„Deň nezávislosti“

Čitatelia v strednom veku si isto pamätajú film Olivera Stona Narodený 4. júla (deň nezávislosti USA), ktorý získal dvoch Oscarov. Tí mladší ho zas mohli vidieť v x-tej repríze v televízii. Film, nakrútený v roku 1989 podľa skutočného príbehu, sleduje cestu naivného a dychtivého mladíka, ktorý sa dobrovoľne hlási do Vietnamu, až k zatrpknutému veteránovi, ktorého z vojny privážajú ochrnutého od hrudníka dolu. Mučivá minulosť ho priviedla na cestu protivojnového aktivistu a bojovníka za ľudské práva, ale vysvitne, že uprostred mieru môže byť vojna ešte náročnejšia. Je to forma autonómie, samourčenie slobodnej vôle.

Nezávislosť je filozofická kategória. Môžeme sa na to pozerať z hľadiska jednotlivca, alebo aj z hľadiska spoločnosti, resp. štátu. Je to normálna a zdravá požiadavka zmýšľajúceho človeka. Dejiny sú dôkazom toho, že na určitom stupni vývoja závislej spoločnosti dochádza k snahe naplniť túžbu po nezávislosti. Nehovorím o minulosti. Stalo sa to v moderných dejinách - živým vzorom je naša materská krajina. Deje sa to aj teraz, ani nie tak ďaleko. Nezávislosť môže mať aj iné formy. Určitú finančnú autonómiu by mali reprezentovať naše obecné samosprávy, kým v kultúrnej oblasti si ju snažíme vydobyť cez naše slovenské samosprávy. Sú aj takí, ktorí chcú byť nezávislí na teritoriálnej úrovni - vytváraním autonómnej oblasti. Snaha Maďarov v Rumunsku môže byť osožná aj pre nás. Ich cieľom je urgovať Európsku úniu, aby prijala rámcovú reguláciu na ochranu autochtónnych menšín.

Sledujme dianie okolo seba. Dejiny sa formujú pred našimi očami. Ak sa nám podarí nie iba pozerať, ale aj vidieť, môžeme sa niečo naučiť.

Ivett Horváthová Körtvélyesi

Prezentácia zborníka Ondreja L. Áchima v Čabe

Spolok ochranárov mesta Békešská Čaba, Múzeum Mihálya Munkácsyho a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku usporiadali 10. júna prezentáciu zborníka Dedičstvo Ondreja L. Áchima. Podujatie sa uskutočnilo v Áchimovej sieni Čabianskeho slovenského oblastného domu.

Moderátorom prezentácie bol historik, archivár, predseda Spolku ochranárov mesta József Jároli. V kultúrnom programe vystúpil spevácky zbor Orgován pod vedením Ildiky Očovskej, ktorý najprv zaspieval Áchimovu obľúbenú náboženskú pieseň Pán Búh jest sila má.

Hostí privítal riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho, predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando a generálny konzul SR v Maďarsku Štefan Daňo.

Zborník predstavil historik József Demmel. Podujatie pokračovalo prednáškami, v rámci ktorých napríklad bývalý titulárny notár Michal Simon hovoril o Áchimovi ako parlamentnom poslancovi. Docentka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Mária Kadlečíková referovala na tému Áchimov odkaz súčasnosti. Ako povedala, činnosť „sedliackeho kráľa“ sa podobala činnosti vedúceho socializmu s ľudskou tvárou a pražskej jari Alexandra Dubčeka. „V súčasnosti sa zosilňuje hlas poľnohospodárov v regióne, ale nie je taký silný a poctivý, ktorý by udržiaval dobré kontakty aj s tlačou, ako to bolo v časoch Áchima, ktorý by bol vedel povedať, že čo treba robiť v poľnohospodárstve,“ povedala.

Historik, riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho na dôchodku Ferenc Szabó hovoril o význame zborníka vo výskume osobnosti Áchima a pripomenul, že skúmanie politickej dráhy Áchima, ktorého zavraždili v roku 1911, sa začala až v roku 1929, k čomu významna prispela publikácia Gézu Féju Viharsarok. „Vlastne vďaka vedeckých konferencií v Budapešti a v Békešskej Čabe v roku 1970 a následne vydaného Áchimovho pamätníka spoznala celoštátna politika snahy čabianskeho sedliackeho politka,“ povedal a dodal, že spisovateľ Imre Dobozi charakterizoval v roku 1950 činnosť Áchima ako človeka, ktorý bol kulakom. Rad publikácií o Áchimovi uzatvárajú dve knižky: súbor prednášok v redigovaní Eszter M. Molnárovej a Dr. Alžbety Uhrinovej a publikácia Jozefa Molnára.

Nasledujúcou prednášateľkou bola predsedníčka Áchimovej pamätnej komisie, redaktorka zborníka Eszter M. Molnárová, ktorá hovorila o možnostiach ďalších výskumov o Áchimovi. „Kto nemá sedlaicku krv, ten nech sa ani nepokúša o skúmanie Áchima,“ poznamenala a dodala, že sedliacky kráľ patrí tak Maďarom, ako aj Slovákom na Dolnej zemi. Vyslovila ľútosť nad tým, že dodnes sa nedostala na dôstojné miesto busta Ondreja L. Áchima, ktorú odhalili na storočnicu jeho úmrtia. Svoju prednášku ukončila otázkou, komu bude patriť dedičstvo O. L. Áchima v Maďarsku a v regióne?

(hir6.hu-ef)

Dvojvýstava z Rožňavy v Budapešti

Vernisáž dvojvýstavy o rožňavských cechoch a o jaskyniach v Slovenskom a Aggtelekskom krase v priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti 27. júna vytvorila možnosť pre návštevníkov zahliadnuť aj do uhorských dejín.

Ako vo svojom privítacom prejave povedal riaditeľ SI Gabriel Hushegyi, návštevníkom výstav sa predstaví 111-ročné Banícke múzeum v Rožňave, ktoré patrí medzi tie tri (spolu s múzeami v Rimavskej Sobote a Košiciach) inštitúcie, ktoré v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia dokázali vytvoriť základy muzeológie, o ktoré sa opiera dnešná muzeológia.

Výstavy otvoril podpredseda Košického samosprávneho kraja a člen komisie pre hospodárenie s majetkom a komisie na ochranu verejného záujmu Ján Szöllös. Ako povedal, pred niekoľkými rokmi otvoril v priestoroch SI výstavu s názvom „Spomienka na gemerské baníctvo a rožňavská Metercia“, ktorá sa potom dožila 30 repríz a vyslovil svoje želanie, aby tieto výstavy boli aspoň také úspešné, ako bola tá predošlá. Výstava Rožňavské cechy poskytuje obraz o bohatom cechovom živote Rožňavy prostredníctvom vzácnych a originálnych trojrozmerných zbierkových predmetov a dokumentačno-ilustračných panelov. Kurátorkou výstavy je Sylvia Holečková. Prítomným sa prihovoril aj riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Jozef Csobádi, ktorý pripomenul, že spomenutá rožňavská metercia je jedna z najstarších zobrazení baníckej činnosti v strednej Európe. Maľba, ktorej predná časť je náboženská a zadná znázorňuje všetky časti baníckeho remesla v tomto roku „oslavuje“ svoje 500. výročie. Pri príležitosti tohto výročia usporiadajú 13. septembra v Rožňave vedeckú konferenciu.

Výstava Svetové dedičstvo v hĺbkach zeme dokumentuje svetové prírodné dedičstvo jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu na obrovských tablách. Kurátormi výstavy sú Kinga Székelyová, ktorá sa aj osobne zúčastnila na vernisáži, ďalej Pál Horváth a Jaroslav Stankovič.

Výstavy sú verejnosti prístupné do 6. septembra.

(ef)

Sarvaš: Školské lavice osireli

Osem rokov prežitých v škole a tri roky v materskej škole je pre každého ôsmaka dlhé obdobie. Učiteľov príjemne prekvapili na rozlúčkovom bankete nádherným, pestrým programom. Triedni učitelia Zuzana Csicselyová, Mária Gerőová a vychovávatelia Csilla Sindel, Gábor Urban za pomoci učiteliek Eriky Sinkovej a Csilly Dányiovej viedli žiakov v záverečnej príprave. Moderátorkou slávnosti bola Szabina Lalusková. Spoločne v programoch dokázali, že sú veľmi kreatívni. Citaristi Tomáš Szél, Norbert Oroszki a Ondrej Tomašovszki zahrali slovenské piesne, ktoré ich naučil Ján Galát. Do tajomstiev hry na harmonike uviedla dievčatá Adrianu Papiovú, Adrienu Szabovú a Alexandru Tarovú učiteľka Diána Kótová. Nasledovali moderné tance s náročnou choreografiou. Zlatým klincom programu bola pieseň z vlastnej tvorby pod názvom „Zime, zum, zime zum, rece fice bum, bum, bum“. Každý ôsmak s úctou prečítal pozvaným učiteľom vlastnoručne napísaný text, ktorý vystihol každého učiteľa na základe vyučovacieho predmetu. Nasledovalo odovzdanie darčekov, ktoré ručne vyrobila mamička Marta Deáková. Tá sa spolu s mamičkami Zelenákovou a Oroszkou poďakovala učiteľom v mene žiakov aj rodičov za mnohoročnú prácu. Krásne bolo to, že poďakovanie od rodičov zaznelo v slovenskom jazyku. Triedny učitelia a vychovávatelia každému žiakovi odovzdali CD so spoločnými fotografiami. Počas večere každý mohol sledovať v projekcii ich obsah. Žiaci boli milí, spomínali na chvíle, ktoré videli na fotkách, keď boli škôlkari. Zabávali sa hlavne na záberoch z výletov. Tie vyčarili každému úsmev na tvári. Výbornú večeru spestrili rodičia ôsmakov výbornými domácimi zákuskami, ale aj dvoma veľkými tortami. Po večeri sa riaditeľka Zuzana Medveďová poďakovala triednym učiteľom a vychovávateľom za ich prácu, no vyzdvihla aj rodičovskú spoluprácu. Veď mnohí z rodičov už nebudú s odchodom svojich detí patriť do našej školy. Nasledovala diskotéka, z ktorej mali radosť hlavne žiaci.

Rozlúčková slávnosť sa následne v sobotu niesla v slávnostnom duchu. Nádherne vyzdobené pódium v stredisku Teatrum Cervinus prezrádzalo už v úvode, čo bude nasledovať. Padáčiky púpav sa vznášali a odlietali po jednom zo svojho hniezda niekam do neznáma. Po príchode ôsmakov so svojimi učiteľmi do sály všetci stíchli. Prvá vstúpila a zároveň aj žiakov viedla riaditeľka školy Zuzana Medveďová. Vo svojom príhovore privítala všetkých prítomných a hostí. K mikrofónom sa potom postavili žiaci zo 6. A a 6. B triedy. Vyzvali siedmakov, aby v krátkosti oslovili odchádzajúcich ôsmakov. Nasledoval program ôsmakov, ktorý na vysokej úrovni pripravila Csilla Dányiová a hosťujúca učiteľka Alena Červeňanská. Zsaneta Virágová a Nikolett Valachová svojím sólovým spevom vyvolali prítomným zimomriavky na tele. Gitarovou hrou ich sprevádzal spolužiak Vendel Valach. Všetci žiaci ôsmej A aj B sa vo svojich krátkych príhovoroch snažili predstaviť svoj život v škole. Niekto spevom, niekto po slovensky, niekto spamäti, niekto prečítal svoj príhovor. Všetkým prítomným sa v očiach zjavili slzy dojatia.

Riaditeľka školy požiadala o odovzdanie cien žiakom, ktorí si to za prácu počas ôsmych rokov zaslúžili. Ako prvého oslovila Pavla Sztrepku, ktorý dostal ocenenie pána Jána Folytána, cenu odovzdal primátor mesta Sarvaš pán Michal Babák.

Cenu Petra Kondacsa prevzal z rúk učiteľa Ladislava Pribelského Norbert Oroszki.

Cenu Tibora Mótyána dostala Kinga Komárová osobne z rúk predsedu slovenskej samosprávy. Žiakom, ktorí mali vynikajúci priemer, odovzdal knižné odmeny Michal Kiszely. S hodinkami od primátora sa bude pýšiť Dávid Szopka. Športovci Zoltán Vaškor a Petra Rosziková dostali peňažnú a knižnú odmenu, ktorú im odovzdal zástupca rodičovského združenia Ján Bohák. Zástupca primátora mesta Dr. Ján Melis odovzdal vzácnu knihu Szabine Laluskovej za aktivitu a dobrý prospech. Poslanec mesta Ladislav Dernovics každoročne odmení jedného žiaka vzácnym darčekom: vlastnoručne zhotovenú citaru Jána Galáta odovzdala zástupkyňa rodičovského združenia Marta Deáková Andrášovi Tomasovszkému. Po odovzdaní cien ôsmakov prekvapili niekoľkí učitelia, ktorí im zaspievali pieseň „Navždy v srdci” od skupiny Bon-Bon. Slzičky sa žiakom len tak kotúľali po lícach. Nasledovala spoločná fotografia na pódiu, presun v slávnostnom oblečení cez mesto do školy. Poslednýkrát vstúpili do svojich tried, kde im odovzdali vysvedčenia. Rodičom, ktorých deti už nebudú navštevovať školu, pripravili ďakovný list a kyticu kvetov. Ďakujeme všetkým za krásne prežité chvíle. Nohami kráčajte po zemi, ale srdcom buďte v nebi...

Zlatica Lišková

Cyrilometodskou národnou púťou sa začnú oslavy Jubilejného roka

Cyrilometodskou národnou púťou spojenou so slávnostnou svätou omšou sa v piatok 5. júla 2013 začnú v Nitre hlavné oslavy 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Slávnosti budú pokračovať počas víkendu 6. a 7. júla a ich hlboký význam pre dnešok svojou účasťou zdôraznia významní hostia zo Slovenska, zo zahraničia, ako aj cirkevní hodnostári. Hlavný organizátor osláv Mesto Nitra v spolupráci so spoluorganizátormi Nitrianskym samosprávnym krajom a Rímskokatolíckym biskupstvom Nitra urobili poslednú bodku za obsahom hlavného programu osláv.

Prvý deň bude mať duchovno-historický charakter, druhý sa ponesie v slovanskom duchu a program tretieho dňa dostal prívlastok nitriansky.

Počas prvého dňa osláv pripravila Slovenská pošta prezentáciu poštovej známky k 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda. Nitriansky hrad otvorí svoje dvere pre návštevníkov, v podhradí sa začne historický festival Pribinova Nitrava, v rámci ktorého sa uskutoční historický turnaj O meč kráľa Svätopluka. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied pripravil v hradnej katedrále výstavu Najstaršie doklady kresťanstva na Slovensku, v Nitrianskej galérii sa začne výstava Cyrilometodské motívy v slovenskej známkovej tvorbe. Program prvého dňa vyvrcholí na Svätoplukovom námestí koncertom Slovenskej filharmónie, ktorá ponúkne premiéru oratória podľa eposu Jána Hollého Cirillo-metodiada a veľkomoravským orlojom - živými obrazmi dávnych cyrilo-metodských čias.

V sobotu 6. júla sa otvorí historický seminár a výstava Sv. Cyril a Metod v Ponitrianskom múzeu. Po skončení seminára sa uskutoční vernisáž medovníkových umeleckých diel sv. Cyrila a Metoda stvárnených Andreou Pribilincovou. Na Svätoplukovom námestí sa v rámci medzinárodného folklórneho festivalu Slavica fest predstavia súbory zo slovanských krajín. Program pre návštevníkov osláv bude pripravený aj na Martinskom vrchu, kde sa uskutoční prezentácia základov kostola sv. Martina. Najmä mladšiu generáciu poteší v sobotu večer koncert IMT Smile a piano show Jozefa Hollého.

Nedeľa bude mať charakter domácich, nitrianskych slávností. Popoludní sa na Svätoplukovom námestí predstaví nitrianska umelecká scéna. Podvečer sa bude niesť v spomienkach na Adama Šangalu a pôjde o koncertnú verziu v podaní hercov Divadla Andreja Bagara. Večer o 20. hodine sa diváci môžu tešiť na koncert populárnych spevákov a hudobných skupín.

Počas trojdňových osláv nebude chýbať tradičný Nitriansky jarmok s ponukou remesiel v tradičných podobách a Pivné slávnosti. Nitrianske korzo bude plné umenia, výstav, hier a atrakcií, v parčíku pri DAB bude zraz historických vozidiel a vystavia aj vzácne exponáty zo zbierok Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre.

Ľ. Synaková

Deň slovenských pedagógov v Békešskej Čabe

Pri príležitosti dňa pedagógov usporiadala Slovenská samospráva v Békešskej Čabe 6. júna slávnosť, na ktorú pozvala aktívnych pedagógov a učiteľov na dôchodku, ktorí vyučujú v slovenskom jazyku.

Žiaci 2. triedy slovenskej základnej školy pozdravili učiteľov krátkym kultúrnym programom. Zmes hudobných skladbičiek, ľudových piesní a básní zostavila a nacvičila s deťmi ich triedna učiteľka Mónika Kováčová Gombárová.

Prítomných pozdravil predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando. Vo svojom prejave spomínal na čabianskych predkov- pedagógov, ktorí si vytýčili za cieľ naučiť slovenské detí hovoriť, čítať a písať po maďarsky a dostali pochvalu za šírenie maďarskej kultúry medzi slovenskými žiakmi. Taký cieľ mal aj Ľudovít Haán, na ktorého sú Čabänia hrdí, rovnako na Karola Jesenského, ktorý má sochu v Poľnom Berinčoku a pomenovali po ňom aj ulicu. Dnešní pedagógovia slovenských škôl sa hrdo hlásia k slovenskej národnosti, vyučujú slovenčinu alebo iné učebné predmety v slovenskom jazyku a snažia sa čo viac detí naučiť po slovensky. Patrí im vďaka za túto namáhavú prácu, za ich snahu zachovávať slovenské povedomie v Békešskej Čabe.

Generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo pozdravil slovenských pedagógov mesta, poprial im veľa zdravia a sily pri výchove potomkov čabianskej a dolnozemskej slovenskej menšiny. Zdôraznil, že práca slovenskej školy a ich pedagógov je základom budúcnosti Slovákov v tejto oblasti.

Ildika Očovská

Prvá katolícka e-kniha prináša osobnú spoveď pápeža Františka

Elektronické vydanie unikátnej knihy o súkromí Františka, ako aj jej tlačenú podobu, prináša v týchto dňoch Vydavateľstvo Don Bosco (VDB). Kniha s názvom „Pápež František - rozhovory s Jorgem Bergogliom", ktorá je od 7. júna v predaji, ponúka možnosť bližšie spoznať život vtipného a skromného kňaza, milovníka tanga a vážnej hudby, nadšeného učiteľa, bystrého a obratného človeka, ktorý sa stal hlavou Katolíckej cirkvi.

„Hneď po zvolení Svätého Otca Františka sme získali exkluzívne práva na vydanie tejto knihy. Sme veľmi radi, že slovenskému čitateľovi môžeme priblížiť život nášho Svätého Otca,“ povedal riaditeľ vydavateľstva Ján Miško. Okrem iného bude to prvá kniha, ktorú vydavateľstvo Don Bosco vydá aj v elektronickej podobe. „Ak sa nemýlim, elektronickú knihu prinášame ako prvé katolícke vydavateľstvo na Slovensku,“ povedal Miško.

Knihu prináša na slovenský trh saleziánske Vydavateľstvo Don Bosco, ktoré už pred dvoma rokmi prinieslo podobnú knihu - interview s pápežom Benediktom XVI. s názvom Svetlo sveta.

TK KBS

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Vox populi

Tak už aj Chorvátsko je naše! V dalmatínskom mestečku Biograd som pred pár dňami uvažoval o tom, že keď chorvátsku korunu uložili na hlavu kráľa Kolomana (Múdreho) práve tu, a teda už vtedy, v stredoveku bolo Chorvátsko naše, teraz, po vstupe krajiny do Európskej únie tobôž je to tak. Na jarných potulkách po Chorvátsku som sa však pýtal ľudí, či sa tomu tešia aj oni. Hľa, tu je vox populi - hlas ľudu.

Ideme do lepšieho - hovorí dôchodca Miroljub na hlavnom námestí v istrijskom mestečku Umag, hoci o veľkej istote nesvedčí jeho dodatok, že uvidíme, čo bude. No a na podotázku, pre koho bude lepšie po vstupe do Únie, odpovedá tiež hmlisto, no veľavravne: ako pre koho. Mladý Federico, majiteľ predajne rýb očakáva trocha viac problémov, než ich má teraz. Rybárom bude ťažšie, ťažšie sa im budú loviť ryby, pretože majú platiť nové zákony, rybári budú menej na mori, ale čo už, treba sa prispôsobiť...

Aký je rozdiel v pracovnej kultúre v Chorvátsku a inde v Európe - to sa už pýtam Željka, ktorý ako čašník pracoval v Rakúsku vyše 15 rokov. Nie sú tu ešte aké pracovné návyky, ako napríklad v Rakúsku - hovorí -, zišla by sa väčšia pružnosť, ale zo strany zamestnávateľov. Tí len chcú viac roboty za menej peňazí. To predsa nejde.

Majiteľ pizzerie v dedinke Lovrečica/San Lorenzo neďaleko Umagu - Alen - je tiež bezradný, nevie, či sa má prikloniť ku skeptikom či optimistom. Väčšina občanov z krajín Európskej únie ho presviedča, aby len nevstupovali, radšej aby ušli.

Azda v Záhrebe je pohľad na Úniu najjednoznačnejší. Muž stredného veku v obleku je absolútny optimista. Otvoria sa hranice, trh, pohyb ľudí, tovaru, rozšíria sa možnosti nájsť si zamestnanie... Urobili sme dobrý krok, hoci názory sú rozdielne, ja podporujem vstup Chorvátska do Európskej únie

Na juhu, pri Zadare, v meste Benkovac je mäsiarsky majster Tadija tiež plný optimizmu. Teší sa na zmeny, on je na ne pripravený, nech ide o hygienické či iné predpisy. Kto by mohol pochybovať o pripravenosti Chorvátov, veď je to európsky národ - dodáva hrdo. Statný muž zo Slavónska, ktorého stretávam v centre dalmatínskeho mestečka Biograd, očakáva od Únie veľmi málo a má na to takéto vysvetlenie: Chorváti sú duchom slobodní, majú inú mentalitu, nie sú ako Nemci, Rakúšania. 75 ročná „baka“ sa ponáhľa práve do kostola, sleduje dianie okolo seba a myslí si, že bude horšie, ako bolo, oveľa horšie. Avšak sa šibalsky usmieva, čím vlastne spochybňuje negatívny postoj. No a muzikant by tiež nemal byť pesimista. Marko z kapely Bunari, ktorá zabáva ľudí na biogradskom nábreží, má takýto pohľad: Nič, ani Európa, ani nikto druhý nehovorí mne, mojej kapele či Chorvátsku, že nie sme vítaní. Musíme si to ceniť, aj chrániť. Môže to byť len dobré. A vôbec: bude Európa, alebo nie, my budeme spievať ďalej...

Vyznamenali Juditu Kasalovú Szabadovú

Dňa 15. júna v rámci rozlúčkovej slávnosti ôsmej triedy Hornomatranskej základnej školy Lászlóa Zakupszkého v Alkári usporiadali aj iný slávnostný akt. Vyznamenali dlhoročnú slovenčinárku, predsedníčku Slovenskej samosprávy v Alkári Juditu Kasalovú Szabadovú, ktorá prevzala Pamätnú medailu za pedagogické služby z rúk vedúceho národnostného oddelenia ministerstva ľudských zdrojov MR Štefana Kraslána.

Judita Kasalová Szabadová sa narodila v Alkári roku 1954. Po skončení miestnej základnej školy maturovala na odbore angličtin a v gymnáziu Jánosa Berzeho Nagya v Gyöngyösi. Po maturite sa prihlásila na Filozofickú fakultu Univerzity Lóránda Eötvösa, na odbor maďarčina-slovenčina, kde ju neprijali pre nedostatok miesta. Kvôli tomu r. 1973 začala pracovať bez kvalifikácie ako pedagogička v základnej škole v Alkári. O rok bola ZŠ v Alkári rajonizovaná, preto slovenčinu vyučovala v ZŠ č. 7 v Gyöngyös-Mátrafürede, a tri roky bola aj vychovávateľkou v študentskom domove. Medzitým úspešne zložila prijímaciu skúšku na Vysokú školu pedagogickú Gy. Juhásza v Segedíne, ktorú úspešne absolvovala ako poslucháčka diaľkového štúdia. Od roku 1977 do 1982 bola vedúcou klubovej knižnice v Alkári. Od školského roku 1982/83 až dodnes je slovenčinárkou ZŠ v Alkári. Od roku 1993 štyri roky stála na čele inštitúcie, ku ktorej patrilo nielen vedenie základnej, ale aj materskej školy.

Judita Kasalová Szabadová svoju prácu dlhé desaťročia vykonáva neúnavnou energiou a precíznosťou. Jej vecná znalosť a odborné vedomosti sú úctyhodné. Jej rázna osobnosť je príkladná. Popri práci sa vždy snažila obohatiť svoje odborné znalosti, zúčastnila sa na rôznych odborných seminároch a kurzoch, aby jej vychovávateľská a pedagogická činnosť bola efektívnejšia. Jej bývalí a súčasní žiaci si na ňu spomínajú veľkou láskou. Celé generácie naučila čítať a písať a od nej sa naučili mnohí aj jazyk svojich predkov.

Nielen v škole, ale aj v živote obce vykonáva príkladnú činnosť. Ako predsedníčka slovenskej samosprávy v Alkári podporovala činnosť základnej a materskej školy. V školskom roku 2012/13 miestny slovenský volený zbor ako jediný v krajine prevzal prevádzkovanie základnej školy. Tú činnosť vykonáva predsedníčka Slovenskej samosprávy v Alkári bez nároku na odmenu..

Judita Kasalová Szabadová sa teší všeobecnej úcte.

Kristína Jakabová - aszm

Na návšteve u pána hôr

Talianska časť Álp láka ľudí nádhernou prírodou a rozmanitými turistickými atrakciami. Mohutné končiare, tiché horské lúky a pestrá flóra tvoria vynikajúce podmienky pre skúmanie ich krásy. Reinhold Messner je žijúcou horolezeckou legendou z Južného Tirolska, ktorá sa zviditeľnila predovšetkým svojimi svetovými prvenstvami. Ako prvý na svete vyšiel na najvyšší vrchol zeme Mount Everest bez použitia podporného kyslíka. Neskôr tento vrchol zdolal aj sólo výstupom. Ako prvému sa mu podarilo stáť na vrcholoch všetkých štrnástich osemtisícoviek. Celý jeho život je o náročných cieľoch v horolezectve, ale aj o dobrodružnom cestovaní, čo potvrdil aj prechodom Antarktídy. Momentálne sa venuje obnove múzejného komplexu Messner Mountain Museum v Južnom Tirolsku na piatich miestach. Jedna z nich sa nachádza neďaleko Bolzana, ktoré je hlavným mestom regiónu a autonómnej provincie Južné Tirolsko (Horná Adiža). Sigmundskron Castle (po taliansky Castel Firmiano) medzi štítmi Schlern a Texel má dostatok priestoru, aby nám predstavil prehľadne vystavené umelecké diela, inštalácie a relikvie. Cesty, schody a veže vedú návštevníkov z hlbín pohoria, kde majú vrchy korene, až tam, kde hmatateľná prítomnosť štítov nám pomáha v orientácii, ako mosty vedúce do svetla, do histórie horolezectva a do horskej turistiky modernej doby. A k tomu, keď má človek šťastie, môže sa stretnúť aj s pánom kaštieľa, múzea, a pri fľaši vína sa s ním môže aj porozprávať o slobode.

ik

Deň, na ktorý sa všetci tešili

Dnešný deň je celý naruby. Na oblohe ani mráčik. Cesta do školy je akási pokojnejšia. Žiaci sa nepodlamujú pod ťarchou tašiek so školskými pomôckami. Len podaktorí majú v rukách kotlík či batoh s tajnými prísadami. Už som v škole. Mám dozor. Chvalabohu, tu žiadna zmena. Triedy sú pootvárané. Chodba sa hemží deťúrencami, vrava a krik. Konečne zvoní. Je osem hodín. Učiteľky vstupujú do tried a... Opúšťajú ich aj so svojimi zverencami. O 5 minút zívajú učebne prázdnotou.

Možno to bude tou trinástkou v kalendári. Možno...

Dnešok patrí deťom. V čabianskej slovenskej škole sa „obrátil“ deň. Prvý stupeň si to namieril rovno do mestského parku, kde na nich čakala hra vojna čísel a potom návrat na školský dvor, ktorý sa za krátky čas zmenil na africký zábavný park. Stačí zvládnuť niekoľko úloh a cesta medzi najbojovnejších, najšikovnejších, najpohotovejších, najtrpezlivejších a najtvorivejších je otvorená. Chytajú sa rybičky, triafa sa do divých obyvateľov džungle, vyrábajú sa ozdoby pre domorodcov, budujú sa obydlia a všade vládne dobrá nálada.

Aj na ostatných poschodiach školskej budovy je ticho. Na dvore už horia ohníky, stojany spoľahlivo držia kotlíky, šikovné ruky vyprázdňujú batohy, čistia, krájajú a strúhajú ukrývané tajomstvá. Súťaž vo varení je odštartovaná. Kto sa náhodou skrýva v budove, je z nej vytiahnutý rôznymi neodolateľnými vôňami. Je mi ľúto všetkých, ktorí sa odhodlali pred letom držať diétu. Ich pevná vôľa bude vystavená poriadnej skúške! Pomaly si treba zostaviť obedové menu. Hovädzí guláš, kurací paprikáš, chilli con carne, grilovaná kuracinka s ananásom, so zemiakmi, báječná tarhoňa... Originálne prestieranie a usmievavá obsluha lákajú k stolom nielen trojčlennú porotu na čele s pani riaditeľkou, ale aj mnohých hladošov. Chuť do jedla podporujú i tóny skladieb hudobnej skupiny Dobszerda, ktorá v priebehu niekoľkých minút získala nových fanúšikov i bubeníkov.

Dobre najedených, vyšantených a vytancovaných nás to láka na popoludňajší odpočinok. No nemáme nárok! Teraz je ten čas ukázať talent, ktorý v nás drieme. Nádejní hudobníci, speváci, tanečníci a recitátori si užívajú svoje minúty slávy na školskom javisku. Obrovský potlesk sprevádza každé vystúpenie.

Máte pocit, že toho bolo na dnes dosť? Pozor, deň sa ešte neskončil. Je pred nami Tini disco. A nakoniec posledná mobilizácia síl. Preťahovanie lanom.

Končí deň, ktorý nám priniesol zábavu, šport, dobré jedlo, radosť zo súťaženia i sladké odmeny.

Zuzana Benková

Ilona Prokopová Zelmanová sa dožila 100 rokov

Narodila sa 8. júna 1913 v Pitvaroši a pochádza zo šiestich detí. Jej matka bola Maďarka a otec Rumun. Ako päťročná odišla na sálaš ku svojej tetke, ktorá nemala deti. Skryla sa vraj do suda na kapustu, ktorý viezli na voze na sálaš. Do školy chodila v Pitvaroši, kde mala kamarátov, viac chlapcov ako dievčat. Tí jej pomáhali v matematike, ktorú nemala v láske. Ako trinásťročná sa spoznala so svojím budúcim manželom, za ktorého sa vydala ako devätnásťročná. Spolu žili pokojným sedliackym životom, pestovali kukuricu, zeleninu, chovali domáce zvieratá. Manžel Janko bol stolár a keď si kúpili dom v Csanádalberti, urobil tam všetok nábytok. Krásne vyrezávaná a maľovaná truhlica sa dodnes nachádza u pravnučky Alfii v Budapešti. Obidvaja dlhé roky pracovali v cukrovare. Mali štyroch chlapcov, z ktorých jeden ako maličký zomrel. Dnes žije len najstarší Janko v Pitvaroši. Prežila aj ťažké chvíle, keď jej manžel Janko narukoval na vojnu. Bol v zajatí v Rusku a ona sa sama doma starala o tri deti. Pri manželovi sa naučila dobre po slovensky, rada varila slovenské jedlá. Jej najobľúbenejší bol tvarožník, makovník a orechovník. Vedela šiť na stroji šaty, sukne a veľa vyšívala. Hovorí, že tak si pokazila oči. Ponosovala sa, že už poriadne nevidí, ale zato dobre počuje, vraj aj to, čo by nemala. Veľmi rada aj tancovala. Bývala aj chorá, ale rýchlo sa vždy uzdravila. Bola silná, s nikým sa nikdy nevadila, s nevestami si dobre rozumela. Tešila sa, že jej Janko nechodil do krčmy. Spolu prežili 39 šťastných rokov. Už dlhší čas žije v Slovenskom Komlóši u svojho vnuka Ferka a jeho manželky Tenzílie, ktorá jej varí chutné maďarsko-slovensko-ruské jedlá, stará sa o ňu. Babka sa však ešte sama vládze o seba postarať, má radosť zo svojich deviatich pravnúčat. Skoro vždy je niekto z rodiny doma a keď nie je, tak jej robí spoločnosť kokeršpaniel Pici, ktorého rada kŕmi keksami. Nepredpokladala, že bude toľko žiť. Keď som sa jej pýtala, aby mi prezradila recept na dlhý život, povedala: „Ani to neviem vypoviedať, vďaka Pánu Bohu, mala som dobrý a šťastný život s mojím mužom Jankom.“

Dovoľte aj nám, aby sme sa pripojili ku gratulantom a popriali Vám k tomuto krásnemu životnému jubileu všetko najlepšie, hlavne zdravie a radosť v kruhu rodiny.

Ľubomíra Rollová

Ôsmaci sa rozlúčili v Budapešti

V budapeštianskej slovenskej škole sa 14. júna uskutočnila rozlúčková slávnosť ôsmakov.

S ôsmymi žiakmi sa rozlúčili siedmaci iba na niekoľko mesiacov, lebo až na jedného všetci pokračujú v štúdiu na tunajšom gymnáziu. So žiakmi sa rozlúčila aj riaditeľka školy Júlia Szabová Marloková.

- Nastal okamih, na ktorý ste čakali osem rokov. Posledný rok, keď ste boli najstarší žiaci našej základnej školy, veľmi rýchlo ubehol a je tu koniec. Je koniec vášho detstva a vy kráčate ďalej po ceste, aby ste sa stali múdrejšími a skúsenejšími. Budete sa musieť rozlúčiť s vašou dobrou triednou pani učiteľkou Anikó Šturbánovou, s ostatnými učiteľmi, vašou triedou, mladšími kamarátmi a v podstate s celou školou. Vedzte, že nám budete naozaj chýbať, lebo takých tried, ako ste boli vy, veľa niet. Zažili ste tu mnoho krásnych a nezabudnuteľných chvíľ. Nedá sa zabudnúť na školské výlety, programy, súťaže, alebo na iné chvíle prežité v kruhu našej školskej rodiny. V tejto rodine sme vás postupne pripravovali na cestu k životom, ktorá na vás onedlho čaká. Na cestu, ktorá nebude vždy prechádzkou ružovou záhradou, na ktorej bude veľa prekážok, s ktorými si budete musieť poradiť najčastejšie sami. Pevne však verím, že naše učiteľské slová, rady, pomoc, ponaučenia, prípadne pokarhania si zoberiete k srdcu, pretože boli vždy myslené a vyslovené úprimne. Dúfam, že si na ne spomeniete vo chvíľach radostných, alebo aj v tých ťažších, - povedala riaditeľka Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Budapešti Júlia Szabová Marloková.

Po rozlúčkových slovách žiakov siedmej triedy nasledoval program ôsmakov, v ktorom recitovali a hrali na gitare. Na záver programu ôsmaci spolu s triednou učiteľkou ako symbol ukončenia dôležitej etapy života, detstva, vypustili do vzduchu farebné balóniky...

Andrea Szabová Mataiszová

Rozlúčková slávnosť v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši

V Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši sa 16. 6. 2013 uskutočnila veľkolepá rozlúčková slávnosť s 28 ôsmakmi a zároveň rozlúčka so školským rokom 2012/2013. V telocvični školy sa zišli všetci žiaci so svojimi učiteľmi, rodičmi, príbuznými a priateľmi.

Po zaznení maďarskej a slovenskej hymny sa začala oficiálna slávnosť. Zástupkyňa riaditeľky slovenskej školy Mária Gyurkovicsová Krcsmériová privítala hostí. Boli medzi nimi generálny konzul SR Štefan Daňo, podpredseda CSSM František Zelman, primátorka mesta Rita Garayová, referentka CSSM Mária Matejdeszová, mestská školská referentka Katalin Takácsová, čestný občan mesta Ján Süli, evanjelický farár Atila Spišák a ďalší.

Po privítaní sa ujala slova riaditeľka školy Zuzana Lauková, ktorá zhodnotila prácu za uplynulý školský rok 2012/2013 slovami: „Tento školský rok bol pre vás žiakov, aj pre nás učiteľov náročný. Napriek tomu sme vykonali kus užitočnej práce. Skúšali sme nové vyučovacie metódy, chodili sme na súťaže, kurzy a doškoľovanie. Vy, žiaci, ste boli v tomto roku neraz na pobyte na Slovensku: vo vlastivedno-jazykovom tábore v Bratislave a jej okolí, v školách prírody v Hronci a Starom Smokovci, na výmennom pobyte žiakov s partnerským mestom Jelšava, na súťaži Dobré slovo v Komárne, s divadlom v Lučenci. Okrem výchovno-vzdelávacieho programu ste sa zapájali do mnohých mimoškolských činností. Medzi najúspešnejšie patrili Šamlíková párty s rodičmi, Martinský jarmok, Dni slovenskej kultúry, Adventný týždeň a Vianoce v slovenskej škole, Fašiangový a čajový večierok, Kto čo vie, galaprogram detského súboru Harmónia, Deň žiakov a iné.“

Ďalej riaditeľka odmenila žiakov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v jednotlivých predmetoch. Osobitne vymenovala aj tých, ktorým ide najlepšie slovenčina, veď vyše osemdesiat žiakov reprezentovalo našu slovenskú školu na rôznych súťažiach nielen doma, ale aj na Slovensku, na ktorých tento rok naši žiaci dosiahli najvyššie ocenenia. Spomenula tie najvýznamnejšie: Celoštátna súťaž v slovenskom jazyku a v slovenskej vzdelanosti, súťaž v speve Cez Nadlak je..., súťaž Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, celoštátna súťaž Slovenské spievanky a veršovačky, recitačná súťaž Dobré slovo. Z rúk triednych učiteľov si neskôr v triede prevzali vymenovaní hodnotnú slovenskú publikáciu na pamiatku. Osobitne bola vyhodnotená súťaž, ktorú vypísala Slovenská národnostná samospráva a Nadácia pre slovenskú národnostnú vzdelanosť v Slovenskom Komlóši, ktorá bola určená žiakom 2. stupňa. Víťazom, ktorí napísali najlepšie práce o ľudových remeslách na Komlóši v minulosti, odovzdala diplomy a peňažnú odmenu Anna Molnárová.

Prvú časť - ukončenie školského roku uzatvorila pani riaditeľka mottom spisovateľa Davida Eddingsa: „Deň, keď sa niečo naučíš, nie je už premárnený.“

V druhej časti slávnostného stretnutia sa osobitne prihovorila k ôsmakom slovami: „Pre vás, milí ôsmaci, je tento deň výnimočný hlavne tým, že sa pre vás končí posledný školský rok prežitý v tejto škole. Všetci, ako tu stojíte, ste dostali od nás cenný dar - vzdelanie. Od začiatku sme vás okrem iného učili byť samým sebou, nepretvarovať sa, vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie. Bolo krásne zistiť, že v každom z vás sa ukrýva jedinečná osobnosť, ktorá je pripravená rozprestrieť krídla a letieť v ústrety niečomu novému, dosiaľ nepoznanému. Som presvedčená, že ku každej triede, miestnosti aj chodbe vás viažu pekné spomienky. Budete nám chýbať. A ako sa spieva v jednej pesničke: ...stále sa niečo začína, stále sa niečo končí, tak aj vy končíte základnú školu a zároveň začínate nové obdobie svojho života.“ Na záver rozlúčky odovzdala upomienkové darčeky tým žiakom, ktorí počas celej osemročnej dochádzky úspešne pracovali v detskom súbore Harmónia. Všetkým ôsmakom popriala veľa úspechov pri napĺňaní svojich túžob.

A ako je už zvykom, s ôsmakmi sa rozlúčili aj ich mladší spolužiaci - siedmaci. Pri tónoch dojímavých melódií hrdo pristupovali k svojim vzorom a odovzdali im kvet a symbolickú taštičku na cestu životom. S ôsmakmi sa rozlúčili triedne učiteľky Alžbeta Tušková Boborová a Anna Ondrejová, ktorá vo svojom prejave spomenula: „Mnohí z vás sa poznáte ešte z detských čias, keď ste v materskej škole stavali spolu kocky alebo sa hrali na pieskovisku. No teraz sa vaše cesty rozchádzajú. Prajem vám, aby vás v novej škole, ktorú ste si vybrali, postretlo len to najlepšie a to zlé, nech vás zďaleka obchádza. Úspech môžete dosiahnuť len vlastnými silami a usilovnou prácou!“

Po príhovoroch žiakov sa ozývala celou telocvičňou školy záverečná rozlúčková pieseň Moja cesta v maďarčine aj slovenčine, ktorá ukončila krátky kultúrny program. Kvetmi obdarovaní ôsmaci ešte dlho prechádzali svojou základnou školou a lúčili sa s ostatnými. Napoludnie, po poslednom zvonení, sa pobrali v sprievode svojich rodičov a celej rodiny na slávnostný obed.

Ľubomíra Rollová

Rozlúčková slávnosť v Pitvaroši

Základná škola S. Petőfiho v Pitvaroši sa nachádza v centre obce. Riaditeľkou je Katarína Bertaová Kecskemétiová. K inštitúcii patria aj základné školy v Čanádalberti a Ambrózke a materské školy v Nagyéri a Pitvaroši. V tejto základnej škole (okrem Nagyéru) sa vyučuje slovenčina ako predmet, tohto roku sa náš materinský jazyk učilo stosedemdesiat žiakov.

Koncom školského roka sa uskutočnila rozlúčková slávnosť ôsmakov, na ktorej sa zúčastnil každý žiak. Bolo ich spolu dvadsaťosem. Dvor pitvarošskej základnej školy zaplnili rodičia, kamaráti, bývalí žiaci a hostia z troch dedín. V rozlúčkovom kultúrnom programe odzneli slovenské piesne a básne, ôsmaci hrali na gitare, píšťalkách a na iných hudobných nástrojoch.

Po dojímavom kultúrnom programe prítomní zablahoželali svojim zástupcom, odovzdali im kvety, darčeky a za dobré vysvedčenie aj finančnú odmenu, z ktorej si môžu čiastočne financovať letné prázdniny.

Dovidenia v septembri!

František Zelman - Andrea Szabová Mataiszová

O práci Slovenskej samosprávy Békešskej župy

Slovenská samospráva Békešskej župy bola založená v roku 2006, jej prvou a súčasnou predsedníčkou je Helena Čičeľová. Medzi členmi sú viacerí, ktorí v zbore pracujú od začiatku a sú aj noví členovia. Podľa slov predsedníčky kandidátov vyberali tak, aby reprezentovali viaceré osady Békešskej župy. Poslanecký zbor tvoria Hajnalka Krajčovičová z Békešskej Čaby, Judita Krajčoviczová z Kondorošu, Ján Červenák z Poľného Berinčoku, Ján Feledi z Békešu, Matej Kešjár z Čabasabadi a Erika Tóthová z Kétšoproňu. Členovia slovenského voleného zboru podľa svojho rozhodnutia od začiatku založenia samosprávy pracujú bez honoráru. Zbor má ročne 4-5 zasadnutí a verejné zasadnutie koncom roka. Prvé rokovanie sa na začiatku roka vždy uskutoční v Békešskej Čabe, tu zvyčajne prerokujú otázky hospodárenia a plán činnosti. Ostatné zasadnutia sú vždy v inej obci, aby sa poslanci mohli z prvej ruky informovať o ťažkostiach a radostiach týkajúcich sa Slovákov.

Hlavným cieľom Slovenskej samosprávy Békešskej župy je organizovanie, koordinovanie a podporovanie podujatí v spolupráci s miestnymi slovenskými samosprávami a občianskymi organizáciami. V prvom polroku sa stretli s predstaviteľmi slovenských organizácií, aby zosúladili najdôležitejšie podujatia v nádeji vyššej návštevnosti. Prvé dve stretnutia sa uskutočnili v Slovenskom oblastnom dome a v Slovenskom gymnáziu, všeobecnej škole a kolégiu v Békešskej Čabe. Ďalšou dôležitou úlohou je podporovanie digitalizácie čabianskych cirkevných matrík (sobášne, rodné a úmrtné listy), na ktorú slovenský volený zbor venuje svoje ušetrené peniaze - 2,5 milióna forintov. Prácu vykonáva miestna knižnica, ktorá je na to vhodne vybavená.

Na realizáciu svojich cieľov v tomto roku majú približne milión forintov. Prioritnými podujatiami zboru sú župné národnostné dni, V pokoji v Békeši, odovzdanie vyznamenania Za Slovákov Békešskej župy a podporovanie obecných, kultúrnych a gastronomických akcií. Veľmi dôležitým momentom je aj stretnutie s členmi jednotlivých výborov Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorí informujú záujemcov o ich činnosti a o dianí v CSSM. Naposledy na takomto stretnutí o preberaní Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši prítomných informoval predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM Michal Lásik. Účastníci stretnutia hovorili predovšetkým o tom, že preberaním základných škôl do cirkevných rúk zaniklo vyučovanie slovenčiny vo viacerých školách a či sa to môže stať aj v prípade Centra Kúnóa Klebelsberga. Zaujímali ich aj možnosti riešenia.

Ako nás predsedníčka informovala, každoročne vypíšu konkurz na spoluprácu so slovenskými občianskymi organizáciami a na základe toho sa členovia zboru rozhodnú, ktoré podujatie podporia. V minulom roku kvôli finančným ťažkostiam k tomu nedošlo, minuloročné finančné podpory udelili na podujatia, ktoré boli realizované do konca júna tohto roku. Slovenská samospráva Békešskej župy na predošlom zasadnutí okrem modifikovania rozpočtu z roku 2012 prijala zároveň aj jej bilanciu a posudzovala podané žiadosti (max. výška päťdesiattisíc forintov). Došlo 14 žiadostí z 11. osád obývaných Slovákmi. Zameranie podujatí je pestré, od národnostných kultúrnych dní cez gastronómiu, jubilejné podujatia až po film, šach a náboženstvo. Podľa rozhodnutia poslancov dostane každý uchádzač požadovanú sumu a Slováci Békešskej župy môžu tak naďalej pestovať slovenské hodnoty aj v roku 2013.

Andrea Szabová Mataiszová

Vysunuté zasadnutie župnej samosprávy v Šárišápe

Je už zvykom samosprávy, že každý rok jedno zo svojich zasadnutí uskutoční v niektorej z desiatich slovenských samospráv v župe. Na pozvanie Šárišápskej slovenskej samosprávy 12. júna sa župné slovenské grémium stretlo v zasadačke miestnej samosprávy na treťom tohtoročnom zasadnutí.

V neobvykle krásnej sále pozdravila prítomných poslancov predsedníčka Mária Nagyová a po odhlasovaní programu rokovania, v prvom bode informovala prítomných o aktivitách v uplynulom období od predošlého zasadnutia a o plnení uznesení župnej samosprávy.

V ďalších bodoch zasadnutia rokovali o modifikácii rozpočtu na rok 2013, predsedníčka šarišápskeho slovenského voleného zboru Katarína Huberová Kisgyőriová oboznámila prítomných s prácou hosťujúcej slovenskej samosprávy a veľkolepú župnú odbornú akciu škôlkarov vyhodnotila z poverenia vedúcej materskej školy v Tardoši M. Nagyová. Zagratulovala všetkým organizátorom. Okrem toho slovenskí župní poslanci rokovali aj o našom najväčšom sviatku - Dni Slovákov v Maďarsku, ktorý sa uskutoční 6. júla v Pálháze. Komárňansko-ostrihomskú župu bude zastupovať v kultúrnom programe zmiešaný spevácky zbor Vértes-Gerecse, spevácka skupina z Hute a mládežnícka dychovka Krídlovka z Orosláňu. Poslanci sa oboznámili aj s dohodou o spolupráci so župnou samosprávou v Tatabáni.

Na záver rokovania si členovia župnej slovenskej samosprávy prezreli pripravovanú výstavu fotografií a písaných dokumentov na počesť 60. výročia veľkej katastrofy - výbuchu vojnovej munície, pri ktorej prišlo o život 10 šárišápskych občanov všetkých vekových skupín. Túto udalosť si miestni obyvatelia pripomenuli 15. júna na mieste činu pri potoku kladením vencov a vo výstavnej sieni si zaspomínali na niekdajších občanov Šárišápu.

Alžbeta Szabová

Mozaika z Veňarcu

Slováci vo Veňarci majú za sebou na programy bohatú jar a čaká na nich aj leto pretkané zaujímavými podujatiami.

Obecná a Slovenská samospráva vo Veňarci, pobočka ZSM vo Veňarci, evanjelická cirkev a obecná knižnica usporiadali sériu programov pri príležitosti Turíc. V miestnom evanjelickom kostole sa uskutočnila bohoslužba, na ktorej sa zúčastnili veriaci v ľudovom kroji. Bohoslužbu celebroval dekan András Szabó a slovo Božie odznelo aj po slovensky. Medzitým na dvore oblastného domu sa pripravili miestne ženy na varenie strapačiek, ale záujemcovia mohli navštíviť Múzeum krojovaných bábik a predstavila sa im aj podkúvačka kraslíc Eva Ferencziová a o miestnych zvykoch, tradíciách a krojoch rozprávala Mária Nedeliczká. Veriaci potom prešli v krojovanom sprievode po dedine naspäť k Oblastnému domu, kde sa uskutočnil kultúrny program. V rámci neho vystúpili členovia súboru na zachovanie tradícií Rozmarín, tanečná skupina Guzsalyas a kapela Kóborzengő.

Na druhý deň sa vo veňareckom evanjelickom kostole uskutočnilo stretnutie evanjelických speváckych zborov Novohradskej župy. Spomedzi desiatich spevokolov vystúpili aj tie, ktoré majú v repertoári slovenské cirkevné skladby. Cirkevné skladby v podaní spevokolov z Guty, Šámšonházu a miestnych spevákov sa účastníkom stretnutia páčili.

Začiatkom júna sa vybrali Veňarčania do hlavného mesta. Na pozvanie Slovenskej samosprávy XX. obvodu Budapešti sa zúčastnili na Národnostnom dni. V plejáde programov vystúpili predstavitelia bulharskej, rómskej, poľskej, nemeckej a arménskej národnosti, pričom každá sa predstavila aj s nejakou gastronomickou špecialitou. V prípade Slovákov to boli práve veňarecké halušky.

Posledný júnový týždeň sa nesie v novohradskej dedinke v znamení etnológie. Vtedy sa totiž uskutoční pravidelný interdisciplinárny tábor Výskumného ústavu CSSM, ktorého účastníci budú bádať veňarecké tradície

Vo Veňarci je zachovávanie tradícií silným putom medzi generáciami. Významnú úlohu v tom zohráva popri výučbe slovenčiny v miestnej základnej škole aj folklórna skupina Rozmarín, ktorá v tomto roku oslavuje 40. výročie svojho založenia. Práve členovia Rozmarínu budú zastupovať novohradských Slovákov na Dni Slovákov v Maďarsku 6. júla v Pálháze a veňarecké ženy budú ponúkať halušky. Popri tanečnej a spevnej kultúre si veňareckí Slováci zachovávajú aj gastrotradície našich predkov. Práve preto sa rozhodli pred desiatimi rokmi usporiadať celoštátne podujatie, Haluškový festival, ktorý sa koná vždy v druhú septembrovú sobotu. Nebude to inak ani v tomto roku, keď sa festival uskutoční 14. septembra. Nakoľko v tomto roku nezískali z rôznych fondov dostatok financií na jeho usporiadanie, organizátori sa obracajú na návštevníkov s výzvou, aby svoje finančné dary posielali na bankové konto festivalu: 55400077 - 32258336.

T. Nedeliczká (ef)

Odhalením pamätníka sa vytvorilo nové pútnické miesto pre Slovákov v Maďarsku

Slovenská samospráva v Budapešti (SSB) v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Maďarsku, Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí a s Maticou slovenskou pripravila 22. júna slávnosť pri príležitosti odhalenia pamätníka Sv. Cyrila a Metoda.

Pravdepodobne len málokto vie, že v Maďarsku sa nachádza miesto so živým cyrilometodským dedičstvom. Ide o neveľkú obec Zalavár - Blatnohrad. Leží neďaleko južného pobrežia Balatonu. Nachádza sa tu pomerne rozsiahly park, pomenovaný po solúnskych bratoch a v obci pôsobí Základná škola sv. Cyrila a Metoda.

Budapeštianski Slováci sa roky snažia postaviť pamätník slávnym vierozvestcom. Vypracovali konkrétne projekty, ich realizácia sa však odďaľovala. Po niekoľkoročných rokovaniach, vyjednávaniach, vďaka neúnavnému úsiliu dosiahnuť vytýčený cieľ odovzdali 22. júna pamätník so súsoším, ktoré je vernou zmenšeninou nitrianskeho súsošia solúnskych bratov. Aj o tom hovorila vo svojom príhovore predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, ktorá vyslovila svoju ľútosť nad tým, že nemôže privítať autorku diela, sochárku Ľudmilu Cvengrošovú, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť na podujatí. „SSB sa neúnavne obracala o pomoc na pána veľvyslanca Juraja Migaša, ako aj na pána veľvyslanca Petra Weissa, ktorí maximálne vychádzali v ústrety našej žiadosti. Prajem nám všetkým, aby sme mali veľkú radosť a peknú pamiatku na tento deň, aby sa tu dlho stretávali Slováci a ctitelia našich predkov,“ povedala.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss hovoril o tom, že tento deň ostane v jeho pamäti, ako jeden z najsvetlejší počas jeho pôsobenia v Maďarsku. „Keď som preberal úrad po svojom predchodcovi J. Migašovi, tak sme si hovorili, že je to jedna z priorít slovenského zastupiteľského úradu v kultúrnej oblasti, aby aj tu v Zalavári stál pomník,“ povedal a dodal, že je to špičkové sochárske dielo, ktoré bolo zhotovené na základe znalostí slovenských archeológov a historikov. Poďakoval sa starostovi obce, ktorý ich povzbudzoval, aby postavili súsošie, aj miestnemu zastupiteľskému zboru, ktorý udržiava tradíciu Cyrila a Metoda a toto krásne pamätné miesto. Ako povedal, vďaka starostovi Istvánovi Berkenyésovi sa podarilo zadministrovať všetky stavebné povolenia, čo s odhalením sochy súvisí. „Verím, že Zalavár sa stane pútnickým miestom pre Slovákov, ktorí majú vlasť v Maďarsku, že budú v Zalavári čerpať silu pre udržiavanie svojho národného povedomia, a že si v Zalavári budú upevňovať aj svoju vieru, či už sú evanjelici, katolíci alebo pravoslávni. Verím, že toto miesto budú so záujmom navštevovať aj občania Maďarska, pretože symbolizuje tú duchovnú silu, ktorú pre slovanské národy predstavovali Cyril a Metod,“ povedal P. Weiss.

Misia sv. Cyrila a Metoda bola jedným z prvých jednotiacich prvkov na území nášho kontinentu, a to najmä medzi ostatnými slovanskými národmi, vyhlásila podpredsedníčka Národnej rady SR Jana Laššáková. „Aj preto prvý slovanský pápež Ján Pavol II. na konci roku 1980 vyhlásil sv. Cyrila a Metoda spolu so sv. Benediktom za spolupatrónov Európy," zdôraznila podpredsedníčka NR SR.

Predseda ÚSŽZ Igor Furdík síce mal pripravený prejav, ale sa rozhodol ho nechať bokom. Radšej citoval štúrovské heslo Kde sa sila naprie, tam sa svet pohne. „Tento okamih si budeme dlho pamätať nielen pre seba, ale aj pre naše deti, budeme o ňom rozprávať, aby táto udalosť žila nielen na papieri, ale aj v dušiach a srdciach nás a našich potomkov. Prajem, aby na tomto mieste naši a vaši Cyril a Metod sa tu cítili dobre, aby cítili našu blízkosť aj v budúcnosti, aby cítili prítomnosť ľudí. Verím, že toto naše dnešné zhromaždenie je začiatkom inej, možno bohatšej ľudskej prítomnosti pri týchto sochách a pri našom Cyrilovi a Metodovi,“ povedal I. Furdík.

„Dnes sa na nás pozerá Európa: Slováci a Maďari vzdávajú hold dvom bratom z gréckeho Solúna, ktorí pred tisícročím obrátili beh dejín sveta,“ začal svoj prejav predseda MS Marián Tkáč. Ako povedal, priniesli pred 1150 rokmi dar, ktorý pretrval doteraz: písmo a kresťanstvo. „Nech si dnešný deň pripomínajú naši potomkovia ako deň, keď srdcia Slovákov a Maďarov tĺkli rovnako. Áno, aj priateľstvo a spolupráca, aj toto je odkaz Cyrila a Metoda. Bodaj by už odteraz ani inak nebolo!“ povedal predseda MS a dodal, že tento deň Zalavár je hlavným mestom Slovenska: predstihol Bratislavu o niekoľko konských dĺžok, totiž tam takýto pomník nebudú v tomto roku odhaľovať.

Pamätník požehnal biskup evanjelickej cirkvi na Slovensku Miloš Klátik a biskup slovenského vojenského ordinariátu František Rábek.

Ceremoniál odhalenia súsošia sv. Cyrila a Metoda moderoval a recitátorsky brilantným prednesom časti Proglasu k jeho umeleckej atmosfére prispel herec a recitátor Jozef Šimonovič. Účastníci v ďalšej časti slávnosti položili k súsošiu vence na znak úcty a vďaky. Veniec položil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, ale aj predstavitelia slovenskej a maďarskej evanjelickej cirkvi, či vojenskí hodnostári, ale aj predstavitelia spoločenských organizácií. Na podujatí sa zúčastnili aj akademickí sochári János Pap, Imre Varga a Peter Gašpar.

Na podstavci pamätníka sa uvádza: "Na pamiatku nitrianskeho kniežaťa Pribinu (+861), ktorý sa zaslúžil o kristianizáciu našich predkov na území Blatnohradu, a jeho syna panónskeho kniežaťa Koceľa (+876), podporovateľa evanjelizačného a kultúrneho diela svätých slovanských apoštolov Cyrila (+869) a Metoda (+885), spolupatrónov Európy. Pamätník postavila Slovenská samospráva v Budapešti s pomocou Slovenskej republiky."

Narátor ukončil slávnosť a poprosil prítomných, aby sa presunuli k Bazilike svätého Hadriána pútnika, kde sa konala svätá omša. Omšu v priestore historického archeologického hradobného náleziska slúžil v spoločnosti svojich maďarských a slovinských biskupských a kresťanských bratov Mons. František Rábek, biskup - ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR.

Atmosféru celej slávnosti dopĺňal prekrásny spev členov Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena pod vedením dirigenta a predsedu Spoločnosti Františka Erkela Ákosa Somogyváriho. Budapeštianski speváci slúžili aj počas ekumenickej omše.

Trochu histórie

Zalavár leží na území historického mesta Blatnohrad, hlavného sídla slovanského Blatenského kniežatstva, ktoré vybudoval v močaristom území knieža Pribina v polovici 9. storočia, po tom, ako ho z Nitry vyhnal v roku 833 knieža Mojmír I. Za vlády Pribinovho syna Koceľa (861-876) sa z mesta stalo sídlo slovienskej vzdelanosti. Historické pramene a životopisy Konštantína a Metoda uvádzajú, že apoštoli Slovanov sa tu zastavili spolu so svojimi žiakmi počas cesty do Ríma v roku 867. Knieža Koceľ bol oslovený myšlienkou slovienskej liturgie a nechal vyškoliť asi 50 mladých učeníkov. Koceľ sa následne zaslúžil o vysvätenie Metoda za veľkomoravsko-panónskeho arcibiskupa v roku 869.

Starosta Zalaváru István Berkenyés pre Ľudové noviny uviedol, že hoci základný kameň pamätníka bol položený pred piatimi rokmi, nepodarilo sa ho postaviť . „Zmestí sa tu tento pamätník, a vlastne aj chýbal,“ povedal a dodal, že občania osady vedia, že je to medzinárodný park sôch. „Poznajú ho viacej mimo územia Maďarska ako v rámci neho. Má to svoje príčiny: ťažko sa vysvetľuje, ako tu bolo pred príchodom Maďarov na toto územie. Je to medzinárodný park, ktorému sa teší obec aj ja, a sme so všetkými silami za to, aby aj ostal,“ povedal I. Berkenyés. Na mieste hradu postavilo Západozadunajské vodohospodárske riaditeľstvo Dom Malého Balatonu, ktorý bol otvorený v Jubilejnom svätom roku 2000. Archeologický výskum sa tu začal v roku 1946, počas ktorého sa podarilo nájsť základy Pribinovho hradu, podhradie, hradný dvor, základy kostolov zasvätených Panne Márii a sv. Hadriánovi, rozsiahle pohrebisko. Mnohé nálezy a pamiatky z 9. storočia sa nachádzajú v Balatonskom múzeu v Keszthelyi. Kostol sv. Štefana v Blatnohrade obnovili pri príležitosti jubilejného roka. Pamätný stĺp sv. Cyrila a Metoda postavili v roku 1985. Súsošie sv. Cyrila a Metoda na mieste niekdajšieho Pribinovho mesta financovali Bulhari, Zalianska župa a Univerzita ELTE v Budapešti. Vedľa slovinského a bulharského pamätníka stojí aj nemecký (pripomína karolínsku tradíciu) a nechýba maďarský. Ten sa odvoláva na počiatky kresťanstva a svätoštefanskú tradíciu na území dnešného Maďarska.

Od 22. júna 2013 tu máme aj my, Slováci v Maďarsku pamätník, ktorým sme prispeli k slávnostnému priebehu Jubilejného roka Sv. Cyrila a Metoda.

Eva Patayová Fábiánová