Trinásť rokov Čabäna

O časopise čabianskych Slovákov v roku 2010

Je pre mňa veľkou cťou, že ako rodená Čabänka môžem hodnotiť minuloročné čísla mesačníka Čabän, časopisu, ktorý mi je blízky srdcu z viacerých dôvodov. Aj preto, že pochádzam z tohto mesta a už samotná hlavička, grafická úprava titulnej strany vyvoláva vo mne príjemné emócie. Osobne poznám jeho redaktorov a v príspevkoch uverejnených v ňom neraz objavujem aj články, záznamy a fotografie svojich bývalých učiteľov či kamarátov. Pokladám za veľké pozitívum, že do Čabäna prispievajú nielen Čabania, členovia rôznych spolkov a umeleckých telies, ktoré zastrešuje Čabianska organizácia Slovákov (ČOS). Medzi autormi sa nájdu aj Komlóšania, Čorvášania, alebo aj niekdajší Čabania, napr. presídlenci zo slovenského Komárna, ktorí aj takýmto spôsobom vyjadrujú lásku k tomuto mestu a slovenskej komunite, žijúcej v Čabe.

Asi pred týždňom mi zazvonil mobil, telefonovala mi Anna Ištvánová. Keď ma požiadala, aby som hodnotila minuloročné čísla časopisu, rýchlo som sa priznala, že mám doma len zopár vlaňajších čísel, určite nie všetky. Sľúbila mi, že okamžite mi pošlú poštou balík a napozajtra ich už budem mať k dispozícii. Z tejto situácie vyplývalo pre mňa prvé veľké ponaučenie, ba skôr nápad, že takisto ako Komlóšsky hlásnik či Budapeštiansky Slovák, aj časopis Čabän by mohol byť objednávaný a doručovaný poštou do Slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu.

Keďže medzi moje zlé vlastnosti patrí netrpezlivosť, ešte v ten večer som si sadla k počítaču a začala som hľadať čísla časopisu Čabän v internetovej podobe. Bolo prekvapujúce, že som nenašla ani jedno číslo z roku 2010, kým čísla z roku 2007 boli prístupné na sieti. No pri ďalšom pokuse, keď som si otvorila stránku Domu slovenskej kultúry (DSK), sa mi už načítala aj stránka archívov a dve minuloročné čísla, marcové a aprílové. To je potešiteľné, veď ak je naším cieľom osloviť čím širší okruh záujemcov a aj mladšiu generáciu, ak chceme, aby o nás vedela verejnosť, je nevyhnutné, aby jeden tlačený časopis bol prístupný aj elektronickým spôsobom. Nie každý však má prístup k internetu, práve preto je dobré, že Čabän vychádza v náklade 500 výtlačkov a nájdeme ho v DSK, Hoteli Slovák, na viacerých miestach v župe, stretávame sa s ním na rôznych podujatiach, dokonca od minulého roka ho poznajú už aj vo Francúzsku.

Keď som zobrala do rúk 12 minuloročných čísel, rozmýšľala som nad tým, čo by sa čitatelia dozvedeli z týchto novín o čabianskych Slovákoch o 30 rokov. Pri prvom čítaní by sa isto dozvedeli, akými vinšmi vítali nový rok, ďalej z článku predsedu ČOS Michala Lásika Harmagedon by sa zoznámili aj so starosťami a radosťami našej Slovače.

Januárové číslo je venované bilancovaniu predošlého roka, prehľadu činnosti spolkov a miestnej slovenskej samosprávy. Budúci čitatelia by sa dozvedeli aj o aktivitách a tradičných podujatiach čabianskych Slovákov. Rok sa ešte nerozbehol, a keďže v zimných mesiacoch sa dlhších večerov máme viac času, môžeme si prezerať o. i. aj albumy fotografií a čítať. Dobrým nápadom bolo uverejniť z debničky Kataríny Zahoránovej Mikľovej – z jej skrytých pokladov - staré fotografie a dokumenty, z ktorých sa dozvieme, ako vyzeralo v roku 1920 vysvedčenie. Takisto oceňujem článok o nových slovenských publikáciách, ktorý nám odporúča do pozornosti 3 knihy. Tu mi však chýbala informácia, kde si môžu záujemcovia tieto publikácie zaobstarať. Veľmi dobré a osožné je pre tých, ktorí neovládajú slovenčinu, krátke zhrnutie článkov v maďarčine, ako aj Dolnozemský receptár na poslednej strane. Navrhujem, aby sa na poslednú stranu pravidelne našiel nejaký recept, lebo v minulom roku boli len dvakrát (v januári a októbri). Že ženy, gazdinky sú snáď vašimi najvernejšími čitateľkami a možno by sa našli aj také, ktoré by rady posielali svoje recepty do týchto novín.

Ako novinárka dobre viem, že niekedy je veľmi ťažké naplniť stránky, či vyplniť vysielací čas najmä dobrými príspevkami v slovenskom jazyku. Redaktorom mesačníka Čabän sa to podarilo, čísla sú z obsahovej stránky zaujímavé, mesačník z tematického hľadiska charakterizuje pestrosť. Som nesmierne rada, že niektoré články boli písané v nárečí. Teší ma, že máte stále rubriky (krátke správy, detský kútik, humor) ktoré sú v každom čísle viac-menej na tom istom mieste. Informatívny charakter novín odzrkadľujú hlavne „krátke správy” a za pozitívum tejto rubriky považujem, že od aprílového čísla v nich nájdeme nielen informácie o tom, čo sa udialo, ale aj dopredu informujete, pozývate čitateľov na podujatia v nasledujúcom mesiaci. Takáto programová ponuka je potrebná, možno by mohla byť aj zvlášť, ako je napríklad na poslednej strane aprílového čísla.

Namiesto názvu „krátke správy” by bolo možno šťastnejším riešením používať iba titul správy, pretože krátke správy sa zmestia max. do 4 riadkov. Tento informačný blok je, chvalabohu, dosť rozsiahly, mohol by byť ako rubrika na dvoch stranách, ako napr. v aprílovom či marcovom čísle. Veľmi pozitívne hodnotím fotografiami bohato ilustrované články a to, keď sú k fotografiám podpisy.

Obsahovo aj štýlovo Čabän vyhovuje požiadavkám kladeným na miestnu národnostnú tlač, ktorej najdôležitejšími úlohami je informovanie verejnosti o spolkovej činnosti, o slovenskom dianí v regióne a posilňovanie pocitu spolupatričnosti danej komunity, čo Čabän spĺňa.

Zásady redigovania na základe dôležitosti a poradia tém by som ale na niektorých miestach zmenila. Politické témy (voľby, návšteva predsedu parlamentu MR, rozhovor s generálnym konzulom SR) by sa podľa môjho názoru mali dostať na prvú, titulnú stranu. Platí to aj pre článok o Dni Slovákov v Maďarsku, ktorý je najväčším sviatkom našej Slovače a v roku 2010 mal aj miestnu aktualitu, veď riaditeľke DSK Anne Ištvánovej udelili vyznamenanie CSS Za našu národnosť. Poradie tém: politika (samosprávy), významné udalosti, správy, ekonomika, kultúra, programová ponuka, detsky kútik, humor a recepty by možno bolo dobré dôsledne dodržiavať. V marcovom čísle sa mi okrem iného páčil článok Alžbety Husárovej o spoločnej príprave Dolnozemiek na Veľkú noc, ako aj myšlienky predsedu OSMM Ondreja Kiseľa o tom, ako bránili svoj materinsky jazyk slovenskí evanjelici na Dolnej zemi. Je potešiteľné, že do mesačníka prispieva aj mládež!

Veľmi ma teší, že sa do novín dostali aj články s náboženskou tematikou, a to nielen o vystúpení Čabianskej ružičky či iných speváckych zborov v kostoloch župy z pera Ildiky Očovskej, ale aj o Jánovi Valašťanovi Dolinskom, alebo o niekdajších krstoch a pohreboch.

Nápady: V decembrovom čísle napr. namiesto prevzatých materiálov z internetu mohol byť originálny článok o Vianociach, napr. rozhovor s niektorým čabianskym farárom, alebo sviatočná kázeň. J. V. Dolinský, O. L. Áchim, a Samuel Tešedík sú naozaj významnými osobnosťami, ale minulosti. Navrhujem, aby na stránka mesačníka boli predstavené niektoré zaujímavé osobnosti dnešného čabianskeho verejného života (učitelia, hudobníci, maliari, podnikatelia, chovatelia zvierat, remeselníci), ktorých možno navštíviť aj doma a uverejniť ich portrét, napr. v rubrike Osobnosť mesiaca. Namiesto zaujímavostí z internetu by som rada čítala mienku miestnych obyvateľov, (napr. odpovede hostí DSK na jednu dotazníkovú otázku), teda anketu.

V dnešnej dobe, keď ľudia málo čítajú a keď sa môžeme tešiť, ak si vôbec prelistujú noviny, patrí veľká vďaka redaktorskému tímu časopisu Čabän, že slovenským slovom pravidelne obohacuje čitateľov, pestuje jazyk našich predkov, zviditeľňuje kultúru a život čabianskej Slovače a snaží sa osloviť nielen staršiu a strednú generáciu, ale aj deti a mládež. Ak si čitateľ o 30 rokov neskôr zalistuje v tom časopise, dostane hodnoverné informácie o pôsobení rôznych spolkov a organizácií nielen v meste, ale aj v okolitých osadách.

Informatívnosť novín je dobrá, témy sú pestré, články sú uverejnené v spisovnej slovenčine, ale aj v nárečí. Na stránka periodika dostávajú priestor aj aktuálne výzvy a básne slovenských autorov, žijúcich v Maďarsku a za hranicami. Možno by bolo dobré uverejňovať pravidelne na stranách Ľudových novín, ako aj v slovenskej relácii MR krátku správu o tom, že vyšlo najnovšie číslo časopisu Čabän a o jeho obsahu. Treba využiť všetky formy a možnosti zviditeľňovania tohto cenného mesačníka. Milý redaktorský tím, prajem vám veľa zdravia a elánu do ďalšej práce, aby ešte dlhé roky mohol vychádzať Čabän v tomto meste. Nech je pre každého z nás výzvou, aby sme vážnejšie brali túto prácu, chopili sa pera, zdokumentovali fakty a napísali svoje myšlienky. Budem rada, ak som čo i len trošku pomohla týmto hodnotením a niektorými postrehmi, či nápadmi.

Ildika Makaiová

Príspevok odznel 1. marca 2011

v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe

Recitačná súťaž Dobré slovo v Komárne

Gymnázium Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne po 15-krát usporiadalo medzinárodnú súťaž v prednese poézie a prózy Dobré slovo – Jó szó v slovenskom jazyku. Na súťaži sa zúčastnili žiaci základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku a slovenským v Maďarsku. Z Maďarska prišli žiaci z Budapešti a zo škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet - (z Veľkého Bánhedeša, Pitvaroša a Dunaeďházu).

Patronát nad súťažou mali podpredsedovia slovenského a maďarského parlamentu Béla Bugár a István Jakab.

„Dobré slovo je viac ako najbohatší dar,” týmito slovami sv. Benedikta sa na otváracom ceremoniáli prihovoril prítomným Béla Bugár. Zdôraznil, že súťažiaci sú šíriteľmi dobrého slova, slova, ktoré má byť symbolom hľadania spolupráce medzi Maďarmi a Slovákmi.

Celoštátnu slovenskú samosprávu, ktorá zabezpečila dopravu našich detí, zastupovala školská referentka Erika Lázárová.

Recitátorov povzbudil riaditeľ hostiteľskej školy Imre Andruskó, ktorý spomenul, že pred piatimi rokmi sa táto súťaž stala medzinárodnou. Vychádzajúc z názvu súťaže vyslovil svoje želanie: „Nech sa stane táto akcia mostom cez Dunaj.”

Hlavná organizátorka a koordinátorka súťaže Mariann Čémyová oznámila poslanie súťaže: prispieť k vyhľadávaniu nadaných žiakov, podporiť rozvoj ich talentu, rozvíjať tvorivé odborno-teoretické vedomosti a schopnosti, vyvolať systematický záujem o slovenský jazyk a literatúru, vytvárať trvalý kladný vzťah k predmetu slovenský jazyk a literatúra, viesť žiakov k samostatnej tvorivej činnosti, upevňovať ich záujem o sebavzdelávanie, zveľaďovať kultúru reči a výslovnosti, rozvíjať jazykové schopnosti žiakov. Z prezentácie sme sa dozvedeli, že Maďarsko doteraz zastupovali obce a mestá Mlynky, Békešská Čaba, Dabaš, Čív, Pitvaroš, Budapešť, Slovenský Komlóš, Sarvaš, Veľký Bánhedeš, Dunaeďház a Veľký Čerkes.

Žiaci súťažili v šiestich kategóriách. V prvých štyroch domáci a v posledných dvoch zahraniční účastníci. Mladí recitátori z Maďarska popri básnikoch a prozaikoch zo Slovenska s pomocou svojich pedagógov sa pri výbere zamerali na domácich slovenských autorov. Predniesli básne Márie Rázusovej Martákovej, Jána Smreka, Ľudmily Podjavorinskej, Gregora Papučka, Alexandra Kormoša, Juraja Dolnozemského, rozprávky Jána Dobšinského a úryvky z diel Dany Podrackej.

Po chutnom obede všetci netrpezlivo čakali na vyhlásenie výsledkov. Členovia poroty to nemali ani tentoraz ľahké. Museli vybrať z dobrých žiakov tých najlepších. Nakoniec konštatovali, že recitácie boli na dobrej úrovni.

Výsledky žiakov z Maďarska:

V. kategória

I. miesto               Bernadett Melicherová (Budapešť)

II. miesto              Antonella Morongová (Budapešť)

III. miesto:            Elizabeth Kollárová (Budapešť)

                            Atila Pusztai (Veľký Bánhedeš)

VI. kategória

I. miesto               Zoe Joóbová (Budapešť)

II. miesto              Sophie Toporová (Budapešť)

III. miesto             Bernadett Mészárosová (Budapešť)

IV. miesto            Lilla Sebőková (Veľký Bánhedeš)

                            Vivien Tonková (Veľký Bánhedeš)

Aj touto cestou chceme zagratulovať nielen výhercom, ale aj všetkým účastníkov recitačnej súťaže. Vďaka patrí aj pripravujúcim učiteľom, ktorí zveľaďujú vzťah svojich žiakov k literatúre a slovenskému jazyku. Záverom ďakujeme aj organizátorom za to, že nám umožnili účasť na tejto súťaži.

Margita Zatyková

„Bez školy a pedagógov je veľmi ťažko zaoberať sa s deťmi“

Na slovíčko s predsedom Slovenskej samosprávy v Čabasabadi Matejom Kešjarom

Málokto asi vie, že Čabasabadi je najmladšou obcou v Békešskej župe: samostatnosť získala v roku 1993. Má približne 400 obyvateľov a nachádza sa 18 km od Békešskej Čaby. Pôsobí v nej aj slovenská samospráva. Za akých podmienok, o tom sme sa zhovárali s jej predsedom Matejom Kešjarom.

- Zmeny vo financovaní menšinových samospráv priviedli mnohé zbory do ťažkej situácie. Aké plány máte na tento rok a ako sa vám darí zabezpečiť financie na realizáciu vašich cieľov?

- Zdroje určite nepostačujú, takisto ako nepostačovali ani v predchádzajúcich rokoch, veď aj doteraz sme museli sústavne sledovať súbehy a touto cestou sa snažiť získavať prostriedky na naše programy. Takéto zníženie normatívnej dotácie sťažuje fungovanie našej samosprávy, pretože z tejto sumy sme kryli, resp. musíme kryť stále prevádzkové náklady. V čo môžeme dúfať je sľub, že táto suma činí 30 percent vlaňajšej dotácie a zvyšných 70 percent možno získať z pohyblivej dotácie, teda podpory na základe splnených úloh. Myslím si, že na tomto poli pracujeme úspešne a ak financovanie bude prebiehať skutočne takýmto spôsobom, možno do leta sa naša samospráva dostane do tej istej situácie, v akej bola doteraz. V tejto súvislosti som však pesimista. Totiž v doterajšom systéme nárokovania dotácie na základe splnených úloh sme žiadosti pripravovali my, kvalita prípravy závisela od nás, my sme napr. zbierali uznesenia. Odteraz to namiesto nás vyrieši úrad (Správa fondov Sándora Wekerleho – pozn. red.), ale nie som presvedčený o tom, že sa to stretne s našimi záujmami a zámermi. Nevidím v súčasnosti možnosť na to, aby sme čokoľvek kontrolovali alebo aby sa dal korigovať prípadný omyl úradu. Pre mňa je to otázne a hlavne kvôli tomuto mám obavy.

Čo sa týka našich programov, máme svoje tradičné podujatia, ktoré organizujeme spoločne so Slovenským klubom, ktorý pôsobí v rámci Spolku za Čabasabadi. V máji usporadúvame deň detí a k obecnému dňu, ktorý organizuje miestna samospráva, vždy prispievame slovenským programom. Je mimoriadne potešiteľné, že od roku 2006 sa nám opäť darí spoločne organizovať tento deň. Programom, ktorý sa netýka iba Slovákov v Čabasabadi, ale v celej župe, sú oslavy 600 výročia prvej písomnej zmienky o našej partnerskej obci na Slovensku Hradišti. O tejto usadlosti treba vedieť, že prví Slováci prišli do Békešskej Čaby práve z tejto obce. Koncom augusta chcú naši priatelia osláviť výročie dvojdňovou šnúrou podujatí, na ktorú pozvali aj nás. Plánujeme sa do nej zapojiť programom Dolnozemská slovenská ulica. Tie lokality, ktoré sa k nám pripoja, môžu prísť do Hradišťa a môžeme sa prezentovať napríklad výstavou, kultúrnym programom, gastronómiou a hlavne môžeme tam spoločne pobudnúť jeden deň.

- Tieto aktivity podporuje aj miestna samospráva? Veď bol jeden cyklus, keď protiprávnym spôsobom neboli v osade vytvorené podmienky pre fungovanie slovenskej samosprávy?

- Po posledných voľbách zostala situácia podobná ako bola v predošlom cykle, občania si zvolili tú istú starostku. Myslím si, že nám obecný zbor poskytuje všetko to, čo môže dať usadlosť chudobná na zdroje. Ochota tu je a myslím si, že to je najdôležitejšie. Inštitúcie a priestory samosprávy môžeme používať bezplatne. Teraz síce nemôžem tvrdiť, že môže zo svojho rozpočtu vydeliť peniaze na našu podporu, ale myslím si, že vedenie obce sa snaží o spoluprácu a pokladá za dôležité pôsobenie slovenskej samosprávy v obci.

- Spomínali ste družobnú obec slovenského zboru. Do tejto spolupráce sa zapája aj obec?

- Áno, podieľa sa na nej aj miestna samospráva. Predvlani sme v Hradišti usporiadali prvé jablkové dni, ktoré by sme chceli striedavo organizovať v našich lokalitách, preto po vlaňajšku možno pri príležitosti spomenutého 600 výročia možno usporiadame ich ďalší ročník. Myslím si, že Čabasabadi má v istom zmysle šťastie, pretože odhliadnuc od tohto veľkého podujatia sme na tento rok plánovali skromnejšie programy. V roku 2010 sme uskutočnili bohaté programy, ktoré často presahovali rámec obce a boli významné aj z hľadiska celého regiónu. Preto teraz musíme nabrať nové sily. Na jeseň, v čase čabianskeho klobásového festivalu, plánujeme zorganizovať zabíjačku v Čabasabadi a v decembri spojíme deň menšín s vianočným detským programom, s domom hier.

- Máte možnosť na to, aby ste podporovali deti, ktoré sa učia po slovensky, alebo spevácky zbor?

- Koniec-koncov takáto snaha existuje. V Čabasabadi nemáme ani škôlku, ani základnú školu. Pred tromi rokmi sme sa uzniesli, že z čabianskej slovenskej školy pozveme jednu triedu, aby sme deťom umožnili stretnutie so Slovákmi v našej obci. Tento program plánujeme uskutočniť aj v tomto roku.

- Darí sa vám za takýchto ťažkých podmienok zapájať deti do slovenského života?

- V obci pôsobí spevácky zbor, ktorý by sme potrebovali trochu omladiť, veď priemerný vek členov je okolo 80 rokov, preto sa už ťažko podujímajú na dlhšie cesty. Preto radšej berieme na vystúpenia sólistov. Napr. Marika Felegyiová pravidelne vystupuje a aj moja dcéra Danka zvykne účinkovať na slovenských podujatiach. Deti posielame aj do citarového tábora, ako aj do tábora našej partnerskej obce, ktorý sa volá Benčerky Land. Je to spoločný program s tamojšími deťmi, s ktorými naše deti strávia dva-tri dni. Keď k nám prichádzajú na návštevu ony, tiež je príležitosť na vytváranie kontaktov medzi deťmi. Faktom však je, že bez školy a bez škôlky, bez pedagógov je veľmi ťažko zaoberať sa s deťmi. Prakticky v takej lokalite, kde sa zruší školská inštitúcia, sa zničí celá obec. Treba to vypovedať, lebo mnohí tomu neveria. Ľutujem to preto, lebo bez ohľadu na to, aké boli pomery v období od roku 1998 do roku 2006, v Čabasabadi sa každý mohol pozrieť na to, z akých nákladov fungovala škola. Pričom deti sa učili, chodili do školy doma, a ja som presvedčený o tom, že to stálo menej, ako teraz, keď rozvážajú deti rôznymi smermi.

- Plánujete sa nejakým spôsobom podieľať na sčítaní ľudu?

- Chystáme sa. So sčítaním ľudu v roku 2001 sme mali veľmi negatívne skúsenosti a nechceli by sme, keby sa podobná situácia zopakovala. Nepýtali sa napr. na národnostnú príslušnosť. Ja osobne som mal taký problém, že dcéru, ktorá mala vtedy rok, sčítací komisár nebol ochotný zapísať ako Slovenku, pretože vraj nevedela hovoriť po slovensky. Je to smiešne, veď za maďarsky hovoriacu ju zapísal. Namiesto toho, aby uviedol, že nehovorí ani jedným jazykom. Očakávame, že budú určení takí sčítací komisári, ktorí sú ochotní akceptovať, že v obci žijú aj Slováci a nebudú chcieť vyvíjať nátlak v opačnom smere.

- Je šanca na to, že sčítacích komisárov vyberú na základe dohody so slovenskou samosprávou?

- Neviem, ale na našom zasadnutí sme sa uzniesli, že si nárokujeme právo vyjadriť sa k výberu osôb, ktoré budú počas sčítania ľudu zbierať údaje, resp. chceli by sme vidieť, ako bude prebiehať ich výber. Nechceme, aby sa zopakoval prípad z roku 2001, keď sme boli z tohto procesu úplne vylúčení.

Za rozhovor ďakuje Alžbeta Račková

O čo žiadajú európske matky?

Európska delegácia Svetového hnutia matiek (MMMEurope), mimovládna organizácia založená v Bruseli, predkladá výsledky výskumu Postavenie matiek v Európe. Výskum sa konal v rámci partnerstva MMMEurope v projekte 7. rámcového programu Európskej komisie Family Platform (www.familyplatform.org). MMMEurope malo okrem iných úloh vypracovať správu Postavenie matiek v Európe 2010, kritickú analýzu výskumu a dokumentov o rodinách z pohľadu matiek. Na základe dotazníkov od viac ako 11 000 matiek zo 16 európskych krajín prieskum poukazuje na to, ktoré skutočnosti života rodín sú znepokojujúce, aké sú priority a ťažkosti matiek a aké odporúčania navrhujú politickým činiteľom v záujme rodiny.

Stať sa matkou je takou zmenou v rebríčku životných preferencií, že matky si želajú, aby mohli hovoriť samé za seba ako matky. Výskum poukazuje na veľmi významnú názorovú zhodu matiek Európy od Londýna po Budapešť, od Štokholmu po Madrid! Protiklad medzi „matkou v domácnosti“ a „matkou, ktorej práca je platená“, je už prekonaný. Ide o tú istú ženu, ktorá si želá byť aktívnou zároveň na trhu práce a mať i čas na svoje deti.

Matky chcú hovoriť vo vlastnom mene, samé za seba

Hoci reprezentujú 76% žien nad 18 rokov v Európe, len zriedkakedy bývajú uznané vládami za hovorkyne svojej skupiny s vlastnými a zreteľne vymedzenými požiadavkami, ako aj s osobitnou úlohou a identitou. Ešte zriedkavejšie majú príležitosť hovoriť o svojich prioritách a závažných politických témach, ktoré majú priamy dosah na ne i na ich rodiny. Žiadajú od európskych politikov, aby sa vyjadrili, ktorým smerom sa bude v budúcnosti uberať dialóg s matkami. Kladú pred vlády požiadavku, aby pri utváraní sociálnej politiky brali do úvahy názory matiek a vydávali priaznivé politické rozhodnutia pre rodičov, pre deti i celú spoločnosť.

Názorová zhoda v troch hlavných okruhoch

Čas: respondentky, ktoré sa na výskume zúčastnili, žiadajú vlády, aby prijali také opatrenia, ktoré im zaistia rovnováhu medzi profesionálnou a rodinnou prácou a pomôžu zvládať ju tak, že

- na prvé miesto dajú čas potrebný na starostlivosť o deti (najsamprv o tie, ktoré sú ešte doma);

- navrhnú prispôsobivé riešenia opatery detí vrátane opatrovania v podnikoch a na miestach, kde matky pracujú;

- umožnia väčšiu pohyblivosť pracovného času, ktorý bude zladený s rozvrhom vyučovania a s obdobiami prázdnin detí;

- navrhnú viac možností práce na čiastočný úväzok;

- budú vyzdvihovať ústretové podniky voči rodinám „family friendly“;

- predĺžia trvanie materskej dovolenky.

Výber: Matky, ktoré zodpovedali na otázky, žiadajú, aby bola ich rodičovská práca v domácnosti oficiálne viac ocenená, aby sa mohli o deti starať na plný alebo čiastočný úväzok. Želali by si väčšiu podporu a možnosť takej voľby, ktorá by bola ekonomicky prijateľná, vrátane rozhodnutia medzi umiestnením dieťaťa v zariadení alebo v rodine.

Ocenenie: matky žiadajú, aby sa uznala dôležitosť práce vykonanej rodinou a úloha matky aj otca, ktorí sa o dieťa starajú a vychovávajú ho. Žiadajú, aby rodiny boli uznané za prvoradý zdroj pre celú spoločnosť i za základ spoločenskej súdržnosti. Výchovou detí matky a otcovia pripravujú budúcnosť celej spoločnosti.

Zosúladenie medzi „matkami, ktorých práca je platená“ a „matkami v domácnosti“

Protiklad medzi „matkou v domácnosti“ a „matkou, ktorá pracuje“, je už prekonaný. Veľká väčšina matiek si želá oboje, môcť byť aktívnymi na trhu práce, aj mať čas na deti, a to predovšetkým v predškolskom veku. Preferencie matiek v časovom rozvrhu sa viažu na vek ich detí. Keď sú deti v predškolskom veku, veľká väčšina matiek dáva prednosť starostlivosti o deti na plný úväzok. Keď sú deti v školskom veku/ (6 až 8 rokov), matky dávajú prednosť práci na čiastočný úväzok. Keď majú deti viac ako 18 rokov, želajú si pracovať na plný úväzok.

Dôležitým faktorom v rozvrhu matiek je počet detí v rodine. Želajú si mať dve či tri deti

Matky v celej Európe vyjadrujú tie isté priority, pokiaľ ide o dobro rodiny: Zdôrazňujú potrebu zdravých vzťahov (bez násilia) a potrebu mať čas na potreby rodiny. Matky vyjadrujú pocity frustrácie, pretože spoločnosťou nie sú uznávané za špecifickú skupinu, ktorá sa odlišuje od žien vo všeobecnosti – a ktorá má rozdielnu zodpovednosť i potreby. Výskum poukazuje na skutočnosť, že matky sa považujú za dôležitý faktor sociálnej súdržnosti.

Čo je MMM (Mouvement Mondial des Mères - Svetové hnutie matiek)

Svetové hnutie matiek (SHM), ktorého terajšou predsedníčkou je Florence von Erb, vzniklo v New Yorku v roku 1947. Priťahuje pozornosť spoločnosti a politických činiteľov na podstatnú úlohu matiek pri šírení pokoja a ich význam pre ekonomický, sociálny a kultúrny pokrok. SHM je medzinárodnou, nepolitickou a nekonfesionálnou mimovládnou organizáciou, ktorá má konzultatívny štatút pri OSN. Sieť SHM združuje asociácie v 40 krajinách a reprezentuje viac ako 6 miliónov matiek vo svete. SHM disponuje reprezentačnými kanceláriami v Bruseli, v New Yorku a v Paríži, aby hlas matiek a ich členských organizácií zaznel na všetkých úrovniach medzinárodných inštitúcií. Generálny sekretariát je v Paríži. Európska delegácia SHM (MMMEurope) má za cieľ dať zaznieť hlasu matiek medzi politickými činiteľmi a v európskych inštitúciách s cieľom, aby sa uznal dosah pôsobnosti matiek pre sociálny, kultúrny a ekonomický rozvoj krajín. SHM uznáva i úlohu otcov ako podstatnú pre výchovu detí a podporuje opatrenia, ktorých cieľom je povzbudzovať otcov, aby sa aktívne zúčastňovali na starostlivosti a výchove detí. Medzi budúce projekty MMMEurope v rokoch 2011/2012 patrí: pokračovať v dialógu s matkami a zvýšiť počet zúčastnených matiek vo výskume, pilotný projekt s matkami, ktoré sa chcú vrátiť na trh práce po pauze z rodinných dôvodov, pilotný program ohľadom ústretového pracovného prostredia vo vzťahu k rodinám a dať slovo európskym otcom a doplniť ich stanoviská, priority a obavy pre dobro rodín.

Video prezentácia v SI

Slovenský inštitút Budapešť, Trnavský samosprávny kraj a Galéria Jána Koniarka v Trnave usporiadali 4. mája v priestoroch SI video prezentáciu s názvom „In message is the message“ - úvahy o súčasnom mediálnom umení. Podujatie sa uskutočnilo v rámci medzinárodného festivalu nových médií Multiplace 2011, siete ľudí a organizácií, venujúcich sa interakcii médií a technológií s umením, kultúrou a spoločnosťou. Program bol otvorený dielňam, inštaláciám, diskusiám, koncertom, performance, výstavám, prezentáciám, projekciám a predovšetkým novým formám kreativity. Festival sa konal naraz na viacerých miestach sveta: v Bratislave, Trnave, Košiciach, Brne, Prahe, Budapešti, Cluji, Nantes a Reykjaviku. Tento rok sa niesol v duchu REMAKE: re-interpretácie inšpiratívnych diel z histórie umenia nových médií.

Na budapeštianskom stretnutí prítomných v mene organizátorov privítal zástupca riaditeľky SI Peter Tomčík. Zvlášť privítal profesora Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Petra Rónaiho a kurátora Galérie Jána Koniarka v Trnave Vladimíra Beskida.

Akademický maliar, profesor Peter Rónai je popredný slovenský umelec, ktorý sa venuje najmä videoinštaláciám. Vyštudoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, maľbu a grafiku na Akadémii výtvarných umení v Budapešti a teóriu fotografie na tej istej škole. V období 1990 – 93 bol spolu s Júliusom Kollerom členom skupiny „Nová vážnosť“. V roku 1990 pedagogicky pôsobil na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, o tri roky neskôr vyučoval konceptuálne umenie na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Dnes vedie ateliér „video“ na FaVU v Brne, pôsobí ako vedúci katedry umeleckej komunikácie na Fakulte masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Kurátor Galérie Jána Koniarka v Trnave Vladimír Beskid je v slovenskej kunsthistórii váženým odborníkom, popredným autorom koncepcií desiatok výstav realizovaných doma i v zahraničí. Autorom množstva publikácií, článkov o súčasnom umení, spoluautorom Dejín slovenského výtvarného umenia 20. storočia, ako aj East Art Map. Dlhé roky bol riaditeľom Galérie Jána Koniarka (GJK). Počas jeho pôsobenia sa GJK etablovala medzi galérie s kvalitným domácim i medzinárodným programom, v ktorom dominovali výstavy Supernova – súčasné britské umenie a Minimal Shift. Návštevník galérie tak mohol priamo obdivovať diela svetových hviezd akými sú Sol LeWitt, Carl Andre, On Kawara, Richard Long, Douglas Gordon, Miroslaw Balka, ale aj Miloš Bazovský, Július Koller, Stano Filko či Jiří David. Vladimír Beskid rozšíril galériu o výstavné priestory a stálu expozíciu zo zbierok GJK. Taktiež založil bienále mladého slovenského umenia Skúter a Stredoeurópsky festival umení.

V rámci video prezentácie hostia zo Slovenska premietli niekoľko krátkych filmov zo svojich diel, z diel svojich študentov a zahraničných umelcov.

Andrea Szabová Mataiszová

Noc kultúrnych inštitútov v Budapešti

Európska únia národných kultúrnych inštitútov (EUNIC) usporiadala 6. mája Noc kultúrnych inštitútov v Budapešti.

Do série programov sa zapojilo 11 národných stánkov kultúry, vrátane Balassiho inštitútu. Všetky ponúkali niečo špecifické zo svojej kultúry: tanec, spev, výstavy, pódiové rozhovory. Do série programov sa zapojil aj Slovenský inštitút. Záujemcov čakalo vystúpenie členov Slovenského folklórneho spolku Lipa, koncert Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena a film Juraja Jakubiska Bathory v maďarskom znení. Záujemcovia si mohli pozrieť výstavy diel výtvarníčky Leny Leškovej, fotografií Pavla Kopačku o nočnej Bratislave a expozíciu o 20-ročnom pôsobení Visegrádskej štvorky.

Podujatie otvorila riaditeľka SI Jana Tomková, ktorá uviedla program večera a zároveň pozvala prítomných na pohár piva, veď kultúra a gastronómia často chodia ruka v ruke. V spoločnom programe spolku Lipa a zboru Ozvena figurovali slovenské tance a piesne, a to z Maďarska i zo Slovenska. Minulý rok jubilujúci Folklórny spolok Lipa predstavila po slovensky a po maďarsky jeho vedúca Monika Szelényiová, ktorá vyslovila želanie, aby prítomné publikum prijalo ich spoločný program s podobnou láskou, s akou ho členovia oboch telies pripravili. V prestávkach medzi tanečnými choreografiami obsadili javisko speváci zboru Ozvena, ktorých činnosť priblížila dirigentka zboru Marta Pálmaiová Pápayová. Hodinový program sledovali diváci v takmer preplnenej divadelnej sále inštitútu s veľkým záujmom. Vo foyeri inštitútu mohli návštevníci na obrazovke sledovať vystúpenie slovenských folklórnych súborov.

V Českom centre sa v skorých nočných hodinách uskutočnil koncert mladej hudobnej skupiny BraAgas. Kapela od roku 2007 veľmi úspešne reprezentuje žáner world music a stredovekej hudby v Čechách a v zahraničí. Ich hudba mala aj v Budapešti veľmi dobrú odozvu. K výbornej nálade obecenstva pravdepodobne prispelo aj pivo, ktoré čapovali v Českom centre.

EUNIC je európska sieť kultúrnych sekcií ministerstiev zahraničných vecí a kultúrnych inštitútov, ktorá združuje inštitúty európskych a mimoeurópskych štátov vo veľkých mestách Európy a vo svete. Sekretariát EUNIC je v Bruseli.

(ef)

Detskí divadelníci v Sarvaši

XVIII. prehliadka Deti deťom

V divadelnej sále Osvetového strediska Petra Vajdu v Sarvaši sa 7. mája uskutočnila prehliadka detskej dramatickej tvorivosti Deti deťom, ktorej hlavným organizátorom bolo Slovenské divadlo Vertigo (SDV).

Podujatie otvorili riaditeľka Vertiga, moderátorka podujatia Daniela Onodiová, zástupca predsedu CSS František Zelman a predseda sarvašskej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán. D. Onodiová privítala všetkých prítomných, deti i vedúcich divadelných krúžkov a poznamenala, že táto v poradí osemnásta prehliadka je už ako rodinné stretnutie. F. Zelman zdôraznil mnohoročnú tradíciu podujatia a spomenul časy, keď na prehliadke vystupovala aj jeho dcéra. Deťom poprial, aby na javisku nepociťovali trému a aby porota rozhodovala objektívne. T. Mótyán vyzdvihol význam podujatia, poskytujúceho príležitosť na zoznamovanie sa detí i vedúcich divadelných krúžkov, čo je základ vytvárania kamarátstiev a dobrých vzťahov. Vyzval prítomných, aby svoj pobyt v Sarvaši využili aj na prehliadku mesta, v ktorom „naozaj je čo vidieť.“ Svoje slová zopakoval aj v maďarčine.

Porotu tvorili okrem jej stálej členky, metodičky pre detské divadlo, znalkyni slovenského detského divadla a dramatickej výchovy v Maďarsku Eleny Bakošovej aj vedúci Hudobnej katedry Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici prof. Belo Felix a vedúci detského divadelného súboru Ochotníček v Púchove Peter Hudák. Pozorne sledovali vystúpenie štyroch zúčastnených detských divadelných súborov (DDS).

Ako prví vystúpili členovia DDS Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši so spracovanou klasickou rozprávkou s názvom Kozliatka (réžia Anna Ondrejová a Zuzana Kočišová Antalová). Po nich vystúpil DDS ZŠ grófa Wilczeka v Kirti, ktorý spracoval dielo Ervina Lázára Uplakaná Fruži (réžia Kristína Prokszaová). Ako tretí v poradí sa predstavili členovia DDS Maďarsko-slovenskej ZŠ v Novom Meste pod Šiatrom baladickým prerozprávaním diela H. Ch. Andersena Johankine Labute (réžia Iva Liptáková). Na záver prehliadky sa prezentoval DDS Slovenskej základnej školy v Sarvaši dielom Výlet do krajiny detí (réžia Mária Mraviková a Marta Dekrétová).

Pred uzavretím doobedňajšieho bloku, ale už mimo súťaže, pobavili prítomných žiaci Školského strediska J. G. Tajovského z Nadlaku výberom z diela známeho rumunského dramatika, prozaika, publicistu, básnika a prekladateľa Iona Lucu Caragialeho Na fašiangy (réžia prof. Elena Darina Kmeťová).

Popoludní si prítomní mohli pozrieť ďalšie tri predstavenia. Po dvoch predstaveniach z minuloročných divadelných táborov pre ZŠ v Jasnej Vymyslený pes (réžia Peter Hudák) a O troch grošoch od P. Dobšinského a M. Rúfusa (réžia Elena Bakošová, hudba Belo Felix) sa predstavil hosť prehliadky, divadlo Vertigo dielom T. Lehenovej a K. Aulitisovej O deviatich mesiačikoch, z ktorého sa prítomní mohli dozvedieť, ako je to vlastne s naším príchodom na svet.

K vyhláseniu výsledkov prehliadky došlo v súlade s harmonogramom o 16. hodine. D. Onodiová na úvod poďakovala všetkým zúčastneným deťom, ich rodičom a pedagógom a vyjadrila svoju radosť, že slovenské divadlo v Maďarsku stále žije. Poznamenala, že už dlhé roky pracuje viac s dospelými, práca s deťmi je pre ňu preto o to špeciálnejšia a radostnejšia. Vyjadrila však aj svoju ľútosť nad nižším počtom zúčastnených DDS. Práve z tohto dôvodu sa zrodilo rozhodnutie, že z úcty k všetkým štyrom účastníkom hlavná cena tentoraz nebude udelená.

Jednotlivých účinkujúcich stručne ohodnotil člen poroty B. Felix, ktorý sa tiež poďakoval všetkým deťom, lektorom aj účastníkom, lebo ako povedal, „...v dnešnom svete je veľa lákavejších vecí na strávenie času, ako je divadlo.“ Vzápätí dodal, že „je nás síce málo, ale ako sa na Slovensku hovorí, z toho najlepšieho býva najmenej.“

Porota ocenila Komlóšanov za nové nápady počas tvorivého spracovania klasickej rozprávky, Kirťanov za spracovanie literárneho námetu E. Lázára, Novomešťanov za použitie baladických prvkov, bábok, vizuálnych a zvukových efektov a za výber hudby a na záver navrhla diplom pre Sarvašanov za inšpiratívnu autorskú výpoveď v diele, z ktorého sme sa mohli dozvedieť veľa zaujímavostí o tom, ako deti vnímajú svet dospelých, najmä svojich učiteľov. Porota vyslovila uznanie Divadelnej ochotníckej skupine stredoškolákov nadlackej slovenskej školy za rozvíjanie a uchovávanie slovenského jazyka prostredníctvom divadla.

Posledné predstavenie predviedli účastníci vlaňajšieho divadelného tábora v Svätom Jure, gymnazisti, presnejšie, staršia veková skupina, veď medzi nimi bol aj jeden vysokoškolák… Z osvetového strediska sa všetci presunuli do miestneho Tešedíkovho múzea, ktoré organizátorom vyšlo v ústrety aj v minulom roku. Režisérka predstavenia Peter Pan, ktoré vzniklo podľa predlohy J. M. Barrieho, poslucháčka réžie z Bratislavy Katka Lesayová nemala ľahkú úlohu a vlastne ju nemali ani mladí herci, pretože traja z pôvodnej „zostavy“ chýbali. Nuž tak boli v predstavení vlastne tri záskoky... Zopakovať predstavenie, ktoré vzniklo takmer pred rokom, nie je ani za optimálnych podmienok ľahká vec, takže si vie každý predstaviť, s čím sa museli všetci popasovať. Pár sekúnd pred predstavením sa všetci chytili za ruky, vyriekli zaklínadlo a vyšlo to úžasne. Peter Pan zobral so sebou do čarovnej Krajiny-nekrajiny, kde žijú Stratení chlapci, zákerné morské panny, nebezpeční piráti a najmä hrozný kapitán Hook nielen Wendy a jej bratov, ale aj nás, divákov, ktorí sme nestačili otáčať hlavy za mladými hercami, pre ktorých Katka vybrala za hrací priestor celú výstavnú sieň múzea...

18. ročník prehliadky detskej dramatickej tvorivosti Deti deťom bol napriek nižšiemu počtu účastníkov pre deti a pedagógov dozaista inšpiratívny, a čo je pri divadle azda najpodstatnejšie, zábavný pre samotných divákov.

(zp)

Plastika pred Strediskom pilíšskych Slovákov v Mlynkoch

Radices: svedectvo o spolupatričnosti?

Radices (latinsky korene) je názov plastiky mladého mlynského umelca Blažeja Hudečeka. Podľa jeho plánov by mala stáť pred novým Strediskom pilíšskych Slovákov v Mlynkoch, ktoré je spoločným dielom Maďarska a Slovenskej republiky.

Východiskovým bodom vyše dva metre širokej a dva metre vysokej špirálovitej plastiky je budova budúceho Strediska pilíšskych Slovákov a trikolóry oboch národov, ktoré sú zobrazené aj na sklených tehlách na priečelí budovy na pravej strane. Stredisko je projektované v minimalistickom štýle. Exteriér pripomína dve do seba včlenené budovy so sedlovými strechami symbolizujúce spolunažívanie Maďarov a Slovákov v tomto regióne, ale aj oboch národov. Plastiku, ktorá by mala byť situovaná pred budovou, na pravej strane prístupovej cesty, tvoria keramické kocky navlečené na špirálovito stočený 20 metrov dlhý oceľový drôt o priemere 20 mm. Duté farebné kocky budú na drôte fixovať menšie biele obdĺžniky.

Plastika bude stáť na betónovom základe, o ktorý sa bude opierať v piatich bodoch. Na jednej strane sa začne slovenskou trikolórou, na druhej maďarskou, čo symbolizuje minulosť a súčasnosť ľudí so slovenskými koreňmi, žijúcich v Maďarsku. Trikolóry sa postupne stávajú pestrofarebnejšími. V strednej časti sa prepletá občas ľahší, inokedy ťažší život ľudí so slovenskými a s maďarskými koreňmi. Výber farieb je náhodný, ponechaný na umeleckú fantáziu. Autor plastiky sa rozhodol osloviť sponzorov – politické strany, organizácie, firmy, ako aj fyzické osoby, aby formou zakúpenia si kociek prispeli k myšlienke zbližovania národov. Biele elementy medzi farebnými kockami symbolizujú túžbu po pokojnom spolužití.

Plastika figuruje aj na projektoch strediska a je očakávaná nielen obyvateľmi Mlynkov, ale aj okolia. Ako nás informoval B. Hudeček, na jej zhotovenie zháňajú spoločne financie niekoľkí obyvatelia tejto podpilíšskej obce a regiónu. Doteraz sa prihlásilo 65 priamo z obce a 25 obyvateľov okolitých osád. Ďalšími podporovateľmi sú firmy a podnikatelia, ktorí pracujú na výstavbe budovy. „Doteraz sa vyzbieralo okolo 200 tisíc forintov a 300 tisíc poskytol na materiál generálny realizátor. Na plastike bude 200 farebných kociek a teda 800 plôch, kde môžu byť uvedené mená podporovateľov. V súčasnosti ich je okolo 200. „Podľa môjho plánu meno každého, kto podporí môj projekt čo i len symbolickou sumou, bude uvedené na keramickej kocke a tak bude zvečnené na mojej plastike. Dúfam, že na nej bude veľa mien a že sa stane symbolom súdržnosti,“ povedal B. Hudeček.

(ef)

Ministri spravodlivosti V4 a Chorvátska

vo Veszpréme podpísali dohodu o spolupráci

Ministri spravodlivosti členských štátov V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) a Chorvátska podpísali vo Veszpréme dohodu o zosúladení vzdelávania právnikov.

Rozšírené pracovné stretnutie ministrov spravodlivosti členských štátov V4 sa konalo začiatkom mája v meste Veszprém. Počas prvého dňa rokovania zástupcovia Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenskej republiky a Chorvátska, podpísali memorandum o spolupráci v oblasti justičného vzdelávania. Táto téma je jednou z priorít maďarského predsedníctva Európskej únie. Cieľom Maďarska je posilňovať spoluprácu v tejto oblasti na regionálnej úrovni, vďaka ktorej sa už v krátkej dobe môžu uskutočniť spoločné semináre, výmenné a e-learning programy – objasnil pozadie dohody minister verejnej správy a spravodlivosti Tibor Navracsics. Memorandum podpísali ministri spravodlivosti Česka Jiří Pospíšil, Maďarska Tibor Navracsics, Poľska Krzysztof Kwiatkowski, Slovenskej republiky Lucia Žitňanská a Chorvátska Dražen Bosnjakovič.

Podľa slovenskej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej vzdelávanie sudcov, prokurátorov a iných justičných pracovníkov je kľúčová záležitosť, veď súdy potrebujú dobre školených odborníkov. Poukázala aj na to, že „v často sa meniacom právnom prostredí“ je školenie dôležité, lebo ľudia musia dôverovať rozhodnutiam súdov.

Počas piatkového dňa pokračovalo rozšírené pracovné stretnutie ministrov spravodlivosti V4, na ktorom boli zastúpené aj Nemecko a Slovinsko. T. Navracsics prízvukoval, že toto je prvá odborná konzultácia v takomto okruhu. Naším cieľom je dosiahnuť, aby sme skôr ako doručíme naše stanoviská fóram únie s rozhodujúcimi právami konzultovali o priebežných záležitostiach, podľa možnosti aby sme priblížili naše stanoviská a v optimálnom prípade našli spoločný menovateľ - povedal minister.

Prioritou je, aby sa európska integrácia v oblasti justície obohatila o také predpisy a kroky, ktorých osoh uvidia európski občania v každodennej praxi - zdôraznil T. Navracsics.

Účastníci pracovného stretnutia rokovali aj o problematike dohľadu nad znalcami, o právnej pomoci, či o cezhraničnom dedení.

Zdroj: kormany.hu

M. Vetrák na návšteve dolnozemských slovenských komunít

Začiatkom mája zavítal do Maďarska predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák. Jeho prvá oficiálna návšteva krajanských komunít viedla na Dolnú zem. Začala sa práve v Maďarsku, čo M. Vetrák považuje za veľmi dôležitú vec. Na ceste ho sprevádzal Martin Štrbka, dočasne poverený riadením teritoriálneho, informačného, mediálneho, medzinárodného a kultúrneho odboru ÚSŽZ, ako aj hovorca úradu Ľudovít Pomichal.

Po privítaní na pôde veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti M. Vetrák odcestoval spolu s veľvyslancom Petrom Weissom do Mlynkov na obhliadku výstavby nového Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov, na ktorom slovenskú časť investície spravuje ÚSŽZ. Vzácneho hosťa tu čakal o. i. predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. Podľa informácií M. Vetráka do konca mája prekontrolujú vyúčtovanie, ktoré úrad v druhej polovici apríla dostal od CSS, aby mohli uvoľniť ďalšiu časť peňazí. „Bol som prekvapený, lebo najväčšia robota je podľa môjho laického pohľadu urobená. Ide už len o dokončovacie práce a bola by škoda, keby sa nejakým spôsobom zdržiavali. Vidím tam dva problémy. Prvý je finančný, lebo stavba sa predražila, ďalšia vec je otázka záložného práva. Uvidíme, nakoľko táto vec bude prioritná pre slovenskú stranu, či ďalej budeme trvať na tejto podmienke alebo nie,“ dodal na okraj návštevy Mlynkov predseda ÚSŽZ. Pracovného obedu na veľvyslanectve SR a obhliadky stavby v Mlynkoch sa zúčastnil aj člen zboru poradcov predsedu ÚSŽZ, člen Valného zhromaždenia CSS, vedúci Klubu poslancov Spolu Imrich Fuhl.

V popoludňajších a večerných hodinách sa vzácny hosť stretol na pôde Slovenského inštitútu s predstaviteľmi CSS, slovenských menšinových samospráv a krajanských spolkov v hlavnom meste a jeho okolí, ako aj so širšou krajanskou verejnosťou. Témou neformálnej diskusie bolo aktuálne postavenie Slovákov a perspektívy slovenského kultúrneho a spoločenského života v Maďarsku v nadchádzajúcom období. M. Vetrák informoval prítomných o tom, že dotácia krajanom v Maďarsku v zmysle medzištátnej dohody (100 tisíc eur, ktoré spravuje Verejnoprospešná nadácia ZSM) by mala byť zaplatená pravdepodobne z rezervy pani premiérky Ivety Radičovej, nakoľko v nariadeniach nie je určené, z akých zdrojov sa má kryť. V súvislosti s ďalšou pomocou predseda ÚSŽZ pripomenul, že plánuje prerokovať rôzne nariadenia s dotyčnými ministrami vrátane premiérky a podľa možností by chceli túto sumu dať do osobitného riadku v štátnom rozpočte. Okrem iného hovoril aj o nastávajúcom sčítaní ľudu. Ako povedal, verí, že počet Slovákov v Maďarsku v porovnaní s predchádzajúcim sčítaním neklesne.

„Slováci v Maďarsku musia počuť, cítiť a vidieť, že Slovensko sa o svojich krajanov zaujíma,“ povedala predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková v súvislosti so sčítaním ľudu. Ako pripomenula, vidíme príklad, ako sa Maďarsko stará o svojich krajanov a bolo by žiaduce, keby Slovensko popri podobnej starostlivosti v prípade potreby aj kriticky pristupovalo k štátom, v ktorých žijú Slováci vo väčšom počte. Univerzitná profesorka, predsedníčka kuratória verejnoprospešnej nadácie ZSM Anna Divičanová sa zmienila o tom, že typológia národností žijúcich v Maďarsku je iná, ako Maďarov v okolitých štátoch. „Tu sa za Maďarov hlásili aj vtedy, keď ani nevedeli dobre po maďarsky,“ povedala na okraj sčítania ľudu. Zdôraznila pritom, že už aj vzhľadom na tzv. senzitívny a nezáväzný charakter tohto aktu zásadne nesúhlasí s tým, aby jeho výsledky sa stali smerodajnými pri stanovovaní podpory národnostnej činnosti. Zároveň pripomenula, že jedine samosprávnosť môže zachrániť našu národnosť.

Predseda CSS Ján Fuzik informoval o obhliadke výstavby mlynského domu, na ktorý žiada CSS kvôli predraženiu a trojročnému sklzu navýšenie podpory, ktorú maďarská strana už prisľúbila. Informoval o rokovaní II. okrúhleho stola národností, v rámci ktorého spolu s menšinovým ombudsmanom hodnotili zákonodarný proces prípravy novej maďarskej ústavy ako protirečivý. V súvislosti so sčítaním ľudu uviedol, že bolo by dobré zopakovať zvýšenie počtu Slovákov. V roku 1990 sa hlásilo k slovenskej národnosti 9 tisíc a v roku 2001 17 tisíc osôb. „V polovici mája dostaneme definitívne dotazníky a notári aj nariadenie Ústredného štatistického úradu (KSH), v ktorom na náš návrh má figurovať aj to, že tam, kde sú menšinové samosprávy, majú byť s nimi v kontakte a brať do ohľadu naše nároky,“ informoval J. Fuzik. „Berme to tak, aby to bola motivačná sila,“ povedal predseda CSS na okraj platného nariadenia, na základe ktorého dotácie jednotlivých aktivít budú súvisieť s údajmi sčítania ľudu, presnejšie budú závisieť od nich.

O aktivitách Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) a slovenských volených zborov v hlavnom meste informovala predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová. Ako povedala, majú neustály problém s vydávaním jediného časopisu, ktorý už 16 rokov neprestajne vychádza pre Slovákov žijúcich v Budapešti. Požiadala aj o pomoc pri postavení pamätníka sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade, ktorý plánuje zbor už niekoľko rokov.

V súvislosti s grantmi pre krajanov M. Vetrák informoval o tom, že podpora sa znížila z doterajších 1,3 milióna eur na jeden milión. V nasledujúcich rokoch pri rozdeľovaní grantov budú brať do ohľadu o. i. aj počet obyvateľov, ktorí sa prihlásili za Slovákov pri sčítaní ľudu. Plánujú zmeniť aj grantový systém: žiadosti bude možné podávať elektronicky, čo značne urýchli aj čas vyhodnotenia. Zároveň plánujú zmeniť termín podávania žiadostí, aby dotácie mohli byť dostupné už v prvej tretine roka. Podľa plánov by medzi dotovanými činnosťami mali figurovať aj také aktivity, ktoré vyžadujú neustálu podporu, ako napríklad vydávanie časopisov.

Na úrade v blízkej budúcnosti vytvoria pracovné skupiny pre jednotlivé oblasti, v ktorých budú mať zastúpenie krajanské komunity. Operatívne tímy odborníkov na svojich pomerne častých zasadnutiach budú riešiť konkrétne problémy, ktoré sa vyskytnú v živote krajanov. V rámci úradu zároveň plánujú zaviesť systém teritoriálnych pracovníkov, teda takých, ktorí majú na starosti iba niekoľko krajín, s ich slovenskými komunitami sa budú zaoberať hlbšie a intenzívnejšie. Napríklad o novom grantovom systéme pripraví ÚSŽZ školenie pre zahraničných Slovákov priamo na mieste ich pôsobenia.

Vzácni hostia sa zmienili aj o tom, že na vyriešenie sledovania slovenských programov v televízii plánujú založiť internetovú stránku, na ktorej by sprístupnili licenčne neviazané programy. Účastníci stretnutia sa zmienili aj o probléme pastorácie v materinskom jazyku tak v prípade katolíkov, ako aj evanjelikov. Po rokovaní s predstaviteľmi Slovákov z Budapešti a okolia si M. Vetrák pozrel program Noci kultúrnych inštitútov v SI, na ktorom reprezentovali našu kultúru budapeštianske kultúrne telesá.

Predseda ÚSŽZ Milan Vetrák so svojimi spolupracovníkmi Martinom Štrbkom a Ľudovítom Pomichalom druhý deň zavítali do Békešskej Čaby. Odprevadil ich veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss. Po návšteve na Generálnom konzuláte SR hostia položili kvety na pamätný kameň predkov-zakladateľov a navštívili slovenskú školu, kde si pozreli rekonštrukciu budovy financovanú a prebiehajúcu v troch fázach. Potom sa uskutočnilo stretnutie s vyše päťdesiatimi predstaviteľmi Slovákov z Békešskej a Čongrádskej župy, na ktorom boli prítomní aj vedúci a spolupracovníci slovenských inštitúcií. Hovorilo sa o možnostiach vzájomnej spolupráce, o budovaní dvojstraných stykov, o sčítaní ľudu, o inštitúciách a o parlamentnom zastúpení menšín. Ďalšou témou bola výchova slovenskej mládeže a jej zapájanie do menšinového diania, pričom označili za veľmi dôležitú záchranu a odovzdávanie tradícií a zvykov. V Békešskej Čabe sprevádzal hostí generálny konzul SR Štefan Daňo. Na stretnutí s našimi Slovákmi báseň Ivana Krasku Otcova roľa zarecitovala študentka slovenského gymnázia Mirjam Bukránová a odzneli dve slovenské ľudové piesne v prednese profesorky Ildiky Očovskej. Po programe v Békešskej Čabe hostia odcestovali do Sarvaša a odtiaľ do Rumunska, Srbska a Chorvátska.

(ef-ai)

Organizácia komlóšskych Slovákov má nové vedenie

117 členov, viacero záujmových skupín a omladené vedenie

Dňa 5. mája 2011 mala Organizácia komlóšskych Slovákov významný deň. Na valnom zhromaždení volili jej členovia nového predsedu, predsedníctvo a členov finančno-kontrolného výboru.

Moderovania sa zhostila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Lauková, ktorá v Slovenskom regionálnom kultúrnom stredisku v Slovenskom Komlóši privítala vyše sto účastníkov. Zapisovateľkou bola Zuzana Venerčanová. Účastníci zhromaždenia si vypočuli správu nominačnej komisie a zvolili členov sčítacej komisie a vedenia organizácie – predsedníctva a finančno-kontrolného výboru. Odstupujúca predsedníčka Anna Molnárová zhodnotila roky, keď stála na čele organizácie. „V roku 1998 ma členovia Slovenského klubu zvolili za predsedníčku. Odvtedy prešlo 13 rokov. Prežili sme spolu úspechy i neúspechy, pekné a niekedy aj ťažké chvíle. Môžem skonštatovať, že naša činnosť bola viac než úspešná. Slovenský klub sa rozrástol na 117 členov a od roku 2003 bol riadne zaregistrovaný pod názvom Organizácia komlóšskych Slovákov. Z jeho členov sa stal ozajstný kolektív, ktorý dobrovoľne a nezištne pracuje na zachovávaní slovenského jazyka, tradícií a hodnôt našich predkov. Nesporne pozitívnym výsledkom je aj to, že z členov organizácie vznikla skupina nadšencov, ktorí hrajú ochotnícke divadlo. Druhou skupinou je Spevácky zbor Rozmarín, tretia sa zaoberá slovenskou gastronómiou, štvrtá vydávaním publikácií, ďalšia organizuje rôzne podujatia, iná zase píše projekty a pomáha členom predsedníctva a takto by som mohla pokračovať ďalej. Za minulé roky sa zlepšili materiálne, vecné i finančné podmienky pôsobenia organizácie. Na začiatku sme sídlili v Slovenskom dome na Peknej ulici, potom sme boli v podnájme. Dnes sa môžeme pochváliť pekne zariadenými priestormi v Slovenskom regionálnom kultúrnom stredisku na Marxovej ulici. Naša si organizácia vytvorila družobné styky nielen so slovenskými spolkami v našom okolí, ale aj so spolkami na Slovensku, v Srbsku a v Rumunsku, s ktorými sa navzájom navštevujeme. Naše podujatia si spestrujeme vlastnými kultúrnymi programami a gastronómiou. Mnohostranná a mnohotvárna činnosť organizácie sa mohla rozvinúť iba vašou pomocou, za čo vám patrí úprimná vďaka. Teraz, keď sa zriekam svojej funkcie, verím, že mladšia generácia vo vedení bude schopná úspešne pokračovať v činnosti organizácie a obohatí ju o nové nápady.“ S pani Annou Molnárovou sa v mene všetkých prítomných rozlúčila Zuzana Lauková, ktorá jej popriala do ďalšieho života veľa zdravia a spokojnosti.

Tajným hlasovaním bolo zvolené nové vedenie organizácie. Netrpezlivo očakávané výsledky vyhlásila predsedníčka sčítacej komisie Dr. Irena Divičanová Szencziová. Členmi predsedníctva sa stali Zuzana Bundová, Alžbeta Dovalovská, Ondrej Divičan, Ildika Klementová Zelmanová, Anna Molnárová, Tímea Nagyová, Anna Ondrejová a Tanzilia Zelmanová. Do finančno-kontrolného výboru boli zvolení Ján Klement, Anna Lovašová a Judita Palečková. Na čelo organizácie zvolili členovia učiteľku slovenčiny Marianu Bajczerovú Melegovú. Všetkým novozvoleným členom vedenia prajeme veľa pracovného elánu a odchodlania čo najviac urobiť pre komlóšskych Slovákov.

Ľubomíra Rollová

Valné zhromaždenie ZSM

Dňa 24. mája 2011 sa v Slovenskom inštitúte v Budapešti (Budapešť, VIII. obvod, Rákócziho tr. č. 15) uskutoční Valné zhromaždenie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Zasadnutie sa začne o 9. hodine registráciou delegátov, ktorí prerokujú modifikáciu stanov a organizačného poriadku organizácie. Potom schvália správu o hospodárení a hlásenie o verejnoprospešnosti na rok 2010 a návrh rozpočtu na rok 2011. Ďalšími bodmi rokovania budú prijatie nových členov, vyhodnotenie volieb do CSS a aktuálne úlohy súvisiace o. i. so sčítaním obyvateľstva.

(br)

Maďarské železničné múzeum

Pre milovníkov koľajovej dopravy

Maďarské železničné múzeum (Vasúttörténeti park) je dnes už pojmom. Ide o najväčší interaktívny železničný park v Európe. Je to jedno z najpútavejších výletných miest pre menších a väčších fanúšikov lokomotív a železnice vôbec. Nachádza sa v XIV. obvode Budapešti a možno sa tam dostať aj železničným spojom zo stanice Nyugati.

Park, v ktorom sa nachádza ako 100 historických vozidiel, otvoril svoju bránu v júli 2000. Odvtedy pribúdajú ďalšie exponáty a atrakcie a múzeum každé leto organizuje pre návštevníkov rôzne akcie.

V rotunde z roku 1911 má svoje miesto väčšina prevádzkyschopných parných a motorových rušňov, nájdete tu aj ručné a motorové dreziny, snehové radlice a snehové frézy. Medzi najcennejšie exempláre patrí druhý najstarší parný rušeň v Európe z roku 1870 a legendárny motorový vozeň Árpád. Pozoruhodná je aj zbierka funkčných historických vozňov na čele s jedálenským vozňom z roku 1912, ktorý bol vyrobený pre Orient Express. Značná časť týchto rušňov je dodnes funkčných a z času na čas je možné sa nimi previezť v rámci organizovaných výletov hoci aj do Košíc.

Návštevníci si môžu si vyskúšať rušňový simulátor, pri rýchlosti 140 kilometrov za hodinu, ale aj riadenie ozajstnej parnej lokomotívy, jazdu na konskej železnici či na traťovom vozíku. Zvlášť zaujímavý je prevoz na točni. Železničiari a nadšenci z klubov koľajovej dopravy pripravili množstvo ďalších sprievodných podujatí pre deti aj dospelých. Návštevníci môžu obdivovať železničné modely alebo si pozrieť skoro všetky typy rušňov od parných po elektrické až po súčasnosť. Zaujímavá môže byť aj cesta záhradnou železnicou po 800-metrovej dráhe, vláčik vedie parný alebo elektrický rušeň.

V múzeu funguje aj bufet a môžete si zakúpiť aj malé darčeky na pamiatku, ale pre deti je asi najzaujímavejšie ihrisko, kde sa môžu vyšantiť. Maďarské železničné múzeum je otvorené od 2. apríla do 30. októbra každý deň okrem pondelka. Nenechajte si ujsť tento výborný výlet v blízkosti centra hlavného mesta!

(ef)