1 otázka - 1 odpoveď
odpovedá Mária Czégényová, riaditeľka Pedagogického metodického centra CSSM

- Na akých projektoch pracuje PMC CSSM? Aké programy sa uskutočnia v blízkej budúcnosti?

- Predovšetkým treba vedieť, že prácu PMC CSSM rozdeľujeme podľa jej charakteru. Riaditeľka čabianskej slovenskej školy Edita Pečeňová je odborná vedúca, vyhodnocuje naše programy a projekty, ja som organizačná vedúca. O aktivitách PMC CSSM priebežne informujeme na našom webovom portáli, ktorý je dostupný pre všetkých záujemcov na adrese http://www.szlovak-pmk.sulinet.hu/. Najbližšie sa uskutoční doškoľovanie pre národnostných pedagógov v slovenskej obci Čremošné, ktorá sa nachádza v okrese Turčianske Teplice. Tento projekt je určený učiteľom slovenčiny na dvojjazyčných školách a školách s vyučovacím jazykom slovenským. Z každej takejto inštitúcie si mohol podať prihlášku jeden pedagóg. Potrebné financie sme získali vďaka úspešnému konkurzu, ktorý vypísal EMET. Pomaly sa chystáme na našu najväčšiu akciu, na putovnú súťaž zo slovenských dolnozemských reálií s účasťou študentov stredných škôl zo Srbska, Rumunska a Maďarska. Každý tretí rok príde rad na nás, takže v októbri tohto roku sa súťaž uskutoční v Békešskej Čabe. Na jeseň, ešte nemáme vytýčený presný termín, zorganizujeme Metodický deň učiteliek materských škôl v Békešskej Čabe.

Potom je tu Program pre nadaných, ktorý sme iniciovali s cieľom zvýšiť záujem siedmakov a ôsmakov o štúdium na našich dvoch gymnáziách. Pomaly sa blížime ku koncu siedmeho ročníka, uzávierka bude v júni. Do ôsmeho ročníka si podalo prihlášku 14 žiakov, o tom, koľkí z nich uspejú, oznámime po uzavretí prijímacích konaní na stredné školy. Teraz máme v programe 28 žiakov, ktorí navštevujú školy v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši, Níži, Dabaši, Novej Hute, Sarvaši, v Budapešti. V budúcnosti chceme zmapovať a sledovať cestu úspešných absolventov nášho programu. Edita Pečeňová, ktorá, ako som už poznamenala, má na starosti vyhodnocovanie projektov, nedávno spracovala výsledky prvých dvoch ročníkov Programu pre nadaných, ktoré zatiaľ nie sú verejne dostupné.

Ako to naznačil na nedávnom VZ CSSM predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru Michal Lásik, PMC CSSM v uplynulom období prevzala ďalšie úlohy, napríklad koordinačnú prácu sprevádzajúcich učiteľov na výjazdové kurzy, doškoľovania, tábory a podobne. Pred niekoľkými rokmi sa tým zaoberala CSSM, takže postupne sa rozširuje naša pôsobnosť. No medzitým sa snažíme splniť náš prvoradý cieľ, aby sme zabezpečili možnosť a priestor na výmenu odborných skúseností.

Andrea Kiss

PáleNO!

Pred štyrmi rokmi zaviedli u nás liberalizovaný zákon o pálení domácej ovocnej pálenky. Boli obavy, že z národa bude horda opilcov a ľudia sa otrávia doma páleným alkoholom. Stal sa pravý opak. Pálenka dostala punc kvality a spotreba destilátov v porovnaní s lacnými priemyselne vyrobenými liehovinami stúpla. Zrejme to bolo ovplyvnené zákonom o daňových úľavách. Rozhodne v tom hrala úlohu aj tradícia pálenia liehu z ovocia, čo bolo typické pre celé bývalé Rakúsko-Uhorsko. Podľa liberalizovaných zákonov si môže každý vyrobiť ovocnú pálenku hoci aj doma v kuchyni. Na pálenie „pálinky“ treba ale viac ako destilačný prístroj a ovocie. Preto, okrem oduševnených jedincov, výskumníkov a bádateľov, predsa nepálil každý doma. Nato sú predsa liehovary. A ešte jeden fakt, ktorý dokazuje kultúru pitia tohto nápoja: Maďarsko pomenovanie „pálinka“ v roku 2004 presadilo v EÚ ako hungarikum.

Po štyroch rokoch legálneho nezdaneného „pálenkového opojenia‟ prišiel verdikt súdneho dvora Európskej únie: domáca nezdanená výroba 50 litrov pálenky pre vlastnú spotrebu je v rozpore s právom EÚ. Ministerstvo hospodárstva oznámilo, že vláda neplánuje sprísniť podmienky domácej výroby ovocnej pálenky. Európska komisia iniciovala právne konanie proti Maďarsku ešte v roku 2010 s tým, že právne normy EÚ dovoľujú v prípade domácej výroby destilátov iba nahradiť spotrebnú daň inou formou dane, ktorá nemôže byť nižšia ako polovica spotrebnej dane. Súdny dvor EÚ pripomenul, že európske právo zaväzuje členské štáty, aby v prípade alkoholu zaviedli spotrebnú daň, ktorej minimálna výška na hektoliter čistého liehu je 550 eur. „Pálinkový“ zákon schválila predchádzajúca Orbánova vláda medzi svojimi prvými právnymi normami hneď po nástupe, ešte v roku 2010. Teraz ministerstvo hospodárstva vyhlasuje, že obháji tento zákon. Uvidíme, ako to dopadne, či si budeme môcť vypiť na zdravie vlastnou domácou, hlavne však nezdanenou „pálinkou“.

(ik)

5. pôstna nedeľa v Budapešti

Na námestí M. Horvátha v VIII. obvode Budapešti sa 6. apríla o desiatej hodine v kostole sv. Jozefa schádzali slovenskí veriaci z hlavného mesta. Piata pôstna nedeľa bola zároveň prvá v mesiaci, preto sa konala tradičná slovenská svätá omša, ktorú aj tentoraz slúžil vdp. Attila Kónya, miništrovala a čítala Beáta Erdeiová a na organe hral Michal Tóth.

Všetky zjavenia Krista sú v túto nedeľu už zakryté fialovým rúchom a ostanú takto až do Veľkonočnej nedele, do zmŕtvychvstania. Fialová farba kajúcnosti prevláda počas pôstneho obdobia na všetkých liturgických miestach kostola vrátane farárovho omátu (rúcha počas omše).

Veľkolepou predohrou veľkonočných udalostí Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania bolo Lazárovo vzkriesenie. V evanjeliách predchádzajúcich pôstnych nedieľ sme mohli vidieť Ježiša ako vodu, svetlo, chlieb, pastiera. Tentoraz sa zjavuje ako darca života. Lazárovo vzkriesenie je posledný a najväčší z Ježišových zázrakov. Je prejavom Ježišovej moci nad smrťou, najjasnejším predobrazom vzkriesenia a súčasne bezprostrednou príčinou, prečo sa veľkňazi a starší rozhodnú Ježiša zabiť. Udalosť, ako ju podrobne opisuje Jánovo evanjelium, začína správou o vážnej Lazárovej chorobe. Jeho sestry sa snažia okamžite informovať Ježiša, ktorý jediný mu podľa nich ešte môže pomôcť. Vzkriesenie Lazára je znamením. Ježiš vyvádza Lazára zo smrti späť do pozemského života, po ktorom Lazár napokon zomrel. Ježišovým pravým darom však nie je pozemský život, ktorý by sa do nekonečna predlžoval, ale život vo večnom spoločenstve s Bohom, kde všetko žije, lebo on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Z rozhovoru s Martou a potom s Máriou vidno, že Ježišovi ide najmä o ich vieru.

Po svätej omši hŕstka veriacich odišla na faru, kde predseda hostiteľskej Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnay najprv pozdravil miestneho duchovného Ferenca Bajzátha, ktorý sa v týchto dňoch dožíva významného jubilea. Ako F. Bajzáth povedal, o niekoľko dní bude mať 75 rokov, čo znamená, že končí svoju aktívnu farársku službu. K. Kápolnay sa poďakoval F. Bajzáthovi a pripomenul, že bez jeho pomoci by sa nemohli slovenské omše v tomto kostole v srdci hlavného mesta uskutočňovať už viac ako 15 rokov. Zároveň informoval prítomných, že v máji nebude agapé, nakoľko všetci štyria členovia slovenského voleného zboru budú mimo hlavného mesta. Požiadal však prítomných veriacich, aby nevynechali slovenskú svätú omšu a neprerušili dlhoročnú tradíciu vyznávania Božieho slova v materinskom jazyku v Budapešti.

(ef)

Cena Ondreja Štefanka 2014
Kataríne Melegovej-Melichovej, Nine Holej a Michalovi Babiakovi

Na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme Ondreja Štefanka sa Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska v Nadlaku v súčinnosti so Svetovým združením Slovákov v zahraničí rozhodla založiť Cenu Ondreja Štefanka, ktorá sa od roku 2009 každoročne udeľuje žijúcim osobnostiam slovenského sveta. Súčasne s udeľovaním Ceny Ondreja Štefanka sa organizátori rozhodli v roku 2014 uskutočniť v rovnakom termíne aj medzinárodnú konferenciu Historické aspekty života dolnozemských Slovákov. Obe udalosti sa už s tradične výborným organizátorským zázemím a s bohatou účasťou uskutočnili aj v tomto roku v rumunskom Nadlaku v dňoch 21.-22. marca 2014.

Slávnostné odovzdávanie Ceny O. Štefanka sa uskutočnilo v zasadacej miestnosti Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) za účasti viacerých čestných hostí z Rumunska, Slovenska i krajanského sveta, vrátane predsedu CSSM Jána Fuzika. Cenu získali predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, krajanská aktivistka v prostredí Slovákov v USA Nina Holá a pedagóg, literát a režisér zo Slovenska Doc. Michal Babiak.

Po otvorení medzinárodnej dvojdňovej konferencie vystúpili s príhovormi prítomní hostia, pričom Vladimír Belovič prečítal pozdravný list ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča. V mene predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka zablahoželal oceneným osobnostiam Augustín J. Lang z politického a teritoriálneho odboru ÚSŽZ. Zároveň pozdravil účastníkov konferencie a vyzdvihol hojnú účasť popredných odborníkov spoločenskovedného výskumu z vedeckých inštitúcií a univerzít zo Slovenska, Srbska, Maďarska a Rumunska. Zdôraznil, že náročnosť témy a jej prínos pri poznávaní fenoménu „dolnozemských Slovákov“ je potrebná, pretože ide o ojedinelý historický proces s určitými „záhadami“, ktoré sa viažu na etnické prežitie aj po takmer 300 rokoch od odchodu z materského slovenského etnického územia v Uhorskom štáte.

Konferencia v interdisciplinárnom zábere viac deskriptívne ako analyticky venovala pozornosť histórii dolnozemskej spoločensko-menšinovej enkláve, na výbornej úrovni boli popisované pozitíva aj problémy. Je ale na škodu veci, že vari nik z prednášajúcich i diskutérov nepristúpil k formulovaniu prakticky realizovateľných postupov pri znižovaní intenzity asimilácie, zvyšovaní počtu žiakov na slovenských ZŠ a gymnáziách a pod.

uszz.sk

Deň otvorených dverí v Slovenskej dvojjazyčnej základnej škole v Slovenskom Komlóši

Každý rok sa koncom marca v slovenskej škole koná deň otvorených dverí, takže 26. marca mohli prísť na vyučovanie aj rodičia, aby sa pozreli na svoje deti, ako pracujú a správajú sa v školskom prostredí.

Učitelia to majú v dnešnej dobe ťažké. Ak chcú upútať pozornosť svojich žiakov, musia vynalo žiť veľa úsilia. Používajú pritom rôzne metódy a formy práce, ktoré nie všetci žiaci hravo zvládnu. Mnohým žiakom chýba systematické učenie a každodenná príprava na vyučovanie. Naopak, šikovní žiaci, ktorí dávajú pozor, si učivo osvoja už na hodine.

Rodičia, ktorí boli v prvej triede, si mohli pozrieť, čo všetko už vedia ich deti z matematiky, učili sa sčitovanie a odčitovanie do 20, zo slovenčiny opakovali slovnú zásobu, precvičovali si slovesá máme a dáme a zaspievali si slovenské piesne. Druháci ukázali, ako vedia násobiť a deliť do sto, na maďarčine pracovali s abecedou. Tretiaci sa učili po slovensky o jarných prácach v záhrade a na maďarskej gramatike preberali prídavné mená. Štvrtáci mali telocvik, kde súťažili v loptových hrách, na maďarčine hovorili o našom meste, na angličtine si zopakovali dni v týždni a hovorili, čo robia vo voľnom čase. Piataci sa zdokonaľovali v pravidlách maďarského pravopisu, na slovenčine určovali rody a pády podstatných mien a na dejepise sa oboznamovali s kresťanskou cirkvou v stredoveku. Šiestaci na hodine maďarskej literatúry čítali a rozoberali novelu od Tibora Gyurkovicsa, na matematike sa trápili so zlomkami a na telocviku sa zahriali pri hádzanej. Siedmaci sa na dejepise učili o priemyselnej revolúcii vo svete, na matematike sa zaoberali funkciami a na slovenčine opisovali obrázky, hovorili, čo všetko robia na počítači a po vypočutí rozprávky o pirátovi Čierna brada, odpovedali písomne na otázky, či porozumeli textu. V ôsmej triede sa na biológii zamerali na hormóny človeka, na angličtine si teoreticky pochutnávali na zdravom stravovaní a na slovenčine rozprávali o tom, čo videli v Slovenskom oblastnom dome v našom meste, z akých miestností sa skladá dolnozemský typ domu a aké starožitnosti sa v nich nachádzajú. V gramatickej časti zhrnuli učivo zámen krátkym testom.

Deti pred svojimi rodičmi ukázali, že vedia dávať pozor na vyučovaní, nevyrušujú a pracujú podľa pokynov učiteľa. Dúfajme, že im to vydrží aspoň do konca školského roku. Bolo by dobré, keby sa rodičia mohli prísť častejšie pozrieť na svoje ratolesti, aby videli, akú ťažkú úlohu majú v súčasnosti učitelia.

Ľubomíra Rollová

Ečerčania mali aj minulý rok rušný

Súbor na zachovanie tradícií Zelený veniec v Ečeri bilancoval. Na podujatie zavítala aj delegácia družobnej obce Cabaju-Čápora zo Slovenska na čele so starostom Jozefom Ligačom. Na valnom zhromaždení predseda spolku Ondrej Csaba Aszódi referoval o činnosti súboru, ktorý založili v roku 2000 s cieľom zachovávať slovenskú kultúru. Postavili pomníky, napríklad sochu Panenky Márie, krojovanú sochu, búdky a pamätné tabule. Pri väčších náboženských sviatkoch nikdy nezabudnú na slovenské zvyky a tanečníci spolku šíria dobré meno obce nielen na území Maďarska, ale aj mimo jeho hraníc.

Presvedčili sa o tom aj účastníci VZ, keď pred nimi vystúpili všetky generácie spolku od mladých až po seniorov. S pekným programom sa predstavili aj folkloristi zo Slovenska, ktorí sa potom zabávali so svojimi hostiteľmi.

(ef)

Slovenská jazyková súťaž v Ďurke

Základná škola Gézu Gárdonyiho v Ďurke usporiadala 18. marca už 4. Slovenskú jazykovú súťaž.

Organizátorkou akcie bola učiteľka a vedúca Osvetového centra CSSM Erika Zemenová Palecsková, ktorá vo svojom príhovore vyjadrila radosť z toho, že záujem o súťaž neprestajne rastie. Predstavila hostí, medzi ktorými boli kultúrna referentka CSSM Ester Lamiová a predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župyRuženka Komjáthiová.

Podujatie oficiálne otvoril kultúrny program miestnych žiakov nižších ročníkov. S touto hrou prednedávnom získali bronzovú kvalifikáciu na XX. Štátnej folklórnej súťaži pri dunajskom ohybe, ktorá sa konala v Sődligete. Inscenácia sa tematicky viazala k fašiangom. Pripravujúcou pedagogičkou a dramaturgičkou bola Juliana Bátyiová Nemeczová.

Žiaci hostiteľskej školy a deti z Níže, Veňarca a Dabašu-Šáre si vyskúšali svoje jazykové znalosti a overili si vedomosti pred štátnou jazykovou skúškou, ktorá bude v apríli. Súťažilo sa v dvoch skupinách. Celkovo dvadsaťštyri žiakov 7. a 8 tried muselo uspieť v písaní slohu na danú tému, porozumení textu podľa počutia a diskusií na určitú tému, ôsmaci mali navyše rozprávať o obrázku. Za každú úlohu získali body.

Najlepší súťažiaci vyhrali vecné ceny, ktoré zabezpečila CSSM. Z ôsmakov na prvom mieste skončila Krisztina Turaiová, druhý bol Lénárd Faldina a tretia Eva Madarászová. Osobitú cenu poroty získal Daniel Gyurcsik. Zo siedmakov prvé mesto obsadila Katarína Suhajdová, druhé Esztera Borosová a tretie Sára Prasznová s Rékou Garabovou. Výhercom srdečne blahoželáme!

Atila Rusnák

Farebný svet kraslíc v Kysuckom múzeu

Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, každoročne pripravuje v období pred Veľkou nocou výstavu kraslíc, ktorá je sprístupnená pre verejnosť do 22. apríla 2014.

Každý rok na jar sa v prírode odohráva zápas života so smrťou. Zo zamrznutej zeme vyrastá tráva, rozkvitá zasnežená lúka, na zamrznutom strome vypučia listy... Raz na jar, pred 2000 rokmi na Veľkú noc, sa však odohral aj iný zápas so smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu.

Veľkonočné sviatky boli v ľudovej tradícii dňami, ktoré znamenali návrat jari, obnovu prírody a nového života. Charakterizujú ich zelené konáriky, vŕbové prúty - bahniatka, vajíčka a obyčaje súvisiace so symbolickým vynášaním zimy a prebúdzaním sa jari.

Zdobené vajíčka - kraslice, ktoré boli a sú súčasťou obradov vítania jari, sú jedným z mnohých prejavov ľudového umenia, ktorý má svoje historické korene v praveku ľudskej civilizácie. Už po tisícročia je vajíčko v ľudskej kultúre symbolom života a plodnosti. Pripisovala sa mu tajomná a ochranná moc, symbolizovalo obnovenie a nepretržitosť života. Hoci magický význam vajíčka postupne v tradičnej kultúre ustupoval do úzadia, kraslice si uchovali svoj zmysel vo veľkonočných zvykoch až do súčasnosti. Ich terajšia tvorba je hlavne výsledkom umeleckých záľub, nápaditosti a zručnosti ľudových výrobcov kraslíc.

Tradičné i nové techniky výzdoby kraslíc si môžete pozrieť na výstave, ktorá je spojená s predajom kraslíc a predmetov týkajúcich sa predveľkonočného a veľkonočného obdobia. Pripravené sú tiež tvorivé dielne - každý utorok a štvrtok, kedy je možné vyskúšať si pletenie korbáčov a maľovanie sklenených kraslíc v múzeu, kam vás srdečne pozývame.

Zuzana Markechová
Kysucké múzeum v Čadci

Šárania dali zime zbohom

Čo majú spoločné slovenská Šára a Smrtná nedeľa? Predsa vtedy vynášajú Kyselicu, teda pochovávajú zimu. Viac než storočnú tradíciu obnovili len prednedávnom. Bláznivé aprílové počasie síce poriadne znepokojilo ľudí, počas dňa sa takmer vystriedali všetky ročné obdobia, ale nepršalo a niekedy aj slniečko vykuklo.

Na dvore Domu šárskeho rítešu a Oblastného domu bolo 6. apríla rušno. Kým sa dospelí medzi sebou rozprávali, deti si mohli zašantiť na drevených kolotočoch. Pozvanie organizátorov prijal aj podpredseda CSSM Ondrej Csaba Aszódi. Prezradil nám, že u nich v Ečeri nevynášajú Kyselicu, ale na Veľký piatok sa okúpu v studenej vode, aby zmyli zo seba hriechy a vyhli sa chorobám. Ide o zvyk s podobnou symbolikou ako lúčenie sa so zimou.

Popoludní sa sprievod pohol na čele s konským záprahom, ktorý ťahal tzv. čertovo koleso, teda slamené figuríny ženy a muža pripevnené na kolese. Pri pohybe koča sa točili okolo seba, akoby tancovali. Tento obrad nazývajú aj „Vozenie Šimona a Júdy“. Členovia miestneho speváckeho zboru Rozmarín i tanečného súboru Borovenka so spevom odprevádzali Kyselicu na jej poslednú cestu. Spolu s nimi spievali škôlkari, žiaci základných i stredných škôl. Môžeme tak konštatovať, že na podujatí sa zúčastnili všetky generácie.

Pri potoku bábku vyzliekli, zapálili slamu a s dreveným krížom ju hodili do potoka. Tvrdohlavá zima však nechcela opustiť Šáranov. Deti museli kamienkami „pomáhať“, aby ju potok splavil. Len čo zimu odohnali, súbor Rozmarín zaspieval na počesť jari. Medzitým deti šliapali konope.

„Rozjarený“ krojový sprievod sa vrátil späť k Oblastnému domu, kde okrem známych šárskych závinov ponúkali aj vynikajúce pagáče. Po spoločnom speve tam mnohí ešte zotrvali, napokon sa každý pobral domov. Začala sa jar, a to nielen astronomická!

Atila Rusnák

Výstava diel architekta Ödöna Lechnera v SI

Slovenský inštitút v Budapešti sprístupnil verejnosti nové výstavné priestory na prízemí vernisážou výstavy Architekt Ödön Lechner, Bratislava - Budapešť 18. marca. Projekt mestskej časti Bratislava - Staré Mesto prezentuje vybrané diela významného uhorského architekta secesie. Výstava vznikla pri príležitosti 100. výročia vysvätenia kostola sv. Alžbety - Modrého kostolíka v Bratislave, posledného architektonického diela Ödöna Lechnera, o ktorom riaditeľ SI Gabriel Hushegyi na vernisáži prezradil, že aj jeho tam pokrstili. Na 24 fotografických paneloch s maďarsko-slovensko-anglicko-nemeckým textom sú dôkladne predstavené architektonické skvosty autora v hlavných mestách Slovenska a Maďarska. Výstavu otvoril vicestarosta Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Peter Osuský, ktorý zdôraznil potrebu a povinnosť ochrany spoločného architektonického dedičstva. Pripomenul, že spoločná história a osobnosti, ktoré pôsobili v oboch krajinách, by nás mali ešte viacej zbližovať. „Lechner je svietiaci bod tejto peknej minulosti,” povedal. Organizátor výstavy, vedúci odboru kultúry Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Ernest Huska priblížil proces zrodu výstavy a málo známe okolnosti stavby Modrého kostolíka a budovy gymnázia. Na vernisáži sa zúčastnili zástupcovia I. obvodu Budapešti (Hradná štvrť), i predstavitelia Zväzu architektov Maďarska a široká verejnosť.

Premiéra výstavy Ödöna Lechnera sa konala v októbri 2013 v Bratislave, v Budapešti je prístupná návštevníkom do 24. apríla 2014, v prvej polovici r. 2014 sa presunie aj do výstavných priestorov vo Viedni.

Výstavný projekt sa realizoval v medzinárodnej spolupráci s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.

(ef)

Nová etapa v rozvoji maďarsko-slovenských ekonomických vzťahov

V rámci Programu cezhraničnej spolupráce Maďarska a Slovenska otvorili 2. apríla Maďarsko-slovenské obchodné a informačné centrum v meste Törökbálint, pri priesečníku diaľnic M1-M0-M7. Projekt vznikol s finančnou podporou Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, so zámerom zosilnenia hospodárskej konkurencieschopnosti v cezhraničnej oblasti. Na otvorení nového subjektu sa zúčastnil aj veľvyslanec SR v Maďarsku Rastislav Káčer, predseda CSSM Ján Fuzik a vedúci Úradu CSSM Ondrej Horváth. Slovenskú hymnu zaspievala žiačka slovenského gymnázia v Budapešti Antonella Morongová.

Prítomným sa prihovoril štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Dušan Petrík, ktorý zároveň prezentoval aj aktuálne otázky týkajúce sa rozvoja maďarsko-slovenských hospodárskych vzťahov. O cieľoch a úlohách obchodného a informačného centra referoval spoločný predseda Maďarsko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Lajos Kupcsok, o priebehu projektu predseda Obchodnej a priemyselnej komory Peštianskej župy Zoltán Vereczkey. O aktuálnych otázkach maďarsko-slovenských ekonomických vzťahov z hľadiska Maďarska hovoril štátny tajomník pre zahraničné záležitosti a vonkajšie ekonomické vzťahy a predseda Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky hospodárskej spolupráce Péter Szijjártó, ktorý zdôraznil aj to, že pre efektívnejšiu spoluprácu musí byť maďarsko-slovenská hranica priepustnejšia. „Rozhodli sme sa spolu so slovenskou vládou odštartovať najväčší spoločný rozvojový projekt v dejinách dvoch štátov, v rámci ktorého do roku 2020 zdvojnásobíme počet hraničných prechodov,“ uviedol vo svojom prejave.

Nové Maďarsko-slovenské obchodné a informačné centrum ponúka svoje služby, kancelárie a objekty na ploche 3400 metrov štvorcových, svojou existenciou podporuje dennú činnosť malých a stredných podnikov na obidvoch stranách maďarsko-slovenskej hranice.

Andrea Kiss

Popoludnie s Palárikom v SI

Slovenský inštitút v spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešti predstavili štvorzväzkovú edíciu diel Jána Palárika, ktorá prvýkrát sprístupňuje v maďarskom jazyku kanonizované literárne diela významného slovenského autora z 19. storočia. Predseda Slovenskej samosprávy VI. obvodu Ladislav Petro za ostatné roky preložil do maďarčiny tri komédie a jednu tragikomédiu. Sú to Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch a Dimitrij Samozvanec.

Na podujatie zavítali nielen záujemcovia z Budapešti a členovia slovenských samospráv, ale aj žiaci budapeštianskeho slovenského gymnázia.

Riaditeľ Slovenského inštitútu Gabriel Hushegyi vo svojom príhovore kladne hodnotil vydavateľský počin Slovenskej samosprávy 6. obvodu Budapešti, veď pôvodné slovenské texty sú uverejnené v jednom zväzku s maďarským prekladom. Táto dvojjazyčná edícia je ďalším dôkazom toho, že krajania v Maďarsku sa aktívne podieľajú na slovensko-maďarskom dialógu v oblasti kultúry a umenia. Preklady Ladislava Petra predstavil a hodnotil významný prekladateľ a literárny historik Karol Wlachovský, ktorý sa vo svojej prednáške zameral na literárny prínos Jána Palárika a na problémy prekladu literárnych textov z 19. storočia.

Hneď na úvod poznamenal, že Palárikove diela knižne prvýkrát vyšli dvojjazyčne, o maďarskom preklade ani nehovoriac, ktorý je úplnou novinkou. Palárik svoje dramatické diela publikoval vo svojom časopise Concordia a po druhej svetovej vojne vyšlo jeho súborné dramatické dielo na Slovensku. Palárik svojim osobným postojom a životom naznačoval cestu k spolužitiu Slovákov a Maďarov. „Vo svojom živote mal veľké problémy smerom k vrchnosti, ale nevychádzal ani s martinským jadrom Slovenskej národnostnej strany. Hoci sa zúčastnil na martinskom memorande, patrí medzi zakladateľov Matice slovenskej, ale bol jedným z tých, ktorí budúcnosť tohto regiónu videl v spolupráci Maďarov a Slovákov,“ povedal K. Wlachovský.

Poznamenal, že Ján Palárik sa snažil zachytiť vo svojich komédiách úroveň hovorovej slovenčiny vtedajšej „pomešťujúcej“ sa slovenskej sociéty, napríklad v Budapešti. To už hovoril o preklade, pri ktorých treba poznamenať, že prekladateľ mal napriek jednoduchému jazyku ťažkú úlohu. Ide totiž o to, že v 19. storočí v slovenských spoločnostiach bolo charakteristické používanie nemeckých a maďarských fráz v bežnej komunikácii, s čím sa potrápil aj prekladateľ, aby pripravil autentické dielo. Wlachovský uvítal rozšírenie jednotlivých publikácií o rôzne štúdie, životopisy a fotografie, ktoré pomáhajú čitateľom viacej sa zahĺbiť do doby, v ktorej jednotlivé diela vznikli. Avšak, ako poznamenal, Bobulova štúdia o živote J. Palárika (nakoľko títo dvaja významní Slováci žijúci v Budapešti v 19. storočí sa dobre poznali) by mohla byť vyvážená z dnešného pohľadu.

O tom, ako sa dostal k prekladu Palárikových diel, hovoril L. Petro. Siaha to až k spolupráci palárikovských osád. Tieto osady, vrátane VI. obvodu Budapešti, sa združujú na zákale toho, že v nich významný farár a literát pôsobil. Slováci v Terezíne sa zapojili do života občianskeho združenia pred niekoľkými rokmi, keď postavili pamätnú tabuľu v Kostole sv. Terezy z Avily a pri každej významnejšej životnej udalosti, avšak dvojročne aspoň raz, sa venujú v tomto kostole Palárikovi. Nebolo tomu inak ani pred dvoma rokmi, keď sa konala pamätná svätá omša, ktorú celebroval bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, po ktorej sa na L. Petra obrátili členovia amatérskeho divadelného súboru, že by si chceli zahrať niektoré z Palárikových dramatických diel, avšak nenachádzajú ich po maďarsky. Predseda slovenského zboru sa pustil do práce, napokon preložil nielen jednu komédiu, ale tri, plus jednu tragikomédiu, vydal ich knižne a v súčasnosti sa z nich môže tešiť maďarské a slovenské publikum v podobe dvojjazyčných publikácií na kvalitnom papieri, ktorý, ako odznelo na prezentácii, zachová pamiatku významného slovenského literáta na dlhé roky.

Publikácie nemohli vyjsť bez finančnej pomoci Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, SSB a budapeštianskych obvodných slovenských samospráv.

(ef)

Chrámová pieseň v Číve

Chrámová pieseň - taký bol názov podujatia, ktoré sa uskutočnilo 29. marca v rímskokatolíckom kostole v Číve.

Pred tromi rokmi podpísali Nitriansky samosprávny kraj a Samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy dohodu o spolupráci, predovšetkým v oblasti kultúry. Jednou z foriem jej realizácie bolo vystúpenie troch speváckych zborov z nitrianskeho kraja v Číve, ktorým nadchli slovenské publikum z Bánhidy, Čívu, Hute, Kestúca, Orosláňu, Tardoša a Síleša.

Predsedníčka župného slovenského voleného zboru Mária Nagyová vo svojom príhovore privítala účastníkov už druhého takéhoto podujatia a pripomenula, že spev ľudí spája. Privítala hosťujúce zbory a všetkých prítomných a poďakovala sa miestnemu duchovnému Antalovi Feldhofferovi za to, že súhlasil, aby sa podujatie konalo v ich peknom kostole. Bola to príležitosť spoločne zaspievať slovenské a maďarské piesne a tak sa dôstojne pripraviť na blížiacu sa Veľkú noc.

Na prehliadke speváckych zborov Chrámová pieseň sa vďaka Krajskému osvetovému stredisku v Nitre zúčastnili tri spevácke zbory zo Slovenska: zmiešaný spevácky zbor Fidelitas z Branče, ženská spevácka skupina zo Štitár a ženský spevácky zbor Zoboralja zo Žirian.

Podujatie podporilo Regionálne stredisko Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku v Mlynkoch, Obecná a Slovenská samospráva v Číve.

Po krásnom podujatí v kostole sa účastníci presunuli do kultúrneho domu, kde ich už čakali prestreté stoly s pagáčikmi, zákuskami a mastným chlebom. Miestni Slováci sa poďakovali za spev spevom. Členky pávieho krúžku v Číve zaspievali zmes slovenských ľudových piesní. Slováci z Komárňansko-ostrihomskej župy sa onedlho znovu stretnú so svojimi priateľmi zo Slovenska u nich, v krajine našich predkov.

(ef)

Večerný pohľad na tancujúce hviezdy

Okolo nás sa deje vo vesmíre mnoho vecí, ktoré sú zaujímavé. Nevieme, aký je vesmír rozsiahly, pretože stále sa formuje, rozpína, niektoré veľmi vzdialené oblasti navždy ostanú mimo zraku astronómov.

V Sarvašskej slovenskej základnej škole majú deti možnosť pozorovať pomocou ozajstného ďalekohľadu tieto zaujímavosti. V krúžku pre budúcich hvezdárov

Učiteľ Tomáš Szklenár na svojich zamestnaniach pomáha deťom spoznávať tieto krásy vesmíru. Pohľad na nebo večer, keď tancujú hviezdy, pre každého z nás je fascinujúci, hviezdičky sú nesmierne ďaleko, no pomocou ďalekohľadu sa zdá, akoby boli na dosah ruky. Všetka viditeľná hmota je vytvorená zo subatomárnych častíc a všetky interakcie medzi týmito základnými súčasťami riadia rovnaké základné sily. Nejestvuje zhoda, či je vesmír konečný alebo nekonečný v priestorovej rozlohe a objeme.

No nielen v noci sa dá pozorovať, ako tancujú hviezdy po nebi, ako sa mení forma mesiaca, ale aj cez deň mali žiaci možnosť pozorovať Slnko. Pán učiteľ im vysvetlil, že v prípade slnečných škvŕn ide o výstupy zložitých komplexov magnetických polí z vnútra na viditeľný povrch Slnka, takzvanú fotosféru. Keďže sú o čosi chladnejšie ako okolie (ale stále majú niekoľko 1000 stupňov), na jasnom pozadí vyzerajú tmavé.

Žiaci vyššieho stupňa pochopili, prečo sú slnečné škvrny na Slnku. No tí menší mali ešte aj ten problém, ako správne pozrieť do ďalekohľadu. Niektorí žiaci videli tento prístroj pripevnený na stojane prvýkrát. Boli aj takí maličkí, ktorým učiteľ pomáhal zakryť jedno oko, aby mal žiak úspech. A už teraz by chceli byť astronómovia. Prebudil v nich záujem o astronómiu. Ujo Tomáš im vysvetlil, že hvezdársky ďalekohľad nazývajú aj teleskop, je to optický prístroj určený hlavne na pozorovanie vesmírnych objektov ako sú hviezdy a hmloviny, planéty alebo Mesiac.

Zlatica Lišková

Bicentenárium Miklósa Ybla
Hradný bazár

Začiatkom apríla otvoril (a po niekoľkých dňoch aj zatvoril) svoje brány sčasti obnovený Hradný bazár (Várkert Bazár/Várbazár), významné dielo Miklósa Ybla figurujúce aj na zozname svetového dedičstva UNESCO. Postavili ho v rokoch 1875-83 a nachádza sa na budínskom brehu Dunaja pod Budínskym hradom. Spočiatku sa tu nachádzali obchody, neskôr tu vytvorili svoje štúdiá desiatky umelcov - prvým z nich bol sochár Alojz Štróbl (1884). Druhá svetová vojna zanechala na komplexe budov značné škody. Po rekonštrukčných prácach v ňom v rokoch 1961-84 fungoval Budínsky mládežnícky park, dejisko množstva koncertov. Od roku 1984 bazár chátral, až kým v roku 2011 rozhodli o jeho obnove. Rekonštrukčné práce sa začali v roku 2013. Obnovenú starú časť Hradného bazára so stavbami M. Ybla začiatkom apríla na štyri dni slávnostne otvorili, práce na zvyšku bazára (záhrada, fontány, multifunkčná konferenčná budova, nový prístav, garáž a zastávka električky) však pokračujú - ich odovzdanie sa plánuje na august tohto roku. Dovtedy ostáva celý komplex zatvorený.

(zp)

Veľkonočné tradície a súčasnosť

Veľká noc klope na dvere a v našich končinách vari niet človeka, ktorý by tieto sviatky neoslavoval. Jeden preto, lebo je veriaci a veľkonočné obdobie pokladá za najvýznamnejší a najdôležitejší sviatok cirkevného roka, iný sa pridržiava ľudových či dnes skôr rodinných tradícií. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari. Obrady vykonávané počas tohto obdobia patria k obradom prechodu. Magické úkony mali zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka, hojnosť, prosperitu a zdravie ľudí a dobytka.

Voda mala očistný, ale i ozdravujúci charakter a úspešnosť vykonávaných obradov bola podmienená čistotou samotných realizátorov a prostredia, preto na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté obradové umývanie sa ľudí v potoku ešte pred východom slnka. Zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Oheň mal magický a očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily na začiatku poľnohospodárskeho cyklu.

Zelený štvrtok bol deň, keď sa vyháňal dobytok na pašu po prvý raz. Na dvere stajní sa (okrem iného) kolomažou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami. Zlých duchov vyháňali z dediny rapkáče a biče. Konzumovali sa zelené jedlá ako žihľava, špenát, kel, čakanka. Ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou, aby neboli chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smeti odniesť na križovatku, aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa tradície budete držať, vyhnete sa sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.

Na Veľký piatok sa ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Dievčatá verili, že po umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť.

V tento deň vládla magická sila zeme. Bolo zakázané siať a orať, so zemou sa jednoducho nemohlo hýbať.

Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňaťa alebo baránka). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím.

V sobotu sa pálili judáše - spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne.

Na Veľkonočnú nedeľu po omši sa dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč zvaný paska. Pevné miesto tu mali vajíčka ako symbol kontinuity života. Vajíčko rozdeľoval gazda medzi všetkých stolujúcich. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhadzovať. Pálili sa, primiešavali dobytku do jedla, alebo sa zakopávali na poli.

Veľkonočný pondelok bol časom kúpačky, resp. šibačky. Voda a šibanie korbáčom z vŕbového prútia mali zabezpečiť ženám a dievčatám zdravie, sviežosť a krásu.

Veľká noc dnes

V našich rodinách sa všeobecne na Veľkú noc konzumuje varená šunka s pleteným slaným, ale aj sladkým koláčom a chrenom. Samozrejme, na stole nemôžu chýbať varené vajíčka. Nedeľa je dňom, keď sa na slávnostný obed schádza celá rodina a dokončievajú sa prípravy na nasledujúci deň, aby dievčatá a ženy mali čím ponúknuť šibačov a kúpačov. V mestách chodia polievať skôr už len príbuzní a priatelia, ale v menších osadách ešte vidno chodiť po domoch skupinky chlapcov, ktorým sa patrí otvoriť a za oblievačku a veršík obdarovať drobným darčekom a nejakým tým peniažkom. Gazdinky v tento deň pripravia na stôl studené misy so šunkou a zákusky, pre dospelých nápoje na posilnenie, ktoré však k večeru majú skôr opačný účinok. Napriek tomu, že v obchodoch je obrovský výber čokoládových veľkonočných figúrok, ešte stále nevychádza z módy farbenie vajíčok a zdobenie kraslíc. Veď oveľa milšie je podarovať vlastnoručne zhotovený darček chlapcom a mužom, ktorí nás prídu symbolicky vykúpať dnes už skôr príjemnou voňavkou.

(VZS)

Národnostní hovorcovia v maďarskom parlamente

Parlamentné voľby v Maďarsku 6. apríla vyhral vládnuci Fidesz a do Národného zhromaždenia sa dostali aj predstavitelia národností, hoci iba ako hovorcovia.

Svoje volebné právo mohlo využiť vyše osem miliónov oprávnených voličov, navyše po prvý raz aj takmer 200 000 zahraničných Maďarov, ktorí získali v zjednodušenom procese maďarské občianstvo. Do Národného zhromaždenia voliči zvolili v zmysle nového volebného zákona a novej ústavy namiesto doterajších 386 iba 199 poslancov. Volili medzi 18 stranami a 1550 individuálnymi kandidátmi. Každý volič mal k dispozícii dva hlasy, jeden na voľbu straníckej alebo národnostnej listiny a druhý na voľbu individuálneho kandidáta vo svojom obvode. Víťazom volieb je strana Fidesz s 44,5 percentami hlasov, čo v 199 člennom parlamente 133 mandátov, čiže dvojtretinovú, ústavnú väčšinu.

Opozičná ľavicová koalícia získala takmer 26 percent hlasov, krajne pravicový Jobbik 21 percent. Do parlamentu sa tesne dostala aj strana Politika môže byť iná s piatimi percentami.

Brány maďarského parlamentu sa prvý raz formálne otvorili aj pre zástupcov trinástich uznaných národnostných menšín. Ale už vopred bolo jasné, že žiadnej z nich sa novým „zvýhodneným” spôsobom nepodarí zvoliť si svojho plnoprávneho poslanca. V zákonodarnom zbore ich tak bude zastupovať iba hovorca bez hlasovacieho práva. Na to, aby Slováci a príslušníci ostatných menšín mohli voliť svojich národnostných poslancov, sa museli zaregistrovať na menšinové volebné zoznamy (urobilo tak iba 1 317 Slovákov). Vďaka pozitívnej diskriminácii síce na zvolenie národnostného poslanca stačila iba štvrtina hlasov potrebných na získanie bežného parlamentného mandátu, ani toto zvýhodnenie však nedávalo šancu na úspech. Nový model národnostných parlamentných volieb „zlikvidoval“ starý rest predchádzajúcich vlád, ktorým v uplynulých dvoch desaťročiach maďarský ústavný súd opakovane pripomínal, že národnosti, uznávané ako štátotvorné, stále nemajú vytvorené podmienky na svoje ústavou zaručené parlamentné zastúpenie. Nová, vládnymi stranami presadená ústava už nehovorí o „parlamentnom zastúpení”, ale len o práve „zúčastniť sa na práci parlamentu”, na čo budú mať možnosť aj hovorcovia.

Treba pripomenúť, že všetky celoštátne národnostné samosprávy mali vlastnú listinu, teda napokon v maďarskom parlamente bude 13 hovorcov, ktorí môžu začať prácu v prospech svojej národnosti.

(ef)