Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Fedor Gál: Maďari zohrali v novembri 1989 absolútne kľúčovú úlohu

10. novembra 2009 - (sita)

Maďari boli podľa sociológa a bývalého disidenta Fedora Gála jedným z najdôležitejších článkov novembrových udalostí. „Maďari zohrali v novembri 1989 absolútne kľúčovú úlohu. Maďarská nezávislá iniciatíva vznikla o jeden deň skôr ako Verejnosť proti násiliu (VPN). Jej lídri boli v prvý deň všetci pohromade, boli pripravení a mali dobré nápady,“ povedal a jednou vetou dodal, že voľby v roku 1990 boli možno prvé a posledné, kde išli Maďari a Rómovia na kandidátke VPN v úplne rovnakom postavení ako ktokoľvek iný. Gál vyzdvihol ich spoluprácu a poznamenal, že maďarská karta sa začala používať až oveľa neskôr v neprospech Slovákov aj Maďarov. O nežnej revolúcii, ktorej 20. výročie si pripomenieme 17. novembra, hovorí bývalý disident ako o zázraku. „Zázrak bol vôbec to, že sa to stalo, že revolúcia prebehla bez násilia, v eufórii s masívnou podporou. No zázraky netrvajú dlho a podľa mňa ten zázrak sa začal končiť niekedy okolo prvých slobodných volieb. Odvtedy už žijeme normálne štandardné životy, predtým sme nežili v normálnej štandardnej spoločnosti.“ Gál priznal, že v prvé týždne, keď sa začali revolučné pohyby, nikto nevedel, ako celá akcia dopadne. Vzápätí však dodal, „pochybujem o tom, že niekto rozmýšľal nad tragickým scenárom. Boli sme nasadení v akcii, šli sme do toho na plný plyn. Boli síce chvíle, keď prichádzali správy o zhromažďovaní milícií, ale na naše konanie to nemalo žiaden vplyv.“ Revolúcia podľa neho pripomínala miestami veľký happening, ale poukázal aj na osobné drámy, ktoré prebiehali v zákulisí. „Mnoho ľudí si protesty neželalo, mnohí si mysleli, že bude padať mana z neba, mnohí stratili po roku 1989 pôdu pod nohami,“ opísal. Novembrový aktivista prikladá v tomto procese veľký význam médiám. „Keď sme sa prvýkrát ocitli v televízii, tak to malo strašne veľký mobilizačný účinok na ľudí. Tá rola médií bola obrovská.“ Gál sa vyjadril aj k organizácii protestov. Za hlavných organizátorov bratislavských zhromaždení považuje Martina Bútoru a Petra Zajaca, tých označil za dramaturgov, mozgy v pozadí. Ako tribúnových lídrov vyzdvihol zase Jána Budaja a Milana Kňažka. „Martin Bútora a Peter Zajac vymýšľali softvér a Milan Kňažko a Ján Budaj boli ľudia tribún, oni moderovali ten diskurz s davom, čo nie je vôbec jednoduché. Na tých pódiách sa vystriedala obrovská masa ľudí,“ zhodnotil. Sociológ odmietol akékoľvek konšpirácie, ktoré sa v súvislosti so 17. novembrom šírili a šíria. „Konšpirácie sprevádzajú celé dejiny ľudstva. Ja som samozrejme počítal s tým, že po dvadsiatich rokoch sa bude o nežnej revolúcii hovoriť ako o dohode komunistov s disentom, Američanov s Rusmi.“ Ako však skonštatoval, proti týmto teóriám možno postaviť iba fakt, že revolúcia prebehla v celom Československu. Gál na záver vyjadril nádej, že sa podobné revolúcie už nebudú musieť opakovať. „Po skúsenosti s komunizmom, fašizmom a nacizmom je krvavá zmena pomerov niečo patologické. Ja dúfam, že krvavé ani žiadne iné revolúcie už v tomto civilizačnom priestore nebudú,“ uzavrel.

Ficova rehabilitácia novembra

10. novembra 2009 - (Róbert Kotian - Hospodárske noviny)

Kým väčšina občanov Česka, Poľska a Slovenska považuje budovanie demokracie po roku 1989 za úspešné, dve tretiny Maďarov si myslia opak. Kým v Poľsku, Česku a na Slovensku prevažujú občania, ktorí vidia na súčasnosti viac predností ako pred rokom 1989, v Maďarsku sú početnejší kritici dneška. Normálne fascinujúce poznanie z výskumu Združenia na podporu otvorenej spoločnosti, ktorá združuje 40 think-tankov v strednej Európe a strednej Ázii - laik žasne, odborník sa čuduje, v akej spoločnosti žije, že si to doteraz nevšimol. Potom mu udrie do oka ešte jeden údaj - kým v Česku a Poľsku si väčšina ľudí myslí, že boli potrebné zásadné politické a ekonomické zmeny, na Slovensku a v Maďarsku zastáva tento názor menej ako polovica občanov. A sme skoro doma - kým neuvidíme graf, podľa ktorého s tvrdením, že „Dnešná doba má v porovnaní s dobou pred rokom 1989...” viac predností, súhlasilo až 53 percent respondentov, asi rovnako odpovedalo 16 percent a viac nedostatkov vidí iba 24 percent respondentov. Takýto pozitívny pohľad na súčasnosť nezaznamenali prieskumné agentúry za celý čas od júla 1991. Podrobnejší pohľad na graf však ukazuje na bod zlomu, keď sa pozitíva výraznejšie odstrihli od negatívneho vnímania „dnešnej doby” -je ním rok 2006. Laikovi to napadne hneď, ale až overenie u profesionálov mu podozrenie potvrdí -vďaka vláde Smeru vnímajú súčasné pomery pozitívne aj tí, ktorí na ponovembrovom vývoji veľa dobrého doteraz nevideli. Pre nás ostatných zasa nie sú zmeny až také fatálne, aby sme vnímali boľševický režim pozitívnejšie ako súčasný Ficov. A jahôdka o novembri na záver - ten, čo si ho nevšimol, ho v prieskumoch verejnej mienky rehabilitoval.

Orbán nechce priamu voľbu prezidenta

9. novembra 2009 - (tasr)

Predseda Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktor Orbán považuje za neprijateľné, aby občania volili prezidenta priamo. Opozičný politik počas víkendu v Kecskeméte povedal, že neplánuje a nepodporuje úpravu volebného systému na priamu voľbu prezidenta a ani systému voľby poslancov do parlamentu. Orbán vyjadril súhlas s tým, že by mal byť znížený počet poslancov zákonodarného zboru a miestnych samospráv. Predseda Fideszu varoval pred prílišnými očakávaniami v súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami. Za reálne označil, že pod vedením Fideszu by mohla pravica získať taký počet hlasov, aby mohla „sama zostaviť vládu bez zlých kompromisov”. Orbán sa priznal, že patrí medzi tých, ktorí túžia po získaní dvojtretinovej väčšiny v parlamente, čo však podľa jeho slov patrí do kategórie zázrakov. „Nechcem však povedať na dnešnom nedeľňajšom podujatí, že zázraky sa nedejú,” uzavrel opozičný líder. Hovorca vládnej Maďarskej socialistickej strany István Nyakó v reakcii na Orbánov prejav povedal, že ten hovoril a správal sa ako kráľ, ktorý vlastní Maďarsko a ktorý ako jediný môže rozhodnúť o tom, koho a ako možno zvoliť.

Posunková reč bude v Maďarsku oficiálnym jazykom

10. novembra 2009 - (tasr)

Od júla budúceho roka bude maďarská posunková reč uznaná ako oficiálny jazyk. Rozhodol o tom v pondelok maďarský parlament. Pre maďarskú tlačovú agentúru MTI tajomník Celoštátnej rady pre záležitosti postihnutých Péter Horváth uviedol, že zákon, ktorý poslanci prijali jednomyseľne, uznáva maďarskú posunkovú reč ako nezávislý a prirodzený jazyk. Podľa právnej normy spoločenstvo nepočujúcich je jazykovou menšinou, čím sa Maďarsko vydalo cestou, na konci ktorej nepočujúci budú namiesto menšinového spoločenstva invalidov patriť do jazykového menšinového spoločenstva, povedal Horváth. V súčasnosti je možné od siedmeho ročníka základnej školy zvoliť si predmet posunková reč. V zmysle nového zákona od 1. septembra 2017 bude posunková reč povinným predmetom v škôlkach a na školách sluchovo postihnutých detí. Od roku 2011 bude môcť nepočujúci rozhodnúť o tom, či chce komunikovať na úradoch prostredníctvom tlmočníka alebo písomne.

Strážnik vo maďarskej väznici zastrelil kolegyňu a potom seba

9. novembra 2009 - (tasr)

Väzenský strážnik vo väznici v Székesfehérvári zastrelil dnes ráno počas výmeny služby svoju kolegyňu, potom spáchal samovraždu. Informovala o tom maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség. Ako uviedol komunikačný odbor Celoštátneho veliteľstva väzníc, člen strážnej služby niekoľkokrát vystrelil, pričom zahynula jedna zo strážkyň. Útočník následne spáchal samovraždu. Tragickú udalosť, ktorá sa nijako nedotkla väzňov a neovplyvnila bezpečné fungovanie nápravnovýchovného ústavu v Székesfehérvári, vyšetruje vojenská prokuratúra.

Spisovateľ Imre Kertész: Nespájajte ma s Maďarskom

9. novembra 2009 - (tasr)

V Maďarsku sa v ostatných desiatich rokoch priebežne zhoršila situácia: vládne tam extrémna pravica a antisemiti. V rozhovore pre noviny Die Welt to tvrdí nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Imre Kertész, ktorý sa netají tým, že nie je hrdý na svoj maďarský pôvod. Interview, ktoré dnes zverejnila maďarská tlačová agentúra MTI, priniesol nemecký konzervatívny denník pri príležitosti dnešných Kertészových 80. narodenín a 20. výročia pádu Berlínskeho múra. Na otázku redaktora, či sa cíti byť Berlínčanom alebo Budapešťanom, spisovateľ povedal, že je a vždy bol veľkomešťanom. „Veľkomešťan sa nikdy nepovažuje za Budapešťana. To mesto sa totiž úplne zbalkanizovalo. Veľkomešťan sa viaže k Berlínu,” konštatoval. Kertész vyzdvihol priateľskú, mierovú atmosféru nemeckého hlavného mesta, v ktorom žije už osem rokov. Zdôraznil, že Berlín je svetovým centrom hudby. „V uplynulých desiatich rokoch sa priebežne zhoršovala situácia. Vládne tam (v Maďarsku) extrémna pravica a antisemiti. Škodlivé staré neduhy Maďarov klamstvo a snaha potláčať veci do úzadia sú teraz pre nich omnoho charakteristickejšie než kedykoľvek predtým,” zdôraznil. Spisovateľ tvrdí, že Maďari nič nespracúvajú, všetko iba prikrášľujú. Ako príklady uviedol Maďarsko vo svetových vojnách, Maďarsko počas fašizmu či Maďarsko za socializmu. Redaktor Die Weltu Kertészovi pripomenul, že sa narodil v Budapešti, trávil tam svoje detstvo a po oslobodení z koncentračného tábora v Buchenwalde sa tam vrátil. Spýtal sa, či v jeho krajine, ktorá je mimoriadne bohatá v oblasti literárnej tvorby, nie je nič, k čomu by sa viazal. „Som produktom európskej kultúry, dekadentným, ak chcete - bez koreňov. Nespájajte ma s Maďarskom. Stačí, že Vaši krajania zo mňa spravili Žida. Rasová, národná spolupatričnosť sa na mňa nevzťahuje” vyhlásil v reakcii literát, ktorý Nobelovu cenu získal v roku 2002.

Maďarský literárny historik György Fehéri: Kohlov sľub sa nenaplnil»

9. novembra 2009 - (euractiv.sk)

Sľub bývalého nemeckého kancelára, že nikoho život nebude po zjednotení Nemecka horší ako bol, sa nesplnil, tvrdí maďarský literárny historik György Fehéri v rozhovore pre EurActiv.hu Pri príležitosti 20. výročia pádu Belrínskeho múru EurActiv mapuje význam tejto udalosti sériou rozhovorov. György Fehéri je členom Collegium Hungaricum Berlin, maďarský občan, ktorý žil v východnej časti Belína. Od polovice 80. rokov bol držiteľom tzv. „svetového pasu“, ktorý mu umožňoval cestovať na západ. „Využil som túto výhodu a išiel som do západného Berlínu, aby som mohol navštíviť knižnice a múzeá“, hovorí v rozhovore. Keď padol múr, neuvedomoval si celkom čo sa deje. Zmenu atmosféry ale cítil už pol roka až rok predtým. Dva mesiace pred pádom múru, 19. augusta 1989, maďarskí disidenti a rakúski intelektuáli zorganizovali spoločný paneurópsky piknik. Pri tejto príležitosti sa maďarské úrady rozhodli otvoriť na krátky čas hraničné prechody. Približne 900 východných Nemcov, ktorí žili v Maďarsku využilo príležitosť a utieklo. O menej než mesiac neskôr, 11. septembra Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »otvorilo hranicu s Rakúskom. Tento moment „vyvolal veľké napätie, ktoré bolo citeľné vo Východnom Berlíne“, spomína Fehéri. „Stále viac mojich priateľov opúšťalo východný Berlín a snažilo sa usídliť v západnom Nemecku“. Hoci bolo len niekoľko týždňov pred pádom múru, emigranti čelili neľahkej situácii. Prvé dni po noci z 9. novembra 1989 „boli vzrušujúcou hrou, pretože všetko po čom sme dovtedy túžili a videli len v televízii sa zrazu stalo realitou“, hovorí Fedéri. Nádeje spojené so znovuzjednotením rýchlo opadli. „Slávna veta kancelára [Helmuta] Kohla, že nikoho život nebude horší ako bol sa nenaplnila“, tvrdí Fehéri. Napriek tomu podľa neho „posledných 20 rokov ukázalo, že zjednotenie Nemecka a jeho vplyv na posilnenie európskej integrácie bolo mimoriadne dôležité a bolo pozitívnou zmenou“. Za jednu z najväčších výziev, ktorým dnes Európa čelí považuje stálu existenciu nepreniknuteľných hraníc a rady imigrantov, ktorým je odopieraný vstup na európsku pôdu. „Európa sa musí s touto mimoriadne komplexnou otázkou vysporiadať“.

Hospodárstvo - Dvadsať rokov po revolúcii

si najlepšie vedú Slovinsko, Česko a SR

9. novembra 2009 - (tasr)

Stredná Európa sa 20 rokov po zamatovej revolúcii javí ako sen. Obavy z hospodárskeho krachu a politického chaosu sa nenaplnili, 10 štátov vstúpilo do Európskej únie (EÚ) a o dva viac, spolu s Chorvátskom a Albánskom, do NATO. Uviedol to na svojej internetovej stránke britský hospodársky týždenník The Economist. Na konci roku 1989 si mnohí predstavovali, že tento región bude utopený v chudobe ešte desiatky rokov. Iba šesťdesiatnici a starší si totiž pamätali, ako funguje trhová ekonomika. Manažmenty výhradne štátnych podnikov nemuseli riešiť, čo to je konkurencia, nemuseli bojovať o zákazníka. Po desiatkach rokov v takomto systéme len málokto veril za dve desaťročia v podstatnejšie zmeny. Napriek tomu sa to vo veľkej miere podarilo. Voľný trh, trhové ceny a rozsiahla privatizácia posunuli krajiny k obrovským úspechom. Motív čo najvyššieho zisku, akokoľvek to znie nesympaticky, či až vulgárne, vytvoril priestor miliónom talentovaných podnikateľov. Prišli zahraničné firmy, spočiatku pre lacnú pracovnú silu, neskôr pre vstup krajín do EÚ a priniesli so sebou nový manažment a technické know-how. Pre mladých, pružných a ambicióznych bolo predchádzajúcich 20 rokov bonanzou. Pre neúspešných, starých, váhavých a nešikovných, naopak, mimoriadne ťažkých. Z pohľadu jednotlivých krajín sa najlepšie so zmenami vysporiadali Slovinci a za nimi Česi a Slováci. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) sa tieto tri krajiny najviac priblížili k západoeurópskemu priemeru HDP na obyvateľa, pričom do priemeru zaradili okrem európskej pätnástky aj Cyprus, Island, Maltu, Nórsko a Švajčiarsko. Slovinci by mali v tomto roku dosiahnuť viac než 60 % spomínaného priemeru, pričom ich HDP na obyvateľa odhadujú MMF a EBOR na úrovni 24.180 USD (približne 16.137 eur). Česi dosiahnu na obyvateľa HDP na úrovni 16.680 USD a Slováci 16.240 USD, v obidvoch prípadoch viac než 40 % západoeurópskeho priemeru. Napriek kríze, ktorá je v Pobaltí jednou z najvýraznejších, na 4. mieste by malo v tomto roku skončiť Estónsko s 13.900 USD/obyvateľ, nasledované Chorvátskom (13.220 USD) a Maďarskom (12.530 USD). Poľsko, najväčšia ekonomika v strednej Európe, skončila na 9. mieste (10.580 USD) až po ďalších dvoch pobaltských štátoch Litve (12.090 USD) a Lotyšsku (11.910 USD). Najväčšia ekonomika východnej Európy, Rusko, skončilo na 10. mieste s 8230 USD HDP na obyvateľa a na posledných dvoch miestach z 20 hodnotených štátov Ukrajina (2520 USD) a Moldavsko (1510 USD).

Príbeh múra

7. novembra 2009 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Nepomohlo to. Stopäťdesiatpäť kilometrov betónového monštra rozdelilo ulice, železničné trate a linky metra. Rodiny, jedno celé mesto, obrovskú krajinu i svet, rozdelený na dva nezmieriteľné tábory. Ale neochránilo režim, ktorý ľuďom desaťročia klamal, že je tu pre nich. Pred 20 rokmi padol Berlínsky múr, lebo ani betónové monštrum nezastavilo obyčajnú túžbu po slobode. Je jedno, či na ten okamih spomínajú citlivé ženy, úspešní štyridsiatnici alebo ostrieľaní muži na dôchodku. Je jedno, či počúvate spomienky utečenca, novinára, farára či politika. A nezáleží na tom, či sú to spomienky Poliaka, Maďara, Nemca, Čecha či Slováka. Keď príde reč na Berlínsky múr a 9. november 1989, emócie zlomia aj silné povahy. Ako Michaela Eggerta, ktorý mal osem rokov, keď múr postavili a prežil za ním celý život. Dnes má päťdesiatšesť rokov, a keď o tom momente hovorí, musí sa odvrátiť, aby zakryl slzy. Aj po dvadsiatich rokoch. Pád Berlínskeho múra znamenal koniec komunizmu v Európe. Začalo sa to v Poľsku, kde ukázali, že komunisti nie sú všemocní. V Maďarsku, keď sa nebáli prestrihnúť ostnatý drôt. A vo východnom Nemecku, kde opustili všetko, čo mali a utekali do neznáma. „Prekvapilo ma ich odhodlanie. Vedeli, že sa nemôžu vrátiť domov, ale cesta na Západ neexistovala. Známy maďarský spisovateľ povedal, že sme na svete preto, aby sme sa niekde cítili ako doma, myslím, že oni sa tak necítili, a preto utekali,” spomína páter Imre Kozma, ktorý sa v lete 1989 na okraji Budapešti postaral o 50-tisíc z nich. Všetko, čo sa v roku 1089 dialo vo Varšave, Budapešti či Prahe bolo jedinečné. Ale až zábery z novembrového Berlína presvedčili ľudí, že je koniec. Keď začnete hovoriť o tom, čo prišlo po páde múru, je jedno, či na to spomínajú muži, ženy, utečenci či farári. Obrovské emócie striedajú rozpaky a sklamanie. V Poľsku nedokážu rozhádaní politici oslavovať na jednom mieste. V Maďarsku sa nevedia dohodnúť, kto mal na porážke diktatúry väčšie zásluhy. Slovenský premiér nechce o komunizme hovoriť ako o niečom, čo bolo len zlé a každý siedmy Nemec by chcel múr späť. Berlínsky múr padol, ale naše vlastné sme ešte nezbúrali. „Prvých desať rokov sme sa tešili zo slobody, a druhých desať sme ochotní predať jej zvyšok za kúsok blahobytu,” hovorí kňaz, ktorý sa celý život stará o druhých. Na otázku, či je svet po 20 rokoch slobody lepší, odpovedá bez zaváhania. Nie. „Je chyba si myslieť, že keď uspokojíme sami seba, tak budeme šťastní. To budeme, až keď budeme pomáhať druhým,” hovorí. Najvyšší čas zaspomínať si na udalosti, keď ľudia ukázali to najlepšie zo seba.

Ako davy premenili komunistických diktátorov na historické postavičky

7. novembra 2009 - (Jena Opoldusová - Pravda)

Tank s posádkou, dvíhajúcou pravice na znamenie víťazstva, pred horiacou budovou. Srdce z ostnatého drôtu. Milan Kňažko, Ladislav Snopko a Ján Budaj sklonení nad popísaným papierom. Ich fotografia spred dvadsiatich rokov je na tom istom bratislavskom Námestí SNP, z ktorého sa prihovárali davom v novembri 1989. Na jednej z troch kociek, pozývajúcich na výstavu Pád komunizmu. Ďalšie tri sú na Hviezdoslavovom námestí. Fotografie na vonkajších stranách kociek pripomínajú, čo sa dialo v roku 1989. Divákov priťahujú aj v nečase. „Chceme ľuďom pripomenúť najmä leto a jeseň 1989. Obdobie, keď ľudia na uliciach premenili komunistických diktátorov na historické postavičky,” pripomenul motto výstavy Pád komunizmu riaditeľ festivalu Mesiac fotografie Václav Macek. „Chodci, čo majú čas sa zastaviť, môžu cez priezory nakúkať do kociek a vidieť, ako sa žilo v časoch, v ktorých pionieri odhaľovali pomníky Klementovi Gottwaldovi a nekonečné rady vo Varšave postávali pred obchodom s poľskou módou. A, samozrejme, fotografie pripomínajúce ostnaté drôty, ktorými boli porobené krajiny obohnané,” vysvetlil riaditeľ Mesiaca fotografie. Výstava Pád komunizmu prekračuje hranice Československa. Okrem diania V bratislavských a pražských uliciach pripomína cez fotografie zahraničných autorov aj to, čo sa v tom čase dialo v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku. „Snažili sme sa cez fotografie postihnúť fakt, že komunizmus nepadol v jednom štáte, ale vďaka dominovému efektu vo viacerých krajinách po sebe. Vystavujeme fotografie autorov zo štyroch krajín, z Rumunska, Maďarska, Poľska a Československa. Ukazujeme, že pohreb Imre Nagya bol pre Maďarsko rovnako dôležitý ako bola pre Poľsko návšteva pápeža v roku 1987 či pre obyvateľov Nemeckej demokratickej republiky september 1989, keď im umožnili emigrovať na západ cez maďarsko - rakúske hranice. Vystavené fotografie rozprávajú obrazmi o tom, o čom píšu historici eseje,” povedal Václav Macek. „Keďže som nikdy neštudovala fotografiu, spoliehala som sa na fotoaparát. Nie vždy to bolo na dobro veci. Cítila som však, že akokoľvek sa fotky vydaria, musím zdokumentovať, čo sa deje. Na demonštrácii bolo aj zopár zahraničných novinárov. Ten, čo robil reportáž pre fínsky magazín, sa ma spýtal, či by nemohol použiť niektoré z mojich fotografií. Problém bol, kde ich vyvolať. Nemohla som ísť do fotolaboratória a očakávať, že ich dostanem späť. Nakoniec mi pomohol priateľ, ktorého som stretla na demonštrácii. Niektoré z fotografií publikoval ďalší týždeň fínsky magazín,” spomína v texte katalógu vystavujúca Piroska Nagy. Narodila sa v USA maďarským emigrantom, v osemdesiatych rokoch odišla do Budapešti študovať dejiny umenia. V roku 1989 zdokumentovala akcie opozičného hnutia. Pohľad na dianie v tom istom čase ponúka nemecký fotožurnalista Claudio Hils na výstave Nové teritórium. Svojimi fotografiami zdokumentoval aj desať rokov, čo nasledovali po páde Berlínskeho múru. „Pád Berlínskeho múru bol sprevádzaný eufóriou. Po tejto udalosti sa mal Východ a Západ spojiť a sociálny model západného Nemecka mal symbolizovať zavŕšenie zjednotenia. Hils sa na túto optimistickú náladu pozeral s hlbokou skepsou a rozhodol sa pre vlastný výskum. V projekte Nové teritórium poukazuje na fakt, že nesúlad medzi východným a západným Nemeckom sa síce zmiernil, ale rozhodne nezmizol úplne,” povedal o Hilsovej výstave kurátor Marc Floor.

Slovensko sa hlási k spomienke na pád Berlínskeho múru

6. novembra 2009 - (sita)

Slovensko považuje zjednotené Nemecko za svojho kľúčového partnera v politickej aj v hospodárskej oblasti. Pri príležitosti dvadsiateho výročia pádu Berlínskeho múru, ktorý sa stal najvýraznejším symbolom demokratických zmien v strednej a východnej Európe v zlomovom roku 1989, to vo vyhlásení uvádza slovenské ministerstvo zahraničia. Ako sa v ňom pripomína, pád Berlínskeho múru sa zaradil do série historických udalostí, ktoré pretvorili tvár Európy aj svetovej politiky. Spája sa s takými míľnikmi ako vymenovanie prvej nekomunistickej vlády v Poľsku, otvorenie hraníc Maďarska s Rakúskom, nežná revolúcia v bývalom Československu a decembrové dramatické udalosti v Rumunsku, ktorými sa skončila éra neslobody i rozdelenie Európy železnou oponou. Pád Berlínskeho múru sa stal predzvesťou a symbolom zjednotenia nemeckého národa a konca studenej vojny. Slovensko podľa ministerstva zahraničia podporuje nemeckú spoločnosť v spoločnom pripomenutí si tejto významnej udalosti. Oslavy 20. výročia pádu Berlínskeho múru sa uskutočnia v pondelok 9. novembra pri Brandenburskej bráne v Berlíne. Na osobné pozvanie spolkovej kancelárky Angely Merkelovej sa na nich zúčastní aj predseda vlády SR Robert Fico. V programe s príhovormi vystúpia okrem Merkelovej aj berlínsky primátor Klaus Wowereit, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, britský premiér Gordon Brown, prezident Ruskej federácie Dmitrij Medvedev a ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová. Kultúrny program obohatia hudobné vystúpenia, v pláne je tiež symbolický „pád Berlínskeho múru” a ohňostroj. Ako agentúru SITA informovali z Tlačového a informačného odboru Úradu vlády, hlavy štátov a vlád čaká slávnostná večera podávaná nemeckou kancelárkou.

Sólyom sa má obrátiť na slovenský súd

10. novembra 2009 - (Kováčová Martina - Sme)

O tom, či Slovensko malo právo nevpustiť na svoje územie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, má podľa Európskej komisie rozhodnúť slovenský súd. Maďarskú žiadosť o začatie konania pre porušenie záväzkov voči Slovensku komisia odmietla. Dodržiavanie smernice, na základe ktorej sme zakázali Sólyomovi vstup do Komárna, kde mal v auguste na pozvanie samosprávy odhaliť sochu svätého Štefana, je podľa komisie záležitosťou členských štátov. „Je na národných súdoch, aby zaistili, že podmienky obsiahnuté v smernici o voľnom pohybe sú akceptované a opatrenia uskutočnené z dôvodov verejnej politiky a bezpečnosti zodpovedajú zásade úmernosti,” reagoval Michele Cercone, hovorca podpredsedu komisie pre vnútorné záležitosti Jacquesa Barrota. Takúto odpoveď poslala komisia aj Maďarsku a viac sa záležitosťou nechce zaoberať. Ako by so žalobou maďarského prezidenta slovenský súd naložil, je otázne. Na hraniciach sme ho zastavili diplomatickou nótou, nie bežným rozhodnutím polície či súdu. Maďarsko nás teraz môže žalovať na Európskom súdnom dvore. „Doterajší priebeh je typický. Komisia sa veľmi zriedkavo a nerada angažuje v politických sporoch medzi členskými štátmi,” hovorí právnik Radoslav Procházka a dodáva, že prípadov, keď jeden členský štát únie žaloval iný, je veľmi málo. Maďarsko už v októbri avizovalo, že sa obráti na Európsky súdny dvor, ak nebude mať inú možnosť a SME to potvrdil aj včera hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár. Zapojením komisie do sporu sa podľa neho snažili nájsť uspokojivé riešenie právneho sporu. Maďari nesúhlasia so slovenskou interpretáciou európskej smernice, ktorá sa v praxi využíva najmä proti futbalovým chuligánom a kriminálnikom. Zakázať vstup hlave štátu na jej základe považujú za porušenie európskeho práva. A práve Európsky súd by mohol rozhodnúť, ktorý štát smernicu interpretuje správne. Slovensko si za augustovým rozhodnutím stojí. „S cieľom vyhnúť sa podobným situáciám v budúcnosti, sme už v spolupráci s maďarskou stranou vypracovali návrhy príslušných opatrení a postupov pri avizovaní, príprave a vykonávaní rozličného druhu návštev štátnych a vládnych predstaviteľov u susedov,” povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.

Spor o Sólyoma môže skončiť na európskom súde

10. novembra 2009 - (Daniela Jancová, Ivan Drábek / Pravda)

Slovensko-maďarský spor o prezidenta Sólyoma môže stále skončiť na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu. Európska komisia podľa Českej tlačovej kancelárie (ČTK) naznačila, že sťažnosť Maďarska na Slovensko nebude riešiť, pretože je vecou národných súdov. „Až teraz, keď odmietla komisia vyhovieť podnetu Maďarska, sa môže samotná Maďarská republika obrátiť na Európsky súdny dvor,” povedal Pravde niekdajší zástupca Slovenska pred súdom v Luxemburgu Radoslav Procházka. Eurokomisár pre spravodlivosť Jacques Barrot v najnovšej odpovedi europoslankyni z maďarského Fideszu Kinge Galovej pripomína, že o Sólyomovi nemôže rozhodovať únia, ale národný súd. „Členské štáty môžu obmedziť právo na voľný pohyb občanom EÚ z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia,” pripomenul Barrot. Ficova vláda však musela mať na zastavenie Sólyoma vážne dôvody. Podľa Barrota by musel závažne ohrozovať základné záujmy spoločnosti. Prezident Sólyom sa teraz môže obrátiť na slovenský súd, aby povedal, či mala Ficova vláda právo zakázať mu vstup do Komárna. Podľa Procházku je však pravdepodobnejšie, že Budapešť požiada o výklad Luxemburg. Slovenská diplomacia považuje rozhodnutie z augusta aj po tomto výklade za správne. „Vôbec nepochybujeme, že odopretie vstupu maďarskému prezidentovi bolo formálnoprávne opodstatnené,” povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano. Maďarský prezident je vraj na Slovensku vítaný, „ak príde podľa dobrých diplomatických zvyklostí”. Slovensko 21. augusta nepustilo maďarského prezidenta do Komárna odhaliť sochu svätého Štefana. Odôvodnilo to nevhodným termínom, pretože v ten deň bolo výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy z augusta 1968 a na juhu boli práve maďarské. Maďarsko v októbri požiadalo Brusel, aby povedal, že Slovensko porušilo dohodu o voľnom pohybe osôb v Európskej únii. Budapešť a Bratislava sa po kauze Sólyom dohodli na zásadách prípravy návštev štátnych a vládnych predstaviteľov.

Nevpustenie Sólyoma EK riešiť nechce. Radí obrátiť sa na slovenský súd

9. novembra 2009 - (čtk)

O tom, či odmietnutie Slovenska nevpustiť v auguste na svoje územie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma je v súlade s patričnou normou Európskej únie, musí rozhodnúť národný súd, nie Európska komisia. Vyplynulo to z vyjadrenia hovorcu komisie Michela Cerconeho. Nepriamo tak odmietol tvrdenie jednej maďarskej europoslankyne, podľa ktorej je vraj Európska komisia presvedčená, že Slovensko na takýto krok nemalo právo. Z jeho slov však tiež nepriamo vyplýva, že komisia nebude v tejto veci iniciovať procedúru pre porušenie práva únie, ako to chcela Budapešť. Rozhodnutie o tomto prípade vraj nie je v kompetencii Bruselu, ale slovenského súdu, na ktorý by sa mal maďarský štátnik obrátiť. Denník Sme napísal, že podľa maďarskej europoslankyni Kingy Hálovej eurokomisár Jacques Barrot, pod ktorého táto problematika v komisii spadá, potvrdil, že Slovensko nemalo právo na takýto krok. Gálová sa výkonného orgánu EÚ pýtala, či je možné na nejakom základe odmietnuť predstaviteľovi jedného štátu EÚ vstup na územie inej krajiny únie. „Opatrenia prijaté z dôvodu verejného poriadku a verejnej bezpečnosti inej krajiny musí zodpovedať princípu primeranosti, môžu sa zakladať výlučne na osobnom správaní sa dotyčného, ktoré musí znamenať reálne, bezprostredné a dostatočne vážne nebezpečenstvo pre niektorý základný záujem spoločnosti,” tlmočila Barrotovo stanovisko europoslankyňa maďarským médiám. Sólyom chcel koncom augusta pricestovať do juhoslovenského Komárna, aby sa zúčastnil odhalenia sochy bývalého uhorského panovníka Štefana. Vrcholní slovenskí politici ho opakovane vyzývali, aby návštevu zrušil. Bratislava mu nakoniec vstup na Slovensko odoprela. Odôvodnila to tým, že je nevhodné, aby Sólyom pricestoval 21. augusta, v deň výročia obsadenia bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Medzi nimi boli v roku 1968 aj maďarské ozbrojené sily. Maďarský prezident výhradu slovenskej strany odmietol. Podľa hovorcu komisie komisár Barrot poslal do Bratislavy list, v ktorom vysvetlil, ako funguje smernica, ktorá stanovuje práva európskych občanov voľne sa pohybovať v EÚ i prípadné možnosti či podmienky pre obmedzenie takéhoto pohybu. O prípade, keď niekto nie je do krajiny vpustený, musí podľa neho rozhodnúť súd na národnej úrovni. Maďarský prezident by sa tak musel obrátiť na slovenský súd. „Je na národných súdoch, aby ujasnili, či všetky podmienky stanovené v smernici boli rešpektované,” dodal. Sólyomova zakázaná návšteva bola len jedným z mnohých prípadov, ktoré vyostrili dlhodobé napäté vzťahy medzi oboma štátmi. V Budapešti minulý rok napríklad extrémisti pálili slovenskú vlajku. Slovensko zase tento rok schválilo pokuty za porušovanie zákona o štátnom jazyku, čo opakovane kritizovali zástupcovia asi polmiliónovej maďarskej národnostnej menšiny.

Kauza Sólyom trvá

9. novembra 2009 - (P. Morvay / Jozef Čavojec - Sme)

Rozhodnutie slovenskej vlády nevpustiť na naše územie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma môže mať ešte dohru. Maďarská europoslankyňa Kinga Gálová z Fideszu hovorí, že eurokomisár pre spravodlivosť Jacques Barrot potvrdil, že Slovensko nemalo právo na takýto krok. Gálová sa Európskej komisie pýtala, či je možné na nejakom základe odmietnuť predstaviteľovi jednej krajiny únie vstup na územie inej krajiny. „Opatrenia prijaté z dôvodu verejného poriadku a verejnej bezpečnosti musia zodpovedať princípu primeranosti, môžu sa zakladať výlučne na osobnom správaní dotyčného, ktoré musí znamenať reálne, bezprostredné a dostatočne vážne nebezpečenstvo pre niektorý základný záujem spoločnosti,“ tlmočila odpoveď Barrota maďarským médiám. Sólyom mal 21. augusta v pláne prísť do Komárna na slávnostné odhalenie sochy sv. Štefana. Na moste mu však oznámili, že slovenská vláda si to neželá. Prezident sa preto vrátil domov. Neskôr sa odmietol stretnúť so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom.

V Maďarsku sa začína prehliadka slovenských filmov a seminár

9. novembra 2009 - (Pravda)

Premietanie filmu Optimista za osobnej účasti jeho režiséra Dušana Trančíka dnes v Slovenskom inštitúte v Budapešti odštartuje odborný seminár o slovenskej kinematografii. Potrvá do 11. novembra a od 12. do 14. novembra naň nadviaže seminár v Segedíne. V Segedíne sa zároveň v dňoch 9. -15. novembra uskutoční štvrtý ročník filmovej prehliadky. V oboch mestách prebehnú projekcie celkovo osemnástich slovenských snímok. Sú medzi nimi napríklad tituly Nedodržaný sľub, Pokoj v duši, Muzika, Ako sa varia dejiny, Osadné či Slepé lásky.

Parlament Vojvodiny schválil decentralizačný plán

8. novembra 2009 - (sita / afp)

Poslanci srbskej provincie Vojvodina schválili v nedeľu vládny decentralizačný plán, ktorý povedie k získaniu širšej autonómie tejto provincie. Vládny plán umožní Vojvodine uzatvárať dohody s inými regiónmi krajiny, no nie s inými štátmi. Cieľom je podporiť ekonomickú prosperitu provincie. Legislatívu musí schváliť aj srbský parlament. Tento krok sa stretol s ostrou kritikou zo srbskej strany, ktorá sa obáva, že Vojvodina by mohla v budúcnosti nasledovať príklad Kosova a snažiť sa získať nezávislosť od Srbska. Kritici tvrdia, že plán podporuje separatizmus a že Vojvodina sa stane štátom v štáte. Predseda vojvodinského parlamentu Bojan Pajtič túto kritiku odmieta a tvrdí, že provincia síce získa väčšiu autonómiu, „avšak menšiu, než majú iné regióny Európy”. Vojvodina leží na hraniciach s Maďarskom. Žije v nej asi 25 etnických menšín vrátane slovenskej, Srbi tvoria väčšinu. Najväčšia je maďarská menšina, ktorá tvorí asi 14 percent tamojšieho obyvateľstva (2 milióny).

S pádom komunizmu nesúhlasí 47 % Maďarov

9. novembra 2009 - (sita)

Zatiaľ čo pre Čechov, Poliakov a Slovákov je budovanie demokracie úspechom, Maďari považujú pád komunizmu za prehru. Vyplýva to z výskumu verejnej mienky Focusu s mladými ľuďmi, ktorý v októbri 2009 uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO), PASOS - Centrum pre politické štúdiá pri Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a Inštitút verejných otázok (IPA) vo Varšave medzi občanmi Visegrádskej štvorky. V prospech zmeny politického režimu v roku 1989 sa vyjadrilo 63 percent Čechov, 62 percent Poliakov a 59 percent Slovákov. Za prehru ho považuje 47 percent Maďarov. „Do hodnotenia sa premieta aktuálna situácia, ako sú tie krajiny na tom dnes. V Maďarsku je situácia pomerne nestabilná, napätá, aj ekonomike sa nedarí najlepšie,“ odôvodnila na dnešnej tlačovej konferencii názory opýtaných Oľga Gyárfášová z IVO. Mienka občanov krajín V4 sa líši aj v otázke, aké zmeny si vyžadoval politický režim a ekonomický systém spred roka 1989. Kým väčšina Čechov (65 percent) a Poliakov (56 percent) si myslí, že bolo treba urobiť zásadné politické a ekonomické zmeny, na Slovensku a v Maďarsku s týmto názorom súhlasí menej ako polovica opýtaných (v oboch krajinách 45 percent). Podľa Gyárfášovej vo všeobecnosti platí, že čím vyššie vzdelanie, tým bolo pochopenie respondentov pre zmenu režimu výraznejšie. „Zaujímavo funguje aj vek. Najnadšenejšími pozitívnymi posudzovateľmi zmeny sú mladí ľudia,“ hovorí Gyárfášová.

IVO: Slováci sú s budovaním demokracie spokojní, Maďari nie

9. novembra 2009 - (tasr)

Budovanie demokracie považuje za úspech 59 percent Slovákov. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave o tom informovala analytička Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Oľga Gyárfášová. Zároveň dodala, že názory obyvateľov Vyšehradskej štvorky (V4) - Českej republiky, Poľska, Maďarska a Slovenska na zmenu politického systému po roku 1989 sú rozdielne. Podobne ako Slováci považuje budovanie demokracie za úspešné 63 percent Čechov a 62 percent Poliakov. Naopak, dve tretiny Maďarov si myslia, že ide o prehru. „Konzultovali sme to s našimi maďarskými kolegami, samozrejme, do toho hodnotenia sa veľmi premieta aktuálna situácia, ako sú krajiny na tom dnes, podľa toho ľudia hodnotia aj samotnú zmenu,” uviedla Gyárfášová. Občania V4 majú odlišné názory aj na to, aké zmeny si vyžadoval politický režim a ekonomický systém pred rokom 1989. V Česku a Poľsku si väčšina ľudí myslí, že boli potrebné zásadné politické a ekonomické zmeny. Na Slovensku a v Maďarsku zastáva tento názor menej ako polovica občanov. „V každej spoločnosti sú názory diferencované najmä podľa vzdelania. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyššie vzdelanie, tým je podpora pre zmeny výraznejšia,” zhodnotila Gyárfášová. Výskum sa realizoval v októbri 2009 v krajinách V4 v rámci projektu PASOS, ktorý podporili Medzinárodný Vyšehradský fond a Európska komisia. Na projekte spolupracovali členovia PASOS - Centrum pre politické štúdiá pri Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, IVO Bratislava a Inštitút verejných otázok (IPA) vo Varšave.

Lepšie bolo za komunizmu, tvrdia nespokojní Maďari

7. novembra 2009 - (sita)

Iba 28 percent Maďarov si myslí, že sa majú lepšie ako za komunizmu. Na Slovensku to tvrdí viac ako polovica opýtaných. Iba 28 percent Maďarov si myslí, že dnes sa majú lepšie, ako počas komunizmu. Vyplýva to z prieskumu poľského inštitútu TNS OBOP, ktorého výsledky zverejnili v piatok vo Varšave. Prieskum ukázal, že Maďari sú svojim negatívnym vnímaním vývoja 20 rokov od pádu Berlínskeho múru najnespokojnejším národom v strednej Európe. Spokojnejší ako oni sú tak Česi, Slováci, ako aj Poliaci. Výsledky odhalili, že najlepšie sa cítia Česi, keďže takmer 68 percent opýtaných potvrdilo, že sa majú lepšie teraz, ako za komunizmu. V Poľsku sa v tomto duchu vyjadrilo takmer 60 percent opýtaných, kým na Slovensku to bolo 53 percent.

Radostné oslavy v Berlíne

10. novembra 2009 - (SRo)

Presne 20 rokov po páde Berlínskeho múru včera večer v centre nemeckej metropoly prevrátili 1000 dva a pol metrových dominových kociek symbolizujúcich múr, ktorý dlhé roky rozdeľoval mesto. Desaťtisíce zhromaždených ľudí radostne privítali pád prvých pomaľovaných umelohmotných kociek, ktoré postavili na mieste niekdajšieho múru medzi Ríšskym snemom, Brandenburskou bránou a Potsdamským námestím. Prvé kamene domina dlhého kilometer a pol zvalili bývalý poľský prezident Lech Walesa a niekdajší maďarský premiér Miklós Németh. Predtým prešli nemecká kancelárka Angela Merkelová a zástupcovia ďalších 30 krajín symbolicky cez Brandenburskú bránu. Obrovskú odvahu, ktorá zvalila Berlínsky múr vyzdvihli vo svojich vystúpeniach predstavitelia Nemecka, Británie, Francúzska, USA a Ruska. Nemecká kancelárka Angela Merkelová: „Tí, ktorí prešli hranicu ako prví, neboli len tými, ktorí sa o to zasadili medzi prvými, ale mnohí už predtým toho zažili veľa.” Podľa britského premiéra Gordona Browna zmenili Berlínčania počas historickej noci pred 20 rokmi celý svet: „Vďaka vašej odvahe sa z dvoch Berlínov stal jeden, dva nemecké štáty sa zjednotili a teraz sa dve Európy stali jednou.” Podľa francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho bol pád múru nielen oslobodením a rozhodujúcim krokom k jednotnej a mierovej Európe, ale tiež výzvou, aby krajiny bojovali proti útlaku a múrom, ktoré v našom svete stále existujú a ktoré stále rozdeľujú mestá, regióny a celé národy.

Nemci veľkolepo a radostne oslavovali 20. výročie pádu Berlínskeho múru

10. novembra 2009 - (tasr)

Berlín a s ním celý svet si 9. novembra pompéznou oslavou pripomenul pád Berlínskeho múru spred 20 rokov. Atmosféra pri Brandenburskej bráne bola sviatočná a nielen šampanským pripomínala oslavy Nového roka. Ľudia sa skutočne usmievali a tešili. „Mnohých sa to dotýka osobne. Konečne stojíme v slobode. Ako dobre, že sa to stalo. Je to zázrak, že sa to stalo tak pokojne,” uviedla staršia obyvateľka mesta. Do Berlína prišli ľudia z viacerých kútov krajiny i zo zahraničia. Len akreditovaných novinárov bolo okolo 2800. Medzi prítomnými, ktorých neodradil ani dážď, bolo veľa mladých. Keď sa na veľkoplošnej obrazovke objavil bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov, začala prevažne mladá generácia tlieskať a skandovať jeho meno. „Dnes mám narodeniny, takže ja oslavujem dvojnásobne,” uviedla pre TASR mladá Nemka, ktorá na oslavy pricestovala spolu s priateľom. Hoci osobne si na udalosti spred 20 nepamätá, pozná ich aspoň z rozprávania rodičov a starých rodičov. Pre mladú generáciu je podľa jej slov ťažké vôbec si predstaviť, že pred tak krátkym časom bolo takéto rozdelenie možné. „Oveľa viac sme sa tešili, keď múr skutočne padol. Teraz je to len show, je to oslava,” porovnáva udalosti dnes a spred 20 rokov 70-ročný Berlínčan. „Je to trocha prehnané, ale keď je to dobré pre Berlín, tak sa pridáme... Sme radi, že prišli turisti, naše mesto žije z turizmu,” dodáva jeho manželka. So svojimi dojmami z 9. novembra 1989 sa TASR zdôverila aj ďalšia obyvateľka bývalého západného Berlína: „Bolo to niečo neuveriteľné. Keď sa múr otvoril, počuli sme to večer v televízii... Na druhý deň ráno, keď sme išli do práce, boli už všetci ľudia z východnej časti u nás na našej strane. Pracovala som vtedy v školstve a s deťmi sme išli k hranici a vítali sme každého, kto prišiel a tešili sme sa. Vtedy sme si mysleli, že to bude hospodársky zázrak a všetci ľudia sa budú na ňom podieľať, avšak všetko to trvá oveľa dlhšie, kým to bude opäť správne... Tešíme sa z toho, hoci nie je všetko tak, ako sme si želali,” dodala. Prvé dni po páde múru boli podľa jej slov radostné, ale aj deprimujúce, keďže ľuďom za oponou sa žilo oveľa horšie. „Veľmi sme ľutovali, že sme nešli do mesta. Na druhý deň sme sa vracali zo západného Nemecka a oproti nám išlo strašne veľa trabantov, a vtedy sme pochopili, že je to pravda,” spomína si na udalosti spred 20 rokov ďalší manželský pár z Berlína. Menej pozorný návštevník mesta si dnes už len ťažko všimne, kde kedysi ležali hranice medzi východným a západným Berlínom. „Nie je vidieť, kde boli hranice. Len málo sa ponechalo. Škoda, že je to preč,” posťažuje sa staršia Berlínčanka. Rozdiely medzi obyvateľmi oboch častí podľa jej slov už dnes nie je veľmi cítiť, hoci slová „Osi” a „Wesi” (pozn. red. obyvateľ východného a západného Nemecka) počuť v multikultúrnom Berlíne ešte stále. „Hneď po prevrate to bolo vidieť na odeve. Každého Osi ste mohli ľahko identifikovať podľa šiat. Ale to je už dávno preč. V spôsoboch vyjadrovania to však ešte zostalo. Je veľa slov, ktoré keď padnú, viete, že ten človek je z východného Berlína,” dodáva manželský pár.

Lídri vyzdvihli pád Berlínskeho múru, vyzvali na zvalenie iných bariér

10. novembra 2009 - (dpa, ap, reuters - tasr)

Presne 20 rokov po páde Berlínskeho múru dnes večer v centre nemeckej metropoly prevrátili 1000 veľkých dominových kociek symbolizujúcich múr, ktorý dlhé roky rozdeľoval mesto. Desaťtisíce zhromaždených ľudí radostne privítali pád prvých pomaľovaných umelohmotných kociek, vysokých dva a pol metra, ktoré postavili na mieste niekdajšieho múru medzi Ríšskym snemom, Brandenburskou bránou a Potsdamským námestím. Prvé kamene domina dlhého kilometer a pol zvalili bývalý líder poľského hnutia Solidarita a exprezident Lech Walesa a niekdajší maďarský premiér Miklós Németh. Predtým prešli nemecká kancelárka Angela Merkelová a zástupcovia ďalších 30 krajín symbolicky cez Brandenburskú bránu. Predstavitelia Nemecka, Británie, Francúzska a Ruska v následných vystúpeniach vyzdvihli ľudskú odvahu, ktorá zvalila Berlínsky múr. Historická udalosť spred 20 rokov podľa nich preukazuje, že svet dokáže zvládnuť nové výzvy, od chudoby po klimatické zmeny. „Sloboda nevzniká sama od seba. Slobodu si musíme vybojovať,” vyhlásila Merkelová, ktorá vyrastala v komunistickom východnom Nemecku. V páde Berlínskeho múru vidí záväzok pre 21. storočie. „Je v našich rukách prekonávať aj hranice našej doby... Keď v to veríme, dokážeme to.” Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy uviedol, že pád múru bol oslobodením a rozhodujúcim krokom k jednotnej a mierovej Európe. Bol však tiež výzvou, aby krajiny „bojovali proti útlaku, bojovali proti múrom, ktoré v našom svete stále existujú a ktoré stále rozdeľujú mestá, regióny a národy”. Ruský prezident Dmitrij Medvedev zdôraznil, že pád Berlínskeho múru umožnili aj vtedajšie udalosti v bývalom Sovietskom zväze. „Tento múr rozdeľoval aj celú Európu,” povedal Medvedev s tým, že udalosti spred dvoch desaťročí priniesli Európe pokrok a slobodu. Konfrontácia studenej vojny je tiež minulosťou, dodal ruský prezident s výzvou na budovanie „nového, lepšieho sveta”, ako aj spoločný boj proti hospodárskej kríze, kriminalite, terorizmu a chudobe. Podľa britského premiéra Gordona Browna zmenili Berlínčania počas historickej noci pred 20 rokmi „neoblomnou silou ducha” celý svet. „Odvážili sa snívať v tme,” vyhlásil Brown. Dokázali, že národ, ktorý drží pevne spolu, môže dosiahnuť všetko, a že ľud, ktorý spoznal silu slobody, už nikto znova neuväzní. Americký prezident Barack Obama prostredníctvom videoposolstva gratuloval Nemcom k výročiu pádu Berlínskeho múru. To je podľa neho odkazom nádeje pre „tých, ktorí aj tvárou v tvár cynizmu, neistote a útlaku veria, že múry môžu skutočne spadnúť”. „Nikdy nezabudnime na 9. november 1989 ani na obete, ktoré ho umožnili,” dodal s tým, že „nemôže existovať jasnejšia výčitka tyranii, silnejšie potvrdenie slobody” než je pohľad na ľudí búrajúcich múr. Podľa šéfky diplomacie USA Hillary Clintonovej, ktorá posolstvo Obamu prezentovala, otvoril pád múru v Berlíne novú kapitolu nielen pre Nemecko, ale celý svet. Berlín stál „v centre nového prosperujúceho Nemecka a novej prosperujúcej Európy”. Milióny ľudí však stále žijú rozdelené, držané za múrmi. „Musíme naďalej bojovať za slobodu,” povedala Clintonová.

Clintonová: Pád Berlínskeho múru jednou

z najdôležitejších udalostí 20. storočia

9. novembra 2009 - (tasr)

Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová považuje pád Berlínskeho múru za jednu z najdôležitejších udalostí 20.storočia. Udalosti z 9. novembra 1989 zmenili podobu Európy, vyhlásila Clintonová v nedeľu večer v Berlíne, kam pricestovala prvýkrát vo funkcii šéfky americkej diplomacie. Nemecká metropola je podľa nej v súčasnosti stelesnením toho, „čo sme spolu dosiahli”. Na pôde Atlantického výboru, kde si spolu s nemeckým partnerom Guidom Westerwellem prevzala Cenu mieru, Clintonová vyzvala na globálny boj za slobodu. „Dlžíme to tým, ktorí túžia po rovnakej slobode, akú si užívame v Berlíne,” povedala a pokračovala: „Nemôžeme pripustiť, aby komunistický útlak nahradil útlak z náboženských dôvodov.” Kľúčovú úlohu má pritom transatlantické partnerstvo ako pilier globálnej spolupráce. „Musíme vytvoriť ešte silnejšie partnerstvo, aby sme zbúrali múry 21. storočia, za ktorými sa skrývajú samovražední atentátnici, tí, ktorí vraždia a mrzačia dievčatá len za to, že chcú chodiť do školy, politici, ktorí kladú svoj vlastný prospech nad prospech svojho národa,” konštatovala Clintonová. Ocenila tiež americko-európsku spoluprácu na ukončení globálnej finančnej krízy a kroky v boji proti globálnemu otepľovaniu. Za najväčšie medzinárodné výzvy považuje boj proti terorizmu, šíreniu jadrových zbraní a klimatickým zmenám. Oslavy pádu Berlínskeho múru vyvrcholia dnes večer o 19.00 h veľkou slávnosťou pri Brandenburskej bráne. Zúčastnia sa na nej prezidenti a premiéri všetkých 27 členských krajín EÚ, ako aj Hillary Clintonová a ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Symbol studenej vojny zrútili Nemci pred 20 rokmi

9. novembra 2009 - (tasr)

Deviaty novembrový deň je významným dňom na historické výročia. V tento deň si pripomíname Svetový deň slobody. Vyhlásil ho americký prezident George W. Bush 9. novembra 2001 následne po teroristických útokoch na ciele v USA - 11. septembra 2001. Dátum, ktorý zvolil, súvisí aj so slobodou v Európe, ktorá sa začala šíriť pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989. Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo 9. novembra 1989 obyvateľom túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. To viedlo prakticky k „masovému útoku” občanov bývalej NDR na pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a na priechody do západnej časti Berlína, takže pohraničníci nakoniec rezignovali aj na formálnu kontrolu cestovných dokladov.

Múr deravel v ČSR aj v Maďarsku

Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín, vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Berlínsky múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka rozdeleného od konca 2. svetovej vojny. Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých komunistami na tomto opevnení v rokoch 1961-1989. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy. V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalej nemecko-nemeckej hranici, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múru, prišlo v rokoch 1945-1989 o život 1347 ľudí. Hans-Hermann Hertle a jeho spolupracovníci z Výskumného centra pre modernú históriu v Postupime po dlhoročnom výskume zistili, že celkový počet ľudí, ktorí boli zastrelení alebo spáchali samovraždu pri pokuse o útek, je 99. Zvyšok tvoria pohraniční strážcovia zabití pri výkone povolania a 27 ľudí tak zo Západu, ako i z Východu, ktorí boli zastrelení či spáchali samovraždu v súvislosti s múrom, aj keď sa nepokúšali utiecť z komunistickej zóny.

Múr medzi východom a západom

Berlínsky múr postavili 13. augusta 1961 za účelom upevniť separáciu Západného a Východného Berlína a zabrániť obyvateľom východnej časti v úteku na Západ. Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946. Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov. Začiatkom roku 1961 opustila východnú časť mesta približne tisícka ľudí denne. Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo po konzultáciách a stretnutiach najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve. V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie - Berlínsky múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov a až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti.

SR-MR: Ministri ocenia Slovákov a Maďarov, ktorí sú dobrými susedmi

7. novembra 2009 - (sita)

Ministri zahraničných vecí Slovenska a Maďarska Miroslav Lajčák a Péter Balázs chcú upevňovať susedské vzťahy. Rozhodli sa verejne poukázať na správanie tých občanov, občianske združenia, organizácie, spoločenstvá či združenia verejného života, školstva, kultúry a cirkevného života, vedy a médií, ktoré prispeli k rozvoju slovensko-maďarských vzťahov. Vzorné správanie hodné dobrého suseda odmenia cenou Dobré susedstvo a porozumenie, ku ktorej patrí aj finančná odmena 2 000 eur, respektíve zodpovedajúca suma vo forintoch. Šéfovia rezortov zahraničia vyzývajú na predkladanie nominácií, doručiť ich treba do 15. decembra. Návrh musí obsahovať meno nominovaného alebo presný názov spoločnosti, organizácie, spoločenstva, popis činnosti a jej výsledkov a prínosu k rozvoju a upevňovaniu slovensko-maďarských vzťahov. Spomedzi prijatých nominácií ministri na základe konsenzu vyberú jedného slovenského a jedného maďarského nominanta na ocenenie. Ceny odovzdajú v marci 2010 na výročie podpísania slovensko-maďarskej základnej zmluvy. Návrhy na nominácie treba doručiť paralelne na ministerstvá zahraničných vecí Maďarska a Slovenska, alebo na bratislavské veľvyslanectvo Maďarskej republiky, respektíve na budapeštianske veľvyslanectvo SR na nasledujúce adresy: Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, 2. teritoriálny odbor, (Hlboká cesta 2, 833 36 Bratislava 37. E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ), A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma II. Európai Főosztály (1027 Budapest, Bem rakpart 47. E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ), respektíve Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti (Szlovák Köztársaság Nagykövetsége, 1143 Budapest, Stefánia út 22-24, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ) a Veľvyslanectvo Maďarskej republiky v Bratislave (Magyar Köztársaság Nagykövetsége, Sedlárska 3, 814 25 Bratislava, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ).

Hó-Show 2009 - Slovenský cestovný ruch posilnil

aktivity v Maďarsku pred zimnou sezónou

6. novembra 2009 - (tasr)

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) posilnila v Maďarsku v tomto roku aktivity pred nadchádzajúcou zimnou sezónou. Povedala to dnes v Budapešti pre TASR na otváracom dni medzinárodnej výstavy zimnej ponuky cestovného ruchu Hó-Show 2009 generálna riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Svetlana Gavorová. Slovenská republika je čestným hosťom podujatia na budapeštianskom výstavisku Hungexpo. Podujatie, ktorého názov v preklade znamená snehová šou, je jediným veľtrhom v Maďarsku špecializovaným na prezentáciu zimnej dovolenky a lyžiarskych stredísk „Maďarsko je tradične pre Slovensko zdrojovým trhom a aj preto svoje aktivity, najmä v tomto roku, posilnilo. Maďarskí turisti každoročne výrazným percentom navštevovali lyžiarskej strediská a veríme že tomu bude tak aj v tomto roku,” konštatovala Gavorová. Podľa jej slov Slovensko posilnilo osobitne aktivity pred zimnou sezónou aj z dôvodu avizovaných dopadov hospodárskej krízy práve na návštevnosť lyžiarskych stredísk v tejto zimnej sezóne. „Maďarským turistom sme sa predstavili na výstave Hó-show novým stánkom, ktorý vyhral niekoľko ocenení a spoluvystavovatelia ponúkajú široké produkty najmä pre zimnú sezónu,” dodala generálna riaditeľka SACR. Vyše 100 vystavovateľov, medzi ktorými sa samostatne prezentujú okrem Slovenska aj Rakúsko, Slovinsko, Poľsko, Rumunsko, Francúzsko a Taliansko, ponúka svoje lyžiarske strediská, ubytovacie kapacity, či športovú výbavu, ošatenie aj doplnky. Možnosť prezentácie aktuálnej ponuky produktov zimnej sezóny využilo 14 slovenských subjektov cestovného ruchu - lyžiarske strediská, hotelová spoločnosť, kúpele, mestá a obce, ktoré sú ako spoluvystavovatelia v národnom stánku. SACR pripravila pre podujatie, ktoré potrvá do nedele, okrem prezentácie krajiny aj vystúpenia folklórneho súboru Šarišan a bábkové predstavenia na lyžiach.

Na Slovensko prišlo o dve pätiny menej maďarských turistov

Počet maďarských turistov navštevujúcich Slovensko klesol medziročne o 40 %. Pre TASR to dnes v Budapešti na medzinárodnej výstave zimného cestovného ruchu Hó-Show uviedol vedúci obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva SR Peter Horváth. „Podľa údajov v rámci cestovného ruchu, Slovensko navštevuje najviac turistov z Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Česka, vlastne zo susedných krajín. Čo sa týka turistov z Maďarska, zaznamenali sme 40-% pokles oproti minulému roku vzhľadom na zavedenie eura, vzhľadom na finančnú krízu a môžem povedať, že aj vzhľadom na problémy v maďarskom hospodárstve,” povedal. V súvislosti s cestovným ruchom pri tejto príležitosti poukázal diplomat na význam programu cezhraničnej spolupráce medzi SR a Maďarskom na programové obdobie 2007-2013. Ako dodal, prostredníctvom tohto programu sa dá uchádzať aj o finančné prostriedky z Európskej únie (EÚ) na rozvoj cestovného ruchu. Môžu sa uchádzať štátne organizácie, neziskové organizácie, obce, komory, vlastne všetky organizácie, ktoré nie sú zaradené oblasti podnikateľov. EÚ poskytuje 95 % finančných prostriedkov a 5 % tvoria vlastné zdroje. Poznamenal, že prvé kolo bolo vypísané a schválené minulý rok v decembri, druhé kolo bolo ukončené teraz v septembri. Podľa predbežných informácií bolo predložených 269 projektov na 50 miliónov eur. V prvom kole bolo vyčerpaných tiež 50 miliónov eur (1,5 miliardy Sk) z celkového objemu finančných prostriedkov v objeme 220 miliónov eur (6,6 miliardy Sk). „Môžem zhodnotiť, že program sa vyvíja veľmi dobre, uchádzajú sa o to organizácie a aj druhé kolo bude určite veľmi úspešné,” uzavrel Horváth.

Košice a Sárospatak spojí cezhraničná pútnická cesta

7. novembra 2009 - (sita)

Nadácia svätej Alžbety zo Sárospataku a košická nezisková organizácia Perly gotickej cesty v rámci programu slovensko-maďarskej cezhraničnej spolupráce spoja obe mestá pútnickou cestou. Na projekt s názvom Cesta sv. Alžbety na území Rákócziovcov dostali zo štrukturálnych fondov Európskej únie 495 000 eur, pričom rozpočet ráta s celkovými nákladmi vo výške 610 000 eur. S prácami začali v tomto roku, potrvajú do júna 2011. Cieľom projektu je vybudovanie cesty a pokračovanie rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety v Košiciach ako záverečnej pútnickej stanice. „Prostredníctvom novej pútnickej cesty, plánovanej medzi mestami Sárospatak a Košice sa snažíme poskytnúť náboženský duševný zážitok pre zúčastnených, pritom jej organizátori rátajú s tým, že táto aktivita ponúka dotknutým obciam možnosti v oblastiach cestovného ruchu, rozvoja vidieka a kultúry prispôsobiac sa kultúrnemu, hospodárskemu a spoločenskému prostrediu 21. storočia,“ povedala zástupkyňa Nadácie sv. Alžbety Irén Szabó.

Architekt, ktorý utiekol do Šanghaja

László Hugyecz, La-s'-luo Wu-ta-kche či Ladislav Hudec?

7. novembra 2009 - (Zuzana Uličianska - Sme)

László Hugyecz, La-s'-luo Wu-ta-kche či Ladislav Hudec? Architekta so slovenskými koreňmi, ktorý sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia spolupodieľal na novej tvári Šanghaja, by sme si radi privlastnili - keby ho slovenská verejnosť vôbec poznala. Do konca novembra je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave inštalovaná výstava venovaná jeho tvorbe. Ak sa k Hudecovi hlásia Maďari aj Nemci, je našou povinnosťou vedieť, že tento vynikajúci architekt i archeológ sa narodil v Banskej Bystrici a po smrti uložila rodina jeho pozostatky v rodinnej hrobke na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, hovorí profesor Štefan Šlachta, ktorý sa systematicky venuje objavovaniu slovenskej exilovej architektúry. Ako zdôrazňuje, napríklad v knihe Build in China 1918 - 1948 sa o Hudecovi písalo ako o najvýznamnejšom zahraničnom architektovi, ktorý v tomto čase v Číne pôsobil a jeho dielu sa venovali aj mnohí svetoví kunsthistorici. „My sme však dlho vedeli iba toľko, že nejaký Hudec existoval a vraj niečo staval v Šanghaji. Postupne sa však vytvorila sieť ľudí, ktorí vzájomnou spoluprácou pomáhali odkrývať osudy tejto pozoruhodnej osobnosti. Bola to Henrieta Hatalová, sinologička zo SAV, slovenský konzul v Šanghaji Igor Pacolák, český architekt Jan Benda a Marián Moncman, amatérsky fotograf a básnik, ktorý žije v Šanghaji,” opisuje Šlachta. Už vlani sa konala v Hudecovom rodisku konferencia a prvá výstava o jeho tvorbe. Film režiséra Ladislava Kaboša Muž, ktorý zmenil tvár Šanghaja, bude mať premiéru v októbri 2010 v slovenskom pavilóne na EXPO v Šanghaji. Ani Číňania na jeho prínos nezabudli. Pri príležitosti 114. výročia narodenia a 50. výročia úmrtia architekta bol z iniciatívy šanghajského výboru pre mestské plánovanie a Generálneho konzulátu Maďarskej republiky vlaňajší rok vyhlásený za rok Hudeca.

Útek do Šanghaja

Hudecov dedo Eduard Miloslav Škultéty pôsobil tridsať rokov v Košiciach ako evanjelický kňaz. Otec si písal meno György Hugyecz a bol významným stavebným podnikateľom v Bystrici. Paradoxne, syn sa v zahraničí vrátil k menu Hudec, ktoré bolo v medzinárodnom prostredí zrozumiteľnejšie. Ladislav či László sa kresliť učil u maliara Dominika Skuteckého, po skončení štúdia architektúry v Budapešti ho zobrali na vojnu. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády padol na ruskom fronte do zajatia a ocitol sa v tábore na Sibíri. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť do Číny. Hoci o tejto jeho ceste vieme len málo, dokážeme si predstaviť, že nebola ľahká. Po dvoch rokoch dorazil do Šanghaja, kde sa z kresliča prepracoval na vedúceho architekta a partnera firmy. V kariére mu istotne pomohol aj sobáš s dcérou bohatého obchodníka Gisellou Meyerovou. Začiatkom roka 1925 sa rozhodol podnikať samostatne a založil si vlastný architektonický ateliér Hudec - zaoceánska spoločnosť. Zrejme pre konfiškáciu ich rodinného majetku našou prvou republikou požiadal o zbavenie československého občianstva a v roku 1938 získal maďarské občianstvo. V Roku 1940 sa stal predsedom Maďarského spolku a o dva roky neskôr aj honorárnym konzulom Maďarskej republiky v Šanghaji. Tu strávil takmer tridsať rokov, kým ho opäť nedobehla politika. Tentoraz ho uväznila Čínska ľudová oslobodzovacia armáda, ktorá obsadila mesto. V roku 1947 teda musel opäť utekať, tentoraz aj s tromi deťmi. Neskôr pôsobil vo Švajčiarsku a v Taliansku. Zomrel v roku 1958 v americkom Berkeley, kde na sklonku života získal profesúru na tamojšej univerzite. Žiadal však, aby jeho pozostatky preniesli do rodnej Bystrice.

Paríž Východu

Šanghaj bol v prvých desaťročiach 20. storočia akýmsi Parížom Východu. Hudec pre toto mesto navrhol šesťdesiat budov - sú medzi nimi divadlá, nemocnice, banky, školy, hotely, ale aj skromné vily či rezidencie. Nemajú jednotný štýl. „Najprv to bol neoklasicizmus a eklektizmus, v sociálnych a sakrálnych stavbách sa vracal k neogotike,” hovorí Ján Bahna, prezident Spolku architektov Slovenska. Ako vysvetľuje, dôvodom bola čiastočne požiadavka prostredia, pestrosť a koloniálne dedičstvo klientov, ale aj zložitosť doby. V tom čase sa len hľadali nové smery. „V tridsiatych rokoch mal mimoriadny úspech so štýlom art deco, neskôr to boli práce ovplyvnené Bauhausom a Le Corbusierom,” hovorí Šlachta. Medzi najznámejšie budovy patrí jeho 22-poschodový Park hotel, postavený v štýle art deco v roku 1934, ktorý bol do roku 1963 najvyššou budovou v Ázii a do roku 1983 najvyššou budovou v Šanghaji. „Slávny americko-čínsky architekt I. M. Pei v novinách Šanghai Star v roku 2002 napísal, že to bol práve Hudecov Park Hotel, ktorý ho ovplyvnil v jeho rozhodnutí ísť študovať architektúru,” hovorí Šlachta. Hudecovo Grand Theater (dnes Grand Cinema) je mestskou chránenou kultúrnou pamiatkou. Hudecove realizácie sa takmer všetky zachovali v dobrom stave dodnes. Podľa Bahnu aj preto, že boli prepracované do detailov. Hudec si z domu odniesol výbornú remeselnú prípravu. Bahna porovnáva jeho kariéru s Emilom Bellušom, ktorý bol len o šesť rokov mladší a vyšiel z podobného bystrického prostredia a tiež študoval na Kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. „Osudy týchto architektonických osobností prerušila a formovala prvá svetová vojna. Ladislav Hudec odišiel na vojnu a do sveta. V Šanghaji našiel najlepšie podmienky pre svoj rozlet, stal sa globálnym internacionalistom. Emil Belluš zostal doma a zaradil sa k domácim regionálnym modernistom,” komentuje. Podľa Bahnu žil Hudec síce v zložitej dobe, ale na správnom mieste. „Na jednej strane to bola schopnosť, talent a pripravenosť Hudeca zvládnuť náročné zadania. Na druhej to boli výnimočné zákazky a kultúrne podhubie tohto najživšieho mesta Ázie, mimoriadne internacionálneho Šanghaja,” dodáva. Bahna pripomína, že architektúra je internacionálna disciplína, ktorá prekvitá v priaznivej investičnej, kultúrnej a spoločenskej klíme. To správne miesto pre Hudecov talent bolo zhodou dejinných aj osobných okolností na inom kontinente.

Najznámejšie Hudecove stavby

Jeho prvou významnejšou realizáciou bola veža hotela Cathay - súčasný Peace Hotel. Začiatkom dvadsiatych rokov vznikol v štýle novoklasicizmu a eklektizmu Americký klub. Tmavé tehly, ktoré použil, boli neskôr typické pre jeho tvorbu. Apartmány medzinárodnej sporiteľne (dnes budova Wukang) boli prvým arkádovým domom v Šanghaji. Terrace House - rezidencia hongkonského magnáta Roberta HoTunga zas kombinovala orientálne prvky. Záhradný dom rezidencie Liu Jishengova mal prezývku Venušina záhrada, keďže Hudec v nej využil aj prvky gréckej mytológie. Koncom dvadsiatych rokov sa Hudec vracia ku gotike, v tomto štýle stavia Nemocnicu Margaret Williamsonovej, Kostol pamiatky Christiana Moora či budovu Čínskeho baptistického vydavateľstva a Kresťanského literárneho spolku. Začiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k modernizmu, práve z tohto obdobia sú vrcholy jeho tvorby, napríklad slávny Grand Theater a Park Hotel, postavený podľa vzoru dekoratívnej školy amerických mrakodrapov. S výškou 83,8 m bol do roku 1983 najvyššou budovou Šanghaja. „Má výborne zrekonštruované interiéry a stal sa symbolom premeny Šanghaja,” hovorí Šlachta. K Hudecovým projektom patrí i modernistická budova Shanghai Beer Company. Vtom čase to bol najväčší pivovar v krajine, dnes po rekonštrukcii slúži ako výstavné centrum. „Osobne som však bol očarený rezidenciou Wu Tchungwena, označovanou za najluxusnejšiu vilu svojej doby v celej juhovýchodnej Ázii,” opisuje Šlachta.

Antisemitizmus je na vzostupe

Američania majú Židov radšej, v Európe sa to zhoršilo

7. novembra 2009 - (Sme)

Kým v Spojených štátoch je podľa Ligy proti hanobeniu (Anti-Defamation League) úroveň antisemitizmu na minime, v Európe jeho prejavy vzrástli. Hlási to Veľká Británia či Francúzsko a výnimkou nie je ani stredná Európa. V maďarských voľbách do europarlamentu uspela strana Jobbik, ktorá sa netají antisemitizmom. O židovskom sprisahaní nedávno rozprával aj starosta za stranu Fidesz. V Poľsku sú protižidovské prejavy časté napríklad aj v katolíckom rádiu Maryja. Ako antisemita sa nedávno prejavil starosta ukrajinského Užhorodu. A lepšie na tom nie sme ani my podľa hovorcu židovských náboženských obcí na Slovensku Jaroslava Franeka. „Fotograf Martin Levinne sa mi sťažoval, ako teraz počul ľudí nadávať na Židov na výstave svojich fotografií v Bratislave,” hovorí Franek. Antisemitizmus je podľa neho výbava politických prúdov, ktoré sa ako sprisahanecké teórie znovu dostávajú k slovu.

Na Slovensku začal vychádzať magazín o Cartoon Network

Nekvalitne prekladaný z maďarčiny

6. novembra 2009 - (Lukáš Kočišek - etrend.sk)

„Huncúti kina”, „Drobné dráby”, „Poľovníci aligátora” - texty ako z automatického prekladača. X Na slovenský printový trh dorazil oficiálny magazín detskej televízie Cartoon Network. Americkú stanicu začalo bez ohlásenia a akejkolvek marketingovej kampane podporovať maďarské vydavateľstvo MC Publishing so sídlom v Budapešti. Časopis nazvaný „Cartoon Network magazin Slovenska” obsahuje 52 strán komiksov, vtipov, kvízov či plagátov. Na lakovanej obálke láka prostredníctvom slova „Výhra!” aj na možnosť získať v súťažiach vecné ceny. Špeciálna dvojstrana je venovaná novinkám vo vysielaní televízie. Jeden výtlačok stojí vo voľnom predaji 3,30 eur (99,4 Sk). Celý magazín je nekvalitne preložený do slovenčiny maďarskou prekladateľkou. Texty sú ťažko čitateľné, keďže nedodržiavajú základné pravidlá slovenského jazyka. Okrem toho v obsahu ostal maďarský názov detského programu „Ed, Edd és Eddy”, navyše s nezrozumiteľným podtitulom „Dobrodružstvá poľovníkov aligátora”. K prvému číslu je ako benefit priložený zberateľský album na nálepky „Star Wars - Vojna klónov”. Na propagovanom webe www.amagazin.sk je dostupný iba obrázok obálky časopisu a výpis jeho obsahu. Televízia Cartoon Network nemá na slovenskom trhu tak významnú pozíciu ako v Maďarsku, kde funguje lokalizovaná mutácia s vlastným webom. Najväčší káblový operátor UPC Broadband Slovakia stanicu šíri iba prostredníctvom satelitnej platformy UPC Direct.

Sarkozy: Visegrádska štvorka je sprisahanecká

5. novembra 2009 - (sita)

Francúzskemu prezidentovi Nikolasovi Sarkozymu prekáža správanie Slovákov, Čechov, Maďarov a Poliakov, pretože je podľa neho „spiklenecké”, píše vo štvrtok server EU Observer. Sarkozy tak reagoval na minulotýždňové stretnutie krajín Visegrádskej štvorky, ktoré na schôdzke pred summitom EÚ v Bruseli chceli zladiť svoje stanoviská. Sarkozyho výrok naznačuje, že prezident môže vo Visegrádskej skupine, ktorá sa schádza už od roku 1991, vidieť konkurenciu nemecko-francúzskeho „motoru” únie. „Pokiaľ by sa schádzali pravidelne pred každým zasadaním Európskej rady, mohlo by to vyvolať isté otázky,” odkázal Sarkozy. „Zatiaľ tomu tak nie je,” dodal. Podľa serveru EU Observer sa ale predstavitelia Visegrádu radili v Bruseli už dvakrát a to nie len minulý týždeň, ale aj pred jarným summitom. Stredoeurópski politici minulý týždeň hovorili predovšetkým o klimatickom balíku. A práve ich spoločný postroj zabránil prijať riešenie, ktoré presadzoval Sarkozy.

V Maďarsku zrušili 29 vedľajších železničných tratí

5. novembra 2009 - (tasr)

Maďarská vláda rozhodla o úplnom zrušení 29 neefektívnych železničných tratí. Na jednej trati bude osobná železničná preprava zabezpečená iba počas víkendov, zrušené vlakové spoje nahradia autobusmi. Vyplýva to z informácií zverejnených na internetovej stránke maďarského ministerstva dopravy. Hovorca vlády Domokos Szollár v tejto súvislosti uviedol, že vláda pri výbere likvidovaných tratí vzala do úvahy aj požiadavky odborárov. Rušenie tratí podľa jeho slov neznamená prepúšťanie zamestnancov, ale ich vnútorné preradenie. Ako dodal, na celoštátnych vlakových spojoch vzrastú kapacity o 24 %, uvoľnených železničiarov preradia do týchto oblastí. Opozičný Maďarský občiansky zväz - Fidesz označil rozhodnutie vlády za politické a nie odborné. Zrušenie tratí spolu s odčerpaním desiatok miliárd forintov z rezortu dopravy podľa poslanca za Fidesz Jánosa Fónagya spôsobí vážne problémy v krajine. Odborári vyjadril nespokojnosť s opatrením vlády a zvažujú ďalšie kroky.

Fidesz stiahol návrh na dvojaké občianstvo

7. novembra 2009 - (Ivan Drábek - Pravda)

Maďarskí krajania, ktorí chcú získať pas materskej krajiny bez toho, aby sa v nej usadili, si musia počkať na víťazstvo Viktora Orbána. Jeho Fidesz po dvoch týždňoch stiahol z parlamentu návrh na zjednodušenie procedúry udeľovania občianstva zahraničným Maďarom. „Po reakcii socialistov sme návrh odvolali,” povedal pre denník Új szó predkladateľ novely, predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh. „Povedali sme, že ak nie je politická vôľa potrebná na jeho prijatie, tak z veci zahraničných Maďarov nerobme tému kampane,” dodal. Aj ďalší z predkladateľov novely, poslanec István Simicskó, zdôvodnil jej stiahnutie „ťahaním času” zo strany socialistov. „Chceli ďalšie záruky a potom oznámili, že v takejto podobe za návrh nemôžu hlasovať,” citovala ho agentúra MTI. Predsedníctvo vládnucich socialistov minulý týždeň rozhodlo, že podporí zjednodušené udeľovanie maďarského občianstva zahraničným Maďarom. Ešte predtým však žiadalo rokovanie parlamentných strán, dosiahnutie národného konsenzu a poskytnutie záruk. „Treba si ujasniť, čo všetko patrí k občianstvu,” upozornil socialistický podpredseda zahraničného výboru parlamentu József Kozma. „Podľa nás totiž k nemu nepatrí volebné právo,” cituje ho MTI. Na zmenu zákona a štátnom občianstve je potrebná ústavná väčšina. Bez hlasov socialistov preto teraz návrh nemôže prejsť. V novom parlamente, ktorý vzíde z jarných volieb, však už bude úplne iný pomer síl. Súčasné prieskumy dávajú Fideszu nádej na ústavnú väčšinu. Orbánova strana si tak už o pol roka bude môcť schváliť taký zákon o občianstve, aký bude chcieť. Podľa Némethovho návrhu podmienkou udelenia občianstva by už nemalo byť trvalé bydlisko v Maďarsku. Svetový kongres Maďarov odhaduje, že desaťmiliónové Maďarsko by sa vďaka tomu mohlo rozrásť až o 800-tisíc občanov. Keďže väčšina maďarských krajanov je tradične pravicovo orientovaná, socialisti trvajú na tom, aby volebné právo mali len občania s trvalým bydliskom v Maďarsku. Fidesz sa už svojho času pohrával s myšlienkou „dovozu” voličov spoza hraníc. Orbánov kandidát na vicepremiéra István Mikola to prezradil na predvolebnom zjazde Fideszu na jar 2006. „Musíme sa pokúsiť vyhrať aspoň na dvadsať rokov,” povedal vtedy a vysvetlil: „Lebo ak dokážeme vyhrať na štyri roky, a potom by sme dokázali dať občianstvo povedzme piatim miliónom Maďarov a oni by mohli voliť, potom by sa všetko rozhodlo na dvadsať rokov.”

Fidesz sťahuje dvojité občianstvo, nedohodol sa s vládou

6. novembra 2009 - (sita)

Maďarská opozičná strana Fidesz sťahuje z parlamentu svoj návrh zákona, ktorým chcela zjednodušiť podmienky pre získanie maďarského občianstva pre Maďarov žijúcich v zahraničí. V piatok o tom informovala tlačová agentúra MTI. Dôvodom je podľa opozičných politikov to, že si nedokázali zaistiť podporu pre tento návrh zo strany vládnucich socialistov. Tí mali dve podmienky, ktorými rokovania o návrhu zákona podľa Fideszu „zdržiavali”. Socialisti trvali na tom, aby volebné právo mali len tí Maďari, ktorí žijú na území krajiny. Druhou podmienkou bolo, že k sociálnej starostlivosti budú mať prístup len tí, čo platia dane v Maďarsku. Predseda Fideszu Viktor Orbán, ktorý by sa mal podľa prieskumov verejnej mienky stať po budúročných parlamentných voľbách maďarským premiérom, v októbri vyhlásil, že sa „cíti viazaný” výsledkom referenda o dvojitom občianstve z roku 2004. V referende síce väčšina jeho účastníkov dvojité občianstvo podporila, no referendum nebolo platné, keďže sa na ňom nezúčastnil dostatočný počet voličov. Výsledok tohto referenda bol podľa Orbána „deklaráciou vôle národa” a je politicky a morálne záväzný. „Súčasná vláda sa ním necíti byť viazaná, ale ja áno,” povedal Orbán. Podľa návrhu zákona o maďarskom občianstve, ktorý v októbri predložil do parlamentu Fidesz s podporou menších opozičných strán, by podmienkou na získanie občianstva už nebol trvalý pobyt na území Maďarska. Naďalej by platilo, že uchádzač musí mať aspoň jedného predka, ktorý je alebo bol maďarským občanom. V platnosti by mala zostať aj podmienka, že uchádzač o občianstvo musí preukázať znalosť maďarského jazyka.

Maďari stiahli zákon o občianstve

Zákon o občianstve, ktorý chcelo Slovensko pripomienkovať, odložili

6. novembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarská opozičná strana Fidesz stiahla návrh, ktorý by uľahčil udeľovanie maďarského občianstva menšinovým Maďarom žijúcim v zahraničí. Návrh chcel v doterajšom zákone o štátnom občianstve zrušiť podmienku, podľa ktorej mohol občianstvo dostať iba ten, kto naozaj žil v Maďarsku. Fidesz stiahnutie návrhu odôvodnil odporom vládnych socialistov, ktorí napríklad žiadali garancie, aby maďarskí občania žijúci v zahraničí nemohli v Maďarsku voliť ani využívať sociálny systém. Podľa poslanca Fideszu Zsolta Németha návrh odvolali aj preto, aby „vec Maďarov v susedných štátoch neurobili témou volebnej kampane“. Slovensko chcelo zákon pripomienkovať.

Slovensko chce konzultovať prípravu maďarského zákona o občianstve

5. novembra 2009 - (tasr)

Slovenskí politici žiadajú maďarskú stranu, aby sa mohli zúčastniť na konzultáciách v súvislosti s tamojšou novelou zákona o štátnom občianstve, ktorou sa začal zaoberať maďarský zákonodarný zbor. Podľa predsedu Zahraničného výboru Národnej rady SR Juraja Horvátha (Smer-SD) totiž právna norma zavádza dvojité občianstvo pre Maďarov žijúcich mimo hraníc republiky. Svoju požiadavku dnes Horváth tlmočil maďarskému veľvyslancovi v SR Antalovi Heizerovi. „Informoval som veľvyslanca veľmi vážnym hlasom, že toto považujeme za veľmi vážnu a citlivú tému pre Slovensko a konštatujeme isté rozčarovanie z toho, že maďarská strana s nami vopred nekonzultuje právnu normu týkajúcu sa slovenských občanov,” povedal Horváth pre TASR. Podľa jeho slov by malo byť správne a samozrejmé, že na základe vopred dohodnutých konzultačných mechanizmov o tom s nami bude maďarská strana diskutovať tak, ako to ona sama chce v iných prípadoch. „To sa však nestalo. Požiadal som teda veľvyslanca Heizera, aby zabezpečil v Budapešti konzultácie na politickej aj expertnej úrovni ešte do času, kým maďarský parlament tento zákon príjme,” informoval koaličný poslanec. Horváth sa domnieva, že táto novela korešponduje s myšlienkou maďarského Fóra poslancov Karpatskej kotliny. „Občania SR maďarskej národnosti by takto mohli získať ešte aj maďarské občianstvo, z čoho vyplývajú isté práva a povinnosti,” avizoval. Na otázku, čo konkrétne nám prekáža, odvetil, že právna norma ešte nemá ustálenú podobu, a „tak nechcem dopredu hovoriť, čo to bude znamenať. Chceme však odstrániť prípadné nedorozumenia”. Podľa jeho slov chceli slovenskí politici o tejto téme hovoriť na stretnutí zahraničných výborov SR a MR, ktoré sa malo uskutočniť na budúci týždeň, na no žiadosť maďarskej strany sa prekladá. Dôvodom má byť zaneprázdnenosť, keďže maďarský zákonodarný zbor schvaľuje štátny rozpočet. Iván Farkas z SMK má však informácie, že táto novela zatiaľ nezahŕňa zavedenie úplného občianstva pre Maďarov žijúcich v zahraničí. „Je to malá novela na odstránenie istej diskriminácie, ktorá tam je, ale nejde o zavedenie dvojitého občianstva,” reagoval pre TASR. Tvrdí, že Horváth má možno nie celkom spoľahlivé informácie, „ale tie moje sú také, že to nie je o dvojitom občianstve”.

Na župana Mikuša v antikampani vytiahli maďarskú kartu

9. novembra 2009 - (sita)

Do schránok obyvateľov Trnavského kraja sa dostali letáky zamerané proti opätovnej kandidatúre župana Tibora Mikuša. Neznámy autor v nich Mikuša obviňuje z tajnej dohody so stranou SMK. Na letáku dominuje fotografia, na ktorej sa Mikuš člnkuje s podpredsedom TTSK Józsefom Kvardom (SMK). „Mikuš kolaboruje s Maďarmi. Prečo 40 percent rozpočtu trnavskej župy ide Maďarom?“ píše sa v letáku. Zvyšný text cituje článok z časopisu Žitný ostrov z 27. októbra, kde sa píše o politickej dohode SMK s Tiborom Mikušom, aby predišli vytvoreniu veľkej slovenskej koalície, ako je to v Nitrianskom kraji. „Žiadna tajná dohoda neexistuje, nie som na to odkázaný, robím otvorene,“ uviedol Mikuš pre agentúru SITA. „Je to zavýjanie z maštale,“ skonštatoval, čím nepriamo potvrdil, že za tým podľa neho stojí protikandidát za ĽS-HZDS a Agrárnu stranu vidieka exminister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. „Tam, odkiaľ to ide, je lož pracovnou metódou,“ dodal Mikuš. Jureňa uviedol, že o letákoch vie od známeho. Na otázku, či za tým stojí on, odpovedal jednoslabičné „nie“. Od letákov sa dištancuje aj ďalší kandidát na župana Gabriel Pavelek, ktorý kandiduje za koalíciu KDH-SDKÚ-DS-SaS-Misia 21-OKS. „Opakovane som sa vyjadril, že maďarskú kartu v živote nepoužijem. Aj ja to považujem za neférové,“ povedal. K letákom sa vyjadril aj okresný predseda strany SMK za okres Dunajská Streda Péter Pázmány. Podľa neho SMK nemá čo skrývať. „Kandidáta Mikuša podporujeme nie tajne, ale oficiálne. Žiadna tajná dohoda neexistuje, záruku na úspešnú spoluprácu dáva práca, ktorú sme spoločne vykonali za štyri roky a pozitívne vplývala na južné okresy. U ostatných kandidátov nevidíme žiadnu záruku takejto úspešnej spolupráce,“ odôvodnil. Tibor Mikuš sa o stoličku župana uchádza opätovne ako nezávislý kandidát s podporou strán Smer-SD, SNS, HZD, Strana zelených Slovenska, Nová demokracia. Štvrtým kandidátom na predsedu kraja je Gábor Gál (Most-Híd).

Novým eurokomisárom Maďarska bude nestraník László Andor

5. novembra 2009 - (tasr)

Novým maďarským eurokomisárom bude nestraník - ekonóm László Andor, ktorý je členom riaditeľskej rady Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Oznámil to dnes v Budapešti maďarský premiér Gordon Bajnai. Na listine piatich kandidátov vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) na post eurokomisára figuroval Andor po exministrovi financií Jánosovi Veresovi a europoslankyni Edit Herczogovej až na tretej priečke. Štvrtým bol terajší eurokomisár László Kovács a posledným Ágnes Vadaiová - štátna tajomníčka ministerstva obrany. Podľa maďarského spravodajského servera nol.hu Bajnai pravidelne rokoval o tejto otázke s Veresom, Andorom, aj Kovácsom, rozhodol sa však až na poslednú chvíľu. V prospech Andora, ktorý ako nestraník je blízky socialistom, zrejme rozhodla skutočnosť, že José Manuel Barosso údajne naznačil Bajnaimu, že Maďarsko by mohlo dostať dôležitejší post v rámci Európskej komisie (EK), ak namiesto expolitika ponúknu odborníka - nestraníka. Štyridsaťtriročný ekonóm a vysokoškolský pedagóg sa relatívne aktívne zapája do práce ľavicových intelektuálov, často publikuje v anglických a maďarských periodikách. Kým Kovács zodpovedá v rámci EK za dane, Andor by podľa niektorých informácií mal po výmene s Kovácsom na starosti regióny a bol by zodpovedný za rozdeľovanie rozvojových fondov.

Maďarský priemysel v septembri medziročne oslabil o 15 %

5. novembra 2009 - (sita)

Maďarská priemyselná produkcia poklesla v septembri medziročne o 15 %. Vyplýva to zo sezónne neprispôsobených údajov, ktoré zverejnil vo štvrtok maďarský štatistický úrad. Prepad bol miernejší ako očakávania analytikov na úrovni 17,5 %. V auguste maďarský priemysel medziročne oslabil o 19,8 %. Podľa úradu sa v niektorých sektoroch prejavili náznaky oživenia, pričom výroba elektrických zariadení zaznamenala reálny medziročný rast. Miernejší než očakávaný pokles priemyselnej produkcie zaznamenali v septembri okrem Maďarska aj Poľsko a Česká republika. Za osem mesiacov súčasného roka sa priemyselná produkcia Maďarska znížila medziročne o 21,9 %. Pre výrazný pokles výroby v odvetví priemyslu tak upadla maďarská exportne orientovaná ekonomika do prudkej recesie. Podľa prognóz vlády a centrálnej banky by mal tohtoročný pokles domácej ekonomiky dosiahnuť 6,7 %, opätovný hospodársky rast by mala pritom krajina evidovať až v roku 2011.

Pozor na maďarské forinty. V obehu sú aj falošné

5. novembra 2009 - (tasr)

Polícia upozorňuje všetkých občanov, ktorí nakupujú alebo navštevujú kultúrno-športové zariadenia v Maďarsku alebo v prihraničných oblastiach, aby venovali zvýšenú pozornosť pri pouličnej výmene eura za maďarské forinty. Najmä v prípade bankoviek nominálnej hodnoty 10.000 a 20.000 forintov sa môžu stretnúť s falošnými bankovkami. Peniaze si treba vymieňať v bankových inštitúciách. „Pri výdaji bankoviek si ju vždy i keď krátko, ale dôkladne skontrolujte. Zamerajte sa najmä na kvalitu papiera, vodotlač a hologram,” upozornila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Andrea Polačiková. „Upozorňujeme na možné falzifikáty v obehu, nakoľko existuje predpoklad, že i keď maďarská polícia odhalila a rozložila falšovateľské dielne na východe Maďarska (Sabolčsko-Satmársko-Beregská župa) a v Győri a zaistila veľké množstvo falzifikátov, môžu sa niektoré stále nachádzať v obehu,” apelovala.

Slovenské krajanské redakcie

5. novembra 2009 - (Martin Jurčo - SRo)

Slováci sa v priebehu historického vývoja „zatúlali” z rôznych príčin do blízkych, ale aj odľahlejších kútov sveta. Tam, kde žije väčšia komunita Slovákov, existuje aj slovenské rozhlasové vysielanie, a vychádzajú tam aj slovenské noviny. Slovenský rozhlas je tento týždeň hostiteľom redaktorov slovenských vysielaní rozhlasov v rôznych štátoch. Slovenské vysielanie krajanských rozhlasov možno počuť na Ukrajine, v Česku, Maďarsku, Rumunsku a v štátoch bývalej Juhoslávie. Včera sme hovorili o programe stretnutia, teraz oslovíme niektorých účastníkov. Martin Jurčo oslovil redaktorku slovenského vysielania Českého rozhlasu Ľubicu Svárovskú:

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_76159.m3u

Sobáš v maďarčine vláda nezakáže

5. novembra 2009 - (Daniela Jancová - Pravda)

Maďari, Rusíni aj Nemci sa budú môcť sobášiť v rodnom jazyku. Povie to nariadenie vlády k zákonu o štátnom jazyku, ktorý zmrazil vzťahy s Maďarskom. Doteraz nebolo jasné, či sobáš patrí pod verejný styk, v ktorom zákon prikazuje hovoriť po slovensky. „Bude tam taký výklad príslušného ustanovenia, z ktorého bude jasné, že tie sobáše môžu byť aj v jazykoch národnostných menšín bez toho, aby boli prekladané,” povedal minister kultúry Marek Maďarič (Smer). Jeho stranícky kolega Vladimír Maňka tvrdil, že sobáš nie je súkromná, ale verejná udalosť a má byť po slovensky. Vláda bude na piatich stranách vysvetľovať pojmy v zákone, ktorý má sedem strán. Maďarič nariadenie zverejní na budúci týždeň. SMK nariadenie vlády nepozná, Maďarič ju z prípravy vylúčil. „Ak sme v skutočnej demokracii, minister rokuje s partnermi, ktorí boli zvolení slobodne v demokratických voľbách. Maďarov reprezentujme my jediní. Ak nejaký Maďarič nemá pojem o demokracii, ohrozuje legitimitu tohto dokumentu,” tvrdí predseda SMK Pál Csáky. SMK preto pošle do konca mesiaca komisárovi OBSE Knutovi Vollebaekovi návrh zákona o jazykoch menšín. Očakáva, že pritlačí na slovenskú vládu, aby ho prijala. „Sám Vollebaek to odporúčal prijať spolu so zákonom o štátnom jazyku,” povedal Csáky. O vládnom nariadení bude ešte hovoriť Bratislava s Budapešťou. Maďarskému kolegovi Péterovi Balázsovi to v utorok sľúbil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Naši experti už dohromady 14 hodín o tom diskutovali. A v predvečer nášho stretnutia s Balázsom maďarská strana požiadala o ďalšie, tretie kolo rokovaní.” Lajčák ubezpečil, že bude predtým, ako nariadenie pôjde do vlády. Maďarič, zastupujúci vo vláde rovnakú stranu Roberta Fica, má však inú predstavu. Maďarské pripomienky ho nezaujímajú a nemieni o predpise ani vopred diskutovať. „Maďarskú stranu budeme len informovať,” vyhlásil. Nariadenie Budapešť spozná, až keď ho dá vláde. Platiť bude od januára, keď začne ministerstvo kultúry dávať pokuty za porušenie nového zákona o štátnom jazyku. Vysvetliť má obavy, že po slovensky budú musieť písať záznamy zo schôdzok napríklad aj maďarské kluby dôchodcov či rybárov. Hasiči či záchranári sa dozvedia, či budú môcť pomáhať aj po maďarsky alebo sa snažiť dohovoriť s obeťami a zranenými výhradne po slovensky.

Názor - Čo vedia Maďari o firme Slovenská republika

5. novembra 2009 - (Monika Gibalová - hn)

Každá súkromná firma, ktorá prechádza obdobím krízy a chce prežiť, musí obmedzovať svoje výdavky. Jednou z možností, ktorá sa hojne využíva, je zníženie počtu pracovníkov a pozastavenie rastu miezd. V arzenáli protikrízových opatrení sa zmrazenie platov považuje za celkom prirodzený krok a výnimkou nie sú ani firmy, ktoré mzdy zamestnancom znížia. Štát je svojím spôsobom tiež firma. Firma s názvom Slovenská republika bude v roku 2010 zamestnávať 132 365 ľudí. Na svete nie je veľa súkromných firiem s takýmto počtom zamestnancov. Štátna megafirma Slovenská republika prechádza obdobím krízy a jej manažment schválil svoj strategický dokument - štátny rozpočet na rok 2010. Tento dokument je postavený na zbožných želaniach (že dostaneme injekcie z EÚ) a na masívnom zadlžovaní (ktoré nám EÚ určite nesplatí). Ako keby ani to nestačilo, v zozname sebazničujúcich krokov je rozhodnutie o opätovnom zvýšení platov všetkých štátnych zamestnancov. Tých istých, ktorým v roku 2009, keď bola kríza v plnom rozkvete, vzrástla mzda o 4 percentá. Na budúci rok im znova stúpnu platy: veď čo už, nech si prilepšia, keď nás tá kríza prikvačila. Od chvíle, keď som v parlamente predložila svoj návrh nevalorizovať mzdy zamestnancov štátu a médiá zabezpečili jeho propagáciu, stretávam sa s nesúhlasnými reakciami ľudí; najmä tých, ktorí sa obávali jeho schválenia. Viem veľmi dobre, že jestvuje veľa zamestnancov štátu, ktorí nepoberajú ani priemernú hrubú mzdu zamestnanca v národnom hospodárstve a na priemernú hrubú mzdu 971,1 eur tieto skupiny ľudí vôbec nedovidia, tak je od nich vzdialená. Napriek tomu som tento návrh podala. Možno aj preto, aby sa oddialilo obdobie, keď zajtra začnú prepúšťať práve tých zo spodných stupienkov rebríčka, ktorým sa dnes valorizácia priznala, s odôvodnením, že je ich veľa a majú vysoké platy. To bude vtedy, keď aj všemocný Fico & Co. pochopia, že dostali krajinu do závozu. Za súkromnú firmu, ktorá zvolí podobnú stratégiu na prežitie ako firma Slovenská republika, by som nedala ani deravý groš. Slovenská republika to určite prežije. Ale skôr, než sa tak stane, čaká ju bankrot, ak sa manažment nespamätá. S takouto filozofiou tvorby rozpočtu a s vládou tohto typu nás krach neminie v horizonte niekoľkých rokov. Maďari o tom vedia svoje.

Medzi 500 najlepšími svetovými univerzitami opäť nie je ani jedna slovenská

4. novembra 2009 - (tasr)

Ani v tomto roku sa žiadna slovenská univerzita neocitla medzi 500 najlepšími na svete. Do prestížneho zoznamu sa však opäť zapísala česká Univerzita Karlova v Prahe. Tá v rebríčku, ktorý je pre univerzity v SR stále nedostupný, predbehla aj Jagelonskú univerzitu a Varšavskú univerzitu v Poľsku a tiež dve maďarské - Univerzitu Loránda Eötvösa v Budapešti a Univerzitu v Segedíne. Najlepšie univerzity pre rok 2009 zverejnil Inštitút vysokoškolského vzdelávania pri Shanghai Jiao Tong University. Každý rok ich hodnotí podľa kritérií akademickej a výskumnej činnosti vrátane zamestnancov, ktorí získali Nobelove ceny, vedeckých ocenení, posudzujú sa vysoké hodnotenia výskumníkov, množstvo citácií a tiež článkov publikovaných v časopise Nature and Science. Prvé tri priečky obsadili rovnako ako vlani americké univerzity - Harvard, Stanford a Berkeley. Najlepšou európskou univerzitou ostáva anglická Cambridge, ktorá sa umiestnila na štvrtom mieste. V prvej stovke najlepších univerzít skončilo celkom 32 európskych univerzít z Británie, Švajčiarska, Nemecka, Dánska, Holandska, Francúzska, Švédska a Ruska. Pražskú Karlovu univerzitu zaradili medzi školy na 201. až 302. priečke. Šanghajský inštitút posudzuje viac ako 1000 univerzít sveta, z toho 500 najlepších zverejňuje na www.arwu.org. „Bez financií sa rozhodne nedá postupovať,” konštatoval pre TASR predseda Rady VŠ Viktor Smieško. Upozornil, že v európskom rebríčku, ktorý vydala Európska komisia za rok 2008, sa Slovensko so svojím objemom financií z verejných zdrojov pre VŠ umiestnilo spolu s Maltou na posledných miestach. „Čo môžeme robiť bez peňazí?” reagoval rektor najväčšej Univerzity Komenského v Bratislave František Gahér. „Keď budeme 40 rokov dostávať porovnateľné rozpočty na študenta ako univerzity v prvej desiatke, tak potom som presvedčený, že nám nebude nič brániť sa tam dostať,” povedal pre TASR. Minister školstva SR Ján Mikolaj nedávno priznal, že slovenské VŠ sú preplnené študentmi, čo nepriaznivo vplýva na ich kvalitu. Uviedol to krátko po tom, čo VŠ na žiadosť ministerstva a vlády prijali v tomto akademickom roku navyše zhruba 5000 vysokoškolákov. Rezort chcel takto v čase hospodárskej krízy predísť tomu, aby skončili na úradoch práce. V SR pôsobí 20 verejných, desať súkromných a tri štátne slovenské vysoké školy. Komplexná akreditácia, ktorá už prebehla na časti škôl, zobrala pre nesplnenie kritérií viacerým univerzitný status. Kritika na kvalitu slovenských VŠ sa znásobila aj po posledných odhaleniach na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka, ktorá mala udeliť diplomy za neprimerane krátke štúdium. Mikolaj po hĺbkovej kontrole pozastavil škole právo udeľovať bakalársky titul v študijnom odbore ľudské zdroje a personálny manažment a upozornil na viaceré závažné pochybenia. Slovenské VŠ hodnotila už štyrikrát mimovládna Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). Vlani konštatovala, že VŠ v SR prevažne stagnujú. Vedecká produkcia na VŠ sa zlepšuje len nepatrne, pričom klesá záujem aj o doktorandské štúdium. V porovnaní s českými univerzitami obstojí len málo slovenských fakúlt. Popredné miesto medzi technickými fakultami zastáva podľa ARRA Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Táto podľa vlaňajšieho hodnotenia predstihuje o viac ako tretinu aj najlepšiu českú technickú fakultu v počte citácií na tvorivého pracovníka.

Maďarská vakcína nemá medzinárodný certifikát

9. novembra 2009 - (tasr)

Vakcína proti vírusu chrípky typu A (H1N1) vyrobená v Maďarsku nemá medzinárodný certifikát, príslušné povolenie platí iba na predaj v Maďarsku. Uviedla to pre TASR Emese Ritoóková z komunikačného oddelenia Úradu centrálnej zdravotnej služby a hlavného lekára v Maďarsku. Výrobca vakcíny Fluval P získal povolenie na uvedenie očkovacej látky do predaja od Inštitútu maďarských lekárnikov, certifikát je v každom prípade platný pre Maďarsko. „Podľa mojich informácií výrobca nežiadal certifikát od príslušného európskeho úradu,” povedala Ritoóková v súvislosti so skutočnosťou, že občania Slovenskej republiky začali nakupovať maďarské vakcíny. Na otázku, či v budúcnosti mienia pre maďarskú vakcínu získať medzinárodný certifikát, predstaviteľka ÁNTSZ povedala, že je to záležitosťou výrobcu. Informáciu o tom, že sa vírusom tzv. novej chrípky už nakazili zamestnanci aj v komáromskom závode na výrobu mobilných telefónov Nokia, kde medzi takmer 5000 zamestnancami pracuje aj mnoho občanov Slovenska, nevedela potvrdiť, ani vyvrátiť. Na území celej krajiny je prítomný vírus chrípky, je to celkom možné. Nemám o tom však informácie, nedokážeme sledovať každý kút krajiny, dodala Ritoóková.

Občania SR nakupujú vakcíny proti novej chrípke v Maďarsku

9. novembra 2009 - (tasr)

Občania Slovenskej republiky nakupujú vakcíny proti vírusu chrípky typu A (H1N1) vyrobené v Maďarsku. V Győri, Mosonmagyaróvári a v Komárome kúpia Slováci denne 5-10 kusov vakcín, informuje o tom dnes maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség. V prihraničných lekárňach podľa agentúry stoja v rade záujemcovia o očkovaciu látku Fluval P proti novej chrípke. Čoraz viac ich je zo Slovenska, recept im predpisuje obvodný lekár, ktorý im vakcínu aj naočkuje. Predseda Maďarskej lekárenskej komory Tamás Horváth v tejto súvislosti uviedol, že ak zahraničné recepty z členských krajín Európskej únie majú potrebné náležitosti, maďarský lekárnik môže vydať vakcínu. Podľa nepotvrdených informácií maďarského servera zipp.hu sa nákaza vírusom H1N1 objavila aj v komáromskom závode na výrobu mobilných telefónov Nokia. V podniku prihraničného mesta s takmer 5000 zamestnancami pracuje mnoho občanov SR.

VakcínoTurizmus! Za protilátkou chodíme do Maďarska

9. novembra 2009 - (tvnoviny.sk)

Mnohí Slováci sú za protilátkou ochotní prekonávať 50, 60 ba aj 100 kilometrové vzdialenosti. Podľa internetového serveru rtlhirek.hu, čoraz viac ľudí zo Slovenska nakupuje maďarskú vakcínu proti vírusu AH1N1. V Győri, Mosonmagyaróvári a Komárom kúpia denne 5 až 10 balení očkovacej látky práve Slováci. V maďarských lekárňach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti slovenských hraníc sa na vakcínu proti prasacej chrípke čaká doslova v radoch. Už nielen samotní Maďari si chcú zabezpečiť očkovaciu látku, medzi záujemcami o vakcínu je aj čoraz viac ľudí zo Slovenska. Mnohí z nich sú za protilátkou ochotní prekonávať 50, 60 ba aj 100 kilometrové vzdialenosti. Jeden muž z Galanty cestoval za vakcínou vyše 100 kilometrov a v Maďarsku očkovaciu látku nakúpil pre celú rodinu. Ako tento Slovák uviedol, očkovaciu látku mu predpísal jeho rodinný lekár. Podľa maďarského spravodajského portálu rtlhirek.hu občanom Slovenska vakcínu naozaj predpisujú slovenskí lekári, ktorí im ju aj podávajú.

Akceptujú slovenský lekársky predpis

Šéfa maďarskej lekárnickej komory Tamása Horvátha tento tzv. vakcínoturizmus neprekvapuje. Ako uvádzajú maďarské stránky, na Slovensku nie je očkovacia látka a preto Slováci cestujú do Maďarska. V Maďarsku nemajú problém akceptovať slovenský lekársky predpis. Ak sú v ňom uvedené všetky potrebné údaje, liek bez problémov vydajú aj cudzincovi, ktorý pochádza z krajine, ktorý je v EÚ. Keďže Slovensko zatiaľ neobjednalo očkovaciu látku proti AH1N1, maďarské lekárne v blízskosti slovenských hraníc musia počítať s tým, že v nasledujúcich dňoch sa bude slovenský vakcinaturizmus u našich susedov posilňovať, dodáva maďarský spravodajský portál.

Ukrajina: Počet obetí chrípky stúpol na 155

9. novembra 2009 - (tasr)

Počet obetí chrípky a akútnych respiračných ochorení na Ukrajine sa zvýšil na 155. Informovalo o tom dnes ukrajinské ministerstvo zdravotníctva. Miestne úrady evidujú už 969.247 infikovaných. V nemocniciach leží 48.972 pacientov nakazených chrípkou a chorobami dýchacích ciest. Šírenie ochorenia dosiahlo úroveň epidémie v 15 oblastiach Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev. Premiérka Julia Tymošenková bude dnes o aktuálnej epidemiologickej situácii hovoriť s predstaviteľmi Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Vypuknutie chrípkovej epidémie vyvolalo úvahy o možnom odklade januárových prezidentských volieb. V tomto zmysle sa vyjadril popredný poradca prezidenta Viktora Juščenka Igor Popov, podľa ktorého je možné preloženie hlasovania na 30. mája. Proti odkladu volieb sa však jednoznačne vyslovila premiérka Tymošenková, ktorá patrí medzi hlavných Juščenkových súperov v prezidentských voľbách. Podobne sa vyjadril aj ďalší kandidát Arsenij Jaseňuk. Možnosť odkladu v nedeľu vylúčil aj sám prezident Juščenko.

Slovensko sa dočká oškovacej látky skôr

9. novembra 2009 - (hn)

Chrípka. Ukrajina už má skoro milión nakazených ľudí. Otvorený zostal už len jeden hraničný priechod, kde lekári kontrolujú všetkých cestujúcich a chorých posielajú späť. Naša vakcína je na rozdiel od maďarskej overená európskymi úradmi. Slováci sa budú môcť dať čoskoro zaočkovať proti „prasacej“ chrípke. Viac ako milión vakcín proti novému druhu chrípky je už v podstate na ceste k nám. Slovensko totiž už v najbližších dňoch podpíše zmluvu s výrobcom očkovacej vakcíny proti takzvanej prasacej chrípke, odborne povedané A H1N1. V relácii STV O päť minút dvanásť to potvrdil minister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru-SD. Dodal, že tak urobíme prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv. Presný termín, kedy vakcíny reálne dorazia k nám, zatiaľ nie je známy. Isté však je, že „naša“ vakcína bude oproti maďarskej - ktorá sa rozšírila už aj na južnom Slovensku - registrovaná Európskym certifikačným a registračným orgánom. Slovensko bude navyše podľa Rašiho zrejme jedinou krajinou, ktorej dodávateľ vakcíny poskytne aj garanciu v prípade nežiaducich účinkov. „Okolité krajiny a takmer celá Európa má podpísané zmluvy s dodávateľmi, ktoré možné komplikácie nechávajú na pleciach štátu,“ zdôraznil šéf rezortu zdravotníctva. Samotná vakcína by mala byť dostupná krátko po podpise zmluvy. Pôvodne sa hovorilo, že vakcíny by k nám mali doraziť do konca tohto roka. Hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková nám spresnila, že vakcína bude najprv rozdelená pre zdravotníkov, policajtov či hasičov. „Lekári dostanú taký počet, koľkých rizikových pacientov majú. Sú nimi napríklad tehotné ženy či deti v istej vekovej kategórii,“ povedala hovorkyňa. V súvislosti so súčasným stavom na Ukrajine je podľa ministra zdravotníctva situácia na Slovensku stabilizovaná.

Hranica sa uzatvára

Prísnejšie bezpečnostné opatrenia vzhľadom na šíriacu sa chrípku u nášho východného suseda urobil aj minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru-SD. Hraničné priechody s výnimkou jedného - Vyšné Nemecké - uzavreli. Sem sústredili všetok zdravotnícky personál a ľudí, ktorí majú príznaky chrípky, k nám nevpúšťajú. Podľa hovorkyne Riaditeľstva hraničnej polície v Sobranciach Agnesy Kopernickej kontroly na spomínanom hraničnom priechode prebiehajú pokojne. „Zvýšený počet áut nie je, cestujúci sa vybavujú priebežne. Spomalené to však je lekárskou prehliadkou, ktorej sa podrobujú všetci cestujúci,“ uviedla pre HN. Dve osoby s príznakmi ochorenia podľa Kopernickej vzali sanitky do michalovskej nemocnice. Hospitalizované však nemuseli byť. „Poslali sme ich domov. Nemali klinické príznaky, čo sa chrípky týka,“ potvrdila nám lekárka z Nemocnice s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach. Odobraté vzorky aj napriek tomu poslali na expertízu do Banskej Bystrice.

Tehotná Maďarka nakazená vírusom H1N1 je v kritickom stave

8. novembra 2009 - (tasr)

V Maďarsku ošetrujú na oddelení intenzívnej starostlivosti tehotnú ženu v kritickom stave, ktorá má komplikácie po nákaze vírusom chrípky A(H1N1). Túto bližšie nespresnenú informáciu zverejnila na internetovej stránke maďarská komerčná televízia RTL Klub. Maďarský hlavný hygienik Ferenc Falus v sobotu potvrdil tieto informácie tlačovej agentúre MTI s tým, že žena netrpela žiadnou inou chorobou. Falus pripomenul, že v Maďarsku zomrelo doposiaľ päť osôb, ktoré je možné spájať s novou chrípkou. Terajší prípad je v Maďarsku prvým, čo na intenzívke ošetrujú inak zdravú tehotnú ženu nakazenú vírusom prasacej chrípky.

Už všetky lekárne majú vakcínu proti prasacej chrípke

5. novembra 2009 - (tasr)

Všetky lekárne v Maďarsku majú k dispozícii vakcínu proti vírusu chrípky typu A(H1N1). Vyhlásil to v stredu večer maďarský minister zdravotníctva Tamás Székely, ktorý sa dlhší čas snažil presviedčať obyvateľstvo, aby sa nechalo zaočkovať proti novej chrípke. Tlačová agentúra MTI pripomína, že záujem o očkovanie rapídne vzrástol tento týždeň po tom, čo minister v utorok vyhlásil, že smrť 15-ročného chlapca pravdepodobne spôsobila nákaza vírusom prasacej chrípky. Pacient trpel aj na iné vážne ochorenia, ale spomedzi doposiaľ piatimi obeťami nákazy v Maďarsku bol aj muž, ktorý nemal žiadne iné zdravotné problémy. Kým v pondelok Székely informoval o tom, že vakcíny sú v 430 lekárňach, na stredu večer ich mali už vo všetkých 2357 lekárňach.

Maďarskí ministri sa dali verejne zaočkovať proti chrípke

4. novembra 2009 - (tasr)

Ministri maďarskej vlády sa v stredu pred novinármi nechali zaočkovať proti chrípke A(H1N1). Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Pred niekoľkými dňami bol záujem o zaočkovanie sa v Maďarsku minimálny; po rozšírení chrípky na Ukrajine však začali ľudia masovo zháňať vakcíny proti novej chrípke v lekárňach. Do riešenia problémov s distribúciou očkovacích látok, ktoré vyrábajú v Maďarsku a zatiaľ boli k dispozícii iba v niekoľkých lekárňach, vstúpila vláda. Tá nariadila, aby Úrad štátnej lekárskej služby dodal do konca tohto týždňa do všetkých lekární „štartovací balíček” vakcín, ktoré, ak sa neminú, odkúpia späť. V tejto súvislosti vypukla v Maďarsku kauza: v zdravotníckej sfére totiž údajne nútia zamestnancov zaočkovať sa. Predsedníčka Demokratických odborov pracovníkov v zdravotníctve Ágnes Cserová sa obrátila na ombudsmana. Zdravotníci, ktorí odmietnu očkovanie, musia písomne vyhlásiť, že sú si vedomí zodpovednosti za prípadné rozšírenie nákazy, čo je podľa Cserovej názoru vydieraním.

V Číne pátrajú po štyroch nezvestných maďarských horolezcoch

5. novembra 2009 - (tasr)

Záchranári v čínskej provincii S'-čchuan pátrajú vo východných Himalájach po štyroch nezvestných maďarských horolezcoch. Podľa dnešného vydania denníka Népszabadság sa horolezci mali vrátiť pred niekoľkými dňami. Záchranári už dosiahli pri pátraní nadmorskú výšku 5000 metrov. Záchranárska skupina našla veci horolezcov v základnom tábore vo výške 4400 m. Počasie je nepriaznivé, sneží, zo skál neustále padá ľad a sneh, čo komplikuje pátranie. Podľa maďarského generálneho konzula v Pekingu Pétera Sárköziho tamojšie úrady oficiálne oznámili v stredu predpoludním maďarskému veľvyslanectvu, že štyroch Maďarov vyhlásili za nezvestných a začali po nich pátrať. Štyria skúsení horolezci, z ktorých dve sú ženy, sa vydali 7. októbra do Číny, aby pokorili 6079 m vysoký štít Žen Čong Feng, na ktorý doposiaľ nikto nevyliezol.

SMK vyzýva podporiť petíciu k posudku o Malinovej

7. novembra 2009 - (sita)

Opozičná Strana maďarskej koalície požiadala svojich členov a podporovateľov, aby sa pripojili k petičnej akcii k posudku dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Petra Labaša, ktorý sa týka napadnutia študentky Hedvigy Malinovej. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa strany Eva Dunajská. „Strana akciu víta a podporuje,” uviedla v tlačovej správe. Labaš vypracoval posudok na požiadanie Generálnej prokuratúry. Médiá ho však spochybnili. Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika preto spustil petíciu k posudku. Obracia sa s ňou na prokuratúru a žiada ju, aby ho preskúmala a preverila všetky podozrenia, týkajúce sa porušení zákona, nedostatkov a pochybení pri príprave tohto posudku. Hedvigu Malinovú údajne napadli 25. augusta 2006 dvaja neznámi muži. Na blúzku jej napísali Maďari za Dunaj. V septembri 2006 vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie vo veci útoku na študentku maďarskej národnosti. Následne Hedviga Malinová predstúpila pred médiá. Obvinila policajtov, že na ňu tlačili, aby sa priznala, že klamala. Nitriansky vyšetrovateľ 30. novembra 2006 začal trestné stíhanie vo veci prečinu krivej výpovede a krivej prísahy a v máji 2007 obvinili z tohto trestného činu Hedvigu Malinovú. V septembri 2007 generálna prokuratúra informovala, že na tento prípad zriadila vyšetrovací tím. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka vtedy vyhlásil, že „pochybila polícia aj prokurátor, ale napravíme to”.

Prokuratúra žiada doplniť lekársky posudok Malinovej

4. novembra 2009 - (čtk)

Generálna prokuratúra požiadala o doplnenie najnovšieho lekárskeho posudku Hedvigy Malinovej. Podľa posudku, ktorý vypracoval dekan bratislavskej lekárskej fakulty Peter Labaš, mladá žena nebola v auguste 2006 v Nitre zbitá, ale sa sama pohrýzla do pery. Napísal to portál Aktuálne.sk s odvolaním sa na námestníka generálnej prokuratúry Ctibora Košťála. Dokument však spochybnil Malinovej advokát, niektoré médiá i občianski aktivisti. Dôvod, prečo prokuratúra žiada posudok dopracovať a čo je potrebné do neho doplniť, portál nespresnil. Malinovej advokát Roman Kvasnica však namietal, že časť lekárov uvedených na posudku nezložila sľub znalca. Údajný útok na Malinovú v Nitre v auguste roku 2006 výrazne poznačil vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Študentka tvrdila, že ju napadli dvaja nakrátko ostrihaní muži po tom, čo ju počuli hovoriť po maďarsky. Polícia naopak neskôr vyšla s verziou, že si útok vymyslela a vzniesla voči nej obvinenie. Lekársky posudok čelil kritike. Dištancovala sa od neho aj časť lekárov, ktorých mená boli na dokumente uvedené a podľa pôvodných informácií sa na jeho vypracovaní podieľali. Tento týždeň začali aktivisti na čele s Ondrejom Dostálom a filozofom Egonom Gálom zbierať podpisy pod petíciu, v ktorej žiadajú generálnu prokuratúru, aby posudok preverila. Labaš sa odmietol k postoju generálnej prokuratúry vyjadriť. „To je záležitosť medzi mnou a prokuratúrou,” tvrdil.

Straty z úverov v Maďarsku rastú

4. novembra 2009 - (sita)

Sektor však má dostatok kapitálu a koncom budúceho roka bude podľa prognózy jeho kapitálová primeranosť na úrovni 11,9 až 12,8 %. Straty z úverov maďarských bánk sa v tomto roku strojnásobia a v raste budú pokračovať aj v roku 2010, ale sektor má dostatok kapitálu na to, aby sa so zhoršením vyrovnal, uviedla v stredu maďarská centrálna banka. Ak nenastane nepredvídaná situácia, koncom roka 2010 bude kapitálová primeranosť sektora na úrovni 11,9 až 12,8 %, čo znamená, že žiadna banka nebude potrebovať dodatočný kapitál, uviedla centrálna banka v pravidelnej správe o finančnej stabilite. Centrálna banka v správe, ktorú zverejňuje dvakrát ročne, ďalej uviedla, že kapitálová primeranosť každej z bánk so systémovým významom bude koncom budúceho roka nad úrovňou 8 % bez opatrení na posilnenie kapitálu. Straty z úverov v podnikovom sektore by koncom budúceho roka mali vzrásť na úroveň nad 4 %, ale v segmente domácností sa predpokladá mierny pokles tesne pod úroveň 3 %. Čistý zisk maďarského bankového sektora za tento rok by mal byť vyšší v porovnaní s predchádzajúcou prognózou, ktorá rátala so ziskom na úrovni 100 až 200 mld. forintov (HUF). Na budúci rok by však zisk podľa novej prognózy mal byť nižší v porovnaní s predchádzajúcim odhadom centrálnej banky v sume 150 až 250 mld. HUF. (1 EUR = 278,20 HUF)

Balázs: Český prezident Klaus je „primadona”

7. novembra 2009 - (tasr)

Český prezident Václav Klaus je „primadonou, ktorá zahrala svoju osobnú drámu na javisku Európy”, povedal v rozhovore pre maďarský spravodajský server hvg.hu maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs. V súvislosti s českým postojom k schvaľovaniu Lisabonskej zmluvy šéf maďarskej diplomacie pripomenul, že pri 27-člennej Európskej únii už treba rátať s tým, že jedna-dve krajiny sa občas „odtrhnú od stáda”. Ako spomenul, dokument vetovalo najskôr Francúzsko, potom Holandsko, Írsko a napokon Česko - presnejšie Václav Klaus. „Český prezident je primadona, ktorá zahrala na javisku Európy svoju osobnú drámu. Jeho postoj však svedčí aj o tom, že určité krajiny v skutočnosti nechcú zjednotenú Európu, uvažujú skôr v intenciách samostatných národov,” dodal Balázs, podľa ktorého sa o Česku vytvoril obraz izolovanosti a pohrávania sa s ostatnými krajinami, čo vôbec nie je pozitívne a Česi sa toho ťažko zbavia.

V osade pri Tompe dobili na smrť otca, matku a dcéru dobodali

5. novembra 2009 - (tasr)

V noci nadnes zavraždili v Báčsko-Kiškunskej župe tri osoby. Obeťami násilného trestného činu sú otec, matka a dcéra, uviedla agentúra MTI. Polícia začala pátrať po páchateľoch, ktorí v osade pri mestečku Tompa pri srbských hraniciach podľa neoficiálnych informácií dobili na smrť otca, jeho manželku a dcéru dobodali.

Čaplovič: Európska únia si nekupuje našu poslušnosť

5. novembra 2009 - (Dag Daniš - Pravda)

Ak sa budú niektorí Maďari individuálne domáhať svojich práv a otvárania dekrétov, myslím, že nebudú úspešní, tvrdí podpredseda vlády Dušan Čaplovič.

- Fico sa pochválil, že k Lisabonskej zmluve vybojoval záruky EÚ o nespochybniteľnosti Benešových dekrétov. Nakoniec sa ukázalo, že si to vymyslel. Čo s tým?

- Ja si myslím, že tam boli jasne stanovené záruky v Európskej rade a v jej deklarácii. Premiér potvrdil naše stanovisko namierené na to, aby sme konečne uzavreli na pôde EÚ sporné body minulosti.

- Podstatné však nie je naše stanovisko, ale záruky EÚ. A tie nikde nezazneli.

- Zazneli, potvrdilo sa, že Lisabonská zmluva a Charta práv sú pro futuro a že nie sú namierené do minulosti. Navyše EÚ znovu potvrdila, že Benešove dekréty sú spiace a netreba ich otvárať...

-... ale veď Benešove dekréty vôbec neboli spomenuté, ani len nepriamo!

- Benešove dekréty vniesol do agendy Václav Klaus, ktorý podviedol českú spoločnosť, pretože hovoril o Benešových dekrétoch, no v skutočnosti mu išlo o zrušenie Charty práv pre Česko. Hlavne sociálnych práv.

- Lenže výnimka, ktorú si vynútil, sa bude týkať rozhodovania Súdneho dvora EÚ, čím zvýšil ochranu suverenity Českej republiky.

- Áno, česká strana si to vybojovala, ale tým znížila aj sociálne zábezpeky a sociálny status občanov Českej republiky, pretože ich výnimka sa týka celej Charty práv, ktorú si potom Česi nebudú môcť vymáhať cez Súdny dvor EÚ. My sme to odmietli, aby sme zo Slovákov nespravili občanov druhej kategórie.

- Zároveň sme si tým však znížili právnu suverenitu a ochranu pred zásahmi do Benešových dekrétov. Neľutujete to?

- Ale my sme dobrovoľne vstúpili do EÚ. Tak teraz nech nespochybňujú niektorí politici to, čo je prijaté a čo sme spoločne dosiahli v rámci negociácie. Pritom naše záujmy sme si obhájili, na úrovni Európskej rady sa jasne deklarovalo, že minulosť sa nebude otvárať, čo platí aj pre Maďarskú republiku.

- Deklarácia Rady nie je ani záruka, ani výklad Lisabonskej zmluvy, sú tam len dva staré citáty zo Zmluvy a z Charty.

- Chvalabohu, že to tam je takto zvýraznené. Podotýkam, že právne záruky pre Českú republiku musia prejsť ratifikáciou, čo nebude skôr ako o tri roky. EÚ pritom vôbec nemá záujem otvárať Benešove dekréty, lebo potom by musela otvoriť aj Postupimskú dohodu a celý povojnový právny poriadok.

- Súhlasím, ale určite s vami nebudú súhlasiť Maďari, Nemci, Rakúšania, pre ktorých to nie je uzavretá téma.

- Som presvedčený, že pre novú generáciu sú už historické spory uzavretá téma. Ako historik viem, že otváranie týchto problémov nikomu nič neprinesie. Potom my môžeme otvárať krivdy, ktoré sa tu udiali počas maďarskej okupácie južného Slovenska, môžeme otvárať hanebnú mníchovskú zradu a Viedenskú arbitráž. Spory sme si vzájomne vyrovnali a sústreďujeme sa na budúcnosť.

- Stále je to skôr slovenské želanie ako celoeurópska realita a záruka, nie?

- Nie je to slovenské želanie, ale jasne vyjadrený slovenský postoj, ktorý má v Európe väčšinovú podporu. Myslím si, že chyba sa urobila hlavne na českej strane, že s nami nekonzultovali veci, ktoré sa nás priamo týkajú.

- Česi si hájili svoje národné záujmy, čo sa, žiaľ, Ficovi nepodarilo.

- Česi si hájili svoje záujmy tak, že postavili svojich občanov do druhoradej kategórie v oblasti sociálnych práv, ktorých sa nemôžu domáhať cez autority EÚ.

- To celkom nie je pravda. Veď to ostane v ich kompetencii, sami si určia svoje práva.

- Ale je to pravda, potvrdil to aj líder ČSSD Paroubek a odborári. My sme sociálne práva našich občanov neobetovali.

- Lenže obetovali ste časť našej suverenity. Citáty z Lisabonskej zmluvy nemôžu byť nijakou zárukou.

- Je to citát, stanovisko, ktoré na úrovni Rady znamená koniec historizovaniu a otváraniu sporov z minulosti. Pripomínam, že tu nejde len o problém Slovákov, ale aj Čechov, Poliakov, Francúzov, Holanďanov. EÚ nebude prehodnocovať povojnový poriadok.

- Maďarský premiér Bajnai povedal, že deklarácia sa ani náznakom netýka Benešových dekrétov a tento spor ostáva otvorený. Žiaľ, v tomto má pravdu, keďže Slovensko nijaké právne záruky nemá.

- Premiér Bajnai to vyhlasuje pre maďarské médiá a maďarskú verejnosť. Vieme, aká je tam atmosféra. Politika je tam určovaná nacionalizmom. Dôležité je, že Bajnai povedal jednu vec: že Benešove dekréty sa viac-menej nebudú otvárať. Tak to povedal, že to je jasné a že sa nebudú otvárať.

- Práveže on povedal, že sporné body Benešových dekrétov Európska rada nijako nepotvrdila, teda sú otvorené.

- Európska rada ich ani nemohla potvrdiť, ale povedala jasné stanovisko do budúcnosti - že Lisabonská zmluva a Charta platia len pre budúcnosť.

- Ale veď to je samozrejmosť, že Lisabonská zmluva bude platiť v budúcnosti, nie v minulosti. Spory o platné dekréty to nikam neposúva.

- Ja som veľmi rád, že sa to konečne vysvetlilo a uzavrelo. Predstavitelia všetkých 27 štátov to takto potvrdili.

- Nie celkom. Maďarskí politici už avizovali, že Benešove dekréty chcú napadnúť na Súdnom dvore EÚ. Neobávate sa, že údajné „Ficove záruky“ budú slabé?

- My sa nebojíme, vyhrali sme už viaceré spory. Verím, že zvíťazí zodpovednosť. Ak maďarskí politici otvoria históriu po roku 1945, my potom otvoríme históriu po roku 1938.

- Ak to napadnú na Súdnom dvore EÚ, ste si istý, že Slovensko spory vyhrá?

- Slovensko to ustojí. Otázne je už to, či to vôbec Súdny dvor EÚ prijme na rozhodovanie. Verím, že EÚ aj Súdny dvor sa budú pozerať do budúcnosti, nie do minulosti.

- Týmito želaniami spochybňujete Fica, ktorý tvrdí, že vybojoval záruku pre dekréty, ktoré sa vraj cez EÚ otvárať nemôžu.

- Predpokladám, že Súdny dvor bude prípadné hromadné žaloby proti Slovensku zamietať, čo potvrdzujú viaceré právne posudky a politické vyhlásenia.

- Áno, teraz sa však musíme spoliehať na európske inštitúcie. Poliaci a Česi to budú mať vo vlastných rukách.

- Ale vybojovali si výnimky hlavne v sociálnej oblasti, išlo im o to, aby popreli sociálny štát a sociálne princípy z Charty...

- Fakt je len to, že si vynútili výnimky z rozhodovania Súdneho dvora EÚ.

- Fakt je, že sú to výnimky v neprospech ich občanov. Poľskú výnimku si vynútila bývalá krajne pravicová vláda, českú výnimku si vynútil konzervatívny prezident Klaus. Išlo mu o to, aby Česká republika nemusela preberať tie sociálne práva a štandardy, ktoré sú samozrejmé v EÚ.

- Ale veď Česi ich môžu spĺňať - je to na ich slobodnom rozhodnutí.

- Áno, ale českí občania sa nebudú môcť domáhať svojich sociálnych práv cez inštitúcie EÚ, na rozdiel od ostatných občanov EÚ.

- Premiér najskôr tvrdil, že český návrh treba buď rozšíriť aj na Slovensko, alebo zablokovať. Prečo nakoniec cúvol?

- Premiér Fico pôvodne reagoval na to, čo tvrdil prezident Klaus - že chce riešiť Benešove dekréty, nič viac. Keď sa ukázalo, že riešenie bude iné, ktoré by v prípade Slovenska znižovalo sociálne štandardy, slovenská vláda sa rozhodla, že takúto výnimku nechce. Nechceme ľudí o nič ukracovať, hlavne nie v sociálnej oblasti.

- Medzi sociálne práva patrí aj právo na prácu a právo na bývanie. Myslíte si, že v tom občanom pomôže práve Brusel a Súdny dvor EÚ?

- Pevne verím tomu, že v budúcnosti tieto práva budú zabezpečené, aspoň pokiaľ ide o rovnosť šancí a príležitostí. Dôležitý je právny rámec pre úniu, ktorý treba postupne napĺňať, samozrejme, aj na národnej úrovni.

- V strednej Európe sú tri krajiny so spornými povojnovými zákonmi: Poľsko, Česko a Slovensko. Pričom iba Slovensko nebude mať nijaké právne záruky a ochranu.

- Ale prečo by sme nemali ochranu? Ak sa budú niektorí Maďari individuálne domáhať svojich práv a otvárania dekrétov, myslím, že nebudú úspešní. Verím, že európske právo bude namierené do budúcnosti, nie do minulosti.

- Slovensko chcelo byť medzi prvými krajinami, ktoré schvália Lisabonskú zmluvu. Načo boli dobré tie preteky?

- Neboli to preteky. Lisabonská zmluva okrem malých dodatkov kopírovala predchádzajúce pokusy reformovať úniu. Boli sme presvedčení, že reforma únie mala na Slovensku širokú podporu. Keby SDKÚ nesledovala svoje úzke stranícke záujmy, hladko by prešla s podporou všetkých parlamentných strán.

- Ak by vláda a parlament neboli také horlivé pri ratifikácii, mnohým problémom by sa dalo včas predísť.

- Myslíte si, že tie krajiny, ktoré boli medzi prvými pri ratifikácii, stratili pozíciu suverénneho národného štátu? A že si nevedeli obhájiť svoje záujmy?

- Nie, ale krajiny, ktoré sa neponáhľali a vzdorovali tlakom a manipulácii, nakoniec získali viac - ako Íri alebo Česi.

- Íri sa najskôr zaviazali k lisabonskej reforme, potom ju nevedeli doma presadiť aj preto, že mali vážne hospodárske a sociálne problémy. Čo je na tom zlé, že sme sa najskôr na niečom v EÚ dohodli a potom sme to bez prieťahov v parlamente schválili?

-... že sme tým nezískali nič, len stratili.

- Viete, koľko získala Slovenská republika z Európskej únie? Veď by tu neboli eurofondy ani iná európska pomoc, keby sme sa izolovali.

- Chcete naznačiť, že únia si nás kupuje za poslušnosť a podporu Lisabonskej zmluvy?

- Nekupuje. Nie. Ale nesmieme zabúdať, že EÚ je postavená na solidarite a spolupráci. Na tieto princípy sa často zabúda. Navyše, keby sme neboli v EÚ a v eurozóne, mali by sme tu oveľa horšie podmienky.

- Schvaľovanie Lisabonskej zmluvy nebolo o tom, či chceme integráciu, ale len o tom, aké budú jej pravidlá.

- Áno. A Slovensko od začiatku reformu únie podporovalo, aby sa z EÚ stal silný hráč na medzinárodnej globálnej scéne. Bez reformy a by to nebolo možné, staré zmluvy z Nice boli neudržateľné.

- Tvrdíte, že táto vláda je národná. Prečo sa potom tak nespráva aj vo vzťahu k Bruselu?

- Áno, táto vláda stavia na národných záujmoch, ale to neznamená, že stráca na európskych štandardoch a nepodporuje európsku politiku. EÚ okrem iného zaručuje aj pre Slovensko istoty, mier a štátnu zvrchovanosť.

- Prečo bojujete za to, aby bola EÚ silný centralizovaný „hráč“?

- Prepáčte, nehovoril som nič o centralizácii, nepodsúvajte mi niečo, čo som nepovedal...

- Lisabonská reforma centralizuje rozhodovanie v EÚ a oslabuje národné štáty.

- Predstavitelia Strany európskych socialistov prijali k reforme jasné stanovisko, ktoré podporujeme aj my: tu nejde o centralizáciu a superštát, to sú len prázdne reči a výkriky, tu ide o to, aby EÚ zvládla náročné úlohy ako vplyvný globálny hráč, schopný konkurovať. Pokiaľ EÚ nebude mať spoločné reprezentatívne orgány a spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, tak nebude silným hráčom vo vzťahu k Rusku, USA, Číne a iným veľmociam.

- Neboli ste takí poslušní pri Lisabonskej zmluve práve preto, že ste mali problémy v Strane európskych socialistov - kvôli Slotovi a Mečiarovi?

- Nikdy sme neboli poslušní kvôli našim záujmom vo frakcii eurosocialistov. Máme však s nimi spoločné názory na reformu EÚ a jej úlohy pred veľkými globálnymi výzvami.

- V roku 2007 vám údajne sľúbili plné členstvo vo frakcii výmenou za hladkú podporu Lisabonu.

- To sú výmysly. Pri nijakých rokovaniach v Bruseli som sa nestretol s takýmito návrhmi alebo obchodmi. Nikdy nám nebolo rigidne predložené takéto stanovisko vo vzťahu k požiadavkám Smeru.

- Rigidne možno nie, ale určite to od vás očakávali.

- Určite nie. Očakávali len to, že na Slovensku strana Smer zaistí politickú stabilitu, čo sa nám v porovnaní s inými vládami u susedov aj podarilo.

- Ak to aj neočakávali, nakoniec ste sa tak správali.

- Ani sme sa tak nesprávali. Strana európskych socialistov je štandardný subjekt a my sme sa k nej správali tiež štandardne a suverénne. Naši europoslanci - na rozdiel od niektorých iných reprezentantov Slovenska - v Európskom parlamente vždy obhajovali záujmy Slovenska. A myslím, že úspešne.

Exkluzívna umelecká výstava v Budapešti

7. novembra 2009 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Vymenujem teraz niekoľko svetoznámych galérií: Uffizzi vo Florencii, Louvre v Paríži, National Gallery v Londýne a vo Washingtone, Metropolitan v New Yorku, Prado v Madride,... mohol by som menovať ďalej, spolu s talianskymi renesančnými maliarmi ako boli Botticelli, Leonardo da Vinci, Raffaell, Veronese, Tintoretto... a zas musím povedať, že mnohí ďalší. Človek nemusí byť ani veľký znalec umenia, na spomínané múzeá a tvorcov už určite narazil každý - tí šťastnejší v skutočnosti, iní v učebniciach, knižkách, filmoch, na plagátoch... Ale teraz sú všetci pokope, ani nie tak ďaleko od nás, v Budapešti v rámci kolosálnej výstavy s názvom Od Botticelliho po Tiziana. Generálny riaditeľ budapeštianskeho Múzea krásnych umení László Baán „skromne” poznamenáva, že za posledných sto rokov tu také niečo ešte nebolo, ani tak skoro nebude. „Talianska renesancia je sama o sebe významným obdobím ľudských dejín, ide doslova o pretlak európskeho génia, ktorý dodnes kŕmi európske dejiny kultúry vnútornou muníciou.” Uvedomujem si, že táto veta je až baroková, takže vráťme sa k renesancii. 130 diel osemdesiatich talianskych majstrov z obdobia zhruba 200 rokov, ktoré uplynuli medzi Botticellim a Tizianom. Našťastie do toho zapadol aj Leonardo da Vinci. Jedna jeho maľba je emblémom tejto výstavy. Ide o portrét mladej Cecílie Galleraniovej, ktorá ako 16 ročná bola milenkou milánskeho kniežaťa Lodovica Il. Mora nazývaného aj ako Sforza. Dodnes trvajúcu svetovú slávu si získala ako Dáma s hranostajom, čiže hermelínom. V súčasnosti je majetkom krakovského národného múzea. Človek by si myslel, že „Polak, Wenger, dva bratanki...”, teda aj ľudová riekanka hovorí, že Poliaci a Maďari sú dvaja bratia, čiže spomínaný Leonardov skvost požičali z Krakova poľahky. Omyl! László Baán cituje poľských novinárov, ktorí unisono s tamojšou odbornou verejnosťou sa pýtali: „Prečo by mal obraz opustiť Poľsko? Nezvykol to robiť, bol iba niekoľkokrát v Amerike, v Európe ho požičali zatiaľ iba raz do Talianska. Ide o najhodnotnejšie umelecké dielo v Poľsku, o jedno z Leonardových hlavných diel a skutočne ide o korunu tejto výstavy.” Ešte nikdy nepoistili obraz v Maďarsku na takúto sumu - na 80 miliárd forintov, čo je 320 miliónov eur. Renesančná vynaliezavosť bola vraj potrebná na získanie obrazu, nakoniec zabral argument, že počas druhej svetovej vojny, keď Nemci prepadli Poľsko, utieklo do Maďarska stotisíc Poliakov, maďarské rodiny ich prichýlili a zachránili. Takže aj takto sa „handluje” vo svete umeleckých predmetov. Do čoho sú zamontovaní ministri, vojaci, policajti. Napríklad slovenská polícia na poslednú chvíľu odriekla sľúbený bezpečnostný sprievod tohto obrazu od poľských hraníc po maďarské, až keď maďarský šéfpolicajt intervenoval u slovenského kolegu, Dáma s hermelínom dostala celú intervenčnú jednotku. V takejto hustote možno stretnúť renesančné diela na výstavách v Metropolitane, v Louvri či v londýnskej National Gallery. A teraz - až do polovice februára -- v budapeštianskom Múzeu krásnych umení. Kto mu môže konkurovať v tomto regióne? „Praha ani nie, jedine Viedeň, ako niekdajšie cisárske mesto, dedič cisárskych zbierok, dodnes jedno z centier európskeho umeleckého života. Viedeň má nesporne primát. Ale z času na čas sa stáva, najnovšie raz do roka, že aj Viedenčania chodia k nám, do Budapešti. Aj teraz s tým rátame, ako rátame aj s tým, že ľudia prídu zo Slovenska, zo Srbska, Rumunska, z Českej republiky. Majstri, ktorých diela vystavujeme, a inštitúcie, ktoré nám ich požičali, sú garanciou toho, že každý návštevník bude mať fantastický zážitok”. Nie tak dávno sa na rôznych úrovniach slovensko-maďarských rokovaní nadhadzovala aj otázka prípadného vrátenia umeleckých diel, ktoré sa v minulosti, najmä v období príprav na takzvané milénium na konci 19. storočia previezli do Budapešti z vtedajšieho Horného Uhorska. László Baán tvrdí, že teraz to už nie je na programe dňa. „Oživovať staré spory by bolo nezmyselné. Vlastnícke práva umeleckých diel vzniknutých či získaných na území Uhorska by bolo veľmi ťažké meniť pomocou historických argumentov. Chcel by som zdôrazniť, že najdôležitejšie je to, aby tieto diela mohlo vidieť obecenstvo a skúmať vedci. Aby si ich mohol pozrieť ktokoľvek, aby ich strážili dobre a aby boli tieto umelecké diela sprístupnené”. Ešte praktická rada na záver: Veľkolepá výstava Od Botticelliho po Tiziana bude otvorená v budapeštianskom Múzeu krásnych umení do 14. februára 2010, denne, okrem pondelka, v období 10.00 - 18.00, každý nepárny štvrtok do 22.00 hod. Očakáva sa mimoriadny záujem, státie v dlhom rade si môže záujemca ušetriť kúpou lístka vopred, cez internet, na stránke www.jegymester.hu, tu je cena dokonca nižšia, namiesto 3200 forintov iba 2800 forintov, vstupenky platia na dané časové pásmo.

Imre Kozma: Sme slobodní, ale nie lepší

7. novembra 2009 - (Miriam Zsilleová - Sme)

Východným Nemcom pomáhal, keď utekali pred komunistickým režimom na Západ. Vyhladovaným Rumunom vozil kamiónmi jedlo. A z obliehaného Vukovaru dostal tisíce Chorvátov tesne predtým, než mesto dobyli srbské milície. Dvadsať rokov po páde komunizmu, ktorý sám pomáhal pochovať, páter Imre Kozma hovorí, že sloboda z nás lepších ľudí neurobila.

- Kritikom komunistického režimu ste sa stali dávno pred rokom 1989. Maďarská tajná služba vás vypočúvala každý týždeň. Prečo vás prenasledovali?

- Režim neznášal myšlienky, ktoré som šíril. Pritom som používal idey, ktoré hlásali sami komunisti, že človek musí konať v prospech spoločnosti, tak som to robil naplno. Raz sa ma pri jednom výsluchu spýtali, prečo pracujem proti režimu. Odpovedal som im, že ja nepolitizujem, ale hlásam slovo Božie. Keď sa ma však opýtajú na môj názor na politiku, tak ho poviem.

- Čoho sa báli?

- V čase, keď som sa rozhodol, že budem kňazom, mnohí farári sedeli vo väzení alebo im väzenie hrozilo. Mimo kostola sa nedialo vôbec nič. Tak som začal robiť prednášky, na ktoré prichádzali stovky univerzitných študentov. Keď som sa začal venovať manželským párom, to už mi neprešlo. Vytvorilo sa vtedy silné spoločenstvo dvetisícosemsto párov, za dvadsať rokov sa len štyria rozviedli a na každý pár pripadli štyri deti. Pod tlakom štátnych inštitúcií mi arcibiskup v roku 1976 povedal, že ďalej v cirkvi nemôžem pracovať.

- Nakoniec ste kňazom ostali. Čo sa stalo?

- Keď človeka v Budapešti vymenovali za farára, musela s tým súhlasiť príslušná cirkevná inštitúcia. (Tá bola zadobre s režimom - pozn. red.) Ja som bol jediný, s ktorého vymenovaním nesúhlasili. Bol to menší zázrak, že sa to nakoniec podarilo. Neviem to inak vysvetliť, iba že Boh existuje. Prvých desať rokov sme sa tešili zo slobody, a druhých desať sme ochotní predať jej zvyšok za kúsok blahobytu.

- Do Zugligetu vás preložili za trest. Iróniou osudu ste práve tam pomohli poraziť režim, ktorý vás prenasledoval. Bol Zugliget iný ako ostatné fary?

- Začiatkom roku 1977 bol Zugliget periféria Budapešti, odkiaľ vysídlili mnoho Nemcov a prisťahovalo sa tam veľa komunistov. Cirkevný život tu prakticky neexistoval, kostol bol v dezolátnom stave. Režim bol presvedčený, že tu nič neurobím. Ja som mal však veľké ideály. Pre mňa kresťanstvo nie je len modlitba či chodenie do kostola, ale charitatívna činnosť. Do Zugligetu ma nasledovalo päťdesiat až šesťdesiat párov, ktoré mi pomohli zmapovať sociálnu situáciu. Za tri mesiace som vedel, ako tu ľudia žijú. Keď sa ma na to predseda národného výboru opýtal, povedal som mu, že poznám ľudí, ktorí žijú horšie ako prasatá v mojej dedine.

- To bolo riskantné...

- Bolo, ale na druhý deň si ma zavolal a dohodli sme sa, že riešenie sociálnych problémov nechá na mňa. O rok sme v Zugligete vybudovali prvú sociálnu sieť v Maďarsku. Aj predseda, aj tajomníčka komunistickej strany boli výborní ľudia. Dokonca keď predseda zomrel, mal len jedinú prosbu, aby som ho v tichosti pochoval v kruhu rodiny, a keď sme v lete 1989 zriaďovali tábor pre utečencov z NDR, tajomníčka mi pomohla medzi prvými.

- Aj keď vás režim prenasledoval, dokázali ste spolupracovať s komunistami?

- Pre mňa nebolo dôležité, kto je členom akej strany, vždy definujem človeka podľa toho, či má snahu urobiť niečo pre ľudí.

- V lete 1989 vás oslovila západonemecká ambasáda v Budapešti, či by ste im nepomohli s utečencami z východného Nemecka, ktorí obsadili ambasádu a chceli vycestovať do západného Nemecka. Prečo oslovili vás?

- Poznali moju minulosť a moje sociálne projekty. Vo februári pani Csilla von Boeselager založila pobočku Rádu maltézskych rytierov v Budapešti. Aj cez nich sme boli s Nemcami v kontakte.

- Od augusta do septembra 1989 prešlo cez Zugliget skoro päťdesiattisíc utečencov z vtedajšej NDR. Pamätáte sa na tvár toho prvého?

- Poznal som tie tváre ešte skôr, než prišli na faru. Niekoľko týždňov tu už bývali v obytných prívesoch v parku. To, čo si pamätám, bolo ich odhodlanie. Vedeli, že sa nemôžu vrátiť domov, ale cesta na Západ ešte neexistovala. Vôbec nevedeli, čo s nimi bude. Veľa som vtedy rozmýšľal, prečo to robia. Niekoľkokrát som navštívil východné Nemecko, tam boli lepšie životné podmienky než u nás, a predsa utekali.

- Čo bolo pre vás ťažšie? Získať si ich dôveru alebo zabezpečiť im jedlo a ubytovanie?

- Tí ľudia sa báli jeden druhého a báli sa aj nás. Nechceli uveriť, že im chceme pomôcť len tak, z lásky k človeku. Boli to mladí ľudia od šestnásť do štyridsať rokov a nemali takmer žiadnu skúsenosť s kresťanstvom. Myslím, že aj to, že im chýbali tieto myšlienky, bol dôvod, prečo hľadali iný domov.

- Rok 1989 sa pre vás neskončil odchodom východných Nemcov, ktorým v septembri dovolili vycestovať do západného Nemecka. V decembri ste odviezli do vyhladovaného Temešváru dvadsaťosem nákladiakov s humanitárnou pomocou. Prečo Rumunsko?

- Do Rumunska sme vysielali stovky univerzitných študentov s ruksakmi už pred rokom 1989. Mali sme vybudovaný systém. Aj preto sme už 22. decembra 1989, keď sa tam začala revolúcia, mali pripravených toľko nákladiakov. Keď som rozhlásil, že potrebujem pomoc, tak sa v Zugligete zhromaždilo päťtisíc ochotných ľudí. Pomáhali jednoduchí ľudia, ale aj štát. Pamätám si, ako za mnou prišla starenka s maďarskou klobásou a povedala, aby som ju v Rumunsku dal tomu, kto bude najviac hladný. Maltézsky kríž vtedy znamenal pas, s ktorým ste sa dostali skoro všade. Cez nás sa dostávala pomoc zo Západu do celého Rumunska.

- Po pokojnej revolúcii v roku 1989 ste pomáhali ľuďom na Balkáne, ktorí sa ocitli vo vojne. Aká to bola skúsenosť?

- Keď do Maďarska začali prichádzať utečenci z Balkánu, rozhodol sa maltézsky kríž pomôcť. Do Maďarska sme vtedy priviezli osemtisíc invalidných ľudí, ktorých sme našli v opustených dedinách, tri celé kompletné školy so žiakmi a učiteľmi, dve psychiatrické liečebne, vyše štyristo zranených vojakov. Neskôr tu bolo až šesťdesiattisíc utečencov a bolo im jedno, či sú to Srbi, či Chorváti. Vtedy sme dostávali podporu zo západného Nemecka. Nemci nám začali vracať, čo dostali od nás v roku 1989.

- V novembri 1991 ste pomáhali ľuďom, ktorí ostali v chorvátskom Vukovare, keď ho juhoslovanská armáda a srbské milície obliehali 86 dní. Po ťažkých rozhovoroch so srbským generálom ste z mesta dostali tisícky civilistov. Ako sa vám to podarilo?

- Začalo sa to telefonátom zo Spojených štátov, či by som nepomohol na slobodu siedmim františkánskym mníchom, ktorí sa schovávali v jednej pivnici vo Vukovare. Povedal som, že pre siedmich tam nepôjdem, ale pôjdem pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc. Traja sme sa vydali na cestu a zastavili nás šesť kilometrov pred Vukovarom na srbskom fronte. Keď sme im povedali, kam ideme, vojaci sa začali rehotať. Oni sa už pripravovali na zdrvujúci útok. Rozhodnúť o tom mohol len generál. Dovtedy nikdy nikoho neprijal a dodnes neviem, prečo prijal práve nás. Vtedy som mal prvýkrát strach. Nie o seba, ale o svojich spolupracovníkov. Dvadsať minút sme s generálom debatovali o ničom, keď som sa ho opýtal, či vie, kto som a prečo som prišiel. Povedal, že už o mne počul, že som kresťanský kňaz, a on je ortodoxný generál. A ja som sa ho opýtal, či pozná môjho spojenca, ktorého ešte nikto neporazil. To ho zaujalo a ja som dodal, že mojím spojencom je Ježiš Kristus. Mal slzy v očiach a súhlasil s tým, že civilistov prepustí.

- Dodržal slovo?

- Hneď som sa vrátil do Maďarska, aby som zorganizoval autobusy. Ráno som mu zatelefonoval a on povedal, že tých ľudí neprepustí. Presviedčal som ho, že to nemôže, lebo som už o tom informoval parlament, napísal som do OSN aj pápežovi, že urobil dobrý skutok. Po chvíľke opäť súhlasil. Tak som zohnal tristo autobusov aj s posádkami a odišli sme do Vukovaru. Pred mestom nás zastavili a povedali, že nás ďalej nepustia a ukázali nám rozkazy od ministra vnútra, že nevedia garantovať našu bezpečnosť. Skoro som sa rozplakal, ale museli sme sa vrátiť domov naprázdno. Aby som dokázal, že mám pravdu a že tá cesta nie je nebezpečná, vybral som sa krátko nato autom do Vukovaru. Podarilo sa to. Tam som zorganizoval autobusy z chorvátskej strany a konečne ľudí priviezol do Maďarska.

- Je svet dvadsať rokov po páde komunizmu lepší?

- Nie je. Prvých desať rokov sme sa tešili zo slobody, a druhých desať rokov sme ochotní predať zvyšok tej slobody za kúsok blahobytu. Mám pocit, že individuálne city sa prejavujú tak silno, že ľudia už nie sú ochotní robiť nič v prospech spoločnosti. Ani vtedy, keď majú väčší vplyv a viac peňazí ako ostatní. Veľa ľudí je dnes na periférii spoločnosti.

- Prečo je to tak? Nerobí nás sloboda, za ktorú sme bojovali, lepšími?

- Treba sa naučiť žiť so slobodou. Len ten si ju vie užívať, kto oslobodí sám seba vnútorne. Ja som bol slobodný, aj keď ma vypočúvali, dokonca som bol silnejší než tí, čo ma vypočúvali. Potrebujeme sebakontrolu a sebareflexiu, ináč nebudeme využívať možnosti, ktoré vyplývajú zo slobody, ale budeme ich zneužívať.

- To je pesimistická bilancia po dvadsiatich rokoch...

- Veľká chyba je myslieť si, že keď uspokojíme sami seba, tak budeme šťastní. Funguje to naopak. Čím viac ľuďom môžem pomôcť, tým viac budem šťastnejší. Ja som vyrastal ako sirota a môj starý otec mi vždy hovorieval: životu sa treba učiť. Narodili sme sa preto, aby sme slúžili jeden druhému.

-----------------

Imre Kozma (1940) - rímskokatolícky kňaz a od roku 1989 predseda maďarského Rádu maltézskych rytierov, je medzi cirkevnými a mimovládnymi organizáciami žijúcou legendou. Za kňaza ho vysvätili v roku 1963, od roku 1977 bol dvadsať rokov farárom v budapeštianskej štvrti Zugliget, kde sa v lete 1989 staral o 50-tisíc utečencov z východného Nemecka. V decembri 1989 poslal 28 kamiónov s humanitárnou pomocou do Rumunska, v roku 1991 dostal z obliehaného Vukovaru tisíce civilistov, v roku 1994 poslal kamióny s pomocou do Sarajeva, bezdomovcom v Budapešti nechal prerobiť starý vlak na nocľaháreň. Dostal desiatky vyznamenaní.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

.

.

.

.

.

.

.

.

.........................................................................................................................................

.........................................................................................................................................

 

 

 

.

.

.

.

.

.

.

.