1 otázka - 1 odpoveď
odpovedá predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ruženka Komjáthiová

- Končí sa druhý cyklus župného slovenského voleného zboru. Aké máte skúsenosti a aké máte plány do budúcnosti?

- Na čele župnej slovenskej samosprávy som síce iba v tomto cykle, ale predošlý zbor položil veľmi dobré základy, na ktorých môžeme stavať našu ďalšiu činnosť. V Novohradskej župe je najviac slovenských samospráv a máme aj také obce, medzi ktorými je 70-kilometrová vzdialenosť. Preto sme sa rozhodli organizovať radšej také podujatia, ktoré združujú Slovákov z celej župy, a snažíme sa koordinovať činnosť slovenských zborov. Máme tri veľké podujatia: deň detí na jar v Dolných Peťanoch, regionálny slovenský deň v Šalgótarjáne v novembri a národnostné stretnutie v Banke v auguste. Od tohto roku budeme mať v Banke oveľa ťažšiu úlohu po finančnej aj organizačnej stránke, lebo župná samospráva sa už nezapája do tohto podujatia. Nazdávame sa, že nemôžeme prerušiť vyše 40-ročnú tradíciu tohto národnostného stretnutia.

Okrem toho vieme, že naše samosprávy, naše dediny tiež majú svoj program, ale osvedčilo sa, že sú potrebné tieto naše stretnutia, lebo inak nemáme možnosť sa stretnúť. Všetky tri podujatia sú iného charakteru. Samozrejme, je aj Haluškový festival vo Veňarci, kde sa zúčastníme a je to tiež možnosť na stretnutie, ale hlavným organizátorom sú miestne samosprávy - obecná a slovenská.

Usporadúvame ročne doškoľovania pre našich pedagógov na Slovensku a aj odmeňujeme našich pedagógov v Banke na Národnostnom stretnutí. Okrem toho na regionálnom dni v Šalgótarjáne odovzdávame vyznamenanie na pamiatku Anny Hudecovej, ktoré založilo združenie novohradských a hevešských Slovákov a Slovenská samospráva v Šalgótarjáne. Na tomto podujatí sme prezentovali minulý rok aj publikáciu o živote našich obcí To sme my. Bude to historický dokument o tom, že v roku 2013 boli tieto dediny tu.

Okrem usporiadania podujatí máme aj administratívne úlohy, napríklad pripomienkovanie niektorých župných záležitostí. Pred dvoma rokmi pri vytváraní školských obvodov sme žiadali, aby v prípade zániku školy v Kirti, kde je malý počet žiakov, sa postarali o to, aby žiaci mohli pokračovať v štúdiu slovenčiny vo veňareckej škole a aby Kirť nepripojili administratívne k inej obci. Podobne sme boli so Šámšonházou, ktorú chceli v školskom obvode pripojiť k Veľkému Barkánu, kde nie je vyučovanie slovenčiny, ale v Lucine je. V prípade Kirťu napokon škola nezanikla a ešte stále tam prebieha výučba slovenčiny a šámšonházske deti naďalej môžu navštevovať lucinskú základnú školu. Tiež veríme, že aj deti v Sudiciach budú mať možnosť pokračovať vo svojom štúdiu v slovenčine. V súčasnosti v tamojšej materskej škole sú slovenské zamestnania, ale v škole sa nevyučuje slovenčina.

Vo februári tohto roku sme mali stretnutie s členmi slovenských samospráv, kde sme hovorili o aprílových parlamentných voľbách a plánujeme podobné stretnutie aj pred októbrovými samosprávnymi voľbami. Presný termín ešte neviem, ale je pravdepodobné, že stretnutie sa uskutoční v lete.

Čo sa týka finančných záležitostí, hospodárime iba s tými peniazmi, ktoré dostaneme zo štátneho rozpočtu. Župná samospráva nás nepodporuje finančne, všetky svoje podujatia organizujeme z vlastného rozpočtu a z grantov, ba aj na regionálny slovenský deň musíme platiť nájomné. Finančne podporujeme aj tie súbory, ktoré majú okrúhle jubileum, avšak sme ich požiadali, aby sa na nás obrátili.

Spolupracujeme so župnou knižnicou a odteraz aj so župným fotoklubom, ktorého členovia navštevujú naše podujatia a vlastne dokumentujú našu prácu.

V školských otázkach máme neustále prácu. Predošlý zbor vypracoval školskú koncepciu župnej slovenskej samosprávy, ale napokon sme ho nemohli realizovať, lebo naše školy sa dostali do prevádzky štátneho Klebelsbergovho centra s novými podmienkami. Podľa nových predpisov dvakrát - v máji a v septembri - môžu žiadať rodičia výučbu slovenčiny pre svoje deti, čo tiež sťažuje prácu. Čo sa dá, to sa snažíme uskutočniť, napríklad posmeľujeme rodičov, aby využili svoje právo, ale treba si uvedomiť, že keď to rodičia nežiadajú, my nemôžeme rozkazovať školám, aby pokračovali vo výučbe slovenčiny. V tomto pomáhame aj miestnym slovenským samosprávam, aby v prospech zachovávania slovenskej výučby sledovali zákony a nariadenia a vystupovali aj v politickej sfére.

(ef)

Obvodný cezpoľný beh v Sarvaši

V nádhernom jarnom a slnečnom počasí sa 26. marca stretli žiaci zo šiestich základných škôl v sarvašskom Alžbetinom sade. Zastúpené boli: Slovenská základná škola, Gymnázium P. Vajdu, ZŠ evanjelická Gy. Benka, ZŠ Mihálya Székelya, ZŠ Ágostona Treforta Čabačud a ZŠ Jánosa Hunyadiho z Békešského sv. Ondreja. V štyroch vekových kategóriách si medzi sebou zmerali sily chlapci a dievčatá. Každá škola vybrala najrýchlejších bežcov, čo nebola ľahká úloha pre telocvikárov. Tí, ktorí sa ocitli na prvých troch miestach, boli odmenení medailami. Jedno družstvo tvorilo 5 pretekárov a pretekárok.

Najkratšia trať bola v prvej vekovej kategórii - 600 metrov. Najdlhšiu trať mali chlapci 4. vekovej kategórie - 2000 metrov, kým dievčatá museli zdolať 1600 metrov.

Zo Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia boli najúspešnejší traja žiaci, lebo súťaž sa hodnotila nielen v družstvách, ale ocenili aj jednotlivci.

Z 3.C triedy Marek Sztancsik skončil na 2. mieste, tak ako aj jeho spolužiak ôsmak Róbert Somogyi. Žiačka 6.A triedy Viktória Vargová obsadila 3. miesto.

V družstvách boli výsledky nasledujúce:

I.veková kategória (2005-2006) dievčatá: G. Mártonová, Sz. Jakliová, V. Almášiová, V. Popková, P. Kašiková obsadili 3. miesto. Chlapci skončili na 4. mieste a chýbalo im len niekoľko bodov.

II. veková kategória (2003 - 2004) chlapci: M. Sztancsik, D. Lestyan, G. Vaskor, B. Szeljak, D. Zima skončili na 2. mieste. Dievčatá v tejto vekovej kategórii sa postavili na tretiu priečku v zložení: V. Folytánová, O. Petrovszkiová, T. Paraizsová, P. Kohutová a B. Sejben-Farkašová.

III. veková kategória (2001 - 2002) dievčatá stáli na stupni víťazov a získali 2. miesto: V. Vargová, G. Mravíková, B. Sipková, B. Kurliková, A. Nyergešová. Chlapci tiež obsadili druhé miesto: G. Laluska, T. Sárkány, B. Szlovák, M. Opauszki, D. Sinka.

IV. veková skupina (1999 - 2000) dievčatá: A. Terhešová, Z. Praszová, D. Bábaiová, G. Kugyelová, V. Krišková skončili na treťom mieste. Chlapci boli o niečo šikovnejší a postavili sa na druhú priečku stupňov víťazov v zložení: R. Somogyi, L. Balatoni, D. Springel, N. Károly, N. Tóth.

Podujatie sa konalo v príjemnej atmosfére, poďakovanie patrí všetkým učiteľom telesnej výchovy z jednotlivých škôl, ktorí dobre pripravili svojich zverencov.

Zlatica Lišková

V Číve pochovali zimu

Kultúrny dom Bélu Kálmánfiho v Číve, miestna slovenská samospráva a základná škola usporiadali v prvú aprílovú sobotu vynášanie Moreny. Odohnanie zimy a privítanie jari je jedným z oživených zvykov pod Pilíšom, čo podľa členky slovenského voleného zboru Márie Nagyovej a vedúcej kultúrneho domu Kataríny Čapuchovej s veľkou radosťou očakávajú všetci obyvatelia Čívu. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď sa zbierali v ľudových krojoch na dvore oblastného domu, aby vyniesli k potoku a podpálili Morenu a privítali jar.

Na dvore starého sedliackeho podpilíšskeho domu záujemcov oboznámila s históriou oživeného zvyku K. Čapuchová, a M. Nagyová prečítala verše Štefana Bendura, ktorý bol miestnym básnikom a rád písal básničky k obecným a regionálnym podujatiam.

Potom sa už sprievod pohol po hlavnej ulici k dvoru základnej školy, kde preteká potok, kde už piaty rok vynášajú Morenu.

Ako vždy, aj tento rok boli v sprievode folkloristi a žiaci školy. Pri potoku sa všetci predstavili s krátkym programom, počnúc škôlkarmi, cez školákov, až po členky pávieho krúžku. Vyvrcholením programu bolo podpálenie už vyzlečenej bábky a jej zahodenie do potoka - na najväčšie potešenie mladých.

Po programe sa zišli účastníci v kultúrnom dome na kus reči pri horúcom čaji a mastnom chlebe.

(ef)

Fórum o budúcnosti národnostných divadiel

Zväz národnostných divadiel usporiadal 10. apríla v priestoroch Národného divadla v Budapešti Národnostné divadelné fórum.

Podujatie, ktoré sa uskutočnilo prvýkrát, zvolali jeho organizátori v snahe prediskutovať každodenné otázky a problémy minoritných divadelných scén.

Na fóre sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, riaditeľka Divadla Vertigo CSSM Daniela Onodiová a vedúci Úradu CSSM Ondrej Horváth.

„Fakt, že dejiskom tohto fóra je Národné divadlo svedčí o tom, že je to naša spoločná záležitosť,“ povedal vo svojom príhovore riaditeľ hostiteľskej inštitúcie a predseda Spolku maďarských divadiel Attila Vidnyánszky a dodal, že považuje za veľmi dôležité, aby národnosti mali stále domovské divadlo, v ktorom by mohli hosťovať. A ponúkol, aby každý rok svoje stretnutia usporiadali v priestoroch Národného divadla ako dôkaz, že spoločnosť považuje kultúru minorít za súčasť väčšinovej kultúry.

„Národnostné divadlá nemajú základné možnosti na prevádzkovanie, samosprávy nie sú schopné ich udržať a nevedia sa ani sami udržať,“ zdôraznil predseda Zväzu národnostných divadiel László Gergely. Ako povedal, tieto základné predpoklady je potrebné zabezpečiť na úrovni štátu, a samosprávy požiadal, aby napomáhali fungovaniu národnostných divadiel konkurzmi. Okrem toho je podľa neho veľmi dôležité, aby mali národnosti domovské divadlo a užšie spolupracovali. Pripomenul, že v súčasnosti je v Maďarsku 13 zaregistrovaných spoločností, ktoré sa venujú divadelnej práci.

Vedúca odboru Ministerstva ľudských zdrojov Dóra Hausenblaszová referovala o tom, že úrad štátneho tajomníka sleduje aktivity národnostných divadiel a vytvorili osobitnú skupinu uchádzačov o konkurz na prevádzkovanie týchto divadiel. V tomto roku sa mohli uchádzať spoločne o grant vo výške 101 miliónov forintov a táto suma bola prerozdelená desiatim uchádzačom.

Zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za národnostné a spoločenské vzťahy Csaba Latorcai zdôraznil, že finančná podpora národnostných divadelných scén je zároveň príspevkom na zachovávanie identity a kultúry menšín. Dodal, že stále domovské divadlo pre národnostné scény je opodstatnená požiadavka, ale je potrebné vytvoriť seriózny projekt na to, aby bola zabezpečená ich udržateľnosť.

(MTI-ef)

Kvetná nedeľa v Lutherovom dvore

Kvetná nedeľa v Lutherovom dvore sa niesla v rodinnej atmosfére. Keďže bola práve druhá nedeľa v mesiaci, ako je už zvykom, uskutočnila sa dvojjazyčná bohoslužba, ktorú slúžila miestna farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Na organe hrala Eva Szászová Ritókhová, ktorá pred niekoľkými týždňami nahradila minulý rok zosnulú Martu Pálmaiovú Pápayovú. Je potešiteľné, že budapeštianski slovenskí evanjelici znovu majú niekoho, kto ich stretnutia naplní hudbou.

A hoci kaplnka nebola plná, vládla tu naozaj rodinná atmosféra, v ktorej H. Gulácsiová Fabuľová kázala o tom, že táto nedeľa je známa i pod názvom Palmová podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia vystielali cestu Ježišovi prichádzajúcemu do Jeruzalemu. Kvetná nedeľa ukazuje, v akej tesnej blízkosti stoja dve také odlišné zvolania: Hosana! a Ukrižuj! Kristus so slávou vstupuje do Jeruzalemu, ale o pár dní ho odsúdia ako zločinca a ukrižujú.

Kvetnou nedeľou sa začína najdôležitejší týždeň v roku, známy pod názvami Tichý alebo Veľký týždeň. V jeho priebehu sa kresťania sústreďujú na nábožné rozjímania a kajúcne modlitby, spoveďou a účasťou na Večeri Pánovej sa vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie.

Práve Veľký týždeň bude pre budapeštianskych slovenských evanjelikov významný, nakoľko sa uskutoční krst dospelého a konfirmácia, na Veľký piatok budú čítať pašie a v sobotu pokračujú v ekumenickej misii medzi bezdomovcami v VIII. obvode.

Veríme, že ich služba nájde odozvu aj medzi slovenskými veriacimi, ktorí sa zúčastňujú na aktivitách zboru.

(ef)

Nové zástavy v ečerskom kostole

V rímskokatolíckom kostole v Ečeri vymenili tri z piatich zástav. Zástavy sa rokmi zničili a tak tie nové posvätil v druhú pôstnu nedeľu miestny farár Endre Barotai.

Dve fialové zástavy sú podobné starým. Zobrazení sú na nich patrón obce sv. Anton z Padovy, patrónka Slovákov Sedembolestná Panna Mária, ako aj sv. Imrich a Madona s dieťaťom. Na novej čiernej zástave cirkevnej obce je zobrazené ukrižovanie a vzkriesený Ježiš Kristus. Zástavy používajú ečerskí katolíci počas pohrebov, ale farebné zástavy často skrášľujú aj sviatočné procesie.

Nové zástavy darovali kostolu Slovenská samospráva v Ečeri a miestna Spoločnosť ruženca.

(OCSA - ef)

Sviatok Kvetnej nedele v Orosláni

So sviatkom Kvetnej nedele je spojený najkrajší zvyk vítania jari, nosenie zelenej halúzky.

Tento zvyk si pravdepodobne priniesli predkovia Oroslánčanov, pretože na západnom Slovensku vo viacerých obmenách ešte dodnes žije táto tradícia, ale potvrdiť tento fakt môžeme aj tým, že v okolitých slovenských obciach z oblasti vrchov Verteš, Pilíš, Gereče je zachovaná táto tradícia.

Lenže v týchto dedinkách sa text pesničky oroslánskych Slovákov nenachádza. V Orosláni úvodné slová pesničky zmenili tak, že na Kvetnú nedeľu dievčatá išli pozdraviť svoje staré mamy.

Halúzku z barišky, bahniatka ozdobili pestrofarebnými stužkami a 3-4 dievčinky v národnom kroji, širokých farebných sukniach, s halúzkou v ruke ešte pred kostolom navštívili, pozdravili svoje staré mamy.

A odmena za pesničku sa tiež zachovala, vnučky dostali vajíčka, peniažky, alebo iné drobné darčeky.

Surové vajíčka si odložili, a vymaľované ich na Veľkú noc za vyšibanie odovzdali mládencom ako výslužku.

Slová pesničky:

Bucte babičky veselé,
šak vám to letečko neseme,
dajte nám vajíčko, jedno, dve
šak vám to pánbiček požehne.

Slovenský zbor v Orosláni už od svojho začiatku pôsobenia nezabúda na krásny jarný zvyk a pre potešenie babičiek v dedinskej časti mesta pripravuje milý pozdrav od dievčat.

Aj tohto roku vyrazili do ulíc tri dievčatá z detskej tanečnej skupiny Bránička vo svojich tanečných šatočkách, hýriacimi krásnymi pestrými farbami, so zelenou halúzkou, lebo v tom čase už bahniatka neboli a rad radom navštívili svoje babičky a tetky. Prialo im krásne počasie, pešo prešli celú dedinu a svoje príbuzné náramne potešili. Aj si vyslúžili, čo bolo zvykom, a ešte včas prišli počúvať Slovo Božie do evanjelického kostola so svojimi najbližšími.

Alžbeta Szabóová

Zachovávanie tradícií v jazyku ľudového tanca

Samospráva mesta Níreďháza a pred dvoma rokmi obnovená Slovenská samospráva v Níreďháze účinne spolupracujú v oblasti zachovávania tradícií, jazyka, spevu a hudby, gastronómie a ľudového tanca a oboznamujú s tým väčšinové obyvateľstvo mesta vo východnom Maďarsku.

„V našom zbore si uvedomujeme, že so zachovávaním tradícií je potrebné začať už v útlom veku a preto sa venujeme najmenším. Úspešne spolupracujeme so Základnou školou Károlya Vécseyho, vďaka našej finančnej a odbornej pomoci sa tu učia deti so slovenskými koreňmi aj tance svojich predkov,“ povedala predsedníčka slovenského zboru Katarína Palkovičová a dodala, že žiaci sa učia slovenské ľudové tance aj v letných táboroch a svoje vedomosti majú možnosť predviesť na rôznych podujatiach usporiadaných mestom alebo slovenskou samosprávou. Na spečatenie tejto spolupráce odovzdali členovia slovenskej samosprávy začiatkom apríla vedúcej školy Erike Kindruszovej Štefánovej Pamätný album, ktorý vydal zbor minulý rok pri príležitosti 36. výročia založenia Níršégskeho tirpáckeho ľudového spolku.

(ef)

Jarné aktivity v Novohrade

Okolo oblastného domu v obci Novohrad sa vždy niečo deje. Ľudia tu oživujú staré tradície, ale dávajú priestor aj pre spoločenský život. Miestni si veľmi dobre rozumejú, poznajú zvyky jeden druhého, radi sa zabávajú. Humor je súčasťou páračiek. Nemôžu na nich chýbať staré, úsmevné historky, spev. Mládenci často pustili vrabca alebo holuba do miestnosti, kde ženy práve párali husie perie a vtáky zničili ich prácu. Za celý rok nazbierané perie párali spolu ženy, vždy v inom dome.

Slovenská samospráva v obci Novohrad oživila tento krásny zvyk pred niekoľkými rokmi a je stálou jarnou akciou. Podobne ako remeselnícka dielňa pre najmenších obyvateľov obce. Pred Veľkou nocou tu deti zhotovovali kraslice a darčekové predmety.

(ef)

Jarmok kultúry so slovenskými zaujímavosťami

Park pri budapeštianskej radnici sa premenil na jeden deň na jarmok slovenskej kultúry. Pri príležitosti Dňa poézie totiž Nadácia Kultunio v spolupráci so Slovenským inštitútom v Budapešti a Slovenskou samosprávou Budapešti usporiadali pekné popoludnie. Ako odborný pracovník nadácie György Orbán vo svojom príhovore povedal, jarmok je sprievodným programom trojdňovej konferencie o kultúrnom dedičstve. Riaditeľ SI Gabriel Hushegyi vo svojom príhovore upriamil pozornosť na to, že súčasťou kultúry každej krajiny je kultúra tam žijúcich predstaviteľov národností a preto sa rozhodli pozvať na prezentáciu členov Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena a Budapeštianskeho slovenského tanečného spolku Lipa, ktorí dôstojne prezentovali kultúru Slovákov v Maďarsku v tomto turisticky významnom priestore hlavného mesta.

Program Ozveny predstavila predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, ktorá povedala, že záujemcovia budú mať možnosť si vypočuť nielen klasické skladby, ale aj spracované slovenské a maďarské ľudové piesne. Predsedníčka TS Lipa Monika Szelényiová po predstavení spolku povedala, že v programe uvidia békešské, tirpácke, šarišské a abovské tance.

Medzitým drevorezbár Michal Zsolnay prezentoval svoje práce a nechýbali ani slovenské syry, vďaka Slovenskému inštitútu. Bolo to vydarené popoludnie, keď v centre Budapešti znela slovenská hudba, premiešaná s rozhovormi anglických, holandských, ale aj japonských a miestnych turistov.

(ef)

Ako zvládnuť maturity

Na končiacich gymnazistov čoskoro čaká zatiaľ najdôležitejšia skúška v živote - maturitné skúšky. Niektorí sa už niekoľko mesiacov zodpovedne pripravujú, iní možno ešte váhajú. Čas sa však zastaviť nedá, a tak s prípravou netreba zbytočne čakať. Žiakom i rodičom ponúkame niekoľko rád, ako skúšky zvládnuť čo najlepšie. Všetky tieto informácie sa dajú využiť pri prijímacích skúškach, ale aj v bežnej príprave do školy.

1. Stanovte si jasný a reálny cieľ

Je úplne samozrejmé, že mladí ľudia sú ovplyvňovaní všetkým, čo na nich pôsobí. Počnúc médiami a končiac priateľmi i rodinou. Niekedy sa im však napodobňovanie iných tak vymkne z rúk, že prestávajú byť sami sebou. Najšťastnejší sú tí ľudia, pre ktorých je ich práca poslaním. Štatistiky hovoria, že 80% ľudí nemá rado svoju prácu. Potom sa ale nemôžeme čudovať, že je na svete toľko nešťastných ľudí. Najväčšiu časť svojho života strávime v práci. Vyberajme si kariéru, ktorá nás zaujíma. Je dôležité, aby sa rodičia s deťmi čo najčastejšie rozprávali o budúcom povolaní, o tom, čo dieťa baví, čo mu robí radosť a čo ho vnútorne napĺňa. Keď sa dieťa do budúcej školy teší, s radosťou sa aj učí. Ak nemá stanovený cieľ, ktorý by ho tešil, nemá chuť do učenia. Rozumný a dosiahnuteľný cieľ je naozaj veľmi dôležitý. Niekedy pod vplyvom iných ľudí deti majú na očiach ružové okuliare. I keď vedia, že ich prospech nezodpovedá vybranému študijnému odboru, pod vplyvom rôznych okolností (rodina, kamaráti, hodnoty v spoločnosti) chcú študovať niečo, čo vôbec nekorešponduje s ich osobnosťou. Pomôžme takýmto deťom nájsť reálny pohľad na svet. Predídeme tak u nich zbytočným sklamaniam nielen na strednej škole, ale aj v ďalšom živote.

2. Príprava musí byť systematická

Ak chcete, aby vaše dieťa na skúškach uspelo, musí sa učiť systematicky a učenie musí byť súčasťou jeho denného režimu. Pri učení je to ako v športe. Kto chce dosiahnuť úspech, musí pravidelne trénovať, respektíve učiť sa. Úspech v škole často závisí ďaleko viac od domácej prípravy než na tom, aké šikovné sa deti narodili. Ôsmaci sú už väčšinou natoľko vyspelí, že si uvedomujú dôležitosť svojich rozhodnutí, takže po správnom usmernení vo väčšine prípadov dokážu pochopiť vážnosť situácie a pravidelne sa učeniu venujú. Títo žiaci potom problémy na skúškach nemajú. Dieťa dosahuje v tomto smere najlepšie výsledky vtedy, keď pôsobenie oboch rodičov a učiteľov je jednotné. Aj v prípade, ak je dieťa z rozvedenej rodiny, pôsobenie oboch rodičov musí byť jednotné. To znamená, že rodičia majú ten istý názor, ktorý zároveň korešponduje aj s názorom učiteľa. To je tá najlepšia motivácia! Všetkým predsa ide o rovnakú vec - aby dieťa uspelo. Vytrvalosť a systematickosť v príprave na skúšky dáva žiakovi obrovskú šancu uspieť. Čím skôr si vytvorí z učenia zvyk, tým lepšie pre neho. V budúcnosti na strednej či vysokej škole ocení skutočnosť, že sa už na základnej škole naučil učiť.

3. Žiak musí byť samým sebou

Vysvetlite svojmu dieťaťu, že v období pred testovaním a skúškami je na prvom mieste učenie. Budujte v ňom také hodnoty, aby si jasne uvedomovalo, čo je preň dôležité. Kamaráti a zábava síce tiež patria k životu, ale v rozdujúcich chvíľach pred skúškami sa učenie musí dostať na prvé miesto. V tomto veku si deti vedia veľmi dobre uvedomiť, ktoré kroky smerujú k úspechu v učení. Je dobré, keď sú pevné vo svojich presvedčeniach a vedia odolávať nástrahám, ktoré ich odpútavajú od učenia. Je dobré upozorňovať na prípadné problémy, ktoré môžu nastať po nedodržaní krokov potrebných pri príprave na skúšky.

4. Žiak sa nemá spoliehať na iných

Upozorňujte dieťa, že v príprave sa nemá spoliehať na iných. Je nezodpovedné, keď si pripravuje únikové cestičky a spolieha sa, že od niekoho niečo odpíše, urobí si ťaháky, neučí sa doma, lebo sa spolieha len na školu, učiteľa, spolužiakov a podobne.

5. Buďte optimisticky naladení

Nech sa deje čokoľvek, povedzme deťom, aby sa snažili zachovať dobrú náladu, nádej a optimizmus. Veď po horších dňoch prichádzajú vždy tie lepšie. Učme ich radovať sa z doterajších úspechov, zo všetkých dobrých vecí, ktoré doteraz zažili a z ľudí, ktorí pri nich stoja a držia im palce. Keď dieťa vidí jednotný postoj rodičov, ktorí mu držia palce, je to pre neho jedno z najväčších povzbudení.

6. Naučte deti striedať oddych a zábavu

Rozprávajme sa s mladými ľuďmi o tom, že denný režim má v akomkoľvek veku svoje opodstatnenie. Naučme ich ako striedať jednotlivé činnosti, ako relaxovať, koľko hodín spať, ako sa správne stravovať, prípadne meditovať, kedy športovať a učiť sa. Dobre naplánovaný čas na jednotlivé činnosti je veľkou zárukou úspechu.

7. Naučte deti odbúravať stres

Systematická príprava, podrobné vlastné vypracovávania poznámok, precvičovanie podobných testov, aké bývajú na skúškach, kvalitná strava, dostatočný spánok, v prípade potreby pár hodín doučovania navyše, to všetko sú atribúty, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu odbúrať stres. Takmer každá stredná škola má na svojej webovej stránke ukážky testov na prijímacie skúšky. Všetky maturitné testy z uplynulých rokov nájdete na stránke http://www.oktatas.hu/kozneveles/erettsegi/feladatsorok. V kníhkupectvách dostať kúpiť veľké množstvo rôznych zbierok, učebníc, testov aj s odpoveďami, takže rodič môže dieťa sám kontrolovať.

(Sprac. ik)

Naše mestá, naše osady, naši občania - Putovná výstava vyvrcholila galaprogramom

V čabianskom kultúrnom stredisku Čabianska perla sa 5. apríla uskutočnil folklórny festival pod názvom Naše mestá, naše osady, naši občania, ktorý bol záverečnou zastávkou putovnej výstavy o histórii desiatich obcí békešskej župy.

Zozbierané materiály vystavovali v Csabaszabadi, Čorváši, Gerendáši, Kétegyháze, Kétšoproni, Kondoroši, Szabadkígyósi, Telekgerendáši a Újkígyósi. Zámerom projektu bolo priblížiť ľuďom ich históriu a bohatú kultúru. Predstavitelia spomenutých miest a dedín zavítali do dolnozemského župného mesta, aby im v rámci slávnostného galaprogramu odovzdali vystavené tablá, ktoré zostavili pracovníci Munkácsyho múzea pod vedením riaditeľa Juraja Anda.

Prítomným sa prihovoril gestor podujatia a výstavy, primátor mesta Békešská Čaba a poslanec Gyula Vantara a Juraj Ando. Po uvítacích prejavoch patrilo javisko vystupujúcim skupinám. Prezentovali sa citarové súbory z Kondorošu, Gerendášu a Kétšoproňu, folklórny súbor Nezábudka z Čorvášu, spevácky zbor národnostného klubu dôchodcov Sándora Márkiho z Kétegyházy, spevácka skupina Tengelice z Újkígyósa, tanečníci ľudového súboru Kaláris z Kétegyházy, folklórny súbor Horenka, páví krúžok Borouka z Telekgerendášu a miestny tanečný súbor Balassi a spevácky zbor Nezábudka.

Po kultúrnom programe pripravili pre účastníkov spoločný obed. Podávali sa aj výborné „pampušky,“ ktoré pripravili členky Čabianskej organizácie Slovákov.

(kan)

Žiaci zo Slovenského Komlóša hosťami Šalianskeho Maťka

Na celoštátnom kole súťaže v prednese slovenskej povesti Šaliansky Maťko v Šali na Slovensku sa 28. marca už tradične zúčastnili aj žiaci Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a materskej školy v Slovenskom Komlóši. Na tomto 21. ročníku boli Marta Kergyová a Csaba Bajczer.

Celodenný program prebiehal v priestoroch mestského úradu a základnej školy. Účastníkov privítal „otec“ a hlavný organizátor najznámejšej súťaže v prednese slovenských povestí Svetozár Hikkel. Vyjadril svoju radosť, že aj v tomto roku sa prihlásili účastníci zo zahraničia, z Ukrajiny a z Maďarska. Slávnostné otvorenie uctil svojou prítomnosťou aj minister školstva SR Dušan Čaplovič, ktorý sa tiež prihovoril súťažiacim žiakom, rodičom a pedagógom. Na konci slávnostného otvorenia pozdravil prítomných podpredseda Matice slovenskej, známy herec Jozef Šimonovič. Popri povzbudzujúcich slovách a dobrých radách súťažiacim divákov potešil aj svojou recitáciou.

Súťaž prebiehala v troch vekových kategóriách, v ktorých boli výhercovia regionálnych kôl a zahraniční účastníci. Popri tradičných povestiach odzneli aj menej známe diela. Žiaci sa snažili o vyrozprávanie povestí, ktoré v niektorých prípadoch spestrili aj svojím oblečením a nejakými doplnkami. Po súťaži žiakov nasledoval zábavný program. Boli účastníkmi hudobného detského divadla, ktoré ich odviedlo až do sveta kúziel a čarodejníkov. Po veselých chvíľach znovu mohli privítať vzácneho hosťa, lebo na slávnostnom vyhlásení výsledkov sa zúčastnil aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Porota v každej kategórii udelila prvé miesto, ale každý účastník sa vrátil domov s peknými darčekmi. Naši žiaci dostali mimoriadnu cenu a pochvalu od členov poroty za svoju peknú ľubozvučnú slovenčinu a snahu o pestovanie materinského jazyka. Marta a Csaba dostali od prezidenta Ivana Gašparoviča súpravu pier za svoj dobrý výkon.

21. ročník súťaže Šaliansky Maťko sa skončil recepciou, voľnou diskusiou a slovami na rozlúčku: Dovidenia, stretneme sa o rok!

Marianna Melegová Bajczerová

Ťažká téma zvládnutá na výbornú

Študentské súťaže Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sú veľmi populárne v radoch žiakov základných škôl. Svedčí o tom nielen dlhoročná aktívna účasť našich žiakov na nich, ale aj veľký záujem medzi „dospelými“, teda výskumníkmi a záujemcami o študentské vedecké práce na prezentácii. Nebolo tomu inak ani v tomto školskom roku, napriek tomu, že téma bola trochu ťažšia ako za ostatné roky. V tomto školskom roku totiž VÚ CSSM vypísal súťaž na tému 20 rokov slovenských národnostných samospráv. Témy sa „zľakli“ iba dospelí, teda študenti vysokých škôl a univerzít, v tretej kategórii totiž nebola zaslaná ani jedna práca. Avšak v kategórii pre základné školy poslali žiaci až 15 prác a gymnazisti desať prác do súťaže. To sme sa dozvedeli už 11. apríla v aule budapeštianskej slovenskej školy, kde slávnostne privítala účastníkov a hostí súťaže riaditeľka VÚ CSSM Anna Kováčová. Ako povedala, vedeli, že táto téma nebude najjednoduchšia, ale účastníci ju zvládli na výbornú. Pripomenula, že súťaž sa začala krásne, nakoľko vďaka CSSM sa účastníci mohli zúčastniť na večernej vychádzke loďou a pozrieť si pamätihodnosti Budapešti vo večernom osvetlení. Prítomným sa prihovorila aj riaditeľka hosťujúcej inštitúcie Júlia Szabová Marloková, ktorá uviedla aj program žiakov školy. Ako povedala, svoj program pripravili v znamení Dňa poézie. Preto predniesli po maďarsky a po slovensky báseň Attilu Józsefa Pri Dunaji dvaja žiaci školy. Okrem toho speváčky zaspievali zemplínske piesne, s ktorými úspešne prezentovali svoju školu na rôznych súťažiach. Účastníkom súťaže sa predstavili aj sestry Glückové s kytičkou ľudových piesní. Na záver zatancovali členovia Budapeštianskeho slovenského tanečného spolku Lipa rezké slovenské ľudové tance.

Prítomným sa prihovoril mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Rastislav Káčer. „Je to krásny priestor a má nádhernú akustiku. Krásna hudba a vynikajúci výkon vašich študentov znelo fantasticky ako vo veľkej koncertnej sále. Chcem vám poďakovať za to, že pomáhate udržať si to, čo nám je najbližšie a v tej básni to krásne zaznelo: ten jazyk, ktorým sa nám prihovárala matka, ten nám zostáva najbližším... Študentom súťaže prajem všetko najlepšie, toto súťaženie je to, čo je viac, ako musíte. V živote tí, ktorí sú ochotní urobiť viac ako musia, sú tí, ktorí sú úspešní. Prajem, aby ste sa aj s touto ťažkou témou popasovali dobre,“ povedal R. Káčer.

S pozdravným príhovorom vystúpil aj predseda CSSM Ján Fuzik, ktorý sa priznal, že v predvečer súťaže si zalistoval v publikácii, ktorá zhŕňa súťažné práce v rokoch 2003 a 2006 a ktorú, ako povedal, nevedel zložiť. Ide o publikáciu, v ktorej nachádzame zo 140 prác vyše sto portrétov vtedajších slávnych ľudí. „Nejde len o to, že táto súťaž rozširuje váš obzor, ale aj náš,“ povedal J. Fuzik a pomenoval deň za sviatok dorastovej vedy. „Som vám a vašim predchodcom veľmi vďačný za túto prácu a som aj poctený, že môžem otvoriť druhé ústne obhajobné kolo tejto súťaže,“ povedal predseda CSSM.

S praktickými radami potom vystúpila riaditeľka VÚ CSSM. Anna Kováčová pripomenula, že hoci vedeli, že táto téma nebude ľahká, pomáhali súťažiacim dôkladnými pokynmi a informáciami o samosprávach. „Môžeme vyhlásiť, že vznikom národnostných samospráv sa aktivizoval život slovenskej minority v Maďarsku,“ povedala.

Predstavila aj porotu ústneho kola, ktorú v prvej kategórii viedla predsedníčka občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Katarína Hrkľová, členkami boli predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová a referentka Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice Alžbeta Árgyelánová. V druhej kategórii žiakov gymnázií si vypočula porota vedená výskumníčkou Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach a podpredsedníčkou Vedeckej rady VÚ CSSM Máriou Homišinovou s členkami: riaditeľkou Divadla Vertigo CSSM Danielou Onodiovou a hlavnou referentkou Úradu ombudsmana Orsolyou Szabovou. Poznamenala, že ako doposiaľ, všetci súťažiaci a pripravujúci učitelia budú odmenení a zvlášť sa udeľujú umiestnenia a osobitné ceny jednotlivých sponzorov.

Po pozdravných slovách sa účastníci rozišli do priestorov, kde sa začali obhajoby písomných prác. Treba dodať, že táto fáza je ťažká hlavne preto, lebo žiaci nemajú veľkú prax v predvedení svojej úlohy, ale obhajoby, ktoré sme si vypočuli, o tom vôbec nesvedčili. Žiaci svoje práce predstavili smelo a uvedomelo, s istotou odpovedali na otázky členov poroty.

Po vypočutí obhajob zasadla porota a začala sa jej najťažšia úloha: prerozdelenie cien. Medzitým účastníci mali možnosť sa trochu prejsť na okolí, pozrieť si Margitin ostrov, alebo len relaxovať. Poobede potom porota vyhlásila výsledky a všetci do jedného museli konštatovať, že túto tému zvládli malí výskumníci na výbornú.

(ef)

Výhercovia súťaže

I. kategória

1. miesto
Meno: Zalán Laurinecz
Škola: Sarvaš
Pripravujúca učiteľka: Anna Franková

2. miesto
Meno: Daniella Kešjarová
Škola: Békešská Čaba
Pripravujúca učiteľka: Judita Molnárová Pribojszká

3. miesto
Meno: András Gábor Nagy
Škola: Nové Mesto pod Šiatrom
Pripravujúca učiteľka: Dagmar Kötelesová

Osobitné ceny

Cena Dokumentačného centra CSSM
Meno: Laura Glücková
Škola: Budapešť
Pripravujúca učiteľka: Marcela Somogyiová

Cena občianskeho združenia Dotyk ľudskosti
Meno: Rebeka Boborová
Škola: Slovenský Komlóš
Pripravujúca učiteľka: Alžbeta Tušková Boborová

II. kategória

1. miesto
Meno: Ester Brhlíková
Škola: Békešská Čaba
Pripravujúca učiteľka: Zuzana Benková

2. miesto
Meno: Barbara Boldogová
Škola: Budapešť
Pripravujúca učiteľka: Katarína Kollárová

3. miesto
Meno: Katinka Szuhajová
Škola: Békešská Čaba
Pripravujúca učiteľka: Zuzana Benková

Osobitné ceny

Cena Slovenského inštitútu v Budapešti
Meno: Katarína Somogyiová
Škola: Budapešť
Pripravujúca učiteľka: Marcela Somogyiová

Cena Dokumentačného centra CSSM
Meno: Csilla Bajczerová
Škola: Békešská Čaba
Pripravujúci učiteľ: Pavel Žibrita

Cena Divadla Vertigo
Meno: Kamila Zolvánová
Škola: Békešská Čaba
Pripravujúca učiteľka: Zuzana Benková

Cena Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku
Meno: Szilvia Petőczová
Škola: Békešská Čaba
Pripravujúca učiteľka: Zuzana Benková

III. kategória

nebola zaslaná ani jedna práca

Sziget o týždeň neskôr

Tohtoročný 22. ročník maďarského multižánrového festivalu Sziget sa začne o týždeň neskôr ako zvyčajne. Organizátori sa tak rozhodli z toho dôvodu, aby sa nekonal v rovnakom čase ako významné festivaly v USA a Japonsku. Na podujatí, ktoré sa tak bude konať od 11. do 18. augusta, sa predstavia aj americké hip-hopové duo Outkast, waleská rocková kapela Manic Street Preachers či britská indierocková formácia The 1975.

Zástupcovia festivalu zverejnili aj ďalšie novinky, ktoré na ľudí tento rok čakajú. Napríklad prostredníctvom Campfire Stage si budú pripomínať 45. výročie legendárneho podujatia Woodstock. Nová bude tiež scéna World Village, ponúkajúca rôzne hudobné žánre a s nimi spojené workshopy. Europe Stage predstaví nemecké, talianske, holandské alebo španielske talenty. Blues a írska hudba budú mať zastúpenie najmä na Blues and Irish Stagei. Návštevníci sa môžu tešiť aj na Street of Universities, Sziget Art Zone či na ruské kolo s názvom Sziget Eye.

Organizátori festivalu si pripomenú aj 25. výročie pádu Berlínskeho múru, a to prostredníctvom programov popularizujúcich umeleckú scénu jedného z najdôležitejších kultúrnych centier sveta - Berlína. Na ostrove postavia aj 100 metrový múr, ktorý budú môcť „vyzdobiť“ pozvaní street-artoví umelci a návštevníci festivalu. Tretím významným jubileom, ktoré si pripomenú v Stane logických hier, budú 40. narodeniny slávnej Rubikovej kocky.

Účasť na tohtoročnom Szigete už skôr potvrdili Queens Of The Stone Age, The Prodigy, Macklemore & Ryan Lewis, Calvin Harris, Placebo, Lily Allen, Ska-P, The Kooks, Bombay Bicycle Club, Axwell, Deadmau5, Crystal Fighters, Anti-Flag, Girls in Hawaii, Mount Kimbie, Wild Beasts Djaikovski ft. TK Wonder & MC Wasp, Imagine Dragons, Stromae, Klaxons, Laidback Luke, Starlight Girls, Jake Bugg, Tom Odell, Michael Kiwanuka, Skrillex, Borgore, Bonobo, Darkside, London Grammar, Die Fantastischen Vier, Bastille, Miles Kane, Palma Violets, Fink, Kavinsky, Jagwar Ma, Brody Dalle, La Roux či The Big Pink.

Sprac. zp

Veľkonočné prípravy v šárskej škôlke

Slovenská národnostná materská škola v Dabaši-Šáre usporiadala pár dní pred najznámejším cirkevným sviatkom roka svoje štvrté Veľkonočné poludnie. V spolupráci s miestnou Slovenskou národnostnou samosprávou, Mestským úradom a Domom šárskeho rítešu vniesla do Slovenského dvora naozajstnú veľkonočnú atmosféru. Vzhľadom na príjemné jarné počasie sa na podujatí zúčastnili aj mnohí rodičia i žiaci základných škôl.

Veľkonočné poludnie bolo určené predovšetkým pre starších škôlkarov. Približne 60 detí si vyskúšalo svoje zručnosti v nápaditých zamestnaniach. Do programov sa zapojili obe budovy materskej školy, teda Slnečný lúč aj Dúha. Kým v Dome šárskeho rítešu sa deti venovali predovšetkým ručným prácam, výrobe veľkonočného košíka, ovečiek a maľovaniu kraslíc, dvor bol vyhradený pre šport, napr. preťahovaniu lanom a radovým súťažiam. Niektorí záujemcovia si pozreli Oblastný dom, iní zase mali príležitosť „odkukať“ techniku zaplietania vlasov. Milovníci domácich zvierat mohli pohladkať živé zajačiky. Nechýbalo ani spoločné spievanie slovenských jarných a veľkonočných pesničiek. Organizátori prichystali medzi jednotlivými programami občerstvenie, každého ponúkali zákuskami, závinmi, pagáčmi a inými maškrtami.

„Chceli sme vniesť život do Slovenského dvora, ktorý bol v poslednom čase nevyužitý napriek tomu, že má všetky predpoklady na organizovanie podobných podujatí. V materskej škole sme pred dvoma rokmi vypracovali projekt z názvom „Dávno bolo, ako bolo“, ktorý si zvolil za cieľ predstaviť deťom tradičnú ľudovú kultúru, oboznámiť ich s technikou rozličných ručných prác. Takmer všetky školou organizované podujatia sa konajú v areáli Slovenského dvora. Jednou z najväčších plánovaných akcií je Týždeň obyčají a zvykov. Chystáme veľa zábavných a užitočných programov. Myslím si, že vychovávateľky môžu byť spokojné s týmto poludním, vytýčené ciele splnili. O tom svedčia aj pozitívne ohlasy rodičov,“ pochválila sa vedúca miestnej slovenskej samosprávy Ruženka Garajská Božiková.

Počas veľkonočného poludnia Slovenskej národnostnej materskej školy v Dabaši - Šáre mali všetci výbornú náladu. Podujatie sa nieslo v rodinnej atmosfére, vychovávateľky sa zaslúžili o úžasné a hlavne nezabudnuteľné poludnie. Tešíme sa na nasledujúce stretnutie!

A. Rusnák

Bicentenárium Miklósa Ybla
Festeticsov palác

Festeticsov palác leží v srdci tzv. palácovej štvrte Budapešti, v susedstve Národného múzea na námestí Mihálya Pollacka. Budovu stavali podľa plánov Miklósa Ybla na objednávku grófa Györgya Festeticsa II. v rokoch 1862-65. Štát ju od rodiny odkúpil v roku 1933 a po druhej svetovej vojne spĺňal niekoľko funkcií - sídlila tu o. i. Katedra sociológie univerzity ELTE, ale slúžila aj ako sklad Széchenyiho štátnej knižnice. V súčasnosti v nej sídli Budapeštianska nemecká univerzita Gyulu Andrássyho, jej Zrkadlovú sieň, Mramorovú sálu či sály Andrássyho alebo Festeticsa však využívajú aj na usporiadanie mimo-univerzitných podujatí, bálov a koncertov.

Sprac. zp