„Grómovia“

Grónsko, ako to domáci hovoria Kalaallit Nunaat - „Krajina ľudí“, po dánsky Grønland - „Zelená krajina“, sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky, ale historicky, politicky a ekonomicky je úzko spojené so starou Európou.

Grónsko je najväčší ostrov na svete, ale len 15 percent územia je trvale bez ľadu. Na ostrove žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 Inuitov. Úradnými jazykmi sú dánčina a grónčina. Bolo kolóniou od roku 1380 a keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Bolo takpovediac „menšinou“ v Dánsku.

A teraz sa istotne čudujete, prečo to celé píšem. Trpezlivosť, hneď sa dozviete, už iba zopár informácií, ale z iného kúta Európy.

Podpisom Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytnutí podpory pre Stredisko pilíšskych Slovákov v Mlynkoch v utorok 14. mája v priestoroch Palugyayho paláca na pôde MZV SR v Bratislave sa úspešne zavŕšila medzivládna dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom. Zmluvu podpísali predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska Csaba Latorcai. V správe sa nespomína, ale zmluvu podpísal v mene majiteľa strediska aj predseda CSSM Ján Fuzik.

Pred samotným aktom sa uskutočnilo rokovanie za okrúhlym stolom a slávnostný obed za asistencie oficiálneho tlmočníka. Voľná debata sa viedla o výsledkoch sčítania obyvateľstva v Maďarsku, keď pán Furdík skonštatoval, že počet nemeckej a khm...ó...skej (prehltol pritom) menšiny sa zvýšil. Tlmočník v rozpakoch, lebo nezachytil slovo rómskej, preložil do maďarčiny grónskej. Pán Latorczai sa nechápavo usmieval a pravdepodobne sa tešil, že v Maďarsku nepribudla ešte jedna menšina, ktorú by mali dotovať zo štátneho rozpočtu.

Žeby to bolo predsa freudovské preprieknutie sa a budeme mať o menšinu viac? Rozhodne to nebudú „Grómovia“.

Ivett Horváthová Körtvélyesi

Rozlúčka so školou v Čabe

Máj zavítal aj do čabianskej slovenskej školy. Nádherne ju sfarbil a navoňal. Priniesol so sebou nielen vôňu blížiacich sa prázdnin, pokoja a relaxu, no i dávku vzrušenia, stresu a očakávania. To zasiahlo hlavne študentov 12. triedy. Začal sa mesiac, ktorý preverí ich vedomosti, schopnosti i zručnosti, pomaly začne uzatvárať ďalšiu etapu ich života.

Prvý májový piatok sa začal písomnou maturitnou skúškou zo slovenského jazyka a literatúry a skončil sa rozlúčkou so školou. Kým sa maturanti, siedmi na vyššom a traja na strednom stupni, pasovali s úlohami, ostatní študenti pre nich chystali nezabudnuteľnú rozlúčkovú slávnosť. Taktovku mali pevne v rukách žiaci 11. triedy.

O 15. hodine sa dvor zaliaty slnkom zaplnil rodičmi, učiteľmi i žiakmi školy. Všetky oči sledovali rad stoličiek, na ktoré si rad-radom sadali maturanti so svojou triednou učiteľkou Mariannou Fábiánovou. Rozlúčka bola plná emócií, poďakovaní a povzbudivých slov. Ako spomenula pani riaditeľka Edita Pečeňová, investovaním do vzdelávania mladých skrášľujeme svoju budúcnosť, lebo vychovávame tých, ktorí ju budú tvoriť. Na záver si Réka Kovácsová prevzala odmenu učiteľského zboru za svedomitú prácu a úspešnú reprezentáciu školy počas štyroch rokov.

Našim desiatim maturantom prajeme veľa úspechov na maturitných skúškach.

Z. Benková

10 rokov priateľstva Dengelegu a Vidinej

Desať rokov je veľkým úsekom v živote človeka. Vedeli by ste si spomenúť, čo sa pred desiatimi rokmi udialo? Dajme ruku na srdce, teraz si asi málokto spomenie, ale pre Dengelegčanov (Egyházasdengeleg) ostal ten rok nezabudnuteľným. Prečo? Vtedy táto slovenská národnostná obec podpísala partnerskú zmluvu s obcou na juhu Slovenska Vidinou. Vďaka spoločným podujatiam sa kamarátstva rok čo rok rozrastali, prehĺbili sa v priateľstvá. Obe obce museli prekonať nemalé problémy, prekážky, ktoré pred ne osud kládol, spoločnými silami ich však prekonali.

Toto výročie sa rozhodli osláviť a tak 27. apríla 2013 starostovia a zástupcovia oboch obcí sa stretli na jubilejnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo v dengelegskom kultúrnom dome. Zasadnutie otvoril starosta Dengelegu Balázs Berkes a starosta Vidinej Jozef Kucej. Po vyhodnotení roku 2012 nasledovalo predloženie plánu podujatí na rok 2013. Po májovom Vidinskom kotlíku 22. júna organizuje obec Dengeleg 17. ročník dní obce, na ktoré starosta Berkes každého srdečne pozval. Rok 2012 zhodnotil Tomáš Zsiga. Zdôraznil, že napriek veľkému počtu podujatí zaznamenali pokles záujmu mladých o slovenské spoločné akcie. Bývalý starosta a predseda Slovenskej národnostnej samosprávy v Dengelegu navrhol, aby v budúcnosti na nich vedúci funkcionári nezabúdali a snažili sa ich zmobilizovať. Tibor Kovács vo svojom príhovore pripomenul začiatky spolupráce dvoch obcí, vymenoval najobľúbenejšie podujatia a tábory a zaprial ešte veľa spoločných chvíľ. Nasledovalo slávnostné odovzdávanie nových krojov pre súbor Tancujúce päty, získané vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Kroje odovzdali zástupkyňa a predsedníčka Združenia dengelegských Slovákov Švagor Eva Berkesová Pernyeová a iniciátor, realizátor a vedúci projektu Slovenské tance v tradičných slovenských ľudových krojoch Atila Rusnák.

Po slávnostnom odovzdaní nasledovalo zábavné, neviazané posedenie. Vzácni hostia dostali na pamiatku keramický krčah, na ktorom bola dvojjazyčne znázornená 10-ročná spolupráca oboch obcí. Veríme, že aj milí čitatelia zavítajú do tejto dedinky, kde si môžu pozrieť miestny Dom tradícií a stredovekú kaplnku sv. Imricha. Naše prianie vystihol starosta Vidinej J. Kucej, ktorý vo svojom príhovore povedal: „Nech vydrží tento vzťah dvoch obcí ešte aspoň 20 rokov!“

Atila Rusnák

Deň plný tanca

Slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov v Sarvaši koncom apríla ožili tancom. Zámerom Medzinárodného dňa tanca (29. apríl 2013) bolo zjednotiť v tento deň všetky tanečné formy a osláviť tanec vo všetkých jeho podobách. Tanec hovorí univerzálnym jazykom, ktorý je zrozumiteľný každému, kto mu dostatočne otvorí dušu. Symbolom tohto sviatku sa stali slová Julia Boccu, ktorý je autorom posolstva Medzinárodného dňa tanca: „Tanec je disciplína, práca, učenie, komunikácia. Ušetrí na slovách, pre mnohých možno nezrozumiteľných a namiesto toho hovorí univerzálnym jazykom, ktorý poznajú všetci. Dáva nám radosť, voľnosť a utešuje nás v nemožnosti lietať ako vták, privádza nás bližšie k nebesiam, k posvätnosti, k nekonečnu.“ Medzinárodný deň tanca zabezpečuje Medzinárodný divadelný ústav (ITI), Medzinárodná tanečná rada (CID) a UNESCO. Pripomína sa od roku 1982 a bol zvolený tento deň, kedy sa v roku 1727 narodil francúzsky tanečník, choreograf a tvorca moderného baletu Jean Georges Noverre, ktorého nazývali aj Shakespearom tanca. Posolstvom je oslava tanca, zjednotenie jeho všetkých foriem, zvýraznenie jeho schopnosti spájať ľudí rôznych národností a kultúr a sprostredkovať bohatstvo rôznych tanečných foriem a tradícií.

Podujatie v našej škole, do ktorého sme sa zapojili prvýkrát, organizačne zabezpečila Renáta Piros. Aula školy sa zaplnila do posledného miesta. Atmosféra dýchala hudbou a nedočkavými pohľadmi detí. Tanečné improvizácie malých a veľkých tanečníkov s nadšením odmenili neutíchajúcim potleskom všetci prítomní. Videli sme pestrú paletu tancov štandardných, latinskoamerických, ľudových, ale aj moderných ako hip-hop, rap... Mohli sme obdivovať a tlieskať tanečníkom z Ľudového súboru Samuela Tešedíka, mladším tanečníkom zo skupiny „Skocok“, hip-hopovému klubu „Babyon“, aerobikovému klubu, ďalej klubu spoločenského tanca „Vertesy“ a tanečníkom Školy moderného tanca. Všetci svojím tancom dávali najavo, že tanec je ich srdcovou záležitosťou. Mnohým v sále poskakovali nohy a najradšej by si to vyskúšali tiež. Popoludnie plné tanca otvorilo dvere do sveta tanca aj tým deťom, ktoré ešte nenašli v sebe odvahu začať rozvíjať koordináciu myslenia a pohybu. Tanec vytvára dobré držanie tela, posilňuje telo, poskytuje radosť zo života, formuje spoločenské správanie. Deň plný tanca nám všetkým priniesol dobrú náladu a radosť z pohybu spojeného s motiváciou pustiť sa s chuťou do tanca. Dovidenia o rok, priatelia tanca!

Alena Červeňanská

Zdravie je pre človeka najcennejšie

Naše zdravie udržuje a upevňuje správne stravovanie, osobná hygiena, primeraný pohyb, dostatočný odpočinok, správna životospráva.

V živote človeka je najdôležitejšie správne stravovanie. Musíme dbať na to, aby náš organizmus dostal čo najkvalitnejšiu potravu.

Ak konzumujeme vyváženú a pestrú stravu, robíme pre svoje zdravie veľa. Úlohou stravy je dodať organizmu správne množstvo nevyhnutných živín - vitamínov, bielkovín, minerálov, vlákniny, tukov, ale aj vody.

Prešiel polrok a do Slovenskej základnej školy v Sarvaši opäť zavítali pracovníci SOTEXU. Znovu sme si pochutnali na nových dobrých, ale zdravých jedlách.

Riaditeľka Zuzana Medveďová privítala vedúcu marketingu Szilviu Szekeresovú z Budapešti, šéfkuchára Sotexu Tamása Jeneiho z Debrecína, diabetologičku Moniku Raczovú, Alžbetu Dobraiovú a Katarínu Kaszaiovú z Vesztő. O zdravom stravovaní si žiaci vypočuli krátku prednášku a pozreli reklamný film. Na základe premietaného filmu museli odpovedať na otázky týkajúce sa zdravej životosprávy.

Nasledovala Ochutnávka jedál
Z každej triedy niekoľko vybraných žiakov postupne ochutnávalo z každého jedla, ktoré videli a jedli prvýkrát. Kuchár Jenei im vopred neprezradil, z čoho sú pripravené. Deti, ale aj učitelia skúšali uhádnuť, z čoho boli jedlá pripravené.

Najväčší úspech mala avokádová nátierka. Každý si prišiel na svoje. Po ochutnávke nasledovalo losovanie šťastných výhercov, ktorí boli odmenení darčekmi.

Riaditeľka sa na záver poďakovala všetkým prítomným, ktorí pripravili toto príjemné a hlavne „chutné popoludnie“ pre žiakov našej školy. Hostia si mali možnosť vybrať malý darček na pamiatku, ktorý vlastnoručne z hliny vytvorili žiaci našej školy pod vedením učiteľky Danky Lukáčikovej.

Niekoľko užitočných rád
Udržiavajme si po celý deň pohodu a dobrú náladu, pretože nervozita, stres, neprimerané požiadavky, či nadmerná záťaž neprispievajú k zdravej životospráve a bývajú príčinou zhoršenia zdravotného stavu človeka.

K hlavným princípom zdravej životosprávy je okrem zdravej výživy a stravovania aj otužovanie, prechádzky v prírode, športovanie, turistika, plávanie, rôzne športové hry, skrátka veľa pohybu na čerstvom vzduchu.

Zlatica Lišková

XX. prehliadka detskej dramatickej tvorivosti Deti deťom

Sobota 11. mája 2013 v Slovenskom Komlóši patrila detským divadelníkom. V Osvetovom stredisku Jozefa Gregora Tajovského sa uskutočnila divadelná prehliadka slovenských školských divadelných súborov - Deti deťom. Jej XX. ročník otvorila riaditeľka Slovenskej základnej školy a zároveň predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková. Privítala všetkých prítomných, zvlášť hostí, medzi ktorými boli generálny konzul SR v Maďarsku Štefan Daňo, predseda CSSM Ján Fuzik, predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely a, samozrejme, hlavná organizátorka podujatia Danka Onodiová, ktorá predstavila porotu a oboznámila prítomných s programom divadelnej prehliadky. Vystupujúcim popriala veľa úspechov a divákom pekný umelecký zážitok. Juraj Antal Dolnozemský pri tejto príležitosti napísal krátku oslavnú báseň, ktorú predniesla Zuzana Lauková:

Pozdrav deťom
Dnes slovo
cez javisko oslovuje
a seba oslavuje v srdciach.
Nech žije ďalej
a bude milá
tá krásna živá
reč predkov.
Čas volá svedkov!
Vlní sa, žblnká
v ozvenách je prítomná.
Veď i vo všedných dňoch
pevné základy má,
lebo je náruživá!
Ako aj predošlé pokolenia,
od nej očarený som.
Mamička, mama!
Nádej pláva, Pánu chvála,
slovenskému slovu sláva!
Život školy, súťaže,
radostné príbehy
a poučná dráma!
Sme a aj naďalej budeme.

Zišli sa tu deti z Budapešti, Sarvaša, Nového Mesta pod Šiatrom, Kétšoproňu, Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša a rumunského Nadlaku. V dopoludňajších hodinách si mohli diváci pozrieť šesť divadelných produkcií. Popoludní sa obecenstvu predstavili deti s predstaveniami, ktoré nacvičili v minulom roku v divadelnom tábore v Bystrej na Slovensku.

Odbornú porotu už tradične tvorili skúsení divadelníci zo Slovenska: Belo Felix, Elena Bakošová a Peter Hudák. Malí divadelníci zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši vystúpili s dvoma inscenáciami. Prvou bola hra Starý artista, ktorú naštudovali pod vedením Marie Mravíkovej a Dany Lukačikovej, druhá Ahoj, tu som s Máriou Mravíkovou a Martou Dekrétovou. Divadelný súbor z Nového mesta pod Šiatrom tiež vystúpil s dvoma predstaveniami, a to dramatizáciou rozprávky Ako išlo vajce na vandrovku a Rozprávkou o krajine Rozprávkovo, ktoré nacvičila s deťmi Alena Urbanová. Budapešťania predviedli Sny zo skrinky, naštudovali ich so svojimi vedúcimi Miroslavou Kovácsovou a Martou Tulézi Ondrejovou. Zo súboru Harmónia zo Slovenského Komlóša sa pod vedením Zuzany Kočišovej Antalovej a Anny Ondrejovej predstavili deti s inscenáciou Kremnické tekvice. Odohrané moderné poňatia rozprávok sa obecenstvu veľmi páčili a malých hercov obecenstvo ocenilo veľkým potleskom. Po chutnom obede sa predstavili deti a študenti s hrami Hrachovka, Princeznička, záver patril gymnazistom a ich Ezopovým bájkam. Po vystúpeniach sa ujala slova porota, ktorá pochválila nielen všetky divadelné výstupy, ale aj vedúcich divadelných súborov, ktorí sa zaoberajú touto neľahkou umeleckou činnosťou.

Cenu za účinkovanie získali deti z Nového mesta pod Šiatrom. Cenu za divadelné spracovanie predlohy si odniesli Budapešťania. Cenu za hudobnú zložku inscenácie Starý artista a Cenu za spracovanie závažnej spoločenskej témy hrou Ahoj, tu som získali Sarvašania.

Hlavnú cenu porota udelila komlóšskym deťom. Ich vedúce vtipnou formou zinscenovali rozprávku Kremnické tekvice, ktorá svojím obsahom pripomínala maďarskú rozprávku „Rátóti csikótojás“. Deti sa výborne zhostili svojich úloh. Hlupáčania nakoniec pochopili, že z tekvice sa žriebä nemôže vyliahnuť. Po vyhodnotení si ceny prevzali aj vedúci detských súborov. Všetci zúčastnení si domov odniesli nielen ďalšie skúsenosti, ale aj malé darčeky a tešili sa, že o rok prídu opäť na detskú divadelnú prehliadku. Všetkým divadelníkom a hlavne víťazom srdečne blahoželáme! Hlavným organizátorom podujatia bolo Divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku, podujatie podporil Správny fond Ministerstva ľudských zdrojov. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na tom, aby sa toto krásne podujatie mohlo uskutočniť v kolíske divadelníctva v Slovenskom Komlóši.

Ľubomíra Rollová

Predsedníctvo CCEE po prvýkrát u nového pápeža Františka

Svätý Otec prijal 10. mája na audiencii predsedníctvo Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Bezprostredne po stretnutí sa v priestoroch Vatikánskeho rozhlasu konala tlačová konferencia, na ktorej vystúpili predseda CCEE kardinál Péter Erdő, ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup, a podpredsedovia kardinál Angelo Bagnasco, arcibiskup Janova a Mons. Józef Michalik, arcibiskup Przemyślovskej arcidiecézy. Spoločne informovali o stretnutí s pápežom Františkom, prvom po jeho zvolení, zdôraznili pri tom atmosféru srdečnosti a jeho záujmu o prácu CCEE. Ako uviedli, diskutovalo sa aj o náboženskej slobode v Európe a vo svete. Informácie o aktoch náboženskej neznášanlivosti a diskriminácie v Európe len poukazujú na naliehavosť riešenia tohto problému. Dianie mapuje aj pozorovateľské centrum so sídlom vo Viedni. Predsedníctvo rovnako vyjadrilo svoje hlboké znepokojenie nad osudom dvoch sýrskych pravoslávnych biskupov, ktorí boli unesení pred viac ako dvoma týždňami v Aleppe. Veľa sa hovorilo aj o podpore CCEE pri iniciatíve Jeden z nás, ktorej cieľom je obrana ľudského života od počatia po prirodzený koniec. Tá sa snaží zozbierať milión podpisov a žiada Európsku úniu zastaviť akúkoľvek manipuláciu a likvidáciu ľudských embryí.

TK KBS

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Imidž

Úprimne ľutujem veľvyslancov Maďarska vo svete, najmä v tom vyspelom, západnom. Ich hlavnou úlohou je neustále diskutovať, reklamovať, vyslovovať výhrady, neraz aj protestovať - keď sa na aktuálnu maďarskú vládu (a nie na Maďarsko) zosype vlna kritiky. Ambasador v USA je nútený napríklad písať články na názorové strany najväčších denníkov. Keby bol peknou herečkou, mal by to ľahšie, lebo by ho po dobre zvládnutej úlohe, napríklad v najnovšom americkom filmovom hite Aftershock, mohli pozvať do mimoriadne sledovanej televíznej talk-show. Ako sa to stalo krásnej Andrey Osvártovej, ktorú by mali v Budapešti vyhlásiť za „amatérsku veľvyslankyňu roka“. Lebo v Late Night Show na celoštátnej televíznej stanici CBS bola hosťkou hviezdneho Craiga Fergusona, koho okrem iného presviedčala, že Maďarsko je krajinou talentov a krásnych žien, že guláš je klišé, oveľa lepšia je Rubikova kocka. Zostal dokonca priestor aj na nostalgiu za Semohradskom, pravda, iba v súvislosti s najznámejším hollywoodskym stvárniteľom upírskeho grófa Drakulu Bélom Lugosim, až americký hviezdny moderátor vyslovil nad tým ľútosť (že Sedmohradsko už patrí k Rumunsku). Na záver sa Andrea lúčila s niekoľkými miliónmi divákov po maďarsky.

Takto sa robí imidž sebe i krajine: spontánne, a nie spotene! Celá armáda vydržiavaná doma na tvorbu a ochranu imidžu Maďarska vo svete sa môže schovať. Pravda, obraz krajiny nezávisí len od činnosti „imážovej agentúry“ či herečky, ale predovšetkým od tých, ktorí určujú pomery doma. V posledných dňoch negatívne šokoval verejnosť vo Švédsku i v Maďarsku známy švédsky humorista Marcus Betnér, keď vydelil Grécko i Maďarsko, lebo „tam sú v parlamente nacisti“. A preto by nebolo od veci ignorovať, dokonca vylúčiť z pesničkovej súťaže Eurovízie v Malmö maďarského aktéra s nemaďarským menom ByeAlex. Samotná súťaž vrcholila po uzávierke tohto čísla, no výsledok nie je dôležitý (ak len PáŠaňo nevyhral, čo nebolo pravdepodobné, pretože vo svete internetu získal iba antipatie a rôzni podrývačskí blogeri ho prezývali „Bye, bye Maďarsko“, akože sevas, pá-pá, lúčime sa s tebou). Čakal som reakcie z vládneho imidžotvorného strediska, že Švédi nech sú ticho, najmä ako Škandinávci, pretože taký Breijvik vyčíňal kde? No predsa v susednom Nórsku! Mohli by sme spomenúť aj fínskych extrémnych nacionalistov (Stranu Skutočných Fínov), ktorí nemajú radi cudzincov, a vďaka tomu sa dostali pred dvoma rokmi do parlamentu (získali 19%).

No Fíni sú na tom lepšie. Majú predsa vo svete všade rešpektovaného Joulupukkiho, kým v Maďarsku bývajú skôr letní Mikuláši...

Májová omša za naše matky a babičky

Májová slovenská svätá omša bola zvláštna nielen preto, že bola obetovaná za naše matky a babičky, ale aj preto, lebo sa na nej zúčastnili veriaci z Cinkoty a Čemeru a spievali členovia farského spevokolu Happy Day z Mojmíroviec.

Tradičné slovenské sväté omše sa konajú každú prvú nedeľu v mesiaci v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha. V túto májovú nedeľu sa tu schádzali veriaci v povznesenej nálade. Prvá májová nedeľa je v Maďarsku Dňom matiek a preto vdp. Atila Kónya, ktorý aj túto omšu celebroval, sa rozhodol, že ju obetuje za naše matky a babičky. Kantorom bol aj tento raz Michal Tóth, miništrantkou Beáta Erdeiová a čítanie a prosby veriacich prednášala Ildika Klauszová Fúziková.

Vo svojej homílii A. Kónya sa zameriaval na posolstvo Ježiša, podľa ktorého ho máme nasledovať. „Zachovávať jeho slová, zachovávať si ho v srdci a v živote. Ak chceme, aby sa evanjelium dostalo do našich sŕdc, netreba ho spracovať, ani zmodernizovať, ani zmenšovať, treba jeho slová zachovávať,“ povedal A. Kónya.

Po svätej omši sa konalo agapé, kde prítomných pozdravil predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnay. Zvlášť sa poďakoval Tiborovi Seereinerovi, ktorý po aprílovej svätej omši daroval 30 spevníkov pre budapeštianske slovenské sväté omše. Poďakoval sa aj veriacim z Čemeru za to, že pricestovali do Budapešti na vlastné náklady, ako aj za chutné koláče na agapé a za to, že veriaci prišli v ľudovom kroji, čím skrášlili omšu. Pozdravil aj delegáciu z Mojmíroviec vedenú starostom Imrichom Kováčom a vedúcou spevokolu Máriou Eliášovou.

Prítomným sa prihovorila aj členka Náboženského výboru CSSM I. Klauszová Fúziková, ktorá sa poďakovala mladým členom spevokolu za ich službu počas svätej omše a zároveň informovala o tom, že na poslednom zasadnutí odborného výboru rozhodli o udelení podpory farárom a kantorom evanjelikov a katolíkov v Budapešti. Za slovenských hostí sa poďakoval za možnosť zúčastniť sa na svätej omši starosta I. Kováč a zároveň informoval, že v rámci partnerskej spolupráce navštívia Maďarsko začiatkom júna na Sviatok Božieho tela a podľa možnosti by prišli aj na slovenskú svätú omšu.

O spevokole sme sa porozprávali s vedúcou M. Eliášovou, ktorá nás informovala, že snažia sa spievať piesne všetkých národov, ktoré sú blízke ich srdcu, hoci spevokol má anglický názov. Zbor funguje 15 rokov, na začiatku ich bolo 30, v súčasnosti má 13 členov, zväčša mladých spevákov. Vystupujú na Slovensku, boli aj v Rakúsku. „Je to cirkevný spevácky zbor, ale ak je požiadavka zaspievať svetské piesne, nemáme problém,“ povedala M. Eliášová a dodala, že repertoár čerpajú zväčša z piesní sestier Služobnice ducha svätého, ktoré slúžia na cirkevnom gymnáziu v Nitre a skladajú nádherné skladby. „Boli sme uchvátení z krásneho kostola. Mne sa veľmi páčila pôvodná architektúra. Vidno, že tam chodia zbožní ľudia, lebo tam cítiť dobrého ducha a prítomnosť pána Ježiša,“ ukončila náš rozhovor vedúca farského spevokolu z Mojmíroviec.

(ef)

Majáles v Čemeri

Prvého mája sme pripravili pre Čemeranov celodenný program. Od desiatej hodiny ženy, muži a deti sediac na vycifrovanom koči spevom pozývali obyvateľov obce na slovenské podujatie a už tradičné stavanie mája vo dvore Slovenského domu.

V nezvyčajne teplom počasí k nám prišlo oveľa viac ľudí ako po minulé roky. Čakalo ich ľudové ihrisko, nafukovací skákací hrad a sedliacka komédia na chodúľoch. Dospelí sa zabávali pri živej hudbe, vystúpení folklórnych súborov a úspech zožal aj program Krammer Bandu. Na javisku vystúpili hobojista József Szíjártó, kapely Pengő a Tekvicové semená z Nových Zámkov, Zbojník z Mojmíroviec, Kvietok a Ostroha z Kerepešu, Panónia z Malej Tarče, skupina Kanárik a mládežnícky Malý Kanárik, tanečníci a speváci folklórneho spolku Furmička z Čemeru.

Majáles sa nezaobišiel bez dobrého jedla. Podľa našich tradícií sme aj tohto roku prichystali pre hostí hlavne zemiakové dobroty. Členovia Spolku na zachovanie slovenských tradícií piekli a varili flutne, gerhene (placky), plnené gerhene, strapačky, guľášovú polievku, kapustníky a tzv. ružové šišky.

Alžbeta Szabová - aszm

Mindszentyho busta v Slovenskom Komlóši

Začiatkom mája odhalila Mestská samospráva v Slovenskom Komlóši na Wallaského námestí bustu bývalého ostrihomského arcibiskupa a maďarského prímasa Jozefa Mindszentyho s maďarským a slovenským nápisom na podstavci. Oslavy svojou prítomnosťou poctili predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, riaditeľka Domu teroru v Budapešti Mária Schmidtová, predstavitelia mestského poslaneckého zboru, miestnej slovenskej samosprávy a občianskych organizácií. Na úvod slávnostného programu sa ujala slova Mária Schmidtová, ktorá vo svojom príhovore ocenila zásluhy Mindszentyho v búrlivých rokoch dvadsiateho storočia. - Odvážnosť kardinála a jeho vernosť viere je pre nás príkladom, že postaviť sa proti zlu je povinnosťou. Sme mu vďační za to, že vystúpil aj v mene tých, ktorým život vyznačil inú úlohu, konkrétne aby prežili diktatúry a zachovali národ, - povedala. Vyzdvihla: - Mindszenty vystúpil proti porušovaniu ľudských práv a neľudským ideológiám nezávisle od toho, či pramenili v rasistických národno-socialistických ideách, alebo komunistických utópiách. Kardinál predstavoval najlepšie maďarské tradície: slobodu, ľudské práva, humanitu, milosrdnosť, tolerantnosť a poriadok. Protestoval proti výmene slovenského obyvateľstva, masovému vraždeniu Maďarov na južných územiach Dolnej zeme a vysídľovaniu Nemcov z Maďarska. Stal sa svedomím Maďarska, ktorý ukázal príklad aj v tom, že po obsadení hlavného mesta sa nepresťahoval do ostrihomskej baziliky, ale zostal v Budapešti, aby dokázal svoju solidaritu s krajinou, - povedala Mária Schmidtová.

Biskup Segedínsko-čanádskej diecézy László Kiss-Rigó hovoril o tom, že viera pomáha znášať utrpenie. - Telesné a duševné utrpenie ako také nikdy nebude hodnotou, len vtedy, ak ho naplníme láskou. Józsefovi Mindszentymu pravdepodobne nekonečná viera a láska dali silu k martýrstvu, - povedal.

Predstavitelia historických cirkví posvätili bustu, ku ktorej položili vence aj predseda CSSM Ján Fuzik a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková.

aszm

Pilíšski speváci v I. obvode

Vraví sa, že „Keď nepríde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi“. Niečo podobné sa v týchto dňoch stalo aj mne a mojim rodákom spod Pilíša. Už dávno som nebol v mojich rodných Mlynkoch pod Kohútovým vrchom, a preto ma veľmi milo prekvapila správa na portáli Ľudových novín, že v sobotu 27. apríla do kaplnky Charitatívneho zboru Edithy Farkasovej pod vedením Leventeho Galdu zavítajú členovia cirkevného spevokolu folklórneho súboru Pilíš a vystúpia v rámci dvojjazyčnej svätej omše v kaplnke zboru.

V tom momente som si uvedomil, že tá „hora” príde sem, veď budovu charitatívneho zboru mám takmer na dosah ruky, v susednej ulici. A tí, čo prídu, sú znamenití speváci, ba niektorí z nich sú mi aj príbuzní. Videl som v tom jednoznačne prostriedok božskej prozreteľnosti a teda bolo rozhodnuté: chcem a musím tam byť.

V tú sobotu pred pol šiestou spolu s manželkou sme vstúpili do budovy, kde nás, aj ďalších hostí, vítali sestry zboru a odprevadili nás do pekne zariadenej kaplnky. Na našu veľkú radosť skutočne prišli aj moji rodáci. Dozvedeli sa, že ich bývalý farár, dekan na dôchodku Kálmán Ackermann tu bude celebrovať svätú omšu, a to ich sem priviedlo. Chceli ho zrejme svojou návštevou prekvapiť, pripomenúť mu, že naňho nezabúdajú. Keďže však choroba chodí nie po horách, ale po ľuďoch, stalo sa, že otec Ackerman bol práve v nemocnici, a naši speváci spoluúčinkovali s jeho zastupujúcim pánom farárom. Kaplnka sa zaplnila miestnymi sestrami i hosťami na tejto udalosti.

Svätá omša sa začala dôstojne a presne včas. Vpredu po pravej strane sa umiestnili ôsmi naši speváci a v patričnú chvíľu zaspievali svoje piesne raz v maďarčine, raz v staroslovienčine, raz v slovenčine, ale tak prekrásne, tak odborne a s takou obdivuhodnou sebaistotou, že počúvať ich bol ozajstný zážitok. Na mňa mimoriadne zapôsobila staroslovienska pieseň, jej hodnoverný spôsob podania. Mal som možnosť počúvať tieto piesne toho času v petrohradských kostoloch, aj v Novgorode, a môžem povedať, že spev mojich rodákov mi pripomenul tamojšie ovzdušie. Očaril nielen mňa, ale aj obecenstvo a miestne sestry. Prežíval som pocit hrdosti. Po svätej omši nás organizátori pozvali na agapé.

V susednej sieni nás posadili za stoly a požiadali „našich“, aby zaspievali chýrnu pilíšsku hymnu. Tá vyvolala radostnú náladu a priateľskú diskusiu. No keďže všetko má svoj koniec, spevavá skupinka L. Galdu sa rozlúčila s nami, aj so svojimi hostiteľmi a odobrala sa do nemocnice navštíviť svojho pána farára na dôchodku, otca Kálmána Ackermana.

Gregor Papuček

Rally Budapešť - Bratislava 2013

V dňoch 11.-12. mája sa uskutočnil druhý ročník Rally Budapešť-Bratislava. Na jednej z najväčších orientačných súťaží svojho charakteru sa zúčastnilo vyše osemdesiat pretekárov. Ide o súťaž pre ľudí milujúcich rally cez hory, doliny, vodu či blato. Pre účastníkov nie je druhoradá ani guráž, veď počas súťaže im nie je k dispozícii nijaký záchranný vrtuľník, ani servisný kamión. Môžu sa spoľahnúť iba na svoje jazdecké schopnosti, pripravenosť a na šťastenu.

Táto tzv. geochallenge súťaž odštartovala 11. mája ráno o 7.00 hod. v Budaörsi, trasa však ostala do začiatku súťaže utajená. Pretekári vedeli iba toľko, že po úspešnom zvládnutí niekoľko sto kilometrov dlhého terénu, na ktorý mali k dispozícii 2 dni, budú musieť doraziť do Bratislavy. Organizátori na to prisľúbili dostatočné vzrušenie a dobrú náladu.

Na súťaži sa mohol zúčastniť každý amatér alebo skúsený pretekár z Rally Bamako v hociktorej kategórii. Podmienkou bol platný vodičský preukaz a ovládanie GPS navigácie - samozrejme, nie takej, s ktorou chodia nakupovať do Viedne. K potrebnej výbave patrili okrem navigácie so systémom Garmin aj fotoaparát, kompas, pero a ručná lampa.

Po zvládnutí náročnej cesty čakali na pretekárov v bratislavskom cieli nielen poháre pre víťazov, ale aj možnosť oddýchnuť si pri dobrom jedle a zabaviť sa v súlade s poslaním tohto vzrušujúceho a nebezpečného podujatia. Podľa slov organizátorov týmto poslaním je vytvoriť nový most spájajúci národy, ktoré už viac ako tisícročie žijú vedľa seba v Karpatskej kotline.

zp-int.

„Spomienky na vás si zachováme a vrúcne vám ďakujeme“

Týmito slovami sa 2. mája lúčilo deväť študentov dvanásteho ročníka budapeštianskeho slovenského gymnázia. Lúčenie s touto triedou nebolo ľahké, veď s niektorými študentkami sme sa poznali od malička, od materskej školy.

Študenti jedenásteho ročníka spolu s ich triednou profesorkou Margitou Zatykovou, sa snažili, aby rozlúčková slávnosť bola nezabudnuteľná. Triedu im premenili na športovú halu, aby si ešte raz spomenuli na florbalové zápasy, ktoré chlapci prežívali. Chodba a aula školy boli slávnostne vyzdobené mašľami a kvetmi. Škola rozvoniavala orgovánom. Potom zazneli piesne lúčenia. Maturanti sa spolu s ich triednou profesorkou Erzsébet Eszesovou lúčili s každou triedou gymnázia. Ostatní gymnazisti ich netrpezlivo očakávali, rozdávali im kvety a malé darčeky, ktoré dostali „na cestu”. „Pobalení” do kvetov prišli naši maturanti do auly. Tam ich už privítali rodičia, príbuzní, žiaci našej školy a samozrejme všetci učitelia. Žiaci jedenásteho ročníka im v slávnostnom príhovore pripomenuli študentské roky, zaželali im, aby sa im všade darilo. Dodali, že dvere našej školy budú pre nich vždy otvorené, a že ich vždy s radosťou privítame.

V mene maturantov sa lúčila študentka dvanásteho ročníka Alexandra Šoóšová. So slzami v očiach spomínala na nezabudnuteľné chvíle a poďakovala sa rodičom a učiteľom za ich nekonečnú trpezlivosť a vieru v ich schopnosti. Vie, že boli najlepšou triedou, a že aj v budúcnosti ostanú dobrou partiou.

Naša riaditeľka Júlia Szabóová Marloková sa s nimi nelúčila iba ako riaditeľka, ale aj ako ich bývalá triedna profesorka. Dodala im silu a popriala vytrvalosť, aby sa nikdy nevzdali. Upozornila ich na to, že „…človek, aj keď už dosiahne hranicu dospelosti, potrebuje ešte nadobúdať skúsenosti niekoľko rokov, aby mohol plniť úlohy dospelého človeka vážne a zodpovedne.” Pani riaditeľka ocenila usilovnosť Dominiky Szabadovej za 3. miesto dosiahnuté na celoštátnej súťaži zo slovenského jazyka a literatúry OKTV, Petra Pšenáka za výborný prospech, Alexandry Šoóšovej a Moniky Máthéovej za spoločenskú prácu v žiackom domove. Potom vyšli naši maturanti na dvor, odkiaľ pustili balóny, balóny nádeje, ktorých let je nekonečný.

Na druhý deň sa začali písomné maturitné skúšky zo slovenského jazyka a literatúry. A my, gymnazisti, im držíme palce, aby skúšku dospelosti zvládli úspešne.

Elizabeth Kollárová

Jubilejné kladenie vencov pri pamätnej tabuli Antona Straku

V XIV. obvode Budapešti je od roku 2003, keď na Americkej ulici odhalili pamätnú tabuľu Antona Straku, tradíciou, že v máji vzdávajú hold tomuto významnému činiteľovi českých, slovenských a maďarských dejín.

Aj tohto roku usporiadali České centrum Budapešť, Slovenský inštitút, Kruh priateľov Bohemia a Slovenská samospráva XIV. obvodu pietny akt. Pred kladením vencov k pamätnej tabuli československého diplomata, ktorý sa obrovskou mierou zaslúžil o rozvíjanie česko-slovensko-maďarských literárnych stykov a kultúrnych vzťahov, prítomných pozdravil predseda obvodnej slovenskej samosprávy Pavol Maulik. Zvlášť privítal riaditeľa Českého centra Michala Černého, zástupcu riaditeľa SI Petra Tomčíka, vicestarostu XIV. obvodu Zoltána Rozgonyiho, podpredsedu Slovenskej samosprávy hlavného mesta Ladislava Petra a predsedu Gréckej samosprávy XIV. obvodu Bekiarisa Dimitrisa a jeho zástupcu Sertaridisa Nikosa.

- Pamätná tabuľa nado mnou sa dostala na stenu tohto domu presne pred desiatimi rokmi. V tomto dome totiž býval a pracoval známy český diplomat Anton Straka. Na tomto pietnom akte si pripomíname jednak jubilejný desiaty rok a 120. výročie jeho narodenia, - povedal predseda Slovenskej samosprávy XIV. obvodu v Budapešti. Spomienkovú slávnosť spestril s krátkym kultúrnym programom štipendista samosprávy Juraj Ráďanský. Poslucháč ELTE predniesol úryvok zo štúdie bývalej štipendistky slovenského voleného zboru Borbály Čomaovej s názvom Stavaj most, nevraž klin. Štipendium, ktoré nesie meno A. Straku, založila slovenská samospráva v Zugló z iniciatívy zosnulej Jozefíny Hontiovej Klányiovej, titulárnej predsedníčky zboru.

Slávnosť sa konala na pamiatku človeka, ktorý ukázal, čo mohla urobiť diplomacia v československo-maďarských vzťahoch po prvej svetovej vojne. V tomto zložitom období, v tridsiatych rokoch Anton Straka dokázal, že sa jeho misia stala dielňou československo-maďarských kultúrnych vzťahov. Napriek tomu, že vzťahy medzi Československou republikou a Maďarskom boli komplikované a v krajinách boli rozličné režimy, Anton Straka dokázal svojou aktivitou zbližovať najsilnejších kultúrnych predstaviteľov obidvoch štátov. Jeho salóny sa stali známymi po celej Budapešti a pre popredných maďarských intelektuálov bolo cťou navštevovať ich. Koniec tridsiatych rokov priniesol deštrukciu Československej republiky a československo-maďarských vzťahov. Diplomat Anton Straka ako relatívne mladý človek zahynul v nacistickom koncentračnom tábore.

Jubilejný, desiaty slávnostný akt sa skončil kladením vencov pri pamätnej tabuli.

Andrea Szabová Mataiszová

Podujatie „Toto je deň!“ bude aj tento rok v Budapešti

Katolícke budapeštianske spoločenstvo Nový Jeruzalem, ktoré bolo jedným z hlavných koordinátorov budapeštianskych mestských misií pod záštitou kardinála Pétera Erdőa, pozýva opäť na ekumenický medzinárodný deň chvály do Budapešti. Uskutoční sa 1. júna 2013 v Športovej aréne Lászlóa Pappa.

Každý rok na tomto medzinárodnom stretnutí vystupujú chválové formácie z celého sveta. Predminulý rok chvály viedli aj Jesus Culture. Minulý rok bol vrcholom celého podujatia večer chvál s Mattom Redmanom a Timom Hughesom, ktorých piesne sa často spievajú aj na modlitbových stretnutiach v Maďarsku i na Slovensku. Hlavnými hosťami tohtoročného podujatia budú skupina Gateway worship a Israel Houghton. Večer chvál bude trvať od 17. do 22.30 hodiny. Spoločenstvá, ktoré túžia po formácii v oblasti chvály, sa môžu zúčastniť aj na seminári o chvále a zvelebení, ktorý bude 31. mája od 9.30 do 18.00 hod.

R. Dluhý

Návšteva z Veľkej Tarče v Sarvaši

Sarvašania a Kardošania privítali koncom apríla slovenských evanjelikov z Veľkej Tarče. Viac ako 50-členná skupina sa predpoludním zúčastnila na slovenských bohoslužbách v Starom evanjelickom kostole. Slovo Božie kázala evanjelická farárka Alžbeta Nobiková, v liturgii účinkoval aj predseda Slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibor Mótyán. Hostia sa potom zúčastnili na krátkom výlete na lodi po Kereši, neskôr sa prechádzali po meste. Skupina Veľkotarčanov sa zoznámila aj so Slovenským pamiatkovým domom a Suchým mlynom, následne zavítali do Kardoša. Tu ich členovia Slovenského klubu bohato pohostili miestnymi gastronomickými špecialitami. O dobrú náladu sa postarala slovenská ľudová hudba Tibora Mótyána.

Katarína Lešťanová - aszm

Ďakovná spomienka na Vojtecha Uhlára
v Kostole sv. Ladislava na Námestí mieru v Budapešti

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti a dekan farnosti sv. Ladislava na Námestí mieru Róbert Hajnal usporiadali 11. mája ďakovnú spomienku na zakladateľa farnosti, dôstojného pána dekana, titulárneho kanonika ostrihomskej kapituly Vojtecha (Bélu) Uhlára.

Účastníci slávnosti spojenej so slovenskou svätou omšou sa zišli pri pamätnej tabuli V. Uhlára vo vstupnej sieni kostola. Po úvodnej piesni Daj Boh šťastia, ktorú v slovenskom i maďarskom jazyku zaspieval budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pod taktovkou nového dirigenta Ákosa Somogyváryho, dekan farnosti R. Hajnal konštatoval, že ďakovná spomienka sa koná po štvrtý raz a teda už môžeme hovoriť o tradícii. Vyzdvihol zásluhy Vojtecha Uhlára, patróna chudobných, ktorý celých 22 rokov slúžil v XIII. obvode, kde v tom čase žilo veľa Slovákov. Jeho pamiatku pripomína pamätná tabuľa, ktorú dali zhotoviť členovia oltárneho spolku 22. mája 1938, 4 mesiace po smrti zakladateľa ich farnosti.

Životnú dráhu Vojtecha Uhlára priblížili prítomným predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzana Hollósyová a jej zástupkyňa Klára Mátéová Papučková. Po slovensky a po maďarsky hovorili o tom, že rodák zo Zlatých Moraviec vyštudoval v ostrihomskom seminári. Najprv vyučoval náboženstvo v katolíckych školách v Budapešti, v r. 1916 sa stal kaplánom farnosti sv. Ladislava v XIII. obvode, kde slúžil do konca svojho života. Zomrel 24. januára 1938 vo veku 51 rokov.

Vojtech Uhlár sa počas 22 rokov svojej farskej služby staral o chudobných. Angyalföld nikdy nebol bohatý obvod. Počas jeho pôsobenia tu žilo veľa Slovákov, prevažne robotníkov. Túto časť Pešti koncom 18. storočia zaľudnili Slováci z Nitrianskej a Trenčianskej stolice. Podľa dobových dokumentov tu žilo okolo 10 tisíc Slovákov, prevažne želiari, ale aj robotníci a podomoví obchodníci, drotári a olejkári. Koncom 19. storočia prebiehala v meste obrovská výstavba, v tom čase sem lákali robotníkov zo severných častí Uhorska. Zrejme mnohí z nich navštevovali sväté omše, ktoré slúžil Vojtech Uhlár. Akiste viacerým z nich pomáhal, keď sa dostali do ťažkostí a preto ho nazvali patrónom chudobných.

Miestny dekan R. Hajnal a farár zo Slovenska Stanislav Brtoš, ktorý pred časom vykonával pastoračnú činnosť medzi slovenskými katolíkmi v Maďarsku, spoločne posvätili pamätnú tabuľu, ku ktorej predstaviteľky slovenskej samosprávy XIII. obvodu položili vence úcty a vďaky. Po slávnostnom akte sa konala slovenská sv. omša, ktorú slúžil S. Brtoš. Dôstojný pán farár vo svojej kázni uviedol:

„Už po štvrtýkrát sme sa zišli na spomienkovej slávnosti v tomto kostole, aby sme si pripomenuli pamiatku Vojtecha Uhlára, prvého dekana tohto chrámu. Aj téma evanjelia, ktoré sme čítali a počuli, vhodne zapadá do dnešnej spomienkovej slávnosti, a to konkrétne Kristove slová o jednote a pokoji. Vojtech Uhlár bol človek, ktorý celý svoj život postavil do služby Bohu a človeku. Každá služba prináša radosť a pokoj, čo on rozdával tým najchudobnejším. Práve v zmysle evanjelia a v duchu Ježiša Krista. Aj Kristus bol ten, ktorý sa venoval chorým, slabým, biednym, opusteným, hriešnikom. Práve v tomto Kristovom duchu pokračoval aj kanonik Vojtech Uhlár. O tom, že to robil správne, svedčí aj heslo, či motto, ktoré zaznelo z úst nového pápeža Františka. Ako povedal, úlohou Cirkvi je starosť o slabých, biednych, chudobných. Tak vidíme, že dielo, ktoré vykonal aj V. Uhlár, bolo správne. Bol teda akoby prorokom svojej doby na tom správnom mieste. Vnášal svojou službou pokoj do ľudského vnútra. A to je to, čo potrebuje človek aj v dnešnom nepokojnom svete. Aj táto pamätná a spomienková sv. omša je poďakovaním Bohu za dar takého vzácneho človeka, ktorého sme dostali v osobe Vojtecha Uhlára,“ uviedol v kázni S. Brtoš.

Na omši miništrovala a Božie slovo čítala Beáta Erdeiová z Budapešti, počas liturgie spievali členovia speváckeho zboru Ozvena, ktorí po svätej omši pôsobivo predniesli niekoľko cirkevných skladieb.

Na agapé, na ktoré pozvali organizátori všetkých účastníkov slávnostnej spomienky, sa Z. Hollósyová poďakovala pánovi farárovi a všetkým účinkujúcim za službu a predstavila prítomným nového dirigenta Ozveny Ákosa Somogyváryho. Milovníčka slovenskej poézie Mária Almásyová predniesla prekrásne básne S. Brtoša o láske a viere. Účastníci slávnosti spojenej so slovenskou sv. omšou potom priateľsky besedovali pri pravých bryndzových haluškách.

vzs

Zmena na poste šéfa Legata a ťažkosti pri preberaní komlóšskej slovenskej školy

V stredu 15. mája sa zišli členovia Valného zhromaždenia (VZ) nášho najvyššieho voleného zboru v zasadačke Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM).

Na druhom tohtoročnom riadnom zasadnutí poslanci VZ CSSM okrem iného rozhodli o vymenovaní konateľa hospodárskej spoločnosti Legatum s.r.o. a rozhodovali o udelení vyznamenania CSSM Za našu národnosť.

Program rokovania začal privítacími slovami predsedu CSSM Jána Fuzika, po čom poslanci vedením zápisnice poverili Máriu Matejdesovú, overovateľkami sa stali Mária Nagyová a Katarína Szabová Tóthová.

Po skonštatovaní uznášaniaschopnosti VZ za vopred ohlásenej neúčasti troch delegátov a po odsúhlasení programu rokovania poslanci pristúpili k prvému rokovaciemu bodu. V ňom J. Fuzik informoval prítomných o svojich aktivitách v uplynulom období a o plnení uznesení VZ. Svoj vopred rozoslaný referát doplnil o účasť na mimoriadnom zasadnutí Výchovno-vzdelávacieho výboru a kabinetu predsedu, divadelnej prehliadke Deti deťom, odhalení busty Józsefa Mindszentyho a mestského majálesu v Slovenskom Komlóši, na priateľskej večeri Nadácie za slovenskú školu v Sarvaši, na Celoštátnom závinovom festivale v Malom Kereši, kde ho zastupoval vedúci Úradu CSSM Ondrej Horváth. Ďalej informoval o tom, že 14. mája podpísali v Bratislave modifikačnú doplnkovú zmluvu o dofinancovaní Strediska pilíšskych Slovákov za účasti zástupcu štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov Csabu Latorcaiho a predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka. Pripomienku k tomuto bodu mal poslanec VZ Imrich Fuhl, podľa ktorého by sa CSSM nemusela zúčastňovať na akciách, ktoré našim Slovákom nepomáhajú, napr. odhalenie busty J. Mindszentyho. V odpovedi J. Fuzik poznamenal, že na slávnostnom akte sa zúčastnila aj miestna slovenská samospráva a biskup evanjelickej cirkvi, ktorí položili vence aj na sochu Pavla Walaského. VZ správu predsedu potom jednohlasne schválilo.

V ďalšom rokovacom bode predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru (VVV) Michal Lásik referoval o uzneseniach zboru v rámci prenesených kompetencií. Ako povedal, rozhodli v jednej otázke. Ide o pedagogický program, rozpis hodín a miestne učebné osnovy Základnej školy v Podhorí a jej členskej školy v Erdőhorváti. Škola, ktorá sa nachádza v netypickej slovenskej dedine, pred pár rokmi zaviedla vyučovanie slovenčiny ako predmet. Príkladne vypracovali všetky svoje dokumenty a naďalej chcú vyučovať slovenčinu. Otázne je, či sa prihlási toľko žiakov, aby to bolo podľa zákona zabezpečené.

Tretí a štvrtý bod rokovania o finančnej správe a uzávierke CSSM a jej inštitúcií za rok 2012, resp. o schválení modifikácie rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2013 poslanci jednohlasne schválili. V tomto zmysle CSSM a jej inštitúcie tohto roku budú mať na hospodárenie 1 miliardu 105 miliónov 007 forintov, povolený počet zamestnancov je 226. Za schválenie mzdovej doplnkovej odmeny predsedovi CSSM za obdobie marec-apríl 2013 hlasovalo štrnásť poslancov, čo stačilo na schválenie tohto rokovacieho bodu.

Nasledovalo schválenie správy o finančnej uzávierke hospodárskej spoločnosti Legatum s.r.o. za rok 2012. Poverená výkonná riaditeľka spoločnosti Etelka Rybová predložila správu o tom, že spoločnosť v minulom roku hospodárila so sumou 76 629 000 forintov. Poslanci referát výkonnej riaditeľky jednohlasne schválili.

Ôsmym bodom rokovania bolo vymenovanie konateľa hospodárskej spoločnosti Legatum s.r.o. na základe konkurzného konania. - Bývalý výkonný riaditeľ Juraj Ando sa pre vymenovanie do významnej funkcie riaditeľa Múzea Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe zriekol svojej doterajšej funkcie. Vtedy sme vykonávaním funkcie poverili Etelku Rybovú s tým, že vypíšeme konkurz. Prihlásili sa dve uchádzačky, Katarína Királyová a Eva Patayová Fábiánová, - informoval členov VZ Ján Fuzik. Na podnet poslanca VZ Imricha Fuhla sa kandidátok opýtali, či chcú otvorené, alebo uzavreté rokovanie. Na žiadosť Evy Patayovej Fábiánovej rokovanie prebiehalo ďalej za zatvorenými dverami. O približne pol hodiny sa zrodilo rozhodnutie, v zmysle ktorého VZ do konca septembra tohto roku vymenovalo na post poverenej výkonnej riaditeľky spoločnosti Legatum s.r.o. Katarínu Királyovú s tým, že medzitým opäť vypíšu konkurz na tento post.

Rokovanie VZ pokračovalo vymenovaním riaditeľa Slovenského gymnázia, základnej a materskej školy i kolégia v Békešskej Čabe na základe konkurzného konania. O toto miesto sa uchádzala len súčasná riaditeľka Edita Pečeňová, ktorú poslanci VZ jednohlasne zvolili za riaditeľku inštitúcie na ďalších päť rokov, čiže do 31. júla 2018.

Nasledovali modifikácie zakladajúcich listín školských inštitúcií prevádzkovaných CSSM v Békešskej Čabe, Sarvaši a v Novom Meste pod Šiatrom a Pedagogického metodického centra CSSM. Podľa predložených materiálov tento bod poslanci VZ jednohlasne schválili.

Jedenástym bodom rokovania bolo schválenie dokumentov Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy v Slovenskom Komlóši v súvislosti s prevzatím prevádzkovania inštitúcie. Predložený materiál predseda CSSM Ján Fuzik doplnil s tým, že 13. mája sa obrátili na ministra ľudských zdrojov Zoltána Baloga a upozornili ho, že s týmto procesom sú spojené veľké administratívne ťažkosti. Do konca mája je potrebné odovzdať dokumenty, ale Centrum Kúnóa Klebelsberga dodnes ani neprevzalo školu od samosprávy mesta. V súvislosti s týmto bodom poslanci VZ poverili predsedu CSSM, aby tieto dokumenty podpísal a podal, a schválili aj zakladajúcu listinu inštitúcie. S tým súviselo aj jednohlasné schválenie rozpočtu Slovenskej dvojjazyčnej školy a škôlky v Slovenskom Komlóši na obdobie od 1. septembra do 31. decembra 2013.

Rokovanie VZ pokračovalo pripomienkovaním župných rozvojových plánov verejnej výchovy. Ako delegátov informoval predseda VVV, je deväť žúp a hlavné mesto, kde prebieha výučba slovenského jazyka a nejakou formou sme v tej otázke zainteresovaní. Z tohto dôvodu mal Výchovno-vzdelávací výbor CSSM 10. mája mimoriadne zasadnutie, lebo materiály boli dostupné len nedávno a do 17. mája bolo treba otázku pripomienkovať. - Stojí pred nami veľmi závažná úloha. Ako ste si mohli všimnúť, na miestnych a župných samosprávach boli už tieto otázky prerokované, pretože do 17. mája bola možnosť tieto rozvojové plány pripomienkovať. Navrhujeme Valnému zhromaždeniu rozhodnutie o otázkach, s ktorými nesúhlasíme. Je to predovšetkým otázka princípov posudzovania našich národnostných škôl. Navrhneme, aby sa tam dal ďalší princíp pre tie školy, kde prebieha národnostná výchova, aby tam platili zvláštne pravidlá. Nevyhovuje nám predovšetkým snaha spájať triedy na nižšom stupni. Školy síce zostávajú na mieste, ale je tam návrh, ak nedosiahnu 14 žiakov, budú spojené. My tu navrhujeme, aby v oblasti národnostnej výučby k tomu nemohlo dôjsť v prípade ôsmich žiakov. Ďalším problémom je otázka vyššieho stupňa. Zákon neukladá povinnosť, aby národnostná výchova bola zorganizovaná na mieste, teda v danej obci. Navrhujeme, aby v prípade národnostnej výchovy výučba v národnostnom jazyku zostala v tejto obci. Problém vidíme aj v tom, že sa budú meniť zakladajúce listiny. Všimnime si, že pri niektorých školách namiesto výrazu členská inštitúcia sa bude uvádzať sídlo. To je obrovský rozdiel, lebo členská inštitúcia je právnická osoba, kým sídlo sa ľahko môže premiestniť inde, ako je členská inštitúcia, - povedal predseda VVV Michal Lásik, ktorý zdôraznil zodpovednosť miestnych a župných slovenských samospráv a CSSM. Po živej diskusii sa členovia VZ rozhodli, že vyslovia nesúhlas so župnými rozvojovými plánmi, a svoj súhlas podmienia dodržiavaním spomenutých stanov.

Správu o sčítaní obyvateľstva v roku 2011 členovia VZ doplnili o svoje názory a delegáti ju jednohlasne schválili.

O návrhu na rozdelenie podpôr na základe konkurzu CSSM prítomných informovala predsedníčka Kultúrneho výboru Zuzana Lauková. Ako povedala, uchádzačov bolo 152 a na kultúrne aktivity mohli rozdeliť len 5 miliónov. To znamená, že kto vyhovel konkurzným podmienkam, dostal približne 40 percent zo žiadanej sumy. Referát predsedníčky KV členovia VZ jednohlasne prijali.

Po krátkej prestávke nasledovalo určenie nájomných cien priestorov v Stredisku pilíšskych Slovákov a uznesenie o tohtoročnej podpore CSSM v oblasti publikačnej činnosti. Tohto roku konkurz nevypísali, ale vychádza reprezentačná publikácia pri príležitosti 10. výročia založenia prevažnej väčšiny inštitúcií CSSM. Tento bod delegáti tiež schválili.

V nasledujúcom bode VZ schválilo návrh na udelenie vyznamenania CSSM Za menšiny. Delegáti o individuálnych cenách a kolektívnej cene rozhodli v tajnom hlasovaní.

Na záver rokovania členovia VZ diskutovali o volebných zákonoch týkajúcich sa národností a ich modifikačných návrhoch.

Tretie Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa uskutoční v septembri.

Andrea Szabová Mataiszová