Marec (I.) 2009 ● Zo slovenskej tlače

 

Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

 

Maďari ťažko znášajú, že ich predbieha Slovensko či Rumunsko

10. marca 2009 - (tasr)

Maďari sa vždy domnievali, že sa zaobídu bez reforiem. Teraz ťažko znášajú, že ich hospodársky predbehlo Slovensko, a že prípadne aj Rumuni budú na tom lepšie, ako oni. Pre TASR to v súvislosti s vplyvom krízy na obyvateľstvo Maďarska povedal v Budapešti novinár Imrich Fuhl, ktorý sa narodil a žije v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt). „Prvé mesiace, kedy to vypuklo, si všetci mysleli, že sa nás to vôbec netýka a naozaj až teraz si to mnohí uvedomujú, čo sa vlastne môže s nami stať. Včera ma napríklad oslovili s tým, 'že rýchlo si musím vybrať všetky peniaze z banky, lebo sa chystá totálny bankrot',” konštatoval príslušník slovenskej menšiny v Maďarsku a dodal, že podľa neho ešte nie je až natoľko katastrofálna situácia, ale sa to môže stať v priebehu niekoľkých mesiacov. „Osobne som na všeličo pripravený, natoľko mladý už nie som, aby som sa nepamätal na krízu, napríklad v Poľsku, ktorú poznám aj z prvej ruky. Manželku mám totiž Poľku, poznal som situáciu, keď tam bola ozajstná kríza. Maďari sa možno aj trošku vysmievali biede, ktorá bola vtedy v Poľsku, potom sa trocha čudovali, prečo sú všelijaké opatrenia na Slovensku, alebo aj inde. Mysleli si, že Maďarsko sa zaobíde bez reforiem,” podotkol. Ako dodal, najväčší problém je, že žiadna reforma neprešla. „Maďari asi dodnes nechcú veriť, že aj im sa môže stať niečo veľmi zlé. Maďarská národná hrdosť to podľa mňa veľmi ťažko znáša, že nás predbehne pomaly už aj Rumunsko. Ešte ako tak prijmú, že Slovensko je na tom lepšie, ale že ďalší takzvaný priateľ maďarského národa - Rumunsko, by mohlo stáť hospodársky lepšie ako Maďarsko, to by si pred rokmi ešte nikto nevedel ani predstaviť,” zdôraznil. Fuhl prejavil svoje obavy aj z vývoja situácie v súvislosti s výrazným oslabením forintu. Ako prezradil, prakticky celá jeho výplata ide na splácanie pôžičky na rodinný dom. „Splátky hypotéky som mal pred oslabením forintu 110.000 forintov (347,55 eura), teraz je to už takmer 170.000 forintov (538,66 eura), čo je kompletný môj plat. Keď ešte splátka stúpne o niekoľko desiatok tisíc forintov, potom neviem z čoho budeme žiť, takže takéto problémy majú ľudia,” pripomenul. Väčšina ľudí má hypotéky v Maďarsku vo švajčiarskych frankoch, alebo v eurách. Pôžičky banky ponúkali vo forintoch iba mladomanželom alebo sociálne slabším, ostatní mohli čerpať úver iba v zahraničnej mene. Podľa jeho slov môže skrachovať hospodárstvo, ale pocítia to aj jednotlivci. A ak banky masovo dostanú späť množstvo nehnuteľností, tak ani tým bankám to nepomôže. „Katastrofou je, že nielenže peniaze strácajú svoju hodnotu, ale že dlhodobo už nemožno ani plánovať. Ten, kto tvrdí, že vie, aký bude vývoj v Maďarsku v priebehu nastávajúcich niekoľkých mesiacov, tak ten jednoducho klame,” domnieva sa Fuhl.

Boja sa najmä straty práce

Tlmočníčka - prekladateľka Erika Trenková, ktorá žije už 27 rokov v Maďarsku, tvrdí, že maďarské domácnosti ešte stále neuvažujú o tom, že by odložili kvôli kríze veľké investície. „Najsilnejšie podľa mňa prežívajú hospodársku krízu z hľadiska zamestnanosti. Každý sa bojí o svoje pracovisko a sú práve z toho dôvodu ochotní robiť za úplne drobné peniaze, lebo keď sa pozriem napríklad koľko stálo euro v lete 2008 a momentálne, tak je ten rozdiel viac ako 30-percentný. A to sa odráža vlastne na všetkom, čo kupujeme, čo zaplatíme, čo nás stojí bežný život,” povedala. „Samozrejme, sú tu obavy, kam to až môže dospieť, ale na druhej strane, práve dnes som počula takú informáciu, že to môže pomôcť ľuďom k zomknutiu, sústrediť sa jeden na druhého a pomáhať si viac. Teda nakupovať iba tie veci, ktoré potrebujeme naozaj nevyhnutne pre život, a navzájom si pomáhať. Dosť intenzívny je posun použitých vecí napríklad pre maličké deti, ktoré nehorázne veľa stoja. Všetko, čo je z dovozu, zdraželo o 30 %. Kríza sa odráža aj na kultúrnych podujatiach, ľudia omnoho menej peňazí míňajú na film, divadlo, na druhej strane sa v ľuďoch vynára otázka, ako ďaleko to môže až dospieť,” uviedla Trenková, podľa ktorej Maďari ľutujú to, že sa ich krajina nedopracovala do eurozóny a patrične závidia Slovákom. „Tak, ako pred časom som ja pociťovala určitý pocit nadradenosti zo strany Maďarov, tak teraz sú trošku takí, ako by im zrazili hrebienok. Nechcem sa tomu tešiť, lebo však aj ja tu bývam, aj ja sa stretávam s týmito otázkami osobne, ale mám taký dojem, že to im nepomohlo v tom, aby jeden druhého neudávali napríklad na daňovom úrade. Daňový úrad mal na základe takýchto privátnych informácií vlani oveľa viac práce ako v predchádzajúcich rokoch,” uzavrela tlmočníčka.

Švajčiarsko stláča frank, Maďarsko sa raduje

13. marca 2009 - (sme - reuters)

Bludný kruh prepadu maďarskej ekonomiky nakoniec preťalo Švajčiarsko, ktorého národná banka v rámci protikrízových opatrení začala vo štvrtok plánovane oslabovať švajčiarsky frank. „Forint vo štvrtok neskoro popoludní prudko posilnil a strhol so sebou aj okolité meny. V posledných mesiacoch sa forint prudko oslaboval kvôli obavám, že maďarské domácnosti a podniky nebudú schopné splatiť svoje úvery v nízko úročenom švajčiarskom franku,” uviedla v komentári riaditeľka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová Oslabovanie forintu voči franku a euru totiž dlhodobo vyvolávalo obavy, že dlžníci v Maďarsku nedokážu splácať svoje dlhy, čo ohrozovalo stabilitu bánk a naďalej oslabovalo maďarskú menu. „Včerajšie oslabenie franku znamená, že splácanie úverov bude jednoduchšie a katastrofický scenár sa pravdepodobne nenaplní. Teda švajčiarska centrálna banka preťala Maďarom začarovaný kruh, kde obavy z nesplácania dlhov oslabovali forint a slabý forint zvyšoval pravdepodobnosť nesplatenia dlhov. Jeden z hlavných dôvodov, prečo sa stredoeurópske meny v posledných mesiacoch oslabovali, tak vyprchal,” dodáva Šichtařová. Posilňovanie forintu so sebou stiahlo aj ostatné meny v regióne. Zisky si pripísala koruna aj poľský zlotý. „Švajčiarska národná banka vo štvrtok zasiahla znížením úrokových sadzieb aj ďalšími opatreniami na dlhopisovom a devízovom trhu (nákupom frankových dlhopisov, ale aj cudzích mien), aby „predišla akémukoľvek ďalšiemu posilneniu švajčiarskeho franku”. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že od decembra došlo k výraznému zhoršeniu hospodárskej situácie, čo so sebou prináša v nasledujúcich rokoch riziko poklesu cien - deflácie. „Rozhodné opatrenia na mimoriadne uvoľnenie menovej politiky - nielen zlacnením úrokov, kvantitatívnym dopĺňaním likvidity prostredníctvom nákupu dlhopisov, ale aj oslabením výmenného kurzu franku - sú súčasťou snahy Švajčiarskej národnej banky predísť takémuto scenáru,” povedal hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo.

Katedrový lektor

13. marca 2009 - (Peter Schutz - Sme)

Frekvencia, v akej Robert Fico „implementuje” do svojej krízovej komunikácie výraz Maďarsko, necháva tušiť, že pozíciu premiéra úspešnejšieho štátu si veľmi užíva. To, že majú „tisíckrát väčšie problémy”, je povedzme len hrubý odhad. Avšak skutočnosť, že na európskom výbore parlamentu nepriamo avizoval, že vláda nepodporí maďarskú snahu o vstup do eurozóny, je hrubá nekorektnosť a známka zlej vôle voči susedovi, ktorý Slovensku nič zlé neurobil. Naopak. Napríklad aj v situácii, keď vďaka koaličným partnerom Fica symbolizovala slovenská politika presne takú „čiernu dieru v strede Európy” (Madeleine Albrightová) ako dnes maďarská ekonomika, Budapešť naše integračné ašpirácie do Európskej únie i NATO podporovala. Samozrejme, ak splníme kritériá, bez ktorých sa nedá... Ak Fico vo výbore hovorí, že - na rozdiel od Poľska a Česka - „Maďarsko by takisto bolo podporené, ale je dnes pred finančným kolapsom a nespĺňa podmienky v žiadnom prípade”, tak argument je platný v presne rovnakej miere, ako bol pre Slovensko v roku 1996 (-7, -8). Jediný rozdiel je, že tie podmienky neboli z Maastrichtu, ale z Kodane. Aj keď boli rôzne „návrhy” a šumy v poslednom čase, stále platí, že súbor kritérií na vstup do eurozóny zostane rovný pre všetkých (aj keby sa niečo menilo), a všetci ho budú musieť prekonať, takže kádrovať (prípadných) záujemcov podľa terajšieho stavu je vecne nezmyselné a mentálne len ďalším dôkazom, že maďarský komplex vo Ficovej hlave ani za svetovej krízy nepauzuje. Naopak, aby dospel k ukojeniu, ešte hlúpo improvizuje, čo len dokazuje, že tak, ako nemal koncepciu susedskej politiky pred Lajčákom, nemá ju ani za neho. Nejde o veľa, keďže Ficov súhlas, aby začal plniť kritériá, Gyurcsány naozaj nepotrebuje. Povedzme to tak, že zdvihnutý ukazovák slovenského premiéra je tá suverénne najmenšia z množstva prekážok, čo dnes Maďarsko delia od prijatia eura, v ktorom vidia nielen spásu, ale veľmi falošne i riešenie gigantických problémov, čo si narobili. Škodoradosť a povznesený katedrový tón, ktoré z občasných úletov nielen Fica, ale i okolia vyžarujú, však majú ešte tú čarovnú pointu, že čas ešte nikdy nebol bežcom s takým dlhým krokom ako v tejto kríze. Povedané inak - aby rozumeli aj členovia vlády - inkubačná lehota účinkov vyložene devastačných zásahov do ekonomiky, ktorými tak vynikali maďarské vlády, sa povážlivo skracuje nezávisle od toho, na ktorom brehu Dunaja hlúposť kvitne.

Gönczová: Počas nášho predsedníctva sa Chorvátsko dostane do EÚ

14. marca 2009 - (sita)

Maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová počas svojej návštevy v chorvátskej metropole vyhlásila, že Chorvátsko sa stane členom Európskej únie počas maďarského predsedníctva, teda v prvej polovici roka 2011. Šéfka maďarskej diplomacie sa tak vyjadrila po rozhovoroch so svojim chorvátskym rezortným kolegom Gordanom Jandrokovičom. Ako zároveň dodala, verí, že Záhreb bude do roka aj členom Severoatlantickej aliancie. Jandrokovič v tejto súvislosti Gönczovej poďakoval za to, že Budapešť tak vehementne podporuje snahy Chorvátska stať sa čo najskôr členom euroatlantických štruktúr.

Smer juh

13. marca 2009 - (Lenka Ďurajková - Plus 7 dní)

Maďarské pohraničie zaplavujú Slováci. Forint padá, oplatí sa elektronika aj obľúbené klobásy Slovné spojenie „Oplatí sa!” pôsobí ako mocné zaklínadlo. Stovky Slovákov pod jeho vplyvom vstávajú cez víkend už skoro ráno, obliekajú sa a hneď nasadajú do áut. Mladé i postaršie páry, celé rodiny, skupiny priateľov. Smer je jasný - Maďarsko. Pre niektorých sú motiváciou voňavé údeniny, iní rátajú. Maďarský forint sa za posledné týždne oslabil takmer o štyridsať percent! Oproti letu minulého roka tak dostanete za jedno euro o necelých deväťdesiat forintov viac. A to už je čo povedať. Ešte toto: „My ideme, viete na čo? Na klobásky, najesť sa, vypiť dve deci vínka, ináč nič. Niektorí chodia na veľké nákupy, my len tak,” presviedča nás pani Marta z Bratislavy. Na výlet sa vybrala s celou rodinou. A hoci prišli „len tak”, každý člen famílie vyfasoval veľkú tašku. Ide sa na vec. „Zoberieme tamtú!” volá muž na predavača po slovensky. Ukazuje pritom na dlhú klobásu, kým jeho žena obzerá kuracie krídla. „Vyzerajú výborne,” tešia sa panie opodiaľ. Predávajúci po slovensky nevie, ale úsmevom, prstom a peňaženke plnej forintov rozumie veľmi dobre. Köszönöm, ďakujeme, haló, ešte. Tak znejú najčastejšie slová, ktoré počuť na známych trhoch v maďarskom Györi. „My sem chodíme štyridsať rokov. Na mäsové výrobky, takéto pekné a kvalitné u nás nedostanete,” rozhovorí sa pri stánku s údeninami manželský pár z hlavného mesta. Za tie roky sa na nich nalepilo aj čo-to z maďarčiny. „Základné veci ovládame,” usmievajú sa a už sa nedajú rušiť. Dostali sa na rad. Győr je romantické mestečko. Malebné uličky, kostoly, baroková architektúra a výhodný kurz. Čo viac si „nákupychtivá” Slovač môže priať. Ceny vychýrených klobás a salám sa začínajú v prepočte na necelých štyroch eurách, tak sa dajú kúpiť na Slovensku akurát v akcii. Na nákupy za hranicami si treba pripraviť forinty. Kým poľskí obchodníci v pohraničnej oblasti na severe pohotovo prerátali svoje cenníky aj na európsku menu, na juhu, v Maďarsku, sa treba prichystať na poriadnu skúšku z matematiky. Kde-tu sa dá platiť aj eurom, komu sa však nechce handrkovať s predavačmi, nech radšej zájde do zmenárne. Peniaze sa dajú vymeniť len kúsok od tržnice. Najvýhodnejšie je však stále nakúpiť forinty už na Slovensku. Zmenáreň pri trhu sa totiž riadi svojským kurzom. Ako doma: Jablká od necelých dvadsať centov za kilo! Zemiaky, cibuľa, vajíčka, cvikla a, samozrejme, paprika. Maďarská tržnica je podobná tým našim. Len ceny sú o dosť nižšie ako na Slovensku. V stánkoch ponúkajú aj oblečenie, dáždniky či prútené košíky. Slovenčina výrazne prevláda. Nebyť po maďarsky hovoriacich predavačov, cítime sa ako doma. „Asi pred dvadsiatimi rokmi som tu bola,” okamžite odpovedá na našu otázku, či chodí častejšie, ďalšia Slovenka. „Pozrite do tašky,” otvára pred nami „igelitku” plnú mäsa. „Sme zo Senca, cesta nám trvala asi hodinu a pol,” vysvetľuje a na požiadanie vytiahne aj s priateľkou svoj ďalší fantastický úlovok, ktorý sa ledva zmestil do tašky. Obľúbený maďarský chlieb. Trojkilový „maco” ju vyšiel v prepočte na 2,90 eura (87,46 koruny). Vôňa sladkého pečiva sa bije s arómou údenín. Mäso jednoznačne vyhráva. Šikovný predavač núka kolieska pikantnej klobásky, ešte sme ani nestihli zaplatiť za nakladanú papriku a už nás oslovuje babička, nech kúpime kačku. Domáca, za desať eur! „Prišli sme ich vykúpiť,” smeje sa aj Mária z Bratislavy. „Potraviny kupujeme, predtým sme chodili najmä na trhy v lete, to sa mi veľmi páčilo, len teraz už je to iné,” spomína, ako zvykli posedieť v uličkách mesta na káve. „Malé obchodíky tam vtedy boli, ale teraz je zlý čas. Aj hypermarket otvorili. Viete, ako to je,” pridáva sa jej manžel Jozef. Vieme. Práve veľký obchodný dom, na ktorý naďabíte hneď pri vstupe do mesta, sa stáva najväčším lákadlom, hitom sezóny. Lacné elektro: Zatiaľ čo trhy sú otvorené v stredu a sobotu, do nákupného centra môžu Slováci pricestovať v podstate kedykoľvek. My sme tu boli hneď dvakrát, vo štvrtok a počas víkendu. Jednoznačne pohodlnejšie sa dá nakúpiť cez týždeň, podobne ako na Slovensku. Menej ľudí, menej stresu. Jediným problémom, ktorý môže nákupy trochu komplikovať, je jazyk. Po anglicky sa v predajniach dohovoríte len s ťažkosťami. Maďari sú, našťastie, na Slovákov zvyknutí a keď zlyhá slovenčina, angličtina, nemčina aj maďarčina, stále je v zálohe hádam najsvetovejší jazyk planéty, dohovoríte sa „rukami-nohami”. „Sme tu prvýkrát. Toto všetko sme teraz nakúpili,” ukazuje skupinka Bratislavčanov niekoľko vozíkov s elektronikou. Sú trochu nervózni, platia totiž kartou a v predajni nefunguje terminál. Prešľapujú z nohy na nohu, čakajú, vysvetľujú. Konečne pokladnica tlačí účet. Vydýchnu si. „Trištvrte hodiny to trvalo. Som tam stála, či volal do KGB alebo kam, bože,” vydýchla si teraz už s úsmevom pani Tatiana. „Človek sa tu nedohovorí. Ale o tých dvadsať až tridsať percent je to lacnejšie. Záleží na tom, čo nakupujete,” pochvaľuje si napriek neočakávaným prieťahom. O chvíľu už pred vchodom zaparkujú dodávku a začnú nakladať. Veru, netreba trocháriť. Pri nákupe elektroniky sa dajú ušetriť stovky eur. Napríklad rovnaký typ televízora Sony Bravia KDL-40W4000 tu stojí v prepočte 935,46 eura (28 181,37 koruny), pričom na Slovensku sa jeho cena pohybuje okolo 1 159 eur (34 916,03 koruny)! Potešia sa aj amatérski filmári. Kamera Sony DCR-DVD 310E ich v Maďarsku vyjde na 193,52 eura (5 829,98 koruny), doma stojí zhruba 213,31 eura (6 426 korún). Slovenská tlačenica: Dostať sa v sobotu z historického centra na kraj mesta chvíľu trvá. Na cestách sa tvoria menšie zápchy. Kým čakáme, chvíľami máme pocit, že sme sa ocitli v Bratislave. Všade naokolo naše ečevéčka. Tabuľa parkoviska na obchodnom dome hlási päťsto parkovacích miest. Voľné však nie je skoro nič. Keď sa konečne dostaneme hore, nestačíme sa čudovať. Dunajská Streda, Nové Zámky, Bratislava, Trnava, Pezinok, Senec, dokonca aj Prievidza. Nájsť medzi zaparkovanými vozmi nejaký maďarský je doslova úloha pre detektíva. Slováci ovládli celé územie maďarského parkoviska. „Koľko forintov ide do nákupného košíka, neviete?” počuť slovenčinu už vo výťahu. Nikto nevie, osadenstvo hádže vtipy, vraj možno tisícka. S istotou len vieme, že na toalety si treba prichystať päťdesiatku. V obchode je husto. Do Maďarska sa oplatí vycestovať nielen kvôli cenám, ale aj výrazne širšej ponuke. Unavení a obťažkaní nákupmi si návštevníci sadajú do kaviarní. Sprava sedí skupinka z Dunajskej Stredy, zľava Trnavčania. Jediná osoba hovoriaca po maďarsky je čašníčka. Po Slovákoch v obchodoch s obuvou, oblečením, drogériou, elektronikou, na schodoch či za stolom v rýchlom občerstvení vás jej maďarské tessék, čiže prosím, dokonca až prekvapí.

Kríza robí z Maďarov čoraz väčších pesimistov

13. marca 2009 - (sita)

Maďari sú čoraz pesimistickejší pokiaľ ide o ekonomickú krízu a čoraz skeptickejší pokiaľ ide o riešenia a návrhy politikov na jej riešenie. V piatok to s odvolaním sa na prieskum agentúry Median napísal denník Népszabadság. Až 60 percent opýtaných odpovedalo, že kríza ich zasiahla viac, ako predpokladali, zatiaľ čo len 34 percent Maďarov s takýmto vývojom počítalo. Prieskum sa uskutočnil 9. marca na vzorke tisíc respondentov. Ešte 20. januára dopadla rovnaká sociologická štúdia optimistickejšie. Len 45 percent Maďarov sa vtedy stotožnilo z názorom, že kríza ich zasahuje viac, ako dúfali. Maďarská verejnosť je zmätená, pokiaľ ide o opatrenia na riešenie situácie. Zníženie daní podporuje 46 percent Maďarov a skresanie verejných výdavkov 36 percent opýtaných. Väčšina ľudí súhlasí s vládnymi návrhmi na zníženie daní, zvýšenie nezamestnanosti a na vyššie zdanenie bohatých a odmieta zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Maďari však väčšinou neveria, že by tieto opatrenia zásadne zlepšili situáciu v krajine, uzatvára Népszabadság.

V rámci osláv štátneho sviatku zložilo prísahu 650 nových gardistov

15. marca 2009 - (tasr)

Nových 650 členov Maďarskej gardy zložilo dnes prísahu na budapeštianskom Námestí hrdinov. Gardisti svoju už piatu prísahu v priebehu dvoch rokov uskutočnili prvýkrát v rámci dňa štátneho sviatku výročia revolúcie 1848-1849. Počet príslušníkov gardy, ktorú súd na prvom stupni zakázal, stúpol už na vyše 2600. O prísahu prejavilo záujem približne 2000 ľudí s národnými a historickými arpádovskými vlajkami. Pri vstupe do priestoru ohraničeného kovovými bariérami ich prehľadávali policajti. V priľahlých uliciach boli pripravené zásahové jednotky polície a nad námestím krúžil policajný vrtuľník. Rečníci, medzi nimi aj zakladateľ gardy a predseda mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona, ostro kritizovali maďarskú vládu za „výpredaj krajiny” i za „paktovanie s Izraelom”. Požadovali vypísanie referenda za sprísnenie postihov rómskej kriminality. Gardisti chceli pôvodne pochodovať z Námestia hrdinov na Deákovo námestie, kde sa po prísahe koná míting Jobbiku, ktorým hnutie začína kampaň do volieb do Európskeho parlamentu. Polícia však pochod zakázala.

Začiatok štátneho sviatku narúšali výkriky demonštrantov

15. marca 2009 - (tasr)

V Budapešti sa začali ústredné oslavy štátneho sviatku výročia revolúcie 1848-1849. Vztýčenie štátnej vlajky s vojenskou poctou na Kossuthovom námestí sa pokúsila spoza zábran narušiť skupina protivládnych demonštrantov, ktorá skandovala heslo „Gyurcsány, zmizni!” Slávnostný akt 161. výročia revolúcie sa konal za účasti prezidenta Lászlóa Sólyoma, premiéra Ferenca Gyurcsánya a ďalších ústavných činiteľov, predstaviteľov diplomatického zboru i politických strán. Prvýkrát počas štátneho sviatku sa uskutoční popoludní na Námestí hrdinov aj prísaha 600 nových členov Maďarskej gardy. Polícia zaviedla dopravné a parkovacie obmedzenia na tých miestach hlavného mesta, kde sa budú konať oficiálne podujatia osláv. Mnohé miesta uzatvorili kovovými zábranami, za ktoré vpúšťajú iba po dôkladnej osobnej kontrole. Policajné hliadky monitorovali dianie v metropole už celú sobotu, pričom našli pri Bazilike sv. Štefana schované dve zápalné fľaše s obsahom neznámej tekutiny a v neďalekej ulici Jánosa Aranya ďalšie dve podozrivé fľaše. Pod niekoľkými zaparkovanými vozidlami našli hliadky poukladané dlažobné kocky. Zvýšenú prítomnosť policajtov v uliciach s cieľom predísť udalostiam ohrozujúcim bezpečnosť avizovalo Budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK) až do pondelňajšieho rána. Poriadkové sily môžu v tomto období legitimovať osoby a prekontrolovať ich osobné veci a vozidlá. Polícia nasadila zásahové jednotky a do hlavného mesta prevelili aj policajné jednotky z vidieka. Polícia zakázala štyri pochody demonštrantov. Súčasťou osláv revolúcie, ktoré sa konajú v celom Maďarsku a aj v krajinách, kde žije maďarská menšina, sú okrem oficiálnych podujatí aj rodinné programy. Z 572 podujatí v Maďarsku sa 125 uskutoční v Budapešti. Vlani polícia neskoro večer rozohnala skupinu vyše tisíc extrémistov, ktorí sa vydali na pochod k Palácu kultúry a umenia a na policajtov hádzali zápalné fľaše. V paláci mal prejav premiér Ferenc Gyurcsány v závere osláv. Pri incidentoch bolo zranených 11 osôb, medzi nimi traja policajti, a polícia predviedla 24 výtržníkov.

Polícia odviedla štyri osoby, ktoré narúšali oslavy

15. marca 2009 - (tasr)

Štyri osoby odviedla maďarská polícia z dejiska vztýčenia štátnej vlajky v Budapešti pri príležitosti osláv štátneho sviatku výročia revolúcie 1848-1849. Úvodné podujatie ústredných osláv na Kossuthovom námestí sa pokúsila narušiť dvojica mužov, ktorá vykrikovala „Gyurcsány, zmizni!”, druhá dvojica zas držala transparent s nápisom „Zodpovednú vládu v Budapešti!” Polícia ich vyviedla za kovové zábrany, legitimovala ich, potom ich pustila. Budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK) informovalo o tom, že dvoch ľudí predviedli za „narúšanie štátneho sviatku vykrikovaním”, voči dvom začali poriadkové konanie za držanie transparentu. Z Garibaldiho ulice predviedli policajti ďalšiu osobu, u ktorej našli rôzne nebezpečné predmety. Polícia kontrolovala červené vozidlo, ktoré premávalo po ceste s ampliónom na streche. Posádku vyzvali, aby reproduktor vypla. BRFK avizovala, že počas osláv nebude tolerovať žiadne pokusy o narušenie slávností a poriadku, zakázala štyri pochody a vyhlásila, že ak by sa niektorý uskutočnil, potom účastníkov rozoženú a organizátorov budú trestne stíhať. Od 1. februára v zmysle vládneho balíčka opatrení na zabezpečenie verejného poriadku sú prísnejšie postihované prejavy na verejných podujatiach tých osôb, ktoré „prekročia prijatý rámec prejavu názorov”. Až dvojročné väzenie hrozí tomu, kto by hádzal vajíčka či iné predmety alebo by pľul. Ak by niekto porušoval práva iných na zhromažďovanie, mohol by dostať trojročné väzenie. V prípade, že by to urobil na mieste demonštrácie, mohol by si odsedieť až päť rokov. V uplynulých rokoch - najmä po kontroverznom prejave premiéra Ferenca Gyurcsánya o tom, že vláda klamala voličov - sa stalo v Maďarsku bežnou praxou hádzanie vajíčok a iných predmetov do politikov na pouličných podujatiach. Dnešné oslavy štátneho sviatku sa zrejme pod vplyvom vládnych opatrení začali podstatne pokojnejšie, ako to bolo v posledných rokoch. Napriek tomu sa očakávajú v Budapešti počas dňa incidenty.

Polícia zakázala štyri demonštrácie, gardisti budú opäť prisahať

14. marca 2009 - (tasr)

Budapeštianska polícia očakáva, že počas osláv štátneho sviatku v nedeľu 15. marca bude podstatne menej vysokorizikových udalostí než v predchádzajúcich rokoch. Maďarská garda uskutoční už piatu prísahu, prvýkrát v deň osláv výročia protihabsburskej revolúcie. Zo 125 ohlásených podujatí pri príležitosti 161. výročia vypuknutia revolúcie v Uhorsku v roku 1848 zakázali príslušné orgány štyri pochody demonštrantov, informoval dnes maďarský verejnoprávny rozhlas Magyar Rádió. Ako uviedli predstavitelia Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) a Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK), nemajú informácie o tom, že by radikálne skupiny chceli narušiť v nedeľu priebeh osláv. Napriek tomu posilnia poriadkové sily v hlavnom meste jednotkami zásahovej polície a aj jednotkami z vidieka. V uplynulých rokoch došlo k niekoľkým stretom extrémistov a protivládnych demonštrantov s políciou, pri ktorých boli viacerí zranení. Podľa slov Zoltána Bozsóa z BRFK medzi štyrmi zakázanými demonštráciami je aj pochod organizovaný mimoparlamentnou extrémne pravicovou stranou Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Míting Jobbiku na Deákovom námestí, ktorým otvárajú svoju kampaň do volieb do Európskeho parlamentu, sa však uskutoční. Na Námestí hrdinov sa bude konať už piata prísaha členov Maďarskej gardy, ktorú založil predseda Jobbiku Gábor Vona. Podľa pôvodných plánov mali účastníci prísahy uskutočniť pochod na míting Jobbiku, ktorý sa koná po prísahe, čo polícia zakázala. Súd hlavného mesta v Budapešti na prvom stupni rozhodol 16. decembra o rozpustení spolku Maďarská garda. Vona na to reagoval, že rozhodnutie súdu na prvom stupni o rozpustení nič neznamená, garda bude vo svojej činnosti pokračovať. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste, odvtedy sa počet členov gardy rozrástol už na takmer 2000 členov. Doposiaľ sa okrem troch verejných prísah v Budapešti zviditeľnili najmä niekoľkými protirómskymi manifestáciami. Prokuratúra iniciovala návrh na rozpustenie po vlaňajšom decembrovom pochode gardistov v Tatárszentgyörgyi, kde zaznelo štvanie proti Rómom.

Pri budapeštianskej bazilike objavili zápalné fľaše

14. marca 2009 - (tasr)

Maďarská polícia objavila v noci nadnes niekoľko vopred pripravených zápalných fliaš pri budapeštianskej Bazilike sv. Štefana, informovala maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség. Budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK) uviedlo, že informácie poskytne verejnosti neskôr, preto zatiaľ nie je jasné, ako fľaše so zápalným obsahom našli. Polícia neodpovedala zatiaľ ani na otázku, či v tejto súvislosti niekoho zadržala, uviedla dnes agentúra. BRFK predtým deklarovalo, že počas osláv nedeľňajšieho štátneho sviatku 15. marca bude podstatne menej vysokorizikových udalostí než v predchádzajúcich rokoch. Zo 125 ohlásených podujatí pri príležitosti 161. výročia vypuknutia revolúcie v Uhorsku v roku 1848 zakázali príslušné orgány štyri pochody demonštrantov. Polícia ešte v piatok nemala k dispozícii ani informácie o tom, že by radikálne skupiny chceli narušiť v nedeľu priebeh štátneho sviatku. Napriek tomu avizovala, že posilní poriadkové sily v hlavnom meste jednotkami zásahovej polície a aj jednotkami z vidieka.

Rumuni nevpustili lietadlo prezidenta Sólyoma, chce si to vyjasniť

15. marca 2009 - (sita)

Maďarský prezident László Sólyom v sobotu vystúpil na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti výročia revolúcie proti Habsburskej monarchii z roku 1848 v rumunskej obci Nyergesteto. Pôvodne plánoval byť na oslavách výročia v rumunskej Transylvánii, ktorú obýva viac ako milión príslušníkov maďarskej menšiny, no tohto plánu sa musel vzdať po tom, čo Rumunsko odmietlo vydať povolenie na pristátie jeho lietadla. Do Rumunska nakoniec musel cestovať autom. Prístup rumunskej strany označil Sólyom pred rumunskými novinármi za „veľmi zvláštny” a povedal, že túto otázku si ešte budú medzi sebou „vyjasňovať ministerstvá zahraničných vecí oboch štátov”. To rumunské si už v sobotu podľa informácií maďarskej tlačovej agentúry MTI predvolalo na koberec maďarského veľvyslanca. Predstavitelia ministerstva mu vysvetlili, že „návšteva (Sólyoma) nevysiela signál, ktorý by bol v zhode so strategickým partnerstvom medzi našimi krajinami”. Veľvyslanec podľa MTI odpovedal, že zlý signál vysiela naopak postup rumunských úradov.

Rumuni kontrolovali auto maďarského prezidenta

14. marca 2009 - (tasr)

Rumunské orgány dnes jednotlivo kontrolovali vozidlá kolóny maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma pri vstupe do Rumunska, vrátane vozidla samotnej hlavy štátu. Hraničná kontrola trvala takmer štvrť hodiny, všimli si viaceré maďarské médiá v správe prevzatej z tlačovej agentúry MTI. Najvyšší maďarský ústavný činiteľ s delegáciou cestoval pri príležitosti nedeľňajšieho štátneho sviatku Maďarska súkromne navštíviť príslušníkov maďarskej menšiny v Sedmohradsku. Ako MTI konštatovala, na hraniciach si vyžiadali jednotlivo doklady prezidenta i každého člena jeho delegácie. Sólyom chcel pôvodne letieť v nedeľu do mesta Targu Mureš, ale rumunské úrady odvolali pôvodne vydané povolenie na pristátie. Prezident potom zmenil svoj program a do Sedmohradska cestoval o deň skôr - autom. Štátna tajomníčka maďarského ministerstva zahraničných vecí Márta Horváthová Feksziová v reakcii na odmietnutie pristátia uviedla, že Budapešť nechápe rozhodnutie rumunskej strany. „Momentálne sa pozeráme na rozhodnutie rumunských úradov s nepochopením. Dúfame, že ide o nejaké nedorozumenie,” zdôraznila. Rumunské úrady tento týždeň naznačili, že nepovažujú „za potrebné a aktuálne”, aby maďarský prezident bol 15. marca v Rumunsku s ohľadom nato, že Sólyom podporuje maďarské autonomistické snahy. Rumunský prezident Traian Basescu vo februári v Budapešti povedal, že Sikulsko nikdy nemôže dostať autonómiu. Práve táto oblasť je obývaná zväčša príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny.

Pochovávanie v truhle bude luxusom

13. marca 2009 - (tasr)

V zhoršujúcej sa hospodárskej situácii čoraz viac Maďarov dáva prednosť spopolneniu pred drahším pohrebom s truhlou, konštatoval v piatok maďarský denník Magyar Nemzet. Ilustračné fotoZástupca Budapeštianskeho pohrebníctva Tibor Somogyi pre noviny povedal, že v roku 2007 zrealizovali 4200 ceremónií s truhlou, vlani to bolo už iba 3900. Súčasne v hlavnom meste stúpol počet spopolnení, pri ktorých si príbuzní urnu s pozostatkami vzali domov. Z prieskumu denníka uskutočneného vo viacerých župách Maďarska vyplýva, že klasický pohreb s truhlou vyjde približne na 300.000 forintov (v prepočte 993 eur), spopolnenie s prenajatým miestom pre urnu 250.000 forintov (827 eur), ak si ju však odnesú pozostalí domov, potom náklady klesnú na 100.000 forintov (331 eur).

Voľby do EP: Orbán prevalcuje Gyurcsánya

13. marca 2009 - (sita)

Fidesz by mal získať 14 až 17 z 22 maďarských kresiel vo voľbách do EP, ktoré sa uskutočnia 7. júna. Maďarská konzervatívna opozičná strana s veľkou pravdepodobnosťou v júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) zaznamená drvivé víťazstvo. S odvolaním sa na najnovšie prieskumy verejnej mienky o tom v piatok informoval denník Népszava. Fidesz by mal podľa nich získať 14 až 17 z 22 maďarských kresiel vo voľbách do EP, ktoré sa uskutočnia 7. júna. Relatívna sila opozičnej strany však podľa denníka, citujúceho tri odlišné prieskumy, kolíše podľa toho, koľko Maďarov príde v júni k urnám. Podľa prvého prieskumu by získalo politické zoskupenie predsedu Viktora Orbána 16 a vládna Maďarská socialistická strana premiéra Ferenca Gyurcsánya len 6 kresiel. Ďalší prieskum hovorí o 14 kreslách pre Fidesz, 5 pre socialistov a posledný o 17 mandátoch pre Orbánových a 6 pre Gyurcsányových europoslancov. Dá sa konštatovať, že vyššia volebná účasť nahráva socialistom a nižšia Fideszu, uzatvára Népszava.

Zsolt Németh: Nefunguje základná komunikácia

medzi Slovákmi a Maďarmi

13. marca 2009 - (tasr)

Medzi Slovenskom a Maďarskom evidentne nefungujú základné komunikačné kanály. Maďarský parlament v súčasnosti robí iba „čistenie upchatých kanálov”, povedal v piatok v Budapešti predseda zahraničného výboru parlamentu za FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) Zsolt Németh. V Maďarsku vládne konsenzus v súvislosti s politikou vo vzťahu k Slovensku,” zdôraznil Németh.Zahraničný výbor a predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová o vývoji slovensko-maďarských vzťahov informovali veľvyslancov členských krajín NATO a Európskej únie. Sziliová zhodnotila vývoj vzájomných vzťahov a vyzdvihla, že spolupráca parlamentných výborov SR a Maďarska je úspešná. Vo viacerých otázkach ako sú rozvoj infraštruktúry a záležitosti energetiky majú rovnaké postoje. Sziliová pripomenula, že vo štvrtok sa dohodla s predsedom slovenského parlamentu Pavlom Paškom, že ústavnoprávny a zahraničný výbor budú pokračovať v rokovaniach. Németh poukázal na skutočnosť, že slovenská vláda bezprostredne pred stretnutím predsedov parlamentov prijala návrh novely zákona o štátnom jazyku. „Bolo to veľmi drsné diplomatické gesto,” konštatoval opozičný politik. Na Slovensku sa podľa neho začína vyvíjať „absolútne absurdná situácia, keď jedna provokácia nasleduje po druhej”. V tejto situácii je podľa neho veľmi dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo aj maďarská verejnosť proti tomu vystupovali spoločne. „Maďarom žijúcim na Slovensku je potrebné poskytnúť rozhodnú podporu, to je úlohou Maďarska, bez ohľadu na politickú či profesijnú príslušnosť. V Maďarsku vládne konsenzus v súvislosti s politikou vo vzťahu k Slovensku,” zdôraznil Németh. Výmena maďarského ministra zahraničných vecí, ktorú v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu možno očakávať, by mala byť „šťastným” ťahom v terajšej situácii slovensko-maďarských vzťahov, dodal predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu.

Népszabadság: Po schôdzke Pašku so Sziliovou

zostali nevyjasnené otázky

13. marca 2009 - (tasr)

Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová odovzdala slovenskému partnerovi Pavlovi Paškovi katalóg problémov obsahujúcich tie záležitosti a témy, v ktorých nie je zhoda medzi politikmi SR a Maďarska. Zdôrazňuje to po ich štvrtkovej schôdzke dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa novín boli najdôležitejšou témou, o ktorej na najnovšom stretnutí predsedov parlamentov Sziliová hovorila, Benešove dekréty, tohtoročná finančná podpora menšinovej kultúry, novela jazykového zákona prijatá slovenskou vládou a problémy menšinového vysielania verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Népszabadság podrobne zverejnil reakcie predsedu slovenského parlamentu na nastolené otázky. Ako povedala Sziliová v rozhovore pre maďarskú verejnoprávnu televíziu Duna, Paškovi sa poďakovala za to, že ako jediný bol ochotný pokračovať v dialógu ústavných činiteľov. Zostáva však 19 nevyjasnených otázok, o ktorých je potrebné rokovať ďalej. Preto budú pokračovať schôdzky ústavnoprávnych a zahraničných výborov parlamentov. Slovenská strana prijala aj ten návrh, aby v prípade potreby mohli povedať výborom svoje názory aj odborníci, konštatovala predsedníčka.

V Belej nie ako na lavici obžalovaných,

ale so zoznamom problémov

12. marca 2009 - (Šport)

Novela zákona o štátnom jazyku, ktorú v stredu schválila vláda SR, nebude okliešťovať práva používania jazyka menšín. Vyhlásil to včera predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška po pracovnej schôdzke s predsedníčkou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Katalin Sziliovou v obci Belá v okrese Nové Zámky. Paška označil stretnutie s jeho maďarskou partnerkou, s ktorou zosumarizovali výsledky a odporúčania z rokovaní parlamentných výborov o slovensko-maďarských vzťahoch, za veľmi otvorené. Ako zdôraznil, konečne sa dostal do popredia dialóg partnerov. „Kedysi som mával pocit, akoby som sedel na lavici obžalovaných,” povedal a dodal, že Slovensko je schopné zodpovedať všetky otázky, ale chce sa sústrediť na otázky riešenia problémov hospodárskej situácie všetkých občanov SR nezávisle na tom, kde žijú a akej národnosti sú. Sziliová vyjadrila znepokojenie maďarskej strany z vládneho návrhu sprísnenia používania jazyka menšín a dodala, že z toho nie je znepokojené iba Maďarsko. „Slová pána predsedu z dnešného rokovania sú však zárukou toho, že v parlamente sa nedostanú do konečného zákona prvky, ktoré by obmedzovali práva jazyka národnostných menšín,” konštatovala. Fórum poslancov podľa vyjadrenia P. Pašku po inštitucionalizácii spĺňa princíp extrateritoriality. „Verím, že maďarský parlament príslušné uznesenie zruší,” zdôraznil. Sziliová na margo fóra povedala, že to je inštiucionalizovaná spolupráca a nie vznik inštitúcie. Je to konzultatívne fórum, čo je bežnou praxou v Európe”. Zoznam problémov medzi Slovenskom a Maďarskom dala včera predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová šéfovi slovenského parlamentu Pavlovi Paškovi. Ide o zhrnutie záverov z maďarskej strany z doterajších rokovaní piatich výborov parlamentov SR a MR, ktoré sa uskutočnili po stretnutí predsedov oboch parlamentov v decembri. Zoznam predloží Paška predsedom slovenských výborov, ktoré sa s maďarskými opäť stretnú.

Novela o štátnom jazyku proti menšinám nebude, sľúbil Paška

12. marca 2009 - (sita)

Novela zákona o štátnom jazyku, ktorá okrem iného zavádza prísnejší dohľad nad spisovnou slovenčinou, vrátane pokút až do päťtisíc eur, nebude zasahovať do jazyka národnostných menšín. Novinárom to dnes po stretnutí s predsedníčkou maďarského Národného zhromaždenia Katalin Szili povedal šéf slovenského parlamentu Pavol Paška. Novelu v stredu schválila vláda, o jej definitívnej podobe rozhodne parlament. „Ubezpečil som (Katalin Szili - pozn. agentúry SITA), že keď novela príde do Národnej rady SR, nebude zasahovať do jazyka národnostných menšín,“ vyhlásil Paška. Szili sľúbil, že počas rozpravy bude osobne dohliadať na to, aby novelou neboli okliešťované práva národnostných menšín. „Slovo pána predsedu je pre mňa zárukou,“ zareagovala Szili. Novela zákona o štátnom jazyku má zabezpečiť texty v slovenčine všade, kde ide o verejnú informáciu. Obecné rozhlasy na národnostne zmiešanom území budú musieť vysielať po slovensky, potom v jazyku menšiny, tak isto budú musieť byť vytlačené plagáty či iné informácie. Týka sa to aj pamätníkov a pamätných tabúľ. Novelu v utorok kritizovali predstavitelia maďarskej menšiny. Tvrdia, že obmedzuje nielen maďarský jazyk, ale aj ďalšie menšinové jazyky na Slovensku. Stavia slovenský jazyk nad ostatné. Sú tiež proti pokutám za nedodržanie zákona. Minister kultúry Marek Maďarič ich slová odmietol.

Szili dala Paškovi zoznam problémových otázok medzi SR a MR

12. marca 2009 - (sita)

Zoznam problémov medzi Slovenskom a Maďarskom dala dnes na rokovaní v Belej v okrese Nové Zámky predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Szili šéfovi slovenského parlamentu Pavlovi Paškovi. Ide o zhrnutie záverov z maďarskej strany z doterajších rokovaní piatich výborov parlamentov SR a MR, ktoré sa uskutočnili po stretnutí predsedov oboch parlamentov v decembri. Zoznam predloží Paška predsedom slovenských výborov, ktoré sa s maďarskými opäť stretnú. Spornou témou medzi oboma krajinami ostáva pohľad na Fórum poslancov Karpatskej kotliny. SR trvá na tom, aby fórum nemalo inštitucionalizovanú podobu. Maďarská strana žiada slovenský parlament, aby vzal späť svoje uznesenie, v ktorom vyjadril hlboké znepokojenie nad tým, že fórum sa stalo poradným orgánom maďarského parlamentu a označil za neakceptovateľné, že na jeho činnosti sa podieľajú poslanci za SMK. Tieto slova zopakovali Paška aj dnes pred novinármi. Szili zobrala na vedomie Paškov pohľad na policajný zásah počas minuloročného futbalového zápasu v Dunajskej Strede. „Zásah v Dunajskej strede bola klasická akcia s cieľom zabezpečiť poriadok,” vyhlásil Paška. Na zápase bolo zranených viac ako 50 ľudí, podľa maďarskej strany polícia postupovala voči občanom Maďarskej republiky zbytočne tvrdo, slovenské ministerstvo vnútra to popiera. Obaja partneri sa dnes venovali aj téme zastúpenia menšín v parlamentoch oboch krajín. Maďarska strana vidí problém aj s vysielaním Rádia Patria, v obmedzovaní používania jazyka národnostnej menšiny. „Zhoršený dosah Rádia Patria bol len organizačno-technický problém,” uviedol Paška. Do ôsmich týždňov by mal byť podľa neho zabezpečený signál Patrie na západnom Slovensku, do konca júna aj na východe. Paška svojej maďarskej partnerke sľúbil, že v dôsledku krízy nedôjde na Slovensku k zmene financovania kultúrno-národnostných menšín. Obaja tiež potvrdili, že musia pokračovať rokovania parlamentných výborov. Diskutovali aj o analýzach ústavných a legislatívnych systémov pri ochrane práv menšín a Benešových dekrétov. Dohodli sa, že sa opäť stretnú koncom júna. Slovensko-maďarské vzťahy sa začali zhoršovať po nástupe vlády Roberta Fica, ktorý si vybral za partnera Slovenskú národnú stranu, obviňovanú z protimaďarských výrokov. Politici v MR vyčítali SR uznesenie o nemennosti Benešových dekrétov, slovenská strana naopak Budapešť obviňovala, že patrične nezakročila proti Maďarskej garde.

SNS obviňuje divadlo Thália, že propaguje fašizmus

12. marca 2009 - (sita)

Slovenská národná strana (SNS) obviňuje maďarské divadlo Thália v Košiciach, že propaguje fašizmus. Krajský predseda SNS v Košiciach Ján Slabý tvrdí, že v kaviarni, ktorá je v budove riaditeľstva divadla, visí plagát z roku 1938, ktorý propaguje Miklósa Horthyho. „Miklós Horthy je vojnový zločinec,” povedal na dnešnej tlačovej besede Slabý. V piatok zájde do kaviarne a požiada o zvesenie plagátu. V najbližších dňoch podá aj trestné oznámenie na vedenie divadla za šírenie myšlienok fašizmu. Podľa neho je nepochopiteľné, ak sa takýto plagát objaví v inštitúcii, ktorú podporuje štát cez ministerstvo kultúry. Koaličný politik nechápe, prečo riaditeľ divadla Thália Peter Kolár je ešte vo funkcii. „Keď sa niekto na našom území chce vrátiť k tomu, čo predstavoval Miklós Horthy, teda okýptenie Slovenska, tú iredentu, ktorá vtedy zavládla, tak ako môže tento človek byť v štátnej inštitúcii riaditeľom?” pýta sa Slabý. Podľa neho Horthy môže za „stovky a tisíce povraždených a utýraných ľudí, deportovaných občanov židovskej národnosti z obsadeného územia Slovenska do koncentračných táborov”. Vyvesenie plagátu považuje za „vyvolávanie duchov, s čím žiaden slušný človek nechce mať nič spoločné”. V kaviarni je viacero plagátov, ktoré pripomínajú minulosť divadla Thália, tvrdí Slabý. Medzi nimi „na čestnom mieste” visí aj kontroverzný plagát s menom Miklósa Horthyho. Slabý uviedol, že ide o plagát z divadelného predstavenia v roku 1938, ktoré uvádzalo budapeštianske divadlo v predvečer Horthyho menín. Na plagáte je Horthy odfotený vo svojej admirálskej uniforme. „Je nazývaný vites, čo pokiaľ dobre viem, je v maďarčine hrdina,” dodal Slabý. Podľa neho Horthy bol vedúcou osobnosťou prvého reálneho fašistického štátu, ktorý vznikol v roku 1920. Slabý odmietol, že SNS koná rovnakým spôsobom ako divadlo Thália, ak velebí Jozefa Tisa. Podľa neho Maďarsko bolo od začiatku „fašistickou diktatúrou”, napadlo Slovensko a protiprávne obsadilo jeho územie. „Jeho občanov zabíjal, mučil, posielal do vyhladzovacích táborov, toto porovnanie podľa mňa absolútne nesedí,” vyhlásil Slabý.

Plagát s Miklósom Horthym nepropaguje fašizmus, tvrdí divadlo Thália

Maďarské divadlo Thália v Košiciach odmieta, že vyvesením plagátu s Miklósom Horthym propagovalo fašizmus. „Absolútne to nie je žiadne propagovanie,” povedal pre agentúru SITA riaditeľ divadla Peter Kolár. Podľa neho plagát bol súčasťou výstavy, ktoré pravidelne robia v divadelnej kaviarni. Kontroverzný plagát, voči ktorému dnes protestovala SNS, už v kaviarni nevisí, nahradila ho iná naplánovaná výstava. „Úlohou divadla nie je len hrať, ale aj oboznamovať s históriou divadelníctva,” tvrdí Kolár. Podľa neho plagát pochádza z roku 1938 a propagoval slávnostné predstavenie na počesť Horthyho. „Horthy existoval, či mal správne alebo nesprávne myšlienky. Pokiaľ ide o históriu divadelníctva, tak vyvesenie plagátu je oprávnené,” dodal Kolár s tým, že na výstave nepropagovali jeho politické myšlienky. SNS dnes obvinila divadlo, že propaguje fašizmus. Krajský predseda SNS v Košiciach Ján Slabý považuje Horthyho za vojnového zločinca, ktorý môže za smrť tisícok Židov. Na tlačovej besede oznámil, že v najbližších dňoch podá trestné oznámenie na vedenie divadla za šírenie myšlienok fašizmu. Podľa neho je nepochopiteľné, ak sa takýto plagát objaví v inštitúcii, ktorú podporuje štát.

Slovensko uzavrie s Maďarskom dohodu o vojenskej spolupráci

14. marca 2009 - (sita)

Dohodu medzi vládami Slovenska a Maďarska o spolupráci vo vojenskej oblasti schváli v stredu kabinet Roberta Fica. Dohoda nahradí zmluvu medzi ministerstvami obrany z októbra 1993, ktorej skončila platnosť. Nová zmluva upravuje spoluprácu vlád SR a MR v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky, kontroly zbrojenia, výcviku a cvičení ozbrojených síl, obranného výskumu a technológií, interoperability vojenskej techniky, kontroly vzdušného priestoru, vojenského zdravotníctva, vojenskej geografie, meteorológie a topografie. Súčasne upravuje formy spolupráce, povinnosti pri spoločných cvičeniach a výcvikov ozbrojených síl SR a MR. Predkladaný návrh dohody zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, uvádza ministerstvo obrany (MO SR). Vlády ju uzavrú na dobu neurčitú.

70. výročie Slovenského štátu

11. marca 2009 - (sita)

Slovenský štát, ktorého 70. výročie vzniku si pripomenieme v sobotu 14. marca, vznikal za veľmi zložitých vnútorných no najmä medzinárodných podmienok, hovorí historik z Ústavu pamäti národa Martin Lacko. Slovenská republika vznikla v čase nacistickej expanzie v strednej Európe, podľa niektorých historikov bola istým produktom „nepriamej” hitlerovskej agresie proti Československu. Ako poznamenal, s týmto tvrdením sa dá aj nedá stotožniť. Podľa neho Nemecko zohralo pri vzniku slovenského štátu nepochybne rozhodujúcu úlohu a keď slovenskí poslanci 14. marca 1939 rozhodovali o osude Slovenska, boli pod obrovským tlakom. Dodáva ale, že Slovenská republika nevznikala na zelenej lúke a išlo tu o 20-ročnú snahu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany o autonómiu Slovenska, ktorá sa konštituovala 6. októbra 1938 a obsahovala už viaceré atribúty slovenskej štátnosti (vláda, snem). „Treba si uvedomiť, že to nebol nejaký mechanický skok z obdobia 1. ČSR k 14. marcu 1939. Je ale neodškriepiteľným faktom, že išlo o prvý samostatný štátny útvar Slovákov, samozrejme za nepriaznivých podmienok,“ skonštatoval. Lacko nesúhlasí s názormi niektorých historikov, ktorí dávajú Slovenskej republike prívlastok vojnová. „Pomenovanie vojnová nie je podľa mňa namieste. “Ako vieme, nielen preto, že to nebol oficiálny názov, ten znel od júla 1939 Slovenská republika, ale tiež preto, že vznikla pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny.“ Pohľad spoločnosti na nový štátny útvar bol podľa historika rôzny. Dobové dokumenty hovoria o tom, že časť obyvateľstva prijala tento akt s úľavou, časť Slovákov dokonca s radosťou a len málo ľudí prijalo rozdelenie Československa s menším zármutkom. „Väčšina historikov sa zhoduje v tom, že to prijatie bolo v zásade pozitívne, vzhľadom na to, že v obyvateľstve, ale aj v politických špičkách prevládal názor, že ak by k rozdeleniu nedošlo, hrozila by nám okupácia zo strany Nemecka, Maďarska, možno čiastočne Poľska, ten osud by sa podobal Čechom v protektoráte,“ vysvetlil. Slovenskú republiku uznala aj väčšina vtedy existujúcich suverénnych štátov. Tento vzťah bol však podmienený, lebo postupom času, ako sa slovenský štát viac a viac spájal s nacistickou politikou, jednotlivé mocnosti sa začali prikláňať k uznaniu exilovej vlády na čele s Edvardom Benešom a k obnoveniu Československa. Za významný považuje historik diplomatický vzťah SR s Vatikánom. Ten SR - na rozdiel od vojnového Chorvátska - uznal a diplomatické vzťahy pretrvali takmer do konca vojny. Svätá stolica však viackrát protestovala proti antižidovskej politike slovenskej vlády. To bol traumatizujúci bod vo vzťahu oboch štátov, tým skôr, že na čele Slovenska stal kňaz. Ako vysvetlil, „Vatikán si uvedomoval, že po vojne padne zodpovednosť na celú katolícku cirkev, čo sa aj stalo.” Lacko na záver zhodnotil aj prezidenta Jozefa Tisa. Podľa neho netreba naň pozerať jednostranne. „Išlo o kontroverznú postavu. Ja si však uvedomujem ako historik aj negatívnu aj pozitívnu úlohu. Negatívnu predovšetkým v židovskej otázke. Ako prezident, ako predseda vládnucej strany, ako autorita, kňaz, teológ, nikdy verejne nevystúpil proti rasovým perzekúciám, surovostiam, ktoré sa tu diali voči židom. V tomto vidí hlavnú politickú, osobnú aj morálnu zodpovednosť Jozefa Tisa. No zároveň dodal, že mu nie je možné uprieť istú snahu o minimalizáciu nemeckého tlaku na Slovensko. Školstvo, veda či kultúra boli aj vďaka Tisovmu úsiliu pomerne málo zasiahnuté nacistickou ideológiou - na rozdiel napríklad od neskoršej komunistickej totality, vysvetlil. Tisovi šlo tiež o to, aby bolo Slovensko uchránené od vojnových hrôz, škôd. Spoločne s ministrom národnej obrany Čatlošom sa snažil minimalizovať slovenskú vojnovú účasť i ekonomické straty v prospech Nemecka. Výsledkom bolo, že slovenská spoločnosť až do roku 1944 utrpela menšie škody, ako to bolo počas prvej svetovej vojny či v prípade iných štátov vtedajšej Európy.

Historici začali dvojdňovú diskusiu o 14. marci 1939

Rozbitie Česko-Slovenska v marci 1939, je hlavnou témou dvojdňovej medzinárodnej historickej konferencie, ktorá sa dnes začala na českom veľvyslanectve v Bratislave. Konferencia pod názvom „Rozbitie alebo rozpad. Historické reflexie zániku Česko-Slovenska,” sa uskutočňuje pod záštitou podpredsedu vlády Dušana Čaploviča. Zorganizoval ju Historický ústav SAV v spolupráci s Historickým ústavom Akadémie věd České republiky a s Vojenským Historickým ústavom v Bratislave. Historici zo Slovenska, Čiech, Nemecka, Rakúska, Maďarska a Poľska budú dnes a vo štvrtok diskutovať o príčinách, prečo 14. - 15. marca 1939 došlo k zániku Česko-Slovenska. V rámci diskusii sa dotknú otázok, či išlo o vnútorný rozklad republiky, o akt agresie zo strany nacistického Nemecka, alebo o dlhoročnú snahu Slovákov o vytvorenie samostatného štátu. Cieľom konferencie je podľa jej účastníkov reflektovať udalosti z tohto obdobia v českej, slovenskej a československej historiografii vo vzťahu s medzinárodnou situáciou a vnútropolitickým vývojom. „Dúfam, že sa na konferencii stretneme s nejakými novými výsledkami, dokumentmi, ale k samotnému rozbitiu Česko-Slovenska už bol urobený rozsiahly výskum aj pred tým. Máme tie udalosti zmapované doslova nie z hodiny na hodinu, ale z minúty na minútu,” povedal pre agentúru SITA historik Dušan Kováč.

Slovensko nemalo záujem zabrániť deportácii Židov, tvrdí Zavacká

11. marca 2009 - (sita)

Presne 70 rokov uplynie v sobotu 14. marca od vzniku prvého samostatného štátneho útvaru Slovákov, Slovenskej republiky. Podľa historičky Kataríny Zavackej z Ústavu štátu a práva SAV to bol vojnový štát, ktorý neubližoval iba Židom, ale od začiatku bol budovaný ako totalitný a likvidoval rovnoprávnosť a slobody všetkým občanom. Ako ďalej Zavacká poznamenala, vtedajšia slovenská vládna garnitúra nemala záujem zabrániť deportácii židovského obyvateľstva zo Slovenska. „V roku 1938 hovorili ľudáci o legálnom vysťahovaní a pritom mnohých 2. novembra 1938 deportovali na oráčiny, ktoré mali pripadnúť Viedenskou arbitrážou Maďarsku, kde boli asi mesiac bez pomoci.” V roku 1940 Židom zobrali pasy, zakázali im vykonávať ich povolania, povyháňali ich z domovov. „Ožobráčili ich a potom nevedeli, čo s nimi. Ešte aj súťaž bola, ktorá dedina sa skôr zbaví Židov. Vojtech Tuka si v roku 1940 vymyslel, že by si mali Židia postaviť svoje mesto, kde by aj pracovali. Spolu so Židmi tam mali bývať i Rómovia,” povedala. O postoji niektorých historikov, ktorí režim na Slovensku od 1939 do 1945 ospravedlňujú, Zavacká hovorí, že „ak sú profesionáli a predovšetkým na toto obdobie, seriózne študujú v archíve materiály z tohto obdobia, potom si ich postoj môžem vysvetliť iba ako vieru v to, že existencia ´národného´ štátu je nadradená všetkým etickým kritériám.” Rovnaký postoj niektorých politikov, niektorých cirkevných hodnostárov podľa historičky pramení v rodine. „Čerpajú z nej informácie o tom, že ´dedo sa mal vtedy dobre´. Ale odpoveď na otázku, prečo to tak bolo, ich nezaujíma,” Zavacká vidí hlavné príčiny rozbitia Československa v zahraničnej agresívnej politike nacistického Nemecka voči európskym štátom, no najmä proti Československu, ktoré potrebovalo ako územie pre expanziu do Poľska a následne do Sovietskeho zväzu. „Medzinárodné zmluvy medzi Nemeckom a Poľskom a tiež Sovietskym zväzom mali pre nacistov takú hodnotu ako mierové zmluvy z roku 1919. Považovali ich za zdrap papiera. Československo to zažilo ako prvý štát už pri Mníchovskej dohode,” vysvetlila. Zavacká si myslí, že Československo nemalo šancu zachrániť celistvosť republiky. „Mobilizácia v Československu, ktorá bola pred Mníchovskou dohodou, bola veľká, ale pošlete armádu do boja, keď vás vlastní spojenci zradia? Vlády, ktoré boli v tom čase pri moci vo Francúzsku a vo Veľkej Británii, sú toho dôkazom.” Podľa nej Československo sa nemusí za svoj postoj hanbiť. „Stačí si porovnať, ako dopadlo Francúzsko, ktoré sa ešte v čase nemeckého útoku na Poľsko považovalo za veľmoc, a v roku 1940 bolo po 39 dňoch Nemeckom obsadené.”

Ako vznikla Slovenská republika

13. marca 2009 - (historik V. Bystrický - hn)

Vďaka nemeckej agresii sme si samostatný štát „vyskúšali” prvýkrát počas 2. svetovej vojny. V priebehu 20. storočia dochádzalo v Európe k vzniku nových štátnych útvarov v troch fázach: v súvislosti s koncom prvej svetovej vojny, v rokoch 1939 - 1941 a v dôsledku rozpadu sovietskeho mocenského impéria koncom 80. a začiatkom 90. rokov. Proces vzniku samostatných štátov tesne pred a počas druhej svetovej vojny bol pritom spojený výlučne s nacistickou agresiou a tieto nové subjekty, medzi ktoré patril aj slovenský štát, mohli vzniknúť len so súhlasom a podporou tretej ríše. Predstava samostatného slovenského štátu sa zrodila v súvislosti s riešením slovenskej otázky v období po Mníchovskej dohode. Prijatie zákona o autonómii Slovenskej krajiny (22.11.1938) znamenalo zavŕšenie zápasu za samobytnosť národa, „deformovanie” slovenského politického národa, vznik slovenskej štátnosti v rámci Česko-Slovenska. Túto koncepciu presadzovala HSĽS a po Mníchove sa na nej dohodla takmer celá slovenská politická reprezentácia. Stala sa koncepčným programom umierneného krídla ľudovej strany Jozefa Tisa, Martina Sokola, Júliusa Stana, Jozefa Siváka, do určitej miery Karola Sidora a ďalších. No aj opozičných činiteľov pôsobiacich postupne v emigrácii Milana Hodžu, Štefana Osuského, Jána Paulínyho-Tótha a podobne. V princípe išlo o budovanie republiky na federatívnom základe. Druhá predstava, ktorá nadobudla konkrétne kontúry, bolo utvorenie samostatného štátu. Radikáli z ľudovej strany - Vojtech Tuka, Ferdinand Ďurčanský, Alexander Mach, Karol Murgaš a Jozef Kirschbaum - videli vo vyhlásení samostatnosti naplnenie svojich politických ambícií, realizáciu predstáv o výhodnosti samostatného štátu, rozvoja národného života, záchrany slovenského národa. Približne do konca januára 1939 sa im nedostávalo priamej podpory zo strany nacistov pri realizácii ich cieľov. Jednoznačne však dospeli k názoru, že uskutočniť svoje ambície môžu len s pomocou nacistického Nemecka. Hitlera neuspokojili výsledky mníchovského diktátu. Jeho cieľom nebolo získať „len” Sudety, ale rozbiť Česko-Slovensko a okupovať české krajiny. V tejto politike pokračoval bezprostredne po Mníchovskej dohode. Vojensko-politickú akciu pripravoval za prísne tajných podmienok. Agresiu plánoval uskutočniť mierovými silami armády a mala sa prezentovať ako pacifikácia stredoeurópskeho priestoru v dôsledku vnútorného rozkladu republiky. Celý proces malo odštartovať vyhlásenie samostatného slovenského štátu, pokračovať okupáciou Podkarpatskej Rusi Maďarskom a zavŕšiť okupáciou českých krajín. Správy o podpore nacistického Nemecka pri vyhlásení samostatnosti v zmysle predstáv radikálov, ale aj celej ľudovej strany, prenikli na Slovensko na prelome januára a februára 1939. Nacistický führer predpokladal, že na Slovensku vznikne „revolučná” situácia. Chystal sa na to využiť aj vojenský zásah ústrednej vlády, ktorá sa pokúšala uväznením radikálov z HSĽS paralyzovať ich separatistické ambície. Nová autonómna vláda Karola Sidora od 11. do 14. 3. 1939 dokázala stabilizovať situáciu a odvolať zo Slovenska české četnícke oddiely. V novej situácii však nebolo v Bratislave politikov, ktorí by chceli, respektíve sa odvážili vyhlásiť samostatný štát. Keď aj novovymenovaný premiér Karol Sidor v noci z 11. na 12. marca 1939 odmietol splniť požiadavku nacistov a vyhlásiť samostatný štát, vstúpil do hry priamo Adolf Hitler a podľa jeho slov „nechal ministra Tisa prísť sem”, t. j. do Berlína 13. marca 1939. Odmietol uznať jeho odvolanie z postu premiéra autonómnej vlády a v rozhovore, prakticky monológu, dával najavo, že chce, aby Slovensko žilo „vlastným životom”, ale to sa musí stať blitzschnell, „pričom nejde o dni, ale hodiny”. Ak by sa nesplnili jeho požiadavky, dával jasne najavo Jozefovi Tisovi, že proti Slovensku uplatnia územné požiadavky všetci susedia. Jozef Tiso dvadsať minút po skončení rozhovoru s Adolfom Hitlerom požiadal telefonicky Karola Sidora, aby prezident Emil Hácha zvolal mimoriadne zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny na druhý deň. Odštartoval sa bezprostredný proces organizačných príprav smerujúcich k vyhláseniu samostatného štátu. Nik predtým neplánoval v danom čase vyhlásiť samostatnosť a dokonca aj Jozef Tiso odmietol urobiť takýto krok z Berlína. Rovnako odmietol podať obdobný návrh na zasadnutí Snemu. Spravil tak jeho predseda Martin Sokol slovami: „Teraz máme rozhodnúť hlasovaním o tom, či Snem Slovenskej krajiny je za samostatný slovenský štát, alebo nie.” Prítomných 57 poslancov povstaním vyhlásilo samostatný štát o 12. hodine 7. minúte a 30. sekunde. Všetko sa uskutočnilo tak, ako to žiadal Hitler, blitzschnell. Nasledovala okupácia Pokarpatskej Rusi Maďarskom a na druhý deň okupácia českých krajín nacistickým Nemeckom. Pôvodný scenár Adolfa Hitlera sa naplnil a aktéri, aj keď v improvizovanej podobe, splnili úlohy, ktoré od nich očakával. Pre atmosféru tých čias bolo typické, že slovenský štát nevyhlásili radikáli z HSĽS, ale predstavitelia umierneného krídla, a samotný akt sa vždy v prvom rade vydával ako záchrana národa.

Urýchlenie vstupu Maďarska do eurozóny nie je prospešné

11. marca 2009 - (tasr)

Európska únia odmieta skrátenie procesu vstupu nových krajín do eurozóny, ekonómovia to zas neodporúčajú. Konštatuje to dnes maďarský hospodársky portál vg.hu, ktorý oslovil v tejto súvislosti maďarských analytikov. K spoločnej mene sa oplatí pristúpiť v takej finančnej situácii, ktorá je blízka rovnovážnej, povedal pre portál vedúci ekonóm MKB Bank Zsolt Kondrát, podľa ktorého totiž po vstupe do eurozóny sa prispôsobovanie ekonomiky krajiny stáva podstatne nepružnejším. Korekcie pri spoločnej mene, ako spresnil, je možné vykonávať už iba prostredníctvom reálnej sféry a fiškálnej politiky, čo je podstatne bolestivejšie ako prostredníctvom kurzu národnej meny. „Súčasný kurz forintu je už pod rovnovážnym pásmom, čo znamená, že ak by Maďarsko vstupovalo pri terajšom kurze, tak by síce krátkodobo maďarské podniky získali výhodu oproti konkurencii, ale by to v krátkom čase viedlo k prehriatiu ekonomiky a k inflácii,” zdôraznil ekonóm. Dodal, že by to znamenalo značné náklady navyše. Nekonkurencieschopné podniky by totiž zostali na trhu a došlo by k odkladu dôležitých korekčných krokov. Zároveň by klesla hodnota národného majetku aj príjmov, pričom sa očakáva, že po kríze rastom spotreby a znovunaštartovaním exportného sektora dôjde k posilneniu forintu späť. Hlavný analytik Raiffeisen Bank Zoltán Török upozornil, že aj prípadný zrýchlený vstup do eurozóny si vyžaduje dlhé roky, počas ktorých by bolo dostatok času na splnenie požadovaných podmienok. „Nastavenie štátneho dlhu na klesajúcu dráhu by bolo možné dosiahnuť priblížením štátneho hospodárenia k rovnováhe. Treba uskutočniť daňovú reformu, ktorá by priniesla citeľné zníženie daní,” poznamenal. Znamená to podľa Töröka významné zníženie štátnych výdavkov, k čomu sú potrebné cielené reformné opatrenia. Riaditeľ fondu Budapest Alapkezelö Péter Duronelly sa domnieva, že v oblasti maastrichtského kritéria týkajúceho sa štátneho zadlženia sa Maďarsko bude vďaľovať od vstupu do eurozóny. Pomer štátneho dlhu k HDP v nadchádzajúcich rokoch môže rapídne stúpnuť, ak hospodárstvo nebude rásť, alebo ak sa nedosiahne rovnováha hospodárenia štátu v rozmedzí hranice 5 % k HDP. Skrátenie procesu vstupu do eurozóny, ako to navrhoval maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, odmietli ministri financií eurozóny v pondelok večer v Bruseli, pripomína vg.hu.

V Maďarsku mali svoj sviatok mäsiari

10. marca 2009 - (markiza.sk)

Vôňu bravčového mäsa, klobás či jaterníc bolo cítiť na míle ďaleko od maďarskej obce Abádszalók, kde sa zišli milovníci zabíjačiek z celej krajiny. Konal sa tam totiž tradičný festival mäsiarov. Zvedavci a návštevníci festivalu si mohli vychutnať úplne všetko, čo k nefalšovanej zabíjačke patrí. Samotní mäsiari, ktorí mali plné ruky práce, totiž predvádzali svoje dlhoročné skúsenosti. A naozaj - bolo sa načo pozerať! Prítomní mohli vidieť, ako sa ošípaná zabíja na dedine, ale aj to, ako sa spracováva bravčové mäso. A samozrejme, nechýbalo ani koštovanie čerstvých klobások, jaterničiek a iných mäsových pochúťok. Súčasťou festivalu bola aj súťaž o najlepšie pripravené mäsové delikatesy, ktoré potom ohodnotili stovky hostí. Súťažilo sa v družstvách, ktoré zakáľali jedna radosť. Zabité prasa potom nechali pekne stiecť z krvi a kožu opálili napríklad aj horiacou fakľou. Každé družstvo muselo z jedného prasaťa získať určitý objem mäsa. To však naštartovaní mäsiari začali spracovávať až po hlte kvalitnej maďarskej pálenky, pričom každý tím to robil svojim osvedčeným spôsobom. „Z jednej svine bude 10 kilogramov klobás, 12 kilogramov jaterníc, dve kilá slaniny a kus šunky. Také sú pravidlá. Všetko navyše je bonus,“ vysvetlil mäsiar András Hajnal. Zatiaľ, čo mäsiari ukazovali divákom svoje umenie, deti podľa stáročnej tradície naháňali a snažili sa chytiť malé utekajúce prasiatko. „Celý festival je dobrá vec, pretože je to možnosť ako stretnúť starých priateľov a udržiavať tradície. Taktiež podporujeme život na vidieku,“ hovorí ďalší z mäsiarov István Piszok. Počas dňa obchádzali všetkých účastníkov festivalu rozhodcovia. Tí samozrejme všetko ochutnávali, aby vedeli, čo z pripravených mäsových dobrôt je dobré, čo je lepšie a čo je bezkonkurenčne vynikajúce. Víťaz okrem všeobecného uznania získa aj veľké množstvo pálenky. Tú si ale užije pravdepodobne až neskôr. Konzumácia pálenky je totiž počas celého mäsiarskeho festivalu povinná.

Audi preruší v auguste výrobu vo svojom maďarskom závode

11. marca 2009 - (sita)

Nemecká automobilka Audi plánuje v auguste prerušiť na tri týždne výrobu vo svojom maďarskom závode. Informoval o tom v stredu maďarsky denník Nepszabadsag, pričom sa odvolával na šéfa automobilky v Maďarsku Thomasa Faustmanna. Spoločnosť má obmedziť výrobu motorov, svojich kmeňových zamestnancov v závode v Györi však nebude prepúšťať. Jeden z najväčších exportérov v Maďarsku prerušil výrobu na týždeň koncom minulého mesiaca. Podľa informácií denníka spoločnosť tento rok ponúkne zamestnancom namiesto plánovaného zvyšovania miezd mimoriadnu dovolenku, vďaka čomu dokáže automobilka pružne reagovať na výkyvy v dopyte. Hovorca spoločnosti Audi Hungaria sa k medializovaným informáciám odmietol vyjadriť. Audi Hungaria v utorok oznámila, že vlani vyrobila 1,9 mil. motorov, čo zhruba zodpovedá objemu výroby v roku 2007. Počet vyrobených áut v Maďarsku stúpol v uplynulom roku o 6 % na 60 359 vozidiel.

Košické divadlo Thália uvedie rozprávkový muzikál Povala

10. marca 2009 - (tasr)

Košické divadlo Thália, ktoré hrá svoje predstavenia v maďarskom jazyku, pripravilo premiéru rozprávkového muzikálu Povala. „Je to jedno z najúspešnejších predstavení, ktoré v Maďarsku za posledných dvadsať rokov vzniklo. Neexistuje jediné divadlo v Maďarsku, ktoré by túto hru nemalo v repertoári,” povedal režisér prestavenia Imre Halasi, ktorý je zároveň aj generálnym riaditeľom Národného divadla v Miškovci. Muzikál Povala je príbehom o čudnom cestovaní v čase. Na povale ostali rozprávkové figúry, ktoré sem zablúdili. Sú to vlastne duchovia, ktorí hľadajú krajinu, kde všetky hračky ožijú. Sú tu zabudnuté rozprávkové bytosti. Princ, ktorý zabudol bozkom oslobodiť Šípkovú Ruženku, ôsmy trpaslík, kat, ktorý nepopravuje, ale pomáha ľuďom. „Boli by sme radi, ak by sme dokázali v krátkom čase vyriešiť problém s titulkovaním hry priamo na predstavení. Bola by škoda, ak by si ho nemohli pozrieť aj tí, ktorí nerozumejú maďarčine,” uzavrel Halasi.

UPC reorganizuje korporátne štruktúry v Budapešti

10. marca 2009 - (sita)

Spoločnosť UPC oznámila reorganizáciu svojej pobočky na riadenie regiónu strednej a východnej Európy. S platnosťou od 31. marca chce zrušiť korporátny manažment pre tento región. Na chod firmy v Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Poľsku a v Slovinsku má tak dohliadať výkonný riaditeľ spoločnosti UPC Broadband Gene Musselman. V utorok o tom informovala agentúra ČIA. Ako agentúru SITA informoval hovorca UPC Broadband Slovakia Jaroslav Kolár, ide o reorganizáciu korporátnych štruktúr v rámci UPC Central Europe so sídlom v Budapešti. „Táto zmena nemá žiadny vplyv na operácie a poskytovanie služieb zákazníkom UPC v jednotlivých krajinách strednej Európy, kde spoločnosť UPC poskytuje svoje služby,“ uviedol Kolár. UPC Broadband Slovakia podľa neho nemá v úmysle znižovať počty zamestnancov na Slovensku v súvislosti s touto reorganizáciou.

Čeština sa môže na Slovensku používať v úradom styku

11. marca 2009 - (tasr)

Na základe novely zákona o štátnom jazyku, ktorú dnes schválila vláda, budú môcť Česi používať svoju materinskú reč v úradnom styku na území Slovenska. Taktiež umožňuje v rámci televízneho a rozhlasového vysielania vystúpenia osôb hovoriacich českým jazykom, ako aj priame prenosy v cudzích jazykoch so simultánnym tlmočením do slovenčiny. V prípade organizovania výchovno-vzdelávacích podujatí, zameraných na výučbu cudzích jazykov, sa pri nich nemusí používať aj štátny jazyk. Rovnako to platí aj pri naštudovaní divadelnej hry v pôvodnom jazyku. Pri kultúrnych akciách v češtine sa zruší povinnosť uvádzať ich aj v slovenčine. Novela taktiež zavedie možnosť využitia všetkých jazykových prostriedkov, teda aj nespisovných, vo verejných rečových prejavoch, ak ide o ich funkčné využitie. V sociálnych a zdravotníckych zariadeniach, ktoré sa nachádzajú v obciach, kde žije minimálne 20 percent príslušníkov národnostnej menšiny, môžu príslušníci menšín používať svoju materinskú reč. Na druhej strane ale budú musieť združenia, spolky, politické strany, hnutia a obchodné spoločnosti vyhotovovať finančnú a technickú dokumentáciu, ako aj svoje stanovy v štátnom jazyku, ale aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku. Najskôr v slovenčine majú byť nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, až potom nasleduje inojazyčný text. Uvádza sa rovnakým, prípadne menším písmom. O záväzné stanovisko k ich súladu požiada stavebník ministerstvo kultúry, čím sa podľa rezortu predíde zbytočne vynaloženým prostriedkom na jeho dodatočnú opravu. Rovnaké pravidlo v prípade poradia a veľkosti uvádzania štátnych a inojazyčných textov sa uplatňuje tiež pri nápisoch, reklamách a oznamoch, určených na informovanie verejnosti. Novela zákona zavádza aj sankcie od 100 do 5000 eur (3013 do 150.630 Sk). Ministerstvo kultúry môže pokutu uložiť ak tí, na ktorých sa právna norma vzťahuje, neodstránia protiprávny stav alebo nenapravia zistené nedostatky ani po opakovanom písomnom upozornení. Materiál sa dostal na rokovanie vlády so zásadnými pripomienkami tak zástupcov verejnosti, ako aj Republikovej únie zamestnávateľov. Tí žiadali vypustenie paragrafu, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Rovnako tam podľa nich nemá byť ani časť, hovoriaca o uvádzaní nápisov, reklám a oznamov na informovanie verejnosti. Proti boli aj v prípade sankčného mechanizmu. Sú presvedčení o tom, že vynucovanie zákona formou pokút je neopodstatnené a ich výška je neadekvátna.

Maďarič naordinoval reklame povinnú slovenčinu

12. marca 2009 - (hnonline.sk)

Do it!, Let`s make things better či Simply Clever - všetko reklamné slogany svetových značiek, ktoré podľa všetkého budú musieť mať u nás aj slovenský ekvivalent. Vláda Roberta Fica totiž schválila novelu zákona o štátnom jazyku, podľa ktorej budú musieť reklamné slogany znieť najskôr v štátnom jazyku a až potom v cudzojazyčnej forme. Ochrana nad štátnym jazykom bude rovnako platiť aj pre bilbordy, reklamné plochy či inzeráty na verejných miestach. Za porušenie pravidiel, pokiaľ ich odobrí aj parlament, bude hroziť pokuta sto až 5-tisíc eur. Predkladateľ návrhu, minister kultúry Marek Maďarič, však pripúšťa aj isté výnimky. „Produktový alebo korporátny slogan pokiaľ spĺňa aspoň bazálnu podmienku zrozumiteľnosti alebo zaužívanosti, tak tam nikto nebude udeľovať pokuty.“ Tvorcovia reklamy považujú problematické ustanovenia za nezmysel. „Duch zákona akceptujem, ale v reklame treba pracovať so značkami, brendmi, ktoré sú na 90 percent v angličtine, to bude problém,“ hovorí Michal Ruttkay z agentúry Creo/Young&Rubicam. Otázna je podľa neho uplatniteľnosť zákona. „Prenálepkujú všetky fľašky s nápisom Johnnie Walker na Ján Chodec, premenujú Apple na Jablko,“ pýta sa Ruttkay. Juraj Miškov z agentúry MUW Saatchi & Saatchi upozorňuje, že reklama nepoužíva výrazy, ktoré sú ľuďom cudzie. „Jazyk je zrkadlom spoločnosti. Ako chcete zabrániť, aby mladí ľudia používali výrazy z celého sveta, ktoré k nám prenikajú cez internet,“ podčiarkuje Miškov. Združenie reklamných agentúr bude podľa neho apelovať na poslancov, aby predpis neschválili. V pozore by mali zostať aj televízie a rádiá. Prehrešky proti čistote slovenčiny bude v ich prípade strážiť Rada pre vysielanie a retransmisiu. „Doteraz nebolo za porušenia možné uložiť peňažnú pokutu,“ hovorí riaditeľ Kancelárie rady Ľuboš Kukliš. V praxi bude rada posudzovať sťažnosti voči príspevkom, v ktorých sa nepoužila kodifikovaná podoba slovenčiny. Ak zistí nesúlad a nerozhodne o výnimke, môže uložiť pokutu až do výšky 6 638 eur (200-tisíc Sk) pre televízneho a 1 659 eur (50-tisíc Sk) pre rozhlasového vysielateľa. „Rada má pri prvom porušení povinnosť upozorniť, pri druhom už je povinnosť uložiť pokutu,“ konštatuje Kukliš. Proti novele sa už ozvala aj Podnikateľská aliancia Slovenska. „Je zvláštne, ako v čase krízy vláda namiesto znižovania administratívneho zaťaženia podnikov pridáva nové povinnosti,“ uviedol pre HN jej výkonný prezident Robert Kičina. Drvivá väčšina obyvateľov podľa neho nemá s cudzojazyčnými sloganmi problém. „Marketingové oddelenia podnikov by o tom už dávno vedeli a automaticky by ich prestali používať v komunikácii so zákazníkmi.“ Novela ministra Maďariča sankcionuje aj nesprávne vysielanie obecných rozhlasov či používanie inojazyčných tabúľ v obciach. Ako prvý musí obec odvysielať oznam v slovenčine, potom môže prísť na rad jazyk národnostnej menšiny. „U nás žije 96 percent Maďarov, takže tradične vysielame najprv po maďarsky, potom po slovensky, ale môžeme to aj obrátiť,“ hovorí Ľudovít Kiss, starosta obce Pataš v okrese Dunajská Streda. „Ľutujem pána Maďariča, že nemá v tejto dobe iné problémy,“ dodal starosta. Podobne sa vyjadrujú aj ďalší starostovia z obcí na juhu Slovenska. „Neviem, či toto je to najdôležitejšie, čo dnes trápi Slovensko. Ministra aj celú vládu by skôr mohlo trápiť to, v akom stave je školstvo, zdravotníctvo a hospodárstvo,“ hovorí Pavol Dobosy, starosta Horných Salíb v okrese Galanta. Dôvodmi prijatia tvrdšej právnej úpravy s pokutami je podľa rezortu kultúry „neuspokojivá úroveň jazykovej kultúry, nedostatočná vymožiteľnosť zákona o štátnom jazyku a jeho opakované porušovanie“. Maďarič tvrdí, že reaguje na opakované sťažnosti občanov na nezrozumiteľné tabule, reklamné letáky či návody na výrobky. „Každý občan, aj slovenskej národnosti, má právo, aby mu boli verejné oznamy zrozumiteľné, teda aby zazneli v štátnom, slovenskom jazyku,“ uviedol po včerajšom rokovaní vlády. Čistotu a správne používanie slovenského jazyka od Bratislavy až po Čiernu nad Tisou budú strážiť aj Štátna obchodná inšpekcia, ministerstvo spravodlivosti a dvaja úradníci ministerstva kultúry. Ak novelu schváli parlament, bude platiť od augusta tohto roka.

Vláda SR schválila Maďaričove pokuty za slovenčinu

11. marca 2009 - (čtk)

Za prehrešky voči slovenčine budú úradom, ich zamestnancom, ale aj obyvateľom opäť hroziť pokuty. Vláda dnes schválila návrh ministerstva kultúry, podľa ktorého porušenie zákona o štátnom jazyku bude možné potrestať pokutou od 100 do 5000 eur (od 3013 do 150.630 korún). Sankcie platili už v minulosti, zrušili ich však pred desiatimi rokmi. Ak novelu schváli parlament, bude platiť od augusta. Proti pokutám sa vlani v hromadnej pripomienke postavilo asi 700 ľudí, ministerstvo však na nich trvá. Podľa ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) pokutu bude možné udeliť až po dvoch napomenutiach. „Bude dvakrát písomne oslovený, aby niečo odstránil, a ani keď dva krát to neodstráni, potom aj daný orgán navrhne pokutu,” povedal novinárom Maďarič. Zavedenie pokút je podľa neho nutné aj preto, že zákon o štátnom jazyku sa vraj nedodržiava, čo vplýva na celkovú úroveň slovenčiny. Zákon však naďalej umožní Čechom komunikovať so slovenskými úradmi vo svojom jazyku. Úrady tiež budú musieť prijímať dokumenty vydané v Česku. Ministerstvo tak novelu pozmenilo za základe hromadnej pripomienky aktivistov. Maďarič tvrdil, že hlavným cieľom zákona je, aby si Slováci mohli oznamy a nápisy pre verejnosť prečítať po slovensky. Ministerstvo totiž údajne zaznamenalo viaceré sťažnosti ľudí na porušovanie zákona, hlavne na južnom Slovensku, kde žije početná maďarská menšina. Napríklad v niektorých obciach vraj úrady poskytli informácie len v jazykoch menšín. V budúcnosti by za takéto konanie hrozila pokuta každému úradu a jeho zamestnancom, ľuďom či firmám, obciam, ktoré nemajú označenia ulíc v štátnom jazyku. Pokutu by mohli dostať aj policajti, vojaci, hasiči, súdy i reklamné agentúry alebo médiá. Všetky oznamy pre verejnosť, napríklad v predajniach či reštauráciách, budú musieť byť v štátnom jazyku, preklad v cudzom jazyku musí nasledovať až za slovenským textom.

Novela o štátnom jazyku vyvolá medzinárodný problém, tvrdí Csáky

15. marca 2009 - (sita)

Novela zákona o štátnom jazyku, ktorá okrem iného zavádza prísnejší dohľad nad spisovnou slovenčinou vrátane pokút až do päťtisíc eur, môže podľa šéfa opozičnej SMK Pála Csákyho vyvolať medzinárodný problém. „Keď tvrdíme, že je proti nám (maďarskej menšine - pozn. agentúry SITA), tak je to tak,” povedal v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O 5 minút 12. Podľa neho to verejne priznal aj jej predkladateľ - minister kultúry Marek Maďarič. Za „živú vec” označil zavádzanie pokút, problém tiež vníma v používaní jazyka vo verejnom styku. Novela znižuje Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorú SR ratifikovala, poznamenal. Podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer-SD) reagoval, že novela sa menšinových jazykov nedotýka. „Je relevantné, aby štát vyžadoval, čo má verejnú hodnotu,” zdôraznil. Protikrízové opatrenia, o ktorých chcela na mimoriadnej schôdzi rokovať opozícia, nemali podľa Číža žiadny vecný obsah. „Neboli v súlade so zmyslom parlamentného života,” uviedol. Opozičné strany vláde odporučili osvojiť si ich sedem noviel zákonov, ktorými chcú riešiť dopady hospodárskej krízy. Číž tvrdí, že ide o politikárčenie, Csáky to odmieta. Koalícia urobila podľa predsedu SMK chybu, keď o návrhoch odmietla rokovať. Nevylúčil, že opozícia navrhne ďalšiu mimoriadnu schôdzu. „Kríza dopadá na Slovensko. Štátny rozpočet je v ruinách. Slovensku hrozí recesia, opozícia ponúka korektnú spoluprácu,” vyhlásil. V súvislosti s tzv. nástenkovým tendrom, v ktorom na ministerstve výstavby uspelo iba jediné konzorcium s účasťou firiem blízkych predsedovi koaličnej SNS Jánovi Slotovi, Číž čaká na výsledky kontrol Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktoré ich ešte neukončili. „Situácia nie je ideálna,” zareagoval na otázku, či táto kauza nepoškodzuje obraz súčasnej vlády. Zaujíma ho, ako na to pozerá najmä SNS. SMK podľa Csákyho podporí iniciatívu KDH, ktoré za pochybný tender navrhlo ministra výstavby Mariana Januška odvolať z funkcie. Jednému odvolávaniu už Janušek čelil v decembri, koalícia ho vtedy podržala.

Zákon o štátnom jazyku nediskriminuje menšiny, tvrdí MK SR

10. marca 2009 - (sita)

Novela zákona o štátnom jazyku nemôže žiadnym spôsobom diskriminovať občanov maďarskej národnosti, reaguje Ministerstvo kultúry (MK) SR na kritiku predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku, ktorí dnes spustili celoštátnu Petíciu pre Rádio Patria a naše práva. Jedným z cieľov petície okrem iného totiž je aj zmena návrhu novely zákona o štátnom jazyku, ktorý v stredu 11. marca na rokovanie vlády predkladá MK SR. Podľa iniciátorov petičnej akcie môže novela obmedziť jazykové práva menšín SR. Ako pre agentúru SITA reagoval hovorca MK SR Jozef Bednár, novela „neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a v plnej miere rešpektuje rozsah ich práv”. Tvrdí, že ak by „prijali argumenty Csemadoku, potom by výrazným spôsobom diskriminovali občanov slovenskej národnosti žijúcich na juhu Slovenska”. Cieľom novely podľa Bednára je zabezpečiť, aby štátny jazyk mohol v oblasti verejného styku plniť svoje úlohy ako nástroj dorozumievania pre všetkých našich občanov na celom území SR. Dvojnásobne to platí pre štátnu a verejnú správu. V tejto oblasti sa iniciátorom petície nepáči napríklad časť návrhu jazykového zákona o tom, aby vo verejnej alebo štátnej správe mohla „byť zamestnaná iba taká osoba, ktorá na vyhovujúcej úrovni ovláda štátny jazyk. Otázne podľa nich je, kto bude kontrolovať, kto a na akej úrovni ovláda štátny jazyk. Predstavitelia maďarských občianskych združení, ale aj Strany maďarskej koalície (SMK) v petícii tiež žiadajú o zákonom garantované vysielanie regionálnych rozhlasových a televíznych staníc v maďarskom jazyku a tiež o to, aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. MK SR nebude súhlasiť so zrušením dvojjazyčného vysielania napríklad v obecných rozhlasoch. Dôvodom je hlavný dôvod novely - zabezpečenie slovenčiny vo verejnom styku ako dorozumievacieho jazyka pre všetkých občanov na celom území Slovenska. „Aby sa popri maďarčine vysielalo aj v slovenskom jazyku, to považujeme za úplne normálnu, legitímnu požiadavku na území Slovenskej republiky,” konštatoval Bednár. Pravdou podľa MK SR nie je ani tvrdenie, že požiadavka, aby nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach boli uvádzané aj v štátnom jazyku, je cenzúrou a návratom do socializmu. „Veď táto povinnosť platí aj v súčasnom zákone o štátnom jazyku, poslednýkrát novelizovanom v roku 1999, keď bola súčasťou vlády dokonca aj SMK,” reagovalo ministerstvo. Protestuje pritom aj proti výkladu jeho snahy zaviesť za porušovanie zákona o štátnom jazyku opätovne pokuty. Nie je to hlavný cieľ zákona a pokuty sa udelia až po „opakovanom písomnom upozornení”. „Z toho logicky vyplýva, že pri udeľovaní pokút v prevažnej väčšine pôjde o tie prejavy, ktoré sú alebo fixované (nápisy na budovách), alebo opakované (obecný rozhlas).” Zástupcovia maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku dnes spustili celoštátnu Petíciu pre Rádio Patria a naše práva. Tí, ktorí sa pod petíciu podpíšu, podporia žiadosť o obnovenie vysielania programu Rádia Patria Slovenského rozhlasu (SRo) vo všetkých okresoch na juhu Slovenska, kde žijú aj občania maďarskej národnosti. Zároveň chcú, aby zákon garantoval vysielanie regionálnych rozhlasov a televízií v maďarčine a aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. Petícia okrem toho vyjadruje protest proti novele zákona o štátnom jazyku. Podľa iniciátorov petičnej akcie môže novela obmedziť jazykové práva menšín SR. Signatári petície podpisom tiež vyjadria súhlas so žiadosťou o uznanie maďarského jazyka ako regionálneho jazyka SR a s rozšírením možnosti jeho používania v regiónoch obývaných občanmi maďarskej národnosti. Posledným bodom petície je výzva ministerstvu školstva na to, aby rešpektovalo právo na slobodné používanie učebníc a prax užívania jazyka tak, ako to bolo pred rokom 2006. Petíciu iniciovali zástupcovia Csemadoku, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, Združenia maďarských rodičov na Slovensku, Zväzu skautov maďarskej národnosti, mládežníckej organizácie ICS Via Nova a SMK. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho budú po skončení petičnej akcie presadzovať jej ciele aj na úrovni vlády SR, SRo a tiež v orgánoch Európskej únie.

SRo napriek petícii vysielanie Patrie neobnoví

10. marca 2009 - (sita)

Slovenský rozhlas napriek celoslovenskej Petícii pre Rádio Patria a naše práva neobnoví vysielanie národnostného Rádia Patria v plnom rozsahu. Pre agentúru SITA to uviedla generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková. Podľa nej požiadavka maďarskej národnostnej menšiny prekračuje finančné možnosti rozhlasu. „Stredné vlny sme v rozpočte roku 2008 projektovali vo výške 47,659 miliónov Sk (1,582 milióna €). Slovenský rozhlas dostali do straty, ktorú nemáme ako vyrovnať,” vysvetľuje Zemková. Naďalej trvá na tom, že presun Patrie zo stredných na veľmi krátke vlny (VKV) je ekonomickým opatrením a netreba mu pripisovať politické dôvody. Od Csemadoku a maďarských združení očakávala skôr spoluprácu v informovaní, kde a ako môže dotknutá menšina maďarské vysielanie SRo počúvať. „Rozhodne sme neočakávali štvavú kampaň,” dodáva Zemková. Podľa predsedu Csemadoku Bélu Hrubíka prišlo o možnosť počúvať národnostné vysielanie 280 000 občanov maďarskej národnosti. Slovenský rozhlas to považuje za nezmysel. „Všetkých občanov maďarskej národnosti je dnes na území Slovenska do 500 000. VKV vysielačmi pokrývame asi 80 percent južnej časti územia Slovenska, kde táto menšina žije,” hovorí Zemková. Podľa jej informácií pokrývajú strednovlné vysielače celé metropolitné územie Bratislavy a na celom území Slovenskej republiky je dostupný vysokokvalitný satelitný signál Rádia Patria. „Kto chce počúvať Rádio Patria, nájde si jeho príjem,” tvrdí riaditeľka. Rádio Patria pred vypnutím stredných vĺn počúvalo podľa posledného prieskumu z konca roka 2008 (Median - MML) 17 000 poslucháčov (0,3 percenta). Po presune stanice na VKV predpokladá Zemková paradoxne nárast poslucháčov. VKV signál je podľa nej omnoho kvalitnejší ako strednovlnný, rozhlas zároveň rozšíril denné vysielanie z ôsmich na dvanásť hodín a zdynamizoval prúd živého vysielania, ktoré je dnes podľa Zemkovej kontaktnejšie, adresnejšie, živšie a tým je atraktívnejšie pre poslucháča.

Csemadok začal petíciu za maďarčinu

10. marca 2009 - (sita)

Zástupcovia maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku spustili celoštátnu „Petíciu pre Rádio Patria a naše práva.” Ako k spusteniu podpisovej akcie uviedol predseda Csemadoku Béla Hrubík, tí, ktorí sa pod petíciu podpíšu, podporia žiadosť o obnovenie vysielania programu Rádia Patria verejnoprávneho rozhlasu vo všetkých okresoch na juhu Slovenska, kde žijú občania maďarskej národnosti. Zároveň tiež budú žiadať, aby bolo zákonom garantované vysielanie regionálnych rozhlasových a televíznych staníc v maďarskom jazyku a aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. Petícia okrem toho vyjadruje protest proti novele zákona o štátnom jazyku. Podľa iniciátorov petičnej akcie môže novela obmedziť jazykové práva menšín. Signatári petície zároveň svojim podpisom vyjadria súhlas so žiadosťou o uznanie maďarského jazyka ako regionálneho jazyka a s rozšírením možnosti jeho používania v regiónoch obývaných občanmi maďarskej národnosti. Posledným bodom petície je výzva ministerstvu školstva na to, aby rešpektovalo právo na slobodné používanie učebníc a prax užívania jazyka tak, ako to bolo pred rokom 2006. Petíciu iniciovali zástupcovia Csemadoku, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, Združenia maďarských rodičov na Slovensku, Zväzu skautov maďarskej národnosti, mládežníckej organizácie ICS Via Nova a SMK.

Odštartovala petícia za obnovenie vysielania Rádia Patria

10. marca 2009 - (tasr)

Organizácie, zastupujúce maďarskú menšinu, dnes odštartovali celoštátnu petíciu na obnovenie vysielania verejnoprávneho okruhu Rádia Patria vo všetkých okresoch južného Slovenska. Ako na tlačovej besede upozornil predseda Spoločenského a vzdelávacieho zväzu Maďarov na Slovensku (Csemadok) Béla Hrubík, SRo rozhodnutím presunutia pásmového okruhu zo stredných vĺn na veľmi krátke vlny (VKV) porušil základné ústavné a občianske práva príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín. Dodal, že týmto krokom zostalo vyše 280.000 občanov Slovenska maďarskej národnosti bez menšinového vysielania Rádia Patria. Hrubík vysvetlil, že sa to týka hlavne práva rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku. Podľa neho tým bol tiež porušený rámcový dohovor Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín na slobodu prejavu a zabezpečenie prístupnosti práva na informácie v ich vlastnom jazyku, ako aj základná zmluvu medzi SR a Maďarskom. Petícia sa zároveň týka toho, aby bolo zákonom garantované vysielanie regionálnych rozhlasových a televíznych staníc v maďarskom jazyku tak, aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. Taktiež apeluje na ministerstvo kultúry, aby novela zákona o štátnom jazyku neobmedzovala jazykové práva menšín a aby rezort školstva rešpektoval právo na slobodné používanie učebníc a prax užívania jazyka tak, ako to bolo pred rokom 2006. Hrubík zdôraznil, že novela zákona o štátnom jazyku obmedzuje používanie menšinových jazykov, preto ju považujú za diskriminačnú. Prízvukoval, že na jej základe musí človek v štátnej a verejnej správe ovládať na vyhovujúcej úrovni slovenský jazyk. Predseda Csemadoku sa v tejto súvislosti zamyslel nad tým, kto bude túto požiadavku kontrolovať na územiach, kde žijú predovšetkým príslušníci národnostných menšín. Predseda Združenia maďarských rodičov na Slovensku Rudolf Mézes nesúhlasí ani s navrhovanými sankciami. Upozornil, že takéto organizácie, zastupujúce menšiny, majú dostať pokuty za to, že nepoužívajú štátny jazyk. „Výšku pokút určuje ministerstvo kultúry od 100 do 5000 eur (3013 do 150.630 Sk). Pripomínam, že pokuty vodičom, ktorí šoférujú pod vplyvom alkoholu, sú do 1000 eur (30.126 Sk). Toto je jednoznačná absurdita pri tomto zákone,” domnieva sa Hrubík. Za cenzúru a návrat do čias socializmu považuje tiež to, že nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa majú uvádzať v štátnom jazyku. V prípade ich preloženia do inojazyčných textov, musí stavebník požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko k súladu nápisu. Predseda Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku László Pék označil za dehonestujúce fakt, že budúci riaditelia škôl v Trnavskom kraji museli na konkurzoch písať diktát zo slovenčiny. „Ide o zosmiešňovanie záujemcov o tento post a ich jazykovej úrovne,” konštatoval. Vysielanie dvoch redakcií Rádia Patria presunul SRo 2. februára zo stredných vĺn na VKV, čím sledoval skvalitnenie príjmu tejto programovej služby. Zároveň to ale prinieslo obmedzenia príjmu signálu pre Bratislavu a okolie, ako aj pre oblasť okolo Moldavy. Nedostatočné pokrytie bratislavského regiónu sa rozhlas rozhodol riešiť vlastným strednovlnným vysielaním. Okrem Csemadoku akciu podporuje aj Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Združenie maďarských rodičov na Slovensku, Zväz skautov maďarskej národnosti, mládežnícka organizácia ICS Via Nova a Strana maďarskej koalície.

Slovenský raj: Návštevnosť klesla oproti minulému roku na polovicu

9. marca 2009 - (tasr)

Zimná návštevnosť v Slovenskom raji klesla oproti minulému roku na polovicu. O Národný park (NP) stratili záujem Maďari, Poliaci aj Česi. TASR o tom dnes informovala vedúca odboru strážnej služby na Správe NP Slovenský raj Katarína Škorvánková. „Správa Národného parku Slovenský raj vykonala koncom februára zimné sčítanie návštevnosti na turistických chodníkoch v NP Slovenský raj. Táto bola na úrovni 50 percent zo zimného sčítania z roku 2008. Denne prišlo 97 osôb, z čoho 90 percent boli Slováci a 10 percent Nemci,” uviedla s tým, že úplne vymizla návštevnosť Maďarov, Poliakov a Čechov. Medzi najnavštevovanejšie lokality patrili podľa výsledkov sčítania Prielom Hornádu, Čingov, Suchá Belá, Stratenká píla, a Tomášovský výhľad. „Tam sa návštevnosť pohybovala okolo 20 percent z celkového množstva turistov,” doplnila Škorvánková. Naopak, najnižšiu návštevnosť zaznamenala Správa NP Slovenský raj v roklinách Sokol, Piecky, Zajmarská roklina, kde sa pohybovala okolo jedného až šiestich percent z celkového počtu turistov.

Východná Európa čelí rozsiahlej recesii, ale nie kolapsu

11. marca 2009 - (tasr / Reuters)

Východná Európa čelí rozsiahlej recesii, ale určite nie kolapsu, povedal dnes prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Thomas Mirow. „Dokonca ani ekonomiky, ktoré sú v najhoršej situácii v regióne, nie sú ohrozené bankrotom,” uviedol Mirow v prejave na pôde ekonomickej univerzity London School of Economics. „Toto nie je kríza s nájazdmi na banky či s neschopnosťou štátov splácať dlhy. Hospodárske výsledky väčšiny krajín strednej a východnej Európy (KSVE) nie sú vonkoncom slabšie než krajín na západe Európy a v niektorých prípadoch sú dokonca lepšie,” dodal. Upozornil, že aj keď niektoré štáty zaznamenali dramatický prepad priemyselnej produkcie, bankový sektor sa doteraz drží omnoho lepšie, než predpokladali určité katastrofické scenáre. Silné ekonomické základy pomôžu podľa Mirowa regiónu k neskoršej obnove, aj keď v najbližšom období sa určite nevráti k pôvodnému rastu na úrovni 5 až 7 %. „Najväčšie obavy vyvoláva Ukrajina,” povedal šéf EBOR s tým, že krajina čelí množstvu problémov, od poklesu ekonomickej aktivity až po politickú nestabilitu. „Stabilita Ukrajiny je mimoriadne dôležitá pre budúcnosť celej Európy,” dodal Mirow. Podľa neho je táto krajina v úplne inej pozícii ako napríklad Poľsko alebo Maďarsko, pretože nie je súčasťou Európskej únie (EÚ).

Euro je podľa Financial Times pre Slovensko dvojsečnou zbraňou

11. marca 2009 - (sita)

Euro sa pre Slovákov stáva dvojsečnou zbraňou. Konštatuje to v stredajšom vydaní ekonomický denník Financial Times. Kým sa totiž na jednej strane väčšina ekonomík strednej Európy ponára stále hlbšie do krízy predovšetkým kvôli razantnému prepadu lokálnych mien, Slovensko, ako jediná krajina bývalej Varšavskej zmluvy, ktorá vstúpila do eurozóny, zostala menovými výkyvmi vďaka svojmu vstupu do eurozóny nedotknutá. Na druhej strane však práve rekordné prepady regionálnych mien postavili Slovensko do nelichotivej situácie z pohľadu cenovej konkurencieschopnosti, čo pociťujú nie len slovenskí obyvatelia a podnikatelia, ale aj obyvatelia a podnikatelia spoza hraníc z krajín Visegrádskej štvorky. Predseda vlády Robert Fico podľa Financial Times s nadšením presadzoval vstup Slovenska do eurozóny s čo najsilnejším konverzným kurzom, aby sa Slováci pri januárovej výmene svojich korún za eurá cítili bohatší. Bol to však prínos pre občanov, ktorý zvýšil obavy o konkurencieschopnosť zvyčajne stabilnej slovenskej ekonomiky, ktorá je vysoko závislá na exportoch automobilov a elektroniky a ktorý znížil konkurenčnosť oslabovaním susedných mien, píše denník. Slováci preto začali nakupovať za hranicami v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Svoje o tom vedia najmä v poľskom meste Nowy Targ, kde obchody pravidelne zaplavujú slovenskí zákazníci. Kým tak poľské obchody a predajcovia automobilov pozdĺž hraníc robia, vďaka tretinovému prepadu zlotého oproti euru od septembra, parádne obchody, ich slovenskí kolegovia len trpia, ako ich vysoké ceny odstrašujú Poliakov. Ako ďalej uvádza Financial Times, poľskí turisti tvorili v uplynulých rokoch zhruba 40 % lyžiarov v Nízkych Tatrách. Vo februári však toto číslo podľa marketingovej riaditeľky spoločnosti Tatry Mountain Resorts Kataríny Šarafínovej kleslo na polovicu. „Keď zlotý padol, stalo sa to tu pre Poliakov príliš drahé. Minulý rok sme mali vypredané dva-tri mesiace vopred. Teraz máme prázdne izby,” cituje Šarafínovú Financial Times. Rovnako aktuálny vývoj ukrojil časť zo slovenskej konkurencieschopnosti v oblasti nákladov na prácu. Slovensko mávalo jednu z najlacnejších pracovných síl v strednej Európe, ale teraz je druhou najdrahšou s priemernou mzdou 7,4 eur za hodinu, čo je 12 % nad regionálnym priemernom. Pre porovnanie, Poľsko sa prepadlo 20 % pod regionálny priemer. „Sme stále lacnejší ako väčšina ďalších regiónov v Európe, ale stratili sme časť cenovej konkurencieschopnosti oproti našim susedom,” povedal pre Financial Times analytik UniCredit Bank Ján Tóth. Slovenská exportne orientovaná ekonomika pocítila podľa denníka globálne spomalenie veľmi významne. Hovoria o tom aj aktuálne čísla o hospodárskom raste za štvrtý kvartál, ktorý spomalil oproti tretiemu štvrťroku z 6,6 % na 2,5 %. Priemyselná produkcia v januári padla medziročne o 27 %, predovšetkým kvôli ochabnutému automobilovému priemyslu. „Situácia sa mení skutočne rapídne - je nemožné predpovedať v súčasnosti predaj,” cituje Financial Times hovorcu žilinského závodu automobilky Kia Dušana Dvořáka. Fabrika vlani vyrobila 201 tis. automobilov, v tomto roku však zatiaľ očakáva výrobu iba 170 tis. vozidiel. Podľa Financial Times však napriek tomu všetkému povedať, či bude Slovensko čeliť prepadu zahraničných investícií, by bolo zatiaľ predčasné a to najmä kvôli jeho členstvu v eurozóne.

Od októbra avizovali firmy v Maďarsku zrušenie 20-tisíc pracovných miest

10. marca 2009 - (tasr)

Vo februári tohto roka avizovalo v Maďarsku masové prepúšťanie zamestnancov 63 podnikov, týka sa to 4850 osôb. Spolu s nimi počet prepúšťaní nahlásených úradom práce od októbra 2008 dosiahol takmer 20.000, informoval dnes maďarský hospodársky portál vg.hu. Podľa portálu ide takmer o dvojnásobok osôb nahlásených na prepustenie v rovnakom období pred rokom. V priebehu uplynulého mesiaca stúpol počet nezamestnaných o 6,7 %. K 28. februáru dosiahol počet uchádzačov o zamestnanie v Maďarsku 543.000, čo predstavuje 14-% nárast oproti údaju k rovnakému dátumu v roku 2008. Najvyššia miera prepúšťania kvôli kríze zasiahla spracovateľský priemysel, z tohto sektora pochádza až 74 % avizovaných zrušení pracovných miest. Najviac masových prepúšťaní vo februári (1344 osôb) nahlásili podniky v Strednom Zadunajsku. Od októbra práve tam zaniklo z celoštátneho pohľadu najviac miest, celkove 6737. V Strednom Zadunajsku je podľa portálu najvyššia koncentrácia nadnárodných spoločností, ktoré pri strate trhu skôr pristúpia k masovému prepúšťaniu, ako by využili vládnu podporu na zachovanie zamestnanosti, a radšej hľadajú lepšie trhy.

Maďarsko dostane druhú časť úveru od EÚ

13. marca 2009 - (sita)

Maďarsko dostane koncom marca od Európskej únie (EÚ) 2 mld. eur. Ide o druhú časť úveru, ktorého celková výška predstavuje 6,5 mld. eur. V piatok o tom informoval maďarský minister financií János Veres. EÚ sa na poskytnutí úveru dohodla s Maďarskom v minulom roku, kedy krajinu výrazne postihla ekonomická kríza a bola nútená siahnuť po pomoci od Medzinárodného menového fondu a EÚ. Ako ďalej informoval minister Veres, Maďarsko podpísalo 11. marca s úniou dohodu, ktorá upravujú podmienky čerpania tretej a štvrtej tranže úveru. K úprave čerpania posledných dvoch častí došlo potom, ako sa v ostatných mesiacoch zhoršili vyhliadky exportu Maďarska.

Vláda SR chce prepojiť plynovod a elektrosiete s Maďarskom

10. marca 2009 - (sita)

Premiér Robert Fico v utorok opätovne varoval pred zaraďovaním členov Európskej únie (EÚ) zo strednej a východnej Európy do jedného ekonomicky problémového bloku. Obáva sa, že tieto tendencie majú nasmerovať kapitál do silných starých členských krajín únie. „Niekedy mám pocit, a dúfam, že to nie je pravda, že to úmyselné delenie Európy na starých - nových (členov EÚ) a delenie na dobrých a zlých ako keby malo smerovať k tomu, že zaujímavá bude len západná časť Európy pre ďalšie investície,” povedal v informácii o prioritách SR na nadchádzajúcom summite únie - Európskej rade vo výbore Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti. Za najdôležitejšie označil premiér zabezpečenie dodávok plynu. SR chce získať vyššiu podporu z protikrízového balíčka EÚ na prepojenie plynovodu s Maďarskom, zabezpečenie reverzných tokov s Rakúskom a Českom a prepojenie elektrických prenosových sústav s Maďarskom. V diverzifikácii uvažuje o dovoze skvapalneného plynu a vybudovaní rafinérie na jeho spracovanie. O dodávkach vláda rokovala s Nórskom. Prioritou je napojenie plynovodu na južných susedov. „Je to predovšetkým prepojenie plynovodu Veľký Krtíš - Maďarské Ďarmoty. Je tam navrhovaná suma iba 25 miliónov (eur), my chceme, aby to bolo 50 miliónov eur. Celková hodnota projektu je 205 miliónov eur. Je to spolufinancovanie krajín,” uviedol Fico. Tento projekt bude vláda „absolútne podporovať”. Menej peňazí si vyžiada zabezpečenie reverzného toku plynu s Rakúskom a Českom. To je dôležité pri krátkodobých výpadkoch dodávok plynu z Ruska. „Toto nie je finančne náročné. Okolo 13 miliónov eur stoja tieto projekty,” uviedol Fico. Prepojenie s Poľskom slovenská vláda zavrhla ako príliš nákladné. 20 miliónov eur, ktoré naň predbežne Brusel vyčlenil, by vláda chcela použiť na prepojenie prenosových sústav elektriny s Maďarskom. „My by sme radšej podporili tých 20 miliónov eur na iný projekt, ktorý je pre nás dôležitejší. My navrhujeme radšej prepojenie slovenskej a maďarskej elektrizačnej prenosovej sústavy.” Fico dodal, že s Maďarskom sa už dohodli, že na Európskej rade predložia projekty na jednotlivé prepojenia spoločne.

Putin ubezpečuje, že Rusko má plyn pre Európu aj na 100 rokov

11. marca 2009 - (tasr / Vesti )

Ruský premiér Vladimir Putin po rokovaniach s maďarským kolegom Ferencom Gurcsányom povedal, že Rusko má dostatok plynu na uspokojovanie rastúcich domácich potrieb, ako aj na export pre európskych odberateľov najmenej na 100 rokov. Plynovod Južný prúd z Ruska cez Čierne more do strednej a južnej Európy, ktorý si vyžiada náklady 10 miliárd USD (7,82 miliardy eur), má byť položený do roku 2015. Na najhlbšom mieste bude potrubie dva kilometre pod morskou hladinou. Ruská televízna stanica Vesti informovala, že v Moskve bola dnes s Maďarskom podpísaná medzištátna dohoda o vybudovaní veľkého podzemného zásobníka plynu na jeho území. V ňom uložený plyn by mal stačiť na uspokojenie maďarskej spotreby na pol roka. Maďarsko kryje 70 % ročnej spotreby tohto paliva dovozom z Ruska.

Maďarsko a Rusko sa dohodli na stavbe zásobníkov plynu a plynovodu

10. marca 2009 - (tasr)

Predstavitelia ruskej spoločnosti Gazprom a maďarského MOL dnes v Moskve podpísali dohodu o založení spoločného podniku na vybudovanie podzemného zásobníka plynu v Maďarsku. Ako o tom informoval MOL, nová spoločnosť, v ktorej budú mať s ruským partnerom rovnaký podiel, významne prispeje k rastu bezpečnosti dodávok plynu v regióne. Kapacita zásobníkov bude 1,3 miliardy kubických metrov (m3) zemného plynu, pričom denne bude možné z nich čerpať 15 miliónov m3. Plynojem vybudujú na mieste plynového náleziska v Pusztaföldvár-Dús, ktoré je majetkom spoločnosti MOL. Výstavbu začnú pravdepodobne v roku 2010 a zásobníky začnú fungovať v roku 2012 - 2013. O plynojeme hovorili dnes aj ruský premiér Vladimír Putin so svojím maďarským kolegom Ferencom Gyurcsányom, ktorý rokuje v Moskve. Okrem plynových zásobníkov sa predstavitelia RUska a Maďarska dohodli aj na založení podniku pre budovanie maďarského úseku plynovodu Južný prúd. Dohodu v Moskve za prítomnosti maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya a predsedu vlády Ruskej federácie Vladimira Putina. Dokument podpísali predseda Maďarskej rozvojovej banky János Erös a šéf ruskej spoločnosti Gazprom Alexej Miller. Hovorca maďarskej vlády po schôdzke premiérov uviedol, že oba podniky majú rovnakú účasť ruskej a maďarskej strany. Základom prvého dokumentu je medzivládna dohoda z 28. februára 2008. Podľa jeho slov spoločnou úlohou bude štúdia o realizácii plynovodu v Maďarsku, ktorá musí byť hotová najneskôr do 31. decembra 2009, Gazprom pripraví štúdiu celej trasy plynovodu do 30. júna 2010. Gyurcsány pred novinármi vyhlásil, že plynovod by chceli uviesť do prevádzky do konca roka 2015. Putin spresnil, že plánované investície projektu dosiahnu desať miliárd eur, pričom financovanie je zabezpečené a nie je vylúčené, že pre pokles cien stavebných materiálov budú konečné výdavky nižšie. Očakávaná kapacita plynovodu bude desať miliárd metrov kubických zemného plynu, čo predstavuje asi tretinu na vtedy plánovaného európskeho exportu. Ruský premiér na margo krízovej situácie s dodávkami plynu zo začiatku roka zdôraznil, že s ruským plynom nie sú problémy, pre európske potreby je ho dostatok aspoň na sto rokov. Problém je len s tranzitom, dodal s tým, že ani projekt Nabucco nie je riešením, lebo neklesne počet tranzitných krajín. „Pre plynovod Nabucco nie je zabezpečená dodávka plynu, ktorý sa bude musieť nakupovať v Strednej Ázii, odkiaľ nakupuje aj Rusko za európske ceny. Potrebný bude aj iránsky plyn,” poznamenal Putin podľa ktorého ak nebude Južný prúd, dotknuté krajiny budú musieť nakupovať skvapalnený plyn - o 20 percent drahší ako v plynnom skupenstve. Tým by Európa stratila výhody. Maďarská delegácia, v ktorej bolo okrem premiéra aj osem ministrov, rokovala aj o riešení situácie národnej leteckej spoločnosti Malév a o vývoji logistického centra v Záhonyi na severovýchode Maďarska.

OMV získal 4,5 milióna akcií MOL-u, plánuje kúpiť ďalšie

10. marca 2009 - (tasr / apa)

Podiel rakúskeho ropného koncernu OMV v maďarskom konkurentovi MOL vzrástol z 1,13 % na 5,34 %. K zvýšeniu podielu OMV došlo po tom, ako 4,5 milióna svojich založených akcií MOL-u odkúpil od HypoVereinsbank (HVB), nemeckej dcéry talianskej banky UniCredit. K tejto transakcii došlo v pondelok. Dnes o tom informoval hovorca OMV Thomas Huemer. OMV má pred sebou ešte dva ďalšie záväzky voči HVB na odkúpenia akcií MOL-u. Celkovo by sa malo vrátiť do vlastníctva OMV ešte 16,6 milióna akcií, čo je 15,55 % podielu MOL-u. Dohoda o odkúpení 7 miliónov akcií je termínovaná do 19. marca. Huemer však nechcel potvrdiť, či bude lehota na uskutočnenie operácie predĺžená. Odkúpenie 9,6 milióna akcií MOL-u, ktoré sa malo uskutočniť 13. marca, by sa malo po dohode partnerov realizovať 3. apríla. Založenie akcií MOL-u vlani v septembri pomohlo rakúskemu koncernu zabezpečiť si likviditu. Uviedol to Huemer ako vysvetlenie, prečo došlo k tejto obchodnej operácii medzi rakúskym koncernom a HVB.

Občan žiada od štátu takmer 30 tisíc eur,

lebo ho vydali do Maďarska

9. marca 2009 - (sita)

Náhradu škody vyše 29 542 € žiada od Slovenskej republiky - ministerstva spravodlivosti žalobca za to, že ho nezákonne vydali na výkon trestu odňatia slobody do Maďarska, ako aj za neľudské zaobchádzanie počas výkonu trestu odňatia slobody v Maďarskej republike. Žalobca tvrdí, že občana SR nemožno vydať na trestné stíhanie a výkon trestu odňatia slobody do iného štátu, lebo tomu bráni Ústava SR, aj medzinárodná zmluva medzi SR a MR. V tejto súvislosti sa Okresný súd Bratislava I obrátil na Ústavný súd SR (ÚS) a žiada, aby zaujal právne stanovisko o súlade právnych predpisov - konkrétne Zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý je podľa právneho názoru okresného súdu v rozpore s Ústavou SR a ustanoveniami zmluvy medzi SR a MR o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach. Ako vyplýva z podania Okresného súdu Bratislava I, v roku 2004 podal krajský prokurátor v Košiciach na košický krajský súd návrh na vzatie muža (teraz žalobcu) do väzby, podľa zákona o európskom zatýkacom rozkaze. Krajský súd v Košiciach v roku 2005 uznesením rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz vydaný v marci 2004 maďarským Súdom Fejérskej župy sa vykoná. Zároveň rozhodol, že Slovenská republika muža odovzdá na výkon trestu odňatia slobody do Maďarska. Najvyšší súd SR zamietol sťažnosť muža proti uzneseniu košického krajského súdu a slovenské ani maďarské orgány mu neumožnili výkon trestu odňatia slobody na Slovensku.

Maďarsko je pripravené podporiť forint intervenciami

10. marca 2009 - (sita)

Guvernér maďarskej centrálnej banky András Simor v utorok zopakoval, že banka je pripravená intervenovať na devízových trhoch v prospech forintu, no odmietol komentovať rozsah týchto opatrení. „Sme aktívni aj na trhu, čo znamená, že kupujeme forinty voči euru, no čo sa týka toho kedy a koľko, koľko sme nakúpili včera a či sme v skutočnosti niečo urobili alebo dnes robíme, nekomentujeme a nebudeme komentovať ani v budúcnosti,” uviedol Simor pre televíznu stanicu TV2. Centrálna banka krajiny sa podľa Simora rozhodla uskutočňovať intervencie na posilnenie domácej meny, no svoju činnosť by verejne nerada komentovala. Čistá finančná podpora Európskej únie pre Maďarsko dosiahla v roku 2007 približne 1,4 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2008 predstavovala takmer 1 mld. eur. Výška tohtoročnej podpory by mala podľa Simora prevýšiť hodnotu za posledné dva roky.

Maďarský forint posilnil vďaka výrokom centrálnej banky

9. marca 2009 - (sita)

Maďarský forint (HUF) posilnil v skorom pondelňajšom obchodovaní, keď maďarská centrálna predtým banka vyhlásila, že na podporu meny využije všetky dostupné nástroje. Do 07:05 GMT si forint voči spoločnej mene európskej mene pripísal 2,4 % a obchodoval sa na úrovni 307,50 HUF za EUR. V piatok forint uzatvoril na úrovni 314,40 HUF/EUR. Počas obchodovania sa forint dostal aj na hodnotu 306,35 HUF/EUR, podľa obchodníkov to však spôsobila chyba v systéme. Agentúra Reuters citovala jedného z menových dílerov, podľa ktorého obchodníkov síce motivovali výroky centrálnej banky, situácia sa však nezmenila, pretože centrálna banka nedokáže ubrániť forint iba vlastnými silami.

Gašparovič kritizoval Maďarov, že údajne nevedia po slovensky

11. marca 2009 - (čtk)

Prezident Ivan Gašparovič včera slovenským Maďarom vytkol, že veľká časť z nich nevie alebo nechce hovoriť po slovensky. V predvolebnej relácii STV vyhlásil, že to považuje za „veľký problém”. „Ak chceme spolu dobre nažívať, ak chceme spolu vytvárať dobré prostredie, musíme si rozumieť,” tvrdil prezident. Dodal, že tí, čo neovládajú slovenčinu, sa stávajú druhoradými občanmi, keďže sa nemôžu zúčastňovať na spoločenskom živote a majú vraj problémy zapojiť sa aj do ekonomických aktivít. Gašparovič je známy svojou národnou orientáciou. Aj v tejto volebnej kampani vystupuje s heslom „Myslím národne, cítim sociálne”. Nedávno tiež odmietol podpísať zákon, ktorý zabezpečoval používanie zemepisných názvov v školských učebniciach pre maďarskú menšinu. Na Slovensku sa k maďarskej národnosti hlási približne pol milióna ľudí. Rozsah jazykových práv je tradične predmetom sporov. Maďarský kultúrny zväz Csemadok dnes spustil petíciu za rovnocenné postavenie maďarčiny so slovenčinou vo všetkých regiónoch obývaných občanmi maďarskej národnosti, ministerstvo kultúry naopak na stredajšie rokovanie vlády predložilo návrh zákona, ktorý počíta s pokutami za prehrešky voči slovenčine. O používanie maďarčiny sa dlhodobo sporia i politici SMK s ostatnými stranami a jazykové nezhody vyvolávajú i výmeny názorov medzi Bratislavou a Budapešťou. Najväčšou Gašparovičovou súperkou vo voľbách bude podľa analytikov Iveta Radičová z SDKÚ-DS expremiéra Mikuláša Dzurindu, ktorú podporuje práve SMK a kresťanskí demokrati (KDH).

Gašparovič v kampani Maďarom neponúkne Slotu

9. marca 2009 - (Zuzana Petková - Pravda)

Ivan Gašparovič nebude Maďarov dráždiť plagátmi s Jánom Slotom, Iveta Radičová juh Slovenska ovládne aj za peniaze SMK. Maďarskú kartu v prezidentskej kampani vytiahol minulý týždeň Slota. Nakoľko zaváži, zatiaľ nie je jasné. SMK podporí Radičovú sumou 33¤194 eur, ale až pred druhým kolom. Rozhodla o tom cez víkend rada. „Vidíme, že naša podpora je politicky citlivá vec,” poznamenal šéf SMK Pál Csáky. Strana už má nakúpené mediálne plochy a časy v maďarských médiách. Csáky dodal, že SMK bude robiť Radičovej kampaň na južnom Slovensku opatrne. Voličov maďarskej národnosti Radičová láka dvojjazyčnými bilbordmi. Šéf Gašparovičovej kampane Jozef Grapa potvrdil, že úradujúci prezident nič také nechystá. „Úradný jazyk je len jeden,” uviedol Grapa. Prezidentov volebný tím však bude zvažovať rozmiestnenie bilbordov, na ktorých je Gašparovič s politickou špičkou štátu. Podľa Grapu bude napríklad v Košickom kraji s predsedom parlamentu Pavlom Paškom, ktorý odtiaľ pochádza. Na juhu sa zase objaví sám, bez Slotu, plagáty s lídrom národniarov budú najmä na strednom Slovensku. „Tam má šéf SNS najväčšiu podporu,” konštatoval Grapa. Kým Radičová chce juh osloviť osobitne, Gašparovič to podľa Grapu robiť nebude. Podľa politológa Lászlóa Öllösa môžu voliči maďarskej národnosti ovplyvniť voľby, ak ich účasť bude vysoká. „V súčasnej vypätej situácii môžu prísť k urnám vo vyššom počte,” zdôraznil Öllös. Zavážiť by mohlo, keby im Radičová jasne odkázala, že ako hlava štátu sa pokúsi o slovensko-maďarské zmierenie. „To však zatiaľ nerobí,” poznamenal Öllös. Myslí si, že maďarská karta veľký vplyv na voľby mať nebude. „Vyťahovať ju bude Slota, aby mobilizoval svojich voličov,” dodal Öllös. Slota minulý týždeň zaútočil na Radičovú, že sa „na bilbordoch na južnom Slovensku vyškiera a oslovuje slovenský národ v maďarčine”. Maďarská menšina tvorí asi desať percent populácie na Slovensku. Podľa prieskumov by Radičovú volilo 70 až 80 percent voličov SMK. Kandidáti na prezidenta sa cez víkend rozbehli za voličmi. Gašparovič so Smerom oslavoval MDŽ na východnom Slovensku, svoju kampaň oficiálne začala Dagmara Bollová. Stretnutia s občanmi mal aj kandidát HZDS Milan Melník, ktorého v piatok neprišiel osobne podporiť Vladimír Mečiar, hoci to sľúbil.

Maďarsko rozhodlo o ďalších úpravách daní

11. marca 2009 - (tasr)

Maďarská vláda rozhodla dnes o viacerých úpravách v daňovom systéme, v rámci ktorých dôjde napríklad k posunu hranice pásma 18-% kľúča dane z príjmov fyzických osôb i k zdaneniu polovice hodnoty gastrolístkov a rekreačných poukazov poskytovaných zamestnávateľmi. Premiér Ferenc Gyurcsány po rokovaní vlády pred novinármi uviedol, že posun hranice pásma dane z príjmu fyzických osôb bude so spätnou platnosťou od 1. januára 2009. Do budúceho roka zostane zachovaný 18- aj 36-percentný kľúč zdanenia príjmu fyzických osôb, až potom dôjde k ich zvýšeniu. Z terajších 1,7 milióna forintov (5662 eur) príjmu zvýšia hranicu pásma na 1,9 milióna forintov (6328 eur). Pôvodne plánované zrušenie zvláštnej 4-% dane príjmov fyzických osôb nad ročných 7 miliónov forintov sa podľa Gyurcsánya neuskutoční. Vláda naďalej ráta od júla so zvýšením dane z pridanej hodnoty z 20 na 23 %. Od júla klesnú odvody pre zamestnávateľov z 32 na 27 %, čo sa bude v tomto roku dotýkať dvojnásobku minimálnej mzdy a na budúci rok všetkých miezd. Podnikateľská daň vzrastie v roku 2010 z terajších 16 % na 19 %, súčasne zanikne množstvo zliav. Vláda tiež navrhuje zmenu sociálneho systému. Rodinné prídavky, materská podpora a stavebné zvýhodnenie bude potrebné pripočítať do príjmu, pričom tieto nebudú zdanené, iba zvýšia základ dane. Gyurcsány pripomenul, že v nadchádzajúcich týždňoch budú návrh konzultovať s tým, že cieľom kabinetu je znížiť výdavky na fungovanie štátu a s tým paralelne znižovať dane.

Reformátor Bokros premiéra Gyurcsánya nevystrieda

11. marca 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Po oznámení, že kandidátku jej strany vo voľbách do europarlamentu povedie známy reformátor Lajos Bokros, šokovala v pondelok šéfka menšej opozičnej strany MDF Ibolya Dávidová obyvateľov Maďarska znovu. Chce Bokrosa do čela novej vlády odborníkov, ktorá krajinu vytiahne z krízy. Dávidová navrhla hlasovať o nedôvere súčasnému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi, a zároveň s odvolaním súčasného predsedu vlády schváliť jeho nástupcu. Pravdepodobnosť, že by Dávidovej návrh uspel, je však mizivá. Okamžite ho odmietli všetky ostatné parlamentné strany. Vládni socialisti ho označili za mediálny hack, ktorým najmenšia parlamentná strana len chcela získať pozornosť. To sa Dávidovej nepochybne podarilo, použila však riskantnú taktiku. Bokros známy bolestnými úspornými balíčkami z roku 1995 je v Maďarsku stále veľmi nepopulárny. Dávidová partizánskymi krokmi, ktoré nekonzultovala ani s väčšinou spolustraníkov, zatiaľ rozkladá len vlastnú, zrejme už tak umierajúcu stranu. Na protest proti Bokrosovi oznámil odchod z MDF rad jej známych politikov. Vrátane jedného poslanca, čím strana príde aj o svoj samostatný poslanecký klub.

Gyurcsánya chce nahradiť uťahovač opaskov L. Bokros

10. marca 2009 - (Ivan Drábek - Pravda)

Je už v Maďarsku tak zle, že aj škrtič môže byť spasiteľom? Jedna z parlamentných strán si to myslí a pre svoj návrh, aby premiéra Ferenca Gyurcsánya nahradil „nemilosrdný” reformátor Lajos Bokros (54), hľadá podporu. Maďarské demokratické fórum, známe pod skratkou MDF, si počas víkendu Bokrosa vybralo za svojho volebného lídra do Európskeho parlamentu. Bol to riskantný ťah nielen preto, že niekdajší minister financií, ktorý pred dvanástimi rokmi Maďarom bolestivo utiahol opasok, je dodnes mimoriadne nepopulárny. Časť konzervatívneho MDF sa navyše ťažko zmieruje s jeho socialistickou minulosťou. Po tesnom schválení Bokrosovej nominácie už viacerí politici oznámili odchod zo strany, ktorej tak hrozí, že príde o poslanecký klub v parlamente. Predsedníčka MDF Ibolya Dávidová napriek tomu svojho nového favorita pretláča ešte vyššie. „Lajos Bokros je potrebný nie v Európe, ale doma,” vyhlásila včera v parlamente a navrhla vyjadriť nedôveru premiérovi Gyurcsányovi pomocou procedúry, ktorá umožňuje jediným hlasovaním ihneď zvoliť jeho nástupcu. Hoci opozícia má v parlamente väčšinu, predseda menšinovej vlády socialistov sa predbežne nemusí obávať, že by mu Bokros vzal kreslo. Najväčšia opozičná strana Fidesz totiž oznámila, že návrh MDF nepodporí, lebo riešenie vidí v predčasných voľbách. Chvíľa autora úsporného Bokrosovho balíka, ktorý napriek svojej neobľúbenosti v minulom desaťročí pomohol ozdraviť maďarskú ekonomiku, však ešte môže prísť. Zrejme s tým ráta aj sám Bokros. Aspoň na otázku Maďarskej televízie, či by bol ochotný postaviť sa na čelo prípadnej protikrízovej koalície zloženej zo socialistov, MDF a slobodných demokratov, odpovedal dosť jasne: „Keď treba Maďarsko zachrániť pred štátnym bankrotom, vtedy sa všetky triezve sily musia zomknúť a dôveryhodná vláda musí krajinu vytiahnuť z krízy.”

V. Orbán by ponechal 13. dôchodok

9. marca 2009 - (tasr)

Ak teraz nedôjde k zmene hospodárskej politiky Maďarska, potom bude nevyhnutné zdanenie minimálnej mzdy. Vyhlásil to dnes v maďarskej komerčnej televízii TV2 predseda FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán, ktorý tiež zdôraznil, že FIDESZ nechce zrušiť 13. dôchodok. „Dnes ešte existuje taká hospodárska politika, ktorou možno obísť zdanenie minimálnej mzdy. Ale ak veci pôjdu takýmto smerom, tak sa môže stať, dokonca možno predpovedať, že zdanenie minimálnej mzdy bude potrebné uskutočniť,” povedal Orbán a dodal, že vláda by teraz musela urobiť určité kroky, aby ďalšia vláda nemusel prijať takéto (bližšie nešpecifikované) opatrenia. Expremiér konštatoval, že jeho strana nechce zrušiť 13. dôchodok, aj keď v roku 2002 prezentoval názor, že by bolo lepšie do systému zaviesť väčšie zvýšenie klasických 12 mesačných dôchodkov. „Ak už socialisti dostali dôveru občanov k 13. dôchodku a funguje tento systém, a ak to nebude nutné, tak ho nechajme tak. Urobím všetko pre to, aby 13. dôchodok nebolo potrebné zrušiť,” podotkol. Orbán podčiarkol, že hodnotu miezd vo verejnej sfére a dôchodkov je potrebné v každom prípade zachovať. Na otázku toho, aký konkrétny program hospodárskej politiky má pripravený FIDESZ, predseda povedal, že k tomu, aby volič vedel rozhodnúť o tom, akým smerom by mala ísť krajina, nie to musí vedieť, či FIDESZ chce znížiť dane o osem alebo deväť percent, ale že oproti terajšej situácii chce dane radikálne znížiť. „Podstata veci je, že terajšia vláda neznižuje, naopak, zvyšuje dane a my zas chcem radikálne znížiť. Poskytneme všetky informácie k tomu, aby bolo možné rozhodnúť o budúcnosti krajiny,” konštatoval.

L. Bokros: Nastal čas vytriezvenia Maďarov z umelej prosperity

9. marca 2009 - (tasr)

Maďarského exministra financií Lajosa Bokrosa, známeho jeho reformným ekonomickým balíčkom spred 14 rokov, zvolili počas víkendu za lídra voličskej listiny Maďarského demokratického fóra (MDF) do volieb do Európskeho parlamentu (EP). V rozhovore pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság Bokros uviedol, že pre Maďarov nastal čas vytriezvenia z umelej prosperity financovanej zo zahraničných úverov. Podľa tohto vysokoškolského pedagóga, ktorý sa vracia do politiky, Maďarsko stratilo vďaka populistickým politikom celé desaťročie, preto by „bolo načase vytriezvieť”. Aj keď ho zvolia za europoslanca, za prvoradú úlohu bude naďalej považovať úlohu dostať krajinu z krízy a naštartovať jej hospodársky rast. Denník pripomína, že 12. marca bude 14. výročie zavedenia Bokrosovho reformného balíka. Exminister na margo porovnania situácie v roku 1995 a súčasnej situácie uviedol, že jedinou podobnosťou je, že v oboch prípadoch hrozil bankrot štátu. „V tom čase bolo trhové hospodárstvo vybudované ešte len čiastočne, nebola prehĺbená privatizácia, nezačali sa vecné reformy v štátnom rozpočte, neboli sme členmi Európskej únie (EÚ) a nemali sme konvertibilnú menu,” poznamenal Bokros s tým, že terajšia situácia je zásadne odlišná. V tom čase boli podľa neho nutné obrovské zahraničné investície a zmobilizovanie vnútorných zdrojov na to, aby sa krajina dostala z krízy. „Bokrosov balík opatrení priniesol v priebehu štyroch až piatich rokov nevídaný rast, v roku 2001 však tento balík hodili na smetisko dejín. Dnes čelíme podstatne vážnejšej kríze, ktorá je celosvetová. Pritom v uplynulých deviatich rokoch hospodárska politika Maďarska výrazne oslabila imunitu krajiny,” zdôraznil. V podstate podľa jeho vyjadrenia Maďarsko stratilo jedno desaťročie. Maďari odmietli štrukturálne reformy a zle reagovali na hospodárske problémy. Najmarkantnejším príkladom toho bolo vlaňajšie referendum o zdravotníctve a školstve, kedy voliči dali na zlé otázky veľmi zlé odpovede. Dnes je už zrejmé, že prosperita bola iba fatamorgánou. „Išlo o umelú prosperitu financovanú zo zahraničných úverov. Ešte nevieme, akú cenu za to zaplatíme, je však jasné, že nadišiel čas k vytriezveniu,” uviedol Bokros. Exminister financií odmietol tvrdenie predsedu Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktora Orbána, podľa ktorého sa začína nový druh kapitalizmu a je potrebný silnejší štát. „Naopak, potrebujeme menší, modernejší, účinnejší a transparentnejší štát. Nie som zástancom tretej cesty. Tretia cesta, ako to povedal Václav Klaus, vedie do tretieho sveta, do chudoby a poddanstva. Domnievam sa, že základnými hodnotami musia zostať trhové hospodárstvo a demokracia,” uzavrel rozhovor Bokros.

Maďarsko: Nedôveryhodná krajina

8. marca 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarský forint síce stále neprekročil hranicu 320 za euro, ktorú analytici označili za začiatok konca, nie je však žiaden dôvod, prečo by to v dohľadnom čase nemal urobiť. Niet vyhliadky na nič, čo by vrátilo dôveru zahraničia v ekonomiku krajiny, a najmä v schopnosť jej politikov a obyvateľov zodpovedne narábať s verejnými financiami. Práve ich desaťročia tragicky nemenný stav tiahne ku dnu ekonomiku, ktorá inak v mnohom funguje celkom slušne. Základným problémom Maďarska je, že tam málokto platí dane, takmer každý však poberá nejaké dávky a uplatňuje si všakovaké úľavy. A väčšina z nich je dostatočne „politicky vyspelá“, aby sa bojovne postavila za svoje privilégiá. Žiadny vplyvný politik tak zatiaľ prostému ľudu nepovedal, že to už nemôže pokračovať, že nijaký štát takto nedokáže fungovať večne. Aby si získal a udržal moc, naopak presviedča, že on určite nejako zariadi, aby sa nič nemuselo zmeniť. Ak aj niektorý pozbieral odvahu čosi opatrne naznačiť, ako kedysi dávno súčasný premiér Gyurcsány, pri prvom vážnom prejave verejného pobúrenia stiahol chvost medzi nohy a všetko odvolal. Zahraničie nedôveruje maďarskej vláde, to však nie je to najhoršie. Zahraničie nedôveruje celej maďarskej politickej elite, vláde rovnako ako opozícii. Celkom správne tam nevidí žiadnu politickú silu schopnú a ochotnú krajinu vytiahnuť z močiara, do ktorého je už zapadnutá asi tak po hruď, a klesá ďalej. Nik neodpáre hlavnú zodpovednosť za tento stav socialistom a liberálom, ktorí v posledných rokoch krajinu viedli. Opozícia vedená expremiérom Orbánom však nie je o nič lepšia. Úzkostlivo sa vyhýba akémukoľvek konkrétnemu návrhu na riešenie krízy, ktorý by mohol niekoho vyľakať. Nečudo, že jej očakávaný nástup k moci vo svete nevyvoláva žiadne pozitívne očakávania.

Na Slovensku sa stretli prívrženci Jobbiku

8. marca 2009 - (čtk)

Zhruba dvadsiatka prívržencov maďarskej mimoparlamentnej nacionalistickej strany Jobbik si na južnom Slovensku pripomenula obete druhej svetovej vojny. Informovala o tom televízia Joj. Polícia na stretnutí maďarských občanov nikoho nezadržala a účastníci mítingu sa pokojne vrátili do Maďarska. „Polícia nezaznamenala žiadne prejavy extrémizmu. K narušeniu verejného poriadku nedošlo,” povedala televízii hovorkyňa banskobystrickej krajskej polície Mária Faltániová. Podujatie podľa televízie nebolo nahlásené. Sympatizanti Jobbiku sa zišli v obci Petrovce pri Rimavskej Sobote neďaleko maďarskoslovenských hraníc. Ich podujatie sledovala aj policajná hliadka, demonštrantov však iba vyzvala, aby si odložili vlajky. Inak polícia nezasahovala. Ostrejšie reakcie vzbudil vlani pochod maďarských nacionalistov v uniformách v Kráľovskom Chlmci. Polícia vtedy zadržala viac ako dve desiatky ľudí a viacerí politici kritizovali Budapešť, že sa nesnaží proti extrémistom zakročiť prísnejšie.

Michael Kocáb: Treba pochopiť, že Maďari prišli

o svoju veľkú zem a stali sa malou plackou

7. marca 2009 - (tasr)

Pre slovenskú politickú reprezentáciu by na základe štúdia histórie nemal byť problém pochopiť pocity Maďarov a pokúsiť sa prekonať komplikované slovenskomaďarské vzťahy. „Maďari prišli o svoju veľkú zem a stali sa malou plackou na mape,” povedal český minister pre ľudské práva Michael Kocáb. „Tento problém poznám ešte z obdobia prvej republiky,” dodal Kocáb, podľa ktorého ide o dlhodobý spor a na jeho prekonanie bude potrebná veľká dávka tolerancie a vzájomného pochopenia. „Maďari zas musia pochopiť, že Slováci sa nikdy nemôžu vzdať toho, čo si vydobyli. Akokoľvek vyzerajú spory medzi obidvoma štátmi logicky, najlepšie by bolo uzavrieť ich veľkorysosťou,” vyhlásil. Práve veľkorysosť je podľa Kocába v tejto chvíli v strednej Európe „nedostatkový tovar”. Bez nej sa však slovenskomaďarské vzťahy „nemajú kam vyvíjať”. Môžu sa len dramatizovať spôsobom, ktorého výsledok nikdy nemôže byť pozitívny. „Ak by sa obidva štáty dokázali dopracovať k priateľskej dohode, ušetrili by si množstvo problémov,” uzavrel pre TASR Kocáb.

Gönczová pocestuje do Egypta, bude rokovať aj o Nabucco

6. marca 2009 - (sita)

Maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová v nedeľu odcestuje na trojdňovú návštevu Egypta. V piatok to pre tlačovú agentúru MTI uviedol hovorca ministerstva. Gönczová bude rokovať o energetike vrátane plánovaného projektu plynovodu Nabucco a o možných dodávkach skvapalneného zemného plynu z Egypta do Maďarska, spresnil Lajos Szelestey. Ministerka sa stretne so svojím egyptským kolegom Ahmedom Abulom Gheitom, ako aj s ministrom pre medzinárodnú spoluprácou Fajzom Abulom Nagaom. Uskutoční tiež zdvorilostnú návštevu u prezidenta Husního Mubaraka a predsedu parlamentu Fathiho Surura.

V Budapešti sa konal 11. ročník podujatia Slovenská gazdinka

7. marca 2009 - (tasr)

Tradičné stretnutie žien slovenskej národnosti v Maďarsku so ženami - predstaviteľkami verejného, spoločenského a kultúrneho života na Slovensku sa dnes konalo na pôde veľvyslanectva SR v Budapešti. Na neformálnom stretnutí, ktoré bolo spojené so súťažnou výstavou sladkých špecialít slovenskej tradičnej kuchyne a s diskusiou, sa zúčastnili manželka prezidenta Slovenskej republiky Silvia Gašparovičová a predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová. Podujatie zorganizoval Zväz Slovákov v Maďarsku. Predsedníčka zväzu Ruženka Egyedová pre TASR uviedla, že išlo už o 11. ročník Slovenskej gazdinky, ktorej históriu začala ešte veľvyslankyňa SR v Maďarsku Eva Mitrová. „Odvtedy sa tu stretávame s jedinou výnimkou každý rok. Ja si myslím, že ženy majú veľmi dôležitú úlohu v tom, aby sa nezabúdalo na slovenské tradície v kuchyni, ale aj na kultúrne, aby sa nezabúdalo na jazyk a na výchovu detí,” zdôvodnila. Ako uviedla manželka slovenského prezidenta, je to už jej tretia návšteva tohto podujatia. „Pri takejto príležitosti nielen vidím, ale aj ochutnám koláče, zákusky, ktoré pečú ženy, ktoré žijú dlhé roky v Maďarsku a predvádzajú slovenské kulinárske umenie. To ma vždy poteší, keď vidím typické slovenské koláče na stole v Budapešti,” povedala Gašparovičová. „Pri diskusii s týmito ženami, medzi ktorými sú mnohé učiteľky a riaditeľky škôl, debatujeme o tom, čo by bolo dobré zlepšiť v situácii slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku,” konštatovala a spresnila, že hovorili o problematike vysielania slovenského rozhlasu a televízie, o nedostatku možností počuť slovenčinu, slovenské programy. „Dokonca dnes sme hovorili o tom, že je veľmi málo hodín vyučovania v slovenskom jazyku, štyri hodiny do týždňa je veľmi málo na to, aby sa deti naučili po slovensky. Prisľúbila som im v tomto pomoc, pretože už sa mi podarilo pomôcť vo veci rozhlasového vysielania, skúsim ešte zabojovať v záležitosti televízneho vysielania a v počte hodín vyučovania slovenčiny,” informovala TASR prvá dáma SR. Terajší ročník, na ktorý pricestovalo vyše 50 gazdiniek z novohradského regiónu, okolia Békešskej Čaby, Sarvašu, ale aj Peštianskej a KomárňanskoOstrihomskej župy, bol veľmi bezprostredný, veľmi úprimný, veľmi srdečný. „Bolo úžasné, že sme mali takých vzácnych hostí, naše ženy sa veľmi tešili, a ja si myslím, že tá spolupatričnosť a to, čo tu dnes zaznelo a uskutočnilo, to iba potvrdzuje,” zhodnotila predsedníčka ZSM. Na podujatí vystúpil folklórny súbor Priechoďan z okresu Banská Bystrica.

Maďarský HDP v štvrtom kvartáli klesol

11. marca 2009 - (tasr)

Maďarská ekonomika oslabila v štvrtom štvrťroku uplynulého roka medziročne o 2,3 %. Informoval o tom v stredu maďarský štatistický úrad, ktorý upravil svoj skorší odhad. Podľa predbežného odhadu štatistického úradu mal HDP Maďarska medziročne klesnúť o 2 %. Pod zníženie sa podpísal prudký pokles priemyselnej výroby a prepad alebo stagnácia vo väčšine ostatných sektorov. Oproti predchádzajúcemu kvartálu si maďarská ekonomika v poslednom štvrťroku uplynulého roka pohoršila o 1,2 %, pričom HDP klesal už tretí kvartál za sebou. Štatistický úrad upravil aj údaj o inflácii, ktorá vo februári spomalila na 3,0 % v porovnaní s januárovou infláciou na úrovni 3,1 %. Podľa skoršieho odhadu mala inflácia vo februári dosiahnuť 2,8 %. Pod nižšiu ako očakávanú infláciu sa podpísal prudký rast cien palív a zvyšovanie cien tovarov dlhodobej spotreby spolu s oslabovaním maďarského forintu.

V. Orbán má vlastnú teóriu na krízu v Maďarsku

6. marca 2009 - (tasr)

Maďarsko je v horšej situácii ako ostatné európske krajiny preto, že starí vodcovia zúfalo bojujú proti zmenám. Vládne strany počas siedmich rokov neboli schopné dosiahnuť ani jeden úspech: nerastie zamestnanosť, ani HDP, zadlženosť štátu neklesla, vyhlásil dnes predseda FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán. Expremiér vo svojom už 14. hodnotení stavu krajiny od roku 1999 pripomenul, že keď sa konzervatívna vláda dostala k moci, zadlženosť Maďarska dosahovala 58 percent HDP, pri zmene vlády to bolo 53 percent a v tomto roku možno očakávať už vyše 80 percent. „Až do roku 2002 existoval spoločenský konsenzus v tom, že neurobíme opäť chybu zadĺženia sa. Socialisti však čerpali ďalšie úvery, ktoré míňali na zvyšovanie prosperity,” povedal Orbán. Podľa jeho slov Maďarsko potrebuje nielen balík opatrení na riešenie krízy, ale potrebuje úplnú obnovu a nové smery. „Mojou úlohou je otvoriť dvere možností, a to aj urobím, nech je to akokoľvek smutná správa pre socialistov,” konštatoval. Ako povedal, terajšiu vládu nechce poraziť, ale prekročiť. „Chceme späť krajinu od tých, ktorí s ňou zaobchádzali, ako keby to bola ich vlastná firma, a ktorí ju priviedli ku krachu,” zdôraznil a dodal, že príde čas pravdy a účtovania. „Nový smer, Maďarsko, nový smer, Maďari!” zvolal v závere predseda FIDESZu pred 800 pozvanými hosťami. Na podujatí v Millenáris Parku bol prítomný aj exprezident Ferenc Mádl s manželkou a viaceré osobnosti politického, podnikateľského aj kultúrneho života. Prítomných v úvode pozdravil exminister zahraničných vecí Orbánovej vlády János Martonyi.

Maďarsko beží k priepasti

7. marca 2009 - (Peter Morvay Sme)

V Maďarsku sa bije na poplach. Odborníci sa predháňajú v návrhoch na radikálne reformy, ktoré zefektívnia verejné financie, považované za hlavnú prekážku rozvoja ekonomiky. S posledným veľkým balíčkom prišiel Reformný zväz, ktorého členmi sú šéfovia zamestnávateľských zväzov spolu so súčasným a bývalým predsedom akadémie vied. K dielu prizvali najváženejších ekonómov. Výnimkou sú dve najväčšie strany, vládnuci socialisti premiéra Ferenca Gyurcsánya a opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Obe sa tvária, že je stále možné vyhnúť sa bolestným reformám. Gyurcsány nazval sociálne dosahy návrhov zväzu „desivými”, Orbán o nich vyhlásil, že sa pohybujú v „úplne inej dimenzii” než predstavy jeho strany. Vláda predložila v posledných mesiacoch viacero návrhov na vybŕdnutie z krízy. Šéf centrálnej banky András Simon však v týždenníku HVG označil vládnu politiku za „zmietanie sa bez perspektívy”. Na rozdiel od návrhov Reformného zväzu podľa Simora nerieši dva základné problémy domáceho hospodárstva: vysokú mieru rozpočtového prerozdeľovania, ktoré veľkými daňami oslabuje konkurenčnú schopnosť firiem, a nízku zamestnanosť, lebo sociálny systém nemotivuje hľadať si prácu. Podobné je to aj v prípade Fideszu, ktorého hlavným riešením krízy je demisia súčasnej vlády. Žiada tiež zníženie daní, ale pri zachovaní všetkých sociálnych výdobytkov vrátane trinásteho dôchodku. Orbán včera vyhlásil, že krajina je prakticky v štátnom bankrote, ako riešenie však ponúkol len prísnejšiu kontrolu zahraničného kapitálu. Podľa odborníkov však stav ekonomiky už dávno prekonal predstavy politikov a situácia sa zo dňa na deň zhoršuje. „Otázkou už nie je, či bude 13. dôchodok, ale či bude z čoho vyplácať dôchodky a platy vo verejnej sfére. Váš plat dnes stojí o 30 percent menej, než pred pol rokom,” povedal vo štvrtok moderátorke Maďarskej televízie šéf obchodnej a priemyselnej komory a člen Reformného zväzu László Parragh. Maďarský sociálny systém je podľa neho mimo reality a neudržateľný. Desaťmiliónová krajina má 840tisíc invalidných dôchodcov, viac ako po druhej svetovej vojne, povedal jeden príklad.

Der Standard: Maďarská vláda sedí na „časovanej sociálnej bombe”

5. marca 2009 - (tasr)

Počas víkendového summitu Európskej únie očividne prepadla iniciatíva maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý bojuje o politické prežitie. Konštatuje to v dnešnom vydaní rakúskeho liberálneho denníka Der Standard Paul Lendvai. Známy rakúsky publicista maďarského pôvodu podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI konštatoval, že Gyurcsányov zle pripravený návrh odmietla na prípravných rokovaniach aj väčšina nových členských krajín únie. Dramatické vyhlásenie maďarského premiéra, že Európu môže rozdeliť nová železná opona, nielenže nenašlo odozvu, ale vyvolalo škodoradostné komentáre v nemeckých a švajčiarskych médiách. Nemecký denník Frankfurter Allgemaine Zeitung podľa Lendvaiho nedávno právom napísal, že Gyurcsány a predseda opozičného FIDESZ Viktor Orbán majú spoločný názor iba v tom, že obaja vinia Západ za hospodársku krízu „vyrobenú v prvom rade doma”. Orbán dokonca vo Viedni priamo kritizoval západné banky za to, že napriek dohode po zmene režimu nechali napospas svoje východné dcérske filiálky. Podľa Lendvaiho najnovšia požiadavka Orbána, aby najmenej polovica finančných inštitúcií v Maďarsku bola v maďarských rukách, zapadá do jeho národnej populistickej taktiky. Za hospodársku biedu nesú podľa rakúskeho publicistu zodpovednosť ľavicovoliberálne vlády od roku 2002. V období rokov 20012007 stúpla spotreba Maďarov o 37 percent, pričom rast HDP dosiahol iba 29 percent. Ale aj počas konzervatívnych vlád žili Maďari nad svoje možnosti, podotkol Lendvai, podľa ktorého terajšia menšinová vláda socialistov „sedí na časovanej sociálnej bombe”.

Gyurcsány: EÚ zle pochopila maďarské snahy na riešenie krízy

5. marca 2009 - (tasr)

Európska únia zle pochopila maďarské iniciatívy na riešenie hospodárskej krízy. Povedal to dnes v Budapešti na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda vlády uviedol, že maďarské návrhy nesmerovali k tomu, aby sa na riešenie krízy použili peniaze daňových poplatníkov iných krajín EÚ, ale Maďarsko navrhovalo, aby orgány únie reagovali na výzvy spojené s krízou spoločným, koordinovaným a uceleným programom. Gyurcsány pred výborom zopakoval svoj návrh z víkendového mimoriadneho neformálneho summitu EÚ v Bruseli, kde inicioval záchranný balík pre stredo a východoeurópske ekonomiky, banky a firmy na zvládanie finančnej a hospodárskej krízy. Európsky program stabilizácie a integrácie by mal podľa neho mať objem 160190 miliárd eur a mal by zahŕňať krátkodobé úvery pre jednotlivé štáty, koordinovanú reštrukturalizáciu dlhov súkromných spoločností či rekapitalizáciu bánk v 12 krajinách. Predseda slovenskej vlády Robert Fico povedal, že lídri členských krajín únie odmietli akékoľvek prejavy protekcionizmu zo strany jednotlivých štátov. Podľa Fica jedinou šancou, ako môže EÚ zvládnuť hospodársku a finančnú krízu, je spoločný postup celej dvadsaťsedmičky. Člen výboru za opozičný FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) Zoltán Nógrádi vyzval Gyurcsánya, aby nerobil neuvážené kroky, lebo na jeho zahraničné aktivity v otázke riešenia krízy okamžite reaguje národná mena oslabením. FIDESZ žiada premiéra, aby odteraz prezentoval na medzinárodných fórach iba postoje vopred zosúladené s maďarským parlamentom a aj s regionálnymi partnermi. Nógrádi konštatoval, že Maďarsko nemá k dispozícii prostriedky na riešenie národných otázok. Maďarská vláda sa podľa jeho slov v Bruseli snažila presadiť prostriedky, ktoré sú „metodicky chybné”.

Maďarskí obchodníci lákajú Slovákov reklamami

7. marca 2009 - (čtk)

Za nákupmi do Maďarska lákajú akciové letáky. Udávajú cenu vo forintoch aj v eurách. Hospodárska kríza a pokles kurzu forintu oproti euru zvýšili záujem maďarských obchodníkov o slovenských zákazníkov. V obciach a mestách blízko maďarských hraníc sa čoraz častejšie objavujú reklamné letáky maďarských obchodov a za nákupmi k južným susedom lákajú aj inzeráty v miestnej tlači. „Počet inzerátov z Maďarska v posledných týždňoch výrazne vzrástol,” povedala Miriam Hašková z regionálnych novín Lučenecko. Inzerujú tu napríklad predajne stavebnín či nábytku zo Salgótarjánu, ktorý je vzdialený iba niekoľko kilometrov od slovenskej hranice. Pre lepšie porovnanie inzerenti prepočítali ceny vo forintoch priamo aj na eurá. Aj keď sa ponuky maďarských obchodníkov v slovenskej tlači objavovali sporadicky aj v minulosti, v posledných vydaniach sú zastúpené podľa Haškovej pravidelne. Za nákupmi do Maďarska lákajú aj akciové letáky väčších predajní a obchodných reťazcov v schránkach. Reklamu hypermarketov Tesco v maďarčine si v pošte našli napríklad v Nových Zámkoch či vo Fiľakove. O výhodnosti nákupov v zahraničí v uplynulých dňoch informovalo viacero médií, ľudí však podľa zistení ČTK vylákali na cestu do Maďarska práve akciové letáky obchodov. Zatiaľ čo predajne na slovenskom území často zívajú prázdnotou, parkovisko pred hypermarketom v Salgótarjáne už niekoľko víkendov zaplnili stovky áut so slovenskými poznávacími značkami. Hovorkyňa obchodnej siete Tesco na Slovensku Oľga Hrnčiarová pripustila, že pre slabnúce susedné meny je v poslednom čase výhodnejšie nakupovať v okolitých krajinách. Cezhraničná distribúcia letákov podľa nej nie je ničím výnimočným a údajne funguje už niekoľko rokov. Podľa informácií ČTK však maďarské letáky reťazca začali na Slovensku roznášať až v posledných týždňoch. Aktuálne akcie maďarského Tesca núkajú napríklad trvanlivé mlieko s obsahom tuku 1,5 percenta za 115 forintov (asi 0,38 eura), kilogram tvrdého syra za 799 forintov (2,66 eura) či dvojlitrové balenie nápoja Pepsi za 199 forintov (0,66 eura). Na Slovensku sú tieto potraviny v rovnakej obchodnej sieti niekedy o tretinu až polovicu drahšie.

Vývoj forintu vystrašil maďarskú národnú banku

7. marca 2009 - (tasr / Reuters)

Rada pre menovú politiku Maďarskej národnej banky (MNB) sa v piatok večer zišla na mimoriadnom stretnutí. Dnes o tom agentúru Reuters informovala hovorkyňa MNB Nora Hevesiová a potvrdila správu denníka Népszava. Guvernér banky András Simor kvôli zasadnutiu prerušil dovolenku. „Na stretnutí neprišlo k žiadnemu rozhodnutiu,” uviedla Hevesiová bez spresnenia ďalších detailov. Rada pre menovú politika sa stretáva dvakrát do mesiaca na pravidelných zasadnutiach. Na jednom sa rozhoduje o nastavení úrokových sadzieb. Najbližšie pravidelné zasadnutie venované úrokovým sadzbám sa bude konať 23. marca. Kurz forintu voči euru sa v piatok prepadol na historické minimum. Predpoludním sa znížil až na 317,45 HUF/EUR. Neskôr sa kurz maďarskej meny usídlil niekde v blízkosti úrovne 316 HUF/EUR. Od júla 2008, keď jedno euro stálo menej ako 229 HUF, tak forint oslabil o 39 %. Investori už forint odlíšili od ostatných stredoeurópskych mien a maďarská mena je v súčasnosti podstatne zraniteľnejšia ako česká koruna alebo poľský zlotý. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány na dnešnej tlačovej konferencii povedal, že vláda pozorne sleduje vývoj kurz forintu. „Maďarský forint sa v piatok celý deň pohyboval bok po boku s českou korunou,” uviedol Gyurcsány po stretnutí s predsedom Strany európskych socialistov Poulom Nyrupom Rasmussenom. Rasmussen vyhlásil, že jeho strana podporí v Európskom parlamente Gyurcsányov návrh týkajúci sa urýchleného prijatia eura v krajinách EÚ, ktoré zatiaľ nevstúpili do eurozóny. „Nepripustíme nové rozdelenie Európy,” povedal Rasmussen. Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) JeanClaude Trichet však tento týždeň odmietol výzvy na uľahčenie kritérií prijatia eura.

Gyurcsány: Vklady sú v bezpečí, euro chceme čo najskôr

6. marca 2009 - (sita)

Maďarsko by sa malo ešte tento rok snažiť splniť podmienky nutné pre vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II, ktorý je predsieňou pre prijatie eura. V piatok to vyhlásil maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. „Mali by sme si stanoviť krátkodobý cieľ a to taký, že čokoľvek vykonáme by malo umožniť splnenie všetkých kritérií potrebných na vstup do ERM II už tento rok,” uviedol Gyurcsány Premiér opätovne zdôraznil, že Maďarsko by malo najneskôr do konca septembra vypracovať reálny plán čo najrýchlejšieho prijatia eura. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány taktiež informoval, že vláda je pripravená zvážiť hlbšie a ráznejšie hospodárske reformy, ktoré sú potrebné na oživenie ekonomiky a zastavenie nárastu nezamestnanosti. Maďarská vláda plánuje tento rok znížiť rozpočtový deficit pod hranicu troch percent hrubého domáceho produktu z hodnoty 3,3 percenta, ktorú dosiahol predchádzajúci rok. Vláda ďalej rozhodla o znížení tohtoročných výdavkov o 200 miliárd maďarských forintov. „Súhlasím s názorom, že výdavky musíme znižovať aj naďalej, a to najmä štátne výdavky,” dodal Gyurcsány. Predseda maďarského vládneho kabinetu zároveň v tejto súvislosti uistil obyvateľov krajiny, že vklady klientov v maďarských bankách sú bezpečné a vláda poskytuje za ne úplnú záruku. „Urobili sme veľmi dôležité kroky v priebehu tejto krízy. Je veľmi významnou vecou, že vkladatelia v Maďarsku sa nemusia obávať,” povedal Gyurcsány na stretnutí s podnikateľmi. „Môžu byť počas globálnej finančnej krízy v bezpečí,” dodal.

Priemyselná výroba v Maďarsku v januári klesla o 22 percent

6. marca 2009 - (sita)

Priemyselná produkcia v Maďarsku sa v januári medziročne podľa predbežných údajov znížila o 22,9 %. Informoval o tom v piatok maďarský štatistický úrad. V decembri priemyselná produkcia krajiny klesla o 19,6 %. Výsledok priemyselnej výroby za január je mierne lepší, ako očakávali analytici, ktorí predpokladali pokles o 25 %. Miklós Schindele zo štatistického úradu uviedol, že pokles bol spôsobený najmä znížením exportu vozidiel, telekomunikačných zariadení a spotrebnej elektroniky. Významne podľa jeho slov však klesol aj predaj na domácom trhu. Podľa analytikov údaje za január naznačujú, že zlé výsledky budú aj vo februári a marci.

Vláda MR navrhla kvôli šetreniu zníženie počtu poslancov na polovicu

6. marca 2009 - (tasr)

Maďarská vláda predložila v stredu parlamentu návrh novely zákona o voľbách a návrh novely ústavy, ktorých cieľom je znížiť počet poslancov Národného zhromaždenia na 199. Informovala o tom dnes v Budapešti hovorkyňa vlády Bernadett Budaiová. V zmysle návrhu by počet poslancov parlamentu klesol zo súčasných 386 na 199. Z nich 176 by volili na župných volebných listinách v jedinom kole, 23 poslancov by sa zas do menšieho zákonodarného zboru dostalo z celoštátnej volebnej listiny. Podľa výpočtov vlády by voľby do menšieho parlamentu stáli štyri miliardy forintov (12,79 miliónov eur) namiesto ôsmich miliárd (25,58 miliónov eur) podľa súčasne platného systému. Päťpercentný prah pre vstup do parlamentu by zostal naďalej zachovaný, prechodom na jednokolové voľby z dvojkolových by však bol zrušený prah k platnosti a k úspešnosti volieb. Zmenami volebného systému by sa ročne ušetrili ďalšie štyri miliardy forintov. Novela by vstúpila do platnosti 30. decembra 2009, podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség by teda už sa parlamentné voľby v roku 2010 konali už novým systémom.

Forint oslabil na nové minimum oproti euru

6. marca 2009 - (tasr)

Maďarský forint sa dnes dopoludnia prepadol na nové minimum oproti euru. Tento vývoj odráža obavy trhov, že svetová hospodárska kríza tvrdo dopadla na ekonomiku krajiny. Najnovšie štatistické údaje totiž odhalili, že priemyselná produkcia Maďarska v januári 2009 prudko klesla. Forint sa dnes dopoludnia obchodoval pri kurze takmer 318 HUF/EUR. Od júla 2008, keď jedno euro stálo menej ako 229 HUF, tak forint oslabil o 39 %. Maďarskú menu dnes stiahli nadol aj predbežné štatistické údaje za január 2009, podľa ktorých sa priemyselná produkcia v prvom mesiaci tohto roka znížila medziročne o 21 %. To je ďalšia nepríjemná správa po decembrových výsledkoch o medziročnom poklese priemyselnej výroby o 23,3 %, čo bol najväčší prepad od roku 1991.

Maďarská priemyselná produkcia sa v januári prepadla o 21 %

6. marca 2009 - (tasr / Bloomberg)

Maďarská priemyselná produkcia sa prepadá najprudšie v celej Európskej únii (EÚ). Príčinou je recesia v západnej Európe, čo znižuje dopyt na kľúčových exportných trhoch. Následkom toho zažíva Maďarsko najhoršie ochladenie ekonomiky za ostatných 15 rokov. Priemyselná produkcia sa v januári 2009 na sezónne upravenej báze medziročne znížila o 21 % po poklese o 23,3 % v decembri 2008, informoval maďarský štatistický úrad. Decembrový prepad bol najvyšší od roku 1991. Ekonómovia oslovení agentúrou Bloomberg v priemere počítali v januári so znížením až o 27,5 %. Medziročný prepad bol hlbší ako v Španielsku, kde priemyselná produkcia v prvom mesiaci tohto roka klesla o 20,2 %. Medzimesačne produkcia vzrástla o 2,5 %. Na východoeurópske ekonomiky má výrazne negatívny vplyv globálna finančná kríza, ktorá znižuje dopyt na exportných trhoch a priškrcuje úverové toky a investície. Eurozóna, kde sa predáva 57 % výrobkov vyrobených v Maďarsku, upadla do prvej recesie od zavedenia spoločnej európskej meny. „Tento rok sa vyvíja veľmi zle,” uviedol budapeštiansky ekonóm Raiffeisen International Bank Zoltán Török. „Zlou správou je, že podobné čísla môžeme očakávať počas celého prvého kvartálu.” Forint dnes voči euru oslabil na nové historické minimum 317,22 HUF/EUR. Maďarská ekonomika upadla do druhej recesie v priebehu dvoch rokov. Maďarská národná banka (MNB) predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny v tomto roku klesne o 3,5 %, čo by bola najväčšia kontrakcia od roku 1993. Török tvrdí, že prepad HDP môže v tomto roku dosiahnuť až 5 % a jeho znižovanie bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať aj v budúcom roku.

Gönczová sa uchádza o Brusel

2. marca 2009 - (Pravda)

Na posledný rok svojej vlády si maďarský premiér Ferenc Gyurcsány musí hľadať nového šéfa diplomacie. Na Sviatok práce Kinga Gönczová už na ministerstve zahraničných vecí pracovať nebude. Jej odchod z postu oznámil v sobotu sám Gyurcsány, ktorý je aj predsedom socialistickej strany. Tá si Gönczovú, najpopulárnejšiu členku súčasnej vlády, vybrala za svoju volebnú líderku do júnových volieb Európskeho parlamentu. „Prvého mája odstúpi z postu,” povedal Gyurcsány podľa MTI a sľúbil, že meno nového ministra oznámi dvadsiateho apríla. Gönczová by tak ešte mala stihnúť na tento mesiac ohlásenú návštevu Bratislavy. Dcéra prvého poprevratového prezidenta Maďarska Árpáda Göncza nie je členkou socialistickej strany. Podobne ako jej otec má blízko k liberálom. Hoci jej nomináciu musí o tri týždne ešte schváliť zjazd socialistov, analytici neočakávajú, že by Gyurcsányov návrh, považovaný za gesto voči voličom politického stredu, neprešiel. Voľby do Európskeho parlamentu sa v Maďarsku považujú za vážny test pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Júnový debakel socialistov by mohol otriasť Gyurcsányovým kreslom. Aj preto za volebnú líderku vybral Gönczovú, ktorá má na aktuálnom rebríčku popularity takmer dvojnásobne viac bodov ako on. Opozičný Fidesz, ktorý si trúfa na zisk až dvanástich z 22 europoslaneckých kresiel pripadajúcich Maďarsku, svojho volebného lídra nemení. Rovnako ako pred štyrmi rokmi ním bude niekdajší olympijský víťaz Pál Schmidt. Naopak, silné nové tromfy hľadá Maďarské demokratické fórum. Tejto konzervatívnej strane, ktorú založil prvý poprevratový premiér József Antall, totiž hrozí, že po prvý raz od pádu komunizmu neprekročí päťpercentný parlamentný prah. Fórum za volebného lídra navrhlo bývalého socialistického ministra financií Lajosa Bokrosa, ktorý sa preslávil šokovou hospodárskou terapiou, a na druhom mieste jej listiny má byť György Habsburg, šéf maďarského Červeného kríža a vnuk posledného uhorského kráľa.

Pohon na Rómov?

6. marca 2009 - (Rastislav Boldocki Plus 7 dní)

Maďarským Rómom niekto podpaľuje domy. Nedávno dokonca zastrelili päťročného chlapca, keď utekal pred požiarom Vzájomné útoky, zastrašovanie, pochody gardistov či nie práve najtolerantnejšie demonštrácie nie sú síce u našich južných susedov žiadnou novinkou, ale keď niekto chladnokrvne vypáli do dieťaťa zachraňujúceho sa pred plameňmi osemnásť guliek, je to už o niečom úplne inom. Nevraživosť medzi Maďarmi a Rómami v týchto dňoch prekročila hranicu únosnosti. Plamene a výstrely: Tesne po polnoci sa na okraji obce Tatárszentgyörgy pri Budapešti vznietil dom rómskej rodiny. Privolaní hasiči našli dve mŕtve telá. Ráno to ešte vyzeralo, že išlo o tragédiu, s akou sa stretávame pravidelne. Miestna polícia údajne informovala, že požiar spôsobil elektrický skrat a obete sa udusili. Pravda však bola niekde úplne inde. Pozostalí a rómski aktivisti okamžite začali protestovať a poukazovali na krv, nábojnice z brokovnice či kanister benzínu v okolí domu. Vtedy pre médiá prehovoril aj lekár a požiarny expert a na základe ich výpovedí mala polícia prísť k predbežnému záveru o skrate a udusení. Vraj nikdy nič také nepovedali. Naopak, upozornili na strelné rany na telách obetí. Už popoludní polícia musela upraviť svoju pôvodnú verziu. Z pomerne jednoduchého prípadu sa tak vykľula beštiálna vražda. Neznámi útočníci podľa všetkého zapálili dom a potom chladnokrvne strieľali na členov zachraňujúcej sa rómskej rodiny. Dvadsaťsedemročný otec a päťročný syn boli na mieste mŕtvi. Zranenia utrpela aj matka a ďalšie dve deti. V chlapcovom tele našli osemnásť guliek, v mužovom päť. Dcéra schytala štyri, ale našťastie to prežila. Vlna násilia: Vražda dieťaťa je vyvrcholením série podobných útokov na rómsku komunitu v Maďarsku. Podľa agentúry Reuters sa len vlani jej obeťami stalo sedem ľudí. Takmer identický prípad zaznamenali začiatkom novembra v dedine Nagycsécs. Útočníci najprv na rómsky dom na okraji obce hádzali fľaše s horľavinou a potom z brokovnice strieľali na jeho obyvateľov. Štyridsaťtriročný muž a o tri roky mladšia žena prišli o život. Ďalší manželský pár zahynul len o niekoľko týždňov v meste Pécs. Kým pozerali televíziu, niekto im cez okno do obývačky hodil ručný granát. Našťastie, nie pri všetkých podobných útokoch ľudia umierajú. Okrem fatálnych prípadov horelo v dvoch obciach v okolí Budapešti len počas júna a júla až šesť domov. „V posledných rokoch došlo k vyše desiatim a možno ešte aj viacerým útokom na rómske rodiny a ich domy,” zdôraznil poslancom parlamentu maďarský ombudsman pre menšiny Ernő Kállai. „Spoločnou črtou týchto prípadov je to, že páchatelia sú stále neznámi.” Nejasné stopy: Pokiaľ ide o výsledky vyšetrovania jednotlivých útokov, verejnosť sa doteraz musela uspokojiť so špekuláciami médií. Podľa jednej z nich by za násilie mohla byť zodpovedná troj až štvorčlenná skupina extrémistických šialencov, ktorá chce týmto prazvláštnym spôsobom vyriešiť rómsku otázku. V prospech tejto teórie hovorí aj neoverená informácia, že v Tatárszentgyörgyi a pri novembrovom útoku v dedinke Nagycsécs bola použitá tá istá brokovnica. Podpaľači si údajne za terč volia domy na okraji rómskych dedín ďaleko od svojho miesta bydliska, čo výrazne komplikuje vyšetrovanie. „Odhaliť páchateľov bude možné len za pomoci veľkej náhody. Napríklad, ak cestou na miesto ďalšieho útoku budú mať dopravnú nehodu alebo ak ich Rómovia identifikujú,” povedal pre maďarské médiá bývalý kriminalista, ktorý chcel zostať v anonymite. Na druhej strane sa niektoré protirómske násilie vymyká z tohto modelu. Podľa hovorcu župného veliteľstva polície novembrový granátový útok na manželov v meste Pécs nebol etnicky motivovaný, ale išlo o pomstu. Dokonca sa objavili správy, že za útokom stojí ďalší Róm. Medzietnické napätie: Ak by sa aj potvrdilo, že za toľké násilie môže len skupinka šialených radikálov, nárast protirómskych nálad v maďarskej spoločnosti je nevyvrátiteľným faktom. Povestné sú pochody príslušníkov dnes už zakázanej Maďarskej gardy rómskymi osadami, ako aj demonštrácie proti „rómskej kriminalite” extrémistov z ultrapravicovej Strany za lepšie Maďarsko známej aj pod názvom Jobbik. V poslednom čase sa však táto otázka posúva aj do agendy strán hlavného politického prúdu. „Musíme povedať, že počet závažných trestných činov, ktoré spáchali Rómovia, vzrastá alarmujúcim tempom,” uviedla vo vyhlásení najväčšia opozičná strana Fidesz, ktorá vedie v prieskumoch verejnej mienky. Veľavravný je aj príklad Alberta Pásztora, policajného šéfa tretieho najväčšieho maďarského mesta Miškovec. Ten si koncom januára nekládol servítku pred ústa. „Všetci páchatelia lúpežných prepadnutí za december a január boli Rómovia,” povedal. Hoci to bola pravda, Maďarsko na označovanie etnického pôvodu zločincov nebolo zvyknuté. Považuje sa to za skrytý prejav rasizmu. Minister vnútra Tibor Draskovics preto Pásztora odvolal. Ale iba na dva dni, musel totiž ustúpiť tlaku ulice. Policajného šéfa podporil trojtisícový dav, keď pri sebe spolu stáli členovia strany Jobbik a bežní občania. Smrť hádzanára: Bez medzietnickej dohry sa neobišiel ani prípad útoku na skupinu športovcov pred nočným klubom vo Veszpréme. Dvadsaťšesťročný rumunský hádzanár Marian Cozma ho neprežil. Tragédia odštartovala menšiu protirómsku hystériu. Už na spomienkovom večierku na jeho počesť niektorí účastníci volali: „Smrť Cigánom.” Ozvali sa aj viaceré médiá. „Každý na celom svete vie, že tieto vraždiace zvieratá sú Rómovia,” napísal v úvodníku denník Magyar Hírlap. „Množstvo Rómov sa vzdalo spolunažívania aj ľudskosti.” Výsledky vyšetrovania ukázali, že Rómovia v tom všetkom nie sú úplne nevinne. Polícia ako hlavných podozrivých zatkla práve dvoch Rómov. Je to ďalší útok z ich strany, ktorý medzietnickej dôvere určite neprospeje. V roku 2006 skupina Rómov v meste Olaszliszka napríklad zlynčovala učiteľa pred očami jeho žiakov po tom, čo autom zrazil isté dievča. Dav sa domnieval, že dieťa zostalo pod kolesami vozidla, ale ono hneď po náraze utieklo preč. Pri inom incidente Rómovia zaútočili na policajtov, ktorí prišli zatknúť usvedčeného zločinca. Začarovaný kruh: Viacerí pozorovatelia pripisujú nárast napätia hospodárskej kríze. Maďarsko je vo vážnej recesii, dokonca muselo požiadať o záchranný balíček Medzinárodný menový fond. „Ekonomická kríza v Maďarsku je už dostatočne veľká. Teraz hrozí, že etnické trenice stiahnu krajinu aj do sociálnej krízy,” napísal Der Spiegel. Ide o začarovaný kruh. Recesia zrejme najhoršie postihne najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, teda aj Rómov. Dá sa očakávať, že sa to premietne do ďalšieho nárastu zločinnosti, čo by mohlo ďalej posilniť medzietnické napätie. Nedôvera už teraz v niektorých prípadoch vyráža dych. V rómskej štvrti mesta Ózd napríklad po súmraku hliadkujú muži vyzbrojení kuchynskými nožmi a podobnými zbraňami. „Sme hore celú noc,” povedal pre noviny Irish Times Henrik Radics. „Keď príde auto, zastavíme ho, aby sme zistili, aké má šofér úmysly. Ak prichádza v mieri, necháme ho ísť.” V Tatárszentgyörgyi sa radšej niektoré rodiny zo svojich domov vysťahovali a urobili dobre. Len päť dní od tragédie tam horelo znova, dvojica neznámych páchateľov hodila do prázdneho domu zápalnú fľašu a ušla na terénnom aute. Čo príde ďalej?

Rada Európy: Maďarsko je problém

V Maďarsku prudko narastajú prejavy rasizmu na verejnosti a v médiách, pričom vláda nedokáže proti nim účinne zasiahnuť. Tvrdí to najstaršia ľudskoprávna organizácia na starom kontinente Rada Európy. „Vývoj v Maďarsku je obzvlášť znepokojujúci,” uvádza sa v oficiálnej správe organizácie. „Rasistické a protižidovské vyjadrenia v tlači a na internete sú čoraz agresívnejšie a rozšírenejšie.” Rada Európy špeciálne poukázala na nebezpečenstvo spojené s pôsobením strany Jobbik a Maďarskej gardy, ktoré dlhodobo kritizuje aj Slovensko. Problémom je, že maďarská legislatíva garantuje takú širokú ochranu práva na slobodu prejavu, že prakticky znemožňuje bojovať proti extrémizmu. „Maďarsko postihuje len najextrémnejšie prejavy rasizmu spojené s podnecovaním priameho násilia a aj tieto zákonné úpravy sa len zriedka uplatňujú. Potom je ťažké budovať tolerantnú spoločnosť,” uvádza sa v správe. Premiér Ferenc Gyurcsány sa minulý rok neúspešne pokúsil presadiť prísnejšiu legislatívu na boj proti extrémizmu. Parlament zákon prijal, aj keď ho podporili iba socialisti. Ústavný súd napokon zákon zrušil. Zdôvodnil to tým, že porušuje právo na slobodu prejavu.

Rómovia žiadajú vymenovať ministra pre rómske záležitosti

4. marca 2009 - (tasr)

Predstavitelia rómskych organizácií v Maďarsku by chceli, keby rómske záležitosti boli riešené na úrovni vlády. Podľa portálu prvej maďarskej rómskej tlačovej agentúry CPRESS preto listom požiadali premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby vymenoval ministra bez kresla, ktorý by mal na starosti rómske záležitosti. Okrem ministerského postu navrhli aj to, aby bol zriadený 50členný rómsky poradný zbor a aby v rámci výboru parlamentu pre ľudské práva vznikol podvýbor pre rómske záležitosti. Navyše v Celoštátnej rade pre spravodlivosť chceli zriadiť pracovnú skupinu, ktorá by konzultovala s ochrancami práv Rómov a občianskymi združeniami. Kroky rómskych organizácií sú reakciou na skutočnosť, že v ostatných rokoch došlo v Maďarsku k vyše 50 prípadom útokov, pri ktorých zahynulo desať Rómov. Protirómska nálada sa v maďarskej spoločnosti zvlášť vyhrotila po tom, čo vo Veszpréme 7. februára na smrť dobodali Rómovia rumunského hádzanára a jeho dvoch zahraničných spoluhráčov ťažko zranili. V utorok v obci Tatárszentgyörgy v Peštianskej župe pochovali Róma Róberta Csorbu a jeho štvorročného syna, ktorých zastrelili neznámi páchatelia 23. februára.

Útočníci vhodili do domu Rómov zápalné bomby

6. marca 2009 - (sita)

Neznámi útočníci v piatok ráno v dedine Bocfölde na západe Maďarska hodili do domu rómskej rodiny zápalnú bombu. Pri incidente nikto neutrpel zranenia, uviedol pre tlačovú agentúru MTI starosta obce. Dvaja ľudia, ktorí neboli obyvateľmi domu, horiace zápalné bomby z miestnosti, kde práve spali, vyhodili, povedal Miklós Lendvai po tom, ako sa stretol s obeťami útoku. Podľa nich v dome začal horieť iba jeden kus šatstva, ktorý vzápätí uhasili, dodal. Polícia v Zalianskej župe potvrdila útok, neuviedla však žiadne ďalšie detaily. Situácia v Maďarsku sa rapídne zhoršila po nedávnej vražde dvoch príslušníkov rómskej menšiny v dedine Tatárszentgyörgy. Jeden z násilníkov údajne hodil na strechu domu zápalnú bombu, kým druhý čakal pred vchodom a zo vzdialenosti približne piatich metrov strieľal do ľudí utekajúcich pred ohňom z domu. Zastrelil dospelého Róma a jeho 5ročného syna. Maďarskí predstavitelia vylúčili podozrenie, že za touto dvojnásobnou vraždou stoja nacionalistickí radikáli.

Maďarsko chce ísť tvrdo na extrémistov

3. marca 2009 - (Peter Morvay Sme)

Maďarsko musí podľa premiéra Ferenca Gyurcsánya aj za cenu zmeny ústavy sprísniť postih verbálneho šírenia nenávisti. Ochrana slobody slova je aj podľa Rady Európy v Maďarsku zakotvená príliš široko, tvrdí premiér. „Nie je možné nevidieť, že sa pod zámienkou slobody slova každý deň ponižujú niektoré spoločenské skupiny. (...) Ráčte sa z dvadsiateho storočia poučiť, že vytváranie kolektívnych vinníkov skôr či neskôr povedie k zločinom spáchaným na kolektívoch,” dodáva Gyurcsány. Snahy uzákoniť prísnejší postih nenávistných prejavov najmä proti iným etnickým skupinám sú už niekoľko rokov stálicou maďarskej politiky. Prichádzajú s nimi najmä vládnuci socialisti, ich návrhy však pravidelne narážajú na odpor ostatných parlamentných strán. Obmedzovanie slobody slova odmietajú aj najbližší spojenci socialistov liberáli. Tí sú pritom sami častým terčom podobných útokov extrémisti liberálov označujú za „židovskú” stranu a vyčítajú im obranu menšín vrátane Rómov. Ak aj doteraz návrh na sprísnenie postihu verbálnych prečinov prešiel parlamentom, odmietol ho vždy Ústavný súd. Jeho predseda Péter Paczolay aj v polovici februára v inom rozhovore pripomenul, že „prax Ústavného súdu chráni slobodu prejavu aj v prípade oveľa priamejšieho a hrubšieho nadávania na Rómov, než je používanie výrazu 'cigánska kriminalita'.” O nej s obľubou reční krajne pravicová strana Jobbik a na ňu prepojená polovojenská Maďarská garda, ktoré svoju existenciu ospravedlňujú ochranou obyčajných Maďarov, najmä na dedinách, pred „cigánskou kriminalitou”.

Proti rasistickým vyjadreniam Vláda MR bude iniciovať zmenu ústavy

2. marca 2009 - (sita)

Maďarská vláda bude iniciovať zmenu ústavy, aby obmedzila slobodu prejavu limitovaním používania rasistických vyjadrení. Premiér Ferenc Gyurcsány to v pondelok ráno uviedol pre spravodajský portál Hírszerző. Premiér tak reagoval na nedávne vyhlásenie predsedu Ústavného súdu Petra Paczolaya, že súd bude brániť slobodu prejavu aj v tom prípade, ak niekto použije tvrdšie vyjadrenia ako napríklad „cigánsky zločin”. „Môj postoj je úplne odlišný. Ak niekto označuje celú časť spoločnosti za zločincov, alebo ak sa pre jeho vyjadrenia cítia jej členovia byť obetnými baránkami, potom hanobí identitu tejto časti spoločnosti a dôstojnosť jej členov,” uviedol Gyurcsány. Premiér tiež spomenul nedávnu správu Rady Európy, podľa ktorej pre ochranu slobody prejavu nebolo v Maďarsku možné účinne postupovať proti rasistickým vyjadreniam.

Šírenie nenávisti by mala zastaviť zmena v ústave

2. marca 2009 - (tasr)

Maďarská vláda navrhne zmenu ústavy, ktorej cieľom by bolo trestné stíhanie šírenia nenávisti. Vyhlásil to v pondelok pred novinármi v Budapešti minister spravodlivosti Tibor Draskovics. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI šéf rezortu spravodlivosti povedal, že už v utorok by sa mohli začať rokovania piatich parlamentných strán. Ak by rozhovory boli úspešné, návrh by mohol byť predložený parlamentu už na budúci týždeň. Draskovics návrh zmeny ústavy, ku ktorej je potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov, zdôvodnil tým, že po „hrozných trestných činoch v ostatných dňoch už pohár pretiekol”. MTI pripomína, že Rada Európy v týchto dňoch naznačila, že príliš voľné chápanie slobody prejavu názoru zabraňuje, aby proti rasistickým prejavom bolo možné účinne zakročiť. Predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány v pondelok ráno pre maďarský internetový portál Hírszerző uviedol, že bude iniciovať zmenu ústavy chce tak obmedziť slobodu prejavu. Predseda ústavného súdu Péter Paczolay minulý týždeň vyhlásil, že súd bude brániť slobodu prejavu aj v prípadoch drastickejších vyjadrení, než je napríklad označenie „cigánska kriminalita”. „Péter Paczolay a ja si o tom myslíme niečo úplne iné. Každé vyjadrenie, ktoré nejakým spôsobom označuje niektorú spoločenskú skupinu za kriminálnu, alebo umožňuje, aby sa celá spoločenská skupina cítila vinná, tak takéto vyjadrenie uráža identitu skupiny a aj dôstojnosť jej jednotlivých členov,” konštatoval premiér a dodal, že ak k zmene ústavy nedôjde, tak to nebude jeho vina. V ostatnom čase došlo v Maďarsku k 50 útokom voči Rómom, z ktorých desať zahynulo. Situácia sa vyhrotila najmä po tom, čo Rómovia začiatkom februára dobodali rumunského hádzanára Mariana Cozmu.

The Sunday Times: Prehlbuje sa nenávistné

ťaženie voči maďarským Rómom

2. marca 2009 - (tasr)

Po vražde rumunského hádzanára Mariana Cozmu sa častejšie vyskytli v Maďarsku útoky voči Rómom. O nenávistnom ťažení voči maďarským Rómom píšu britské konzervatívne noviny The Sunday Times. Ilustračné foto.Zdroj: AFPBrutálna dvojnásobná vražda v maďarskom Tatárszentgyörgyi, pri ktorej pred týždňom zastrelili Róma a jeho štvorročného syna, vzbudzuje také obavy, že voči maďarskej rómskej menšine prebieha pravicové nenávistné ťaženie, píše v rozsiahlom článku nedeľník. V titulku článku viedenského spravodajcu sa uvádza, že štvorročného chlapčeka zavraždili v rámci nenávistnej vojny voči maďarským Rómom. The Sunday Times podrobne popisujú prípad v Tatárszentgyörgyi, kde páchatelia podpálili najskôr Rómami obývaný objekt, aby si potom počkali pri vchode na vybiehajúcich členov rodiny a doslova ich tam popravili. V tele otca Róberta Cs. sa našlo päť projektilov a v tele jeho syna Robinka 18 projektilov. Aj dcéru Bianku zasiahli štyri z vystrelených projektilov, s ťažkými zraneniami však útok prežila. Noviny tiež podľa agentúry MTI publikovali reakcie politikov na tatárszetngyörgyský prípad a konštatovali, že doposiaľ došlo k viac ako 50 prípadom útokov, pri ktorých zahynulo desať Rómov. Ďalej citujú maďarskú poslankyňu Európskeho parlamentu rómskeho pôvodu Viktóriu Mohácsiovú, podľa ktorej išlo o rasisticky motivovaný útok, pričom polícia najskôr nebola ochotná uznať ani to, že došlo k vražde. Podľa článku extrémne pravicová strana Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik, ktorá je obviňovaná z prezentovania antisemitských a fašistických názorov, je jedinou maďarskou politickou stranou, ktorej rastie podpora. Jej militantné krídlo Maďarská garda, ktorú nedávno budapeštiansky súd zakázal, robí obchôdzky v Rómami obývaných regiónoch v takých čiernych uniformách, ktoré evokujú rovnošaty fašistov počas vojny. Periodikum cituje predsedu Jobbik Gábora Vonu, ktorý tvrdil, že krajinu ochromujú tri druhy kriminality: hospodárska, politická a rómska. Od zavraždenia Cozmu dvoma rómskymi dílermi drog sa útoky proti Rómom rozmnožili. Na demonštrácii počas pietnej spomienky na rumunského športovca skandovali heslo: Smrť na cigánov!, pripomínajú noviny. Prehlbovaním recesie v iných východoeurópskych krajinách, napríklad aj v Česku, sa vyhrocuje podobné napätie, uzatvárajú The Sunday Times.

Komentár Maďarsko na žobračenke

2. marca 2009 - (Lukáš Krivošík aktuality.sk)

Mimoriadny summit EÚ zamietol prosby Maďarska na zvláštny podporný program pre finančný sektor stredoeurópskych štátov. Plán odmietla najmä Angela Merkelová, ktorá tvrdí, že treba podrobne rozlišovať medzi jednotlivými štátmi tohto priestoru. „Vidím tu veľmi odlišnú situáciu. S Maďarskom nemožno porovnávať ani Slovinsko, ani Slovensko.“ Skonštatovala nemecká spolková kancelárka a upozornila maďarského premiéra Gyurcsánya nato, že už od medzinárodných organizácií dostal dvadsať miliárd eur. Budapešť potrebuje ratovať seba, no snaží sa to zakamuflovať volaním po pomoci celej stredovýchodnej Európe, aby si zabezpečila širšiu podporu. V krajinách ako je Nemecko sa však podobné žiadosti stretávajú s veľkou nevôľou obyvateľstva. Nemci majú pocit, že neustále doplácajú na niekoho iného. Najskôr financovali v 80. rokoch rozvoj južnej Európy, neskôr bývalej NDR a teraz pýtajú peniaze Maďari. Pritom voľby sa pomaličky blížia a takáto injekcia (v požadovanej výške 160 190 miliárd eur) by Merkelovú zbytočne oberala o popularitu. Neprospela by však ani nám. Všetky tie programy, ktoré sa v súčasnosti prijímajú na stimuláciu globálnej i národných ekonomík, majú vážny nedostatok. Buď sú financované z dnešných daní, čo znamená, že z ekonomiky odčerpávajú peniaze, ktoré štát arbitrárne prerozdeľuje. Alebo sú financované pomocou dlhu, teda zo zajtrajších daní našich detí, prípadne si štát peniaze „vytlačí“, čo v sebe nevyhnutne nesie inflačný potenciál. Samozrejme, Budapešť sa neuchádza o peniaze len tak bezdôvodne. Maďari sa ničoho neobávajú viac ako prípadného štátneho bankrotu. Posmievať sa im však kvôli tomu netreba. Do dnešného stavu nášho južného suseda nepriviedla len kríza, ale predovšetkým dlhodobé aplikovanie socialistických politík, ktoré sa aj u nás snaží vláda presadzovať od posledných parlamentných volieb. Maďarská prítomnosť by tak veľmi rýchlo mohla byť našou budúcnosťou. Navyše, v dnešnej globálnej ekonomike je všetko previazané a princíp „susedovej zdochnutej kozy“ nefunguje. Naopak platí, že ak sa vodí dobre susedovi, vodí sa aj mne a opačne. Gyurcsányovo doprosovanie v Bruseli je tiež mimoriadne ponižujúce. Vidieť to aj na čitateľských diskusiách v internetových verziách nemeckých denníkov. Prevláda zavádzajúci názor, že noví členovia stredovýchodnej Európy dlhé roky „okrádali“ západ kontinentu o investície a teraz chcú prepad verejných rozpočtových príjmov, spôsobený „daňovým dumpingom“ vykrývať z nemeckých peňazí. To je samozrejme absolútne nepresná interpretácia. Každopádne, keď je čitateľ zo Slovenska vystavený podobným reakciám, želá si, aby naša vláda nikdy nepriviedla SR do situácie, že budeme takto ponižujúco žobrať o peniaze. Nemci neprestanú na túto časť sveta hľadieť s dešpektom, pokiaľ si tu sami nedokážeme urobiť poriadok. Pozitívnou správou z mimoriadneho summitu EÚ je, že európske vlády si výhody spoločného trhu zatiaľ cenia viac, než krátkodobé zisky z prípadných protekcionistických výstrelkov. Opatrným dôvodom na optimizmus sú aj slová Róberta Fica po návrate domov. Podľa neho panuje medzi vládami konsenzus, že protikrízové opatrenia nesmú viesť k zadlžovaniu a zvyšovaniu deficitov. Jedno sú však verbálne vyhlásenia a iné sú nezamýšľané dôsledky konania štátov. Zvažovanie dlhodobých dopadov nikdy nepatrilo medzi silné stránky politikov. Najmä pre Francúzsko bude táto kríza o sebazapieraní. Krajina galského kohúta mala vždy sklon k svojhlavému, trucovitému a bezohľadnému presadzovaniu vlastného záujmu. Ak by však Paríž príliš tlačil na pílu hospodárskym egoizmom, mohlo by takéto počínanie viesť k rozpadu samotnej Európskej únie. Pretože by sa tak začal správať každý. Aj keď EÚ má svoje nedostatky a zaslúži si hlasnú kritiku, cesta k lepšej Európe vedie cez okresanie jej inštitúcií a serióznu reformu, nie cez jej úplné zrušenie. Kríza sa tak stáva ťažkou skúškou aj pre súdržnosť eurozóny. Viacerí ekonómovia dlhodobo upozorňujú, že spoločná mena nemusí prežiť externý šok takéhoto rozsahu. Maďarsko je dnes hospodársky na kolenách, ale je otázne, či nacionalistický FIDESZ, ktorý nikdy nebol veľmi „market friendly“, je schopný v krajine urobiť poriadok. Ekonomický rozvrat má však u nášho južného suseda dlhú tradíciu. V rokoch 19221924 dosahovala inflácia v Maďarsku 98%. No to bolo ešte nič oproti obdobiu po druhej svetovej vojne. V roku 1944 bola bankovkou s najvyššou nominálnou hodnotou 1000 pengo. V roku 1945 to bolo už 10 000 000 pengo a v roku 1946 mala najvyššia maďarská bankovka na začiatku číslo 2, za ktorým pokračovalo 21 núl. V lete bola potom vytvorená nová mena, dodnes známa ako forint... Na druhej strane, tieto skúsenosti Maďarov s ekonomickými katastrofami ich možno vybavili spôsobmi a taktikami ako prežiť aj to najhoršie. Nech dopadnú akokoľvek, nie je im teraz čo závidieť.

Európa v najťažšej hodine

2. marca 2009 - (Peter Schutz Sme)

Gyurcsányovo volanie o pomoc škodí susedom Maďarska. Reakciou bola záruka, že nikoho zo svojich členov únia nenechá padnúť. Kurz forintu včera ukázal, ako tomu trhy veria. Európske akciové trhy, ktoré začali nový týždeň od Londýna po Prahu efektnými hlavičkami kde o dve percentá nadol, kde o štyri dali pádnu odpoveď na otázku, aké sú výsledky mimoriadneho protikrízového summitu. Nápad Mirka Topolánka načasovať schôdzku v Bruseli na nedeľu presne preto, aby po „výstupnej” tlačovej konferencii nedostali trhy, ktoré sa cez víkend zatvárajú, okamžite triašku, nie je žiaľ to jediné, čo zlyhalo. Iste, pokles indexov nie je v kríze vzácnosťou, ale to, že ho „ťahali” banky, sa už dá sotva pripísať inému než jasnému signálu, že na akýsi veľký fond záchrany pre finančné ústavy východnej a strednej Európy nech Gyurcsány a spol. zabudnú. Princíp, že dobrodružné hospodárske a rozpočtové politiky štátov, ktoré topia i ich bankový sektor, sa nesmú sanovať falošnou solidaritou, je v poriadku. Tento princíp však hral v rozhodnutí, že na všetky krajiny sa bude hľadieť akosi „diferencovane”, rolu až v poslednom rade. Dôkazom nad dôkazy sú všetky doterajšie európske národné „bailouty”. Je faktom, že Gyurcsányovo volanie o pomoc, za účelom domáceho politického marketingu ešte perfídne zahalené pod pláštik celého regiónu, poškodzuje susedov. Lenže zároveň napríklad príbeh thajského bahtu z roku 1997, na čo niektorí experti v tejto súvislosti upozornili, hovorí, že ak Maďarsko zbankrotuje, tak stiahne za sebou celý región. Záruka zo summitu, že únia nenechá padnúť žiadneho z členov, nemohla byť ani iná ako verbálna, ale 306 forintov za euro z pondelka (poludnie) naznačuje, akú požíva dôveru. Na marketingovú komunikáciu, akože „EÚ ide ďalej do tohto súboja s krízou absolútne spoločne” (Fico), trhy dávno nereagujú. Na rozdiel od verejnosti majú informácie aj o politikoch, aj o stave, v akom sa účastníci biznisu nachádzajú. Pričom to, kto pôjde „pod kytičky” a koho stiahne za sebou, určujú ony. Aj pod vplyvom panikárskych tendencií, čo majú v zlozvyku. Nedá sa tvrdiť, že tento summit výrazne posunul úniu k rozpadu, ale rezignácia najprv komisie a potom lídrov pred Sarkozyho protekcionizmom (ktorý si ešte robil žarty vraj „sprosté slovo”), je de facto potvrdenkou, že doma smiete všetko. (Zatvoriť závod vo Francúzsku Peugeot nesmie, v Trnave môže.) Ak tomu Fico hovorí, že „protekcionizmus bol odmietnutý”, je humorné. Menej už to, že prízrak štátnych bankrotov sa nevznáša len nad stredovýchodom (Maďarsko, Lotyšsko), ale napríklad i nad Gréckom či Talianskom, pričom Merkelová, na ktorú sa v takomto prípade uprú všetky zraky, stojí pred voľbami. Zostáva len viera, že Nemecko, ktoré má za sebou dva „balíčky” do vlastnej ekonomiky (30 a 50 miliárd eur), splní svoju európsku „povinnosť”, a nenechá eurozónu rozpadnúť, ani zdvihnúť novú „ekonomickú železnú oponu” (Gyurcsány) naprieč úniou.

Slovensko už nechce byť východnou Európou

3. marca 2009 - (Ladislav Bariak ml. aktualne.sk)

Slovensku spôsobuje čoraz väčšie problémy zaraďovanie medzi krajiny strednej a východnej Európy. Dôvod? V čase krízy je slovenská ekonomika v lepšom stave, než niektorých iných štátov. A to nielen tých neďalekých, ako je napríklad Maďarsko, ale aj niektorých vyspelejších ekonomík. Niektorí zahraniční analytici však berú tento región v jednom „balíku”. Podľa analytika UniCredit Bank Jána Tótha to už spôsobuje aj konkrétne problémy. „Robila sa paralela medzi ázijskou krízou v roku 1997 a súčasnou situáciou v regióne. Správy naznačovali, že rast v tomto regióne bol nafúknutý prílišnou úverovou expanziou. Bohužiaľ, bola tendencia štáty v tomto regióne spájať, hoci situácia v SR, ČR a v Poľsku je z makro hľadiska stabilná,” povedal pre Aktuálne.sk. Napríklad Medzinárodný menový fond začleňuje Slovensko ako medzi krajiny strednej a východnej Európy, tak aj medzi členské krajiny Európskej únie, či krajiny s rozvojovou ekonomikou. Proti hádzaniu Slovenska do „strednovýchodného” európskeho balíka už v Bruseli protestoval aj premiér Robert Fico. Hovorí, že vláde to komplikuje situáciu pri umiestňovaní štátnych dlhopisov na finančných trhoch. Tvrdí, že nie je dobré vytvárať obraz, že celá stredná a východná Európa je na tom rovnako. „To nie je pravda. Ak má krajina tohto regiónu problém, poďme ho spoločne riešiť, ale nezaťahujme a nevytvárajme obraz, že všetci majú rovnaké problémy,” vyhlásil predseda slovenskej vlády na rokovaní neformálneho samitu EÚ. Vedúci makroanalytik pre strednú a východnú Európu v Erste Group Juraj Kotian zase pripomína, že Slovensko nie je až tak závislé od externého financovania a vďaka prebytku zdrojov si našťastie dokáže umiestniť dlhopisy aj na domácom trhu v celom objeme. „Pod vplyvom silnej vlny negatívnych správ a ich zovšeobecňovaní na celý región však riziková prirážka (ktorú platí vláda pri vydávaní dlhopisov) vzrástla aj pre Slovensko. Vstup Slovenska do Eurozóny však našťastie eliminoval prípadný negatívny vplyv na kurz, a preto Slovensko trpí menšou ujmou z paušalizovania problémov ako napríklad Česká Republika alebo Poľsko,” vysvetlil pre Aktuálne.sk. Podľa analytika UniCredit Bank Jána Tótha, musí však vláda pokračovať vo vysvetľovacej kampani. „Treba trpezlivo vysvetľovať, že situácia v postkomunistických štátoch je už značne odlišná, keď niektoré krajiny implementovali reformy, držali zadlženosť verejných financií na uzde, poprípade zaviedli euro,” zhrnul Tóth pre Aktuálne.sk. Slovensko pritom nie je samotné, ktoré proti takémuto nálepkovaniu dôrazne protestuje. Námietky viceguvernéra Českej národnej banky Mojmíra Hampla uverejnil ešte minulý týždeň prestížny denník Financial Times. K takémuto kroku ho dohnali niektorí zahraničnoekonomickí komentátori. Práve tí totiž naznačovali, že stredná a východná Európa je na pokraji totálnej ekonomickej katastrofy a celý región nutne potrebuje pomoc. „Títo komentátori si nevšimli, že od pádu komunizmu pred 20 rokmi (i dlhý čas predtým) sa jednotlivé krajiny regiónu vydali veľmi odlišnou cestou, čo sa týka ekonomickej politiky,” píše v liste Hampl. Aj keď Národná banka Slovenska podobné písomné stanovisko zatiaľ nezaujala, Hamplove názory v plnej miere podporuje. „Národná banka Slovenska prezentovala svoj názor Českej národnej banke a stanovisko viceguvernéra ČNB p. Hampla vyjadruje aj postoj NBS,” skonštatovala pre Aktuálne.sk hovorkyňa NBS Jana Kováčová. Podľa hlavného analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa je však Slovensko aj v inej pozícii, než je napríklad spomínané Česko. Kým náš štát je súčasťou eurozóny, náš západný sused zatiaľ nestanovil ani dátum prijatia euromeny. „My nemusíme písať takéto články do Financial Times, pretože 1. januára sme sa stali plnoprávnym členom eurozóny,” dodal Vaňo pre Aktuálne.sk.

Agentúra Fitch zhoršila výhľad ratingov Maďarska

2. marca 2009 - (tasr)

Ratingová agentúra Fitch Ratings zhoršila výhľad ratingu dlhodobých záväzkov Maďarska v zahraničnej aj domácej mene na negatívny zo stabilného. Zároveň ich oba potvrdila, rating dlhodobých záväzkov v zahraničnej mene na úrovni BBB a rating dlhodobých záväzkov v domácej mene na úrovni BBB+. „Negatívny výhľad ratingov odráža pokračujúce zhoršovanie perspektív maďarskej aj európskej ekonomiky, čo spoločne s pretrvávajúcim tlakom na platobnú bilanciu a devízovú bilanciu Maďarska zvyšuje riziko, že sa profil zahraničného dlhu a verejných financií krajiny zhorší viac, než sme predpokladali vlani v novembri, keď sme znižovali ratingy krajiny. Na rozdiel od našich očakávaní podporný balík od MMF zatiaľ nezabezpečil makroekonomickú a finančnú stabilitu,” uviedol šéf oddelenia agentúry pre národné ratingy David Heslam. Fitch znížila ratingy Maďarska vlani v novembri. Ratingy mali stabilný výhľad, keďže agentúry predpokladala, že medzinárodná finančná pomoc zabezpečí potreby krajiny z hľadiska potrieb externého a fiškálneho financovania a stabilizuje jej ekonomický a finančný výhľad. Forint od začiatku roka oslabil o 15 % voči euru a 16 % voči švajčiarskemu franku a je o 34 % respektíve o 47 % slabší v porovnaní s jeho najsilnejšími kurzami v júli 2008. Problémom je, že asi 70 % úverov je denominovaných v zahraničných menách, pričom pri domácnosti si brali úvery predovšetkým v švajčiarskych frankoch. Oslabovanie forintu priamo zvyšuje zadlženosť tých, čo si zobrali úver denominovaný v cudzej mene. Agentúra predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) Maďarska sa v tomto roku reálne zníži o 4 %, pričom MMF vo svojom podpornom programe rovnako ako vládny rozpočet počítajú s poklesom iba o 1 %. Výrazne horší ekonomický výhľad zvyšuje potenciálne riziká a výzvy, ktorým bude vláda čeliť pri snahe udržať schodok verejných financií v tomto roku na plánovanej úrovni 2,6 %. Podľa Fitch by sa vládny dlh mohol v tomto roku zvýšiť na 88 % HDP zo 73 % HDP v roku 2007.

Maďarská vláda pomôže majiteľom hypoték, ktorí prišli o prácu

2. marca 2009 - (tasr)

Maďarský parlament dnes schválil legislatívu, ktorá vláde umožňuje garantovať hypotekárne úvery. Ide o dlžníkov, ktorí prišli o prácu od 30. septembra v dôsledku globálnej finančnej krízy. Podľa zákona, ktorý je publikovaný na internetovej stránke parlamentu, vláda bude garantovať dlžníkom splátky počas 24mesačného obdobia na základe modifikovanej zmluvy o úvere. Novú zmluvu podpíše dlžník s bankou. Dlžník bude musieť mesačne počas dvoch rokov platiť 10.000 HUF (32,57 eura) a hodnota úveru nemôže na základe pôvodného kontraktu na jedného dlžníka prekročiť 20 miliónov HUF. Počas niekoľkých uplynulých mesiacov bolo v Maďarsku zrušených tisíce pracovných miest, keďže ekonomika krajiny sa prudko spomalila v dôsledku kolapsu dopytu na exportných trhoch a sťaženia prístupu k úverom. Miera nezamestnanosti v trojmesačnom období od začiatku novembra do konca január vzrástla na 8,4 %. Ratingová agentúra Fitch Ratings zhoršila výhľad ratingov dlhodobých záväzkov Maďarska v zahraničnej aj domácej mene na negatívny zo stabilného. Agentúra predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) Maďarska sa v tomto roku reálne zníži o 4 %, pričom MMF vo svojom podpornom programe rovnako ako vládny rozpočet počítajú s poklesom iba o 1 %. Niektorí analytici tvrdia, že recesiu ešte prehĺbi zvyšovanie nezamestnanosti a prudké oslabenie forintu. Forint od začiatku roka oslabil o 15 % voči euru a 16 % voči švajčiarskemu franku a je o 34 % respektíve o 47 % slabší v porovnaní s jeho najsilnejšími kurzami v júli 2008. Problémom je, že asi 70 % úverov je denominovaných v zahraničných menách, pričom domácnosti si brali úvery predovšetkým v švajčiarskych frankoch. Oslabovanie forintu priamo zvyšuje zadlženosť tých, čo si zobrali úver denominovaný v cudzej mene.

Maďarská vláda chce zdaniť rekreačné šeky

2. marca 2009 - (tasr)

Systém rekreačných šekov, ktorý v súčasnosti zavádzajú Rumunsko a Slovensko, funguje v Maďarsku už vyše desať rokov. Maďarská vláda avizovala, že by v rámci opatrení na zmiernenie hospodárskej krízy od budúceho roka doposiaľ zvýhodnené šeky zdanila. Predseda Národnej nadácie pre rekreáciu Mihály Karácsony dnes pre maďarský portál cestovného ruchu turizmus.com uviedol, že by zdanenie šekov spôsobilo výpadok príjmu štátneho rozpočtu. Podľa Karácsonya vlani dosiahol obrat so šekmi 41 miliárd forintov (136,56 milióna eur). Znamená to zdanlivý výpadok na odvodoch a daniach vo výške asi 14 až 15 miliárd forintov, treba však prirátať odvody a dane pochádzajúce z aktivít generovaných šekmi. Tým konečná bilancia vykazuje miliardové príjmy štátu. Podľa predsedu nadácie systém šekov udržuje pri živote najmenej 30.000 pracovných príležitostí, navyše, nadácia zo ziskov šekov nakupovaných zamestnávateľmi financuje rekreovanie takmer 75.000 zo sociálne slabých vrstiev v celkovej hodnote 2,5 miliardy forintov. V prípade, že by rekreačné šeky podporujúce domáci cestovný ruch neexistovali, tak by 250.000 až 300.000 maďarských občanov míňalo svoje peniaze na dovolenku v zahraničí, napríklad v Chorvátsku, konštatoval Karácsony. Systém rekreačných šekov zaviedli v Maďarsku v roku 1998 ako možnosť zvýhodnenej rekreácie pre zamestnancov, členov odborov, ich rodiny a pre dôchodcov. Zamestnávatelia takto odmeňujú svojich zamestnancov, poskytnuté šeky v hodnote do výšky minimálnej mzdy (71.500 forintov 237,97 eur) sú nezdanené. Zamestnávateľ si ich môže uviesť do nákladov. Cieľom zavedenia rekreačných šekov bolo podľa vzoru povojnového Francúzska podporiť domáci cestovný ruch. Šeky možno míňať len v domácich turistických zariadeniach. V roku 2008 ich prijímalo v Maďarsku 10.500 zariadení cestovného ruchu, v ktorých ponúkali za šeky celkom 17 druhov rekreačných služieb.

Provident Financial vysvetľuje v reklame ako funguje

2. marca 2009 - (Marketér.sk hn)

Nebanková finančná inštitúcia Provident Financial, ktorá sa zaoberá predovšetkým rýchlymi pôžičkami spustila v Maďarsku reklamnú kampaň, v ktorej vysvetľuje ako funguje. Približne v polovici februára odštartoval Karsai József, poslanec maďarského parlamentu, kampaň proti spoločnosti Provident Financial. Dôvodom jeho protestnej akcie bolo poukázať na neprimerané podmienky požičiavania peňazí, ku ktorým Provident zaväzuje svojich klientov. Podľa Karsaia je finančná inštitúcia likvidačná pre ľudí a v reklame neprimerane informuje o výhodách rýchlych pôžičiek. Na jeho slová zareagoval hovorca spoločnosť Provident Financial Maďarsko Mikola Gergely, ktorý pre portál Index.hu povedal „... zastavíme aktuálne bežiacu kampaň a odštartuje úplne novú, v ktorej ľuďom vysvetlíme ako funguje systém rýchlych pôžičiek.“ V rámci edukačnej kampane prisľúbil Gergely odvysielať v médiách celkovo 36 reklamných televíznych spotov. Hoci Provident Financial funguje aj na Slovensku, o podobnej reklamnej, či edukatívnej kampani zatiaľ neuvažuje. „Provident Financial na Slovensku podniká samostatne a za značne odlišných legislatívnych podmienok ako v Maďarsku. Naše produkty sú preto výrazne odlišné od maďarského trhu,“ vysvetľuje Michal Dyttert, manažér pre styk s verejnosťou Provident Financial Slovensko.

Maďarsko sa potápa, zachrániť ho má prijatie eura

2. marca 2009 - (aktualne.sk)

Prijatie eura čo najskôr. To je podľa expertov cesta z dna maďarskej ekonomiky. Forint totiž patrí k najviac oslabujúcim menám. Od začiatku roka oslabil voči euru o 19 percent a vyhliadky nie sú príliš optimistické. Maďarsko však postihli ekonomické problémy ešte pred príchodom hospodárskej krízy do strednej Európy. Hrubý domáci produkt má v tomto roku poklesnúť o 3 percentá a reálne mzdy o jedno percento. O prácu môže prísť až 100 tisíc ľudí. Ďalším problémom maďarskej ekonomiky je vysoký podiel úverov v zahraničných menách, ktoré domáce banky poskytovali firmám aj spotrebiteľom. Navyše investori na nič nečakali a stiahli svoje peniaze z tamojšieho trhu. Už tak bola potrebná finančná pomoc zo strany Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Maďarskú menu za týchto podmienok potápajú aj maličkosti. Nesprávna citácia maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya uvedená agentúrou Bloomberg zdražela euro o ďalších päť forintov. „Máme vážny problém,” citovala agentúra Bloomberg maďarského premiéra, ktorý rokoval v Bruseli s predsedom Európskej komisie José M. Barrosom. V skutočnosti nešlo iba o problém maďarskej, ale o problém európskej ekonomiky. Vládny kabinet dokonca zverejnil audionahrávku, ktorá dokazuje, že Gyurcsányovo „my” znamená skutočne Európsku úniu, ktorej je Maďarsko členom. V Bruseli Gyurcsány presadzoval rýchlejšie prijatie eura pre Maďarsko. „Bez zmiernenia podmienok pre pripojenie sa k eurozóne zostáva otázkou, či musíme čakať dva alebo dva a pol roka v európskej predsieni. A či je vôbec dôležité nechať tieto krajiny vo vestibule tak dlho,” cituje maďarského premiéra agentúra Reuters. Barroso vo svojej reakcii na Gyurcsányho slová zdôraznil, že splnenie kritérií pre vstup do eurozóny je zodpovednosťou samotných členských krajín EÚ, ktoré sa uchádzajú o prijatie spoločnej meny. Dodal však, že všetci členovia EÚ by mali byť v eurozóne čo najskôr. „Prijatie eura je jedným z krokov, ktorý by mohol pomôcť oživiť dôveru investorov a znížiť zraniteľnosť krajiny voči externým šokom. Prijatie európskej meny je však podmienené aj posilnením makroekonomickej stability,” uviedol prezident Maďarskej národnej banky András Simor. Gyurcsány predpokladá, že by Maďarsko mohlo prijať euro v rokoch 2012 až 2014. Potrebné však bude dokončenie reformy verejného sektora a stanovenie udržateľného rozpočtu.

Maďarsko chce do leta stanoviť dátum prijatia eura

2. marca 2009 - (sita / reuters)

Maďarsko by mohlo stanoviť dátum prijatia eura do polovice tohto roka a naďalej sa bude usilovať o určité zmiernenia podmienok pre vstup do eurozóny. V pondelok to povedal maďarský minister financií János Veres. „Dátum sa určí niekedy v polovici tohto roka” povedal Veres pre televíznu stanicu M1. „Dátum sa môže stanoviť o niekoľko mesiacov a naozaj je želateľné a nutné to urobiť.” Veres dodal, že podmienkou pre stanovenie termínu prijatia eura je to, aby parlament schválil zmeny daní a výdavkov, ktoré vláda navrhla minulý mesiac s cieľom udržať deficit rozpočtu pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Minister financií zároveň povedal, že Maďarsko bude naďalej žiadať EÚ, aby zmiernila niektoré podmienky pre prijatie eura, ale nebude žiadať o uvoľnenie maastrichtských kritérií. „Nechceme zmierniť maastrichtské kritériá, chceme zmiernenie iných obmedzení, čo by mohlo prijatie eura urýchliť... mohlo by to byť skrátenie obdobia, počas ktorého krajina musí byť v systéme ERM2,” povedal Veres. Európska únia cez víkend odmietla uvoľnenie maastrichtských kritérií, ale nechala otvorené dvere pre diskusiu o skrátení dvojročného obdobia v systéme ERM2. Analytici predpokladajú, že Maďarsko vstúpi do systému ERM2 v roku 2010 a euro prijme v roku 2013.

Maďari a Chorváti chcú postaviť nový plynovod

2. marca 2009 - (tasr)

Maďarsko a Chorvátsko plánujú do polovice roku 2011 postaviť nový plynovod, ktorý by prepravoval zemný plyn z Maďarska do Chorvátska. Neskôr by ho bolo možné upraviť aj na zabezpečenie spätného toku plynu. Uviedla to dnes distribučná spoločnosť Földgázszállító (FGSZ). Firma FGSZ informovala, že ročná prepravná kapacita nového plynovodu vychádzajúceho z Városföldu a končiaceho sa v chorvátskej Slobodnici by mala dosahovať okolo 6,5 miliardy m3. FGSZ postaví 206 kilometrov dlhú maďarskú časť plynovodu, zatiaľ čo Chorvátsko si zafinancuje výstavbu 88kilometrového úseku, ktorý bude prechádzať cez chorvátske územie. Dohodu by FGSZ a Plinacro, plynárenská divízia INA, mali podpísať v utorok. „Pre Chorvátsko je to historická udalosť, keďže prvýkrát od vyhlásenia nezávislosti získame nový surovinový zdroj,” povedala zástupkyňa firmy Plinacro. Ako dodala, plynovod bude reverzibilný, čo znamená, že po postavení plánovaného terminálu na skvapalnený plyn na ostrove Krk bude schopný transportovať zemný plyn aj z Chorvátska do Maďarska a ďalej do európskych štátov. „To zároveň znamená, že Chorvátsko bude schopné v budúcnosti napojiť sa na niektorú z hlavných plynovodných tepien ako Nabucco alebo Južný prúd,” dodala zástupkyňa Plinacro. Balkánske krajiny ťažko zasiahla plynová kríza v prvej polovici januára, keď Rusko pre spor s Ukrajinou zastavilo dodávky suroviny do krajín EÚ. Vtedy chorvátsky premiér Ivo Sanader uviedol, že terminál na skvapalnený plyn je pre Chorvátsko nevyhnutný, ak chce znížiť závislosť od dodávok plynu z Ruska. Terminál, ktorého výstavbu plánuje Záhreb v spolupráci s európskymi energetickými firmami, by mal zlepšiť aj zásobovanie okolitých krajín zemným plynom, keďže sa očakáva, že terminál spracuje viac suroviny, než bude Chorvátsko samé potrebovať.

Maďarsko ponúkne 163 tisíc eur na pomoc pri obnove Gazy

2. marca 2009 - (sita)

Maďarsko ponúkne 50 miliónov forintov (163 tisíc eur) na pomoc pri obnove vojnou zničeného Pásma Gazy. Pre tlačovú agentúru MTI to v pondelok uviedol vysoký predstaviteľ maďarského ministra zahraničných vecí László Várkonyi na darcovskej konferencii v egyptskom Šarm ašŠajchu. Pomoc bude smerovať do palestínskeho zdravotníctva. Maďarsko plánuje pre palestínske nemocnice zabezpečiť zdravotnícke zásoby a aj doktorov, ak to bude potrebné. Chce tak pomôcť pri uzdravovaní zranených detí. Počas svojho vystúpenia na konferencii Vrákonyi vyzval na ďalšie pokračovanie v mierových procesoch s tým, že obnovenie politického poriadku v Gaze bude podmienkou efektívneho využitia pomoci.

Polícia odhalila v Budapešti šesť plantáží konope

2. marca 2009 - (tasr)

Maďarská polícia odhalila v Budapešti v šiestich rodinných domoch plantáže indického konope. Podľa dnešnej informácie maďarskej komerčnej tlačovej agentúry HavariaPress podozriví z pestovania sú traja Vietnamci vo veku 2533 rokov, ktorí pestovali marihuanu v dlhodobo prenajatých nehnuteľnostiach. Polícia získala prvé informácie o skupine páchateľov už vlani, k odhaleniu však prispel nečakaný návrat jedného z majiteľov domov, ktorý 19. februára zbadal, že je otvorená garáž jeho domu. V nej našiel sadenice konope a ohlásil to polícii. Pri ďalšom vyšetrovaní kriminalisti odhalili ďalších päť domov s plantážami s celkovým počtom vyše 5000 sadeníc. Policajti zabavili aj 50 kg marihuany pripravenej na distribúciu. Podľa expertov priebežným pestovaním by vedeli týždenne predať 5075 kg marihuany v hodnote 50100 miliónov forintov (v prepočte 166.400 až 332.800 eur). Hodnota zabaveného zariadenia na osvetlenie, vetranie, zalievanie a špeciálne roztoky potrebné k pestovaniu, ktoré odviezli kriminalisti šiestimi nákladnými autami, prekračuje 50 miliónov forintov. Vietnamci vymenili aj zámky domov s odôvodnením, že v nich skladujú drahé ošatenie. Nájomné vyplatili na niekoľko rokov dopredu. Podozrivých vzali do vyšetrovacej väzby.

Bratislavský dialóg - bez Slotu a Mečiara

5. marca 2009 - (Szilvássy József - Népszabadság)

Predseda výboru pre ľudské práva Národného zhromaždenia Maďarskej republiky navrhol vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny na objasnenie všetkých podrobností minuloročného novembrového policajného zásahu v Dunajskej Strede. Návrh včera Zoltán Balog predložil svojim slovenským kolegom v Bratislave, na spoločnom zasadnutí výborov. Maďarská strana sa totiž naďalej domnieva, že zásah bol neprimeraný, preto udalosť nie je možné sňať z programu - zdôraznil Balog. Jeho slovenský partner László A. Nagy však v mene hostiteľov návrh odmietol. Verí, že čoskoro zverejnia dôkazy, ktoré potvrdzujú, že policajný zásah bol skutočne oprávnený a odôvodnený, ako to slovenské ministerstvo vnútra od začiatku tvrdí. Na včerajšom rokovaní prediskutovali situáciu slovenských Maďarov a maďarských Slovákov, ako aj hodnotili plnenie slovensko-maďarskej základnej zmluvy. Zoltánovi Balogovi chýbalo, že sa rokovania nezúčastnil bývalý premiér Vladimír Mečiar a ani predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota, pritom obaja sú členmi výboru pre ľudské práva slovenského parlamentu. „Bol by som považoval za užitočné sa stretnúť aj s nimi, lebo sa domnievame, že ich stanovisko týkajúce sa maďarskej menšiny prináša do vzťahu oboch štátov napätie a bolo by bývalo dobré hovoriť aj s nimi,” uviedol v tejto súvislosti maďarský politik. Pôvodne si výbory mali za spoločný stôl zasadnúť 2. februára v Budapešti, vtedy sa však stretnutie neuskutočnilo, keďže predseda výboru maďarského parlamentu chcel premietnuť videozáznam o spornom futbalovom zápase DAC - Slovan v Dunajskej Strede. Slovenská strana s tým však nesúhlasila. Minulého roku 1. novembra na futbalovom zápase DAC - Slovan príslušníci komanda vtrhli do sektoru, kde sa zdržiavali domáci fanúšikovia a fanúšikovia z Maďarska a začali ich mlátiť. Jedenásti boli zranení.

Zákrok polície na futbale chcú skúmať aj Maďari

5. marca 2009 - (Hospodárske noviny)

Bratislava - Sporný policajný zásah v Dunajskej Strede, pri ktorom boli zranení aj viacerí maďarskí fanúšikovia, by mala skúmať pracovná skupina. Včera to po zasadnutí parlamentných výborov pre ľudské práva zo Slovenska a z Maďarska povedal šéf maďarského výboru Zoltán Balog. Minuloročný zásah na futbalovom zápase zostril napäté vzťahy medzi oboma štátmi, Budapešť zásah označila za neprimeraný. Naopak, podľa slovenských predstaviteľov bol zákrok polície opodstatnený. „Odznel tu jeden návrh, bol to môj osobný návrh, aby sme vytvorili určitú pracovnú skupinu, nie vyšetrovaciu skupinu, ale výber, kde by boli zastúpení po jednom z členov rôznych výborov,” povedal Balog. Podľa šéfa slovenského parlamentného výboru Lászlóa Nagya (SMK) by prípad malo vyšetrovať Slovensko samostatne. „Kauza Dunajská Streda má byť ukončená na národnej úrovni,” poznamenal Nagy. Dokumenty o zásahu budú zverejnené čoskoro, doplnil. Termín však nespresnil. Podľa hovorcu ministerstva vnútra Erika Tomáša preverovanie zákroku polície sa skončilo s tým, že zásah bol opodstatnený a zákonný. „V súčasnosti prebieha vyšetrovanie v rámci trestných stíhaní smerom k správaniu fanúšikov,” dodal. Futbalový zápas v Dunajskej Strede zo začiatku novembra bol príčinou krachu predchádzajúceho rokovania oboch výborov v Budapešti. Slovenskí zástupcovia odišli ešte pred začiatkom rozhovorov, keď sa maďarská strana rozhodla nahrávku zo zápasu neplánovane zaradiť do programu. Na stretávaní výborov sa začiatkom decembra dohodol predseda parlamentu Pavol Paška so svojou maďarskou kolegyňou Katalin Sziliovou.

Z. Balog: Na rokovaní ľudskoprávnych

výborov mi chýbali Slota a Mečiar

4. marca 2009 - (tasr)

Predsedovi ľudskoprávneho výboru maďarského Národného zhromaždenia Zoltánovi Balogovi (FIDESZ) na dnešnom rokovaní so slovenským výborom veľmi chýbali jeho dvaja členovia Ján Slota (SNS) a Vladimír Mečiar (ĽSHZDS). „Ich duch tu ale bol prítomný,” povedal na tlačovej konferencii po skončení takmer trojhodinového rokovania oboch parlamentných inštitúcií. Za členov maďarského výboru Balog uviedol, že boli zvedaví na Slotove a Mečiarove stanovisko. „Totiž na základe niektorých ich vyjadrení podľa môjho názoru vznikajú napätia v našich vzájomných vzťahoch,” vysvetlil. V tejto súvislosti sa politici nevyhli diskusii o kroku ministerstva školstva, ktoré stiahlo z edičného plánu dvojdielnu učebnicu dejepisu pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským. „Iniciatívy ministra Jána Mikolaja (SNS) ma hlboko znepokojujú a vidím to ako pokračovanie nastoleného trendu zo strany SNS,” povedal šéf slovenského ľudskoprávneho výboru László Nagy (SMK). Zároveň však Baloga informoval, že „slovenský parlament vo februári prijal múdre štátnické riešenie týkajúce sa používania geografických názvov, čo kvitovala aj maďarská menšina na Slovensku”. Balog na margo učebníc pripomenul, že na slovenských školách v Maďarsku sa žiaci učia dejepis tak, že používajú päť učebníc pochádzajúcich z Maďarska a 25 učebníc dejepisu zo Slovenska. „Práve preto nám tu chýbal pán Slota. Zaujímalo nás, aký by bol jeho názor na tieto skutočnosti,” uzavrel Balog. Hovorkyňa SNS Jana Benková pre TASR uviedla, že Slota sa na dnešnom rokovaní nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. „Dnešné vyjadrenia nebudeme komentovať. Nezdá sa nám férové hovoriť o niekom, kto nebol prítomný,” odkázala. „Pán predseda bol z rokovania výborov riadne ospravedlnený z dôvodu dlhodobo plánovaného pracovného programu,” informovala TASR hovorkyňa ĽSHZDS Monika Zakariásová.

Čoraz menej detí chodí do škôl s maďarským

vyučovacím jazykom na Slovensku

3. marca 2009 - (inforadio.hu)

V tomto roku zapísali do prvých tried škôl s maďarským vyučovacím jazykom na Slovensku asi 3 500 až 3 800 detí, čo je najnižšie číslo za posledných 20 rokov - oznámil podpredseda Strany maďarskej koalície pre školstvo. László Szigeti povedal, že: dôvodom je - okrem iného - to, že sa rodí stále menej detí, zvyšuje sa vek uzatvárania manželstva a zároveň aj záujem o potomstvo. Doplnil, že: veľkým problémom je aj skutočnosť, že takmer 20 percent detí maďarskej národnosti sa dostáva do slovenských škôl. Vyjadril názor, že: je to najmä dôsledok rastu počtu zmiešaných manželstiev, prípadne toho, že vo viacerých obciach sa príslušníci maďarskej národnosti dostávajú do menšinového postavenia a sa miestna škola s maďarským vyučovacím jazykom sa tak zruší.

Pre maďarských žiakov prekladajú slovenské učebnice

3. marca 2009 - (Népszabadság)

Slovenský minister školstva Ján Mikolaj v utorok oznámil, že podľa predstáv rezortu maďarskí žiaci sa od nového školského roku budú môcť učiť len zo slovenských učebníc preložených do ich materinského jazyka. Doteraz sa maďarskí žiaci učili z učebníc, ktoré síce vychádzali zo slovenského dejepisu, ale boli doplnené o významné udalosti histórie maďarského národa. „Čo sa týka škôl národnostných menšín, pre nich platí ten istý učebný program ako pre ostatné slovenské školy. Možno len s tým rozdielom, že bude trvať nejaký čas, kým učebnice preložíme. Pre štátny školský program je typ školy rovnaký a to znamená, že aj učebnice musia byť rovnaké,” povedal Mikolaj pre spravodajskú agentúru SITA. Minister, ktorý vo vláde zastupuje nacionalistickú Slovenskú národnú stranu (SNS), doteraz používané učebnice dejepisu pre prvé a druhé ročníky gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským už predtým vyradil zo zoznamu učebníc, ktoré je možné si objednať. Zákaz učebníc, ktoré sa vládnej moci nepáčia a nanucovanie jednotného vzdelávacieho systému pripomína bývalý socialistický režim - uviedol László Szigeti, podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) na piatkovej tlačovej konferencii v Bratislave. Mikolaj pre tlačovú agentúru teraz uviedol, že spomínané učebnice dejepisu nestiahol, len ich nezaradil na zoznam, lebo podľa jeho názoru ich je na školách dostatok. V tomto roku na gymnáziách s vyučovacím jazykom maďarským bude menej prvákov, preto oni tieto učebnice „nebudú potrebovať”. Predseda Združenia učiteľov dejepisu Attila Simon ministra nedávno listom vyzval, aby skončil s diskrimináciou škôl s vyučovacím jazykom maďarským. „Združenie so znepokojením sleduje, že minister školstva začal nový útok proti školám s vyučovacím jazykom maďarským, cieľom čoho je oklieštenie základných práv maďarskej menšiny,” uviedol Simon. Maďarskí učitelia dejepisu na Slovensku požadujú pre žiakov maďarských škôl viac maďarských učebníc dejepisu. Podľa Simona ako v prípade žiakov slovenských škôl rozširujú výučbu dejepisu, to isté právo prináleží aj žiakom všetkých národnostných škôl na Slovensku. „Na tom budeme trvať,” konštatoval. To, že dve obľúbené učebnice dejepisu vyňali zo zoznamu učebníc, ktoré je možné si objednať, maďarské školy hodnotia ako ďalší pokus o okliešťovanie práv maďarskej menšiny zo strany Jána Mikolaja - uvádza maďarský internetový portál Felvidek.hu Bratislavská Pravda v sobotu uviedla, „že slovenský minister školstva chce do hláv detí maďarskej národnosti vtĺcť slovenské povedomie”. Nové učebnice dejepisu nie sú ničím iným, ako „dejepis na objednávku”. Vidí to tak, že dnešná situácia sa do značnej miery podobá tej, ktoré tu bola pred rokom 1989, kedy sa história učila v duchu politickej objednávky strany a vlády. „Nie je vylúčené, že niekoľkým voličom sa to bude páčiť. Ťažko je však uveriť, že by sa to páčilo učiteľom, ich žiakom a rodičom. Reforma školstva okrem toho, že je prenáhlená, prehnane nesie na sebe pečať Slovenskej národnej strany,” upozorňuje Pravda.

Na karikatúre Gyurcsánya sa rehoce Slovensko

3. marca 2009 - (hirtv.hu)

Volanie Ferenca Gyurcsánya o pomoc škodí susedom Maďarska - možno sa dočítať v komentári slovenského denníka Sme. Liberálne noviny píšu, že: maďarský ministerský predseda, schovávajúc sa za región, ľstivým spôsobom využil bruselské stretnutie na domáce politické ciele. Kvôli odmietnutiu záchranného balíka zamýšľaného pre východ sa zrútili devízy regiónu, medzi nimi aj maďarský forint. Autor článku, odvolávajúc sa na odborníkov, konštatuje, že ak Maďarsko skrachuje, strhne so sebou celý región. Naši susedia nepovažujú za dobrý nápad Gyurcsányov návrh na 160 až 190 miliárd eur určených na pomoc pre štáty strednej a východnej Európy, lebo ako sa vyjadrili: Maďarsko nemožno dávať pod jeden klobúk spolu s Poľskom a Slovenskom. Slovenský predseda vlády sa rovno vyjadril, že: maďarský premiér pýtal peniaze od únie aj v ich mene, hoci Maďarsko má tisíckrát väčšie problémy a poľský premiér povedal, že: jeho vlasť nie je odkázaná na pomoc od únie. V rubrike pre karikatúry internetového portálu Sme uverejnili karikatúru, na ktorej je zobrazený Ferenc Gyurcsány a aj Robert Fico, kde maďarský premiér na kolenách žobre o podporu únie. Maďarský predseda vlády trvá na svojom návrhu, ktorý predložil na nedeľnom neformálnom zasadnutí, v ktorom žiadal pre štáty strednej a východnej Európy rozvojový balík v hodnote 180 miliárd euro - v utorok to vyhlásil Ferenc Gyurcsány v Londýne. Predseda vlády povedal, že: teraz je jeho vecou, aby našiel spojencov pre podporu štvorbodového programového balíka. Na otázku, že nedeľný neformálny summit EÚ považujú mnohí za nezdar pre Maďarsko Ferenc Gyurcsány odpovedal, že: On považuje summit skôr za nevyužitú príležitosť.

Nesmrteľnosť Bandiho Kutyfalviho

5. marca 2009 - (Lajos Grendel - Sme)

Bandi Kutyfalvi (Bandi zo Psej Vsi) je vedľajšia postava v jednom románe Móra Jókaiho. Dej románu sa odohráva na začiatku 19. storočia. Bandi Kutyfalvi je šľachtic. Nie aristokrat, nie príslušník strednej šľachty, ale ten typ drobného šľachtica, hlúpeho, nevzdelaného banditu malého kalibru, za peniaze ochotného urobiť akúkoľvek podlosť, ktorý si o sebe myslí, že len vďaka svojim šľachtickým privilégiám je „Pán”. Sándor Petőfi tento typ človeka hojne rozšíreného vo vtedajšom Uhorsku charakterizoval vo svojej básni takto: „...nepíšem, nečítam, som maďarským šľachticom.” Na viacerých maďarských internetových portáloch si prednedávnom pripomenuli dvadsiate výročie úmrtia Sándora Máraiho. Svetoznámy spisovateľ bol jedným z najvzdelanejších Maďarov 20. storočia a bol občanom vo význame gentleman. Antifašista, ktorého nyilašovci v roku 1944 zúrivo hľadali a ktorému sa z najhlbších útrob bridili nielen nyilašovskí, ale aj komunistickí kutyfalviovci. Je už menej známe, že pohŕdal aj tou strednou vrstvou Hortyho režimu, ktorá po Trianone zaplavila maďarské úrady a hrala sa na pánov. Pokladal ich za prázdne makovice, nadutých nadrapovačných a nevzdelaných, jeho slovami za „bugrišov”. Márai bol Maďarom spôsobom, že pritom bol od hlavy po päty Európanom. Dalo by sa povedať, bol to dosť zriedkavý vták v našich končinách (dodávam, aj na Slovensku), ktorý si už vtedy zaslúžil ochranu ako vymierajúci ľudský druh. Situácia dnes nie je lepšia, ako bola v polovici minulého storočia. Dnes sa Máraiho menom zhusta oháňajú aj takí, ktorých duchovnosť (ak vôbec existuje niečo také), je veľmi vzdialená od duchovnosti Máraiho. Pravdepodobne sa to dá vysvetliť tým, že nečítali Máraiho Denník, ale je možné že od Máraiho nečítali nič. V týchto dňoch sa istý dvadsaťročný Bandi Kutyfalvi pokúsil hodiť vajce do Gábora Demszkyho, primátora Budapešti, na prezentácii jeho knihy v Bratislave. Mladíka okamžite odparentovali z miestnosti. Náš hrdina podľa očitých svedkov na ulici nastúpil do auta s maďarskou ŠPZ. Incident by bol zanedbateľný, keby ho pravicové médiá nenafúkli. Napríklad noviny Magyar Hírlap referovali o udalosti na titulnej strane, akoby mala svetodejinný význam. Prispievatelia istého maďarského spravodajského portálu na Slovensku (inak konzervatívne zameraného, ale vôbec nie extrémistického) oslavovali ohadzovača ako nejakého Robina Hooda a usporiadali také orgie na úkor Gábora Demszkyho, ako je vo veľkej knihe gangsterstva napísané. Žiaľ, zaznamenávame čoraz viac známok toho, že sa isté extrémne pravicové skupiny pokúšajú exportovať ducha nenávisti na Slovensko. A je viac ako pravdepodobné, že sa naň nájdu kupci. Lebo, aby som parafrázoval starý slogan: „Bandi zo Psej Vsi žil, žije a bude žiť. Stokrát dlhšie ako Lenin.

Ako opúšťal Gyurcsány komunistov pred 20rokmi

6. marca 2009 - (tvnoviny.sk / index.hu / mtv híradó)

Elita sa stará iba o seba a o svoju moc, kým chudoba je čoraz väčšia - to boli slová maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya v roku 1989, v čase, keď nabral odvahu opustiť podpredsednícke miesto v Strane maďarskej demokratickej mládeže (DEMISZ), ktorá bola po roku 1989 nástupníckou stranou Strany maďarskej komunistickej mládeže (KISZ). Pričom ešte v rokoch 1988 1989 v KISZ Ferenc Gyurcsány zastával post prezidenta ústredného výboru v rámci univerzitných aktivít KISZu. Terajší maďarský premiér si to pred dvadsiatimi rokmi namieril do „Novej Generácie“ (Új Nemzedék), ktorá bola vlastne predchodcom dnešnej Aliancie mladých demokratov čiže FIDESZU. Reformátor neuteká, reformátor sa postaví k situáciám tvárou v tvár - v jednotnom čísle a v tretej osobe komentuje Gyurcsány svoj odchod od komunistov v júni 1989, pričom ani pri najlepšej vôli nemožno konštatovať, žeby by týmto svojim krokom nejako význame upútal pozornosť obyvateľov Maďarska - píše portál index.hu. Pritom, akoby to čo povedal, povedal len včera - uvádza sa ďalej na maďarskom spravodajskom webe, kde pranierujú na Gyurcsányovu jalovú rétoriku. Na záver portál nastoľuje otázku a hneď si na ňu aj odpovedá. Trpko odpovedá: A čo sa stalo s „Novou Generáciou“? Jedno veľké smradľavé nič, zmizla skôr, akoby sa vôbec skutočne narodila...

http://index.hu/belfold/1989/2009/03/06/igy_mondott_le_gyurcsany_husz_eve

http://index.hu/belfold/1989/2009/02/16/gyurcsany_ferenc_nekiall_a_kisz_lebontasanak