Výstup až do neba

Na expedícii Mol-K2 v roku 2005 sa zúčastnil aj Jaroslav Dutka, slovenský horolezec a cestovateľ, a po nej som mala možnosť urobiť s ním rozhovor. Je človek, ktorý sa cíti najlepšie vo výškach, kde je bližšie k nebesiam ako k zemi. A práve on bol jediným Slovákom v tíme, ktorý sa pred pár dňami pokúsil zdolať tretiu najvyššiu horu sveta Kančendžongu. A tá sa stala osudnou pre dvoch maďarských horolezcov. Jedným z nich bol Péter Kiss, najmladší člen skupiny. Bol na svojej prvej osemtisícovke, vybral sa zbierať skúsenosti so svojím „beznohým majstrom“ Zsoltom Erőssom. O ňom isto všetci viete, že ich už mal na konte deväť, i tú najvyššiu, Mount Everest, a osudovou sa mu stala desiata. V roku 2010 vo Vysokých Tatrách, pri zostupe z Kôpok, ho zasypala lavína a utrpel zlomeniny oboch nôh. Po prevoze do Maďarska sa mu lekári rozhodli amputovať pravú nohu.

Už sedem mesiacov po operácii Zsolt znovu liezol v Himalájach. Na hore Čo Oju dosiahol výšku 7 200 metrov. Bolo to primálo na vrchol, ale aspoň si vyskúšal, že aj s protézou to pôjde. Tú, čo mal, však odložil a vyrobil si vlastnú. V roku 2011 s ňou stál na vrchole Lhoce, vo výške 8 516 metrov. Rok na to expedíciu na Annapurnu pre smrť spolulezca predčasne ukončili.

Jeho terajším, posledným cieľom bola najvýchodnejšia himalájska osemtisícovka. „Nebojím sa s ním liezť,“ povedal pred odletom do Nepálu slovenský horolezec Jaroslav Dutka. „Zsolt vie, čo si môže dovoliť, nejde nič skúšať.“

Vlani bol Erőss v Trenčíne ako hosť filmového festivalu HoryZonty, ktorý organizuje práve Jaroslav Dutka. „Požičal si veci a išiel liezť na Vtáčnik. On vôbec nevníma, že nemá nohu. Dokonca v tom našiel výhodu. Povedal mi, že zatiaľ, čo ja si budem vo výškových táboroch musieť masírovať obidve nohy, jemu bude stačiť iba jednu.“

„Nomen est omen.“ Uvedomoval si, že to, čo robí, je nebezpečné, ale lezenie bolo jeho životom, a aj smrťou.

Nech im je ľad ľahký!

ik

Atletika v Sarvaši - obvodné finále

Mesiac máj si už nevieme predstaviť bez atletických pretekov. Každá škola sa snaží poslať najlepších atlétov. „Letné” horúce jarné počasie dalo zabrať aj tým najzdatnejším pretekárom. Veď splniť kritériá pri takej teplote nie je jednoduché. Teplomer ukazoval 32 stupňov a na všetkých žiakoch sa prejavovala jarná únava. Žiaci zo Sarvaša, z Čabačudu a z Békešského Svätého Ondreja chceli dokázať už pri spoločnej rozcvičke, že každý chce zvíťaziť. Súťažilo šesť základných škôl.

Na športovom ihrisku, v Alžbetinom sade, bolo nielen teplo, ale aj rušno. Atletické preteky otvoril koordinátor akcie Ján Benčík. Výsledky na počítači spracovali pracovníci z Békešskej Čaby, ktorí zabezpečili aj medaily pre víťazné družstvá a jednotlivcov.

V každej vekovej skupine reprezentovalo školu 6 žiakov, započítaval sa výkon piatich najlepších, jednotlivca, ako aj celého družstva. No medailu dostal aj pretekár, ktorý dosiahol šieste miesto.

V prvej vekovej kategórii mali prváčikovia a druháčikovia za úlohu prebehnúť 40 metrov, hodiť loptičkou a nasledovala 4 x 50 metrová štafeta, beh s výmenou štafetového kolíka so svojím spolužiakom.

V druhej vekovej kategórii si tretiaci a štvrtáci zmerali sily v behu na 60 metrov, v skoku do diaľky, v hode loptičkou a v štafete na 4 x 100 metrov. Tretia veková skupina - žiaci piatej a šiestej triedy, okrem behu na 60 m, v hode loptičkou a v skoku do diaľky, museli svoju zdatnosť preukázať aj na 600 metrovej trati. Najťažšiu úlohu mali žiaci štvrtej vekovej skupiny, kde kritériom bolo prebehnúť 100 m, 800 m, skok do diaľky, hod loptičkou a technická disciplína - vrh guľou, ktorá vždy rozhodne o konečných výsledkoch. Veď ak je niekto rýchly, má dobrú odrazovú silu, nie vždy dokáže splniť požiadavku atletickej disciplíny, vrh guľou, kde rozhoduje najmä technika. Dievčatá sa trápia s 3- kilogramovou guľou, chlapci sa pokúšajú čo najďalej vrhnúť 4- kilogramovú ťažkú guľu.

Slovenská základná škola pod vedením učiteliek Ildiky Vajdovej, Zlatice Liškovej, Aniky Podaniovej a telocvikára Zoltána Fonáda dosiahla pekné výsledky v súťaži jednotlivcov, aj družstiev.

Jednotlivci:
2. miesto: Marek Sztancsik, žiak 2. triedy, len jeden bod ho delil od stupňa víťazov.
3. miesto: Virág Liptáková

Družstvá:
1. veková kategória (chlapci): 3. miesto - Marek Sztancsik, Gábor Jónas, Tomáš Szabó, Gregor Vaskor, Ladislav Kugyela a Blažej Csányi.
1. veková kategória (dievčatá): 3. miesto - Ema Megyiková, Hana Kisová, Gréta Springelová, Renáta Klimajová, Virág Liptáková, Bianka Sebaj-Farkasová.
2. veková kategória (dievčatá) 3. miesto - Eszter Kovácsová, Gabriela Molnárová, Gabriela Mravíková, Bettina Keményová, Laura Borbelyová a Kiara Molnárová.
3. veková kategória (chlapci) 3. miesto - Ladislav Balatoni, Róbert Somogyi, Gregor Laluska, Ákos Kovács, Zalán Laurinyecz a Bence Styecz.
3. veková skupina (dievčatá) 3. miesto - Viktória Vargová, Eva Szebegyinszká, Roberta Bagiová, Kinga Kisuczká, Zora Praszová.

Žiaci slovenskej základnej školy v Sarvaší opäť úspešne reprezentovali svoju školu. Veď v mnohých vekových kategóriách bol rozdiel medzi prvým a druhým miestom len niekoľko sekúnd či centimetrov. Každému blahoželáme!

Zlatica Lišková

Deň matiek v Lutherovom dvore

Druhá májová nedeľa bola na Slovensku Dňom matiek. Keďže každú druhú nedeľu v mesiaci v evanjelickej kaplnke Lutherovho dvora v Budapešti sa konajú dvojjazyčné rodinné bohoslužby, zbor sa rozhodol spojiť túto príležitosť s oslavou matiek, babičiek a krstných mám. Bolo milé, že na tohtoročnej slávnostnej bohoslužbe sa zúčastnili viaceré mamičky aj so svojimi deťmi.

Zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová s veľkou radosťou vítala každého prítomného.

„Dobrí rodičia chcú pripraviť svoje deti už od malička na všetko, na celý život. Hovoria im o tom, že budú mať počas celého života aj pekné, dobré dni, ale stretnú sa aj s ťažkosťami a problémami, ktoré budú musieť potom vyriešiť. Pán Ježiš ako dobrý rodič, keď sa chystal do nebeského kráľovstva, chcel pripraviť svojich učeníkov. Hovoril im o tom, že sa majú splniť všetky proroctvá Starej zmluvy, ktoré sa týkajú aj jeho osoby,“ povedala vo svojej kázni H. Gulácsiová Fabuľová. Zároveň dodala, že pri príležitosti Dňa matiek by sme mali myslieť aj na tie matky, ktoré už nie sú medzi nami, alebo pomodliť sa aj za tie, ktoré sú práve v nemocnici, lebo sú choré.

Po bohoslužbe pripravili krátky pozdravný program svojim matkám ich deti: Mirka Blašková, Oliver a Samuel Patay zarecitovali básne a Michal Tomáš Tatai prečítal úryvok zo svojej práce, s ktorou získal v súťaži Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku osobitnú cenu.

Milú slávnosť uzatvorili deti odovzdaním kvetiniek, nielen svojim mamičkám, ale aj kantorke Marte Pálmaiovej Pápayovej a zborovej farárke Hilde Gulácsiovej Fabuľovej.

Mimochodom, v novodobej histórii ľudstva sa Deň matiek dostal do povedomia na prelome 19. a 20. storočia, a to vďaka Američanke Anne Marii Jarvisovej. Po tom, ako v roku 1907 zomrela jej matka, začala viesť kampaň za vyhlásenie dňa venovaného matkám. Už o dva roky neskôr tento sviatok oslavovali v 45 štátoch USA. 8. mája 1914 iniciatíva vyústila do oficiálneho vyhlásenia druhej májovej nedele za Deň matiek Kongresom USA. Prezident Woodrow Wilson podpísal neskôr dokument, v ktorom bol Deň matiek vyhlásený za celoamerický národný sviatok. Dátum druhej májovej nedele sa rozhodli prijať za svoj takmer všetky krajiny na svete. V Maďarsku však slávia Deň matiek v prvú májovú nedeľu.

(ef)

Podpísali dodatok k zmluve o podpore pre Stredisko pilíšskych Slovákov v Mlynkoch

Podpisom Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytnutí podpory pre Stredisko pilíšskych Slovákov v Mlynkoch v utorok 14. mája v priestoroch Palugyayho paláca na pôde MZV SR v Bratislave sa úspešne zavŕšila medzivládna dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom. Zmluvu podpísali predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov Maďarska Csaba Latorcai. Zmluvu podpísal v mene majiteľa strediska aj predseda CSSM Ján Fuzik.

Pred samotným aktom podpisu dodatku k predmetnej zmluve sa uskutočnilo rokovanie za okrúhlym stolom, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia slovenskej a maďarskej delegácie. Predseda ÚSŽZ informoval o hlavných aktivitách úradu a najvýznamnejších témach, ktorým sa v súčasnosti úrad venuje. Ide predovšetkým o dotačný systém.

Csaba Latorcai konštatoval, že je potešením, keď môžeme hovoriť o vzájomných úspechoch a zmluvy sa môžu napĺňať aj materiálne. Zdôraznil, že projekt Slovenského domu sa vydaril, môže slúžiť ako príklad a vyjadril vieru, že po tomto budú nasledovať ďalšie, podobne úspešné projekty. Latorcai poukázal na projekty, ktoré sú prioritné a sú už dlhé roky predmetom zmiešanej slovensko-maďarskej komisie.

V závere rokovania Cs. Latorcai pozval I. Furdíka na návštevu Maďarska a tým aj na pokračovanie rokovaní o problematike slovenskej národnosti v Maďarsku.

Zdroj: uszz.sk

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Terra Magica

Na hlavnom námestí v severoistrijskom mestečku Umag mi asi tridsaťročný mladý muž, Davor, vysvetľuje, prečo zbiera podpisy obyvateľov pod petičné hárky s názvom V mene rodiny. Nuž, za petičnou akciou stoja náboženské spoločenstvá, ale nie je to cirkevná záležitosť, ak len nie v tom z mysle, že s ňou súhlasia všetky veľké cirkvi v Chorvátsku, vrátane katolíckej i moslimskej. Je to občianska iniciatíva, ktorá sleduje cieľ, aby ústava definovala, že manželstvo je výlučne spoločenstvom muža a ženy. Cesta k tomuto cieľu vedie cez ľudové hlasovanie, musí ho žiadať desať percent obyvateľstva, čiže približne 400 tisíc ľudí a potom sa ide na referendum - vykresľuje scenár Davor. Ale prečo treba definovať manželstvo priamo v ústave, nebodaj niekto ohrozuje v Chorvátsku rodiny? Vraj nie, oni nie sú proti spoločenstvám ľudí rovnakého pohlavia, len chcú chrániť rodinu, a manželstvo definovať v ústave ako spolužitie muža a ženy. Hľa, ako rýchle sa šíri v regióne maďarský príklad!

Príliš sa však ľudia nehrnú k petičným hárkom. Je pravda, že Umag je malé mesto, ale miera tolerancie, vzájomnej empatie medzi ľuďmi rôznej identity je tu rozhodne vyššia. Potvrdzuje mi to aj Alen, majiteľ pizzerie v dedinke Lovrečica/San Lorenzo, pripravuje asi najlepšiu pizzu na celom istrijskom pobreží. Je Chorvát, a jeho záporná odpoveď na otázku, či už zažil nejaký problém s miestnou talianskou väčšinou, je spontánna. Kdeže, on plynule hovorí okrem nemčiny aj po taliansky, od malička sa učia taliančinu, pozerajú taliansku televíziu a taliančina je v škole povinný jazyk.

V minulosti som už neraz naznačil, že mi je táto „istrijskosť“ blízka, sám sa cítim byť v tomto zmysle Istrijčanom. Pomáha mi v tom Bruno Luša s rodinou. Debatujem s ním o tom, čo ich čaká po 1. júli, keď sa stane Chorvátsko plnoprávnym členom Európskej únie. Boja sa trocha neistoty, nových predpisov, možno nových daní. Lušovci totiž majú veľký apartmánový dom, ale hlava rodiny sa venuje aj pestovaniu olív, výrobe olivového oleja a iným podobným činnostiam, teda rodina stojí na viacerých nohách. Brunov večný optimizmus sa po troche zaváhania vracia, keď sa objaví jeho päťročná dcérka, moja kamarátka Iris. Jasné, že sa nechá prosiť, aby niečo zaspievala. Dvojjazyčne, po chorvátsky i po taliansky. A tak aj nakoniec zaspieva, najkrajšiu istrijskú, o tom, že Istria je krásny kraj hľuzoviek, kamenných domčekov... no a olivovníkov. A k tomu dvojjazyčný refrén: To je moja terra magica...

Naša mačička v Alkári

V priebehu dvoch rokov sme už štvrtý raz mali možnosť prijať hercov Slovenského divadla Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku v Alkári. Naša obec je zaujímavá aj preto, lebo hoci u nás žijú Slováci, vzhľadom na to, že sme turisticky atraktívnou obcou, máme mnoho obyvateľov-rekreantov, ktorí po slovensky nevedia. Preto sme v ťažkom rozpoložení, keď chceme „predať“ čisto slovenské divadelné predstavenie. Napriek tomu stále rastie záujem o podobné programy. Tak to bolo aj s vystúpením amatérskej zložky Vertiga, ktorých čakalo skoro plné hľadisko. Autobus obecnej samosprávy totiž priviezol záujemcov aj zo susedných dedín (Mátraszentistván, Mátraszentlászló a Galyatető).

Naša mačička je príbeh manželov, ktorých šťastie chcú prekaziť dve „bojovníčky za práva žien“, a to prostredníctvom chyžnej Cecilky. Zavedie nás do sveta, aký tu bol pred 100 rokmi - sveta možno technicky jednoduchšieho, prehľadnejšieho, takpovediac čierno-bieleho, ale do sveta, v ktorom ľudia takisto cítili, milovali, závideli, žiarlili a túžili, ako to robia a cítia dnes. Režisérkou predstavenia bola Bibiana Budaiová a herecky sa predstavili Miroslava Kovácsová, Iveta Nagyová, Ilidika Záluská, Csaba Lampert, Adam Horváth a tiež B. Budaiová. O hudbu sa postarali A. Horváth, Péter Tóth a Laura Lackeyová. Dramaturgom predstavenia je Daniela Onodiová.

Ďakujeme divadlu Vertigo za príjemné chvíle pri sledovaní vynikajúceho predstavenia.

J. Kasalová Szabadová (ef)

Slovenský majáles v Níži

Máj zbližuje! V tomto prípade nechodí mi po rozume nestarnúci hit Máj od Salca, ale príjemná, priam rodinná atmosféra jedného novohradského podujatia. Slovenská národnostná samospráva v Níži v spolupráci s miestnym Obecným úradom, Slovenským osvetovým centrom jačianskeho regiónu CSSM a s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí uskutočnila 18. mája v parku kaštieľa svoj 2. slovenský majáles. O zaujímavé programy nebolo núdze, čiže každá generácia si našla niečo podľa svojej chuti.

„Na dnešný deň sme pripravili bohatý program. Predpoludním bola slovenská svätá omša. Čestnou občiankou sa stala bývalá učiteľka a folkloristka Marika Sarková za viac než 44 ročnú prácu vykonanú pre tunajšiu slovenskú menšinu. Teraz prebieha súťaž vo varení a o druhej otvoríme výstavu. Nasleduje kultúrny program v ktorom vystúpi budapeštianska tanečná skupina Lipa, Vatra z Tlmačov a skupina z Kesegu“ - povedala nám iniciátorka, hlavná organizátorka podujatia a predsedníčka miestnej národnostnej samosprávy Zuzana Kucserová. Ďalej dodala, že bez finančnej podpory ÚSŽZ by sa im dozaista nepodarilo usporiadať takéto pestré podujatie. Organizátori nezabudli ani na deti, pre ktoré pripravili športové hry, súťaže a v neposlednom rade kreatívne zamestnania. Pani Kucserová zdôraznila, že prvotným cieľom tohto spoločenského podujatia je emocionálne motivovať mladistvých k tomu, aby sa na ňom aktívne podieľali aj v budúcnosti, aby cítili jeho jedinečnosť, nenávratnosť a tým aj dôležitosť.

Očakávaným programom dňa bolo otvorenie výstavy pod taktovkou predsedníčky Slovenského osvetového centra jačianskeho regiónu CSSM Eriky Zemenovej Palečkovej: „Náš región sa druhýkrát zúčastní v Níži na Slovenskom majálese. Minulý rok sme výstavu výšiviek a tkanín priniesli z Békešskej Čaby. Bola veľmi úspešná a páčila sa tunajšiemu obecenstvu. Vychádzajúc z tejto iniciatívy ma opäť vyhľadala hlavná organizátorka, Zuzana Kucserová. Minulý rok na Dni Slovákov v Maďarsku v Jači sme videli veľmi peknú výstavu zo šúpolia od pani Juliany Siffelovej. V spolupráci s tamojším kolegom sme sa rozhodli, že Nížanom tentoraz predstavíme Bakonský región. Diela zaznamenávajú okamihy z každodenného života tzv. sedliackej - roľníckej kultúry. Aj maliarka na sklo Monika Lamiová Berényiová, ktorá žije v Pišpeku, umelecky stvárňuje túto tematiku. Spojili sme teda dve výstavy z dvoch regiónov, ale s podobným námetom.“

Počas dňa paralelne prebiehalo viac programov. V súťaži vo varení bojovalo o prvenstvo až 15 jedál, medzi ktorými nechýbali perkelty, guláše, kapustové polievky, zemiakové paprikáše, fazuľové jedlá a ani plnená kapusta. Pani Palečková bola jednou z porotkýň. Priznala sa, že ako Dolnozemčanka si ešte úplne nezvykla na tunajšiu kuchyňu. Od pani predsedníčky sme sa dozvedeli aj to, že najbližšie veľké podujatia tohto regiónu sa budú konať koncom leta: „Chamuľový festival sa posúva na august, náš regionálny deň plánujeme až v septembri. Pred dvoma rokmi sme ho mali na Chamuľovom festivale, vlani ho mal na starosti iný novohradský región, Dengeleg. V tomto roku ho znovu organizujeme my a pravdepodobne bude v Čuváre.“

Medzi jednotlivými vystúpeniami folklórnych súborov recitovali deti z miestnej národnostnej školy a vystúpili aj Laura a Vanessa Glückové z Mlynkov. Slovenský majáles otvoril dobročinný bál so živou hudbou. Veríme, že z pestrých programov si mohol každý návštevník vybrať podľa svojej chuti, a že z tejto iniciatívy bude tradícia.

Atila Rusnák

MS 2013 - Dvojkríž nahradil helvétsky

Stretnú sa na letisku Rus, Čech a Slovák... Mohol by to byť aj začiatok vtipu, ale po štvrťfinálových zápasoch 77. majstrovstiev sveta (MS) v ľadovom hokeji to bola realita. Kým obhajcov zlatých medailí z Ruska rozobrali vo štvrťfinále Američania ako matriošku (3:8), druhého finalistu vlaňajších MS (a teda obhajcu strieborných medailí) Slovensko v podstatne vyrovnanejšom a napínavejšom zápase porazili fínski reprezentanti (3:4). Obhajcovia bronzu z Čiech stroskotali na dokonale poskladanom hodinovom stroji Švajčiarov (1:2), a hoci v tom spomínanom vtipe Kanaďania nefigurujú, pre úplnosť dodajme, že „javorové listy“ ostali v poslednom štvrťfinálovom zápase na lopate Švédov (2:3).

Všetky MS majú svoj jedinečný príbeh a ten tohtoročný patrí jednoznačne Švajčiarom, ktorí po deviatich víťazstvách v rade našli svojho premožiteľa až vo finále šampionátu. Ostali im pri tom na štíte také veľmoci ako Kanada, USA, dvakrát Česko a raz aj domáce Švédsko (ešte v základnej skupine). Vo finále sa potom prelomila dlhočizná kliatba hosťujúcich mužstiev, veď na vlastnom ľade dokázali vyhrať šampionát naposledy Sovieti pred 27 rokmi (1986). V štokholmskej hale Globen to konečne dokázali zopakovať domáce „tri korunky“, ktorí sa odplatili Švajčiarom za predchádzajúcu prehru víťazstvom 5:1.

Bronzové medaily putujú do Spojených štátov amerických, ktoré po deviatich rokoch čakania doviedol k vzácnemu kovu syn slovenskej hokejovej legendy Petra Šťastného. Kapitán USA Paul tak mohol byť po bronzovom zápase dvojnásobne šťastný. To isté sa nedá povedať o Fínoch. Trpkosť prehry v poslednom zápase akiste nezmiernila ani „vtipná“ poznámka na stránke Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), podľa ktorej pred odletom domov aspoň nebudú mať na letisku problémy s detektorom kovov.

Vráťme sa na záver k vystúpeniu reprezentantov našej materskej krajiny. Napriek tomu, že v základnej skupine dvakrát nečakane zakopli, v dôležitom zápase proti USA sa dokázali zmobilizovať, postúpili do elitnej osmičky a celkovo zanechali dobrý dojem, veď hrali perfektne najmä proti silným súperom. Ich vystúpenie dáva slovenským fanúšikom nádej na pekné úspechy aj v budúcnosti a my pri nich budeme (aspoň prostredníctvom televízneho prenosu). Najbližšie vo februári na olympiáde v Soči.

Zlatko Papuček

Pokračovanie päťboja v Sarvaši

Po marcovej pešej túre pokračoval päťboj žiakov v Sarvaši behom. Žiaci miestnej slovenskej základnej školy sa do druhého kola zapojili v menšom počte, príčinou boli volejbalový turnaj a školské výlety.

Smutní boli aj hlavní usporiadatelia, manželia Judita Závogyánová a István Bodnár, lebo nádherné slnečné počasie prilákalo len hŕstku nadšencov. Bežci si mohli vybrať 7- alebo 14-kilometrovú trať. Všetci žiaci si zvolili kratšiu vzdialenosť, 14 km si totiž vyžaduje systematickú prípravu. Bez tréningu by iste mali svalovú horúčku, čo nie je cieľom tohto podujatia.

Rozcvičku pripravil pre bežcov telocvikár Zoltán Fonád a pred štartom im dal presnejšie inštrukcie vedúci športovej komisie Pavol Szirony. Upozornil pretekárov hlavne na to, aby si dávali pozor na cyklistov, ale aj na motorkárov, ktorých je na tomto úseku veľmi veľa. Cez mesto všetci prebehli veselo, veď ich povzbudzovali okoloidúci. Po Alžbetinom sade trať pokračovala smerom do Békešského Svätého Ondreja. Kúsok od čerpacej stanice je malý rodinný domček, ktorý je vzdialený 3,5 kilometra od Sarvaša, tu bola polovica trasy bežcov.

Prvý bol na otočke ôsmak Norbert Oroszki, ktorý so svojou sestrou Marietou hneď po štarte bežali rýchlejším tempom, ako ostatní. Napriek tomu do cieľa dobehol prvý tretiak Bálint Szeljak. Jeho mamička sa zúčastňuje na každej športovej akcii a skončila tiež medzi prvými.

Napriek problémom s nesprávnou obuvou túto trasu s pomocou pani učiteľky Zlatky Liškovej zvládla aj tretiačka Nikoletka Czesznáková. Našťastie si mohla vymeniť športové topánky s tetou Zlatkou a absolvovala sedem kilometrov. Na občerstvovacej stanici sa každý mohol osviežiť a posilniť čistou vodou alebo malinovkou. Väčšina pretekárov si správne vybrala radšej vodu.

Po dobehnutí do cieľa niektorí žiaci išli povzbudzovať svojich starších kamarátov do športovej haly, kde sa konal volejbalový turnaj, na ktorom sa zúčastnilo 5 družstiev. Štyri sarvašské a jedno zo Senteša. Najväčšie povzbudzovanie dostala naša pani učiteľka Anika Podaniová. Za každé dobre servovanie, ale aj za dobrý smeč a blok sa z obecenstva niesli slovenské slová: Do toho, do toho, bude eso, bude bod! Bývalí žiaci Daniela Szekerešová a Peter Maczik podali tiež výborný výkon.

Celý deň sa niesol v duchu športovania.

Z. L.

Slovenskí škôlkari sa stretli v Tardoši

Tradičné stretnutie slovenských materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy sa uskutočnilo 10. mája v materskej škole v Tardoši.

Účastníkov privítali starosta obce Béla Csabán, predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy Mária Nagyová a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Tardoši Veronika Árendášová. Všetci vyzdvihli dôležitosť takého stretnutia, na ktorom sa zídu deti aj ich učiteľky a majú príležitosť lepšie sa spoznať. Medzi účastníčkami boli aj dve učiteľky z Mlynkov, ktoré sem prišli „odkukať“, ako funguje spolupráca medzi materskými školami v župe.

V programe vystúpili deti z Čívu, Kestúca a Tardoša, ako aj najmenší tanečníci skupiny Červený mramor z hostiteľskej obce. Niektorí predstavili miestne detské hry, iní nacvičili kolové hry alebo jednoduchšie choreografie ľudových tancov. Bolo vidieť, že deti veľmi rady vystupujú na verejnosti. Je potešiteľné, že z roka na rok rastie ich úroveň a badať, že sú im tieto kolové a iné detské hry blízke, že ich nepredvádzajú iba na vystúpeniach, ale hravá slovenčina je prítomná v živote každej materskej školy.

Po programe sa deti presunuli na pekne upravený dvor škôlky, kde sa mohli vybehať a čakala na nich aj remeselnícka dielňa. Pre učiteľky materských škôl pripravili organizátori odbornú poradu. V rámci nej si vypočuli prednášku Ildikó Szegváriovej o tom, ako začleniť ľudové tradície a ľudový tanec do zamestnaní. Jej prednáška bola plná praktických rád a cvičení, pomohla učiteľkám osvojiť si jednotlivé tanečné kroky pre deti. Ako povedala, je dôležité, aby začali s pohybom a znenazdajky prešli k tanečným krokom, ktoré si takto obľúbia aj tie deti (hlavne chlapci), ktoré majú negatívny prístup k ľudovému tancu. Zvýraznila dôležitosť ľudových tradícií, ktoré pomocou hier vlastne deti učia. Učiteľky boli veľmi prívetivé a s radosťou sa pustili do tlieskania, pochodovania a naozaj nenazdajky prešli k ozajstným tanečným krokom. Prednášateľka pritom zdôraznila, že osvojenie si jednotlivých prvkov je dlhý proces, ktorý nemá zmysel urýchľovať.

Kým učiteľky absolvovali odbornú poradu a deti pripravovali zaujímavé darčeky, ostatní záujemcovia pod vedením V. Árendášovej si pozreli krásny oblastný dom. Potom sa všetci zišli pri obede, na ktorom hodnotili stretnutie ako úspešné. Zároveň ich vedúca materskej školy Zlatá brána a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Číve Mária Voderacká pozvali o rok do Čívu, kde sa uskutoční ďalšie stretnutie slovenských materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy.

Je potešiteľné, že župný slovenský zbor napĺňa svoj cieľ, vytýčený pri založení: zbližovanie Slovákov žijúcich v župe na každej úrovni a vo všetkých vekových kategóriách.

(ef)

Detské národnostné súbory sa stretli v Baji

Stretnutie detských národnostných skupín Komárňansko-ostrihomskej župy sa uskutočnilo v tomto roku 11. mája v Baji v priestoroch miestnej základnej školy už po jedenásty raz. Hoci počasie nežičilo - v túto sobotu popŕchalo, preto sa neuskutočnil krojovaný sprievod po obci, ktorý by iste prilákal množstvo záujemcov, zato účastníci stretnutia naplnili sálu športovej haly.

Stretnutie otvoril starosta Baji Tibor Schundek, ktorý vo svojom príhovore vyslovil radosť, že ich osada môže hostiť skoro 600 detí z vyše 30 súborov. Zároveň informoval, že každý súbor dostane do daru publikáciu o histórii obce a každý účastník stretnutia medailu s logom podujatia z dielne keramičky Timey Juhászovej z Taty. Prítomným sa prihovoril aj predseda Valného zhromaždenia Komárňansko-ostrihomskej župy György Popovics, ktorý poznamenal, že vždy rád chodí na podobné podujatia, kde sa môže presvedčiť o tom, že národnosti dbajú o zachovanie svojich tradícií aj medzi najmladšími.

V obecenstve sedeli mnohí starostovia a poslanci, medzi nimi aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy Mária Nagyová. Stretnutie detských národnostných súborov organizujú každý druhý rok a v ostatné roky sa schádzajú dospelí. V programe sa predstavili zástupcovia slovenskej a nemeckej národnosti. Je vždy príjemné pozerať sa na usmiate deti, ktoré s radosťou predvádzajú svoje znalosti v krásnom ľudovom kroji.

Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď slovenskú kultúru v programe reprezentovali deti z Bánhidy, Čívu, Kestúca, Šárišápu, Orosláňu, Tardoša a zo Sílešu. Všetci zožali úspech. Zvlášť by sme chceli vyzdvihnúť deti z Orosláňu, kde sa slovenčina nevyučuje, napriek tomu pred niekoľkými rokmi - po zániku tanečného súboru dospelých - sa rozhodli založiť si detský tanečný súbor. Jeho členovia sa stretajú raz do týždňa, aby zachovali tradície svojich predkov. Z Orosláňu prišli aj členovia mládežníckej dychovej kapely Krídlovka, ktorí pod vedením Simona Ocskaiho zahrali známe slovenské piesne. Veľmi silné bolo vystúpenie školákov zo Šárišápu, ktorí predviedli maglódske tance. Bol to azda najpočetnejší súbor, ktorý vystúpil v onú sobotu na javisku v Baji. Početní boli aj Tardošania, ktorí pripravili jarné zvyky. V ich programe sa predviedli škôlkari, ale aj žiaci základnej školy, ktorí tvoria dorast pre tanečný súbor Červený mramor. Ďalším zaujímavým vystúpením boli detské hry a spev detí z Bánhidy. Deti podporuje slovenská samospráva a regionálne a kultúrne stredisko SOCSSM, ktorí majú taktiež zásluhu na tom, aby slovenské slovo v župnom meste nevymrelo. Deti z Čívu a Kestúca predviedli veľmi milé detské hry a deti zo Sílešu sa predstavili hravými ľudovými tancami.

Bolo príjemné pozerať sa na zapálených malých tanečníkov, zverených dospelým, pre ktorých je zachovávanie tradícií viac než vyslovené slovo.

(ef)

Stretnutie slovenských dôchodcov v Starom Budíne

Slovenská národnostná samospráva III. obvodu hlavného mesta - Starého Budína a Békásmegyeru - do svojho pracovného programu každoročne zaraďuje aj akcie pre slovenských dôchodcov žijúcich v tejto časti metropoly. Takouto tradíciou je aj veľkonočné stretnutie pri bielom stole. Tohtoročné však kvôli nepriaznivému marcovému počasiu museli odložiť, no nezabudli na najaktívnejších Slovákov tejto mestskej časti a zorganizovali stretnutie s nimi pred Turícami, 13. mája. V reprezentačnej sále sídla Starobudínskeho spoločenského kruhu pozvaných hostí privítal predseda slovenskej samosprávy František Križan a vyjadril potešenie, že usporiadali túto tradičnú akciu už dvanásty rok. Zvlášť privítal učiteľky budapeštianskej slovenskej školy Moniku Szelényiovú a Evu Szilágyiovú Šubovú, ktoré pripravili program so svojimi žiakmi. Zaspievali slovenské ľudové piesne a predviedli jarné zvyky. Milým koloritom programu bolo vystúpenie sestier Laury a Vanesy Glückových, ako aj recitácia Norwina Kollára. Po príjemnom priateľskom posedení členovia slovenskej samosprávy III. obvodu prekvapili našich dôchodcov milými darčekovými balíčkami, ale s prázdnymi rukami neodišli ani vystupujúci, každý dostal čokoládu.

Ako nás informoval predseda slovenského zboru, podobné stretnutia zvolávajú dvakrát do roka, na jar a v decembri, vždy z vlastného rozpočtu. Je to príležitosť pre slovenských dôchodcov bývajúcich v obvode a v jeho blízkosti, aby sa v príjemnej atmosfére porozprávali. Zároveň sme sa dozvedeli, že 26. mája sa stretnú zástupcovia spoločenských organizácií pôsobiacich v tomto obvode. Na stretnutie srdečne pozývajú aj všetkých záujemcov.

(ef)

Tirpácky deň s kapustovými pagáčikmi

Trojdňovou sériou podujatí oslávili Níreďházania 260. výročie osídlenia svojho mesta. Predstavili sa na nich aj potomkovia slovenských predkov.

Na úvod položili vence k soche grófa Františka Károlyiho v centre mesta. Súsošie znázorňuje, ako gróf pozýva do oblasti dnešnej Níreďházy sarvašského čižmárskeho majstra Petrikoviča spolu s ďalšími osadníkmi a s mapkou mesta, na ktorej nájdeme aj dve najväčšie ulice: Sarvašskú a niekdajšiu Čabiansku. Pri pamätníku zakladateľov mesta sa prítomným prihovoril starosta mesta Ferenc Kovács, a vence položili aj členovia Slovenskej samosprávy v Níreďháze.

Slovenskú kultúru priblížili členovia spolku tirpáckej ľudovej hudby z regiónu Nyírség, ktorí zaspievali slovenské a maďarské ľudové piesne v sprievode citary. Na javisku vystúpili spolu so staršími spevákmi aj mladí talentovaní umelci: členovia tanečného súboru „Lókötő“, ktorý funguje pri Základnej škole K. Vécseyho a Umeleckej základnej škole L. Vásárhelyiho. Mladí tanečníci sa snažia zachovať slovenské tirpácke tradície, v čom ich podporuje aj miestny slovenský volený zbor.

Po hudobnej časti programu nasledovalo občerstvenie: miestni Slováci pohostili prítomných obyvateľov šiesteho najväčšieho mesta v Maďarsku tradičnými tirpáckymi kapustovými pagáčikmi.

K. Palkovičová - J. Illés (ef)

Valné zhromaždenie Zväzu Slovákov v Maďarsku

Valné zhromaždenie (VZ) Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) zasadalo 11. mája v priestoroch Slovenského inštitútu (SI) v Budapešti.

Zasadnutie sa začalo hymnickou piesňou Daj Boh šťastia tejto zemi. Prítomných privítala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. - Pri každom stretnutí s vami získavam nové informácie, skúsenosti, zážitky. Každý rok hovoríme, že ten predchádzajúci rok bol veľmi ťažký a veríme, že nasledujúci už bude lepší, ale ten lepší rok stále neprichádza. Stále musíme konštatovať, že situácia medzi Slovákmi v Maďarsku je naozaj veľmi problematická. Cítime, že ľudia sú unavení, strácajú nádej, energiu, oduševnenie, ktoré v sebe majú. Pretože niekedy je tých problémov, ktoré treba riešiť, naozaj veľmi veľa. Preto je životne dôležité, aby nikto nezostával sám, lebo sám problémy nezvládne. Preto je dôležité, aby sme držali spolu. Je veľmi dôležité, aby naša organizácia svoje členstvo, aktivity nezanedbávala, aby sa držala, pretože keď sa budeme jeden o druhého opierať, keď sa budeme jeden na druhého spoliehať, tak sa všetky problémy dajú riešiť. V tomto roku má Zväz Slovákov v Maďarsku 65 rokov. Je veľká, pozoruhodná a významná vec, že naša organizácia napriek všetkým politickým a spoločenským prúdom pretrvala, - povedala pani predsedníčka.

Po úvodných slovách nasledovala voľba predsedajúceho, ktorým sa stal Tomáš Nagy. Vedením zápisnice prítomní poverili Alžbetu Szabovú a za overovateľky zvolili Katarínu Sivekovú a Máriu Voderaczkú. Vyhodnotenie činnosti Verejnoprospešnej nadácie ZSM v roku 2012 predložila predsedníčka organizácie Ruženka Egyedová Baráneková. - ZSM aj v minulom roku pokračoval vo svojej činnosti s maximálnym nasadením a zanietením. Prvoradým cieľom organizácie bolo pokračovať v činnosti podľa motta ZSM: „Motivovať, posilňovať, spájať“. Môžem povedať, že všetky naše celoštátne podujatia majú niekoľkoročnú tradíciu, sú veľmi populárne a majú aj svoj význam. Usporiadali sme Slovenské spievanky a veršovačky, výstavu krojovaných bábik v SI, ojedinelý projekt piatich turnusov Školy v prírode v Hronci, ktorý je financovaný vládou SR. Každoročne sa na ňom zúčastňuje vyše 250 žiakov zo slovenských národnostných škôl. V tomto roku na návrh predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí sa zapoja do tohto projektu deti zo Srbska, Chorvátska a Rumunska. Slovenská gazdinka sa uskutočnila na jar na veľvyslanectve SR znovu za prítomnosti prvej dámy SR Sylvie Gašparovičovej. Národnostné stretnutie, folklórna bohoslužba a celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku v Banke sa konal v auguste. Na jeseň sa uskutočnili Slovenský škovránok (Tatabáňa, Kétšoproň a Pálháza), Celoštátne stretnutie aktivistov ZSM v Hronci, doškoľovanie pre vedúcich speváckych a folklórnych skupín v Hronci a konferencia Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? v Mlynkoch. Významnou udalosťou v živote ZSM bolo osobné stretnutie s predsedom vlády SR Robertom Ficom počas otvorenia Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch. Premiér SR odovzdal predsedníčke ZSM poukaz vo výške 10 000 eur na zakúpenie osobného auta, za čo patrí veľká vďaka veľvyslancovi SR v MR Petrovi Weissovi. Máme veľmi aktívnu verejnoprospešnú nadáciu ZSM. Minulý rok nám neskoro prichádzali financie, preto naša nadácia aj neskoro vypísala súbehy. Musím kriticky poznamenať, že veľmi málo spolkov, či miestnych organizácií ZSM požiadali o podporu. Do 31. marca musia byť miestne schôdze našich pobočiek, kde je treba vyhodnotiť činnosť, urobiť zápisnicu, prezenčnú listinu, zvoliť si delegátov a zaplatiť členské, - povedala predsedníčka ZSM a poďakovala sa koalícii Spolu a členom ZSM za oduševnenú prácu.

Správu o činnosti za rok 2012 doplnili vedúci jednotlivých regiónov Anna Molnárová, Judita Fábriová, Veronika Árendášová, Anna Szántaiová, Katarína Krafčenková a Ruženka Egyedová Baráneková.

Vyhodnotenie činnosti Finančného výboru za rok 2012 predložila tajomníčka ZSM Monika Szabová. - V roku 2012 sme zasadali trikrát, kontrolovali sme faktúry, vedenie faktúr, účtovníctvo a výdavky. Po zasadnutí VZ ZSM sme znovu konštatovali, že aj v roku 2012 čakajú zväz z finančného hľadiska ťažké chvíle. Prežiť, organizovať, pracovať tak, že finančnú podporu ani do druhého zasadnutia nášho výboru organizácia ešte stále nedostala, bolo pre nás smutné overovať. Keby nebolo peňazí, čo zostali z roku 2011 a keby niet vás, ktorí ste zaplatili členské poplatky a keby finančne neprispela Ruženka Egyedová Baráneková a jej rodina, sotva by sme mohli zaplatiť režijné a povinné výdavky. Začiatkom novembra prišli peniaze na fungovanie ZSM a podpory na projekty od Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Ešte jedna veľká pomoc prišla od vlády Slovenskej republiky a to 10 000 eur (2 820 000 forintov), za ktoré ZSM vymenil svoje zastarané auto, - povedala tajomníčka ZSM. Organizácia v roku 2012 mala k dispozícii 13 miliónov 619 tisíc forintov a napriek ťažkej finančnej situácii mohla uskutočniť svoje tradičné podujatia, a to vďaka spolupráci s miestnymi a regionálnymi organizáciami. Po správe o minuloročnej činnosti FV ZSM Monika Szabová predložila návrh rozpočtu na rok 2013 vo výške 16 miliónov 337 tisíc forintov. Po schválení rozpočtu delegáti rozhodli o prijatí nových členov do ZSM z Čabačudu, Dolných Petian a Šalgótarjánu. Vystúpili dvaja členovia z Čabačudu.

Plán činnosti ZSM na rok 2013 predniesla predsedníčka zväzu Ruženka Egyedová Baráneková. Ako povedala, najdôležitejšou úlohou v tomto roku je nepretržitá práca. - Najvýznamnejšou akciou je 65. výročie ZSM. 30. novembra budú celoštátne oslavy v Budapešti, ktoré doplníme o regionálne oslavy. Pri tejto príležitosti budú vytlačené informačné materiály, usporiadame putovnú výstavu atď. Chceli by sme, aby čo najviac ľudí cítilo, že sú pre nás dôležití. Akcia Slovenská gazdinka 25. mája bude trochu smutná, lebo sa s nami rozlúčia manželka prezidenta SR pani Gašparovičová a veľvyslanec SR v MR Peter Weiss. Potom budú regionálne kolá celoštátnej súťaže Slovenské spievanky a veršovačky. Celoštátne kolo tejto súťaže bude 11. júna v Slovenskom inštitúte v Budapešti. 20. júla sa uskutoční Posolstvo piesní Slovensku a svetu, ktoré je venované 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda. Pri tejto príležitostí zaspievajú členovia ZSM o 12. hodine hymnickú pieseň Daj Boh šťastia vo svojich obciach a mestách. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku spolu s novohradským národnostným stretnutím bude 28. júla v Banke. Škola v prírode sa koná od 15. septembra do 23. októbra. Stretnutie aktivistov ZSM v Hronci sa uskutoční 8.-10. novembra. Koncom roka, 6.-7. decembra bude konferencia Ako ďalej Slováci v Maďarsku v Mlynkoch, - povedala pani predsedníčka.

Správu o činnosti verejnoprospešnej nadácie ZSM predložil tajomník nadácie Imrich Fuhl, ktorý referoval aj o výsledkoch sčítania obyvateľov. Potom nasledovala diskusia.

Na záver zasadnutia predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková povzbudila prítomných, aby hovorili o problémoch verejne a do budúcnosti zaželala každému veľa energie a síl v našej náročnej, ale aj veľmi potrebnej práci.

Andrea Szabová Mataiszová

Zaujímavé chute na Celoštátnom závinovom festivale

Zeleninovo-šunkové, zápražkovo-tvarohové, bryndzové, vajíčkové, krupicovo-višňové, marcipánovo-višňové, ba aj cviklovo-tvarohové záviny sa piekli okrem zvyčajných višňových, tvarohových, makových, jablkových a kapustových dobrôt na tradičnom Celoštátnom závinovom festivale v Malom Kereši pri príležitosti 295. výročia založenia mesta.

Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová už od začiatku koordinuje súťaž prihlásených slovenských osád v pečení závinov. Tohto roku pri dvadsiatich stoloch ťahali, vaľkali, plnili, krútili a krájali tieto zázračné koláče s nesmierne tenkým cestom. Okrem miestnych tímov sa do súťaže prihlásili skupiny z Pilíša, Poľného Berinčoku, Uszódu, Soltvadkertu, Miške, Orgováňu, Békešskej Čaby a Dabašu-Šáre. Miestnych reprezentovali družstvá starostovského a okresného úradu, klub žien Körös-körül, žiaci Strednej školy Wattayho a Gymnázia S. Petőfiho. Odborná porota v zložení: József Varga, Terézia Szabová a Margó Kovácsová stála pred naozaj ťažkou úlohou, veď skupiny nominovali do súťaže minimálne tri záviny, ktoré mali ochutnať. Kým šikovné ženy pracovali, citarové skupiny z Tázláru a Kecelu vytvorili naozaj „slovenskú“ náladu a zabávali prítomných. Patronát nad festivalom prevzal šéfkuchár Péter Buday, ktorý sa taktiež objavil medzi súťažiacimi a viackrát ochutnal a pochválil tieto vynikajúce domáce výrobky. Medzitým pripravili aj mäso s kapustou. Ženy po dokončení svojich úloh sa prezliekli do sviatočných krojov a vystúpili na javisku, aby predviedli prítomným ukážku svojej slovenskej kultúry. V rámci Mestských dní prišiel rad aj na otvorenie reprezentatívnej, zvláštnej a výnimočnej výstavy o histórii zakladateľov mesta, rodiny Wattayovcov. Expozíciu umiestnili v komornej sále kultúrneho domu.Vznikla vďaka potomkom: Ediny Zborayovej, Pála Bátonyiho a Ivána Jósu. Prítomných a priamych potomkov rodiny privítal starosta mesta László Domonyi. Ako povedal, s touto ojedinelou výstavou dôstojne oslavujeme 295. výročie nášho mesta. Zakladateľmi novodobej histórie Malého Kereša sú Wattayovci, a keby sa nesprávali tak hrdinsky voči Turkom, a nedostali za to od cisára Leopolda I. toto územie, dnes by sme tu neboli a neoslavovali. Po slovách starostu mesta Edina Zborayová a Pál Bátonyi taktiež privítali prítomných. Pani Zborayová hovorila predovšetkým o zrode výstavy, predstavila históriu tejto veľmi starej a rozvetvenej rodiny od avarských čias. Pripomenula najznámejšie osobnosti rodiny, rozprávala o aristokratickom živote v kaštieli v Pomázi a o rytierskych činoch. Všetko ilustrovala na dobových kresbách umiestnených na stene, starými fotografiami a dokumentmi. Pál Bátonyi po otvorení expozície referoval záujemcom o histórii rodiny Wattayovcov.

Zuzana Bodová - aszm