Svätý Otec v piatok predpoludním prijal na audiencii premiéra Maďarska Gordona Bajnaia. Následne sa premiér stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Tarcisiom Bertonem a so sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Dominiquem Mambertim. Počas rozhovoru obe strany vyzdvihli, ako bilaterálne dohody z uplynulých rokov upevnili spoločné vzťahy, hovorili tiež o niektorých otázkach týkajúcich sa vzťahov medzi cirkevným a občianskym spoločenstvom. Okrem toho sa dotkli aktuálnych medzinárodných tém a tiež finančnej krízy - vo svetle encykliky Benedikta XVI. Caritas in Veritate, či o blížiacom sa predsedníctve Maďarska v Európskej únii v prvom polroku 2011.

Kanada môže pre Rómov zaviesť Maďarom víza

14. novembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

V najbližších týždňoch a mesiacoch chcú podľa internetového serveru romanet.hu do Kanady vyraziť tisíce maďarských Rómov. Nebudú tam prví. Len dve východomaďarské župy Borsod a Szabolcs už tento rok opustilo skoro dvetisíc Rómov, tvrdí rómska aktivistka a bývalá liberálna europoslankyňa Viktória Mohácsiová. Pre masovú migráciu Rómov Kanada podľa maďarských médií zvažuje obnovenie vízovej povinnosti pre občanov Maďarska od januára budúceho roku. Nedávno Kanada z rovnakého dôvodu opäť zaviedla víza pre Českú republiku. Rómski predstavitelia správy o tisícovkách vysťahovalcov popierajú. Mnohí Rómovia sa však aj podľa nich naozaj sťahujú. Zháňajú informácie osobne aj telefonicky a od leta si viacerí vyžiadali potvrdenie o rómskom pôvode, pretože je podmienkou kanadského udelenia azylu, povedal regionálnemu denníku Kelet-Magyarország podpredseda miestnej rómskej samosprávy v meste Nyíregyháza József Pusuma. Cieľom vysťahovalcov je okrem Kanady aj Veľká Británia či Holandsko. Podľa rómskeho aktivistu Jánosa Balogha nie je vysťahovanie Rómov len spontánne, cez internet ho organizujú ľudia z Kanady aj z Maďarska. Médiá upozornili na kanadskú webovú stránku v maďarčine, ktorá na vysťahovanie priamo vyzýva. Organizátori ciest si nechajú od vysťahovaných Rómov zaplatiť, nútia ich vziať si úver, časť takto získaných peňazí im odoberú „na náklady“ a ešte ich nútia, aby si v Kanade odpracovali zvyšok honorára za sprostredkovanie. Podozrenie, že vysťahovanie Rómov niekto organizuje, aby na ňom zarobil, vyšetruje aj maďarský Národný bezpečnostný úrad. Problémom úradov však je, že nevedia, koľkí Rómovia už krajinu opustili. Nesmú ich totiž registrovať podľa etnického pôvodu.

Pätinu peňazí pre menšiny dostane kniha o Schusterovi

13. novembra 2009 - (sita)

Kniha s názormi o bývalom slovenskom prezidentovi s názvom Rudolf Schuster očami iných dostane pätinu peňazí, určených na podporu národnostných menšín a etnických skupín. Úrad, ktorý má pod palcom vicepremiér Dušan Čaplovič, vyčlenil na publikáciu 20-tisíc eur. Komisia pre podporu kultúry národnostných menšín a etnických skupín o tom rozhodla 27. októbra. Podľa Čaplovičovho hovorcu Michala Kaliňáka príspevok na knihu dostane Schusterovo rodné mesto Medzev. „Prostredníctvom dotácie pripraví vydanie knihy názorov rôznych ľudí na prezidenta Rudolfa Schustera ako príslušníka národnostnej menšiny Karpatských Nemcov,” odôvodňuje Kaliňák. O podporu pre publikácie žiadalo napríklad aj mesto Sabinov či Zväz Rusínov-Ukrajincov so sídlom v Prešove. Sabinov však na vydanie knihy Csontváry maliar Slnečnej cesty od sabinovského spisovateľa Antona Mesároša a s ilustráciami nadaných rómskych detí z Jarovníc dostane len 4 813 eur. Zväz Rusínov-Ukrajincov so sídlom v Prešove môže rátať pre štvrtý diel Lingvistického atlasu nárečí východného Slovenska s 4 410 eurami od Čaploviča. Podľa stránky Úradu vlády SR pôjde na desať projektov dokopy viac ako 105 000 eur. Jednotlivé príspevky sa pohybujú od 4 410 do 16 596 eur. S vyššou sumou môže okrem Schusterovej knihy rátať už len jeden z desiatky úspešných projektov. Podľa podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Čaploviča to hodnotiaca komisia tento rok nemala jednoduché, lebo kvalita i originalita projektov neustále narastá. Rovnakú sumu 20 000 eur ako Medzev dostalo Občianske združenie Cult-E Európska kultúra z Banskej Bystrice, ktoré bude multimediálnym spôsobom predstavovať cestu cigánskej kultúry z Indie cez Balkán do Európy. Občianske združenie Chýrnik - Hírnök z Nových Zámkov získalo 14 133 na vydávanie rovnomenných novín. Projekt giraltovskej samosprávy - zorganizovanie prvého spomienkového stretnutia Giraltovčanov, ktorí prežili holokaust - získal 6 910 eur. Občianske združenie Minority z Bratislavy dostalo na usporiadanie galakoncertu najúspešnejších sólistov a skupín maďarských ľudových a umeleckých piesní južného Slovenska 6 000 eur. Občianske združenie Východné rieky z obce Gyňov aj vďaka príspevku 7 163 eur zozbiera a zarchivuje rómske piesne s orientáciou na svadobné piesne. Filmový dokument o holokauste nazvaný Toda Ďakujem pripraví Nadácia Alexandra Eckerdta z Košíc, od úradu na to dostala 16 600 eur. Projekt Kultúra bez bariér od Združenia miest a obcí Slovenska podporil úrad 5 000 eurami.

OTP Bank s poklesom zisku

13. novembra 2009 - (sita)

Maďarská OTP Bank uviedla, že jej čistý zisk za tretí štvrťrok klesol o 14 % v dôsledku rastúcich opravných položiek voči stratovým úverom a v dôsledku zhoršujúcej sa kvality jej portfólia v období hlbokej ekonomickej recesie v strednej a východnej Európe. Jej čistý zisk za júl až september klesol na 45,9 mld. forintov (HUF) z úrovne 53,6 mld. HUF, na ktorej bol zisk upravený o jednorazové položky v treťom štvrťroku 2008. Zisk za tretí kvartál tohto roka však prekonal očakávania analytikov, ktorí predpokladali, že bude v sume 35,8 mld. HUF. Opravné položky banky sa však zvýšili o 286 % na sumu 66,6 mld. HUF, pričom analytici predpokladali, že budú v sume 58,4 mld. HUF. Opravné položky sa zvýšili vzhľadom na to, že klasifikované úvery ku koncu tretieho štvrťroka vzrástli na úroveň 8,9 % z úrovne 7,4 % na konci druhého štvrťroka. Na konci septembra 2008 boli ba úrovni iba 3,9 %. Sumou až 34 mld. HUF čiže viac ako polovicou sa na tvorbe opravných položiek banky podieľala jej ukrajinská jednotka. OTP Bank však bola na konci tretieho štvrťroka medzi najlepšie kapitalizovanými bankami v Európe a jej ukazovateľ kapitálovej primeranosti Tier 1 vzrástol z 12 % na úroveň 13,2 %. Maďarská OTP Bank podniká v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore a na Slovensku. OTP Banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od februára 1992, vtedy ešte pod názvom Investičná a rozvojová banka. Maďarská OTP Bank sa stala majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko v apríli 2002. (1 EUR = 271,14 HUF)

Hlásenie oznamu len v maďarčine riešila aj polícia

13. novembra 2009 - (Lýdia Vereščaková - Sme)

Porušovanie jazykového zákona na slovensko-maďarskom pohraničí na východe Slovenska preverovalo ministerstvo kultúry aj polícia. Podnet na to dával občan slovenskej národnosti, ktorý žije v obci Veľké Trakany. Ohradil sa, že tunajší obecný úrad cez obecný rozhlas hlásil len v maďarčine. Starosta obce József Kopasz (SMK) to priznal s argumentom, že v obci žije až 97 percent občanov maďarskej národnosti. Nepoprel, že podobná prax bola doteraz vo väčšine obcí na pomedzí. Podobne ako on aj ostatní starostovia po podnete začali všetky správy hlásiť dvojjazyčne. Kopasz vysvetlil, že doteraz hlásenie správ len v maďarčine nikomu neprekážalo: „Brali sme do úvahy, že 97 % obyvateľov je maďarskej národnosti a takmer všetci vieme po maďarsky. Od kolegov viem, že aj oni to tak robili. Nevideli sme na tom nič zlé ani nezákonné.” Dodal, že úradné oznamy určené do schránok boli v obci vždy dvojjazyčne a rovnako aj plagáty na kultúrne akcie. Uviedol, že problémy sa začali po podnete jednej slovenskej rodiny, ktorá sa sem prisťahovala asi pred dvomi rokmi: „On pracuje v Čiernej nad Tisou na železnici, ona chodí do Rakúska. To oni dali podnet na ministerstvo kultúry aj políciu. Vypočúvali ma minulý týždeň.” Až pri výsluchu zistil, že sťažovateľovi prekážalo hlásenie v obecnom rozhlase v maďarčine: „Paradoxne, šlo o hlásenie o nejakej predajnej akcii a nie o úradný oznam. Keďže sankcie za porušenie jazykového zákona začnú platiť až od januára 2010, na polícii sme len spísali zápisnicu. Odvtedy hlásime všetko dvojjjazyčne.” Podľa Kopasza medzi ľuďmi v obci panuje tolerancia: „Nikdy sme nemali medzi sebou problémy, hoci tu žijú ľudia viacerých národností. Vychádzali sme len z toho, že všetci vieme po maďarsky. Viete, keď sa ľudia chcú dohodnúť, dohodnú sa, aj keď sú inej národnosti. A keď nechcú, nedohodnú sa, ani keď sú rovnakej.” Podobnú skúsenosť, ale bez dohry na polícii a ministerstve kultúry, má aj starosta ďalšej prihraničnej obce - Pavol Fűlöp (SMK) z Pribeníka. Vysvetlil, že tu úradné oznamy vždy hlásili dvojjazyčne: „Ale rôzne predajné akcie, pohreby a podobne len v maďarčine, lebo u nás každý vie po maďarsky a hlásenie v tomto jazyku si vyžadovali príbuzní nebožtíkov. Rovnako aj predajcovia, lebo vedia, že tunajším ľuďom je maďarčina bližšia.” Priznal, že aj oni mali sťažnosť: „Telefonicky nás kontaktovali občania slovenskej národnosti, ktorí sa k nám prisťahovali len nedávno. Ohradili sa, že nerozumejú oznamom o predajných akciách cez rozhlas. S ohľadom na to, ako aj po skúsenosti z Trakán teraz všetko hlásime dvojjazyčne.” S jazykovým zákonom nemajú problém v najväčšej obci Medzibodrožia, Strede nad Bodrogom. Starosta František Gecse (SMK) uviedol, že u nich sú oznamy dvojjazyčné: „Už 15 rokov. Týka sa to všetkých hlásení v rozhlase, ba aj informácií o akciách, ktoré sú výhradne maďarské.” Dodal, že v obci žije asi 2 400 obyvateľov, z toho 70 % je maďarskej národnosti: „Zvyšok sú občania všetkých možných národností. Všetci vieme po maďarsky s výnimkou asi piatich rodín, ktoré hovoria len po slovensky.” Dvojjazyčné hlásenia a oznamy sú samozrejmosťou aj v centre Medzibodrožia, v Kráľovskom Chlmci. Viceprimátor Arpád Kalapos uviedol, že zastupiteľstvá síce vedú v maďarčine, ale každému na požiadanie zabezpečia prekladateľa.

Polícia prešetrovala podanie pre porušenie zákona o štátnom jazyku

13. novembra 2009 - (sita)

Polícia vyšetrovala na východnom Slovensku v obci Veľké Trakany v okrese Trebišov porušovanie jazykového zákona. Podnet na to jej dal občan slovenskej národnosti, ktorý nerozumel hláseniu miestneho rozhlasu v maďarčine. „Nedodržiavali sme zákon, to je pravda,” povedal pre agentúru SITA starosta obce József Kopasz, ktorého vypočula polícia minulý týždeň v piatok. Podľa starostu doteraz vysielali obecné správy len po maďarsky. Ako ďalej uviedol, slovenská rodina, z ktorej podnet vyšiel, sa prisťahovala do obce pred pár rokmi. Sťažnosť smerovala na ministerstvo kultúry a potom aj na políciu. „Už hlásime aj po slovensky a po maďarsky - dvojjazyčne,” povedal Kopasz, podľa ktorého dovtedy nikto v obci nepožadoval dvojjazyčné vysielanie. Ako uviedol starosta, v obci žije asi 95 až 97 percent obyvateľov maďarskej národnosti. „Ale aj tí, ktorí sú slovenskej národnosti alebo rusínskej, rozprávajú po maďarsky. Medzi sebou sa rozprávame po maďarsky,” povedal. Kopasz však podľa vlastných slov nemá problém hovoriť s občanmi po slovensky. „Ja sa rozprávam s pánom slovenskej národnosti. On hovorí po maďarsky, ja po slovensky, opačne hovoríme,” opísal situáciu v dedine starosta, ktorý teraz obecné oznámenia vydáva v maďarčine i slovenčine. Je to prvý takýto prípad, ktorý SMK eviduje, uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Strany maďarskej koalície Eva Dunajská. „Strana maďarskej koalície protestuje proti zneužívaniu zákona o štátnom jazyku slovenskou políciou. SMK považuje kriminalizáciu zákona o štátnom jazyku zo strany slovenskej polície za neprípustnú,” informovala.

Slovensko-maďarská historická príručka pre pedagógov vyjde už na jar

12. novembra 2009 - (tasr)

Na konferencii pod názvom Spoločná história - s hodnotami a s konfliktami, ktorá sa konala 12. novembra v novohradskom meste Balašské Ďarmoty (Balassagyarmat), sa hovorilo najmä o novej slovensko-maďarskej historickej príručke pre pedagógov. Tá by mala byť vydaná už na jar. Učebnica pre žiakov bude hotová do desiatich rokov. Konferencia je súčasťou Osláv maďarskej a slovenskej vedy. Počas dnešného dňa na nej okrem významných slovenských a maďarských historikov vystúpil aj veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss a veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer. Každý z nich hovoril najmä o novej pripravovanej učebnici histórie pre pedagógov, ktorá bude o slovensko-maďarských vzťahoch. Tie podľa veľvyslanca Weissa už vôbec nie sú napäté, ako boli predtým. Pripravujú sa už niektoré spoločné projekty, napríklad Ipeľské mosty. „Je veľmi dôležité, aby sme pokračovali vo vecnom dialógu a konštruktívnej spolupráci. Slováci a Maďari na zmiešanom území chcú, aby bol pokoj a aby sa rozvíjala spolupráca,” vyjadril sa. Ešte stále dobieha proces konzultácií okolo jazykového zákona, no aj ten vidí náš veľvyslanec pozitívne. Ako tvrdí, projekt, s ktorým začali v roku 2007 premiéri oboch krajín, je úspešný. „Zmiešaná komisia slovensko-maďarských historikov je len prvý krok. Verím, že budú nasledovať ďalšie a my sa dočkáme aj spoločnej učebnice našich dejín,” spresnil Weiss. Veľvyslanec Maďarska na Slovensku Antal Heizer má rovnaký názor ako náš diplomat. Podľa neho je medzi Slovenskom a Maďarskom normálna spolupráca, ktorá by sa postupne mohla rozširovať. „Momentálne historici pracujú na pomôcke pre pedagógov. V digitálnej a aj tlačenej verzii by mala byť hotová na jar v roku 2010. Učitelia by ju mohli začať používať už v budúcom školskom roku,” hovorí Heizer. Príručka pre učiteľov histórie bude mať okolo 350 strán a 16 kapitol. Tie budú spracované spoločnou metodikou. V textoch si slovenský a maďarský autori pripravia spoločný úvod a záver. Každý historik si zostaví svoj text a ďalej sa dohaduje na spolupráci. „Ak sú názory na tému rozdielne, interpretujú sa osobitne, to znamená za slovenskú a za maďarskú stranu. Bude to v publikácii zvýraznené v grafickej podobe,” objasnil historik a riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach Štefan Šutaj. Na príručke pracuje 16 slovenských historikov a rovnaký počet maďarských. Zaznamenáva spoločnú históriu od príchodu Slovákov a Maďarov na dnešné územie našich republík. Podpredseda slovensko-maďarskej komisie historikov László Szarka potvrdil rôznorodé interpretácie rovnakých tém. Rozporuplné je najmä najnovšie a najstaršie obdobie, z ktorých chýbajú aj historické dokumenty. Po slovensko-maďarskej príručke by mala byť vydaná čítanka a po nej praktická školská učebnica, ktorej spracovanie bude trvať 10 rokov. „Takéto spoločné publikácie sú nevyhnutnosťou. Treba vnímať našu spoločnú minulosť ako súbor hodnôt. Treba začať robiť iné dejiny než len čisto národné a konfliktné,” dodal Szarka.

Vznikne spoločný slovensko-maďarský dejepis

12. novembra 2009 - (sita)

V novohradskom mestečku Balašské Ďarmoty (Balassagyarmat) sa vo štvrtok začala dvojdňová konferencia za účasti historikov z Maďarska a Slovenska. Dvesto expertov bude na nej diskutovať o texte budúcej spoločnej historickej publikácie, na ktorej sa už pracuje a ktorá by sa mala dostať aj do škôl. Na konferencii vystúpil aj slovenský veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss, ktorý zdôraznil, že Maďarsko a Slovensko sú susednými krajinami a sú preto partnermi a spojencami. Oba štáty by podľa neho mali „zahodiť jarmo minulosti” a sústrediť sa skôr na budúcnosť. „Musíme sa pozerať na to, čo nás spája a nie na to, čo nás rozdeľuje,” zdôraznil Weiss. Ako príklad podobnej iniciatívy uviedol spoločnú francúzsko-nemeckú historickú publikáciu, ktorú používajú aj na tamojších školách. Rovnakú ambíciu by mala mať aj pripravovaná slovensko-maďarská dejepisná učebnica. Do škôl by sa mala podľa Weissa dostať už v septembri budúceho roka.

Maďarskú ľavicu má viesť Mesterházy

Volebný líder socialistov povedie svoju stranu zrejme len k porážke

12. novembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Vládnuci maďarskí socialisti (MSZP) sa podľa serveru hirszerzo.hu už rozhodli - lídrom ich kandidátky do budúcoročných volieb bude pomerne mladý politik Attila Mesterházy (46). Šéf poslaneckého klubu MSZP patrí k menej známym politikom. Výber prekvapil len zdanlivo. Pre MSZP voľby rozhodnú iba o tom, akú veľkú porážku utrpí. Preto o volebného lídra nebol veľký záujem, väčšina kandidátov vrátane premiéra Gordona Bajnaiho ponuku odmietla. Dlhšie sa preto špekulovalo, že stranu do volieb povedie niekto starší, koho kariéra v politike už aj tak končí. Druhou možnosťou je nová tvár, ktorá bude mať čas, zbaviť sa imidžu volebnej porážky a získa zásluhu, že sa za stranu v ťažkej chvíli obetoval.

Austrália vydá Maďarsku podozrivého nacistického kolaboranta

13. novembra 2009 - (tasr)

Austrálska vláda súhlasila s vydaním podozrivého kolaboranta nacistov, ktorého v Maďarsku obvinili zo zabitia židovského tínedžera počas druhej svetovej vojny. Informovala o tom v noci nadnes tlačová agentúra AP. Austrálskeho občana Charlesa Zentaia (88) obvinila maďarská vláda z toho, že bol jedným z troch mužov, ktorí v roku 1944 v Budapešti mučili a zabili židovského tínedžera. Dôvodom ich útoku bolo, že chlapec nemal na oblečení židovskú hviezdu. Zentai emigroval do Austrálie v roku 1950. Podľa vlastných slov je nevinný a v čase skutku ani nebol v Budapešti. Centrum Simona Wiesenthala so sídlom v USA má však Zentaia na zozname desiatich najhľadanejších podozrivých nacistických zločincov.

Opitý richtár urobil hanbu celej dedine

13. novembra 2009 - (Števo Rimaj - Pravda)

Pre opilstvo starostu Ľudovíta Ligárta (SMK) sa celé zastupiteľstvo obce Kráľ v okrese Rimavská Sobota rozhodlo zorganizovať referendum za jeho odvolanie. Ligárt nedávno pod vplyvom alkoholu napadol v Maďarsku policajta a potom aj lekára. Súd mu za to v skrátenom konaní vymeral podmienečný trest. Odstúpiť však sám nemieni. Časť obyvateľov Kráľa nechce, aby Ligárt zostal richtárom. „Podpísala som sa pod petíciu. Je to hanba pre celú obec, čo navyvádzal,” hovorí 29-ročná Anna Váradiová. Iní sa však starostu zastávajú. „Ťažko sa vyjadruje k tomu, čo sa stalo v Maďarsku. No nebolo to v pracovnom čase. On pre obec urobil veľmi veľa. Opravil cesty, dal do poriadku kaštieľ,” podotkol 46-ročný Ján Habovčík. Ligárt, ktorý je vo funkcii už tretie volebné obdobie, mal mať len niekoľko dní predtým podobný incident. Podľa slov obecného poslanca Zoltána Béresa narazil so svojím autom na benzínovej pumpe do druhého auta. „Z miesta nehody ušiel. Aj vtedy bol pod vplyvom alkoholu,” zdôraznil Béres. Dodal, že problémy s alkoholom má starosta už dávnejšie. „Raz prišiel dokonca v stave, keď javil známky opitosti, aj na zasadnutie zastupiteľstva. Muselo byť zrušené,” poznamenal poslanec. Po udalosti v Maďarsku všetci siedmi poslanci obce vyzvali Ligárta, aby sa vzdal funkcie. Keďže tak neurobil, začali zbierať podpisy na petíciu za jeho odvolanie. V obci je 728 voličov, na vyhlásenie referenda je potrebné, aby sa pod petíciu podpísalo 30 percent z nich, teda 219 ľudí. „Chceli by sme, aby sa referendum konalo čím skôr. Ak to bude možné, ešte tento mesiac,” hovorí ďalší poslanec František Béres. Ligárt o svojom probléme hovoriť nechce. „Mám rokovanie,” reagoval včera. Asi o pol hodiny z kancelárie vyšiel a uháňal k autu. K prípadu povedal len to, že ho oľutoval.

Dotácie využijeme na dobré veci, sľubujú extrémisti v europarlamente

12. novembra 2009 - (sita / mti)

Krajní pravičiari, ktorí sa prebojovali v posledných voľbách do Európskeho parlamentu (EP), sa stále nevzdali snahy vytvoriť vlastný parlamentný klub. Netaja sa, že hlavným dôvodom ich snahy je možnosť prísť takto k celkom slušným peniazom. „Chceme aspoň niečo z tých 11 miliónov eur, ktoré dostali naši súperi,” povedal vo štvrtok novinárom europoslanec a podpredseda francúzskeho Národného frontu Bruno Gollnish. Predseda Britskej národnej strany (BNP) Nick Griffin sľubuje, že ak krajne pravicové strany dotáciu získajú, použijú ju „na dobré veci”. Na to, aby sa zoskupenie mohlo stať politickou frakciou v EP a poberať dotácie, potrebuje mať poslancov zvolených najmenej za sedem členských krajín EÚ. Euroextrémistom tak k tomuto cieľu chýba momentálne jedna krajina. V rámci krajne pravicovej frakcie chce spolupracovať francúzsky Národný front (3 poslanci) s maďarským Jobbikom (3) a britskou BNP (2 poslanci). V hre sú jednotliví poslanci z Belgicka, Talianska či Švédska. Gollnisch tvrdí, že intenzívne rokovania práve prebiehajú s portugalskými europoslancami. Záujem o spoluprácu by mohol mať aj belgický Flámsky záujem či bulharský Útok.

Keď Maďari nepoznajú iróniu

12. novembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Keď Imre Kertész dostal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru, nepotešilo to všetkých jeho krajanov. Ozvalo sa zopár nacionalistov a extrémistov, že to nie je pocta pre „pravú” maďarskú literatúru. Kertész je predsa Žid a Maďarov vo svojich dielach ohovára, čo pravý maďarský spisovateľ nerobí. Dnes čelí Kertész (ktorý už je doma skôr v Berlíne) novej vlne pobúrenia pre kritiku maďarských pomerov. V rozhovore pre Die Welt pri príležitosti svojich 80. narodenín povedal, že sa Maďari stále nevyrovnali s minulosťou. Sám seba označil za produkt európskej kultúry, a reportéra dokonca požiadal, aby ho neoznačoval za Maďara. „Stačí, že zo mňa vaši krajania urobili Žida. Rasová a národná príslušnosť sa ma netýka,” povedal nemeckému novinárovi. V druhom rozhovore pre Die Welt, už po vypuknutí škandálu, sa Kertész bráni, že niektoré maďarské médiá jeho slová skreslili. Keď napríklad hovoril o tom, že v Maďarsku určujú tón extrémisti a antisemiti, napísali, že podľa neho extrémisti a antisemiti v krajine vládnu. Maďari podľa neho nepoznajú iróniu. Kertész v prvom aj druhom rozhovore určite preháňa a príliš paušalizuje. Úlohou umelcov však nie je podávať vyvážené sociologické rozbory, ale občas publiku (slovne) jednu vraziť, aby sa konečne prebralo a zamyslelo. Ak to dosiahne preháňaním a vyhrotením problému, tiež dobre. Kertész si túto úlohu splnil, čo asi jeho kritikov škrie najviac. Obviňujú ho zo zrady národa a dokonca zo zbabelosti, pričom je len zrkadlom, v ktorom vidia sami seba bez prikrášlenia. Nečudo, že sa im ten obraz nepáči.

Rusi dali Maďarov Slovákom

Najlepší dokument strednej a východnej Európy prichádza dnes do kín

12. novembra 2009 - (Lucia Čížová - Hospodárske noviny)

Predstavte si, že sa ráno zobudíte a priamo pri vašom dome stoja vojaci. So samopalom v rukách vytyčujú novú slovensko-ukrajinskú hranicu, ktorou rozdelia „maďarskú” dedinku Slemence na dve polovice. Dievčatko, ktoré bolo na návšteve u starých rodičov, sa už domov nevrátilo, ľudia, ktorí boli v kostole, už hranicou neprešli, navždy boli rozdelené rodiny, ktoré sa už do konca života nestretli. Hranica ich rozdelila na 60 rokov a zastavila v dedine život. Nový film Hranica prichádza dnes do kín. Jedna časť dedinky Veľké Slemence ostala na slovenskej strane a Malé Slemence na strane ukrajinskej. „Nie je v záujme Slovenska ani Ukrajiny, aby spojili maďarskú dedinu,” vraveli často obyvatelia. Keď 30. augusta 1946 prišla do dediny Červená armáda, ľudia na to neboli pripravení. „Rozkrojili nás napoly ako chlieb.” Komunikovali cez ploty, často po maďarsky, pretože hraničiari im nerozumeli. Na miesto vzdialené 6 metrov museli cestovať 250 kilometrov, vybaviť si a zaplatiť víza. „Hovorí sa, že za to môže miestny starosta, ktorý chcel kšeftovať s Rusmi, ktorí ho podplatili. Postupovali po vojne, odkrajovali si z územia a narazili na nich. Jedna časť si povedala, že nechcú patriť k Rusom, ale tú druhú časť „ponuka” od Rusov presvedčila,” povedal pre HN režisér dokumentu Jaro Vojtek. Hranica zničila symboly minulosti, ale aj vieru v budúcnosť. Vojtek sa v dokumente zamýšľa nad absurdnosťou vytvárania akýchkoľvek hraníc. Nad tým, aký je človek - jednotlivec aj v súčasnosti osamotený a bezmocný voči mocenským rozhodnutiam. Pretože po maďarsky nevedel, ľudia na neho zo začiatku reagovali veľmi nedôverčivo. Presvedčiť niektorých ľudí, aby mu porozprávali o svojom osude, mu trvalo aj niekoľko rokov. Zaujímavou postavou je pán lizák, ktorý býva iba zopár metrov od hranice. Prežil v ňom celý život a ako sa hranica posúvala, stával sa postupne občanom ČSR, Slovenského štátu, Maďarskej republiky, päť týždňov bol občanom ZSSR, neskôr ČSSR, ČSFR a v. súčasnosti je občanom Slovenskej republiky. „Kedy už odídete?” pýtali sa často ľudia vojakov, i keď vedeli, že oni za to nemôžu. Film sa nezaoberá len hranicou, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne, ale aj schengenskou hranicou, ktorá stále rozdeľuje ľudí. „To je tá absurdita. Aj keď hranicu otvorili, majú stále problém. Ostali tam ruskí vojaci, na našej strane elektronické kamery,” doplnil Vojtek. Po prijatí Slovenska do Európskej únie síce v dedine otvorili nový hraničný priechod, potrhané vzťahy to neobnovilo. Priechod slúži väčšine len ako vstup na trh, kde môžu lacnejšie nakúpiť. Aj napriek tomu, že hovoria jedným jazykom, nevedia sa už „spojiť”. Dokument získal posledný októbrový víkend na festivale v Jihlave cenu ako najlepší dokument strednej a východnej Európy.

Maďarsko vo februári zorganizuje summit podunajských krajín

11. novembra 2009 - (tasr)

Vo februári zorganizuje Maďarsko summit podunajských krajín. Informoval o tom dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs s tým, že na schôdzke chcú vytvoriť „dunajskú stratégiu”. Hlavnými cieľmi stratégie, ktorá sa týka šiestich členských krajín Európskej únie Nemecka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, ďalej Chorvátska, Srbska, Ukrajiny a Moldavska, by podľa šéfa maďarskej diplomacie mali byť doprava v okolí Dunaja, otázky ochrany životného prostredia týkajúce sa Dunaja a regionálna spolupráca zdôrazňujúca kultúrnu pestrosť. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Balázs pripomenul, že k príslušným rozvojovým programom bude možné získať financie z rozpočtu Európskej únie preskupením zdrojov.

Maďarsko podľa MMF nedodrží plánovaný deficit rozpočtu

12. novembra 2009 - (sita)

Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že Maďarsko v tomto roku vykáže väčší schodok štátneho rozpočtu, ako plánuje. Uviedol to vo štvrtok denník Népszabadság, ktorý citoval nemenované zdroje. MMF, ktorý vlani pre Maďarsko zabezpečil úver v sume 25,1 mld. USD, aby sa zabránilo kolapsu verejných financií krajiny, v súčasnosti skúma ich stav. Fond teraz predpokladá, že deficit rozpočtu Maďarska bude za tento rok na úrovni 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čiže nad plánovanou hranicou 3,9 %, uviedol Népszabadság. Denník však dodal, že MMF nepovažuje deficit v roku 2009 za príliš veľký problém, keďže sa zvýši iba mierne a bude výsledkom menších príjmov, ako sa očakávalo, čo vláda môže iba málo ovplyvniť. Konštatoval však, že fond má zásadné otázky pokiaľ ide o realizovateľnosť rozpočtu na rok 2010 a žiada podrobnosti vládnych plánov na úsporu 40 mld. forintov (HUF) vo verejnej doprave a 70 mld. HUF na výdavkoch miestnej štátnej správy. Hovorca ministerstva financií Ferenc Pichler správu denníka Népszabadság odmietol komentovať, ale potvrdil, že posudzovanie rozpočtu zo strany MMF prebieha.

Herz Penta nezískala

12. novembra 2009 - (Trend)

Private equity skupina Penta k svojmu stredoeurópskemu mäsovému holdingu napokon neprikúpi maďarský mäsokombinát Herz Salami Factory. V tendri na predaj tohto skrachovaného podniku zvíťazila firma Bonafarm, ktorá patrí do zoskupenia maďarského potravinárskeho magnáta a zároveň šéfa tamojšej najväčšej banky OTP Bank Sándora Csányiho. Informoval o tom český ekonomický denník E15 s tým, že konkurzný správca Herz Salami György Pinka vyhodnotil ponuku Bonafarmu ako najlepšiu. Podľa správcu bola adekvátne vysoká k pôvodnej vyvolávacej cene Herz Salami, ktorá bola takmer 13 miliónov eur. „Na tendri sme sa zúčastnili, no naša ponuka bola nižšia, ako podal víťaz,” hovorí hovorca Penty Martin Danko. Neúspech v súboji o tento maďarský mäsokombinát ambície tejto skupiny v biznise s mäsom neokresáva. Už skôr kúpila viaceré väčšie stredoeurópske mäsokombináty. Na Slovensku ovláda vďaka prevzatiu dvoch mäsokombinátov, Mecom a PM Zbrojníky, zhruba štvrtinu trhu s mäsom a už dlhšie kontroluje aj maďarský mäsokombinát Debreceni Hús. Od napokon nevydareného prevzatia Herz Salami Penta neočakávala výraznejšie posilnenie svojich podielov na maďarskom trhu s mäsom. Herz Salami je menší podnik, s trojpercentným podielom. Pentu to môže mrzieť hlavne pre silu Herzu v suchých salámach. Lebo na ne sa tento mäsokombinát špecializoval a bol v nich trhovou dvojkou, hneď za lídrom Pick. Okrem Slovenska a Maďarska sa chce skupina s mäsom udomácniť aj na českom trhu. „Teraz sa sústreďujeme na získanie prvého mäsokombinátu v Česku. Rokovania zatiaľ nedospeli k transakcii,” uzatvára M. Danko.

Česi a Slováci zvrhli režim skoro ako poslední. Prečo?

13. novembra 2009 - (Martin Novák - aktuálně.cz)

Chronológia udalostí revolučného roku 1989 hovorí aj po dvadsiatich rokoch jasnou rečou. Komunizmus začal miznúť postupne najprv v Poľsku, potom v Maďarsku. Nasledovali Nemecká demokratická republika a Bulharsko. 17. novembra, v deň študentského sprievodu, tak existovali už len dva štáty, kde sa čas zastavil a moc sa javila zatiaľ ako nedotknuteľná: Československo a Rumunsko. (Albánsko bola síce tiež komunistickou krajinou, ale od roztržky v šesťdesiatych rokoch nepatrila do sovietskeho bloku). Napríklad Poľsko už v tom čase malo za sebou voľby, v ktorých zvíťazila opozičná Solidarita. V Československu boli ľudia volaní k výsluchom kvôli podpisu petície Niekoľko viet, ktorá ani výslovne nepožiadala rezignáciu vlády. Prečo sa Praha a Bratislava pripojili skoro až ako posledné? Aké boli príčiny náskoku štyroch ďalších krajín, kde už 17.novembra boli režimy vo väčšom alebo menšom štádiu rozkladu, kým v Československu všetko ešte len začínalo? Podľa vtedajšieho disidenta Jiřího Dienstbiera, ktorého revolúcia vyniesla v decembri 1989 do funkcie ministra zahraničia v prvej postkomunistickej vláde, je potrebné hľadať dôvody československej oneskorenosti v roku 1968. „V Poľsku a Maďarsku došlo k normálnemu politickému vývoju, ktorý reflektoval zmeny vo svete, vrátane perestrojky v Sovietskom zväze. U nás tento podobný prirodzený vývoj prebiehal v šesťdesiatych rokoch, ale bol úhľadne inváziou Varšavskej zmluvy. Vládli ľudia dosadení inváziou, ktorí nemali záujem na vývoji, „povedal Dienstbier Aktuálně.cz s tým, že na rozdiel od iných krajín v Komunistickej strane Československa skrátka nebol nikto, kto by proces reforiem a zmien naštartoval zhora. „Preto sa ešte pred rokom 1989 časť vedenia zbavila Ľubomíra Štrougala. Mali strach, že takéto zmeny by mohol iniciovať on,” domnieva sa Dienstbier, ktorý je dnes senátorom. Podľa neho navyše ľudia v Československu mali dlho strach, že snahu o zmeny by zase zadusil v poslednej inštancii Sovietsky zväz a sovietska armáda, ktorá mala na území republiky veľký počet vojakov. Až keď bolo jasné, že Sovieti tentoraz nezasiahnu, uvoľnila sa cesta k zmenám. Československá revolúcia síce oproti susedom meškala, ale zato bola rýchla. Populárny dobový slogan uvádzal, že v Poľsku trvala zmena roky, v Maďarsku mesiace, v NDR týždne a v Československu dni. Komunistická strana sa vzdala svojej vedúcej úlohy ešte do konca novembra a Václav Havel bol zvolený za prezidenta 29. decembra. Ďalší bývalý disident a neskôr minister vnútra Jan Ruml sa domnieva, že zmeny brzdili nielen strana, ale aj správanie väčšiny Čechov a Slovákov. „Veľa ľudí boli trochu pohodlní a režim nijako neohrozoval ich existenciu. Mnohí sa báli, že o niečo môžu prísť. V spoločnosti nebola dlho veľká radikálnosť. Navyše v čase Palachovho týždňa v januári 1989 režim ukázal, že je stále ochotný k brutálnym zásahom a veľa ľudí tým vystrašil, „povedal Ruml Aktuálně.cz. V Poľsku a Maďarsku vyšla iniciatíva z radov vládnucich strán. Poľskí komunistickí lídri súhlasili s rokovaním za tzv. okrúhlym stolom s opozičnými lídrami najmä kvôli solidarite s katastrofálnou hospodárskou situáciou v krajine. V Maďarsku dozrela nová generácia politikov, ktorá nezažila neúspešné krvavé povstanie z roku 1956 a žiadala zmeny, rovnako tak ako odchod veterána Jánosa Kádára z čela strany. Práve Maďari potom spustili prúd zmien v NDR, keď otvorili hranice s Rakúskom a východní Nemci sa začali touto cestou hrnúť na západ. Všetko vyvrcholilo demonštráciami vo východonemeckých mestách a nakoniec 9.novembra pádom Berlínskeho múru. V Bulharsku zariadila zmenu skupina mladších členov politbyra, ktorí sa chceli zbaviť veterána Todora Živkova a reformovať režim podľa vzoru Gorbačovovej perestrojky. Fakt, že sa Komunistická strana Československa do konca roka 1989 nezreformovala, viedol v deväťdesiatych rokoch v Českej republike k rozdielnemu vývoju ako v okolitých krajinách. Zatiaľ čo v Poľsku, Maďarsku a Bulharsku sa bývalé komunistické strany transformovali v socialistické a stali sa hlavnými ľavicovými silami na politickej scéne, v Česku túto úlohu prevzala obnovená sociálna demokracia.

November 1989 oceňuje takmer 60 percent Slovákov

12. novembra 2009 - (čtk)

Spoločenské zmeny po novembri 1989 oceňuje takmer 60 percent Slovákov, opačný názor má necelá tretina ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre dnešné Hospodárske noviny (HN). Medzi najväčších priaznivcov novembrových udalostí spred 20 rokov patria mladí, vysokoškolsky vzdelaní a lepšie zarábajúci ľudia. „Síce prevažuje tendencia hovoriť, že vtedy sa žilo lepšie. Ale ak ľudia zrátajú všetko so všetkým, tak akceptujú viac tento režim po roku ’89,” povedal denníku Ivan Dianiška z Focusu. Podobné názory na nežnú revolúciu zaznamenal podľa denníka aj prieskum z roku 2007, keď pád socialistického režimu kladne hodnotilo 59 percent a záporne 32 percent účastníkov ankety. V najnovšej sonde si novembrové zmeny cenilo rovnako 59 percent ľudí, odporcov bolo mierne menej (29 percent). HN poznamenali, že november 1989 začali Slováci priaznivejšie hodnotiť po roku 2006, keď sa k moci dostala vláda Roberta Fica. Pripísali to aj nárastu počtu sympatizantov revolúcie medzi voličmi Ficovho Smeru-SD. „Po voľbách v roku 2006 aj tí, ktorí boli proti zmenám a reformám, začali ich vnímať inak,” tvrdil Dianiška. Spomedzi voličov politických strán však nežnú revolúciu tradične najlepšie hodnotili sympatizanti opozičných strán SDKÚ-DS a KDH, ale aj vládnej SNS Jána Slotu. K nespokojným sa zaradili starší ľudia, so základným vzdelaním, nižšími zárobkami či nezamestnaní. Medzi ľuďmi s negatívnym názorom boli výrazne zastúpení aj občania maďarskej národnosti, s ponovembrovým vývojom bolo podľa HN nespokojných viac ako 40 percent z nich. Dianiška to pripísal ekonomickým problémom na juhu Slovenska, ktorý dlhodobo sužuje nezamestnanosť. „Druhý faktor je, že maďarskí spoluobčania veľmi citlivo vnímajú v posledných rokoch, že došlo k zmene atmosféry voči ich menšine hlavne zo strany politikov,” dodal.

Dubček bude mať pamätnú tabuľu aj v Prahe

11. novembra 2009 - (sita)

Pamätnú tabuľu odhalia Alexandrovi Dubčekovi pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie na budove bývalého Federálneho zhromaždenia, dnešného Národného múzea ČR v Prahe. Titulnú postavu Pražskej jari 1968 si v českej metropole uctia 16. novembra o 15:00 v prítomnosti predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku, predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Miloslava Vlčka, ministra kultúry SR Mareka Maďariča a ministra kultúry ČR Václava Riedlbaucha. Odhalenie pamätnej tabule je iniciatívou Zastupiteľského úradu SR v ČR, Masarykovej dělnickej akademie, Obce Slovákov v ČR a Slovenského inštitútu v Prahe. Pri príležitosti osláv sa uskutoční aj vernisáž Dvadsať po dvadsiatich CZ - SK. Prehliadka v Galérii Jaroslava Fragnera na Betlémskem náměstí uvedie dvadsať českých a dvadsať slovenských architektov, ktorí začali študovať na vysokej škole po revolúcii 1989.

SNS víta rozhodnutie EK nezaoberať sa sťažnosťou Sólyoma

12. novembra 2009 - (sita)

Slovenská národná strana (SNS) víta rozhodnutie Európskej komisie nezaoberať sa sťažnosťou maďarského prezidenta, ktorému Slovenská republika neumožnila vstup na svoje územie. László Sólyom chcel prísť na Slovensko 21. augusta, teda na výročie vojenskej intervencie a následnej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. Predseda SNS Ján Slota v stanovisku pre agentúru SITA označil sťažnosť len za „bublinu“ a Európska komisia v Bruseli podľa neho potvrdila, že členská krajina má právo odoprieť vstup na svoje územie. Slota zároveň pripomenul, že maďarského prezidenta nepozval žiadny slovenský štátny orgán, ale primátor mesta Komárno Tibor Bastrnák (Most- Híd). László Sólyom mal prísť odhaliť sochu uhorského kráľa Štefana, ktorá je umiestnená v Komárne na námestí. Slovenská národná strana podľa Slotu naďalej zastáva stanovisko, že plánovaná návšteva 21. augusta nebola ničím iným, len jednoznačnou politickou provokáciou maďarského prezidenta, pripravovanou v súčinnosti so stranou Most-Híd. „Konanie štátnikov by sa malo riadiť diplomatickým protokolom, ktorý platí všade na svete, a tiež základnou ľudskou slušnosťou. Maďarský prezident porušil oboje,“ uviedol Slota.

Druhý Slovák vo vedení Most-Híd?

15. novembra 2009 - (aktuality.sk)

Strana Most-Híd bude mať pravdepodobne vo vedení druhého Slováka. V relácii Na telo to priznal predseda strany Béla Bugár. Na poste podpredsedu by uvítal uznávaného ekonóma Ivana Švejnu. Okrem odborníka by získali ďalšieho Slováka, čím by v podstate potvrdzovali, že nie sú stranou pre voličov maďarskej národnosti. V desaťčlennom predsedníctve je zatiaľ len jeden občan slovenskej národnosti - Rudolf Chmel. Správa, že by Ivan Švejna, autor dôchodkovej reformy, posilnil vedenie strany Most-Híd sa objavili už pred pár dňami. Švejna ich sám potvrdil s tým, že ho oslovil predseda strany Béla Bugár, ktorého považuje za charizmatického človeka. Na podpredsednícku stoličku by mal zasadnúť 21. novembra na sneme Most-Híd. Tento krok uvítal aj predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík: „Aspoň sa bude dať s kým baviť na úrovni.” Toto Bugára doslova rozosmialo: „Doteraz nebolo?” Strany Most-Híd a SaS majú k sebe blízko, keď už po štvrtkovom rokovaní o programových zhodách a možnostiach ďalšej spolupráce medzi Mostom a SaS vyhlásili predsedovia oboch strán, že vytvoria odborný tím pre oblasť ekonomiky. SaS v ňom bude zastupovať Ján Mihál, Most práve spomínaný Ivan Švejna.

Kto je Ivan Švejna?

Ivan Švejna je uznávaným ekonómom a odborníkom na hospodársku politiku. Je členom prestížnej Mont Pélerinskej spoločnosti, ktorá združuje najvýznamnejších liberálov z celého sveta. Je osobnosťou slovenského i zahraničného politického a verejného života. Problematikou verejnej správy sa zoberá od roku 1991. V súčasnosti je i predsedom Združenia daňových poplatníkov Slovenska. Je spolutvorcom viacerých štúdií a pravidelne komentuje hospodársku politiku Slovenska v slovenských i zahraničných médiách. Bol ekonomickým poradcom primátora Hlavného mesta Bratislavy. Bol iniciátorom zavedenia druhého piliera dôchodkového sporenia na Slovensku. Je osobným priateľom José Pineru, čílského reformátora, autora prvej dôchodkovej reformy na svete. Pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia na Ministerstve sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2001 sa podarilo jemu a tímu Nadácie F. A. Hayeka zorganizovať stretnutie Mont Pélerinskej spoločnosti v Bratislave za účasti viacerých držiteľov Nobelovej ceny za ekonómiu. V súčasnosti je i členom vedeckej rady Fakulty národohospodárkej Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Vyštudoval ekonómiu a doplnkové štúdium práva.

Odobratie platu je pomsta SMK, tvrdí Slota

12. novembra 2009 - (sita)

Je to pomsta Strany maďarskej koalície (SMK), reagoval dnes v Žiline Ján Slota na odobratie jedného poslaneckého platu, o ktorom v stredu rozhodol parlamentný výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Podľa šéfa národniarov je to po dvadsiatich rokoch po prvý raz, čo predseda výboru navrhol siahnuť za neúčasť na rokovaní poslanecký plat. Ako dodal navyše ten návrh dal člen SMK József Berényi. Slota to vníma ako pomstu SMK za to, že SNS už po tretíkrát opakovane podala návrh na prokuratúru na zrušenie SMK pre ich protištátnu a protislovenskú činnosť, aj za to, že SNS riešila problematiku účasti členov SMK na Fóre maďarských poslancov Karpatskej kotliny. „Je to doslovne úsmevné a asi nemajú peniaze na cestovné do Budapešti, tak ja im teda vyhoviem a im darujem ten jeden poslanecky plat,“ dodal Slota.

Stredná Európa smeruje k zotaveniu

12. novembra 2009 - (sita)

Údaje o vývoji ekonomík východoeurópskych členov Európskej únie v treťom štvrťroku podľa analytikov potvrdia posun smerom k zotaveniu. Napriek pochmúrnym medziročným údajom sa podľa analytikov ukáže, že Česko a Slovensko už druhý štvrťrok medzikvartálne rastú. Ďalej uviedli, že v prvom štvrťroku budúceho roka sa vráti aj medziročný rast, čomu pomôže nižšia porovnávacia základňa. „Na povrchu to bude zlé, ale pokiaľ ide o medzikvartálne údaje, bude to dobré,” povedala Raffaella Tenconiová, analytička Wood & Co. Analytici očakávajú, že česká ekonomika za tretí štvrťrok vykáže rast o 1 %, po tom ako v druhom štvrťroku sa medzikvartálne zväčšila o 0,1 %. Rumunsko, ktoré zverejňuje tiež medzikvartálnu štatistiku, podľa analytikov vykáže pokles o 0,5 %, čo je zlepšenie oproti druhému štvrťroku, kedy zaznamenalo pokles o 1,2 %. Medziročný pokles sa však odhaduje až na úrovni 9 %. Pozitívny vývoj sa predpokladá aj na Slovensku. Podľa prieskumu agentúry Reuters medzi siedmimi analytikmi by mala slovenská ekonomika v treťom kvartáli medziročne poklesnúť o 5 % v porovnaní s poklesom o 5,3 % z predchádzajúceho štvrťroku a 5,6-percentným prepadom z prvého kvartálu. V prípade Poľska, ktoré sa recesii vyhlo, analytici očakávajú, že medziročný rast sa v treťom štvrťroku zrýchli na úroveň 1,3 % po tom, ako v druhom štvrťroku bol na úrovni 1,1 %. Pokiaľ ide o Maďarsko, predpokladá sa, že za tretí štvrťrok vykáže medziročný pokles až o 6,4 %.

Reuters: Prijatie eura bolo pre Slovensko dvojsečným mečom

11. novembra 2009 - (sita)

Posilnením eura voči americkému doláru a oslabením regionálnych stredoeurópskych mien v prvých mesiacoch tohto roka v rozsahu až do 30 percent sa slovenské továrne stali drahšie ako ich regionálni konkurenti. Euro však prinieslo aj stabilitu. „Tvorcovia hospodárskej politiky vo všeobecnosti závidia Slovensku vstup do eurozóny, pretože sa boja menovej nestability. Euro v tomto zmysle poskytuje stabilitu,” povedal Lars Christensen, šéf výskumu nových trhových ekonomík v Danske Bank. „Euro však odoberá pružnosť a je jasné, že Slovensko trpí, pokiaľ ide o stratu konkurencieschopnosti,” dodal. Nie všetci výrobcovia však majú názor, že prijatie eura skomplikovalo ich podnikanie. Volkswagen, ktorý je podľa tržieb najväčšou slovenskou spoločnosťou, uviedol, že zavedenie eura v krajine bolo jedným z dôvodov pre umiestnenie výroby jeho nového malého automobilu na Slovensku. „Prijatie eura bolo z tohto hľadiska veľmi dôležité, pretože umožňuje dlhodobé plánovanie a eliminuje riziká výmenných kurzov spojené s nestabilitou meny,” povedal Andreas Tostmann, predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia. Feature agentúry Reuters dokumentuje situáciu aj príbehom Alexandra Joszaya z Kráľovského Chlmca. Keď Slovensko v januári prijalo euro, Alexander Joszay z Kráľovského Chlmca rád prechádzal hranice do Maďarska, kde finančná kríza oslabila forint a priniesla nižšie ceny pre tých, ktorí zarábajú v eurách. Továrni, v ktorej 58-ročný údržbár pracoval, sa myšlienka lacnejších nákladov tiež zapáčila. Joszaya a ďalších Slovákov o niekoľko mesiacov prepustili a presťahovali sa za hranice. Ľudia stratili prácu, keď im zamestnávatelia povedali, že výroba už nie je zisková, povedal Joszay, ktorý vo východoslovenskom meste Kráľovský Chlmec pracoval v podniku MBE vyrábajúcom dielce pre automobily. Feature agentúry Reuters tak poukazuje na to, že prijatie eura je pre postkomunistické krajiny Európskej únie dvojsečným mečom a slúži ako varovanie pre Poľsko, Estónsko, Bulharsko a ďalšie štáty, ktoré považujú stabilitu spoločnej európskej meny za všeliek na krízu.

Pozývame Vás na tradičný Vianočný bazár Medzinárodného klubu žien

12. novembra 2009 - (PR článok)

Vianočný bazár je najväčšie spoločné podujatie diplomatickej a medzinárodnej komunity na Slovensku. Jeho poslaním je dobročinnosť. Všetky peniaze získané predajom tovaru, vstupeniek a lístkov do tomboly budú použité počas roku 2010 na charitatívne účely na Slovensku. Uskutoční sa v nedeľu 22. 11. od 10.00 do 16.00 v PKO. V tomto roku sa zúčastní 37 veľvyslanectiev a 10 neziskových organizácií. Jednotlivé krajiny majú na Vianočnom bazári svoje stoly, na ktorých ponúkajú jedlá a výrobky typické pre svoju krajinu. Všetky získané peniaze potom odovzdajú Medzinárodnému klubu žien, ktorého charitatívny výbor rozhoduje o ich použití. Prvá dáma SR, pani Silvia Gašparovičová, aj tento rok prisľúbila účasť aj na tomto tradičnom dobročinnom podujatí. Tohtoročný Vianočný bazár bude prvý, na ktorom sa bude predávať za eurá. Výnos z minulých rokov dosahoval až 2 milióny Sk. Organizátori dúfajú, že tohtoročný výnos bude vysoký, keďže podujatie sa presunulo zo Starej Tržnice do väčších priestorov PKO, takže je možná účasť viacerých krajín než v predošlých rokoch. Súčasťou Vianočného bazáru bude aj tombola, ktorá má každý rok veľký úspech. Predaja lístkov do tomboly sa zúčastňujú známe osobnosti. Tento rok prisľúbili svoju účasť Jarmila Hargašová- Lajčáková (ktorá zároveň organizuje slovenský stôl), Iveta Malachovská, Alena Heribanová, Karin Majtánová, Ján Kroner, Lenka Košická, Alfréd Swan, Tatiana Kulíšková, Vladimír Jedľovský, Božidara Turzonovová a ďalší. Vďaka sponzorom môžu návštevníci v tombole vyhrať napríklad letenky a dovolenku v Turecku, víkendový pobyt v hoteli Sheraton, víkendový pobyt v hoteli Crowne Plaza, notebook, welness víkend v Maďarsku, šaty v hodnote 1400 EUR, víkendový pobyt v Radison SaS Carlton, víkendový pobyt v Aquacity Poprad, nábytok, poukážky do exkluzívnych reštaurácií, relaxcentier a salónov krásy, šperky a mnoho iných cien. Všetky peniaze získané predajom lístkov do tomboly budú takisto použité na dobročinné účely. Ceny vstupeniek: dospelí 3 EUR, deti, študenti a dôchodcovia 1,50 EUR. Vstupenky sú v predpredaji v BKIS.

Na charitu prispievajú viac Slováci a Poliaci, Maďari a Česi už pomenej

11. novembra 2009 - (čtk)

Slováci a Poliaci sú spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) najaktívnejšími finančnými prispievateľmi na dobročinné účely. Za nimi nepatrne zaostávajú Česi, najmenej podporujú dobročinnosť Maďari. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre mimovládne Fórum donorov uskutočnila v júli a auguste tohto roka agentúra Focus. „Za posledných dvanásť mesiacov prispelo finančným darom na dobročinnosť 50 percent Poliakov a vyše 45 percent Slovákov,” informovala o tom Lenka Podracká z Fóra donorov. O niečo menej bolo Čechov, výraznejšie zaostávali Maďari, z ktorých podporilo charitu 28 percent. Slováci podľa výsledkov prieskumu preferujú najmä darovanie peňazí formou príspevku do pokladničky, či už ide o mimovládnu neziskovú organizáciu alebo o pokladničku v kostole. Zároveň sa za posledný rok medzi Slovákmi našlo osem percent takých, ktorí venovali svoj voľný čas, energiu alebo vedomosti bez nároku na odmenu v prospech pomoci iným. Viac (9 percent), ktorí takouto formou pomohli, bolo len Maďarov.

Maďari smútia za komunizmom

11. novembra 2009 - (sita / čtk)

Zatiaľ čo pre Čechov, Poliakov a Slovákov je budovanie demokracie úspechom, Maďari považujú pád komunizmu za prehru. Vyplýva to z výskumu verejnej mienky medzi mladými ľuďmi v krajinách Visegrádskej štvorky. V prospech zmeny politického režimu v roku 1989 sa vyjadrilo 63 percent Čechov, 62 percent Poliakov a 59 percent Slovákov. Za prehru ho považuje 47 percent Maďarov. „Do hodnotenia sa premieta aktuálna situácia, ako sú krajiny na tom dnes. V Maďarsku je situácia pomerne nestabilná, napätá, ani ekonomike sa nedarí najlepšie,” povedala Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky, ktorý sa na výskume podieľal. Je to jasné aj pri pohľade na odpovede na otázku, či sa im v súčasnosti žije lepšie než za komunizmu. Kladne odpovedalo iba 28 percent Maďarov, v ostatných krajinách to bola viac ako polovica opýtaných. Za lepší než pred 20 rokmi označilo život vo svojej krajine 68 percent Čechov, 59 percent Poliakov a 53 percent Slovákov. V Maďarsku zasahujú život najširších vrstiev obyvateľstva rozsiahle škrty v štátnych výdavkoch, ktoré majú zabrániť kolapsu rozpočtu. Zmenu režimu vnímajú pozitívne najmä mladí a vzdelanejší ľudia.

Na Kádára spomínajú s láskou

10. novembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Podľa budapeštianskeho premiéra Bajnaiho si jeho krajina v roku 1989 vybrala správne, keď sa opäť vydala po ceste vedúcej k silnému, úspešnému a rozvíjajúcemu sa Maďarsku. Ako však ukazuje októbrový prieskum agentúry Szonda Ipsos, väčšina obyvateľov Maďarska s jeho názorom nesúhlasí. Viac ako polovica si ich naopak myslí, že oni osobne aj ich krajina zmenou režimu viac stratili, ako získali. Asi aj preto, lebo na rozdiel od povinne optimistického premiéra na konci cesty žiadne silné, úspešné a rozvíjajúce sa Maďarsko nevidia. Naopak, každý deň zakúšajú krajinu v hlbokej, dlhoročnej a zďaleka nielen ekonomickej kríze a o výhodách nového života im v drvivej väčšine rečnia navzájom sa nenávidiaci a ohovárajúci a pritom rovnako neschopní, sebeckí a skorumpovaní politici. Existuje však aj iný dôvod, prečo obyvatelia Maďarska vykázali pri hodnotení prechodu k demokracii najhorší výsledok zo všetkých visegrádskych krajín. Zahraniční analytici trochu zabúdajú, že naši južní susedia spomínajú na trochu iný (gulášový) socializmus, než napríklad obyvatelia Slovenska. Spomínajú na obdobie neskorého kádárizmu, v ktorom sa pre nich spájala relatívna sloboda s relatívnym blahobytom a konzumom pri zachovaní sociálnych istôt. Oproti ostatným socialistickým krajinám si žili celkom slušne a voľne a zároveň stále neniesli ozajstnú zodpovednosť za svoje osudy. Pre drvivú väčšinu ľudí, čo si neuvedomovali alebo im to bolo jedno, že aj kádárovská sloboda je len veľmi obmedzená a že ich ilúziu blahobytu umožňujú najmä zahraničné pôžičky, to bol naozaj raj na zemi, na ktorý spomínajú so slzou v oku. Najmä, ak si ani dnes nepripúšťajú, že ich neskoršie ekonomické problémy súvisia aj s tým, že bolo raz treba začať tie pôžičky konečne splácať.

Csemadok v Novohrade oslavoval

12. novembra 2009 - (SRo)

Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku Csemadok si tohto roku pripomína svoju 60-ročnicu. To bol jeden dôvod na to, aby novohradský oblastný výbor pripravil slávnostný kultúrny program. Druhým dôvodom bolo tradičné odovzdávanie cien za kultúrny rozvoj Novohradu. Csemadok pri výbere laureátov spolupracuje so samosprávou a kultúrnymi inštitúciami v regióne. Atmosféru podujatia približuje Sylvia Hoffmannová.

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_ondemand_soundID82362.m3u

Csemadok v Novohrade oslávil 60 rokov vzniku tejto celoslovenskej organizácie slávnostným programom vo Fiľakove. Počas neho si dvaja jednotlivci a dva kolektívy prevzali cenu za kultúrny rozvoj regiónu. Dvoch držiteľov sme vám už predstavili, Sylvia Hoffmannová teraz pridá ďalšie informácie.

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_ondemand_soundID82363.m3u

Csáky sa stretol so šéfom EP Buzekom, hovoril o jazykovom zákone

12. novembra 2009 - (sita)

SMK bude pokračovať v rozhovoroch na európskej úrovni o slovenskom zákone o štátnom jazyku. Informovala o tom hovorkyňa SMK Eva Dunajská po tom, ako sa predseda strany Pál Csáky stretol s predsedom Európskeho parlamentu Jerzym Buzekom. „Hlavnou témou stretnutia bol zákon o štátnom jazyku, ktorý vyvolal značnú nevôľu občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Líder SMK informoval predsedu Európskeho parlamentu o tom, že približne 30-tisíc občanov Slovenskej republiky protestovalo svojím podpisom proti prijatej novele zákona,” uviedla Dunajská..

P. Balázs: Slovensko-maďarské vzťahy sa zlepšujú

10. novembra 2009 - (tasr)

Vzťahy Slovenska a Maďarska sa dostali na bod mrazu v lete po odmietnutí vstupu prezidenta Lászlóa Sólyoma na slovenské územie, po schôdzke premiérov Roberta Fica a Gordona Bajnaiho v septembri v maďarskom Szécsényi sa situácia podstatne zlepšila. Vyhlásil to dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs na schôdzke parlamentného výboru. Členov výboru pre zahraničné záležitosti a Maďarov žijúcich za hranicami šéf diplomacie podľa verejnoprávneho rozhlasu Magyar Rádió informoval o plnení dohody zo szécsényskej schôdzky predsedov vlád, z ktorej vyzdvihol otázku jazykového zákona. Ako povedal, zákon síce vstúpil do platnosti, zatiaľ ho však neuplatňujú. Vykonávacie predpisy prijme slovenská vláda podľa prísľubu slovenskej diplomacie až po tom, čo ich prekonzultuje s Budapešťou. Predseda zahraničného výboru Zsolt Németh vyjadril obavy z toho, že podľa jeho informácií sú už pripravené vykonávacie predpisy a nemienia ich konzultovať s maďarskou stranou. Kvôli tomu podľa jeho slov ochotu premiéra Fica prejavenú v Szécsényi a tým aj výsledok septembrovej schôdzky premiérov možno spochybniť.

Slovenský jazykový zákon bude kontrolovateľný

11. novembra 2009 - (Népszabadság)

Realizácia vykonávacích predpisov slovenského jazykového zákona bude medzinárodne kontrolovateľná, keďže maďarská diplomacia dostala prísľub, že realizáciu právnej normy Bratislava upraví nariadením vlády - oznámil minister zahraničných vecí Péter Balázs na utorkovom rokovaní zahraničného výboru Národného zhromaždenia. Vykonávacie predpisy bude Slovensko s maďarskou stranou vopred konzultovať - dodal Balázs. Péter Balázs zdôraznil, že v súvislosti so slovenským zákonom o štátnom jazyku už viackrát konzultoval s dvomi politickými stranami na Slovensku, Stranou maďarskej koalície (SMK) a stranou Híd. Predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh (Fidesz) zdôraznil, že podľa jeho informácií Slovensku už poslalo návrh vykonávacích predpisov jazykového zákona OBSE, ale maďarskej strane ich neposkytli, pričom s Maďarskom slovenská strana nevedie o predpisoch žiadne konzultácie. Podľa neho „situácia už tu je”, lebo Slovensko už koncom týždňa chce zverejniť text vykonávacích predpisov. Podľa neho maďarská strana naďalej musí presadzovať zmenu zákona.

Šefčovič na pohovore

10. novembra 2009 - (SRo)

Ako nakopnúť celoživotné vzdelávanie, vylepšiť kvalifikáciu učiteľov či prepojiť školy s firmami a potrebami pracovného trhu. Aj takýmito otázkami europoslanci preverili nového slovenského komisára Maroša Šefčoviča počas povinného vypočutia - takzvaného híringu. Dlhoročný kariérny diplomat sa nevyhol ani spornej téme jazykového zákona. Cítim som sa ako pred štátnicami - s týmto pocitom si Maroš Šefčovič sadal do horúceho kresla, ktorému neunikne žiaden nominant na eurokomisára: „V podstate som sa na to pripravoval od prvého dňa, keď som prišiel na Komisiu.” Oplatilo sa. Napriek tomu, že Maroš Šefčovič je komisárom iba päť týždňov a v novej Komisii by mal spravovať inú oblasť, europoslanci ho po odbornej stránke nešetrili. Tu je ukážka: „Máte nejaké nové iniciatívy pre vzdelávanie učiteľov? Ako by ste zlepšili výučbu, aby sme školstvo prepojili s pracovným trhom, potrebou inovácií, zelenou ekonomikou, ktorá bude aktuálna po hospodárskej kríze?” K politike zamieril až László Tőkés, rumunský europoslanec a šéf Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Výčitku nasmeroval na slovenskú vládu a jazykový zákon. „Jazykový zákon kritizovali aj niektorí slovenskí jazykovedci a politici. Koalícia Smer- SNS ohrozuje slovensko-maďarské zbližovanie. Čo by ste spravili pre našu vzájomnú harmóniu?” Receptom je vzájomný dialóg, reagoval komisár Šefčovič, no ako napokon dodal, najťažšie otázky boli o peniazoch. „Všetky tie, ktoré sú spojené s rozpočtom, lebo z jednej strany s europoslancami súhlasím, že mať viac peňazí na dobré programy by bolo dobré, a z druhej strany veľká nutnosť zachovávať realistickú pozíciu, aby sme si nestavali vzdušné zámky, ale aby sme dokázali s tými prostriedkami, čo máme, čo najefektívnejšie naložiť.” Podobný, no zrejme náročnejší test Maroš Šefčovič absolvuje aj ako nominant vlády pre ďalšiu Eurokomisiu, v ktorej chceme dostať pod palec vplyvnejšiu oblasť - podľa možností energetiku.

Spoločnosť F. Martinenga ocenila Slovákov a Maďarov za činy humanity

10. novembra 2009 - (tasr)

Večerom humanity, solidarity a aj porozumenia medzi Slovákmi a Maďarmi prostredníctvom osobností bolo dnes slávnostné udeľovanie ocenení Spoločnosti Ferdinanda Martinenga Slovensko Európe v Bratislave. K najvýznamnejším hosťom patrili expredsedníčka maďarského Národného zhromaždenia Katalin Sziliová a bývalý eurokomisár Ján Figeľ. Katalin Sziliová za maďarskú stranu a rádová sestra Spoločnosti sociálnych sestier Martina-Ľudmila Magulová s košickým primátorom Františkom Knapíkom za slovenskú stranu prebrali Veľké Krištáľové srdce za Margit Šlachtovú (1884-1974) z Košíc. Šlachtová založila v Budapešti rímskokatolícku Spoločnosť sestier sociálnej služby. „Je to pre mňa osobitná česť, že tu dnes môžem prebrať cenu, ktoré ste dali prvej žene v maďarskom parlamente. Bola skutočne humanistkou v tom najvyššom zmysle slova,” povedala Sziliová. Podotkla, že ak sa takýmto večerom trošku preklenú bariéry, ktoré sme si postavili sami pred seba, tak je to výborný odkaz. „Je to nielen pekné osobné gesto, ale aj príspevok k spolupatričnosti, k dialógu ponad hranice k Európe, ktorá síce má hranice, ale eliminuje bariéry, ktoré sú medzi nami z hľadiska histórie alebo súčasnosti,” konštatoval Figeľ pre TASR. Dodal, že slovensko-maďarský dialóg je veľmi potrebný, ale je to aj dialóg, ktorý by mal priniesť viac ovocia pre vzájomné vzťahy. Figeľ dostal zlatú medailu za ľudský a osobnostný rozmer na poste eurokomisára. Veľké Krištáľové srdce za Nicolasa Wintona (100-ročného), ktorý v roku 1939 zachránil pred smrťou stovky židovských detí z Československa, prevzal František Alexander, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Zlatú medailu odovzdal maďarskému kňazovi v SR Lászlóovi Buriánovi zo Senca jeho priateľ, rovnako prenasledovaný bývalým režimom - Anton Srholec. „Komunistom som odpustil, žiadny hnev voči nim necítim. Mám svoju mienku, ale nerozprávam o tom,” uviedol pre TASR Burián, ktorý bol aj duchovným presídlených Maďarov v Česku. Túto cenu získal in memoriam aj legendárny slovenský fotoreportér roku 1968 Ladislav Bielik, prevzali ju manželka Alica a syn, televízny moderátor Peter Bielik. Ten spomenul emócie, ktoré vyvolali fotografie povstania v Maďarsku v roku 1956. Ocenenie dostal za pomoc hasičom a nasadenie pri záchranných prácach po výbuchu vo Vojenskom opravárenskom závode v Novákoch v marci 2007 jeho vtedajší zamestnanec Peter Mikula a ďalej Michal Krajči, ktorý po veľkej rodinnej tragédii venoval zvony kostolu na bratislavských Kramároch.

Nálada zahraničných firiem vo východnej Európe sa zlepšila

10. novembra 2009 - (sita)

Index hodnotiaci podnikateľskú klímu v strednej a východnej Európe sa v októbri posunul do kladných čísel v Chorvátsku, Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a na Slovensku a v Rumunsku skončil na nule. Maďarsko a Ukrajina skončili v prieskume najhoršie Nálada zahraničných firiem pôsobiacich v strednej a východnej Európe sa zlepšila, keď výrazne vzrástli očakávania na najbližších šesť mesiacov aj pohľad na celkovú ekonomiku. Index Thomson Reuters & OeKB hodnotiaci podnikateľskú klímu v strednej a východnej Európe, ktorého aktuálnu hodnotu zverejnili v utorok, vzrástol v októbri na 10 bodov z júlových - 7 bodov. Zlepšenie nálady v sledovanom období zaznamenali všetky krajiny regiónu. Index dosiahol naposledy kladné hodnoty v októbri 2008. Do kladných čísel sa index posunul v Chorvátsku, Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a na Slovensku a v Rumunsku skončil index na nule. Poľsko, ktoré ako jedinú členskú krajinu Európskej únie nezasiahla recesia, vyšlo z aktuálneho porovnaní najlepšie, keď jeho index vzrástol na 25 bodov z júlovej úroveň päť bodov. Maďarsko a Ukrajina, ktoré prijali v čase krízy finančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu, skončili v porovnaní na konci. Najvýraznejšie zlepšenie však zaznamenalo Maďarsko, keď sa jeho index zvýšil na - päť bodov z predchádzajúcej úrovne - 28 bodov. Rakúska banka Österreichische Kontrollbank AG (OeKB) oslovila v prieskume 400 medzinárodných spoločností, ktoré majú v regióne 1 400 pobočiek. Banka, ktorá sa zaoberá podporou rakúskych exportérov uviedla, že tretina oslovených investorov očakáva v najbližších šiestich mesiacoch zlepšenie svojich podnikateľských aktivít. Prieskum konštatoval aj výrazné zlepšenie súčasných podmienok a očakávania na najbližších šesť mesiacov vzrástli oproti predchádzajúcemu obdobiu o 26 bodov. Index merajúci očakávania tak opustil negatívne teritórium a skončil na úrovni 23 bodov. Zlepšil sa aj celkový pohľad na ekonomiku, a to na 42 bodov z predchádzajúcej úrovne 18 bodov. Okolo 80 % spoločností oslovených v prieskume potvrdilo svoje investičné plány v regióne, pričom 13 % investorov uvažuje o expanzii a iba 9 % pripúšťa obmedzenie

Medziročná miera inflácie v Maďarsku v októbri spomalila

11. novembra 2009 - (tasr)

Medziročná miera inflácie v Maďarsku v októbri opäť spomalila, už tretí mesiac po sebe, a to na 4,7 % z 4,9 % v septembri. Na príčine je pokles cien celej škály tovarov dlhodobej spotreby. „Tovar dlhodobej spotreby v októbri znova zlacnel. Obchodníci totiž dopad júlového zvýšenia DPH nepreniesli na zákazníkov a okrem toho, koniec roka je už tradične obdobím rôznych výpredajov,” uviedla Borbála Minaryová zo štatistického úradu. V medzimesačnom porovnaní zostali spotrebiteľské ceny v Maďarsku v októbri na nezmenenej úrovni. Jadrová inflácia, teda inflácia bez započítania cien energií a potravín, klesla v októbri na 4,9 % z 5,1 % v septembri. Ekonómovia pritom očakávali, že inflácia bude strmo rásť od júla, keď vláda zvýšila DPH z 20 na 25 %. Ale v skutočnosti tempo rastu spotrebiteľských cien v júli zrýchlilo len o 1,5 percentuálneho bodu a následne začalo klesať, keďže obchodníci zvýšenie DPH nepreniesli na plecia zákazníkov z obavy, aby sa už aj tak slabý maloobchodný predaj ešte viac neprepadol.

Sláger Rádio hľadá po kontroverznom tendri nové frekvencie

10. novembra 2009 - (Pavol Rábara - medialne.etrend.sk)

Úspešné maďarské Sláger Rádió sa v boji o frekvencie len tak nevzdá. Po tom, čo jeho frekvenciu pridelil regulátor politickým favoritom, sa obzerá po inej možnosti, ako sa udržať na maďarskom trhu. Píše o tom server Realdeal.hu. Majitelia stanice Sláger údajne podpísali dohodu s Rádiom 1 za dve miliardy forintov (7,35 mil. eur). Kontrakt by mal Slágru priniesť 12 nových frekvencií po celej krajine. Vysielať by na nich malo rádio už od polovice novembra. Šéfka rádia Sláger Edina Heal medializované informácie nevylúčila. Sláger Rádio, ktoré patrí spolu so slovenským Expresom americkej spoločnosti Emmis Communications, prišlo o svoju frekvenciu po kontroverznom tendri. Regulátor v ňom pridelil licencie rádia Sláger a druhého komerčného rádia Danubius politickým favoritom. Po rozhodnutí kontrolného orgánu vedenie rádia Sláger avizovalo, že práva na frekvencie sa bude domáhať súdnou cestou. Podľa novín Wall Street Journal tak spraví aj vlastník rádia Danubius, spoločnosť Accession Mezzanine Capital. „Proti rozhodnutiu budeme bojovať, pretože je od základov chybné a našich tri a pol milióna poslucháčov si zaslúži niečo lepšie,“ cituje Budapest Times Edinu Heal. Obe spoločnosti chcú žalovať regulátor za to, že frekvencie pridelil nekompetentným subjektom a z politických dôvodov. Možnosť žaloby pripustil aj bývalý riaditeľ regulátora, ktorý po kontroverznej súťaži odstúpil.

Colníci našli v aute maďarského občana 15 kg marihuany

10. novembra 2009 - (tasr)

Príslušníci Colného kriminálneho úradu vykonali 9. novembra na benzínovom čerpadle OMV diaľnica D2 Lamač, v smere do Bratislavy, colnú kontrolu osobného motorového vozidla VW Passat imatrikulovaného v Maďarskej republike, ktoré viedol 30-ročný občan MR. Pri kontrole vozidla našli v batožinovom priestore tri cestovné tašky so šiestimi balíkmi z nepriehľadnej fólie striebornej farby, z ktorých mal každý hmotnosť 2500 g. V balíkoch sa nachádzala sušená rastlinná látka zelenej farby, ktorá po vykonaní predbežného drogového testu vykazovala prítomnosť omamnej látky marihuany. Podľa výsledkov predbežného skúmania Kriminalisticko-expertízneho ústavu, by bolo zo zaistenej drogy možné vyrobiť minimálne 30.000 jednorazových dávok a jej cena by na čiernom trhu dosiahla hodnotu približne 90.000 eur (2.711.340 Sk) až 300.000 eur (9.037.800 Sk), pričom presná cena je závislá od obsahu účinnej látky v sušine, ktorú určí podrobné expertízne skúmanie. Prípad pre podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi vyšetruje Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. TASR dnes informoval hovorca generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR Vojtech Jakab.

Maďarsko kvôli novej chrípke nezatvorí ukrajinské hranice

12. novembra 2009 - (tasr)

Maďarsko kvôli chrípke nezatvorí ukrajinské hranice. V reakcii na stredajšiu požiadavku Maďarského demokratického fóra (MDF) v parlamente to dnes v Budapešti povedala hovorkyňa maďarského rezortu zdravotníctva Orsolya Bálintová. Vírus novej chrípky je už v Maďarsku. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség hovorkyňa uviedla, že opatrenie, ktoré žiadalo MDF, nie je potrebné, lebo vírus chrípky typu A(H1N1) je už v Maďarsku prítomný. Ako spresnila, podľa údajov z minulého týždňa v Maďarsku zaznamenali 16.700 chrípkových ochorení, ale pri ukrajinských hraniciach v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg nepotvrdili ani jeden prípad nákazy vírusom novej chrípky. Maďarské ministerstvo zdravotníctva naďalej odporúča obyvateľom, aby sa dali zaočkovať proti tzv. prasacej chrípke.

V Maďarsku kvôli novej chrípke zatvorili tri školy

12. novembra 2009 - (tasr)

V Maďarsku sa chrípkou typu A(H1N1) doposiaľ nakazilo asi 15.000 osôb. Na troch školách, kde sa u 30 percent žiakov prejavili chrípkové ochorenia, prerušili vyučovanie. Podľa maďarskej komerčnej televíznej stanice ATV školy zatvorili v utorok v juhomaďarskej obci Szederkény, v stredu v severomaďarskom Móri a v Lábatlane. Na týchto školách už epidemiológovia potvrdili nakazenie viacerých osôb vírusom tzv. prasacej chrípky. Minister zdravotníctva Tamás Székely uviedol, že v Maďarsku zatiaľ ešte nie je epidémia, napriek tomu sa rozhodlo, že odteraz zadarmo zaočkujú aj deti do 18 rokov. Bezplatne doposiaľ dostali vakcínu proti novej chrípke iba deti do 14 rokov.

Proti novej chrípke sa zaočkovalo približne pol milióna Maďarov

11. novembra 2009 - (tasr)

Doposiaľ sa proti vírusu chrípky typu A(H1N1) dalo zaočkovať v Maďarsku približne pol milióna osôb. Vedľajšie účinky vakcíny zaznamenali v 38 prípadoch, informoval dnes maďarský spravodajský server Index. Predseda operatívnej rady Celoštátneho lekárnického inštitútu Tamás Paál serveru povedal, že väčšina hlásení uvádza horúčky po očkovaní, bolesti ramien a svalov, či pocity zmätenosti. Z uvedených prípadov menej ako polovica môže mať spojitosť s aplikovaním vakcíny a vedľajšími účinkami. O maďarskú očkovaciu látku Fluval P majú záujem aj v zahraničí. V mestách v blízkosti hraníc zaznamenali zvýšený záujem Maďarov žijúcich v zahraničí o nákup vakcíny. Rezort zdravotníctva už nadviazal vo veci tzv. novej chrípky kontakt s ukrajinským partnerským rezortom, o vakcíne zatiaľ ešte neprebehli rokovania. Maďarský minister zdravotníctva Tamás Székely uviedol, že výrobca vakcíny Omninvest môže začať exportovať očkovaciu látku až po tom, čo vyrobí šesť miliónov kusov pre domáci trh v zmysle zmluvy so štátom. Do utorka vyexpedovali dva milióny vakcín, z čoho išlo 200.000 do lekární a zvyšok obvodným lekárom.

Chlapec, ktorý zomrel v Szolnoku, bol nakazený vírusom H1N1

10. novembra 2009 - (tasr)

Vírus chrípky typu A(H1N1) spôsobil 1. novembra smrť 15-ročného chlapca v maďarskom Szolnoku. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI o tom dnes informovalo vedenie tamojšej nemocnice. Vyšetrenia potvrdili nákazu vírusom novej chrípky, ktorý u pacienta spôsobil zápal pľúc. Popri iných vážnych zdravotných problémoch nastali u chlapca problémy s dýchaním a činnosťou srdca. Maďarská komerčná televízia RTL Klub v pondelok večer informovala o tom, že tehotná 40-ročná žena infikovaná vírusom tzv. prasacej chrípky leží už niekoľko dní v kritickom stave v nemocnici v Segedíne. Má zápal pľúc, udržujú ju v umelom spánku. V Maďarsku zomrelo doposiaľ päť osôb, ktoré je možné spájať s novou chrípkou.

Podľa Padu sú dotácie KSK do maďarských obcí v kraji neúmerné

10. novembra 2009 - (tasr)

Podľa poslanca NR SR (SDKÚ - DS) a kandidáta na poslanca Košického samosprávneho kraja (KSK) Martina Padu žije v Košickom kraji 11,2 percenta obyvateľov maďarskej národnosti, účelové dotácie KSK do oblasti regiónu, kde žijú, sú však nepomerne vyššie. „V roku 2008 to bolo 32 percent a v tomto roku zatiaľ 28 percent,” uviedol Pado pre TASR. Ako dodal, toto mal byť dôvod, pre ktorý sa rozhodol napísať list Zemplínčanom a ktorý sa v týchto dňoch distribuuje. „Nechal som vyrobiť 25.000 výtlačkov tohto listu a prostredníctvom pošty chcem osloviť voličov v Michalovskom okrese,” spresnil Pado. Doplnil, že chce poukázať na to, že vo voľbách na post predsedu KSK je v koalícii Smer - SD spolu s SMK. „Niekto teda vystavil faktúru a zaplatiť ju budeme musieť my všetci,” prehlásil Pado. Podľa neho ak sa hovorí, že súčasná vládna koalícia diskriminuje spoluobčanov maďarskej národnosti, v Košickom kraji je to naopak. „V liste neuvádzam ani svoje číslo do volieb, ani svoju stranícku príslušnosť. Nepovažujem ho teda za volebnú agitku. Vyzývam v ňom však k účasti vo voľbách do VÚC a chcem, aby ľudia pochopili, o čom sú kompetencie samosprávneho kraja a o čom je jeho rozpočet,” uzavrel Pado. V reakcii na list poslanca Padu uviedla hovorkyňa KSK Zuzana Bobriková, že obyvatelia Košického kraja si vždy zakladali na vzájomnej úcte a tolerancii, na vzájomnom rešpekte a podpore. „Tieto hodnoty dodržiaval Košický samosprávny kraj počas celého volebného obdobia Zdenka Trebuľu. Regionálna samospráva pristupovala rovnako ku všetkým štyrom historickým regiónom a ich obyvateľom, snažila sa rovnomerne rozdeľovať prostriedky pre mestá, obce, mikroregióny. Nielen prostredníctvom dotácií, kde reaguje na žiadosti subjektov, ale cez podporu školstva, sociálnej oblasti, kultúry, dopravy, zdravotníctva, regionálneho rozvoja a investícií,” dodala Bobriková. Ako ďalej uviedla, KSK nikdy neprideľoval prostriedky na základe národnostného kritéria. V žiadnych pravidlách takéto diskriminačné kritériá neexistujú. „Rozdúchavanie akýchkoľvek národnostných vášní vníma predseda KSK Zdenko Trebuľa ako jednostranný a nezmyselný predvolebný ťah poslanca Národnej rady SR. Ide o hrubú manipuláciu, ktorá určite nie je názorom väčšiny obyvateľov kraja. Občania Košického kraja môžu na základe vlastnej skúsenosti posúdiť, v čom všetkom regionálna samospráva dokázala v priebehu štyroch rokov pomôcť. Svoj názor budú môcť vyjadriť účasťou v sobotňajších voľbách,” uzavrela Bobriková.

Most-Híd: G. Gál predložil novelu, ktorá sprísni zákon o konflikte záujmov

10. novembra 2009 - (tasr)

Nezávislý poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda strany Most-Híd Gábor Gál dnes predložil do parlamentu novelu, ktorá sprísni ústavný zákon o konflikte záujmov. Informoval o tom na tlačovej konferencii v Bratislave. Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (zákon o konflikte záujmov) má zabrániť tomu, aby verejní funkcionári zneužívali svoje postavenie na podporu svojich alebo sebe blízkych podnikateľských subjektov. Súčasťou zákona je povinnosť verejných funkcionárov podávať každý rok majetkové priznania. Podľa Gábora Gála bol však zákon voči „vyčíňaniu niektorých verejných funkcionárov” prikrátky. „Dva a pol roka som bol predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií,” pripomenul Gál, ktorý sa funkcie vzdal pri odchode z SMK do strany Most-Híd. Výbor sa pravidelne stretával s problémami pri aplikácii zákona, Gál preto prisľúbil, že vypracuje novelu. Pri svojom odchode z funkcie ju výboru predložil, ten sa ňou však nezaoberal. „Neviem prečo, to nie je otázka na mňa,” reagoval na otázku, prečo novelu parlamentu nepredložil samotný výbor. Napokon ju do parlamentu podal sám. „Je posledný týždeň, keď chceme, aby bola riadne prerokovaná v tomto volebnom období,” vysvetlil. Novela zákon vo viacerých ustanoveniach precizuje a sprísňuje. „Rozšíri sa právomoc zákona o ďalšie osoby, ktoré majú pod rukou jednotlivé rozpočtové kapitoly,” uviedol Gál. Pribudne napríklad generálny riaditeľ a ďalší funkcionári Slovenského pozemkového fondu a generálny riaditeľ colnej správy. Verejní funkcionári, ktorých štát nominuje do dozorných a správnych rád podnikov, v ktorých má účasť, nebudú môcť v prípade schválenia novely za túto činnosť poberať odmenu. Spresnia sa niektoré technické aspekty zákona. Napríklad ustanovenie, ktoré hovorí o povinnostiach verejného funkcionára odo dňa, kedy sa „ujal” funkcie, bude spresnené termínom „odo dňa, kedy bol vymenovaný”. Podľa Gála sa totiž verejní funkcionári vyhýbali plneniu povinností vyplývajúcich zo zákona s odôvodnením, že napríklad v určitom čase ešte reálne danú funkciu nevykonávali. Termín na podanie majetkového priznania verejného funkcionára sa podľa novely presúva z 31. marca na 1. apríla, aby nekolidoval s hraničným termínom na podanie daňových priznaní, ktoré sú prílohou majetkového priznania. Často sa totiž stávalo, že z tohto dôvodu majetkové priznania verejných funkcionárov meškali práve jeden deň, čo bol výbor povinný pokutovať. „Sankcie kvôli jednodňovému omeškaniu nemajú zmysel,” vysvetlil Gál. Ani novela však nerieši problém pomerne vágneho uvádzania majetku v priznaniach, kde sú funkcionári povinní uviesť len, či majú majetok nad určitú hranicu, presnejšie však jeho hodnotu špecifikovať nemusia. Podľa Gála je problém legislatívne túto časť zákona upresniť, v novele však zavádza právo konajúceho orgánu vydať záväzné tlačivo, ktoré musia verejní funkcionári vyplniť a „kde môžu byť tieto veci podrobnejšie rozpísané”. Dnešná prax je totiž taká, že je možné podať len veľmi všeobecné priznanie, prípadne aj písané rukou na papieri a výbor ho musí akceptovať. Na druhej strane, novela bude požadovať priznanie všetkých príjmov vrátane tých, ktoré nepodliehajú zdaneniu, napríklad dividend a tiež „všetky nájmy a výpožičky, ktoré presahujú hodnotu 10-násobku minimálnej mzdy”. Novela tiež precizuje inštitút postzamestnaneckých oznámení. Keďže už takmer všetky parlamentné strany okrem SNS kritizovali nedostatočnosť zákona o konflikte záujmov, podľa Gála by novela teoreticky mala získať podporu parlamentu. „Keby som ju nepodal, nemohol by som sa pozrieť do zrkadla,” vyhlásil Gál, ktorý v čase pôsobenia vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií viackrát predloženie novely sľuboval.

Most-Híd podáva sťažnosť pre letáky v maďarčine

11. novembra 2009 - (sita)

V Rimavskosobotskom okrese sa objavili letáky, ktoré v maďarskom jazyku voličom odporúčajú, koho majú v sobotňajších voľbách voliť za poslancov a predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Mená šiestich kandidátov sú výberom z rôznych strán - Strany maďarskej koalície, Európskej demokratickej strany, strany Most-Híd a Rómskej iniciatívy Slovenska. Strana Most-Híd preto podáva sťažnosť na obvodnú volebnú komisiu. Pre agentúru SITA to potvrdil podpredseda strany Zsolt Simon. „Kandidáti nikomu nedali súhlas na to, aby boli ich mená vo volebnej kampani použité na takýchto letákoch. Považujeme to za hanobenie ich mien, voči ktorému sa ohradzujeme, nakoľko na tejto listine sú spolu s ľuďmi, ktorí priamo či nepriamo podporujú Slovenskú národnú stranu,“ vyjadril sa Simon. Takéto spájanie mien označil za nekalú súťaž a poškodzovanie šancí kandidátov. „Letáky boli distribuované do poštových schránok na juhu okresu Rimavská Sobota, podľa našich informácií ich dostala skoro každá domácnosť,“ uviedol Simon. Zároveň povedal, že okrem sťažnosti zvažujú aj podanie trestného oznámenia. „Nedala som žiadny súhlas na používanie môjho mena na iných listinách ako sú naše oficiálne,“ uviedla pre agentúru SITA Silvia Vargová. Proti použitiu svojho mena sa ohradil aj Jozef Hunyák. Medzi kandidátmi, ktorých leták do volieb odporúča, je aj primátor Rimavskej Soboty Štefan Cifruš. „Túto informáciu počujem teraz prvýkrát, akonáhle však leták dostanem do ruky, začnem konať,“ vyjadril sa pre SITA Cifruš. Ako dodal, takéto praktiky považuje vo volebnej kampani za špinavé. „Nikomu som nedal súhlas použiť moje meno na takomto letáku,“ uviedol. Zároveň tiež pripomenul, že na verejnosti už jasne deklaroval, koho vo voľbách na župana podporuje.

Maďarsko má ďalší oficiálny jazyk. Posunkovú reč pre nepočujúcich

11. novembra 2009 - (Ela Rybárová - Sme)

Maďarskí poslanci jednohlasne schválili zákon, ktorý im nepočujúci na Slovensku môžu závidieť. Posunkovú reč uznali za oficiálny jazyk v krajine. Podľa časopisu Nyelv és tudomány (Jazyk a Veda) sú tak po Fínoch druhí v Európskej únii, čo ho postavili na roveň s menšinovými jazykmi. Maďarskí nepočujúci budú mať od júla 2010 autonómny jazyk, ktorý budú musieť úrady vo verejnom styku rešpektovať. Na požiadanie im tak budú musieť prideliť tlmočníka. Doteraz sa úrad mohol sám rozhodnúť, či nepočujúcim vyhovie. Takisto pre deti, ktoré si to vyberú, musia školy zabezpečiť dvojjazyčné vyučovanie s posunkovým jazykom. Majú však ešte čas na prípravu učebných osnov. Televízie s celoštátnym dosahom majú podľa zákona od polovice budúceho roka vysielať oznámenia vo verejnom záujme a spravodajské relácie, ako aj dve hodiny ďalších programov denne s titulkami alebo s tlmočením do znakovej reči. Rozsah takýchto programov sa má postupne zvyšovať. Viaceré medzinárodné dokumenty ako Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov označujú posunkové jazyky za jazyky národnostných menšín. Riaditeľka slovenskej organizácie Effeta pre sluchovo postihnutých Anna Šmehilová hovorí, že hoci Slovensko má o posunkovej reči samostatný zákon už od roku 1995, v praxi sa nedodržiava. „Maďarsko a Česko sú v tejto oblasti ďaleko pred nami. Patríme k malej skupine štátov EÚ, ktorá takýto zákon má. Problém je, že neexistuje vykonávací predpis a jeho reálna implementácia je v praxi mizivá,” hovorí Šmehilová. Zákon podľa nej plne rešpektujú len inštitúcie ministerstva vnútra a spravodlivosti, ktoré majú súdnoznaleckých tlmočníkov. Za poprednou pozíciou Maďarska je aj politická sila. Tridsaťštyriročný poslanec Fideszu Ádam Kósa (na snímke) sa v júnových voľbách prebojoval do Európskeho parlamentu ako vôbec prvý nepočujúci a v pléne používa ako priekopník posunkovú reč. „Už to, že mu Maďari dali v politike šancu, o niečom svedčí. Je otázne, či keby u nás kandidoval nepočujúci poslanec, či by ho počujúci volili,” dodáva Šmehilová. Podľa Európskej únie pre nepočujúcich (EUD) sú v Európe v parlamentoch štyria nepočujúci poslanci v Belgicku, Rakúsku, Maďarsku a Grécku. Kósa je jediný muž.

Analytici: Voľby vyhrala strana Smer

15. novembra 2009 - (čtk)

Zisk štyroch županských kresiel v prvom kole regionálnych volieb a prevaha vo väčšine krajských parlamentov potvrdili dominanciu najsilnejšej vládnej strany Smer na politickej scéne. Vyplynulo to z ankety medzi analytikmi. K úspechu dlhodobo najpopulárnejšej strany premiéra Roberta Fica podľa nich prispela aj nízka účasť a nejednotný postup opozície v niektorých regiónoch. Odborníci kritizovali, že voľby opäť sprevádzali podozrenia z kupovania hlasov. Polovica z ôsmich županov obhájila v sobotných voľbách funkciu, potrebnú väčšinu hlasov získali kandidáti s podporou koalície vedenej vládnymi stranami Smer a HZDS. Kandidáti koalície postúpili do druhého kola hlasovania aj v ďalších štyroch krajoch, jediným pravicovým víťazom prvého kola bol v hlavnom meste a okolí Pavol Frešo. V krajských zastupiteľstvách posilnili najmä vládne strany. Pravica si udržala väčšinu v Bratislavskom a Trnavskom regióne, prepadla však v Košickom a Prešovskom kraji. Pre podozrenie z kupovania hlasov môžu výsledky volieb v košickom regióne skončiť na Ústavnom súde, zápisnicu Ústrednej volebnej komisie nepodpísali štyria zo 16 členov komisie. „Výsledky hlasovania jednoznačne potvrdili silnú pozíciu vládneho Smeru,” povedal prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Poznamenal, že strana si posilnila postavenie vo väčšine regiónov a jej zástupcovia tak budú rozhodovať o značnom objeme peňazí. Dominanciu najsilnejšej vládnej strany Smer potvrdil aj politológ Michal Horský z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, podľa ktorého má strana dobrú východiskovú pozíciu pre budúcoročné parlamentné voľby. „Stále však zostáva otázne, či bude sila strany Smer taká veľká, aby dokázal zostaviť vládu bez koaličného partnera,” dodal Mesežnikov. Zvoleniu štyroch županov už v prvom kole pomohli podľa oslovených politológov široké koalície názorovo príbuzných strán a hnutí. „Po prvý raz fungovali v krajských voľbách zmysluplné koalície, keďže politicky blízke strany nepostavili proti sebe vlastných kandidátov na županov,” zhodnotil riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík. Mesežnikov pripomenul, že predsednícke kreslá opätovne obhájili úradujúci župani, ktorí vďaka funkciám ťažili aj z istej nezaslúženej výhody.

Získavali najmä široké koalície

Súčasnej opozícii by podľa Mesežnikova pomohla väčšia spolupráca s SMK a spoločný postup vo všetkých regiónoch. „Hlasovanie ukázalo, že najlepší výsledok dosiahli široké, názorovo blízke koalície,” uviedol. Odvolal sa na volebné výsledky v Košickom kraji, kde súčasná opozícia prepadla na úkor vládneho Smeru. Opozičná SDKÚ v koalícii s menšími pravicovými stranami získala menej poslaneckých mandátov ako nezávislí uchádzači; opozičné KDH sa do parlamentu Košického kraja na rozdiel od minulosti ani nedostalo. V očakávanom súboji strán zastupujúcich záujmy maďarskej menšiny - SMK Pála Csákyho a Most-Híd bývalého predsedu SMK Bélu Bugára zvíťazila podľa oslovených analytikov SMK. „SMK novovzniknutý Most-Híd prevalcovala,” dodal Mesežnikov.

Pomôcť by vraj mohla zmena volebného systému

Za najväčšie negatívum volieb politológovia označili okrem nízkej účasti aj opätovné podozrenia zo získavania hlasov za finančnú motiváciu. „Ide o nedemokratické praktiky, ktoré spochybňujú legitimitu županov a poslancov krajských zastupiteľstiev,” uviedol Mesežnikov. Nezákonným aktivitám podľa Haulíka nahrala okrem v minulosti kritizovaného väčšinového volebného systému aj nízka účasť; o poslancoch totiž niekedy rozhodovali desiatky hlasov. Riešením by vraj mohla byť zmena volebného systému na pomerný. Podozrenia z kupovania hlasov údajne zaznamenali v Prešovskom kraji; Rómovia tam podľa Jozefa Kislíka z volebnej komisie Prešovského kraja vynášali z miestností prázdne lístky a do urien ich vhadzovali upravené. Podobné problémy sa na východnom Slovensku vyskytli aj v minulosti. V Košiciach zas vyniesli lístky z volebných miestností pred koncom hlasovania, prípad už vyšetruje polícia.

Vládny Smer-SD potvrdil dominanciu aj vďaka chybám opozície

15. novembra 2009 - (čtk)

Vládnemu Smeru-SD pomohli v sobotných krajských voľbách potvrdiť dominanciu na politickej scéne aj chyby opozície. K víťazstvu najsilnejšej vládnej strany často prispel nejednotný postup opozičných strán, keď kandidáti SDKÚ-DS a KDH často nemali podporu strán zastupujúcich maďarskú menšinu. Opozícia navyše nedokázala postaviť proti verejne známym kandidátom koalície z radov úradujúcich županov primeraných súperov. Výsledky krajských volieb už tradične ovplyvnila aj nízka účasť, pri ktorej na zvolenie poslanca stačilo v niektorých obvodoch zopár stovák hlasov. Hoci k urnám prišlo o takmer päť percentných bodov viac voličov ako v predchádzajúcom hlasovaní v roku 2005 (zhruba 18 percent), právo voliť využilo len 22,9 percenta občanov. Legitimitu zvolených županov a poslancov krajských parlamentov spochybnili okrem nízkej účasti tiež podozrenia z porušenie zákona v košickom regióne či opakujúci sa problém kupovania hlasov v Prešovskom kraji. Výsledky volieb tak možno skončia na Ústavnom súde, opozičná SDKÚ totiž zvažuje podanie. Hlavnou príčinou neúspechu opozičnej trojky bol individuálny postup v niektorých regiónoch, nevýrazná kampaň bez väčšej angažovanosti politických špičiek a podpora málo známych kandidátov na županov. Zatiaľ čo koalícia vsadila na istotu, tandem SDKÚ-DS a KDH prišiel s malo známymi menami. Napríklad v Trnavskom kraji sa tak už v prvom kole podarilo obhájiť funkciu županovi Tiborovi Mikušovi (kandidoval ako nezávislý s podporu Smeru-SD, SNS, Strany zelených Slovenska, Hnutia za demokraciu) proti pravicovému nominantovi Gabrielovi Pavelekovi, ktorý dokonca oslovil menej voličov ako nominant strany Most-Híd, poslanec parlamentu Gábor Gál. Opozícia neuspela ani v žilinskom regióne s málo známym Pavlom Pavláskom proti úradujúcemu predsedovi krajskej samosprávy Jurajovi Blanárovi (Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS, Hnutie za demokraciu, Strana zelených, Slobodné fórum). Naopak, kandidáti opozície známi verejnosti vďaka pôsobeniu v parlamente ako Pavol Frešo, Martin Fedor a Jozef Mikuš postúpili do druhého kola. Vládny Smer-SD spolu s ĽS-HZDS alebo SNS získal okrem štyroch županov aj väčšinu v zastupiteľstvách šiestich volebných krajov. Naopak, opozičný tandem SDKÚ-DS a KDH stratil vo všetkých krajoch, prevahu si udržal len v bratislavskom a trnavskom regióne. Na nejednotný postup doplatila pravica aj preskupením pomerov síl v košickom a prešovskom zastupiteľstve. Očakávaný zápas dvoch strán zastupujúcich záujmy maďarskej menšiny na Slovensku - opozičnej SMK Pála Csákyho a novovzniknutej Most-Híd bývalého šéfa SMK Bélu Bugára dopadol v prospech SMK, ktorá po odchode časti funkcionárov a členov zaznamenala v prieskumoch pokles popularity. Zatiaľ čo SMK získala 35 poslaneckých mandátov, Most-Híd pri samostatnom postupe len dva. Hoci o úspechu kandidátov na poslancov mohol pri nízkej účasti rozhodnúť rozdiel niekoľkých desiatok hlasov, tradícia a vybudované stranícke štruktúry SMK rozhodli o jej úspechu. Finále, v ktorom sa o dva týždne neskôr rozhodne o zostávajúcich štyroch županoch, bude opäť zápasom koalície s opozíciou. Favoritmi hlasovania s výnimkou Bratislavského kraja sú opäť kandidáti koalície; najzaujímavejší tak zrejme bude súboj opozičného uchádzača Freša s koaličným Vladimírom Bajanom.

Fico a Dzurinda sa zhodujú: Voľby sú naším úspechom

15. novembra 2009 - (aktuálne.sk, tasr, sita)

Jednoznačný úspech. Tak zhodnotil výsledky sobotňajšieho prvého kola volieb do orgánov vyšších územných celkov (VÚC) premiér Robert Fico. „Je to výsledok, ktorý potvrdzuje, že Smer-SD je stabilná politicky dominantná strana na Slovensku, ktorá sa opiera nielen o poslancov Národnej rady SR, ministrov, štátnych tajomníkov, ale má svoje silné pozície aj na komunálnej úrovni,” vyhlásil pred novinármi. Úspech podľa neho spočíva v tom, že každý jeden kandidát na predsedu VÚC, ktorého nominoval, alebo podporoval Smer-SD, buď vyhral v prvom kole, ale postúpil do druhého, teda nikto neprepadol. Ocenil hlavne víťazstvo Juraja Blanára v Žilinskom samosprávnom kraji a Zdenka Trebuľu v Košickom samosprávnom kraji. Aj v prípade zloženia samosprávnych parlamentov zaznamenal Smer-SD Podľa Fica veľký úspech. V porovnaní s rokom 2005 stúpol počet poslancov na celom Slovensku o 100 percent, a to zo 69 na 137. „Posilnili sme si postavenie poslancov v každom jednom kraji,” upozornil Fico. Fico privítal, že v tomto roku prišlo k volebným urnám takmer o 180-tisíc ľudí viac ako pri posledných župných voľbách. Účasť považuje za nízku, ale neviní z toho voličov. Domnieva sa totiž, že treba verejnosť viac informovať o dôležitosti a kompetenciách samosprávnych krajov. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda považuje voľby za úspešné. Dôvodom je najmä to, že sa podľa neho ukázalo, že dvojblok SDKÚ-DS spolu s KDH má šancu „úspešne súperiť s politickou stranou Smer-SD”. Pozitívne výsledky sa podľa neho ukázali napríklad v Bratislavskom kraji, ale aj v Prešove, kde opozičné strany porazila koalícia Smer-SD a ĽS-HZDS iba o jeden hlas. Podobne kladne vníma aj výsledok voľby županov. „Urobíme všetko preto, aby sme boli úspešní v druhom kole. V Bratislave ideme z prvého miesta. Vo zvyšných krajoch ak budeme aktívni, tak môžeme byť úspešní,” povedal. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) v týchto voľbách potvrdilo svoje postavenie medzi troma najsilnejšími stranami, získalo 12,5 percenta hlasov voličov, 51 mandátov, v prípade košického VÚC však samostatnou kandidatúrou urobilo chybu a do regionálneho zastupiteľstva nepostúpilo. Na tlačovej konferencii to povedal predseda KDH Ján Figeľ. Dodal, že o predvolebných koalíciách rozhodujú regionálne štruktúry strany samy a ústredie KDH vopred upozorňovalo, že samostatná kandidatúra v košickom regióne je pri väčšinovom volebnom systéme riskantná. „Slovensko sa nateraz červená aj z hľadiska počtu poslancov, aj predsedov VÚC,” poznamenal Figeľ na margo úspechu štyroch koaličných kandidátov na predsedov VÚC, ktorí zvíťazili už v prvom kole. „Vzhľadom na turbulencie, ktoré SMK prežívala, vzhľadom na niektoré politické a mediálne masírovania, niektoré nie celkom korektné výsledky prieskumov verejnej mienky, ktoré boli zverejnené, obstála SMK čestne. Politický výkon, ktorý sme odviedli, je pozoruhodný,” komentoval výsledky volieb do VÚC predseda SMK. Strana vyšla podľa neho zo zápasu posilnená. V piatich krajoch získala 40 poslaneckých postov, konštatoval Csáky. „SMK si berie ponaučenie - po prvé: táto vláda je vymeniteľná, po druhé: chceme spolupracovať užšie s našimi kolegami z SDKÚ-DS a KDH a po tretie: každý partner musí vedieť, že na tzv. maďarskej politickej scéne na Slovensku je tu jeden jediný subjekt, tým je SMK,” zdôraznil Csáky. „Myslím si, že sme otvorene a jednoznačne podporovali Tibora Mikuša v trnavskom, aj Juraja Blanára v žilinskom regióne. Tí suverénne vo svojich VÚC zvíťazili už v prvom kole a je to v konečnom dôsledku aj náš úspech,” uviedol Slota. Verí, že v druhom kole vyhrá aj Pavol Sedláček v trenčianskom VÚC, ktorého SNS tiež podporuje. Poslancom SNS sa podarilo samostatne uspieť v žilinskom regióne, v banskobystrickom a trnavskom VÚC postúpili do zastupiteľstiev v koalíciách. „Naznačil sa tým aj istý trend pre spoluprácu do budúcnosti. Pokiaľ ide o účasť, ktorá bola v týchto voľbách nižšia, súvisí s tým, že ľudia kladú zvýšený dôraz najmä parlamentným voľbám. Je to možné zmeniť najmä lepším informovaním voličov, aké kompetencie jednotlivé samosprávy majú,” povedal Klenko v STV. Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík je s výsledkami spokojný, aj keď získali len jediného poslanca. Tvrdí, že prvýkrát prekročila jeho strana päť percent, navyše nie v prieskumoch, ale v ostrom súboji. „Pre nás je dôležité celkové číslo. Získali sme 245-tisíc krúžkov, čo je takmer 5,9 percenta hlasov. Toto je podstatný výsledok, ktorým sa kvalifikujeme do parlamentných volieb,” povedal Sulík v televízii Markíza. S výsledkom volieb je predseda strany Most-Híd Béla Bugár spokojný, hoci jeho strana získala len tri mandáty. „Sme spokojní, ale od radosti neskáčeme,” konštatoval v televízii Markíza. „Ľudia nevolili mňa, ale kandidátov, z ktorých podaktorí išli vôbec prvýkrát do politiky,” dodal. Bugár upozornil, že Most-Híd volili aj Slováci. „Zoberte si povedzme Bratislavu, tu sme zo všetkých hlasov získali päť percent, toľko Maďarov v Bratislavskom kraji neexistuje,” zdôraznil.

Csáky: Súperom SMK vo voľbách do VÚC nebol Most-Híd

15. novembra 2009 - (tasr)

Podľa predsedu opozičnej Strany maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho nebola ich najväčším súperom vo voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) nová strana odídenca Bélu Bugára, ale nezáujem a zneistenie voličov, niektorí nezávislí kandidáti a vytvorenie „nevhodných koalícií proti SMK”. Csáky si včera tiež odvolil. SMK získala v piatich krajoch 40 poslaneckých postov, informoval dnes na tlačovej konferencii Csáky. „Vzhľadom na turbulencie, ktoré SMK prežívala, vzhľadom na niektoré politické a mediálne masírovania, niektoré nie celkom korektné výsledky prieskumov verejnej mienky, ktoré boli zverejnené, obstála SMK čestne. Politický výkon, ktorý sme odviedli, je pozoruhodný,” komentoval výsledky volieb do VÚC predseda SMK. Strana vyšla podľa neho zo zápasu posilnená. „SMK si berie ponaučenie - po prvé: táto vláda je vymeniteľná, po druhé: chceme spolupracovať užšie s našimi kolegami z SDKÚ-DS a KDH a po tretie: každý partner musí vedieť, že na tzv. maďarskej politickej scéne na Slovensku je tu jeden jediný subjekt, tým je SMK,” zdôraznil Csáky. SMK podľa neho príjemne prekvapili výsledky v Dunajskostredskom a Komárňanskom okrese, jej potenciál sa však trochu znížil v Galantskom okrese. „V Nitrianskom kraji sa nám podarilo viac-menej stabilizovať situáciu,” povedal Csáky. Podľa neho keby sa tam kolegovia z SKDÚ-DS a KDH „trochu skôr zobudili”, mohli dosiahnuť taký výsledok ako v Bratislavskom kraji, kde ich spoločný kandidát Pavol Frešo postúpil v boji o kreslo predsedu kraja do druhého kola s najvyšším počtom hlasov. „Mohli sme tam vytvoriť takú peknú politickú hru ako v Bratislavskom kraji, to by slúžilo viac ku cti,” podčiarkol. Csáky kritizoval situáciu v Košickom kraji, v ktorom už stihol za nedostatočné výsledky vyzvať tamojšieho krajského predsedu strany, aby ponúkol svoju funkciu. „V jedinom kraji - Košickom, sme museli konštatovať značné zníženie.” Csáky to pripísal slabej kampani a nízkej mobilizácii, čo vyčítal aj košickému šéfovi strany. V Banskobystrickom kraji naopak voľby podľa Csákyho ukázali potenciál SMK. „Máme tam šancu na pokračovanie tej politiky, ktorá tam bola signifikantná aj teraz,” komentoval. Predseda SMK zároveň požiadal médiá a analytikov, aby viac nepísali o tom, že SMK robí svoju politiku len na základe svojej národnostnej príslušnosti. Konkurenčná strana Most-Híd podľa neho nedosiahla vo voľbách do VÚC „pozoruhodný výsledok”. „Dosiahli jednu vec - zneistili ľudí a uškodili maďarskej komunite,” zdôraznil Csáky.

Štyria župani pozície obhájili už v I. kole

15. novembra 2009 - (sita)

V sobotných regionálnych voľbách do vyšších územných celkov obhájili svoje súčasné miesto županov štyria kandidáti. V ďalších štyroch sa v prvom kole predsedov krajov zvoliť nepodarilo. Vyplýva to z neoficiálnych výsledkov, ktoré zverejnil Štatistický úrad. Volebná účasť bola mimoriadne nízka, k urnám prišlo len niečo vyše 20 percent oprávnených voličov. Predsedami samosprávnych krajov sa stanú Zdenko Trebuľa v Košickom kraji, Milan Belica v Nitrianskom, Tibor Mikuš v Trnavskom a Juraj Blanár v Žilinskom. V Bratislavskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Trenčianskom kraji sa voľby o dva týždne zopakujú, žiadny z kandidátov totiž nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Volebný deň, v ktorom sa rozhodlo aj o 408 poslancoch samosprávnych krajoch, sprevádzali rôzne podnety. Ústredná volebná komisia evidovala napríklad vedenie volebnej kampane v čase moratória, objavilo sa zhruba desať rôznych prípadov, ktoré súvisia s možným kupovaním hlasov v niektorých samosprávach v Žilinskom a Prešovskom kraji. Polícia začala v súvislosti s voľbami zatiaľ už tri trestné stíhania. Ústredná volebná komisia (ÚVK) vyhlási oficiálne výsledky sobotného hlasovania dnes predpoludním. Podľa Vladimíra Pčolinského, predsedu ÚVK, by mala byť tlačová beseda predbežne o 10:30. „Čakáme ešte krajské zápisnice z Prešova a z Košíc,” informoval Pčolinský. Priebežné neoficiálne výsledky hlasovania sú v dispozícii na internetovej stránke štatistického úradu a na stránke http://www.volbysr.sk.

Politológ Juraj Marušiak: Výsledky volieb

kopírujú sympatie k politickým stranám

15. novembra 2009 - (tasr)

Výsledky volieb do veľkej miery kopírujú sympatie k politickým stranám na celoštátnej úrovni. V súvislosti so sobotnými (14. novembra) voľbami do vyšších územných celkov to konštatoval politológ Juraj Marušiak. „Potvrdzuje to istú stabilitu rozloženia politických síl,” poznamenal s tým, že štyria v prvom kole zvolení župani - Milan Belica v Nitrianskom kraji, Juraj Blanár v Žilinskom kraji, Tibor Mikuš v Trnavskom kraji a Zdenko Trebuľa v Košickom kraji, majú pomerne silnú pozíciu vo svojich regiónoch. Silnú pozíciu koaličných strán podľa neho potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. „Voliči sa rozhodovali podľa straníckych preferencií pre parlamentné voľby,” uviedol. Zároveň upozornil, že tretia pozícia Milana Murgaša v Banskobystrickom kraji, ktorý nemal podporu Smeru-SD a kandidoval samostatne, svedčí o tom, že sú „potenciálne hnutia aj vo vnútri vládnej koalície”. Za fenomén Marušiak označil relatívny úspech Mariána Kotlebu (tiež v Banskobystrickom kraji). „Aj keď vyše 13.000 hlasov nemá vyššiu vypovedaciu hodnotu, pri stále nízkej účasti, jeho štvrté miesto znamená, že sa nálady voličstva radikalizujú, dokonca takým smerom, že časť voličov je ochotná podporiť vyslovene extrémistické a protidemokratické zoskupenia.” Marušiak to považuje za najväčšie varovanie, ktoré vyplýva z výsledkov volieb. Tiež upozornil, že v druhom kole volieb predsedov VÚC môžu byť v Banskobystrickom kraji práve Murgaš a Kotleba jazýčkom na váhach. „Z tohto hľadiska predstavuje výsledok volieb v Banskobystrickom kraji výzvu celkovo pre slovenskú demokraciu, hlavne štvrté miesto Kotlebu,” zdôraznil. Politológ konštatoval, že vyššia volebná účasť oproti predchádzajúcim voľbám do VÚC v roku 2005 ukazuje, že samosprávne kraje sa dostávajú viac do povedomia ľudí. „Súvisí to aj s nástupom krízy, kedy si ľudia uvedomujú, že sa musia aktívnejšie stavať k svojim problémom,” konštatoval s tým, že aj vládni predstavitelia vystupovali aktívnejšie v rámci predvolebnej kampane. V druhom kole volieb do VÚC politológ predpokladá, že v Bratislavskom kraji zvíťazí kandidát opozície. „Čo sa týka ostatných regiónov, tam predpokladám skôr víťazstvo koaličných kandidátov,” uzavrel.

Štyria župani vyhrali v prvom kole. Bodovala koalícia

15. novembra 2009 - (aktualne.sk)

Štyria župani obhájili hneď prvom kole sobotňajších volieb do vyšších územných celkov (VÚC) svoje funkcie. Na ďalšie štyri roky zasadnú do svojich doterajších kresiel Milan Belica v Nitrianskom kraji, Juraj Blanár v Žilinskom kraji, Tibor Mikuš v Trnavskom kraji a Zdenko Trebuľa v Košickom kraji. Voľby sa tak vymkli z doterajšej tradície, keď sa v naprostej väčšine prípadov rozhodovalo až v druhom kole. Jediným županom zvoleným v prvom kole bol do týchto volieb Ľubo Roman v Bratislavskom kraji. Na zvolenie župana v prvom kole je potrebný zisk viac ako 50 percent hlasov zúčastnených voličov. Z politického hľadiska ide o jasné víťazstvo vládnej koalície. Strana Smer-SD podporovala všetkých štyroch staronových víťazov, SNS a ĽS-HZDS po dvoch. Tandem SDKÚ-DS a KDH neuspel v Košiciach, Trnave ani Žiline. Podporil len Milana Belicu v Nitre v rámci tzv. slovenskej koalície v Nitre. V nerozhodnutých súbojoch má lepšie karty v rukách len v Bratislavskom kraji, inde musí doháňať náskok súpera. Milan Belica kandidoval v Nitrianskom kraji za tzv. slovenskú koalíciu Smer-SD, SDKÚ-DS a KDH, podporilo ho 60,28 percenta voličov. Najlepšie z porazených protikandidátov skončila Ágnes Biró z SMK so ziskom 26,95 percenta hlasov. „Myslím, že volič je dostatočne múdry a potvrdilo sa to aj v týchto voľbách, aby ma vedel ohodnotiť,” komentoval svoje víťazstvo Belica. Zdenko Trebuľa v Košickom kraji (Smer-SD, SMK, ĽS-HZDS, SF, HZD, SOS, Most-Híd, Liga) oslovil 60,25 percenta zúčastnených voličov. Na druhom mieste zostal Ján Süli (SDKÚ-DS, KDH, KDS, SaS, OKS, DS), ktorý si pripísal 23,25 percenta hlasov. „Aj keby som bol tie voľby prehral, neodchádzal by som s tým, že som tu bol štyri roky zbytočne. Mám pocit, že som po sebe zanechal pozitívnu stopu,” dodal Trebuľa. Juraj Blanár (Smer-SD, ĽS-HZDS, SNS, SF, SZ) získal v Žilinskom kraji 63,20 percenta hlasov. Druhý kandidát na župana Pavel Pavlásek (KDH-SDKÚ-DS-OKS) dostal od voličov v severo-západnom kraji Slovenska len 20,76 percenta hlasov. „Veľmi dobre hodnotím aj výsledok koalície Smer-SD a ĽS-HZDS na poslancov. Účasť na voľbách ma milo prekvapila,” skonštatoval Blanár. Tibor Mikuš (nezávislý s podporou Smeru-SD, SNS, HZD a SZS) svoj županský post v Trnavskom kraji obhájil ziskom 53 percent hlasov. Na druhom mieste skončil kandidát za stranu Most-Híd Gábor Gál, ktorý získal 17,69 percenta hlasov voličov. „Som s výsledkom spokojný, aj za seba, aj za voličov,” uviedol v prvej reakcii na predbežné výsledky Mikuš. Obyvatelia všetkých regiónov podľa neho ocenili jeho prácu vo funkcii za posledné štyri roky a nepodľahli lživej kampani, ktorej sa voči jeho osobe dopúšťali ostatní traja protikandidáti

Druhé kolo bude o Bratislave

Najzaujímavejším duelom v druhom kole bude jednoznačne súboj o Bratislavu. Prvé kolo vyhral pravicový kandidát Pavol Frešo (SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS, SaS) so ziskom 41,29 percenta nad doterajším županom Vladimírom Bajanom (nezávislý s podporou Smeru-SD, ĽS-HZDS, SZS, HZD), ktorému odovzdalo hlas 29,5 percenta občanov. „Chodili sme medzi ľudí, strávili sme medzi nimi prakticky nepretržite 30 dní. Oboznamovali sme ich nielen s programom SDKÚ-DS, KDH, SMK, OKS, ale moju kandidatúru a program na župana podporila aj SaS. Táto široká stredopravá koalícia je pre Bratislavčanov zrozumiteľnou alternatívou,” uviedol Frešo. „Obhajovať titul z pozície prvého je vždy ťažšie, ako ho získať. Som presvedčený, že ak pôjdeme do druhého kola opäť s predstavami a ukážeme ľuďom, čo vieme, nie čo chceme a čo by sme chceli, tak to ľudia pochopia,” povedal Bajan. Tretie miesto obsadil nezávislý kandidát Branislav Zahradník s podporou 14,88 percenta zúčasnených voličov. Povedal, že počas najbližších hodín sa rozhodne, koho v druhom kole podporí.

V Bystrici nie je rozhodnuté

Nič nie je jasné ani v Banskobystrickom kraji. V prvom kole bol najúspešnejší ľavičiar, europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD a ĽS-HZDS) so ziskom 35,41 percenta hlasov. Na druhom mieste skončil pravicový poslanec parlamentu Jozef Mikuš (SDKÚ-DS, KDH, OKS, KDS a SaS), ktorého podporilo 28,81 percenta voličov. Maňka chce ešte zvýšiť volebnú účasť v druhom kole kampaňou a každodenným chodením do regiónu. „Ľudia často nevedie, čo ich zástupcovia v kraji riešia. Pritom sú to veci, ktoré sa dotýkajú ich osobného života,” pripomenul. Mikuš si myslí, že má dobrý volebný program a chce ho ešte viac využiť v nasledujúcej kampani. „Ten rozdiel nie je až taký veľký, aby som nemohol ísť do druhého kola volieb s relatívnym optimizmom,” poznamenal. Tretí skončil súčasný župan Milan Murgaš so ziskom 13,51 percenta hlasov. Potom, čo sa pohádal s rodnou partajou Smer-SD, kandidoval ako nezávislý. Bude zaujímavé, či sa v druhom kole rozhodne niekoho podporiť - Maňku totiž označil za klientelistu a o Mikušovi vyhlásil, že nie je transparentný. Bývalý vodca extrémistickej Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba skončil na štvrtom mieste s podporou 10,03 percenta zúčastnených voličov.

V Prešove sa takmer rozhodlo v prvom kole

V Prešovskom i Trenčianskom kraji pôjdu obhajcovia županských postov do druhého kola v pozícii favoritov. Aj v týchto krajoch pôjde o pravo-ľavý súboj, pričom pravica tu ťahá za kratší koniec. Peter Chudík (Smer-SD, ĽS-HZDS, SZS) v Prešovskom kraji získal vyše 47 percent hlasov, druhý Ján Hudacký (KDH, SDKÚ-DS, SaS) len takmer 25 percent. „Je to môj najlepší výsledok v prvom kole oproti roku 2001 aj oproti roku 2005, čo sa týka percent i počtu hlasov,” uviedol Chudík. „Bolo desať kandidátov, tí traja boli takí výraznejší a, samozrejme, tí siedmi tiež zobrali množstvo hlasov, takže ťažko bolo prejsť v prvom kole,” konštatoval. Podľa Hudackého bol výsledok ťažko predvídateľný a očakával, že budú menšie rozdiely medzi troma najvážnejšími kandidátmi. „Ten konečný výsledok je pozitívny z toho dôvodu, že som sa dostal do druhého kola. Na druhej strane ten rozdiel medzi pánom Chudíkom a mnou je dosť veľký. To neznamená, že skladáme zbrane,” povedal Hudacký. Tretí v poradí, prešovský primátor Pavol Hagyari (SF, Nová demokracia, Strana Zelených, Liga), však dostal vyše 17 percent hlasov - môže byť preto dôležité, koho sa rozhodne podporiť v druhom kole.

V Trenčíne je favoritom obhajca

V Trenčianskom kraji dostal doterajší župan Pavol Sedláček (Smer-SD, ĽS-HZDS) takmer 45,55 percenta hlasov. Na druhom mieste skončil Martin Fedor (SDKÚ-DS, KDH) so ziskom 29,72 percenta hlasov. Sedláček za určitých okolností počítal s tým, že uspeje už v prvom kole, no fakt, že nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov ho neprekvapil. „V Trenčianskom kraji je už tradícia, že aj keď sme uspeli vo voľbách poslancov, o predsedovi sa rozhodne v druhom kole. V zastupiteľstve máme zabezpečenú nadpolovičnú väčšinu, takže ideme ďalej,” povedal Sedláček. Fedor (SDKÚ-DS, KDH) vyjadril s výsledkom prvého kola volieb spokojnosť. „Náš prvý cieľ - dostať sa do druhého kola sme splnili. Máme veľmi dobre pripravený program, ktorý komplexne spracováva všetky oblasti, kde má kompetencie samosprávny kraj.” povedal Fedor Tretie miesto obsadil exminister obrany Juraj Liška s podporou 11,06 percenta zúčasnených voličov.

Župné voľby sa skončili, účasť bola extrémne nízka

14. novembra 2009 - (Andrej Onufer - aktualne.sk)

V sobotu o desiatej večer sa na celom území Slovenska zatvorili volebné miestnosti. Občania si od 7. hodiny rannej volili v župných voľbách kandidátov na poslancov do vyšších územných celkov, ako aj osem županov. Účasť na voľbách bola extrémne nízka, ľudia využili príjemné jesenné počasie radšej na iné aktivity. Voľby prebehli v pokojnej atmosfére, vyskytli sa však rovnaké problémy ako pri každom ľudovom hlasovaní v minulosti. Polícia preverí údajné kupovanie hlasov, ktoré sa malo diať v obciach Važec, Pribylina a Východná v Žilinskom kraji, Ostrovany, Jarovnice a Nižný Hrabovec v Prešovskom kraji. Týka sa to najmä Rómov z osád, ktorí mali byť zvážaní do volebných miestností a za finančnú odmenu krúžkovať vopred určených kandidátov. Prenosné urny sa využívali menej ako v minulosti, napriek tomu aj tu sa vyskytli problémy. Za neplatné vyhlásili 28 volebných lístkov z volebnej urny, s ktorou členovia okrskovej volebnej komisie navštívili penzión pre seniorov v Bytči. Vyskytli sa taktiež údajné porušenia moratória, ktoré hlásili okrem členov volebných komisií aj samotní voliči. Jeden z kandidátov na žilinského poslanca župy vystúpil v súkromnom rádiu vo štvrtok napoludnie počas volebného moratória. V piatok na benefičnom koncerte v Poprade sa česká spevácka hviezda Karel Gott vyjadril, že na toto podujatie ho pozval kandidát na prešovského župana. Právo hlasovať mali voliči, ktorí najneskôr v dnešný deň dovŕšili vek 18 rokov a v čase volieb sa nachádzajú na pôde svojho volebného okrsku. Prvý raz navyše mohli voliť aj zahraniční občania s trvalým pobytom na Slovensku. Odovzdať svoj hlas malo možnosť približne 4,25 milióna oprávnených voličov. Na plynulý priebeh volieb dohliadalo dvetisíc policajtov. Priebežné neoficiálne výsledky volieb bude postupne zverejňovať Štatistický úrad SR na stránke www.volbysr.sk. Prvé čísla sa objavia po sčítaní prvých výsledkov, teda pravdepodobne až po polnoci. Do nedele rána by mali byť známe predbežné neoficiálne výsledky, ktoré Ústredná volebná komisia potvrdí počas nedele. Politológovia správne predpokladali, že účasť na župných voľbách bude opäť najnižšia zo všetkých, občania sa so župami väčšinou nestotožnili a nepoznajú ani ich kompetencie. Župan bude zvolený v prvom kole, ak mu odovzdá hlas viac ako 50 percent zúčastnených voličov. O post župana súperili aj všetci súčasní šéfovia VÚC. Politológovia predpokladajú, že v prvom kole sa môže rozhodnúť o tomto poste v košickom a trenčianskom kraji.

Voľby do VÚC sa skončili. Účasť bola nízka

14. novembra 2009 - (čtk)

Regionálne voľby, v ktorých voliči rozhodovali o županoch a poslancoch ôsmich krajských zastupiteľstiev, sa skončili. Volebné miestnosti sa uzavreli o 22:00. O hlasovanie bol nízky záujem, účasť zrejme nepresiahla úroveň v predchádzajúcich voľbách pred štyrmi rokmi. K urnám vtedy prišlo zhruba 18 percent voličov. Výsledky by mohli byť známe v noci, oficiálne čísla za celé Slovensko zverejní v nedeľu dopoludnia Ústredná volebná komisia. Voľby boli pokojné, na východnom a strednom Slovensku sa však objavili podozrenia z kupovania hlasov rómskych voličov. Kupčenie s hlasmi preverovala i polícia. Počas dňa Ústredná volebná komisia priebežne riešila aj niekoľko sťažností, ktoré súviseli s možným porušením volebného moratória. O priazeň občanov sa uchádzalo zhruba 3500 záujemcov o post poslanca krajského parlamentu a 57 kandidátov na župana. Rozhodovalo sa najmä medzi nominantmi vládnej koalície a opozície; bez šancí podľa politológov neboli nezávislí kandidáti. Poslancom krajského zastupiteľstva sa stanú uchádzači, ktorým dá svoj hlas najviac voličov v príslušnom volebnom obvode. Za župana bude zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. V minulosti sa o väčšine predsedov samosprávnych krajov rozhodovalo až v druhom kole, ktoré je naplánované o dva týždne neskôr. Krajské samosprávy rozhodujú ročne o zhruba miliarde eur (30 miliárd Sk), na starosti majú napríklad stredné školy, nemocnice či cesty.

Trebuľa, Chudík, Belica, Mikuš a Blanár vyhrajú v prvom kole

15. novembra 2009 - (sme)

Podľa priebežných výsledkov po spočítaní približne dvoch tretín hlasov sa županmi stanú Zdenko Trebuľa v Košickom kraji, Milan Belica v Nitrianskom, Peter Chudík v Prešovskom, Tibor Mikuš v Trnavskom a Juraj Blanár v Žilinskom. Druhé kolo sa zrejme uskutoční len v Bratislavskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. Pavlovi Frešovi sa v Bratislavskom kraji postaví Vladimír Bajan. Vladimír Maňka zo Smeru bude bojovať o dva týždne s Jozefom Mikušom z pravicovej koalície. Pavla Sedláčka podporovaného Smerom a HZDS v Trenčíne vyzve poslanec SDKU Martin Fedor.

Podľa predsedu volebnej komisie KSK došlo k porušeniu zákona o voľbách

14. novembra 2009 - (tasr)

Podozrenie z porušenia volebného zákona zaznamenala dnes okolo 17.30 h Volebná komisia Košického samosprávneho kraja (KSK). Informoval o tom predseda komisie Igor Podlubný. „Vo volebnej okrskovej komisii číslo 28, vo volebnom obvode číslo 2 na Petzvalovej ulici v Košiciach došlo k vyneseniu kompletných materiálov potrebných pre voľby do zastupiteľstiev VÚC. Išlo o opečiatkované a všetky zákonné náležitosti spĺňajúce hlasovacie lístky pre voľbu predsedu KSK, takisto pre voľbu poslancov a tiež riadne opečiatkované obálky,” povedal Podlubný. Dodal, že k podobnému úniku mohlo dôjsť aj v ďalších okrskoch. Ako dodal, osobne bol pri tom, keď sa tieto materiály zadržali v aute, ktoré slúžilo ako kuriér mestskej časti Košice - Západ. „Vynesenie lístkov nebolo zápisnične podchytené, takže nie je možné overiť, o koľko lístkov išlo. Rádovo to mohli byť stovky,” doplnil Podlubný. Okrskové komisie, ktoré odovzdali lístky kuriérovi mestskej časti, porušili podľa predsedu volebnej komisie KSK zákon o voľbách do VÚC a porušili aj prísahu jej členov. „Postupovali na základe pokynu, ktorý vydala mestská časť Košice - Západ. Tento pokyn, odporujúci zákonu, mohol byť pánom Pavlom Mutafovom, starostom tejto MČ, vydaný len z dvoch dôvodov. Buď išlo o diletantstvo, alebo o úmysel zneužitia týchto hlasovacích lístkov v okrskoch, kde je manipulácia s voličmi jednoduchšia,” podotkol Podlubný. Volebná komisia KSK vzala tento prípad na vedomie a vyžiadala si usmernenia Ústrednej volebnej komisie, ktorá podľa Podlubného zvažuje aj podanie trestného oznámenia na políciu. „Právo voliť však obmedzené nebolo, lístkov bolo dosť,” uzavrel Podlubný.

Pravicoví poslanci NR SR vyzvali vládu, aby prešetrila priebeh volieb

14. novembra 2009 - (tasr)

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky z Prešovského kraja Štefan Kužna, Jaroslav Ivančo (obaja SDKÚ-DS), Stanislav Kahanec a Jozef Šimko (KDH) vyzvali vládu, aby dôkladne prešetrila manipuláciu s hlasovaním pri voľbách do orgánov VÚC. Kužma na večernej tlačovej besede v Prešove uviedol, že táto situácia bola spôsobená kupovaním hlasov v rómskych osadách. „Jednoznačne táto skutočnosť spochybňuje regulárnosť a demokratičnosť týchto volieb. Žiaľ, takéto konanie zaraďuje našu krajinu medzi tie, kde sa nedá veriť voľbám,” povedal Kužma. Dodal, že z množstva okrskov Prešovského kraja majú nahlásené prípady kupovania hlasov a mnohí z tých, ktorí takto hlasovali, sa údajne netajili ani tým, že im bude za to zaplatené. „Vláda to musí vyšetriť, tí, čo to robia, musia byť potrestaní, lebo absolútne stratíme dôveru medzi demokratickými krajinami a stratíme dôveru v civilizovanej Európe,” konštatoval Kužma. Kahanec pre médiá doplnil, že podobné veci sa diali pri voľbách do samosprávnych krajov aj v minulosti a napriek tomu, že boli zdokumentované, o ničom sa nerozhodlo. „Keď takéto veci budeme prehliadať a keď ich budeme bagatelizovať, tak potom ďakujem pekne za takéto výsledky,” povedal Kahanec a dodal, že v takomto prípade nemôžu byť kandidáti výsledkom hlasovania voličov, ale výsledkom „množstva peňazí, ktoré niekto do nich zainvestuje”. Podľa Ivanča ide o mimoriadne závažné udalosti, pretože sa demokratické pravidlá a vôľa vyjadrená vo voľbách nahrádza vôľou peňazí. „Je skutočne povinnosťou zodpovedného ministra vnútra a vlády SR zamyslieť sa nad tým, čo sa deje,” uviedol poslanec. Jozef Šimko konštatoval, že skutočnosti, na ktoré upozorňujú, sa dejú a zaoberala sa nimi aj polícia, o čom svedčia aj vyjadrenia predstaviteľov Prezídia Policajného zboru SR. Napriek tomu, že tieto veci sú nasnímané na videozáznamoch, podľa poslancov volebná komisia samosprávneho kraja tvrdí, že sa to nepotvrdilo. „To je skutočne už absolútny vrchol drzosti povedať, že nič sa nestalo. To už je arogancia, ktorá nemá obdobu,” hovorí Kužma. Vzhľadom na to, že ku kupčeniu z hlasmi podľa neho nedochádzalo vo volebných miestnostiach, pripustil, že mnohé volebné komisie o tom nemuseli vedieť. Kupovanie voličských hlasov sa vraj dialo po celom kraji, najviac však v okresoch Vranov nad Topľou, Sabinov a Prešov. Kto za ním stojí, bude podľa Kužmu jasné po zverejnení výsledkov volieb v okrskoch, kde sa nachádzajú rómske osady. Pravicoví poslanci sú presvedčení, že volebné moratórium netreba zrušiť, pretože je istou formou ochrany zákona, je však dôležité, aby boli porušenia moratórií a legislatívy prísnejšie postihované. V súvislosti s údajným ovplyvňovaním voličov v týchto voľbách pripravujú aj podnet na trestné stíhanie.

Dnes na Slovensku: Voľby do orgánov samosprávnych krajov

14. novembra 2009 - (tasr)

Otvorením volebných miestností sa dnes o 7.00 h začali na celom území Slovenska voľby do orgánov samosprávnych krajov. Predsedov ôsmich vyšších územných celkov (VÚC) a poslancov krajských zastupiteľstiev si vyberá približne 4.352.780 oprávnených voličov, ktorí svoje volebné právo môžu využiť do 22.00 h v 5902 volebných okrskoch. Voliť dnes môžu všetci občania SR a cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt v obci na území samosprávneho kraja a najneskôr dnes dovŕšili vek 18 rokov.

VOĽBY VÚC: Volebné miestnosti sa zatvorili, začina sa počítanie hlasov

14. novembra 2009 - (tasr)

Prvé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov, v ktorých si dnes občania vyberali predsedov ôsmich vyšších územných celkov (VÚC) a poslancov krajských zastupiteľstiev, sa o 22. hodine skončilo. V 5902 okrskoch sa práve začína počítanie hlasov. Priebežné neoficiálne výsledky volieb by sa mali začať objavovať na portáli www.volbysr.sk a na internetovej stránke Štatistického úradu SR medzi 22.30 a 22.45 h. Oficiálne výsledky za samosprávny kraj zverejní príslušná krajská volebná komisia a za Slovenskú republiku Ústredná volebná komisia (ÚVK). V tých krajoch, kde ani jeden z kandidátov na predsedu VÚC nezíska absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov, bude sa 28. novembra konať druhé kolo. Postúpia doňho dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov v prvom kole. O post šéfa VÚC sa uchádzalo 56 kandidátov, o 408 poslaneckých mandátov malo záujem viac ako 3400 uchádzačov. Volebné miestnosti sa na celom Slovensku otvorili dnes o 07.00 h, okrem obce Dolná Strehová v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde mohli ľudia voliť už od 06.00 h. Predsedov ôsmich samosprávnych krajov a poslancov krajských zastupiteľstiev si mohlo vyberať približne 4.352.780 oprávnených voličov. Voliť mohli všetci občania SR a cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt v obci na území samosprávneho kraja a najneskôr dnes dovŕšili vek 18 rokov. Do dnešného hlasovania sa mohlo zapojiť aj približne 320.000 prvovoličov, teda tých, ktorí sa na týchto voľbách ešte nezúčastnili a asi 30.000 tých, ktorí nevolili zatiaľ vôbec. Právo voliť mali aj cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku. Vo svojom volebnom okrsku na Kežmarskej ulici v Košiciach ho využil napríklad Američan Zoltan Baksay, ktorý pracuje na manažérskej pozícii v hutníckej spoločnosti U.S. Steel. Zvláštna situácia nastala v piatich obciach v okrese Revúca, kde boli omylom zamenené hlasovacie lístky. Namiesto revúckych kandidátov na poslancov do VÚC ľudia takmer volili rimavskosobotských. Ako pre TASR uviedol predseda revúckej volebnej komisie Štefan Bán, chyba sa stala ráno počas distribúcie, no vzniknutý omyl sa podarilo vyriešiť ešte doobeda. Žiadny občan z okresu Revúca tak nehlasoval za rimavskosobotského kandidáta na poslanca do VÚC. V Starej Ľubovni sa zas potvrdil prípad ovplyvňovania rómskych občanov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov. „Jeden občan sa priznal k tomu po šetrení, že navádzal rómskych voličov, aby volili konkrétnych kandidátov s tým, že im prisľúbil, nedal im fyzicky nič, ale v prípade, že vyhrajú títo kandidáti, prisľúbil im určitú pomoc s budovaním vodovodu a prípojok elektrických, prípadne ďalších výhod,” uviedol policajný viceprezident Stanislav Jankovič. O prípade, ktorý je v štádiu vyšetrovania, informoval Jankovič aj Ústrednú volebnú komisiu, ktorá dohliada na priebeh dnešných volieb. ÚVK dnes okrem iného požiadala políciu o pomoc vzhľadom na údajné kupovanie hlasov voličov, ktoré sa malo vyskytnúť vo viacerých regiónoch Slovenska. V tejto súvislosti políciu tiež vyzvala na prijatie preventívnych opatrení na zamedzenie takéhoto postupu. Informácie o kupovaní hlasov prichádzali z obcí Važec, Pribylina, Východná, Ostrovany, Jarovnice a Nižný Hrabovec. Činnosť policajných hliadok sa preto zintenzívnila. „Viacej sa zameriavajú na nejaké osoby, ktoré by mohli nejakým spôsobom či už kupovať, zvážať a podobne, alebo ovplyvňovať tieto voľby,” spresnil Jankovič. Komisia musela riešiť aj viacero podnetov, ktoré sa väčšinou týkali volebnej kampane v čase moratória, a to najmä na internete. Prešetrovali sa aj podnety súvisiace s prenosnými volebnými schránkami. Mesto Žilina totiž zriadilo volebný okrsok pre ľudí bez domova a nebolo jasné, či sa môže urna z takejto miestnosti vyniesť. Sťažnosti smerovali aj na materiály, ktoré mali znaky volebnej kampane v blízkosti volebných miestností. Na pokojný priebeh volieb do orgánov samosprávnych krajov dohliadalo asi 2000 mužov zákona. Policajný viceprezident Jankovič uviedol, že v priebehu volieb nebolo zaznamenané narušenie verejného poriadku, ale polícia dostala viacero informácií o zvážaní voličov či prípadnom uplácaní. Neoverené informácie hovoria, že jeden hlas stál od 2 do 10 eur (60 - 301 Sk).

Voliči sa sťažujú na množstvo kandidátov a veľký formát lístku

14. novembra 2009 - (sita)

V Nitrianskom kraji zatiaľ ľudia veľký záujem o voľby neprejavili. Účasť je vyššia na juhu ako na severe, no i tam nie je veľmi vysoká. V predošlých regionálnych voľbách v roku 2005 bola v Nitrianskom kraji 27,6 percentná účasť, čo bolo najviac zo všetkých krajov Slovenska. V obciach, ktoré oslovila agentúra SITA, sa voliči sťažovali na veľký formát volebných lístkov a príliš veľa kandidátov, z ktorých drvivú väčšinu nepoznajú. V obci Bodza v okrese Komárno, kde žije 90 percent občanov maďarskej národnosti, bola do 15:30 volebná účasť 15,21 percent. Ako pre agentúru SITA uviedla zapisovateľka okrskovej volebnej komisie Zuzana Fitošová, z 309 zapísaných voličov odvolilo 47. Ráno chodili dôchodcovia, teraz rodiny a mladé páry. “Ľudia zvyknú voliť ráno alebo hneď po obede a potom až večer okolo šiestej,” uviedla Fitošová. Voliči sa podľa nej sťažujú na veľký formát volebného lístku a príliš veľa kandidátov na poslancov. “Veľmi ich nepoznajú, nechodili po obciach. Mnohí obyvatelia nechcú ísť voliť, hovoria, že načo je toľko volieb,” povedala Fitošová. Účasť sa podľa nej do večera už zrejme veľmi nezlepší, odhadla ju na maximálne 20 až 25 percent. Ak bude o dva týždne druhé kolo županských volieb, bude ešte nižšia, myslí si Fitošová. V Mojmírovciach v blízkosti Nitry dosiahla volebná účasť 9,21 percent. Žije tu 2 639 obyvateľov, z toho desať je maďarskej národnosti. Ako informoval predseda volebnej komisie okrsku číslo dva Marek Dojčan, zo 760 zapísaných voličov prišlo k volebným urnám 70. Drvivá väčšina z nich boli dôchodcovia, mladí nechodia vôbec. Ľudia sa sťažujú na to, že nedostali vopred domov zoznam kandidátov a že volebné lístky sú príliš veľké a neprehľadné. Ministerstvo vnútra to zdôvodnilo nedostatkom finančných prostriedkov.

Ľudia volia dlhšie, vyberajú z množstva kandidátov

14. novembra 2009 - (sita)

V župnom Domove dôchodcov Selenium, kde je volebná miestnosť 50. banskobystrického okrsku, odvolilo do 11:00 zhruba 60 z okolo 700 zapísaných voličov. „Zväčša sa tu volí s prenosnou volebnou urnou, keďže je tu veľa ležiacich pacientov, tak sa chodí za nimi,” povedal pre agentúru SITA predseda tamojšej volebnej komisie Filip Čunderlík. Voliči sa za plentou zdržiavajú dlhšie než v iných voľbách, keďže volebné lístky sa nedoručujú voličom domov ešte pred voľbami, ale vidia ich prvýkrát až vo volebnej miestnosti. V banskobystrickom obvode je na volebnom lístku zapísaných 90 kandidátov na poslancov, z ktorých dvaja sa ešte pred voľbami vzdali kandidatúry. Voliči z nich môžu vybrať maximálne ôsmich, čo sa viacerí dozvedajú až od volebnej komisie. „Je to pomerne veľký formát (hlasovacieho lístka pre voľby poslancov, pozn. SITA). Myslím si, že to robí problém ľuďom v tom priestore (za plentou, pozn. SITA), nemáte si to ako veľmi upraviť,” povedala pre agentúru SITA jedna z voličiek. Ocenila by, keby voliči dostali lístky popredu aj pri župných voľbách. Podľa Čunderlíka však zatiaľ žiadne sťažnosti voličov na to neboli. Podľa hovorkyne krajskej volebnej komisie Martina Strakovej prebiehajú voľby v Banskobystrickom kraji pokojne. Voľby sa začali o 7:00, iba obec Dolná Strehová v okrese Veľký Krtíš využila právomoc otvoriť volebnú miestnosť o hodinu skôr. O tom, kto bude na nasledujúce štyri roky predsedom a poslancami župy môže v tomto kraji rozhodnúť 529 732 oprávnených voličov. Volebná komisia sa dnes zaoberala aj oznámením občana, ktorý vo štvrtok našiel v priestoroch krajskej organizácie strany Smer-SD volebný lístok pre voľby župana, vykazujúci znaky originálu. „Komisia to iba prerokovala a vzala na vedomie. Občan podal oznámenie na políciu a je v jej kompetencii vyšetriť to,” povedala Straková.

Kupovanie rómskych hlasov? Slovenská realita

14. novembra 2009 - (tasr / sita / hnonline.sk)

Počas volieb županov a poslancov do Vyšších územných celkov dochádza k viacerým podozreniam z porušenia zákona. Obce na východe Slovenska a na Liptove hlásia problémy s kupovaním rómskych hlasov. Vo viacerých hornoliptovských obciach i priamo v okresnom meste Liptovský Mikuláš sa predpoludním objavili podozrenia z pokusov o kupovanie voličov v blízkosti volebných miestností. TASR to potvrdil predseda obvodnej volebnej komisie v Liptovskom Mikuláši Jozef Matis. „Dostali sme podnety, že niekto zváža a upláca rómskych voličov,” spresnil Matis s tým, že sa to nepodarilo potvrdiť. „Opakujem, zatiaľ sú to len podnety. Situáciu pozorne monitorujeme v spolupráci s políciou, ale zatiaľ z toho nemôžeme robiť žiadne závery,” skonštatoval. Prítomnosť neznámej osoby na osobnom motorovom vozidle pred budovou miestneho kultúrneho domu, kde sa nachádza volebná miestnosť, potvrdil TASR predseda okrskovej volebnej komisie v obci Pribylina Pavel Holbus. „Približne o 8. h sa začali pred volebnou miestnosťou zhromažďovať Rómovia, ktorí pred a po vykonaní volebného aktu komunikovali s mužom sediacim v pristavenom osobnom aute,” vysvetlil. Podľa Holbusa privolaná policajná hliadka legitimovala neznámeho muža, ktorý určite nie je obyvateľom Pribyliny a vzápätí spred kultúrneho domu odišiel. „V priebehu niekoľkých desiatok minút odvolilo približne sto Rómov,” dodal s tým, že okrem nich využilo v dopoludňajších hodinách svoje volebné právo iba niekoľko ďalších jednotlivcov. „Aj tieto udalosti sú dôkazom, že týmto voľbám sa začína prikladať čoraz väčšia dôležitosť. Ľudia by mali k nim pristupovať v čo najväčšom počte a s vážnosťou, vyššie územné celky predsa rozhodujú o mnohých veciach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú chodu samospráv a každého jedného občana,” skonštatoval starosta Pribyliny Milan Kohút. Členovia obvodnej volebnej komisie následne urýchlene navštívili volebné okrsky aj vo Východnej, Važci a mestských častiach Liptovského Mikuláša. „Priamo vo volebných miestnostiach sme nezaznamenali žiadne porušenie príslušných zákonných noriem. Voľby všade prebiehali bez akýchkoľvek problémov,” zdôraznil Matis. Podobné problémy ako na Liptove musí riešiť aj Krajská volebná komisia v Prešove. Tá mala niekoľko telefonických anonymných nahlásení, že v rómskych osadách v okrese Sabinov dochádza ku korumpovaniu voličov. Na zvážanie Rómov k volebnej miestnosti v Ostrovanoch upozornila volebnú komisiu aj policajná hliadka. Zapisovateľka volebnej komisie samosprávneho kraja Mária Lukačíková pre agentúru SITA uviedla, že nešlo o oficiálne podnety, ale hneď do spomínaných rómskych osád išli na kontrolu členovia komisie. Hovorca volebnej komisie Jozef Kislík bol na previerke v Ostrovanoch a Jarovniciach. Ako pre SITA uviedol, komisia zistila, že rómskych voličov k volebnej miestnosti zvážajú súkromné autá. V Ostrovanoch na zvoz Rómov použili červený Hyundai. Vodič nešiel priamo pred obecný úrad, iba pred neďaleký obchod. Tu si všimli jedného Róma pri vychádzaní z volebnej miestnosti, že nesie v ruke prázdny hlasovací lístok. Druhý z mužov sa im priznal, že má tiež prázdny lístok vo vrecku. Údajne mali za ne dostať „od jedného človeka“ peniaze. O výške sumy nechceli hovoriť. Komisia obidva lístky zadržala. Po príchode volebnej komisie do osady sa Rómovia rozišli do svojich domovov. V Jarovniciach Rómov zvážajú na voľby dve Škodovky. Podľa Kislíka išlo o koordinovanú aktivitu. Tu prázdne volebné lístky nezadržali. Rómovia však prichádzali voliť s lístočkami, na ktorých mali napísané čísla, ktoré mali zakrúžkovať. Podľa Kislíka k manipulácii s voličskými hlasmi dochádza tak, že prvý volič hodí do urny prázdnu obálku a vynesie von z volebnej miestnosti čistý volebný lístok. Ten zaškrtne koordinátor rómskej hliadky, ktorý ho dá ďalšiemu voličovi, ktorý ho hodí do volebnej urny. Ten vynesie von čistý volebný lístok, za ktorý mu koordinátor vyplatí peniaze. V praxi to možno ťažko dokázať, lebo ide o súkromné autá a vyplácanie sa deje priamo vo vozidle. Dnes sa už Rómov nesnažia podplácať múkou a klobásami, uviedol Kislík. Predseda volebnej komisie Jozef Leško bol na kontrole v dvoch prešovských mestských okrskoch. Žiadne porušenie volebného zákona nezistil. Podľa jeho vyjadrenia voľby prebiehajú pokojne, komisia riešila niekoľko bezvýznamných podnetov. Malo ísť o sťažnosti typu, že členovia okrskovej volebnej komisie nedali voličovi do ruky hlasovací lístok súčasne s obálkou. Ešte pred voľbami jeden z kandidátov na predsedu Prešovského samosprávneho kraja vyzval ostatných k spoločnému postupu voči kupovaniu hlasov voličov v radoch Rómov. Na výzvu zareagovali dvaja. O post prešovského župana sa usiluje v dnešných voľbách desať kandidátov. O 62 poslaneckých mandátov bojuje 547 kandidátov. Ústredná volebná komisia (ÚVK), ktorá dohliada na priebeh volieb do orgánov samosprávnych krajov, požiadala políciu o pomoc vzhľadom na údajné kupovanie hlasov voličov, ktoré sa malo vyskytnúť vo viacerých regiónoch Slovenska. Ako priblížil po poobednom zasadnutí komisie jej predseda Vladimír Pčolinský, informácie o kupovaní hlasov prichádzali z obcí Važec, Pribylina, Východná, Ostrovany, Jarovnice a Nižný Hrabovec. „ÚVK vyzvala Policajný zbor SR na prijatie preventívnych opatrení na zamedzenie tzv. kupovania hlasov,” priblížil Pčolinský s tým, že komisia požiadala aj o informácie o prijatých opatreniach. Na otázku, či môže spomínané konanie spochybniť výsledky volieb, reagoval, že to by bolo na rozhodnutí Ústavného súdu, ak by sa naň obrátil niektorý z neúspešných kandidátov.

Politický súboj Slovákov a Maďarov v Nitre ľudí netrápi

14. novembra 2009 - (hnonline.sk)

Je jesenné slnečné predpoludnie a v obci Veľký Cetín pár kilometrov za Nitrou prichádzajú ľudia voliť. V dedine žije 1 700 obyvateľov a z toho dve tretiny sú maďarskej národnosti, majú teda početnú prevahu nad Slovákmi. V samotnom Nitrianskom kraji, kam táto obec patrí, sa už po druhý krát pred voľbami do vyššieho územného celku vytvorila takzvaná protimaďarská koalícia proti SMK. Prišlo tu tak k slovenskej rarite. Spojili sa politické strany, ktoré sa vo „veľkej“ politike nemôžu ani cítiť - Smer-SD s SDKÚ-DS a KDH. Otvorene to síce nepriznávajú, ale je verejným tajomstvom, že je to pre minulosť spred niekoľkých rokov, kedy mali zástupcovia SMK v krajskom parlamente väčšinu. Politika však bežných ľudí obchádza, zhodujú sa Slováci aj Maďari z Veľkého Cetína. Pýtali sme sa ich, či volia len podľa národnosti alebo straníckej príslušnosti a či vnímajú nejaký národnostný súboj. „Vôbec nie. My tu žijeme v kľude. Skoro každá rodina je už pomiešaná s oboma národnosťami,“ hovorí staršia pani z manželského páru, ktorý prišiel spolu odvoliť. Dodáva, že volila konkrétne mená, nie stranícke značky. Za pravdu jej dáva aj manžel. „Maďari a Slováci, žiadne takéto delenie u nás neexistuje.“ Do volebnej miestnosti v cetínskom kultúrnom dome postupne prichádzajú ďalší voliči. Aj ich sa pýtame, čo hovoria na súboj medzi Maďarmi a Slovákmi v krajskom zastupiteľstve. Zdá sa však, že ich to až tak nezaujíma. „V bežnom živote to tak nefunguje, robia to len tí páni hore - politici,“ hovorí pani Margita, ktorá prišla voliť aj so svojím štvornohým miláčikom. Natrafili sme aj na voliča Stanislava, ktorý patrí v obci do menšej skupiny obyvateľstva - jednej tretiny so slovenskou národnosťou. „Ja som Slovák a mne je to jedno, kto je akej národnosti. Nevyberal som si podľa toho.“ Po chvíli sa však dozvedáme, že v každých voľbách nielen do vyššieho územného celku tu zatiaľ víťazila s najvyšším počtom hlasov SMK. „Je to na každom občanovi. Je to prirodzené, že každý háji svoje farby, ale čo sa týka spolužitia, nie je tu žiadny problém, ktorý by potvrdzoval vysokú politiku,“ skonštatoval obyvateľ Cetína pán František. Podľa neho by mali občania v týchto voľbách prihliadať predovšetkým na konkrétne činy konkrétnych ľudí a nie na politické tričká. V uplynulých rokoch sa v nitrianskej župe vytvorila protimaďarská koalícia najmä pre prešľapy bývalého podpredsedu kraja Miklósa Fehéra (SMK). Ten namiesto župana napríklad podpísal niekoľko zmlúv o prenájme domovov sociálnych služieb za korunu ľuďom blízkym SMK. Kraj sa s Fehérom aj súdil, zopár sporov už vyhral, keď súd uznal zmluvy za neplatné.

..........................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink