Charitatívna pomoc z Mlynkov do Agárdu a Ďurky

Mlynčania dokázali, že majú k svojim blízko a osudy iných ľudí im nie sú ľahostajné. Z iniciatívy katolíckej cirkvi pred Veľkou nocou, v dňoch 27. marca až 3. apríla, usporiadali charitatívnu zbierku. Konferencia biskupov katolíckej cirkvi vyzvala veriacich, aby v Roku rodiny pred jedným z najväčších rodinných sviatkov Veľkou nocou podľa svojich možností zbierali trvanlivé potraviny (cukor, múku, olej, ryžu, konzervy a pod.) pre sociálne znevýhodnené rodiny. Potraviny zbierali na farnosti, kde ich triedil miestny duchovný Kálmán Ackermann spolu s aktivistkou katolíckej charity Annou Királyovou. Po skončení akcie sa organizátori rozhodli, že pomôžu rodinám v dvoch slovenských osadách – v Ďurke (Galgagyörk) a Agárde (Ősagárd), kam sme aj my odprevadili mlynskú aktivistku.

V Agárde žije v súčasnosti vyše 300 obyvateľov. Obec zápasí s ťažkými finančnými problémami, na ktoré hľadá riešenie z vlastných síl. Ako nás informoval starosta Ondrej Agárdi, zaujímavý je ich sociálny program založený na zamestnávaní tých obyvateľov, ktorí sú odkázaní na sociálnu výpomoc. Samospráva sa zapojila do celoštátneho programu, v rámci ktorého dostala v roku 1997 semienka a sadenice, aby takto zabezpečila rodinám možnosť vypestovať si zeleninu a ovocie. Neskôr z rôznych grantov získala kultivačné stroje a ďalší rok sa rozhodla vysadiť malinovú plantáž o rozlohe jedného hektára. V tomto sade pridelila obyvateľom niekoľko radov, ktoré mali obrábať. Mechanizované práce zabezpečila obec, strihanie, okopávanie a zber obyvatelia. Maliny potom mohli rodiny predať alebo použiť pre vlastné potreby.

Takto vlastne obec vypomáha rodinám. Je to v súčasnosti jediná forma podpory, lebo nemá finančné možnosti ani na to, aby sociálne slabším rodinám dávala pred väčšími sviatkami potravinové balíky. Preto prišla vhod pomoc z Mlynkov v podobe asi 100 kg múky, 50 kg, cukru, 30 litrov oleja, ryže a konzerv. Potraviny prevzal od A. Királyovej starosta O. Agárdi, ktorý sa v mene obce poďakoval za pomoc a zároveň pozval Mlynčanov na najväčší sviatok Agárdčanov – na augustový festival chrtov, ktorý je spojený s obecným dňom a medzinárodnou výstavou týchto psov.

A. Királyová zavítala aj do miestnej škôlky, kde odovzdala hračky a sladkosti pre najmenších obyvateľov obce, ktorí sa práve pripravovali k obedu.

Ako nás informovala notárka Ďurky Adrienn Szabadosová, v osade na rozhraní Novohradskej a Peštianskej župy žije 1061 obyvateľov, nezamestnanosť je 9-percentná. „Žiaľ, nemáme možnosť na to, aby sme z vlastnej sily pomáhali sociálne slabším rodinám,“ povedala notárka a vyslovila úprimnú vďaku obyvateľom Mlynkov za pomoc, ktorú im poskytli. Charitatívnu pomoc prevzal v Mlynkoch poslanec miestnej samosprávy János Varga a potraviny zaviezol do škôlky, kde z nich pripravujú obed pre najmenších obyvateľov osady.

(ef)

Maturanti sa rozlúčili so svojou alma mater

V dvoch našich slovenských gymnáziách, v Békešskej Čabe a Budapešti, sa koncom apríla rozlúčili so školou, svojimi učiteľmi a spolužiakmi maturanti. Mnohí z nich prvýkrát prekročili prah svojej alma mater už v predškolskom veku a opúšťajú ju ako zodpovední dospelí ľudia.

Nasledujúci týždeň sa pre nich začal život s veľkým „Ž“, veď ich čakala prvá skúška dospelosti, maturita. Po písomných skúškach, ktoré majú v týchto dňoch už za sebou, musia zdolať náročné ústne maturity, pri ktorých im prajeme veľa úspechov.

Rozlúčková slávnosť v Budapešti

„Najvzácnejšie v živote nie sú veci, ale prežité chvíle,“ týmito slovami privítali maturantov Slovenského gymnázia v Budapešti študentky tretieho ročníka na rozlúčkovej slávnosti, ktorá sa konala 29. apríla.

„Niektoré pretrvajú akoby večnosť, iné sú krátke, ale rovnako významné okamihy. Medzi najkrajšie časti tohto diela patria určité okamihy na strednej škole,“ prihovárali sa im.

O jedenástej hodine predpoludním poslednýkrát zazvonil zvonec pre štyri dievčatá a štyroch chlapcov, ktorí sa potom vybrali na poslednú prechádzku budovou školy. Sprevádzala ich triedna profesorka Katarína Kollárová, ktorá svojich zverencov takto spolu pravdepodobne viac neuvidí. Maturanti sa rad radom rozlúčili so žiakmi základnej školy a gymnázia. Na nádvorí školy, kde sa konala rozlúčková slávnosť, ich čakali rodičia a známi s pestrými kyticami a darčekmi.

„Tak ako každý rok, nastala chvíľa, keď našu školu opúšťajú maturanti. Tentoraz sme to my. Chceli by sme poďakovať každému, kto nám pomáhal v tom, že na budúci týždeň môžeme maturovať. Samozrejme, len slovo nestačí. Veríme, že naše snahy sa naplnia obsahom, získané vedomosti preukážeme na maturitách, a to, čo nás učitelia naučili, budeme môcť uplatniť v každodennom živote. Štyri roky uplynuli tak rýchlo, ani sme sa nenazdali. Niekedy sa nám darilo viac, inokedy menej. Určite nám budú chýbať spoločné chvíle. Keď vykročíme cez bránu tejto školy, začne sa niečo nové, niečo oveľa ťažšie, veď sa budeme môcť spoliehať len na seba. Vieme, že naši rodičia, ako aj doteraz, budú stáť pri nás,“ povedali v mene maturantov po slovensky Flóra Erdeiová a po maďarsky Norbert Bartaloš. Poďakovali pedagogickému zboru, riaditeľke školy, rodičom a známym za všetko, čo pre nich v uplynulých štyroch rokoch urobili.

„... Každé lúčenie je ťažké. Človek si zvykne na ľudí, na veci, ktoré ho obklopujú, aj vy ste si zvykli na nás. Veď naša škola a internát sa vlastne stali vaším druhým domovom. Pracovali a žili sme spolu, fungovali sme ako jedna rodina. Bolo nás málo, spoznali sme vás ako vlastné deti. Mali sme radostné i ťažšie chvíle. Aj pre nás, učiteľov, je ťažká každá rozlúčka. Teraz stojíte pred najťažšou úlohou vášho doterajšieho života, pred maturitami. Teraz vám púšťame ruky, pomaličky vám púšťajú ruky aj vaši rodičia a vy si budete musieť vytvoriť svoju budúcnosť. Život je veru ťažké umenie. Nezabúdajte na to, že každý musí tvrdo pracovať za to, aby sa stal úspešným. K tomu vám prajem veľa úspechov, veľa síl a veľa vytrvalosti...“ lúčila sa so štvrtákmi riaditeľka školy Alžbeta Esešová Vrbovská a zvlášť vyzdvihla úspechy a vynikajúce výsledky Anetty Kovácsovej.

Záverom rozlúčkovej slávnosti maturanti Norbert Bartaloš, Flóra Erdeiová, Baláž Geri, Katarína Kalocsaiová, Anett Kovácsová, Viktor Laczkó, Kristián Makovínyi a Laura Tóthová spolu s triednou profesorkou ako symbol uzatvorenia dôležitej etapy života pustili do vzduchu farebné balóniky...

Andrea Szabová Mataiszová

Rozlúčka s maturantmi v Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe

Cez prestávku prišiel za mnou zástupca riaditeľky školy a poprosil ma, či by som nenapísala niečo o „rozlúčkovej“, ktorá sa uskutočnila v piatok, 29. apríla. Vraj to bude také citové... Najprv som nechápala, ale... áno, je to pre mňa veľmi zážitkové. Prečo?

V minulom školskom roku, keď som nastúpila ako hosťujúca učiteľka békeščabianskej slovenskej školy, som sledovala rozlúčkovú slávnosť maturantov z diaľky. Videla som študentov, ako kráčajú za svojou triednou profesorkou... Bolo to pekné. U nás na Slovensku som zažila pekné stužkové slávnosti, aj dojímavé, keď som si odviedla triedu od prvého po štvrtý ročník... ale takúto rozlúčku som videla iba tu, v Maďarsku. Zo začiatku som nepoznala ani len slovo ballagás, výslovnosť mi išla tiež ťažko. V slovníku som si našla preklad – ballag: kráčať, pomaly si vykračovať; ballagás: rozlúčkový sprievod absolventov, rozlúčka so školou. Pátrala som po tradícii, kedy vznikla, hľadala som na Internete... nebola som z toho múdra. Tento rok som sedela v prvom rade so svojimi netriednymi kolegami, vedením školy a hosťami, a teda o čosi bližšie. Zrazu som sa z príhovoru predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika dozvedela, že zvyk má pôvod vo vtedajšom Uhorsku, dnešnom Slovensku, v Banskej Štiavnici.

Tento rok som teda sedela v prvom rade... Videla som pred sebou sedem tvárí, sedem mladých ľudí. Mladých ľudí, ktorí majú radosť zo života, s ktorými som dennodenne sedela v triede, s ktorými som sa prechádzala spolu so Štúrom, Hviezdoslavom, Kukučínom... a títo a mnohí ďalší sa stali našimi priateľmi. Spoznávali sme prostredníctvom ich diel a hrdinov život, lásku, nenávisť, sebectvo... Citáty ako napríklad: „Pokora neznamená poníženie“ z Hájnikovej ženy alebo ... „a diamant v hrude nezhnije“ z Maríny sa sprostredkovane od nich, študentov, dostali ku mne ako hlboký zážitok. A nemyslím to len ako otrepanú frázu.

...Tento rok som sedela v prvom rade a teda o čosi bližšie k maturantom... Za tie dva roky som spoznala aj ich nálady, povahu, tak ako sa im veľmi výstižne snažila prihovoriť ich triedna profesorka Ilona Beraczková:

Norbert Baliga – Nebolo mi ťažké nájsť s tebou spoločný hlas, lebo si si nárokoval ľudské slovo, zamýšľal si sa nad súvislosťami a inteligentne, citlivo si riešil svoje problémy. Zachovaj si túto svoju citlivosť, vieru i silu a veriac v toto sa prebrodíš cez prekážky života.

Dóra Hegedüsová – Si jemné, citlivé a milé dievča, ktoré rado rozdáva. Bola si pokladom pre triedu, príkladom vytrvalosti, usilovnosti, tvoja ochota pomôcť iným nech ti je v živote osožná. Tvoja milá, prispôsobivá povaha nech je zárukou toho, aby si žila bohatý život, bohatý na ľudí, ktorí si ťa budú vždy vážiť.

Edina Jágerová – Vždy si bola najsvedomitejšia, najstarostlivejšia v celej našej malej triede, ďakujeme ti za ostražitosť. Vďaka tebe žiadna dôležitá udalosť alebo zážitok nemohli vypadnúť z nášho života, všetky naše povinnosti si evidovala a za tvoju precíznosť sme ti vďační. Spoznala som v tebe dievča s bohatým repertoárom nápadov a kreativity, preto viem, že v životnej dráhe, ktorú si si vybrala, budeš úspešná.

Gábor Laczkó – Ten, kto sa podujme na skúšku z matematiky na vyššom stupni, ten v mojich očiach veľmi narástol i v tom prípade, ak v iných predmetoch nie je taký vynikajúci. Ty si ale univerzálny, vynikal si aj v iných oblastiach a napriek tomu, že si tichučko sedel, vysvitlo, že máš výborný zmysel pre humor. Stáva sa, že tichí ľudia svojou prítomnosťou viac vykonajú ako iní, si spoľahlivý, stabilný a pevný, všetci sme pyšní na teba, na tvoje úspechy a prajeme ti, aby sa tvoje plány splnili.

Tomáš Pluhár – Prekvapili ma tvoje doteraz neznáme schopnosti, napríklad, že zázračne tancuješ, profesionálne organizuješ, či je to už nejaký program alebo šitie oblekov na stužkovú slávnosť. Si skutočne vedúcou osobnosťou, vodcom, s ktorým je dobré spolupracovať. Tvoj film o triede nás opantal, bol plný humoru a nápadov. Želáme ti, aby sa tieto očividné schopnosti ďalej rozvíjali a aby si dosiahol svoje ciele.

Peter Sferle – Zriedka si sa ozval, ale keď, tak vždy si povedal čosi veľké. Nie svojou dĺžkou, ale presnosťou. Neviem, ako si to robil, nepoznám tvoje tajomstvo. Tvoje poznámky sa stali veľmi populárne, priniesli do triedy uvoľnenie, oslobodili nás. Prajeme ti, aby si vo svojom prostredí bol zdrojom radosti ako doteraz.

Veronika Vrauková – V záujme vytúženého úspechu si so závidenia-hodnou energiou a odhodlanosťou zapla na plný plyn, pracovala aj vo voľnom čase. Stala si sa zrazu oduševnenou, začala si túžiť po vedomostiach. Tvoje príhovory sa stali na triednických hodinách svetlom, ktoré vždy zasvietilo pri riešení problémov. Ďakujeme ti za to a prajeme ti, nech sa ti splnia tvoje sny.

...tento rok som sedela v prvom rade a teda o čosi bližšie...

Ono, vlastne mne to nakoniec ani nepripadalo ako rozlúčka... Načo lúčenie? Lúčenie so školou? Nie, je to vykročenie, vykročenie do nového života... Sedela som v prvom rade a mala som pred sebou sedem mladých ľudí, ktorí majú radosť zo života... Minulosť sa zmenila na budúcnosť.

Anna Petrovičová

Spoločnou cestou

II. Medzinárodné stretnutie básnikov v Békešskej Čabe

Poľská samospráva v Békešskej Čabe a Kultúrny spolok maďarsko-poľského priateľstva 11. apríla, pri príležitosti Dňa poézie (narodenín maďarského básnika Attilu Józsefa) usporiadali II. Medzinárodné stretnutie básnikov v Békešskej Čabe. Podujatia, ktoré sa konalo v priestoroch Kultúrneho spolku Honvéd v centre mesta za podpory Samosprávy Békešskej Čaby a Národného občianskeho fondu (NCA), sa zúčastnili poeti štyroch národností - maďarskej, poľskej, rumunskej a slovenskej.

Organizátori, podobne ako na prvom stretnutí pred tromi rokmi, z veršov účastníkov stretnutia vopred pripravili mini-antológiu pod názvom Wspólną drogą - Közös úton - Pe drumul comun - Spoločnou cestou. Spoločný zväzok diel autorov rôznej národnosti zo štyroch stredoeurópskych krajín vhodne reprezentuje viacjazyčnosť, viacfarebnosť - slovami autora predslovu, bývalého národnostného radcu župnej samosprávy Józsefa Hevesiho - „blízkosť a vzdialenosť, známosť a neznámosť, totožnosť a inakosť v prípade básnikov čerpajúcich zo spoločnej, niekedy až totožnej tisícročnej minulosti a žijúcich v rozmeroch tisíckilometrovej zemepisnej vzdialenosti“.

Hlavným zámerom vydavateľov príležitostnej publikácie a zároveň usporiadateľov jedinečného stretnutia bolo podať obraz o sebe a o našom svete, o pocitoch Stredoeurópanov, vrátane tých, ktorí žijú v menšinovom postavení, a prostredníctvom poézie poukázať na naše spoločné záujmy. Autor týchto riadkov, prítomný na podujatí ako predstaviteľ Slovákov v Maďarsku, dozaista s nejedným svojím kolegom si až na mieste činu uvedomil: vzájomné osobné spoznávanie sa, nadväzovanie duchovných, priamych ľudských kontaktov ani v súčasnej, celosvetovými sieťami a neraz sebeckým individualizmom a post-postmodernizmom poznačenej dobe sa nedá ničím iným nahradiť. Človek, i keď má byť rovno básnikom, predsa len zostáva tzv. kolektívnym stvorením túžiacim po vzájomnom porozumení, úcte, tolerancii a spolupráci.

V znamení podobných myšlienok sa konalo slávnostné otvorenie II. Medzinárodného stretnutia básnikov v Békešskej Čabe, zmysel a poslanie ktorého početným záujemcom priblížili vedúca školského a osvetového výboru mestskej samosprávy Márta Turiová-Kovácsová a hlavná organizátorka podujatia, predsedníčka Poľskej samosprávy v Békešskej Čabe Małgorzata Leszková. Básnikov nakrátko predstavil čabiansky herec Mihály Józsa, ktorému pri recitovaní prekladov do maďarčiny bola na pomoci jeho kolegyňa z Divadla M. Jókaiho Edit Kovácsová. Na javisku sa rad-radom predstavili Maria Golonka, Krystyna Borkowska (Poľsko), Ján Maršálek (Slovensko), Csongor Kuti, Endre Székely-Benczédi (Rumunsko), Marek Wawrzyniec (Poliak z Maďarska) a autor tohto príspevku. Prednes básní spestrili vystúpenia skvelého speváka a gitaristu Imreho Hevesiho, no a, samozrejme, nechýbali ani čabianski autori Erika Péterová, Tamás Herczeg a Ervin Sass. Stretnutia sa osobne nemohli zúčastniť, zato nielen v pripravenej a na večierku prezentovanej publikácii, ale aj formou prednesov boli prítomní Rudolf Dobiáš z Trenčína a rumunská poetka z Maďarska Mária Berényiová. Vydarený literárny večierok sa skončil neviazanou besedou a autogramiádou.

Na stretnutí sa z družobného mesta Békešskej Čaby popri básnikovi Jánovi Maršálkovi zúčastnila delegácia na čele s vedúcou útvaru služieb Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne Máriou Špánikovou. Hostí z Trenčína, o ktorých sa ako sprievodkyňa a tlmočníčka starala čabianska slovenská aktivistka Helena Somogyiová, prijal vo svojom úrade generálny konzul SR Štefan Daňo.

Imrich Fuhl

Kanonická vizitácia na Číve

Za účelom kanonickej vizitácie 9. apríla navštívil Čív kardinál Péter Erdő. Stretol sa so svetskými a cirkevnými hodnostármi obce a zaujímal sa o zachovávanie národnostných tradícií a náboženského života miestnych obyvateľov. S uznaním sa zmienil o dobrých pracovných stykoch s vedením slovenských diecéz: poznamenal, že ich názory sa zhodujú, ba v niektorých záležitostiach vystupovali už spoločne. Kardinál Péter Erdő sa pomodlil ruženec a slúžil omšu v miestnom kostole. K podobne vzácnej návšteve došlo predtým v roku 1934, keď do miestnej farnosti zavítal Jusztinián Serédy.

Katarína Čapuchová – zp

Delegácia z Cabaja-Čápora v Ečeri

V posledný aprílový a prvý májový týždeň boli Slováci v Ečeri plní očakávania. Čakali na príchod hostí zo spriatelenej obce zo Slovenska, z Cabaja-Čápora. Spolupracovať začali vlani v rámci programu Cezhraničná spolupráca MR – SR, projektu Spoznávame sa navzájom.

Trpezlivosť priniesla očakávaný výsledok, 29. apríla pricestovala do Ečeru päťdesiatčlenná delegácia zo Slovenska. S miestnymi obyvateľmi sa hostia stretli na Rodinnom majálese na športovom ihrisku. Po privítacích slovách predsedu Slovenskej samosprávy v Ečeri Ondreja Csabu Aszódiho domáci pohostili svojich priateľov chutným obedom. Poobede si hostia zahrali priateľský zápas s miestnym futbalovým mužstvom a súperili v hode šípkami. V kultúrnom programe vystúpili miestne umelecké telesá, skupiny detí materskej a základnej školy, mládežnícka a dôchodcovská tanečná skupina Folklórneho spolku Zelený veniec a hostia s kyticou slovenských ľudových piesní z okolia Cabaja-Čápora. Večer sa domáci a hostia stretli v Kultúrnom dome Miklósa Rábaiho, kde sa im prihovorili vedúci predstavitelia obcí Ečer a Cabaj-Čápor. V kultúrnom programe vystúpili členovia Folklórneho spolku Zelený veniec a hosťujúca spevácka skupina Úsmev s kyticou slovenských piesní. Po chutnej večeri nasledovala zábava, do tanca hrala kapela trubačov z Újhartyánu.

V nedeľu sa domáci a hostia zišli na slávnostnej svätej omši v rímskokatolíckom kostole sv. Antona z Padovy. Na začiatku slávnostnej omše laureátka ceny F. Liszta, speváčka Katarína Szvoráková zaspievala niekoľko mariánskych piesní v slovenčine a maďarčine a miestna skupina mladých veriacich zopár náboženských piesní s hudobným sprievodom. Na začiatku svätej omše privítal delegáciu miestny farár Endre Barotai, ktorý zdôraznil dôležitosť zomknutia sa a predstavil prítomným obec Cabaj-Čápor. Počas slávnostnej svätej omše speváčka Katarína Szvoráková zaspievala náboženské piesne a žalmy a náboženský mládežnícky chór hostí predniesol očarujúce náboženské piesne v slovenčine, ktoré zvýšili slávnostnú atmosféru svätej omše.

Delegácia z Cabaja-Čápora odcestovala na Slovensko v nedeľu poobed s množstvo milých zážitkov.

Andrea Szabová Mataiszová

Deň matiek v obci Novohrad

Slovenská samospráva obce Novohrad a miestny folklórny súbor Srdce Novohradu v prvú májovú nedeľu pozdravili mamičky. Mamičky, babičky a krstné mamy prišli pozdraviť do kultúrneho domu ich deti, vnúčatá a krstné deti. Prítomných privítala predsedníčka slovenského zboru Tünde Debreceniová Králiková po slovensky i po maďarsky. Po pozdravných slovách obsadili javisko dorastenci tanečníkov, ktorí pripravili krátky program. Dospelí zarecitovali kyticu básní, ktoré dojali prítomné ženy. Milý program ukončil renesančný tanec. Záverom čakal prítomných prestretý stôl a matky kytičky konvaliniek na znak vďaky a lásky.

(ef)

Ekumenická konferencia v Budapešti

V dňoch 10.-12. marca 2011 sa v priestoroch Ekumenického centra v Budapešti konala ekumenická konferencia na tému Dialóg medzi historickými cirkvami z Maďarska, Rumunska, Srbska, Slovenska a Rakúska. Organizátormi podujatia boli Nadácia Konrada Adenauera z Maďarska, Ekumenická rada cirkví z Maďarska, Nadácia „Reconciliation in South East Europe“ zo Sibiu (Rumunsko). Konferencia sa konala v rámci maďarského predsedníctva Európskej únie ako súčasť viacročných projektov „Zmierovacia úloha cirkví v strednej a juhovýchodnej Európe“ a „Centrálna Európa ako vzor konfesionálnej rôznosti“.

Na ekumenickej konferencii sa zúčastnili biskupi, farári, profesori teológie, historici, predstavitelia historických cirkví z Maďarska, Rumunska, Srbska, Slovenska a Rakúska. V rámci tradície dlhoročných dobrých vzťahov a príkladnej spolupráce medzi národmi a cirkvami z uvedených krajín sa predstavitelia cirkví a občianskych združení stretli v Budapešti po rade porád, organizovaných v jednotlivých krajinách v rámci projektu „Healing of memories“ nadácie „Reconciliation in South East Europe“. Cieľom konferencie bolo prediskutovať v duchu kresťanskej lásky a vzájomnej úcty o ranách a tlakoch, spôsobených a prežívaných v období po prvej svetovej vojne, ako aj v celom 20. storočí.

V záverečnom prehlásení konferencie sa okrem iného uvádza: „Po ukončení konferencie sa účastníci zaväzujú pokračovať v procese zmierenia medzi rôznymi kultúrami, vierovyznaniami, náboženstvami a etnickými skupinami. Jedná sa o vyliečenie rán, ktoré si tieto navzájom spôsobili počas svojich spoločných dejín. Účastníci vyjadrili nádej, že tento proces bude pokračovať a prehlbovať sa v cirkvi a v iných zložkách spoločnosti a cirkvi boli pozvané k tomu prispieť. Veľká rôznosť a pestrosť totožností v Európe by mala byť výhrou a nie dôvodom k oddeľovaniu a konfliktom. Nakoľko je táto konferencia príspevkom k udalostiam, organizovaným pri príležitosti maďarského predsedníctva EÚ, ponúka vynikajúcu šancu na vytvorenie vzťahov partnerstva a dobrého susedstva v rámci projektu, týkajúceho sa Podunajska, ako aj pri pohľade do budúcnosti, prekonajúc hranice Európskej únie“.

Nech Pán Boh požehná takéto a podobné snahy k nášmu spoločnému dobru a blahu!

Juraj Dušan Vanko

(Naše snahy)

Čitatelia nám píšu

Moja slovenská televízia

Som jeden zo šťasných ľudí, ktorému sa podarilo v Maďarsku zriadiť si príjem slovenskej a českej televízie a rozhlasu. Nakoľko tu ani jedna káblová televízia (myslím tým napr. UPC, t-com) neposkytuje vo svojej ponuke ani slovenské ani české programy, musela som si kúpiť satelitové zariadenie, zaregistrovať kartu na Slovensku, skrátka dosť komplikované a nákladné, ale odvtedy, ako „chytám“ slovenské slovo, som šťastnejšia, lebo mám kontakt s materinským jazykom a tiež prehľad o tom, čo sa deje na Slovensku. Minule to bola naozaj perlička. V obci Lipovce-Lačnov, okr. Prešov, brzdia autá hore kopcom a pridávajú plyn dolu kopcom. Veci sa gúľajú hore kopcom a nie dolu kopcom, Viete si to predstaviť? Vraj je tam nejaká porucha gravitácie. Kto neverí, nech tam beží! Ja som to videla v správach na vlastné oči.

No a to, že môžem doma v Budapešti pozerať a fandiť slovenskému hokeju teraz, keď je celé Slovensko v eufórii, je skrátka fenomenálne. Skúšala som nájsť niekoho, kto by sa pridal, ale nepodarilo sa mi. Čudujem sa, lebo Maďarsku sa takmer podarilo prebojovať sa do A skupiny a hokej má čím ďalej tým viac fanúšikov i tu.

No nevadí. Otvorím si pivko, vezmem do ruky rapkáč a SLOVENSKÓÓÓÓÓÓÓ! SLOVENSKÓÓÓÓÓÓÓ, fandím s divákmi.

Na Slovensku každý fandí,

či je starý a či mladý,

ba i maskot, vĺčko Goody!

(gt)

Pál Schmitt podpísal novú ústavu MR

Národnosti a nový základný zákon

Prezident republiky Pál Schmitt vo Veľkonočný pondelok, 25. apríla, v Alexandrovom paláci v Budapešti podpísal zákon o novej ústave Maďarska, ktorý má vstúpiť do platnosti 1. januára 2012.

Ústava mení oficiálny názov krajiny z doterajšieho Maďarská republika na Maďarsko. Preambula nesie názov Národné vyznanie a odvoláva sa na Boha, svätoštefanskú korunu, vlasť, kresťanstvo, rodinu, česť a národnú hrdosť. Zmena niektorých zákonov, napr. o daniach alebo dôchodkoch, podľa nového základného zákona bude odteraz podmienená dvojtretinovou väčšinou. Zakotvuje maximálnu mieru zadĺženosti krajiny a zakazuje konanie referenda o ústavných zmenách. Pojem manželstvo vysvetľuje ako zväzok medzi mužom a ženou a spomína ochranu plodu od počatia. Maďarsko podľa nového základného zákona nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov.

Do procesu prípravy novej maďarskej ústavy sa zapojili aj národnosti, ktoré po zverejnení vládneho návrhu dokumentu v polovici marca vyjadrili svoje obavy z toho, že nový základný zákon by viedol k odbúraniu systému ochrany menšín v Maďarsku. Následne poslali svoje návrhy, ktoré smerovali k zachovaniu status quo. Text základného zákona, vrátane častí týkajúcich sa národností, sa až do poslednej chvíle menil.

Definitívny text ústavy namiesto doteraz používaného pojmu národné a etnické menšiny používa výraz národnosti, pričom pojem etnické menšiny alebo etnické skupiny sa v nej vôbec nespomína. Jednou z najdôležitejších výhrad predstaviteľov minorít bolo, že podľa pôvodného návrhu ústava mala chrániť maďarský jazyk, pričom jazyky národností by iba rešpektovala. Ochrana jazyka národností nakoniec nebola zahrnutá do časti, ktorá sa zmieňuje o maďarskom jazyku a jeho ochrane. Národné vyznanie bolo doplnené o nasledujúcu formuláciu: "My, členovia maďarského národa... sa zaväzujeme, že - okrem iných hodnôt - pestujeme a chránime jazyk a kultúru národností žijúcich v Maďarsku“. Najviac sa o národnostiach píše v časti Sloboda a zodpovednosť: "Národnosti žijúce v Maďarsku sú štátotvornými činiteľmi. Všetci maďarskí štátni príslušníci, ktorí patria k niektorej národnosti, majú právo na slobodné priznanie a zachovanie svojej identity. Národnosti žijúce v Maďarsku majú právo na používanie materinského jazyka, individuálne a kolektívne používanie mien vo vlastnom jazyku, pestovanie vlastnej kultúry a výučbu v materinskom jazyku. Národnosti žijúce v Maďarsku môžu zakladať miestne a celoštátne samosprávy." Z textu dokumentu vyplýva, že zákonodarca v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou nepočíta s existenciou teritoriálnych národnostných samospráv. Podrobné pravidlá vzťahujúce sa na práva národností a pravidlá voľby samospráv budú určovať tzv. fundamentálne zákony (prijímané dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných poslancov). Takýto zákon má regulovať aj účasť národností na práci parlamentu. Priamo parlament bude voliť na 6 rokov aj zástupcu ombudsmana pre ochranu práv národností. Z textu ústavy nevyplýva, či národnosti budú mať svojich plnoprávnych, vo voľbách zvolených poslancov v národnom zhromaždení.

br

Snahy národností a ich výsledky

Po schválení novej ústavy

Pri hodnotení finálneho textu Základného zákona Maďarska (ďalej: novej ústavy) z hľadiska záujmov slovenskej národnosti a ostatných menšín je snáď najúčinnejšie porovnať tri dokumenty: súčasnú platnú ústavu, prvú novelizovanú verziu zo dňa 14. marca 2011 a parlamentom schválenú, prezidentom podpísanú novú ústavu, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 2012.

Pritom treba dodať, že od zverejnenia prvej verzie po finálne hlasovanie parlamentu uplynulo asi 5 týždňov. V tomto období tzv. spoločenskej diskusie bolo síce vyplnených asi 920 tisíc dotazníkov s niekoľkými základnými otázkami ústavy, ale o tomto anonymnom procese ani z aspektu našich Slovákov veľa nevieme. V danom období nezasadalo Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy, naše pracovné výbory sa po voľbách práve formovali, takže na hlbšiu vnútornú národnostnú analýzu nebolo ani času, ani príležitosti.

Napriek tomu sme vytvorili náš kompletný textový návrh CSS – vychádzajúci predovšetkým z platnej ústavy a daných práv.

Záujmy 13 národných a etnických menšín v procese tvorby novej ústavy sme koordinovali, zastupovali a komunikovali hlavne na platforme nášho spoločného Združenia celoštátnych menšinových samospráv. Do tohto procesu sa účinne zapojil aj parlamentný ombudsman menšinových práv a jeho úrad.

Kolektívne a aj osobne sme mali možnosť upozorniť na nedostatky plánovanej modifikácie prezidenta MR Pála Schmitta, ako i nášho rezortného ministra a podpredsedu vlády Tibora Navracsicsa. Taktiež sme sa stretli s poverencom vlády pre modifikáciu novej ústavy Józsefom Szájerom, s ktorým sa vytvorili aj určité operatívne pracovné kontakty.

Prístup zo strany spomenutých partnerov bol otvorený a náklonný, preto nám potom niektoré spomedzi finálnych výsledkov spôsobili určité sklamanie.

Prehliadnuc základné tematické okruhy z hľadiska národnostných práv musíme konštatovať, že súčasná platná ústava v podstate ani nemá klasický úvod, pritom však v dva a pol riadkoch veľmi striktne naznačuje, že slúži – aj keď iba s prechodnou platnosťou – mierovému politickému prechodu v pluralitný, demokratický právny štát s parlamentnou demokraciou a trhovým hospodárstvom.

Preambula novely ústavy, tzv. Národné vyznanie, oproti tomu podáva takmer na poldruha strane vymenovanie všetkých historických, národných, kultúrnych, spoločenských a ekologických hodnôt, ku ktorým sa členovia maďarského národa hlásia. V prvej verzii úvodu, ktorý podľa neskoršieho bodu tvorí organickú súčasť ústavy, národnosti neboli ani spomenuté. Na to sme rázne upozornili, následne sme sa tam objavili ako súčasť maďarského národa.

Finálny text môžeme považovať za prijateľný, podľa neho spolunažívajúce národnosti sú súčasťou maďarskej politickej pospolitosti a štátotvornými činiteľmi. V ďalšej vete sa prehlasuje, že kultúra a jazyk národností v Maďarsku sa má pestovať a chrániť.

Práve na túto pozitívnu formuláciu sa odvoláva, keď poukazujeme na nedostatky ochrany národnostných jazykov. Platná ústava ani maďarčinu neoznačuje za úradný jazyk krajiny. V prvej modifikácii, v 2. bode odstavca H sa písalo: „Maďarsko chráni maďarský jazyk, uctieva si jazyky národností a národných skupín v Maďarsku, ako aj iných národov.“

Po našom urgovaní v druhej, parlamentom prijatej verzii bol text zmenený nasledovne: „Maďarsko chráni maďarský jazyk a jazyky s nami spolunažívajúcich národností.“

Následkom ďalšieho pozmeňovacieho návrhu do finálneho textu sa dostalo iba púhe konštatovanie: „Maďarsko chráni maďarský jazyk.“

To nás sklamalo a dostali sme vysvetlenie, že ochrana národnostných jazykov je deklarovaná v preambule, v Národnom vyznaní. To je vlastne pravda a vzhľadom na to, že národnostné jazyky doteraz v ústave chránené vôbec neboli, môže znamenať určité garancie.

Nosným bodom z hľadiska ochrany národnostných práv je v platnej ústave paragraf č. 68, ktorý zhŕňa v 5 bodoch viaceré garancie. Spomedzi nich sa vypustilo, že národnosti majú podiel na moci ľudu (vraj je to zastaralé, síce aj v novej ústave 3. bod odstavca B deklaruje: Prameňom verejnej moci je ľud.). Zostalo pritom a spolu s preambulou sa vlastne dvakrát konštatuje, že národnosti sú štátotvornými činiteľmi.

Taktiež sa vypustilo zo všetkých verzií, že Maďarsko zabezpečuje ochranu národnostiam a ich kolektívnu účasť na verejnom živote. Ostatné doterajšie práva na pestovanie kultúry, používanie materinského jazyka, na výučbu v materinskom jazyku, na individuálne a kolektívne používanie pomenovaní vo vlastnom jazyku s vyznačenou modifikáciou zostali. Taktiež sa naďalej zabezpečuje ústavné právo zakladania miestnych a celoštátnych národnostných samospráv. Tu sme poukázali na absenciu nového stupňa, teritoriálnych samospráv, ale podľa platného zákona o samosprávach aj nenárodnostné župné samosprávy, ako i samospráva hlavného mesta, spadajú do kategórie miestnych zborov.

Novým bodom je právo na slobodné priznanie vlastnej národnostnej identity a jej zachovanie – toto posledné ešte nefigurovalo v prvej verzii.

Z tohto odstavca sa preniesol bod č. 3, podľa ktorého zákony Maďarskej republiky zabezpečujú právo zastúpenia pre národné a etnické menšiny, žijúce na jej území. Toto mala byť skôr garancia na naše parlamentné zastúpenie, ale aj Ústavný súd vynášal v tejto veci protichodné rozsudky – a nesplnený výsledok je známy.

Parlamentné „zastúpenie“ národností usmerňuje v novej ústave odstavec č. 2 v kapitole Štát, bod č. 2 nasledovne: „Podiel národností žijúcich v Maďarsku na práci Národného zhromaždenie reguluje fundamentálny zákon.“ Teda zákon ústavný, dvojtretinový.

Túto formuláciu obsahovali v podstate všetky verzie, darmo sme sa snažili tam dostať namiesto „podielu na práci parlamentu“ jednoduché a jasné slovné spojenie „parlamentného zastúpenia“.

Pri poslednej kľúčovej otázke, záchrane samostatnej inštitúcie menšinového parlamentného ombudsmana, nám bolo od začiatku zrejmé, či skôr ozrejmené, že v tomto nemáme veľké nádeje. Napriek tomu sme dosiahli určité výsledky. Prvá verzia totiž obsahovala, že nový ombudsman základných práv (jediný namiesto doterajších štyroch) bude venovať zvláštnu pozornosť záujmom budúcich generácií, ako aj ochrane práv domácich národností a národných skupín. Svojich zástupcov vymenuje on sám.

Vo finálnom texte (odstavec č. 30) bolo schválené, že ombudsmana a jeho zástupcov volí Národné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou poslancov na šesť rokov. Zástupcovia zastupujú záujmy budúcich generácií a práva národností, žijúcich v Maďarsku.

Na záver a na zhrnutie si myslím – a takto sme to hodnotili aj v Združení celoštátnych menšinových samospráv -, že do procesu tvorby novej ústavy sa nám podarilo zapojiť sa na najvyšších úrovniach.

Výsledky nie sú jednoznačne pozitívne, ale základné ústavné práva na pestovanie a zachovanie národnostnej kultúry, materinského jazyka a výučby sa zachovali, ich ochrana je v preambule novej ústavy tiež garantovaná. Formulácia parlamentného zastúpenia je o čosi konkrétnejšia, ale zďaleka nie podľa potreby a podľa našich predstáv, tu môžeme mať vážne problémy pri tvorbe regulačného volebného zákona. Pozíciu samostatného národnostného ombudsmana sme jednoznačne stratili, ale v tejto otázke bola najväčšia odhodlanosť vlády – aj z hľadiska ďalších doterajších ombudsmanov.

Čaká nás ešte mnoho práce pri tvorbe náväzných ústavných zákonov, hlavne národnostného a volebného, ale na základe schváleného, a aj nami dotváraného textu novej ústavy nevidím situáciu za krajne zhoršenú, alebo beznádejnú.

Ján Fuzik

predseda CSS

Ján Fuzik rokoval s predsedom ÚSŽZ Milanom Vetrákom

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik zavítal 21. apríla na pracovnú návštevu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), kde ho privítal predseda úradu Milan Vetrák. Hlavnými témami ich stretnutia boli aktuálna situácia výstavby nového Slovenského domu v Mlynkoch, stav slovenskej menšiny a jej perspektívy ako aj blížiace sa sčítanie obyvateľstva v Maďarsku.

V súvislosti s novou ústavou M. Vetrák a J. Fuzik vyjadrili poľutovanie, že obsahuje niekoľko problematických otázok, ktoré sa týkajú aj postavenia slovenskej menšiny v Maďarsku. V súvislosti s výstavbou Slovenského domu v Mlynkoch J. Fuzik informoval, že CSS sa už koncom roka 2010 obrátila na predsedov oboch vlád so žiadosťou o 50-percentné zvýšenie dotácie. Zo strany Maďarska je táto zvýšená dotácia zabezpečená. M. Vetrák požiadal predsedu CSS, aby mu zaslal písomnú žiadosť spolu s uvedením dôvodov, pre ktoré sa žiada navýšenie financovania projektu o 50%. Vzhľadom na to, že na navýšenie neboli v tohtoročnom štátnom rozpočte vyčlenené rozpočtové prostriedky, žiadosť bude potrebné prekonzultovať s premiérkou vlády SR Ivetou Radičovou. Podľa slov J. Fuzika sa zatiaľ nepodarilo zapísanie záložného práva do príslušného katastra k rozostavanej stavbe rovnocenne v prospech oboch štátov (Slovenska aj Maďarska), čo obsahuje podpísaná dotačná zmluva. Podľa oficiálnej stránky ÚSŽZ odmietavý postoj maďarského katastrálneho úradu by mohol vážnym spôsobom narušiť úspešné dokončenie celého projektu.

M. Vetrák sa zaujímal aj o situáciu v Celoštátnej slovenskej samospráve, o financovanie 122 miestnych slovenských samospráv, ako aj o stav vzdelávania Slovákov v materinskom jazyku. J. Fuzik vyzdvihol stúpajúci záujem slovenských rodičov a detí v Sarvaši, kde sa v slovenčine vzdeláva okolo 400 žiakov. V princípe však potvrdil dlhodobý neutešený stav slovenského menšinového školstva v Maďarsku, ktorý súvisí aj s pokročilou jazykovou asimiláciou slovenskej národnosti.

V závere pracovnej návštevy sa M. Vetrák s J. Fuzikom dotkli aj problematiky tohtoročného sčítania obyvateľstva. J. Fuzik podporil snahu ÚSŽZ, ktorý aj prostredníctvom médií apeloval na maďarskú stranu, aby pri sčítaní mali zástupcovia slovenskej menšiny spravodlivé zastúpenie medzi sčítacími komisármi. Otázka národnosti totiž v Maďarsku patrí medzi tzv. citlivé otázky, na ktoré sa nemusí odpovedať. Zároveň J. Fuzik informoval, že CSS aj prostredníctvom Združenia celoštátnych menšinových samospráv je už viac ako rok v sústavnom kontakte s Ústredným štatistickým úradom a pracuje sa na tom, aby sa v októbri na sčítaní zúčastnilo čo najviac slovenských sčítacích komisárov.

Podľa oficiálnej stránky ÚSŽZ spracovala: br

Nové knihy

Katedra areálových kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre publikovala v roku 2010 zaujímavý zborník nazvaný Minoritné kultúry, kultúra minorít. Redaktori zborníka sú Agnieszka Janiec – Nyitrai a Patrik Šenkár. Príspevky zahrnuté v zborníku odzneli na Medzinárodnej konferencii na počesť 50-ročného vzdelávanie maďarských pedagógov v Nitre. V knihe je uverejnený aj referát Patrika Šenkára Mozaika motívov v prozaickej tvorbe Štefana Dováľa. O tomto nedávno zosnulom slovenskom prozaikovi z Rumunska Šenkár píše: „Je to autor píšuci realistickú prózu, ktorý vníma realitu cez príbeh a ľudskú povahu modeluje cez rozhovor. Opis je v jeho dielach druhoradý. Často nadväzuje na zábavné prozaické práce starších autorov.“

Literárne informačné centrum v Bratislave spolu so Svetovým združením Slovákov v zahraničí vydalo antológiu slovenskej eseje v zahraničí Medzi dvoma domovmi 3. Posledný z troch zväzkov antológie slovenských autorov žijúcich alebo pôsobiacich v zahraničí zahŕňa tvorbu autorov krajanských komunít v Česku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a exilových autorov. Zostavovateľmi diela sú Michal Harpáň, Peter Cabadaj a Vladimír Skalský.

Z Dolnej zeme sú v antológii zastúpení slovenskí literárnovední pracovníci z Maďarska (Oldřich Kníchal, Anna Divičanová, Katarína Maruzsová Šebová), z Rumunska (Ondrej Štefanko, Dagmar Mária Anoca) a zo Srbska (Samuel Boldocký, Víťazoslav Hronec, Michal Harpáň, Adam Svetlík, Michal Babiak, Zuzana Čižiková). „Práce uvedených autorov výrazne prispeli k lepšiemu poznaniu literatúry a kultúry slovenských menšinových enkláv v Maďarsku, v Rumunsku a v Srbsku a sú aj prínosom k celoslovenskej literárnej kritike, teórii a histórii, ale aj širšie k otázkam kultúry a národnostnej identity,“ píše vo svojej štúdii Slovenská dolnozemskí esej jeden zo zostavovateľov antológie M. Harpáň.

Kultúrny výbor CSS o publikačnej činnosti a podporách

Prvé riadne zasadnutie Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (KV CSS) sa nieslo v znamení bežných pracovných úloh. Členovia výboru a zástupca predsedu CSS Ondrej Csaba Aszódi si na úvod vypočuli informácie riaditeľky Slovenského osvetového centra Kataríny Királyovej o stave príprav Dňa Slovákov v Maďarsku. Pani riaditeľka konštatovala, že začiatkom mája sa uskutoční vysunuté zasadnutie vedúcich regionálnych kultúrnych stredísk vo Veľkom Bánhedeši, cieľom ktorého bude prehliadka dejiska osláv a prerokovanie organizačných úloh s miestnymi organizátormi. O kultúrnom programe prezradila iba toľko, že keďže tohoročný sviatok Slovákov v Maďarsku sa koná v rodisku ľudovej rozprávačky „ňaničky Žofky“, bude sa niesť v znamení ľudového rozprávačstva. Na priestranstve pred miestnym kúpaliskom bude priestor na prezentáciu jednotlivých Slovákmi obývaných regiónov, ale medzi sprievodnými akciami budú aj výstavy, predstavenie činnosti remeselníkov a ďalšie aktivity. S Dňom Slovákov v Maďarsku súvisí, že KV navrhol, aby pri tejto príležitosti bola opäť vydaná zbierka ľudových rozprávok Ondreja Krupu Rozprávky ňaničky Žofky. Členovia sa zároveň rozhodli, že na tento rok nenavrhnú vypísať súbeh na vydanie ďalšej publikácie. Členovia výboru vzali na vedomie návrh finančnej uzávierky CSS a jej inštitúcií na rok 2010. Snáď najnáročnejším bodom programu zasadnutia bola príprava návrhu na rozdelenie financií zo súbehu CSS. V rozpočte bolo na tento účel vyhradených 5 miliónov Ft. Ako informovala predsedníčka výboru Zuzana Lauková, uchádzači poslali 119 projektov, v ktorých žiadali spolu 10,5 milióna Ft. V tomto roku prišlo menej žiadostí na detské tábory, ktoré výbor už tradične uprednostňuje, čo pravdepodobne súvisí s ťažšími podmienkami hospodárenia škôl, samospráv a spolkov. Na vyznamenanie Za našu národnosť navrhli organizácie a inštitúcie jeden kolektív a päť osôb. Členovia KV sa rozhodli nezaujať stanovisko v tejto záležitosti, veď definitívne rozhodovanie je beztak v kompetencii Valného zhromaždenia. V ďalšej časti zasadnutia prerokovali pracovný plán výboru a nových regionálnych kultúrnych stredísk v Jači a Lucine, ako aj výpis súbehov na miesto riaditeľa Slovenského osvetového centra, Slovenského dokumentačného centra, Slovenského divadla Vertigo a šéfredaktora Ľudových novín. Keďže jeden z členov Redakčnej rady Ľudových novín, Zoltán Bárkányi, bol zvolený do VZ CSS, výbor navrhol VZ zvoliť do tohto odborného zboru nového člena. V závere zasadnutia, v súlade s právnymi zmenami, ktoré nastali v počte členov výboru a založením osobitného výboru pre náboženské záležitosti, členovia výboru modifikovali Štatút Kultúrneho výboru CSS.

BR

Slovensko žije hokejom

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji patria medzi udalosti najvyššieho rangu. Slovensko má tú česť usporiadať ich po prvýkrát vo svojej samostatnej histórii, preto nie je žiadnym prekvapením, že celá krajina doslova žije hokejom. V úvodný deň šampionátu sme zavítali do Bratislavy, aby sme zmapovali atmosféru v jednom z jeho dvoch dejísk (druhým sú Košice).

Hneď na Hlavnej stanici bolo jasné, že sme na správnom mieste. Fanúšikov vítajú nápisy v ich materinskom jazyku, vejú zástavy zúčastnených krajín a k dispozícii sú milé slečny za informačnými pultmi pre turistov. Cestou do centra vidno, že takmer každá reklama a billboard propaguje služby a výrobky využitím hokejovej tematiky, väčšinou vtipným spôsobom. V centre mesta nechýbajú veľké informačné tabule, vo výkladoch predajnú i v oknách domov slovenské vlajky, hokejové dresy, fanúšikovské šály. Reštaurácie lákajú zákazníkov na sledovanie zápasov v priamych prenosoch, po centre sú rozmiestnené sochy hokejistov symbolizujúce jednotlivé reprezentačné mužstvá. Socha slovenského tímu stojí na čestnom mieste - priamo pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí.

Tú pravú atmosféru majstrovstiev sveta však vytvárajú samotní fanúšikovia hokejovo najvyspelejších krajín sveta, ktorí v skupinách chodia po meste, alebo vysedávajú v baroch oblečení v dresoch svojich miláčikov, mávajúc vlajkami a užívajúc si atmosféru šampionátu. Fandia spoločne s fanúšikmi súperov, kamarátia sa, šarvátky a potýčky, aké poznáme z rôznych futbalových podujatí, sú im cudzie. Pre toto všetko je Bratislava v týchto dňoch skutočným rajom milovníkov hokeja.

Zlatko Papuček

Oblievačkový bál budapeštianskych Slovákov

Hoci plesová sezóna sa už skončila, budapeštianski Slováci si ju predĺžili. Príležitosť im poskytla Slovenská samospráva Budapešti (SSB), ktorá 30. apríla usporiadala v budove svojho sídla Oblievačkový bál.

Štyria členovia SSB na čele so Zuzanou Hollósyovou srdečne privítali účastníkov plesu. Ako povedala pani predsedníčka, hoci pracujú v menšom počte, všetko robia v prospech budapeštianskych Slovákov. Zároveň nabádala prítomných, aby nielen tancovali a čakali na losovanie tomboly, ale aby ochutnali aj špeciality, ktoré priniesli ostatní, nakoľko ples mal batôžkový charakter. Po nej sa ujal slova jediný muž zboru, zástupca predsedníčky Ladislav Petro, ktorý v predvečer Dňa matiek privítal všetky mamičky a babičky a zaželal im príjemnú zábavu. V kultúrnom programe vystúpili tanečníci Folklórneho spolku Lipa, ktorí v tento večer prišli rozveseliť Budapešťanov celkom bezplatne, za čo sa im poďakovala kultúrna referentka SSB Mária Šutinská. Podobne si nepýtali honorár za vystúpenie ani členovia Budapeštianskeho slovenského zboru Ozvena, ktorí pod vedením dirigentky Marty Pálmaiovej Pápayovej navodili v sále výbornú atmosféru. Vystupňovali ju členovia kapely Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho, ktorí zahrali obľúbené pilíšske ľudové piesne. Týmto plesom chcelo vedenie SSB každému Slovákov žijúcemu v hlavnom meste poskytnúť možnosť zabaviť sa, nakoľko v tomto roku sa kvôli voľbám neuskutočnil fašiangový ples.

Ako vždy, aj na Oblievačkovom plese SSB bol veľký záujem o tombolu. Stalo sa už peknou tradíciou, že do tomboly venujú rôzne darčeky slovenské zbory, ale aj slovenskí umelci žijúci v hlavnom meste. Stálym darcom je Michal Zsolnai, ktorého drevorezby vždy zožali obrovský úspech medzi výhercami. V tomto roku venoval do tomboly jeden zo svojich obrazov aj maliar žijúci v Starom Budíne Jozef Komenda. Vyhral ho obyvateľ IX. obvodu. Tradičnú tortu vyhrala speváčka Ozveny Júlia Somogyiová a darčekový košík slovenskej samosprávy VI. obvodu Katarína Noszlopyová.

Zábava trvala do nočných hodín, tancovali mladí, i tí skôr narodení a veríme, že pri zábave zabudli na každodenné starosti. Účastníci sa rozchádzali v dobrej nálade a v presvedčení, že takéto plesy by mali mať pokračovanie aj v budúcnosti.

(ef)

Oprava

V 17. čísle Ľudových novín na 4. strane vyšiel môj príspevok V Slovenskom Komlóši sa stretli potomkovia dvoch bratrancov, O Orave, Chlebniciach a o priezvisku Chlebnický, v ktorom som sa dopustil chyby. Tretia veta štvrtého odseku článku správne znie: Dcéry Michala, organizátorka stretnutia Anna (Molnárová), Mária (Moťovská), Zuzana (Venerčanová) a Alžbeta (Farkašová) a Jurajova dcéra Judita (Győriová) s manželom.

Zainteresovaným sa za chybu ospravedlňujem.

Ján Chlebnický

Oznam

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), napriek maximálnemu úsiliu vedenia organizácie, v tomto školskom roku z finančných dôvodov neuskutoční jedinú celoštátnu súťaž pre slovenské národnostné deti a mládež v Maďarsku. Predpokladaný termín vypísania súťaže Slovenské spievanky a veršovačky je september a uskutočnenie regionálnych súťažných kôl október 2011. Obľúbenú súťaž ZSM prvýkrát usporiadali v roku 1989 v novohradskej Níži. Od roku 1997 sa uskutočňuje na celoštátnej úrovni za účasti približne piatich stoviek mladých spevákov a recitátorov.

Majáles v Santove

Na santovskom majálese sa dobre zabavili domáci aj hostia. Bolo čo jesť, piť, vládla príjemná atmosféra a nenudili sa ani najmenší. V tomto roku akciu kormidlovala vedúca Dedinského domu Mária Kitová, ktorá v spolupráci s obecnou samosprávou pripravila zaujímavý program.

Majálesy v Santove zvykli byť vždy dobré, avšak tento rok príroda ukázala svoju moc. Počasie tento deň nežičilo podujatiam na voľnom priestranstve. Popŕchalo, takže oči nám často viseli na oblakoch. Ako nás informovala M. Kitová, pre deti pripravili množstvo hier, napríklad v jedení chleba s lekvárom či v skákaní vo vreci, za výhru dostali sladké odmeny. Mohli si zajazdiť na poníkovi alebo na koni a s učiteľkami materskej a základnej školy mohli zhotovovať darčekové predmety.

Podujatie začalo deň pred 1. májom, keď miestni mládenci postavili v strede obec máj – nielen na radosť dievčat súcich na vydaj, a pokračovalo ranným budíčkom miestnej kapely Santovská nálada. Na majálese bola prítomná aj starostka osady Eva Čičmanczaiová, ktorá sa prihovárala ľuďom a chutnala všetko, čím ju ponúkli. Keď sa dážď trochu utíšil, obyvatelia tejto podpilíšskej osady sa vyhrnuli na dvor Dedinského domu, materskej a základnej školy. Otvorené boli aj priestory Dedinského domu, kde sa mohli skryť pred uplakaným počasím.

Doobeda pripravili Santovčania perkelt a gulášovú polievku a šikovné gazdinky upiekli langoše. Poobede prišli na rad znovu hudobníci, ktorí v budove Dedinského domu vyčarovali výbornú náladu.

1. máj v tomto roku pripadol na nedeľu a bol zároveň Dňom matiek. Mamičky dostali od svojich ratolestí množstvo zaujímavých a pekných darčekov: kresby, motýlikové prstene, pekne uvité kytice zo suchých kvetov, ale aj náhrdelníky z koráľkov. Organizátori mysleli aj na tie mamičky, ktoré pomáhali pri práci: pripravili pre ne krátky program v podaní žiakov miestnej základnej školy, ktorí pozdravili mamičky básňou a piesňou.

(ef)

Bližšie k tajomstvu tokajského vína?

Prednáška Mateja Šipického v Maďarskej akadémii vied

Koncom apríla sa v budove Maďarskej akadémie vied v Budapešti konalo spoločné zasadnutie Mikrobiologickej komisie Maďarskej akadémie vied a Maďarskej mikrobiologickej spoločnosti. Jedným z prednášateľov prestížneho zasadnutia s medzinárodnou účasťou bol vedúci Katedry genetiky a aplikovanej mikrobiológie Debrecínskej univerzity, čestný člen Učenej spoločnosti Slovenskej akadémie vied a predseda Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, profesor Matej Šipický. Témou jeho prednášky bola reakcia vínnych kvasiniek (élesztőgombák) na meniace sa podmienky počas kvasenia. Vo svojej prednáške hovoril o novom druhu vínnych kvasiniek, ktoré spolu so svojím päťčlenným výskumným tímom objavil v Tokajskej vinárskej oblasti. Profesora Šipického sme sa opýtali na význam a medzinárodnú odozvu tohto objavu:

- Kvasinky sú mikroorganizmy, z ktorých poznáme už vyše 1 500 druhov, pričom vínne kvasinky sú tie, ktoré sa podieľajú na kvasení vína. Takmer 30 druhov kvasiniek sa vyskytuje v mušte a vo víne, ale len dva druhy sú esenciálne pre výrobu vína (Saccharomyces cerevisiae a Saccharomyces uvarum). My sme v Tokaji našli ďalší dôležitý druh, Candida zemplinina, ktorý je vždy prítomný v tokajských vínach a ktorý nemá nič spoločného s patogénnymi Candidami. Od tých čias, ako sme našu pôvodnú prácu o Candide zemplinine uverejnili v americkom odbornom časopise, vysvitlo, že tento druh sa vyskytuje aj inde vo svete, najmä pri kvasení sladkých alebo polosladkých vín. Túto našu publikáciu dosť často citujú od Francúzska po Kaliforniu. Napríklad nedávno som robil oponenta doktorskej dizertácie na univerzite v Bordeaux, ktorá sa zaoberala aj s touto kvasinkou. Vyskytuje sa, samozrejme, aj na Slovensku. Už pomenovanie druhu som vybral tak, aby sa kvasinka mohla považovať za spoločné prírodné dedičstvo týchto dvoch krajín, pričom vtedy sme ešte nevedeli, že sa vyskytuje aj mimo tokajskej oblasti. Zemplín sa nachádza na Slovensku, ale Zemplínske pohorie je v Maďarsku. Už vieme veľa o tejto kvasinke, aj vďaka talianskym, americkým a francúzskym výskumníkom, ale nemyslím si, že by bola zodpovedná za tajomstvo tokajského vína. Pravdepodobne také mystifikované tajomstvo ani neexistuje. Tokajské víno je jedinečné preto, lebo sa rodí v oblasti, v ktorej sa kombinujú také klimatické, geografické a biologické podmienky, ktoré sa nachádzajú aj v iných vinárskych regiónoch, ale len zriedka v takejto kombinácii. Podobné kombinácie sa vyskytujú aj inde, ale takýchto miest je málo. Napríklad v rakúskom Rušte pri Neziderskom jazere, v nemeckom Rheingau, vo francúzskom Sauternes pri Bordeaux, v Kalifornii, v Austrálii, atď. V týchto lokalitách hrozno podlieha ušľachtilej hnilobe a vznikajú takzvané cibéby (aszúszemek) pripomínajúce hrozienka. Každý región však používa inú technológiu na spracovania hrozna a cibéb a na kvasenie cibébového muštu. Technológia výroby Tokajského výberu, po maďarsky Aszú, sa nepoužíva mimo tokajskej oblasti. Vo svojej prednáške som hovoril aj o tom, že niektoré kvasinky dokážu spomaliť rast plesní, ktoré kazia ovocie pri skladovaní. Tieto sa môžu použiť na biologickú, nechemickú ochranu skladovaného ovocia. Nedávno sme aj patentovali takúto technológiu. Väčšinu svojej prednášky som však venoval génom vínnych kvasiniek a tomu, ako môžu gény determinovať odolnosť kvasiniek proti stresovým podmienkam. Takéto podmienky sú napr. vysoké percento cukru v čerstvom mušte, vysoké percento alkoholu, pozostatky chemických prostriedkov proti parazitným hubám a plesniam, atď. Vysvetlil som aj náš model, ktorý som vlani predstavil na svetovom kongrese Medzinárodnej organizácie pre hrozno a víno (OIV so sídlom v Paríži). Podľa tohto modelu kvasinka prekladá svoje gény medzi chromozómami, aby menila ich aktivitu podľa potreby, a tým umožnila bunkám prispôsobiť sa rýchle sa meniacim podmienkam počas kvasenia, napríklad k rýchle stúpajúcej koncentrácii alkoholu.

BR

Dabaš-Šára

Slovenský národnostný týždeň v škole

Šára je väčšinou Slovákmi obývaná časť mesta Dabaš. Podobne ako v iných Slovákmi obývaných osadách Maďarska tu vyučujú slovenský jazyk ako predmet. Nedávno som mal možnosť presvedčiť sa, že to aký dôraz kladú na jeho výučbu, v mnohom závisí aj od riaditeľa školy. Práve on môže vytvoriť tak v učiteľskom zbore, ako aj medzi deťmi takú atmosféru, ktorá môže pozitívne, alebo negatívne ovplyvniť výučbu slovenského jazyka.

Postupná asimilácia z dobre známych dôvodov neobchádza ani nás, Šáranov. To znamená, že na ulici, ale aj doma, čoraz menej počuť slovenské slovo už aj medzi osobami slovenského pôvodu. Rodiny strácajú identitu, čoraz menej detí sa zapisuje na hodiny slovenčiny. Je to veľmi smutná skutočnosť. Ak sa nepodarí nejakým spôsobom zvýšiť záujem rodičov a detí o slovenský jazyk, dosiahnuť, aby si uvedomili potrebu jeho ovládania, výsledok bude jednoznačný.

Práve preto som sa potešil, keď ma učiteľský zbor miestnej Školy Františka Rákócziho II. pozval na Slovenský národnostný týždeň, ktorý sa konal v polovici apríla na prízemí a na dvore školy. Nový riaditeľ Béla Baranyi pochádza z čisto maďarského prostredia. Napriek tomu, alebo práve preto, cíti, že v škole treba klásť na výučbu slovenského jazyka a na spoznávanie tradícií tu žijúcich slovenských rodín oveľa väčší dôraz, aby deti a ich rodičia dôkladnejšie spoznali svoje korene. Preto pomocou učiteľského zboru, rodičov, starých rodičov a detí usporiadali v škole veľkolepú výstavu miestnych vecných pamiatok. Vo vstupnej hale bola výstava bábik, ktoré poobliekala teta Mrázová do šárskeho ľudového kroja. Dospelí pripravili bohatý repertoár skupinových ručných prác. Pracovali na dvore, kde si k dospelým posadali zvedavé deti a spolu pripravovali nákupné tašky a kvety zo šúpolia. Pri inom stole farbili vajíčka, drevené varešky a taniere. Mladé dievčatá sa mohli zoznámiť s prípravou tradičných účesov. Na dvore bolo veľmi veselo, asi aj preto, lebo tu varili rôzne tradičné jedlá, ktoré akonáhle dohotovili, zmizli v žalúdkoch prítomných detí i dospelých.

Záverečné programy boli veselý spev a tanec. Pre deti najzaujímavejšia bola súťaž v speve slovenských ľudových piesní v triedach. Spievali prekrásne, takže výhercovia oprávnene získali odmeny. Po nich vystúpili spevokol dospelých Rozmarín a citarový súbor Bazalička, v ktorom spievali po slovensky čisto maďarskí členovia. Programy slovenského národnostného týždňa zakončili krásnymi slovenskými ľudovými tancami členovia tanečného súboru Borovenka.

Veľmi sa mi páčila séria slovenských programov v šárskej škole Františka Rákócziho II. Jej organizátorom sa podarilo vytvoriť atmosféru skutočnej slovenskej národnostnej školy. Verím, že výučba slovenského jazyka a zachovávanie tradícií našich slovenských predkov zaujmú popredné miesto v pedagogickom programe inštitúcie. K tomu prajem veľa síl a úspechov novému riaditeľovi a pedagógom školy!

Koloman Pataki

Slovenský deň v Čemeri

Slovenská samospráva v Čemeri usporiadala 1. mája Slovenský deň. Prítomných v mene organizátorov privítala predsedníčka slovenského voleného zboru Alžbeta Szabová, ktorá zaželala vystupujúcim veľa úspechov a všetkým prítomným vynikajúcu náladu. Pani predsedníčka je zároveň vedúcou Tanečného spolku Furmička, ktorý vznikol pred piatimi rokmi s cieľom zachovávať tradície predkov. Dnes má tri skupiny. V Maličkej furmičke sú deti od troch do šesť rokov, v Malej furmičke žiaci od šesť do desať rokov a vo Furmičke žiaci nad desať rokov a dospelí. V choreografiách tancujú spolu mladí a dospelí. Úspech väčších tanečníkov podnietil vznik detských skupín. Tanečníci vystupujú predovšetkým v autentickom čemerskom ľudovom kroji. Medzi ich dlhodobými plánmi figuruje nielen zachovávanie a oživovanie miestnych slovenských tradícií, ale aj spoznávanie a nacvičovanie tancov z iných slovenských obcí z Maďarska a zo Slovenska.

Ako prví vystúpili členovia Maličkej furmičky pod vedením Márie Liškovej. Škôlkári predviedli slovenské a maďarské detské hry a riekanky. Po nich nasledoval program Malej furmičky. Žiaci základnej školy sa predstavili s detskými hrami a Maglódskymi a Šomoďskými tancami, choreografiami Gábora Farkasa, Alžbety Szabovej a Gábora Simonyiho. Kultúrny spolok Lipóta Bálóa pod vedením člena slovenskej samosprávy Michala Tótha na prekrásne ozdobenom javisku predniesol kyticu slovenských ľudových piesní z okolia Čemeru. Po ňom opäť nasledovali tanečníci Malej furmičky, ktorí očarili prítomných Satmárskymi a Zemplínskymi motívmi a tancami z Máne. Tanečníkov vystriedal na javisku József Szíjártó, ktorý zahral publiku niekoľko čarovných melódií na starodávnom hudobnom nástroji tárogató. Na záver kultúrneho programu vystúpili mládež a dospelí spolku Furmička, ktorí zatancovali Zemplínske a Raslavické tance. Slovenský deň v Čemeri skončil koncertom skupiny Krammer Band.

Andrea Szabová Mataiszová

Po stopách Štefánika

Miestne odbory Matice slovenskej, základné školy, obecné úrady uvedených obcí a okolia horného Žitného ostrova pripravili 3. mája 2011 v poradí 21. ročník pietnej spomienky na tragickú smrť ministra vojny prvej Československej republiky, generála dr. M. R. Štefánika. Na Vlasteneckej pochôdzke sa rok čo rok ročne zúčastňuje okolo 500-600 žiakov základných a stredných škôl, škôlkárov a ich hostí. Aj v tomto roku jednotlivé programy vyústili do pietnej spomienky pri buste M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji a spoločného pochodu k mohyle pri mieste, kde došlo k havárii lietadla 4. mája 1919. Školská mládež a organizátori si súčasne uctili pamiatku členov jeho talianskeho sprievodu, ktorí zahynuli spolu s ním. Žiakom, študentom a účastníkom sa v mene prezidenta SR prihovorili na riaditeľ jeho kancelárie Milan Čič, tradičný gestor tohto podujatia, predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Dunajskej Lužnej a člen celoslovenského výboru MS Stanislav Bajaník, a starostka obce Magdaléna Holcingerová. Podujatie poctila svojou prítomnosťou aj delegácia Veľvyslanectva Talianska na Slovensku a ďalší hostia.

Viera D. Tapalagová

Štvrtá veľkonočná nedeľa – Nedeľa Dobrého Pastiera

(15. mája 2011)

Štvrtá veľkonočná nedeľa má svoj vlastný názov – Nedeľa Dobrého Pastiera. Existujú snáď dva najznámejšie obrazy Ježiša Krista. Tým prvým obrazom je obraz Ježišovho Božského Srdca a tým druhým je práve obraz Ježiša Krista ako Dobrého Pastiera, známy už od čias prvotnej cirkvi. My sa s touto myšlienkou Pastiera a oviec stretávame nielen teraz, v tomto veľkonočnom období, objavuje sa aj vo vianočnom období. Sú to pastieri so svojimi ovečkami, ktorým anjeli oznamujú tú najradostnejšiu zvesť – narodenie Ježiša Krista ako toho opravdivého, skutočného a najlepšieho pastiera.

Azda za všetko hovoria slová žalmu z tejto nedele – Pán je môj pastier, nič mi nechýba, pasie ma na zelených pasienkoch. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Lebo i keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou... Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.

Práve v tomto žalme sú vyjadrené tie krásne vlastnosti Dobrého Pastiera, Ježiša Krista. A nielen vlastnosti. I to, čo všetko sa nám od neho dostáva, ak sa skutočne necháme ním viesť vo svojom živote. Ak on bude pastierom nášho života, ktorý nás bude sprevádzať na našej životnej ceste – tak potom skutočne platia tie prvé slová žalmu – nič mi nechýba. Môže nám niečo chýbať, ak žijeme v spoločenstve Ježiša Krista, ktorý jediný najlepšie vie, čo potrebujeme?

Môžeme sa opýtať, alebo postaviť si otázku – skutočne nám nič nechýba? Nie to, či nám chýbajú peniaze, alebo niečo hmotné. Ale či naozaj môžeme povedať, že sme celkom spokojní vo svojom vnútri, že vieme, prečo žijeme, že máme naplnený zmysel svojho života. I v radosti, i v ťažkosti. I vo chvíľach pevnej viery, i vo chvíľach pochybností. V nádeji i v beznádeji. Ak nie – tak potom by sme si mali odpovedať – či skutočne platia o nás tie prvé slová zo žalmu – Pán je môj Pastier. Nemáme náhodou iného pastiera, ktorý nás vedie v živote, alebo ktorému dovoľujeme, aby nás viedol?

Takým pastierom môže byť hocikto. Televízny program, reklama, časopisy, priatelia, prostredie, v ktorom žijeme. Svet, ktorý nás chce viesť. Alebo dokonca i ja sám, ktorý sa chcem viesť, ako by som nepotreboval nikoho iného k svojmu životu, aby ma viedol.

Ak sme pozornými poslucháčmi tohto dnešného evanjelia, tak nemôžeme prehliadnuť tú veľmi lákavú ponuku. V hre je totiž naša spása, večný život. Stojíme každý deň pred touto ponukou Ježiša Krista. A je ňou vlastne náš konečný cieľ. A medzi ponukou Ježiša Krista a týmto cieľom, mojou spásou a večným životom stojím ja. V svojej slobode, so svojím rozhodnutím. Či ju prijmem, alebo nie.

Samozrejme aj s podmienkami, o ktorých hovorí Pán Ježiš. Ku spáse sa vchádza cez bránu. A tou bránou je on sám. Niet inej brány, cez ktorú by sme mohli prejsť a obsiahnuť večný život. To je presne to, čo vyjadril apoštol Peter vo svojej Turíčnej kázni, len trochu inými slovami: Robte pokánie a nech sa každý z vás dá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Ducha Svätého.

My sme boli pokrstení v Kristovom mene. Patríme teda do božieho ovčinca, ktorý vedie Kristus. Ak sa necháme viesť Kristom ako Dobrým pastierom, vtedy naozaj pochopíme tie krásne slová žalmu - I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. V týchto slovách je vyjadrená hlboká pravda a veľmi bohatý obsah. Tá tmavá dolina, to môže byť všeličo, čo vo svojom živote zažijeme. Ale ak vieme, že Pán je môj Pastier, ktorého som si vyvolil ja, pretože som prijal jeho ponuku, aby bol pastierom môjho života, môžeme sa ešte niečoho báť? Toto je otázka mojej viery a dôvery v Ježiša Krista.

Pozrime sa na samotných apoštolov. Ježiš bol skutočne ich pastierom počas troch rokov verejného ohlasovania. Naučil ich všetko. A keď im zobrali pastiera, stádo sa rozpŕchlo. Ich viera, ktorej ich učil, ostala nalomená. Nabúraná. Začala sa im strácať. Až dovtedy, kým znova, nanovo nepochopili, čo to znamená Dobrý Pastier. Ktorý ich nenechal samých, neopustil ich. Ale sa im zjavil vzkriesený. A prisľúbil, že zostane navždy s nimi.

Čo to vlastne znamená Dobrý Pastier?

Sám Ježiš vysvetľuje tento obraz, keď sa predstavuje – Ja som Dobrý Pastier. Niečo podobné, ako keď sa predstavil Boh v Starom zákone Mojžišovi, keď sa ho on pýta, s kým sa to rozpráva, čo povie ľuďom. A Boh mu odpovedá – Ja som, ktorý som. Aj teraz, touto vetou sa nám Kristus predstavuje, kto je on voči nám. Ja som dobrý pastier. Tak ako Boh. Ja som. A skonkrétňuje tie ďalšie slová – ktorý som – slovami Dobrého Pastiera.

Pozná svoje ovce, čiže pozná ľudí – volá ich po mene. A naopak, ovce poznajú dôverne hlas svojho pastiera – preto idú za ním. Poznať dôverne hlas Krista ako pastiera to znamená dôverne poznať jeho slovo, Božie slovo, evanjelium Ježiša Krista. A nielen poznať, neustále poznávať a objavovať jeho hĺbku pre môj život. Vždy tam nájdeme niečo, čo sme ešte neobjavili, s čím sme sa ešte nestretli. V každej situácii. Ako odpoveď na mnohé otázky. Takto dôverne poznávame hlas svojho Dobrého Pastiera. Tým, že si zamilujeme jeho slovo, túžime po ňom.

Chráni svoje ovce pred zlom. Kým falošný pastier prichádza ako zlodej, aby kradol, ničil a zabíjal. On však ochraňuje. Toto je veľká ponuka z Ježišovej strany. Najmä v dnešnej dobe. Kto nás dnes chráni, ochraňuje, prejavuje spravodlivosť či milosrdenstvo? Svet nie. Ten zotročuje človeka. Ničí ho. Zabíja. I telo. Ale oveľa viac dušu. Toto je veľký dar Dobrého Pastiera.

Obetuje sa – ja som prišiel, aby ste mali život a mali ho v hojnosti. Nehovorí len prázdne slová, i keď Božie slovo nikdy nie je prázdne, ale vždy plné Božej sily. Tak bohaté vo svojom obsahu. Keď Boh niečo vyriekne, tak sa vždy deje niečo veľké a dôležité. Ale práve v tomto sľube vidíme jeho splnenie v tom jeho láskavom čine na golgotskom kríži. Vtedy sa skutočne splnili slová o Dobrom Pastierovi – Dobrý Pastier položí svoj život za svoje ovce. Golgotským činom dokázal, že si právom zaslúži titul nielen dobrého, ale i toho najlepšieho pastiera. A že našu dôveru si nezaslúžil len svojím slovom, aj keď už i to by stačilo. Ale si zaslúžil dôveru človeka svojím obetujúcim sa skutkom.

Dobrý Pastier teda miluje svoje stádo. A táto jeho láska k stádu sa prejavuje v jeho neskorších slovách – Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Ako ho teda urobil otec pastierom, tak aj on robí pastiermi tých, ktorých si povoláva do svojej služby. Pre vás. Nie pre seba samých. Teda vy ste odrazom toho obrazu konkrétneho pastiera, ktorý sa má tak veľmi podobať a približovať Dobrému Pastierovi – Ježišovi Kristovi. Nikto z nás nebude natoľko dobrý ako on. My sa mu môžeme naozaj iba podobať a približovať. Vlastnými silami, spoluprácou s Božou milosťou, a samozrejme, prostredníctvom vašich modlitieb.

Spoločne prosme, aby sme mali dobrých pastierov. Ktorí nás budú viesť rozumne a múdro. S láskou. V ochote a obetavosti, v pokore a poníženosti. Tak ako Kristus. A nie podľa svojej predstavy a ľubovôle.

Stanislav Brtoš

Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši

Úspech žiačok na Rozprávkovom vretienku

„Môj život je rozprávka, bohatá a blažená...“ To sú slová známeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Kto by nemal rád rozprávky! Azda každý. Nielen deti, ale priznajme si, že aj nás dospelých sem-tam poteší, že dobro víťazí a zlo je potrestané. Pýtate sa, prečo píšeme o rozprávke? Nuž preto, lebo sme jej zostali verní aj my – učitelia a žiaci Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši.

Ešte v decembri 2010 v škole na Dňoch slovenskej kultúry bol jednou zo súťaží aj prednes poézie a prózy. Tí najlepší recitátori si vybrali práve dlhšie texty rozprávok. Tie sme trošku oprášili, vylepšili a mohli sme sa zapojiť do súťaže v prednese rozprávok pre žiakov základných škôl na Slovensku. Na XVII. ročníku Rozprávkového vretienka, to je totiž názov súťaže, sa zúčastnili len tí najlepší recitátori z celého Slovenska, ale nechýbali ani Slováci zo zahraničia – z Maďarska, Rumunska a Srbska. Bolo nám cťou, že práve naša slovenská škola zastupovala Maďarsko.

V prvej kategórii súťažila Anett Ostroluczká, žiačka 3. triedy, ktorá zarecitovala maďarskú ľudovú rozprávku O kohútikovi a sliepočke. Druhú kategóriu zastupovala Csilla Bajczerová, žiačka 6. triedy, ktorá si vybrala rozprávku od Pavla Dobšinského O veternom kráľovi.

Súťaž sa uskutočnila 16. apríla 2011 na Základnej škole Alexandra Dubčeka v Bratislave, ktorej riaditeľkou je Eleonóra Golaisová. Keď sme prišli do školy, čakala nás krásne vyzdobená budova, tento krát inšpirovaná rozprávkou O psíčkovi a mačičke od Josefa Čapka. Cítili sme sa ako v naozajstnej rozprávke. Po prezentácii nás privítali bábkoherci divadelnou hrou O rybárovi a zlatej rybke od A. S. Puškina. Program spestrilo vystúpenie žiakov základnej umeleckej školy, výstava paličkovanej čipky a vystúpenie Folklórneho súboru Čečinka.

Súťaž v prednese rozprávok v oboch kategóriách trvala od 9.30 do 14.30 h. Prerušila ju len obedná prestávka. Mladí recitátori, možno budúci herci či moderátori, oduševnene interpretovali vycibrené texty, do ktorých vložili celú svoju osobnosť. Dievčatá a chlapci si vypočuli svojich rovesníkov. Súťaž naberala obrátky. Ani porota to nemala ľahké, veď sa tu stretli naozaj recitačné talenty. Predseda poroty, slovenský spisovateľ Július Balco skonštatoval, že to bola naozajstná prechádzka rozprávkami, kde sa všetci vžívali do konania postáv, sústredene počúvali dej a tŕpli, či to naozaj dobre dopadne. A dopadlo to výborne. Súťaž nás presvedčila o tom, že umelecké slovo ešte žije a bude mať ešte dlho svojich pokračovateľov. Na prvých miestach sa umiestnili recitátori zo Slovenska. Všetci boli vlastne víťazmi, ktorých ocenili diplomami a vecnými cenami. Pochvalu dostali aj naše žiačky, ktoré pripravila pani učiteľka Marianna Melegová. Sme hrdí na to, že sme mohli takto reprezentovať slovenskú školu z Dolnej zeme. Súťaž mala výbornú úroveň. Domov sme odišli s dobrým pocitom a bohatými zážitkami zo súťaže a aj z prehliadky centra hlavného mesta Slovenska Bratislavy, ktoré dievčatám ukázala Ľubomíra Rollová, hosťujúca učiteľka v Slovenskom Komlóši.

Ľubomíra Rollová

Týždenný kurz na Slovensku

Letná škola žurnalistiky

Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského pripravuje v spolupráci s Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Letnú školu žurnalistiky. Týždenný kurz pre mladých slovenských žurnalistov sa uskutoční v dňoch 3.-9. júla. Redaktorov krajanských novín, časopisov (aj školských) a periodík (aj online) z Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny pripravia odborníci zo Slovenska na individuálnu a tímovú žurnalistickú činnosť v podmienkach elektronickej redakcie. Záujemci musia doložiť odporúčanie príslušného krajanského spolku, resp. krajanskej organizácie. Prihlásiť sa treba do 20. mája na adrese: http://office.studyin.sk/calendar/letna-skola-zurnalistiky.html#down. Úspešní účastníci kurzu získajú osvedčenie Univerzity Komenského.

(ef)