Protestné zhromaždenie za autonómiu južného Slovenska dnes do Komárna prilákalo len minimum ľudí. Okrem hlavného organizátora Jánosa Bószu prišlo k soche uhorského kráľa Štefana demonštrovať menej ako desať jeho priaznivcov, podujatie pozoroval zhruba rovnaký počet novinárov. Bósza na stretnutie priniesol vlastnoručne vyrobený transparent s nápisom Autonómia, ďalší plagátik vyzýval na zrušenie slovenského jazykového zákona, ktorý sa stal v uplynulých mesiacoch predmetom sporov medzi Bratislavou a Budapešťou. Zhromaždenie však malo pokojný priebeh. Komárňanský podnikateľ Bósza sa v minulosti pokúsil založiť aj organizácie na podporu autonómie. Združenie Južanská rada za sebaurčenie však ministerstvo vnútra odmietlo zaregistrovať a druhú organizáciu s názvom Nomos regionalizmus rozpustilo.

Pučíka zaujímali maďarskí vojaci

26. septembra 2009 - (Martina Kováčová - Sme)

Predseda SNS Ján Slota pre spory o jazykový zákon už niekoľko týždňov varuje pred vojnou s Maďarskom. Jeho poslanec a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Rudolf Pučík si včera nenechal ujsť príležitosť a na stretnutí s náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl Maďarska Lászlóom Tömbölom sa pýtal aj na maďarské vojenské operácie pri hraniciach. „Vzájomne sme sa informovali o spolupráci medzi ozbrojenými silami obidvoch krajín. Témou rokovania bol aj účel vojenského cvičenia Maďarska pod názvom Smer nasadenia,“ povedal Pučík. Na nebezpečenstvo útoku, ktoré môže cvičenie neďaleko Budapešti znamenať pre Slovensko, upozornil pred týždňom šéf SNS Ján Slota. „Mosty cez Ipeľ a Dunaj treba menej stavať. Je ich už toľko, že by maďarská armáda potom, keby vstupovala na južné Slovensko, ani nepotrebovala nejaké pontóny, lebo tých mostov by mala ažaž,“ povedal vtedy Slota. Pučík na otázku, či sa maďarského generála pýtal aj priamo na vojenský útok na Slovensko, nechcel odpovedať.

Rómovia v Maďarsku zbili mladú ženu - objavilo sa 80 gardistov

26. septembra 2009 - (tasr)

Osemdesiat členov Maďarskej gardy z Peštianskej župy prišlo v noci nadnes do Kiskunlacházy v reakcii na správu, že Rómovia tam dobili takmer na smrť duševne postihnutú mladú ženu. Podľa maďarského denníka Népszabadság museli obeť útoku hospitalizovať. Na miesto incidentu prišla aj polícia, ktorá vyzvala gardistov, aby sa do prípadu nemiešali. Policajti mnohých legitimovali. Hovorkyňa župného veliteľstva polície Andrea Beluzsárné Belicza potvrdila denníku útok na ženu a dodala, že jej životným partnerom je tiež Róm. Polícia podľa jej slov preveruje rozsah zranení pacientky a potom rozhodne o ďalších krokoch. Spravodajský server barikád.hu zverejnil meno jedného z údajných útočníkov, ktorým má byť Rihárd Sztojka. Ten bol jedným z podozrivých z vlaňajšej vraždy v Kiskunlacháze, čo sa však napokon nepotvrdilo. Podľa barikád.hu gardisti, ktorých organizáciu súd v júli právoplatne zakázal, hliadkovali v noci autami v obci a obkolesili aj Sztojkov dom. Do Kiskunlacházy prišla potom zásahová jednotka polície. Podľa hovorkyne nedošlo k žiadnemu incidentu medzi policajtmi a gardistami.

Zasadnutie slovensko-maďarskej zmiešanej komisie

Novelu zákona o štátnom jazyku riešia aj experti

25. septembra 2009 - (tasr)

Na pozvanie slovenskej strany sa v piatok v Bratislave uskutočnilo stretnutie expertov k implementácii novely zákona o štátnom jazyku, vedené spolupredsedami slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre záležitosti národnostných menšín Miroslavom Mojžitom a Ferencom Gémesim a za účasti expertov Úradu vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka. V súlade s výsledkami ostatnej schôdzky predsedov vlád SR a MR z 10. septembra 2009, ako aj s posudkom vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín k novelizácii príslušnej právnej normy informovala slovenská strana o príprave metodických zásad, ktoré budú v súvislosti s implementáciou novely prijaté na úrovni vlády. Spolupredsedovia zmiešanej komisie pre záležitosti národnostných menšín M. Mojžita a F. Gémesi potvrdili význam zaangažovanosti Úradu vysokého komisára pre otázky národnostných menšín v tomto komunikačnom procese. Ďalšie stretnutie expertov sa uskutoční po vzájomnej dohode oboch strán, informoval rezort slovenskej diplomacie.

Peter Weiss: Slovensko už nie je na prvých stránkach maďarskej tlače

25. septembra 2009 - (tasr)

Slovenská republika už nie je pre novelu jazykového zákona na prvých stránkach maďarskej tlače. Po dnešnom zasadnutí spoločnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie na pôde Ministerstva zahraničných vecí SR, ktoré bolo venované tejto právnej norme, to uviedol slovenský veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss. Narážal pritom na dopady stretnutia premiérov oboch krajín Roberta Fica a Gordona Bajnaiho, ktoré sa na maďarskej pôde uskutočnilo 10. septembra. „Diskusia okolo jazykového zákona už má oveľa vecnejší charakter. Aj na dnešnom zasadnutí komisie bol dialóg vedený vecne a v právnickej terminológii,” zhodnotil Weiss. Podpredseda SMK József Berényi, ktorý bol na rokovanie komisie prizvaný, podotkol, že jej členovia sa na takmer päťhodinovom stretnutí takmer výlučne venovali sankciám za porušenie jazykového zákona. „Ukázalo sa, že v právnej norme sú predsa len určité nejasnosti, ktoré je potrebné doriešiť. Ministerstvo kultúry nás informovalo, že v súvislosti s implementáciou zákona bude pripravené uznesenie vlády, ako aj smernice jednotlivých ministerstiev,” informoval opozičný poslanec NR SR. Podľa jeho slov bude potrebné sa zamerať najmä na oblasti, kde menšina má menej ako 20-percentné zastúpenie. Berényi zopakoval, že pokuty nie sú šťastným riešením. „Ani zákon o používaní jazykov národnostných menšín neobsahuje žiadne sankcie. Paragrafy určitého zákona je predsa možné do určitej miery vymôcť cez správne konanie,” povedal. Berényi však v tejto súvislosti oceňuje snahu oboch strán komunikovať o detailoch otvoreným a úprimným spôsobom. Vie si teda predstaviť, že diskusia okolo jazykového zákona raz dospeje ku konkrétnemu záveru. Berényi dodal, že komisia sa opäť zíde v druhej polovici októbra, miesto zasadnutia však ešte nie je určené.

SMK víta rozhodnutie vlády osloviť Benátsku komisiu

25. septembra 2009 - (sita)

Strana maďarskej koalície (SMK) považuje za pozitívny krok rozhodnutie vlády SR požiadať o posúdenie novelizovaného zákona o štátnom jazyku poradný orgán Rady Európy - Benátsku komisiu. „Komisia najrenomovanejších európskych právnikov tak bude mať možnosť posúdiť súlad zákona o štátnom jazyku s Rámcovým dohovorom Rady Európy, Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov a taktiež so známym odporúčaním Rady Európy č. 1201, ktoré je na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR vo svojich princípoch záväzné pre Slovenskú a Maďarskú republiku,” uviedla dnes pre agentúru SITA hovorkyňa strany Eva Dunajská. Do takého posudku môžu byť podľa nej zahrnuté aj doterajšie odporúčania Výboru ministrov Rady Európy. „Nakoľko však takéto posúdenie zákona potrvá niekoľko mesiacov, SMK žiada do vypracovania posudku Benátskej komisie zastaviť implementáciu zákona o štátnom jazyku,” dodala. Slovenská republika odovzdá dnes žiadosť na Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátsku komisiu) o právny názor na zákon o štátnom jazyku v platnom znení. Podľa Tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí SR ide o ďalší krok, ktorý povedie k uprednostneniu vecného ponímania celej záležitosti pred jej neadekvátnym spolitizovaním. Benátska komisia vznikla 10. mája 1990 ako poradný orgán Rady Európy, ktorý svoju činnosť zameriava na vytváranie právnych záruk pre rozvoj demokracie, podporu právneho štátu a na posilnenie znalostí právnych systémov účastníckych štátov. Komisia je expertným orgánom zloženým z medzinárodne uznávaných odborníkov, ktorí majú skúsenosti v oblasti demokratických inštitúcií a zaslúžili sa o prínos v rozvoji práva a politických vied. Experti sú v zmysle štatútu nezávislí.

Slovenský jazykový zákon vraj škodí rozmanitosti Európy

25. septembra 2009 - (sita / mti)

Slovenský zákon o štátnom jazyku škodí rozmanitosti Európy a oslabuje európske povedomie; pre tieto dôvody by sa proti zákonu, ktorý bráni v rozvoji európskej identity, malo hovoriť pri každej príležitosti, vyhlásil v piatok, v predvečer Dňa európskych jazykov István Hiller, maďarský minister školstva. Podľa Hillera jedným z najdôležitejších aspektov Európskej únie je podpora diverzity, ktorá umožňuje, aby „mnoho jazykov pôsobilo bok po boku”. Rozmanitosť, dodal minister, je rozhodujúcim faktorom európskeho povedomia. Slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu jazykového zákona 17. júla. Novela od 1. septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožňuje pokutovať jej porušovanie. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení ministerstva kultúry.

V Maďarsku dlhuje 32-tisíc rodín viac ako 3 mesačné splátky úveru

25. septembra 2009 - (tasr)

Objem hypotekárnych úverov v 1. polovici roka v Maďarsku prekročil 6,6 miliardy forintov (24,43 milióna eur). V súčasnosti je asi 32-tisíc rodín dlžných viac ako tri mesačné splátky.

Ilustračné fotoZ takmer 830.000 úverov na bývanie bolo 62 percent poskytnutých na devízovom základe, najmä v eurách a vo švajčiarskych frankoch, kde sa forintové splátky vypočítajú na základe aktuálneho kurzu danej meny. Priemerná výška úveru je 5 milónov maďarských forintov. Úvery poskytnuté na základe zahraničnej meny sú síce výhodnejšie kvôli nižším úrokom ako v prípade úverov vo forintoch, ale súčasne je vyššie riziko zmeny kurzu. V období oslabenia forintu mesačné splátky devízových úverov stúpli o 30 až 40 percent. V Maďarsku v súčasnosti dlhuje približne 32-tisíc rodín viac ako tri mesačné splátky. V krajine je 38 % bytového fondu zaťažených hypotékou, čo je pomer hlboko pod európskym priemerom. Najhoršie scenáre predpokladajú, že počet exekúcií dosiahne v budúcom období ročne 5000 - 6000. Podľa informácií Maďarskej národnej banky (MNB) od septembra 2008 do mája tohto roka počet nehnuteľností ponúknutých na dražbu dosiahol takmer 3000. Od 28. júla sa dlžníci, ktorí sa dostali do finančnej tiesne pod vplyvom hospodárskej krízy, môžu uchádzať o premosťovací úver so štátnou garanciou na obdobie najviac dvoch rokov. V prípade, že ani tak nedokážu platiť pôžičku, v zmysle príslušného nového zákona môžu samosprávy s predkupným právom odkúpiť nehnuteľnosť, ktorú poskytnú dlžníkom do prenájmu za priaznivejších podmienok, ako sú na trhu. Po asi ročnom prísnom režime poskytovania úverov obyvateľstvu bankami očakávajú analytici zastavenie ďalšieho sprísňovania podmienok poskytovania pôžičiek ku koncu roka. Dlžníkov, ktorí si aspoň v uplynulom období jedného roka platili včas splátky, stimulujú banky k úprave úverovej zmluvy s výhodnejšími podmienkami. Podľa MNB sa zvýšil pomer úverov v eurách, vďaka čomu banky pristúpili k znižovaniu úrokov pri tejto mene. Priemerný úrok v prípade eura bol v júli na úrovni 7,43 %, mierne klesali úroky aj pri forintových úveroch, keď priemerný úrok dosiahol 11,81 %. V októbri začnú poskytovať banky úvery na bývanie so štátnou podporou, čo však podľa analytikov neprinesie výrazný rast úverov, u ktorých zaznamenali od júla pokles. Uchádzači budú musieť totiž splniť veľmi prísne kritériá, navyše, týka sa iba nových bytov a minimálny podiel spoluúčasti musí byť 50 %, čo nebudú mnohí môcť splniť. Na jeseň viaceré banky v Maďarsku pripravujú rôzne akcie, zmiernia alebo úplne zrušia niektoré poplatky. Neočakáva sa však, že banky zmiernia podmienky poskytovania úverov, najmä čo sa týka spoluúčasti či potvrdenia vysokých príjmov.

V turistických centrách SR bude platiť maďarská karta zliav

25. septembra 2009 - (sita)

Maďarskí návštevníci budú môcť využiť vo vybraných slovenských zariadeniach cestovného ruchu turistickú kartu zliav. Ide o projekt Maďarského zväzu priateľov prírody. Ako ďalej Slovenská agentúra pre cestovný ruch informovala, týmto spôsobom chce motivovať maďarských turistov k stráveniu zimnej dovolenky na Slovensku a oživiť tak trh aktívneho zahraničného cestovného ruchu z Maďarska. „Turistická karta zliav bude určená pre členov zväzu, ktorých je až 20 tisíc. Tí budú môcť využiť zľavy v partnerských maďarských, ako aj slovenských zariadeniach cestovného ruchu,” uviedla agentúra vo svojej tlačovej správe. Do projektu sa zatiaľ prihlásilo 37 slovenských subjektov, pričom ďalšie sa môžu zapojiť ešte do konca septembra tohto roku. O projekt je záujem podľa slovenskej agentúry najmä zo strany slovenských rekreačných zariadení, lyžiarskych stredísk, kúpeľov a ubytovacích zariadení. V Maďarsku sa zatiaľ do projektu zapojilo približne 500 subjektov cestovného ruchu. Distribúcia turistickej karty začne v októbri tohto roka v štartovacom počte 2 tis. kusov.

Lajčák v New Yorku rokoval s maďarským kolegom Balázsom

25. septembra 2009 - (sita)

Za veľmi vecné, konkrétne a užitočné označil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák stretnutie s maďarským rezortným partnerom Péterom Balázsom v New Yorku. „Táto schôdzka nás posunula dopredu v racionálnej línii vzťahov, ktorú nastolili premiéri oboch krajín na rokovaní v Szécsény pred dvoma týždňami,” povedal minister Lajčák vo štvrtok večer po rozhovore s Balázsom. Obaja ministri sa v pracovnej atmosfére sústredili na konkrétne kroky pri napĺňaní 11-bodového vyhlásenia premiérov. Pri každom bode prebrali alebo navrhli opatrenia, ktoré obe strany vykonajú už v priebehu budúceho mesiaca. V prvej polovici novembra sa ministri opäť zídu a zhodnotia dosiahnutý pokrok. „Dostali sme sa do fázy, keď na úrovni vlád hovoríme o riešení problémov, nie o ich vytváraní,” zdôraznil minister Lajčák. Šéf slovenskej diplomacie maďarského partnera tiež informoval, že počas rokovaní s predstaviteľmi americkej administratívy na začiatku tohto týždňa vo Washingtone bolo zjavné, ako najnovšie slovensko-maďarské spory uškodili obom krajinám a americkí partneri očakávajú, že Slovensko a Maďarsko budú pokračovať v trende zlepšovania vzťahov, ktoré začali premiéri stretnutím v Szecsény 10. septembra. Lajčák aj na štvrtkovom stretnutí s Balázsom zopakoval, že sťažovanie si jeden na druhého na medzinárodnej scéne nič nevyrieši a svedčí len o nevyspelosti a nezodpovednosti. „Musíme prestať interpretovať a začať implementovať,” zdôraznil Lajčák s odkazom na polemiky okolo novely zákona o štátnom jazyku. „Po stretnutí premiérov a po vyjadreniach Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka sú už akékoľvek interpretácie bezpredmetné a úlohou slovenskej vlády je sústrediť sa na uplatňovanie zákona v praxi, pri čom budeme spolupracovať aj s úradom Vysokého komisára,” povedal Lajčák po stretnutí s Balázsom. Informoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.

SR-MR: Rokovanie s Balázsom bolo užitočné

25. septembra 2009 - (sita)

Za veľmi vecné, konkrétne a užitočné označil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák stretnutie s maďarským rezortným partnerom Péterom Balázsom v New Yorku. „Táto schôdzka nás posunula dopredu v racionálnej línii vzťahov, ktorú nastolili premiéri oboch krajín na rokovaní v Szécsény pred dvoma týždňami,” povedal minister Lajčák vo štvrtok večer po rozhovore s Balázsom. Ten uviedol, že stretnutie sa konalo v priateľskej atmosfére a spolu so svojím slovenským kolegom prediskutovali konkrétne kroky pri napĺňaní 11-bodového vyhlásenia premiérov. Pri každom bode prebrali alebo navrhli opatrenia, ktoré obe strany vykonajú už v priebehu budúceho mesiaca. V prvej polovici novembra sa ministri opäť zídu a zhodnotia dosiahnutý pokrok, informoval hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. „Vytýčili sme si veľmi skoré hraničné termíny a väčšinu z krokov uskutočníme alebo začneme v októbri,” povedal Balázs. Ako dodal, plán spolupráce zahŕňa vytvorenie spoločného pracovného tímu maďarskej a slovenskej polície a zlepšenie príprav stretnutí na najvyššej úrovni. „Dostali sme sa do fázy, keď na úrovni vlád hovoríme o riešení problémov, nie o ich vytváraní,” zdôraznil minister Lajčák. Šéf slovenskej diplomacie maďarského partnera tiež informoval, že počas rokovaní s predstaviteľmi americkej administratívy na začiatku tohto týždňa vo Washingtone bolo zjavné, ako najnovšie slovensko-maďarské spory uškodili obom krajinám a americkí partneri očakávajú, že Slovensko a Maďarsko budú pokračovať v trende zlepšovania vzťahov, ktoré začali premiéri stretnutím v Szecsény 10. septembra. Lajčák aj na štvrtkovom stretnutí s Balázsom zopakoval, že sťažovanie si jeden na druhého na medzinárodnej scéne nič nevyrieši a svedčí len o nevyspelosti a nezodpovednosti. „Musíme prestať interpretovať a začať implementovať,” zdôraznil Lajčák s odkazom na polemiky okolo novely zákona o štátnom jazyku. „Po stretnutí premiérov a po vyjadreniach Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka sú už akékoľvek interpretácie bezpredmetné a úlohou slovenskej vlády je sústrediť sa na uplatňovanie zákona v praxi, pri čom budeme spolupracovať aj s úradom Vysokého komisára,” povedal Lajčák po stretnutí s Balázsom. Reagujúc na nedávny rozhovor, ktorý Balázs poskytol pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung, čo vyvolalo kritiku Slovenska, maďarský minister povedal: „Vyjasnili sme si všetky nedorozumenia.” Poznamenal, že podľa neho sú si obe krajiny rovné a že územná integrita a suverenita Slovenska je základným princípom.

Minister Lajčák sa stretol s maďarským kolegom Balázsom

25. septembra 2009 - (tasr)

Za veľmi vecné, konkrétne a užitočné označil minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák stretnutie so svojím maďarským rezortným partnerom Péterom Balázsom vo štvrtok v New Yorku. „Táto schôdzka nás posunula dopredu v racionálnej línii vzťahov, ktorú nastolili premiéri oboch krajín na rokovaní v Szécsény pred dvoma týždňami,” povedal Lajčák vo štvrtok večer po rozhovore s Balázsom. Obaja ministri sa v pracovnej atmosfére sústredili na konkrétne kroky pri napĺňaní 11-bodového vyhlásenia premiérov. Pri každom bode prebrali alebo navrhli opatrenia, ktoré obe strany vykonajú už v priebehu budúceho mesiaca. Obaja ministri zahraničných vecí sa potom v prvej polovici novembra opäť zídu a zhodnotia dosiahnutý pokrok. „Dostali sme sa do fázy, keď na úrovni vlád hovoríme o riešení problémov, nie o ich vytváraní,” zdôraznil Lajčák. Slovenský minister Pétera Balázsa tiež informoval, že počas svojich rokovaní s predstaviteľmi americkej administratívy na začiatku tohto týždňa vo Washingtone bolo zjavné, ako najnovšie slovensko-maďarské spory uškodili obom krajinám, a že americkí partneri očakávajú, že Slovensko a Maďarsko budú pokračovať v trende zlepšovania vzťahov, ktoré začali premiéri stretnutím v Szecsény 10. septembra. Miroslav Lajčák aj na štvrtkovom stretnutí s Péterom Balázsom v New Yorku zopakoval, že internacionalizácia a sťažovanie si jeden na druhého na medzinárodnej scéne nič nevyrieši a svedčí len o vlastnej nevyspelosti a nezodpovednosti. „Musíme prestať interpretovať a začať implementovať,” zdôraznil minister Lajčák s odkazom na polemiky okolo novely zákona o štátnom jazyku. „Po stretnutí premiérov našich krajín a po vyjadreniach Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka sú už akékoľvek interpretácie bezpredmetné a našou úlohou, ako slovenskej vlády, je sústrediť sa na uplatňovanie zákona v praxi, pričom budeme spolupracovať aj s úradom Vysokého komisára,” povedal Miroslav Lajčák po stretnutí s Péterom Balázsom v New Yorku. TASR informoval hovorca MZV SR Peter Stano.

Jazykový zákon posúdia experti z Benátskej komisie

25. septembra 2009 - (čtk)

Po vysokom komisárovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Knutovi Vollebaekovi by sa mal sporným jazykovým zákonom zaoberať aj poradný orgán Rady Európy - Benátska komisia. Slovensko dnes požiada skupinu nezávislých expertov o právny názor na normu, ktorá vyvolala odpor Budapešti a prispela k ďalšiemu vyhroteniu vzťahov s Maďarskom. Informoval o tom tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí. Novela zákona o štátnom jazyku, ktorá je účinná od septembra, posilňuje postavenie slovenčiny. V slovenčine musia byť aj všetky verejné oznamy, tabule či pozvánky, inak inštitúciám hrozia pokuty od 100 do 5000 eur (od 3013 do 150 630 Sk). Pokute musí predchádzať napomenutie. „Tento aktívny prístup k využívaniu odborných kapacít Rady Európy považuje Slovensko za ďalší krok, ktorý povedie k uprednostneniu vecného ponímania celej záležitosti pred jej neadekvátnym spolitizovaním,” uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Vysoký komisár OBSE Vollebaek už skôr vyhlásil, že hoci niektoré výhrady k zákonu boli opodstatnené, časť kritiky bola prehnaná a zavádzajúca. Sankcie za porušenie zákona, ktorú sú vraj legálne a majú ich aj iné štáty, označil za nie dobrú myšlienku. Slovenská strana prisľúbila, že prípadné nejasnosti zákona spresní v metodickom pokyne. Schválenie prísnejších pravidiel spojené zo zavedením pokút kritizovalo Maďarsko na čele s prezidentom Lászlóom Sólyomom, proti zákonu sa podpísalo aj 21 maďarských osobností. Normu kritizovali tiež zástupcovia zhruba polmiliónovej maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku na čele s opozičnou stranou SMK, kampaň proti zmenám spustila aj novozaložená strana Most-Híd niekdajšieho predsedu SMK Bélu Bugára. Stupňujúce napätie sa pred časom pokúsili upokojiť premiéri oboch krajín, Robert Fico (Smer) a Gordon Bajnai, ktorí sa dohodli, že oba štáty budú rešpektovať názory OBSE na jazykový zákon.

Slovensko požiada Európsku komisiu o právny názor na jazykový zákon

25. septembra 2009 - (tasr)

Slovensko odovzdá dnes žiadosť na Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátsku komisiu) o právny názor na zákon o štátnom jazyku. „Tento aktívny prístup k využívaniu odborných kapacít Rady Európy považuje SR za ďalší krok, ktorý povedie k uprednostneniu vecného ponímania celej záležitosti pred jej neadekvátnym spolitizovaním,” informoval TASR Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Benátska komisia vznikla 10. mája 1990 ako poradný orgán Rady Európy, ktorý svoju činnosť zameriava na vytváranie právnych záruk pre rozvoj demokracie, podporu právneho štátu a na posilnenie znalostí právnych systémov účastníckych štátov. Je expertným orgánom zloženým z medzinárodne uznávaných odborníkov, ktorí majú skúsenosti v oblasti demokratických inštitúcií a zaslúžili sa o prínos v rozvoji práva a politických vied. Experti sú v zmysle štatútu nezávislí. Novela zákona o štátnom jazyku nadobudla účinnosť 1. septembra tohto roku. V tejto súvislosti navštívil 16. septembra Slovensko vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek, ktorý potvrdil, že novela nie je v rozpore s medzinárodnými štandardmi, nikoho neohrozuje ani nediskriminuje. „Neznamená to, že zákon je dobrý, ale je to zákon, s ktorým sa dá pracovať, aby sa správne implementoval,” uviedol. Jeho aplikácia v praxi a eliminovanie negatívneho dopadu na menšiny sa dá podľa neho zabezpečiť podrobnými a záväznými predpismi, pričom je dôležité, aby sa pred ich vypracovaním zákon neuplatňoval svojvoľne. Ministerstvo kultúry už pracuje na vytvorení metodického pokynu, ktorý zjednotí výklad nejednoznačných ustanovení, ako aj tých, ktoré vyvolávajú obavy a strach.

Tessék, prosím...

25. septembra 2009 - (Roland Kyška - Plus 7 dní)

Na juhu Slovenska sme hľadali obchodníkov, ktorí po slovensky hovoriacich zákazníkov odmietajú obslúžiť Diskusií na internete o tom, ako kohosi neobslúžili na juhu Slovenska, je viac než dosť. Podobný zážitok svojej manželky dokonca pred časom porozprával šéf národniarov Ján Slota. Chceli sme v tejto reportáži ukázať skóre tak ako na futbale a porovnať, v koľkých obchodoch či reštauráciách v prihraničných obciach nás nevedeli či, nebodaj, nechceli obslúžiť v štátnom jazyku. Výsledok je však, ostávajúc pri športovej terminológii, debaklom. Za celý deň túlania v okresoch Dunajská Streda a Komárno sme na nikoho takého nenarazili. Aj po rusky: V potravinách v obci Horný Bar neďaleko Šamorína sa po našom slovenskom pozdrave ozvala krásna čistá slovenčina. A to napriek tomu, že predavačky sa pred naším príchodom medzi sebou rozprávali po maďarsky. Podľa internetovej stránky obce v deväťdesiatych rokoch z tunajšieho obyvateľstva bolo ani nie osem percent Slovákov. „Samozrejme, že každého obslúžime v slovenčine. Sme tu kúsok od hrádze a medzinárodnej cyklocesty. Chodia sem aj zákazníci z Nemecka. Dohovoríme sa aj po rusky,” smejú sa predavačky na našej, pre nich zjavne nepatričnej otázke. Podobne obídeme aj v ďalších miestnych potravinách či drogérii. „Mnoho Bratislavčanov si tu kúpilo domy. Samozrejme, že s nimi hovoríme po slovensky,” vysvetľujú nám obchodníci. Bez problémov: Podobný argument počujeme aj od vedúcej potravín v Jurovej pani Ireny Hellerovej. Kým diskutujeme, v obchode sa prestrieda pár zákazníkov, všetci hovoria po maďarsky. My sme tiež urobili malý pokus, a aj keď sa nám predavačka najprv prihovorila po maďarsky, keď zistila, že jej nerozumieme, prešla bez zaváhania na slovenčinu. „Ale kdeže, išli by sme sami proti sebe,” hovorí Irena Hellerová. Počet Slovákov v obci rastie, preč sú časy, keď sa k tejto národnosti hlásilo z celej dediny šesť ľudí. Ani v susednej Trstenej na Ostrove nemáme žiaden problém dohodnúť sa. Ani v miestnom pohostinstve, ani v potravinách. Presúvame sa bližšie k okresnému mestu. Pred Dunajskou Stredou nájdete dvanásť obcí s názvom Kračany. Hranice medzi nimi sa už zotreli a hoci si zachovali pôvodné názvy, administratívne patria do dvoch celkov. V Moravských Kračanoch, ktoré sú súčasťou Kráľovských Kračian, nás rovnako ako inde predavačka obslúžila po slovensky. Keď sa jej spýtame na spolužitie Slovákov a Maďarov, zaváha. Až potom, keď sa s ňou začneme zhovárať po maďarsky, naberie väčšiu sebaistotu a hovorí, že o prípadoch, že by niekoho v tomto regióne neobslúžili, nikdy nepočula. Medzi Slovákmi a Maďarmi vraj žiadne problémy nie sú. Koniec koncov, aj ona nás obslúžila a vedela odpovedať na naše otázky po slovensky. Len to politizovanie jej v štátnom jazyku veľmi nešlo. Dvojjazyčne: „Ja tu žiadne problémy nemám. Keď sa ozvem po slovensky, odpovedajú mi v tomto jazyku. Dokonca mnohé predavačky v meste už jasne registrujú, kto je Maďar, kto Slovák,” hovorí obyvateľka Dunajskej Stredy, Slovenka. „Tessék, prosím,” znie zaužívané slovné spojenie, ktorým vás privítajú v mnohých obchodoch. Aj v Dolnom Štále, obci ležiacej na hlavnej ceste z Dunajskej Stredy do Komárna, komunikujú obchodníci bilingválne. V dedine poľahky uhádnete, že väčšina ľudí sa tu živí pestovaním a predajom poľnohospodárskych produktov a druhým charakteristickým povolaním ešte z dávnej histórie je košikárstvo. Hradskú lemujú stánky s množstvom zeleniny a ovocia, ale i prúteným tovarom od výmyslu sveta. „To bude všetko? Alebo si ešte niečo prosíte?” pýta sa nás predavačka, keď váži vrecúško s rajčinami. Jej pomocník zjavne po slovensky veľmi nevie. O to ochotnejšie nám zvesí a podá každý košík, na ktorom na chvíľu spočinie náš zrak. Povedať však, že sme sa nedohodli, či, nedajbože, nás neobslúžili, by bolo klamstvom. Práve naopak, ochotu by mohli zo Žitného ostrova exportovať aj do iných častí Slovenska. V obci Tôň v komárňanskom okrese pri nákupe poľahky komunikujeme po slovensky. Po rečiach o údajnom neobsluhovaní Slovákov len krútia hlavami. „To len Slota robí takú politiku. Malíková niečo povie a všetci jej uveria. Je to hlúposť,” tvrdia v miestnych potravinách. Socha sváru: Krásnu slovenčinu počujeme aj v reštaurácii Party v Novej Stráži. Jedálny lístok je v troch jazykoch, ešte aj v nemčine. „Neviem, prečo si každý myslí, že v Komárne nevieme po slovensky,” hovorí čašníčka Eva Kosztolányiová v kaviarni Saga Cafe v centre okresného mesta. Rozhovorí sa o tom, že s krízou ubúda zákazníkov. Menej ich chodí aj cez most z Maďarska, to skôr Komárňania chodia k susedom. Vraj sa to ešte stále vyplatí, aj keď ceny sú už vyššie ako na začiatku roka. „Tá socha? No poviem vám, že aj inam mohli dať peniaze. Išli ste okolo nemocnice? Nuž, do nej by bolo treba investovať, nie do sochy,” zamyslí sa nad pamätníkom svätého Štefana, ktorý stojí hneď za rohom. Nedá sa, samozrejme, vylúčiť, že niekde nežije hlupák, možno aj viacerí, ktorí skutočne niekoho odmietli obslúžiť v slovenčine. Rovnako ako majú niektorí na východe problém s Bratislavčanmi a, naopak, na západe s východniarmi. Náš pokus nájsť týchto hlupákov však dopadol biedne. Každý z oslovených obchodníkov hovoril po slovensky a mnohí dokonca krajšie ako niektorí hrdí národniari.

Koľko Maďarov žije na Slovensku?

23. septembra 2009 - (Stanislav Háber - Slovenský rozhľad)

„Prevažná väčšina Maďarov odmieta tento zákon (o slovenskom jazyku),” povedal predseda SMK Pál Csáky na otázku Slovenskej televízie, či jeho strana, ktorú reprezentuje ako predseda, zastupuje celú národnostnú maďarskú menšinu na Slovensku. Je to odpoveď v mnohých smeroch zvláštna. Na Slovensku môžu žiť Maďari. Aj Slováci môžu žiť v Maďarsku. Obe krajiny sú v Európske únii a v schengenskom priestore. Na mítingoch SMK však skandujú prívrženci tejto strany heslá, ktoré majú spojenie „Maďarská republika”, ako sa stalo aj v Dunajskej Strede na štadióne, kde sa dojemne stretli Csáky a odídenci zo strany SMK. Sám predseda tejto strany Csáky hovorí o Maďaroch. Pritom maďarskú menšinu v Slovenskej republike predstavujú občania Slovenska maďarskej národnosti. Preto Csákyho odpoveď vyvoláva otázky. Komu sa prihováral Csáky? Maďarom žijúcim na Slovensku, alebo občanom Slovenska maďarskej národnosti? Veď on sám hovorí o tom, že väčšina Maďarov odmieta zákon. Povedzme si pravdu, Maďari môžu odmietať zákon o slovenskom jazyku. Slovákom sa takisto nepáčia maďarské zákony, ktoré umožňujú obciam v Maďarsku rozhodovať o slovenských menšinových školách, či kultúrnych slovenských domoch, čo sme videli prednedávnom u našich južných susedoch. Prípad slovenskej obce Mlynky ležiacej v Maďarsku sa dostal až na stôl Európskej únie právom. Šlo o príklad likvidácie slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. Zákon o slovenskom jazyku vyhovuje rusínskej menšine, rovnako nemeckej, ale aj rómskej, takže nie je namierený proti maďarskej menšine, len jej politickí reprezentanti ho jediní kritizujú. Alebo povedzme si pravdu, ako to zhodnotila v Slovenskej televízii politologička Marcela Gbúrová, ide naozaj o zákon o slovenskom jazyku? Alebo skôr o to, aby SMK a rovnako aj nová strana Bélu Bugára Most mohli mobilizovať pár mesiacov pred voľbami svojich voličov, lebo hrozí, že sa na budúci rok nedostanú do slovenského parlamentu? Stranícke záujmy sú úzkoprsé a ako vidíme, často aj hazardérske, viď vyhlásenia Csákyho, ktorý už občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku priamo oslovuje ako Maďarov. Navyše, Csáky nedokázal odpovedať na otázku ministra kultúry Mareka Maďariča, v čom obmedzuje menšinový jazyk fakt, ak bude v nápisoch aj preklad v štátnom slovenskom jazyku z maďarčiny? Veď to je hlavný cieľ všetkých slušných ľudí, dorozumieť sa, vymeniť si informácie, a nie proti sebe bojovať a rozdeľovať sa. Maďarič niekoľkokrát vyzval občanov maďarskej národnosti, aby sa nebáli medzi sebou komunikovať v menšinovom jazyku. Politici z SMK a Mostu totiž strašia ľudí, že nesmú ani medzi sebou rozprávať svojím menšinovým jazykom na území Slovenska. Nehovoriac o absurdných obvineniach maďarského premiéra, že v maďarčine nesmú byť na Slovensku vedené ani náboženské obrady. Ak teda minister Maďarič požadoval, aby sa za tieto lži Csáky a spol. ospravedlnili, to je to najmenej, ak si uvedomíme, že s týmto umelo vyvolaným problémom už obťažujú aj prezidenta USA. Našťastie, Barack Obama nemá maďarskú národnosť a dúfajme, že ani nikto z jeho predkov. Keby ich aj však mal, iste musí dať za pravdu Maďaričovej prosbe, aby slovenský preklad bol na území Slovenska pri všetkých inojazyčných nápisoch, či oficiálnych vyhláseniach. Inak Slováci často nemajú šancu na vlastnom území dostať informáciu v štátnom jazyku. V každom prípade sa Csáky možno sám ochudobňuje o voličov, keď oslovuje Maďarov a nie Slovákov maďarskej národnosti, veď koľko skutočných Maďar.

Vabank SMK

23. septembra 2009 - (Karol Palkovič - Slovo)

Stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska prispelo k zmierneniu napätia. Tým skôr, že bude nasledovať ďalšie, ktoré už inicioval Robert Fico. Extrémistom sa to zjavne nepáči, a tak budú hľadať ďalšie zámienky, najmä, keď sa priblížia voľby. Slovensku hrozí, že jazyk sa stane prostriedkom bigotných udavačov. Keď to prvého septembra vyhlásil v Dunajskej Strede predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky, presne pomenoval taktiku vlastnej strany v predvolebnom období. Pre SMK sa novela zákona o štátnom jazyku stala prostriedkom na stupňovanie ostrosti politického boja. Je zjavné, že primárne ide o súboj o maďarských voličov, ktorých treba znervózňovať, lebo inak by sa mohli prikloniť k zmierlivejšiemu Bugárovmu Mostu. P. Csáky o jazykovom zákone klame, kadiaľ chodí, a chodí kade-tade. A tak ho podporil napríklad nemecký europoslanec Michael Gahler, podľa ktorého uplatňovanie novej legislatívy povedie na Slovensku k absurdným situáciám. Lenže k akým, to už nešpecifikoval. Ani nemohol, lebo problému zjavne nerozumie a zákon ani dobre nepozná. Nehovoriac o tom, že práve od Nemca vyznieva ochrana menšinových jazykov neveľmi dôveryhodne, veď z Lužických Srbov urobili úbohú relikviu. Treba však uznať, že na rozdiel od minulosti už Maďari nedokázali vyvolať medzinárodný tlak. Ani symbolický nie. Podporiť ich odmietli všetky medzinárodné inštitúcie. Vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek, za ktorým bežali najprv, aby ho „spracovali”, odmietol tvrdenie, že zákon je v rozpore s medzinárodným právom. Považuje ho za legitímny, dokonca aj pokuty označil za štandardné, hoci sa mu nepáčia. Odmietol byť sprostredkovateľom, lebo celá implementácia zákona musí byť podľa neho „čisto slovenský proces”, bez zasahovania zo strany Maďarska. Naopak, práve Maďarsko by sa v tejto situácii malo opäť vrátiť k vlastnej násilnej asimilačnej politike, ktorú uplatňuje vo vzťahu k menšinám. Kým po prvej svetovej vojne tam žilo vyše 400-tisíc Slovákov, dnes ich je tam len asi 18-tisíc. Keď maďarský menšinový ombudsman Jenő Kaltenbach odchádzal z funkcie, varoval, že národnostné menšiny v Maďarsku boli prakticky úplne asimilované, akčné programy maďarskej vlády označil za ilúziu a poslednú novelu menšinového zákona za štátom požehnaný podvod. Ján Fuzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy so sídlom v Budapešti povedal na medzinárodnej konferencii „Slováci v Maďarsku”, že maďarská politika po roku 2003 akoby začala strácať záujem o národnostné menšiny. „Štátna podpora miestnych menšinových samospráv poklesla a školstvo čelí pre zníženie štátnych normatívov ešte väčšej hrozbe. Chýbajú finančné prostriedky, Úrad pre národné a etnické menšiny sa transformoval iba na odbor Úradu vlády MR, nedoriešené je aj parlamentné zastúpenie menšín či zabezpečenie ekonomickej samostatnosti rozhlasových a televíznych staníc vysielajúcich v slovenskom jazyku. Naopak, sťažnosti SMK (ani ich spojencov v Maďarsku) na diskrimináciu pri používaní materinského jazyka menšín u nás sa neopierajú o reálne fakty. Svedčí o tom napríklad aj to, že na Slovensku existuje rozsiahla sieť maďarských a slovensko-maďarských materských škôl (viac ako 350), ktoré navštevuje vyše 11-tisíc detí, 409 základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským alebo škôl so slovenskými i maďarskými triedami, kde sa v maďarskom jazyku vzdeláva vyše 51-tisíc žiakov. Na Univerzite J. Selyeho v Komárne, ktorú náš štát dotuje ročne vyše dvoma miliónmi eur (60 mil. korún), študuje okolo 1 300 študentov v dennej forme a viac ako 1 000 externistov. V maďarskom jazyku sa vzdelávajú študenti aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantina Filozofa v Nitre. Už vyše 65-ročnú tradíciu má maďarské vysielanie Slovenského rozhlasu (Rádio Patria), ktoré po presune zo stredných vĺn na kvalitnejšie VKV očakáva nárast poslucháčov. Obdobne i v Slovenskej televízii pracuje redakcia maďarského vysielania, pričom náklady na toto vysielanie v roku 2008 predstavovali takmer 12 miliónov Sk (400-tisíc eur), teda viac financií, ako bolo vyčlenených pre ostatné národnostné menšiny na Slovensku (spolu približne 276-tisíc eur). Na rozvoj kultúry a ochranu jazyka v roku 2008 použilo Ministerstvo kultúry SR 53 144 000 Sk (1,8 miliónov eur). Maďarská menšina má zastúpenie aj v Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny a jej záujmy presadzuje aj 20 poslancov SMK v parlamente. Strana maďarskej koalície ovláda i veľkú časť zastupiteľstiev a radníc v regiónoch so zmiešaným obyvateľstvom, najmä na juhu Slovenska. V posledných komunálnych voľbách v roku 2006 získala 215 miest starostov a primátorov. Nevedno, či R. Fico svojmu maďarskému partnerovi v Szécsénye povedal toto všetko, ale je celkom isté, že Gordon Bajnai o tom buď vie, alebo nemá problém tieto údaje okamžite získať. Hoci, jeho lživé vyjadrenia o údajných trestoch za maďarské omše svedčia o tom, aké „kvalitné” informácie od svojich poradcov dostáva. Aj toto je výsledok nacionalistickej hystérie, ktorej by však vlády Slovenska a Maďarska nemali podľahnúť. Schôdzka premiérov ukázala, že na slovenskej strane je veľká ochota komunikovať, keď R. Fico netrval na schôdzke v Budapešti, na ktorú dostal pozvanie už pred vyše rokom. Záverečné vyhlásenie je logickým vyústením frašky okolo jazykového zákona. Po fiasku na pôde OBSE, Rady Európy, a najmä Európskej únie nemohol G. Bajnai očakávať žiadne ústupky Slovenska dosiahnuté z pozície sily, lebo sa ukázalo, že Maďari žiadnu nemajú. Možno je pravda, že G. Bajnai nemá nijaké ďalšie politické ambície, preto až tak veľmi nepotreboval zbierať predvolebné body za každú cenu a radšej chce mať pokoj na riešenie katastrofálnej ekonomickej situácie v Maďarsku. Napokon, aj pre R. Fica je prioritou zmierňovanie dopadov hospodárskej krízy. Najzaujímavejšie na celej schôdzke teda nie sú jej výsledky, ale reakcie naň. Plasticky sa ukázalo, v ktorej krajine vládne aká atmosféra. Na rozdiel od Roberta Fica sa Gordon Bajnai stal terčom nevyberaných útokov takmer všetkých maďarských médií a takmer všetkých maďarských politických strán. Rokovanie v Szécsényi sa stalo len krátkou prestávkou v hysterickom nacionalistickom besnení, ktoré ovládlo nielen maďarskú politickú scénu (poznačenú predvolebným bojom), ale aj značnú časť maďarskej verejnosti. Objektívne treba priznať, že na tom má „leví podiel” Pál Csáky a jeho strana. Nemožno sa čudovať, že radový občan Maďarska sa podrobne nezaoberá postavením krajanov na Slovensku, ale spolieha sa na informácie od nich. Ako G. Bajnai, keď hovoril o údajných trestoch za omše v maďarčine. Pritom niet pochýb, že pre SMK sa stala tzv. maďarská karta kľúčovou súčasťou jej súčasnej politiky. Napriek tomu, že ju nepodporujú ani opoziční partneri. Odmietavé stanovisko oboch opozičných strán môže v konečnom dôsledku znamenať aj vyhrotenie pomerov medzi opozíciou a SMK, pričom ich relatívna jednota sa ešte viac naštrbí, myslí si napríklad politológ Peter Horváth. Protestné zhromaždenie, ktoré SMK zorganizovala v Dunajskej Strede prvého septembra, možno z tohto hľadiska vnímať aj ako prieskum voličského zázemia pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Jazykový zákon slúži ako zámienka, lebo patrí medzi štandardné zákony v rámci EÚ a nemôže byť dôvodom na mobilizáciu politických síl. To, že ide o predvolebný prieskum popularity SMK dokazuje aj skutočnosť, že Pál Csáky nedovolil na zhromaždení vystúpiť predsedovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi. Ten vyhlásil, že je zvláštne, keď Csáky žiada od väčšinového národa toleranciu a sám sa správa intolerantne. V každom prípade SMK organizovaním protestného zhromaždenia zahralo obrovský vabank. Maďarské zástavy, pokrik Ria, ria Hungaria, transparenty a nápisy Autonómia, ktoré na štadióne prevládali, nepríjemne zarezonovali medzi občanmi SR. Ak aj mali v SMK zámer poukázať na nedostatok novely jazykového zákona (o čom možno vážne pochybovať), výsledok môže byť pre organizátorov protestu kontraproduktívny. Definitívnu odpoveď na trápne divadlo Pála Csákyho však dajú občania Slovenska zrejme až v parlamentných voľbách. Možno však konštatovať, že stretnutie predsedov vlád Maďarska a Slovenska Gordona Bajnaiho a Roberta Fica v severomaďarskom Szécsénye, ktorého výsledkom bolo aj ich spoločné vyhlásenie, že sa pousilujú riešiť vzájomné problémy, znamenalo istý posun v oblasti slovensko-maďarských vzťahov a čiastočne upokojilo napätú atmosféru medzi oboma krajinami. Ako dlho vydrží, ukážu už najbližšie dni a týždne. Lebo SMK sa evidentne rozhodla hrať naozaj vabank.

Maďarsko - Platy manažérov sú na internete

25. septembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Vláda premiéra Gordona Bajnaiho zavádza v Maďarsku tvrdé úsporné opatrenia, ktoré síce prinášajú prvé výsledky z hľadiska rozpočtovej stability, vyvolávajú však silný spoločenský odpor. Aby obyvateľstvu uľahčila ich znášanie, vytiahla vláda boj proti prehnaným platom vo verejnej sfére. Premiér už dostáva symbolický plat jeden forint mesačne, platy ministrov znížili o 15 percent. Tento mesiac vláda navyše nariadila, že musia všetky firmy a inštitúcie vo väčšinovom vlastníctve štátu a samospráv či financované z rozpočtu platy svojich vedúcich pracovníkov zverejniť na firemných webových stránkach. Malo sa tak stať do 16. septembra. Drvivá väčšina firiem počúvla. Občania sa tak napríklad dozvedeli, že šéf budapeštianskych vodární berie ako základný plat asi šesťtisíc eur a navyše dostáva automaticky mesačne stopercentné prémie. Boli však aj firmy, väčšinou v majetku samospráv, ktoré zverejnenie platov odmietli a obrátili sa na súd alebo na ombudsmana pre ochranu osobných údajov. Odmietnutie splniť vládne nariadenie odôvodňujú rôznymi argumentmi. Niektoré tvrdia, že to pre nich nie je záväzné, keďže nejde o zákon. Podľa iných je nariadenie príliš všeobecné a nestanovuje presne okruh vedúcich pracovníkov. V prípade jadrovej elektrárne v Paksi paradoxne protestovali proti zverejneniu platov lídri tamojších odborárov, ktorých sa nariadenie pravdepodobne tiež týkalo. Hlavným podnetom na vládny krok bol škandál okolo príjmov manažérov budapeštianskeho dopravného podniku. Neustále stratová firma dostáva od štátu a mesta asi 220 miliónov eur ročne. Mesačný plat medzitým už bývalého šéfa firmy bol viac ako 13 700 eur, čo pri podniku zaisťujúcom hromadnú dopravu pre dvojmiliónové mesto ešte nie je problém. K platu však dostával mesačne automaticky, bez ohľadu na hospodárenie firmy, prémie vo výške 150 percent základnej mzdy. Najviac pobúrilo odstupné, podľa firemných materiálov totiž mal šéf pri prípadnom odchode dostať skoro 300-tisíc eur. Lukratívne odstupné dostala pri odchode do dôchodku aj jedna vedúca pracovníčka firmy, ktorú navyše dopravný podnik vzápätí po vyplatení odstupného opäť zamestnal v novej funkcii. Šéfovia štátnych firiem vypočuli aj Bajnaiho výzvu, aby sa vzdali časti svojho platu. To, čo z neho presahuje sumu dva milióny forintov (asi 7400 eur) mesačne, majú na premiérov návrh previesť do štátneho krízového fondu. Podľa médií tak urobili všetci okrem vedúcich Maďarskej pošty, ktorí tieto sumy poukazujú nadácii pošty, z ktorej by podporovali chudobných poštárov.

Polovica maďarských vodičov prekračuje povolenú rýchlosť

23. septembra 2009 - (tasr)

Polovica maďarských vodičov prekročila v uplynulom mesiaci povolenú rýchlosť. Vyplýva to z výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Ipsos, ktorý dnes zverejnil maďarský server nol.hu. Napriek tomu, že od leta sú podstatne sprísnené sankcie za telefonovanie počas jazdy, 37 percent opýtaných sa priznalo, že zvyknú používať za volantom mobilné telefóny. K prekročeniu plnej čiary a nepoužívaniu bezpečnostných pásov sa priznalo po 27 percent respondentov, 15 percent zastavilo, prípadne parkovalo na zakázanom mieste a až deväť percent vodičov uviedlo, že prešlo na červenú. Na základe sumarizácie výsledkov prieskumu Ipsos konštatoval, že až 73 percent maďarských motoristov porušovalo v uplynulom mesiaci nejakým spôsobom predpisy o premávke na cestách.

Paška: Maďarsko nechce akceptovať názory EÚ na jazykový zákon

23. septembra 2009 - (tasr)

Jazykové spory predstavujú veľmi zložitý a citlivý problém, ktorý treba riešiť v celkovom kontexte. Belgicko však v súvislosti so slovensko-maďarským sporom týkajúcim sa jazykového zákona dôveruje v demokratický systém a vládu zákona na Slovensku. Uviedol to dnes v Bruseli prvý podpredseda Senátu belgického parlamentu Hugo Vandenberghe po stretnutí s predsedom NRSR Pavlom Paškom. Ako bývalý člen kontrolného výboru federálneho parlamentu pre uplatňovanie jazykového zákona v Belgicku, kde existujú tri oficiálne jazyky (francúzština, flámčina, nemčina), sa Vandenberghe podľa vlastných slov zaujíma o slovensko-maďarský jazykový konflikt. Zdôrazňuje pritom, že problémy tohto druhu sa neriešia robením veľkých vyhlásení. „Treba vidieť celý kontext. V súkromnom živote má každý právo na používanie jazyka, ktorý preferuje, vo verejnom živote existuje identita krajiny a oficiálny jazyk a úrady majú právo rozhodnúť, koľko oficiálnych jazykov bude mať krajina. A to má potom dôsledky vo verejnom živote,” konštatoval belgický predstaviteľ. K slovensko-maďarskému problému sa nechcel vyjadrovať, kritizoval však útoky zo strany iných krajín v lingvistických otázkach. „Ak by francúzska vláda zasiahla do uplatňovania belgického jazykového zákona v súvislosti s používaním francúzštiny, mali by sme tiež veľký problém v Belgicku, ale francúzska vláda tak nerobí, lebo to je belgický problém. Nemecká vláda tiež nezasahuje do používania nemčiny v Belgicku, pretože by to vyvolalo reakciu zo strany Belgičanov. Dôverujeme v demokratický systém a vládu zákona na Slovensku, Slovensko je tiež členom Rady Európy, takže nie sú potrebné žiadne incidenty v tomto smere,” vyhlásil Vandenberghe. Paška postoj belgického politika ocenil, pretože takéto názory sú podľa neho blízke vysvetleniam, ktoré SR predkladá svojim európskym partnerom. „Pán podpredseda ako človek, ktorý má veľa skúsenosti s riešením týchto otázok práve v mnohojazyčnom Belgicku, to povedal veľmi jasne. Nevie si predstaviť, že by niekto z Paríža zasahoval do Belgicka. V Budapešti si to zrejme vedia predstaviť a považujú to za úplne normálne,” tvrdí šéf slovenského parlamentu. Paška sa v Bruseli stretol aj s predsedom Poslaneckej snemovne belgického parlamentu Patrickom Dewaelom, predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom a podpredsedom Európskej komisie Jacquom Barrotom. Buzek zdôraznil, že EP nemá právomoci v tejto oblasti, zatiaľ čo Barrot zopakoval, že EK nevidí problém v obsahu jazykového zákona, no treba dávať pozor pri jeho uplatňovaní. Budapešť však podľa Pašku takéto postoje nechce akceptovať. „Maďarská strana naďalej rozdúchava vášne okolo toho, nechce rešpektovať tieto európske autority, ktoré majú reálnu skúsenosť s podobnými problémami a naďalej sa snaží vytvárať o Slovensku obraz krajiny, kde sa potierajú práva menšín alebo kde sa neuplatňujú demokratické princípy,” vyhlásil predseda NRSR. Obsahom rokovaní s predstaviteľmi belgického parlamentu, ktorých Paška pozval na návštevu Slovenska, bol aj rozvoj bilaterálnej spolupráce medzi SR a Belgickom, ako aj v rámci krajín Vyšehradskej štvorky a Beneluxu.

Pavol Paška o jazykovom zákone v EP

23. septembra 2009 - (SRo)

Brusel nebude zasahovať do sporu o jazykovom zákone medzi Slovenskom a Maďarskom. Potvrdil to opäť na stretnutí s predsedom NRSR Pavlom Paškom šéf európskeho parlamentu Jerzy Buzek. Bruselská schôdzka šéfa slovenského parlamentu Pavla Pašku so šéfom europarlamentu Jerzym Buzekom prišla tri týždne po tom, ako na pôde EP hájila svoje postoje k jazykovému zákonu Budapešť. Z úst predsedu EP dnes opäť zaznelo, že problém je bilaterálnou záležitosťou. „Zrejme ide o bilaterálnu záležitosť. Ako som sa už vyjadril, mimochodom, bolo to aj minulý týždeň v Štrasburgu, EP je vždy pripravený byť nápomocný v tomto dialógu a pripravený pomoôcť riešeniu, ale nemôže nijakým spôsobom, legislatívne ani inak, intervenovať alebo zasahovať. Je úlohou predovšetkým EK, aby overila a zistila, či dané opatrenie prijaté ktorýmkoľvek členským štátom je v súlade s európskym legislatívnym rámcom.” Predseda slovenského parlamentu na pôde EÚ vyvracal dezinterpretácie o jazykovom zákone. Šéf Europarlamentu Jerzy Buzek verí, že problém bude prekonaný vtedy, keď dôjde k zhode medzi oboma krajinami. K tomuto stanovisku bol však predseda slovenského parlamentu Pavol Paška mierne skeptický: „Nech akákoľvek autorita povie, že zákon je úplne v poriadku, pripravili ste implementačné pravidlá, ktoré vylučujú akúkoľvek mieru zneužitia, vždy sa na maďarskej strane nájde niekto, kto spochybní takúto autoritu, a preto mám obavy, že tento problém nás bude oberať o energiu ešte dlho.”

Maďarskí lekári demonštrujú za dodatočné financie

24. septembra 2009 - (tasr)

Nemocnice v celom Maďarsku vztýčili zelené vlajky ako prvý znak demonštrácie za dodatočné financie, ktoré sú podľa lekárov nevyhnutne potrebné na udržanie zdravotníctva v krajine nad vodou. Riaditelia nemocníc pohrozili hladovkou, ak sa ich požiadavkám nevyhovie do dvoch týždňov. Hladovka bude sprevádzaná aj zastavením všetkých zdravotníckych služieb okrem tých nevyhnutných, dodali. Maďarský minister financií Péter Oszkó v stredu varoval nemocnice, že vláda im ďalšie peniaze už poskytnúť nemôže. „Kým si ďalšie verejné inštitúcie uvedomujú, že nemôžu svoj rozpočet rozšíriť v čase krízy, maďarský zdravotnícky sektor chce míňať viac peňazí, ako pred krízou,” podotkol. Rokovania sa skončili neúspechom začiatkom tohto týždňa. Riaditelia nemocníc zotrvali pri svojom tvrdení, že bez dodatočných 25,5 miliardy forintov (vyše 94 miliónov eur) od októbra do decembra prestane zdravotníctvo fungovať.

Maďarsko hlási druhé úmrtie na novú chrípku

24. septembra 2009 - (tasr)

Až pri pitve 34-ročného muža, ktorý zomrel v stredu v župe Tolna náhle na následky krvácania do pľúc, sa ukázalo, že v jeho organizme sa nachádzal aj tento chrípkový vírus, informoval v Budapešti maďarský minister zdravotníctva Tamás Székely. Podľa jeho slov bol muž zdanlivo zdravý, naposledy navštívil obvodného lekára kvôli banálnemu zraneniu pred troma týždňami. V uplynulom období nevycestoval do zahraničia a navyše nepatril ani do jednej zo skupín, označovaných Svetovou zdravotníckou organizáciou za rizikové. Tridsiatnik v stredu doma skolaboval a zomrel. Muž bol podľa informácií odborníkov zdravý a nemal ani teplotu. Jeho lekár sa rozhodol požiadať o súdnu pitvu. Na základe dnešných poznatkov absolvujú vyšetrenia aj príbuzní zosnulého, uviedol minister. Tamás Székely však zdôraznil, že v Maďarsku nemožno hovoriť o chrípkovej epidémii. V krajine registrujú 205 známych prípadov novej chrípky, aj keď počet infikovaných osôb môže byť vyšší, pretože nie všetci vyhľadajú lekársku pomoc, uviedla agentúra MTI. Prvú obeť si chrípka typu A(H1N1) vyžiadala v Maďarsku v júli, keď 42-ročný muž, ktorý už skôr trpel problémami so srdcom a pľúcami, neprežil prudký zápal pľúc po infikovaní sa inkriminovaným vírusom.

Visa, MasterCard a maďarské banky dostali pokutu za kartel

24. septembra 2009 - (tasr - reuters)

Maďarský protimonopolný úrad GVH pokutoval prevádzkovateľov platobných kariet Visa a MasterCard a najväčšie domáce komerčné banky za kartelovú dohodu týkajúcu sa poplatkov za transakcie realizované kartami. MasterCard a Visa musia zaplatiť po 477 miliónov HUF (1,76 milióna eur) a najväčšie maďarské komerčné banky celkovo 954 miliónov HUF, informoval na dnešnej tlačovej konferencii predstaviteľ GVH Tihamer Toth. „Prišli sme k záveru, že vyšetrované inštitúcie vytvorením jednotnej štruktúry poplatkov za kartové operácie a udržovaním a podporovaním takejto štruktúry poplatkov porušili hospodársku súťaž,” uviedol Toth. „Preto bola porušená a obmedzená konkurencia medzi týmito dvoma poskytovateľmi platobných kariet.” Výška pokút pre jednotlivé banky závisí od ich trhového podielu. Najväčšia maďarská komerčná banka OTP bude musieť zaplatiť 281 miliónov HUF. Napríklad Budapest Bank, ktorá je divíziou General Electric, má zaplatiť 188 miliónov HUF a K&H Bank, ktorá je divíziou belgickej KBC, 127 miliónov HUF. Podľa protimonopolného úradu banky obe kartové spoločnosti uzavreli dohodu o poplatkoch za transakcie realizované platobnými kartami v roku 1996. Dohoda viedla k jednotnej štruktúre poplatkov, ktoré platia maloobchodníci bankám za kartové transakcie.

V Mlynkoch rokovali o stave príprav na výstavbu Slovenského domu

23. septembra 2009 - (tasr)

Zisťovanie stavu príprav na výstavbu nového Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov bolo hlavným cieľom dnešného rokovania slovenského europoslanca Vladimíra Maňku (Smer-SD), mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Petra Weissa a predsedníčky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmy Prívarovej v severomaďarských Mlynkoch (Pilisszentkereszt). Podľa servera luno.hu na schôdzke, ktorá sa týkala aj aktuálnych problémov a celkového postavenia Slovákov žijúcich v Maďarsku, sa zúčastnili predseda Združenia a kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, starosta Mlynkov József Lendvai a vedúci sekretariátu štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky László Glatz. Začatie výstavby nového Slovenského domu z finančných zdrojov slovenskej a maďarskej vlády podľa luno.hu dlhší čas mešká kvôli komplikáciám s výmenou pozemku medzi CSS a obecnou samosprávou. Nové stavebné povolenie by príslušné úrady mali vydať v prvej polovici októbra. Dovtedy by mala byť podpísaná aj dohoda medzi CSS ako realizátorom projektu, Slovenskou samosprávou v Mlynkoch a združením pilíšskych Slovákov ako hlavnými užívateľmi nového objektu. Na stretnutí to potvrdili predseda CSS J. Fuzik aj J. Havelka, podľa ktorých právnici ich zborov vykonávajú už iba záverečné kozmetické úpravy. Odovzdanie dvojpodlažnej budovy s kapacitou spoločenskej miestnosti pre 120 osôb sa pôvodne plánovalo na jún 2009. Na výstavbu prispela maďarská vláda sumou 80 miliónov forintov, rovnakým dielom - 10 miliónmi korún (331.939 eur), prispela aj slovenská vláda. Hostia sa zaujímali aj o to, či už celkom utíchli vášne okolo kauzy Slovenského domu v Mlynkoch a či nepretrváva napätie medzi občanmi. Pilíšania podľa luno.hu informovali, že v obci je relatívny pokoj, slovensko-maďarské napätie z tzv. vysokej politiky sa však občas dosť negatívne dotýka aj ich. Referovali tiež o zatiaľ neúspešných snahách zabezpečiť hosťujúceho pedagóga zo Slovenska pre pilíšsky región, o potrebe posilnenia slovenčiny v kostole, ako aj o každodennom boji s dôsledkami asimilácie, straty slovenského materinského jazyka a povedomia. Obecná samospráva vlani na jar rozhodla, že z pôvodného Slovenského domu na Hlavnej ulici sa miestna slovenská samospráva a ďalšie organizácie Slovákov musia vysťahovať, lebo obec potrebuje jeho priestory.

http://www.tasr.sk/24.axd?k=20090923TBB00680

http://www.sme.sk/c/5030978/v-mlynkoch-rokovali-o-stave-priprav-na-vystavbu-slovenskeho-domu.html

http://www.pluska.sk/aktuality/v-mlynkoch-rokovali-slovenskom-dome.html

Volebným lídrom socialistov možno nebude Bajnai

23. septembra 2009 - (tasr)

Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) doposiaľ uvažovala o tom, že by do budúcoročných parlamentných volieb nominovala za kandidáta na post premiéra terajšieho predsedu vlády - Gordona Bajnaiho. Niektoré ľavicové zdroje však pre dnešné vydanie maďarského ľavicového denníka Népszava uviedli, že vedenie MSZP opäť uvažuje o nominovaní primátora Segedína Lászlóa Botku. Podľa denníka je možné, že o kandidátovi sa rozhodne v priebehu niekoľkých týždňov. V rámci strany je teraz totiž silnejší ten tábor, ktorý tvrdí, že nemožno čakať do decembra. Minister úradu vlády Csaba Molnár v týchto dňoch vyhlásil, že nie je možné pripravovať program bez kandidáta na post premiéra. Preferencie MSZP podľa prieskumu verejnej mienky inštitútu Századvég-Forsense, ktorý zverejnili v utorok, sú na úrovni 14 percent, v prieskume vedie opozičný Maďarský občiansky zväz-Fidesz s 25 percentami. Bajnai sa ujal vedenia vlády v apríli s tým, že krízový kabinet povedie do parlamentných volieb v roku 2010, potom z politiky vystúpi. V Budapešti sa už objavili špekulácie o tom, že Bajnai by mal byť ďalším maďarským eurokomisárom.

V Budapešti ochromilo premávku vyše 10.000 demonštrujúcich cyklistov

23. septembra 2009 - (tasr)

Obrovské zápchy spôsobila v utorok večer v Budapešti demonštrácia vyše 10.000 cyklistov v rámci európskeho Dňa bez áut. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sa tohtoročnej demonštrácie zúčastnili aj deti, ktoré sprevádzali v uliciach metropoly policajti. Cyklisti sa stretli pri radnici, odkiaľ sa potom vydali smerom k Veľkej okružnej ceste (Nagykörút) rôznymi ulicami v rámci riadnej premávky. Viacerí prešli dunajskými mostami na budínsku stranu. Opäť sa potom stretli pri radnici, kde zodvihnutím svojich bicyklov na povel dali najavo svoje požiadavky na zlepšenie infraštruktúry pre cyklistov a na zmenu zákona o premávke na cestách, ktorá by podľa nich mala byť kompatibilnejšia pre cyklistiku. Účastníci demonštrácie síce spôsobili zápchu na viacerých miestach, podľa MTI však až na niekoľko trúbení nedošlo k žiadnym incidentom medzi cyklistami a vodičmi áut. Podľa niektorých informácií polícia pokutovala niekoľkých majiteľov bicyklov za to, že nemali osvetlenie a za prejazd na červenú. Celoeurópska iniciatíva Európsky týždeň mobility sa konala v dňoch 16. až 22. septembra. Už tradične vyvrcholil Dňom bez áut 22. septembra.

Prieskum: Bugárov MOST začína atakovať Csákyho SMK

23. septembra 2009 - (sita)

Strana Most - Híd sa približuje k Strane maďarskej koalície (SMK), obe majú šancu na zastúpenie v parlamente. V prieskume, ktorý v dňoch 2. až 8. septembra uskutočnila agentúra Focus, by stranu Bélu Bugára (Most - Híd) podporilo 5,8 percenta občanov, stranu jeho niekdajšieho politického partnera Pála Csákyho (SMK) 6,2 percenta občanov. Prieskum uskutočnila agentúra na reprezentatívnej vzorke 1 039 respondentov, ktorí odpovedali na otázku: „Predstavte si, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany. Ktorej strane by ste dali svoj hlas?” Z oslovených by 16,3 percenta nešlo voliť a 17,9 percenta odpovedalo „neviem“, resp. „nechcem odpovedať“. Voľby by podľa prieskumu vyhrala strana predsedu vlády Roberta Fica Smer-SD so ziskom 35,3 percenta. Druhá by skončila najsilnejšia opozičná strana Mikuláša Dzurindu SDKÚ - DS. Podporilo by ju 13,4 percenta. KDH tiež prekročilo desaťpercentnú hranicu a s 11,2 percenta hlasov by bola treťou najsilnejšou stranou v parlamente. Vládne SNS podporilo 8,6 percenta oslovených a koaličnú stranu ĽS-HZDS 6,1 percenta.

Svetová banka schválila miliardovú pôžičku Maďarsku

23. septembra 2009 - (tasr)

Svetová banka v utorok schválila Maďarsku pôžičku vo výške 1 miliardy eur (30,13 miliardy Sk), ktorá je prvkom medzinárodného balíčka pôžičiek poskytnutých tejto krajine kvôli globálnej finančnej kríze. Pôžičku v celkovej hodnote 19,8 miliardy eur (596,49 miliardy Sk), ktorú poskytujú popri Svetovej banke aj Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska únia (EÚ), avizovali vlani v októbri. Podľa vyhlásenia, ktoré vydala SB, cieľom iniciatívy je podporiť fiškálnu reformu vlády a jej program finančnej stability.

Gabčíkovo-Nagymaros - Čo vysielal Slovenský rozhlas pred 20 rokmi?

23. septembra 2009 - (SRo)

Pod titulkom „Pred 20 rokmi” vám v spolupráci s archívom Českého a Slovenského rozhlasu prinášame výber z príspevkov, ktoré sa vysielali presne pred 20 rokmi. Téma Gabčíkovo - Nagymaros patrila k najaktuálnejším, najmä potom čo maďarská strana spoluprácu značne spochybnila. No výstavbu to nezastavilo. Podľa plánu sa mala vybudovať elektráreň, plavebné komory, zdrž i priestory na rekreačný oddych. Všetko, čo dnes skutočne reálne existuje, stalo so v tom čase otáznikom. Preto nebolo v rozhlasovom vysielaní dňa bez tejto témy. Redaktor Viliam Raček sa vybral na stavbu po najnovšie informácie. A takto ich rozhlas odvysielal presne 23.9.1989.

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_74194.m3u

Slovenský rozhlas neruší košickú redakciu Rádia Patria, lebo tá neexistuje

23. septembra 2009 - (tasr)

Slovenský rozhlas nemá košickú redakciu maďarského vysielania Rádia Patria, nemôže teda pripravovať zrušenie niečoho, čo neexistuje. Uviedla to pre TASR generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková v reakcii na protestný list Košického občianskeho klubu, ktorý sa angažuje „za zachovanie redakcie”. O protestnom liste, ako ďalej uviedla, informoval vedenie SRo podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič v júli tohto roku a požiadal o stanovisko, ktoré mu vedenie poskytlo. „Názory, ktoré prezentuje predsedníčka KOK Kornélia Csalová, berieme na vedomie, no nemôžeme sa nimi riadiť,” zdôraznila Zemková. Pripomenula, že „redakčné pracovisko historického významu, ktoré má byť údajne zrušené, nejestvuje už minimálne šesť rokov. „Nikto nelikviduje niekoľkodesaťročné úsilie koncepčnej rozhlasovej práce v Košiciach, len sa snažíme aspoň externe zabezpečiť deväťmesačný výpadok detašovaného redaktora Maďarskej redakcie Rádia Patria SRo v Bratislave. Toho istého redaktora, ktorý počas deväťmesačnej práceneschopnosti šéfredaktoruje maďarským novinám Kassai figyelo a vydáva znevažujúce a štvavé články proti Slovenskému rozhlasu,” uviedla generálna riaditeľka. Výrok v protestnom liste umlčať maďarské slovo v košickom rozhlase podľa Zemkovej nie je nič iné ako nepochopenie štruktúry vysielania, pretože košický rozhlas Rádio Regina vôbec nevysiela v maďarskom jazyku, v maďarčine vysiela bratislavské štúdio so sieťou vlastných pracovníkov a spolupracovníkov. SRo, pripomenula, v súčasnosti nerozširuje žiadnu svoju redakciu a už vôbec nie vymyslenú, naopak, „znižujeme stav interných zamestnancov, preto je žiadosť pani Csalovej bezpredmetná. Žiadny politický subjekt nemôže ovplyvňovať personálnu, organizačnú, odbornú a programovú činnosť SRo,” dodala Zemková v reakcii na to, že kampaň KOK podporuje aj jedna politická strana. O údajnom rušení košickej redakcie a protestnom liste Zemkovej informovala Csalová na tlačovej konferencii v Košiciach v utorok 22. septembra. Podľa listu, ktorý poskytla novinárom, zrušenie súčasného stavu by znamenalo skoncovať s redakčným pracoviskom historického významu a zlikvidovať niekoľko desaťročí trvajúce úsilie koncepčnej rozhlasovej práce v Košiciach. „Považujeme za nepostačujúce riešenie nahradzovať prácu maďarských profesionálnych redaktorov externými alebo príležitostnými spravodajcami. Prítomnosť fundovaných a skúsených novinárov nie je len vecou prestíže, ale mediálni pracovníci zastávajú nezastupiteľnú úlohu pri organizovaní spoločenského života. Preto žiadame generálnu riaditeľku Slovenského rozhlasu, ako aj šéfredaktorku Rádia Patria, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a zvažovali možnosť, ako by mohli košickú redakciu Rádia Patria rozšíriť, a nie ju likvidovať,” citovala z listu Csalová. Predsedníčka vylúčila akékoľvek politické pozadie iniciatívy a informovala, že ich aktivitu podporilo aj vyše 40 spoločenských organizácií na východnom Slovensku. Iniciátori listu poukazujú aj na skutočnosť, že pred 80 rokmi práve v Košiciach zaznelo prvé vysielanie Československého rozhlasu v maďarskom jazyku, preto by podľa KOK bolo nedôstojné v roku jubilea „umlčať maďarské slovo v košickom rozhlase”. List podľa Csalovej zaslali vedeniu SRo v júli a zatiaľ nedostali žiadnu odpoveď. V prípade neúspechu sú pripravení zorganizovať občiansku petíciu. K iniciatíve KOK sa pridal aj politický subjekt Strana regiónov Slovenska.

Jerzy Buzek: Spor medzi Slovenskom a Maďarskom

o jazykovom zákone treba riešiť bilaterálne

22. septembra 2009 - (tasr)

Spor medzi Slovenskom a Maďarskom týkajúci sa slovenského jazykového zákona je bilaterálnou otázkou a Európsky parlament nemá žiadne právomoci na intervenciu. Uviedol to dnes v Bruseli predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek po stretnutí s predsedom Národnej rady SR Pavlom Paškom. Buzek tak zopakoval stanovisko zverejnené po jeho nedávnom rokovaní so šéfkou maďarského zákonodarného zboru Katalin Sziliovou. „Je to bilaterálna otázka, ale som pripravený pomôcť v dialógu. EP nemá žiadne právne možnosti, ako zasiahnuť. Je na Európskej komisii, aby preskúmala, či je zákon v súlade s európskou legislatívou,” vyhlásil Buzek. Komisár pre mnohojazyčnosť Leonard Orban pritom minulý týždeň po stretnutí so slovenským ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom konštatoval, že zákon nie je po obsahovej stránke v rozpore s európskym právom, problémy by ale mohli nastať pri jeho implementácii. Podľa Buzeka bude celý problém uzavretý až vtedy, keď sa obidve krajiny zhodnú, že spor sa vyriešil. Predseda EP víta pokrok, ktorý sa dosiahol na nedávnom stretnutí premiérov oboch štátov, hoci počas svojho minulotýždňového inauguračného vystúpenia v pléne EP vyhlásil, že ho najnovšie napätie v slovensko-maďarských vzťahoch znepokojuje. „Pre mňa je to stále predmetom veľkých obáv, lebo existuje konflikt v bilaterálnych vzťahoch a ak to aj z hľadiska európskej legislatívy nie je problém, stále to môže byť bilaterálny problém a treba preto hľadať riešenia,” konštatoval Buzek, ktorý zároveň vyjadril pripravenosť zapojiť sa v prípade potreby do rokovaní. „Samozrejme ale uprednostňujem, aby si to krajiny vyriešili na bilaterálnej úrovni,” zdôraznil predseda EP, ktorý prijal Paškovo pozvanie na návštevu Slovenska. Šéf slovenského parlamentu nepredpokladá, že sa situácia upokojí. „Dôvod je veľmi jednoduchý, tzv. maďarsko-maďarská politika alebo ochranná starostlivosť o Maďarov žijúcich v zahraničí je dnes tak silno implementovaná do maďarskej vnútornej politiky, že sa zdá, že je to dnes jediná téma, ktorá aj v predvolebnom období, aj počas ekonomickej krízy opantala maďarskú politickú scénu a preto mám obavy, že sa budeme so snahou využívať túto tému v budúcnosti stretávať,” myslí si Paška. O slovenskom jazykovom zákone predseda NRSR dnes v Bruseli rokoval aj s podpredsedom EK Jacquom Barrotom. Ten podľa Pašku potvrdil, že zákon z hľadiska obsahu nie je žiadnym problémom, upozornil však, že treba zaistiť, aby jeho implementácia nepriniesla negatívne dopady. „EK nevidí žiaden problém v obsahu zákona o štátnom jazyku. Mala odporúčanie, aby sa pri jeho implementácii zabránilo možným negatívnym výkladom, čo nakoniec korešponduje aj s postojom vlády a premiéra na odporúčanie vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka,” uviedol Paška. Ten podľa svojich slov uistil Barrota, že bude pokračovať v dialógu s novým predsedom maďarského parlamentu. Barrot stretnutie so slovenským politikom - podobne ako ani predchádzajúce rokovanie s predsedníčkou maďarského parlamentu - nekomentoval.

P. Paška: Európska komisia nevidí problém v jazykovom zákone

22. septembra 2009 - (sita)

Európska komisia podľa predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku nevidí žiaden problém v slovenskom zákone o štátnom jazyku. Paška to povedal pred novinármi po stretnutí s podpredsedom Európskej komisie Jacquesom Barrotom. Zároveň dodal, že komisia len odporúča, aby sa pri implementácii zákona zabránilo zneužitiam. „Barrot ma ani len neinformoval, že by sa komisia našim zákonom zaoberala,” zdôraznil Paška. Šéf slovenského parlamentu pri stretnutí odovzdal podpredsedovi komisie materiál, v ktorom vysvetľuje rôzne dezinterpretácie a klamstvá v súvislosti so zákonom, ktoré zaznievali z Maďarska, ale aj na Slovensku. O výmene slovenského eurokomisára sa Paška s Barrotom nerozprávam. „Predpokladám, že Marián Šefčovič nahradí Jána Figeľa,” dodal predseda Národnej rady. Figeľ požiadal o uvoľnenie z funkcie, pretože bol v sobotu zvolený za predsedu KDH. Paška o jazykovom zákone už hovoril aj s predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom. Podľa neho slovenská novela jazykového zákona je zdrojom jeho určitých obáv. „Táto vec bude za nami, keď dôjde k zhode medzi oboma krajinami. Som pripravený zúčastniť sa na vyriešení tohto bilaterálneho problému,” povedal Buzek na tlačovej besede po stretnutí s predsedom Národnej rady Paškom v Bruseli. Buzek sa 3. septembra pre jazykový zákon stretol aj s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Szili. Paška po stretnutí s Buzekom zdôraznil, že problémom je postoj maďarskej strany, kde sa vždy nájde niekto, kto nie je ochotný rešpektovať rovnaké európske autority ako my. Pripomenul, že Robert Fico pri stretnutí s Gordonom Bajnaiom avizoval potrebu nestrannej autority, ktorou je pre nás vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek. „Jeho odporúčania budeme akceptovať. Vollebaek, ale ani komisár EK Leonard Orban nemal žiadne výhrady k podstate zákona. Z Maďarska sa ozvali hlasy, že Vollebaek i Orbán sú nedôveryhodní,” zdôraznil Paška. Zároveň dodal, že nech akákoľvek autorita povie, že zákon je v poriadku, vždy sa na maďarskej strane nájde niekto, kto ju spochybní. Slovensko-maďarské vzťahy sa vyhrotili po tom, čo v júli Národná rada SR schválila novelu zákona o štátnom jazyku. Proti tejto legislatívnej norme protestovali politickí predstavitelia maďarskej národnosti na Slovensku, ale aj predstavitelia Maďarska. Novela jazykového zákona je však podľa vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka v súlade s medzinárodnými štandardmi, aj keď to neznamená, že je dobrá. Dodal tiež, že kritika zákona bola často prehnaná a zavádzajúca. K vyhroteniu vzťahov prispela aj plánovaná návšteva maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý sa mal 21. augusta zúčastniť na odhaľovaní sochy sv. Štefana v Komárne. Nakoniec prešiel len k hranici na moste cez Dunaj, spájajúcom Komárno a Komárom. Ministerstvo zahraničných vecí SR mu totiž prostredníctvom diplomatickej nóty odoprelo vstup na územie Slovenska.

Lajčák vo Washingtone aj o vzťahoch medzi MR a SR

22. septembra 2009 - (sita)

O spoločnom nasadení v Afganistane, o protiraketovej obrane a vývoji na Západnom Balkáne aj o slovensko-maďarských vzťahoch diskutoval minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák s americkými partnermi vo Washingtone. Agentúru SITA o tom dnes informoval hovorca rezortu Peter Stano. Minister Lajčák sa v rozhovore s poradcom viceprezidenta Joea Bidena popri otázkach spoločného záujmu SR a USA zmienil aj o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch. Hoci americká strana poukázala na výlučne dvojstranný charakter tejto témy medzi SR a MR, privítala informáciu o nedávnom stretnutí premiérov oboch krajín, ktorí sa dohodli na pláne upokojenia vzájomných vzťahov. O konkrétnych krokoch pri napĺňaní tohto plánu bude minister Lajčák diskutovať vo štvrtok v New Yorku so svojim maďarským kolegom Péterom Balázsom. Minister Lajčák sa stretol so zástupcami Ministerstva zahraničných vecí a obrany USA ako aj Rady národnej bezpečnosti, ktorí sa zaujímali o to, ako Slovensko vníma a hodnotí krajiny Východného partnerstva, najmä Ukrajinu a Bielorusko, kde sa SR snaží aktívne zameriavať priority svojej zahraničnej politiky. Vzhľadom na skúsenosti ministra Lajčáka z pôsobenia v Bosne a Hercegovine vo funkcii vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva sa jeho americkí partneri pýtali aj na analýzu vývoja v tejto krajine. Bosna a celkovo Západný Balkán boli tiež témou diskusie ministra s expertmi americkej administratívy a vplyvných zahranično-politických nadácií na pôde Amerického inštitútu pre mier. Účastníci ocenili možnosť priamej diskusie s Lajčákom a využitie jeho expertízy v otázkach Západného Balkánu. Pri rozhovoroch s poradcom viceprezidenta Lajčák ubezpečil, že Afganistan ostáva jednou zo slovenských priorít a americká strana vysoko vyzdvihla angažovanosť SR v misii ISAF i pri rekonštrukcii krajiny.

Fidesz chce razantnejšie presadzovanie maďarských záujmov

22. septembra 2009 - (tasr)

Schôdzka maďarského premiéra Gordona Bajnaiho s jeho slovenským partnerom Robertom Ficom „zobrala vietor z plachiet medzinárodného tlaku na SR“. Vyhlásil to dnes v relácii maďarskej komerčnej televíznej stanice ATV predseda zahraničného výboru parlamentu za Maďarský občiansky zväz - Fidesz Zsolt Németh. Podľa opozičného politika v uplynulom období existovala v otázke slovensko-maďarských vzťahov medzi maďarskými politickými stranami zodpovedná spolupráca. „Existoval súhlas strán v tom, že riešenie týchto vzťahov treba dostať na medzinárodnú scénu. V prípade jazykového zákona prišla príležitosť, ale schôdzka Bajnaiho s Ficom nezapadla do tohto procesu,“ konštatoval Németh, podľa ktorého pred schôdzkou bol na Slovensko vyvíjaný silný medzinárodný tlak, ktorý prijatím spoločného vyhlásenia premiérov ustal. Spoločným vyhlásením sa v otázke jazykového zákona dosiahlo, že sa SR a Maďarsko dohodli na úlohe európskeho menšinového komisára pri vykonávacích predpisoch, pričom slovenský premiér bol tomu prístupný už aj pred stretnutím, konštatoval. Németh vyjadril presvedčenie, že do riešenia slovensko-maďarského sporu „je možné zatiahnuť Európsku úniu, ale maďarská politika musí rátať so zdĺhavým procesom“. „Fidesz považuje za potrebné razantnejšie presadzovanie maďarských záujmov, čo prináša so sebou aj spory a konflikty,“ zdôraznil predseda a dodal, že by to Fidesz nerobil bez zohľadnenia záujmov Maďarov žijúcich na Slovensku. Na margo zlepšujúcich sa vzťahov Maďarska a Srbska politik povedal, že Srbsko má šancu na vstup do Európskej únie, v záujme čoho Srbsko je ochotné prijať kompromisy. Svedectvom toho podľa neho je otvorenie možnosti kultúrnej autonómie. „Svedčí to o tom, že autonomistické snahy sú oprávnené. Pre Maďarov žijúcich v susedných krajinách môže byť reálnym cieľom nielen kultúrna autonómia, ale aj autonómia verejnej správy,“ povedal.

Orbán sa v popularite doťahuje na Sólyoma

25. septembra 2009 - (tasr)

Predseda opozičného Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán dostihuje v popularite prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý vedie v aktuálnom prieskume maďarského inštitútu Szonda-Ipsos. Tretiu priečku obsadila socialistka Katalin Sziliová, ktorá tento mesiac odstúpila z funkcie predsedníčky parlamentu. Ilustračné fotoZdroj: APSólyomove preferencie klesli v septembri oproti augustu o dve percentá a Orbánove stúpli o jedno percento. Hlava štátu má 47 percentuálnych bodov, Orbán 46. Premiér Gordon Bajnai si drží 16. priečku rebríčka s 27 percentami, čo je o jedno viac ako pred mesiacom. Predseda mimoparlamentnej extrémistickej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Gábor Vona je na 11. mieste.

Népszabadság: Jobbik je už v maďarskom parlamente

22. septembra 2009 - (čtk / sita)

V maďarskom Národnom zhromaždení budú môcť vystupovať v diskusii aj europoslanci za mimoparlamentnú extrémne pravicovú stranu Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik. Konštatuje to dnes maďarský server nol.hu. V maďarskom parlamente doposiaľ nevystupovali na plenárnom zasadnutí politici, ktorí nie sú poslancami parlamentu a ich strany nie sú parlamentnou stranou. Vo voľbách do európskeho parlamentu však získali mandát traja členovia Jobbiku, ktorí ako europoslanci majú právo vystúpiť v zákonodarnom zbore, píše nol.hu. Europoslankyňa za Jobbik Krisztina Morvaiová v tejto súvislosti zdôraznila, že chcú maximálne využiť možnosť prejavu v parlamente. Podľa platných maďarských právnych noriem mali europoslanci možnosť zúčastňovať sa práce parlamentných výborov a vystupovať na plenárnej schôdzi v súvislosti so záležitosťami Európskej únie a štátneho rozpočtu aj doteraz. Podľa serveru europoslanci Morvaiová, Csanád Szegedi a Zoltán Balczó budú mať vo všeobecnej diskusii o štátnom rozpočte pre rok 2010 k dispozícii trikrát dve a pol minúty, rovnako, ako majú nezávislí poslanci.

Duray: Neviem si predstaviť, ako sa môže

ospravedlnenie vymáhať exekúciou

22. septembra 2009 - (tasr)

Exekútor má na starosti vymáhanie pohľadávok finančného charakteru, je ťažké si predstaviť, že by vymáhal ospravedlnenie. V reakcii na rozhodnutie Slovenskej národnej strany (SNS) domáhať sa nemajetkovej ujmy a ospravedlnenia v slovenskom jazyku za medializované výroky to pre TASR povedal strategický podpredseda SMK Miklós Duray. „Majú právo na to, aby sa dovolali na Najvyšší súd (NS) SR. Aj ja som mal na to právo, ale ja som ho nevyužil,” komentoval dovolanie na NS SR, ktorým chce SNS dosiahnuť vyplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 33.194 eur (milión Sk). Túto sumu strane za Durayove výroky priznal okresný súd, bratislavský krajský súd však túto povinnosť podpredsedovi SMK zrušil a zviazal ho iba k ospravedlneniu. To však Duray zaslal SNS v maďarčine. „V rozsudku je jasne napísané, že pán Duray sa má SNS ospravedlniť, v rozsudku je napísaný text, ako sa má ospravedlniť, text je napísaný v slovenčine,” upozornil advokát zastupujúci SNS Karol Gordík, podľa ktorého podpredseda SMK zaslaním maďarského textu nenaplnil právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. „Ja teda postupujem v zmysle platných právnych predpisov,” odpovedal na otázku TASR, ako SNS reagovala na Durayov list s ospravedlnením v maďarskom jazyku. Postupom „v zmysle právnych predpisov” môže byť priamo oslovenie exekútora, ktorý sa potom u Duraya bude domáhať naplnenia rozhodnutia súdu a v prípade, že mu podpredseda SMK nevyhovie, môže mu ukladať pokuty až do výšky 30.000 eur (903.780 Sk). Duray pre TASR uviedol, že zatiaľ ho žiadny exekútor neoslovil a osobne si ani nevie predstaviť, ako by vymáhal nefinančnú pohľadávku. „To je veľmi zložitá právna otázka. Nie je možné to riešiť takýmto spôsobom,” poznamenal. Ak je podľa neho SNS nespokojná so spôsobom realizácie rozsudku, má sa opäť obrátiť na súd. Senát Krajského súdu (KS) v Bratislave 18. júna v odvolacom konaní rozhodol, že Miklós Duray sa musí SNS písomne ospravedlniť za výrok: „Vláda nie je v jednoduchej situácii v súvislosti s odpoveďou na takýto list. Slovenská vláda totiž pozostáva z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou,” nemusí jej však zaplatiť zadosťučinenie vo výške 33.193 eur (milión Sk). Zmenil tak pôvodné rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého mal Duray zaplatiť súdne trovy vo výške 22.870 eur (689.000 Sk), ale aj nemajetkovú ujmu. „Dôvodom rozhodnutia je, že podľa názoru odvolacieho súdu uvedený výrok bol neoprávneným zásahom, preto sa musí odporca písomne ospravedlniť. V časti primeraného zadosťučinenia v peniazoch navrhovateľom neboli v celom konaní preukázané negatívne dôsledky do zásahu dobrej povesti,” povedal TASR po vyhlásení rozsudku hovorca KS Pavol Adamčiak. „Osobne to hodnotím ako čiastočný úspech,” uviedol vtedy pre TASR Duray v reakcii na verdikt. Ospravedlnenie Duray zaslal SNS v maďarskom jazyku s odôvodnením, že týmto spôsobom využíva svoje právo. „Pre súkromné osoby platí princíp, že občan môže robiť všetko, čo zákon nezakazuje,” vysvetlil pre TASR 6. augusta Duray s dodatkom, že každý, hoci aj Kórejčan, má právo naplniť rozsudok súdu zaslaním ospravedlnenia v rodnom jazyku.

Slovensko podporuje Srbsko

22. septembra 2009 - (SRo)

Srbsko sa môže spoľahnúť na absolútnu podporu slovenskej vlády pri integrácii do Európskej únie. Vyhlásil to premiér Robert Fico po rokovaní so srbským partnerom Mirkom Cvetkovičom. Predseda vlády totiž nevidí žiadny dôvod, aby sa ďalšie rozširovanie Únie odďaľovalo. Premiér Robert Fico svojho partnera informoval aj o tom, že slovenská vláda principiálne oddeľuje problematiku vstupu Srbska do EÚ od problematiky Kosova. Slovensko neuznalo nezávislosť tejto bývalej juhosrbskej provincie a podľa Roberta Fica nevidí žiadny dôvod pre zmenu tohto postoja. Premiér Fico zároveň označil za diplomatický úspech Srbska, že nezávislosťou Kosova ako právnou otázkou sa bude zaoberať Medzinárodný súdný dvor v Haagu. „Slovenská vláda dokonca pristúpila k tomuto sporu písomnou formou na strane Srbska. Povedal som pánovi predsedovi vlády veľmi otvorene, že náš postoj ku Kosovu nie je iba záležitosťou sympatií k Srbsku a nemá ani nič spoločné s naším vzťahom k USA alebo k Ruskej federácii. Naším postojom ku Kosovu chceme jednoznačne preukázať, že si budeme všetkými silami chrániť vlastné národné záujmy proti mimoriadne nebezpečnej politike, ktorú proti suverenite tohto štátu vedie jedna slovenská politická strana pod vedením Pála Csákyho.” Premiérove vyjadrenia, že Strana maďarskej koalície vedie proti suverenite Slovenska nebezpečnú politiku, jej predstaviteľov pobúrilo. Hovorkyňa SMK Eva Dunajská: „SMK protestuje proti ničím nepodloženým výrokom predsedu vlády SR, ktoré odzneli na adresu SMK. Zároveň si dovoľujeme upriamiť pozornosť každého na skutočnosť, že SMK so svojou činnosťou vo veľkej miere prispela k akceptovaniu SR ako členskej krajiny NATO a EÚ.”

Island, Maďarsko a Lotyšsko majú k oživeniu ešte ďaleko

22. septembra 2009 - (tasr)

Islandská, maďarská a lotyšská ekonomika, ktoré potrebovali záchranné úvery, aby sa vyhli krachu, sú ešte ďaleko od oživenia. Tvrdí to ratingová agentúra Moody’s Investors Service. Tieto krajiny museli znížiť rozpočtové výdavky, aby vyhoveli podmienkam úverových programov, keďže recesia výrazne znížila ich daňové príjmy. Podľa Moody’s sa nachádzajú v stave „krehkej stabilizácie”. Všetky tri štáty potrebovali záchranné externé financovanie, predovšetkým od Medzinárodného menového fondu (MMF), keďže investori vlani stiahli svoje prostriedky z rizikovejších rozvíjajúcich sa trhov. Zlepšenie ekonomiky eurozóny podľa Moody’s pomohlo k zníženiu „negatívnych tlakov”. „Ešte je príliš skoro na to, aby sme hovorili o oživení v týchto krajinách, pretože nie je jasné, či sú tieto trendy trvalé,” uviedol viceprezident Moody’s Sovereign Risk Group Dietmar Hornung. Výhľady ratingov všetkých troch krajín u Moody’s zostávajú negatívne, čo naznačuje možnosť ich zníženia v najbližších 12 až 18 mesiacoch.

Psí hlas maďarskej politiky

22. septembra 2009 - (Ľudovít Števko - Slovenské národné noviny)

Súčasná masívne atakovanie Slovenska kvôli jazykovému zákonu je len jednou z ukážok zákerných podlostí, ktorých sa dopúšťala a dopúšťa každá maďarská vláda voči Slovenskej republike už dobrých dvadsať rokov. Ak sa pozeráme na problém zákona o štátnom jazyku z nadhľadu, s ohromením zisťujeme, že existujú dva slovenské jazykové zákony - jeden reálny, ktorý schválil slovenský parlament a druhý iracionálny, neexistujúci, ktorý máta ako fantóm v hlavách predstaviteľov Maďarskej republiky a etnopolitikov Pála Csákyho a Bélu Bugára. Interpretácia tohto zákona zo strany Maďarov má signifikantné patologické črty, ktoré sa nedajú vysvetľovať a tým menej ospravedlňovať len akousi politickou zásterkou katastrofálnej ekonomickej krízy maďarského štátu, či predvolebným bojom o sfanatizovaného maďarského voliča. Provokácie, zasahovanie do vnútorných záležitostí susedných štátov, ktoré boli kedysi súčasťou tzv. veľkého Uhorska, iredentizmus a maniere falošného hráča sú podstatou maďarskej politiky, nech už je táto politika akokoľvek maskovaná frázami o európanstve a ľudských právach. Maďarsko však nemá silu zvrátiť chod dejín. Vie to Sólyom, vie to Bajnai. A tak pánom spoza Dunaja neostáva nič iné ako politika obviňova- nia a žalovania na Slovákov na všetky svetové strany. Je to rovnako podlé ako úbohé. Katalin Sziliová obieha predstaviteľov Európskeho parlamentu, sťažuje sa, neodbytne žaluje na susedný štát, ktorý vraj porušuje jazykovým zákonom ľudské práva tam žijúcich Maďarov. Chudera žalobníčka nenachádza v Európe porozumenie, preto sa oči maďarských vládnych politikov upierajú za oceán, kde má hrať úlohu hlavných žalobcov predĺžená ruka Budapešti - Strana maďarskej koalície. Csákyho medializovaná zlosť na novelu zákona o štátnom jazyku vybičovaná do nepríčetnosti však sotva môže priniesť vytúžené ovocie v podobe vystavenia Slovenska na medzinárodný pranier. Aspoň zdravý rozum sa vzpiera myšlienke, že svet natrvalo uverí maďarskej lži. Nevedno do akej miery oslovuje maďarských voličov Csákyho nenávistná mimika počas televíznych diskusií o jazykovom zákone, ale nepretržité opakovanie ničím nepodložených výhrad voči zákonu musí aj súdneho maďarského diváka unavovať. Alebo platí, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou? Csáky už nepočúva nijaké argumenty, melie dookola bez hanby tie isté klamstvá „posvätené” predvolebným bojom s Bélom Bugárom o lavice v slovenskom parlamente. Lavice, ktoré v minulosti títo páni neraz zneuctili a stále zneucťujú. Účasť 15 poslancov SMK na zasadnutí Fóra poslancov Karpatskej kotliny je tiež takým bezprecedentným príkladom zneuctenia Národnej rady Slovenskej republiky. Piatok 11. septembra ignoroval celý poslanecký klub SMK riadne rokovanie slovenského parlamentu a zúčastnil sa na zasadnutí Fóra poslancov Karpatskej kotliny, ktoré je poradným orgánom maďarského Národného zhromaždenia. Csáky a jeho stranícki kolegovia vedome porušili uznesenie NRSR zo 4. novembra 2008, ktoré považuje za neakceptovateľné, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky participujú na činnosti legislatívneho orgánu inej krajiny. Uznesenie výslovne žiada poslancov za SMK, aby dôsledne napĺňali sľub poslanca NRSR, ktorý zložili podľa článku 75 Ústavy Slovenskej republiky. Pre Csákyho je však slovenská Ústava zdrapom papiera, sľub poslanca nezáväzným rétorickým cvičením a slovenský parlament iba zdrojom slušných príjmov. Ich riadiaci orgán sídli v Budapešti. Takých nelojálnych menšinových politikov, akými sú Maďari v slovenskom parlamente, nemá nijaká krajina v Európe. Svojimi nezmieriteľnými postojmi voči štátotvornému národu sú Maďari ozajstnou svetovou raritou. V kontexte súčasnej maďarskej politiky a absurdných sporov o jazykový zákon je článok maďarského premiéra Gordona Bajnaia v denníku Sme s nadpisom „Podávam slovenskému národu priateľskú ruku” výsmechom. Priateľskú ruku by Bajnai podal Slovákom vtedy, keby sa ospravedlnil za klamstvá o slovenskej novele zákona o štátnom jazyku, ktoré šíri on, Katalin Sziliová a médiá u nich doma i v zahraničí. Akú priateľskú ruku podá Bajnai slovenskému premiéroví na stretnutí v novohradskom mestečku Szécsény (Sečany), keď si, ako to zvyčajne robia maďarskí politici, kladie podmienky rokovania, v ktorom má byť podľa neho ústrednou témou „napätá situácia, ktorú Bratislava zbytočne generovala prijatím jazykového zákona”. Teda Bratislava generuje napätie, a nie Budapešť, tým, že šíri lži o štandardnom slovenskom zákone a hrubo zasahuje do vecí susedného suverénneho štátu? Kto generuje napätie - Gašparovič alebo Sólyom? Maďarské strany, SMK a Most-Híd sa budú naďalej, prinajmenšom do volieb, škriepiť na svojom etnickom pieskovisku o primát - kto koho prebije protislovenskou kartou. Podpora anyaországhu v tomto vzájomnom súťažení bude nepochybne motorom celej kampane pred voľbami do slovenského parlamentu. Bastrnákov Szent István királyi, Sólyomove tance a strašenie americkým kongresom sú iba začiatkom hry týchto falošných hráčov, ktorých málo zaujíma sociálny status ich voličov, lebo volebný profit im má priniesť najmä nacionalistický protislovenský program. Ten je zakódovaný v duši každého maďarského etnopolitika pôsobiaceho na Slovensku i v Bruseli. Korene tohto podvedomého nepriateľstva (inak sa súčasné prejavy maďarskej politiky voči Slovensku nedajú nazvať) spočívajú v nezmieriteľnosti s realitou, že Slováci sú štátotvorným národom na svojom suverénnom území. Výrazom tejto politiky sú maďarské gardy a volanie primitívneho davu: „Ukradli ste nám naše hory, ukradli ste nám našu zem, Felvidék je náš!” Z tohto pohľadu je nad slnko jasné, že udalosti posledných mesiacov nedávajú v slovensko-maďarských vzťahoch veľkú nádej na trvalejšie prímerie.

Lož, pracovná metóda Maďarov

22. septembra 2009 - (Eva Zelenayová - Slovenské národné noviny)

Jazykový zákon z roku 1995 nemal nijaké sankcie a aj preto nejestvovala možnosť vynútiť si jeho dodržiavanie. Príslušníci slovenského národa žijúci na zmiešaných územiach sa často stretávali s aroganciou starostov maďarskej národnosti, ktorí nerešpektovali zákon a úradné oznamy zverejňovali len v maďarskom jazyku. Slovensko je národný štát, podobne ako všetky okolité európske štáty. A ako ostatné európske štáty, aj Slovensko má svoj štátny jazyk, ktorým by sa mali ľudia dohovoriť na celom území Slovenska. Ak to tak nie je, ide o vedomé porušovanie práv ľudí, ktorí používajú slovenský, teda štátny jazyk, o ich diskrimináciu. Novela jazykového zákona umožnila brať na zodpovednosť porušovateľov zákona, čo sa nepáči politickým predstaviteľom maďarskej menšiny. Obracajú sa na všetky relevantné svetové inštitúcie, aby zvrátili tento stav, no predovšetkým na Budapešť. Ak idú proti jazykovému zákonu, vytvárajúcemu nástroje na vynútiteľnosť právnej normy, znamená to tiež, že sa prihovárajú za tých, ktorí jazykový zákon dosiaľ nerešpektovali. Ak boli spokojní s jazykovým zákonom z roku 1995, ktorým najmä v oblastiach obývaných maďarskou menšinou nebolo možné zabezpečiť verejný styk v slovenčine, vedome a cielene podporujú porušovanie zákona. Pritom ide o poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených za SMK, teda o zákonodarcov, ktorí sľubom poslanca sa zaviazali dodržiavať ústavu a ostatné zákony. Poslanci za SMK od prijatia jazykového zákona v roku 1995 dodnes ani nezaregistrovali, že na území Slovenska by sa mala používať aj slovenčina vo verejnom styku. Prečo ich vyrušili až sankcie v novelizovanom zákone? Lebo umožňujú nastoliť poriadok? Narušil ich zámery vytvoriť na juhu Slovenska najskôr jazykové geto a neskôr... V tejto súvislosti stojí za zmienku aktivita prichádzajúca spoza Dunaja. Maďarská strana už dala najavo, že v parlamente schváli finančnú podporu pre tých, ktorí dostanú pokutu za porušenie jazykového zákona. Ide o bezprecedentný jav, keď cudzí štát chce dokonca finančne podporiť porušovanie zákona v inom štáte. O čo teda ide v jazykovom zákone? Určite nie o samotný zákon, ktorý v ničom neobmedzuje práva menšín pri používaní menšinových jazykov oproti stavu platnému pred prijatím novely tohto zákona. Jazykový zákon poslúžil dvom veciam, na domácej politickej scéne ho využívajú lídri dvoch etnických strán na získanie voličov, a to SMK a strana Most-Híd, a na medzinárodnej úrovni sa ho usiluje využiť maďarská politická reprezentácia v predvolebnom zápase o voliča, špeciálne o takého, ktorého trvalým snom je veľké Maďarsko. Slovenská republika sa nie po prvý raz stala rukojemníkom politických záujmov strán, stačí si spomenúť na roky 1994 až 1998, ako opozícia neustále obviňovala vládu, že robí politiku proti vstupu Slovenska do EÚ a organizovala demarše voči SR. Politickí predstavitelia maďarskej menšiny boli v tom čase veľmi aktívni, veď je známym faktom maďarská lobby po celom svete. SMK sa opäť pokúša využiť svoje kontakty na zviditeľnenie svojej strany a na jasný signál voličom, na úkor štátu, ktorému jej poslanci prisahali vernosť. Azda príslušníci maďarskej menšiny skutočne neovládajú štátny jazyk, ak im môžu ich politickí predstavitelia tak bezostyšne klamať. Sú však aj témy, ktoré sa nedajú skryť za neznalosť jazyka, skôr za stratu pamäte. A Csáky počas týždňa, v ktorom odznelo niekoľko televíznych diskusií na tému jazykového zákona, dokázal, že je majstrom klamárov a manipulátorov. Predovšetkým treba odmietnuť Csákyho tvrdenie, že SMK rozhodla o úspechu referenda v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Nie je to pravda, tak ako mnohé jeho tvrdenia, za ktoré by sa aj taký ostrieľaný politický borec, akým sa zdá byť Csáky, červenal na televíznej obrazovke. V máji 2003, keď bolo ľudové hlasovanie o referende, bola SMK súčasťou vládnej koalície, ktorá nemala dostatok hlasov na zabezpečenie vstupu Slovenska do EÚ prostredníctvom referenda. S napätím sa očakávala reakcia HZDS, ktoré bolo koalíciou obviňované z protiintegračnej politiky, že vráti úder a postará sa o neúspech zahraničnej politiky Dzurindovej vlády. Nestalo sa, Mečiar prišiel za Dzurindom, podal mu ruku a sľúbil účasť voličov HZDS v referende. V referende sa zúčastnilo 52,15 % voličov, takže poľahky sa dá zrátať, že bez účasti voličov vtedajšej opozície, by sa Dzurindova vláda nemohla chváliť úspechom. Ani Csáky. Klamal aj svojim voličom, keď ich informoval o tom, že nebudú môcť používať svoj materinský jazyk u lekára, že budú pokutovaní za to, ak sa budú medzi sebou zhovárať po maďarsky, alebo vtedy, ak ich slovenčina nebude spisovná. „Ani za monarchie nebol taký zákon. Z tohto zákona vyžarujú prvky národnej zakomplexovanosti, zlomyseľnosti a obsahuje prvky jazykového imperializmu,” vyhlásil Csáky o zákone. Povedal tiež, že „pokutovať za jazykové chyby v členskej krajine EÚ je anachronizmus a je to neprijateľné”. Csáky sa usiloval nezmysly o jazykovom zákone prezentovať aj v televíznych diskusiách, kde však natrafil na neprekonateľnú bariéru -ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorý návrh novely zákona v parlamente predkladal a teda vie, čo obsahuje. Keď citáciou zákona dokázal, že Csáky klame, ten sa zmohol akurát na invektívy, že nejaký Maďarič ho nebude poúčať. Zrejme lepšie pochodili predstavitelia SMK v Maďarsku. Hoci po útokoch na slovenskú ambasádu a veľvyslanca v Budapešti bol iniciátorom stretnutia na úrovni predsedov vlád premiér maďarskej vlády, len niekoľko dní pred stretnutím vyhlásil, že slovenským občanom hrozí pokuta za to, že si chcú vypočuť omšu v materinskom jazyku. Doslova povedal: „Prečo je potrebné, aby v Európe v 21. storočí ľudí, občanov Slovenskej republiky, obťažovali, pokutovali, lebo chcú hovoriť so svojím lekárom v materinskom jazyku, alebo si chcú vypočuť omšu v maďarčine?” Premiéra nasledoval šéf maďarskej diplomacie a na slovenský jazykový zákon sa posťažoval poľskému denníku Gazeta Wyborcza slovami: „Na Slovensku, ak sa bude lekár s pacientom rozprávať po maďarsky, zaplatí prinajmenšom 100 eur a môže ho to stáť aj päť tisíc. Sú to hrozné sumy.” A vyjadril obavy z toho, že nad maďarskou menšinou na Slovensku visí Damoklov meč. Ani susedné Česko nezostalo bez informácií o jazykovom zákone. ČTK vydala správu, podľa ktorej „Maďarsko sa obráti na Radu OSN pre ľudské práva a Radu Európy so sťažnosťou na slovenský jazykový zákon. Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Peter Balázs po rokovaní s maďarským prezidentom.” V podobnom duchu apeluje maďarská reformovaná a evanjelická cirkev výzvou na europoslancov, aby podnietili EÚ k účinným krokom voči slovenskému jazykovému zákonu. „Všetko to, čo sa na Slovensku deje na úkor občanov maďarskej národnosti, hodnotíme a prežívame ako najhrubšie ubližovanie Maďarsku a maďarstvu uplynulých mesiacov. Sloboda, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, solidarita a zastupovanie nášho národa je našou spoločnou vecou,” citovala maďarská národná agentúra MTI z dokumentu. SMK klamstvami o zákone zmobilizovala celé Maďarsko a zapojila ho (alebo to bolo naopak?) do protislovenského ťaženia. Dlhodobo maďarská strana ignoruje Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR, mimochodom prijatú v tom istom roku, ako jazykový zákon, v súčasnosti novelizovaný. SMK oznámila verejnosti na Slovensku, že o tomto zákone bude informovať Radu Európy, OBSE a podľa Csákyho bude to téma na úrovni EÚ a Európskeho parlamentu. Európska únia však prostredníctvom svojho hovorcu odkázala, že spor medzi Slovenskom a Maďarskom riešiť nebude, a vysoký komisár pre menšiny OBSE Knut Vollebĺk nepotvrdil obavy politikov za SMK a o zákone povedal, že je v súlade s medzinárodnými štandardmi. Csáky sa však nevzdáva a v nedeľu 6. septembra oznámil, že o slovenskom jazykovom zákone hovoril s maďarskou lobby v USA, ktorá hodlá v americkom kongrese presadiť verejné odsúdenie tohto zákona. Do USA sa chystá delegácia SMK, a pre TA3 Csáky povedal: „My máme pozvanie do Spojených štátov, to znamená, aj delegácia SMK ide do amerického kongresu.” O 24 hodín informoval TA3 podpredseda SMK Berényi, že pozvanie nemajú a do USA sa SMK nechystá. O deň neskôr však trápne vysvetľoval vo verejnoprávnom rozhlase, že oficiálne pozvanie na návštevu kongresu strana síce nemá, ale od amerických Maďarov majú trvalú pozvánku na návštevu USA, a pravidelne sa s nimi stretávajú. Zúčastnili sa aj demonštrácie v Dunajskej Strede, kde im určite imponovali transparenty s mapou Uhorska, či skandovanie ria, ria, Hungaria, alebo reči, ako aj Boh hovoril po maďarsky... Nie je ničím novým, že politici za maďarskú menšinu chodia po svete a ohovárajú Slovenskú republiku. Stalo sa tak už mesiac po vzniku štátu, keď 9. februára 1993 prijal na pôde Európskeho parlamentu a Rady Európy v Štrasburgu predseda európskeho parlamentu Egon Klepsch parlamentnú delegáciu zo Slovenska. Csáky využil návštevu na to, aby odovzdal predsedovi Európskeho parlamentu protestnú petíciu o postavení maďarskej menšiny na Slovensku... V súčasnosti situácia zašla tak ďaleko, že už nestačia len vysvetľovania na televíznej obrazovke domácemu obyvateľstvu, ktoré rozumie a víta novelu zákona. Už nestačí, aby konala len vládna koalícia. Aktivity SMK idú proti záujmom štátu a tu je priestor pre celú slovenskú politickú reprezentáciu. Tak ako v prípade referenda o vstupe do EÚ pomohla opozícia, prišiel čas vrátiť požičané. V záujme štátu. Nie však tak, ako to urobil europoslanec za KDH Mikolášik, keď vyhlásil, že „jazykový zákon je ako Slotove nejapné vtipy”. Ani Dzurinda by si nemal mädliť ruky a sarkasticky komentovať kroky vlády o napínaní svalov bez koncovky (v prípade vyhostenia maďarského prezidenta). Skúsme sa aj my na Slovensku postaviť za naše práva, lebo ak to neurobíme, koncovka bude jasná: Veľké Maďarsko.

Na margo jedného mítingu

22. septembra 2009 - (Tomáš Winkler - Slovenské národné noviny)

Kto sa nevie vpratať do kože, prenajme si futbalový štadión v Dunajskej Strede a zorganizuje míting. Takto zvolal svojich súkmeňovcov predseda SMK Pál Csáky na Deň Ústavy SR 1. septembra 2009. Odhady o ich počte sa značne rozchádzajú - jedni hovoria a píšu, že ich bolo štyritisíc, iní zase, že ich bolo štrnásť tisíc. Jedni hovoria a píšu, že to boli slušní, demokraticky zmýšľajúci občania Slovenska maďarskej národnosti, iní zase, vlastní, hovoria, že o demokracii nemôže byť ani reči, keď Bélu Bugára sám Pál Csáky vykázal mimo rečníckej tribúny a nedovolili mu povedať ani slovo. Reč bola, akože ináč, o jazykovom zákone, teda o našej milovanej slovenčine, ako ju pred vyše stopätdesiatimi rokmi nazval Jozef Miloslav Hurban. Ale o slovenčine ako o štátnom jazyku v Slovenskej republike, ktorá by umožňovala na území Slovenska navzájom sa dorozumieť a celkom logicky by sa tak vytváralo spoločenstvo obyvateľov Slovenska. Dala sa počuť aj maďarská akadémia vied. Dve desiatky akademikov sa jednohlasne zhodli na tom, že naši maďarskí spoluobčania sú utláčaní a že slovenčina nie je až taká reč, aby ju museli ovládať naši spoluobčania maďarskej národnosti, práve naopak, ak sa chceme dorozumieť, my by sme sa mali učiť maďarčinu. Béla Bugár dal vyrobiť aj bilboardy, zastanúc sa šarištiny i záhoráčtiny, akože prídu Slováci z týchto regiónov na to, že sa tu presadzuje akási slovenčina a diskriminuje východniarov i západniarov. Pomyslel som si, je tam v tej ich strane Híd Rudo Chmel, dúfam, že neznalého Bugára trochu poučí o dejinách spisovnej slovenčiny a nenechá blbosť až takto prekvitať. Chmel bol zrejme ticho, veď je tu posledná šanca dostať sa do parlamentu a sadnúť si na poslanecké miesto a dať si dobre zaplatiť zmenu straníckeho trička. Čo si myslia o slovenčine v Budapešti, to prezentovali budapeštianski „jobbici” a zrejme aj ženy z domácnosti, ktoré išli ešte ďalej a pred našou ambasádou žiadali, aby Slováci Maďarom ihneď vrátili celé Slovensko. Zrejme nestačili len reči, a tak do záhrady nášho zastupiteľského úradu v Budapešti ktosi hodil atrapy zápalných bômb, ktosi počmáral tabule na Slovenskom inštitúte v Budapešti, ktosi vytlačil z cesty auto nášho veľvyslanca na krajnicu a ohrozoval ho. Zrejme register násilností nie je úplný, všetko je ešte len na samom začiatku. Ako vždy, ani teraz sa zase nič nevyšetrilo. Naši susedia sa vyhrážajú, že nažalujú na Slovákov aj samému americkému prezidentovi. Možno sa aj učia angličtinu, aby sa vyžalovali na nehodných Slovákov, ale mohli by počítať s tým, že Obama povie, aby mu to povedali po svahilsky, čo je reč jeho dávnych kenských predkov. Pál Csáky konečne povedal, o čo mu na Slovensku ide. Nech sa Slováci učia po maďarsky, keď sa chcú dohovoriť na južnom Slovensku, nech im tu nepchajú slovenčinu. Naskakuje mi husia koža, keď si pomyslím, že tento človek bol podpredsedom slovenskej vlády. Na deň 1. septembra pripadá Deň Ústavy SR. Žeby si aspoň slovíčkom pripomenuli tento štátny sviatok, to našim demokratickým a slušným spoluobčanom ani nenapadlo. Načo aj, veď oni majú sv. Štefana v Komárne. To je ich svätý. Kým na Bratislavskom hrade v Deň Ústavy SR za hojnej účasti divákov zneli tóny vážnej hudby a slová básnika Daniela Heviera v scénickom oratóriu Cyril a Metod, títo dvaja svätí sa v tento deň z balkóna Domu Matice slovenskej v Komárne smutne pozerali do komárňanských ulíc. Uvažuje sa, že na budúci rok by sa tento program mal opakovať buď v Mikulčiciach, na Velehrade či dokonca v Terchovej. Ja však navrhujem, dajte to do Komárna! Prídeme? Prídeme!

Maďarskí biskupi bránia vieru pred novopohanstvom

22. septembra 2009 - (tk kbs)

Maďarská konferencia biskupov vydala 10. septembra list na ochranu katolíckej viery pred novopohanstvom. Biskupi v liste uvádzajú: „My, ktorí sme ako biskupi povolaní bdieť nad čistotou katolíckej viery, nemôžeme si nevšimnúť niektoré javy, ktoré sa šíria aj medzi našimi veriacimi. Zo skúseností vieme, že sa opäť začalo uplatňovať pohanstvo, ktoré ako po smrti svätého Štefana, aj dnes napáda kresťanstvo. Pred niekoľkými rokmi sme si mysleli, že sekularizmus predstavuje takmer jediné nebezpečenstvo. Aj keď je konzumný spôsob myslenia a idol pôžitkárstva naďalej prítomný medzi našim ľudom, dnes sa rozmáha aj duch novopohanstva.“ Ako ďalej v liste uvádzajú biskupi, tieto tendencie vyrastajú z pomýlených ideí. „Jednou z nich je tzv. „staromaďarský synkretizmus”, ktorý spája prvky viacerých náboženstiev. Tento jav je veľmi nebezpečný, pretože používa náboženský jazyk - naoko kresťanský - a mätie tiež veriacich, ktorí praktizujú svoje náboženstvo.“ Podľa biskupov sa však aj z najušľachtilejších cieľov môže vyvinúť návrat k pohanstvu. Ďalej píšu: „Naša kresťanská viera nie je len výsledkom hľadania Boha zo strany človeka, ale je založená na zjavení Boha obsiahnutom v Kristovi. On je Cesta, Pravda a Život ako pre jednotlivcov tak aj pre národy. Preto musíme spomenúť ďalšie riziká, ktoré ohrozujú pravdu našej viery, ako je okultizmus, špiritizmus a rôzne formy modlárstva. Žiadame našich katolíckych bratov, aby si dávali pozor na všetky tieto iniciatívy, ktoré vedú k bludu.“ A ako v závere biskupi uvádzajú, práve tento tzv. blud „môže napadnúť našu katolícku vieru a tiež ponímanie sveta, ktoré sa nezriedka formuluje slovami: „som veriaci, ale svojím spôsobom“. Biskupi zdôrazňujú, že „sme a zostaneme katolíkmi len v prípade, že naša katolícka viera je v zhode so živou vierou Cirkvi, ktorej Ježiš Kristus prisľúbil: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta” (Mt 28, 20).

Spomienka na všestranného Otca Lászlóa

26. septembra 2009 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Vyznamenával sa na futbalovom ihrisku, hral v televíznom seriáli, viedol nočnú televíznu poradňu, organizoval detské tábory, písal si internetový blog, pilotoval lietadlo, a tak ďalej, a tak ďalej. Všestranný človek - povedali by sme si za normálnych okolností. Ale človek, o ktorom bude reč, je kňaz, katolícky farár. Presnejšie bol, pretože otec László zomrel, nedávno ho už aj pochovali. Svoju faru mal v Budapešti. Aby som pokračoval vo vymenúvaní jeho zásluh: pomocou zbierky postavil kostol, založil maďarskú hospice-službu, viete, to je posledné útočisko pre umierajúcich, a aj on skonal práve v takomto domove. Mal iba 62 rokov, Pán Boh si ho k sebe povolal po ťažkej chorobe, určite, aby ho oslobodil od bolestí, ale nemožno vylúčiť, že aj zo „sebeckých” pohnútok: trocha zábavy predsa nezaškodí ani tam, hore, v nebíčku... Apropo, nebo! Otec László bol pomerne často bližšie k Pánu bohu, ako my, obyčajní smrteľníci. Nemyslím teraz na spojenie cez vieru a modlitby, ale na lietadlo typu Antonov-2, ktoré pilotoval. Získal ho cez istú nadáciu a používal na pohreby i sobáše: za slušný poplatok rozsypával z hora popol a oddával mladé páry. Air Church - takto nazvali túto službu maďarské médiá. Znie to možno honosnejšie ako „vzdušný kostol”! Ozaj, kostol! Veď práve na kostol potreboval peniaze. Na boží stánok na sídlisku Gazdagrét - Bohatá lúka na okraji Budapešti, pri diaľnici smerom na Balaton a Viedeň. To bola jeho fara, slúžil tam od prelomového roku 1989. Stavba kostola trvala 13 rokov, pretože niekedy aj Božie mlyny melú pomaly, no najmä preto, lebo financie sa zbierali ťažko. Otec László preto prijal aj úlohu v prvej maďarskej telenovele. V úspešnom seriáli Susedia hral, pravdaže, samého seba, a napríklad bojoval proti satanizmu, ktorý sa rozmáhal začiatkom 90. rokov aj v Maďarsku. To je scénka z televízie, gymnazisti sa bavia o satanizme a hrozbe, ktorá na nich číha na ulici. A kňaz v koženej bunde, ktorý sedí medzi nimi vraví, že je ochotný odprevádzať dievčatá domov osobne, a pozrel by si toho satana na ulici, pretože ho skutočného pozná. V praktickom prípade zasa je schopný dať poriadnu facku, a aj to je niečo... Nebolo to jediné dobrodružstvo otca Lászlóa s televíziou. V nočnej relácii 2. programu verejnoprávnej televízie celé mesiace viedol akúsi duchovnú poradňu, odpovedal na telefonáty divákov, povzbudzoval ich, poskytoval útechu, nádej, rady - ako sa to na poriadneho kňaza aj patrí. Tu odpovedá chlapíkovi, ktorí stratil svoju vieru. Vraví mu, že áno, všetci niečo hľadáme. „A kto hľadá, aj nájde. Len tohto sa nevzdávajte.” Nesporne bol najpopulárnejší katolícky kňaz v Maďarsku, a to ešte nie je všetko. Určite bol najlepším futbalistom medzi farármi a najlepším farárom medzi futbalistami. Neskutočne miloval túto hru, mal aj svoj mančaft, s ktorým chodil po krajine. Organizoval zápasy s reprezentáciou hercov, ale aj s klubom Lúzer FC, čo je zasa väzenský výber. Mimochodom hrali v žlto-bielych farbách, čiže táto jeho činnosť musela byť milá aj Vatikánu. Domáca katolícka cirkev proti nemu nemala výhrady nikdy, hoci nesporne vykonával svoju službu netradične. Až bohémsky. Keď ho pozvali, rád posväcoval čokoľvek nové, napríklad plachetnicu, alebo aj internetový portál. „Požehnaj tým, ktorí tu pracujú, aby v službách pravdy, hľadajúc Teba, prispievali k našim spoločným hodnotám. V mene Otca, Syna a Ducha svätého.” Mimochodom tento portál, ktorého nový dizajn otec László posvätil, je aj môj najobľúbenejší. Nazýva sa Index. Otec László však rozhodne nebol na indexe. Ani v kňazskom seminári, kde sa už prejavovali jeho sklony k herectvu: parodoval predstaveného, ktorý ho pri tom prichytil, a potom ho volal už iba ako... Rozumeli ste: vy lotor, čo bol, samozrejme, tiež láskavý humor. Ale „lotroviny” otec László neprestával páchať do konca svojho života. Napríklad keď dvaja jezuitskí mnísi začali hladovku na protest proti vládnym krokom v oblasti rušenia zdravotníckych zariadení, otec László s nimi vyjadril solidaritu tým, že sa nechal ostrihať dohola, pričom treba vedieť, že väčšinou nosil dlhé vlasy. Online omša patrí tiež medzi jeho patenty, nehovoriac už o tom, že bol prvým kňazom, ktorý si písal vlastný internetový denník. Bol to showman? Veriaci i neveriaci ho milovali. Rád si púšťal populárnu pesničku, v ktorej sa spieva o tom, že „nebudem čertovým priateľom”.... „Zdravím vás, som otec László”...

Tanky proti davu

Brutálny zásah proti povstaniu v Maďarsku v roku 1956

24. septembra 2009 - (Ladislav Švihran - Plus 7 dní)

Autor početných kníh Viktor Suvorov, nekompromisný kritik sovietskeho systému, napísal o jeho predstaviteľoch: „Nebol medzi nimi jediný, kto by nebol celý od krvi.” Nezaostávali za nimi veľmi ani predstavitelia vazalských štátov. Ba niektorí ich azda aj predstihli. Napríklad Mátyás Rákosi, neobmedzený vládca v Maďarsku. Státisíce odsúdených: Bilancia Rákosiho vlády bola v roku 1955 hrozivá. Štátna bezpečnosť obvinila, odsúdila a uväznila vyše pol milióna osôb. Najmä roľníkov. Za to, že neplnili povinné dodávky štátu a odmietali vstúpiť do družstiev. Trpeli nielen odsúdení, ale aj ich rodiny. Zrodila sa armáda bezbranných, bezmocných, poopľúvaných a šikanovaných vládnou mocou zo všetkých strán. V Maďarsku ako v prvej zo socialistických krajín začali s vykonštruovanými megaprocesmi s triednymi nepriateľmi, vlastizradcami, s vysokými straníckymi a vládnymi činiteľmi, s cirkevnými predstaviteľmi. Priznanie si vynucovali brutálnym násilím. Minister vnútra Sándor Zöld sa chcel tomu všetkému vyhnúť a spolu s rodinou spáchal samovraždu... Maďarsko hospodársky krachovalo. Ocitlo sa na pokraji hladu. Krajina klesla takmer na najnižšiu životnú úroveň v Európe. Začiatok konfliktu: Také šafárenie bolo priveľa aj na nových kremeľských vládcov. Nikita Chruščov naliehal na Rákosiho, aby sa vzdal funkcie. Rákosi sa nevzdal. V duchu tej doby sa však podujal na očistu. Najväčší vrah sa stal najvyšším sudcom. Odsúdili niekoľkých nižších funkcionárov zodpovedných za teror. No tlak od maďarských liberálnych politikov i z Moskvy narastal a Rákosi napokon cúvol. Vymenil ho Ernö Gerö, dogmatik takého istého razenia. Utišoval národ: „Na základe našich síl a schopností zvyšovaním výrobného úsilia chceme ďalej zvyšovať životnú úroveň pracujúcich.” Koľký raz už počúvali také sľuby? Ale nič o tom, že z rozvoja ťažkého priemyslu sa treba preorientovať na ľahký priemysel a na produkciu potravín. Intelektuáli, spisovatelia, novinári, umelci, vedecké kapacity i študenti sa dožadovali radikálnej nápravy. Pridali sa odborári a robotníci. Vzniklo diskusné fórum mladej inteligencie Petöfiho kruh, kde sa tvorila nová nestranícka platforma rozvoja Maďarska. Zanietene tam diskutovali o demokracii, o slobode slova, tlače a zhromažďovania. Na pietnom akte pohrebu Lászlóa Rajka, bývalého ministra zahraničia a obete Rákosiho teroru, sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, robotníci Csepelského závodu vstúpili do štrajku a budapeštianska mládež vyšla do ulíc demonštrovať za svoje požiadavky pred pomník básnika a revolucionára Sándora Petöfiho. Odtiaľ odišiel asi dvestotisícový dav pred parlament, kde chcel predostrieť svoje požiadavky. Neprijali ich. Gerö ich vo večernom rozhlasovom prejave označil za kontrarevolučnú čvargu. Rozhnevaný dav sa presunul pred budovu rozhlasu a dožadoval sa, aby odvysielali šestnásť jeho požiadaviek. Odpoveďou boli výstrely. Jednotky bezpečnosti spustili paľbu. Vzbura bezmocných: Vládna moc ešte priliala olej do ohňa. Z privolaných sanitiek so znakom červeného kríža povyskakovali muži v bielych plášťoch a tiež strieľali do davu. Rozzúrený dav zaútočil na príslušníkov bezpečnosti päsťami a dlaždicami. V tom čase bolo v budapeštianskych uliciach takmer štvrť milióna ľudí. Pred polnocou sa skupiny demonštrantov sústredili pred tlačovým orgánom strany Szabad Nép. Žiadali, aby noviny uverejnili ich výzvu so šestnástimi požiadavkami. Ale vládna moc poznala len násilie - znova sa rozľahla streľba. Tentoraz aj dav odpovedal streľbou. Niektorým sa podarilo zmocniť zbraní. Demonštranti vtrhli do budovy novín a vypálili ju. Utajovaný hnev vzplanul celou silou. Dav sa presunul na Námestie hrdinov, strhol Stalinovu sochu a rozmlátil ju kladivami. Vláda síce vyhlásila stanné právo a povolala na pomoc sovietske jednotky rozmiestnené na území Maďarska, ale davy sa nerozišli a na tanky zaútočili molotovovými koktailmi a zbraňami, ktorých sa zmocnili v kasárňach. Pancierová divízia musí ustúpiť. V noci z 23. na 24. októbra sa narýchlo zišiel ústredný výbor strany maďarských pracujúcich a vymenoval za predsedu vlády reformného politika Imreho Nagya. Zakrátko aj Jánosa Kádára za prvého tajomníka strany. Obaja si v predchádzajúcom období odskákali svoje. Rákosi dal Kádára uväzniť, kruto ho mučili, a Nagya striedavo vymenovávali do funkcií a odvolávali z nich. Muži s takýmto kreditom mali utíšiť situáciu. Nedarilo sa im to. Hnev ešte nedávno bezmocných sa nedal zastaviť. Kremeľskí mäsiari: Sovietski pohlavári sa preľakli. Veď v Maďarsku sa vzbúril celý národ. Ešte aj s vojskom a políciou. A proti národu nepôjdeme, tvrdil člen politbyra Anastas Mikojan, hoci vo svojej histórii konali práve naopak. Slávny maršal Georgij Žukov novinárom povedal, že „situácia v Maďarsku sa zlepšila, vytvorila sa vláda, ktorá má našu dôveru”. Spočiatku boli údajne ochotní vypustiť Maďarsko z pazúrov. Lenže potom sa im všeličo rozležalo v hlave. To, že plameň odporu môže preskočiť aj do iných vazalských krajín, ba aj do Sovietskeho zväzu. I to, že Sovietsky zväz stratí celistvý ochranný bezpečnostný pás vybojovaný v druhej svetovej vojne. I to, že krajina sovietov príde o kolóniu. No nad tým všetkým dominovalo čosi iné - politika, ktorú tak skvele vystihol Viktor Suvorov: „Už od okamihu uchopenia moci v Rusku nemali boľševici nijaké iné plány, ako ovládnuť svet a rozšíriť svoje krvavé diktatúry po všetkých svetadieloch.” A kto sa raz dá na násilie a lož, už nemôže od nich odstúpiť. Už na druhý deň po Žukovovom vyhlásení sa sovietski vodcovia rozhodli násilím potlačiť maďarskú revolúciu. Ale ešte si vyžiadali požehnanie od svojich vazalov. Dostali ho. Dokonca aj od maršala Tita, neveľmi nakloneného Sovietom. Do Juhoslávie ho išiel presviedčať sám Chruščov. Tito povedal: „Veď tam vraždia komunistov.” A prikývol. Kremeľskí mäsiari mali výdatných pomocníkov. Utopené v krvi: Jurij Andropov, kedysi agilný komsomolec, potom agilný stranícky funkcionár, potom agilný predseda obávaného KGB a napokon na chvíľu aj generálny tajomník ÚV KSSZ, bol v tom čase veľvyslancom v Maďarsku. Suvorov o ňom napísal, že „sa topil v krvi až po temeno hlavy”. Už na začiatku maďarského povstania ponúkal služby sovietskej armády. Potom v jeho potlačení zohrával rozhodujúcu úlohu. Zmes násilia a lží naplno prepukla v Maďarsku tretieho novembra 1956. Sovietske velenie si pozvalo na rokovanie najvyššie velenie maďarskej armády. Pod zámienkou, že budú rokovať o odchode sovietskych vojsk z územia Maďarska. Zatkli ich. Na druhý deň ráno sa do krajiny vovalilo 2 000 sovietskych tankov. Približne toľko ako za Hitlerovho ťaženia do Francúzska v roku 1940. Vojakov vpochodovalo 150-tisíc. V tom čase rozhlas v kasárňach v Szolnoku oznamoval, že sa utvorila nová robotnícko-roľnícka vláda na čele s Jánosom Kádárom. Cúvol. Vtedy bol ešte v Moskve. Vrátil sa až o niekoľko dní v sprievode sovietskych tankov. Nová vláda požiadala o pomoc Sovietsky zväz. Osvedčený scenár! Nasledovala masakra. Ťažké boje trvali niekoľko dní, no napríklad v budapeštianskom zbrojárskom závode Csepel robotníci odolávali až do jedenásteho novembra. Zahynulo takmer 3 000 maďarských civilistov a vojakov a vyše 19 000 bolo zranených. Na základe súdnych rozsudkov po povstaní popravili 229 osôb. Andropov sa blysol v Chruščovových očiach. Povolal ho do funkcie vedúceho oddelenia pre spoluprácu s ostatnými podriadenými krajinami. Kvalifikovaný muž! No v očiach Leva Landaua, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za fyziku, a iných sovietskych občanov sa iniciátori tohto kremeľského dobrodružstva neblysli. Keď presviedčali svet, že zlikvidovali fašistické živly, povedal: „Azda neuveríte tým mäsiarom.”

Zatkli piatich podozrivých z vraždy na juhu Slovenska

25. septembra 2009 - (sita / mti)

Polícia zatkla piatich Maďarov podozrivých z minuloročnej vraždy 42-ročného muža na juhu Slovenska. Na tlačovej konferencii v Ostrihome o tom informovali predstavitelia maďarskej a slovenskej polície. Ako uviedol zástupca vedúceho regionálneho oddelenia maďarského Národného vyšetrovacieho úradu Mihály Hérics, podozrivých vo veku 30 až 40 rokov zatkli 17. a 18. septembra. Prítomný krajský riaditeľ Policajného zboru v Nitre Dušan Síleš informoval, že zadržané osoby sú podozrivé z vraždy nezamestnaného muža, ktorého telo našli v auguste minulého roka pri slovenskej obci Iža. Obeť, ktorú zastrelili deväťmilimetrovou zbraňou, podľa neho našli v kufri jej auta značky Mercedes. Podľa slovenskej polície vražda súvisí s rozsiahlym daňovým podvodom. Ďalšie podrobnosti prípadu nie sú známe.

Maďarka predala otca do otroctva

22. septembra 2009 - (Pravda)

Spal v maštali s koňmi, umývať sa mohol iba v lavóre, penziu mu vzali ihneď, ako mu ju doniesol poštár a za bezplatnú prácu mu raz za deň dali najesť. Šesťdesiatosemročný muž žil tri roky ako novodobý otrok v neľudských podmienkach na juhovýchode Maďarska, napísal v utorok denník Népszabadság. Do služby ho predala rómskej rodine v mestečku Újkígyós jeho vlastná dcéra. Utiecť mu pomohli pracovníci miestneho úradu, keď prišli prešetriť priestupky, ktoré na neho zvalili jeho väznitelia. „Zachráňte ma,” zvolal zúfalý muž. Teraz sa skrýva na utajenom mieste, aby ho „majitelia” nenašli. Prípad muža, ktorého médiá spomínajú len pod krstným menom Ferenc, nie je v Maďarsku ojedinelý. Maďarčina má na novodobého otroka aj špeciálny výraz: „csicska”. Csicskovia sú zvyčajne bezdomovci so zlomenou vôľou, odkázaní na prácu iba za stravu a strechu nad hlavou. Najviac je ich v okolí Békešskej Čaby (Békécsaby), oblasti s početnou slovenskou menšinou. V päťapoltisícovom Újkígyósi, ktorý leží neďaleko Békešskej Čaby, s otrokárstvom už majú svoje skúsenosti. „Aj predtým sme si všimli u troch až štyroch rómskych rodín, že si držia csicsku,” pripustil pre regionálny spravodajský server beol.hu starosta Zoltán Szebelédi. Podľa neho je zákon slabý, a poškodení zo strachu zvyčajne odmietajú spolupracovať s úradmi. „Polícia môže konať, iba ak zaznamená náznaky trestného činu.” dodal. Ani Ferenc nepodal trestné oznámenie. „Kydal som hnoj spod koní, kosil som im zeleň, dával obrok. Keď som nebol dosť rýchly, často ma udreli,” povedal pre beol.hu. Lekári pri prehliadke zistili, že mal niekoľko rebier zlomených a trápil ho svrab. Ešte horšie dopadol päťdesiatročný muž, ktorý nedávno utiekol zo zajatia v mestečku Sarvaš (Szarvas). Jeho otrokári ho držali na reťazi ako psa - najskôr bol uviazaný za ruku, a keď sa mu zodrala koža, dali mu obojok na krk. Uvoľnili mu ho iba raz denne, keď dostával jesť, lebo s priškrteným krkom nemohol poriadne prehĺtať. Utiecť sa mu podarilo, keď využil rozruch okolo svadby v dome. Vyčerpaného a dehydrovaného muža ošetrovali v nemocnici dva týždne, kým bol schopný postaviť sa na nohy. Muž, ktorý slúžil spolu s ďalšími dvoma csicskami, tvrdí, že im páni dávali náročky málo jesť. „Išlo im o to, aby bol človek čo najslabší a stratil vôľu,” citoval ho Népszabadság. Pri letnom záťahu v Sarvaši polícia predviedla až 26 domnelých otrokov. Ani jeden z nich však nebol ochotný svedčiť proti svojim pánom. Podľa riaditeľa útulku pre bezdomovcov v meste Gyula ročne tam prichýlia 15 až 20 csicskov. Títo osamelí, často psychicky i fyzicky zlomení ľudia však podľa neho nemajú dosť síl na to, aby vybŕdli zo začarovaného kruhu nútených prác. Župný policajný riaditeľ v Békešskej Čabe na porade s miestnymi rómskymi lídrami uviedol, že strážcovia zákona zväčša nemajú ako pomôcť csicskom. Novodobé otrokárstvo pritom podľa novín Békés Megyei Hírlap označil za „sociálny problém”. „Túto záležitosť treba riešiť komplexne. Ľuďom, ktorých vyberieme z toho prostredia, treba dať alternatívu - prácu a prístrešie,” povedal pre televíziu HírTV János Dógi, predseda rómskej menšinovej samosprávy v Békešskej župe. „Inak to držanie csicskov médiá nafúknu, ale nijaké riešenie sa nezrodí,” dodal.

........................................................................................................................................
........................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink