Kritická masa zaplavila Budapešť posledný raz

Kritická masa na jedno popoludnie zaplavila Budapešť. Čo je kritická masa? Critical mass je veľká akcia zameraná na problematiku cyklistov v mestskej premávke. Ide o myšlienku (nie organizáciu), ktorá vznikla v roku 1992 v San Franciscu, USA a postupne sa rozšírila do celého vyspelého sveta. Tento druh dopravy pokladá za vhodnejšiu alternatívu k automobilovej doprave, znamená menej znečistenia, zníženú nehodovosť a viac verejných priestorov. Nemá formu protestu, ide skôr o využitie kritickej masy cyklistov v inak premotorizovanom meste. Cieľom je, aby si ich vodiči všimli a pri riadení vozidla s nimi rátali.

Na poslednej cyklojazde v Budapešti sa zúčastnilo približne stotisíc ľudí rôznych vekových skupín, čo svedčí o úspešnosti danej akcie. „Preto bola posledná, lebo podľa organizátorov dosiahla svoj cieľ: je stále viac cyklistov na cestách, ďalšie požiadavky už táto občianska formácia nemôže zaistiť, prenecháva ich Klubu maďarských cyklistov, ktorí na to majú právne a personálne zázemie,” prezradil pre náš týždenník jeden z účastníkov Zoltán Kovács z Pišpeku. Samozrejme, ešte stále nie je dostatočný počet cyklistických trás po hlavnom meste, ani v dostatočnej kvalite.

„Po roku 2000 bola súťaž pre cyklistických kuriérov v Budapešti. Po jej ukončení si išli zahraniční a domáci účastníci spolu zajazdiť po hlavnom meste a ak sa dobre pamätám, na Margitinom moste zdvihli svoje bicykle do vzduchu, na znak rozlúčky,” zaspomínal Zoltán na jeden z najzaujímavejších momentov critical mass.

Všetci sa riadia platnými pravidlami cestnej premávky a bicykle majú v dobrom stave, vybavené na prevádzku v cestnej doprave účinnými brzdami, odrazkami a počas jazdy za zníženej viditeľnosti aj svetlami a blikačkami. Nezastavujú dopravu, nemajú policajný sprievod, ale koordinujú ich dobrovoľníci.

(ef)

Dobročinná tanečná zábava v Dunaeďháze

Združenie rodičov v Dunaeďháze znova usporiadalo dobročinnú tanečnú zábavu pod vedením J. Kissovej a S. Tóthovej. Podujatie s názvom Havajský večer sa uskutočnilo na podporu miestnych škôlkarov a žiakov základnej školy.

Zábava bola mimoriadne zaujímavá aj preto, že vonku bola zima a sneh, a vnútri si deti pripomínali leto, horúčavu a more. V štýlových kostýmoch a v dobrej nálade pripravili perfektný program. Napriek obavám organizátorov bol záujem o podujatie obrovský. Program sa začal vystúpením škôlkarov, nasledovala skupina mažoretiek základnej školy, potom žiaci siedmej triedy, vzápätí členovia Klubu dôchodcov Jasná jeseň a tanečná skupina Slnečnice.

Zábava vyvrcholila, keď ôsmaci vystúpili v originálnych havajských sukienkach. Do produkcie sa zapojili aj podnikaví rodičia.

Príjem z dobročinnej akcie organizátori spravodlivo rozdelili materskej a základnej škole.

Rozália Pásztorová Vargová - aszm

Stránka koordinujúca eucharistické adorácie

V Maďarsku vznikla nová internetová stránka, ktorá koordinuje eucharistické adorácie. Na adrese www.szentsegimadas.hu ju vytvorila maďarská Centrálna oltárová asociácia. Jej poslaním je podporovať v celej krajine úctu k Ježišovi Kristovi v Najsvätejšej Sviatosti. Webová stránka poskytuje službu pre ľudí, ktorí hľadajú miesto a príležitosť pre uctievanie Krista v Eucharistii, zároveň pomáha tým, ktorí z akýchkoľvek dôvodov nie sú schopní fyzicky sa zúčastniť na eucharistickej adorácii. Okrem základných informácií o miestach a termínoch poskytujú stránky tiež informácie o druhoch modlitby - tradičné, v tichu či s gitarovým sprievodom.

Podobne sú u nás už niekoľko rokov koordinované aj sväté omše, je možné ich nájsť na webovej stránke www.miserend.hu, kde sú registrované aj omše v slovenskom jazyku na území Maďarska a južného Slovenska.

Mimoriadny pilíšsky slovenský koncert v Novom Budíne
 „Od Santova do Mlinkof...”

Slovenská samospráva Nového Budína v spolupráci s folklórnym súborom Pilíš, ktorý pôsobí pri Nadácii pre Mlynky a Klube dôchodcov Gamma usporiadali 19. apríla čajové popoludnie v sídle klubu.

Bola to piata zastávka koncertného turné CD-platne Od Santova do Mlinkof, ktorá sa zrodila zo spolupráce 35-ročného folklórneho súboru Pilíš v Mlynkoch, Pilíšskeho tria (Tímea Galdová, Melinda Černá a Levente Galda) a 5-ročného Kultúrneho spolku pre Mlynky. Album obsahuje predovšetkým autentické pilíšske slovenské ľudové piesne. Jeho cieľom je popularizovať bohatú pôvodnú piesňovú kultúru v jednotlivých regiónoch obývaných Slovákmi. Podujatie sa konalo aj v znamení 30. výročia vydania zbierky ľudových piesní Gregora Papučka Zahučali hory. Pilíšske slovenské cirkevné a ľudové zvyky milovníkom slovenských ľudových piesní priblížil člen Slovenskej samosprávy XI. obvodu v Budapešti, predseda Kultúrneho spolku pre Mlynky, vedúci týchto súborov Levente Galda.

Medzi prekrásnymi viachlasnými ľudovými piesňami členovia FS Pilíš (Alžbeta Galdová, Kata Kőris, Tímea Galdová, Marianna Gurniczová a Levente Galda) nezvyčajným spôsobom rozprávali o tom, čo pre nich znamená pilíšske slovenské dedičstvo a jeho odovzdanie deťom. Otvorene hovorili aj o každodenných ťažkostiach na poli zachovávania tradícií v zrkadle asimilácie v XXI. storočí, v dobe globalizácie, ale aj o vytýčených cieľoch, medzinárodných úspechoch, nezabudnuteľných zážitkoch a radostiach.

Po predstavení slovenskej CD-platne predsedníčka Slovenskej samosprávy v Novom Budíne Ildika Klausová Fúziková s radosťou oboznámila prítomných so spracovanými údajmi sčítania ľudu Ústredného štatistického úradu (KSH), ktoré sa uskutočnilo v roku 2011 a ktoré bolo zverejnené 28. marca tohto roku. Ako povedala, podľa oficiálnych údajov v Novom Budíne, v najväčšom a najmladšom obvode hlavného mesta žije najviac Slovákov, podľa sčítania 331. Zaujímavosťou je fakt, že ak by sa Nový Budín osamostatnil, odtrhol by sa od hlavného mesta, bol by piatym najväčším mestom Maďarska.

Po krásnych, dojímavých a veselých piesňach Ildika Klausová Fúziková odovzdala slovo predsedovi Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) Ondrejovi Kiszelyovi, ktorý oboznámil prítomných s činnosťou organizácie so sídlom v Békešskej Čabe, prvým slovenským mládežníckym spolkom v Maďarsku. OSMM už približne dvadsaťpäť rokov pracuje na zosilnení a rozvíjaní identity slovenskej mládeže, záchrane materinského jazyka, utužovaní spolupatričnosti. Programy pre mládež sú pestré. Jedným z hlavných cieľov je udržiavanie každodenného kontaktu s materskou krajinou, so Slovenskom.

V tento deň sa uskutočnila aj prezentácia nového, práve vytlačeného slovenského mládežníckeho komiksu OSMM s názvom Mara a Ďuro - náš príbeh 1. Komiks je venovaný v prvom rade mladým Slovákom, aby sa s minulosťou a prítomnosťou Slovače zoznámili hravou formou. Vedenie organizácie od začiatku tohto roku úzko spolupracuje s členmi Kultúrneho spolku pre Mlynky. Práve pozvanie Slovenskej samosprávy v Novom Budíne bolo prvou oficiálnou príležitosťou na spoluprácu pri realizovaní ochrany národnostných záujmov mládeže.

Vedúca Klubu dôchodcov Gamma Mária Kuruczová a podpredsedníčka slovenského zboru, členka klubu dôchodcov Katarína Spiryová sa poďakovali mladým za pekný program a pozvali prítomných na agapé. Čajové popoludnie sa skončilo spoločným zaspievaním dvojjazyčnej pilíšskej hymny.

Po stretnutí si mladí národnostní aktivisti sadli k spoločnému stolu v Pešti, kde sa uskutočnilo vysunuté rokovanie, na ktorom OSMM informovalo, že sa uchádza o grant nórskeho fondu na komplexný program, do ktorého zaradili aj usporiadanie Mládežníckej akadémie koncom októbra v Mlynkoch.

Levente Galda - aszm

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Fackovací forint

Forint inkasuje v jednom kuse facky - sprava, zľava, zhora, zdola, od Európskej komisie, od domácej národnej banky, najväčšie od samotných členov vlády, ale aj od nezávislých (?) aktérov ekonomickej sféry, akým je napríklad agentúra Bloomberg. Nech to bol akýkoľvek omyl, preklep či chyba v kábli - bolo to v kýbli. Čo sa stalo minulý týždeň? Maďarská národná banka sa chystala v utorok o 14.00 hod. na oznámenie pravidelnej úpravy (zníženia) úrokových sadzieb, tento týždeň to malo byť podľa všeobecného očakávania z 5% na 4,75%, čiže pohoda, trend pokračuje, každý si môže vyrátať ďalší vývoj... A v tom bác! Renomovaná agentúra Bloomberg o 13.54 hod., teda 6 minút pred oficiálnym termínom vypustila správu, podľa ktorej zníženie úrokových sadzieb bude o 400 bodov (čiže z 5 na 1%). Kurz forintu voči euru okamžite padol o 10%, hoci sa neskôr, o šesť minút, keď vyšla oficiálne správa MNB, vrátila sa na pôvodnú úroveň okolo 300 forintov za euro. Bloomberg si sypal na hlavu popol, ale bankový dozor, aj MNB osobitne okamžite avizovali vyšetrovanie: či nešlo o zámerné zavádzanie, o snahu prísť k nejakému zisku s kamuflážou a podobne.

Ťažko povedať, koľkí utrpeli škodu za tých šesť minút, keď sa v panike chceli zbavovať svojich forintov. Podstatné je, že falošná správa znela pravdepodobne, vzhľadom na „neortodoxné” kroky skoršieho ministra hospodárstva Gy. Matolcsyho, ktorý si presadol do kresla prezidenta MNB. Žeby tzv. trhy prejavili panickou reakciou nedôveru voči novému vedeniu centrálnej banky? Alebo veľké agentúry zmätkujú (viď napr. aj Reuters s nepravdivou správou o smrti Georga-Györgya Sorosa)?

Obavy bankového dozoru sa mi však zdajú farizejské. Veď driečni dozorcovia by mohli skúmať „škodcov”, ktorí robia z forintu fackovacieho panáka, dennodenne, a najmä doma, medzi vládnymi činovníkmi (raz je to debrecínski starosta, inokedy šéf úradu vlády či predseda hospodárskeho výboru parlamentu, no a, samozrejme, premiér má tiež tú moc, napríklad rozhlasovým rozhovorom, ovplyvňovať kurz forintu). Domáce trhy už tŕpnu, keď má niekto zo špice prehovoriť. Skúmať by bolo čo, veď nie je celkom jednoznačné, či ide o amatérstvo a neznalosť sily slov, alebo o zámerné ovplyvňovanie trhu. Vrcholová manipulácia?

Načo by tu bolo, prosím pekne, euro?

Haluškový deň v Poľnom Berinčoku

Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku a miestna slovenská samospráva usporiadali 11. apríla Haluškový deň, na ktorý pozvali aj slovenské skupiny škôlkarov z materskej školy na Kodályovej ulici. Cieľom podujatia bolo oživiť gastronomické tradície a spopularizovať halušky či rezance. Berínski Slováci už tradične varia raz do roka halušky pre približne 150 osôb, hlavne pre škôlkarov, členov organizácie a pre pozvaných hostí.

Podujatie prebiehalo od rána do skorého večera. Záujemcovia sa mohli zoznámiť s jednotlivými fázami prípravy halušiek až po ich servírovanie. Slovenky im ukázali, ako sa z bochníkov cesta „zrodia” rezance. Deti s údivom sledovali šikovné ruky žien, ktoré za krátky čas vykúzlili z múky cesto, ktoré potom vyvarili. Medzitým im porozprávali staré príbehy, vďaka čomu sa deti zoznámili s iným svetom a životosprávou. Slováci varili halušky zvyčajne v sobotu, zhotovili toľko cesta, aby im zostalo aj na druhý deň, lebo išli do kostola a nemohli variť. Slováci na zimu jedli hlavne kapustové, makové a tvarohové halušky, ale na požiadanie detí ich robili aj so slivkovým lekvárom.

Organizátori sú za úspech akcie vďační pedagogičkám materskej školy, ktoré spolupracujú s organizáciou Slovákov v zachovávaní tradícií. Na podujatí sa zúčastnil aj starosta mesta István Siklósi, ktorý tiež potvrdil dôležitosť národnostných programov, hlavne pre mladšiu generáciu.

aszm

Harmonikárky privolávali očakávanú jar

Jarná kavalkáda v sarvašskej Slovenskej základnej škole je z roka na rok pestrejšia. Do tejto školskej akcie sa už zapájajú aj naši škôlkari. Riaditeľka materskej školy Judita Nádorová pozvala žongléra Gergelya Csataiho. Ten svojou zručnosťou v skladaní balónikov do rôznych figúrok zaujal všetky deti. Jeho program bol najzaujímavejší vtedy, keď so zaviazanými očami zhotovil viac zvieratiek. Po rozveseľujúcom programe sa deti pustili do maľovania vajíčok a zhotovovania veľkonočných pohľadníc. Na tejto veľmi zaujímavej a kreatívnej akcii sa zúčastnilo aj niekoľko nastávajúcich školákov. V posledný vyučovací deň pred jarnými prázdninami sú deti oveľa živšie a pohyblivejšie, čo sa prejavilo aj na tejto školskej akcii.

Veselé popoludnie sa začalo dvoma scénkami v podaní školského bábkového divadla. Žiaci druhých tried sa predstavili hrou O kráľovi Kacorovi a O polievačoch z Habakúk. Učiteľka Katarína Kondačová ich s radosťou pripravovala a tak zábavnou formou priblížili deťom aj veľkonočné príhody. Škôlkari v prvých radoch sledovali bábkové predstavenie s otvorenými ústami. Rozprávky sa im veľmi páčili. Program pokračoval hudbou. Hrou na harmonike sa žiačky našej školy pokúšali privolať jar. Diána Balášová-Kótová, pripravujúca učiteľka sa snaží zapájať do hry na harmonike čo najviac žiakov školy. Nie je veru ľahké naučiť sa za krátky čas zahrať veselé piesne. Našim harmonikárom sa to podarilo a za svoju hru ich spolužiaci odmenili potleskom. Len škoda, že zimné počasie nereagovalo na ich hudbu a na jarné počasie si budeme musieť ešte počkať. Bohužiaľ, aj celý naplánovaný program sa preto trocha zmenil, lebo niektoré atraktívne úlohy sa mali konať aj na školskom dvore. Možno by bolo aj celkom zaujímavé hľadať vajíčka v snehu. Našťastie všetko pružne vyriešili kreatívne učiteľky. V školskej aule boli pripravené aktivity, kde si mali všetci možnosť pripraviť rôzne darčeky.

Najviac žiakov obklopilo učiteľku Aniku Podaniovú. Tu si každý dokázal zhotoviť milého bodkovaného zajačika. Ale to nebolo všetko. Deti maľovali aj kraslice, ozdobovali kuriatka, zo slaného cesta tvarovali rôzne veľkonočné figúrky. Učiteľ Gábor Urban pomáhal pri zhotovovaní farebných jarných čeleniek. Veľa detí prilákali aj pásikované vajíčka a ozdoby na dvere. V triedach sa žiaci mohli zapojiť do rôznych logických hier a riešenia krížoviek. Všetky vlastnoručne zhotovené darčeky, ktoré si deti mohli zobrať domov, sa niesli v duchu veľkonočných sviatkov.

Ďakujem všetkým, ktorí prispeli rôznymi nápadmi k tomu, aby táto tradičná jarná kavalkáda zanechala v každom účastníkovi pekné zážitky a spomienky.

Zlatica Lišková

Odovzdávanie tradícií je zárukou budúcnosti

V popoludňajších hodinách prvého skutočného slnečného dňa oneskorenej jari v bakonských vrchoch, 20. apríla, sa zišli bývalí a súčasní členovia slovenského národnostného pávieho krúžku v Jášči v miestnom kultúrnom dome, aby si spolu s pozvanými hosťami z okolitých slovenských osád pripomenuli štyridsiate výročie založenia skupiny.

Slovenský národnostný páví krúžok v Jášči založili v roku 1973 na podnet osvetového oddelenia Župnej rady. Zakladal ho riaditeľ základnej školy Karol Marosi. Na začiatku robili hudobný sprievod Július Strammer a Imrich Troják. Skupina má spevácku a hudobnú zložku. Dlhoročnou vedúcou bola učiteľka Mária Egryová. Súčasnou vedúcou skupiny, a zároveň vedúcou speváckej zložky je Ibolya Sleiderová. Na čele hudobnej zložky je Štefan Koch. V skupine sa za štyridsať rokov vystriedalo vyše sto členov. Dnes v kolektíve aktívne pracuje 16 nadšencov. Ich repertoár tvoria miestne slovenské piesne, doplnené aj o tanec. Skupina ročne absolvuje asi 15 vystúpení. Patrí medzi každoročných účinkujúcich na župných národnostných stretnutiach. V minulosti vystupovali na rôznych významných celoštátnych podujatiach, napríklad na národnostnom festivale (Tata, 1975), Vyleť páv (Maďarská televízia - Budapešť, 1977), Fašiangový sprievod (Moháč, 1982), celoštátna prehliadka (Eger, 1987) a pod. Kolektív získal za uplynulé štyri desaťročia 2 strieborné a 3 zlaté kvalifikácie. Naposledy v roku 2007 (Magyarpolány) udelili súboru na krajinskej kvalifikačnej súťaži ľudovej hudby titul „Vynikajúci zbor”.

Slovenský národnostný páví krúžok v Jášči od roku 2006 funguje pod záštitou miestnej slovenskej samosprávy, ale jeho činnosť finančne podporuje aj obecná samospráva.

Prítomných na slávnostnom podujatí privítala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Veronika Trojáková Majorová. V radoch obecenstva sedeli starostka susednej slovenskej obce Capáru Ildika Bálintová Schmidtová a predsedníčka slovenskej samosprávy Mária Vasková, taktiež aj predseda slovenskej samosprávy v Černi, zároveň vedúci Slovenského regionálneho kultúrneho strediska Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Zoltán Szabó.

Riaditeľka OCCSSM Katarína Királyová v pozdravnom prejave vyjadrila radosť, že pred rokom sa podarilo v spolupráci s málopočetnou jáščskou komunitou usporiadať veľkolepý Deň Slovákov v Maďarsku. Ďalej zdôraznila potrebu uchovávať lokálnu slovenskú kultúru, odovzdávať tradície mladej generácii a aktívnu účasť na slovenských podujatiach. Keď sa súbor zakladal, členovia ešte bezprostredne komunikovali medzi sebou po slovensky. Ich predsavzatie pozbierať a pestovať miestne slovenské tradície vydržalo štyri desaťročia. Nemusia mať zatiaľ obavy ani napriek tomu, že mladá generácia sa so slovenským jazykom zoznamuje iba v škole. V uplynulých rokoch v rámci školskej výchovy pod vedením učiteľky Márie Pintérovej Heltovej sa žiaci systematicky venovali slovenskej kultúre. Na oslavách o tom presvedčili aj divákov prezentovaním jarných zvykov, ako je pochovávanie zimy a veľkonočná šibačka. Jáščsky páví krúžok pozval do slávnostného programu aj slovenskú folklórnu skupinu z Černe, s ktorou sa pravidelne schádzajú na regionálnych podujatiach. Na záver programu oslávenci vyzvali obecenstvo, aby spolu s nimi zaspievali miestne slovenské ľudové piesne. Bezprostredné oslavovanie sa začalo po zdravici starostu obce Csabu Nagya.

-kir-

Slovenský deň v Pitvaroši

„Keď sa lúke zelenajú a búčky rozkvitajú, na Pitvaroši sa Slováci stretávajú,” hovorievalo sa voľakedy v dolnozemskej osade, kde Slovenská samospráva usporiadala 20. apríla v kultúrnom dome F. Erdeiho už tradičný Slovenský deň.

Program sa začal otvorením výstavy fotografií člena slovenského voleného zboru Františka Zelmana s názvom Tradícia v obrazoch. Obrázky F. Zelmanan netreba zvlášť predstavovať našim čitateľom, dobre ich poznajú z dávnejších výstav. Avšak táto výstava bola zaujímavá aj preto, lebo fotograf nám prezradil, že v súčasnosti pracuje na novom projekte: chcel by nafotiť kone. Nie je to jednoduchá téma, veď zvieratám sa ťažko povie, aby sa zastavili, lebo práve vyhovuje svetlo alebo nastavenie. Okrem toho pripravuje aj sériu fotografií čepcov Sloveniek v Maďarsku a plánuje ich vystaviť do mesiaca. Súčasťou výstavy boli aj bábiky oblečené do pitvarošského kroja od začiatku 19. storočia, teda príchodu Slovákov do dolnozemskej obce až po 20. storočie. Bábiky sú zo súkromnej zbierky Alžbety Tószegiovej, ktorá ich s radosťou ponúkla na výstavu.

Po vernisáži sa začal kultúrny program, ktorý uviedla predsedníčka Slovenskej samosprávy Anna Lehoczká a pozdravila hostí, medzi nimi generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa a predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika, ako aj účastníkov valného zhromaždenia Únie slovenských organizácií v Maďarsku. Ako povedala, hlavným zámerom podujatia bolo poskytnutie priestoru na stretnutie Pitvarošanov a Slovákov z okolitých obcí a miest, z Níreďháze, Slovenského Komlóša, Ambrózky, Telekgerendášu, Poľného Berinčoku a Segedína. Prítomných privítal aj J. Fuzik, ktorý povedal, že je potrebné zachovávať a odovzdávať tradície. „Myslím si, že takéto stretnutie, kde sa schádzajú Slováci z okolitých obcí, je tiež tradícia,” povedal predseda CSSM. Štefan Daňo vo svojom príhovore nabádal prítomných, aby si zachovali jazyk svojich predkov aj v rámci takýchto podujatí. Starosta Tibor Radó tiež privítal hostí, ktorí sa rozhodli stráviť túto sobotu v Pitvaroši. „Zachovanie slovenskej kultúry má veľký význam pre nasledujúce generácie a som veľmi rád, že sme sa tu zišli v takomto hojnom počte. Bola dôležitá aj výstava fotografií, ktoré krásne ukazujú minulosť Slovákov a bábiky pani Alžbety sú ukážkou, ako sa obliekali naši predkovia pred skoro 200 rokmi (Pitvaroš osídlili Slováci v roku 1816 - pozn. E. F.) a sú dôležité aj piesne a tance, ktoré si o chvíľu vypočujeme a pozrieme,” povedal T. Radó.

Po príhovoroch javisko patrilo najmenším. Miestni škôlkari predviedli krásny program. Po nich žiačky miestnej základnej školy, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, zarecitovali básne. Členovia mandolínovej kapely Tremolo zo Slovenského Komlóša zožali obrovský úspech. Podobne veľkým potleskom odmenili aj spevákov z Poľného Berinčoku a členov pávieho krúžku Borouka z Telekgerendášu. Zlatým klincom programu bolo vystúpenie miestneho Spolku na zachovanie tradícií, v ktorom sú zastúpené všetky generácie Pitvarošanov.

Po kultúrnom programe nasledovala večera a zábava, počas ktorej sa mohli hostia voľne porozprávať.

(ef)

Zasadnutie Slovenskej samosprávy Peštianskej župy

V sídle Slovenskej samosprávy Peštianskej župy sa uskutočnilo 17. apríla riadne zasadnutie slovenského zboru. Na programe boli informácie o aktivitách zboru od predošlého zasadnutia, schválenie plnenia rozpočtu zarok 2012, modifikovanie rozpočtu na rok 2013 a prijatie plánu rozpočtu na rok 2014.

Ako nás informovala členka samosprávy Ivett Horváthová Körtvélyesi, členovia sa zhodli na tom, že pri organizovaní recitačnej súťaže požiadajú o spoluprácu školskú referentku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Eriku Lazarovú. Na súťaž pozvú žiakov škôl zo všetkých Slovákmi obývaných obcí Peštianskej župy. Tiež sa dohodli, že usporiadajú stretnutie župných slovenských samospráv, na ktorom si ešte pred novými voľbami vymenia svoje skúsenosti. Termín stretnutia zatiaľ neurčili.

(ef)

Jubilejný sviatok knihy v Budapešti

V dňoch 18. - 21. apríla usporiadala festivalová kancelária Asociácie vydavateľov a distribútorov kníh v kultúrnom stredisku Milénium v Budapešti v poradí XX. ročník Medzinárodného knižného festivalu. Tohto roku využilo príležitosť predstaviť svoju tvorbu viac ako 100 renomovaných spisovateľov z 25 krajín a približne 400 maďarských autorov z domova i zo zahraničia. Čestným hosťom bolo tohto roku Taliansko. Už po trinásty raz sa na festivale prezentovali debutujúci autori z členských štátov Európskej únie. Slovensko zastupovala Rút Lichnerová s pozoruhodným románom Anna Regina. Rozhovor s autorkou a s prekladateľkou do maďarčiny Klárou Körtvélyessyovou viedla prekladateľka Renáta Deáková. Prezentáciu slovenských kníh pripravili Slovenské literárne centrum, vydavateľstvo Európa a Slovenský inštitút Budapešť. Prinášame ukážku z predstaveného románu.

Rút Lichnerová
Anna Regina
(Úryvok)

Prvý raz sa Anna Regina zamilovala v deň Juditiných zásnub vo chvíli, keď vzadu na hrdle pocítila dotyk podobný obtretiu zvieratka. Studený, vlhký ňufáčik prechádzal po jej šiji k uchu, hryzkal najprv ružový, potom červenejúci ušný lalôčik, spustil sa nižšie, oblizol kľúčnu jamku, povrtel v nej jazykom a hlasom Tobiáša Unca povedal, Ak budete mať na šatách mastnú škvrnu, bude to od môjho nosa.

Tobiáš Unc, Tobias Uncius či Tobi Uncy, nebol až takým blízkym priateľom Juditinho snúbenca pána Vindin, no zvykol ho vyhľadať, keď sa vrátil z Benátok či z Amsterdamu. Pán Vindin s hruďou nafúknutou ako holub, očarený vlastným dôvtipom, s veľkou radosťou a obdivom k sebe samému opakoval vetu, ktorú vymyslel o Tobiášovi Uncovi: Unavený divadlom radšej klipkal očami nad umením finančníkov, akoby unavený finančníkmi mal klipkať očami v divadle.

Zdalo sa, že pán Vindin lepšie dokáže odhadnúť Uncovu finančnú hotovosť ako jeho povahu. Určite vedel odhadnúť hodnotu Uncových majetkov v pozemkoch, lesoch a vinohradoch. Ba tušil aj hodnotu briliantu osadeného v tenkej zlatej obrúčke, ktorý Unc nastokol istej speváčke na prst a potom ju nechal s nastoknutým briliantom na ceste kdesi medzi Veronou a Benátkami a sám sa, ako vždy, vrátil k matkinej sukni.

Grófka Lukrécia de Uncy považovala Tobiho skúsenosti so ženami za prejav jeho životnej sily, ktorá ho udržuje v kondícii. Vedela oželieť voľajakú brošňu či náramok, ktoré nemali byť putom, čo ich pripúta k Tobimu. Naopak. Boli cenou za to, že žiadna neprekročí ich prah.

Anna Regina sa v priebehu niekoľkých sekúnd zamilovala do studeného, červeného, vlhkého a zanádchoveného Uncovho nosa, ba aj do celého Tobiáša Unca tak silno, že sotva vládala stáť na nohách. Vtom vošla Judita a Tobiáš sa vyparil z izby.

Hádam len nie, povedala Judita.

Nie, nie, povedala Anna Regina. Kdeže by ona a ten človek s červeným nosom, ktorý bol tak blízko pri nej, že jej spravil mastnú škvrnu na golieri. Nedá sa povedať, že jej celkom zaslepil zrak. Skôr ho zbystril. Anna Regina sa odvtedy inak pozerala na ženy, s ktorými videla Unca rozprávať sa, nakláňať sa k nim, smiať sa, vložiť im do úst čerešňu, doniesť pohár s vínom. Je celkom zbytočné uvádzať mená žien, ktoré sa objavovali a mizli. Jej zrak nadobudol schopnosť čítať z držania ich tela prežitú rozkoš a z tváre, či ju prežili s Tobiášom. Zniesla ich pohľad. Rozhodla sa vyskúšať dotyk ich rúk. Boli poddajné a mľandravé. Pripisovala to nedostatku ich vnútornej sily a s pohŕdavým úškľabkom sa prizerala Tobiášovmu prelietaniu. K nohám jej skladal trofeje, ako sa po poľovačke kladie k nohám ulovená zver a vtáky. Nie nejaké kusy hodné vystavenia: akúsi prepelicu, líšku, zajaca. Čím väčšia hromada, tým šťastnejší Tobiášov výraz.

Všimla si Anna Regina jeho úspechy u žien? Stúpa v jej očiach? ­ Páči sa jej, keď sa páči všetkým a keď sa jemu páčia všetky, no v tejto chvíli najmä Anna Regina, lebo je najbližšie? Jej zúbky, ktoré hryzkajú, jej driapky, ktoré driapkajú, jej pichliače, ktoré pichajú? Pripije si s ním na úspechy v láske pohár vína? Na to rozmieňanie na drobné? Na Annu Reginu a na všetky, ktoré ho milujú?

Milujete ma?

Milujte ma, lebo som hodný milovania!

Poľovačka na kačice sa zmení na lapanie kačíc. Jazierko oboženú plotom z dosiek. Nad výpustom roztiahnu sieť. Zopár kačíc sa naučí, že dostane nažrať pri výpuste. Keď sa na oblohe zjaví divý kŕdeľ, zosadne k tým dolu a spolu s nimi pripláva k výpustu, nad ktorým je natiahnutá sieť. Sledujú to vyrezanými otvormi v plote. Je zábavné, ako sa kŕdeľ nechá zviesť a potom sa s džavotom zaplieta v sieti. Tobiáš Unc ráta kačice. Ešte viacej ako v Amsterdame! Táto amsterdamská pasca je užitočný výmysel a platí všeobecne! Majú tí Nizozemci chochmes! Kŕdlik kačíc privábi ďalší kŕdeľ. Peniaze privábia peniaze. Pozornosť žien ho vyzdvihne na piedestál, ktorý privábi ďalšie.

Anne Regine rozum hovorí, vráť sa z kratšej cesty, uteč, kade ľahšie, ale nohy sa prilepia k zemi a celá sa roztopí, keď ju na pleci pošteklia Uncove fúzy. Plece vytŕča z výstrihu. Uncov ňufáčik nezanechá mastnú škvrnu. Rozbúri Anne Regine krv. Vidí to Lukrécia de Uncy. Dopraje synáčikovi zábavy.

Ale čo to? Anna Regina bez ohľadu na to, s kým sa zabáva Tobiáš, hovorí. Mám vás rada. Viete?

Lukrécia de Uncy sa smeje. Trochu rozpačito a trochu polichotene sa smeje Tobiáš. Rozhliada sa dookola. Rozťahuje ruky. Aj my vás máme radi. Však, mama?

Ach, Tobiáš, hovorí Judita. Ťažko povedať, či má niekto v spoločnosti väčší úspech. To robí ten Amsterdam. To Tobiášovo umenie hýbať peniazmi, vkladať ich do spoločností, ktoré pracujú zaňho. Investovať do ľudí, ktorí ich dokážu viesť.

Stačí mi kývnuť prstom, povedal údajne Tobiáš Judite. Stačí mi vidieť rybník a viem, ako nachytať kačice. Stačí mi vidieť pole a viem, že mám pestovať tabak. Veľmi dobre viem, čo komu a akým spôsobom mám povedať, aby peniaze pracovali za mňa. Stačí sa mi raz na niečo pozrieť. Možno mi stačí raz počuť. Ibaže, povedala Judita, treba sa naňho pozrieť lepšie. Treba si sňať zásterku z očí. Treba vidieť pravdu, ako nás učil náš otec.

Pravda a svetlo poznania sú to isté, pokračovala Judita. Nič iné len pravda nás usmerní v živote na správnu cestu. Keď poznáš pravdu, hovorila Judita, Keď sa necháš viesť pravdou... Na chvíľu prestala hovoriť, ako by premýšľala, či je Anna Regina dostatočne pripravená na pravdu, ktorú Judita šípila, a teraz bezpečne vie, že pravdou života Tobiáša Unca je neresť. Tobiáš Unc sa s pečaťou neresti narodil. K Tobiášovi Uncovi sa neresť hrnie. Pre Annino Reginino dobro jej musí odhaliť pravdu.

II. Slovenský deň v Sejdi

Kultúrny dom v Sejdi v spolupráci s miestnou slovenskou samosprávou usporiadal II. Slovenský deň. Vystupujúce folklórne súbory z Maglódu, Išasegu a Dabašu-Šáre privítala riaditeľka kultúrneho domu Marta Buzogányová. Ako vo svojom otváracom prejave povedala, podujatie minulý rok zorganizovali so snahou založiť v obci novú tradíciu.

Po jej slovách nasledovalo krátke literárne pásmo v podaní žiakov miestnej Základnej školy J. Hunyadiho, žiačok Základnej umeleckej školy v Išasegu a riaditeľky kultúrneho domu v Sejdi, ktorí predniesli úryvky zo slovenskej ľudovej balady Ten turecký mýtnik.

Starosta obce László Hertel vyjadril vo svojom príhovore radosť z toho, že sa toto podujatie v Sejdi uskutočnilo aj v tomto roku a zdôraznil dôležitosť zachovávania tradícií. V krátkosti predstavil prítomným aj históriu a súčasnosť obce.

V nasledujúcom kultúrnom bloku vystúpil ženský spevácky zbor Rozmarín z Dabašu-Šáre, jedenásťčlenné teleso založené v roku l999. Jeho činnosť a nasledujúci program predstavila vedúca skupiny Terézia Bálintová. Speváčky vystúpili so zmesou slovenských a maďarských ľudových piesní. Do Sejdi zavítali aj členovia spolku Rosička z Maglódu so svojou vedúcou Máriou Žiklaiovou Tabányiovou. Súbor vznikol s cieľom zachovania a odovzdania maglódskych slovenských tradícií. Tanečníci v tomto duchu predviedli na javisku temperamentné maglódske slovenské tance a piesne v prekrásnych, originálnych krojoch. Členovia tanečnej skupiny Csata z Išasegu priblížili tance zo sárközu, satmárske a miestne slovenské motívy v choreografii Zsolta Kővágóa. 40-ročný ženský spevácky zbor z Išasegu predstavila vedúca zboru J. Nagyová. Speváčky rozveselili divákov vojenskými piesňami a pesničkami o víne a na počesť Slovenského dňa sa naučili aj slovenskú pieseň Mamko moja, ja sa vydávať mám.

Po vydarenom kultúrnom programe nasledovala prechádzka obcou. Účastníci podujatia sa zoznámili s okolím kultúrneho domu, kde sa práve konalo drezúrne jazdenie a pri rybníku Jakabka ich domáci pohostili pečenými pleskáčmi. II. Slovenský deň sa skončil vo výbornej nálade v kultúrnom dome, kde na vystupujúcich čakali prestreté stoly s voňavou plnenou kapustou.

Andrea Szabová Mataiszová

Bratsko-sesterské stretnutie v obci Bokor

Stalo sa už peknou tradíciou, že členovia Slovenských národnostných samospráv z obcí Bír, Bokor a Terany sa raz do roka stretnú. Tak ako kedysi, veď majú medzi sebou blízke vzťahy. Tieto stretnutia sa zvyčajne začínajú slovenskými službami Božími. Slovenská samospráva v Bokore plánovala ešte vlani adventné bratsko-sesterské stretnutie, ale z technických príčin (zlé počasie, ochorenia) sa nemohlo uskutočniť. Z adventného stretnutia sa tak 23. marca stalo pôstne stretnutie. Aj teraz sme mali zlé počasie, ale členovia Slovenskej samosprávy v Bokore sa s radosťou chystali na toto stretnutie.

Pred službami Božími sa uskutočnilo rokovanie Slovenkej národnostnej samosprávy troch osád, na ktorom sa rozprávali o svojich úspechoch i ťažkostiach, ako aj o plánoch na tento rok.

Aranka Sepešová informovala o príprave „majálesa traktorov” koncom mája, na ktorý už teraz pozvala zástupcov z Bíru a z Terian. Členovia Slovenskej samosprávy z Terian hovorili o tom, že plánujú usporiadať Slovenský národnostný deň na konci júna a aj oni už pozvali Bírčanov a Terančanov na svoje tradičné podujatie.

Po zasadnutí troch Slovenských samospráv sa začali slovenské pôstne služby Božie. Na službách Božích najprv predsedníčka miestnej Slovenskej národnostnej samosprávy Aranka Sepešová privítala hostí z okolitých slovenských obcí a putujúcu farárku Slovenskej farárskej služby Hildu Gulácsiovú Fabuľovú. Potom veriaci spievali krásne pôstne piesne, modlili sa a počúvali Božie Slová v jazyku našich slovenských predkov. V kázni odznelo pôstne evanjelium, že náš Pán, Ježiš Kristus nás tak miloval, že ochotne prijal nevinne trpieť a umrieť za nás, aby nás potom spasil a vykúpil nás od večnej smrti na večný život. V tom máme nádej na večné blahoslavenstvo. Veriaci ľudia teda napriek všetkým ťažkostiam môžu mať vieru, dôveru a nádej, ktoré vlastne dostanú od svojho Pána.

Pôstne bratsko-sesterské stretnutie pokračovalo pri bielom stole, pri skromnom agapé, kde sa bratia a sestry mohli úprimne v Kristovej láske rozprávať - ako jedna rodina.

(hgf)

Týždeň zdravia v budapeštianskej slovenskej škole

Zdravie väčšina nás dospelých umiestňuje v hodnotovom rebríčku na popredné miesto. Nie vždy však naše správanie a náš prístup k životu nasvedčuje tomu, že to myslíme vážne. Podobný postoj k zdraviu má aj generácia našich detí.

Neskoré ukladanie sa do postele, veľa hodín strávených pred televízorom či počítačom, nesprávne stravovanie, raňajší odchod do školy bez raňajok, nedostatok pohybu. To všetko sú faktory, ktoré sa podpisujú k nesprávnemu životnému štýlu, ktorého dôsledky sa prejavujú či už teraz, alebo neskôr vo vyššom veku.

Práve z tohto dôvodu usporiadali v budapeštianskej slovenskej škole v tretí aprílový týždeň celoškolskú sériu akcií pod názvom Týždeň zdravia. Žiakov všetkých ročníkov čakalo množstvo rozličných aktivít. Týždeň sa začal škôlkarmi, ktorí sa oboznamovali s prácou hasičov. Piataci a šiestaci si v knižnici vypočuli prednášku na tému Nebezpečenstvá internetu a médií. Počas veľkej prestávky mali žiaci ochutnávku zdravých jedál, ktorú pripravili rodičia štvrtej a piatej triedy. Na prestretých stoloch čakali na maškrtníkov čerstvé ovocné šťavy, obložené chlebíčky z celozrnného pečiva, olejnaté semienka, zeleninové a ovocné šaláty, syry, ale aj ovocné koláče.

Nasledovali prednášky o prevencii drogových závislostí pre žiakov vyšších ročníkov a gymnazistov, ktorí si v knižnici vypočuli, prečo je pre nich užívanie drog nebezpečné. Denný program ukončili v telocvični spoločnou jogou, v utorok začali telocvikom chrbtice, paralelne prebiehali prednášky o prevencii drogových závislostí, dietetických poznatkoch a sexuálnej výchove. Prednášateľka pútavým spôsobom hovorila o základoch anatómie, o vzťahu medzi mužom a ženou, o fyziológii pohlavných orgánov, o pohlavných chorobách atď. Ani v ten deň nemohla chýbať ochutnávka zdravých jedál, ktoré do školy priniesli rodičia prvej, šiestej a desiatej triedy. V utorok prebiehali aj ukážkové hodiny boot campu, aerobicu, jiu-jitsu, sparow bagu a program artistov. V stredu sa žiaci nižšieho a vyššieho stupňa zúčastnili na telocviku správneho držania tela, vyskúšali zumbu a bokwu a mali ukážku capoeiry. Vo štvrtok sa uskutočnila prednáška o selektívnom zbere odpadu a nechýbala ani ochutnávka zdravých jedál druhákov, ôsmakov a žiakov dvanásteho ročníka. Piatok sa niesol v znamení tanca. Ochutnávku na tento deň pripravili rodičia tretiakov a siedmakov.

Všetci na záver konštatovali, že akcia sa vydarila a splnila svoj cieľ.

Andrea Szabová Mataiszová

Bilancia, plány, výsledky sčítania ľudu a nová stránka
Po Valnom zhromaždení Únie slovenských organizácií v Maďarsku

Únia slovenských organizácií usporiadala prvé tohtoročné valné zhromaždenie 20. apríla v Pitvaroši. Do programu zaradili referát o aktivitách predsedu v uplynulom období, schválenie správy o rozpočte a činnosti za rok 2012, schválenie rozpočtu a plánu práce na rok 2013, modifikácia stanov a predstavenie Pitvarošskej slovenskej samosprávy.

Zasadanie viedol predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik, ktorý konštatoval, že hoci na prvý termín neboli uznášaniaschopní, na druhý termín o pol hodiny neskôr mohli uskutočniť zasadnutie, na ktorom privítal medzi inými predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika.

Členovia pozmenili plánovaný program zasadnutia a ako prvý sa prihovoril J. Fuzik, ktorý informoval prítomných o údajoch sčítania ľudu. Ako povedal, je zaujímavé, že kým pred desiatimi rokmi štatistický úrad nezverejnil sumarizovaný počet národností, v tomto roku ho zverejnil a takto vyšlo 10 percentné zníženie počtu Slovákov v Maďarsku. „Pred desiatimi rokmi nehovorili o tom, že nás je skoro 40 tisíc,” konštatoval J. Fuzik a dodal, že napriek tomu badať nárast v jednotlivých regiónoch, napríklad v Dabaši-Šáre, alebo v Čúvári, kde až 35 percent obyvateľstva sa prihlásilo k Slovákom. Zmienil sa aj o tom, že rapídne klesol počet obyvateľov, ktorí sa priznali k slovenskej národnosti v Mlynkoch a sú lokality, kde sa k slovenskej národnosti prihlásilo iba 29 obyvateľov. „Hoci je to štvrtina obyvateľstva napríklad vo Vágašskej Hute, znamená to, že sa tam nevypíšu voľby do samospráv,” poznamenal J. Fuzik na margo budúcoročných volieb do parlamentu a slovenských volených zborov, nakoľko sčítanie obyvateľstva má aj takéto následky. Avšak pripomenul, že začiatkom mája budú mať predsedovia celoštátnych menšinových samospráv poradu s kompetentnými úradmi, kde budú témou budúcoročné voľby. Na tomto stretnutí by sa chceli okrem iného dohodnúť na tom, aby národnostní voliči, ktorí sa prihlásia na parlamentné voľby, nemuseli znovu registrovať na samosprávne voľby. Ako prízvukoval J. Fuzik, na župné a celoštátne národnostné samosprávy môžu hlasovať aj tí voliči, v lokalite ktorých sa neuskutočnia miestne národnostné voľby, preto je dôležité sa zaregistrovať na volebné listiny. Okrem toho plánujú pokračovať v rokovaniach aj ohľadne volebných okrskov. Ako je známe, počas predošlých volieb bol vyhradený v každej lokalite iba jeden volebný okrsok, kde mohli odovzdať svoj hlas národnostní voliči. Práve preto viacerí zaregistrovaní voliči nešli hlasovať, lebo svoj hlas na väčšinovú samosprávu mohli odovzdať blízko svojho bydliska a neunúvali sa zvlášť odovzdať hlas národnostnej samospráve.

Riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová pripomenula, že prípravy na voľby v roku 2014 treba začať už teraz a treba nabádať voličov, aby sa prihlásili na volebné listiny a aby aj išli hlasovať. Zároveň vyslovila obavy z toho, že ak bude hlasovať málo voličov na jednotlivé zbory, môže to znamenať zníženie dotácií a tým zníženie aktivít národnostných samospráv.

Predseda Únie František Zelman informoval o minuloročnej činnosti. Zmienil sa o tom, že nadviazali užší kontakt s Vidieckym parlamentom Slovenska, ktorého predstavitelia navštívili aj niektoré dolnozemské slovenské obce. Uskutočnili sa dve valné zhromaždenia, na Dolnej zemi a v Zemplíne. Čo sa týka tohtoročného plánu, zhodli sa na tom, že druhé VZ bude v Bakoni 12. októbra, okrem toho predstavitelia organizácie zavítajú na Ovčiarsku nedeľu v Liptovskom Mikuláši a zúčastnia sa 5. októbra na záverečnej slávnosti usporiadanej pri príležitosti 290. výročia príchodu Slovákov do Poľného Berinčoku. Nebudú chýbať ani na národnostnom galaprograme 26. mája v Segedíne a na slávnosti pri príležitosti 295. výročia znovuosídlenia Békešskej Čaby Slovákmi 11. novembra.

Členovia VZ schválili minuloročný rozpočet a správu o činnosti a privítali nové členské organizácie: Združenie dôchodcov v záhradnom meste v Níreďháze a spevácky zbor Borouka v Telekgerendáši, s ktorými sa počet členských organizácií zvýšil na sedemnásť.

Matej Kešjár predstavil novú webovú stránku organizácie www.slovenskaunia.hu, na ktorej nájdu záujemcovia základné informácie o organizácii, o jej členoch, ako aj o jej aktivitách.

Po úspešnom rokovaní sa členovia Valného zhromaždenia zúčastnili na Slovenskom dni v Pitvaroši.

(ef)

Úspešné vyučovanie slovenského jazyka
Vydarené programy vo Vacove

O podujatiach v predošlom období a o plánoch na tento rok rokovali členovia Slovenskej samosprávy vo Vacove na svojom poslednom riadnom zasadnutí. Prítomní boli predseda slovenského voleného zboru Július Alt, ďalej Mária Menczerová a Michal Mata. Zbor sa najprv zoznámil so správou o hospodárení za minulý rok, ktorý jednohlasne prijal. Ako odznelo, plány sa podarilo realizovať. Samospráva dostala na ich uskutočnenie finančné dotácie z troch miest. Podujatia podporili mestský zastupiteľský zbor, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku. Vo svojom referáte predseda slovenskej samosprávy J. Alt poďakoval mestu a spomenutým slovenským organizáciám za finančnú pomoc. Menšiu, zvýšenú položku z minulého roku preniesli do tohtoročného rozpočtu.

Členovia Slovenskej samosprávy vo Vacove ďalej rokovali o akciách, ktoré sa uskutočnili v predošlých mesiacoch. V marci boli spoluorganizátormi výstavy fotoklubu Otrokovice Beseda, ktorá sa konala na radnici. Boli tiež aktívnymi spoluorganizátormi medzinárodnej konferencie nadácie Pre zdravú mládež. - Medzi občanmi Vacova je veľmi populárny aj bezplatný slovenský jazykový kurz, ktorý ešte stále trvá, jeho žiaci sú veľmi usilovní. Každý s nejakým cieľom absolvuje jazykový kurz, vynikajúcim príkladom je primátor mesta Attila Fördős, ktorý sa tiež učí po slovensky, - informoval prítomných člen slovenského zboru, vedúci kurzu Michal Mata a zároveň sa poďakoval pracovníkom osvetového strediska I. Madácha za ochotnú spoluprácu.

O vyučovaní slovenského jazyka v základnej škole hovorila poslankyňa Mária Menczerová. Ako povedala, v 3. triede Základnej školy Károlya Földváryho sa dnes učí po slovensky 17 žiakov aj vďaka tomu, že škola udržiava už desať rokov úzke styky s priateľským mestom Vacova na Slovensku v Šahách.

Na záver rokovania nastolili otázky letného umeleckého tábora a ďalších tohtoročných podujatí. Poslanci sa jednohlasne zhodli na tom, že do tábora pozvú umelca zo Šiah a koncom roka opäť usporiadajú veľmi populárne slovenské Vianoce.

Anita Furuczová - aszm