Marcová omša s Tardošanmi

Prvá marcová nedeľa bola v hlavnom meste slnečná. Možno aj preto, aby veriaci z Tardoša, ktorí prišli na tradičnú slovenskú svätú omšu do Budapešti, mali príjemnú cestu. Možno priam jarné počasie spôsobilo, že v túto nedeľu bolo trochu viac veriacich na svätej omši v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha, ktorú slúžil vdp. Atila Kónya, na organe hral kantor z Čemeru Michal Tóth, miništrovala Beáta Erdeiová a litánie čítala Ildika Klauszová Fúziková.

Bola tretia pôstna nedeľa a dôstojný pán to zdôraznil aj vo svojej homílii, v ktorej sa zameral na potrebu pokánia pred Veľkou nocou. Tretia pôstna nedeľa nesie názov Oculi. Názov je odvodený od latinského „Oculi mei semper ad Dominum... Moje oči sú upreté vždy na Hospodina”. Ide o žalm so Starého zákona. V pamäti ľudí pretrváva aj ľudový názov tretej pôstnej nedele, ktorú v niektorých častiach Slovenska, ale najmä v Českej republike, poznajú pod názvom kýchavá. Zvláštny názov je odvodený od záznamov kroník zo 16. storočia. V tom čase zúrila v Európe morová epidémia a začiatok ochorenia sa prejavoval aj kýchaním. Ľudia si zo strachu, že ide o nebezpečnú infekčnú chorobu, zbožne navzájom želali zdravie. Keď sa čas obávanej nákazy pominul, kýchanie nadobudlo iný prognostický význam a premietlo sa do povery. Tá vraví, že kto počas tretej pôstnej nedele kýchne trikrát, bude sa tešiť dobrému zdraviu počas celého roka. Sú ľudia, ktorí pozorne rátajú počet kýchnutí, údajne čím ich je viac, tým lepšie.

Veriaci počas omše nekýchali, ale možno tak robili cestou na agapé, ktoré aj tento krát finančne podporila slovenská samospráva VIII. obvodu. Predseda voleného zboru Kazimír Kápolnai sa poďakoval za službu počas omše a privítal prítomných veriacich, zvlášť členov tardošského speváckeho zboru, ktorí spievali počas omše pekné náboženské piesne. Pozdravil dve pravidelné účastníčky slovenských omší v Budapešti Katarínu Spiryovú a Ruženu Czifrovú, ktoré sa v týchto dňoch dožijú okrúhleho životného jubilea. Zagratuloval im a odovzdal im milé darčeky.

Na agapé predseda slovenského voleného zboru VIII. obvodu pripomenul prítomným, že minulý rok o takomto čase s ľútosťou oznámil členke Slovenskej samosprávy v Tardoši Anne Crnečkej, že o rok už im nemôžu hradiť cestovné, lebo na to nebudú mať finančné prostriedky. Vtedy sa Tardošania rozhodli, že túto viac ako desaťročnú tradíciu neprerušia a zabezpečia si financie na cestu do Budapešti. Získali ich a pricestovali autobusom, navyše priniesli aj množstvo chutných koláčov a dobrú vôľu. Prítomným sa prihovoril M. Tóth, ktorý v mene Folklórneho spolku Lipóta Bálóa z Čemeru odovzdal K. Kápolnaimu 10 katolíckych spevníkov a nabádal prítomných, aby si zadovážili ďalšie. Členka Náboženského výboru CSSM I. Klauszová Fúziková pripomenula aktivity výboru a pozvala Tardošanov na púť a deti do letného biblického tábora.

(ef)

Daj Boh šťastia

Daj Boh šťastia tejto zemi
Všetkým ľuďom v nej
Nech jej slnko jasne svieti
Každý Boží deň

Ref: 2x
Nech ich sused v láske má
Nech im priazeň pokoj dá
Daj Boh šťastia tejto zemi
Všetkým ľuďom v nej

Daj Boh šťastia celej Zemi
Všetkým národom
Nech ju svetlo hviezdy lásky
Ožaruje dom

Hladným chleba dobrého
Chorým zdravia pevného
Daj Boh šťastia celej Zemi
Všetkým národom

Dopraj Bože svojmu dielu
Večné trvanie
Nech sa samo nezahubí
Všetci prosíme

Rybám čistej vody daj
Vtáctvo a zver zachovaj
Dopraj Bože svojmu dielu
Večné trvanie

V roku 1989 sa v rodine Blahoroda Kolárika v Brusne objavila vzácna zbierka „Písně pastorálne“ zapísané Gašparom Drozdom (1805-1874) asi v tridsiatych rokoch 19. storočia. Touto zbierkou, ktorá popri textoch má aj notový záznam, sa autor významne zapísal do našej kultúrnej histórie. Objavenie zbierky dalo v r. 1991 podnet ku vzniku festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska. Zároveň sa zrodila aj hymnická pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi na melódiu pastorely G. Drozda s textom Viliama Jána Grusku (1936).

Táto prekrásna koleda je dnes rozšírená po celom Slovensku aj vďaka obľúbeným spevákom Paľovi Haberovi a Robovi Kazíkovi, ale aj vďaka CD nosiču Daj Boh šťastia tejto zemi (1993), ktorý v booklete uvádza aj pôvod melódie a autora textu. Autora textu uvádza na CD svojich vianočných kolied aj spevák Paľo Habera, aj Čítanka pre slovenské školy v Poľskej republike, aj Hudobná výchova platná už štyri roky pre základné školy v Slovenskej republike, atď. Text koledy má svoju anglickú verziu (v preklade Marty Barabášovej), francúzsku (v preklade Etiena Rudzana), nemeckú (v preklade Františka a Marty Barabášovcov), rumunskú (v preklade Jána Kerďu), maďarskú (v preklade Lászlóa Koncsola, 1988) a rusínsku v prebásnení Márie Mačoškovej, 2011), vždy s uvedením autorov. Zväz Slovákov v Maďarsku  prijal túto krásnu koledu za svoju hymnu. Všetci ju máme radi, hrdo ju spievame na rôznych podujatiach, ale sotva kto z nás vie, odkiaľ jej hudba pochádza a kto je autorom jej textu. Práve preto som tento článok napísal. Patrí sa predsa, aby sme všetci vedeli, ako vznikla táto pieseň, komu môžeme za ňu ďakovať.

Viliam Ján Gruska, ktorého Výbor Matice slovenskej 18. januára 1990 zvolil do funkcie predsedu, a ktorého vízie o budúcnosti MS boli dosť chmúrne, o zrode tejto hymny píše takto:

„Najprv som svoje pocity vložil do priania, názvu putovného vianočného programu uvádzaného v decembri 1990. Nazval som ho Daj Boh šťastia tejto zemi. Po objavení zbierky Gašpara Drozda v Chrenovci u Stolárikovcov a v nej množstva krásnych kolied, ktoré sa stali podnetom pre vznik festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska, v roku 1991 som ako jeho dramaturg pociťoval potrebu festivalovej koledy. Jej začiatok, aj základnú osnovu troch strof som už mal. Pri prvom uvedení kolied Chrenovčanmi som sa sústredil na počítanie slabík. Melódia koledy, na ktorú čakal prvý verš, ich mala mať osem. Takto znela:

Ho - re vstá - vaj - te va - la - si. To je ona! Daj Boh šťas - tia tej - to ze - mi. Prvá strofa bola na svete za pár minút. Podľa pripravenej osnovy zakrátko aj ďalšie dve strofy. Čo textu tejto koledy pomohlo na svet? Princípy výchovy z domu, tisíce ľudových piesní, ktoré sa mi rokmi cez Lúčnicu aj cez tvorbu programov vrývali do podvedomia, i vnímanie najsúčasnejších trápení a starostí ľudstva…”

Vo víre týchto myšlienok vznikol text svojrázne slovenský, ktorého korene hlboko siahajú do duše nášho národa. Prevláda v ňom ľudskosť a dobrota. Prosba k Pánu, aby dal šťastia celej Zemi, všetkým národom a - pre seba iba malé želanie: aby nás sused v láske mal, aby nám priazeň a pokoj dal! To sú tie hlboké korene duše nášho slovenského národa, o ktorých som ani nie tak dávno písal aj v súvislosti so vznikom našej národnej hymny.

Viliam Ján Gruska, autor textu pilíšskej hymny, bol predsedom Výboru Matice slovenskej iba do 6. júla 1990.

Predtým, aj potom pôsobil ako scénograf, pedagóg VŠMU, etnograf, tvorca festivalov novej generácie, scenárista a režisér scénických, televíznych programov a filmov, výstav a vydavateľ. V roku 1996 habilitoval na docenta. V roku 2008 mu bol udelený Pribinov kríž.

Od decembra 2012, spolu s Ondrejom Šulajom a Vladimírom Godárom, je jedným z členov Rady vlády pre kultúru, ktorých menuje ministerstvo kultúry.

Gregor Papuček

(Na základe listu V. J. Grusku)

Po pätnástich rokoch opäť fašiangovali v Čabasabadi

V obci Čabasabadi posledný raz fašiangovali v roku 1998, keď sa v miestnej základnej škole slovenčina ešte vyučovala ako predmet. Výročie bolo zámienkou tohtoročného podujatia, ktoré organizoval Spolok za Čabasabadi spolu so slovenskou samosprávou. Miestom fašiangovej zábavy bolo sídlo slovenského poslaneckého zboru a kaviareň Slepá myš. Program sa začal v budove miestnych Slovákov fašiangovou remeselníckou dielňou, kde sa deti zoznámili s fašiangovými zvykmi a pod vedením Julianny Vargovej zhotovili prekrásne masky. Podpredseda slovenskej samosprávy Juraj Gajdáč pohostil deti chutnými palacinkami.

Fašiangová zábava potom pokračovala v kaviarni Slepá myš, kde do tanca hral László Petróczy. Na veselicu prišli aj deti z remeselníckej dielne vo vlastnoručne zhotovených maskách. Tradičné šišky prítomným ponúkali Mária Šušánska a Katarína Albertová. Podľa slov predsedu Slovenskej samosprávy v Čabasabadi Mateja Kešjára podujatie nebolo ľahké usporiadať, lebo obec nemá budovu, kde by sa pohodlne zmestilo viac ako sto ľudí. Napriek tomu sa fašiangová zábava po pätnástich rokoch konala a všetci boli spokojní.

MK - aszm

Fašiangy v sarvašskej slovenskej škole

Ešte v nás ani nedozneli dojmy a zážitky z vianočnej akadémie (na motív Charlesa Dickensa) a je tu február, ktorý už tradične prináša do Slovenskej základnej školy v Sarvaši radosť a zábavu.

Predpoludním sa celá škola ozývala radostným krikom malých škôlkarov, ktorí sa predviedli svojim budúcim spolužiakom v maskách. Po chodbách školy sa prechádzali celé rozprávkové krajiny, bojovníci, piráti, princezné…V aule mamičky pripravovali chutné chlebíčky pre každého žiaka v triede. Karnevalová atmosféra sa po tretej hodine začala stupňovať. Po príchode do školy viac ako 220 detí dostalo súťažné číslo, ktoré im pripevnili na masku učiteľky. Žiaci sa prechádzali v určenom priestore. Každého osobitne odfotografoval pán učiteľ Tomáš Szklenár. Porota mala potom možnosť pozrieť si masku ešte aj vo fotogalérii v počítači. Hodnotila sa nielen nápaditosť, ale aj to, či si masku pripravil žiak sám, pomocou rodiča, alebo si ju len kúpil.

Karnevalová atmosféra vyvrcholila v Osvetovom stredisku Petra Vajdu. Žiaci ôsmej triedy každoročne otvárajú fašiangovú slávnosť tancom v nádherných šatách v sprievode slávnostnej hudby. Tento rok mal osobitnú česť vybraný pár spomedzi žiakov: princezná Katinka Szuhajová a princ Norbert Oroszki. Svojím krátkym pozvaním otvorili karnevalovú zábavu. Vzorne pripravený program bol pre prítomných príjemným umeleckým zážitkom. Pred preplneným hľadiskom sa predviedli všetky triedy v plnej paráde. Takmer profesionálnym tancom sa predstavili prváčikovia a jednotlivé triedy s choreografiou, ktorú pripravili učiteľky Renáta Pirošová, Erika Šinková, Eva Labišáková, Alenka Červeňanská a Danka Lukáčiková.

Potom nasledovala promenáda masiek: námorníci, chrobáčiky, farebné ceruzky, kominári, myšky, raky, bábky, Rumcajs, medvede pandy, zlodeji z Ružového pantera, ufóni, trpaslíci, rebeli, v country oblečení, v scénke Cena Grammy a jej odovzdávanie, Pomáda, Rocky - party, aj rodičia so svojím fantastickým moderným tancom.

Učitelia boli, samozrejme, zlatým klincom programu. Ich vystúpenie deti očakávali s veľkým napätím. Riaditeľka školy Zuzana Medveďová veľkým diaľkovým ovládačom volila programy, ktoré naživo a vtipne zobrazovali učitelia svojím vrodeným hereckým talentom.

Po skončení dvaapolhodinového programu prešli účastníci fašiangovej zábavy do budovy školy, kde pokračoval ďalší zaujímavý program. V slovenskej čajovni Pod lipou si každý s pokojom v duši posedel a podebatoval. Kto vyhladol, pochutil si na obložených chlebíčkoch, alebo si mohol vychutnať čaj a čajové pečivo. Zábavu v škole sprevádzala moderná hudba, karaoke a nechýbala ani diskotéka. Najväčšiu radosť mali deti z „mačky vo vreci” a z losovania obľúbenej a bohatej tomboly. Hodnotné a praktické ceny urobili radosť nielen deťom, ale aj celým rodinám. Samozrejme, bolo aj veľa smutných detí, lebo nemali šťastie. Diskotéka pokračovala, a tak sa každý v sprievode svetelných efektov zabával podľa svojej chuti.

Spokojní, s úsmevom na tvári, ale aj trocha unavení odchádzali všetci domov. Niektorí už možno premýšľali aj o tom, čím zaujímavým by prekvapili na karnevale budúci rok.

 Zlatica Lišková

Slováci na zabíjačke v Gádoroši

Prvý marcový víkend usporiadali v obci Gádoroš, 30 km južne od Sarvaša, chýrnu súťaž v spracovaní bravov. Deviaty ročník bol skutočne medzinárodný, okrem domácich z rôznych kútov Maďarska sa na ňom zúčastnili aj súťažiaci zo zahraničia - zo Slovenska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny.

Organizátori v piatok pripravili pre účastníkov zoznamovací večer spojený s večerou, na ktorom ich privítal starosta obce László Prozlik. Potom sa krátko predstavilo 31 tímov. Slovákov zastupovali družstvá z Malej Tarče, Čorváša a zo Sládkovičova (Slovensko). Aj keď posedenie bolo príjemné, nemohli sa dlho zdržať, čakal ich ťažký deň.

V sobotu bol zraz na dvore katolíckej základnej školy Panny Márie už o šiestej hodine. Organizátori stručne zhrnuli pravidlá súťaže a družstvá zaujali svoje miesta pod veľkým stanom. Ich prácu pozorne sledovala odborná porota na čele so známym šéfkuchárom Lászlóom Benkeom. Hodnotila prezentáciu regionálnych zvykov (oblečenie, náradie, technológiu výroby, atď.) a dodržiavanie tradičných technológií. Bodovala proces spracovania, ale aj dodržiavanie hygienických požiadaviek, chuť hotových výrobkov a ich vzhľad, pričom súťažiaci mali odhadnúť, koľko váži prasa a akú má vrstvu slaniny.

Dve skupiny dostali jedno 100-110 kg prasa. Po jeho skolení malo každé družstvo vyrobiť z polovice ošípanej klobásy, hurky (jaternice) a dajakú zabíjačkovú špecialitu. Po 3 kilogramy jaterníc a klobás odovzdali organizátorom, po 10 dekagramov porote na ochutnávku, ostatné si mohli ponechať.

Súťažiacich i prizerajúcich sa divákov zabávali ľudoví speváci a spevácke zbory. O dobrú náladu sa postarali aj miestni muzikanti.

-bgyh-

Mimoriadna hodina slovenskej vzdelanosti v Hollóháze

Zo štyridsiatich žiakov Základnej školy v Hollóháze, ktorí sa učia slovenčinu v štyroch skupinách, sa šestnásť vybralo na malý výlet do Baňačky, na mimoriadnu hodinu slovenskej vzdelanosti. V Baňačke ich privítala vedúca Regionálneho kultúrneho strediska Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Anna Bačkaiová, ktorá im ukázala oblastný dom. Sprevádzala ich aj Mária Holodová, ktorá pohotovo odpovedala na otázky žiakov.

Zvláštnosťou oblastného domu je, že ho vlastní Celoštátna slovenská samospráva, ktorá dom kúpila a celú rekonštrukciu hradila s podporou Úradu pre národné a etnické menšiny. Cieľom tejto investície bolo zabezpečiť možnosť zachovania slovenskej kultúry, ako aj možnosť oboznámenia sa s menšinovou kultúrou v zemplínskom regióne. V súčasnosti dom prevádzkuje nezisková verejnoprospešná spoločnosť Legatum.

Dom bol postavený okolo roku 1880, býval v ňom miestny stolár. V roku 1929 vypukol v Baňačke veľký požiar, vtedy vyhorel aj terajší oblastný dom. Následne dom obnovili. Na priečelí domu je medzi oknami gréckokatolícky kríž, ako v celej obci na starších domoch. Dom je postavený pozdĺžne, všetky miestnosti sa nachádzajú pod jednou strechou. Strecha domu na strane vstupných dverí je vysunutá a pod ňou je pavlač, ktorá nie je podopretá.

Keďže na výlet išli skôr dievčatá, dlhšie sa pristavili pri šatách nevesty a ženícha, ktoré sú vystavené v storočnom dome. Potom sme navštívili miestny gréckokatolícky kostol, kde nás sprevádzal farár Štefan Demko, ktorý nám porozprával aj o ikonách.

Ďalšou zastávkou bol zábavný park v Novom Meste pod Šiatrom, kde si žiaci mohli vyskúšať hokej, obľúbený šport Slovákov. Po počiatočných pádoch im to išlo celkom dobre, z čoho mali radosť nielen oni, ale aj naši hostitelia.

Poďakovanie patrí všetkým, ktorí pomohli zorganizovať náš výlet, na ktorom sme žiakom priblížili minulosť našich predkov.

Mária Barnová Zajakovská (ef)

Slovenská samospráva Peštianskej župy o tohtoročných aktivitách

Slovenská samospráva Peštianskej župy 27. februára prerokovala a schválila pracovný plán na tento rok, minuloročný rozpočet a návrh tohtoročného rozpočtu. Poslanci prediskutovali súbehy a posúdili možnosti spolupráce so školami pôsobiacimi na území župy, v ktorých sa vyučuje slovenčina. Rozhodli sa, že v druhej polovici novembra usporiadajú obľúbenú recitačnú súťaž pre žiakov našich základných škôl. Prvú súťaž usporiadali krátko po založení zboru a bola veľmi populárna medzi žiakmi i medzi učiteľmi, lebo mali možnosť stretnúť sa so svojimi rovesníkmi a kolegami, ktorí mali podobné záujmy. Koncepciu tohtoročnej súťaže vypracujú spolu s odborníkmi.

Na rokovaní župného slovenského voleného zboru sa zúčastnili šiesti spomedzi siedmich poslancov, takže zasadnutie bolo uznášaniaschopné. Členovia rozhodli o tom, že v tomto roku budú mať dve verejné zasadnutia: 18. marca a v novembri. Schválili návrh pokračovať v spolupráci so Samosprávou Peštianskej župy v zmysle platnej zmluvy. Uzniesli sa predĺžiť termín vyúčtovania podpory, ktorú poskytli vlani na realizovanie slovenských programov v župe, do 31. marca.

Členovia samosprávy na záver referovali o svojich aktivitách od predchádzajúceho zasadnutia.

(ef)

Furmanské preteky v Novej Hute

V Novej Hute (Bükkszentkereszt) si vážime tradície, čo sa prejavuje nielen v kultúrnych programoch. Pred desiatimi rokmi sme sa rozhodli pripomenúť si remeslo tých našich predkov, ktorí sa živili furmančením. Zorganizovali sme preteky konských záprahov, ale na snehu, so sánkami. Prekvapilo nás, že o prvý ročník prejavili záujem aj obyvatelia okolitých osád.

Druhý ročník sme už pripravili v spolupráci s Jazdeckým zväzom Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy a tak sme mohli postaviť takú dráhu, ktorá plne využíva svojráz saní. Iste aj to prispelo k tomu, aby o preteky začali prejavovať záujem i profesionálni súťažiaci.

Tohtoročný jubilejný 10. ročník sme mohli zorganizovať v ozajstnom zimnom období, v lone krásne zasneženej prírody.

- Preteky sú našou prvou tohtoročnou akciou. Zorganizovali sme ich v spolupráci obecného zastupiteľstva, miestnej slovenskej samosprávy, občianskych organizácií a mnohých občanov, - zdôraznil pri otvorení pretekov starosta obce Flórián Jámbor.

Prítomným sa prihovoril generálny tajomník Jazdeckého zväzu Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy Miklós Lakatos, ktorý predstavil dráhu s 13 prekážkami a zaželal pretekárom veľa šťastia. Deväť furmanov súťažilo v jedno- a dvojzáprahu, prekvapením bolo jedno dievča z Hajdúszoboszló, ktoré malo v záprahu poníka. Medzi domácimi pretekármi boli aj 10-ročná Júlia Barsiová a jej sestra Brigita, samozrejme, súťažili pod dohľadom ich otca. Vynikajúce výkony podali aj furmani zo Starej Huty (Bükkszentlászló), Mezőnyárádu a Debrecína.

Organizátori využili preteky na usporiadanie celodňového programu. Ráno začali zabíjačkou, hojnosť snehu využili na súťaž v stavaní snehuliakov a na Malej južnej lyžiarskej trati sa konali preteky psích záprahov. Na čistinke Lófőtisztás sa mohli vyžívať milovníci behu na lyžiach. Keďže práve vrcholilo fašiangové obdobie, nemohla chýbať ani súťaž v jedení šišiek (pampušiek). Deň sa skončil tradičným zapálením fašiangovej hranice a bábky zo slamy.

O účastníkov podujatí sa po celý deň starali pracovníci a poslanci obecného zastupiteľstva, miestnej slovenskej samosprávy a pedagógovia materskej a základnej školy. V dvoch kotloch uvarili guláš, z 20 kg múky napiekli šišky a hostia mohli ochutnať tradičné miestne špeciality: zemiakové placky (tóčni) či posúchy pečené v peci. Večer pri ohni všetkým chutil chlieb s masťou a cibuľkou, s horúcim čajom a vareným vínom.

Alžbeta Telekešová

Čestným hosťom Slovensko
Medzinárodný veľtrh a výstava Cestovanie 2013

Slovenská republika bola čestným hosťom 36. ročníka medzinárodnej výstavy a veľtrhu cestovného ruchu Cestovanie 2013, ktorá sa uskutočnila koncom februára a začiatkom marca v Budapešti.

V areáli výstaviska Hungexpo sa predstavilo vyše 500 domácich a zahraničných firiem. Domácim čestným hosťom bolo mesto Níreďháza, čestným kultúrnym mestom Kalocsa. Paralelne s veľtrhom sa konala aj prehliadka obytných prívesov Karavan Salón, prehliadka bicyklov Bringaexpo a rekreačná výstava VitalExpo. V prvý deň prebiehali rokovania odborníkov o trendoch v turizme, marketingových aktivitách Maďarskej turistickej agentúry (Magyar Turizmus Zrt.) a možnostiach usporiadania svetových kongresov v Budapešti. Nasledujúci deň sa zaoberali výsledkami výskumu Google, inovatívnymi metódami, online platbami PayU a účinnými aplikáciami múdrych telefónov v turizme.

Štátny tajomník Ministerstva národného hospodárstva Norbert Csizmadia pri slávnostnom otvorení uviedol, že rok 2012 bol prelomový v oblasti maďarského cestovného ruchu, ktorý dosiahol predkrízovú úroveň a vzrástol aj počet návštevníkov zo zahraničia. Motorom domáceho turizmu je Széchenyiho rekreačná karta, ktorú prijímajú na 41 tisíc miestach. Ako ďalej uviedol, prostredníctvom Nového Széchenyiho plánu sa realizujú dôležité investície, v novom investičnom cykle EÚ maďarská vláda 60% zdrojov investuje do hospodárstva a v rámci toho do oblasti cestovného ruchu.

Primátor mesta Níreďháza Ferenc Kovács vyzdvihol, že titul domáceho čestného hosťa pokladajú za uznanie ich dvojročnej práce zameranej na rozvoj cestovného ruchu. Primátor mesta Kalocsa Zoltán Simon vo svojom príhovore upriamil pozornosť na svetoznáme miestne ľudové umenie. Riaditeľ Hungexpo Gábor Ganczer informoval prítomných, že na 36. medzinárodnej výstave a veľtrhu cestovného ruchu Cestovanie 2013 sa predstavia rôzne destinácie Maďarska.

Na oficiálnom otvorení veľtrhu prevzali ocenenia za najkvalitnejšie služby v uplynulom roku predstavitelia hotelových a reštauračných zariadení. Najlepším festivalovým organizátorom roku 2012 sa stal vedúci Klobásového klubu v Békešskej Čabe a jeden zo zakladateľov Klobásového festivalu v Békešskej Čabe Zoltán Ambrus. Po odovzdaní cien firmy Hungexpo Zrt. a Maďarská turistická agentúra (Magyar Turizmus Zrt.) podpísali strategickú dohodu o spolupráci.

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) pri príležitosti otvorenia výstavy Cestovanie 2013 usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej informovala o aktuálnych novinkách na Slovensku. Prítomných v mene organizátorov privítala zástupkyňa SACR v Budapešti Soňa Jelínková. Ako uviedla, Slovensko sa prezentovalo v pavilóne A na ploche 135 štvorcových metrov, okrem SACR sa v národnom stánku predstavilo 20 spoločností.

Štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko v otváracom prejave povedal, že maďarskí turisti patria medzi najdôležitejšiu klientelu, patrí im štvrté miesto z hľadiska návštevnosti Slovenska. „Kooperácia v oblasti cestovného ruchu je jedným z nosných pilierov spolupráce medzi našimi krajinami. Maďarskí turisti Slovensko dobre poznajú a vyhľadávajú najmä prírodu, pamiatky UNESCO, hudobné a folklórne festivaly,“ povedal na tlačovej konferencii F. Palko. „Maďarsko si stabilne udržuje v počte ubytovaných turistov na Slovensku 4. miesto,“ dodal. „Nárast počtu občanov Maďarska navštevujúcich SR je potešiteľný a má dvojciferné číslo,” uviedol F. Palko. Rok 2013 je podľa jeho slov z hľadiska cestovného ruchu mimoriadne dôležitý. „Oslavujeme 20. výročie vzniku SR, ktorá vo svojej 20-ročnej histórii dokázala, že aj takáto malá krajina vie urobiť veľmi veľa v oblasti ekonomického, sociálneho a politického vývoja,” konštatoval štátny tajomník. Ako dodal, Košice sú európskym kultúrnym hlavným mestom Európy, SR si pripomína 1150. výročie príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda a pripravuje sa aj svetová súťaž vína na Slovensku. Na veľtrhu F. Palko rokoval aj so štátnym tajomníkom Ministerstva národného hospodárstva Norbertom Csizmadiom o vzájomnej spolupráci v oblasti cestovného ruchu. Jednou z tém, ktorú preberali, bol spoločný projekt Festival židovskej kultúry v Košiciach.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss pri tejto príležitosti pripomenul, že Maďarsko je štvrtým najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. „Cestovný ruch je mimoriadne významnou oblasťou vzájomných vzťahov, občania našich krajín čoraz viac navštevujú tú druhú krajinu a tento vzťah môže vylepšiť aj táto výstava,” povedal Peter Weiss.

„Slovenská verejnosť sa v závere roka 2012 mohla stretnúť s pozitívnymi správami, ktoré jej - spolu s odporúčaním navštíviť Košice - adresovali renomované médiá ako CNN, portál BudgetTravel.com a cestovateľskí sprievodcovia z Lonely Planet. Je to výsledok systematických aktivít v oblasti propagácie mesta pod značkou Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013,“ uviedla na stretnutí s novinármi výkonná riaditeľka Košice - Turizmus Iveta Niňajová, ktorá oboznámila prítomných s plánovanými aktivitami mesta Košice. Metropola východného Slovenska sa deň predtým predstavila na akcii maďarského zastupiteľstva Európskej komisie v Kultúrnom stredisku Milénium v Budapešti.

V rámci tlačovej konferencie prišiel rad aj na lákanie návštevníkov do hlavného mesta Slovenska. Bratislavská krajská a oblastná organizácia turizmu lákala maďarských návštevníkov do korunovačnej Bratislavy, ktorá si tento rok pripomína 450. výročie korunovácie uhorského kráľa Maximiliána II. Habsburského. Išlo o prvého uhorského panovníka korunovaného v bratislavskom Dóme sv. Martina. Začala sa tým 267-ročná tradícia korunovačných slávností v Bratislave, ktorá trvala až do roku 1830. Na významné bratislavské výročie korunovácií nadviaže aj kultúrny program. Obdobie uhorských kráľov a kráľovien stvárni Bábkové divadlo Bratislava. Program spestria hudobným vystúpením skupiny Silvayovci z Košíc, ale aj slovenská gastronómia.

V pavilóne A sa okrem Slovenskej republiky prezentovali aj dolnozemské mestá. Békešská Čaba napríklad vítala hostí sedliackym domom s podstenou a plotom z hrubej klobásy, ako aj s bohatým informačným materiálom o jarných a letných programoch a o pamätihodnostiach mesta.

Andrea Szabová Mataiszová

Valné zhromaždenie Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti
V centre pozornosti budú klubové stretnutia

Klub slovenských dôchodcov, pôsobiaci pri Slovenskej samospráve Budapešti, patrí medzi najaktívnejšie občianske organizácie Slovákov v Maďarsku. Organizuje kultúrne programy, výlety predovšetkým do našich slovenských osád, ale aj na Slovensko a členovia sa pravidelne stretávajú na klubových akciách a posedeniach. Raz ročne mávajú valné zhromaždenie, keď hodnotia svoju činnosť v predošlom roku a schvália plán práce na aktuálny rok. Koncom februára sa zišli v Slovenskom inštitúte Budapešť na svojom v poradí 17. valnom zhromaždení.

Prítomných privítala predsedníčka Eva Svitilová. Zvlášť pozdravila predsedníčku Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzanu Hollósyovú a riaditeľku Slovenského inštitútu Janu Tomkovú. S poľutovaním konštatovala, že Klub slovenských dôchodcov ešte stále nemá vlastné priestory, preto je nútený organizovať svoje stretnutia na rôznych miestach. Slovenský inštitút im vždy vychádza v ústrety a ochotne im poskytuje svoje priestory, za čo sa i pri tejto príležitosti srdečne poďakovala prítomnej pani riaditeľke.

Rokovanie sa začalo pietnou spomienkou na vlani zosnulých členov klubu Ruženku Latorczaiovú, I. Szebelédiovú a Juraja Tušku.

Predsedníčka klubu dôchodcov vo svojom referáte o minuloročnej činnosti konštatovala, že napriek finančným ťažkostiam uskutočnili viacero zaujímavých a poučných programov. Najväčší záujem prejavili členovia o prehliadku múzeí. Navštívili napríklad Národnú galériu, Múzeum zlata, Zvonolejárske múzeum, Vojenské historické múzeum. Ďalej absolvovali výlet na Margitin ostrov a prechádzku cez most Márie Valérie v Ostrihome. Dôstojne si pripomenuli Medzinárodný deň žien a spolu so Slovenskou samosprávou Budapešti a obvodnými slovenskými volenými zbormi usporiadali Vianoce budapeštianskych Slovákov. Členovia klubu sú pravidelnými hosťami podujatí Slovenského inštitútu, najmä výtvarných expozícií.

Snáď najpamätnejšou akciou roka bol autobusový zájazd do maďarského a slovenského Zemplína, účastníci ktorého spoznávali nielen krásy tohto kraja, ale aj jeho históriu a kultúru, spolunažívanie tunajších národnostných komunít. Na úspechu akcie mala veľký podiel Ruženka Czifrová, ktorá umne zostavila program zájazdu, ako aj učiteľka slovenčiny v Novom Meste pod Šiatrom Mária Barnová Zajakovská, ktorá sa podieľala na jeho realizovaní najmä na maďarskom území.

V súvislosti s programom na tento rok snáď najviac návrhov odznelo na tému vytvorenia všestranného klubového života budapeštianskych dôchodcov. Miestnosť je ochotný zabezpečiť slovenský evanjelický zbor v Lutherovom dvore. Program by tvorili neviazané besedy a ankety na rôzne témy. Ani v tomto roku nebudú chýbať výlety do bližších a vzdialenejších regiónov obývaných Slovákmi. Osobitný záujem sa prejavuje o zájazd do Bratislavy. Realizovanie týchto plánov vo veľkej miere závisí od toho, či sa klubu podarí získať finančnú podporu z rôznych súťaží.

O hospodárení Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti referoval pokladník Ladislav Petro. Vzhľadom na čoraz ťažšie finančné podmienky upriamil pozornosť na organizovanie takých programov, ktoré sú menej finančne náročné, ako napríklad výletov hromadnou dopravou.

Stretnutie budapeštianskych dôchodcov sa skončilo spomínaním na najpamätnejšie spoločné akcie v rámci neviazanej besedy pri bielom stole.

-h-

Od tohto roku udeľujú pamätnú medailu Za Slovákov v Čabasabadi

Uprostred februára sa uskutočnilo zasadnutie Slovenskej samosprávy v Čabasabadi. Na začiatku rokovania predseda voleného zboru Matej Kešjár informoval prítomných o minuloročných udalostiach. Z viacerých podujatí vyzdvihol vianočnú remeselnícku dielňu, Deň národností a tohtoročnú batôžkovú fašiangovú zábavu, ktorú usporiadali spolu so Spolkom za Čabasabadi. Na zasadnutí schválili rozpočet na tento rok a prerokovali jarné a letné programy. Najdôležitejšími udalosťami budú Deň detí spolu s majálesom koncom mája a Dni jabĺk, ktoré sa uskutočnia počas letných prázdnin.

Členovia poslaneckého zboru ďalej vytvorili pravidlá udelenia pamätnej medaily Za Slovákov v Čabasabadi. Poslanci sa zhodli na tom, že o zachovanie miestnych Slovákov a slovenských zvykov sa pričinili nielen miestni občania a rodáci obce, ale aj ľudia žijúci v materskej krajine. Práve preto sa slovenský volený zbor rozhodol, že každý rok udelí dve pamätné medaily (výnimkou bude tento rok), jednu dostane občan Maďarska a druhú občan Slovenskej republiky, alebo občianska organizácia pôsobiaca v SR. Tohtoročné uznanie odovzdajú v rámci Dňa jabĺk, kedy sa uskutoční aj oslava pri príležitosti 295. výročia prvých slovenských prisťahovalcov na Dolnú zem.

Na záver zasadnutia poslanci vyslovili svoju nevôľu voči obecnej samospráve, pretože plánuje rekonštruovať jedinú budovu obce, ktorá má kapacitu na zábavy pre viac ako sto ľudí a tak v budúcnosti nebude možné usporiadať väčšie zimné podujatia.

Matej Kešjár - aszm

Zasadnutie Slovenskej samosprávy Békešskej župy

Dňa 26. februára zasadala v Békešskej Čabe Slovenská samospráva Békešskej župy. Členovia prerokovali a schválili plán práce a rozpočet na tento rok, ku ktorému im pripravil podklady finančný výbor zboru. Tohto roku zaplánovali 5 zasadnutí, z toho dve sa koncom roka verne tradíciám uskutočnia v niektorej osade Békešskej župy obývanej Slovákmi. Poslanci schválili aj návrh modifikovať dohodu medzi župnou slovenskou národnostnou samosprávou a Samosprávou Békešskej župy a rozhodli o tom, že v tomto roku po jednoročnej prestávke, i keď nie v tradičnej forme, ale opäť usporiadajú programy v spolupráci so slovenskými pospolitosťami pôsobiacimi v ich župe.

Slovenská samospráva Békešskej župy organizovala v októbri 2011 v Čabianskom slovenskom oblastnom dome stretnutie predstaviteľov slovenských organizácií a samospráv účinkujúcich v župe, na ktorom si vymenili skúsenosti a informácie o svojej práci. Na tomto fóre sa mohli stretnúť s členmi Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku delegovanými z Békešskej župy a získať od nich bezprostredné informácie o činnosti župnej a celoštátnej slovenskej samosprávy. Na druhej strane poslanci si mohli vypočuť názory svojich voličov. Akcia mala pozitívnu odozvu a organizátori pokladali za dôležité pokračovať v usporadúvaní takýchto stretnutí. Vlani sa im to z objektívnych dôvodov nepodarilo, preto sa rozhodli presunúť termín na 12. marec 2013. Konkrétne informácie môžete získať od predsedníčky Slovenskej samosprávy Békešskej župy Heleny Čičeľovej ( Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ).

Hajnalka Krajčovičová

Bakonský región - Čerňa
Desať rokov pod záštitou Osvetového centra CSSM

Regionálna kultúrna inštitúcia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Černi začala fungovať medzi prvými už v roku 2003 v samostatnej budove, ktorú dala k dispozícii miestna slovenská samospráva. Bakonský región je pomerne malý, keďže zahŕňa iba štyri osady, ktoré obývajú príslušníci slovenskej národnosti, a to Čerňu, Jášč, Ešku a Capár.

Bakonské kolektívy si v hodine dvanástej uvedomili, že si slovenskú identitu a kultúru môžu zachovať iba ak budú aktívne spolupracovať v rámci regionálneho strediska Osvetového centra CSSM. V uplynulom období sa podarilo rozbehnúť výučbu slovenského jazyka v Základnej škole v Jášči. Pre dospelých záujemcov vedú hodiny slovenského jazyka v sídle regionálneho strediska v Černi. V rámci programu posilnenia identity prebiehajú aj biblické hodiny. Rekvizity nehmotnej kultúry náboženského života evanjelikov predstavuje zbierka modlitebných knižiek a spevníkov (Tranoscius, Funebrál).

O zachovanie slovenskej kultúry sa pričiňujú miestne umelecké kolektívy, a to pávie krúžky v Jášči a Capári, folklórna skupina v Černi a malí tanečníci v Jášči. Pri regionálnom stredisku prebieha i výučba hry na citare.

Málopočetné komunity navzájom navštevujú svoje slovenské podujatia, spoločne vystupujú na stretnutiach bakonských národností a na prezentáciách slovenského folklóru. Pokladáme za dôležité, aby sme našu regionálnu kultúru každoročne predstavili na slovenskom jarmoku a v rámci galaprogramu Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorý sa vlani uskutočnil v Jášči.

Pri príležitosti 10. výročia pôsobenia slovenského regionálneho kultúrneho strediska plánujeme šíriť informácie o Slovákoch v regióne aj formou publikácie s názvom Slováci v Bakoni.

Zoltán Szabó
vedúci regionálneho strediska