe priamo súviselo so šírením kresťanstva. Ako osobitný fenomén kultúry sa stali súčasťou, „zvukovým sprievodcom“ aj nášho každodenného života. Patria k duchovnému a kultúrnemu dedičstvu každého národa, oznamujúce od vekov tiež čas, príchod vzácnych hostí i ohlasujúce nebezpečenstvo, požiar, povodeň, zaháňajúce búrky, víchrice.

Osem slovenských múzeí nedávno podporilo projekt známeho kampanológa Juraja Gembického k vyhláseniu tradičného ručného zvonenia a funkcie zvonárov ako slovenského nehmotného národného dedičstva. Podľa odborného radcu na úseku ochrany pamiatkového fondu na Krajskom pamiatkovom úrade v Košiciach tradičné zvonárstvo sa podľa jeho slov nachádza vo veľkom a radikálnom ohrození. Súvisí to s elektrifikáciou historických zvonov a odstraňovaním pôvodných zvonových hláv, sŕdc a iného príslušenstva zvonov, ale aj s prelievaním, zanedbávaním či krádežami zvonov a vymieraním zvonárov. Ideálne a najšetrnejšie voči zvonu podľa odborníka je jednoznačne ručné zvonenie zabezpečené skúseným zvonárom, ktoré umožňuje citlivo prispôsobovať kyv zvonu pri zvonení, dosiahnuť optimálne vyznenie zvuku, včas rozpoznať možnú závadu a zabrániť prípadným vážnejším škodám v budúcnosti.

Sprac.: br