Čabianska škola dostane novú tvár

V rámci rodinnej, ale dôstojnej slávnosti predstavili pred nedávnom verejnosti projekt, po ukončení ktorého sa zovňajšok čabianskej slovenskej školy dostane do súladu s vysokou úrovňou výchovno-vzdelávacej práce, ktorá prebieha v tejto inštitúcii.

Dňa 13. apríla sa v budove Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe zišli všetci tí, ktorí majú niečo do činenia so slovenským školstvom na Dolnej zemi a v Maďarsku. Prišli, aby sa spolu tešili z toho, že inštitúcia v ďalšej etape rekonštrukcie budovy v rámci projektu Moderné poslanie národnostnej inštitúcie – obnova infraštruktúry a obsahu békeščabianskej slovenskej školy v znamení zachovania konkurenčnej schopnosti a rovnosti šancí nadobudne modernú tvár. Békešskú Čabu na slávnostnom otvorení projektu zastupoval primátor Gyula Vantara, vládu vedúci národnostného oddelenia ministerstva národných zdrojov Štefan Kraslán a našu materskú krajinu generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Našu slovenskú komunitu reprezentoval predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, členovia Výchovno-vzdelávacieho výboru, ale prišli aj riaditeľky slovenských škôl z Békešskej župy, zástupcovia slovenských samospráv, organizácií a inštitúcií mesta a župy.

Úloha hostiteľky pripadla riaditeľke inštitúcie Edite Pečeňovej, ktorá po privítaní hostí predstavila školu. Vo svojom prejave poukázala na fakt, že vďaka kreativite pedagogického zboru sa škola počas 60 rokov svojej existencie podieľala na zrode vyše 70 učebníc. Z tejto inštitúcie vyšla iniciatíva založenia metodického strediska pre materské školy, jediného slovenského metodického časopisu vychádzajúceho za hranicami Slovenska Slovenčinára a programu starostlivosti o talentované deti. Počet detí v škole v poslednom desaťročí vzrástol o 100 a 70 percent absolventov základnej školy pokračuje v štúdiu na gymnáziách. O výsledkoch na poli osvojovania si slovenského jazyka svedčí, že v posledných dvoch rokoch sa rozhodlo študovať na niektorej slovenskej univerzite sedem maturantov, pričom žiaci dosahujú nadpriemerné výsledky aj na meraní kompetencií. E. Pečeňová vyzdvihla, že škola si aj po zmene prevádzkovateľa zachovala dobré vzťahy s mestom a dôležité zázemie pre ňu znamenajú slovenské organizácie, inštitúcie v meste a ostatné školy na Dolnej zemi. Jej slová podložil aj krátky program v podaní žiakov Kataríny Spišjakovej, Klaudie Bankovej a Nataela Bukrana, ktorí prečítali rozprávku o počínaní malých ľudí. Potom pomocou fotomontáže na premietacom plátne ožili všedné a sviatočné dni v škole, v ktorej môžu deti stráviť roky od škôlkarského veku do dospelosti v tolerantnom a láskyplnom ovzduší.

Predseda CSS Ján Fuzik v mene prevádzkovateľa inštitúcie a zvýhodnenej organizácie projektu vyjadril presvedčenie, že vďaka podpore ministerstva sa škola odeje do nového šatu a bude môcť ešte efektívnejšie slúžiť nielen dolnozemským Slovákom, ale všetkým Slovákom v Maďarsku. Pripomenul, že v prvej etape rekonštrukcie došlo k výmene elektrického vedenia a k vybudovaniu počítačovej siete. Vonkajšia rekonštrukcia je ďalším míľnikom, ktorý príťažlivej práci prebiehajúcej v škole dodá aj atraktívny zovňajšok, vďaka čomu ešte úspešnejšie bude môcť slúžiť naša najvýznamnejšia školská inštitúcia na Dolnej zemi.

O ceste, ktorá vedie k obnoveniu školskej budovy, hovoril manažér projektu István Borbola. V rámci Nového Széchenyiho plánu zo zdrojov Európskej únie a ministerstva bola poskytnutá na realizáciu projektu podpora vo výške takmer 100 miliónov forintov, pričom CSS prispela sumou 11 miliónov Ft. Približne 90 miliónov Ft venujú na rozvoj školskej budovy, 10,5 milióna na nákup prostriedkov a 11 miliónov na prípravu projektovej dokumentácie a zabezpečenie právneho zázemia projektu. Dôležitou súčasťou prác je izolácia, od ktorej sa očakáva zníženie prevádzkových nákladov, a vytvorenie bezbariérového prístupu. Doplní sa nábytok a zariadenie škôlky a internátu, vybuduje sa jazykové laboratórium pre 24 osôb a miestnosť, kde bude prebiehať rozvíjanie schopností detí. Predstavenie projektu sa skončilo obchôdzkou pod vedením architekta Imreho Darabosa, ktorý pripravil projekty obnovy školy.

A. Račková

Dom remesiel v Slovenskom Komlóši

Vzťah ku koreňom sa volá identita

„Spomoci Boží wistawil tento dum Boros Márton Roku Páne 1902“ – stojí na hrade bohatého sedliackeho domu v Slovenskom Komlóši, v ktorom začiatkom apríla otvorili Dom remesiel. Stojí tesne vedľa evanjelickej cirkevnej materskej školy a vlastní ho miestny evanjelický cirkevný zbor. Ako prízvukoval pri príležitosti slávnostného otvorenia domu zborový farár Atila Spišák, nebude ďalším múzeom, veď v meste existuje niekoľko bohatých národopisných zbierok, ale priestorom, kde sa deti, ale aj dospelí môžu aktívne stretávať s remeslami minulosti. Z múrov a zo zariadenia sála duch minulosti, pamiatka na usilovných predkov, ktorí v tomto dome dokázali vyhotoviť všetko, čo potrebovala jedna rodina. O tom, že obyvatelia mesta dom už teraz pokladajú za svoj, svedčí, že napriek studenému počasiu prišli mnohí, aby spolu s organizátormi slávnostne uviedli do života Dom remesiel. Už v prvý deň sa tu vystriedalo niekoľko skupín zo škôlok a škôl. Deti si vyskúšali tkanie, prípravu ozdobných predmetov z textílií a farebných koráľov, prácu s hlinou a ďalšie remeslá.

Predtým sa však, ako sa patrí, uskutočnilo slávnostné otvorenie domu, na ktoré prišla primátorka Rita Garayová spolu s členmi mestského zastupiteľstva a vedúcimi inštitúcií mesta. Slovákov reprezentovali zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) František Zelman, predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Zuzana Lauková, ktorá je zároveň riaditeľkou miestnej slovenskej školy a predsedníčkou slovenskej samosprávy, a riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová. Prítomní boli, samozrejme, aj členovia Organizácie komlóšskych Slovákov a nový dom si prišli pozrieť aj vedúci evanjelických inštitúcií a farári z okolia. Hostiteľkami podujatia boli predsedníčka presbyterského zboru Alžbeta Boborová Tušková a vedúca škôlky Eva Moťovská. Vedúca miestneho združenia ľudového umenia Katarína Stirbiczová Dankóová zaviedla prítomných do tajov, ktoré skrýva v sebe nový dom. Terajšiu podobu dostal vďaka usilovnosti dobrovoľníkov a veľkodušnosti obyvateľov mesta, ktorí darovali a zapožičali predmety na jeho zariadenie.

Symbolické bolo, že ako prví obsadili objekt škôlkári, ktorí sa na slávnostné odovzdanie pripravili riekankami a tancami. Po nich, ako inak, vystúpili príslušníci staršej generácie: kyticu slovenských ľudových piesní zaspieval Ľudový spevácky zbor Rozmarín s citarovým sprievodom Michala Lócziho.

Po kultúrnom programe inštitúciu vypravil na cestu a pozval hostí na prehliadku domu farár Atila Spišák. Deti spolu s dospelými doslova „obsadili“ dom remesiel. Okrem hlavnej budovy bolo živo aj v „krížnom stavení“, kde predvádzali svoje remeslo košikári a kde vďaka mestu bola zariadená aj kompletná kováčska dielňa. V priebehu dňa sa tu vystriedalo niekoľko skupín detí, ale aj dospelých návštevníkov. Organizátori pripravili pre nich ochutnávku tradičných komlóšskych jedál. Okrem už dobre známych špecialít, akými sú kvasienky (parené buchty) a špricky (vysmážané odpaľované cesto), bola tento krát aj varená kukurica s makom, herovke (fánky) a na rajnici ohriate tvarohové haluške (rezance). Súčasťou bohatého programu dňa bola aj výstava kobercov majstra ľudovej umeleckej výroby Zoltána Šávolta. Ako sme sa dozvedeli od A. Spišáka, prevádzkovatelia domu okrem detských skupín zo Slovenského Komlóša a jeho okolia sú pripravení prijímať záujemcov o osvojenie, alebo aspoň vyskúšanie remesiel, aj zo vzdialenejších kútov Maďarska.

A. Račková

Nová učebná pomôcka na osvojenie slovenského jazyka

Drobčekova slovenčina prichádza na cédečku

V Základnej škole v Mlynkoch sa začiatkom apríla uskutočnila prezentácia nového náučného CD s názvom Drobčekova slovenčina (Manó szlovák). Cieľom CD je, aby osvojenie si slovenského jazyka pre 7- až 12-ročné deti nebolo ťarchou, ale radšej zaujímavou hrou a zábavou. Učebnú pomôcku predstavila jej autorka Marta Demjénová.

Program sa skladá z ôsmich tematických okruhov, pričom každý má päť podtém. Je naozaj interaktívny, teda pri riešení 200 úloh je potrebný stály kontakt. Zvukové záznamy nahrali s deťmi na Slovensku, v Partizánskom, a pri každej téme sa nachádza jedna slovenská pieseň z Maďarska, ktorú spievajú Laura a Vanessa Glückové z Mlynkov. Texty piesní sú viditeľné na obrazovke, aby ich deti mohli spievať ako karaoke. Okrem toho je možnosť skontrolovať vykonanú úlohu a jedno cédečko môžu použiť aj viacerí. Súčasťou materiálu je aj slovensko-maďarský a maďarsko-slovenský slovník s 500 slovami, tiež so zvukovým záznamom.

M. Demjénová odporúča CD hlavne žiakom nižších ročníkov základných škôl, začiatočníkom a takým učiteľom, ktorí v záujme zvýšenia účinnosti a zaujímavosti svojej práce popri tradičných metódach by radi spestrili hodiny použitím tejto multimediálnej pomôcky.

Podobné CD vyšlo pred vyše desiatimi rokmi v angličtine, nemčine a nedávno chorvátčine. Vydavateľstvo Profi-Média, ktoré je iniciátorom a realizátorom týchto náučných pomôcok, zároveň pripravilo aj zábavné učenie pre deti predškolského veku pod touto ochrannou známkou. To znamená, že výrobky Manó sú známe vo veľkej väčšine škôl nielen angličtinárom, ale aj učiteľom iných predmetov. Hoci tento program ešte nie je zaznamenaný na zozname odporúčanej literatúry pre vyučovanie, podľa nás táto forma je naozaj vhodná pre cieľovú skupinu, lebo dokáže v deťoch prebudiť záujem o dané učivo, v našom prípade o jazyk.

Na prezentácii cédečka, ktorého vydanie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa zúčastnili učiteľky z niektorých pilíšskych obcí, z Novohradu, z budapeštianskej slovenskej školy, predstaviteľky úradu CSS a Vydavateľstva učebníc. Podľa niektorých náučné CD by bolo možné využiť aj pomocou interaktívnych tabúľ, ktoré dostali naše školy v predošlých rokoch.

(ef)

Poľnohospodárska výstava v Malom Kereši

Posledný marcový víkend sa v Malom Kereši uskutočnila poľnohospodárska výstava, na ktorej ponúkali legendárne domáce záviny Alžbety Kecskésovej a Márie Szabovej. Takmer tisíc kusov jablkových, makových, tvarohových, kapustových a višňových malokerešských rejtešov rýchlo zmizlo z tácok. Na pódiu medzitým prebiehal slovenský folklórny program. Vystúpili detské tanečné skupiny oboch miestnych základných škôl a búrlivý potlesk sprevádzal vystúpenie Ľudového tanečného súboru Dúha. S veľkým úspechom sa predstavili aj členky Slovenského ľudového speváckeho zboru a citarovej kapely. Diváci spolu s nimi spievali slovenské ľudové piesne.

(Zuzana Bodová - zp)

Späť do rodnej obce

Mária Hajtmanová Zanová

V každom kolektíve existujú také osobnosti, ktoré aj keď nezastávajú žiadnu funkciu, sú prirodzené autority. Takou je aj Mária Hajtmanová, rodená Zanová, ktorá po dvadsaťsedemročnom živote v Čechách sa vrátila do rodného Veľkého Bánhedeša. Vyše dvadsať rokov stála na čele miestneho slovenského kolektívu a napriek zdravotným ťažkostiam je dodnes aktívna a plná pozitívnej energie.

- Pochádzam z bánhedešskej slovenskej rodiny, medzi mojimi predkami sú aj Komlóšania a prastarý otec Zana bol zase Maďar z Orošházy, ktorý sa však medzi bánhedešskými Slovákmi naučil po slovensky. V rodine sme boli tri sestry, ja som bola najmladšia... Ako som sa dostala do Čiech? Ako sedemnásťročná som bola družičkou na svadbe sesternice v Nededi, kde, podobne ako vo Vlčanoch, dodnes žije veľa presídlených Bánhedešanov. Tu sa objavil aj syn otcovho kamaráta Janko Hajtmanov a padli sme si do oka. Ja som sa naňho nepamätala z Bánhedeša, totiž my sme bývali s rodinou niekoľko rokov vo Fürjesi pri Békešskej Čabe, aj prvé tri triedy som tam chodila do sálašskej školy... Manžel ako vojak slúžil v Čechách, tam sme sa vybrali spolu pozrieť, ako sa tam žije a tam sme sa aj zobrali. Usadili sme sa v Nejdeku, v blízkosti Karlových Varov. Čeština mi nerobila problémy, veď slovenčina je mojím materinským jazykom a aj v bánhedešskej škole sme sa učili po slovensky. Ja som sa zamestnala v česárni a neskôr v zdravotníctve a po ôsmich rokoch sa nám narodil syn. Pekne sme si vytvorili život, po niekoľkých rokoch sme si kúpili poschodový dom, manžel pracoval v uránovej bani, dobre zarábal, bol to poriadny človek. Avšak keď som videla, ako to vplýva na jeho zdravie, povedala som mu: „Tatinko, a dosť, toto je ni zdravo...“ Neskôr, keď vážne ochorel, často som mu dávala zo svojej krvi.

- Prečo ste sa vrátili domov, do Veľkého Bánhedeša?

- Keď manžel zomrel, syn mal sedemnásť. Keď skončil gymnázium spýtal sa ma: „Mamko, čo keby sme išli do Maďarska bývať? Ty si sa tam narodila, ocko sa tam narodil, ja tam mám veľa kamarátov a mne sa tam páči...“ Pristala som, bolo to v roku 1985. Moja mama ešte žila, dali sme do poriadku jej dom. Ja som sa zamestnala v miestnej mliekarni, kde vyrábali známe tyčinky Túró Rudi, aj údený syr parenicu. Neskôr som pracovala v miestnych kúpeľoch. Ešte v Čechách som absolvovala pedikérsky kurz a trošku sa vyznám aj v masírovaní. Pritom 10-15 rokov som pravidelne varila na dedinských svadbách. Syn dnes žije v Orošháze, ako policajt už je na dôchodku, pritom mal možnosť využiť znalosť viacerých jazykov.

- Ako ste sa zapojili do slovenského diania?

- Keď sme sa vrátili domov, vedúcou miestneho Slovenského klubu bola učiteľka slovenčiny, pôvodom Pitvarošanka Alžbeta Stanková, od nej som prevzala štafetu. V rámci tohto kolektívu sme mali spevácky zbor, ale predviedli sme aj divadelné scénky, napríklad Drotára. Prišli sa naň pozrieť aj z iných obcí, napríklad z neďalekého Slovenského Komlóša. Chodili sme na výlety po Maďarsku, ale aj do Čiech. Ako ľudové speváčky sme vystupovali aj mimo Bánhedešu. Spomínam si napríklad na nebohú andiku tetu Zanovú, ktorá bola známa v celom okolí a bola aktívnou Slovenkou... Ja som sa na čele kolektívu, kde som pracovala vyše dvadsať rokov, vždy pridržiavala toho, aby sme boli voči sebe milí a aby podľa možnosti vládlo medzi nami porozumenie a mier. Mala som a dodnes mám s ľuďmi bezprostredný vzťah.

Pani Hajtmanová, alebo ako ju volajú v rodnej obci a na okolí Maňa, sa nám zverila, že nikdy nič neoľutovala vo svojom pestrom, nekaždodennom živote. Dodnes sa napriek vážnym zdravotným problémom snaží angažovať v spoločenskom živote bánhedešských Slovákov. Možno sa s ňou stretnúť na rôznych kultúrnych akciách, resp. na aktivitách Spolku pre zachovávanie miestnych tradícií vo Veľkom Bánhedeši, ktorý pokračuje v pestovaní slovenskej kultúry v šľapajach niekdajšieho Slovenského klubu.

CSL

Dolnozemský jarmok v Bratislave

S cieľom dohodnúť spoluprácu na realizácii štvrtého Dolnozemského jarmoku sa v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) stretli predstavitelia Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska.

Dolnozemský jarmok sa prvýkrát konal v roku 2008 v Békešskej Čabe, keď jeho ideová tvorkyňa Anna Ištvánová zoskupila početných účastníkov z Maďarska, Rumunska a Srbska s cieľom predstaviť väčšinovému obyvateľstvu mesta kultúrne tradície, najmä gastronómiu, staré remeslá a duchovnú kultúru dolnozemských Slovákov. Šlo o spoločný projekt Slovákov z týchto troch krajín a ústrednou myšlienkou bolo sťahovať sa každoročne do iného štátu. Druhý ročník jarmoku sa konal v roku 2009 v Báčskom Petrovci, v rámci Slovenských národných slávností a tretí v rumunskom Nadlaku.

Myšlienku uzavrieť prvý cyklus jarmoku v Bratislave podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s novým predsedom Milanom Vetrákom. Prvá prípravná schôdza sa uskutočnila 11. apríla v ÚSŽZ. Účastníci stretnutia sa dohodli, že ústredným organizátorom akcie bude ÚSŽZ a spoluorganizátormi partnerské inštitúcie z Rumunska, Srbska a Maďarska, ktoré sa aj doteraz podieľali na organizácii tohto podujatia. Čabiansku organizáciu Slovákov na schôdzi zastupovala riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová, ktorá bude aj hlavnou koordinátorkou pre tri krajiny. Za Demokratický zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku sa rokovania zúčastnil Pavel Hlásnik, Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny zo Srbska Vladimír Valentík a Ladislav Čáni a Ústav kultúry vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská.

Predseda ÚSŽZ Milan Vetrák, jeho spolupracovníci, ako aj predstavitelia dolnozemských inštitúcií sa zhodli v tom, že kultúru dolnozemských Slovákov je potrebné predstaviť najmä tým, ktorí o nej vedia veľmi málo alebo ju vôbec nepoznajú.

Dolnozemský jarmok by sa mal konať 5. júla 2011, na Deň sv. Cyrila a Metoda, a mal by byť hlavným sprievodným podujatím osláv štátneho sviatku.

Spracovala: br

Šámšonház

Konferencia o slovenských národopisných zbierkach v Maďarsku

Nezisková verejnoprospešná s. r. o. Legatum, Celoštátna slovenská samospráva (CSS), slovenský volený zbor v Šámšonháze a tamojšia obecná samospráva usporiadali 16. apríla XI. Celoštátnu konferenciu vedúcich slovenských pamätných ľudových domov. Veľký záujem o podujatie usporiadané v miestnom Obecnom dome na Rákócziho ulici dokazuje sedemdesiat účastníkov z deviatich žúp a fakt, že zastúpená bola približne polovica z 57 slovenských národopisných domov v Maďarsku.

Konferenciu otvoril a moderoval riaditeľ spoločnosti Legatum Juraj Ando. V otváracom bloku sa prítomným prihovoril evanjelický farár Atila Spišák, ktorý po spoločnej modlitbe a Otčenáši požehnal prítomných. Potom nasledovalo vystúpenie miestnych detí, ktoré pod taktovkou starostky obce Gyöngyi Bajnokovej Képešovej predniesli krátky hudobný program.

Referentka Oddelenia stykov s materskými krajinami Odboru národnostných vzťahov ministerstva verejnej správy a spravodlivosti Zsófia Égerová vo svojom príhovore zdôraznila, že pre maďarskú vládu je dôležité zachovanie pestrofarebnosti, ktorá charakterizuje štát už od jeho založenia. Preto je potrebný aj kvalitný systém národnostných inštitúcií. Zvlášť upozornila na nedávno vzniknutú Správu fondov Sándora Wekerleho a jeho webovú stránku, na ktorej je možné nájsť aktuálne súbehy. Ich cieľom je napomáhanie fungovania týchto inštitúcií, ako aj finančne podporovať činnosti slúžiace zachovaniu identity, materinského jazyka, tradícií, nehmotných a hmotných pamiatok národných a etnických menšín.

V mene CSS sa prítomným prihovoril zástupca predsedu František Zelman. Po tlmočení pozdravu predsedu CSS Jána Fuzika vyzdvihol význam pamätných ľudových domov, ktoré sú rovnako vzácne ako samotný jazyk, piesne, či tance národnosti - sú výrazom jej identity. Vyjadril svoju hrdosť, že prvý takýto pamätný dom vznikol práve v jeho rodisku, v Slovenskom Komlóši.

V mene obce prívetivými slovami privítala účastníkov konferencie starostka Gy. Bajnoková Képešová a v mene Slovenskej samosprávy Novohradskej župy predseda jej Finančno-kontrolného výboru Ondrej Agárdi.

Naposledy, ale nie v poslednom rade, sa prihovoril hosťom predseda Slovenskej samosprávy v Šámšonháze Pavol Bukrán, ktorý vyrozprával svoj zážitok z detstva. Ako malý chlapec žil v presvedčení, že všetkým deťom sa mamičky doma prihovárajú po slovensky, ale napr. na jarmoku sa už hovorí po maďarsky. Mal približne tri roky, keď s prekvapením zistil, že nie všade je tomu tak. Vtedy si uvedomil, že je Slovák. Vyjadril svoje presvedčenie, že či už má niekto tri roky, alebo šesťdesiattri, skôr či neskôr si všetci uvedomia svoj pôvod.

Na záver privítacieho bloku P. Bukrán a miestni folkloristi s husľovým a čelovým sprievodom zaspievali najprv „regrútsku oplakávanku“, po nej „čúvanku“, následne „banovačku“ a na záver „ešte väčšiu banovačku“, ako ich nazval predseda miestneho slovenského zboru, ktorý sa veľkou mierou pričinil o veselú náladu prítomných.

Odborná časť konferencie sa začala prednáškou vedúcej Muzeálneho kolégia Národného kultúrneho fondu (NKA) a zástupkyne generálneho riaditeľa Národopisného skanzenu v Senondreji Dr. Ibolyi Bereczkej. V prednáške Zdroje a možnosti - súbehy Muzeálneho kolégia Národného kultúrneho fondu predstavila jeho štruktúru, fungovanie, prezradila zaujímavé údaje o udelených podporách z predošlých rokov a poskytla užitočné rady tým, ktorí sa chcú uchádzať o podporu. Ako povedala, cieľom NKA je vytvorenie, zachovanie a šírenie národných a univerzálnych hodnôt doma a v zahraničí, medzi ktoré patria aj národnostné pamätné domy. V Maďarsku majú najväčšie zastúpenie popri nemeckých práve slovenské. Zdôraznila, že NKA poskytuje podporu, a nie kompletné financovanie projektov, takže je potrebné, aby uchádzači disponovali aj vlastnými zdrojmi na uskutočnenie daného podujatia. Zároveň podotkla, že ide výlučne o podporu konkrétnych programov a nie na opravu strechy a podobných technických záležitostí – tie patria skôr do kompetencie Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum. Dr. I. Bereczká prezradila, že tohto roku má NKA k dispozícii ešte 230 miliónov forintov na podporu programov a upozornila na webovú stránku http://www2.nka.hu, na ktorej sú okrem ďalších informácií dostupné aj aktuálne súbehy NKA.

Prvá prestávka konferencie bola načasovaná po tejto prednáške. Po nej nasledovalo milé intermezzo, keď členka miestnej slovenskej samosprávy Annamária Matušová zarecitovala báseň v obecenstve prítomného Juraja Dolnozemského s názvom Šámšonház. Z vďaky starostka odovzdala básnikovi darček.

S ďalšou prednáškou nazvanou Od predstavy k vyúčtovaniu vystúpila riaditeľka Petőfiho rodného domu a pamätného múzea v Malom Kereši Dr. Ilona Lucaová Kispálová. Aj ona poskytla účastníkom konferencie množstvo dobrých rád, ako sa úspešne uchádzať o podporu a realizovať podporovanú akciu. Zvlášť sa zamerala na administratívne úlohy a upozornila na potrebu dôsledne dokumentovať každý jeden krok, podrobne pripraviť rozpočet, pozbierať všetky potrebné prílohy a pod. Hlavný dôraz kládala na dôslednú dokumentáciu. Ako dodala, najčastejšie sa stáva, že žiadateľ uspeje, ale dostane nižšiu podporu ako žiadal. Preto navrhla už pri plánovaní myslieť na položky, ktoré sa budú môcť v prípade potreby anulovať bez ujmy na kultúrnej hodnote podujatia.

Prednáška odborného riaditeľa Národopisného skanzenu v Senondreji Dr. Lajosa Kemecsiho bola zameraná na praktické uskutočnenie národopisných a miestno-historických výstav. Hneď na úvod upozornil na rôzne aspekty, ktoré treba mať na zreteli pri plánovaní projektu. Napr. či sa na sprostredkovanie danej témy hodí výstava, alebo iný spôsob prezentácie; ak výstava, či má byť stála, alebo dočasná; či bude možné zabezpečiť jej prevádzkovanie a udržiavanie; či bude o ňu záujem zo strany verejnosti. Za ideálny pritom označil ročný plán - tento čas považuje za potrebný na vykonanie kvalitných príprav. Za dôležitý označil aj výber budovy, v prípade pamätných ľudových domov aj usporiadanie záhrady, aby už prostredím vyčnievali z moderného okolia. Odznelo množstvo ďalších osožných rád ohľadom zháňania exponátov a ich zužitkovania v národopisných zbierkach. Vyzdvihol pozitívny prínos interaktivity výstavy - napr. sprístupnenie „nadbytočných“ predmetov pre návštevníkov na vyskúšanie. Prítomní vedúci a pracovníci oblastných domov sa obohatili o množstvo osožných podnetov a informácií.

Prednáškový blok uzavrel riaditeľ spoločnosti Legatum J. Ando prednáškou Úlohy obchodnej spoločnosti Legatum v roku 2011. Na úvod odovzdal figuríny prítomným zástupcom národopisných domov v Šámšonháze, Číve a Mlynkoch, ktorí ich budú môcť využiť na prezentovanie miestnych krojov. Vzápätí informoval, že finančnú podporu tohto roku dostali, resp. dostanú obce Tardoš, Išaseg, Veňarec a kvôli škodám spôsobeným povrchovou vodou aj jedna obec v Békešskej župe. Po päťtisíc kusov leporela vyrobia tohto roku obciam Šárišáp, Orosláň a Baňačka, v ktorej bude Legatum investovať aj do javiska. Pripomenul, že spoločnosť už druhý rok vydáva Ľudové noviny a vyjadril snahu vydávať ich ako moderné médium vyhovujúce kritériám 21. storočia. Svoj príhovor uzavrel krátkym kvízom, v ktorom odzneli otázky týkajúce sa prezentovaných prednášok. Prvá správna odpoveď na jednotlivé otázky bola ohodnotená tričkom s logom Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum.

Blok prednášok sa tým uzavrel a účastníci konferencie mali možnosť využiť hodinovú prestávku na prehliadku Múzea slovenskej kuchyne a súkromnej národopisnej zbierky A. Spišáka. Organizátori za tento čas preskupili nábytok v konferenčnej sále. Po prestávke v nej čakali hostí prestreté stoly. Po obede sa účastníci konferencie voľne porozprávali a po skupinkách opúšťali Šámšonházu obohatení o množstvo užitočných informácií.

(zp)

Mestské dni v Malom Kereši

Opäť budú rozvoniavať záviny

Mestské dni v Malom Kereši sa tohto roku budú konať v dňoch 21. a 22. mája. Záujemcovia si budú môcť vybrať zo širokej palety programov rôznych speváckych zborov, tanečných a hudobných skupín. Na druhý deň veľkolepého podujatia miestna slovenská samospráva a Organizácia Slovákov v Malom Kereši opäť usporiadajú súťaž v pečení „rejtešov“ – Celoštátny závinový festival. Usporiadatelia na túto populárnu akciu pozývajú ľudové spevácke zbory a dvoj- a trojčlenné družstvá šikovných žien zo Slovákmi obývaných osád. Vzhľadom na náročnosť príprav na závinový festival sa súťažné družstvá majú čím skôr prihlásiť u predsedníčky miestnej slovenskej samosprávy Zuzany Gmoserovej ( Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. alebo faxové číslo: 06 – 78 311 766)

Foto: E. Fábiánová

Slovenský metodický deň v Materskej škole na Orechovej ulici v Slovenskom Komlóši

Slovenské pedagogické metodické centrum už dlhé roky organizuje metodické dni pre učiteľky materských škôl. Učiteľky sa stretávajú dvakrát ročne: na jar a na jeseň. Tieto stretnutia sú veľmi užitočné, lebo dávajú možnosť účastníkom navzájom lepšie spoznať svoju prácu, naučiť sa nové metódy a stráviť spolu jeden príjemný deň.

V utorok 12. apríla sa v Materskej škole na Orechovej ulici v Slovenskom Komlóši stretlo 47 učiteliek z Békešskej župy, Luciny, Dabaša-Šáre a Budapešti. Témou metodického dňa bolo využitie ľudových hier a zvykov v materskej škole. Po príchode a registrácii privítala hostí riaditeľka Slovenského pedagogického metodického centra Mária Czégényová a vedúca materskej školy Katarína Paulíková Moravská. Koordinátorky aktivity Alžbeta Dénešová a Anna Szilvásiová s deťmi skupiny Lienka predviedli starodávne ľudové hry a jednoduchšie tance. Po programe škôlkarov riaditeľka miestnej Slovenskej základnej školy a materskej školy Zuzana Lauková predstavila mandolínovú skupinu Tremolo, ktorá svojimi populárnymi slovenskými ľudovými piesňami zabavila dospelých a deti. Po krátkej prestávke pokračoval program burzou nápadov. Podnikateľ Ján Horváth uviedol hostí do tajomstva pletenia košíkov. Nakoniec tohto programu sa zrodili krásne kompozície šikovných učiteliek. Po burze nápadov navštívili účastníci Oblastný dom, kde ich sprevádzala Zuzana Venerčanová. V tomto múzeu si hostia mohli pripomenúť život svojich predkov, videli expozície nábytku a predmetov dennej potreby. Deň sa skončil obedom v reštaurácii Penzión.

Metodický deň bol veľmi užitočný, hostia hovorili uznanlivo o všetkých činnostiach. Všetci boli spokojní a domov odchádzali s úsmevom na perách.

Katarína Paulíková Moravská, vedúca materskej školy

Zuzana Šutová, vedúca pracovnej skupiny slovenčinárok

Čo pre teba znamená byť Slovákom?

Mladí o svojej identite

Čo pre teba znamená byť Slovákom v Maďarsku? – spýtali sme sa po jednom informatívnom zasadnutí Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) niektorých aktivistov tohto zoskupenia.

Juraj Ráďanský, Sarvaš – Budapešť:

- Slovenské povedomie som nadobudol po dlhých rokoch. Doma sme nehovorili po slovensky, prvé slovenské slová som sa naučil v sarvašskej slovenskej základnej škole. Myslím si, že napriek tomu sa môžem hrdo hlásiť za Slováka, veď som si osvojil jazyk mojich predkov na slušnej úrovni a napriek občasným kritickým poznámkam sa necítim byť „umelým Slovákom”. Pre mňa je najdôležitejšie, aby som aj ako mladý príslušník národnostnej menšiny čelil výzvam dnešnej doby. Nepokladám za životaschopnú tú národnosť, ktorá chce stopercentne profitovať iba z úspechov svojej minulosti. Aj naša generácia si musí vytvoriť svoje hodnoty.

Pavle Kunovac, Békešská Čaba.:

- Pre mňa byť Slovákom v Maďarsku znamená všeličo, o. i. je mojím životným cieľom robiť niečo pre túto národnosť. Kto ma pozná, ten vie, že skôr som si osvojil slovenčinu, ako jazyk štátu, v ktorom žijem. Okrem slovenčiny hovorím aj po srbsky, veď je to materinský jazyk môjho otca. V podstate som multinárodnostný človek. Vychovávali ma aj starí rodičia, ktorí hovoria slovenským nárečím. Musíme byť hrdí na to, že ešte hovoríme tým jazykom, ktorý priniesli pred 300 rokmi na Dolnú zem naši predkovia. Dúfam, že čo najlepšie budem ovládať slovenčinu a našu históriu, aby som tento jazyk a kultúru mohol odovzdať potomkom mojej generácie.

Ondrej Kiseľ, predseda OSMM, Békešská Čaba :

- Je pre mňa prirodzené, že patrím k slovenskej národnosti, aj keď som nechodil do slovenskej školy. V detstve som si zvykol na to, že okolo mňa hovoria aj po slovensky, niektoré výrazy som si osvojil, dokonca boli aj také, ktoré som poznal iba v miestnej slovenčine. Slovenský pôvod som si začal uvedomovať v stredoškolských rokoch, keď s mojím dobrým priateľom Jankom Hankom, bývalým študentom slovenskej školy, sme veľa hovorili o histórii Slovákov v Békešskej Čabe. On mi porozprával dovtedy pre mňa neznáme detaily. Uvedomil som si, že ja som tiež potomkom tých osadníkov, ktorí sem prišli pred stáročiami a húževnatou prácou vybudovali na spustošenom území prosperujúce mesto. Zároveň som si uvedomil aj to, že je nás čoraz menej. V podstate vtedy som si zaumienil, že sa chcem venovať slovenčine. Pôvodne som sa chcel prihlásiť na štúdium práva, v poslednej chvíli som sa však prihlásil na odbor slovenčina do Segedína. Začal som navštevovať podujatia Domu slovenskej kultúry a postupne som sa zapojil do slovenského verejného života.

Zdá sa byť protirečivé, že materinský jazyk mám maďarský, ale pokladám sa za Slováka. Srdcom som nepochybne Slovák, a to nielen v prípadoch, keď sa treba prezentovať ako príslušník národnostnej menšiny, ale v každej životnej situácii. Nechcem, aby moja identita bola iba deklaratívna. V mojom prostredí je viacero takých mladých, ktorí zmýšľajú podobne a cenia si inakosť, ktorá nás rozlišuje od príslušníkov iných národností. Pokladám za svoju povinnosť pracovať v záujme toho, aby sme si zachovali čo možno najviac z našej národnostnej kultúry.

Zsolt Bereczky, Békešská Čaba:

- Byť Slovákom v Maďarsku znamená pre mňa naraz viac vecí. Cítim, že patrím do tejto komunity, môžem byť súčasťou niečoho, čo pre mňa veľa znamená. V najbližšej rodine máme málo príslušníkov so slovenskými koreňmi, vetva jedného prastarého otca je však slovenská. Po slovensky som sa naučil v škole a v čase maturitných skúšok som začal preciťovať, aké nádherné je byť dolnozemským Slovákom. Vtedy som sa rozhodol, že chcem niečo urobiť v oblasti zachovávania a pestovania tradícií. Podľa možností sa zúčastňujem na kultúrnych aktivitách Slovákov a pri týchto príležitostiach ma zvlášť teší pohľad na známe a milé tváre ľudí rôznych generácií. Dlho som pracoval v Dome slovenskej kultúry, o. i. na recepcii. Hostia sa často zaujímali o históriu mesta, alebo boli prekvapení, že v Békešskej Čabe je slovenský kultúrny dom a hotel. Ja som im v takýchto prípadoch vždy stručne priblížil dejiny mesta a históriu Slovákov v Békešskej Čabe a na okolí. Boli z toho vždy nadšení a pozorne ma počúvali. A ja som mal z toho dobrý pocit, že som spravil niečo užitočné.

CSL

Hokejový sviatok na Slovensku

75. majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v Bratislave a Košiciach

Pozornosť hokejovej verejnosti sa na dva týždne upriami na dve slovenské mestá - Bratislavu a Košice. Práve tu totiž usporiadajú od 29. apríla do 15. mája 75. majstrovstvá sveta (MS) v ľadovom hokeji.

Právo na zorganizovanie tohto prestížneho podujatia pridelili Slovensku v roku 2006 počas 70. majstrovstiev sveta v lotyšskej Rige. Slovensko malo teda päť rokov na prípravy svetového šampionátu. V Bratislave za tento čas úplne prebudovali Zimný štadión Ondreja Nepelu, kým v Košiciach pristavali k doposiaľ najmodernejšiemu hokejovému stánku Slovenska novú tréningovú halu.

Bratislava už mala v minulosti možnosť privítať svetový šampionát dvakrát, a to v rokoch 1959 a 1992, keď bola popri Prahe dejiskom časti zápasov MS usporiadaných v Československu. Po rozdelení spoločného štátu v roku 1993 nezostalo miesta v elitnej kategórii pre reprezentáciu oboch štátov, a tak Slovensko bolo preradené do nižších kategórií. Generácia hráčov okolo živej legendy slovenského hokeja Petra Šťastného vtedy odpovedala tým najlepším spôsobom - v najkratšom možnom čase vyhrala šampionáty nižších kategórií a v roku 1996 už opäť figurovala v elite. Medzitým si Slováci vybojovali aj účasť na pamätných olympijských hrách v Lillehammeri ’94, kde vyhrali základnú skupinu pred takými veľmocami ako Kanada, Švédsko či USA, a v dramatickom štvrťfinále podľahli ruskej „zbornej“ až po predĺžení. Už vtedy ukázal tím mladého štátu, že s ním treba rátať.

Kvalitu práce s mládežou v československej hokejovej škole dokazuje dozretie mladej generácie slovenských hokejistov, z ktorých sa mnohí presadili v najprestížnejšej lige sveta - kanadsko-americkej NHL. Mená ako Bondra, Stümplel, Pálffy, Hossa, Demitra, Gáborík, Šatan, Handzuš, Bartečko, Zedník, Nagy, Švehla, Chára, alebo Višňovský netreba predstavovať žiadnemu milovníkovi tohto zimného športu. Aj tieto hviezdy svetového hokeja sa na prelome tisícročí postarali o kompletnú kolekciu medailí z majstrovstiev sveta (2000 - striebro, 2002 - zlato, 2003 - bronz).

Poprevratové podmienky výchove hokejovej mládeže na Slovensku už tak nežičili, a tak slovenský hokej začal v posledných rokoch postupne upadať. Niektoré veľké mená už zavesili korčule na klinec a medzi mladými sa už neobjavuje taká koncentrácia talentov ako pred desaťročím. Ukazuje sa to aj na výsledkoch slovenskej reprezentácie z posledných rokov, kedy sa k medailovým priečkam ani nepriblížila. Svetlou výnimkou boli vlaňajšie zimné olympijské hry vo Vancouveri, na ktorých sa ale opäť zišli skúsení medailisti a spoločne s tými najtalentovanejšími mladíkmi vybojovali obdivuhodné štvrté miesto.

75. majstrovstvá sveta sú pre Slovákov výnimočné. Nejde len o to, že sa prvýkrát uskutočnia na Slovensku, ale najmä o to, že pre viacerých členov zlatej generácie, ozajstných hrdinov v očiach slovenského národa, budú pravdepodobne poslednou reprezentačnou akciou v ich kariére. Všetci hráči sú preto mimoriadne motivovaní a pred domácim publikom chcú dosiahnuť ešte jeden veľký úspech. Netaja sa cieľom siahnuť ešte raz na medaily.

Slovenskí hokejisti odohrajú všetky svoje zápasy v Bratislave. Lístky na zápasy Slovákov v základnej skupine sú už beznádejne vypredané, takže kto nimi nedisponuje, môže hráčom fandiť pred televíziou, alebo v ktoromkoľvek slovenskom podniku, lebo jedno je isté - nasledujúce dva týždne budú na Slovensku výlučne o hokeji.

Zlatko Papuček

Vystúpenia slovenskej reprezentácie v základnej skupine:

29. apríla, piatok, 20.15                        Slovensko - Slovinsko

1. mája, nedeľa, 20.15                        Slovensko - Nemecko

3. mája, utorok, 20.15                        Rusko - Slovensko

Ďalší program reprezentácií bude závisieť od ich umiestnenia v základných skupinách.

Odišla moja prvá učiteľka Alžbeta Szokolayová

Prišla som sa rozlúčiť s človekom, ktorému dohorela svieca života, odišiel z kruhu svojej rodiny, známych, odišiel tam, odkiaľ niet návratu. Prišla som, aby som sa mu hlboko poklonila, aby som vzdala úctu jeho zakončenému životu.

Pani učiteľka Alžbeta Szokolayová ma naučila písať, čítať a počítať. Po slovensky i po maďarsky. Pred každou ťažšou úlohou nás povzbudzovala, aby sme ju ľahšie zvládli. Pamätám sa na dlhé drevené lavice, na pero a fľaštičku na atrament, ktoré mali na lavici osobitné miesto. Pamätám sa, ako sedím s rukami za chrbtom bez slova a sledujem, ako sa pani učiteľka pred nami pohybuje, rozpráva, vypytuje a sleduje, či jej rozumieme. Bolo to v triede na Marxovej ulici, kde dnes pôsobí Slovenské regionálne osvetové stredisko. Podlaha bola natretá ťažkým olejovým náterom, tabuľa bola čierna a museli sme sa naučiť na ňu písať pekne a správne. Na stenách viseli tabule, ktoré nás učili správne formovať litery a čísla.

To všetko však by bolo bývalo málo, keby sa nám naša učiteľka, v tomto roku 99-ročná Alžbeta Szokolayová rodená Kázsmérová, nebola venovala s takou láskou. Snažila sa nás naučiť čo najlepšie všetko, čo si má človek osvojiť v útlom veku. Vyučovala totiž v prvej a druhej triede základnej školy. Bola dobrosrdečná a vždy nám pomáhala.

Okrem odovzdávania vedomostí nás aj vychovávala. Ak bolo treba, aj pokarhala: upozornila na špinavú vreckovku, topánky či šaty. Ak sa niekto nepripravil, tak nás veru „zatvorila“ do školy, kým sme sa nenaučili to, čo sme zameškali na hodine. Aj sa nás „vypýtala“, či sme si všetko poriadne osvojili. Bola pedantná, poriadna a dôsledná.

Pochádzala z Békešskej Čaby a po celý život vyučovala v slovenskej škole v Slovenskom Komlóši. Vtedy ešte každý v našej triede vedel po slovensky a jazyk sme aj bežne používali. Opravovala naše nárečové výrazy, ale sa nehnevala, keď sme sa vyjadrovali po našom.

Človek odchádza do nenávratna a predsa tu zanecháva niečo po sebe. Niečo, čo môže zostať jedine po ňom. Je to práca, celoživotná činnosť, ktorú vykonal pre spoločné dobro nás všetkých, pre komlóšsku komunitu. Sú to predovšetkým neraz ťažko merateľné, ťažko postihnuteľné duchovné hodnoty. Takmer všetko, čo ma naučila moja prvá učiteľka, ma sprevádza každý deň. Nie som sama, veď vychovala niekoľko generácií. S úctou a láskou na ňu spomíname.

„Až zomriem, nič na tomto svete sa nestane a nezmení... Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého, čo strašné je, čo zlé je, to je umieranie.“ (Jiří Wolker) Človek je pominuteľný ako všetko na svete, lebo taký prísny je odveký zákon prírody, života a smrti. Smrť patrí k životu, je s ním úzko spojená, je jeho zakončením. Verím, že aj pokračovaním.

Anna Ištvánová, prváčka v rokoch 1961-62

Alexander Kormoš 70-ročný

Básnika pozdravili v Santove, Békešskej Čabe a v Segedíne

Jeden z najväčších slovenských básnikov v Maďarsku Alexander Kormoš sa 10. apríla dožil okrúhleho životného jubilea. Narodil sa pred 70. rokmi v podpilíšskom Santove, kde mu v deň jeho narodenín pripravili miestni obyvatelia pekný program.

V onen nedeľný večer sa zbierali obyvatelia podpilíšskej obce vo vedomí, že pripravia prekvapenie A. Kormošovi, alebo ako ho každý nazýva - Šaňovi. Iniciatíva vyšla od členov Folklórneho súboru Studienka, ktorý Šaňo založil pred viac ako dvadsiatimi rokmi s cieľom zachovávať miestne tradície v kruhu mládeže. Studienkári zavolali aj bývalých členov súboru a členov pávieho krúžku, ale aj radových občanov. Šiesta hodina už odbila, v sále bolo cítiť napätie a každý sa občas pozeral smerom k dverám: chceli sme byť prví, ktorí uvidia oslávenca – uvidia jeho tvár pri pohľade na skoro plnú sálu nedávno odovzdaného kultúrneho domu. Prípravy na oslavy prebiehali v najväčšej tajnosti: A. Kormoš nemohol o nich vedieť, iba jeho manželka Katarína Kormošová, predsedníčka slovenskej samosprávy a riaditeľka miestnej základnej školy. Práve ona spolu s dcérami Perlou a Jarmilou ho priviedla do kultúrneho domu. Dojatie bolo vidieť nielen na jeho tvári, ale aj na tvári rodinných príslušníkov. Umocnili ho pozdravné piesne v podaní členov Studienky, pávieho krúžku, žiakov ZŠ, ktorých učí Šaňo hru na gitare Tomáša Kuhajdu a Dávida Kollára a recitácie najobľúbenejšej vlastnej básne, venovanej svojmu otcovi, Topoľ.

Kultúrny program bol prerušený zdravicami. Životnú cestu nášho básnika zhrnula starostka Santova Eva Čičmancaiová. „Zišli sme sa v predvečer Dňa poézie, aby sme slávili poéziu. My máme možnosť oslavovať ozajstného, nášho básnika,“ povedala starostka a priblížila životnú dráhu A. Kormoša, ktorému odovzdala diplom. Zablahoželali mu aj v mene slovenskej samosprávy, v mene Studienky, ba pozdravil ho aj predseda Združenia a regionálneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka a podpredsedníčka združenia, predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová a radoví obyvatelia Santova.

Alexander Kormoš žije už utiahnuto, jeho hlas nepočuť deň čo deň. Avšak keď sa ozve, vyriekne univerzálne pravdy, ktoré stoja za zamyslenie. Ako napríklad či sa dá zachovať slovenská identita, ak sa naše deti učia slovenčinu iba štyri hodiny týždenne. V jeho básňach nájdeme všetky radosti i starosti Slováka v Maďarsku – muža, otca, učiteľa, publicistu a verejného činiteľa. Stal sa maturitnou otázkou, teda jeho diela musí poznať priemerný absolvent slovenského gymnázia v Maďarsku.

„Bol som veľmi prekvapený a všetky zásoby energie som potreboval na to, aby som sa nerozcitlivel,“ povedal nám na konci slávnosti A. Kormoš, s ktorým si chcel každý štrngnúť pri príležitosti jeho narodenín v priestoroch Klubu dôchodcov pri Kultúrnom dome. „Doma v rodinnom kruhu sme mali slávnostný obed, tam bol môj brat, dcéry a manželka, dôstojne sme oslávili moje 70. narodeniny. Nedá sa vysloviť, ako sa cítim. Najmä preto sa dobre cítim, ako som to aj v ďakovnom príhovore povedal, že tu boli prítomné všetky generácie našej dediny – všetky pestujú slovenské ľudové tradície našej obce. Tak sa vidí, že naše tradície nevyhynú, lebo naša kultúra obsahuje také hodnoty a skvosty, ktoré sa nedajú ničím nahradiť. Preto nesmie vymrieť. Bude žiť naveky!“ Absolútny základ santovskej kultúry je podľa Šaňa slovenská ľudová pieseň, ktorá aj jeho inšpirovala pri vlastnej tvorbe. „Píšem básne v maďarskom a slovenskom jazyku, tvorím hudbu troj-, štvor- alebo päťhlasnú. Teraz spracúvam santovské ľudové piesne pre štyri hlasy pre Ozvenu, pre Európu a pre celý svet. Zaoberám sa aj zhudobnením pre mňa najzaujímavejších častí Biblie, teda náboženskou hudbou,“ sumarizoval svoje súčasné aktivity.

Najlepšie je, ak človeka uznajú jeho vlastní: rodina a rodáci. A. Kormošovi to názorne prejavili v deň jeho 70. narodenín. Na druhý deň sa vybral na turné: zavítal do Békešskej Čaby a do Segedína, kde oslávil deň poézie a svoje narodeniny s tamojšími Slovákmi.

Eva Patayová Fábiánová

Biografia

Narodil sa r. 1941 v Pilíšskom Santove. Po maturite v budapeštianskom slovenskom učiteľskom ústave získal diplom stredoškolského profesora slovenčiny a ruštiny na univerzite ELTE. Pracoval v aparáte Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, v redakcii Ľudových novín, v budapeštianskej a békeščabianskej slovenskej škole. Dlhé roky pracoval vo Vydavateľstve učebníc (Tankönyvkiadó), kde redigoval slovenské učebnice každého stupňa, respektíve literárne a všetky iné publikácie (národopis, ľudové piesne, atď.) Slovákov v Maďarsku. Zaoberal sa aj zbieraním ľudovej hudby: r. 1990 vydal bohatú zbierku ľudových piesní F santofském Pilíši zo svojej rodnej obce. Bol spoluzakladateľom a šéfredaktorom zaniknutého Literárneho a kultúrno-spoločenského štvrťročníka SME, z ktorého vyšlo v rokoch 1988-1992 spolu 15 čísel. Doteraz vydal 9 samostatných publikácií, z toho 7 zbierok z beletrie a ďalšie 4 jeho literárne rukopisy čakajú na vydanie už viac desaťročí. Básnik a prekladateľ patriaci do predvoja slovenskej literatúry v Maďarsku je spoluautorom antológií vydaných vo vydavateľstve Tankönyvkiadó v Budapešti Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980) a Chodníky (1984), respektíve autorom samostatných zbierok Polyfónia I (Tankönyvkiadó, 1981), Polyfónia II (Tankönyvkiadó, 1986) a Plamene jazyka (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986), Ohnivá kytica (ZSSUM, Budapešť 1991), Okrídľovanie kosou (SOS, NTK, BP 1995), Aforizmy. Publikácia SOS. (VE, NTK, BP 1977), Rozdúchať stlmený plameň. Sonety. Publikácia CSS a ZSSUM. (V. Croatica, BP 2003). Polyfónia II disponuje podobnou štruktúrou a misijnou funkciou ako jeho prvá knižka, v ktorej harmonicky zaznievajú štyri rôzne, ale rovnocenné hlasy (slovenské a maďarské pôvodné básne, respektíve preklady zo slovenskej a maďarskej poézie). Od r. 1973 píšuci a publikujúci básnik hneď od počiatku sa snaží o uskutočnenie symetrického bilingvizmu.

Celoštátna súťaž zo slovenčiny v budapeštianskej slovenskej škole

V budapeštianskej slovenskej základnej škole usporiadal Celoštátny ústav pre verejné školstvo (OKI) 15. apríla celoštátnu študijnú súťaž pre žiakov základných škôl. Prítomných v mene organizátorov privítala hlavná organizátorka Miroslava Némethová, ktorá rozdelila žiakov do troch skupín. V prvej boli súťažiaci, ktorí sa učia slovenčinu štyri hodiny týždenne, čiže zo škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet. V druhej skupine boli žiaci z tých inštitúcií, kde sa slovenčina vyučuje päťkrát týždenne, čiže zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Oni súťažili zo slovenského jazyka, kým členovia tretej skupiny sa prihlásili na súťaž zo slovenskej vzdelanosti. Žiaci z prvých dvoch skupín, väčšinou siedmaci a ôsmaci, zostali v knižnici, kde im pani Némethová rozdelila testy, ktoré mali vyplniť po vypočutí zložitého slovenského textu. Mali za úlohu totiž porozumieť textu. Medzitým deti tretej skupiny odpovedali na otázky zo slovenskej vzdelanosti pred odbornou porotou v jednej triede. Po vyplnení testových otázok sa ostatní presunuli do ďalšej triedy, kde tiež odpovedali na otázky. Najťažšou úlohou bola asi konverzácia, pri ktorej odborná porota kládla žiakom rôzne otázky z okruhu 14 tém.

Členovia poroty to nemali ani tentoraz ľahké. Museli vybrať z dobrých žiakov tých najlepších. Nakoniec konštatovali, že vedomosti žiakov boli na vysokej úrovni. Poďakovali sa aj prítomným pedagógom z Budapešti, Sarvaša, Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby, Kétšoproňu, Tardoša, Luciny, Dabašu - Šáre, Santova a Mlynkov, ktorí dobre pripravili deti na súťaž. Po chutnom obede všetci netrpezlivo čakali na vyhlásenie výsledkov.

Slovenská vzdelanosť

1. miesto: Ármin Hruška

2. miesto: Antonella Morongová

3. miesto: Anna Esešová

Osobitné ceny dostali Kata Šomodiová a Rebeka Kečkéšová.

Slovenský jazyk (žiaci škôl s vyučovacím jazykom slovenským)

1. miesto: Edina Zimová

2. miesto: Monika Kováčová

3. miesto: Alida Šerešová

Osobitnú cenu dostala Bernadett Melicherová.

Slovenský jazyk (žiaci škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet)

1. miesto: Juraj Peller

2. miesto: Ákos Geluch

3. miesto: Nora Garajská

Osobitnú cenu poroty dostala Mercedes Bujtárová.

Výhercom srdečne blahoželáme a prajeme im ďalšie pekné úspechy v slovenčine.

Andrea Szabová Mataiszová

Maďarsko má novú ústavu

Národné zhromaždenie 18. apríla schválilo novú Ústavu Maďarska, ktorá má vstúpiť do platnosti 1. januára 2012. Parlament prijal nový základný zákon 266 hlasmi koaličných poslancov Fideszu a Kresťanskodemokratickej strany. Frakcia Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbiku hlasovala proti návrhu, jeden poslanec sa zdržal hlasovania. Poslanci strany Politika môže byť iná (LMP) počas hlasovania opustili plenárnu sálu, kým frakcia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v deň schválenia ústavy nebola prítomná.

Predseda Národného zhromaždenia László Kövér (Fidesz) vo svojom prejave po schválení novej ústavy povedal: „Boli sme účastníkmi historickej chvíle, keď vážený parlament prijal nový základný zákon Maďarska. Týmto uzavrel jedenásťmesačný proces zahrňujúci aj prípravnú fázu, počas ktorej sme vytvorili text základného zákona. Uzavrel týmto aj viac než dve desaťročia prechodu počítaného od 23. októbra 1989 a uzavrel aj uplynulých 67 rokov, ktoré z hľadiska ústavnosti opisujeme ako absenciu uplatňovania legitímnej ústavy.“ Podľa L. Kövéra nová ústava síce vychádza z národných záujmov, ale ich uplatňovanie pokladá za možné v spolupracujúcej Európe XXI. storočia. Vyzdvihol, že „nová ústava je maďarská, ale tak ako maďarský národ je 1000 rokov otvorený pre iné národy; príslušníkov s nami žijúcich národností pokladá za rovnoprávne štátotvorné komunity. Nový základný zákon síce kresťanstvo pokladá za základ našej histórie a civilizácie, zároveň však každému zaručuje slobodu svedomia”. Na záver svojho prejavu predseda parlamentu povedal: „Tento základný zákon je legitímnym, národným, nie vylučujúcim, ale integrujúcim, tradície uctievajúcim, do budúcnosti pozerajúcim, ctihodným dielom.“

Predseda opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy označil novú ústavu za nelegitímnu a dočasnú, ktorú podľa neho po ďalších voľbách bude potrebné na základe národného konsenzu zmeniť. Socialisti paralelne so zasadaním parlamentu uskutočnili schôdzu časti zákonodarného zboru za účasti členov frakcie MSZP a pozvaných hostí. Podpredseda MSZP a bývalý eurokomisár László Kovács o. i. povedal, že tvorba ústavy je síce záležitosťou každého štátu, ale nemôže byť v protiklade s hodnotami EÚ.

Podľa stanoviska medzinárodnej organizácie pre ľudské práva Amnesty International (AI) schválená ústava môže ohroziť dodržiavanie ľudských práv, ku ktorým sa Maďarsko zaviazalo v medzinárodných dokumentoch. O svojich výhradách AI prostredníctvom oficiálneho listu informovala prezidenta Pála Schmitta a svoje stanovisko zaslala aj tlačovej agentúre MTI.

Ministerstvo zahraničných vecí SR reagovalo na prijatie ústavy vyhlásením

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky reagovalo na schválenie novej maďarskej ústavy vyhlásením, v ktorom berie na vedomie schválenie novej maďarskej ústavy. „Slovenská republika rešpektuje suverénne právo každej krajiny určiť vlastné ústavné usporiadanie. Súčasne očakáva, že Maďarská republika pri implementácii ústavy, ako aj pri prijímaní a uplatňovaní naň nadväzujúcej legislatívy, si bude ctiť ústavné usporiadanie iných krajín a bude rešpektovať princípy medzinárodného práva a prijaté medzinárodné záväzky.

Ústavný poriadok Slovenskej republiky v súlade s medzinárodným právom vychádza z toho, že za rešpektovanie a ochranu práv osôb patriacich k národnostným menšinám je zodpovedný v prvom rade štát, v ktorom menšina žije. Ochrana osôb patriacich k národnostným menšinám v Slovenskej republike je v súlade s medzinárodnými štandardmi ako aj čl. 2 Zmluvy o Európskej únii založená na princípe individuálnych práv.

Slovenská republika odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenskej republiky, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku Slovenskej republiky, alebo sa dotklo suverenity a práv občanov Slovenskej republiky“ – píše sa vo vyhlásení MZV SR z 18. apríla.

Spracovala: br