Sebarealizácia

Nedávno sme mali stredoškolskú stretávku. Dvadsať rokov uplynulo od maturity a desať od predchádzajúceho stretnutia. Neponáhľali sme sa s ďalším, všetci sme mali svoje rozbehnuté projekty (kariéra, svadba, deti, možno aj v inom poradí), ktoré boli natoľko dôležité, že sme si nenašli čas na druhého, lebo „Ja“ bolo dôležitejšie. Práve tematike „Ja“-individualizmu, teda vlastnej sebarealizácii, idem venovať pár myšlienok.

Sebarealizácia je naplnenie a rozvoj schopností človeka, je to jedna z najvyšších sociálnych potrieb. Americký psychológ Maslow definoval päť základných potrieb, od najnižšej po najvyššiu, ktoré spolu tvoria takzvanú „pyramídu“ potrieb. Sú to fyziologické potreby, potreba bezpečia a istoty, potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti, potreba uznania, úcty a posledná, najvyššia, potreba sebarealizácie.

Ľudské potreby nie sú nemenné, vyvíjajú sa a kultivujú, na rozdiel od pudov a inštinktov, ktoré chápeme ako biologicky dané vnútorné sily, ktoré sa nedajú ovplyvniť zvonku. Pre ľudskú bytosť je v celom jej živote charakteristické, že prakticky stále niečo vyžaduje. Paradoxom je, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, pokojom a pohodlím. Takých ľudí mám vo svojom okolí neúrekom. Sú to vysokokvalifikovaní, inteligentní a predsa sociálne prázdni ľudia, ktorí neustále hľadajú dôvod na to, prečo danú situáciu nevyužili, prečo nešli do divadla, múzea, kina, prečo necestujú a nečítajú. Mnohí z nich sú mojimi rovesníkmi. Predpokladala som, že podobne bude aj na maturitnom stretnutí, ale po necelej hodine spolubytia som mala pocit, že tejto skupine ľudí, našej triede, sa spoločne, ale, samozrejme, aj individuálne jej jednotlivcom, podarilo dostať sa na najvyšší stupeň pyramídy, až k sebarealizácii. Základ sme mali spoločný. Žeby nám naša škola dala predsa niečo navyše? Viem, že vtedy sme si to neuvedomovali. Možno by sme sa za to mali poďakovať!

Ivett Horváthová Körtvélyesi

Vláda SR udelí na oslavy príchodu vierozvestcov vyše 164-tisíc eur

Na štátno-reprezentačné podujatia k oslavám 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska udelí vláda Slovenskej republiky zo štátneho rozpočtu 164 150 eur.

Akcie k danej udalosti sú rozdelené do troch kategórií. Okrem štátnych to budú aj podujatia veľkého významu, ďalej regionálne a miestne. Týkať sa to bude Cyrilo-metodskej národnej púte v Nitre, kde 5. júla vystúpi s príhovorom prezident SR. Jeho súčasťou sú tiež evanjelické spomienkové služby Božie na hrade Branč. Predpokladá sa, že do Nitry zavíta aj prezident Európskej únie, pápežský legát, cirkevní hodnostári, veľvyslanci slovanských krajín a predstavitelia partnerských miest Nitry.

O dva dni na to, 7. júla, sa uskutoční na bratislavskom hrade Devín slávnosť sv. Cyrila a Metoda pri príležitosti štátneho sviatku. Predchádzať mu bude 4. júla slávnostné spoločné zasadnutie Národnej rady SR a vlády. Posledným štátno-reprezentačným podujatím bude 14. decembra v Slovenskom národnom divadle slávnostné uvedenie diela „Cyril a Metod - Slovanské oratórium“.

Zdroj: TASR

Sv. Cyrila a Metoda oslávili v gréckom Solúne

Veľvyslanec SR v Grécku Peter Michalko a primátor Solúnu (Thessaloniki) Yiannis Boutaris 24. mája v priestoroch Radnice mesta Solún slávnostne otvorili výstavu pod názvom: „1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska“. Výstavu, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum (Historické múzeum) v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, tak môže vidieť široká grécka verejnosť, diplomati a slovenská komunita žijúca v Solúne.

Slovenský veľvyslanec spoločne s primátorom Solúnu v susedstve chrámu sv. Cyrila a Metoda nasledujúci deň slávnostne otvorili Park Slovenska, odhalili pamätnú tabuľu venovanú týmto významným solúnskym rodákom a zasadili dva duby ako výraz vďaky slovenského národa.

mzv.sk

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a Krvi

Vo štvrtok 30. mája slávila katolícka cirkev Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a Krvi (Božie telo). Tento prikázaný sviatok je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti oltárnej. Viera v skutočnú prítomnosť Krista vo Sviatosti oltárnej bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami, na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. V tejto dobe sa v niektorých kláštoroch ujal obrad pozdvihovania, ktorý sa neskôr rozšíril v celej Európe. Svätá Juliana z Liége (1192-1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon, bola hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho tela. Pre svoje snahy získala mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV. Ten encyklikou Transiturus de hoc mundo v roku 1264 rozšíril slávenie tohto sviatku na celú cirkev. Omšové texty a hymnické piesne pre liturgiu hodín zložil sv. Tomáš Akvinský (1225-1274). Sviatok znova potvrdil Klement V. na koncile vo Vienne (1311-1312). Spočiatku sa slávnosť konávala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Sviatosť Oltárna.

Popri sviatku Božieho tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej krvi. Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 Pius X. zmenil jeho slávenie na 1. júla. Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho tela a Krvi na štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Tradícia procesií sprevádza jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, odpradávna. Tajomstvo Ježišovho tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno, veriaci v procesii na čele s kňazom symbolicky oznamujú svetu nosením monštrancie s kúskom premeneného chleba ulicami dedín a miest. Postupne sa zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti: obrázky, krížiky, ruženec, medailóny a podobne) pred svojimi domami. Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne. Svoju vieru prejavujú nielen v chráme, ale i vonku, pred celým svetom cirkevnými sprievodmi, čiže procesiami. Procesie sú náboženské pochody, ktorými veriaci jednomyseľne prosia Boha o milosť a zmilovanie, alebo verejne vzdávajú vďaku, navonok preukazujú vnútornú úctu, chválu a oslavu Boha. Už slovo procesia (z lat. procedere) - ísť, putovať) označuje zmysel sprievodu, t. j. túžobné hľadanie pomoci Božej, vytrvalosť modlitby popri telesnej únave chodenia, ako aj jednomyseľnú modlitbu všetkých zhromaždených. Pôvod procesií nachádzame v Starom i Novom zákone. V ranej cirkvi boli procesie natoľko vo zvyku, že tvorili súčasť bohoslužieb.

Dr. T. Ujlacký

Benefičný bál roztancoval sarvašskú školu

V slovenskej základnej škole sa konal 11. mája 14. benefičný bál. Škola otvorila svoju bránu nielen pre rodičov, pedagógov školy, ale aj pre priateľov a vzácnych hostí.

V priebehu niekoľkých týždňov škola žila prípravou na tento nádherný okamžik. Na školskom dvore požiarnici postavili šiator, v ktorom sa roztancovalo viac ako 560 hostí.

Výzdoba interiéru sa niesla v znamení mora. Priestorom sa vznášali rybičky a medúzy. Pódium tvorila pirátska loď s názvom Sarvašská flotila. Predná časť lode bola miestom pre ozajstnú pokladnicu plnú šperkov, zlatých dukátov a drahokamov. Stoly zdobili konáriky v podobe koralov, ktoré vytvorili šikovné ruky z krepového papiera a tenkého drôtika. Pod každým pohárom si prítomní našli „morský“ podnos, ktorý bol vkusne zdobený morskými bytosťami. Biele obrusy sa zaplavili modrými delfínmi, rakmi, krabmi, jednoducho podmorským svetom. Celá sála dýchala morskou atmosférou a v prípade núdze boli pre topiacich sa pripravené záchranné kolesá.

Pozvanie na bál prijali aj vzácni hostia, generálny konzul SR Štefan Daňo, predseda CSSM Ján Fuzik, vedúci oddelenia národnostného školstva v Maďarsku Štefan Kraslán, poslanec parlamentu Béla Danko, člen župnej samosprávy Békešskej župy Peter Tolnai, starosta mesta Sarvaš Michal Babák, ako aj zástupca starostu Zoltán Besenczy, poslanci nášho mesta Ferenc Závoda, Attila Gajdos, Zoltán Földesi, Ladislav Bagi a vedúci mestskej televízie - videokroniky i ostatní vedúci a riaditelia inštitúcií.

Ich oblečenie v námorníckom štýle dokonale ladilo s atmosférou bálu. Každý rok si títo vzácni hostia doladia svoje oblečenie s témou bálu. Riaditeľka školy Zuzana Medveďová po svojom príhovore vyzvala Jána Fuzika a Michala Babáka ku krátkemu príhovoru. Nasledoval výnimočný program. Malí prváčikovia sa zmenili na medúzy a vzápätí po nich sa raky snažili chytiť rybičky.

Rodičia ani tento rok prítomných nesklamali. Mladé mamičky v námorníckom oblečení predviedli taký tanec, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v tanečnej revue. Boli skvelé.

Vzápätí sa na pódium doplavila loď, s ktorou ôsmaci napriek snahe stroskotali na ostrove. Veľmi sa potešili, keď ich prišla vyslobodiť loď s posádkou v podobe ich učiteľov. Prácu na lodi pod vedením kapitánky Zuzana Medveďovej predviedli ďalší piráti, Zuzka Nyemcsoková ako zástupkyňa kapitána pomáhala pri kontrole dokumentov. Mladý pirát, pán učiteľ Tomáš Szklenár naznačil kapitánovi, že v sieti sa niečo hýbe. Bola to zlatá rybka teta Pöntyi, ktorá vyslovila tri želania.

Kvalitný program pripravila učiteľka tanca Renáta Pirošová, ktorá naučila 90 detí perfektnú choreografiu.

Spoločný program učiteľov a rodičov sa niesol v pirátskom štýle. Pán učiteľ Zoltán Fonád na chodúľoch nielen riadil loď, ale mal z výšky aj dohľad nad všetkými prítomnými.

Potom už všetko nabralo rýchly spád. Nasledovala chutná večera, po nej zábava a tanec až do bieleho rána.

Súčasťou bálu je už tradične aj tombola a mačka vo vreci, ktoré okrem radosti v očiach výhercov pomôžu aj nadácií školy.

O spolupatričnosti a súdržnosti učiteľov a rodičov školy svedčí aj nedeľňajšie popoludnie, veď spolu so žiakmi vrátili školský dvor do pôvodného stavu v priebehu niekoľkých hodín. A že si pri tom užili aj veľa zábavy, to je všetkým jasné. Cieľ priateľskej večere bol opäť splnený. Už teraz sa rodia v hlavách perfektné plány na budúci rok. Tak teda - dovidenia o rok, priatelia!

Alena Červeňanská

Opora slovenskosti v rodisku svojich predkov

Ak sa niekto zaujíma o život Slovákov v meste Orosláň, poradíme mu obrátiť sa na Betku, teda predsedníčku tamojšej slovenskej samosprávy a pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku - slovenského klubu Alžbetu Szabovú. Roku 1979 ju vtedajší vedúci kultúrneho oddelenia mestskej rady, známy slovenský aktivista Jozef Daniš požiadal, aby sa zapojila do organizovania slovenského života v meste. S radosťou sa pustila do práce a po viac ako štyroch desaťročiach ju vykonáva s takým istým oduševnením, ako v počiatkoch.

O slovenskom dianí v Orosláni pravidelne informujeme na stránkach nášho týždenníka, naši čitatelia majú prehľad o tom, akú činnosť vyvíja tamojší slovenský volený zbor a pobočka ZSM, poznajú, mnohí aj osobne, oporu oroslánskej Slovače. My sme sa rozhodli predstaviť vám Alžbetu Szabovú rodenú Hanzlíkovú ako ženu a matku so zaujímavým osudom.

Betkine korene siahajú do Orosláňu, aj keď ona sa narodila v Dvoroch nad Žitavou a do krajiny svojich predkov sa presťahovala začiatkom 70. rokov. Jej otec, oroslánsky Slovák, baník, sa roku 1947 rozhodol presídliť sa do Československa, presnejšie do nemeckého pohraničia, do Sokolovského revíru, kde boli hnedouhoľné bane. Mamička, ktorá bola maďarského pôvodu, sa však tam nevedela dohovoriť a necítila sa dobre v kraji, kde si robili nároky na svoj majetok vysťahovaní Nemci. Manželia preto odišli do Dvorov nad Žitavou, kam prišli medzi svojich, veď tam sa usadili takmer všetci presídlení Oroslánčania. Betka mala pol roka, keď sa presťahovali na nové sídlisko do Veľkého Krtíša. Po absolvovaní základnej školy sa rozhodla študovať na Strednej poľnohospodárskej záhradníckej škole v Malinove, neďaleko Bratislavy. Dodnes tvrdí, že sa rozhodla správne - záhradníctvo jej prirástlo k srdcu, je nielen jej profesiou, ale aj koníčkom.

Aj keď rodina žila na Slovensku, často navštevovala príbuzných z matkinej strany v Orosláni. Raz sa na jednej svadbe zoznámila so sympatickým mládencom Štefanom Szabóom. Láska vraj hory prenáša - v ich prípade sa preniesla ponad hranice a roku 1970 bola svadba. Po niekoľkomesačných vybavovačkách sa Betka presťahovala do rodiska svojich rodičov. Krátky čas pracovala v obuvných závodoch. Roku 1971 sa jej narodila dcérka Monika (je tajomníčkou Zväzu Slovákov v Maďarsku) a o tri roky neskôr Erika (pracuje v termálnych kúpeľoch Bük). Mladšia dcérka mala sotva pol roka, keď mladej mamičke ponúkli miesto vedúcej záhradníctva. Ako hovorí, ponuku nemohla odmietnuť, veď na tomto pracovisku začínala od najnižšieho stupňa. S jej prácou boli spokojní a po necelých dvoch rokoch mohla naplno využívať svoje teoretické i praktické znalosti. Nebolo jednoduché zosúladiť prácu vo vedúcej funkcii s prácou v domácnosti a výchovou detí, ale s pomocou manžela to dokázala. Koncom 70. rokov, keď sa aktívne zapojila do organizovania slovenského života v meste, mala ešte menej voľného času. Nechcela sa zmieriť s tým, že v meste od roku 1939 neexistovala výučba slovenského jazyka, preto sa v polovici 80. rokov rozhodla viesť kurzy slovenčiny. Prihlásili sa nielen dospelí, ale aj deti. Iste ich motivovali aj priateľské styky s mestami a obcami na Slovensku, ako aj príbuzenské vzťahy presahujúce hranice. Postupne sa Oroslánčania pod vedením Betky Szabovej rozhodli oživiť miestne slovenské tradície a vytvorili nové. Aktívne sa na tom podieľajú členovia slovenskej samosprávy a slovenského klubu, pracovníci pamiatkového domu, dychovka Krídlovka a detská tanečná skupina Bránička.

I keď práce je i v súčasnosti veľa, nájde si čas aj na záľuby. Od apríla do októbra sa spolu s manželom presťahujú do chaty, sotva 3 km od mesta, kde sa môžu venovať svojim koníčkom. Betka sa stará najmä o výsadbu a manžel o údržbu okrasnej i úžitkovej záhradky. V lete cez prázdniny sem prichádzajú ich traja vnuci, hoci najkrajšie boli roky, keď boli menší a mohli s nimi chodievať na pár dní k Balatonu. S pribúdajúcim vekom začínajú mať chlapci svoje programy, ale taký je už život.

Po večeroch, keď nie sú práve žiadne akcie, si Betka rada prečíta slovenské časopisy a najnovšie informácie získava z internetu. Veľkým koníčkom jej manžela je hubárčenie a ona huby rada varí a najmä konzumuje. Najradšej má vysmážané dubáčiky. A keď sme už pri varení, jej obľúbeným jedlom je zajac na kyslo s knedľou. Po koláčoch veľmi netúži, keď už, tak má radšej slané, ako kapustový závin či kôprovo-tvarohový posúch. Samozrejme, v palete jedál nemôžu chýbať špeciality slovenskej kuchyne.

Teraz, keď som spoznala životný príbeh Alžbety Szabovej, mám dojem, že osud nie je vždy náhodný. Jej príchod do rodiska svojich predkov určite prispel k revitalizovaniu slovenských tradícií v tomto meste.

vzs

Slovenské gazdinky sa stretli 14. raz

Keďže máj je lásky čas a láska ide cez žalúdok, organizátori 14. ročníka Slovenská gazdinka - Zväz Slovákov v Maďarsku a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti - sa rozhodli uskutočniť stretnutie Sloveniek so Slovenkou v znamení lásky. Tradičné podujatie ZSM sa uskutočnilo v poslednú májovú sobotu a aj v tomto roku ho poctila svojou prítomnosťou manželka prezidenta SR Silvia Gašparovičová, ktorá merala cestu za slovenskými gazdinkami v Maďarsku už ôsmykrát.

Prítomných najprv pozdravil hostiteľ. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss poznamenal, že to bude stretnutie, na ktorom sa spojí príjemné a krásne s užitočným. „To príjemné bude stretnutie, krásne kultúrny program, to užitočné bude rozhovor s pani Silviou Gašparovičovou, ktorému budú načúvať predstavitelia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, aj Ministerstva školstva,“ povedal P. Weiss. Ako povedala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková vo svojom úvodnom príhovore, ešte nikdy takto neskoro neuskutočnili svoje podujatie, ktoré má však vždy výborný ohlas tak v radoch slovenských žien, ako aj u hostí z našej materskej krajiny. Pripomenula, že ambasáda a jej vedenie boli pri každom jednom podujatí nápomocné a nevynechali ani jeden ročník tejto zaujímavej akcie, v rámci ktorej sa môžu kulinári zapojiť aj do diskusie o aktuálnych národnostných otázkach. Po svojom príhovore odovzdala prvej dáme vyznamenanie Slovenské srdiečko, ktoré založili na ocenenie osobností, vyjadrujúcich pozornosť voči Slovenkám v Maďarsku. S. Gašparovičová vyslovila svoje potešenie z toho, že môže byť znovu medzi Slovenkami v Maďarsku. „Niečo sa mi každý rok podarí posunúť na príslušné ministerstvá, aj pohnúť s niektorými vecami, niečo sa mi nepodarí, ale nie je to mojou chybou, musíme viac zatlačiť na tých pánov, alebo tam dať ženy,“ povedala s úsmevom prvá dáma na okraj stretnutia.

Po úvodných slovách nasledoval krátky kultúrny program, o ktorý sa postarali ľudová speváčka z Békešskej Čaby Ildika Očovská a členovia Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice.

Po kultúrnom programe nasledovalo diskusné fórum na tému slovenské školstvo v Maďarsku a aktuálne otázky v tejto problematike. Odznelo, ako zanikla výučba slovenčiny vo Veľkom Bánhedeši, ale aj to, ako môžu slovenské samosprávy zabrániť zániku výučby, prípadne zabojovať za to, aby v rámci nových školských obvodov boli spojené tie školy, ktoré majú podobný profil, napríklad výučbu slovenského jazyka. Predseda ÚSŽZ Igor Furdík pripomenul prítomným, že s výučbou jazyka treba začať už v rodinnom kruhu a zároveň vyzdvihol, že naša materská krajina je úspešný štát. „Máme a aj vy máte našu spoločnú adresu, ktorá je aj dobrá, aj úspešná. Preto je dôležité, aby sme s týmto vedomím pozitívne vplývali na mladých ľudí,“ povedal a zdôraznil potrebu zvýšiť aktivity pre mladých.

S podrobnou analýzou tých častí Ústavy Maďarska, v ktorej sa uvádzajú práva národnostných menšín vo vzťahu k maďarskému národu, najmä však k ich praktickému plneniu a účinnosti aj vo vzťahu k povinnostiam relevantných maďarských štátnych orgánov zabezpečiť adekvátne podmienky vzdelávania detí a žiakov v prostredí slovenskej národnostnej menšiny v ich rodnom jazyku, vystúpil vedúci Katedry genetiky a aplikovanej mikrobiológie na Debrecínskej univerzite a bývalý predseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický. Prítomným sa predstavil aj nový riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Gábor Hushegyi. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová každého pozvala na 22. júna do Blatnohradu, kde odhalia pamätník sv. Cyrila a sv. Metoda, na ktorý čakajú Slováci v Maďarsku už niekoľko rokov.

Počas diskusie členovia poroty - P. Weiss, I. Furdík, M. Šipický, členovia VZ CSSM Imrich Fuhl a Zoltán Bárkányi - ochutnávali koláče, zákusky a iné dobroty, ktoré gazdinky zo všetkých kútov Maďarska priniesli do Budapešti. Nemali ľahkú úlohu, ako každá porota, avšak mali šťastie, že mohli odovzdať viac ocenení. Na stole sme videli popri zákuskoch aj - ako sa v Békešskej Čabe hovorí - „najlepšie šitemíňa“, klobásu, ktorú porota tiež ocenila, hoci nebola čabianska, ale komlóšska. Priniesli ju členovia Organizácie komlóšskych Slovákov. Výborné boli aj čívske „cicinky“, teda kapustové plnené nudle Agneše Kostkovej, ako aj santovské tvarohové šišky Margity Kollárovej, či tradičný oroslánsky koláč Anny Tóthovej (prvá cena S. Gašparovičovej), ale aj bábovka Vlasty Zsákaiovej, kapustové pagáče Zuzany Tabániovej z Maglódu (prvá cena ZSM) a - favorit veľvyslanca - makové ríteše Márie Škrobákovej zo Sílešu (prvá cena P. Weissa). Najmladšou účastníčkou bola Marian Feketeová z Dabašu, ktorá pripravila makové rezy, ale ocenenie získala aj Gizela Molnárová so sadlovými koláčmi so slivkovým lekvárom. Cenu predsedu ÚSŽZ získala Marta Demjénová z Mlynkov za krémeš s motívom Vysokých Tatier. Porota ocenila aj šunkou a kukuricou plnené trojuholníky Csilly Petőfiovej z Répášskej Huty, ale aj jednohubky zo Santova Terézie Kováčovej. Bazovo-jahodový koláč Eriky Trenkovej sa tešil tiež mimoriadnemu záujmu poroty.

Okrem krásnych ocenení každý účastník dostal knižku manželov Gašparovičovcov, ktorú podpísali pán prezident a jeho pani manželka.

Po odovzdaní ocenení nasledovala ochutnávka zvyškov koláčov a zákuskov a výmena receptov v nádeji, že sa o rok slovenské gazdinky znovu stretnú na jubilejnom 15. podujatí Slovenská gazdinka.

(ef)

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Tančeky

Už som nie tak dávno spomínal, že v Maďarsku je aj populačná politika neortodoxná! A tak vláda chce pomôcť unaveným a zamestnaným mladým ľuďom nájsť si partnera, založiť si rodinu, splodiť deti a tak... Kde? Na tanečných zábavách, ktoré bude financovať vláda. Aby bolo jasné: na týchto tancovačkách by sa mal partner iba hľadať a nájsť, to ostatné by už malo patriť do intímnejších sfér dvoch ľudí a mimo tanečnej sály.

Premiéra v Divadle tanca na Budínskom hrade, na centrálnom zoznamovacom žúre však dopadla katastrofálne. Záujemcov vítajú gýčové slová moderátora: „Tanec a z neho vyžarujúca radosť môžu byť dôležitým krokom smerom k partnerským vzťahom, no a pre osamelých mladých ľudí vytvára šancu, aby sa zoznamovali“.

Grupa vonku má jasnú predstavu o tom, prečo je tu tak málo mladých. „Je to celková absurdnosť akcie“ - vraví vysokoškolák István. Podľa neho si mladí Maďari nezakladajú rodinu preto, že nemajú čas na zoznamovanie sa. Ale preto, lebo nemajú prácu, platy sú nízke, a tak sú mnohí nútení vrátiť sa k rodičom, do štatútu dieťaťa a prakticky žijú z vreckového.

Vo vnútri medzitým neúnavný učiteľ tanca učí mladých tancovať. Podľa neho je to vzrušujúca hra medzi ženou a mužom... A tu zrazu nastanú zmätky. Lebo tí, ktorí prišli zvonka, začnú síce tancovať, ale v zložení dievča-dievča a chlapec-chlapec. No demokracia zvíťazí - moderátor sa pýta obecenstva pozostávajúceho z babiek, ktoré si pomýlili adresu, a mladých s detičkami, ktorí si mysleli, že je tu podujatie ku dňu detí - lebo v Maďarsku je aj tento sviatok o týždeň prv než inde vo svete - slovom: moderátor sa pýta tohto zmiešaného obecenstva, či sa chce pozerať na páry rovnakého pohlavia, diváci jednohlasne, že nie, a tak nežiaducich, a hlavne nie podľa predstáv vlády spárených tancujúcich vytlačia von. Žiadne násilie, výkriky patria k eufórii z hudby a z tejto akcie, na ktorú títo - povedzme si to už na rovinu - provokatéri sa neštítili pripnúť si na hruď štítky s rôznymi textami na lapanie kočiek a chalanov. Na jednom stojí: Mám v rodine člena vlády - pomiluješ sa so mnou? Na druhom: Môžeme ísť, ak máš prezervatív...

Až na druhý deň sa dozvedám dôvody fiaska na premiére. Šéf rezortu sociálnych vecí a rodiny Miklós Szócska, povedal by som, že otec tejto kolosálnej myšlienky s tančiarňou, sa vytasí s jednoduchým vysvetlením. „Narušila to skupina dobre identifikovateľných anarchistov z okolia Gordona Bajnaiho“. Ako je známe, Bajnai je možný Orbánov súper. Alebo ak chcete, partner v predvolebných tančekoch...

Svetové dedičstvo Hallstatt

Hallstatt je malebná dedinka v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Gmunden. Leží pri Hallstattskom jazere a spoločne s pohorím Dachstein a krajinnou a historickou kultúrnou oblasťou Inneres Sallzkammergut patrí k Svetovému dedičstvu UNESCO.

V Hallstatte sa nachádza najstaršia soľná baňa na svete, ktorá má 4 tisíc rokov. Práve na tomto mieste sa našli pozostatky halštatskej kultúry, ktorá trvala v období približne 800-400 pred Kr. Oblasť je ďalej známa aj veľkými jaskynnými systémami ako je Obria ľadová jaskyňa a Mamutia jaskyňa.

Medzi historické dominanty mesta patrí kostol s neďalekou kostnicou, ktorej história sa datuje od 16. storočia. Sú tu umiestnené lebky spolu so stehennými kosťami miestnych obyvateľov. Tieto pozostatky nie sú však obyčajné. Po exhumácií ostatkov ( 20 až 30 rokoch po smrti) lebky zdobili nejakým ornamentom a napísali na ne meno, dátum narodenia a úmrtia človeka. Ornament symbolizuje danú osobu, môže to byť dubové lístie, brečtan, prípadne nejaký kvet (hlavne u žien).

Prírodnú scenériu mesta dotvára Hallstattské jazero, po ktorom premávajú vyhliadkové lode.

Hallstatt v minulom roku odkopírovali Číňania, leží v provincii Kuang-tung a ich mesto sa volá Huizhou. Snaha o autentickosť je takmer neskutočná - od drevených striech alpských domčekov až po neogotický protestantský kostol, ktorý v Hallstatte postavili v roku 1860.

Andrea Szabová Mataiszová

XIII. Medzinárodný klobásový festival v Gerendáši

Slovenská samospráva, Obecná samospráva a Spolok Gerendášskych Slovákov v Gerendáši usporiadali 18. mája XIII. Slovenský klobásový festival.

Obec Gerendáš sa nachádza v blízkosti Békešskej Čaby a môže sa pýšiť rôznymi raritami. V centre obce sú tri lipové aleje, ktoré sú chránenou prírodnou rezerváciou. Zaujímavosťou je, že cesta, ktorá sem vedie z neďalekého Čorvášu, bola prvá betónová cesta v Maďarsku, vybudovaná v roku 1931, o čom svedčí pomník v centre obce. Pôsobili tu známe osobnosti, napríklad svetoznámy maliar Mihály Munkácsy a žil tu známy šľachtiteľ obilnín, významný činiteľ dolnozemských Slovákov Samuel Mokrý. V centre osady sa nachádza budova parného mlyna, ktorá dnes slúži ako kultúrne centrum, resp. ako kúpele. Park okolo kultúrneho centra, nazvaný Mlynská záhrada, bol dejiskom klobásového festivalu.

Účastníkov podujatia privítal starosta obce Zsolt Lengyel. Ako povedal, je veľmi rád, že tento festival usporiadali už trinásty raz, a z akcie miestneho charakteru sa stalo medzinárodné podujatie. Vyzdvihol, že do súťaže sa prihlásilo šestnásť dospelých družstiev a deväť miestnych detských družstiev, z čoho má najväčšiu radosť.

Po jeho slovách odbornú porotu na čele s členom Čabianskej organizácie Slovákov Jánom Tadanaim prítomným predstavila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čorváši Alžbeta Dimešiová Hudíková, ktorá súťažiacich oboznámila aj s kritériami poroty. Tá pri posudzovaní brala do úvahy tradíciu (stolovanie, používanie tradičných nástrojov a receptov), výzor súťažiacich, hygienu, vzhľad a chuť surových klobás, chuť a konzistenciu pečených klobás.

O podujatí nás informovala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Gerendáši Katarína Priškinová: - V tomto roku sa do súťaže nominovalo šestnásť družstiev z Békešu, Kondorošu, Újkígyósu, Szabadkígyósu, Dengelegu, Čorváša, Poľného Berinčoku, zo Slovenska zo Sládkovičova a Malej Mače, z Rumunska z Racoş a zo Srbska z Gornjeho Bregu. Niektorí prichádzajú každý rok, iní sú tu teraz prvýkrát, napríklad súťažiaci z Dengelegu, ktorí sa o festivale dozvedeli od predstaviteľov našej slovenskej samosprávy, - povedala pani predsedníčka.

Účastníci podujatia mali odovzdať svoje výrobky porote do dvanástej hodiny. Medzitým sa začala aj súťaž suchých klobás, do ktorej sa nominovalo tridsaťšesť jednotlivcov i družstiev. Vzorky bolo potrebné odovzdať tiež do dvanástej hodiny. Suché klobásy posudzovala tá istá porota, podľa rovnakých troch kritérií ako aj čerstvé klobásy (farba, chuť, konzistencia). Jury nemala ľahkú úlohu, keďže tu boli produkty aj z medvedieho, jelenieho a srnčieho mäsa. Podľa rozhodnutia odborníkov na treťom mieste skončil János Korcsok zo Szabadkígyósu, druhé miesto patrilo Norbertovi Nikorovi z Gerendášu a zlatú medailu si odnieslo družstvo zo Sládkovičova.

Popoludní sa uskutočnilo vyhlásenie výsledkov aj v miešaní čerstvých klobás. Na treťom mieste skončili priatelia z Čorvášu, druhé miesto patrilo družstvu zo Sládkovičova a prvé miesto súťažiacim z Újkígyósu. Mimoriadne ceny dostali účastníci z Poľného Berinčoku, Gerendášu a Malej Mače.

V popoludňajšom kultúrnom programe vystúpili folklórne telesá z Dengelegu, miestne detské tanečné a citarové skupiny, ako aj kultúrne skupiny zo Srbska a Rumunska. XIII. slovenský klobásový festival sa skončil tanečnou zábavou.

Andrea Szabová Mataiszová

Doškoľovanie učiteliek materských škôl Komárňansko-ostrihomskej župy v Nitre

Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy, Kultúrne osvetové stredisko CSSM v Bánhide a Krajské osvetové stredisko v Nitre majú viac rokov podpísanú dohodu, v rámci ktorej 6. mája sa zúčastnilo 15 učiteliek materských škôl zo siedmich slovenských dedín župy na jednodňovom doškoľovaní v Nitre. Skupinu učiteliek sprevádzali Ruženka Iringová Pružinová a Veronika Árendášová.

Účastníci strávili predpoludnie v dvojjazyčnej slovenskej škôlke neďaleko Nitry. Deti miešanej vekovej skupiny nám predniesli slovenské a maďarské básne, ktoré zvyknú recitovať na slávnostiach na Deň otcov a Deň matiek. Vedúca škôlky nám ukázala aj svoju ustanovizeň a rozprávala o ich každodennej práci.

Popoludní sme absolvovali doškoľovanie v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre, kde sme sa aktívne zúčastnili na kreatívnom stretnutí pod názvom: „Nové inšpirácie vo výtvarnej tvorbe.“ Zámerom stretnutia bolo využitie výtvarnej tvorby a výtvarného umenia trochu inak, na zmysluplné využitie voľného času detí a mládeže formou hry, zábavy a relaxu. Cieľom organizátorov doškoľovania bolo poskytnúť nám prostredníctvom tvorivej dielne teoretické vedomosti i praktické výtvarné zručnosti, ktoré sa môžu využiť v pedagogickej disciplíne nazývanej artefiletika.

Účastníci mali možnosť svoje zážitky sprostredkovať aktívnou skúsenosťou, t. j. vidieť - zažiť a tvorivo sa vyjadriť.

Prínosom stretnutia bolo praktické oboznámenie sa s neklasickými výtvarnými technikami a nezlyhávajúcimi novými metódami a formami vo výtvarnej činnosti.

Poznatky z prednášky a praktickej činnosti využijú učiteľky materských škôl v každodennej tvorivej práci s deťmi a zároveň sú pre ne aj prínosom pri sebavzdelávaní v oblasti výtvarnej tvorby a umenia. Partneri nám zabezpečili naozaj bohatý a osožný program počas celého dňa. Ďakujeme im.

Veronika Árendášová

Medzinárodný deň detí vo Veľkej Tarči

Medzinárodný deň detí (MDD) zvyčajne (ale nie všade) oslavujú vždy 1. júna. V Maďarsku sa slávi od roku 1931 v poslednú májovú nedeľu, na Slovensku (a v niektorých ďalších bývalých socialistických krajinách) sa slávi od roku 1952. Myšlienka MDD sa zrodila na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách takýto deň s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší, oslavuje sa vo viac ako 21 krajinách.

Vo Veľkej Tarči oslavovali MDD v obytnom parku. Mestská samospráva, Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči a miestne občianske organizácie pripravili pre deti a dospelých bohatý nedeľný program s rôznymi atrakciami a súťažami. Malé deti si mohli vyskúšať jazdu na koni a skákanie v nafukovacom hrade. Staršie deti si mohli zmerať sily v šikovnostných hrách a zhotoviť ozdoby v remeselníckych dielňach. Pozornosť upútali aj gymnastky miestnej základnej umeleckej školy, ktoré vystúpili s pekne nacvičeným programom. Neskôr sa na javisku objavili aj šašovia a speváčka detských piesní Viktória Pintácsiová. Medzitým v stánkoch s občerstvením bolo celý deň rušno, veď pri „práci“ človek rýchle vysmädne i vyhladne. V stánku miestnych Slovákov mohli záujemcovia ochutnať vynikajúce domáce zákusky, ale aj pozrieť si výstavu miestnych ľudových krojov. Veľká účasť splnila očakávanie organizátorov osláv. Všetci sa vracali domov plní zážitkov z vydareného podujatia.

Andrea Szabová Mataiszová

Obhliadka dejiska júlového sviatku

Vedúci regionálnych stredísk Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a pracovníci úradu CSSM zavítali začiatkom mája do Pálháze, kde sa uskutoční 6. júla Deň Slovákov v Maďarsku. Ako nás informovala kultúrna referentka CSSM Estera Lamiová, delegáciu privítal starosta obce Miklós Lasovics, predsedníčka slovenskej samosprávy Katarína Bačová Lukáčová a zástupkyňa vedúceho obecného úradu Bernadett Tímárová.

Spoločne si pozreli dejiská najväčšieho sviatku našej Slovače. V júli sa ústredné oslavy uskutočnia v rímskokatolíckom kostole, lebo gréckokatolícky je malý. Tematikou ústredných osláv bude pripomenutie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie pred 1150 rokmi, preto si vybrali členovia VZ CSSM práve Zemplín, kde ešte prežíva gréckokatolícka slovenská liturgia, ktorá je najbližšia byzantskej liturgii.

Okrem kostolov si prezreli aj pravdepodobné dejisko kultúrneho programu v kultúrnom dome, ktorý je svojou kapacitou vhodný na toto podujatie.

Pálháza je jedno z najmenších miest Maďarska, nachádza sa v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe, má niečo cez tisíc obyvateľov. Slovenská samospráva tu funguje už tretí cyklus a v miestnej základnej škole, ktorá je zároveň aj regionálnou výchovno-vzdelávacou inštitúciou, sa vyučuje slovenčina ako predmet.

Valné zhromaždenie CSSM vyhlásilo sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda za Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý oslavujeme počas víkendov pripadajúcich najbližšie k štátnemu sviatku SR.

(ef)

Národnostný deň v XVI. obvode

V rámci Národnostného dňa v XVI. obvode sa 25. mája uskutočnilo predstavenie svadobných piesní a tancov v podaní tanečníkov spolku Zelený veniec z Ečeru, tanečného spolku Furmička z Čemeru a tanečného súboru z Veľkej Tarče. Hlavným organizátorom podujatia bola Slovenská samospráva XVI. obvodu Budapešti. Prítomných v mene organizátorov privítala predsedníčka slovenského voleného zboru Zuzana Szabová. Medzi hosťami boli predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, zástupca predsedu CSSM Ondrej Csaba Aszódi, členka regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Etelka Rybová a vedúci folklórnych súborov. Po privítacích slovách požiadala Jána Fuzika o oficiálne otvorenie podujatia. - Pozdravujem vás v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v tento pekný sobotňajší deň. Kedysi boli svadby vždy v sobotu a je to štýlové, že v sobotu popoludní oživujete svoje krásne tradície a hodnoty, na ktoré bola kedysi celá krajina dlhý čas hrdá a pyšná a je aj dnes. Je to slovenský folklór, slovenské kultúrne dedičstvo. Teší ma, že si to chránite, - povedal predseda CSSM. Moderátorkou Národnostného dňa bola podpredsedníčka Slovenskej samosprávy XVI. obvodu v Budapešti Anna Dernovicsová Tanácsová.

V programe vystúpili dospelí a seniorskí tanečníci spolku Zelený veniec z Ečeru, ktorí predniesli úryvok z chýrnej ečerskej svadby, slovenské a békešské tance. Za nimi nasledoval tanečný súbor z Veľkej Tarče pod vedením Ladislava Bátoriho s programom „Novohradský svit“. Zmes slovenských piesní zaspieval ženský spevácky zbor Venčok pod vedením Márie Galántaiovej. Opäť vystúpili aj veľkotarčianski tanečníci, spolu so speváčkami, s tancami z okolia Budapešti. Posledným účinkujúcim súborom bol tanečný spolok Furmička z Čemeru, ktorého páry predviedli šarišskú polku pod vedením Alžbety Szabovej.

Andrea Szabová Mataiszová

Spievanky a veršovačky v Dabaši-Šáre

Dňa 23. mája sa na pôde Spoločenského domu v Dabaši-Šáre uskutočnilo prvé regionálne kolo Slovenských spievaniek a veršovačiek. Na súťaži sa zúčastnilo 80 žiakov zo základných škôl v Dabaši, Dabaši-Šáre, Budapešti, Mlynkov, Tardošu a Dunaeďháze, a gymnázia z Budapešti. Podujatie sa začalo uvítacím prejavom zástupkyne riaditeľky Základnej školy Františka Rákócziho II. Alžbety Ordasiovej Kovácsovej. Slovo od nej prevzal slovenčinár, moderátor súťaže Atila Rusnák, ktorý tiež srdečne privítal súťažiacich a delegáciu z Kalinkova a z Lučenca. Podujatie pokračovalo zaspievaním hymny ZSM Daj Boh šťastia, po čom predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková slávnostne otvorila súťaž. - Dovoľte mi, aby som v prvom rade vyjadrila úprimnú radosť z toho, že sa tu stretávame. Ako sa hovorí, deti a mládež je naša budúcnosť. Čo sa týka národnosti, je to o to dôležitejšie. Práve vy ste tá budúcnosť, vďaka ktorej tá národnosť bude ďalej žiť, - povedala predsedníčka a predstavila porotu.

V súťaži veršovačiek v prvej a druhej kategórii porotu tvorili riaditeľka Novohradského osvetového strediska v Lučenci Mária Ambrušová a pedagóg, podnikateľ v Dabaši Pavol Laukó. V tretej a štvrtej kategórii rozhodovali riaditeľka Divadla Vertigo pri CSSM Daniela Onodiová a pracovníčka Novohradského osvetového strediska v Lučenci Milada Bolyošová. V súťaži spievaniek porotu tvorili choreograf a režisér z Lučenca Juraj Matiáš, vedúca pávieho krúžku z Mlynkov Gizela Molnárová a predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková.

Vicestarostka mesta Tünde Pálinkásová-Balázsová ešte na úvod zdôraznila dôležitosť zachovania slovenských tradícií a popriala úspešné súťaženie. Po nej prítomných privítala aj referentka Centra Kúnóa Klebelsberga dabašského okresu Gyöngyi Dobóová.

Podujatie pokračovalo krátkym kultúrnym programom, v ktorom so slovenskými básňami a popovými piesňami vystúpili žiaci šiestej triedy miestnej Základnej školy F. Rákócziho II. A potom už súťažiaci išli na vec. Poroty nemali ľahkú úlohu, lebo sa tu objavilo nesmierne veľa vynikajúcich spevákov a recitátorov.

Súťažilo sa v štyroch kategóriách. I. kategóriu tvorili žiaci 1., 2. a 3. ročníka, II. kategóriu žiaci 4., 5. a 6. ročníka, III. kategóriu žiaci 7. a 8. ročníka a IV. kategóriu stredoškoláci.

Po súťaži nasledoval chutný obed a po ňom vyhlásenie výsledkov. Podľa rozhodnutia porôt do celoštátneho kola súťaže spievaniek a veršovačiek, ktoré sa uskutoční 11. júna v Slovenskom inštitúte v Budapešti, postúpili:

Veršovačky I. kategória:
Levente Bodó, Dóra Aranyová, Žofia Meitertová, Laura Lauková, Norwin Kollár, Beata Capová a Dóra Kemenczeyová

II. kategória:
Žofia Tóthová, Bence Réti a Peter Laczkó

III. kategória:
Zoé Joóbová, Michal Tatai a Alexandra Kormošová

IV. kategória:
Barbara Boldogová, Elizabeth Kollárová, Peter Kollár, Regő Kovács, Filip Onódi a Kata Somogyiová

Spievanky I. kategória:
Petra Galdová a spevácka skupina z Mlynkov

II. kategória:
Vanessa a Laura Glückové, Korina Tamásová, Richard Ilyés, spevácka skupina z Dabašu a citarová skupina z Dabašu

III. kategória:
Zoé Joóbová a Fanni Pénzeliková

IV. kategória:
Antonella Morongová a spevácka skupina z Budapešti

Aj touto cestou chceme zagratulovať nielen oceneným účastníkom, ale aj všetkým ostatným deťom, ktoré urobili tiež veľký kus práce.

Andrea Szabová Mataiszová

Turíce v Bánhide

Lesklé slnečné lúče privítali prichádzajúcich na námestí pred Osvetovým strediskom Puškin a v Slovenskom dome v Tatabáni-Bánhide. Slovenská samospráva a Slovenské regionálne kultúrne stredisko v Tatabáni-Bánhide a Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy usporiadali tohto roku už po tretí raz turíčny festival Veterník v spolupráci s miestnymi občianskymi organizáciami.

Turíce sú najväčším a najkrajším sviatkom katolíckej cirkvi, sú symbolom toho, že ľudia rozprávajúc v iných jazykoch v spoločnom duchu, v znamení viery si porozumejú a príjmu jeden druhého. Kultúrny festival symbolizoval aj to, že kultúrna kavalkáda sa nerozdeľuje, ale spája ľudí. Podľa ľudových tradícií podujatie sa začalo váľaním mája, ktoré miestni škôlkari a členovia detského tanečného súboru Rozmarín oslavovali karičkou. Program miestnej dychovky členovia speváckych zborov sprevádzali spevom a tancom. Na námestí sa konali aj rôzne akcie. Organizátori čakali na rodiny s kolotočom, jazdou na koni, sedliackou olympiádou, v Slovenskom dome v spolupráci s Kruhom remeselníkov ľudovou remeselníckou dielňou a v kuchyni členovia speváckeho zboru čakali záujemcov s miestnymi dobrotami. Rozdávali tóčni (placky), kapustové a tvarohové osúšky, langoše, ale aj miestne vína. Vo dvore domu, v šope kvičali prasiatka, kohút kikiríkal, sliepky hrabali a zajace chrumkali seno. Pre najmenších, samozrejme, to bolo najzaujímavejšie. Mnohí sa tu po dlhšom čase stretli s príbuznými a známymi. Aj pre nás bolo prekvapením, keď pani L. Bodaová, ktorá bola kedysi tiež členkou slovenského speváckeho zboru, prišla so starým kufrom v rukách. Ako povedala, do Slovenského domu, do miestnej národopisnej zbierky priniesla niekoľko cenných rodinných pamiatok: storočnú dvojjazyčnú modlitebnú knižku starej mamy a kompletný detský ľudový kroj svojej dcéry. V tento deň sa naša zbierka opäť významne rozšírila. No napriek tomu, že sa v živote ľudí časom všeličo zmenilo, spoločné korene Bánhiďanov nás spájajú, a to je najdôležitejšie.

Zábava pokračovala na javisku Osvetového strediska Puškin so slovenským galaprogramom. Na podujatí sa zúčastnila aj členka Valného zhromaždenia CSSM Veronika Árendášová, národnostný radca VZ Komárňansko-ostrihomskej župy Emil Újházi a riaditeľ verejnoprospešnej spoločnosti „Vértešská Agora“ Hugó Salamon. V programe spoluúčinkovali škôlkari MŠ M. Jókaiho, ktorí predniesli slovenské detské hry, členovia detského tanečného súboru Rozmarín so slovenskými párnymi tancami, detský tanečný súbor Bránička z Orosláňu, tanečníci detskej a dospelej časti tanečnej skupiny Červený mramor z Tardošu a spevácky zbor Vérteš - Gereče s členmi spevokolov zo Síleša, Tardošu a Tatabáne-Bánhidy. Po úspešnom folklórnom programe nasledoval veselý batôžkový bál, kde do tanca hrala kapela zo Sílešu.

Ružena Izingová Pružinová - aszm

Valné zhromaždenie Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku

Valné zhromaždenie Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (VZ OSMM) zasadalo 25. mája v priestoroch Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSSM) v Budapešti.

Každý začiatok je ťažký - poznáme staré klišé. Zasadacia sála CSS o 10. hodine bola ešte skoro prázdna, okrem predsedníctva OSMM sa nikto v oznámenom čase nedostavil. Veď mladým ľuďom sa v sobotu ráno vstáva ťažko. V priebehu ďalšej hodiny sa tento problém vyriešil, a za prítomnosti predsedu CSSM Jána Fuzika sa rokovanie mohlo začať.

Ján Fuzik ešte na začiatku rokovania vyjadril radosť nad tým, že sa OSMM znovu oživila, a hrdo pozoruje činnosť mladých Slovákov v Maďarsku. Ubezpečil nás o svojej podpore, čo nám dodalo ešte viac elánu do ďalšej práce.

Ondrej Kiszely, predseda OSMM všetkých srdečne privítal. Po jeho úvodných slovách nasledoval prvý z desiatich bodov programu rokovania: schválenie správy o minuloročnej činnosti OSMM, ktorú prítomní jednohlasne prijali.

Druhou témou bola nová komunikačná stratégia OSMM. Príslušný referát predniesla Andrea Kissová, podpredsedníčka OSMM, zodpovedná za komunikáciu, ktorá bola medzi členmi kritickým bodom v posledných rokoch: pre jej oživenie bola nedávno vytvorená nová stránka na sociálnej sieti. V blízkej budúcnosti plánujú vytvoriť samostatnú webovú stránku a vybudovať kontakty s viacerými médiami.

Nasledujúce tri body boli v znamení tohtoročných plánovaných programov. Ondrej Kiszely referoval o domácich letných udalostiach, na ktorých členovia OSMM budú reprezentovať svoju organizáciu: o Celonárodnostnom mládežníckom fóre a Dni Slovákov v Maďarsku. Ondrej Daniel Kovács, podpredseda zodpovedný za právne a medzinárodné vzťahy, oboznámil prítomných členov s prípravami na Jesenný seminár YEN (Youth of European Nationalities), ktorý sa uskutoční v októbri v Päťkostolí. OSMM bude zastúpený pravdepodobne aj v organizačnom tíme, keďže jesenný seminár v tomto roku pripravuje naša partnerská organizácia nemeckej mládeže v Maďarsku GJU. Podpredseda Pavle Kunovac, zodpovedný za šport a turistiku referoval o prípravách na doteraz najväčší a najpopulárnejší program OSMM, na Dolnozemský pohár. Okrem týchto, už dlhodobo plánovaných akcií sa hovorilo aj o potrebe menších programov teambuildingového charakteru. Keďže členovia OSMM sú z rôznych kútov Maďarska, nepoznajú sa všetci navzájom, a preto je potrebné, aby komunikácia prebiehala úspešne a efektívne.

Po krátkej prestávke nasledoval kľúčový bod tohto VZ: modifikácia Štatútu prijatého v novembri minulého roka. V znovuzrodenej organizácii počas polročného fungovania sa vynorila potreba novej podpredsedníckej funkcie, a to podpredsedu zodpovedného za kultúru. V novembri bola Andrea Kissová zvolená do funckie podpredsedníčky zodpovednej za komunikáciu a kultúru, ale tieto dve oblasti sa zdali dosť odlišnými, preto sa VZ rozhodlo o rozčlenení tejto funkcie. Existencia tohto postu je dôležitá aj preto, lebo OSMM sa rozhodla osloviť dnešnú mládež pomocou kultúry, keďže už veľká časť z nich nepoužíva slovenský jazyk. „Musíme využiť kultúru, folklór a náboženský život na vytvorenie a posilnenie identity, a následne by sme sa vrátili k svojim (jazykovým) koreňom“ - dodal Levente Galda. Na nový post nominovali dvoch. Alfija Zelman z istých dôvodov kandidatúru neprijala. Druhého kandidáta, Leventeho Galdu VZ jednohlasne zvolilo do novo vzniknutej funkcie. Ten po zvolení predstavil svoje myšlienky o novej kultúrnej koncepcii OSMM a referoval o prípravách na medzinárodný festival Voices of Europe, na ktorom sa zúčastní aj skupina mladých Slovákov z Maďarska. V tomto bloku sa hovorilo aj o vytvorení Dozorného výboru, ktoré bude jednou z hlavných tém na nasledujúcom VZ.

Posledným bodom programu bol nový imidž OSMM. Plánovací proces už trvá niekoľko týždňov, v priebehu tohto týždňa bude hotové nové logo, ktoré bude prezentované na Dni Slovákov v Maďarsku. Ďalšie VZ OSMM sa uskutoční podľa plánu na konci roka.

A. K.

MS vo varení a jedení bryndzových halušiek s Veňarčankami

V Terchovej sa stretli 25. mája všetci milovníci tradičnej slovenskej pochúťky, bryndzových halušiek. Počas upršaného dňa sa na 19. Majstrovstvách sveta zišli súťažiaci a diváci, ktorí si zmerali sily v jedení 1 kg bryndzových halušiek, pitia 1 litra žinčice, či jedenia 1 metra syrovej nite. V amfiteátri nad Bôrami povzbudzovalo takmer štyritisíc ľudí vyše tridsať kuchárov, medzi nimi aj gazdinky z Veňarcu.

Bryndzové halušky patria podľa šéfa Združenia turizmu Terchová (ZTT) Jozefa Miča výsostne do Terchovej. „Sú spolu s Jánošíkom symbolom Slovenska, takže kde inde ako v Terchovej. Po presťahovaní majstrovstiev z Tureckej sme po nich siahli všetkými desiatimi, pretože si plne uvedomujeme veľký prínos pre Terchovú a cestovný ruch. Je to veľký prínos pre propagovanie Terchovej a Slovenska nielen doma, ale aj v zahraničí. Niekto hovorí, že najlepšie halušky sú od mojej mamičky, od manželky. Ja tvrdím, že najlepšie halušky sú v Terchovej,“ povedal Mičo. Najmladší kuchár mal iba 15 rokov, ale podľa poroty zvládol úlohu výborne. Veňarčanky navštevujú festival už niekoľko rokov a na odplatu chodia do novohradského Veňarcu Terchovčania na náš Haluškový festival - ktorý tento rok jubiluje - v druhý septembrový víkend.

(ef)