Ako každý Slovák, aj ja mám svoje maďarské traumy. Sú dve: pred siedmimi rokmi som sa strašne prejedla v maďarskej čárde v Petržalke a v roku 2006 som na výletnej lodi, kde prebiehala akcia s názvom Hungarian night, vypila priveľa Egri bikavéru. Odvtedy pristupujem k maďarským záležitostiam s istou bázňou a nehrniem sa tak do všetkého. Nedávno ma zaskočila aj maďarská literatúra. Keď som bola prvýkrát v Paríži, vzala som si tam na čítanie denníky Sándora Máraia. Tak ma pohltili, že som si Paríž takmer prestala všímať. Ešteže Márai ho v denníkoch často spomína... Denníky sú rozdelené do dvoch zväzkov a ja som ich čítala proti času. Najprv druhý diel, v ktorom Márai ako starý muž tak túži po smrti, že si po osemdesiatke kúpi revolver a urobí strelecký kurz. Potom prvý diel, kde sa ešte počas bombardovania Budapešti skrýva a bojí smrti. Rozmýšľa, že by ešte chcel vidieť more a byť chvíľu v Paríži. Uvažuje veľa o reči a slovách. A tvrdí, že človek naozaj rozpráva len v svojej rodnej reči, v ostatných konverzuje. Vety a slová. Všeličo môžu prezradiť. Napríklad to imbecilné klišé - hrať či vyťahovať maďarskú kartu. Kedy ste naposledy hrali karty? Ja v detstve - a hrali sme ich len v prípade, že pršalo alebo sme boli chorí a museli sme sedieť doma. Život sa zastavil. Pamätám sa, ako moji rodičia, teta a stará mama, istí čas mastili kanastu. Teta Jarka fajčila sparty, môj tatko dalili a na stole bola fľaša sviečky. Komunizmus, to bolo tiež obdobie kartárov. Človek veľmi nevychádzal, veľa radšej pred cudzími nerozprával. Čakal na koniec choroby. Pred rokom, tiež boli veľmi teplé septembrové dni - mala som čítanie s Ivanom Štrpkom v Budapešti, uvádzal nás maďarský básnik a prekladateľ žijúci na Slovensku László Tóth. Tlmočila nám mladá žena s krásnym menom - Hajnalka Avarová. Po vystúpení sme sa vybrali do nočnej Budapešti a prerozprávali sme sa do piatej hodiny rannej. Poslednú hruškovicu sme si dávali v malom proletárskom bufete blízko hotela. „Na Maďarsku po maďarsky,” obrátil sa na nás po slovensky jeden z robotníkov stojaci pri neďalekom stole. Stretávať prvých ranných ľudí je v každej krajine riskantné. Sú zväčša veľmi čerství. Na rozdiel od spisovateľov. S jedným som sa pred pár dňami stretla na čítaní vo Freiburgu. Volá sa Krisztián Grecsó a vďaka lámanej angličtine sme sa v priebehu dvoch večerov spriatelili. V rámci pódiovej diskusie, keď prišla reč na maďarsko-slovenské vzťahy, sme boli obaja pekne skeptickí. Každý k vlastnej krajine. A diváci nás považovali za romantický pár. Dve bezchybné - pekné spisovateľské tváre, jedna vedľa druhej. Niečo na bilbord: slovensko-maďarský Benetton.

MK SR jazykový zákon vysvetľuje, zatiaľ netrestá

1. októbra 2009 - (sita)

Novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá od začiatku septembra posilnila postavenie slovenčiny, rezort kultúry počas prvého mesiaca platnosti skôr vysvetľuje, trestom sa zatiaľ vyhýba. Agentúre SITA to povedal hovorca rezortu Jozef Bednár. Ministerstvo podľa neho do konca roka vypracuje metodické pokyny, ktoré dajú jednoznačný výklad na sporné otázky normy. Na jej príprave pracujú pracovníci rezortu z odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka a z odboru legislatívy a práva. Kým nevyjdú, bude len upozorňovať, sankcie nebudú. „Od začiatku platnosti požiadali ministerstvo o pomoc pri jeho výklade tri subjekty,” povedal Bednár. Slovenská pošta chcela podľa neho vedieť, ako má vykladať používanie úradného styku zamestnancami pošty v obciach, v ktorých žije najmenej 20 percent občanov patriacich k národnostnej menšine. V septembri proti tomu vystúpila opozičná SMK. V parlamente sa neskôr za postup pošty ospravedlnil minister dopravy Ľubomír Vážny. „Jedna fyzická osoba chcela vedieť, či je možné používať český jazyk bez prekladu do slovenského jazyka v informáciách pre spotrebiteľa a jedna reklamná firma konzultovala s rezortom otázku prekladu reklamného výroku v televíznom spote do slovenčiny,” dodal Bednár. Ministerstvo prijalo od septembra aj niekoľko žiadostí o informáciu a o stanovisko k výkladu normy. „Týkali sa napríklad vysielania obecného rozhlasu, textu na pamätnej tabuli, používania štátneho jazyka v úradnom styku a v informačných systémoch, používania cudzích slov v médiách a spôsobu výkonu dohľadu,” upozornil Bednár. Okrem toho dostal podľa neho rezort aj niekoľko podnetov na preskúmanie porušenia zákona o štátnom jazyku, ktoré sa týkali napríklad vysielania obecného rozhlasu a billboardov v maďarskom jazyku. Jazykový zákon, ktorý prijal parlament v júni, vyvolal vášne medzi slovenskými a maďarskými politikmi. Proti zmenám protestovali aj zástupcovia maďarskej menšiny na Slovensku. Prehrešky proti slovenčine bude podľa neho možné trestať pokutou až päťtisíc eur. Sankcie hrozia za používanie menšinového jazyka v oficiálnom styku v mestách a v obciach, kde táto menšina tvorí menej ako dvadsať percent obyvateľov. Minister kultúry Marek Maďarič v septembri tvrdil, že zákon nebude trestať súkromné osoby, ale inštitúcie. Pokutovať by sa malo až po nerešpektovaní upozornenia, upozornil minister. Novela zákona vyhrotila aj slovensko-maďarské vzťahy. Podľa vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka, ktorý obe krajiny navštívil, je norma v súlade s medzinárodnými štandardmi, aj keď to neznamená, že je dobrá. Dodal však, že kritika voči nemu bola často prehnaná a zavádzajúca.

Jazykový zákon musia vysvetľovať

2. októbra 2009 - (Sme)

Novelu zákona o štátnom jazyku ministerstvo kultúry počas prvého mesiaca platnosti skôr vysvetľuje, trestom sa zatiaľ vyhýba, tvrdí jeho hovorca Jozef Bednár. Minister kultúry za Smer Marek Maďarič v septembri tvrdil, že zákon nebude trestať súkromné osoby, ale inštitúcie, ktoré neuposlúchnu upozornenie. Slovenská pošta chcela podľa Bednára výklad, čo majú robiť zamestnanci na poštách v obciach, kde žije najmenej 20 percent ľudí patriacich k národnostnej menšine. Za jej unáhlený príkaz, aby zamestnanci hovorili len po slovensky, sa už v parlamente ospravedlňoval minister dopravy Ľubomír Vážny. „Jedna fyzická osoba chcela vedieť, či je možné používať český jazyk v informáciách pre spotrebiteľa, a jedna reklamná firma konzultovala s rezortom otázku prekladu reklamného výroku v televíznom spote do slovenčiny,” povedal Bednár. Ministerstvo podľa hovorcu do konca roka vypracuje metodické pokyny, ktoré dajú výklad sporným otázkam zákona. Pripravujú ich pracovníci ministerstva z odboru literatúry, knižnej kultúry a štátneho jazyka a z odboru legislatívy a práva. Kým nevyjdú, budú len upozorňovať, nie trestať. Od septembra na ministerstvo prišlo aj niekoľko žiadostí o informáciu a o stanovisko k výkladu novely. „Týkali sa napríklad vysielania obecného rozhlasu, textu na pamätnej tabuli, používania štátneho jazyka v úradnom styku a v informačných systémoch, používania cudzích slov v médiách a spôsobu výkonu dohľadu,” povedal Bednár. Okrem toho dostal rezort aj niekoľko podnetov na preskúmanie porušenia zákona, najmä pre vysielanie obecného rozhlasu či bilbordy v maďarskom jazyku.

Maďarič bojuje s Akadémiou o slovníkovú podobu slovenčiny

3. októbra 2009 - (čtk)

Nový rozsiahly Slovník súčasného slovenského jazyka, ktorého prvú časť vydala Slovenská akadémia vied, vyvolal spor o správne používanie niektorých výrazov. Jazykovedci zo SAV totiž vo svojom diele uvádzajú napríklad aj podoby slov, ktoré sú odlišné od oficiálne uznaných foriem. Ministerstvo kultúry však odmieta tieto varianty uznať ako rovnocenné. Nepočíta s tým, že sa slovník stane kodifikačným dielom, teda záväzným pre správne používanie slovenského jazyka. Rozdielny názor má Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a ministerstvo napríklad na slová bábkar či mliekareň. Zatiaľ čo kodifikovaná forma vylučuje, aby po dlhej slabike nasledovala dlhá prípona, čím by vzniklo napríklad slovo „bábkár”, ústav pripúšťa dvojtvar s obidvoma riešeniami. „Diskusia o tomto probléme prebieha už od roku 1991, keď sa uvedené pravidlo do kodifikačných príručiek zaviedlo, a nie je uzatvorená doteraz,” uviedol ČTK riaditeľ ústavu Slavomír Ondrejovič. Slovník podľa neho navyše vždy uvádza ako prvú možnosť oficiálne schválenú podobu slova. Odlišnosti od kodifikovaných foriem sú podložené najnovšími výsledkami výskumu, dodal. Ministerstvo však výrazy v rozpore s kodifikovaným znením odmieta. „Slovník (...) zachytáva celú šírku súčasnej slovnej zásoby, aj množstvo nespisovných a slangových výrazov. Svojim charakterom nejde o kodifikačné dielo,” priblížila postoj úradu Petra Fejdi z tlačového oddelenia. Na správnosti terajšej formy uvádzania slov bábkar či mliekar podľa nej ministerstvo trvá a neplánuje ani novú kodifikáciu. Jazykovedný ústav zatiaľ vydal prvý zväzok Slovníka, ktorý zachytáva slová začínajúce písmenami A až G. Obsahuje asi 30.000 výrazov. Celkovo by dielo po dokončení malo zachytiť asi 200.000 slov. Prvý zväzok vyšiel v náklade 5000 kusov.

OSN: Na Slovensku sa žije lepšie ako v Maďarsku, ale horšie ako v Česku

5. októbra 2009 - (tasr / sme)

V Nórsku sa žije lepšie ako na ktoromkoľvek inom mieste na svete: podľa dnes zverejnenej správy OSN vedie táto škandinávska krajina na zozname najvyspelejších krajín sveta pred Austráliou a Islandom. Slovensko sa umiestnilo na 42. mieste a o jednu priečku predbehlo Maďarsko. Česko skončilo na 36. pozícii. Oproti minulému roku si pozíciu v regióne dokázalo udržať len Slovensko. Česko sa v porovnaní s rokom 2008 prepadlo o štyri priečky. Maďarsko sa z 36. priečky v roku 2008 zosunulo o sedem miest a skončilo tak za Slovenskom. Nemecko je v kvalite života na 22. mieste a zaradilo sa tak až za takými krajinami ako sú Írsko, Francúzsko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko. Posledné miesta obsadili vojnou zmietané krajiny, ako sú Sierra Leone, Afganistan a Niger. Na zozname je dovedna 182 krajín. Japonsku patrí 10. miesto. USA sa ocitlo na 13. mieste, Čína na 92. a India na 134. Najchudobnejšou krajinou sveta je podľa správy Demokratická republika Kongo s priemerným ročným príjmom 204 eur na obyvateľa. Najdlhšiu strednú dĺžku života majú Japonci (86,2 rokov pre ženy a 79 pre mužov). Vo viacerých afrických krajinách, ako sú Nigéria a Angola, je stredná dĺžka života 45 až 48 rokov, v Afganistane dokonca 43,5 rokov. V 24 najchudobnejších krajinách sveta takmer polovica ľudí nevie čítať, v Nigeri dokonca 70 percent populácie sú analfabeti. OSN porovnáva už od roku 1990 štandardy rozvoja svojich členských krajín.

Maďari odhalili rozsiahly daňový podvod, zapletení sú aj Slováci

5. októbra 2009 - (tasr)

Celoštátne veliteľstvo colnej a finančnej stráže (VPOP) v Maďarsku odhalilo miliardový daňový podvod, do ktorého bola zainteresovaná sieť 80 podnikov viacerých krajín. Informoval o tom dnes v Budapešti veliteľ VPOP János Nagy. Skupina podvodníkov sa špecializovala na nákup a predaj počítačových komponentov. Atramenty do tlačiarní, základné dosky a procesory nakupovali v Nemecku, Rakúsku, na Slovensku a na Ďalekom východe. Tovar predávali v Maďarsku. Zaplateniu dane z dovozu sa vyhli fiktívnym exportom, ku ktorému používali slovinské, slovenské a rumunské podniky. Prípad sa týka 36 maďarských a zahraničných podnikov, medzi nimi je viac slovenských, rakúskych, rumunských, slovinských a nemeckých firiem. V období od januára 2008 do augusta 2009 spôsobili podvodníci škodu na daniach vo výške 4,8 miliárd forintov (17,9 miliónov eur). V rôznych bankách vybrali hotovosť v celkovej výške 16 miliárd forintov (59,6 miliónov EUR). Podľa Nagya colníci vyšetrujú, akým spôsobom preprala banda peniaze. Polícia zadržala 11 osôb, sedem z nich na základe rozhodnutia súdu vzali do vyšetrovacej väzby a v prípade jednej osoby rozhodol súd o zákaze opustenia bydliska. Na zadržaní podozrivých sa zúčastnilo takmer 200 príslušníkov VPOP. Počas akcie, v rámci ktorej robili vyšetrovacie úkony na 36 miestach, boli v Maďarsku prítomní dvaja experti nemeckého daňového úradu, ktorí preverovali porušenie zákona v Nemecku v súvislosti s týmto prípadom. Podľa veliteľa VPOP do prípadu je zainteresovaných 80 spoločností. Dvaja vodcovia bandy založili, prípadne dali založiť v rokoch 2001-2007 niekoľko podnikov, ktoré potom vystavovali fiktívne faktúry v celkovej hodnote asi 10 miliárd forintov (37,2 miliónov eur). Časť páchateľov už dobrovoľne zaplatila daňové dlžoby vo výške asi 90 miliónov forintov (335.008 eur), ďalších 10 miliónov forintov (37.200 eur) bude podľa VPOP možné očakávať. Doposiaľ vypovedalo v prípade mimoriadne veľkého daňového podvodu a falšovania dokladov 34 osôb. V prípade uznania viny im hrozí väzenie v dĺžke do ôsmich rokov.

Fidesz vraj položí slovensko-maďarské vzťahy nanovo

4. októbra 2009 - (tasr)

Ak sa Maďarský občiansky zväz - Fidesz dostane k moci, položí slovensko-maďarské vzťahy na úplne nové základy. Vyhlásil to dnes v rozhovore pre maďarskú tlačovú agentúru MTI vedúci štábu predsedu Fidesz Péter Szijjártó. Podľa jeho vyjadrenia nové vzťahy by mali byť založené na princípe vzájomnej úcty. Ako povedal, nedostatok úcty v súčasnosti vyplýva z extrémizmu slovenskej vlády, ďalej z toho, že Slovensku nie sú jasné európske hodnoty, ako aj z toho, že terajšia maďarská vláda nemá rešpekt. „Záležitosť, akou bola Sólyomova zmarená návšteva Slovenska, nemožno nechať bez samostatnej národnej odozvy. Utekali sme k Európskej únii, ako k učiteľke materskej škôlky. Mohli sme tušiť už aj z mechanizmu fungovania únie, že to mesiace nebude znamenať žiadny prínos,” zdôraznil opozičný politik, ktorý prezentoval v rozhovore prvé kroky prípadnej budúcej vlády Fidesz po parlamentných voľbách v roku 2010.

Guvernér maďarskej centrálnej banky žiada mimoriadne právomoci

4. októbra 2009 - (tasr)

Maďarská centrálna banka žiadala vládu o udelenie mimoriadnych právomocí, ktoré by jej umožnili zabrániť Maďarom, aby si brali úvery v cudzej mene. Znížilo by sa tak riziko kríz v budúcnosti. Uviedol to guvernér maďarskej centrálnej banky András Simor. Maďarsko globálna finančná kríza zasiahla oveľa tvrdšie ako jeho susedov. Krajine hrozil štátny bankrot a vláda v Budapešti musela požiadať Medzinárodný menový fond o úver. Na príčine bol najmä fakt, že maďarské firmy aj domácnosti si v predchádzajúcich rokoch vzali veľa úverov v cudzích menách. Na ilustráciu, banky v krajine pred vypuknutím krízy poskytli až 90 percent spotrebiteľských úverov v cudzích menách, najmä v eurách a švajčiarskych frankoch. Hlavným dôvodom bol obrovský úrokový diferenciál medzi forintom a týmito zahraničnými menami. Maďarskí klienti si pre posilňovanie forintu s obľubou požičiavali peniaze v nízko úročených cudzích menách, vďaka čomu výrazne ušetrili na úrokových nákladoch. Ale globálna finančná kríza a odlev kapitálu zo strednej a východnej Európy spôsobili prepad forintu. Náklady na splácanie zahraničných úverov tak prudko vzrástli. Simor považuje veľký podiel zahraničných dlhov za bublinu, ktorá ohrozuje pre finančnú stabilitu Maďarska. Podľa neho je teraz mimoriadne dôležité zaviesť obmedzenia, ktoré znemožnia, aby sa v budúcnosti zopakovala táto situácia. Navrhuje, aby centrálna banka mala možnosť zastaviť aktivity alebo produkty, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu krajiny.

Starosta mesta Edelény trvá na tom,

že tehotné Rómky si poškodzovali plody

4. októbra 2009 - (sita)

Starosta maďarského mesta Edelény, ktorý vyvolal v Maďarsku pobúrenie výrokmi o tom, ako sa tehotné rómske ženy snažia zámerne poškodiť svoje plody, sa chce súdiť s vládnym Úradom pre rovnosť príležitostí, ktorý mu v septembri zakázal prezentovať takéto stanoviská na verejnosti. Podľa starostu Edelény Oszkára Molnára na to úrad nemá právo. Molnár v nedeľu pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedal, že na svojich výrokoch stále trvá. Naďalej však nechce nahlásiť polícii mená žien, ktorých sa majú jeho výroky týkať. Molnár sa okrem toho posťažoval, že úrad, ktorý mu zakázal verejne prezentovať svoje názory, vôbec nepreskúmal jeho tvrdenia, že rómske ženy v jeho obci poškodzujú svoje plody užívaním v drog počas tehotenstva. Molnár už tentokrát nespomenul svoje vyjadrenie zo začiatku septembra, že tehotné Rómky sa okrem užívania drog ešte aj udierajú gumeným kladivom do lona. Molnár v septembri okrem iného vyhlásil, že o počínaní rómskych žien vie z vlastnej skúsenosti, pretože „bol preskúmať situáciu”. Rómske ženy chcú podľa Molnára takýmto spôsobom docieliť, aby sa im narodilo postihnuté dieťa a aby mohli poberať vyššie prídavky od štátu. Molnár je členom maďarskej opozičnej strany Fidesz, ktorá by mala podľa prieskumov verejnej mienky s vysokým náskokom zvíťaziť v nasledujúcich parlamentných voľbách. Strana na jeho tvrdenia reagovala iba vyhlásením, že ide o „lokálnu záležitosť”.

Slovo župa je praslovanského pôvodu, aj tak ho nechceme

2. októbra 2009 - (Michal Piško - Sme)

Žúp a županov sú plné médiá, hovoria o nich novinári, prezident, premiér, poslanci aj samotní regionálni politici. Podľa zákona však nejestvujú. Predseda samosprávneho kraja, zastupiteľstvo vyššieho územného celku, voľby do orgánov samosprávnych krajov. To sú oficiálne názvy inštitúcií, ktoré verejnosť čoraz častejšie pozná pod ľudovejšími pojmami - župan, župné zastupiteľstvo či župné voľby. Naše zákony napriek viacerým pokusom župy ani županov nepoznajú a v novembrových voľbách si tak opäť budeme voliť predsedu trenčianskeho samosprávneho kraja alebo poslancov prešovského vyššieho územného celku. V úradníckej hantírke - predsedu VÚC a vuckárskych poslancov. Pokusov zmeniť nezrozumiteľné a kostrbaté názvy na jednoduchšie i historicky zaužívané župy bolo už niekoľko. V tomto volebnom období sa pod takúto novelu zákona podpísali poslanci všetkých šiestich parlamentných strán a zdalo sa, že návratu žúp, ktoré u nás zanikli v roku 1945, nebude stáť nič v ceste. Pri hlasovaní o posunutí novely do druhého čítania v novembri 2006 však v pléne vystúpil vplyvný poslanec Smeru Vladimír Faič a žiadal novelu stiahnuť. Odôvodnil to prípravou komplexnejšej novely zákona, v rámci ktorej sa môže zmeniť aj názov. „To znamená, vecný obsah nespochybňujeme, chceme len, aby sa neuskutočňovala novela každý mesiac, pretože je to nedôstojné,“ tvrdil. Poslanci koalície mu dali za pravdu a novelu, ktorú predtým niektorí z nich sami spolupredkladali, zmietli zo stola. Keď o päť mesiacov na to ministerstvo vnútra ako ústredný orgán štátnej správy veľkú novelu zákona o samosprávnych krajoch predložilo, zmena názvu na župy v nej chýbala. S návrhom zapracovať do novely aj túto zmenu preto vystúpil poslanec KDH Rudolf Bauer (dnes KDS). „Opäť vystúpil poslanec Smeru, ktorý spôsobil, že to neprešlo,“ spomína. Za tým, že župy nie sú župami aj oficiálne, je pravdepodobne i všeobecne zažitý predsudok o pôvode slova župa. „Žiaľ, stále existuje veľká skupina poslancov, ktorá má odmietavý postoj k takémuto návrhu, pretože sa mylne domnievajú, že názov župa je prevzatý z maďarského jazyka,“ hovorí poslanec Smeru Ján Podmanický. Práve on zastavil Bauerov návrh. Podmanický tvrdil, že zámena všetkých výrazov samosprávny kraj v zákone za pojem župa by nestačila, pretože výraz samosprávny kraj je aj v názve zákona. Potrebný by bol preto podľa neho úplne „nový zákon“. Že nešlo o hlavný dôvod, dnes priznáva aj Podmanický. „Dostali politický pokyn, že nie. Táto vládna garnitúra nemá úprimnú snahu zmeniť to,“ hovorí Bauer.

Maďarské župy sú omyl

Jazykovedci i historici maďarský pôvod slova župa vyvracajú a prihovárajú sa za to, aby sa takýto názov používal. „Ide o slovo, ktoré má jednoznačne praslovanský pôvod a v maďarčine vôbec neexistuje,“ hovorí Matej Považaj z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Tento pojem doteraz používajú Chorváti, ktorí majú 21 županijí. Navyše, v slovenčine sa bežne používajú slová, ktorých pôvod je v maďarčine. V tej slovo župa vôbec neexistuje. Aj u nás známe maďarské extrémistické Hnutie 64 žúp sa v origináli volá Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom. Slovenská „župa“ je prekladom slova „vármegye“. Na Slovensku boli župy oficiálne zavedené v prvej Československej republike v roku 1923. Nahradili menšie stolice z čias Uhorska. Ministerstvo vnútra na otázku, prečo zmenu názvu samosprávnych krajov na župy do zákona nezapracovalo, neodpovedalo. „Nemáme problém zabezpečiť legislatívnu i technickú podporu takejto zmene, tá však musí vyplynúť z celospoločenskej diskusie. Očakávali by sme väčšiu iniciatívu zo strany predstaviteľov vyšších územných celkov,“ napísal hovorca ministerstva Erik Tomáš. Zástupcovia samosprávnych krajov pojmy župa a župan používajú často. Bratislavský samosprávny kraj vydáva župné noviny, Trnavský župného spravodajcu. „Keby sme to nazvali noviny samosprávneho kraja asi by to bolo ľuďom vzdialené,“ hovorí predseda trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. „Neprotestujem, keď ma ľudia volajú župan“.

Ospravedlnenie od Duraya chce SNS vymáhať exekútorom

2. októbra 2009 - (čtk)

Vládna Slovenská národná strana (SNS) chce ospravedlnenie, ktoré vysúdila od podpredsedu opozičnej SMK Miklósa Duraya, vymáhať prostredníctvom exekútora. Televízii TA3 to potvrdil poslanec strany Rafael Rafaj. Duray sa už po júnovom prehratom súde SNS za označenie „fašistická” ospravedlnil, ale vo svojom rodnom jazyku - maďarčine. SNS požaduje text v slovenčine. „Preto sme sa rozhodli požiadať o výkone exekúcie súdneho rozsudku,” povedal TA3 Rafaj. Exekútor Milan Somík dodal, že súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie požiada v najbližších dňoch. Poslanec SMK trvá na tom, že má právo sa ospravedlňovať vo svojom rodnom jazyku. Už v auguste po odoslaní ospravedlnenia ČTK tvrdil, že neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by určoval, v akom jazyku má súkromná osoba komunikovať s právnickou osobou. SNS aj ústavný právnik Radoslav Procházka však jeho argumenty odmietli. Bratislavský krajský súd totiž vo verdikte určil aj text ospravedlnenia, ktoré mal Duray SNS poslať. „Nijaký rozdiel tam nie je, ani štylistický. Jedine, že je to v maďarskom jazyku,” povedal ešte v auguste Duray, ktorý sa v minulosti tiež netajil napríklad požiadavkami autonómie pre polmiliónovú maďarskú menšinu na juhu Slovenska. Spor o Durayove výroky pre maďarskú rozhlasovú stanicu InfoRádió vypukol v roku 2006. Politik SMK krátko po zostavení novej vlády premiéra Roberta Fica (Smer-SD) povedal, že kabinet pozostáva „mocensky z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou”. Krajský súd nárok na ospravedlnenie uznal, zároveň však zrušil odškodné milión korún (33.194 eur), ktoré v spore prisúdil SNS nižší súd. Od nástupu národniarov do vlády, do ktorej v predchádzajúcom volebnom období patrila SMK, sa zhoršili aj vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Pretrvávajú aj slovné potýčky SNS a SMK. Nedávno sa vedenie SNS vyjadrilo, že požiada prokuratúru o návrh na zrušenie SMK i novej strany Most-Híd, ak ich poslanci vycestujú do Maďarska na rokovanie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

Csáky: SMK je akcieschopná, viac členov prišlo, ako odišlo

3. októbra 2009 - (sita)

Strana maďarskej koalície je podľa svojho predsedu Pála Csákyho akcieschopnou stranou. Ako uviedol dnes po rokovaní Republikovej rady SMK v Nových Zámkoch, zo strany odišlo od júna, keď vystúpili z SMK piati poslanci NR SR, 167 členov, ale od apríla do strany vstúpilo 234 nových členov. V južných okresoch SMK nominuje do novembrových regionálnych volieb 105 kandidátov, ktorí budú kandidovať v piatich krajoch. Csáky chce, aby strana obhájila svoje pozície spred štyroch rokov. Republiková rada schválila aj návrh strategického programového dokumentu s názvom Moderná strana, vitálna spoločnosť, ktorý bude schvaľovať kongres 17. októbra v Rimavskej Sobote. Programový dokument má na najbližších 20 až 25 rokov dať víziu vývoja maďarskej komunity na Slovensku. Program sa zaoberá otázkami identity, ekonomického a sociálneho rozvoja a miestom maďarskej komunity v SR a v Európe. Podľa Csákyho v programe sa nehovorí o autonómii, ale spomína sa samospráva v oblasti kultúry a školstva. Program hovorí aj o požiadavke samostatného zákona o menšinách. Maďari žijúci na Slovensku majú podľa Csákyho trojakú identitu. „Prvou je občianska. Sme občanmi SR, ctíme zákony, platíme tu dane, tu si plánujeme budúcnosť. To však neznamená asimilácia,“ zdôraznil. Z hľadiska kultúrnej i školskej identity sa hlásia k maďarstvu. Treťou identitou je európska. „Sme presvedčení Európania,“ vyhlásil Csáky. Preto očakáva, že Európa sa zastane aj ich práv napríklad v súvislosti s jazykovým zákonom. Rada tiež odsúhlasila, že na kongrese budú delegáti hlasovať o dôvere Csákymu. Šéf SMK to považuje za potrebné, pretože počas jeho výkonu funkcie došlo k odchodu viacerých členov strany. Hlasovanie o dôvere bude tajné. SMK zároveň vyzvala vládu, aby sa zaoberala dopadmi druhej vlny krízy a prišla zasadať do Štúrova, kde masové prepúšťanie ohlásili tamojšie papierne. Csáky vyzval vládu, aby sa tento problém nesnažila opäť prekryť nejakým maďarsko-slovenským problémom. Kampaň pred regionálnymi voľbami bude podľa Csákyho adekvátna situácii. Pripustil aj jej možné vyostrenie a strety so stranou odídencov z SMK, ktorí založili stranu Most-Híd. „Keďže vznikla nová organizovaná sila, ktorá apeluje na našich voličov, môžu nastať strety,“ vyhlásil. Zároveň dodal, že SMK sa musí brániť. „Musíme si chrániť náš potenciál,“ dodal. Csáky dnes pripustil, že sa stanovy strany na kongrese možno nezmenia tak, ako žiadali ešte bývalí členovia strany, ktorí požadovali vznik názorových platforiem. V strane vraj o ich vznik nie je záujem.

Na Slovensku môžu cvakať aj maďarské putá

1. októbra 2009 - (Andrej Barát - Pravda)

Maďarskí policajti môžu naháňať chuligánov na Slovensku ako doma. Policajná hliadka z druhej strany Dunaja je dokonca oprávnená použiť aj zbraň. Umožňujú to medzinárodné dohody. Na slovensko-maďarskej hranici s tým policajti zatiaľ nemali skúsenosti. V stredu si cezhraničné prenasledovanie nacvičovali v Štúrove a Ostrihome. Lupič v Ostrihome vykradne banku, nasadne do auta a nasmeruje si to na Most Márie Valérie do Štúrova. V pätách mu kvíli maďarská siréna a hliadka musí dať nejako vedieť, že ide na Slovensko. „Medzi políciou v oboch mestách funguje priama linka. O akcii si tak dáme vedieť vo veľmi krátkom čase,” naznačil šéf štúrovskej polície Attila Haládik. Za mostom už stojí pripravená slovenská hliadka. Policajti v takýchto prípadoch nemajú vysielačky zladené na rovnakú frekvenciu ako kolegovia zo susedného štátu. Komunikujú cez operátorov na policajných staniciach. Cudzí policajt môže na území Slovenska aj strieľať, ak je to nevyhnutné. „Môže použiť zbraň, ak je ohrozený jeho život, alebo ak by páchateľ útočil. Takisto môže použiť varovné výstrely,” naznačila policajná hovorkyňa Renáta Čuháková. Páchateľa môže dolapiť, dať mu putá, no potom by ho mal odovzdať slovenským kolegom. Riaditeľ Haládik označil spoluprácu s maďarskými policajtmi za nadštandardnú. „Asi 80 percent štúrovských policajtov ovláda maďarčinu. Množstvo prípadov sme vybavili po telefóne. Raz sme dostali rýchle echo o lúpežnom prepadnutí a zablokovali sme hraničný most ako únikovú cestu.” Hlavné mesto naproti tomu zažilo niekoľko rakúskych policajných naháňačiek. Cudzie hliadky prenasledovali v uliciach Bratislavy zlodejov, viaceré podozrivé autá. Podľa hovorcu policajného prezídia Martina Korcha je výmena informácií takisto veľmi rýchla. „Slovenská hliadka vyráža už po pár minútach na pomoc. Rakúšania môžu robiť všetky potrebné úkony na zadržanie. Samozrejme, len do určitej hĺbky krajiny. Takisto ani Slováci nebudú niekoho sledovať cez celé Rakúsko.”

EBOR môže dať Maďarským štátnym železniciam úver

2. októbra 2009 - (sita)

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) môže požičať problémovým Maďarským štátnym železniciam (MÁV) až 200 mil. eur. Podmienkou však je, aby vláda zostavila dôveryhodný plán reštrukturalizácie spoločnosti. Uviedla to pre maďarský denník Nepszabadsag šéfka maďarského zastúpenia banky Zsuzsa Hargitai. Stratový prepravca si prevádzkou nahromadil vysoké dlhy, maďarský vládny predstaviteľ zodpovedný za reformu verejnej dopravy preto minulý mesiac uviedol, že MÁV ako najväčší zamestnávateľ v krajine potrebuje na pokrytie svojich bežných výdavkov a reštrukturalizácie úvery v hodnote 480 mil. USD. Ako regionálna zástupkyňa rozvojovej banky v piatok potvrdila, železnice už banku oslovili, no pred poskytnutím prostriedkov sa musí najprv oboznámiť s jej plánmi, týkajúcimi sa zmeny na prosperujúcu spoločnosť. „Čím skôr by sme radi videli zákon na reštrukturalizáciu MÁV, a to vrátane detailov o nevyhnutných opatreniach a ich načasovania. Na základe toho by sme mohli poskytnúť úver 100 mil. eur až 200 mil. eur, zaistený, samozrejme, štátnou zárukou,” dodala Hargitai. Peniaze môže podľa banky využiť MÁV rozličnými spôsobmi, a to na realizáciu investícií, rekonštrukciu staníc alebo reštrukturalizáciu svojej bilancie. Maďarské železnice predstavujú pre štátny rozpočet vysoké bremeno, pretože sa dlhodobo spoliehajú na štátne dotácie. Celkový dlh spoločnosti by mal do konca tohto roka dosiahnuť približne 1,36 mld. USD. Maďarská vláda plánuje v najbližších troch rokoch znížiť výdavky na verejnú dopravu na úroveň 1 % z hrubého domáceho produktu, v posledných rokoch pritom výdavky dosahovali približne 1,3 %.

Skúmajú vplyvy sťahovania Slovákov do Maďarska

30. septembra 2009 - (tasr)

Maďarská akadémia vied (MTA) spolu s primátormi a starostami začala skúmať vplyvy sťahovania občanov SR do prihraničných oblastí západného Maďarska. Podľa maďarského servera nyugathír.hu sa do Mosonmagyaróváru, Rajky a Dunakiliti nasťahovalo v ostatných rokoch množstvo rodín z Bratislavy a jeho okolia. Ako uvádzajú odborníci MTA, tento proces sa začal už pred desiatimi rokmi a v budúcnosti možno očakávať nárast počtu prisťahovalcov. Už teraz je preto dôležité zamyslieť sa nad tým, ako budú maďarské mestá a obce zabezpečovať vzdelávanie slovenských detí, alebo akým spôsobom bude možné riešiť problémy týkajúce sa daní. Zástupcovia MTA rokovali v utorok s maďarskými a slovenskými starostami a primátormi prihraničných miest a obcí, s ktorými spustili spoločný ročný program, v rámci ktorého budú zúčastnené samosprávy spoločne skúmať výhody a nevýhody tohto javu. Do Mosonmagyaróváru sa podľa nyugathír.hu doposiaľ prisťahovalo takmer 50 rodín zo Slovenska, mesto teraz stojí pred množstvom nových výziev. Server ingatlanmagazin.com cituje starostu maďarskej Rajky Lajosa Bazsóa, ktorý si položil otázku, čo sa stane, keď počet prisťahovalcov bude vyšší než domácich. Slovenskí občania podľa jeho slov dane neplatia v Maďarsku, ale verejné služby využívajú. „Ich základným právom by malo byť aj využívanie zdravotníctva a vzdelávania. Zatiaľ to ešte nepožadujú, ale ak proces prisťahovania bude pokračovať, potom to skôr či neskôr spôsobí problémy,” povedal. Vlnu prisťahovania do Maďarska spustil rast cien nehnuteľností v Bratislave po začatí hospodárskeho rozmachu slovenského hlavného mesta. Podľa Bazsóa v Rajke žije niekoľko stoviek zahlásených slovenských občanov a niekoľko stoviek nezahlásených. V obci je pomer slovenských občanov už 20-percentný, aj keď polovica z nich má materinský jazyk maďarský. Starosta obce Dunakiliti Sándor Szokoli tvrdí, že prisťahovalecký proces sa nezastaví. V obci s 1900 obyvateľmi býva oficiálne 123 cudzincov, z nich 87 je Slovákov. V skutočnosti je ich viac, kúpili dovedna 54 nehnuteľností, dodal.

Slovenských prisťahovalcov v Maďarsku budú skúmať

2. októbra 2009 - (Martina Kováčová - Sme)

Rajka, Dunakiliti, Mosonmagyaróvár. V týchto troch maďarských mestečkách neďaleko slovenských hraníc sa čoraz častejšie ozýva slovenčina a autá majú bratislavské poznávacie značky. Zasiahla ich migračná vlna zo Slovenska. Našincov v Maďarsku lákajú lacné nehnuteľnosti a pokoj vidieka. Mnohí prišelci však nerozumejú po maďarsky a za prácou sa každodenne vracajú do Bratislavy. „Dom v Dunaszigete sme kúpili pred dvoma rokmi a využívame ho najmä na rekreáciu. Je to niečo úplne iné ako veľkomesto a myslím, že aj miestni nás prijali veľmi dobre,“ hovorí Zoltán Vass, ktorý trvalo žije a pracuje v Bratislave. Na rovnakej ulici v Dunaszigete žijú ďalšie štyri slovenské rodiny. Miestna samospráva tak musí riešiť netradičné problémy. Ako prisťahovalcom, ktorí platia dane na Slovensku, zabezpečiť prístup k verejným službám, ako je zdravotníctvo či školstvo a ako sa porátať s jazykovou bariérou. Napríklad starosta Rajky Lajos Bazsó si už teraz kladie otázku, čo sa stane, keď vo svojej obci naráta viac prisťahovalcov ako domorodcov. „Tento proces neostáva bez následkov. Počas niekoľkých rokov môže úplne zmeniť život ľudí na oboch stranách hraníc,“ píše sa v spoločnom projekte Maďarskej akadémie vied, Západomaďarského vedeckého inštitútu a slovenského Fórum inštitútu pre výskum menšín, ktoré sa rozhodli si na bratislavskú migráciu posvietiť. „Vybrali sme tri maďarské a tri slovenské obce, kam sa Bratislavčania najčastejšie sťahujú. Úlohou bude preskúmať pozitíva a negatíva procesu a nájsť riešenia problémov, ktoré trápia obce už dnes,“ hovorí Károly Tóth, riaditeľ šamorínskeho Fórum inštitútu. Protipólom výskumu majú byť slovenský Šamorín, Vojka a bratislavská časť Podunajské Biskupice, kam sa v poslednom čase tiež sťahuje množstvo Bratislavčanov. Odborníci na regionálny rozvoj budú do konca budúceho leta v spolupráci so starostami a primátormi maďarských pohraničných miest sledovať rastúcu krivku Slovákov a hľadať spôsob, ako uľahčiť život v samotnej obci. „Samospráva ani verejný sektor zvyčajne nie sú na takéto zmeny pripravené. Náš projekt, na konci ktorého dostanú akčný balík riešení, im má pomôcť sa so zmenami flexibilne vyrovnať,“ dodáva Tóth s tým, že prvé výsledky regionálneho slovensko-maďarského projektu zverejnia už v marci.

Veľká Bratislava

2. októbra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Sťahovanie sa Slovákov do maďarských (a rakúskych) obcí susediacich s Bratislavou patrí medzi svetlé stránky globalizácie a členstva v únii. Nejde len o vznešené ideály, ako prelínanie kultúr a spoznávanie susedov (najlepší liek proti nacionalizmu). Do únie chcela väčšina ľudí najmä preto, aby žila lepšie a do takého Mošoňu sa sťahuje z rovnakého dôvodu. Kúpi si dom za primeranejší peniaz, nakúpi lacnejšie každodenné potreby a väčšinou skúsi lacnejšie a kvalitnejšie služby než v Bratislave a na Slovensku, kde veľa obchodníkov a remeselníkov mentálne zotrváva v socializme a príliš si zvyklo na to, že vážený zákazník inam ísť aj tak nemôže. Je to úplne v poriadku, každé rozšírenie možnosti voľby je užitočné a má spätnú väzbu - konkurencia spoza hraníc tlačí na zlepšenie služieb a zníženie cien doma. Bez nej by sme sa ich asi nikdy nedočkali. Kampaň slovenských obchodníkov, presviedčajúcich spoluobčanov na nákupy doma apelom na vlastenecké city, je dosť pokrytecká. Kde bolo ich vlastenectvo, keď tých istých ľudí nútili platiť výrazne vyššie ceny než kilometer za čiarou (dávno pred poklesom kurzu okolitých mien, na ktorý sa odvolávajú)? Celý proces, samozrejme, prináša aj problémy. Ak napríklad začnú slovenskí občania v maďarských obciach, kde bývajú, ale neplatia dane, masovo využívať verejné služby, na ktoré neprispievajú, môže to obciam spôsobiť finančné problémy. To však v princípe nie je nič nové, riešia to aj Bratislave blízke obce na Slovensku. Nie je to nič, čo by sa nedalo riešiť rozumne a najmä bez nacionálnych emócií. Alebo napríklad tým, že svoje dane zníži aj Maďarsko a pre Slovákov už nebude výhodné komplikovane žiť v jednom štáte a platiť dane v inom. Tlak konkurencie by sa opäť prejavil pozitívne, len opačným smerom.

Za socializmu pašovali všetci

3. októbra 2009 - (Zuzana Sotáková - Pravda)

Čo sa nedalo nakúpiť doma, za tým sa cestovalo. Topánky z Nemecka, kožušiny z Poľska, jablkové mydlo z Maďarska. Tí, ktorí nakúpili viac, než bolo povolené - a to boli takmer všetci - sa mohli na colnici modliť, aby ich neodhalili. Dnes už priam nepredstaviteľné, no v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch to bola bežná prax. Kontrolovalo sa pri ceste von aj späť. Na hraniciach bola vždy pasová kontrola a colníci. „Pri každej ceste do zahraničia bolo treba vyplniť colné a devízové vyhlásenie. Platili sa kolky, do Maďarska desaťkorunový, do Juhoslávie päťdesiatkorunový a do kapitalistickej cudziny až tristokorunový, hovorí bývalý colník na maďarskej hranici Peter Cvik. Ani cestovať sa nemohlo, kedy sa komu zachcelo. Neobmedzený počet návštev bol povolený len do NDR, Rumunska a Bulharska. Do Maďarska sa smelo ísť tri razy do roka, do Poľska a bývalého Sovietskeho zväzu na pozvanie. Viackrát to bolo možné len v rámci zájazdu s Čedokom alebo CKM. Pri ceste do Juhoslávie bol zase povinný devízový prísľub a výjazdná doložka. Turista vo vyhlásení uviedol, koľko peňazí mu zamenila banka. Zapisovali sa aj hodnotné veci, ktoré mal na sebe, napríklad šperky alebo fotoaparát. „Oficiálne sa mohli zobrať len peniaze zamenené v banke. Všetko navyše už bolo načierno. Pri dovoze tovaru sa bez cla mohlo dovážať len v hodnote tristo korún. Za všetko nad túto hodnotu sa platilo clo. Rátalo sa však nie z nákupnej ceny, ale podľa toho, koľko stál ten istý tovar u nás,” pokračuje Cvik. Tašky naplnené do prasknutia skomplikovali nejednému výletníkovi prechod cez hranice. „Keď sme šli do Nemecka, kamaráti, ktorí mali malé deti, chceli, aby som im kúpil detské topánky,” spomína si na jednu z príhod vedúci Katedry služieb a cestovného ruchu na Ekonomickej univerzite v Bratislave Pavol Plesník. „Mal som poobkresľované ich nohy a už som kupoval, veď to bolo skoro zadarmo. Nakúpil som asi sedem párov a tie porozhadzoval poza sedadlá. Došli sme na colnicu, samozrejme, ja a ďalší dvaja kamaráti, ktorí boli so mnou v aute, sme mal tiež nové topánky na nohách a ešte ďalšie salamanderky v taške. Staré sme vyhodili niekde do smetného koša. Potom colník zdvihol jedno sedadlo a tam detské topánočky. Zdvihol ďalšie a tam ďalšie. Rozobrali nám celé auto a našli všetkých sedem párov. Hodili ich do igelitového vrecka. Museli sme sa vrátiť do obchodu, dostali sme späť peniaze a až potom nás pustili domov.” Problémy na colnici okúsila aj 79-ročná Helena Lazárová, ktorá sa vybrala do Poľska nakúpiť posteľnú bielizeň. „So švagrom sme nakúpili asi štyri kusy. Keďže sme prekročili povolený počet, museli sme ich nechať na colnici. Až o pár dní nám prišlo domov oznámenie, akú sumu máme zaplatiť, aby nám ich poslali domov.” Slováci, Poliaci či Maďari boli v pašovaní skutočne vynaliezaví. Tovar ukrývali aj v konštrukčných dutinách áut. „Deväťdesiatpäť percent vecí sa vždy našlo náhodne. Spôsob kontrolovania záležal na tom, ako sa chcelo colníkovi robiť a koľko mal áut, lebo všetky sa skontrolovať nedali. Na niektorých bolo zase vidno, že sú nervózni,” spomína Cvik. Tipy na kontrolu dávali colníkom aj pasováci. Okrem bežných vecí sa pašovala aj nepovolená literatúra ako Biblia alebo noviny, kde sa písalo o politickej situácii v Československu. Colníci vedeli, že takmer každý si so sebou niesol viac peňazí, ako bolo povolené. „Bežných ľudí sme nechali prejsť, zameriavali sme sa na pašerákov, ktorí si z toho urobili kšeft. Ľudia dostávali z banky veľmi málo peňazí. Ak ich niesli načierno, mohol sa z toho stať prečin. Pri valutách, ktorých hodnota presiahla dvetisíc korún, už šla vec k prokurátorovi a hrozilo aj väzenie. Osobne som nikdy na nikoho nedal oznámenie za valuty,“ hovorí Cvik. „Keď bolo pašovanie príliš okaté, tak sme s kolegami ľuďom dávali pokutu dvadsať korún a tovar im zostal. Ten tovar, ktorý sa zaistil, prepadol v prospech štátu a predával sa v bazároch,” dodáva. Za hranice sa cestovalo za všetkým, čo sa nedalo zohnať doma. Györ, Budapešť, Drážďany či Katovice boli obľúbené nákupné destinácie. Organizovali sa aj zájazdy s cieľom nakúpiť nedostatkový tovar, hovorí externá lektorka na Katedre služieb a cestovného ruchu na Ekonomickej univerzite v Bratislave Marta Zálešáková. Nákupné zájazdy fungovali od sedemdesiatych rokov do roku 2000. Ľudia mali vtedy možnosť zúčastňovať sa na cestovnom ruchu buď individuálne, alebo v rámci viazaných možností. Situácia sa odvtedy zmenila k dobrému. Tovarov je dnes pomerne dosť, ľudia majú možnosť si vybrať, takže už nemusia vycestovať von. V NDR sa bežne kupovalo detské oblečenie, ktoré bolo kvalitné a lacné. Cestovalo sa za topánkami pre deti, ale obuv si kupovali aj dámy a páni, zväčša značky Salamander. Nemci boli výborní v optike, bežne sa odtiaľ dovážali fotoaparáty. Blízko nás boli Poliaci. V Poľsku sa kupovali kožušiny, napríklad strieborná líška, niektoré lôžkoviny a cukríky krowky. Za rohom sme mali aj Maďarsko. Bolo známe svojimi potravinami ako mletá paprika, halászlé, domáce špeciality a zabíjačkové výrobky. Maďari boli šikovní obchodníci a mali prvé „butiky”. To znamená špičkové veci pre dámy, pánov a deti. Nakupovať sa chodilo v rámci poznávacích či pobytových zájazdov. Robili sa aj nákupné zájazdy pre zamestnancov. Na colných prehliadkach sa všetko zapisovalo a bolo presne určené, čo sa môže a čo nemôže vyviezť. Dnes si ľudia asi ani nevedia predstaviť, že niečo také existovalo.

Šéfovia diplomacií krajín V4 sa stretnú v Budapešti

5. októbra 2009 - (sita)

Šéfovia diplomacie krajín Visegrádskej štvorky (V4) sa stretnú v utorok v Budapešti. Rokovanie bude najmä o zintenzívnení spolupráce a koordinácie spoločného postupu V4 pri upevňovaní stability a demokracie západného Balkánu, o ďalšej podpore krajín tohto regiónu v snahách o integráciu do Európskej únie a NATO. Na rokovaní sa zúčastní aj minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano. Ministri zahraničných vecí Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska budú osobitne diskutovať so svojimi partnermi z Belgicka a Španielska. Posúdia hlavné programové priority pripravovaných predsedníctiev Belgicka, Španielska, Maďarska a Poľska v EÚ v rokoch 2010 a 2011. Osobitne tiež budú rokovať s predstaviteľmi západného Balkánu o stabilizácii regiónu a euroatlantickej integrácii balkánskych krajín. Slovensko prevezme od Maďarska predsedníctvo vo V4 v júli 2010.

Schôdzka šéfov diplomacií V4 v Budapešti bude o západnom Balkáne

30. septembra 2009 - (tasr)

Maďarsko, ako krajina predsedajúca od októbra zoskupeniu Vyšehradská štvorka (V4), venuje prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí otázkam západného Balkánu. Schôdzka sa má uskutočniť 6. októbra v Budapešti, informoval dnes TASR zástupca hovorcu maďarského rezortu diplomacie Dénes Balogh. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs pozval ako hostiteľ popri šéfoch diplomacií Česka, Poľska a Slovenska aj ministrov zahraničných vecí Belgicka a Španielska. Maďarsko totiž bude spolu s Belgickom, Španielskom a Poľskom v rokoch 2010-2011 plniť úlohy vyplývajúce z rotujúceho predsedníctva v rámci Európskej únie. Po schôdzke šiestich ministrov sa bude konať neformálny pracovný obed s ministrami zahraničných vecí krajín západného Balkánu, na ktorom bude pokračovať diskusia o ich regióne. Zámerom maďarskej diplomacie je týmto podujatím priblížiť západný Balkán Európe. „Naším spoločným cieľom s partnermi V4 je udržiavať perspektívu únie v regióne západného Balkánu. Spolu s Belgickom a Španielskom chceme ako budúce predsedajúce krajiny EÚ napomôcť integračnému procesu západného Balkánu,” uviedol zástupca hovorcu maďarskej diplomacie.

Maďarsko preverí činnosť tajných služieb pri pátraní po vrahoch Rómov

29. septembra 2009 - (tasr)

Parlamentná komisia bude preverovať činnosť tajných služieb v súvislosti s odhaľovaním vrážd Rómov. Výbor pre národnú bezpečnosť maďarského parlamentu dnes rozhodol o tom, že komisiu povedie József Gulyás zo Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). Výbor na základe zistení komisie, ktorej členmi sú opozičný Ervin Demeter za Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Károly Tóth z vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), pripraví hlásenie pravdepodobne do 31. októbra. Komisia bude preverovať, akým spôsobom prispeli tajné služby a spolupráca ďalších orgánov, ktorých činnosť koordinoval Národný úrad vyšetrovania (NNI), k účinnosti a úspešnosti pátrania po páchateľoch vrážd Rómov. Cieľom preverovania je analyzovať, či nedošlo k nejakým chybám, zanedbaniam, ďalej sformulovať prípadné ponaučenia. Podľa liberálneho poslanca cieľom je aj dôkladným preverením činnosti tajných služieb obnoviť dôveru v túto inštitúciu. Rokovania parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť sa 8. septembra zúčastnil vtedajší minister zodpovedný za činnosť civilných tajných služieb Ádám Ficsor, ktorý uviedol, že pri odhaľovaní páchateľov vrážd Rómov tajné služby pochybili. Maďarská polícia zadržala 21. augusta v župe Szabolcs-Szatmár šiestich mužov, z nich štyroch vo veku 28-42 rokov podozrievajú zo série útokov voči Rómom, pri ktorých šesť ľudí zahynulo, päť bolo zranených a 55 osôb bolo v ohrození.

Pozor na maďarskú vakcínu, varujú odborníci

2. októbra 2009 - (aktuality.sk)

Maďarskí lekári začali tento týždeň očkovať dospelých proti chrípke typu A (H1N1). Deti by mali očkovať od budúceho týždňa. Spravodajský portál Aktuality.sk však varovali slovenskí odborníci, že Slováci by si na maďarskú vakcínu mali dávať pozor. Vakcínu vyrába maďarská firma OMNIVEST a na jej výrobu využili vlastnú technológiu. „Táto vakcína nie schválená nikde na svete, len v Maďarsku,” potvrdil spravodajskému portálu Aktuality.sk zdroj z oblasti vakcinológie: „Vyrábala sa tzv Tokacz metódov a pripravená je na vaječných kultúrach. Vakcína bola overená na 350 dobrovoľníkoch vo veku 3 až 70 rokov, čo je z odborného hľadiska pre hodnotenie imunogenicity a hlavne bezpečnosti vakcíny absolútne nedostatočný počet! Potrebných je 2000 až 6000 ľudí!” Okrem toto neboli podľa nášho zdroja výsledky štúdie publikované. Ako ďalej tvrdí odborník, ide o celovirionovú, teda živú atenuovanú vakcínu. „Za týchto podmienok ju u nás nemôžeme použiť! Okrem účinnosti je totiž dôležitá aj bezpečnosť vakcíny!,” dodal odborník. Podľa správ od našich južných susedov maďarský minister zdravotníctva Tamás Székely oznámil, že najskôr sa budú bezplatne očkovať tehotné ženy, chronicky chorí, pracovníci v zdravotníctve a iných rizikových oblastiach. V Maďarsku vyčlenili na očkovanie proti prasacej chrípke šesť miliárd forintov (22,2 milióna eur). Štyri milióny vakcín aplikujú bezplatne, dva milióny si záujemcovia budú môcť kúpiť v lekárňach.

Začalo sa očkovanie dospelých proti chrípke A(H1N1)

29. septembra 2009 - (tasr)

Obvodní lekári dnes začnú v Maďarsku očkovať dospelých proti chrípke typu A(H1N1). Ako uviedol maďarský spravodajský server vg.hu, vakcíny pre deti ešte testujú. Podľa Zsuzsanny Kárpátiovej z Inštitútu pre hospodárenie s liekmi v súčasnosti sú k dispozícii dva milióny dávok vakcín. Maďarská spoločnosť Omninvnest, ktorá ich vyrába, týždenne priebežne dodáva 500.000 kusov. Očkovanie detí sa začne na budúci týždeň, klinické testy totiž ešte nie sú ukončené. Maďarský minister zdravotníctva Tamás Székely v tejto súvislosti oznámil, že najskôr sa budú bezplatne očkovať tehotné ženy, chronicky chorí, pracovníci v zdravotníctve a iných rizikových oblastiach. V Maďarsku vyčlenili na očkovanie proti novému vírusu chrípky šesť miliárd forintov (22,2 milióna eur). Štyri milióny vakcín aplikujú bezplatne, dva milióny bude možné kúpiť v lekárňach.

Priemyselné výrobky v auguste oproti júlu v Maďarsku zlacneli

29. septembra 2009 - (sita)

Medzimesačne ceny priemyselných výrobcov v auguste klesli o 0,5 % a medziročná miera ich rastu sa spomalila na úroveň 4,6 % z júlovej úrovne 6 % Inflácia maďarských cien priemyselných výrobcov sa v auguste spomalila na medziročnú mieru 4,6 % z júlovej úrovne 6 %. V utorok o tom informoval maďarský štatistický úrad. Medzimesačne ceny priemyselných výrobcov v auguste klesli o 0,5 % po tom, ako sa v júli medzimesačne znížili o 1,5 %, informoval štatistický úrad. Počas ôsmich mesiacov tohto roka sa ceny maďarských priemyselných výrobcov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšili o 6,7 %.

Maďari zlacnia plyn a podporia bývanie

30. septembra 2009 - (tasr)

Pokles ceny plynu, nový systém podpory bývania, vyššie poplatky pri dovoze a evidencii vozidiel, jednoduchšia procedúra pri otváraní obchodu sú niektoré zmeny, ktoré vstúpia do platnosti v Maďarsku od 1. októbra. Podľa maďarského ekonomického servera napi.hu cena zemného plynu pre obyvateľstvo a malých odberateľov klesne v priemere o 10-14 %, namiesto doterajších 131,90 HUF za kubický meter plynu zaplatia 119 HUF. Od januára však vstúpi do platnosti nová regulácia plynu, zmenia sa poplatky používania systému, rozdeľovania a zásobovania, okrem toho na svetovom trhu plyn zdražel, preto je pravdepodobné podľa napi.hu, že aj v Maďarsku dôjde k miernemu zvýšeniu ceny plynu. Po predchádzajúcej forme podpory bývania, ktorá sa skončila v júli, začne od októbra platiť nový systém. Podporu dostanú za prísnych podmienok iba manželia, alebo partneri vo veku do 35 rokov, ak nemajú iný byt. Maximálna výška pôžičky je v Budapešti do výšky 12,5 milióna HUF (46.373,56 eura), na vidieku 10 miliónov HUF. Pri vyššom počte detí je možné vekovú hranicu žiadateľov posunúť na 45 rokov. K rastu cien poplatkov od októbra dôjde pri dovoze vozidiel zo zahraničia, či evidencii vozidiel. Vodiči však už nemusia voziť so sebou náhradnú sadu žiaroviek a u lekárničiek nebude sledovaná exspiračná lehota ako celku, prevádzkovatelia áut však budú musieť sledovať záručnú dobu jednotlivých komponentov lekárničky. Od štvrtka sa zjednoduší aj vybavovanie povolenia k otvoreniu obchodov, vo väčšine prípadov stačí nahlásiť zámer miestnej samospráve. V určitých prípadoch, napríklad predaja automobilov, postrekov, surového mäsa, ale aj reštauračných zariadení, zostávajú doteraz platné prísnejšie povoľovacie procedúry, ktoré sa však vybavujú výhradne elektronickou formou. Polícia od budúceho mesiaca zavádza nový bankový poplašný systém, ktorý bude napojený na centrálny dispečing. Ten dostane k dispozícii zábery kamier z banky v reálnom čase, pôdorys, vstupy a možné únikové cesty.

Maďari potrebujú väčšiu diétu

Mzdy v Maďarsku rastú oveľa rýchlejšie ako produktivita

30. septembra 2009 - (Vladimír Vaňo - etrend.sk)

Na konci septembra index volatility VIX, jeden z nepriamych barometrov averzie k riziku, stúpol na najvyššiu úroveň od začiatku mesiaca. Pred rýchlym obratom nálad na svetových trhoch varovala v komentári k očakávanému rozhodnutiu o znížení základných forintových úrokov i Magyar Nemzeti Bank (MNB). Podľa nej sa síce situácia na svetových finančných trhoch stabilizuje, avšak netreba ignorovať riziká potenciálnych budúcich šokov. Maďarské hospodárstvo by sa mohlo k rastu vrátiť v druhom polroku 2010. V dôsledku tohtoročného zvýšenia nepriamych daní inflácia dočasne prevýši inflačný cieľ (3,0 %). Pre slabý domáci dopyt by sa však pod túto hranicu mala dostať už v druhej polovici budúceho roka. MNB si všíma ďalšie zlepšenie globálneho apetítu investorov, vďaka ktorému klesá riziková prirážka maďarských štátnych dlhopisov i medzibankové úrokové sadzby. Menová autorita zároveň dodáva, že „podmienky na medzinárodných kapitálových trhoch sú krehké, preto je stále dôvod na opatrnosť“. O tom, či bude možné pokračovať v znižovaní forintových úrokov, rozhodne vývoj inflácie a prípadný posun v postoji investorov k riziku. Ďalšie pripomenutie dôležitosti fiškálnej disciplíny priniesla ratingová agentúra Moody’s. Tá vyhlásila, že ak sa maďarskej vláde podarí znížiť deficit štátneho rozpočtu, mohlo by to prispieť k zlepšeniu výhľadu ratingu zo súčasného negatívneho na stabilný. Inak povedané, zmiernenie fiškálneho deficitu je pre Maďarsko kľúčovým predpokladom na odvrátenie zhoršenia ratingovej známky, ktoré spravidla predznamenáva práve negatívny ratingový výhľad. Ako upozornila MNB, stále pretrváva neistota spojená s niektorými neštruktúrnymi krokmi tohtoročného balíčka rozpočtových opatrení. Keby sa ukázali dlhodobo neudržateľné, mohli by sťažiť dosiahnutie trvácnejšej makroekonomickej rovnováhy. Centrálna banka tiež upozornila na „tvrdohlavosť“ domáceho trhu práce, ktorý sa napriek hlbokej recesii odmieta zdisciplinovať. V ostatných mesiacoch totiž rástli priemerné mzdy v Maďarsku (1,4 %) v ostrom protiklade s výkonnosťou hospodárstva (-7,5 %). Nepriamo aj na adresu ďalšieho znižovania základných úrokov a dosiahnutia stabilnej inflácie MNB poznamenala, že dlhodobú cenovú stabilitu nemožno dosiahnuť, ak reálny rast miezd neustále prevyšuje rast produktivity. Zároveň dodala, že zmiernenie dynamiky miezd by mohlo pomôcť zlepšiť ziskovosť firiem a obratom prispieť k udržaniu zamestnanosti. A v konečnom dôsledku tiež pomôcť k rýchlejšiemu hospodárskemu oživeniu. Priveľká pažravosť môže byť aj v recesii viac na škodu než na úžitok.

Rozpočtový deficit Maďarska už prekročil celoročný plán

5. októbra 2009 - (sita)

Maďarsko evidovalo v septembri rozpočtový deficit na úrovni 145,7 mld. maďarských forintov (HUF), pričom schodok štátneho rozpočtu za prvé tri kvartály presiahol celoročný plán. Uviedlo to v pondelok maďarské ministerstvo financií. Za prvých deväť mesiacov súčasného roka evidovalo Maďarsko rozpočtový deficit vo výške 1,059 bil. HUF, ministerstvo financií pritom počítalo so schodkom až 1,068 bil. HUF. Deficit za január až september tak predstavoval 106,8 % celoročného rozpočtového plánu, dodalo ministerstvo.

Agentúra S&P zlepšila výhľad ratingu Maďarska

2. októbra 2009 - (tasr)

Ratingová agentúra Standard & Poor's Ratings Services zlepšila výhľad ratingu Maďarska na stabilný z negatívneho. Agentúra zároveň potvrdila ratingy záväzkov krajiny denominovaných v zahraničnej aj domácej mene na úrovni BBB-/A-3. „Revízia výhľadu ratingov odráža náš názor, že trvalá snaha o konsolidáciu obmedzí prehlbovanie deficitu verejných financií Maďarska aj napriek negatívnym tlakom v ekonomike,” povedal úverový analytik S&P Kai Stukenbrock. „Postupná normalizácia domáceho a medzinárodného trhu dlhopisov znížila závislosť Maďarska od záchranného úveru v hodnote 20 miliárd eur poskytnutého Medzinárodným menovým fondom a EÚ, z ktorého môže krajina čerpať od novembra 2008.” Agentúra upozorňuje na to, že riziká ohrozujúce finančný sektor krajiny pretrvávajú. Stabilizácia výmenného kurzu forintu a postupné zlepšovanie prístupu k externému financovaniu však predstavujú istú ochranu pred uskutočnením týchto rizík. Vláda premiéra Gordona Bajnaia, ktorá sa dostala k moci v marci 2009, pokračuje vo fiškálnej konsolidácii začatej predchádzajúcim kabinetom. MMF a EÚ prednedávnom predĺžili obdobie, počas ktorého môže Maďarsko čerpať záchranný úver, o 6 mesiacov do októbra 2010. Vláda sa rozhodla, že väčšinu z tohto úveru nevyčerpá, keďže nálada na trhoch sa zlepšila a spoločne s ňou sa uľahčil prístup k trhovému financovaniu. S&P očakáva, že schodok verejných financií sa v tomto a nasledujúcom roku mierne zvýši na 4 % hrubého domáceho produktu a zadlženosť krajiny v roku 2010 vzrastie na 80 % zo 73 % HDP v roku 2007. Informovala o tom ratingová agentúra Standard & Poor's Ratings Services.

Moody's naznačila, že ratingový výhľad Maďarska sa môže zlepšiť

29. septembra 2009 - (tasr / Reuters)

Medzinárodná agentúra Moody's Investor Service dnes potvrdila, že ratingový výhľad Maďarska zostáva negatívny, ale mohol by sa zmeniť na stabilný, ak bude vláda pokračovať v stabilizácii verejných financií a štrukturálnych reformách. Uvádza sa to v najnovšej správe Moody's. To je prvá pozitívna zmena v hodnotení Maďarska od vypuknutia finančnej krízy v krajine vlani na jeseň. Podľa Moody's najnovšie ekonomické ukazovatele naznačujú postupné zlepšovanie hospodárskej situácie v krajine. Moody's 31. marca 2009 znížila ratingy záväzkov Maďarska a stropný rating bankových depozitov v zahraničnej mene z A3 na Baa1 s negatívnym výhľadom. Vláda v Budapešti musela totiž požiadať medzinárodné inštitúcie o úver. Ale po ráznych rozpočtových škrtoch sa už situácia začína zlepšovať. Kabinet odhaduje, že verejný dlh by mal na budúci rok dosiahnuť 80 % hrubého domáceho produktu a od roku 2011 by sa mal začať znižovať.

Medzinárodný kongres na tému

Sloboda nás zaväzuje zodpovedne vytvárať budúcnosť

29. septembra 2009 - (tkkbs.sk)

Kolpingovo dielo na Slovensku, sociálno-vzdelávacie združenie, spolu s Kolping Európa, organizuje v dňoch 2. - 4. októbra 2009 v Bratislave medzinárodný kongres s názvom: „Sloboda nás zaväzuje zodpovedne vytvárať budúcnosť „, s podtitulom „20 rokov od pádu železnej opony v Európe”. Zúčastní sa na ňom okolo 250 delegátov z 18 krajín Európy, väčšinou členov medzinárodného Kolpingovho diela. Medzi prednášajúcimi budú zo Slovenska JUDr. Ján Čarnogurský, europoslanec Miroslav Mikolášik, z Maďarska europoslanec László Surján, z Česka biskup Domink Duka, Jan Ruml, a Pavel Jajtner a ďalší. Oficiálne prednáškové a diskusné časti na témy: Svet práce, Manželstvo a rodina, Politika a spoločenská angažovanoť, Zodpovednosť za Európu a za svet, sa budú konať v sobotu v budove starého parlamentu na Župnom námestí a v budove QUO VADIS, ktorá sa nachádza v jeho tesnej blízkosti. V piatok vystúpia so svojimi svedectvami priami významní účastníci revolúcie z roku 1989 z jednotlivých krajín. V nedeľu bude vydané vyhlásenie Medzinárodného Kolpingu pri príležitosti 20. výročia pádu železnej opony a uskutoční sa slávnostná svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.

V Maďarsku havarovalo ultraľahké lietadlo, pilot zomrel

29. septembra 2009 - (tasr)

Pri nehode ultraľahkého lietadla v Peštianskej župe zahynul v pondelok večer pilot. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI stroj spadol po vzlietnutí v areáli letiska v Dunakeszi. Ako informovala polícia, pilotom bol 38-ročný muž. Príčiny nehody zatiaľ nie sú známe. Lietadlo typu Apollo Fox spadlo asi 150 metrov od štartovacej dráhy pri plote. Záchranári sa ešte pokúšali muža oživiť.

Prezident Sólyom pohoršil socialistov

28. septembra 2009 - (tasr)

Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) pohoršilo vyjadrenie prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý počas návštevy Austrálie v nedeľu v Sydney povedal, že keď voľby vyhrá opozičný Maďarský občiansky zväz - Fidesz Viktora Orbána, opäť otvoria tamojší konzulát. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predsedníčka MSZP Ildikó Lendvaiová dnes vydala vyhlásenie, v ktorom zdôraznila, že hlava štátu pri oficiálnom prejave nie je súkromnou osobou, „nemôže špekulovať o volebných šanciach a nemôže ani vyjadrovať svoje nádeje či stranícke sympatie”. Sólyom v reakcii na sťažnosti organizácií Nového Južného Walesu a tamojších čestných konzulov, ktoré dostal listom ešte pred odcestovaním, vyjadril názor, že maďarský generálny konzulát v Sydney, ktorý zatvorila terajšia vláda, bude opäť otvorený. „Hovoril som o tom s pánom premiérom (Gordonom Bajnaim), ktorý sľúbil, že sa na to pozrie. Nedal rozhodný sľub. On odišiel do New Yorku, ja som zas prišiel sem. Neviem, čo s tým bude. Hovoril som ale s Viktorom Orbánom, ktorý povedal, že ak oni vyhrajú voľby, určite znovu otvoria konzulát v Sydney,” povedal prezident. Podľa Lendvaiovej Sólyom prekročil svoje právomoci a svoju úlohu. „Ohrozuje tým normy nezaujatosti a nezávislosti od politických strán, k čomu je prvý muž Maďarskej republiky zaviazaný,” dodala.

Slovenské a maďarské mestá uzavreli dohodu o spolupráci

28. septembra 2009 - (sita)

Tri maďarské a tri slovenské mestá uzavreli dohodu, ktorou založili skupinu pre vzájomnú spoluprácu. Tlačovú agentúru MTI o tom informoval starosta maďarského mesta Tata József Michl. Organizácia bude podľa neho riadená z Komárna a zaregistrovaná na Slovensku ako Európske zoskupenie pre územnú spoluprácu (EGTC). Okrem Taty a Komárna sa do iniciatívy zapojili aj maďarské mestá Komárom a Kisbér, ako aj slovenské Kolárovo a Hurbanovo. Zoskupenie sa bude angažovať v projektoch uchádzajúcich sa o podporu z fondov Európskej únie, a to najmä v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a rozvoja infraštruktúry. Podpísaná dohoda je už treťou svojho druhu medzi Maďarskom a Slovenskom. Výsledkom jednej z takýchto spoluprác je aj obnovenie dunajského mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom.

Maďarská centrálna banka znížila kľúčovú úrokovú sadzbu

28. septembra 2009 - (tasr)

Maďarská národná banka (MNB) dnes podľa očakávaní znížila kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 7,5 % v snahe podporiť recesiou sužovanú ekonomiku. Zníženie sadzby je už tretie v poradí za ostatné tri mesiace a analytici, ktorých minulý týždeň oslovila agentúra Reuters, ho vo všeobecnosti očakávali. Z 27 analytikov 24 počítalo s redukciou sadzby o 0,5 %. Maďarská ekonomika by podľa prognózy vlády mala tento rok zaznamenať pokles o 6,7 % a obmedzovanie výdavkov, ktoré vláda robí v súlade s požiadavkami Medzinárodného menového fondu (MMF), môže pokles ekonomiky ešte urýchliť. Zníženie kľúčovej úrokovej sadzby o 50 bázických bodov sa očakáva aj od Rumunska, ktoré by tak malo urobiť v utorok. Naopak, Poľsko, kde sa predpokladá v tomto roku rast ekonomiky, by tento týždeň nemalo úrokové sadzby meniť.

Maďarská verejnoprávna televízia zmenila

rannú reláciu, opozícia zrušila bojkot

28. septembra 2009 - (tasr)

Maďarská verejnoprávna televízia MTV zrušila raňajšiu politickú reláciu, ktorú tri roky bojkotovali opozičné strany Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratické ľudové hnutie (KDNP). Namiesto relácie Nap-kelte (Východ slnka), ktorú dodávala externá spoločnosť, sa dnes objavila nová - s názvom Dnes ráno. Jej prvým hosťom bol predseda KDNP Zsolt Semjén. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI televízia vo vyhlásení vydanom v nedeľu uviedla, že cieľom zmeny bolo dosiahnuť, aby ranná relácia bola vecná, pestrá, nestranná a vyvážená. Na relácii, ktorá by mala byť aj finančne výhodnejšia, by mali pracovať aj interní zamestnanci televízie. Predstavitelia MTV vyjadrili nádej, že diskusií na obrazovke sa zúčastnia zástupcovia vládnucich aj opozičných strán. Je verejným záujmom, aby MTV dala priestor spoločenskému dialógu, píše sa v dokumente. Semjén pred troma rokmi v októbri na protivládnej demonštrácii zorganizovanej Fideszom oznámil, že Fidesz a KDNP sa nebudú zúčastňovať rannej relácie MTV, ktorej úroveň podľa jeho vtedajších slov veľmi hlboko klesla. Zmluva s externou spoločnosťou o výrobe relácie Nap-kelte, od ktorej MTV predčasne odstúpila, platila do konca decembra 2010. Producent Tamás Gyárfás vyjadril podľa maďarského spravodajského servera origo.hu presvedčenie, že „protiprávne zrušenie zmluvy” bude na dnešnom mimoriadnom zasadnutí kuratória odvolané.

Nezamestnanosť za jún až august v Maďarsku vzrástla

28. septembra 2009 - (sita)

Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti za jún až august sa zvýšila na úroveň 9,9 % z úrovne 9,7 % za máj až júl Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti za jún až august v Maďarsku vzrástla na úroveň 9,9 % z úrovne 9,7 % za máj až júl. Dostala sa tak na najvyššie od tretieho štvrťroku 1996. Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti je tak vysoko nad úrovňou 7,5 %, ktorá bola v období, kedy krajina ešte nebola zasiahnutá finančnou krízou. Informoval o tom v pondelok maďarský štatistický úrad. Počas júna až augusta bolo v krajine priemerne 418 800 nezamestnaných, pričom za máj až júl bolo bez práce priemerne 407 200 ľudí. Celkový počet zamestnancov v Maďarsku sa pritom zmenšil na 3,8 mil. z úrovne 3, 811 mil. pred troma mesiacmi.

Jobbik chce iniciovať odvolanie vedenia polície

28. septembra 2009 - (tasr)

Ak dôjde v Maďarsku k politickej zmene, strana Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik bude iniciovať odvolanie vedenia polície a jej lustráciu. V nedeľu to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v Kiskunlacháze vyhlásil predseda Jobbiku Gábor Vona. Podľa predsedu extrémne pravicovej mimoparlamentnej strany, ktorá v obci južne od Budapešti zorganizovala demonštráciu „proti násiliu”, totiž polícia v uplynulých ôsmich rokoch fungovala pod politickým tlakom. Je preto potrebné obnoviť dôveryhodnosť polície, aby sa podarilo posilniť bezpečnosť občanov. Vona na demonštrácii pred asi 400 miestnymi obyvateľmi a 300 uniformovanými členmi súdom zakázanej Maďarskej gardy povedal, že vie si predstaviť, že za vraždami Rómov v Maďarsku stoja „machinácie tajných služieb” s cieľom vyhrotiť vzťahy medzi maďarským a rómskym obyvateľstvom. Do Kiskunlacházy prišlo 80 gardistov v sobotu 26. septembra v reakcii na správu, že Rómovia tam dobili takmer na smrť duševne postihnutú mladú ženu. Pri sérii násilných trestných činov namierených voči Rómom od vlaňajšieho júla bolo zavraždených šesť a zranených 49 osôb.

Maďarskí policajti už vodičom nebudú

kontrolovať náhradnú sadu žiaroviek

28. septembra 2009 - (tasr)

Od 1. októbra zavádzajú v Maďarsku na základe nariadenia ministra dopravy niekoľko zjednodušení pre vodičov v rámci pravidiel cestnej premávky. Podľa hovorcu vlády Domokosa Szollára medzi ne patrí, že polícia nebude kontrolovať sadu náhradných žiaroviek. Neznamená to, že vozidlá budú môcť jazdiť bez fungujúcich svetiel, spresnil Szollár podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI. „Každý prevádzkovateľ zodpovedá za to, aby osvetlenie vozidla fungovalo v súlade s predpismi pravidiel cestnej premávky, čo policajti budú aj naďalej preverovať,” povedal. Cieľom ministerského nariadenia bolo, aby vodiči neboli vystavení zbytočnému šikanovaniu zo strany polície. Podobne je to aj v prípade lekárničky, ktorá podľa ďalšieho nariadenia nebude mať ako celok expiračnú lehotu. Bude stačiť vymeniť iba tie komponenty lekárničky, ktoré sú po záruke, citovala MTI Szollára.

Zdemoloval si auto, zachránil psíka

28. septembra 2009 - (tvnoviny.sk)

Nehodu na diaľnici M7 v Maďarsku na 33. kilometri spôsobil túlavý chlpáč. Do zvodidiel narazil v nedeľu ráno na maďarskej diaľnici M7 istý vodič, keď mu pred auto na 33. kilometri vbehol túlavý psík, napísal v pondelok spravodajský server Bors. Muž nechcel zraziť zviera a prudko otočil volantom. Psíkovi ani šoférovi sa našťastie nič nestalo, auto sa však po náraze podľa informácií polície poriadne „pokrčilo”. Po tom, ako sa policajtom podarilo túlavého psa chytiť, premávku na diaľnici obnovili, dodáva portál Bors.

Slovenskí a maďarskí záchranári zasahovali pri havárii autobusu

28. septembra 2009 - (tasr)

Zložky nášho a maďarského integrovaného záchranného systému zasahovali dnes pri havárii školského autobusu na bývalom slovensko-maďarskom hraničnom priechode v Milhosti v okrese Košice - okolie. Pri dopravnej nehode autobusu, nákladného a osobného automobilu sa ťažko a ľahko zranilo 38 ľudí, väčšinou školáci z neďalekej obce Seňa. Našťastie išlo iba o modelovú situáciu a cezhraničné súčinnostné cvičenie našich a maďarských hasičov a záchranárov. Ako spresnil Ján Tóth z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Košice-okolie, pri budove bývalej colnice zasahovali hasiči z piatich našich staníc a neďalekého maďarského mesta Encs. „Keďže máme aj maďarsky hovoriacich hasičov, podarilo sa nám zabezpečiť dobre aj komunikáciu s maďarskými kolegami,” zdôraznil. Do akcie sa okrem hasičov a policajtov zapojili aj záchranári zo spoločností Falck a Tempus a ďalšie zložky integrovaného záchranného systému. Spoločne vyslobodzovali zranených zo všetkých troch vozidiel a poskytovali im prvú pomoc. Hasiči si precvičili aj technické zásahy pri zamedzovaní úniku ropných látok a nákladu z cisterny. „Boli aj nedostatky, ale na to je cvičenie, aby sme ich mohli odstrániť,” dodal Tóth.

Konferencia o prenasledovaní cirkví

v komunistických štátoch strednej a východnej Európy

28. septembra 2009 - (tkkbs.sk)

Ústav pamäti národa v spolupráci s Inštitútom pamäti národa (Poľsko), Ústavom pre štúdium totalitných režimov (Česko), Ústavom na výskum maďarskej revolúcie v roku 1956 (Maďarsko), Robert Havemann Gesellschaft (Nemecko), Európskou sieťou Pamäť a solidarita a s finančnou podporou Višegrádskeho fondu, organizuje pri príležitosti 60. výročia prijatia cirkevných zákonov v Československu medzinárodnú konferenciu „Prenasledovanie cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy”. Podujatie sa uskutoční v Bratislave v dňoch 30. septembra - 2. októbra 2009. Cieľom je prezentovať výsledky výskumu problematiky proticirkevných perzekúcií a obmedzovania náboženskej slobody v štátoch bývalého sovietskeho bloku. Konferencia má poukázať na spoločné črty protináboženského politického kurzu, ale aj na špecifiká vývoja v jednotlivých krajinách. Konferenčnými jazykmi budú slovenčina, čeština a angličtina (organizátor zabezpečí simultánne tlmočenie). Bližšie informácie sú k dispozícii na internetovej adrese www.upn.gov.sk.

Medzinárodná konferencia Prenasledovanie cirkví v komunistických štátoch

2. októbra 2009 - (tkkbs.sk)

Dnes sa sa v Bratislave končí trojdňová medzinárodná konferencia Prenasledovanie cirkví v komunistických štátoch strednej a východnej Európy. Hlavným organizátorom podujatia - pri príležitosti 60. výročia prijatia cirkevných zákonov v Československu - je Ústav pamäti národa (SR) v spolupráci s Inštitútom pamäti národa (Poľsko), Ústavom pre štúdium totalitných režimov (Česko), Ústavom na výskum maďarskej revolúcie v roku 1956 (Maďarsko), Robert Havemann Gesellschaft (Nemecko) a Európskou sieťou Pamäť a solidarita. Cieľom podujatia bolo prezentovať výsledky výskumu problematiky proticirkevných perzekúcií a obmedzovania náboženskej slobody v štátoch bývalého sovietskeho bloku. Konferencia poukázala na spoločné črty protináboženskej politiky (zinscenované procesy s biskupmi a kňazmi, proticirkevná propaganda, vlastenecké hnutia duchovných), ale aj na špecifiká vývoja v jednotlivých krajinách. Konferencia bola tematicky rozdelená do viacerých blokov, ako Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám; Totalitný režim vo vzťahu k reholiam; Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov; Médiá a komunistická proticirkevná politika a ďalšie. Podujatie vyvolalo veľkú pozornosť zo strany odbornej i laickej verejnosti, nakoľko išlo o prvú takúto medzinárodnú konferenciu zameranú na komplexnú problematiku prenasledovania cirkví. Účastníci konferencie sa mali možnosť oboznámiť s formami prenasledovania cirkvi nielen v bývalom Československu, ale aj o komunistickom útlaku v Bulharsku, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku a Sovietskom zväze. Na konferencii odzneli o. i. prednášky slovenských odborníkov - F. Vnuka (Exkomunikačný dekrét Svätej stolice v súvislosti s Katolíckou akciou v ČSR); R. Letza (Slovenskí katolícki biskupi v internácii v českej časti štátu); J. Peška (Štátnopolitické orgány dozoru nad cirkvami na Slovensku); P. Zubka (Jozef Čársky a komunistický režim); P: Borzu (Proces likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v Československu); M. Šaba (Systém vzťahov medzi štátom a cirkvami v Československu pred a po prijatí zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom), J. Horňáčka (Právne aspekty zrušenia Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR), ako aj hostí z Európy, USA a Kanady.

Maďarič: Jazykový zákon sme obhájili. Maďari vyšli ako klamári

26. septembra 2009 - (sita)

Slovensko si v kauze jazykového zákona svoju situáciu obhájilo, Maďari vyšli ako klamári. Povedal to v dnešnej diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo minister kultúry a podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič. Slovensko-maďarský spor v tejto oblasti je podľa neho „historická vec pre Slovensko.” Je to obrovský úspech diplomacie, úspech v rovine práv menšín, právnej rovine a vnútropolitickej rovine. Ako vyhlásil Daniel Lipšic z KDH, on jazykový zákon nepovažuje za najkľúčovejšiu vec. „Sú veci, do ktorých by štát vstupovať nemal,” vyhlásil a spomenul napríklad povinný dabing v slovenskom jazyku alebo nápisy na súkromných firmách. Lipšic za kľúčovú považuje krízu, ktorú podľa neho zaplatia obyčajní ľudia. Podľa jeho slov mesačne prichádzajú o prácu desiatky tisíc ľudí. Maďarič mu však v ostrej diskusii odporoval. Vyhlásil, že táto vláda zachránila 70-tisíc pracovných miest. Maďarič tvrdí, že aj keď vo väčšine samosprávnych krajov vytvorili pred novembrovými voľbami koalície s ĽS-HZDS, neznamená to, že SNS je partner, ktorého nepodporujú. Kľúčoví pre rozhodovanie sú však krajskí funkcionári. Výhrada KDH ku koalícii so Smerom však podľa Lipšica trvá. Pozitívom sú podľa neho preferencie v poslednom prieskume Focusu, kde Smer dosiahol 35 percent a opozícia bez SMK 34 percent. „Nehovorím, že voľby sú vyhraté, ale je tu nádej,” vyhlásil Lipšic. „Alternatívou je vláda prosociálna, proslovenská a stabilná, Smer je zárukou,” oponoval mu Maďarič.

Budúcnosť Maďarska je neistá

26. septembra 2009 - (tasr)

Maďarsko sa ešte prednedávnom nachádzalo na pokraji krachu. Menšinová vláda vyviedla krajinu z najhoršieho a podarilo sa jej opätovne získať akú takú dôveru investorov. V budúcoročných voľbách však takmer s istotou vyhrá terajšia opozícia. Kabinet technokratov premiéra Gordona Bajnaiho, ktorý vládne od apríla s podporou socialistov, stabilizoval verejné financie pod pozorným dohľadom Medzinárodného menového fondu a Európskej únie, od ktorých krajina vlani v októbri dostala záchranný úver vo výške 25,1 miliardy USD (17,11 miliardy eur). Hospodárska a fiškálna stratégia a rozpočtové škrty dohodnuté s MMF sa zatiaľ plnia. Avšak neistotu predstavuje budúci rok, kedy sa budú konať voľby. Očakáva sa, že víťazom budúcoročných volieb bude najväčšia opozičná strana Fidesz. Zatiaľ ešte nie je schválený ani budúcoročný rozpočet. O plánoch Fideszu ohľadom hospodárskej politiky sa toho nevie príliš veľa okrem toho, že je proti reforme zdravotníctva a prepúšťaniu vo verejnej správe. Tiež požaduje výrazné zníženie daní, čím chce podporiť ekonomiku nachádzajúcu sa v najhoršej recesii za posledných takmer 20 rokov. Predpokladá sa, že parlament schváli rozpočet na rok 2010 v novembri. Hlasovanie o ňom je považované za kľúčový test dôvery pre kabinet premiéra Bajnaiho, ktorý vládne s podporou socialistov a slobodných demokratov. Bajnai vyhlásil, že v prípade nechválenia rozpočtu rezignuje na svoj post. „Aj napriek istému hluku a sporom počas najbližších mesiacov sa dá očakávať schválenie rozpočtu potrebnou parlamentnou väčšinou,” uviedla poradenská firma Eurasia Group. „MMF aj EÚ však dobre vedia, že Maďarsko sa ešte v žiadnom prípade nedostalo z problémov.” Ak bude rozpočet schválený, terajšia vláda zrejme dovládne do volieb, ktoré sa budú konať v apríli alebo máji 2010, ale nebude mať dostatočnú podporu na presadenie významnejších reforiem, tvrdia analytici. Rozpočtový schodok Maďarska by mal v tomto roku dosiahnuť 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) a zrejme bude patriť k najnižším v EÚ. Avšak maďarská ekonomika klesne o 6,7 % a jej oživenie bude iba pomalé. Návrh budúcoročného rozpočtu počíta so schodkom na úrovni 3,8 %, ale podľa odborníkov existuje množstvo rizík ohrozujúcich príjmy rovnako ako výdavky. Verejný dlh by mal v budúcom roku dosiahnuť 80 % HDP. Vysoká zadlženosť bude naďalej príčinou zraniteľnosti krajiny vzhľadom na akýkoľvek negatívny trend v rámci globálneho ekonomického sentimentu, aj napriek tomu, že júlová emisia maďarských eurobondov bola úspešná a že krajina postupne znižuje závislosť svojho financovania od úverov od MMF a EÚ. Hlavným problémom je vrátiť ekonomiku späť na cestu rastu v časoch, keď vláda musí znižovať výdavky, banky nie sú ochotné poskytovať úvery a domáci dopyt klesá. „Oživenie ekonomiky krajiny pribrzdí procyklické sprísnenie fiškálnej politiky a pokračujúce napätie na domácom úverovom trhu,” tvrdia analytici Barclays Capital. Ratingová agentúra Moody's tento týždeň uviedla, že islandská, maďarská a lotyšská ekonomika sa nachádzajú v stave „krehkej stabilizácie”. Dodala, že „ešte je príliš skoro hovoriť o oživení v týchto krajinách”. Opozičná strana Fidesz, ktorej podpora medzi rozhodnutými voličmi sa podľa prieskumov pohybuje na úrovni okolo 60 %, sa pripravuje po ôsmich rokoch na prevzatie moci z rúk socialistov. Podľa vyhlásení jej predstaviteľov je rozhodnutá zrušiť takmer všetky úsporné opatrenia vlády premiéra Bajnaiho. Fidesz tiež plánuje v prípade víťazstva vo voľbách zmeniť budúcoročný rozpočet, aby bol viac prorastový. Šéf strany Viktor Orbán povedal pre agentúru Reuters, že jeho strana sa sústredí na podporu konjunktúry aj za cenu dočasne vyššieho rozpočtového schodku. Nová vláda však bude mať iba malý priestor na manévrovanie, keďže medzinárodní veritelia a finančné trhy ju donútia dodržiavať fiškálnu disciplínu, tvrdia analytici.

Komárno - Bósza opäť propagoval autonómiu

26. septembra 2009 - (tasr)

Otázka autonómie, rovnoprávnosti občanov na juhu Slovenska a odmietanie jazykového zákona boli hlavnou témou protestného zhromaždenia v Komárne pri soche sv. Štefana, ktorú zorganizoval dnes miestny podnikateľ János Bósza. Jeho prejav a prejavy troch rečníkov z Maďarska, Sedmohradska a Belgicka, ktoré predniesli v maďarčine a vo francúzštine, počúvala asi desiatka okoloidúcich ľudí. Bószov prejav prerušila žena, ktorá sa dožadovala, aby zopakoval určitú časť aj v slovenskom jazyku. Ten to odmietol, ďalší rečníci jej zas povedali, aby ich dala na súd. Komárňanka napokon mávla rukou a odišla. „Nám od začiatku, už od roku 2006 to isté hovorím a to isté budem hovoriť: spoločná územná autonómia a rovnaké práva - o to nám ide,” povedal v reakcii na otázku TASR Bósza. Podľa jeho vyjadrenia ide o autonómiu nie na etnickom princípe, ale pre všetkých občanov žijúcich na danom území. „To znamená, že tam budú žiť Rómovia, Slováci aj Maďari, možno že aj ďalšie etniká, nemecké alebo rusínske. Pre všetkých občanov rovnaké práva, nám nejde o maďarskú autonómiu, ale o autonómiu na občianskom princípe,” dodal. Pokračoval, že celá Európska únia (EÚ) je na občianskom princípe. „Budeme hľadať prívržencov hlavne v EÚ, v Európskom parlamente. A keď už inak nie, tak terajšia vládna moc dostane odtiaľ príkaz, aby začali debatovať o autonómii,” poznamenal. Rečníci, jeden z nich mal na ruke mapu Veľkého Uhorska, požadovali zrušenie jazykového zákona a „ústavou garantované rovnaké práva”. Bósza organizoval zhromaždenia o autonómii vo februári 2008 v Bratislave, v júli v Komárne. Ministerstvo vnútra SR na podnet predsedu SNS Jána Slotu a prvej podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej v januári 2009 rozpustilo Bószovo regionálne združenie Nomos regionalizmus (Hnutie za regionalizmus), ktoré propagovalo projekt Juho-hornozemskej autonómie vytvorenej na území 16 slovenských okresov.

Mlynky - Začiatok výstavby nového Slovenského domu mešká

27. septembra 2009 - (sita)

http://www.pluska.sk/showdoc.do?docid=210621&showRate=true

http://hnonline.sk/c1-38442860-zaciatok-vystavby-noveho-slovenskeho-domu-v-madarskej-obci-mlynky-meska

Začiatok výstavby nového Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov v najslovenskejšej maďarskej obci Mlynky mešká. Dôvodom sú komplikácie zapríčinené výmenou pozemku medzi Celoštátnou slovenskou samosprávou (CSS) v Maďarsku a obecnou samosprávou v Mlynkoch. Nové stavebné povolenie by príslušné úrady mali vydať v prvej polovici októbra a dovtedy by mala byť podpísaná aj dohoda medzi CSS ako realizátorom projektu a Slovenskou samosprávou v Mlynkoch, resp. Združením pilíšskych Slovákov ako hlavnými užívateľmi nového objektu. Na výstavbu prispela maďarská vláda sumou 80 miliónov forintov, rovnakým dielom - 10 miliónmi korún (331.939 eur), prispela aj slovenská vláda. Obecná samospráva v roku 2008 na jar rozhodla, že z pôvodného Slovenského domu na Hlavnej ulici sa miestna slovenská samospráva so Združením pilíšskych Slovákov musia vysťahovať, lebo obec potrebuje jeho priestory. Kancelária maďarského premiéra a slovenská menšinová samospráva v Mlynkoch sa v júni 2008 dohodli, že novú budovu vybudujú spoločne. Cieľom tohto kroku bolo urovnanie sporu, ktorý vyvolalo rozhodnutie miestnej správy vysťahovať menšinovú samosprávu z budovy v centre obce. Nové zariadenie má slúžiť ako regionálne slovenské centrum, pričom v ňom okrem samosprávy budú sídliť aj mimovládne organizácie etnických Slovákov. Obec Mlynky má približne 2300 obyvateľov, z čoho väčšinu tvoria Slováci.

Maďari sa postarajú o Palestínčana z Guantánama

30. septembra 2009 - (Adriana Zsigová - Sme)

Maďarsko si vybralo väzňa, ktorého prijme z kontroverznej americkej väznice na základni Guantánamo. Informoval o tom denník Népszabadság. Pridá sa tak ku krajinám, ktoré Američanom sľúbili pomoc, keďže väznicu, kde držali od roku 2002 osoby podozrivé z terorizmu, zatvoria. Maďari si spomedzi troch väzňov vybrali Palestínčana. Zvyšní dvaja boli z Líbye. Minister obrany Gábor Juhász uviedol, že s každým sa osobne zhovárali a Palestínčan z toho vyšiel ako najprispôsobivejší. Maďarské úrady by mali bývalému väzňovi pomôcť nájsť prácu aj bývanie. Bude sa učiť po maďarsky. Na začiatku snahy o integráciu v spoločnosti nebude však môcť opustiť krajinu ani sa sťahovať.

Maďarská rodina zotročovala 4 mužov a 2 ženy

1. októbra 2009 - (tvnoviny.sk)

To všetko sa dialo v maďarskom meste Pápa. Medzi otrokmi boli 4 muži a 2 ženy. Nútili ich kradnúť aj pracovať. Šesť ľudí držala maďarská rodina ako otrokov v meste Pápa na západe Maďarska. Niekoľko rokov nútila rodina štyroch mužov a dve ženy pracovať a kradnúť. Novodobí otroci žili v dome bez elektriny, vody a kúrenia. Informoval o tom server novinky.cz. Prípad novodobého otrokárstva odhalila maďarská polícia náhodne. V súvislosti s iným kriminálnym prípadom urobila prehliadku domu tejto rodiny. V rozpadnutej zadnej časti domu našli policajti šesť ľudí, ktorí tu žili v strašných podmienkach. Členovia rodiny ich často fyzicky týrali a vyhrážali sa im zabitím, ak niečo prezradia susedom alebo polícii. „Našli sme ich v takom zúboženom stave, že už sa nepokúsili ani o útek,” uviedol Ákos Nagy z miestnej polície. Kradli hlavne potraviny, cigarety, kozmetiku a oblečenie. Rodina im veci, ktoré ukradli, okamžite odobrala. Jedli len zvyšky, uviedol policajt. Medzi otrokmi bol aj invalidný dôchodca, ktorého rodina zadržiavala proti jeho vôli od roku 1991. Dôchodok, ktorý mesačne dostával, mu zakaždým vzali. Otroci boli nútení pre rodinu pracovať a kradnúť v obchodoch. „Kradli hlavne potraviny, cigarety, kozmetiku a oblečenie. Rodina im veci, ktoré ukradli, okamžite odobrala. Jedli len zvyšky,” uviedol Nagy. Jeden zo zadržaných mužov schudol za rok zo 135 na 75 kilogramov. Susedia tvrdia, že si ničoho zvláštneho nevšimli. Polícia zatkla päť členov rodiny a po ďalších dvoch osobách vyhlásila pátranie. O oslobodených otrokov sa postarali pracovníci charitatívnych organizácií, pretože ani k jednému sa neprihlásil žiadny rodinný príslušník. Niekoľko podobných prípadov odhalila maďarská polícia už v minulosti. V obci Ujkigyos držala rómska rodina v neľudských podmienkach 68-ročného muža, ktorého predala do otroctva jeho vlastná dcéra. V rómskej rodine musel ťažko pracovať len za jedno jedlo denne. Pred časom utiekol z otroctva 50-ročný muž, ktorého držali v meste Szarvas. Vyšetrovanie týchto prípadov sťažuje fakt, že otroci zo strachu nepodávajú na tyranov trestné oznámenia.

Slovenská party v New Jersey

3. októbra 2009 - (Miroslava Hospodárová - rozhlas.sk)

Už nežijú medzi nami, niektorí skôr a niektorí neskôr odišli zo Slovenska za veľkú mláku. Nezomreli však a živé sa snažia udržať aj všetko, čo si zo Slovenska pamätajú. Americkí Slováci sa každý rok v septembri, tentoraz už po 32. raz, stretli na Festivale slovenského dedičstva neďaleko New Yorku v Spojených štátoch. Tak ako je im to prirodzené, priviedli si so sebou, čo majú radi a tak okrem skvelých halušiek nechýbala na stoloch ani maďarská klobása či poľské cukrovinky. Len zaparkujete a už na vás strieľajú. Ihrisko na prírodnom amfiteátri v Holmdel totiž nemá plot, a tak futbalová lopta lieta, kam ju pošlú nohy neprofesionálnych futbalistov. Gabriel Kováč, ktorého tam všetci volali Gabi, z 32 takýchto slovenských festivalov v Amerike, pomáhal organizovať 27. V uplynulú nedeľu strážil ligotavé trofeje a organizoval premávku na ihrisku: „Priaznivci slovenského futbalu, skončil sa 1.polčas medzi mužstvami Tatra Slovakia a Dukla Svidník. Prvý polčas zaznamenal 1 gól z Tatry Slovakia, hráč menom Matúš Maďar.” Kým mužstvá, jedno v čiernych a druhé v bielo-zelených dresoch schádzali z trávnika, za bránkou sa už pripravoval favorit turnaja, FC Litmanová v červených dresoch, na druhej strane tím Slovan Staten Island a rozhodca, černoch v žltom tričku, bol rozhodnutý pískať až do konca napriek tomu, že občas poriadne husto popŕchalo. Prestávka znamená zvyčajne čas na niečo dobré pod zub. Stánkov s „papanicou” je tento rok menej, vraví mi pán od Starej Ľubovne a jeho manželka Mária Rinkovská. So sebou na festival si doviedli návštevu spoza hraníc, Poľku Hanku, ktorá ochutnávala sladký trhanec a tešila sa na program na hlavnom pódiu. „To by bolo, keby nepršalo! Chodíme tu každý rok. Páči sa nám tu. nie je veľa stánkov, lebo prší. Mal tu prísť pán Šipoš z Floridy. Chodí tu každý rok, robí domáce klobásy. Ale nie je tu.” Rad na pirohy a unikátne a skvelé bryndzové halušky bez bryndze mal tak 100 - 150 metrov a stáť bolo treba asi hodinku. Tak sme to skúsili vedľa: „Čo ste nám navarili?” „Máme klobásu aj bravčové mäso s kapustou. Aj držkovú.” „Ale držková je pikantná.” „Aj vy čakáte na klobásu? Super.” To už počujete Petra z Moldavy nad Bodvou, ktorý sa v tom istom stánku rozhodol po slovensky pohostiť svojich priateľov z Maďarska. Za pár minút v tom istom rade sme spomínal na rok 1996, keď sa v Amerike začal učiť po maďarsky a ja som si spomenula, na svoju stáž v Moskve, kde som začala so španielčinou. Jeden nikdy nevie, kedy sa mu čo bude hodiť. To už hovorím o oblečení. Na pódiu sa totiž medzičasom začala módna prehliadka krojov a tradičného oblečenia z Oravy, Piešťan, Zemplína a ďalších kútov Slovenska. Prišiel priestor na pozdravy od rodákov sprostredkované tými, ktorým sa tento rok podarilo cestovať domov do Európy. Nechýbali ani básne v nárečiach. „Zemplín, to je šicko, čo tam vidziš, krásne.”...Či pesničky z rodného kraja, do spievania ktorých sa dav rád zapojil ako pri spievaní slovenskej či americkej hymny. Ale nechýbali ani celkom iné žánre... „Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem.” Či niečo pre tých, ktorí zo Slovenska vzhľadom na okolnosti odchádzali s predstavou, že už idú navždy. „Pozdravuj milú, holubičku sivú, že ja už neprídem nikdy viac.” Tohtoročný festival slovenského dedičstva bol pestrý na farby, vône, chute aj tóny. Jedna z jeho organizátoriek je Nina Holy, Holy teda Svätá po anglicky, ako rada osebe s úsmevom dodáva, má korene na Liptove. „Festival stále rastie. Minulý rok sem prišlo skoro 10.000 ľudí. Dnes prší, takže budeme radi, ak prekonáme 4-tisícovú účasť. Rastie pekne a ja sa snažím zapojiť do organizácie viac mladých ľudí. Dve slečny sa zapojili už tento rok, aj moja dcéra mi práve povedala, že s ňou na budúci rok mám počítať. Budeme mať teda mladých, po toľkých rokoch je čas, aby sme my ustúpili. Zaučíme ich a budú pokračovať.” Karol Talafus má predkov v Spišskom Bystrom a je bratom dnes už nebohého zakladateľa festivalu. Hneď na úvod mi hovorí: „Neznám ani slovo po slovensky.” Potom sa ale rozhovoril v angličtine: „Moji rodičia nám stále vraveli, aby sme boli hrdí na naše dedičstvo, že sme Slováci. Môj brat zomrel vo februári minulý rok. Toto celé začal, lebo máme radi Slovensko a jeho dedičstvo. To už bolo pred vyše 30 rokmi.” Pán Karol chodí na festival vždy, keď môže, a ako vraví, vždy niečo z neho donesie sestre, ktorá už nevládze prísť. A znova sa vrátime k jedlu a pitiu. Teda vlastne len k jedlu, lebo piť alkohol na verejnosti je tam trestný čin. Nikde sa preto oficiálne nenalieva, vraví Vlado. „Jednoznačne to je asi najväčšia chyba tohto festivalu. Ale sú tu niektorí s dobre zásobenými autami, a keď človek pozná, tak sa mu ujde.” Nám sa nakoniec ušlo... plnenej kapusty, po našom holúbkov, pri aute sympatických Podtatrancov, Milika a Vilmušky. Pri ich harmonike prišlo aj na „A od Prešova...”

Lajos Bokros: Slováci boli pri reformách osvietenejší

5. októbra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

O dvoch silných politických blokoch v Maďarsku si myslí to najhoršie. Socialisti a Fidesz sú podľa neho protekcionistické, xenofóbne a skorumpované. Bývalý minister financií Maďarska, dnes poslanec Európskeho parlamentu Lajos Bokros

- Strana Maďarské demokratické fórum, za ktorú ste kandidovali do Európskeho parlamentu, tvrdí, že v otázke jazykového zákona sa možnosti bilaterálnych rokovaní medzi Slovenskom a Maďarskom vyčerpali. Ste hlavný rečník konzervatívnej frakcie v tejto kauze. Vaša frakcia navrhovala, aby o zákone rokovalo plenárne zasadanie EP, čo neprešlo. Čo bude ďalej?

- Nemyslím si, že sa vyčerpali možnosti zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov. To však neznamená, že nemá zmysel sa snažiť riešiť túto otázku aj na európskej úrovni. V Európskom parlamente frakcia konzervatívcov a reformátorov na môj návrh prijal uznesenie, že sa budeme snažiť túto tému dostať na program plenárneho zasadania. A ak by sa tak stalo, budem hlavným rečníkom frakcie k tejto téme. Prijala to preto, lebo som zdôraznil, že tu nejde o bilaterálny slovensko-maďarský spor, ale o univerzálne ľudské práva, ktorými sa únia, či chce, alebo nie, je povinná zaoberať. A tiež, že tu ide aj o demokraciu na Slovensku. Pre Slovákov na Slovensku nie je dobré, že bratislavský parlament prijal novelu zákona, ktorá vo viacerých bodoch porušuje ľudské práva. Vyzdvihol by som len dva, poriadne som si zákon preštudoval...

- To nie je práve typické pre maďarských politikov...

-.... v každom prístupnom jazyku, po slovensky, maďarsky, anglicky, ako sa dalo. Jednak sú to pokuty, to, že je nesprávne použitie jazyka finančne sankcionované. Za druhé to, že zákon uplatňujú aj retroaktívne, ad absurdum na 500 ročnom náhrobnom kameni treba umiestniť slovenský nápis...:

- To v zákone nie je...

- Môže mať aj takúto interpretáciu. Nezávisle od toho si však myslím, že tento zákon poškodil slovenskú demokraciu. Preto sa chcem, nie proti slovenským poslancom, ale spolu s nimi, angažovať v tejto veci, aby sme našli možnosť spoločnej dohody. Na základe vzájomnej úcty, nie týmto, dnes typickým búchaním dverami a krikom.

- Zaznamenali ste už u slovenských kolegov nejaký úspech?

- Sú medzi nimi takí, čo túto logiku chápu. Ani ich situácia nie je ľahká, aj na Slovensku je určitá nálada, blížia sa voľby, rovnako ako v Maďarsku. Podľa všetkého slovenský premiér nechce zaostávať za SNS, lebo sa ani príliš netají cieľom, aby ďalšiu vládu bol schopný zostaviť podľa možností bez SNS. K tomu musí tiež ukázať, že dostatočne bráni slovenské národné záujmy. Je problém, že sa táto otázka v oboch krajinách stala súčasťou volebného boja.

- Ktorí slovenskí poslanci chápu vašu logiku ohľadne jazykového zákona?

- To konkrétne nemôžem povedať, nie som na tomu oprávnený. Predovšetkým ich však samozrejme treba hľadať v okolí SDKÚ.

- V každom prípade, únia sa týmto sporom nechce príliš zaoberať.

- Treba rozlišovať medzi rôznymi inštitúciami únie. Európska komisia má napríklad komisára, ktorý má v popise práce aj ochranu menšinových jazykov...

- Ten tiež povedal, že do sporu nemôže zasahovať.

- Zasahovať do toho nemôže nikto, o tom, aké zákony na Slovensku vznikajú, rozhoduje slovenský parlament. Okrem zasahovania však existuje tisíc ďalších spôsobov, ako veci ovplyvniť. Morálny tlak môže vyvinúť aj Európsky parlament, v ktorom možno prerokovať čokoľvek, na čom sa frakcie dohodnú, že to dajú na program rokovania. Civilizovaná diskusia o tomto vážnom porušení ľudských práv na európskej úrovni zase zvyšuje citlivosť a informovanosť európskej verejnosti o spore, ktorý inak budí dojem hádky dvoch, voľným okom neviditeľných malých európskych národov.

- Maďarsko žiada vytvoriť v rámci únie také, dosiaľ neexistujúce mechanizmy, ktoré v budúcnosti umožnia riešiť podobné spory. Čo to konkrétne znamená?

- Napríklad by mohol europarlament prijať zákon určujúci minimálne štandardy a požiadavky na ochranu menšinových práv.

- Niečo podobné však odmieta veľa krajín, napríklad veľmi vplyvné Francúzsko.

- A Španielsko, a mnoho ďalších. Čas však pracuje pre nás, a aj táto diskusia to napomôže.

- V konzervatívnej frakcii sú aj poslanci českej ODS. Podporujú vašu snahu?

- Českí poslanci ju prijali s priateľskou neutralitou, ich šéf Jan Zahradil to označil za spor dvoch krajín. Ale nebránili prijatiu stanoviska, aby sa téma na spoločný návrh frakcie dostala na program plenárneho zasadania. Či sa to nakoniec podarí, závisí od toho, či ju odsúhlasia aj ostatní šéfovia frakcii a organizačný výbor parlamentu. V iných frakciách o tom zatiaľ neprebehla ani diskusia.

- Ste ekonóm, prečo sa vo veci osobne tak angažujete?

- Ľudské práva musia zaujímať každého poslanca europarlamentu už z princípu. Ja som sa zároveň už v minulosti veľmi angažoval za spoluprácu a spolunažívanie národov Karpatskej kotliny, toto je len logickým pokračovaním. Som hrdý, že pre to mám aj určitý morálny základ, je známe, že som sa v rámci svojich skromných možností na Slovensku, v Rumunsku, Ukrajine, Srbsku a inde zúčastnil prípravy reforiem, ktoré prispeli k ich rozvoju. Mám veľa priateľov, kontaktov medzi slovenskými intelektuálmi, podnikateľmi, politikmi, rovnako ako v Srbsku či Rumunsku.

- So slovenskými priateľmi hovoríte aj o vzťahoch? S akým výsledkom?

- Samozrejme. Výsledky sa nikdy neprejavia okamžite, ak však po stáročia prežívajúce traumy a extrémistickými politikmi i dnes živené nenávisti dokážeme niečím aspoň čiastočne vyvážiť, už je to výsledok. Zázraky nemožno očakávať, treba každodennú drobnú sizyfovskú prácu.

- Svojho času ste boli ministrom za socialistov...

- Povedzme skôr, že som bol ministrom financií v sociálnoliberálnej vláde...

-... dnes ste poslancom najkonzervatívnejšej konzervatívnej frakcie. Nie je to veľký skok?

- Nie. Ľavica, pravica, socialista, konzervatívec - to z krátkodobého politického hľadiska nemá v strednej Európe žiadny význam. Je veľa strán, čo sami seba nazývajú pravicovými, presadzujú však jednoznačne socialistickú ekonomickú politiku. Výborný príklad je maďarský Fidesz, ktorý je rozhodným zástancom veľkého štátu, rozdávania, podpôr pre každého, protekcionizmu, paternalizmu, dokazuje to každý deň.

- V roku 2002 Fidesz hlasoval za stodňový sociálny program Medgyessyho vlády, ktorý zruinoval Maďarsko. MDF zaň napríklad nehlasovalo. Ja sa dôsledne držím jednej cesty, v rokoch 1995-96 ma mimochodom obviňovali, že v socialistickej vláde uskutočňujem thatcherovskú politiku. Ale tá vláda podporovala rozumom a odbornosťou diktované kroky, ktoré Maďarsko nutne potrebovalo. Dnes MDF ako jediná strana podporuje moje návrhy na štrukturálne zmeny, odkladané už dvadsať rokov.

- Pred eurovoľbami ste v jednom rozhovore označil poľskú stranu bratov Kaczinských za populistickú, dnes s ňou sedíte v jednej frakcii.

- Frakcia nevznikla zo vzájomnej lásky, ale preto, lebo sú európska ľudová strana aj európski socialisti protireformní. Voláme sa Skupina európskych konzervatívcov a reformátorov. Je to jediné uskupenie, ktoré aspoň slovne požaduje reformu únie. Nezhodnem sa tam s každým vo všetkom, to by však neplatilo ani v európskej ľudovej strane, ak by v nej títo poslanci zostali.

- Je to aj frakcia euroskeptikov, vy ste ako euroskeptik nikdy nevystupoval.

- Nie som ním ani teraz. Pre krajiny strednej a východnej Európy je členstvo v únii nesmierna výhoda a pokrok. Únia je pre nás civilizačný rámec vyššieho rádu a my by sme sa určite mali snažiť o jej posilnenie. Britskí konzervatívci berú s pochopením, že je medzi nami obrovský rozdiel napríklad v tom, že podľa mňa musí Maďarsko - nasledujúc našich slovenských bratov - vstúpiť do eurozóny. Čo asi Briti nikdy neurobia, majú radi obrázok kráľovnej na bankovkách. Pre mňa nie je dôležité, či Británia vstúpi do eurozóny, záleží mi však na tom, aby tam vstúpilo Maďarsko.

- Čo je podľa vás najdôležitejšie na únii reformovať?

- Treba najmä zmeniť fungovanie členských štátov tak, aby Európa ako celok prestala zaostávať. Európska ekonomika a spoločnosť sú unavené, strácajú svoju efektivitu, je to kultúrne spoločenstvo postavené na uzavretí sa do seba, protekcionizme, pomalom raste a sociálnom rozdávaní, zaostávajúce za USA aj Áziou. V roku 2007 vnikol Lisabonský program, podľa ktorého sa do roku 2010 mala Európa stať najkonkurencieschopnejším regiónom sveta. Na tento program už všetci zabudli, nedošlo na žiadne reálne kroky, aby sme konkurenčnú schopnosť opäť získali. Ani túto krízu nedokážeme dostatočne využiť na štrukturálne reformy, ktoré by v Európe navrátili úctu práci, primali nás k tomu, aby sme začali opäť pracovať namiesto toho, že od štátu očakávame pečené holuby. Je tu civilizačné zaostávanie, ktorého význam ďaleko prekračuje európske inštitúcie. Ide o spôsob vnútorného fungovania, o prístup francúzskeho, talianskeho, maďarského, slovenského či akéhokoľvek iného štátu, čo sa musí zmeniť. Európa je spohodlnený región, ktorý si zúrivo bráni svoje privilégiá a nedokáže dať moderné odpovede na výzvy 21. storočia.

- Čím treba začať, aby sa to zmenilo?

- V čase zjednotenia Nemecka povedal kancelár Kohl o západnom Nemecku, že je to kolektívny lunapark, v ktorom nikto nechce pracovať. Ak v Nemecku niekto dokončí vysokú školu a dostane akokoľvek bezcenný diplom, očakáva a požaduje od štátu, aby mu zaistil zodpovedajúce miesto. V Spojených štátoch je prirodzené, že ak som si to sám pokazil tým, že som vyštudoval bezcennú školu, prijmem aj prácu pre človeka bez diplomu. Osobná zodpovednosť sa tu vytratila a nahradila ju povinnosť štátu postarať sa o nás od kolísky po hrob vo všetkom, v školstve, sociálnej sfére, zdravotníctve, na trhu práce. So sociálnym štátom sa to najmä v západnej Európe prehnalo a každý sa zubami-nechtami drží svojich neudržateľných privilégií.

- Čo konkrétne proti tomu podniknete ako europoslanec?

- Som v rozpočtovom výbore a koordinátorom medzi svojou frakciou a týmto výborom. Podstatné je, na čo bude spoločný rozpočet utratený, či na zachovávanie status quo, povedzme v poľnohospodárstve, alebo na technológie budúcnosti, na školstvo, na vytvorenie pružnejšieho pracovného trhu, na rozšírenie kohéznych fondov. Je to ťažká úloha, ja nemôžem zasahovať do reformy napríklad francúzskych verejných financií a ak francúzska vláda usúdi, že je pre ňu dôležitejší protekcionizmus a úzko pojímaný národný záujem, ťažko s tým niečo urobím. Verím však, že nutnosť reformy pochopí čoraz viac ľudí a to sa v europarlamente prejaví aj pri zostavovaní rozpočtu.

- Roky sa hovorí, že únia nesmie 40 percent svojho rozpočtu vydávať na agrárne dotácie, nič výrazné sa však v tejto veci nezmenilo.

- Nemožno povedať, že by nedošlo k žiadnemu pokroku. Prevládol však názor, že musia byť zmeny veľmi postupné. V rozpočte pre roky 2007 až 2014 možno dosiahnuť len veľmi marginálne zmeny. Už teraz je však možné pripraviť zmenu štruktúry rozpočtu, aby po roku 2014 v únii vznikol systém dotácií, ktorý sa už nezameriava na udržiavanie status quo. Je to však naozaj ťažké, súvisí to aj s rokovaniami o svetovom obchode v Dauhe, kde bežia konské handlovačky o tom, či únia otvorí svoje trhy chránené silnými ochrannými clami africkým či brazílskym producentom. Čo, priznajme si, bude mať za následok i to, že časť európskych agrárnych producentov už nebude treba. Čo sa mi tu teraz ľahko hovorí, ale keď sa vo Francúzsku blížia voľby, každý chce získať hlasy farmárov, čo môžu byť touto globalizáciou postihnutí. Súčasná svetová kríza ekonomický nacionalizmus a protekcionizmus ešte posilnila.

- Pred desiatimi rokmi vami matky v Maďarsku strašili svoje neposlušné deti. Že by ste sa stal takýmto postrachom aj pre francúzskych farmárov?

- To už je trochu viac ako desať rokov... Je dôležité, aby sme dokázali vzbudiť nielen odpor francúzskych farmárov, ale aj mobilizovať francúzsku mládež, ktorej značná časť si nenájde prácu, lebo francúzska ekonomika nie je schopná denne vytvárať tisíce kvalitných, efektívnych pracovných miest. Každý variant ma svojich porazených aj víťazov. Treba zmobilizovať mládež, vysokoškolákov, kvalifikovaných robotníkov, opýtať sa ich, či si na seba zoberú viac ako stopercentný štátny dlh, ktorý ekonomická politika založená na zachovávaní status quo a dotáciách pomaly privodí každej krajine. Slovensko je na tom lepšie, začalo na veľmi nízkej úrovni, teraz však aj tam pekne rastie deficit a tým pádom aj štátny dlh. V Taliansku i Grécku už je nad sto percent, a aj v Británii by za tri roky mohol dosiahnuť osemdesiatpercentnú úroveň, akú má Maďarsko. V stave, keď cez penzijný systém na výplatu penzií pre čoraz viac dôchodcov prispieva čoraz menej mladých ľudí, bude možné po čase aj penzie vyplácať len z pôžičiek a i také Francúzsko môže čeliť štátnemu bankrotu.

- Ako blízko bolo k bankrotu Maďarsko vlani, keď sa najčastejšie spomínal?

- Bol úplne reálny, rovnako ako v roku 1995. V októbri, už v panike po pádu Lehman Brothers, nastala situácia, keď jednoducho nikto nechcel kúpiť maďarské štátne dlhopisy, ktorými chcel štát splatiť predchádzajúce dlhopisy, ktorým už končila čas splatnosti. Ak nikto nekúpi nové dlhopisy, nemôže štát splatiť staré a tomu sa hovorí štátny bankrot. Vláda mala tri dni nato, aby žiadala o pomoc MMF. Vypukla tu panika a dnes už môžeme povedať, že keby MMF nepomohlo, Maďarsko by skrachovalo.

- Môže sa takáto situácia v dohľadnom čase zopakovať?

- Bankrotu sa podarilo vyhnúť aj vďaka tomu, že maďarská vláda nemala na výber a musela splniť - inak nie príliš prísne - podmienky fondu. A aj preto, lebo už máme novú Bajnaiovu vládu, ktorá berie veci oveľa vážnejšie a je kvalitnejšia, než predchádzajúca Gyurcsányova vláda. Navyše medzinárodná panika pominula, Maďarsko opäť dokáže na medzinárodnom trhu predávať štátne obligácie. Definitívne však hrozba nepominula, nemáme žiadne záruky, že sa nemôže vrátiť. Spomeňme si, po úspešnej stabilizácii v rokoch 1995-96 nasledovalo asi päťročné obdobie vysokého, až sedempercentného rastu, trvajúce do roku 2001. Kto by si vtedy pomyslel, že dôjde k novému zvratu ekonomickej politiky, ktorý dostane Maďarsko na úroveň banánových republík? Každá krajina, ktorej politická a ekonomická elita sa zblázni a začne politiku vyjedania budúcnosti, musí skôr či neskôr znášať dôsledky. Dúfajme, že sa z toho maďarská politická elita poučila.

- Budúci rok v Maďarsku skoro iste nastúpi vláda Fideszu, ktorý sa poučený byť nezdá.

- Nech príde akákoľvek vláda, nesmie zvrátiť prísnu ekonomickú politiku zameranú na udržanie stability. Preto považujem za životu nebezpečné vyhlásenia typu, že my zrušíme rozpočet, vyženieme od nás MMF...

- Vaše obľúbené spojenie je kritické množstvo reforiem. Čo presne znamená?

- Znamená to, že stabilizácia rozpočtu a zachovanie stability sú absolútne nutný, ale nedostačujúci predpoklad znovunaštartovania trvalého ekonomického rastu. Uskutočnením najnutnejších stabilizačných krokov Bajnaiova vláda odvrátila štátny bankrot, ale nepoložila základy trvalého rastu, bez ktorého neprekonáme našu zaostalosť. Na naštartovanie rastu a aby tento rast opäť neohrozil stabilitu, je nutná transformácia štátnych financií, ktoré sú príliš veľké. V Maďarsku tvoria 50 percent HDP, čo je pomer podobný švédskemu. U nás však štát za tieto peniaze poskytuje mizerné verejné služby, čo opäť zhoršuje konkurenčnú schopnosť ekonomiky nízkou kvalitou pracovných síl. Po zmene režimu sa hrdo hovorilo, že tu máme nekonečné zásoby kvalitnej ale lacnej pracovnej sily. To nie je pravda. Spoločnosť a pracovný trh sú rozdelené, máme naozaj veľmi kvalifikovaných odborníkov, čo dobre zarábajú najmä v nadnárodných firmách, kde by ich zamestnali aj viac, lenže ich niet. A na druhej strane je masa niekoľko stotisíc ľudí, ktorí sú v podstate nezamestnateľní, neexistuje totiž taká nízka mzda, aby sa vyplatilo ich zamestnať. Výsledkom je veľmi nízka miera aktivity, pracuje veľmi málo ľudí, len o málo viac než polovica obyvateľstva v práceschopnom veku. Na nich doliehajú všetky dane, čo podnecuje vyhýbanie sa daniam a čiernu ekonomiku, čo opäť na všetkých úrovniach znižuje našu konkurenčnú schopnosť. Ako by tu potom mal vzniknúť rast? Nestačí, že sme sa vyhli štátnemu bankrotu a čakali, že až v Nemecku opäť začne konjunktúra, bude rast aj u nás. Nie je to také automatické. Ak v Nemecku nie je rast, nebude naisto ani u nás, sme príliš malá, otvorená, exportne orientovaná ekonomika, podobne ako Slovensko. Opačne však neplatí, že ak v západnej Európe začne konjunktúra, musí nutne zvýšený dopyt uspokojiť náš export. Všetci sú pripravení skočiť, vrátane krajín, ktoré v tichosti nejaké štrukturálne reformy urobili - naposledy napríklad Česko, kde bola určitá reforma daní, či Poľsko. Náš neuveriteľne drahý, príliš veľa ľudí zamestnávajúci, neproduktívny a mizerné služby poskytujúci štát, ktorému mnohí neplatia dane a odvody, potenciál rastu podnikovej sféry znižuje, namiesto toho, aby ho zvyšoval.

- Slovensko znáša krízu lepšie než Maďarsko vďaka tunajším reformám. Prečo sa reformy podarilo uskutočniť na Slovensku a v Maďarsku nie?

- Čiastočne aj preto, lebo bolo v roku 1998 väčšine slovenskej spoločnosti jasné, že ekonomická politika predchádzajúcich prvých päť rokov samostatného Slovenska dostala krajinu do slepej uličky. Dzurindovská veľká koalícia dostala poverenie na zmeny, ktoré sa jej podarilo načasovať a zladiť tak, že ich elán vydržal až k ďalším voľbám a reformátori získali nový mandát, čo je naozaj unikát v dejinách stredoeurópskych demokracií.

- To však bolo dané aj tým, že sa prvá Dzurindova vláda ešte do ozajstných reforiem nepúšťala.

- To nie je pravda. Bol som pri tom od začiatku, chodil som na Slovensko skoro každé dva mesiace a zmeny podnikovej štruktúry i konsolidácia bánk sa odohrala v prvých štyroch rokoch. Daňová či zdravotnícka reforma, ktoré dnes odlišujú Slovensko od Maďarska, naozaj prišli až v druhom období. Rovnako dôležité však boli za prvej Dzurindovej vlády reformy, ktoré vtedy už malo Maďarsko za sebou. Slovensko nás však dokázalo dohnať a dokonca aj predbehnúť. V iných veciach neuspelo ani Slovensko, napríklad keď o pár hlasov neprešla školská reforma. Tá však ani nebola dobre pripravená. Keď sa potom Ficovi dva týždne po nástupe k moci podarilo niekoľkými nešťastnými výrokmi destabilizovať kurz slovenskej koruny, slovenská národná banka mu - jemne povedané - naznačila, že to nemá robiť, a odvtedy si aj Ficova vláda aspoň rétoricky dávala pozor, aby neohrozila vstup Slovenska do eurozóny.

- Prečo na Slovensku reformám nezabránil odpor spoločnosti, časti politickej elity a rôznych záujmových skupín, ako v Maďarsku?

- Podľa mňa bola slovenská politická trieda osvietenejšia, bola tam väčšia kohézia a súlad ohľadne nutnosti reforiem. Kvalitnejšia bola aj ich odborná príprava, spolupracoval som s tými ľuďmi a videl som, aké kvalitné materiály predkladajú. V Maďarsku naopak máme zhruba od roku 2000 systém dvoch veľkých politických strán, ktoré sú obe socialistické, etatistické, protekcionistické, namierené proti trhu a zahraničnému kapitálu, do špiku kosti skorumpované.

- Má Maďarsko nejaké východisko z tejto situácie?

- Zrejme potrebujeme nové strany a nové myšlienky. Preto som teraz poslancom MDF...

- Ktoré pred 15 rokmi tvrdo kritizovalo Bokrosov balíček.....

- A ja som vtedy kritizoval ich. Nové MDF sa však za cenu ťažkých vnútorných konfliktov, odchodov a škandálov stojí na platforme, ktorú som sám popísal v onej štúdii Kritické množstvo reforiem. Aj keď sa mnohým samozrejme nepáčilo, že skoncovalo so svojimi niekdajším utápaním sa v minulosti, miernym nacionalizmom, odporom ku globalizácii, trhu a blúznením o tretej ceste. A namiesto toho hlása, že cestou k úspechu môže byť len čo najintenzívnejšia integrácia do svetovej ekonomiky na základe trhového kapitalizmu a že to musí zarámcovať štát, ktorý súťaž nedeformuje, ale posilňuje, zároveň je dosť malý, ale efektívny.

- Fico sa dnes správa rovnako, ako sa v Maďarsku správal Medgyessy. Hrozí teda maďarizácia, ako sa o nej vo svete hovorí, aj Slovensku?

- Slovensko k tomu zatiaľ má našťastie ďaleko. Vstup do eurozóny mu síce nepriniesol len pozitíva, to, že to urobilo ako jediné vo svojom okolí uprostred svetovej krízy, preň napríklad znamená aj to, že ako jediné nemôže svoju menu devalvovať, čo krátkodobo prehlbuje prepad ekonomiky a zvyšuje nezamestnanosť. Napriek tomu sú výhody eura väčšie, než jeho nevýhody. Podstatné je, či sa Ficova vláda, najmä ak zostane pri moci aj v ďalšom kole, na zmiernenie krízy tiež nepustí do bezbrehého a nezodpovedného rozdávania, umelého zvyšovania spotreby. Podstatná bude aj domáca atmosféra. V našich nezrelých demokraciách ľud ľahko podlieha populistickým demagógom a očakáva zázraky.

- Reformy sa robili ťažko už pred krízou, nebude to teraz ešte ťažšie?

- Mentálne to bude určite ťažšie. Pozorne sledujem, s akým programom prichádzajú jednotlivé slovenské strany. Je známe, že mám dobré vzťahy s SDKÚ a vidím, že tiež riešia, ako sa nezriecť hrdého dedičstva reforiem a zároveň získať popularitu.

- Čím môže slovenská opozícia osloviť ľudí, ktorí za krízy očakávajú riešenie svojich problémov čoraz viac od štátu.

- Je to veľmi ťažké, Spiegel nedávno napísal, že v Nemecku sa každá strana sociálnodemokratizuje, všetci sa boja všeobecnej atmosféry. Napriek tomu sa nesmieme pre krátkodobé politické výhody vzdať rozumnej a efektívnej ekonomickej politiky a reforiem. Ak môžem dať nejakú drobnú radu Slovensku, dal by som dôraz na reformu školského systému. V tejto oblasti je na tom veľmi zle, od základných škôl cez odborné učilištia po univerzity a vzdelávanie dospelých. Nevídaný rozvoj slovenského priemyslu nebude udržateľný ako trvalá výhoda bez znásobenia počtu vzdelaných ľudí. Len potom sa u vás môže hlboko zakoreniť priemyselná kultúra, ktorá tam, čo si treba priznať, nemá také tradície, ako by sa zdalo podľa rozvoja automobiliek.

- Ako v čase krízy vysvetlíte voličom, že štát stále nie je tým pravým riešení?

- Je, žiaľ, málo fór, na ktorých možno pokojne, odborne vysvetliť, aké ekonomické zaostávanie hrozí Slovensku i celej Európe. Spoločnosť musí na vlastnej koži skúsiť negatívne vplyvy chybných a trestuhodných rozhodnutí. Až po dlhšom získavaní skúseností budú ľudia schopní prijímať recepty rôznych zázračných liečiteľov a politikov oháňajúcich sa štátom so zdravou skepsou. Problém je, že u nás nie je prirodzené pri podobných sľuboch okamžite klásť otázku - a z čoho to zaplatíme? Pritom je to také jednoduché, ak si v rámci rodinného hospodárenia chcem kúpiť nové auto, prvá reakcia logicky znie: v poriadku, ale z čoho to zaplatím.

- V Maďarsku voľby vyhrá Fidesz, na Slovensku asi zostane pri moci Fico, v Česku hrozí aspoň tichá koalícia sociálnych demokratov a komunistov. Znamená to, že musíme vydržať ďalšie štyri roky zázračných liečiteľov?

- Je to možné, ja by som sa však ani v tomto prípade už len z dôvodu vkusu nechcel zapojiť do inflácie sľubov a neradil by som to ani Dzurindovi a Miklošovi. Žiaľ, teraz je vo svete jednoducho taká situácia. Pomohla aj krajnej pravici, kto by si pred rokom v Maďarsku pomyslel, že môže Jobbik v eurovoľbách úplne prázdnymi heslami získať 14 percent?

- Otázkou nie je len, ako z krízy, ale čo bude po nej - ako zaistiť predpoklady nového rastu. Na krízu reaguje väčšina štátov zvyšovaním daní a deficitu. Má to v takejto situácii opodstatnenie, alebo je to aj na krátku dobu príliš nebezpečné?

- Dočasne to môže byť odôvodnené, ale nie k každej situácii a nie v každej krajine. V Maďarsku to nie je odôvodnené ani dočasne. Vždy dôsledne rozlišujem medzi krajinami, ktoré si môžu dovoliť ekonomickú politiku umelého zvyšovaní dopytu keynesiánskeho typu, a medzi štátmi, ktoré si to dovoliť nemôžu. Je to veľmi zložitá otázka, ale zjednodušene spočíva zjavný rozdiel medzi nimi v tom, že štáty, ktoré mali rozpočtové prebytky, napríklad Fínsko, Írsko či Španielsko, a ich zahraničné zadlženie je minimálne (z tohto hľadiska čiastočne aj Česko či Slovensko), si môžu na oslabenie vplyvov krízy dočasne dovoliť mierne popustiť opraty a zvýšiť rozpočtový deficit. Treba si však dávať veľký pozor, ak raz opraty pustíte, veľmi ťažko sa znovu uťahujú, najmä z politických dôvodov. Aj mimo Európy, v Spojených štátoch či v Japonsku, kde sa dali touto cestou, už politici tŕpnu a premýšľajú, ako tento trend zase otočiť, kedy to urobiť a v akom tempe. Ak to urobia príliš rýchlo, môžu zabiť začínajúcu konjunktúru, ak to budú príliš odkladať, môže byť neskoro. Po uši zadlžené krajiny typu Maďarska sú na tom oveľa horšie. Alternatíva pre ne nie je utrácať trochu viac a tým znížiť úpadok. Musia šetriť a tým úpadok prehĺbiť, aby sa vyhli najhoršiemu variantu, štátnemu bankrotu. Pretože svoj pušný prach vystrieľali už vtedy, keď ešte nebola žiadna vojna. Maďarsko malo dvojciferný deficit v čase, keď to ešte nebolo treba, keď ekonomika a export bežali. A politici na to boli skoro ešte hrdí. Zbytočné sa vtedy ekonomika prehrievala umelým zvyšovaním spotreby, vďaka čomu štátny dlh narástol tak, že dnes, keď by sme potrebovali peniaze z rozpočtu na oživenie, už si to nemôžeme dovoliť.

- Nedoplácajú teraz stredoeurópske ekonomiky aj na svoju prílišnú otvorenosť a závislosť od vývozu?

- Nesúhlasím s tým, ak to má znamenať, že je všeobecne príliš veľa exportu. Krajina s piatimi alebo desiatimi miliónmi obyvateľov je voľným okom neviditeľná jednotka svetovej ekonomiky. Z izolácie konjunktúru neurobíte, to sa volalo socializmus a koniec všetci poznáme. Tieto krajiny nemajú inú alternatívu, než maximálne začlenenie do svetovej ekonomiky. To však zároveň neznamená, že sa treba sústrediť na export dvoch troch položiek. Netvrdím, že bol skvelý nápad urobiť zo Slovenska na hlavu najvýznamnejšieho exportéra aut na svete. Potrebujeme diverzifikovanú ekonomiku, nevložiť, ako hovorí jedno americké príslovie, všetky vajíčka do jediného košíka. Aby sa všetky naraz nerozbili, ak ten košík spadne na zem. Diverzifikovaná ekonomika opierajúca sa o množstvo kvalifikovaných ľudí hrá na mnohých strunách naraz a ak jedna oblasť upadá, vždy sa nájde iná, ktorá ju nahradí v úlohe ťahúňa.

- Sú niekde v našich ekonomikách ukryté ďalšie míny, ako spomínaný monokultúrny priemysel, ktoré môžu vybuchnúť, keď už budeme smerovať von s krízy?

- Skryté míny myslím nie sú, väčšina našich štrukturálnych problémov je známych. Napríklad pracovný trh, síce pružnejší než v Nemecku či Francúzsku, nie však dosť pružný, aby v takýchto malých, otvorených ekonomikách dostatočne motivoval k práci a zmenám. Za časovanú bombu by sa dal považovať penzijný systém, i keď prebehli nejaké reformy na Slovensku aj v Maďarsku. Nestačí druhý pilier, súkromné poistenie, pre negatívny demografický vývoj treba zreformovať aj prvý pilier. V sociálnom aj penzijnom systéme je tiež veľa čiernych pasažierov, čo neplatia dane a odvody, pri rozdeľovaní však stoja pred kasou a kričia.

- Môže byť takouto mínou školský systém, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov? Možno nie skrytou, ale takou, ktorú si odmietame všímať.

- Určite, o to viac, že tí, čo majú záujem na udržaní súčasného stavu, isto žiadne zmeny iniciovať nebudú, lebo môžu ohroziť aj ich zamestnania.

- Veľký problém je štruktúra nezamestnanosti, keď veľkú časť ľudí bez práce tvoria trvalo nezamestnaní, osoby bez kvalifikácie a pracovných návykov. Navyše sú to často Rómovia. Existuje na to nejaký liek?

- Aj tu by som varoval pred očakávaním zázraku, to sa vyrieši len v ďalšej generácii, ak sa to vôbec vyrieši. Opäť platí: školstvo a vzdelanie. Treba organizovať celodennú výučbu pre rómske deti, ale aj pre slovenské či maďarské, ak to pôjde. Potrebujeme odstrániť stáročné civilizačné slabosti, integrovať rómske komunity do spoločností, ktoré sa sami v tejto kríze ledva držia na nohách. Ak je školský systém zlý, nedokáže sa integrovať ani ďalšia generácia. Školstvo považujem za základ, nielen preto, lebo tu teraz sedíme na súkromnej americkej univerzite, ale aj preto, lebo viem, že je medzi mladými a dokonca medzi absolventmi vysokých škôl nezamestnanosť väčšia, než v priemere spoločnosti. Výstupný prierez školstva nezodpovedá dopytu zo strany ekonomiky. Výsledkom je veľa frustrovaných ľudí. Masovo tým vyrábame rezervnú armádu extrémistov, najmä pravicových, z mladých ľudí, čo pred sebou nevidia žiadnu perspektívu a nevedia, čoho sa môžu zachytiť v neustále sa meniacom svete. Škodlivé vplyvy sa navyše násobia. Pre zhoršujúce sa demografické trendy je čoraz menej mladých. Keď si ešte k tomu čoraz menej z tejto ubúdajúcej mládeže nájde dobre platenú prácu, zaplatí menej daní a nastane kolaps penzijného systému, zdravotníctva. V krajnom prípade to môže skončiť aj civilizačnou katastrofou. Nechcem vyvolávať paniku, to naše rezignované ničnerobenie, spoliehanie sa na štát a ochranu status quo však treba nejako vyvážiť.

- Sú pre nás ešte výhodné európske fondy, ak ich čerpanie sprevádza obrovská korupcia a navyše podnikateľov vychovávajú k tomu, aby zisk neočakávali od vlastnej práce a kreativity, ale od dotácií?

- Ak hovorím o civilizačnej deformácii, myslím práve toto. Mechanizmus únie na rozdávanie peňazí pomáha morálnej devastácii tým, že posilňuje závislosť od podpory. Dnes nemusíte niečo dokázať na trhu, ale v labyrinte štátnej byrokracie. Tam musíte vedieť lobovať, aby ste mal zaistenú existenciu. Čo zároveň ukazuje mieru korupcie miestnych elít i to, že je samotný únijný systém rozdeľovania peňazí zlý. Dáva peniaze na zachovávanie existujúcich činností, pracovných miest nezávisle od ich efektivity, namiesto toho, aby investoval do štruktúr budúcnosti. Chrániť existujúce pracovné miesta je škodlivé, naopak treba vytvárať nové, umožniť, aby mohli ľudia zo zanikajúcich pracovných miest čo najrýchlejšie prejsť na novo vznikajúce. Štát nemá chrániť existujúce pracovné miesta, to je nezmysel, ale vytvárať zamestnanosť. Ani to však nemá robiť priamo, efektívne pracovné miesto dokážu vytvárať len podnikatelia, štát musí vytvoriť právne prostredie, v ktorom má podnikateľ záujem na vytváraní efektívnych pracovných miest. To je trhové hospodárstvo, všetko ostatné je socializmus. A ten nemám rád.

- Uvažujete o návrate do maďarskej politiky? Tento rok už ste bol aj kandidátom na premiéra.

- Dokonca dvakrát. Musíte však vedieť, kedy povedať nie. Ak budú maďarské strany, samozrejme najmä MDF, mať pocit, že sú moja práca, vedomosti, skúseností potrebné doma, prídu s nejakou ponukou, ako sa to stalo aj v januári, keď mi predsedníctvo strany ponúklo prvé miesto kandidátky do Európskeho parlamentu. Ja pred prácou neutekám, už som dokázal, že prijímam aj nepopulárne úlohy. Ale len vtedy, ak ma požiadajú o realizáciu programu, ktorý sám považujem za efektívny a úspešný. V tomto nepoznám žiadny kompromis.

Lajos Bokros. Vyštudoval ekonómiu, ešte za socializmu bol na ročnom štipendiu v Paname. V osemdesiatych rokoch pracoval vo výskumnom ústave ministerstva financií, potom v centrálnej banke a písal pod pseudonymom do samizdatov. V roku 1990 sa stal poslancom parlamentu za postkomunistických socialistov, po dvoch mesiacoch sa však vzdal mandátu. Stál na čele burzy i súkromnej banky. Na rok sa roku 1995 stal ministrom financií vo vláde premiéra Gyulu Horna a presadil nepopulárny stabilizačný program, tzv. Bokrosov balíček. S vtedajšími deviatimi percentami dodnes drží maďarský rekord najnižšej nameranej popularity politika. Po odstúpení z postu ministra financií pracoval v Svetovej banke, bol poradcom vlád viacerých postkomunistických krajín. Učí na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, ktorú tri roky viedol aj ako ekonomický riaditeľ. Od leta je poslancom Európskeho parlamentu. Hovorí anglicky, španielsky, rusky, nemecky a rumunsky, podľa vlastných slov číta aj chorvátsky a slovensky.

.

.....

...

.

......................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink