Dni mesta v Slovenskom Komlóši

Mestská samospráva, slovenská samospráva, Organizácia komlóšskych Slovákov a Slovenské regionálne kultúrne stredisko v Slovenskom Komlóši usporiadali 26. a 27. apríla sériu podujatí pri príležitosti osláv Dní mesta.

Program sa začal slávnostnou dvojjazyčnou bohoslužbou v evanjelickom kostole, kde slovo Božie kázal evanjelický farár Attila Spišák. Po úvodnej piesni pán farár srdečne privítal prítomných a hlásal slovo Božie po slovensky a po maďarsky. Slávnostná bohoslužba sa skončila spoločným spevom slovenských a maďarských piesní.

Účastníci osláv sa z Evanjelického kostola pobrali do Domu prírody, kde sa konalo slávnostné zasadnutie poslaneckého zboru mesta. Na podujatí sa zúčastnil aj generálny konzul SR v MR Štefan Daňo. Slávnostný prejav predniesla primátorka mesta Rita Garayová, ktorá sa sústredila na prehľad histórie mesta a na výsledky, ktoré dosiahli v nedávnej minulosti: - Každý rok na deň sv. Juraja spomíname na našich predkov. Spomíname nielen na nich, ale aj na minulosť nášho mesta. Pracovitosť a cieľavedomosť Komlóšanov viedla k tomu, že 1. novembra 1993 prezident republiky Árpád Göncz vyhlásil vtedajšiu veľkoobec za mesto - povedala pani primátorka a oboznámila prítomných s minuloročnou činnosťou a tohtoročnými plánmi poslaneckého zboru. V minulom roku na jeseň odovzdali obnovenú cestu medzi Slovenským Komlóšom a Orošházou, o pár týždňov odovzdajú 32-posteľovú mládežnícku ubytovňu na území športového areálu J. Karasza, obnovia aj strelnicu, šatne, vybudujú kombinované ihrisko, jazdeckú dráhu, záchrannú stanicu a nové detské jasle na mieste niekdajšej staničnej reštaurácie. Najväčšou tohtoročnou investíciou je vybudovanie kanalizácie a modernizácia energetických sietí. Pani primátorka poznamenala, že od tohto roku v zmysle nových ústredných nariadení samospráva mesta už nie je prevádzkovateľom dvoch škôl - slovenskej ani maďarskej. Maďarskú základnú školu prevzalo Centrum K. Klebelsberga a Slovenskú školu od septembra tohto roku bude prevádzkovať Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Predbežnú zmluvu, tzv. odovzdávací a preberací súhlasný list podpísali 16. januára štátna tajomníčka zodpovedná za školstvo Rózsa Hoffmanová, štátny tajomník zodpovedný za cirkevné, národnostné a spoločenské vzťahy György Hölvényi, primátorka mesta Rita Garayová, predseda CSSM Ján Fuzik a riaditeľka orošházskej obvodnej správy Centra K. Klebelsberga G. Szűtsová.

V Slovenskom Komlóši každý rok udeľuje poslanecký zbor pri príležitosti Dní mesta cenu Pro Urbe osobnostiam, ktoré významne prispeli k rozvoju mesta v oblasti spoločenského, kultúrneho či hospodárskeho života, resp. športu. Tohto roku vyznamenanie prevzal v mene Klubu strelcov MTTSZ vedúci organizácie Zoltán Bedő. Cenu Mladý talent Slovenského Komlóša udelil zbor šiestim žiakom: Réke Doháňošovej, Kláre Kovácsovej, Mirtill Madarasiovej, Máté Mateideszovi, Bence Sitkeimu a Ondrejovi Valjerovi. Samospráva mesta ocenila aj výhercov rôznych súťaží, ktoré vypísal mestský úrad, slovenská a maďarská základná škola a Osvetové stredisko J. G. Tajovského. V nasledujúcom kultúrnom programe vystúpili dychovkové kvinteto Základnej umeleckej školy, žiaci Základnej školy J. Jankóa a tanečná skupina detského súboru Harmónia slovenskej školy. Prvý deň osláv sa skončil otvorením fotografickej výstavy Imre Kornéla Rokolyu V údolí Kerešov.

Séria podujatí pokračovala na druhý deň prezentáciou zbierky Málo nás je, málo nás, stretnutím dolnozemských Slovákov a súťažou o najlepšiu komlóšsku suchú klobásu. Slováci z mesta a okolia sa už jedenásty rok schádzajú na tejto súťaži, ktorá je spojená s pestrým kultúrnym programom a poskytuje možnosť na stretávanie sa a príjemnú zábavu. Na pôde slovenskej školy prítomných v mene organizátorov privítala predsedníčka Organizácie Komlóšskych Slovákov Marianna Bajczerová Melegová. Na slávnosti sa zúčastnili aj hostia z Grécka, ktorí počas druhej svetovej vojny ako deti boli ubytovaní v rodinách v Slovenskom Komlóši. Po desaťročiach ich sem zavítalo šesťdesiat, aby sa stretli so „svojimi“ rodinami a prezreli si mesto. Predseda CSSM Ján Fuzik slávnostne otvoril podujatie. - Chcem vám zablahoželať a poďakovať sa. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva sa na Komlóši prihlásilo bezmála 1300 Slovákov k slovenskej národnosti, kultúre a jazyku. Nazdávam sa, že to nie je málo, napriek tomu, že sme odovzdávali knihu, za ktorú vám chcem poďakovať, s titulom Málo nás je, málo nás, ale nie sme, nie ste hocijakí. Zostaňte takými a chráňte svoju kultúru - povedal Ján Fuzik.

Porota súťaže o najlepšiu suchú klobásu tohto roku pracovala pod vedením predsedu CSSM Jána Fuzika, ktorému pomáhali rozhodovať primátor obce Nagyér Tibor Lőrinc, kameraman TV Joj Martin Roll a člen miestnej slovenskej samosprávy Ondrej Mataisz. Kým porota ochutnávala, na javisku sa vystriedali kultúrne skupiny. Tanečný súbor Komlóš si získal priazeň divákov slovenskými tancami a, pochopiteľne, predovšetkým miestnymi slovenskými choreografiami. Staršiu generáciu zastupovali citaristi zboru Bažalička z Dabašu-Šáre, ktorí tiež horlivo pestujú slovenské hudobné tradície. Mandolínová kapela Tremolo pod vedením Márie Krčmériovej predviedla zmes známych slovenských a maďarských ľudových piesní. „V sedemdesiatych rokoch v miestnej slovenskej škole úspešne pôsobila mandolínová kapela pod vedením učiteľa Pavla Karasa. Jej členky, ktoré neskôr pokračovali v štúdiu na Slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe, tam pokračovali v hre, ujal sa ich učiteľ spevu Ján Šutinský. Z dievčat sa stali mladé ženy a spolu s Pavlom Karasom a dvoma mužmi sa rozhodli obnoviť svoju činnosť...“ uviedla Marianna Bajczerová Melegová pred vystúpením tejto staronovej formácie. Ďalšími kultúrnym telesami, ktoré spríjemnili toto skôr letné popoludnie, boli folklórne teleso z Pitvarošu, tanečná skupina z Nadlaku a Mládežnícka dychovka zo Slovenského Komlóša pod vedením Jána Krčmériho, ktorá svojimi príjemnými melódiami skrátila napínavé chvíle pred vyhlásením výsledkov súťaže.

Podľa rozhodnutia poroty, ktorá hodnotila klobásy na základe ich estetického vzhľadu, chuti, vône, konzistencie a farby, boli odovzdané ceny CSSM a Organizácie Slovákov v Slovenskom Komlóši. Najlepšiu suchú klobásu, ktorá bola ocenená cenou miestnej slovenskej samosprávy, priniesol tohto roku Komlóšan žijúci v Dabaši-Šáre Pavol Laukó.

Andrea Szabová Mataiszová

Devín znovu privítal vlastencov
Druhý ročník Národnej slávnosti na Devíne nesklamal očakávania

Na staroslávnom Devíne, ktorý je tesne zviazaný s našou históriou, bolo v sobotu 27. apríla mimoriadne živo. Už od rána sem prúdili stovky ľudí, aby sa zúčastnili na druhom ročníku Národnej púte na Devín. Kto prišiel, určite neobanoval. Čakal ho duchovný zážitok pri slávnostnej gréckokatolíckej omši, ale aj umelecký, o ktorý sa postarali folklórne súbory z celého Slovenska.

Prítomných pozdravil predseda Matice slovenskej, ktorá bola hlavným organizátorom osláv. „Vitajte, na slávnych miestach nášho národa! Vitajte, na národnom sviatku, na posvätných miestach, z ktorých dýcha naša slávna história!“ Týmito slovami privítal účastníkov Národnej púte na Devín predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. To už však bolo vyvrcholenie celého podujatia, na ktoré od rána prichádzali stovky vlastencov zo všetkých kútov Slovenska.

O duchovné slovo sa postarali gréckokatolícki duchovní. Prišiel aj podpredseda NR SR Ján Figeľ. Druhý ročník Národnej slávnosti na Devíne sa začal v Kostole sv. Kríža. Konala sa tu slávnostná gréckokatolícka archijerejská svätá liturgia, ktorú celebroval gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak. Spieval Gréckokatolícky chrámový zbor blahoslaveného P. P. Gojdiča z Vranova nad Topľou. Bol to skutočne nevšedný duchovný zážitok pre všetkých prítomných. Staroslovienska liturgia sa rozliehala nad námestím v Devíne a po homílii zazneli aj tieto slová: „Náš národ od čias svätých Cyrila a Metoda sprevádza slovo Božie a práve viera v Boha mu pomohla prekonať všetky protivenstvá. Tá viera, ktorá ho iste bude sprevádzať aj v tomto tisícročí.“ Nevšedným zážitkom na záver slávnostnej omše bola aj recitácia slávneho Proglasu, v citlivom podaní Evy Kristinovej. Nasledovalo kladenie vencov k pamätníku sv. Cyrila a Metoda, na ktorom sa okrem predstaviteľov cirkvi a miestnej samosprávy zúčastnili aj Marián Tkáč a Ján Figeľ.

Recitovala herečka Ida Rapaičová. Vystúpili aj liptovskí mladí matičiari s pásmom o vierozvestcoch. Už počas kladenia vencov k sochám sv. Cyrila a Metoda a k pamätnej tabuli Antona Bernoláka, ktorý na fare v Devíne pôsobil, začalo námestie pred devínskym Kultúrnym domom ožívať sprievodnými akciami. Svoje stánky tu otvorili tradiční remeselníci - od drotárov cez výrobcov tradičných kožených opaskov až po výrobcov píšťaliek a fujár. Práve výrobcovia tradičných hudobných nástrojov pripravili pre najmenších účastníkov tvorivú dielňu, kde si deti mohli vyskúšať, ako sa vyrába fujara. Vzápätí nasledovala prehliadka folklórnych súborov a skupín z Heľpy, zo Šumiaca či z Detvy. Búrlivý potlesk prítomných si vyslúžila Terchovská muzika J. Ďuračku a fujaristi z Domu Matice slovenskej v Bratislave. Nasledovalo kladenie vencov k pamätníku Železnej opony a k pamätnej tabuli Ľudovíta Štúra. To už sa však začali účastníci zoraďovať na púť Matice slovenskej na Devínsky hrad. Za spevu národných piesní prišli pútnici na Devínsky hrad, kde ich v kolíske slovenskej a slovanskej vzdelanosti privítal kráľ Rastislav v podaní Jozefa Šimonoviča. Po slávnostných prejavoch a modlitbe Mons. Jána Babjaka k vierozvestcom zaujala inscenácia v podaní Mladej Matice a miestneho odboru Matice slovenskej z Liptovského Mikuláša, ktorá sprítomnila slávne okamihy viažuce sa k tomuto historickému miestu. Ešte dlho po skončení slávnostného zhromaždenia na Devínskom hrade zneli z parkoviska pod hradom tóny slovenských ľudových piesní a bystré ženičky v krojoch boli ochotné každého okoloidúceho vyzvŕtať v tanci.

„Vlastenectvo nie je nenávisť k iným, náš národ ako jeden z mála na svete nikoho nenapadol. Vlastenectvo nie je ani láska k peniazom a majetku, ktorý mole a hrdza zožerú. Vlastenectvo je láska k vlasti, ktorú sme si nevybrali, máme ju od Boha, veď nikto nemôže za to, kde sa narodí. Ale za to, ako sa správa, môže,“ zdôraznil okrem iného vo svojom prejave predseda MS Marián Tkáč. Druhý ročník Národnej slávnosti na Devíne sa skončil s úspechom najmä vďaka obetavosti organizátorov z radov matičiarov. Organizátori veria, že tretí ročník potvrdí tradíciu, ktorá sa nerodila ľahko, a v blízkej budúcnosti sa všetci návštevníci Národnej slávnosti budú môcť pokloniť našim vierozvestcom v rekonštruovanej Rasticovej bazilike na Devínskom hrade.

Maroš M. Bančej

Svetlá, kvety, farby

Čabianska organizácia Slovákov a Dom slovenskej kultúry (DSK) usporiadali 15. apríla otvorenie výstavy maliarok emailov Evy Deliovej Szabovej a Marty Gugolyovej. Prítomných v mene organizátorov privítala riaditeľka DSK Anna Ištvánová, ktorá po pozdravných slovách požiadala vedúcu 32. umeleckého tábora v Kétegyháze Valériu Hargitaiovú Megyeriovú, aby otvorila expozíciu. Tajomníčka Spolku voľnej umeleckej školy v Békešskej župe predstavila vystavujúce umelkyne. Eva Deliová Szabová je vedúcou emailovej sekcie spolku a pracuje ako profesorka kreslenia v meste Mezőhegyes. Marta Gugolyová vyučuje etiku na strednej škole v Poľnom Berinčoku. Techniku emailovej maľby sa naučila od svojej majsterky Evy Deliovej Szabovej. V metropole dolnozemských Slovákov tak spoločne vystavovala majsterka a jej učnica. Expozícia sa nesie v duchu očakávanej jari, lupienkov, svetiel a farebnej rozmanitosti.

V kultúrnom programe Valéria Hargitaiová Megyeriová zarecitovala báseň Attilu Józsefa s názvom Jar je! Prekrásna!, po čom členovia speváckeho zboru Čabianska ružička pod vedením lldiky Očovskej zaspievali zmes slovenských ľudových piesní. Expozícia je prístupná do 15. mája.

Andrea Vándorová - aszm

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Aj politik je človek

„Nedopusti, aby sa politik stal vo vlastnej krajine štvancom! Politici a s nimi spojení oligarchovia sú vystavení neustálym urážkam. Kto sa zastane politikov? Veď oni chcú len naše dobro! Národ je nevďačný, treba ho vymeniť. Maďarsko patrí politikom!“ Takéto a podobné heslá skandovali účastníci demonštrácie v Budapešti, pri Západnej stanici. Ale ani rečníci neboli slabší, to čo pred davom kričali do mikrofónu, zarezonovalo až na Körúte i na Vacovskej ceste. Najradšej by som ich citoval bez komentára. Hľa!

„Zdravím vás 34 rokov pred budúcimi slobodnými voľbami. Preto sme zorganizovali túto demonštráciu, aby si svet mohol konečne vypočuť volanie o pomoc aj od politikov. Aby bolo počuť hlas politikov, ktorý je potlačený neustálym fňukaním ľudu!“

„Toto je naša krajina, táto krajina je naším podnikom, táto krajina je našou trafikou. Sme rôznorodí, predsa je niečo, čo máme spoločné. Citujem slová nášho veľkého predka a učiteľa Al Caponeho: spravodlivý zákon, čestný úradník a svedomitý, činorodý občan je naším skutočným nepriateľom“.

„Vyryjeme do granitu, že toľkokrát zmeníme ústavu, koľkokrát si to budú vyžadovať naše aktuálne záujmy, nasľubujeme toľko klamstiev, koľko len budeme schopní, a dovtedy budeme dráždiť ľudí, kým neznenávidia svojich kolegov a susedov viac ako nás.“

„Sme rôznorodí. Niekto má trafiku, iný zasa nemá, jeden získal veľké plochy pôdy, druhému stačí iba členstvo v niekoľkých správnych radách“.

„Aké sú požiadavky maďarského politika? Nech sú peniaze, sloboda a advokáti... Žiadame zakázať nestranícke médiá... Raz ročne parlament v Pešti... Nastoliť stredoveké feudálne pomery... Obhajobu zdarma pre každého poslanca... Potlačenie občianskej kriminality... Prepustenie všetkých politikov, ktorí sedia vo väzení... Úniu s Kajmanskými ostrovmi“.

Toľko na ukážku z týchto revolučných, burcujúcich prejavov, ktoré by mohol závidieť aj Petőfi. Pre ďalšie dokreslenie atmosféry je tu ešte pár hesiel, ktoré skandoval dav v oblekoch a kostýmčekoch: „Národu kuš! Menej ľudu - viac daní! Klameme pre vás!“ a podobne.

Hlavný organizátor, otec myšlienky a predseda maďarskej recesistickej Strany dvojchvostého psa je Gergő Kovács. Vysvetľuje, že iba chceli ísť politikom na pomoc. „Aby nebolo tak, že každý im iba ubližuje a nadáva. My sa ich zastávame aj na tejto manifestácii zmierenia s politikmi, veď chcú iba naše dobro. Nech ho majú, my im ho dáme...“

290 rokov po príchode
Oslavy v Poľnom Berinčoku

Poľný Berinčok v tomto roku oslavuje 290. výročie znovu osídlenia mesta. Pri tejto príležitosti a na podnet vzdelávacieho a kultúrneho výboru zastupiteľstva Poľného Berinčoka mesto usporiada celoročnú sériu programov pod názvom „290 rokov v pozostalosti našich predkov“. Už sa uskutočnili prednášky v rámci „Večierkov v múzeu“.

V januári prednášal Mihály Körösi o presídlení Slovákov na dnešné územie Poľného Berinčoka v roku 1723. Vo februári Péter Henger v rozhovore s účastníkmi oživil spomienky na druhú svetovú vojnu. V marci nasledovala prednáška Júlie Köhlerovej pod názvom „Staré domy, staré príbehy“. V apríli prednášal Adam Erdész o presídlení Nemcov a Maďarov na územie dnešného Poľného Berinčoka.

K celoročnému spomienkovému programu radnice sa pripojili 23. marca aj Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku, Mestský klub dôchodcov, Spolok mnohopočetných rodín a Kultúrne centrum Somu Petricsa Orlaiho. Usporiadali súťaž domácich koláčov. Posudzovali ich vicestarostka mesta Irena Sekerešová, poslankyňa Alžbeta Mezeiová Szegediová, v zastúpení miestneho pekárstva Ján Szikora a predseda poroty, cukrár Mustafa Osman. Na súťaži boli ocenené aj tradičné zákusky ako salagáre s krémom Júlie Szőkeovej a herouka Márie Olejovej. Cieľom organizátorov je zostaviť receptár berínskych koláčov, pečív a zákuskov. V priebehu súťaže si mohli záujemcovia prezrieť v aule kultúrneho centra výstavu zariadenia a náradia zo starých kuchýň.

Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku 29. marca organizovala svoj program tiež v znamení 290-ročnej minulosti mesta. Členovia položili veniec k buste Karla Jeszenszkého, ktorý bol dlhé desaťročia duchovným pastierom slovenského evanjelického zboru v Berinčoku. Sándor Fejér, súčasný duchovný ocenil život a prácu svojho predka.

V záhrade kostola spomínali na Ondreja Školku, ktorý od roku 1803 do roku 1809 bol prvým riaditeľom gymnáziu v Poľnom Berinčoku. Škola, ktorá fungovala v Poľnom Berinčoku od 1802 do 1834, bola prvým evanjelickým gymnáziom Békešskej župy. V tomto gymnáziu prebiehalo vyučovanie vo viacerých jazykoch, medzi inými aj v slovenčine. Organizácia položila veniec aj k pamätnej tabuli Ondreja Školku.

Ildika Očovská

Novomestskí žiaci na Kossuthovej štafete

Mestské úrady v Blatnom Potoku a Novom Meste pod Šiatrom aj v tomto roku usporiadali 27. apríla 2013 tradičnú a prestížnu bežeckú súťaž Kossuthovu štafetu. Počet účastníkov v tomto roku bol v sólo kategórii 106 a v štafete 85. Celkovo teda bežalo 446 športovcov. Kým vek najmladšieho bežca bol 6 rokov, zatiaľ najstarší bežec mal 60 rokov.

Medzi pravidelnými účastníkmi štafety bol aj János Bogár. Ide o najúspešnejšieho maďarského bežca ultramaratónovej trate v Maďarsku, preto jeho prítomnosť je vždy veľkou motiváciou pre súťažiacich v tomto zemplínskom regióne. János Bogár vzdialenosť 12,5 kilometrov medzi oboma mestami zabehol za 43 minút a 28 sekúnd.

Paletu účastníkov spestrili i žiaci Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej ZŠ a internátu z Nového Mesta pod Šiatrom. Pod vedením učiteľky telesnej výchovy Kataríny Kracsenkovej školu reprezentovali dve štafetové družstvá a jeden sólo bežec s nasledujúcimi výsledkami:

V štafetovej kategórii chlapcov narodených v rokoch 2002-2003, súťažný tím s názvom „Majstri 3“, žiaci 3. triedy, Markó Molnár, Márk Roland Rácz a Peter Kiss, získali prvé miesto.

V kategórii jednotlivcov - chlapci narodení v rokoch 1998-1999 Mário Jonáš, žiak 7. triedy sa umiestnil na 3. mieste.

V štafetovej kategórii dievčat narodených v rokoch 1983 - 1993, súťažný tím s názvom „Poľné zajace“, žiačky Bernadett Horváth, Bianka Vaszily, Virág Vincze a mamička Horváthová sa časom 76 minút a 51 sekúnd umiestnili na 3. mieste.

V štafetovej kategórii chlapcov narodených v rokoch 1998-1999, súťažný tím s názvom „Bleskové slimáky“ sa žiaci Mário Jonáš, Erik Arpád Scholder a Michal Bulička umiestnili na 7. mieste.

K peknému výkonu žiakov gratulujeme a prajeme podobné úspechy aj v budúcnosti!

Júlia Kucziková

„Na obed, veru hej, špenátik mám najradšej“
Zdravé stravovanie na metodickom dni SPMC

Na prvom metodickom dni Slovenského pedagogického metodického centra v tomto školskom roku sa v polovici apríla zišli pedagogičky, aby si osvojili nové teoretické i praktické vedomosti.

Po organizačných pokynoch riaditeľky PMC CSSM Márie Czégéňovej privítal hostí predseda Výchovnovzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Michal Lásik.

S profilom a prácou materskej školy oboznámila účastníčky učiteľka, vedúca metodickej skupiny Csilla Eperjesiová Cséffaiová.

Hostiteľkou ukážkového zamestnania bola skupina Lienky s učiteľkou Sabinou Slovákovou. Deti z vekovo zmiešanej skupiny ukázali hosťom, aké zdravé i nezdravé jedlá poznajú. Učiteľka využila pri tom rôzne metódy a učebné pomôcky, napríklad spoznanie farebných kariet a obrázkov na tému správne stravovanie, alebo precvičovanie pomenovania jednotlivých jedál pomocou samotných ovocí a zelenín. Na záver sa deti rozlúčili s hosťami peknými veršami.

Vitamíny - to sú veci, ktoré máme radi všetci.
Na raňajky ku chlebíku, pridám syrík i papriku.
A na obed - veru hej, špenátik mám najradšej.
Večeru len ľahkú mám, zdravý šalát rád si dám.

Po prestávke nasledoval program o vzorovej menze. Prednášateľmi na tú tému boli primárka Gabriella Marácziová, zástupca župného lekára Tamás Sárosi, epidemiologický inšpektor János Betyó a majster kuchár, predseda Zväzu maďarskej národnej gastronómie Béla Prohászka. Prítomných informovali o tom, že program vznikol v roku 2009, keď Celoštátny inštitút stravovania a náuky o výžive (OÉTI) v spolupráci s Úradom centrálnej zdravotnej služby a hlavného lekára v Maďarsku (ÁNTSZ) celoštátne preskúmali situáciu verejného stravovania v materských školách. Po vyhodnotení nepriaznivých miestnych údajov nasledovalo vypracovanie účinnej stratégie. Južno-dolnozemský regionálny ústav Úradu centrálnej zdravotnej služby a hlavného lekára v Maďarsku (ÁNTSZ) vytvoril so Zväzom maďarskej národnej gastronómie ojedinelý partnerský vzťah. Hlavným cieľom spolupráce je vytvorenie podmienok pre zdravé, moderné stravovanie. Na tomto programe získa najviac generácia, ktorá už bude mať zdravú stravovaciu kultúru. V záujme toho je potrebné deťom dávať čím viac rýb, ovocia, kvalitných mliečnych výrobkov a celozrnných pečív. Bolo by žiaduce minimalizovanie soli a solených pochutín a dávať prednosť zeleným koreniam. Ako odznelo, do verejného stravovania je nutné zapojiť miestnych dodávateľov a prvovýrobcov.

Na metódy a formy práce s deťmi v materských školách pri učení slovenského jazyka sa vo svojej prednáške zamerala vedúca pracovného kolektívu Csilla Eperjesiová Cséffaiová. Ako uviedla, najdôležitejšou úlohou predškolskej výchovy je rozvíjanie osobnosti detí a ich schopností pri vytváraní harmonických vzťahov. Pritom našim národnostným škôlkam pripadá ďalšia dôležitá funkcia, a síce jazyková príprava zo slovenčiny vo veku, keď si deti ľahšie osvojujú cudzie jazyky. Popri odstraňovaní rečových zábran učiteľky oboznamujú deti s kultúrou miestnych Slovákov. Odborníčka zdôraznila, že v procese osvojovania si slovenčiny treba dosiahnuť, aby deti na začiatku počúvali vety, ktorým rozumejú, neskôr na ne odpovedali jednoslovnou, dvojslovnou vetou, resp. frázou. Z najdôležitejších princípov vyzdvihla o. i. zásadu primeranosti, názornosti. Posledným bodom metodického dňa bola burza nápadov.

Pravidelné účastníčky, členky čabianskej spoločnosti Bábika pod vedením Evy Ujjovej, sa v rámci kreatívnej dielne venovali jarným ozdobám. Vyhotovili vkusné ozdoby na stoly a rôzne papierové kvety.

Mária Czégéňová, Andrea Szabová Mataiszová

Boli sme na celoštátnej komunikačnej súťaži

V budapeštianskej slovenskej škole usporiadal Inštitút na výskum a rozvoj školstva (OFI) 23. apríla celoštátnu študijnú súťaž pre žiakov základných škôl.

Je potešiteľné, že do tejto súťaže sa z roka na rok prihlasujú žiaci zo všetkých typov škôl a zaujímavé je aj to, že majú záujem tiež o súťaž zo slovenskej vzdelanosti, v ktorej si preverujú svoje vedomosti už desiaty rok. Od tohto roku organizuje podujatie nová referentka OFI Mária Pintérová Jurkovičová, ktorá zastáva túto funkciu od septembra minulého roka. Na tradičnej súťaži sa zúčastnili žiaci z dvoch typov škôl: zo slovenských a z tých, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Do súťaže sa prihlásilo 37 žiakov z I. kategórie, 60 žiakov z II. kategórie a na slovenskú vzdelanosť 47 žiakov. Všetci robili písomné testy vo svojich školách vo februári a najlepší postúpili do ústneho kola, ktoré sa uskutočnilo v apríli v Budapešti, z I. kategórie 15 žiakov, z druhej kategórie 13 žiakov a zo slovenskej vzdelanosti 8 žiakov. Súťažiaci prišli z Budapešti, Békešskej Čaby, Sarvaša, Slovenského Komlóšu, Santova, Mlynkov, Dabašu-Šáre, Dunaeďházu a Tardoša. Komunikačnú súťaž zo slovenskej literatúry a jazyka usporadúva inštitút už skoro dvadsať rokov a záujem o ňu zo strany škôl neklesá, naopak, badať istý nárast počtu účastníkov z jednojazyčných škôl. Je to súťaž, v ktorej majú žiaci základných škôl možnosť zmerať si sily zo slovenského jazyka, preukázať svoje znalosti pred ľuďmi, s ktorými sa stretli po prvý raz, a nielen pred svojimi pedagógmi, čo im môže pomôcť, napríklad pri príprave na jazykovú skúšku.

Súťažiaci sa zišli v knižnici budapeštianskej slovenskej školy, kde ich privítala riaditeľka inštitúcie Júlia Szabová Marloková a uviedla krátky kultúrny program. Elizabeth Kollárová zarecitovala báseň Evy Fábiánovej a Laura a Vanessa Glückové zaspievali slovenské ľudové piesne. Žiakov slovenských škôl „skúšali“ školské referentky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Mária Mateidesová a Erika Lázárová, a znalosti žiakov škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet, preverili Agneša Lesfalviová Csengődiová, Eva Farkašová a Tibor Lesfalvi. Organizátorka po privítaní a predstavení poroty informovala účastníkov o priebehu súťaže. Najprv mali prečítať krátky, 150-znakový text nahlas a potom ho zhrnúť, nasledoval opis obrazu a krátka konverzácia s porotou. Žiaci po vytiahnutí poradového čísla sa rozišli do tried, kde ich už čakali poroty. Čo sa týka súťaže zo slovenskej vzdelanosti, v tomto roku okruh tém rozšírili z dvoch na desať, lebo tento predmet bude od nasledujúceho školského roka osobitným predmetom v rámci vyučovania.

Členovia poroty to nemali ani tentoraz ľahké. Museli vybrať z dobrých žiakov tých najlepších. Nakoniec konštatovali, že vedomosti žiakov boli na veľmi dobrej úrovni. Člen poroty Tibor Lesfalvi pochválil všetkých súťažiacich a poznamenal, že v tomto roku boli mimoriadne dobre pripravení. Napokon vymenoval poradie:

Slovenská vzdelanosť:
1. miesto - Michal Tomáš Tatai - Budapešť
2. miesto - Kinga Komárová - Sarvaš
3. miesto - Csilla Bajczerová - Slovenský Komlóš
Osobitná cena - Bence Püski - Békešská Čaba

I. kategória
1. miesto - Alžbeta Vivien Orsósová - Dunaeďház
2. miesto - Adam Tóth - Tardoš
3. miesto - Flóra Horváthová - Santov
Osobitná cena: - Edina Kissová - Tardoš

II. kategória
1. miesto - Dóra Mateidesová - Slovenský Komlóš
2. miesto - Csilla Bajczerová - Slovenský Komlóš
3. miesto - Michal Tomáš Tatai - Budapešť
Osobitná cena - Norbert Oroski - Sarvaš

Žiaci okrem diplomu a darčekových poukážok dostali aj darčekový balíček od CSSM.

(ef)

Putovanie peštianskych evanjelikov v Novohrade

Pred piatimi rokmi založili novú iniciatívu v peštianskych cirkevných zboroch. Putovaním spoznávajú okolité cirkevné zbory. Prvé roky sa zbory navzájom navštevovali a tento rok koncom apríla sa vybrali do Novohradu. Pre nás je ich putovanie zaujímavé preto, lebo navštívili zväčša slovenské obce.

Delegátka Valného zhromaždenia cirkevnej obce a predsedníčka slovenského zboru v Cinkote Zuzana Szabová, približne 120 putujúcich navštívili novohradské obce spolu s dekanom Gáborom Győrim a cirkevným misionárnym referentom Samuelom Jánom Győrim.

„V rámci týchto putovaní máme možnosť spoznať nielen život daných cirkevných zborov, ale aj nahliadnuť do histórie obce a pozrieť si kostol alebo zborový dom. Pre mňa osobne toto putovanie bolo dôležité aj preto, lebo som sa stretla so svojimi slovenskými bratmi a sestrami v Agárde, Horných Peťanoch, Sudiciach, Veňarci a Gute,“ povedala nám Z. Szabová.

Vo väčšine týchto obcí už nie sú slovenské služby Božie, ale slovenský duch ešte žije mimo kostola a aj na podujatiach organizovaných obecnými a slovenskými volenými zbormi. Na zachovávaní duchovného dedičstva našich predkov sa v nemalej miere podieľajú aj veriaci bez ohľadu na ich vierovyznanie a práve preto bolo toto putovanie vhodnou príležitosťou na spoznanie novohradských evanjelikov.

Gutu (Galgaguta) osídlili Slováci v posledných rokoch 17. storočia, keď sa ešte všetky náboženské obrady konali v slovenčine. Z výskumov Jána Jančovica vieme, že obec v tom čase už mala evanjelickú modlitebňu a fungujúcu evanjelickú cirkev, v ktorej pôsobili a cirkevné obrady výlučne po slovensky slúžili farári ako bol Ján Fľaška, rodák z Turieho Poľa, potom Ondrej Hrdina (1703-1707), farár v Banke, Domoni a prvý farár v Sarvaši, ďalej Jeremiáš Pilárik (1717-1723) a Peter Glos z Dobroča (1773-1805), ktorý začal s výstavbou nového kostola na základe povolenia Márie Terézie.

V Agárde sú pravidelné slovenské bohoslužby každú tretiu nedeľu v mesiaci, ktoré slúži putujúca evanjelická farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Vo Veňarci je slovenská bohoslužba raz v roku, ale rôzne podujatia usporadúva cirkevný zbor, ktoré majú aj slovenský ráz. Napríklad pred dvoma rokmi bol u nich na návšteve Tibor Mótyán zo Sarvaša, ktorý mal interaktívnu prednášku o Tranosciu.

Najväčší a najslávnejší evanjelický kostol sa nachádza v Sudiciach. Písomné dokumenty o histórii dediny sú uložené na Evanjelickom cirkevnom úrade obce. Až do roku 1938 sa písali po slovensky. Prvý evanjelický kostol, ktorý neskôr zhorel, bol vysvätený roku 1698. Druhý kostol bol vybudovaný v rokoch 1774-81 a je najväčším evanjelickým kostolom Novohradskej župy. Oltárny obraz namaľoval József Pesky roku 1833 a zobrazuje Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tento kostol sa preslávil aj tým, že v roku 1883 tu mal sobáš slávny maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth, ktorý si zobral za manželku Ilonu Mauksovú.

O Horných Peťanoch asi málokto vie, že má hlboké slovenské korene. Ak sa vrátime do dávnej minulosti, vysvitne, že v dedinke sa usídlili prvé slovanské kmene už v VI. storočí a dlhý čas tu žili pod nadvládou Avarov. Prvé písomné pamiatky o obci sa zachovali z druhej polovice XII. storočia, v ktorých odvodzujú meno dediny od slovanského krstného mena Peter. V listine z roku 1268 sa spomínajú Horné a Dolné Peťany ako „Due ville Pethen“, ktorých majiteľom bol uhorský rod Čákovcov. Účasť evanjelikov v každodennom živote obce je bezpodmienečná a stále aktuálna.

Ako nám na záver povedala Z. Szabová, nasledujúce putovanie peštianskych evanjelikov 11. mája, keď zavítajú do Malého Kereša, kde sa uskutoční Deň južného dištriktu.

(ef)

Výborné výsledky sarvašských šachistov

Pod vedením šachového inštruktora Lajoša Patku dosiahli žiaci sarvašskej slovenskej základnej školy opäť pekné výsledky.

Šach sa hrá na štandardnej šachovnici 8x8 políčok. Šestnásť šachových figúrok - kráľ, dáma, dve veže, dvaja strelci, dvaja jazdci a ôsmi pešiaci rozohrávajú hru. V základnej pozícii sú figúrky každého hráča umiestnené do prvých dvoch radov smerom k hráčovej strane šachovnice.

Cieľom hry je dať mat súperovmu kráľovi. To znamená, že hráč musí napadnúť súperovho kráľa tak, aby nemohol ustúpiť na pole, ktoré nie je ohrozené hráčovými figúrkami. Veľmi dôležitým pravidlom šachu je, že hráč môže zajať iba súperove figúrky, nie svoje vlastné. Hráč nesmie spraviť ťah, ktorým by bezprostredne ohrozil vlastného kráľa (uviedol ho do šachu). Tieto pravidlá mladí šachisti ovládajú výborne.

Slovenskú základnú školu v Sarvaši na súťažiach reprezentovali žiaci nižšieho a vyššieho ročníka: Fanni Franková, Nelli Huszáriková, Marietta Oroszkiová, Boglárka Vojáková, Marta Petrášová, Panna Plentriová, Levente Póša, Michal Medveď, Szabolcs Tóth, Kornel Kováč, Dávid Zima a Zsombor Kelemen. Súťažili v Orošháze, Debrecíne a v Békešskej Čabe.

 V Orošháze sa konali pre deti majstrovstvá v šachu 6. apríla. Najlepší výsledok dosiahla vo svojej vekovej kategórii Fanni Franková, ktorá obsadila 4. miesto. Piatačka Marta Petrášová skončila na 5. mieste.

V Debrecíne sa konali šachové preteky pod názvom Génius. Marte Petrášovej sa podarilo dostať na tretie miesto. Na medzinárodnej súťaži v dome kultúry Čabianska perla v Békešskej Čabe, ktorá sa konala 14. apríla, Fanni Franková dosiahla pekné 3. miesto.

Ostatné výsledky žiakov:

Orošháza
Hodnotení boli žiaci od 1. ročníka po 4. ročník.
Fanni Franková - 4. miesto, Nelli Huszáriková - 7. miesto, Marietta Oroszkiová - 10. miesto, Panna Plentriová - 11. miesto, Boglárka Vojáková - 12. miesto, Dženifer Koskočáková - 13. miesto.

Debrecín
V tejto súťaži hodnotili zvlášť chlapcov a dievčatá. Boli to osemroční a mladší šachisti: 4. miesto Panna Plentriová, 10. miesto Levente Póša, 11. miesto Michal Medveď, 12. miesto Kornel Kováč. Desaťroční: 4. miesto Nelli Huszáriková, dvanásťroční: 3. miesto Marta Petrášová.

Békešská Čaba
I. veková skupina: 4. miesto Boglárka Vojáková, 7. miesto Szabolcs Tóth, 17. miesto Dávid Zima, 18. miesto, Zsombor Kelemen.
II. veková skupina: 3. miesto Fanni Franková, 7. miesto Gabriella Mravíková

Mladí šachisti si zaslúžia pochvalu, veď hrať túto hru znamená pre každého z nich veľkú radosť a úspech. Sme na nich právom hrdí a veríme, že niekto z nich sa raz stane aj ozajstný majster sveta v šachu.

Šach rozvíja logické myslenie a cvičí pamäť. Má v sebe prvky umenia, vedy a športu, ktoré ponúka všetkým oddaným šachistom.

Zlatica Lišková

Slovenská recitačná súťaž vo Fizéri

Medzihorie je jednou z najkrajších oblastí Maďarska, kde sa dodnes zachovalo veľa archaických prvkov ľudovej kultúry. Leží v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe, v okolí Nového Mesta pod Šiatrom, pri hraniciach so Slovenskom. Severnú časť Zemplínskeho pohoria tu žijúci ľudia nazývajú len „Horné Medzihorie,“ o jeho očarujúcej kráse a neporušenosti šíria chvály všade vo svete.

Slováci tu našli svoje miesto v druhej polovici 17. storočia. Usadili sa hlavne v Mikóháze, Baňačke, Fizéri, Bozsve, Pálháze, Hollóháze, Dolnom Regmeci, Széphalme a Filkeháze. Usilovne pracovali v lesoch a na poliach, boli veľmi zruční vo výrobe skla a hlinených nádob, chovali dobytok, pálili vápno a drevené uhlie. Tu žijúci „Tótovia“ zabezpečili existenciu svojich veľkých rodín, boli sebestačnými. Dnes sú obce pomaďarčené, po slovensky nehovoria ani starí ľudia.

Slovenský jazyk vyučujú v Hollóháze, Fizéri a v Malej Hute, kde sa na základe iniciatívy rodičov učia žiaci päťkrát týždenne náš materinský jazyk v skupinách.

Zväz Slovákov v Maďarsku už dlhé roky organizuje celoštátne súťaže v speve slovenských ľudových piesní a v prednese poézie a prózy s názvom Spievanky a veršovačky, školské kolo sa uskutočnilo 16. apríla v Základnej škole Pétera Perényiho vo Fizéri. Žiaci nižšieho stupňa z Malej Huty, Hollóháze a Fizéru vystúpili so spoločným programom a s individuálnymi recitáciami. Po prednese povinnej básne deti zabávali prítomných a porotu pesničkami, riekankami a ľudovými hrami. Dobrá nálada sa zmiešala s napätím.

Jediná účastníčka vyššieho stupňa Dóra Kertészová prišla z Hollóháze. Jej dlhú a smutnú prózu o žobrákovi a osamelej matke s dcérou kvôli menším žiakom komentovala aj po maďarsky. Porota jej usilovnosť odmenila mimoriadnou cenou.

Členky poroty Katarína Bačová Lukáčová a Valéria Jaczková sa rozhodli, že umiestnenia žiakov nižších ročníkov nevyhlásia. Najlepších obdarovali dvoma knihami a menej šikovných jednou knihou. Riaditeľka školy Katarína Bačová Lukáčová a jej kolegovia po súťaži všetkých pohostili, po čom už nasledovalo zoznamovanie a spoločná hra.

Účastníci si prezreli nové krídlo budovy, v ktorom sa nachádza moderná počítačová trieda, kancelárie a obslužné miestnosti. Žiaci mali možnosť vyskúšať aj nové hry na ihrisku, čo bolo nezabudnuteľným zážitkom pre najmenších.

Stretnutie bolo úspešné, účastníci sa vrátili domov plní zážitkov, darčekov a nových kamarátov. Touto cestou sa chceme poďakovať organizátorom, rodičom a deťom za príjemne strávený deň.

Mária Barnová Zajakovská - aszm

Učiť sa, zbierať a propagovať duchovné a materiálne hodnoty

Do Čabianskeho regiónu Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (OCCSSM) patrí 12 obcí: Békéš, Čabasabady, Čorváš, Elek, Gerendáš, Medeš, Kétšoproň, Poľný Berinčok, Telekgerendáš, Sabadkíďóš, Šarkadkerestúr. Stredisko funguje v budove Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe.

Po vzniku samospráv bolo ďalším dôležitým krokom zakladanie menších či väčších spolkov, ktoré sa v prvých rokoch svojej existencie učili, čo môže patriť do ich pôsobnosti a naučili sa vážiť si jeden druhého. Rýchlo prišli na to, že iba spolupráca prináša väčšie úspechy.

Slovenské regionálne kultúrne stredisko OCCSSM a vedenie tristočlennej Čabianskej organizácie Slovákov organizuje pre členov jednotlivých samospráv a vedenie spolkov tzv. informačné dni, v rámci ktorých okrem toho, že im sprostredkujeme informácie z ústredia CSSM a Osvetového centra CSSM, snažíme sa ich informovať o zmenách zákonov a projektoch, ktoré sa vypisujú podľa nových právnych noriem, učíme ich vyplňovať dotazníky a robiť správne vyúčtovanie.

V Békešskej župe sa už naučili ľudia dbať o materiálnu a duchovnú kultúru. Rad radom vznikajú popisy, publikácie na miestach, kde zatiaľ neexistovala národopisná zbierka, snažia sa kúpiť vhodnú budovu alebo pre obec charakteristický dom a pomocou etnografov ich zariadiť. Staré predmety, piesne, zvyky zbierajú členovia spolku a snažia sa ich aj zdokumentovať. Ich zbierky možno nie sú z odborného hľadiska bezchybné, ale táto činnosť je záslužná. Na rôznych priateľských stretnutiach ich aj predstavia, lebo sa snažia o propagáciu svojho „pokladu“. Pre Slovákov v Maďarsku môže návšteva turistov pomôcť pri zachovaní našich hodnôt a ich prezentácii pre širšiu verejnosť. Aj na takúto prácu sa treba pripraviť.

Anna Ištvánová

I. Súťaž v príprave tradičných pečív v Čorváši

Slovenská samospráva v Čorváši v spolupráci s Organizáciou čorvášskych dôchodcov usporiadali I. Súťaž v príprave tradičných pečív. Podujatie sa uskutočnilo v miestnom Kultúrnom dome. V divadelnej sále sa stretli členovia Slovenského klubu a viacerých miestnych občianskych organizácií. Prítomných v mene organizátorov privítala predsedníčka slovenského voleného zboru Alžbeta Dimešiová Hudíková, ktorá zároveň predstavila trojčlennú odbornú porotu: Juraja Valasťána, Žofiu Likerovú a Máriu Demendiovú.

Do súťaže prihlásili dvadsaťpäť sladkých druhov zákuskov a päť druhov slaného domáceho pečiva.

Podľa rozhodnutia jury v kategórii slaných dobrôt na treťom mieste skončila Rozália Makaiová so syrovými pagáčikmi, druhé miesto patrilo Márii Demčákovej za rožky s taveným syrom, prvé miesto vyhrala Julianna Dénešová za sezamovo-syrové pagáče.

V kategórii zákuskov tretie miesto patrilo Alžbete Hudíkovej za „mačacie oko“, na druhom mieste skončila Alžbeta Joóvá s lipskými rezmi, prvé miesto získala Julianna Dénešová s „polenom“. Mimoriadnu cenu dostali Mária Oláhová a Vera Tarrová za tortu Charlotte.

Po vyhodnotení nasledovala večera a zábava do neskorého večera. Do tanca hral János Liska na syntetizátore.

Andrea Szabová Mataiszová

Zasadali odborné výbory CSSM

Koncom apríla a začiatkom mája, pred riadnym zasadaním Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru uskutočnili rokovania jednotlivých výborov. Ich úlohou bolo zaujať stanovisko k aktuálnym otázkam, aby ich mohli predložiť VZ, ktoré sa uskutoční 15. mája.

Najprv zasadala Dozorná rada neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, ktorá prerokovala finančnú uzávierku za rok 2012. Ako nás informovala poverená riaditeľka spoločnosti Etelka Rybová, všetky tri členky sa zúčastnili na zasadnutí, ktoré bolo teda uznášaniaschopné a odporúčali Finančnému výboru, aby prijal uzávierku a predložil ju Valnému zhromaždeniu CSSM. „Členky súhlasili s tým, aby rada zasadala každý štvrťrok. Na týchto zasadnutiach preveria sumarizáciu finančného stavu spoločnosti Legatum,“ povedala pre Ľudové noviny E. Rybová.

Finančná uzávierka rozpočtu CSSM bola hlavnou tému aj zasadnutia Finančno-kontrolného výboru (FKV) na čele s predsedníčkou Zuzanou Szabovou.

Členovia výboru 30. apríla v sídle CSSM prerokovali finančnú uzávierku CSSM a jej inštitúcií za rok 2012, ako aj finančnú uzávierku spoločnosti Legatum. Zmienili sa o modifikovaní rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2013, prijali vnútorný predpis na vyúčtovanie a prípravu konkurzov CSSM. Ďalej rokovali o rozpočte komlóšskej školy, ktorú od septembra prevezme CSSM. Ako Z. Szabová uviedla, na základe právnych predpisov, ktoré sú známe, pripravili rozpočet inštitúcie na mesiace september až december, čo sa však môže zmeniť, keďže maďarská vláda ešte neprijala predpis o financovaní škôl, pričom to plánovala urobiť koncom marca. V súčasnosti majú prísľub prijatia predpisu do konca júna.

Výbor ďalej prerokoval a schválil trojmesačnú doplnkovú odmenu predsedovi CSSM Jánovi Fuzikovi.

Kultúrny výbor CSSM zasadal tiež 30. apríla v sídle nášho najvyššieho voleného zboru. Ako nás informovala jeho predsedníčka Zuzana Lauková, program obsahoval okrem pripomienkovania finančnej uzávierky CSS a jej inštitúcií za rok 2012, modifikácie rozpočtu CSS a jej inštitúcií na rok 2013 a koncepcie rozpočtu CSS a jej inštitúcií na rok 2014, aj prerokovanie publikačnej činnosti CSSM. „Každý rok, ak má na to CSSM financie, vypíše súbeh na vydanie publikácií. V tomto roku by sme chceli vydať reprezentačnú publikáciu o činnosti CSSM a jej inštitúciách. Navrhujeme preto VZ CSSM vydanie knižky, v ktorej by figurovali hlavne tie inštitúcie, ktoré v tomto roku oslavujú 10. výročie svojho založenia. Publikácia by bola zároveň podkladovým materiálom pre konferenciu, ktorú plánujeme uskutočniť na jeseň,“ povedala Z. Lauková.

Čo sa týka pravidiel konkurzu CSSM, členovia KV CSSM sa zhodli na tom, že ich ešte neodporúčajú prijať, lebo sú v nich body, ktoré treba vypracovať podrobnejšie, a navrhujú ich prijať až na septembrovom zasadnutí. Najzávažnejším a časovo najnáročnejším bodom programu zasadnutia bola príprava návrhu na rozdelenie financií z konkurzu CSSM. Predsedníčka výboru nás informovala, že do súbehu sa prihlásilo 124 uchádzačov a spolu žiadali takmer 12 miliónov forintov, pričom finančný rámec je iba 5 miliónov forintov.

Členovia výboru prerokovali aj návrhy na udelenie vyznamenania Za našu národnosť. Dostali tri návrhy na osoby a dva na skupiny a keďže všetky vyhoveli požiadavkám, postúpili ich valnému zhromaždeniu na rozhodnutie.

O prípravách ročenky Náš kalendár informovala členov výboru redaktorka Ildika Klauszová Fúziková. Zmienila sa o tom, že už pripravujú materiály do ročenky, ktorej hlavnou témou bude dedičstvo Cyrila a Metoda, ale o detailoch rozhodnú až po zvolení nového riaditeľa spoločnosti Legatum. Zároveň informovala o tom, že by bolo vhodnejšie vrátiť sa k väčšiemu formátu ročenky, v ktorom by sa lepšie uplatnili fotografie, a prípadne zmeniť aj papier.

V bode iné mali členovia výboru naplánované informácie o prípravách na Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý sa uskutoční 6. júla v Pálháze, ale zistili, že vedúci regionálnych centier sa vyberú do dejiska našich slávností 6. mája, preto tento bod odročili.

(ef)