Priateľské popoludnie s časopisom Barátság

Kultúrny a spoločenský časopis Barátság (Priateľstvo) v tomto roku vstúpil do 20. ročníka. Založili ho Mária Emberová a Eva Mayerová v roku 1994, aby slúžil vzájomnému spoznávaniu sa ľudí rôznych národností žijúcich v Maďarsku. Kto tento časopis pravidelne číta, dozvie sa nielen aké národnosti u nás žijú, ale spozná aj veľa podrobností z ich histórie, svojráznej kultúry a súčasného spoločenského života. V zbierke Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice (OIK) nájdeme všetky čísla časopisu. Bibliografický opis jeho článkov je dostupný v Báze národnostných údajov a umeleckých prekladov OIK.

Cudzojazyčná knižnica a časopis Barátság usporiadali 6. marca v priestoroch knižnice priateľské popoludnie s bulharským, chorvátskym, maďarským, nemeckým a slovenským hudobno-literárnym programom.

O záujemcov núdza nebola. V zaplnenom hľadisku sme videli známe tváre, predstaviteľov politického, spoločenského a kultúrneho života národností žijúcich v Maďarsku, tak aj našej, slovenskej.

Hostí srdečne privítala generálna riaditeľka OIK Ibolya Menderová a odovzdala slovo hlavnej redaktorke časopisu Barátság Eve Mayerovej. „Aj keď z nášho časopisu nebude Nyugat (chýrny literárny časopis, vychádzal v 1. polovici 20. storočia - pozn. redakcie), bude žiť, kým tu bude existovať našich 13 národností,“ povedala. Hneď po založení dostala redakcia množstvo rukopisov. Totiž národnostní autori nemali veľa možností publikovať, najmä nie v maďarskom jazyku, teda pre širšiu verejnosť. „Čakáme výsledky sčítania ľudu 2011, iste budeme mať o čom písať. Ďalšou témou roku 2013 bude národnostné školstvo, v ktorom nastali veľké zmeny. Dnes sme vám pripravili kyticu z literatúry a ľudovej kultúry našich národností,“ povedala šéfredaktorka a odovzdala slovo bulharskej herečke Gabriele Hadžikostovej, ktorá pôsobivo predniesla úryvky z literárnej tvorby Márie Emberovej, Kristíny Hadžipetkovej, Valérie Kochovej a Magdy Szécsiovej. Po recitácii dostal slovo chorvátsky básnik Marko Dekić, ktorý v týchto dňoch oslavuje 75. narodeniny! Predstavil svoju rodnú dedinu báčsky Santov, ukážky z príbehov svojho života a nakoniec výber básní zo svojich siedmich samostatných zbierok.

Medzitým sa pripravovali na vystúpenie členovia gitarového kvarteta Harmónia, žiaci učiteľa hudby, slovenského básnika Alexandra Kormoša Dorka, Tomáš a Dávid. Predniesli výber z množstva pilíšskych viachlasných piesní. Obecenstvo ich s dojatím počúvalo. Potom arménska historička Dr. Piroska Dzsotjánová Krajcsírová, ktorá spolupracuje s časopisom takmer od jeho vzniku, predniesla úryvky zo svojej prózy o vyhladení Arménov Turkami po roku 1915. Po týchto otrasných obrazoch vystúpil A. Kormoš, tentoraz ako básnik. Pútavo predniesol ukážku zo svojich po maďarsky napísaných básní. Keďže podľa ľudovej múdrosti „koniec dobrý - všetko dobré“, Harmónia na záver zahrala ukážky zo zbierky piesní A. Kormoša: F Santovském Pilíši. Začala titulnou pesničkou zbierky, pokračovala Na santovských lúkách a bodkou za prekrásnym podujatím bola pieseň Zahučali hory, zahučali lesy... Bolo to skutočne priateľské popoludnie, naplnené zaujímavým, vzácnym a miestami dojímavým obsahom.

Gregor Papuček

Spev v chráme v Bánhide

Spev v chráme bol názov podujatia, ktoré usporiadalo Regionálne stredisko Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Tatabányi-Bánhide v spolupráci so Slovenskou samosprávou Komárňansko-Ostrihomskej župy 9. marca v rímsko-katolíckom Kostole sv. Michala.

Pred dvoma rokmi podpísali dohodu o spolupráci Nitriansky samosprávny kraj a Samospráva Komárňansko-Ostrihomskej župy, základom ktorej je spolupráca v oblasti kultúry. Jednou z foriem jej realizácie bolo vystúpenie troch speváckych zborov z nitrianskeho kraja v Tatabányi, ktorým očarili slovenské publikum z Bánhidy, Čívu, Hute, Kestúca, Orosláňu, Tardoša a Síleša.

Prítomným sa najprv prihovoril miestny duchovný prepošt László Nagy, ktorý sa poďakoval organizátorom za usporiadanie podujatia. Predsedníčka župného slovenského voleného zboru Mária Nagyová uviedla svoj príhovor slovami: „Ja som si istá, že váš spev nám pomôže vypočuť si Pánov hlas a upevniť svoj vzťah s Ježišom Kristom.“ Privítala hosťujúce zbory a všetkých prítomných a poďakovala miestnemu duchovnému za to, že dovolil, aby sa podujatie mohlo uskutočniť v prekrásnom kostole. Takto sa môžu spoločne slovenskými a maďarskými piesňami dôstojne pripraviť na blížiacu sa Veľkú noc. Medzi hosťami privítala riaditeľku Osvetového centra CSSM Katarínu Királyovú, ktorá zavítala na podujatie.

Na prehliadke speváckych zborov Pieseň chrámu sa vďaka Krajskému osvetovému stredisku v Nitre zúčastnili tri spevácke zbory zo Slovenska. Ako moderátorka podujatia členka zboru Zoboralja Marianna Sándorová povedala, spev je Boží dar a závisí od nás, či sa oň podelíme s tými, ktorí tento dar nemajú, ale sa môžu v ňom pokochať. Po úvodných slovách sa dirigentka Zmiešaného speváckeho zboru Fidelitas z Branču Beata Pintérová Kazánová podelila s prítomnými o to, že návštevou Bánhidy sa splnil jej dávny sen a tým uviedla vystúpenie ich zboru, ktorý predniesol cirkevné piesne. Nasledovali dve telesá, ktoré vedie laureát titulu Rytier maďarskej kultúry Viktor Šimek. Prekrásne kroje členiek Ženskej speváckej skupiny zo Štitár boli pekným koloritom podujatia a pozoruhodný bol aj ich spev. Profesionálny prednes členov Ženského speváckeho zboru Zoborlaja zo Žirian bol krásnym zavŕšením koncertu.

Na záver stretnutia predstavili zborník Viktora Šimeka Pieseň chrámu, ktorý zahŕňa jednoduché cirkevné piesne pre ženský zbor. Zopár exemplárov darovali hostia slovenským spevokolom v Maďarsku. Po podujatí sa uskutočnila slávnostná svätá omša, ktorú celebroval prepošt L. Nagy. Po omši nasledovalo agapé, na ktoré priniesli slovenské gazdinky z Maďarska chutné koláčiky, ktorými ponúkali svojich hostí zo Slovenska.

Po podujatí podpísali predstavitelia nitrianskeho krajského osvetového strediska a župná slovenská samospráva dohodu o spolupráci a pracovný plán na tento rok, podľa ktorého sa stretnú na podobnom podujatí v októbri na Slovensku. V apríli sa uskutoční doškoľovanie pedagógov našich materských škôl a kultúrnych aktivistov v Nitre. Zo Slovenska zavítajú na folklórny festival do Tatabánye a členovia niektorej dychovej kapely z Maďarska sa zúčastnia v nitrianskom kraji na podujatí s názvom Kapela hraj.

Plodná spolupráca teda prináša pekné výsledky.

(ef)

Predseda CSSM o prevzatí inštitúcie

Dňa 12. marca zavítali do budapeštianskej slovenskej školy predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik a vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth. Cieľom pracovnej návštevy, ktorú iniciovalo vedenie inštitúcie, bolo zoznámiť sa s učiteľským kolektívom a porozprávať sa o možnostiach prevzatia školy CSSM. Vzácnych hostí privítal v zborovni učiteľský kolektív vedený riaditeľkou Júliou Marlokovou Szabovou, ktorá ich informovala o činnosti inštitúcie. Budapeštianska slovenská škola je v súčasnosti jediná jednojazyčná slovenská výchovno-vzdelávacia inštitúcia v Maďarsku. Žiaci sa učia na každom stupni všetky predmety po slovensky, výnimkou je fyzika a informatika na vyššom stupni a v gymnáziu, lebo na tieto odbory nemajú učiteľa, ktorý ovláda slovenčinu.

J. Marloková Szabová vyzdvihla, že žiaci školy sú veľmi nadaní a zúčastňujú sa nielen na súťažiach zo slovenčiny, ale aj na rôznych vedomostných súťažiach, kde dosahujú pekné výsledky. Na rôznych meraniach kompetencie získali tiež veľmi dobré výsledky. Ako povedala, od začiatku roka, odkedy je udržiavateľom školy Centrum Kunóa Klebelsberga, už nie sú samostatne hospodáriacou inštitúciou, ale študijný obvod centra premiestnil do budovy školy svoje hospodárske oddelenie. V spojitosti s výchovno-vzdelávacou činnosťou uviedla: „Doteraz sa nám nepodarilo dosiahnuť to, aby sme mali také postavenie, ako dvojjazyčné školy v Maďarsku. Máme ťažkú úlohu v tom slova zmysle, že napríklad rámcové učebné osnovy, ktoré teraz vyšli, nerátajú s týmto typom škôl.“ Čo sa týka počtu žiakov, ten sa postupne zvyšuje a od študijného obvodu dostali prísľub na zriadenie novej triedy, lebo doterajšie učebne vyhovujú len pre menší počet žiakov. Poďakovala sa CSSM za jej doterajšiu pomoc, ktorú poskytla škole pri rôznych udalostiach.

Jedinečnosť inštitúcie vyzdvihol aj predseda CSSM, ktorý informoval o tom, že Valné zhromaždenie na svojom novembrovom zasadnutí na žiadosť riaditeľky budapeštianskej školy prejavilo ochotu prevziať inštitúciu. J. Fuzik zhrnul predstavy CSSM v oblasti školstva, nakoľko náš najvyšší volený zbor prevádzkuje už tri výchovno-vzdelávacie inštitúcie a od septembra tohto roku prevezme aj komlóšsku slovenskú školu. Výhodu pre školy vidí v tom, že tie nemali možnosť voľného rozvoja, lebo museli podliehať koncepcii mesta. V prípade Nového Mesta pod Šiatrom išlo o záchranu školy, ktorú chceli pripojiť k maďarským inštitúciám, čím by sa slovenčina dostala do úzadia.

Koncom minulého roka si CSSM preverila údaje a zistila, že v podstate pri tomto počte žiakov materská škola a internát sú využité na sto percent a základná a stredná škola má rezervu 40 percent. J. Fuzik konštatoval, že hoci budova je veľká, učebne a triedy sú malé. Súčasné normatívy, ktoré už nebudú platné, by nestačili na financovanie prevádzky školy. „Museli sme sa stotožniť s faktom, že pri terajšom financovaní by nám chýbalo 170 miliónov forintov, a to pri využití všetkých dotácií, ktoré prináležia celoštátnej národnostnej samospráve. Bolo zrejmé, že za takýchto podmienok to nezvládneme,“ povedal J. Fuzik a dodal, že do konca marca má vláda predložiť parlamentu návrh, ako mieni financovať školy, ktoré prevádzkujú cirkevné a neštátne subjekty. Dodal, že nejde o financie navyše, totiž štát musí v súčasnosti zabezpečiť tieto prostriedky pre Centrum K. Klebelberga. Po prevzatí by ich dal celoštátnym národnostným samosprávam. Zároveň pripomenul, že na vybavenie prevzatia inštitúcie nebude veľa času, lebo do konca mája musia byť všetky dokumenty schválené.

Po krátkom úvode nasledovala diskusia. J. Fuzik v odpovedi na otázku ubezpečil prítomných, že po prevzatí by sa nezmenilo postavenie učiteľov, ktorí by zostali verejní zamestnanci a riaditeľka by bola zamestnávateľkou všetkých zamestnancov. V rámci rozhovoru sa nadhodila otázka učebníc, ktorá je dôležitá aj preto, lebo v jednojazyčnej škole potrebujú iné učebné pomôcky, ako v ostatných inštitúciách, kde sa vyučuje slovenčina. V súčasnosti sa učia žiaci z učebníc zo Slovenska. Od septembra bude treba zaviesť maďarčinu aj v prvej triede základnej školy, kde sa doteraz učili žiaci iba po slovensky. V súčasnosti majú prváci deväť hodín slovenčiny, od septembra budú mať sedem a päť hodín maďarčiny. Ďalší problém je, že od septembra vstúpia do platnosti nové rámcové učebné osnovy. Tieto si vyžadujú nové učebnice, ktoré sa v súčasnosti píšu, preto je takmer isté, že do začiatku školského roka nebudú preložené do slovenčiny.

List predsedov národnostných samospráv

Ako nás informoval predseda CSSM, počas rokovaní s Ministerstvom ľudských zdrojov zistili, že aj Srbi a Chorváti by chceli prevziať svoje budapeštianske školy. CSSM iniciovala stretnutie vedúcich celoštátnych národnostných samospráv a inštitúcií s odborníkmi Ministerstva ľudských zdrojov, ktoré sa uskutočnilo 7. marca v sídle CSSM. „Tieto školy majú špeciálne postavenie v hlavnom meste a na základe terajšieho financovania by sme ich nemohli zodpovedne prevziať,“ povedal Ján Fuzik.

Rozhodli sa poslať list štátnym tajomníkom Ministerstva ľudských zdrojov Györgyovi Hölvényimu a Rózse Hoffmannovej, v ktorom žiadajú, aby rezort podporil prevzatie týchto inštitúcií patričným zabezpečením finančného zázemia na ich prevádzku. „Ide o to, že preberáme úlohu od štátu a prakticky od septembra môžeme prevádzkovať všetky štyri dvojjazyčné a jednu jednojazyčnú slovenskú školu, ale k tomu treba prispôsobiť aj úrad CSSM. Veď aj štát teraz, keď preberal školy od miestnych samospráv, prebral aj kondície: finančné aj personálne. U nás to brali ako samozrejmosť, že tri školy sme prevzali, v každom roku sme ušetrili predchádzajúcim zriaďovateľom desiatky miliónov forintov, ale zabezpečenie nášho úradu sa nezmenilo, “ dodal J. Fuzik.

(ef)

Delegácia zo Slovenska v budapeštianskej škole

Zoznámenie sa s novým modelom riadenia regionálneho školstva bolo cieľom pracovnej cesty štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Štefana Chudobu do Maďarska, ktorá sa uskutočnila 8. marca. Osemčlennú delegáciu pozvala štátna tajomníčka Ministerstva ľudských zdrojov Rózsa Hoffmannová. Počas jednodňovej návštevy zavítali hostia aj do budapeštianskej slovenskej školy, kde sa stretli s učiteľmi a žiakmi inštitúcie.

Slovenská delegácia sa stretla aj s riaditeľkou Centra Kunóa Klebelsberga Arankou Marekovou Pintérovou, s ktorou rokovala o doterajších skúsenostiach inštitúcie, ktorá má slúžiť ako styčný bod medzi ministerstvom a školskými správami pri harmonizovaní cieľov ústredného orgánu zodpovedného za vzdelávanie s potrebami miestnych orgánov. Medziiným rokovali aj o tom, že pod centrum patria aj národnostné školy, ktoré neprevádzkujú národnostné samosprávy. Pani riaditeľka odprevadila hostí do budapeštianskej slovenskej školy, kde sa im venovala riaditeľka inštitúcie Júlia Marloková Szabová. Predstavila im budovu, v ktorej pôsobí materská škola, základná škola, gymnázium a internát. Spoločne si pozreli učebne a priestory školskej družiny. Po prehliadke budovy nasledoval kultúrny program.

„Naši žiaci predviedli dva tance, Laura a Vanessa Glückové zaspievali slovenské ľudové piesne a Antonela Morongová modernú pieseň. Milým prekvapením pre prítomných bola báseň, ktorú predniesol desiatak Filip Onodi ženám, veď bol práve Medzinárodný deň žien. Študenti odovzdali členkám delegácie po kvete. Pán štátny tajomník bol príjemne prekvapený a pochválil našich žiakov. Musím poznamenať, že program bol na úrovni. Naši študenti sú veľmi nadaní, za čo môžeme ďakovať aj Monike Szelényiovej a Eve Szilágyiovej Šubovej, ktoré s nimi nacvičili program. Š. Chudoba nás tiež prekvapil zarecitovaním jeho obľúbenej básne od Milana Rúfusa,“ informovala nás riaditeľka školy. Program pokračoval diskusiou, ktorá sa niesla v priateľskej atmosfére. J. Marloková Szabová predstavila školský systém v Maďarsku, činnosť ich školy, a to výchovno-vzdelávací proces i mimoškolské aktivity. Informovala hostí o tom, odkiaľ sú študenti, ktorí sa iba informatiku a fyziku učia len v maďarčine, lebo nemajú slovenských učiteľov na tieto odbory. Š. Chudoba vyjadril svoju radosť z toho, že žiaci pekne hovoria po slovensky a že sa s nimi vedel porozprávať.

Hostí pozdravil aj riaditeľ študijného obvodu Centra K. Klebelsberga Balázs Péterffy. Ako uviedol, vyslovene sa teší tomu, že slovenská škola sa dostala práve k nim, lebo je to jediná národnostná inštitúcia, ktorej prevádzkovateľom je ich obvod. Ako pani riaditeľka dodala, na základe doterajších skúsenosti je spolupráca veľmi korektná. „Síce sme stratili niekdajšiu finančnú samostatnosť, ale nepociťujeme nevýhody z toho, že máme nového prevádzkovateľa,“ povedala J. Marloková Szabová.

(ef)

Jubileum chorvátskeho básnika Marka Dekića Bodoljaša

Ako ten čas letí! - pomyslel som si, keď som dostal pozivnicu, čiže pozvánku, na oslavu 75. narodenín dobrého priateľa, chorvátskeho básnika Marka Dekića Bodoljaša. Veď ani nie tak dávno sme sa zoznámili! Daroval mi antológiu v Maďarsku žijúcich juhoslovanských básnikov U KOLO a napísal mi do nej: „Za spomen na susret od Marka Dekića. Budimpešta 19. III. 1967.“ Podľa ich vzoru sme si aj my, slovenskí spisovatelia žijúci v Maďarsku, neskôr založili svoju organizáciu a usilovali sme sa s nimi rozvinúť spoluprácu. Marko bol v tejto veci vynikajúcim partnerom. Navzájom sme si prekladali básne, my sme v našich Ľudových novinách predstavovali ich básnikov, a oni v ich novinách (Narodne novine) predstavovali našich. Že medzitým uletelo 46 rokov, takmer polstoročie? Obdobie dlhé vtedy, keď stojí pred nami, ale nie pri pohľade do minulosti. Hoci ak si uvedomíme, že za ten čas vydal Marko 7 samostatných zbierok básní, predsa len nemohlo byť až také krátke!

Stretnutie pri príležitosti 75. narodenín významného básnika chorvátskej národnosti Marka Dekića zorganizovala Kultúrna, informačná a vydavateľská nezisková spoločnosť Croatica vo svojej multifunkčnej sieni na Nagymező ulici č. 68. Zišlo sa tu úctyhodné obecenstvo. Na javisku s jubilujúcim básnikom Markom Dekićom sa zhováral čestný predseda Celoštátnej chorvátskej samosprávy Mijo Karagić. Moderátorom večera bol herec Stipan Đurić, ktorý na vysokej úrovni predniesol ukážky z tvorby jubilanta a očaril obecenstvo prekrásnymi chorvátskymi piesňami. Z rozhovoru s básnikom sme sa veľa dozvedeli o jeho rodnom kraji, o jeho chorvátskych a šokackých rodákoch, o životných príbehoch a o tvorbe básnika, o bohatom pozadí jeho tvorby. Bolo to veľmi poučné a zaujímavé. Pozdraviť ho prišli aj veľvyslanec Chorvátska v Maďarsku Gordan Grlić Radman, predseda Celoštátnej chorvátskej samosprávy Mišo Hepp, predseda Zväzu Chorvátov v Maďarsku Joso Ostrogonac, úradujúci riaditeľ Croatiky Csaba Horváth, zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulik, vedúci národnostného oddelenia Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán, početní priatelia básnika a priaznivci jeho poézie.

Po ukončení programu nasledovalo pohostenie vo vedľajšej miestnosti. Bola to vynikajúca príležitosť na podanie si rúk, na priateľský rozhovor, výmenu skúseností a blahoželanie našim chorvátskym priateľom, ktorí sa snažia aj formou uctievania si svojich spisovateľov upevňovať svoje rady.

Gregor Papuček

NÁŠ JAZYK
(Naš jezik)

Každý národ svojou rečou býva živý,
Chorvát, Srb, Slovinec, ako dobrí bratia,
jazyk predkov sme si čestne ustrážili,
slová matky sa k nám dennodenne vrátia.

Zurčia nám z úst ako zo studničky voda,
vyznávajú lásku, rozdávajú nehu.
Cítiť hanbu za ne, ver by bola škoda,
váž si jazyk iných, no svoj - nikdy nehub!

Jazyk prekonáva roztržky, zlo, tieseň,
lieči rany, čo ich v hĺbkach duší máme.
Vo svojom jazyku veselšia je pieseň,
ním dýchame, ním si bytie zachováme.

OJ, BARANJO

Oj, Baranjo, kopčekami krytá,
koľkej krásy ti ten Dunaj pridá!
Teba zdobia lúky, kvety sadov,
rodné polia, vône vinohradov.

Oj, Baranjo, známa záhradkami,

nevídaný kraj to požehnaný!

Koľko sŕdc už teba chválilo si,

koľko ľudí tvoje meno nosí!

Oj, ty hrdosť šokackého kraja!
Tu veselosť nikdy neutaja:
znejú piesne z hojdavého kola,
tambura hrá, sťaby svadba bola!

CÍTIM
(Osjećam)

Cítim, slniečko aj z môjho neba
pomaly už zapadá.
Kým trasúc sa tu stojím,
jak keď sa niekto bojí,
na osamelej ceste
bez hnevu sen si snujem,
minulosť ospevujem.

Do slovenčiny prebásnil Gregor Papuček

Slovenská jazyková súťaž v Ďurke

Základná škola Gézu Gárdonyiho v Ďurke usporiadala dňa 5. marca III. Slovenskú jazykovú súťaž. Organizátorkou bola aj tentoraz učiteľka, vedúca Regionálneho strediska Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Jači Erika Zemenová Palecsková. Žiaci hostiteľskej školy a deti z Níže, Dunaeďházu a Dabašu-Šáre si mohli vyskúšať svoje jazykové znalosti a zároveň si overiť prípravu na štátnu skúšku, ktorá bude v apríli. Súťažilo sa v dvoch skupinách. Celkovo štrnásť žiakov 7. a 8 tried muselo uspieť v kategóriách: písanie slohu na danú tému, porozumenie textu podľa počutia a diskusia na stanovenú tému, ôsmaci mali navyše rozprávať o obrázku. Za každú úlohu získali body.

Podujatie sa začalo kultúrnym programom, v ktorom vystúpili miestni piataci so zábavným slovenským tancom. E. Zemenová Palecsková v úvodnom príhovore vyjadrila radosť z toho, že záujem o súťaž rastie a predstavila vzácnych hostí, medzi ktorými boli školská referentka CSSM Erika Lázárová, predseda miestnej slovenskej samosprávy Jozef Slifka a riaditeľka Slovenskej materskej školy, základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Budapešti Júlia Marloková Szabová. Najlepší súťažiaci vyhrali vecné ceny. Z ôsmakov na prvom mieste skončila Beatrix Magyarová, druhá bola Diana Garabová a tretia Estera Gundová. Zo siedmakov prvé mesto obsadila Vivien Orsósová, druhé Krisztina Turaiová a tretie Lénárd Faldina. Výhercom srdečne gratulujeme!

Využili sme príležitosť pozhovárať sa s riaditeľkou hostiteľskej inštitúcie Martou Magyarovou Braunsteinerovou, ktorá uviedla: „Slovenskú jazykovú súťaž pokladám za veľmi dobrú skúšku pre deti. Minulý rok sa prihlásili dve výchovno-vzdelávacie inštitúcie. Teraz prejavilo záujem až 8 škôl, ale kvôli obmedzeným finančným možnostiam sa nemohli všetky zúčastniť. Myslím si, že naša akcia je úspešná, veď sme mohli privítať aj žiakov zo vzdialenejších miest. V budúcnosti sa vynasnažíme prostredníctvom súbehov získať peniaze na cestovné účastníkov. Okrem vysoko oceňovanej súťaže Učme sa hravo zorganizujeme Slovenský národnostný deň, a to v rámci týždňa k jubileu narodenia Gézu Gárdonyiho.“

Poprosili sme predsedníčky komisií, aby stručne zhodnotili súťaž. Najprv sa vyjadrila pani Erika Lázárová: „Iniciatíva Základnej školy Gézu Gárdonyiho v Ďurke je dobrým príkladom pre ostatné školy. Deti nadobudnú okrem iného prax, najmä v oblasti komunikácie, ktorá je na nezaplatenie. Pozitívny výsledok vidím v tom, že sa mnohí žiaci vrátia späť do svojich základných škôl a študujú ďalej so zámerom dopracovať sa k štátnej skúške na strednom stupni.“ Aj podľa Júlie Marlokovej Szabovej ide o chválitebný a veľmi užitočný podnet: „Súťaž pokladám za dobrú iniciatívu, je to vzácna možnosť vyskúšať si jazykové vedomosti. Ide o peknú tradíciu. Žiaci aj učitelia získavajú spätnú väzbu, ktorá je veľmi dôležitá pri učení sa i vyučovaní jazyka. Deti predvádzajú svoje vedomosti pred ľuďmi, získavajú skúsenosti, ktoré môžu využiť napr. pri skúške. Myslím si, že súťažiaci boli veľmi dobre pripravení a verím, že sa s nimi stretneme v našej budapeštianskej škole.“

Aj my úprimne veríme, že iniciatíva Základnej školy Gézu Gárdonyiho v Ďurke, ktorú úspešne usporiadali už po tretí raz, onedlho získa celoštátnu prestíž. Zaslúžila by si to, veď jej cieľom je pomôcť žiakom prekonať neistotu, motivovať ich v ďalšom vzdelávaní sa a vzbudiť patričný záujem o slovenský jazyk a kultúru. Sme si istí, že tieto predsavzatia aj realizuje.

Atila Rusnák

Piata pôstna nedeľa v Lutherovom dvore

Slovenskí evanjelici v Budapešti si 10. marca na dvojjazyčných rodinných službách Božích pripomenuli piatu pôstnu nedeľu. Na tieto obrady chodia rodiny spolu s deťmi a aj kázeň je primeraná detskej duši, pričom kvôli zmiešaným manželstvám odznie aj v maďarčine.

Táto nedeľa bola mimoriadna nielen pre túto skutočnosť, ale aj preto, lebo na bohoslužbe sa zúčastnili aj členky Misie reformovanej cirkvi, ktorá pôsobí v VIII. obvode, kde sa nachádza aj kaplnka budapeštianskeho slovenského evanjelického zboru.

„Dnešná pôstna nedeľa sa nazýva Laetare, čiže Radujte sa. Napriek všetkému môžeme sa radovať nášmu pánovi Ježišovi, ktorý sa za nás nechal mučiť na golgotskom kríži,“ začala bohoslužbu zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Evanjelium podľa Jána (J 6, 1 - 14) ako liturgický text tejto nedele hovorí o nasýtení veľkého zástupu, počas ktorého Kristus rozmnožil chlieb a ryby pre aspoň päťtisíc ľudí. Avšak ako pani farárka zdôraznila, ide tu nielen o fyzický, ale aj o duševný pokrm, ktorý môžeme dostať vo forme zvláštneho požehnania počas účasti na bohoslužbe. Pripomenula, že je potrebné hľadať Božie kráľovstvo a keď ho nájdeme, bude postarané aj o naše telesné potreby. „Môžeme sa radovať z toho, že máme mocného a nás veľmi milujúceho pána, ktorý sa o nás každodenne vo všetkom postará... Náš Pán Ježiš vie aj o našich potrebách, vie, čo všetko potrebujeme aj teraz. Naše prosby a modlitby si vždy vypočuje. Musíme tomu pevne veriť,“ povedala pani farárka a dodala, že pán Ježiš je chlebom života.

Po bohoslužbe sa konalo posedenie, na ktorom sa veriaci porozprávali o svojich každodenných radostiach a starostiach.

(ef)

Fašiangová zábava v Novej Hute

Základná škola v Novej Hute sa 22. februára priam hemžila rozrušenými deťmi, ktoré netrpezlivo čakali začiatok tradičnej fašiangovej zábavy. Nečudo, veď sa na ňu pripravovali pod vedením svojich učiteľov celé týždne. Do práce zapojili aj rodičov, ktorí im pomáhali vyrobiť masky od výmyslu sveta. Tohto roku sa nechali motivovať obľúbenými spevákmi a skupinami.

Večierok otvorili členovia ľudového tanečného súboru školy slovenskými tancami, ktoré s nimi nacvičila učiteľka Csilla Petőfiová. Potom sa postupne predstavili všetky triedy. Siedmaci a ôsmaci v krásnych kostýmoch tancovali na hudbu muzikálu Mamma Mia. Žiaci nižšieho stupňa členskej školy z Répašskej Huty sa predstavili s choreografiou Limbó hintó a v tanečnom rytme veselo podliezali neustále sa znižujúcu latku. Prváci a štvrtáci sa zmenili na šašov s červenými nosmi, ktorí veľmi šikovne cvičili na športových náradiach na hudbu Júliusa Fučíka Vjazd gladiátorov. Druháci pod vedením učiteliek Eriky Szászovej Sándorovej a Judity Somogyiovej sa pri country hudbe zahrali na kovbojov. Piataci si vybrali úvodnú scénku z muzikálu Kniha džunglí. O dobrú náladu sa postarali aj šiestaci. Predviedli tanec na skladbu Chrisa Browna. Pieseň Mambo five od Lou Bega si zvolili tretiaci a štvrtáci. Vystúpili vo veľmi pekných kostýmoch.

Hosťami fašiangového večierka sú každý rok aj bývali žiaci školy, členovia Tanečného súboru Veľká Bukovinka z Répašskej Huty. Tentoraz nás prekvapili tancom na skladbu The Time od Black Eyed Peas. Na veľkú radosť detí v programe vystúpili aj učitelia. Tancovali v smiešnych kostýmoch na pieseň skupiny Hungária Kráľ bozkov. Na záver roztlieskala obecenstvo produkcia žiakov siedmej a ôsmej triedy, ktorí sa vyskákali na pieseň Gangnam style od Psy.

Cez prestávku sa deti mohli občerstviť v bufete, ktorý pripravilo združenie rodičov školy. Po produkciách nasledoval nácvik tanca. Diváci - babky, dedkovia, rodičia, škôlkari, žiaci i učitelia - sa veľmi dobre zabávali pri osvojovaní si ľudového tanca. Nuž a aký by to bol fašiangový večierok bez tomboly! Nadšení boli nielen šťastní výhercovia, ale aj všetky vystupujúce deti, ktoré dostali za odmenu tortu. Zábava sa vydarila skutočne nad očakávanie, na čom majú obrovskú zásluhu všetci organizátori.

Alžbeta Telekešová

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Magor a spol.

Možno založiť obchod s čímkoľvek na národných - aby som nepovedal nacionalistických - základoch? Je schopný národ, v tomto prípade maďarský, udržať a vydržiavať sieť či niekoľko sietí s tovarom čisto maďarským? Veď verbálne je každý „veľký Maďar“, no keď je niečo lacnejšie o 5 forintov, môže byť aj z Urundi-Burundi. Dokazuje to aj posledný prieskum spoločnosti GfK Hungária (Nomen est omen!): domáce je zaujímavé, kým nie je drahšie ako zahraničné, a verní kmeňoví nákupcovia domáceho tovaru tvoria maličký segment spoločnosti.

Prečo potom toľko pokusov o zdolanie nadvlády nadnárodných hypermarketov? Národné prebudenie v maloobchode možno datovať na rok 2003. Vtedy sa objavil Magor (mytologický praotec Maďarov), sieť potravinových obchodov, v ktorých sa predávali iba maďarské výrobky, zväčša od prvovýrobcov. Rýchle sa vyšplhal počet obchodov na 60, predávali v nich 900 druhov tovaru s logom Magor. Úpadok spôsobil fakt, že od dodávateľov brali minimálne poplatky za prijatie ich tovaru do predajní, no a sieť sa rozrástla v takej miere, že už nestačil amatérsky zápal. Ja by som ešte dodal, že sa na značku Magor prilepili extrémne pravicové politické elementy.

Roku 2009 prišla sieť 15 obchodov s jednoduchým označením: Maďarské výrobky. Tiež padli do tej istej pasce: pracovali s veľmi nízkymi maržami. No a premohla ich typicky maďarská choroba: kde sú dvaja, ťahajú na tri strany. Potom sieť Koppány mala v Budapešti 5 obchodov, rolety stiahla roku 2011, pričom už názov naznačoval veľké odhodlanie: Koppány (Kopáň) bol totiž pohanským protivníkom prvého uhorského kráľa sv. Štefana, nechcel prijať kresťanstvo, tak ho dal panovník rozštvrtiť a rozniesť kusy tela štyrmi svetovými smermi.

Bez ideológie takej či onakej by mohol byť spolok Premium Hungaricum, najnovší pokus v tejto oblasti. Prezident Imre Kádár sa nesťažuje, akurát sa držia nad vodou, majú päť obchodov a od vlády vietor do chrbta - tak mohli roku 2011 vybudovať Dom maďarských chutí, čo je vlastne kútik maďarského exkluzívneho tovaru v potravinách družstevnej siete Coop. Prevádzkujú aj vzorkovňu Remeselníckych maďarských chutí. Bude to happy end?

Apropo! - Videli ste už nový maďarský film? - Áno. - A aký je? - Končí sa absolútnym happy endom, lebo všetci diváci sa náramne tešili, keď sa skončil...

Seminár na počesť Ondreja Kvasa v Békešskej Čabe

Pri príležitosti 130. výročia narodenia békeščabianskeho rodáka Ondreja Kvasa usporiadala Čabianska organizácia Slovákov 8. a 9. marca dvojdňový seminár. Ondrej Kvas bol slovenský priekopník letectva, ktorý lietal na strojoch vlastnej konštrukcie. 1. augusta 1908 absolvoval prvý medzimestský let medzi Bratislavou a Trnavou (45 km) za 58 minút vo výške 50-70 metrov. V novembri 1911 uskutočnil leteckú exhibíciu v Szentesi. Takmer 200-kilometrovú trasu Szentes - Kunszentmárton - Öcsöd - Sarvaš - Mezőtúr - Békešská Čaba prekonal za 135 minút, čím vytvoril rýchlostný rekord diaľkového letu. Bol to on, kto zostrojil prvé motorové lietadlo v Uhorsku.

Seminár sa začal v piatok slávnostným otvorením v sále Adolfa Štarka v Kultúrnom centre Čabianska perla. Prítomným sa v mene organizátorov prihovorila riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová. Medzi hosťami privítala generálneho konzula SR v Maďarsku Štefana Daňa, viceprimátora mesta Trenčín Rastislava Kudlu a radcu Mestského zastupiteľstva v Békešskej Čabe, riaditeľa Jarného festivalu Tamása Herczega. - Dnešné podujatie sa koná na počesť Ondreja Kvasa. Teším sa tomu, že ste toľkí prišli a teším sa aj tomu, že k nám zavítali aj hostia zo spriateleného mesta Trenčína zo Slovenska, - povedala Anna Ištvánová. Slovo od nej prevzal generálny konzul Slovenskej republiky v Maďarsku Štefan Daňo. - Je to prvý významný slovenský pilot, veď dosiahol úspechy v aviatike ešte pred nami veľmi uctievaným známym Milanom Rastislavom Štefánikom, ktorý sa venoval letectvu a stal sa významným a známym človekom tu, v stredoeurópskom priestore. Nielen tým, že jeho rodičia pred viac ako tristo rokmi prišli na Dolnú zem z Vrbovca, ale aj tým, že vychovali takého potomka, ktorý sa zapísal významným spôsobom nielen do života dolnozemských Slovákov, ale aj obyvateľov tejto časti Európy. Ondrej Kvas bol aj jeden z iniciátorov založenia tradičných dní letectva na Slovensku, - povedal generálny konzul. Prítomných srdečne privítal aj Tamás Herczeg a poprial účastníkom úspešné rokovanie.

Na seminári prednášajúci z Békešskej Čaby a Trenčína priblížili osobnosť Ondreja Kvasa, históriu jeho rodiny, jeho vzťah k letectvu, život letiska v Békešskej Čabe a činnosť Klubu Ondreja Kvasa. Prvý deň skončil priateľskou diskusiou.

Ctitelia čabianskeho letca sa na druhý deň zhromaždili pri pamätnej tabuli na mieste jeho bývalého rodného domu na Ulici Bélu Bartóka, pri čerpacej stanici Shell. Rečníci ocenili činnosť prvého slovenského pilota, ktorý spojil nielen členov leteckých klubov v Trenčíne a v Békešskej Čabe, ale aj Slovákov a Maďarov v obidvoch krajinách. Pri príležitosti 130. výročia narodenia a 102. výročia prvého letu rodáka z Békešskej Čaby položili vence k jeho pamätnej tabuli aj predstavitelia miestnych slovenských organizácií. Účastníci seminára potom navštívili miestne letisko. V záverečnej časti dvojdňového podujatia riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová vyhodnotila seminár.

***

Aviatik Andrej Kvas, prvý slovenský letec, sa narodil r. 1883 v Békešskej Čabe. Po skončení ľudovej školy sa prihlásil do Priemyslovej školy v Pešti a skončil ju ako mechanik. Otvoril si dielňu na opravu bicyklov. V roku 1910 na výzvu Aladára Zsélyiho postavil Kvas dve lietadlá, ktoré v septembri 1911 pomáhal testovať. Neskôr začal Kvas sám lietať. Predstavil sa v meste Arad, v Szentesi a v Spišskej Novej Vsi. Zaslúžil sa aj o prvé letecké dni na Slovensku. Zavítal vtedy do Lučenca, Kežmarku, Nitry, Topoľčian, Trnavy, Piešťan a do Košíc. Zalietal tucet lietadiel vlastnej konštrukcie. Ďalšie zostrojil s Michalom Boťanským, ktorý bol tiež slovenského pôvodu. Keď sa začala svetová vojna, Kvas narukoval do rakúsko-uhorskej armády. Viaceré z jeho strojov použilo vojsko na letecký prieskum.

Andrea Szabová Mataiszová

Pozdravili budapeštianske slovenské dôchodkyne

Klub slovenských dôchodcov, ktorý pôsobí pri Slovenskej samospráve v Budapešti, k Medzinárodnému dňu žien tradične usporadúva milú slávnosť. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď 7. marca pozval členky klubu do divadelnej sály Slovenského inštitútu.

Ako prvý pozdravil ženy zakladateľ a dlhoročný predseda klubu Ladislav Petro, ktorý poznamenal, že bez žien by ťažko mohlo hocičo existovať a poďakoval prítomným ženám za to, že sú. Zároveň im odovzdal pozdrav riaditeľky SIB Jany Tomkovej, ktorá kvôli pracovnej zaneprázdnenosti nemohla prísť medzi nich. Potom sa prítomným prihovorila predsedníčka klubu Eva Svitilová, ktorá uviedla program osláv.

V kultúrnom programe ako prvá zarecitovala ženám kyticu básní Stanislava Brtoša Mária Almásiová. Potom prišli na javisko žiaci vyšších ročníkov budapeštianskej slovenskej školy. V dvadsaťminútovom pásme, ktoré zostavili choreografka Eva Szilágyiová Šubová a učiteľka Monika Szelényiová, predniesli slovenské piesne, básne, tance a zahrali ľudové piesne na harmonike a na fujare. Program ukončila recitácia: verše maďarského básnika Ottóa Magyara zarecitovala Emília Veérová.

Po peknom kultúrnom programe prítomným dámam darovali kvety. Oslavy Medzinárodného dňa žien pokračovali v aule Slovenského inštitútu pri bielych stoloch.

Čo je MDŽ?

Sviatok sa zrodil začiatkom minulého storočia. Medzinárodný deň žien ustanovila II. medzinárodná konferencia žien v roku 1910 v Kodani, na ktorej sa zúčastnilo 100 delegátok zo 17 krajín. Uzniesli sa na tom, že 8. marca budú oslavovať deň boja žien za sociálne a politické zrovnoprávnenie, za medzinárodnú solidaritu, proti militarizmu a vojne. Dátum zvolili na počesť prvého organizovaného vystúpenia žien z krajčírskych a textilných dielní v New Yorku 8. marca 1857 proti krutému vykorisťovaniu a diskriminácii.

(ef)

Konferencia Matica slovenská v národných dejinách

V roku 2013 si široká kultúrna verejnosť pripomína 150. výročie založenia Matice slovenskej a 1 150. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, na územie súčasného Slovenska. Obidve udalosti a ich výročia na seba historicky i svojou tradíciou priamo nadväzujú a predstavujú nadčasovú inšpiráciu pre náš kultúrny a duchovný život. Pri príležitosti týchto výročí zorganizovala Matica slovenská v spolupráci s mestom Martin v dňoch 26. a 27. februára 2013 medzinárodnú vedeckú konferenciu Matica slovenská v národných dejinách. Na konferencii odznelo takmer 80 referátov od domácich i zahraničných odborníkov (Srbsko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Švédsko, Nemecko, Kanada). Z obsahového hľadiska jednotlivé príspevky reflektovali oblasť dejín MS, tematiku života Slovákov v zahraničí, matičnú problematiku, nechýbali ani referáty o Slovanstve a význame misie a odkazu svätých Cyrila a Metoda z pohľadu slovenských národných dejín. Všetky prednesené príspevky budú v rozšírenej verzii uverejnené v zborníku, ktorý vyjde začiatkom augusta tohto roku.

Konferenciu otvoril predseda vlády SR Robert Fico, ktorý okrem iného povedal, že si „počká na konkrétne výsledky činnosti vedeckých a odborných ústavov MS“. Práve oblastiam vedy a výskumu bude MS v najbližšom období venovať zvýšenú pozornosť a systematické úsilie. Zásadným spôsobom sa prehĺbi výskum slovakistiky, literárnej a kultúrnej histórie, regionalizmu, ako aj života Slovákov v zahraničí. Vedné ústredie MS sa po svojom personálnom, technickom a technologickom dobudovaní v oveľa väčšej miere zapojí do prípravy a organizácie domácich i medzinárodných podujatí, reflektujúcich výročia významných osobností a udalostí slovenských národných dejín. Nepôjde len o štandardné vedecké podujatia, odborné semináre a edičné aktivity, ale aj o širokospektrálne prezentačné výstupy (výstavné projekty, katalógy, propagačné brožúry, filmy, televízia, rozhlas, internet). Do tohto procesu zásadným spôsobom vstúpia aj Vydavateľstvo MS a matičné periodiká (Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský, Slovenské pohľady, Slovensko), ktoré poskytnú širší publikačný priestor prezentácii činnosti vedeckých a odborných pracovníkov MS. S uvedeným bude harmonicky prepojená systematická akvizičná činnosť, zameraná na ďalšie získavanie nových dokumentov a iných prírastkov do zbierkových fondov inštitúcie. Cieľom je vybudovanie modernej Bibliotéky MS, ktorá bude poskytovať svoje služby na zodpovedajúcej profesionálnej úrovni. Pri napĺňaní vlastných zámerov v oblasti vedy a výskumu bude MS oveľa intenzívnejšie ako doposiaľ spolupracovať s poprednými domácimi i zahraničnými ustanovizňami a jednotlivcami.

Osobitne sa v súvislosti s odbornou činnosťou MS treba zmieniť o digitalizácii jej zbierok, ktorá sa začne v priebehu najbližších týždňov. V rámci projektu Digitálny archív Matice slovenskej sa vďaka fondom Európskej únie (Operačný program Informatizácie spoločnosti) postupne zdigitalizujú vybrané zbierky MS. Pôjde o vyše 400-tisíc rôznych typov jedinečných dokumentov, napríklad vzácne rukopisy z Archívu MS o matičných dejinách a matičných dejateľoch, dokumenty Krajanského múzea MS o histórii a činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí, noviny, časopisy, zborníky, fotografie, filmy, platne, obrazy...

Slovákov v Maďarsku zastupovala na konferencii riaditeľka Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Anna Kováčová.

Výstupy jednotlivých prednášateľov sprostredkujú organizátori formou zborníka.

(ef)

Tirpácky batôžkový ples v Níreďháze

Spoločne sa zabávali členovia rôznych generácií na Tirpáckom batôžkovom plese v Níreďháze, ktorý usporiadalo Združenie dôchodcov v záhradnom meste koncom februára. Na podujatí sa zúčastnil aj teritoriálny poverenec vládneho úradu Győző Vinnai. Ples sa začal spoločným „bocianím“ tancom, ktorý nacvičili účastníci priamo na mieste činu. Vystúpila aj brušná tanečnica, ale prvoradá bola dobrá zábava a tanec, ktoré trvali až do bieleho rána.

Katarína Morauská (ef)

Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ

Za nového Svätého Otca bol 13. marca zvolený 76-ročný argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio SJ, ktorý prijal meno František. Bude prvým pápežom s týmto menom, preto sa bude uvádzať bez rímskej číslice I. a zároveň je prvým jezuitským pápežom v histórii.

Vyše stotisíc ľuďom, ktorí sa zhromaždili na Námestí sv. Petra a ulici Via della Conciliazione vo Vatikáne, to oznámil francúzsky kardinál protodiakon Jean-Louis Tauran. Krátko po 20.20 hod. z lodžie balkóna baziliky 266. hlava katolíckej cirkvi po prvý raz udelila požehnanie Urbi et orbi (Mestu a svetu).

Pápež František sa oficiálne ujal funkcie 19. marca, na slávnostnej inauguračnej omši vo Vatikáne.

Zo životopisu pápeža

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. 12. 1936 v Buenos Aires v Argentíne. Kňazskú vysviacku prijal r. 1969. Od r. 1997 pôsobil ako arcibiskup-koadjútor z Buneos Aires. O rok neskôr sa stal biskupom Argentíny. Kardinálsky titul mu udelil r. 2001 pápež Ján Pavol II.

Podľa TK KBS

Rozpadla sa Slovenská samospráva v Maglóde

Koncom minulého roku sme dostali správu o tom, že v Maďarsku je od septembra 2012 o jednu slovenskú národnostnú samosprávu menej. V meste Maglód sa totiž rozpadol od roku 1996 úspešne pôsobiaci volený zbor. Primátor mesta Pál Tabányi 11. septembra zvolal do zasadačky obecného úradu všetkých zainteresovaných. Pozvanie prijali členovia Slovenskej samosprávy v Maglóde na čele s predsedníčkou Ildikou Boršikovou, podpredseda Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Ondrej Csaba Aszódi, notár mesta János Margruber, vicenotárka Noémi Visnyayová a evanjelický farár Mihály Németh. Na stretnutí sa otvorene hovorilo o problémoch, ale rozpadu slovenského zboru sa nepodarilo zabrániť.

Boli sme zvedaví na názor bezprostredne zainteresovaných osôb, preto sme vyhľadali bývalých poslancov. S niekdajšou podpredsedníčkou slovenského voleného zboru, súčasnou podpredsedníčkou Spolku Rosička Annou Rakitovou a vedúcou Spolku Rosička Máriou Žiklaiovou Tabányiovou sme sa stretli v dome pani vedúcej na Ulici Bajcsy-Zsilinszkého. Ako sme sa dozvedeli, pani Mária od 1. marca 2012 vedie tanečno-spevácku skupinu miestnych Slovákov, ktorá bola založená v roku 2009 a pôsobila pod vedením Anny Kováčovej. Členky spolku boli zároveň členkami slovenskej samosprávy. Ich prvoradým cieľom bolo a aj v súčasnosti je zachovať miestne slovenské piesne a tance a odovzdať ich nasledujúcim generáciám. Od Anny Kováčovej neskôr prevzala vedenie Csilla Földiová, ktorá stála na čele zoskupenia do konca roku 2011. Po jej odstúpení viedla spolok jeho vtedajšia podpredsedníčka, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Maglóde Ildika Boršiková, ktorá do marca 2012 zastávala tento post bez vymenovania. Podľa pani Márie problémy sa rozmnožili, keď zvolili na čelo spolku ju. Vtedy zistila isté nedostatky okolo finančných záležitostí. Podľa nej bývalá podpredsedníčka sa vtedy začala správať voči nej nepriateľsky. Problém sa ďalej prehlboval, až nakoniec členovia Spolku Rosička a slovenského voleného zboru nevedeli ďalej spolupracovať. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Maglóde Ildika Boršiková sa preto v septembri 2012 zriekla svojej funkcie. Spolu s ňou odstúpila aj členka zboru Zuzana Bolgárová, ktorá bola zodpovedná za finančné veci. Keďže samospráva bola štvorčlenná, zostali len bývalá podpredsedníčka Anna Rakitová a Zuzana Földiová, tým pádom sa slovenská samospráva rozpadla.

Zaujímal nás aj názor bývalej predsedníčky slovenského voleného zboru Ildiky Boršikovej. Stretli sme sa v kultúrnom dome MagHáz, kam prišla so Zuzanou Bolgárovou a s Máriou Simonyiovou. Podľa jej slov rozpadu zboru zapríčinili osobné konflikty. Ako povedala, slovenská samospráva v roku 2009 založila Spolok Rosičku. Jeho členovia tvorili bázu miestnych Slovákov a pravidelne sa zúčastňovali na slovenských podujatiach. Slovenská samospráva finančne podporovala spolok a pomáhala mu aj pri zabezpečovaní vystúpení. Spoločne organizovali slovenské akcie, ako napríklad batôžkový a slovenský ples, pričom s obrovským úspechom. Tieto akcie vzbudzovali v občanoch nárok prichádzať medzi Slovákov a spolok sa začal omladzovať. Žiaľ, nastali aj iné zmeny, podľa pani Ildiky začala sa meniť atmosféra. Už nespievali, neoslavovali, viacej bolo kritických hlasov a prehlbovali sa osobné konflikty. Po zvolení novej predsedníčky Spolku Rosička sa dostali do popredia finančné otázky a spolok začal žiť nový, samostatný život. Chodieval na vystúpenia, o ktorých neinformoval slovenský volený zbor, na svoje podujatia, zasadnutia nepozýval Ildiku Boršikovú a jej sympatizantov. Tento postoj nového vedenia spolku rozhorčil predsedníčku slovenskej samosprávy a členku slovenského zboru. To bol dôvod, prečo sa na ich veľkú ľútosť 11. septembra 2012 zriekli funkcie a Slovenská samospráva v Maglóde tým pádom zanikla. S poľutovaním konštatovali, že odvtedy sú vylúčené zo slovenských podujatí. Pri našom rozhovore sa ich oči neraz zaplnili slzami.

Po rozpade Slovenskej samosprávy v Maglóde Spolok Rosička prevzal usporadúvanie slovenských podujatí v meste. Začiatkom roka organizoval batôžkový ples ženatých a párov a 29. septembra plánuje usporiadať Slovenský deň. Pravidelne bude vystupovať na mestských podujatiach. Od marca do jesene bude mať mesačne dve-tri vystúpenia. Dobré meno Maglódu chce šíriť nielen v blízkom okolí, ale pomocou mestskej samosprávy aj vo vzdialenejších kútoch Maďarska.

Andrea Szabová Mataiszová

Na slovenskom plese v Slovenskom Komlóši

Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši, Regionálne kultúrne stredisko Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Organizácia komlóšskych Slovákov (OKS) usporiadali 9. marca tradičný slovenský ples.

V preplnenej telocvični slovenskej základnej školy v mene organizátorov prítomných srdečne privítala predsedníčka OKS Marianna Bajczerová Melegová. Medzi pozvanými hosťami boli generálny konzul Slovenskej republiky v Maďarsku Štefan Daňo, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska pôsobiaceho na Slovensku Anna Piláriková, zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman, primátorka mesta Rita Garayová, viceprimátor Ferenc Takács, členovia Slovenskej samosprávy v Budapešti na čele so Zuzanou Hollósyovou a delegácie Slovákov z Mojmíroviec (SR), Veľkého Bánhedešu, Pitvarošu a Ambrózu.

- Síce už prešlo fašiangové obdobie, ale ja si myslím, že tak ako sa zmenil svet, tak sa zmenili aj naše tradície. Dôležité je, aby sme ich zachovávali. Veď keď sa takto mnohí zídeme, môžeme sa kochať v peknom programe, na stôl sa dostane výborná večera a pritom nás zabáva perfektná hudba, to je tá najlepšia príležitosť, aby sme sa trochu uvoľnili po všedných zimných dňoch a príjemne sa zabavili, - povedala predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov a popriala účastníkom veselú zábavu.

Chuť do tanca navodil tanečný súbor Komlóš pod vedením Milana Krčmériho a Veroniky Benkőovej, ktorý predniesol pôvabné slovenské tance. Dobre nacvičené choreografie zo Šariša, Zemplína a Slovenského Komlóša, prekrásne ľudové kroje, nestrojená veselá nálada tanečníkov a komlóšsky marš na záver programu priam lákali do tanca. Na ten si však účastníci bálu museli troška počkať. Najskôr ochutnali perfektnú večeru - mäsovú polievku, sedliacky rezeň, prílohu a šalát, ktorú im servírovali členovia tanečného súboru. Potom sa mohol zaplniť parket. Do tanca hrala kapela RH Duo z Galanty. Účastníci plesu sa pri slovenských melódiách zabávali do skorého rána.

Andrea Szabová Mataiszová

Za Karolom Tomišom

Dňa 7. marca 2013 po dlhej a ťažkej chorobe zomrel literárny vedec, historik, komparatista, jeden z popredných odborníkov na slovensko-maďarské literárne vzťahy a dlhoročný prispievateľ Ľudových novín Karol Tomiš.

Narodil 6. októbra 1929, v roku 1950 maturoval na gymnáziu v Bratislave. Po absolvovaní štúdia literárnej vedy a estetiky na FFUK v Bratislave sa v roku 1955 stal vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV a toto popredné literárnovedné pracovisko bolo viac ako štyri desaťročia jeho trvalým odborným pôsobiskom.

Predmetom jeho vedeckého bádania sa stala slovenská medzivojnová a povojnová próza, jej štrukturálny a poetologický rozbor, neskôr literatúra nazývaná socialistickou, jej analýza cez kategóriu časovosti. Zmapoval jednotlivé kapitoly slovensko-maďarských literárnych vzťahov, recepciu významných maďarských literárnych tvorcov a diel v slovenskej kultúre.

Jeho činnosť bola ocenená na Slovensku aj v Maďarsku, zvolili ho za mimoriadneho člena Zväzu maďarských spisovateľov (1991), dostal Pamätnú plaketu Pro cultura Hungarica (1999), Maďarská akadémia vied ho zvolila za člena verejného zboru MTA (2000). Na Slovensku mu Slovenská akadémia vied udelila Zlatú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách (1994) a dostal Cenu SAV za vedecko-popularizačnú činnosť (1999).

Česť jeho pamiatke!

Pomenovali ulicu po J. Dedinskom
Zo zasadnutia Samosprávy Békešskej Čaby

Koncom februára zasadalo Mestské zastupiteľstvo v Békešskej Čabe. Poslanecký zbor po dlhom rokovaní schválil rozpočet mesta, ktorý tohto roku dosiahne 16 miliárd 560 miliónov forintov. Podľa primátora Gyulu Vantaru tohtoročný „budget“ predpokladá vyrovnané a disciplinované hospodárenie. Poslanci zboru prerokovali aj program verejných prác a obchodný plán koncernu, ktorý zastrešuje hospodárske spoločnosti mesta. Dohľad nad koncernom má Spoločnosť pre správu majetku mesta Békešská Čaba.

Na zasadnutí zastupiteľstva sa zúčastnili aj predstavitelia národnostných samospráv pôsobiacich v meste, ktorí referovali prítomným o minuloročnej činnosti svojich zborov a o využití dotácií, ktoré dostali na rok 2012 od samosprávy mesta. Slovenská samospráva v Békešskej Čabe získala vlani 4,4, rómska 2,5, rumunská 2,3 a poľská 1,6, milióna forintov. Na konkrétne akcie si mohli žiadať podporu z rôznych fondov. Z referátu vysvitlo, že slovenská samospráva zasadala vlani 10-krát, schválila 61 uznesení a usporiadala množstvo programov. Zo štátneho rozpočtu mala k dispozícii 215 000 Ft a podľa vykonanej činnosti získala doplnkovú podporu 1 955 000 Ft. Podľa novely zákona verejné priestranstvá a inštitúcie nemôžu niesť mená osôb, ktoré boli spojené s despotickými režimami. Pracovná skupina Maďarskej akadémie vied (MTA) posudzujúca zemepisné názvy preskúmala niektoré mená verejných priestranstiev v Békešskej Čabe. Podľa toho sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že Námestie revolucionárov roku 1919 premenuje na Námestie Dániela Boczkóa, Rad Károlya Ligetiho na Ligeti (Sadový) rad, Marxovo námestie v mestskej časti Gerla na Námestie Károlya Wenckheima a ulicu Petra Jilemnického, kde sa nachádza aj slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a žiacky domov, na ulicu Júliusa Dedinského.

***

Evanjelický farár Július Dedinský sa narodil roku 1905 v Báčsko-Bodrockej župe v Dunagálosi (dnes Gložan). Jeho otec Ján Dedinský bol farárom v evanjelickej slovenskej obci s viac ako 2 000 obyvateľmi. V dedinskej škole sa vyučovalo po slovensky a v menšom počte hodín po maďarsky. Po skončení tretej triedy ho otec zapísal do Základnej školy vo Vrbase, kde sa učil aj po nemecky. Tu skončil základnú štvrtú a gymnaziálnu prvú triedu. Do druhého ročníka ho zapísali rodičia do békeščabianskeho cirkevného gymnázia, lebo chceli, aby sa stal farárom. Kvôli udalostiam jesene r. 1918 ako 13-ročný musel zostať v Békešskej Čabe. Po maturitnej skúške v roku 1923 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte v Šoproni, ktorá patrila k univerzite v Pécsi. J. Dedinský rád spomínal na profesora Karola Pröhla a Jána Deáka z prešovskej teológie. Počas vysokoškolských štúdií sa zaoberal aj otázkou ugro-fínskych jazykových vzťahov. Práve preto po skončení univerzity v roku 1927 bol rok hosťujúcim poslucháčom na univerzite v Helsinkách. Po návrate bol rok kaplánom v Malom Kereši, neskoršie pol roka zastupoval svojho príbuzného v Ipolyvece. Neskoršie bol kaplánom v Sarvaši, odkiaľ ho zavolali za farára do Malého Kereša. V roku 1942 ho zvolili v Békešskej Čabe spolu s Adamom Mekišom za farára. Po 30 rokoch pôsobenia išiel do dôchodku.

Od roku 1950 sa začal cieľavedome zaoberať národopisom čabianskych Slovákov. Pri práci ho usmerňoval Juraj Táborský, ktorý vtedy stál na čele múzea. V živote Dedinského nastalo obdobie skúmania v archívoch a v „teréne”. Pokúsil sa pomáhať všetkým, ktorí potrebovali pomoc v historických a národopisných otázkach. V mnohých prípadoch sa vieme vyznať v matrikách a dokumentoch iba vďaka jeho záznamom.

Andrea Szabová Mataiszová