Od januára si Slováci v Maďarsku budú sami vydávať svoje noviny. Veľkú radosť však z toho nemajú. Po desiatich rokoch im totiž vypovedal zmluvu doterajší vydavateľ a oni stále nevedia, ako budú namiesto neho od budúceho roka vykrývať zvyčajné schodky v hospodárení. „Správa o tom, že vydávanie nášho periodika preberá naša komunita, by mohla byť aj radostná, keby to v skutočnosti neznamenalo ukrátenie našej menšiny o ťažké milióny a ohrozenie nezávislosti a stability našich jediných celoštátnych slovenských novín,” varuje Imrich Fuhl, redaktor týždenníka Ľudové noviny a zakladateľ ich portálu luno.hu (http://www.zsm.hu/content/view/51/1). Štátne vydavateľstvo MHK, ktoré sa špecializuje na vydávanie vestníkov a zbierok zákonov, odmietlo predĺžiť zmluvu s Ľudovými novinami a zbavilo sa aj stratových novín nemeckej menšiny Neue Zeitung. „Stoja pred privatizáciou a nemienia vraj ďalej doplácať na naše noviny,” vysvetlil pre Pravdu Ján Fuzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorá je vlastníkom Ľudových novín. Samospráva preto tento týždeň rozhodla, že vydávanie novín prevezme jej spoločnosť s ručením obmedzeným Legatum. Väčšina prostriedkov na vydávanie Ľudových novín ide z maďarskej štátnej pokladnice cez verejnú nadáciu. Príjmy z predaja a z inzercie však nestačia zabezpečiť zvyšok. MHK tak ročne krylo stratu vo výške 8 až 12 miliónov forintov, čo je približne 30- až 45-tisíc eur. Samospráva podľa jej predsedu šetrí, kde sa dá. Zohnala lacnejšiu tlačiareň. Redakciu sťahuje do miestností s nižšími režijnými nákladmi. Zvyšovať cenu novín, ktoré sa v náklade asi 1¤300 kusov predávajú po 200 forintov (73 centov) však nechce. Formát by tiež nerada menila. „Chceme udržať kvalitu i počet redaktorov. Na to však potrebujeme získať pätinu nákladov,” pripúšťa Fuzik. Kde chce vziať tých chýbajúcich asi 30-tisíc eur, to ešte presne nevie. Dúfa však, že aj zo Slovenska by mohla prísť nejaká podpora. Ak sa potrebná suma nenájde, pre týždenník s 52-ročnou tradíciou to podľa Fuzika nebude automaticky znamenať zánik, bez poklesu jeho úrovne sa to však sotva zaobíde.

V maďarskej verejnoprávnej televízii MTV založili štrajkový výbor

26. novembra 2009 - (tasr)

Tri odborové zväzy maďarskej verejnoprávnej televízie Magyar Televízió rozhodli dnes o založení štrajkového výboru. Odborári chcú dosiahnuť aspoň udržanie hodnoty reálnych miezd, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Nemenovaný predstaviteľ odborov uviedol, že v televízii neboli platy zvyšované už päť rokov, kvôli reštrikčným opatreniam sa mnohí obávajú o svoje zamestnanie. Ako povedal, štrajkový výbor zasadne v najbližších dňoch a rozhodne o tom, aké opatrenia urobí voči parlamentu, prevádzkovateľovi a zamestnávateľskému manažmentu. Tri zväzy, ktoré založenie štrajkového výboru iniciovali, reprezentujú takmer tretinu z 1650 zamestnancov televízie.

Bývalý šéf maďarského regulátora napadol licenčnú kauzu na prokuratúre

25. novembra 2009 - (tasr - etrend.sk)

Škandál s rozdelením maďarských rozhlasových licencií pokračuje. Bývalý šéf rady pre rádio a televíziu (ORTT) László Majtényi sa obrátil na prokuratúru so žiadosťou o preverenie tendra na frekvencie. Píše o tom aj Budapest Business Journal. Odchádzajúci predseda ORTT vyhlásil, že súťaž na ďalšie užívanie frekvencií porušila zákon. Majtényi, ktorý oficiálne končí na čele ORTT až 30. novembra, si myslí, že licenčné zmluvy boli uzatvorené protiprávne. Obrátil sa preto na generálneho prokurátora Tamása Kovácsa, aby boli kontrakty prešetrené. Podľa Majtényiho by mal regulátor okamžite vypovedať príslušné protiprávne zmluvy a dovtedy, kým sa tak stane, je potrebné prokurátorské opatrenie. „Nemyslím si, že prípad je uzavretý, skôr je to len začiatok škandálu,“ povedal Majtényi agentúre MTI krátko po oznámení výsledkov tendra. Súťaž na celoštátne frekvencie prebehla na konci októbra. Komerčné stanice Sláger a Danubius neuspeli. ORTT im frekvencie nepredĺžila, ale udelila novým rádiám. Podľa médií sa tak stalo z politických dôvodov. Majtényi ako predseda orgánu nemal právo hlasovať. Po vyhlásení výsledkov na protest oznámil rezignáciu. Viac informácií. Odvtedy nastalo v kauze viacero posunov. Majiteľ rádia Sláger sa rozhodol domáhať práva súdnou cestou. Medzitým sa obzerá po voľných frekvenciách. Nepotvrdené informácie hovoria, že sa už dohodol s vysielateľom Radio 1 na viacerých menších frekvenciách, ktoré mu umožnia vyslielať po celom území. Zaplatiť by za ne mal viac ako sedem miliónov eur.

Proti Orbánovi nasadia novú tvár

25. novembra 2009 - (Ivan Drábek - Pravda)

Do vopred prehratého boja pošlú maďarskí socialisti mladého borca. Predsedníctvo vládnucej strany navrhlo, aby súperom niekdajšieho centropravicového premiéra Viktora Orbána (46) v jarných parlamentných voľbách bol predseda poslaneckého klubu socialistov Attila Mesterházy (35). Kozia briadka je hlavný poznávací znak mladého a verejnosti málo známeho Attilu Mesterházyho, ktorý má v drese socialistov vstúpiť do ringu s Viktorom Orbánom. Ide o novú tvár, ktorú napriek výraznej kozej briadke vyše polovice Maďarov nepozná. „Patrí k mladej generácii politikov, ale osvedčil sa aj v najvyššom straníckom vedení. Súčasne znamená kontinuitu i obnovu,” povedala o ňom podľa agentúry MTI šéfka strany Ildikó Lendvaiová. „Som bojovný typ, ktorý do posledného okamihu bojuje za svoj cieľ,” cituje Mesterházyho MTI. Aký môže byť cieľ volebného lídra strany, ktorá priviedla krajinu do hlbokej hospodárskej krízy a podľa prieskumov ju za to čaká od voličov neodvratný krutý trest? Podľa analytika Zoltána Kiszellyho socialisti od Mesterházyho očakávajú, že Orbánovmu Fideszu zabráni v zisku ústavnej väčšiny. „Ak socialisti a ostatné menšie strany získajú aspoň tretinu hlasov, bude to vnímané ako jeho úspech,” povedal Kiszelly pre Pravdu. „V takom prípade sa stane mužom budúcnosti s perspektívou uchádzať sa o premiérske kreslo v roku 2014. Ak však neuspeje, bude musieť spolu s ostatnými členmi straníckeho vedenia prevziať zodpovednosť za fiasko,” dodal. Mesterházyho úloha nebude jednoduchá. „Bude musieť predať osem zlých rokov, počas ktorých boli socialisti pri moci. Orbán bude, naopak, predávať štyri dobré roky svojej niekdajšej vlády. Mesterházy môže v súboji s Orbánom zabodovať len na téme budúcnosti, ak súpera nachytá na tom, že aj on bude pokračovať v uťahovaní opaskov,” myslí si Kiszelly. Mladý premiérsky kandidát bude môcť byť podľa Kiszellyho v kampani útočnejší ako dvojnásobne starší László Kovács, donedávny európsky komisár, o ktorom socialisti tiež uvažovali ako o možnom volebnom lídrovi. Mesterházyho nevýhodou však je, že pôsobil na ministerstve mládeže ako štátny tajomník v čase, keď odtiaľ ilegálne unikli veľké sumy peňazí. Minulý týždeň bol predvolaný aj na súd. „Hoci na procese vystupoval len ako svedok a tvrdil, že o machináciách nevedel, Fidesz mu túto kauzu bude stále otĺkať o hlavu,” predpovedá Kiszelly. Podľa neho Meesterházy sa v kampani bude snažiť upriamiť pozornosť na boj proti silnejúcemu pravicovému radikalizmu. Nový volebný líder to potvrdil. „Môžem sľúbiť, že budem pre umiernenú pravicu veľmi tvrdým súperom, ale nie nepriateľom. Pre krajnú pravicu však budem neľútostným protivníkom,” citovala ho MTI. Kiszelly si však nemyslí, že by to mohla byť mimoriadne účinná taktika. „Radový občan sa viac bojí dôsledkov krízy, inkasa a ostatných účtov ako Jobbiku a Maďarskej gardy,” vysvetľuje analytik. Mesterházyho za volebnú jednotku ešte musí o dva týždne schváliť zjazd socialistov. V radoch otrasenej strany sa však už nijaké prekvapenia neočakávajú.

Maďarskí socialisti si vybrali porazeného

Mesterházy má zmenšiť porážku a niesť zodpovednosť

Do budúcoročných parlamentných volieb vládnu Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) povedie 36-ročný Attila Mesterházy. Včera ho na tento post jednohlasne navrhlo predsedníctvo socialistov, oznámila predsedníčka strany Ildikó Lendvaiová. V sobotu má návrh prerokovať širšie vedenie strany a definitívne rozhodne zjazd socialistov 12. decembra. Nepredpokladá sa však, že by zjazd zmenil výber predsedníctva podporený aj väčšinou župných šéfov. Súčasný predseda parlamentného klubu socialistov a bývalý štátny tajomník ministerstva mládeže a športu sa tak stane najmladším lídrom maďarskej postkomunistickej ľavice. „Nemá viac podporovateľov, ale má najmenej nepriateľov,” odôvodnil výber nemenovaný poslanec MSZP pre server origo.hu. Mesterházy vraj nie je nijako výrazná osobnosť, ale keďže nepatrí k žiadnej straníckej frakcii či záujmovej skupine, ani nikomu neprekáža. Druhým dôvodom Mesterházyho úspechu je, že boj o post volebného lídra tento rok u socialistov vôbec nebol urputný. Vo voľbách na budúcu jar čaká socialistov nezvratná porážka. Podľa agentúry Medián by v októbri opozičnému Fideszu expremiéra Viktora Orbána dalo svoj hlas 65 percent rozhodnutých voličov, vládnym socialistom len 18 percent. Do parlamentu by sa dostala už len jedna strana, extrémistický Jobbik s 12 percentami. Volebný boj preto nebude o tom, kto vyhrá, ale ako veľmi Fidesz vyhrá - či sám v parlamente získa ústavnú väčšinu, ktorá mu umožní pretvárať politický systém krajiny. Socialisti teda len hľadali niekoho, kto môže ich porážku zmierniť a najmä za ňu ponesie politickú zodpovednosť. Nečudo, že ponuku stať sa volebným lídrom odmietli viacerí známi politici strany vrátane premiéra Gordona Bajnaiho. Už dlho sa preto špekulovalo, že strana má dve možnosti. Buď ju do volieb povedie starší politik, čo už má politickú kariéru aj tak za sebou a nemá čo stratiť. Alebo naopak mladík na začiatku kariéry, ktorý má pred sebou ešte dosť dlhú budúcnosť, aby sa zabudlo na porážku, za ktorú navyše osobne nemôže. Naopak by mu mohli pripočítať k dobru, že sa za stranu v ťažkej chvíli obetoval. Podľa tejto logiky bol Mesterházy už dlhšie hlavným favoritom na volebného lídra. Včera voľbu na poslednú chvíľu ešte skomplikoval 70-ročný bývalý predseda MSZP a eurokomisár László Kovács, ktorý sa o post tiež uchádzal. Zdalo sa dokonca, že má šancu, podľa médií ho

Susedské vzťahy Maďarska a Slovinska sú vraj vzorom pre iných

27. novembra 2009 - (tasr)

Dobrý susedský vzťah Maďarska a Slovinska môže byť vzorom aj pre iných. Vyhlásil to v juhomaďarskom Keszthelyi na druhom spoločnom rokovaní vlád týchto krajín maďarský premiér Gordon Bajnai. Slovinský predseda vlády Borut Pahor podľa agentúry MTI povedal, že medzi Slovinskom a Maďarskom nie sú žiadne otvorené politické otázky, sú však mnohé výzvy a tieto krajiny viažu k sebe mnohé možnosti. Premiéri začali schôdzku rokovaním medzi štyrmi očami. Potom sa stretli s predstaviteľmi slovinskej menšiny v Maďarsku a maďarskej menšiny v Slovinsku. Bajnai v úvode spoločného rokovania vlád konštatoval, že obe krajiny zápasia s vplyvmi hlbokej svetovej hospodárskej krízy. Riešenie však podľa jeho vyjadrenia nie je v uzatvorení sa. Podľa Pahora Slovinsko a Maďarsko sa pokúšajú vzájomne si pomáhať aj v rámci Európskej únie. Na margo menšín v oboch krajinách slovinský premiér povedal, že tieto vnímajú v Slovinsku aj v Maďarsku ako „pozitívnu multikultúrnu záležitosť, a nie ako ťarchu”. V Keszthelyi podpísali vlády Maďarska a Slovinska dohody o euroatlantickej spolupráci vo veci západného Balkánu, o spolupráci v energetike, zdravotníctve, ako aj o kooperácii colných orgánov a organizácií hospodárskeho rozvoja.

Do práce nastúpi prvý maďarský šerif

28. novembra 2009 - (tvnoviny.sk)

Má za sebou tvrdú policajnú prax, keďže ide o bývalého ochrancu zákona. Istvána Ferencziho (67) zvolili v obci Polgár za šerifa spomedzi šestnástich kandidátov, napísal portál Borsonline. „Keď som odovzdal policajný odznak mohol som si ponechať dve veci: Opasok a obušok,“ hovorí pán Ferenczi. Tohto muža ani nenapadlo, že po odchode na dôchodok sa bude opäť starať o pokoj a bezpečnosť ľudí. „Ani teraz som to nebol ja, kto by sa o to sám usiloval. Oslovili ma. Mojou úlohou bude, aby som v zložitých situáciách dokázal skĺbiť prácu policajta a ochrancu občanov. Zbraň nepoužívam, ani som príliš nevyužíval ani v časoch, keď som robil policajta. S mojimi päsťami a džudo chmatmi som si väčšinou vždy vystačil,” vysvetľuje budúci šerif. Nedávno zastavil opitého traktoristu, ktorý pred jeho očami vyvalil stĺp a následne narazil do dverí kostola a napokon nabúral do jedného domu. „Vytiahol som ho z traktora, zložil som ho na zem, a keď sa mi pokúšal utiecť, povedal som mu len toľko, že keď sa bude o čokoľvek usilovať, zložím ho opäť. A takto sme počkali na príchod polície,“ rozpráva takmer 70-ročný Maďar. Počas aktívnej policajnej praxe chytil napríklad naraz piatich zlodejov, ktorí kradli na cintorínoch. „Čakal som na nich tri noci, kým si prišli pre už vyvalený náhrobný kameň,“ dodáva muž, ktorý oficiálne nastúpi do práce ako prvý maďarský šerif 1. januára budúceho roku.

Vojvodinské divadlo vystúpi v nedeľu u Radošincov

27. novembra 2009 - (sita)

Vojvodinské divadlo bude v nedeľu hosťovať v bratislavskom Radošinskom naivnom divadle. Svoju divadelnú činnosť publiku predstaví Art centrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy vo Vojvodine v Srbsku. O 19:00 ponúkne 18-členný súbor pohybové divadlo so slovenskými pesničkami s názvom Obrazy môjho sveta. Jeho autorom je zakladateľ centra, scenárista, herec, režisér a dizajnér Miroslav Benka. Art centrum chlieb a hry (Art centar hleba i igara) založil Miroslav Benka a skupina umelcov 14. marca 2007. Jeho divadelná činnosť patrí k špičkovým divadelným aktivitám vo Vojvodine aj celom Srbsku. Súbor svoje predstavenia uviedol na viacerých medzinárodných festivaloch, napríklad aj na Divadelnej Nitre. Predstavil sa medzi iným aj v Rakúsku, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku, Nórsku či Fínsku.

Bajnai ocenil morálnu podporu Buzeka vo veci jazykového zákona

27. novembra 2009 - (tasr)

Aktuálne otázky Európskej únie a novela jazykového zákona na Slovensku dominovali podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI na dnešnej schôdzke maďarského premiéra Gordona Bajnaiho s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Jerzym Buzekom v Budapešti. Ako píše MTI, Bajnai ocenil „principiálnu a morálnu podporu Buzeka, ktorú prejavil v súvislosti s diskusiou o používaní jazyka maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, ktorá vypukla v lete“. Politici hovorili tiež o možnostiach riešenia krízy v Európe, o obnove Lisabonskej stratégie, aby tá bola čo najúčinnejšia. Bajnai podčiarkol význam toho, že predsedom EP je Poliak, pripomenul, že Maďarsko do EÚ vstúpilo spolu s Poľskom, ktoré je jedným z hlavných spojencov Maďarska. Vzťahy Maďarska a Poľska sú podľa jeho slov veľmi dobré. Buzek na margo jazykového zákona uviedol, že nedávno navštívil Slovensko, kde ho informovali, že „problém okolo jazykového zákona chcú vyriešiť v rámci Slovenska prostredníctvom neustáleho dialógu vlády s menšinami“. Predseda EP Maďarsko navštívil na pozvanie predsedu maďarského parlamentu Bélu Katonu. Stretol sa aj s predsedom opozičného Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz Viktorom Orbánom. Návštevu Buzek podľa jeho slov využil aj na spoznanie programu Maďarska, ktoré bude spolu so Španielskom a s Belgickom súčasťou predsedníckeho tria v EÚ.

Sólyom hovoril s Buzekom o slovenskom jazykovom zákone

27. novembra 2009 - (sita)

Slovenský zákon o štátnom jazyku bol jednou z tém rozhovoru maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma a predsedu Európskeho parlamentu (EP) Jerzyho Buzeka, ktorí sa stretli v Budapešti. Na tlačovej konferencii po stretnutí Sólyom uvítal fakt, že EP a jeho predseda sa o túto tému zaujímajú. Politici sa zhodli na tom, že problém by sa mal vyriešiť krok za krokom prostredníctvom vyjednávania. Podľa prezidenta Maďarsko nikdy nemalo záujem o napäté vzťahoch so svojimi susedmi a dúfa, že vplyvom medzinárodného spoločenstva a Európskej únie dôjde k pozitívnej zmene smerom k dohode. Buzek opäť zdôraznil oddanosť EP ľudským právam a právam menšín a uviedol, že pred desiatimi dňami ho na Slovensku informovali, že ako vláda, tak aj maďarská menšina na Slovensku majú vážny záujem o vyriešenie problému v rámci krajiny. Maďarsko by si však želalo, aby SR neuplatňovala paragraf, ktorým sa stanovuje pokuta za porušenie zákona, až do najbližších parlamentných volieb v roku 2010. Sólyom a Buzek hovorili aj o európskych záležitostiach, kodanskej konferencii o klimatických zmenách, vyhliadkach pre spoločnú európsku energetickú politiku a o úlohách inštitúcií EÚ po prijatí Lisabonskej zmluvy.

Parlamentné skupiny posudzovali v Komárome stav vzťahov SR a Maďarska

26. novembra 2009 - (tasr)

Posúdenie existujúceho stavu vzťahov Slovenska a Maďarska bolo hlavnou témou dnešnej schôdzky národných skupín Medziparlamentnej únie parlamentov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky ako aj členov maďarsko-slovenskej a slovensko-maďarskej skupiny priateľstva, ktorá sa konala v Komárome. Predseda slovenskej skupiny únie Miroslav Číž ocenil pozitívnu atmosféru pri diskusii o úlohách parlamentov v súčasnej situácii vo vzťahu medzi oboma krajinami. „Zadefinovali sme základné okruhy záujmové jednotlivých strán, vyložili sme svoje stanoviská, pokúsili sme sa demonštrovať, že dobré susedské vzťahy sú pravdepodobne veľmi dôležitým prvkom, ktorý od nás občania očakávajú, a úlohy parlamentných skupín priateľstva pri zlepšovaní dialógu,” povedal Číž pre TASR. Podľa jeho maďarského partnera Gábora Hársa členovia skupín, ktorí sa v Komárome zišli z maďarskej iniciatívy, sa zhodli na tom, že parlamenty hrajú významnú úlohu v zmiernení napätia. „Rokovali sme o všeobecnej situácii slovensko-maďarských vzťahov, o otázkach, ktoré tvoria napätie, medzi nimi o otázke novely jazykového zákona a tiež o otázke fóra poslancov karpatskej kotliny KMKF. Schôdzky sa zúčastnili aj členovia slovensko-maďarskej skupiny priateľstva, ktoré viedli za slovenskú stranu predseda Ján Richter a za maďarskú György Rubovszky. Richter ocenil vzájomnú komunikáciu, ako aj „ambície skupín hodnotiť isté pozitíva, ktoré sú v bilaterálnych vzťahoch, a to, že členovia skupiny hľadajú odpovede aj na problematické otázky vzájomných vzťahov. Podotkol, že skupina priateľstva a medziparlamentná únia nie je inštitucionálna zložka, ktorá by mala definitívne riešiť jednotlivé otázky a problémy. „Slovenská časť pomenovala otázku, ktorá súvisí s akýmsi inštitucionálnym zakotvením Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Jednoznačne sme trvali na potrebe odpovede, ktorá bola zadefinovaná na stretnutí zahraničných výborov a ktorá sa týka právneho postavenia tohto fóra. Naši maďarskí partneri otvorili otázku - celkom logicky - jazykového zákona. Snažili sme sa im vysvetliť, že jazykový zákon nie je na úkor doterajšieho postavenia a právomocí menšín,” konštatoval pre TASR Richter. „Zhodli sme sa na tom, že je veľmi dôležitá metodika, ktorú momentálne pripravuje ministerstvo kultúry, ktorá - som presvedčený - dá mnohé odpovede na otázky, ktoré kladú naši maďarskí priatelia. My takisto od nich očakávame, že dajú fundované odpovede v súvislosti s činnosťou fóra poslancov Karpatskej kotliny,” dodal Richter. Rubovszky vytýkal okrem jazykového zákona aj otázku Benešových dekrétov potvrdených v roku 2007. Podľa jeho slov od toho času zamrzla spolupráca skupín priateľstva, ktoré sa stretli naposledy v novembri 2007.

Maďarskí železničiari hrozia štrajkom

25. novembra 2009 - (tasr)

V novembri nebude štrajk maďarských železničiarov, ale od začiatku decembra kedykoľvek možno očakávať ochromenie železničnej dopravy. Uviedol to dnes maďarský denník Népszava. Štrajk plánuje iba jedna z piatich reprezentatívnych odborárskych organizácií železníc - Slobodná odborová organizácia zamestnancov železníc (VDSZSZ) vedená Istvánom Gaskóom. Členom VDSZSZ je asi 10.000, takmer polovica všetkých železničiarov. Ďalšie štyri odborárske združenia začiatkom tohto týždňa podpísali dohodu so štátnou železničnou spoločnosťou MÁV Zrt. a s jej dcérskou spoločnosťou. V dohode s platnosťou do konca budúceho roka sa štyri odborárske organizácie zaviazali neštrajkovať, vláda zas k tomu, že nebude do konca roku 2010 prijímať opatrenia nevýhodné pre železničiarov. Vyjednávania, ktoré sa začali v októbri, iniciovali odborári z dôvodu, že na budúci rok vláda mienila znížiť výdavky na financovanie železníc o 40 miliárd forintov (147,8 miliónov eur) a výhrady mali aj voči plánovaným reformám systému zliav v hromadnej preprave osôb. Maďarskí železničiari štrajkovali v tomto roku naposledy 27. októbra. Dvojhodinovým výstražným štrajkom štyri odborové zväzy protestovali proti zámeru vlády rušiť vedľajšie železničné trate. Štrajk prakticky úplne ochromil železničnú dopravu v celej krajine.

K budúcemu roku môže byť slovensko-maďarská

pomocná učebnica dejepisu hotová

23. novembra 2009 - (Új Szó)

Pripravuje sa a „čoskoro” bude aj v tlači čítanka dejepisu určená pre slovenských a maďarských učiteľov dejepisu aj široký okruh záujemcov - vyplynulo to z novembrovej konferencie organizovanej slovenskou a maďarskou komisiou historikov, ktorá sa tentoraz uskutočnila v Balassagyarmate v župe Nógrád. Hostiteľom konferencie bol miestny archív. „Čoskoro” predstavuje rok 2010: do jari budúceho roku by mali doraziť rukopisy a najneskôr na jeseň si dielo bude môcť vo forme knihy vziať do rúk aj široký okruh záujemcov. Historici - ktorí ani tentoraz nestíhali zdôrazňovať, že v rozpore so všeobecnou mienkou sa nepripravuje učebnica, ale „len” pomocná učebnica, alebo čítanka - dúfajú, že dielo priblíži k sebe historické nazeranie oboch národov, oslabí stereotypy a ak sa objaví taká požiadavka, v nasledujúcich rokoch sa z nej môže pripraviť hoci aj učebnica. Aj keď jej napísanie - ako sa na tom zhodli obaja spolupredsedovia komisie László Szarka a Štefan Šulaj - bude už úlohou nasledujúcej generácie historikov. Na konferencii jednotlivé kapitoly predstavili ich autori - každú z nich jeden slovenský a jeden maďarský historik. Podľa diskutujúcich odborníkov ešte vždy vládne veľa predsudkov, zjednodušovanie a falošné stereotypy, ktoré radi používajú aj politici. Slovenskí diskutujúci sa domnievajú, že slovenská verejnosť sa prehnane negatívne stavia k spoločnej maďarskej minulosti, vidiac v nej neexistujúci tisícročný útlak a nemá odvahu sa prihlásiť k spoločnému svätoštefanskému dedičstvu. Naproti tomu podľa maďarských výskumníkov časť maďarskej verejnosti a profesií je náchylná si privlastňovať minulosť historického Maďarska, respektíve z nej vylúčiť, alebo v lepšom prípade ani nezbadať štátotvornú úlohu, ktorú v nej zohrali ostatné etniká. Podľa našich informácií spoločná čítanka dejepisu nebude prístupná len v tlačenej forme. Autori považujú za dobré, aby bola prístupná aj na internete, aby sa tak dostala k čo najväčšiemu počtu záujemcov. Spoluorganizátorom podujatia bolo Hradné múzeum vo Fiľakove, ktoré v budúcom roku poskytne domov konferencii zaoberajúcej sa regionálnymi súvislosťami spoločnej slovensko-maďarskej minulosti.

Maďarský premiér ohlásil na budúci rok vojnové hospodárenie

25. novembra 2009 - (tasr)

Mimoriadne tvrdý budúci rok a takmer „vojnové hospodárenie” predpovedal v utorok občanom maďarský premiér Gordon Bajnai. Pred poslucháčmi budapeštianskej univerzity Corvinus predseda vlády vyjadril názor, že za súčasnú zlú situáciu Maďarska môžu politici, ktorí záujmy krajiny v ostatných rokoch podriadili záujmom zachovania moci. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Bajnai povedal, že ekonomika môže začať rásť v druhom polroku budúceho roka. Od roku 2011 bude rast podľa prognózy Medzinárodného menového fondu už štvorpercentný. Na to, aby sa v Maďarsku začali nutné zmeny, je potrebné zvýšiť zamestnanosť, dodal. V súčasnosti je v Maďarsku 57-percentná zamestnanosť, čo je jedna z najnižších v Európskej únii. Legálne pracuje iba niečo vyše polovica dospelého obyvateľstva. Aj to je podľa premiéra jedným z dôvodov, že hospodárska kríza postihla Maďarsko hlbšie. Kľúč k vyššej zamestnanosti vidí premiér v modernizácii veľkých systémov. Ako poznamenal, modernizáciu treba začať štátom. Politici v uplynulých rokoch kvôli udržaniu sa pri moci robili zlé kompromisy, stupňovali prerozdeľovanie, čím zastavili rast hospodárstva. Bajnai pripomenul, že Maďarsko vďaka tomu, že deficit rozpočtu sa dal včas do poriadku, sa môže oveľa skôr dostať z krízy ako okolité krajiny. Upozornil však, že štátne orgány musia aj na budúci rok dodržiavať krízové hospodárenie. Podľa jeho slov si Maďarsko musí odvyknúť od „drogy neobmedzeného čerpania úverov”. „Maďarsko musí zostať na ceste triezvej hospodárskej politiky, na ktorú bolo nútené vydať sa pod vplyvom krízy,” uzavrel Gordon Bajnai.

podporoval stále vplyvný expremiér Ferenc Gyurcsány. Strana si nakoniec vybrala mladšieho.

Maďarskí Rómovia protestovali proti jazykovému zákonu v SR

24. novembra 2009 - (tasr)

Rómska samospráva Budapešti (FCÖ) dnes zorganizovala pochod centrom hlavného mesta na protest proti slovenskému jazykovému zákonu a výstavbe rómskeho centra. Zúčastnilo sa ho takmer 120 osôb. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI pochod protestujúcich s národnými a rómskymi vlajkami s policajným sprievodom sa začal na Deákovom námestí a skončil sa pri radnici, kde predseda FCÖ István Makai odovzdal petíciu adresovanú budapeštianskemu primátorovi. Autori dokumentu žiadajú, aby budapeštianska samospráva vo štvrtok prijala uznesenie odsudzujúce slovenský jazykový zákon, pretože podľa FCÖ táto právna norma porušuje základné práva Maďarov žijúcich na Slovensku. Rómovia tiež protestovali proti zámeru budapeštianskej samosprávy zriadiť centrum Rómov v nevyhovujúcej budove.

Nacionalistov v Komárne neprichýlia

Ideu Svätoštefanskej koruny chcel Zväz Maďarov

oslavovať na univerzite v Komárne. Rozmyslel si to.

27. novembra 2009 - (mk / pm - Sme)

Zajtra sa mal na komárňanskej univerzite konať Deň svätoštefanskej koruny. Napokon tam nebude, hoci Selyeho univerzita bola extrémistickému hnutiu z Maďarska ochotná poskytnúť priestory na prednášku o korune svätého Štefana a kultúrne vystúpenia. Organizátori zo Zväzu Maďarov si miesto konania akcie rozmysleli. Hnutie tento rok v auguste vyzvalo maďarského prezidenta, parlament i vládu na obnovenie „tisícročnej historickej ústavy“, inak sa vyhrážalo vyvolaním občianskej neposlušnosti. Na Krajinskom stretnutí v Bösztörpuszte zasa zorganizovali okolo štvormetrovej makety svätoštefánskej koruny živý obraz znázorňujúci hranice niekdajšieho Uhorska, informoval server felvidek. Vedúca rektorátu Selyeho univerzity Mária Fabóová včera zdôrazňovala, že podujatie neorganizovali ani ho nepodporujú. Prečo bola verejná inštitúcia ochotná poskytnúť kongresovú sálu hnutiu, ktorého cieľom je zrušiť modernú demokraciu v Maďarsku, nevysvetlila. „Pravdepodobne to dohadovalo ekonomické oddelenie, ja tú organizáciu nepoznám.“ Jeden z členov Zväzu Károly Less ešte v stredu o zmene miesta akcie neuvažoval. Počet členov Zväzu Maďarov sa odhaduje na niekoľko tisíc. Hnutie vzniklo vlani v novembri. Odmieta členstvo v Európskej únii, požaduje, aby každý kto sa cíti Maďarom alebo sa narodil na území patriacom kedysi k Uhorsku, dostal automaticky maďarské občianstvo. Prívrženci extrémistickej strany Jobbik obviňujú zväz z trieštenia maďarskej extrémnej pravice. Extrémisti zo Zväzu Maďarov majú kontakty aj s SMK. V septembri sa ich šéf Ferenc Vukics, ktorý mal zajtra vystúpiť v Komárne, stretol v Bratislave s výkonným riaditeľom strany Károlyom Peczárom i predsedom Pálom Csákym. Spojiť sa s nimi sa nám včera nepodarilo. „Organizovanie podujatí na akademickej pôde vysokej školy je s ohľadom na jej samosprávu v jej plnej kompetencii,“ povedala hovorkyňa rezortu školstva Dana Španková. Upozornila však, že na akademickej pôde nesmú vykonávať svoju činnosť politické strany a hnutia.

Kedy sú extrémisti nebezpeční

26. novembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Bohaté aktivity extrémistického Zväzu Maďarov vzbudzujú veľa otáznikov. Ako môže v maďarskej armáde robiť kariéru a vychovávať ďalších dôstojníkov šéf zväzu, ktorý chce demokratické zriadenie, v ktorom pochádza všetka moc z ľudu, nahradiť stredovekým režimom, v ktorom moc pochádza z nejakého sakrálneho zdroja, konkrétne svätoštefanskej koruny? To sú predsa navzájom nezlučiteľné princípy a armádni dôstojníci asi aj v Maďarsku skladajú prísahu, že budú brániť demokratický ústavný poriadok krajiny. Zväz je tiež dobrým príkladom, že extrémizmus neznamená len pochody v uniformách. Extrémizmus je to, čo ide mimo rámca spoločenskej dohody o základných demokratických princípoch a ľudských právach. Extrémisti, a často práve tí najnebezpečnejší, sú aj slušne vystupujúci páni, čo „len” chcú zrušiť demokraciu. Okolo Hitlera bolo plno ľudí, čo mali univerzitné diplomy a vo voľných chvíľach hrali na klavíri. Lenin tiež presedel veľa času v knižnici. Pripravovaná akcia v Komárne tiež ukazuje, prečo boj proti extrémizmu nefunguje. Nefunguje totiž jeho najúčinnejšia metóda, čo nie je zákaz, ale politická a spoločenská izolácia extrémistov. Úspešne ich možno obmedzovať tam, kde platia jasné hranice, čo ešte patrí do demokracie a slušnej spoločnosti a čo už nie. Rastúce aktivity maďarských i slovenských extrémistov sú hrozbou práve tým, že ich izolácia nefunguje. Hrozbou nie je, že sa niekde zíde stovka pomätencov a trepe hlúposti. Väčší problém je, ak im k tomu poskytne priestor inštitúcia ako univerzita, ktorá má vzbudzovať úctu. To nielen znižuje kredit univerzity, ale najmä to zvyšuje kredit oných pomätencov. Podobne ako keď so slovenskými extrémistami spolupracuje Matica slovenská, navyše masívne podporovaná vládou. Najväčšou hrozbou však je, ak s takýmito pomätencami rokujú a spolupracujú demokratické politické strany. Ak s nimi rokuje predseda SMK Csáky a jeho zástupca Duray je váženým hosťom na stretnutí, ktoré organizujú. Potom totiž už nezostáva veľa možností: buď máme politikov, čo sú takí hlúpi, že ani nevedia, s kým sa stretávajú. Alebo im to je jedno, ak od toho očakávajú voličské hlasy. Alebo to znamená, že sú strane či aspoň jej veľkej časti takéto názory blízke, alebo ich aspoň nepovažuje za nezlučiteľné s tými svojimi. Nič extrémistom nedodá toľko vážnosti, ako takýto dojem.

Debata o jazykovom zákone v EP

25. novembra 2009 - (Renata Goldírová - rozhlas.sk)

Brusel bude precízne sledovať, ako Slovensko uplatňuje jazykový zákon v praxi. Počas europarlamentnej debaty o menšinových jazykoch to vyhlásil komisár pre mnohojazyčnosť Leonard Orban. Zhruba hodinovej debate dominovala práve slovná prestrelka maďarských a slovenských europoslancov ohľadom spornej jazykovej normy. Europoslancom neubral na energii ani fakt, že debata sa začínala pred polnocou. Jedna z iniciátoriek, Edit Bauer z SMK, oprášila hlavné výhrady voči spornej jazykovej norme, vrátane možných pokút. „Ako je možné potrestať niekoho za to, že používa svoj materinský jazyk?! Takýto zákon sa jednoducho nedá správne uplatňovať.” Jazyková genocída, hanba Slovenska či nový múr z dielne šovinistickej vlády - mnohí maďarskí europoslanci si nekládli pred ústa servítku. Prekvapil Lajos Bokros z Maďarského demokratického fóra. Vystúpil v slovenčine, zložil jej poklonu a volal po rovnakom rešpekte voči menšinám. „Slovensko je zrelá, dospelá a sebavedomá demokratická krajina a nie je odkázaná na kultúrnu vojnu ani na to, aby sa zákonom bránila voči autochtónnym jazykom. Autochtónne národy neohrozujú ani slovenskú štátnosť, ani jazyk, ani kultúru slovenského národa.” Zákonodarcovia z koaličného Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS oponovali porovnaním praxe na oboch brehoch Dunaja. Slovenské deti v Maďarsku nemôžu ani snívať o slovenských školách, povedal národniar Jaroslav Paška, zatiaľ čo Sergej Kozlík z ĽS-HZDS kritizoval zásah Budapešti do slovenskej politiky. „Slovenská menšina je v dôsledku politiky maďarskej administratívy zdecimovaná na jednu desatinu a maďarská menšina na Slovensku je vďaka korektnej politike slovenskej administratívy stále rovnako početná. Verím, že európske inštitúcie nevstúpia do tejto záležitosti ako slon do porcelánu. Slovensko si problémy súvisiace s uplatňovaním štátneho jazyka vyrieši kultúrne a v súlade s európskymi tradíciami.” Európsky parlament i Komisia v minulosti dali najavo, že jazykový zákon nevybočuje z mantinelov európskej legislatívy, no kľúčové bude jeho použitie v praxi. A práve na to si posvieti aj Brusel, potvrdil komisár Leonard Orban. „Zákon bude mať široké uplatnenie a je nemožné predvídať všetky dôsledky. Kľúčový je spôsob uplatňovania zákona a Európska komisia bude zblízka monitorovať, ako to funguje. Napriek našim limitovaným právomociam v danej oblasti robíme, čo sa dá, aby sme podporovali všetky jazyky.”

Flašíkovú-Beňovú skoro porazilo

26. novembra 2009 - (Michal Ambrovič - Plus jeden deň)

V Európskom parlamente to v noci z utorka na stredu vrelo. Slovenskí a maďarskí poslanci sa povadili pre náš jazykový zákon. Moniku Flašíkovú-Beňovú skoro porazilo. V štrasburskom sídle Európskeho parlamentu sa v utorok neskoro v noci malo hovoriť o používaní jazykov národnostných menšín. Diskusia sa však nakoniec zvrtla na nezmyselnú hádku medzi maďarskými a slovenskými zástupcami o našom jazykovom zákone. Diskusiu iniciovala slovenská europoslankyňa Edit Bauer a jej maďarská kolegyňa Kinga Gal. Vystúpili v nej skoro všetci slovenskí europoslanci. Ich maďarskí kolegovia neváhali na margo zákona použiť slovné spojenia ako „kultúrna vojna”, „hanba Európy”, Jazyková genocída”, „škandál”, „šovinizmus” či „degradácia menšiny na druhoradé obyvateľstvo”. Zavádzajúce boli tvrdenia Lászlóa Surjána, ktorý povedal, že maďarsky hovoriaca matka s dieťaťom v náručí sa s ním na Slovensku nemôže rozprávať u lekára po maďarsky. Z tohto príspevku slovenskú europoslankyňu Moniku Flašíkovú-Beňovú skoro porazilo a poriadne sa naňho aj osopila. „Všade na juhu sa rozprávajú po maďarsky a nikto im do toho nezasahuje. Človek, čo v živote nebol na Slovensku, tu hovorí, že sa nemôžu tak rozprávať? Veď to je na infarkt!” povedala nám rozčúlene. Podobne reagoval Jaroslav Paška (SNS). „Maďarskí priatelia nás poúčajú o tom, ako máme na Slovensku európsky riešiť používanie menšinových jazykov, len sa akosi pozabudli pozrieť na seba, ako u nich v Maďarsku obmedzujú menšinám používanie ich rodného jazyka,” vyhlásil pre TASR Jaroslav Paška. „V Maďarsku slovenské deti nemôžu o slovenských školách ani snívať. Maďarská vláda im vzdelávanie v ich rodnom jazyku, na rozdiel od iných vlád v EÚ, neumožňuje,” dodal Paška. Podľa Anny Záborskej z KDH je najväčším problémom neochota spoločne komunikovať o problémoch. Obdobný názor vyslovili aj Hannes Swoboda z Rakúska i Michael Gahler z Nemecka. Podľa Gahlera slovenčina nie je ohrozená a jazykový zákon je výplodom súčasnej nacionalisticky ladenej vládnej koalície. Boris Zala zhodnotil diskusiu ako „debakel maďarských snáh proti nášmu zákonu” a tvrdí, že zákon je v súlade s medzinárodnými štandardmi. Poslanci hádku ukončili po prísľube komisára pre viacjazyčnosť Leonarda Orbana, podľa ktorého Európska komisia podrobne preskúma implementáciu nášho jazykového zákona i jeho fungovanie v praxi. Zrejme však nešlo o poslednú ostrú výmenu názorov medzi maďarskými a slovenskými eurozástupcami.

Jazykový zákon vyvolal v EP slovensko-maďarskú prestrelku

„V Maďarsku slovenské deti nemôžu o slovenských školách ani snívať“

25. novembra 2009 - (tasr)

Európska komisia urobí podrobnú analýzu implementácie slovenského jazykového zákona a zhodnotí jeho fungovanie v praxi. Uviedol to v noci na stredu komisár pre viacjazyčnosť Leonard Orban v pléne Európskeho parlamentu vo vyhlásení v rámci debaty venovanej používaniu jazykov menšín žijúcich v členských krajinách Európskej únie. Komisár zdôraznil, že zákon má široké uplatnenie a momentálne nemožno zhodnotiť všetky jeho dopady a implementácie v praxi. Pripomenul, že EK má v jazykovej oblasti pomerne obmedzené kompetencie, snaží sa však podporovať jazykovú rozmanitosť a robiť maximum na podporu všetkých jazykov, vrátane menšinových. Debata, ktorú iniciovala slovenská europoslankyňa Edit Bauer a jej maďarská kolegyňa Kinga Gál, a ktorá sa uskutočnila krátko pred polnocou, bola predovšetkým prestrelkou medzi slovenskými, maďarskými a rumunskými europoslancami maďarskej národnosti kritizujúcimi navzájom postavenie národnostných menšín v druhej krajine. „Hovorím v mene 500-tisícovej menšiny o jazykovom zákone, ktorý porušuje jej práva. Ako je možné niekoho potrestať za to, že používa materinský jazyk? Takýto zákon sa nedá uplatňovať,” vyhlásila Bauer poukazujúca na neprimeranosť pokút stanovených zákonom a na to, že Slovensko neprevzalo na seba povinnosti, ktoré preň vyplývajú z Charty základných práv. Podľa maďarského poslanca Zoltána Balczóa Slovensko deklaruje určité hodnoty, ale ich nedodržiava. Csaba Sógor konštatoval, že „Slovensko nie je síce jedinou, ale je najtypickejšou krajinou EÚ, kde dochádza k jazykovej genocíde”. László Tőkés označil slovenský jazykový zákon za „hanbu Slovenska” a v jeho súvislosti hovoril o budovaní nových múrov medzi národmi. „Hnevá nás, že existujú ľudia, ktorí sa vo svojej krajine nemôžu vyjadrovať vo svojom jazyku, a keď tak robia, sú za to trestaní,” uviedla Kinga Gál. „Zákon diskriminuje na etnickom základe a degraduje Maďarov na druhoradých občanov,” tvrdí Csaba Tabajdi. Lajos Bokros, ktorý predniesol svoj príspevok v slovenčine, si myslí, že zákon má negatívny dopad na spolunažívanie Slovákov a Maďarov a upozorňuje, že do prípravy novely zákona neboli zapojení predstavitelia národnostných menšín. Slovensko je zrelá a sebavedomá krajina, ktorá nie je odkázaná na kultúrnu vojnu, myslí si Bokros, ktorý kritizoval okrem iného to, že na Slovensku sa nepoužívajú úradné tlačivá v maďarskej verzii a neexistujú preklady zákonov a právnych noriem do maďarčiny. Slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová mu kontrovala otázkou, koľko zákonov v Maďarsku je preložených do slovenčiny. „Maďarskí priatelia nás v poslednom čase poučujú o tom, ako máme na Slovensku európsky riešiť používanie menšinových jazykov, len sa akosi pozabudli pozrieť na seba, ako u nich v Maďarsku obmedzujú menšinám používanie ich rodného jazyka,” vyhlásil Jaroslav Paška uvádzajúc ako príklad porovnanie vzdelávania detí v školách. „V Maďarsku slovenské deti o slovenských školách nemôžu ani snívať. Maďarská vláda im vzdelávanie v ich rodnom jazyku na rozdiel od iných vlád v EÚ neumožňuje,” uviedol v pléne Paška. Maďarská administratíva podľa neho zdecimovala slovenskú menšinu v Maďarsku na jednu desatinu a aj niekdajší maďarský ombudsman pre národnostné menšiny priznal, že dochádza k totálnej asimilácii národnostných menšín. Na túto skutočnosť upozornil aj Sergej Kozlík, podľa ktorého je „Maďarsko krajina, ktorá takmer zlikvidovala menšiny a snaží sa hrubo zasahovať do kompetencií SR”. „Slovensko uplatňuje vysoký štandard vo vzťahu k národnostným menšinám a zároveň jeden z najmiernejších zákonov o štátnom jazyku v Európe. Napriek tomu je pod permanentným tlakom maďarskej reprezentácie, ktorá neváha používať klamstvá a výmysly, aby ovplyvnila európsku verejnú mienku. Sme toho svedkami takmer na každom plenárnom zasadaní EP od rozšírenia v roku 2004,” uviedol Kozlík. Tvrdenia svojich maďarských kolegov odmietol aj Boris Zala označujúci ich za „klamstvá a výplody urazeného maďarského nacionalizmu” a pripomínajúci, že slovenský jazykový zákon je v plnom súlade s medzinárodnými štandardmi, prispieva k odstráneniu diskriminácie menšín a podporuje ich plnú integráciu. Monika Flašíková-Beňová vyjadrila poľutovanie nad tým, že maďarskí europoslanci zneužívajú pôdu EP na prejavy nenávisti voči Slovensku a na opakované otváranie tejto témy a to aj napriek tomu, že v súčasnej ekonomickej kríze existuje veľa dôležitejších otázok, ktoré sa týkajú všetkých občanov EÚ bez ohľadu na ich národnosť. „Jazykový zákon, tak ako všetky témy, ktoré tu boli našimi maďarskými kolegami otvárané, nemá žiaden zlý dopad, ani zlý vplyv na predstaviteľov národnostných menšín. Práva národnostných menšín na Slovensku sú v plnom rozsahu chránené a vysoko nadštandardné,” zdôraznila Flašíková-Beňová. Monika Smolková konštatovala, že konkrétne problémy medzi ľuďmi nie sú a túto otázku „živia poprední politici niektorých strán pre svoje preferencie”. „Jazyky sú nanešťastie rukojemníkmi politických záujmov,” priznal aj komisár Orban. Rakúsky europoslanec Hannes Swoboda pripustil, že slovenský jazykový zákon „nie je úplne optimálny, no neporušuje základné práva”. Treba pracovať na tom, aby sa odstránili nezrovnalosti súvisiace s jeho uplatňovaním s cieľom zlepšiť vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Pre dosiahnutie dobrého výsledku je potrebné použiť rozum a vyhnúť sa eskalácii konfliktov, „ktoré naozaj existujú len medzi politikmi a nie medzi občanmi”, dodal Swoboda.

MZV SR: Predseda PZ Rady Európy

zle interpretuje komunikáciu o jazykovom zákone

24. novembra 2009 - (tasr)

Ak sa predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Luís Maria de Puig naozaj v Budapešti vyjadril, že „ponúkol zvolanie komisie, na ktorú dala pozitívnu odpoveď aj slovenská strana a vyjadril nádej, že to môže poviesť k úprave jazykového zákona,” ide buď o nepochopenie, alebo chybnú interpretáciu. Pre TASR to dnes uviedol hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano v reakcii na slová de Puiga, ktoré dnes citovala agentúra MTI. Výrok o slovenskom súhlase so zvolaním komisie mal šéf Parlamentného zhromaždenia RE povedať po rokovaní s predsedom maďarského parlamentu Bélom Katonom. Hovorca slovenského rezortu zahraničných vecí však reakcii de Puiga nerozumie. „Jazykový zákon poskytla slovenská strana na vyjadrenie z vlastnej iniciatívy iba dvom medzinárodným inštitúciám - Vysokému komisárovi OBSE pre otázky národnostných menšín, s ktorého expertmi konzultujeme aj prípravu vykonávacieho predpisu a potom Benátskej komisii,” vysvetľuje. Na Benátsku komisiu sa SR podľa neho obrátila sama v septembri a požiadala ju o posudok novely zákona o štátnom jazyku „s cieľom vyvrátiť všetky pochybnosti, ktoré o nej rozširujú jej kritici”. Predseda PZ RE dnes podľa MTI ponúkol Maďarsku pomoc v záležitosti slovenského jazykového zákona. Podľa predsedu maďarského parlamentu Bélu Katona sa na spoločnom rokovaní obaja „úplne zhodli” v tom, že slovenský jazykový zákon nie je o ochrane štátneho jazyka, ale ide ďalej - je o zákaze menšinového jazyka a jeho sankcionovaní. „Nemožno k zlému zákonu pripraviť dobré vykonávacie predpisy, preto konečným cieľom môže byť zrušenie ustanovení, ktoré sa týkajú sankcií,” dodal predseda maďarského parlamentu.

Do sporu o jazykovom zákone vstúpil predseda PZ Rady Európy

25. novembra 2009 - (Sme)

G. Bajnai požiadal šéfa PZ RE, aby pomohol vo veci jazykového zákona SR

24. novembra 2009 - (tasr)

Maďarský premiér Gordon Bajnai dnes v Budapešti požiadal predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Luísa Mariu de Puiga, aby urobil kroky v záujme toho, aby slovenské úrady od januára nemohli udeľovať pokuty za používanie menšinového jazyka. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré pre TASR poskytol maďarský úrad vlády. Bajnai na schôdzke so šéfom PZ RE, ktorého kvôli slovenskému jazykovému zákonu pozvala do maďarskej metropoly ešte predchádzajúca predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, prezentoval výhrady svojej vlády k jazykovému zákonu a poďakoval sa Puigovi za jeho „principiálny postoj voči slovenskej jazykovej diskriminácii”. Puig v reakcii uviedol, že v plnej miere zdieľa maďarské obavy a je pripravený byť sprostredkovateľom v záležitosti jazykového zákona. Prisľúbil, že PZ RE bude ďalej pozorne sledovať vývoj okolo tohto zákona. Sankcie v jazykovom zákone označil za neprijateľné. Na budúci rok po zverejnení postoja Benátskej komisie môže PZ RE pripraviť hlásenie o novele jazykového zákona, dodal. Politici hovorili aj o otázke integrácie Rómov. Bajnai pripomenul opatrenia, ktoré maďarská vláda v záujme integrácie maďarských Rómov robí. Puig ocenil aktivitu maďarskej vlády a prezentoval pozitívne skúsenosti integrácie Rómov v Španielsku.

Maďarsko: Za ostatný týždeň ochorelo na chrípku 34 100 ľudí

25. novembra 2009 - (tasr)

Uplynulý týždeň zaznamenali v Maďarsku 34 100 prípadov chrípkových ochorení, čo je o 55 percent viac, ako predošlý týždeň. Proti chrípke typu A(H1N1) sa dalo zaočkovať 15 percent obyvateľstva, informoval dnes maďarský verejnoprávny rozhlas MR1 Kossuth Rádió. Podľa Úradu centrálnej zdravotnej služby a hlavného lekára v Maďarsku (ÁNTSZ) v krajine zriadili 30 špeciálnych očkovacích miest, kde aplikujú vakcíny proti novej chrípke. Kvôli chrípke nariadili zákaz návštev doposiaľ v 30 zdravotných zariadeniach po celej krajine.

V Salgótarjáne zatvorili kvôli chrípke školy a škôlky

23. novembra 2009 - (tasr - mti)

V severomaďarskom Šalgótarjáne zatvorili tento týždeň všetky základné školy a materské škôlky kvôli zvýšenému počtu chrípkových onemocnení. Nútené prázdniny v meste pri slovenských hraniciach sa dotknú 4415 detí. Maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na miestne úrady uviedla, že v uplynulých dňoch pomer chýbajúcich detí dosiahol 14-30 percent, v jednej škôlke zostalo doma až 48 percent detí. Údaje o dochádzke však podľa úradov nezodpovedajú presne pomeru počtu detských ochorení - rodičia totiž v niektorých prípadoch nechávajú doma deti z preventívnych dôvodov. Epidemiológovia odoberajú vzorky, aby zistili aký druh vírusu chrípky spôsobuje ochorenia. Deti proti vírusu chrípky typu A(H1N1) zaočkovali v šalgótarjánskych školách minulý týždeň, konštatuje MTI.

Rumunsko - Prezident Basescu vedie tesnou väčšinou v prvom kole volieb

23. novembra 2009 - (tasr - reuters / ap)

Rumunský prezident Traian Basescu vedie tesnou väčšinou v prvom kole prezidentských volieb. Vyplýva to z prvých oficiálnych čiastkových výsledkov nedeľňajšieho hlasovania, ktoré dnes zverejnila ústredná volebná komisia. Po sčítaní hlasov z približne 48 percent volebných miestností vedie centristický prezident Basescu so ziskom 32,8 percenta hlasov. Jeho hlavného súpera - exministra zahraničných vecí, socialistu Mirceu Geoanu - podporilo 29,2 percenta voličov. Obaja vedúci kandidáti sa pravdepodobne stretnú v druhom rozhodujúcom kole volieb 6. decembra, keďže ani jeden z nich zrejme nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Prezidentské voľby majú pomôcť prekonať politickú a hospodársku krízu v Rumunsku, ktoré zostáva jednou z najchudobnejších krajín EÚ. V októbri sa v dôsledku sporov vo vládnej koalícii dvoch strán rozpadla vláda. Medzinárodný menový fond (MMF) odložil Rumunsku prístup k pôžičke zo svojich fondov vo výške 1,5 miliardy eur, kým krajina nebude mať novú vládu. Prezident je pre sformovanie novej vlády rozhodujúci, pretože navrhuje premiéra, ktorého potom schvaľuje parlament.

Maďarsko potvrdilo, že príjme väzňa z Guantánama

26. novembra 2009 - (tasr)

Maďarská vláda v stredu schválila uznesenie v súvislosti s maďarsko-americkou dohodou o prijatí bývalého väzňa z tábora Guantánamo. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI, ktorej to potvrdil minister bez portfeje zodpovedný za činnosť civilných tajných služieb Gábor Juhász. Uznesenie vlády podľa Juhásza vytvorilo právny rámec na to, aby bývalý väzeň mohol kedykoľvek pricestovať do Maďarska. Uznesenie mohla vláda prijať až po vytvorení podmienok na jeho prijatie, povedal Juhász. Podobne ako ďalšie európske krajiny aj Maďarsko sa rozhodlo nezverejniť identitu bývalého väzňa, čas príchodu a ani miesto jeho pobytu, dodal Juhász. V zmysle uznesenia sa maďarská vláda zaviazala, že bývalého väzňa prijme v Maďarsku a pomôže mu integrovať sa do spoločnosti. Nemôže ho vydať či transportovať do tretej krajiny. Americká strana zabezpečí jeho prevoz do Maďarska. Maďarský premiér Gordon Bajnai 16. septembra vyhlásil, že Maďarsko sa zúčastní programu, ktorého konečným cieľom je zatvorenie väzenského tábora Guantánamo, a prijme jedného bývalého väzňa. Hovorca vlády Domokos Szollár vtedy informoval, že Maďarsko pravdepodobne prijme jedného Palestínčana. Maďarsko dostalo 18. júna oficiálnu požiadavku Spojených štátov na prijatie niekoľkých väzňov z Guantánama.

Nezamestnanosť v Maďarsku vzrástla na 10,4 percenta

26. novembra 2009 - (sita)

Priemerná nezamestnanosť v Maďarsku za august až október vzrástla na úroveň 10,4 % z priemernej úrovne 10,3 % za júl až september. Informoval o tom vo štvrtok maďarský štatistický úrad. Trojmesačná priemerná miera nezamestnanosti je tak najvyššia od prvého štvrťroka 1996, kedy bola na úrovni 10,5 %. V priebehu augusta až októbra 2008 bola nezamestnanosť v Maďarsku na úrovni 7,7 %. Priemerný počet nezamestnaných v krajine bol za august až október tohto roka na úrovni 439 500. V priebehu júla až septembra to bolo 436 200 nezamestnaných a počas augusta až októbra minulého roka 327 900 nezamestnaných. Počet zamestnancov v priebehu augusta až októbra však vzrástol na 3,79 mil. z priemerného počtu 3,78 mil. počas júla až septembra. V priebehu augusta až októbra 2008 to však bolo až 3,91 milióna.

Maloobchodný predaj v Maďarsku sa v septembri prepadol o 7,3 %

23. novembra 2009 - (tasr - bloomberg)

Maloobchodný predaj v Maďarsku v septembri prudko klesol, najviac od roku 1998, kedy štatistický úrad začal sledovať tieto údaje. Na príčine je zníženie spotrebiteľských výdavkov v dôsledku recesie, najhoršej za ostatných 18 rokov, ktorá prinútila vládu výrazne zoškrtať rozpočet. Podľa štatistického úradu v Budapešti sa maloobchodný predaj v krajine v septembri oproti minulému roku prepadol o 7,3 %, pričom analytici očakávali, že sa zníži o 6,8 %. V medzimesačnom porovnaní septembrové tržby klesli o 0,5 %. Z revidovaných údajov ďalej vyplýva, že augustový odbyt maloobchodu sa znížil medziročne o 7,2 %. Spotrebiteľské výdavky klesajú už od júla, kedy vláda zvýšila daň z pridanej hodnoty, aby pomohla ekonomike, ktorú sužuje výpadok rozpočtových príjmov, a naopak zvyšovanie výdavkov na sociálnu sféru v dôsledku krízy. Okrem toho, zoškrtanie rozpočtových výdavkov je jednou z podmienok čerpania úveru od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie, ktorý vlani zachránil Maďarsko pred kolapsom. Vláda v Budapešti očakáva, že hrubý domáci produkt krajiny tento rok klesne o 6,7 %.

Polícia zabránila extrémistickej Maďarskej garde v pochode

22. novembra 2009 - (čtk)

Maďarská polícia nedovolila 450 členom zakázanej extrémistickej Maďarskej gardy, aby sa pripojili k pochodu, ktorý usporiadali k 90. výročiu vstupu admirála Miklósa Horthyho do Budapešti. Maďarská garda je ozbrojené krídlo radikálnej nacionalistickej strany Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), tvrdí, že bojuje proti „rómskej kriminalite”, a pôsobí v krajine nelegálne. Asi tisíc občanov dostala povolenie k pochodu na námestí Szent Gellért v Budapešti, ale členom gardy v zakázaných uniformách to polícia nedovolila, uviedol spravodajca agentúry MTI. Zadržali osem ľudí. Polícia uviedla, že informovala Jobbik ešte pred akciou, že všetkých, ktorí budú mať na sebe zakázané uniformy, zastavia a nepovolia im pripojiť sa k pochodu. Vodca socialistickej strany Ildikó Lendvai a antifašistické občianske skupiny protestovali proti pochodu, ktorý označili za „prehliadku neofašizmu”. Lendvai vyzval politické strany, aby sa od akcie dištancovali. Bývalý admirál námorníctva Rakúsko-uhorskej armády Horthy vstúpil do čela národnej armády do Budapešti 16. novembra 1919 a sľúbil, že po vyše štyroch mesiacov komunistickej vlády potrestá „hriešne mesto”. Horthy sa potom po vyhlásení maďarského kráľovstva v marci 1920 sa stal jeho regentom.

Maďarská polícia nepovolila gardistom pochodovať s Jobbikom

22. novembra 2009 - (tasr)

Maďarská polícia nepovolila, aby sa niekoľko stoviek členov zakázanej Maďarskej gardy pripojilo dnes popoludní k pochodu na bielych koňoch, ktorým si extrémne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik pripomína 90. výročie triumfálneho príchodu Miklósa Horthyho do Budapešti. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI polícia vyzvala približne 500 uniformovaných gardistov, aby sa rozišli, pretože sú oblečení v uniformách zakázanej organizácie. Skupinu gardistov potom obkolesili, začali ich legitimovať a prehľadávať. Pochod Jobbiku s asi 1000 účastníkmi v civile sa vydal smerom na Námestiu sv. Gellérta.

Jobbik si pripomenul 90. výročie Horthyho vpochodovania do Budapešti

22. novembra 2009 - (tasr)

Pochodom na bielych koňoch si dnes popoludní extrémne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik pripomenulo v maďarskom hlavnom meste 90. výročie triumfálneho príchodu Miklósa Horthyho do Budapešti. Polícia, ktorá podujatie vzala na vedomie, sprísnila kontroly podozrivých osôb. Na niektorých miestach trasy avizovaného pochodu od budínskeho Námestia Dezsőa Kosztolányiho po Námestie sv. Gellérta polícia zakázala zastavenie a parkovanie áut; niektoré priľahlé ulice podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség uzatvorili. Šéfka maďarských socialistov Ildikó Lendvaiová v sobotu ostro vystúpila proti pripravovanej dnešnej akcii. Podľa jej slov akcia Jobbiku „s neofašistickým defilé” na bielych koňoch je neprijateľná, a vyzvala parlamentné strany, aby k tomu zaujali stanovisko. Lendvaiová súčasne ostro kritizovala šéfa Fideszu: „Teraz už musí aj Viktor Orbán prísť na to, že nedokáže natoľko odvrátiť hlavu od Jobbiku, aby na seba súčasne nemohli žmurkať”. Predseda maďarskej vlády Gordon Bajnai vyhlásil nulovú toleranciu voči členom zakázanej Maďarskej gardy, ktorá sa úzko viaže k Jobbiku. Jobbik kritizuje politické zásahy do riadenia polície. Členovia tzv. Novej Maďarskej gardy považujú za protiprávne piatkové zásahy polície v budapeštianskom Csepeli, kde počas náboru gardistov zadržali celoštátneho aj budapeštianskeho veliteľa gardy kvôli podozreniu zo zneužitia práva na zhromaždenie. Po potlačení Maďarskej republiky rád sa 14. novembra 1919 v Maďarsku ujali moci konzervatívne kruhy pod vedením admirála Miklósa Horthyho. Vyhlásili ho za regenta a Maďarsko tak počas celého medzivojnového obdobia bolo monarchiou bez kráľa. Pre Horthyho vládu bol typický tzv. „biely teror”, ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých židov. V roku 1937 donútil Horthy parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci. Vďaka spolupráci horthyovského režimu s fašistickým Nemeckom a Talianskom (tzv. Pakt troch) získal Horthy pre Maďarsko na základe prvej a druhej viedenskej arbitráže územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi - takmer 10.565 kilometrov štvorcových - a východné Sedmohradsko. V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo na strane krajín Osi (Berlín-Rím-Tokio) do druhej svetovej vojny. Koncom roku 1944 sa Horthy pokúsil Maďarsko z vojnového konfliktu vyviesť a uzavrieť separátny mier so spojeneckými mocnosťami. Ako odpoveď na tieto kroky spustili 19. marca 1944 Nemci akciu Margarethe a Maďarsko obsadili. Horthyho zajali a až do konca vojny bol internovaný v Nemecku.

Maďarskí socialisti odsudzujú neofašistické defilé Jobbiku

21. novembra 2009 - (tasr)

Šéfka maďarských socialistov Ildikó Lendvaiová dnes ostro vystúpila proti pripravovanej nedeľňajšej akcii ultrapravicového zoskupenia Jobbik pri príležitosti osláv 90. výročia triumfálneho príchodu Miklósa Horthyho do Budapešti. Ako dnes uviedla politička na tlačovej besede, akcia Jobbiku „s neofašistickým defilé” na bielych koňoch je neprijateľná, a vyzvala parlamentné strany, aby zaujali k tomu stanovisko. Lendvaiová súčasne ostro kritizovala šéfa Fideszu: „Teraz už musí aj Viktor Orbán prísť na to, že nedokáže natoľko odvrátiť hlavu od Jobbiku, aby si súčasne navzájom mohli mrkať. Ešte každý má čas, aby dokázal nielen to, že on na bielom koni nesedí, ale aj to, že toho koňa ani nepodsúva pod iných.” Na otázku agentúry MTI, čo očakáva od vedení parlamentných strán v súvislosti s nedeľným pochodom, Lendvaiová povedala: „Aby povedali, že je to neprijateľné a že to nemôže byť. Je to dosť jednoduché, čo očakávam.” A dodala, že zodpovedný občan v takomto prípade nemlčí. Predsedníčka socialistov ďalej v súvislosti s oslavami Horthyho uviedla, že v nedeľu budú niektorí oslavovať také výročie, ktoré otvorilo éru začínajúcu sa terorom vojenských oddielov a jeho koniec symbolizovali getá. Ultrapravičiari podľa nej budú oslavovať začiatok politickej cesty, ktorá sa „vydarila” aj s mnohými zákrutami, ale otázne je, že keď oslavujú začiatok tej cesty, či chcú aj jej koniec - vojnu a odsúdenie.

Košice hostia medzinárodnú konferenciu o pastorácii Rómov

21. novembra 2009 - (tkkbs.sk)

Do Košíc sa zišlo stodvadsať priaznivcov práce s Rómami a Cigánmi v štýle preventívneho systému. Medzi účastníkmi medzinárodnej konferencie sú aj samotní Rómovia, tiež hlavný radca saleziánov pre misie don Václav Klement a provinciál slovenských saleziánov don Karol Maník.Na začiatku konferencie sa zúčastnia aj Mons. Bernard Bober a primátor Košíc Ing. František Knapík. Mons. Bober bude na konferencii aj v nedeľu, kedy bude predsedať spoločnej Eucharistii. Účastníkov privítalo v košickom kňazskom seminári átrium plné symbolov rómskej kultúry. Dobrovoľníčky z Luníka IX spolu s niekoľkými mladými Rómami zabezpečovali v piatok večer registráciu. Španieli, Taliani, Česi, zástupcovia z Maďarska, Holandska, Bulharska, Belgicka a Nemecka spolu s účastníkmi zo Slovenska budú do pondelka hovoriť o svojich skúsenostiach z práce s Rómami a Cigánmi v štýle preventívneho systému. Prostredníctvom tejto Medzinárodnej konferencie o pastorácii Rómov chcú organizátori poukázať na spôsob ako možno efektívne s konkrétnymi výsledkami napomáhať Rómskej menšine. Peter Bešenyei, ktorý pracuje už dvadsať rokov s Rómami, najprv na Poštárke v Bardejove a aktuálne na Luníku IX, predstaví na konferenicii svoje skúsenosti aj formou knižnej publikácie Rómske ticho. O konferencii priebežnej informuje portál saleziani.sk.

Na podpore V. Maňku sa zhodli SMK s krajským predsedom SNS

20. novembra 2009 - (sita)

Kandidát koalície strán Smer-SD a ĽS-HZDS Vladimír Maňka získal do druhého kola volieb banskobystrického župana širokú podporu 11 politických, väčšinou mimoparlamentných strán. Okrem Smeru-SD a ĽS-HZDS, ktoré ho do volieb nominovali, mu podporu vyjadrili aj strany SMK, Most-Híd, Strana zelených, Hnutie za demokraciu (HZD), Slobodné fórum, Demokratická strana, Európska demokratická strana, Agrárna strana vidieka a KSS. Podľa Maňku je to najväčšia podpora pre kandidáta na župana v histórii týchto volieb a ide naprieč celým politickým spektrom, čo ho teší. Pripomenul, že aj keď v minulosti kandidoval na primátora Zvolena, podporilo ho deväť politických strán, koaličné aj opozičné. Maňka má šancu získať aj podporu SNS, ktorá sa zatiaľ ako jediná zo strán, ktoré budú mať poslancov v novom banskobystrickom župnom zastupiteľstve, nevyjadrila, či v druhom kole podporí Maňku alebo Mikuša. Podľa krajského predsedu SNS Dušana Švantnera o tom krajská rada rozhodne v utorok. Ako dnes uviedol pre agentúru SITA, on osobne rade predloží návrh na vyjadrenie podpory Maňkovi, nevylučuje však, že rada rozhodne inak, napríklad že SNS nepodporí ani jedného z kandidátov. Keď Smer-SD ukončil so SNS rokovania o predvolebnej koalícii, Švantner to začiatkom septembra označil za zradu, ktorá bude mať vplyv na ďalší postup SNS, najmä pri voľbách župana. Na otázku, či by prípadne mohli podporiť aj kandidáta Smeru-SD Maňku, Švantner 2. septembra agentúre SITA odpovedal: „Vyzerá to tak, že to nepripadá do úvahy.“ O desať dní neskôr zdôraznil, že je dôležité, aby sa županom nestal súčasný europoslanec Maňka. „Myslíme si, že ak by vyhral, ako poslanec Európskeho parlamentu sa nebude môcť dostatočne venovať práci predsedu kraja a samosprávny kraj tým bude trpieť,“ povedal Švantner. Dnes tvrdí, že „napriek tomu, čo spravili (strana Smer-SD, pozn. SITA), je nám bližší Maňka než Mikuš. Nehovoríme o politickej strane, hovoríme o človeku.” Kandidátom SNS a jej koaličného partnera HZD v prvom kole župných volieb bol podpredseda HZD Jozef Šimko, ktorý skončil na piatom mieste. Podľa krajského predsedu SMK Pétra Csúsza regionálna politika nekopíruje stav v národnom parlamente a viac než o strany v nej ide o osobnosti. Preto by podľa neho nebolo nič zvláštne, ani keby SMK podporovala rovnakého kandidáta ako SNS. V prvom kole volieb SMK v Banskobystrickom kraji nepodporovala žiadneho z kandidátov na župana. Csúsz uviedol, že jednotlivé okresné organizácie podporovali, koho uznali za vhodné. On osobne v okrese Lučenec podporoval terajšieho župana Milana Murgaša. Ten kandidoval ako nezávislý a skončil na treťom mieste, v obvode, respektíve okrese Lučenec však ako v jedinom z 13 obvodov kraja zvíťazil. Maňkov protikandidát Jozef Mikuš má podporu koalície pravicových strán SDKÚ-DS, KDH, Občianska konzervatívna strana, Konzervatívni demokrati Slovenska a Sloboda a Solidarita. Podporu SMK Maňkovi komentoval Mikuš lakonicky: „Uvidíme, čo na to povedia maďarskí voliči.”

SMK odkázané na nacionalistov

19. novembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Neúspech Mosta v župných voľbách, pravdepodobne predznamenávajúci jeho osud vo voľbách do parlamentu, so sebou okrem sťaženia akýchkoľvek budúcich pokusov o nadetnickú politiku prináša ešte jedno mínus - v SMK po ňom zavládlo hlboké sebauspokojenie, pocit, že je všetko v najlepšom poriadku a len treba pokračovať v doterajšom kurze. Čo je prinajmenšom obrovský sebaklam. SMK venovala župným voľbám viac pozornosti než slovenské strany, keďže sú pre ňu ako regionálnu stranu župy dôležitejšie. Napriek tomu nedokázala maďarských voličov mobilizovať o nič viac než slovenské strany slovenských. Nedôveryhodnosť Mosta totiž neznamená dôveryhodnosť SMK. Hlavnou témou kampane SMK do VÚC bolo štvanie proti zradcom národa z Mosta, len o chlp kultivovanejšie, než ako to robí Slota. To stačilo presne na tú pätinu menšiny, odhodlaných národniarov, čo zvolia aj susedovho jazvečíka, ak bude zabalený v ich trikolóre s logom SMK. Dlhodobá stratégia, na ktorej vraj experti vedení Durayom roky tvrdo pracovali, je zbierkou fráz a hmlistých sľubov, seriózny program od strany už nikto neočakáva. Radikáli a extrémisti v menšinovej komunite i v strane strácajú zábrany. Server parameter.sk napríklad upozornil, že na webovej stránke jednej miestnej organizácie SMK odporúčali otvorene neonacistickú internetovú stránku kuruc.info (jej predpokladaný šéf práve v Maďarsku stojí pred súdom). Odkaz odstránili až po otázkach novinárov. Csákyho vedenie sa od nacionalistov vo vlastných radoch dokáže dištancovať ešte menej než Bugárovo - je na nich odkázané čoraz viac, úmerne tomu, ako na nich umiernení voliči čoraz viac kašlú. Zmena nepríde, pokiaľ nebude proti SMK stáť seriózna alternatíva. A na ňu, žiaľ, nie sú žiadne vyhliadky.

Most-Híd podporí v druhom kole volieb do VÚC kandidátov opozície

21. novembra 2009 - (tasr)

Voliči strany Most-Híd podporia v druhom kole volieb do vyšších územných celkov kandidátov opozície. Uviedol to dnes v Trenčíne po skončení III. snemu strany jej predseda Béla Bugár. Zdôraznil, že je to v kompetencii predsedov krajských orgánov strany, ktorí odporučia voličom a sympatizantom strany, koho by mali podporiť. Väčšina z nich tak už aj urobila, povedal predseda strany. V súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami si Bugár myslí, že je ešte predčasné hovoriť o nejakej budúcej koalícii, ku ktorej by jeho strana patrila. Privítal by však, ak by sa vytvorila nejaká stredopravá koalícia, tak ako tomu bolo pred voľbami v roku 1998, z ktorej potom vzišla prvá Dzurindova vláda. Zatiaľ sa takáto alternatíva na slovenskej politickej scéne neobjavila. Je to však vec dohody, zdôraznil Bugár. V tejto súvislosti pripomenul, že strana Most-Híd naznačovala snahu dohodnúť sa na spolupráci so Stranou maďarskej koalície (SMK) vo voľbách do vyšších územných celkov (VÚC). SMK však nemala záujem, čo bolo na škodu, pretože viacero kandidátov jednej alebo druhej strany sa za poslancov VÚC nedostalo, uviedol líder strany Most-Híd.

Ivan Švejna: Most-Híd bude predkladať

riešenia celospoločenských problémov

21. novembra 2009 - (tasr)

Strana Most-Híd bude predkladať riešenia celospoločenských problémov a nie iba zamerané na určité etnikum. Uviedol ekonóm Ivan Švejna, ktorého dnes na III. sneme tejto strany v Trenčíne zvolili za podpredsedu pre ekonómiu. Na tlačovej konferencii po skončení snemu načrtol aj okruhy, ktorým sa s tímom chce venovať. V prvom rade je to vysoký deficit verejných financií, pretože podľa neho Slovákov čaká v budúcich rokoch „uťahovanie opaskov“. Ďalším okruhom je hospodárska politika a zlepšenie podnikateľského prostredia, čo treba riešiť v dialógu s podnikateľmi. Na srdci mu leží aj sociálna politika, na ktorú súčasná vláda podľa Švejnu nemá dlhodobú stratégiu.

Slota: Nebudem zabíjať čas na výbore, ktorého predseda je z SMK

22. novembra 2009 - (sita)

Ján Slota nebude „zabíjať” čas na rokovaní „nejakého” parlamentného výboru, ktorého predsedom je predstaviteľ SMK, keď má ako predseda SNS vážne stretnutie na ústredí strany. Uviedol to v relácii STV O päť minút dvanásť na margo toho, že predseda výboru NR SR pre ľudské práva József Berényi navrhol Slotovi pre neúčasť na rokovaniach výboru odobrať jeden mesačný plat. Keď sa ho redaktor spýtal, či považuje rokovania výboru za bezvýznamné, Slota okrem iného povedal: „Niekedy áno, keď sa jedná o nejaké hlúposti, ja neviem..., ktoré súvisia neviem s nejakou menšinou, ktorá chce za každú cenu nejakú hlúposť presadiť, tak to považujem za hlúposť”. Slota vyhlásil, že je to po prvý raz, keď sa siaha na plat poslanca pre neúčasť na rokovaní výboru a urobil to člen predsedníctva SMK. Slota vyhlásil, že nie je pravdivé tvrdenie, že sa nezúčastnil ani neospravedlnil za neúčasť na piatich rokovaniach výboru. „Fyzicky som nebol na tom výbore, ale som bol v Národnej rade a som hlasoval a je o tom záznam, „ uviedol Slota a dodal, že nemôže byť súčasne v pléne parlamentu a na výbore. „Pretože som len jeden,” povedal. Medializáciu tohto prípadu označil za kampaň proti nemu. Od SMK to považuje za pomstu za to, že SNS dala na Generálnu prokuratúru už po tretí raz návrh na zrušenie ich strany. „Oni mi chcú zrušiť plat, my im chceme zrušiť stranu, ale my sme boli skôr, „ povedal Slota a dodal „dúfam, že ak mne zoberú plat a rád sa ho vzdám, keď Generálna prokuratúra zruší stranu, ktorá je jednoznačne proti Slovensku”. Podľa Slotu národniarsky návrh zákona na podporu vlastenectva neprináša povinnosť, aby deti v školách spievali hymnu, ale na začiatku týždňa by na školách mala znieť slovenská hymny zo školského rozhlasu. „Nijaké spievanie, len žiaci budú stáť, „ povedal. Zákon sa podľa neho nezrodil z večera do rána. „Slovenský národ najprv žil tisíc rokov v porobe v Uhorskom štáte alebo uhorskom kráľovstve, potom sme žili v Rakúsko-Uhorsku, potom sme žili nejakých dvadsať rokov pod čechoslovakistickou bagandžou, potom sme žili 40,45 alebo 50 rokov pod bagandžou Sovietskeho zväzu - my sme proste nikdy nemali priestor na to, aby sme sa nejakým spôsobom prejavili ako patrioti alebo vlastenci, „ myslí si Slota. Zákon je teraz podľa neho potrebný aj v podtexte udalostí na južnom Slovensku, „keď sa tam vyhráva maďarská hymna”. Argumentoval, že aj v USA majú sľub vernosti, niečo podobné v San Maríne, Izraeli. „Sme horší ako Izrael, USA, San Maríno?,” pýtal sa Slota. Za totálny neúspech a prepad označil Ján Slota účasť voličov na voľbách do samosprávnych krajov. „Aj preto chce SNS predložiť nový zákon o samosprávnom členení,” povedal a dodal, že zákon by mal ísť do parlamentu vo februári alebo marci. „Naši voliči majú iné priority ako vyššie územné celky, „ reagoval na volebný výsledok SNS. Slota označil tému, že v minulom období nebol asi dvoch tretinách rokovaní krajského zastupiteľstva za „rozoberania triviálnych záležitostí” a bulvárnu otázku. Dodal, že keď sa rokovala o dôležitých otázkach, tak tam bol.

Známy konštruktér a priekopník letectva Andrej Kvas z Békešskej Čaby

21. novembra 1883 sa narodil v rodine dolnozemských Slovákov v Békešskej Čabe konštruktér a letec Andrej Kvas, ktorý 1. augusta 1908 uskutočnil prvý medzimestský let na Slovensku (42 km medzi Bratislavou a Trnavou za 50 minút), a ktorého lietadlá boli zaradené do výzbroje rakúsko-uhorskej armády. Na Andreja Kvasa sú právom hrdí nielen dolnozemskí Slováci. Ide o známeho priekopníka letectva, ktorý lietal aj v Paríži. Lietadlá si zostrojil sám v spolupráci s inžinierom Aladárom Zelym. Andrej Kvas zomrel 27. januára 1974 v Budapešti.

Maďarským gardistom zdražejú uniformy

20. novembra 2009 - (Ivan Drábek - Pravda)

Kompletná rovnošata ich doteraz stála takmer sto eur. Keď si ju o týždeň oblečú, tak s rizikom, že za jej predvedenie na ulici zaplatia dvakrát toľko. Budapeštianska vláda sa rozhodla strpčiť život členom zakázanej Maďarskej gardy. Dvadsaťjeden týždňov po tom, čo súd toto polovojenské krídlo pravicovoextrémistickej strany Jobbik rozpustil, bude nosenie jeho rovnošaty či oblečenia, ktoré ju pripomína, prečinom. Uniformu gardistu tvorí čierna čiapka, nohavice a vesta s vyšitým levom na chrbte, baganče, biela košeľa, červeno-biela šatka a erb pripomínajúci vojnovú fašistickú organizáciu Šípové kríže. Nové vládne nariadenie, ktoré nadobudne účinnosť na budúci štvrtok, ráta aj s mastnou pokutou pre jeho narušiteľov. Ten, kto sa na verejnom podujatí objaví v oblečení pripomínajúcom uniformu gardy, musí rátať s pokutou do výšky 50-tisíc forintov, čo je bezmála 190 eur. Kabinet Gordona Bajnaiho tak reagoval na najnovšie provokácie extrémistov. Tí za účasti desiatok uniformovaných gardistov vyvolali cez víkend v mestečku Sajóbábony potýčky s miestnymi Rómami, ktoré Celoštátna rómska samospráva označila za „situáciu na hrane občianskej vojny”. Beztrestné mašírovanie aktivistov zakázaného združenia, ktorí ho v snahe obísť súdne rozhodnutie premenovali na Novú maďarskú gardu, sa už vládnucim socialistom zunovalo. Ich predsedníčka Ildikó Lendvaiová tento týždeň rozhorčene volala po náprave. „Očakávam, že ak je Maďarská garda zakázaná, aby nebola. Na to máme políciu a súdnictvo,” citoval ju spravodajský portál Stop. Policajti a sudcovia sú však často bezradní. Hoci v rôznych kútoch krajiny sa začali procesy s organizátormi podujatí Maďarskej gardy, pre priveľmi liberálne právne normy doteraz padol iba jeden neprávoplatný rozsudok: náčelníkovi egerskej jednotky v stredu súd vyrubil pokutu vo výške 230 eur. Pokus postihovať extrémistov na základe zásady, že „šaty robia gardistu” však mnohí vopred odpisujú, a to aj z radov odporcov gardy. „Keď uniformovaná jednotka v šíku napochoduje do cigánskej osady a skanduje rasistické heslá, tak najväčším problémom nie sú rovnošaty, ale to, že svojím správaním zastrašujú jednu komunitu,” povedala pre portál Origo aktivistka za občianske práva Éva Simonová. Podľa nej v tomto prípade finančná pokuta za priestupok je primálo, veď ide o trestný čin skupinovo spáchaného násilia, za ktoré možno vyrubiť dva až osem rokov väzenia nezávisle od toho, či sa to stalo v uniforme, alebo nie. „Socialisti by mali bojovať nie proti uniformám, ale radšej proti zločinnosti,” odkázal prostredníctvo denníka Népszabadság aj právny expert opozičného Fideszu Róbert Répássy, podľa ktorého je vládne nariadenie protiústavné. „V kultúrnych štátoch nezvyknú niekoho odsúdiť na základe jeho oblečenia,” dodal. Na ústavné právo slobody prejavu, pod ktorým rozumie aj slobodu jednotlivcov zvoliť si svoje oblečenie, sa odvoláva aj tzv. Nová maďarská garda. Vo vyhlásení na vlastnej internetovej stránke vyzýva svojich stúpencov, aby „neústavnému” nariadeniu vzdorovali občianskou neposlušnosťou a rovnošaty nosili čo najčastejšie.

Zahraničie varuje Maďarov pred netransparentným správaním

20. novembra 2009 - (tasr)

Zahraničie varuje Maďarsko pred netransparentnosťou, ktorá môže odradiť zahraničných investorov. Deväť veľvyslanectiev v Maďarsku v spoločnom liste premiérovi Gordonovi Bajnaiovi uviedlo, že nedávne prípady „netransparentného správania” odradia zahraničné investície, ktoré sú kľúčové pre rast ekonomiky. „Preto v nás vzbudzuje veľké obavy, že počujeme o významných nových prípadoch takéhoto netransparentného správania, ktoré sa týka investorov v oblastiach, ako sú verejné služby, televízia a rozhlas alebo dopravná infraštruktúra,” napísali v spoločnom liste zaslanom v stredu USA, Británia, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Japonsko, Nemecko, Nórsko a Švajčiarsko. V liste sa neuvádzajú žiadne konkrétne prípady netransparentného správania alebo spoločnosti, ktorých sa týkajú. Britské veľvyslanectvo v Maďarku v emailovej odpovedi na otázku agentúry Reuters odpovedalo, že nemôže uviesť „žiadne konkrétne príklady netransparentného správania, pretože tieto prípady sú stále predmetom súdneho vyšetrovania”. „Sme skutočne znepokojení, že práve v čase, keď sa vláda snaží propagovať svoj protikorupčný program, sa objavili tieto správy. Týkajú sa našich investorov, ktorým to odoberá chuť podnikať tu aj v budúcnosti.” V liste sa dodáva, že terajšia situácia neprospieva zahraničným investorom ani Maďarsku. Maďarská ekonomika sa nachádza v hlbokej recesii. Podľa aktuálnych prognóz by v tomto roku mala klesnúť o 6,7 %. „Ako priatelia Maďarska dúfame, že investičné prostredie tu zostane také, aby robilo z krajiny atraktívnu destináciu” pre zahraničných investorov, a nie na opak, uvádza sa v liste. Bajnai sa chce s veľvyslancami spomenutých 9 krajín stretnúť na budúci pondelok v Budapešti, aby ich uistil o snahe vlády zlepšiť investičné prostredie a vypočul si ich návrhy v tejto oblasti, uviedol hovorca maďarskej vlády. Maďarsko sa v rebríčku Transparency International umiestnilo na 46. mieste z hľadiska vnímania. Jeho umiestnenie bolo pritom lepšie než ostatných krajín V4 - Poľska, Českej republiky a Slovenska.

Kupovanie nehnuteľností Slovákmi v prihraničí

20. novembra 2009 - (Peter Kapitán - SRo)

V Maďarsku v prihraničných obciach cena pozemkov, nehnuteľností aj životné náklady sú nižšie ako v Bratislave a vzdialenosť maďarských obcí od hlavného mesta je porovnateľná s ostatnými bratislavskými satelitmi. Peter Kapitán sa na celú problematiku pozrel bližšie. Prvý bude hovoriť starosta Rajky Lajos Bazso.

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_ondemand_soundID82932.m3u

Hovorili sme o lacnejšom bývaní pre Bratislavčanov a nielen nich v prihraničných oblastiach Maďarska najmä obec Rajka. No najbližšie sú rakúske obce. A tie čo sa týka životného štandardu jednoznačne predbehnú postkomunistické štáty. Druhou stranou mince ale môže byť, že sa nemôžete čudovať, ak vám za dve kávy v krčme v strede dediny vyúčtujú päť eur a štyridsať centov. Peter Kapitán sa bližšie pozrel taktiež na bývanie v Rakúsku.

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_ondemand_soundID82933.m3u

Rada Európy odporúča Slovensku viac učiť a vysielať v jazykoch menšín

19. novembra 2009 - (sita)

Slovensko by malo zlepšiť poskytovanie vzdelávania v menšinových jazykoch na všetkých úrovniach školstva. Malo by sa tiež postarať o rozšírenie televízneho a rozhlasového vysielania v menšinových jazykoch, a to aj v súkromných vysielacích spoločnostiach. Vyplýva to z odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy, ktorý tak reagoval na najnovšiu správu nezávislých expertov o stave menšinových jazykov na Slovensku. Ministerský výbor v odporúčaniach upozorňuje, že tlač na Slovensku nevychádza vo všetkých jazykoch, ktoré sú na Slovensku chránené Európskou chartou pre regionálne a menšinové jazyky. Výbor tiež vyzýva slovenské úrady, aby zabránili nespravodlivému zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych škôl pre zaostalejších študentov. Správa sa nezaoberá novým jazykovým zákonom, keďže bola vypracovaná ešte pred jeho prijatím v júni tohto roku. Charta menšinových jazykov pokrýva na Slovensku maďarčinu, nemčinu, rusínčinu, rómčinu, češtinu, ukrajinčinu, bulharčinu, chorvátčinu a poľštinu.

Chrípková epidémia v Maďarsku si v SR nevyžaduje mimoriadne opatrenia

19. novembra 2009 - (tasr)

Súčasná epidemiologická situácia v Maďarsku, podobne ako v Rakúsku, si nevyžaduje na Slovensku prijatie mimoriadnych opatrení. „Sme v pandémii, vo všetkých okolitých krajinách sú potvrdené prípady pandemickej chrípky A(H1N1) 2009, takže sa predpokladá ďalšie šírenie ochorení bez ohľadu na vývoj v Rakúsku či Maďarsku,” uviedla v tejto súvislosti hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Lenka Šramková. Zo susedného Maďarska v stredu (18.11.) prišla správa, že počet ochorení na novú chrípku typu A(H1N1) dosiahol úroveň epidémie. Podľa tamojších zdravotníckych orgánov sa s chrípkovými príznakmi obrátilo v 46. týždni na lekárov 22-tisíc pacientov, hranica epidémie je v Maďarsku stanovená na úroveň 20 000 nových ochorení týždenne. Z Maďarska prichádzajú naďalej informácie o lokálnom dočasnom uzatváraní predškolských a školských zariadení či o dočasnom zákaze návštev v nemocniciach, najnovšie v Nyíregyháze a Szekszárde. „Chorobnosť na chrípkové ochorenia v Maďarsku sa postupne zvyšovala ešte pred začiatkom chrípkovej sezóny. Po znížení v 45. kalendárnom týždni došlo v 46. týždni k výraznejšiemu zvýšeniu chorobnosti. Tak ako dochádzalo k zvyšovaniu chorobnosti, zvyšoval sa aj záchyt izolácií vírusu pandemickej chrípky A(H1N1) 2009. Podobná situácia je však aj v mnohých ďalších krajinách,” skonštatovala Šramková. Podľa ministra zdravotníctva SR Richarda Rašiho je situácia na Slovensku približne na úrovni minulých rokov. „Čiže, zatiaľ u nás epidémia nie je. Monitorujeme to práve preto, aby sme aj zabránili prieniku epidémie napríklad z Ukrajiny. Stále tie obmedzenia na hraniciach sú a nemeníme ich. Naozaj situácia momentálne nie je iná, ako bývala pominulé roky v rámci SR,” skonštatoval. Ako ďalej dodal, o aktuálnej situácii v susednom Maďarsku bude hovoriť aj na budúcotýždňovom stretnutí s maďarským ministrom zdravotníctva. Slovensko by malo v rámci prevencie proti novej chrípke nakúpiť očkovacie látky pre 20 percent populácie, teda vyše milión ľudí. Ako dnes objasnil riaditeľ Kancelárie úradu Správy štátnych hmotných rezerv SR Ľubomír Urban, výzvy na dodávku vakcín v rámci ich verejného obstarávania si prevzali dve farmaceutické spoločnosti. „Predpokladáme, že po vyhodnotení ponúk bude zmluva podpísaná tak, ako sme už dávnejšie uviedli, do konca novembra. Podľa zákona o verejnom obstarávaní musíme totiž rešpektovať jednotlivé časové lehoty,” zhrnul. Vláda SR odsúhlasila nákup vakcín na svojom septembrovom rokovaní. Tie budú prednostne určené na zaočkovanie zdravotníkov či ľudí, ktorí zabezpečujú chod štátu. Minister Raši sa neobáva prípadného nedostatku vakcín, lebo ako poznamenal, pravdepodobne sa mnohí z tých, ktorým sa vakcinácia odporučí, rozhodnú podobne ako v Európe nezaočkovať. ÚVZ SR sleduje vývoj pandemickej chrípky v Európe aj vo svete, denne sleduje webovú stránku ECDC (Európske centrum pre kontrolu a prevenciu ochorení) s aktuálnymi informáciami počtu hospitalizovaných prípadov a úmrtí a tiež webové stránky ministerstiev zdravotníctva európskych krajín. Iba v minulom týždni sa potvrdilo na Slovensku 72 prípadov pandemickej chrípky A(H1N1). Celkovo bolo v Slovenskej republike od začiatku pandémie potvrdených viac ako 270 ochorení vyvolaných pandemickým vírusom A(H1N1). Hlásené bolo jedno úmrtie osoby z Bratislavy, u ktorej laboratórne vyšetrenia potvrdili vírus A(H1N1). Bezprostrednou príčinou smrti však bolo zlyhanie srdca, čo potvrdil aj pitevný nález. Ako chrípku a chrípke podobné ochorenia nahlásili lekári v 46. kalendárnom týždni na Slovensku 20 722 ochorení, čo predstavuje 19,5 percenta z počtu všetkých akútnych respiračných ochorení (ARO). Tých nahlásili celkom 106 419.

Maďarsko - Nová chrípka si vyžiadala už ôsmu obeť

26. novembra 2009 - (tasr)

Na debrecínskej klinike zomrela 66-ročná žena nakazená vírusom chrípky typu A (H1N1). Ide o ôsmu obeť novej chrípky v Maďarsku. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry HavariaPress pacientka, ktorá zomrela v nedeľu, sa pred časom podrobila transplantácii obličiek. Zatiaľ nie je presne známa príčina jej úmrtia, vírus novej chrípky však potvrdili testy. Prvou obeťou prasacej chrípky v Maďarsku bol v júni 41-ročný muž, pred dvoma týždňami zas zomrela vplyvom komplikácií po nákaze vírusom novej chrípky 73-ročná žena a 55-ročný muž.

Fico: Rozhodnutie summitu o obsadení nových postov EÚ je kompromisom

19. novembra 2009 - (tasr)

Za kompromis označil slovenský premiér Robert Fico rozhodnutie mimoriadneho štvrtkového európskeho summitu o obsadení novoutvorených postov „prezidenta” a „ministerky zahraničných vecí” Európskej únie. Osobne podporoval, aby stálym predsedom Európskej rady bola silná osobnosť s medzinárodným renomé, ktorá by aktívne vystupovala v európskej politike. Prevládla však podľa neho myšlienka, že by malo skôr ísť o koordinátora schopného komunikovať. Lídri EÚ schválili za prvého európskeho prezidenta belgického premiéra Hermana Van Rompuya a do čela európskej diplomacie britskú členku Európskej komisie zodpovednú za rezort obchodu Catherine Ashtonovú. „Určite nás bolo viac, ktorí si možno predstavovali na pozícii predsedu Európskej rady človeka, ktorý je svetoznámy. Ale padlo takéto rozhodnutie z EPP, to znamená, že ľudovci si vybrali, a každý sa s tým stotožnil,” konštatoval Fico. Pripomenul, že existovala interná dohoda o tom, že európski ľudovci navrhnú kandidáta na stáleho predsedu Európskej rady a socialisti kandidáta na šéfa európskej diplomacie. Slovenský premiér ocenil, že summit dospel rýchlo a bez problémov k dohode, k čomu prispelo aj „vhodné preddiskutovanie” nominácií v priebehu 24 hodín pred vrcholnou schôdzkou. Za dobrý označil výsledok summitu z viacerých hľadísk. „Po prvé, nebudeme sa trápiť inštitucionálnymi a personálnymi otázkami, ktoré nás neúmerne zaťažovali,” povedal Fico novinárom po skončení rokovaní. Za veľmi dôležité tiež považuje, že jeden z dvoch prestížnych postov obsadila žena, keďže „EÚ ako celok si dáva veľmi záležať na rovnakých príležitostiach pre všetkých”. O Catherine Ashtonovej povedal, že ide o kvalifikovanú političku, ktorú navrhol britský premiér Gordon Brown. „V prípade pani Ashtonovej sa naozaj dala dohromady obrovská kvalifikácia aj s požiadavkou Európanov, aby vo funkcii bolo čo najviac žien,” dodal.

EÚ má prvého prezidenta, scenár o dramatickom summite sa nenaplnil

19. novembra 2009 - (tasr)

Prvým „prezidentom” Európskej únie sa stane belgický premiér Herman Van Rompuy. Funkcie európskej ministerky zahraničných vecí sa ujme doterajšia britská členka Európskej komisie zodpovedná za rezort obchodu Catherine Ashtonová. Dohodli sa na tom lídri EÚ na dnešnom mimoriadnom summite v Bruseli. Dohodu sa podarilo dosiahnuť prekvapivo rýchlo a nenaplnili sa scenáre predpovedajúce dramatický summit, ktorý by sa mohol naťahovať do rána. Švédske predsedníctvo v EÚ, ktoré malo európskym lídrom navrhnúť na základe konzultácií so všetkými členskými krajinami jedného kandidáta na každý post, nemalo pritom ani krátko pred summitom žiaden návrh. Hoci sa o Van Rompuyovi hovorilo ako o horúcom kandidátovi, existovalo aj viacero ďalších možných alternatív, vrátane oveľa známejších politikov, akým je napríklad bývalý britský premiér Tony Blair či jeho kolegovia z Holandska a Luxemburska - Jan Peter Balkenende a Jean-Claude Juncker. Kandidáta na post ministra mali vybrať socialisti, zatiaľ čo ľudovci mali právo na výber kandidáta na funkciu prezidenta. Socialistickí premiéri sa pred summitom dohodli na tom, že navrhnú do funkcie šéfky európskej diplomacie Ashtonovú, čo počas pracovnej večere odsúhlasili aj premiéri z tábora ľudovcov a následne sa dospelo aj k dohode na mene Van Rompuya. Stalo sa tak po tom, ako Veľká Británia upustila od pretláčania Blaira na prezidentský post. „Myslím, že nebolo možné rozhodnúť lepšie,” vyhlásil po skončení summitu predseda EK José Manuel Barroso, ktorý ocenil švédske predsedníctvo za to, že sa mu podarilo doviesť európskych lídrov ku konsenzu. „Akceptujem toto rozhodnutie, aj keď je ťažké odísť z mojej terajšie funkcie. Neuchádzal som sa o tento post, ale prijímam ho s presvedčením a entuziazmom,” uviedol nový európsky prezident. Ten prisľúbil, že bude počúvať hlas všetkých členských krajín únie, pričom za otázky mimoriadne dôležité pre kontinent označil zamestnanosť a životné prostredie. Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová považuje skutočnosť, že sa dohodlo jednomyseľne, za obzvlášť veľký úspech. O ňom hovorí aj španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero. „Mnohí si mysleli, že tu budeme ešte aj raňajkovať, nemali sme ale ani čas dať si kávu,” uviedol. Nové posty sa zriaďujú na základe Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpi do platnosti 1. decembra s cieľom posilniť meno EÚ vo svete. V prípade prezidenta, ktorého oficiálna funkcia znie: stály predseda Európskej rady, ide o 2,5-ročný mandát, pričom jeho úlohou bude zaistiť väčšiu kontinuitu pri zasadnutiach európskych lídrov. Ashtonová zasadne do svojho kresla až neskôr, keďže sa musí podrobiť vypočutiu v Európskom parlamente. Okrem šéfky európskej diplomacie bude totiž súčasne aj podpredsedníčkou EK a všetkých jej členov musí schváliť európsky zákonodarný zbor. Funkcia v rámci komisie pre Ashtonovú znamená päťročný mandát. Rozhodnutie je veľmi dôležité pre Barrosa, ktorý čakal na toto meno, aby tak mohol zostaviť novú komisiu a rozdeliť portfóliá. Obidvaja noví vysokopostavení predstavitelia EÚ sú na medzinárodnej scéne nie príliš známymi osobnosťami, v rozhodovaní však dostali prednosť pred oveľa ostrieľanejšími kolegami. Flámsky kresťanskodemokratický politik si vyslúžil uznanie v radoch premiérov a prezidentov za svoje schopnosti riešiť krízu, dosiahnuť kompromis na domácej scéne a urovnávať spory medzi flámskymi a valónskymi politikmi. Dnešná voľba je kompromisom medzi malými a veľkými krajinami a zohľadňuje aj opakované výzvy, aby jednu z najdôležitejších funkcií v rámci EÚ obsadila žena. „Vyzýval som európskych lídrov, aby sa dohodli na niekom, kto bude skôr koordinátorom než prezidentom a myslím, že Van Rompuy splní túto úlohu. Vyzýval som európskych lídrov, aby vymenovali ženu a urobili to,” vyjadril spokojnosť predseda EP Jerzy Buzek, podľa ktorého sa tiež dosiahla geografická rovnováha. Na summite sa dohodlo aj na treťom mene - generálnym tajomníkom Rady EÚ, ktorého post možno považovať za najdôležitejší v rámci administratívy, zostáva aj počas ďalších dvoch rokov Francúz Pierre de Boissieu.

Zákony sú ku komunizmu zmierlivejšie než k fašizmu

23. novembra 2009 - (Jakub Filo - aktualne.sk)

Na komunistickú ideológiu sa v slovenskom právnom systéme pozerá menej prísne ako na fašizmus. Podobne k tomu pristupujú európske inštitúcie. Kým za verejné prezentovanie hákového krížu alebo iných fašistických symbolov je v trestnom poriadku Slovenskej republiky stanovené väzenie, nositelia kosáka a kladiva či červenej hviezdy sa obávať nemusia. Zakázaná nie je ani Komunistická strana Slovenska, ktorá prispôsobila svoje stanovy právnemu systému a upustila od „bojového marxizmu” totalitnej KSČ. Na Slovensku doteraz rozpustili iba jedinú stranu, a to Slovenskú pospolitosť Národnú stranu, ktorej stavovský systém bol podľa Najvyššieho súdu v rozpore s Ústavou SR. Súčasná komunistická strana podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka je v súlade so slovenskými stranami. „Pri registrácii určite boli stanovy preverené a museli byť v súlade s právnym poriadkom. Ak by neboli, tak by bola KSS určite rozpustená,” povedal pre Aktuálne.sk Kaliňák. Zároveň nikto podľa neho nepostrehol, že by vyvíjala aktivity, ktoré by smerovali k náboženskej, rasovej alebo inej intolerancii, ktoré postihuje Trestný zákon. „V prípade ak by začali vyznávať obmedzovanie slobôd, alebo to čo vyznáva slovenská ústava, tak by sa im to mohlo ľahko stať. Ale to by sa mohlo stať ľubovoľnému hnutiu, ktoré by začalo obmedzovať slobody, alebo vyzývalo k rasovej náboženskej neznášanlivosti,” dodal minister. Aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka nevidí na činnosti KSS nič protizákonné. „Počas mojej éry odôvodnené podnety na rozpustenie komunistickej strany neboli,” povedal pre Aktuálne.sk. Jediný podnet podala práve Slovenská pospolitosť Národná strana, ktorý už v tom čase čelila návrhu na rozpustenie. Stanovy a činnosť KSS podľa Trnku nenapĺňajú žiadne také znaky, ktoré by mali byť dôvodom na rozpustenie. Komunistická strana podľa politológa Miroslava Kusého zmenila nástroje, ktorými chce dosiahnuť svoje ciele. „Oni sa prispôsobili novej situácii. To už nie je ten bojový marxizmus, ktorý tu bol v podobe totalitnej komunistickej strany. Oni sú dnes umiernenejší a dávajú si pozor, aby sa nedostlali do konfliktu so zákonom,” povedal Aktuálne.sk. KSS už podľa neho nie je tou totalitnou komunistickou stranou, ktorá išla do boja na život a na smrť s buržoáziou. „Oni len zdôrazňujú, že sociálna demokracia je slabá, že oni by boli sociálnejší a podobne,” dodal. Navyše postihovanie myšlienok by dalo komunistom punc mučeníctva. „.Táto strana sa stala na prosto okrajovou a nezaujímavou a nemá nejaké zázemie,” dodal. Európsky súd riešil pred rokom prípad maďarského občana, ktorý sa sťažoval na to, že v jeho krajine je komunistická červená hviezda v rozpore so zákonom. Súd vydal rozhodnutie, že tento symbol je legálna a argumentoval slobodou prejavu. Rovnako ani slovenské súdy nemajú judikáty týkajúce sa odsúdenia občanov za prezentovanie symbolov komunistickej ideológie. Naopak, symbolika fašizmu je stíhaná a súdená.

János Pilinszky - Namiesto ars poetiky

24. novembra 2009 - (rozhlas.sk)

Pozývame vás vypočuť si esej významného maďarského básnika a esejistu Jánosa Pilinszkého. Uvádzame ju pod názvom Namiesto ars poetiky. Číta Vladimír Minarovič:

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_76974.m3u

Verejnosť je iba jedna

24. novembra 2009 - (Gál Fedor - Sme)

Potreba politických strán odlíšiť sa vo svojich názvoch etnicky, národne či nábožensky otvára priestor nerovnosti. A od nej nie je ďaleko k nenávisti. Maďarská nezávislá iniciatíva vznikla o jeden deň skôr než Verejnosť proti násiliu. Maďarská opozícia na Slovensku bola v politickej vyspelosti o konskú dĺžku pred tou slovenskou. Fakt, že na kandidátke Verejnosti proti násiliu boli aj ľudia z Maďarskej nezávislej iniciatívy, považujem za príklad hodný nasledovania. Bez nich by bol november 1989 iný, chudobnejší. Iný a chudobnejší preto, že ľudia z MNI mali za sebou dlhodobý kontakt s opozíciou v Maďarsku, že boli lepšie zorganizovaní, že vniesli do činnosti Verejnosti proti násiliu niektoré pravidlá. Napríklad prvá ponovembrová koaličná zmluva bola práve zmluva o povolebnej spolupráci Verejnosti proti násiliu a Maďarskej nezávislej iniciatívy. Hlavne však: Verejnosť proti násiliu a Maďarská nezávislá iniciatíva vytvorili model spolupráce, kde etnicita a národnosť ustupovali do úzadia. Prioritu mali vecné problémy - ekonomické, sociálne, medzinárodno-politické. Osobne si aj s odstupom času cením najmä korektnosť a rozhľadenosť predstaviteľov maďarskej menšiny, ktorí po voľbách v roku 1990 pomáhali budovať u nás nový štát - v parlamentoch, vo vládach, ale aj v regionálnej politike. Boli jednoducho dobrí, korektní, rozhľadení, féroví. Aj vďaka nim sme pochopili, že treba vytvoriť vlastné médium (NAP bol spolupútnikom Verejnosti), vďaka nim sme sa začali rýchlejšie orientovať v problematike menšín. Napokon, náš prvý veľký zápas na parlamentnej pôde sme zviedli s Maticou slovenskou, Slovenskou národnou stranou, slovenským nacionalizmom proti takzvanej matičnej verzii jazykového zákona, ktorý z našich maďarských spoluobčanov spravil občanov bez práva na samotnú dreň ich identity. Vtedy nás to pripravilo o priazeň mnohých, zachránilo však étos novembra. Kto však bude tento príklad nasledovať? Na novembrových námestiach stála verejnosť, československá verejnosť. Najprv ktosi rozpoznal, že treba samostatný dvorček pre Slovákov a samostatný dvorček pre Čechov. A keďže o režime už bolo rozhodnuté, zdvihli hlavy politickí biznismeni. Začali deliť našu krajinu podľa výslovnosti, príslušnosti. Vitkovský, Panis, Móric, Belousovová, Slota, Kotleba. Toto je cesta, ktorú absolvoval slovenský nacionalizmus po novembri 1989. Maďari sú však tiež iba z tohto postkomunistického sveta. Duray mal už v roku 1990 pocit, že je maďarskejší ako kolegovia z Maďarskej nezávislej iniciatívy, Bugár dospel o chvíľu neskôr k presvedčeniu, že maďarský kresťan je iný kresťan ako slovenský, a tak ďalej až po dnešok. Ale dnešok, to sú aj hádky o sochách, učebniciach, mostoch, názvoch, percentách, dejinách... A čo keď dôjde aj na Slotove tanky? A hymny na školách pred vyučovaním? Cítim podvedomú a dlhodobú nechuť k všetkým slovenským politickým stranám, ktoré majú v názve „slovenská”, „maďarská”, „kresťanská”. Potreba odlíšiť sa takýmto spôsobom zvýrazňuje etnicitu, národnú príslušnosť, náboženstvo... na úkor ľudskosti, slušnosti a znášanlivosti. A potreba odlíšiť sa týmto spôsobom otvára dvere etnickej, národnej a náboženskej nerovnosti. Od nerovnosti k nenávisti nie je ďaleko. Péter Hunčík zrenovoval v Šahách synagógu, a nie je Žid. László Szigeti založil Kalligram a vydáva skvelé knihy pre nás všetkých, Lajos Grendel je náš spisovateľ. Tie skvelé stretnutia u priateľa Gábora Zászlósa na Žitnom ostrove si fakt nedám vziať. Akurát je nás akosi málo. Až sa však naši „národovci” pobijú nad poslednou kosťou ohlodaného Slovenska, budú to opäť iba občania, ktorí začnú zliepať VEREJNOSŤ, aby obnovila Slovensko. Verím a dúfam, že keď budeme oslavovať dvadsiate piate výročie novembra 1989, zaradíme medzi portréty ľudí, ktorí búrali múry, aj mená ako Norika Sándor, Károly Tóth, László Szigeti, Lajos Grendel, Péter Hunčík, Gábor Zászlós a desiatky ďalších. Verím a dúfam tiež, že nezabudneme na ľudí z Rómskej nezávislej iniciatívy a všetkých tých, ktorí sa cítili občanmi Slovenska, Československa, Európy, sveta bez výnimky.

Komentár - Ako zničiť vlastenectvo

26. novembra 2009 - (Lukáš Krivošík - aktuality.sk)

Ani Soros, SMK a maďarská tajná služba by to nevymysleli lepšie. Existuje jeden spôsob ako mladým Slovákom na celý život znechutiť vlastenectvo a sprotiviť všetko národné: nanútiť to zo zákona. Presne k týmto dôsledkom smerujú návrhy SNS na „podporu vlastenectva“. Láska k vlasti, ani k ničomu a nikomu inému sa nedá nanútiť. A už vôbec nie cez právny predpis. Sľub vernosti Slovenskej republike pri preberaní občianskeho preukazu, zástava, či preambula v každej učebni a štátna hymna ráno na začiatku vyučovania - aj to sú nápady, ktoré zarezonovali v súvislosti s návrhom zákona na podporu vlastenectva z dielne SNS. Aby bolo jasné, v jednom majú predkladatelia pravdu. Pozitívny vzťah k vlastnej krajine, poznanie jej dejín, či prírodných a kultúrnych krás je dôležité pre súdržnosť národa i spoločnosti. Nikto nemôže žiť vyčlenený mimo komunity iných ľudí. Z toho vyplýva potreba spoločných symbolov a rituálov, cez ktoré ľudia upevňujú svoju pospolitosť. Horšie je, keď vzťah k národu a vlastnej krajine nestojí na ničom inom len na symboloch a rituáloch, bez reálneho obsahu. Takýto vlastenci pripomínajú oné „obielené hroby“, o ktorých sa píše v Biblii (zvonka vynovené, znútra hniloba). Slota s Rafajom ignorujú zákon nezamýšľaných dôsledkov. Sú uväznení v lineárnej logike, podľa ktorej viac vyspevovania hymny, dvojkríž na každom krtinci a nasávanie ublíženeckých národných mýtov už s materským mliekom vytvorí generáciu hrdých patriotov. Lenže nastať môže skôr pravý opak: žiakom sa všetko národné znechutí a sprotiví. Presne tento efekt sa dá už dlho pozorovať v súvislosti s povinným čítaním. Za úlohu si kladie rozvíjať v študentoch radosť z kníh, miesto toho má však na mnohých presne opačný efekt. Mladí sú vždy v istej opozícií voči škole a učiteľským autoritám. Ak im tieto začnú nanucovať vlastenecké rituály, môžu sa voči nim vyhraniť presne opačne, než zákonodarcovia očakávajú. Inými slovami, zákon možno vychová viac „svetoobčanov“ a „kozmopolitov“, než všetky tie občianske kampane a médiá dohromady. Ďalším aspektom je pohľad, ktorý by sa dal označiť ako „pozri kto to hovorí“. Jednoducho, politici SNS nie sú vnímaní ako dôveryhodní nositelia národnej myšlienky. V zahraničí robia často hanbu a nepriatelia Slovenska využívajú ich excesy ako argument proti nám. Navyše, zahlasovali za Lisabonskú zmluvu. Škandály, spájané s touto stranou v mnohých Slovákoch vyvolávajú pocity pohoršenia a dezilúzie zo stavu tejto krajiny. Štvanie proti Maďarom, snaha uzurpovať si slovenskosť výlučne pre seba a časté vulgárne výlevy nemajú nič spoločné s láskou k vlasti. SNS má ministerstvo školstva, no miesto zmysluplnej verejnej debaty o vzdelávaní (ako by sa na „národnú“ stranu patrilo) debatujeme len o povrchných podružnostiach. Od ľudí, ktorí sa priamo na školách pohybujú, zaznieva názor, že namiesto vyspevovania hymny od rána do večera, by autority mali zabezpečiť, aby na školských toaletách bolo všade mydlo. Mnohé školy sú z materiálneho hľadiska v katastrofálnom stave a učitelia i žiaci by privítali praktickejšie veci ako vlajková výzdoba v každej triede. Natíska sa tiež otázka, či by sa prioritne nemal riešiť nedostatok učebníc. Ak Slotovi a Rafajovi išlo o to, že na školách chýba étos, nuž majú pravdu. Nechýba však ani tak étos národa (ten je dosť zastúpený na hodinách slovenčiny a dejepisu), ale skôr étos vzdelania. Chýba ideál všestranne vzdelaného človeka a my namiesto toho kŕmime mládež akurát „zručnosťami“ v rámci všemožných „výchov“. Pritom klasické vzdelanie bolo veľmi praktické práve tým, že neposkytovalo prvoplánové „skills“. Niekomu sa napr. vyučovanie mŕtvej latinčiny môže zdať nepraktické. Lenže kto zvládne gramatiku tohto jazyka, ľahšie sa naučí celú paletu (minimálne románskych) jazykov. Takisto nie je asi nič nepraktickejšie ako učenie sa Homéra naspamäť (a najlepšie v starej gréčtine). Až pokiaľ človek nezistí, že v napríklad v Iliade sú zašifrované oné archetypálne pravdy o ľudskej prirodzenosti, ktoré platia naprieč vekmi. Argumentovanie tým, že aj v Amerike sa vlajka a hymna tešia veľkému kultu, neobstojí. Keď už chcú politici SNS niečo preberať zo Spojených štátov, mohli by začať prísnymi zákonmi proti politickej korupcii. Ľudia budú spievať hymnu a vztyčovať vlajku aj spontánne, ak budú mať pocit, že žijú v slušnej krajine, kde politici správu vecí verejných nepovažujú za zárobkovú činnosť, ale za službu občanom. Keď budeme úspešnou krajinou, v ktorej panuje poriadok. Keď pracovitým a kreatívnym ľuďom nebudú zo strany štátu hádzané polená pod nohy a vláda nebude každých dvadsať rokov ohrozovať majetok svojich občanov. Ak sa tieto predpoklady splnia, bude nám ku šťastiu už len chýbať prejavovanie vlastenectva spevom a symbolmi. Kým to však nenastane, musíme svoje vlastenectvo dokazovať aktívnou činnosťou. Jeden z dobrých spôsobov je aj premôcť vlastnú pohodlnosť a ísť v sobotu voliť - a nevoliť darebákov.

Budapešť - Széchenyiho reťazový most

26. novembra 2009 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

Matuzalemského veku sa dožíva jeden z najkrajších európskych mostov, ktorý, keď ho postavili, bol na veľrieke Dunaj druhým v poradí. Do prevádzky ho odovzdali presne pred 160 rokmi - vôbec nie v oslavnej, skôr v trúchlivej atmosfére. Veď si pomyslite: písal sa rok 1849! Revolúcia v Uhorsku bola práve potlačená! Trinástich uhorských generálov práve popravili v Arade, takže čomu sa mal národ tešiť? Reťazovému mostu, ktorý spojil Pešť s Budínom? - lebo o ňom bude reč. Otec idey jeho výstavby skončil v blázinci, ako prvý po moste prešiel neskorší diktátor Uhorska Haynau, tvorca ozdobných kamenných levov skočil údajne do rieky... Či je to všetko tak, aj o tom hovorí náš príspevok. Lánchíd - Reťazový most má určite všetkých päť „P”, ale postavili ho v znamení troch „P”! PPP-projekt - takto by sme nazvali dnes konštrukciu, v ktorej ho postavili za účasti uhorského štátu a troch veľkobankárov. Z nich mal hlavné slovo istý György Sina ako hlavný investor, ktorý veľkoryso prepustil tretinu investície svojim konkurentom, Móricovi Wodianerovi a Salomonovi Rotschildovi z Viedne. Sina sa však nenarodil ako György, lež skôr ako Georg, Djordje či Džurdžu, alebo Georgios. Pochádza totiž z pogréčtenej vlašsko-rumunskej rodiny z juhu Albánska. Do Uhorska musel utiecť, lebo ho hnali Turci. Stal sa mecenášom všeličoho a do istej miery bral na seba obrovské riziko, keď sa nechal nahovoriť na financovanie Reťazového mostu. Na oplátku ho zvečnil vo svojom románe Zlatý človek Mór Jókai. No ale predbiehame! Myšlienka sa zrodila v hlave jedného z najbohatších uhorských aristokratov Štefana Széchenyiho niekedy na začiatku 20. rokov 19. storočia. Hnal sa vraj domov na svojom hintove - koči, lebo dostal správu, že mu zomrel otec. To bol december, Dunaj bol nebezpečne zľadovatený. Pri peštianskom prievoze sa nenašiel nik, kto by ho vzal na druhú, budínsku stranu. Tak sa nahneval, že už viac nemohol zabudnúť na ideu postaviť tu most. Keďže bol - s prepáčením - magor, tvrdo išiel za svojím cieľom: pozdvihnúť krajinu uhorskú na európsku úroveň. Celkovo sa mu darilo, no sám sa z toho zbláznil. Pri ukladaní základného kameňa mosta bol ešte prítomný, no v novembri 1849 ho už liečili na psychiatrii v Döblingu. Pravdaže nie starosti okolo výstavby mosta spôsobili jeho chorobu - bol proste génius, celý svoj majetok venoval na šľachetné účely, a presadzoval moderné metódy rozvoja hospodárstva podľa anglického vzoru. V slávnej revolúcii bol ministrom dopravy, predtým ešte dal svoj ročný príjem na založenie akadémie vied, udomácnil v Uhorsku kasína, konské preteky a iné panské huncútstva. Takže v podstate najväčšie zásluhy na vzniku Reťazového mostu má on. Aj ho po ňom pomenovali! Sme teda opäť pri moste. Bankári získali licenciu či koncesiu na most na 87 rokov, zato presadili, že každý, kto cez neho prešiel, musel zaplatiť mýto. Šľachta trocha protestovala, lebo bola dovtedy zvyknutá za nič neplatiť. Zase som trocha predbehol, pretože som ešte nespomenul anglických staviteľov, rôznych Clarkovcov, ktorí neboli jedna rodina - z nich vedúci tejto megastavby Adam Clark sa vkradol Maďarom do sŕdc najviac, možno aj preto, lebo neskôr projektoval aj krásny tunel pri Reťazovom moste. A keď sme už pri menách, je tu istý Ján Marschalko z Levoče, ktorého sochy ozdobujú okrem košického Dómu aj Reťazový most. A nie hocijaké: sú to obrovské levy, o ktorých sa hovorí, že keď prší, vtiahnu most do tunela. A hovorilo sa o nich aj to, že nemajú jazyk. Tento Marschalko bol taký sebaistý človek, že verejne vyhlásil: ak niekto nájde na jeho levoch nejaké nedostatky, skočí do Dunaja. Na otváracom ceremoniáli vraj jedno dieťa vykríklo, že tie levy nemajú jazyk. A Marschalko z Levoče vraj skočil do Dunaja. Je to však legenda, jazyk majú, len ho zdola nevidno, a aj náš sochár sa dožil úctyhodného veku... Legiend, povier, dokonca prísloví spojených s Reťazovým mostom je veľa. Napríklad: roku 1849 ešte technika nebola dokonalá, keď viacerí prechádzali cez most naraz, rozkýval sa. Maďarčina aj používala prirovnanie: život je ako Reťazový most - hovorievalo sa, čo znamenalo, že je rozkývaný, neistý, plný zvratov, ako osud celého národa. Apropo! Národ bol na križovatke, rozkývaný - aj počas revolúcie roku 1956. Keď prišli Rusi na tankoch, emigrovali desaťtisíce ľudí na Západ. Ale tí, ktorí tu zostali, a bola ich drvivá väčšina, neodišli údajne preto, aby sa mohli pozerať, kedy len chcú, na nádhernú dunajskú panorámu s Reťazovým mostom.

Kto predával zápasy? Podozrivé sú aj kluby z Maďarska a Slovinska

25. novembra 2009 - (sita)

Európska futbalová únia (UEFA) zverejnila mená klubov, ktoré by mali byť zapletené do najväčšieho korupčného škandálu v histórii najpopulárnejšieho športu na starom kontinente. Ide o tímy KF Tirana a KS Vllaznia Škodra z Albánska, FC Dinaburg z Lotyšska, NK Ľubľana zo Slovinska a Honvéd Budapešť z Maďarska. Tieto kluby sú podozrivé z ovplyvnenia celkovo siedmich stretnutí v rámci predkôl Ligy majstrov a Európskej ligy UEFA v období od 16. júla do 6. augusta 2009. UEFA ďalej uviedla, že podozriví sú v týchto prípadoch aj traja rozhodcovia a jeden funkcionár UEFA, konkrétne mená však zatiaľ zostali utajené. Do svojho nyonského sídla si UEFA na stredu pozvala na mimoriadne stretnutie lídrov asociácií deviatich členských krajín zapletených do rozsiahleho stávkového podvodu. Zástupcovia Rakúska, Belgicka, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Nemecka, Maďarska, Slovinska, Švajčiarska a Turecka tri hodiny rokovali o ďalšom postupe v kauze, ktorú protikorupčné orgány odhalili iba minulý týždeň. V spoločnom vyhlásení sa konštatuje, že európsky futbal čelí „prípadu organizovanej trestnej činnosti, ktorá prekračuje vyšetrovacie kapacity športových inštitúcií”. UEFA preto bude žiadať neobmedzený prístup k spisom úradu prokurátora v nemeckom Bochume, ktorý koordinuje priebeh vyšetrovania. Skupina krajín tiež vyzvala všetkých hráčov a rozhodcov, aby poskytli k prípadu informácie o ovplyvňovaní zápasov. Výsledky pátrania v Nemecku, kde mala sieť podvodníkov svoju centrálu, vystavili do svetla pochybností približne 200 zápasov v deviatich spomenutých štátoch vrátane najmenej troch v tomto ročníku Ligy majstrov. Obrat na stávkach predstavoval niekoľko miliónov eur. Ovplyvňovanie výsledkov sa týkalo tiež 12 duelov premiérovej sezóny Európskej ligy UEFA a jedného kvalifikačného zápasu majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov. Nemecká polícia už zadržala v súvislosti s prípadom 15 osôb, dvaja hráči vo Švajčiarsku podstúpili vypočúvanie.

Vo veľkom korupčnom škandále podozrivých až 200 zápasov

22. novembra 2009 - (sita)

V prípade veľkého futbalového korupčného škandálu vyšli na svetlo sveta ďalšie nové informácie. V súvislosti s ovplyvňovaním zápasov nemecká prokuratúra vyšetruje okolo 200 podozrivých zápasov. Podľa internetovej stránky novín Süddeutsche Zeitung sa mali pri stávkových podvodoch vyplácať provízie hráčom za to, že prehral ich tím. Na zozname podozrivých zápasov sa nachádzajú mnohé stretnutia zo Švajčiarska, Belgicka, Chorvátska a Turecka. Napríklad vyšetrovatelia údajne kontrolujú zápas druhej švajčiarskej ligy medzi mužstvami Yverdon Sport a FC Thun z 26. apríla tohto roku. Hráči hosťujúceho mužstva mali vtedy zinkasovať 15 tisíc eur, ak prehrajú štvorgólovým rozdielom. Zápas sa nakoniec skončil víťazstvom Yverdonu 5:1. Ďalší prípad pochádza z belgickej druhej ligy. Futbalisti klubu UR Namur vraj zobrali úplatok, aby prehrali zápas o dva góly. Samozrejme ho náležite prehrali 0:2. Celkovo sa v tomto megaškandále doteraz objavilo okolo 200 mien osôb prevažne z Nemecka, Belgicka, Chorvátska, Slovinska, Turecka, Maďarska, Bosny a Hercegoviny, Rakúska a Švajčiarska. „Bezpochyby máme do činenia s najväčším podvodom, aký doteraz bol v európskom futbale,” vyhlásil v piatok na tlačovej konferencii špecialista na ovplyvňovanie zápasov pre UEFA Peter Limacher. Podplácaním hráčov, trénerov, rozhodcov a funkcionárov sa gang obohatil o približne 10 miliónov eur, v spolupráci so stávkovými kanceláriami v Európe a Ázii, najmä v Číne. Z toho viac ako milión eur bolo vyplatených na províziách. Polícia urobila vo štvrtok okolo 300 záťahov a domových prehliadok v Nemecku, Veľkej Británii, Švajčiarsku a Rakúsku a doteraz zadržala 15 osôb v Nemecku a ďalších dvoch ľudí vo Švajčiarsku.

Do vína umelo pridával glycerol

27. novembra 2009 - (Roľnícke noviny)

Bélu Vinczeho, jedného z popredných producentov v Egeri a vinára roku 2005 v Maďarsku, obvinili z dolievania glycerínu do vína. Glycerol, čiže glycerín, je prirodzeným vedľajším produktom fermentácie a vo vine sa nachádza v množstve okolo 6 -10 gramov na liter. Vo vzorkách, ktoré túto jeseň priviezol B. Vincze, ho našli až 21,6 gramu na liter. To znamená, že glycerol bol umelo pridaný. Takéto konanie zakazujú maďarské úrady aj Európska únia. Vinczeho vína si preto rýchlo získali novú prezývku: Egri Glycerín. Fľašky totiž obsahovali egri bikavér, slávnu egerskú býčiu krv. Vinár sa sprvu vyjadril, že chcel pomôcť známemu, ktorému dlžník namiesto hotovosti dal víno. Vincze mal požičať meno vzorkám, poslaným na oficiálnu kontrolu, na základe ktorej mal podarený kolega získať povolenie na predaj 25-tisíc litrov bikavéru. „Bolo to najhoršie áno, aké som v živote vyslovil,” povedal potom producent. Škandál privolal na B. Vinczeho kontrolu. A tá našla vína so zvýšeným obsahom na obchodných policiach aj v pivniciach producenta. Ešte horšie je, že časť sfalšovaných fľašiek obsahovala víno z roku 2005, keď sa Belá Vincze stal maďarským vinárom roka. Hrozí mu trojročný zákaz používania názvu Eger a preradenie všetkých jeho vín do triedy stolového, čo môže znamenať koniec jeho renomovanej firmy. Anonymní komentátori tvrdia, že prax pridávania glycerolu do vína nie je cudzia mnohým iným známym maďarským vinárom. Ak by Vinczeho kauza mala vyvolať glycerínovú aféru, dvadsaťročná snaha producentov Egeru, ktorí s námahou obnovujú renomé značky egri bikavér, by bola márna.

Streľba na univerzite

26. novembra 2009 - (gmp - SRo)

V juhomaďarskom meste Pécs, na pôde univerzity sa dnes stala tragická udalosť. Študent farmácie zastrelil spolužiaka a troch ďalších ľudí vážne zranil. Takéto prípady sa v našich končinách tak často nestávajú, preto aj v Maďarsku vyvolala streľba rozruch. Informácie sa čistia, je už jasné, že z pištole strieľal 23-ročný študent farmácie, občan Maďarska, zabil svojho kolegu, ťažko zranil upratovačku, ktorá je v kritickom stave, ďalej dvoch študentov. Polícia celý objekt uzavrela, prípad intenzívne vyšetruje, najmä to, či bol páchateľ psychicky narušený, ako to odborníci pripúšťajú. Prípad sa už aj spolitizoval. Triezve vyhlásenie vydal premiér Gordon Bajnai, ktorý predovšetkým vyjadril zdesenie a požiadal o dôkladné vyšetrenie prípadu, najmä toho, čo viedlo študenta k tomuto zúfalému činu. Opozícia reaguje ináč, podľa nej sa v krajine celkovo šíri násilie, čo je dôsledkom vládnutia ľavice. Vládna socialistická strana zasa obviňuje z podnecovania násilia pravicu a krajnú pravicu. Na pécsskej univerzite dnes večer budú namiesto plánovanej beánie smútočné obrady.

Streľba na univerzite otriasla Maďarskom

27. novembra 2009 - (Ivan Drábek - Pravda)

Scény ako z divokého západu už nie sú špecialitou len amerických, fínskych či nemeckých univerzít. Maďarsko je v šoku z prvého prípadu krviprelievania v škole. Študent farmácie jednej z najstarších európskych univerzít v juhomaďarskom meste Pécs na laboratórnych cvičeniach vytasil pištoľ, zabil spolužiaka a postrelil ďalších troch ľudí. Z miesta činu unikol do neďalekej budovy kliniky. Odtiaľ zatelefonoval policajtom a bez odporu sa im vzdal. Dvadsaťtriročný páchateľ bol podľa spolužiakov uzavretý konfliktný typ. Aj jeho amok spustil spor s kolegami. Pohádal sa, vybehol z učebne a vzápätí sa vrátil a začal strieľať, uviedol regionálny spravodajský portál bama.hu. Devätnásťročného spolužiaka zabil troma výstrelmi do hrude. O život ďalšieho postreleného, 21-ročného prváka, ešte aj večer bojovali lekári. Zasiahol aj laboranta a dokonca aj upratovačku, ktorá zo zvedavosti nazrela do učebne. Motív zostával až do večera nejasný, páchateľ bol v takom zlom psychickom stave, že ho vyšetrovatelia nemohli vypočuť. Médiá sa púšťali do úvah, ako je možné, že duševne labilný človek, ktorý bol podľa rádia Kossuth aj psychiatrickým pacientom, mohol dostať zbrojný pas. Páchateľ bol členom streleckého klubu a do spolužiakov strieľal zo svojej športovej pištole s kalibrom 9 milimetrov. Tragédia sa v Maďarsku ihneď stala správou číslo jedna. Veľmi skoro na ňu reagovala vláda i opozícia. „Zatiaľ nevieme, čo predchádzalo tomuto strašnému činu,” uviedol vo vyhlásení premiér Gordon Bajnai. „Nik na to nemohol byť pripravený. Ale to nám nemôže zabrániť, aby sme sa všetkými možnými prostriedkami usilovali predchádzať podobným tragédiám,” dodal. Opozícia prípad využila na ďalšiu kritiku vlády i polície. „Vidíme, že krajinou sa šíri brutálne násilie a s tým treba skoncovať,” citovala šéfa parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť Istvána Simicskóa stanica Inforádió. „V normálnej krajine zodpovedne fungujúca vláda musí zaručiť občanom poriadok a bezpečnosť,” dodal s tým, že po budúcoročných jarných voľbách aj v tejto oblasti budú musieť nastať vážne zmeny. Streľba na škole v Pécsi je po masakre v roku 2003 vo východonemeckom Erfurte iba druhou v bývalom východnom bloku. Najviac ozbrojených útokov hlásia zo škôl v USA, kde sa stal aj doteraz najtragickejší prípad, keď študent na univerzite vo Virgínii predvlani postrieľal 32 osôb.

Streľba na univerzite v Pécsi si vyžiadala jednu obeť

26. novembra 2009 - (tasr)

Streľba v jednej z budov vedeckej univerzity v maďarskom meste Pécs si dnes vyžiadala jednu obeť a troch zranených. Potvrdil to hovorca univerzity Zoltán Győrffy s tým, že páchateľa už zadržali. Obeťou streľby sa stal mladý muž. Do budovy výskumného ústavu pre biofyziku vtrhol 23-ročný mladík a začal strieľať, uviedla maďarská agentúra MTI. Doposiaľ nie je známe, o aký druh zbrane išlo, doposiaľ nie je známe, dodala. Jeden človek utrpel život ohrozujúce zranenia, jedna osoba utrpela vážne a ďalšia ľahšie zranenia. Útočníka polícia zadržala. Zamestnankyňa ústavu Ildikó Konrádová uviedla, že stála pred budovou, keď začula výstrely. Vzápätí z budovy vybehla jedna študentka, ktorá kričala, že jej spolužiak zo skupiny začal vo vnútri strieľať. Podľa informácií portálu hirtv.hu bol páchateľ študentom farmaceutiky.

Súd nariadil väzbu pre študenta, ktorý zastrelil spolužiaka

28. novembra 2009 - (tasr)

Študent, ktorý vo štvrtok na univerzite v maďarskom Pécsi zastrelil spolužiaka a troch ľudí ťažko zranil, pôjde do vyšetrovacej väzby. Rozhodol o tom dnes mestský súd v Pécsi. Predseda súdu István Hajdu pre maďarský spravodajský server nol.hu uviedol, že 23-ročný muž čelí obvineniu z trestného činu pokusu viacnásobnej vraždy. Ako dodal, súd o zadržaní rozhodol preto, že hrozí útek, schovávanie sa, či ovplyvňovanie svedkov zo strany podozrivého. Súd nariadil 30 dní vyšetrovacej väzby. Obhajca podozrivého Zoltán Visegrády pre nol.hu odmietol uviesť motív činu svojho mandanta, konštatoval iba, že pri iracionálnom čine nie je možné hľadať racionálne dôvody, také totiž nie sú. Podľa psychiatra, ktorý po vražednej streľbe vyšetril páchateľa, Ákos G. údajne aj v deň útoku počul hlasy. Po vražde vyšiel výťahom na vrch viacposchodovej kliniky, aby spáchal samovraždu, napokon to nevedel urobiť. Pri bezprecedentnom prípade streľby na škole v Maďarsku, ktorá sa odohrala vo štvrtok o 11.20 hodine, zahynul 19-ročný študent, ďalší študent, pedagóg a upratovačka boli ťažko zranení.

..........................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink