Šéf vojvodinskej Výkonnej rady Bojan Pajtič si dnes na stretnutí slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča s krajanmi v Novom Sade v úvode svojho prejavu pomýlil Slovensko s Maďarskom. „Napriek tomu, že Srbsko a Maďarsko nie sú susednými krajinami, ich vzťahy sú mimoriadne dobré...,” začal svoj prejav Pajtič. V tej chvíli zaznel medzi prítomnými mierny šum a objavili sa aj zarazené výrazy tvárí či úsmevy, šéf vojvodinskej vlády si však svoj „prešľap” neuvedomil. Pokračoval v prejave, kým k nemu odzadu nepristúpil srbský prezident Boris Tadič a s úsmevom ho na jeho omyl neupozornil. V sále zaznel smiech a Pajtič po tom, čo do svojho prejavu nechtiac vniesol maďarskú otázku, po ospravedlnení pokračoval. Prezident Tadič sa však k jeho omylu ešte vrátil vo chvíli, keď mal predniesť svoj prejav. „Chcel by som privítať slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča a šéfa vojvodinskej Výkonnej rady srbskej autonómnej oblasti Vojvodina,” uviedol s dôrazom na slovo „srbskej” a veľavravne sa pozrel na Pajtiča. V tej chvíli sa už prítomní krajania, prezident Gašparovič i samotný Pajtič nezdržali smiechu.

Ivan Gašparovič rokoval v Belehrade s predsedníčkou parlamentu

4. decembra 2009 - (tasr)

Predsedníčka srbského parlamentu Slavica Djukičová-Dejanovičová dnes na stretnutí so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom vyjadrila potešenie zo skutočnosti, že slovenská menšina v Srbsku má zastúpenie aj vo Výkonnej rade Vojvodiny. Djukičová-Dejanovičová prijala Gašparoviča v belehradskom sídle parlamentu. Zároveň vyzvala predstaviteľov slovenskej menšiny, aby sa vo väčšej miere uchádzali o zastúpenie v rade vzhľadom na doterajší slabý záujem. Gašparovič následne odcestoval do vojvodinského Nového Sadu, kde sa stretol s predsedom Výkonnej rady Bojanom Pajtičom a slovenským evanjelickým biskupom Samuelom Vrbovským. Ten upresnil, že slovenských evanjelikov vo Vojvodine je asi 50.000. Pripomenul, že všetky náboženské komunity v Srbsku spolupracujú v rôznych oblastiach, ako je predovšetkým výučba náboženstva na školách. Kde sa vyučuje už osem rokov. „Naša cirkev je vlastne spojená s národom, tam kde sú Slováci, tam je aj ona,” uviedol. „My sme si tu svoju identitu zachovali vďaka cirkvi,” dodal. Ako pripomenul, vzťahy slovenských evanjelikov so srbskou pravoslávnou cirkvou sú veľmi dobré. Ich delegácia sa zúčastnila aj na nedávnom pohrebe srbského patriarchu Pavla, dodal. Gašparovič následne v sprievode svojho srbského partnera Bosisa Tadiča navštívil historickú pevnosť v Petrovaradíne, kde sa zúčastnil na prehliadke múzea spolu s výkladom. Prezident SR sa vo Vojvodine stretne aj so slovenskými krajanmi a do vlasti pricestuje vo večerných hodinách.

Srbi majú po zrušení víz veľký záujem o lety do EÚ

3. decembra 2009 - (sita)

Rumunská letecká spoločnosť Tarom obnoví spojenie medzi Bukurešťou a srbskou metropolu Belehrad, oznámili vo predstavitelia aeroliniek. Zareagovali tak na veľký záujem Srbov cestovať do Európskej únie po tom, ako Brusel v novembri zrušil balkánskym krajinám vízovú povinnosť. Lietadlá by mali na linke Bukurešť-Belehrad začať premávať od pondelka. Srbi však okrem Rumunska budú môcť onedlho priamo lietať aj do ďalších krajín EÚ - 14. decembra sa totiž po 17 rokoch obnoví priama linka z Belehradu do maďarskej metropoly Budapešť. Linku zrušili v roku 1992 v dôsledku vojny na Balkáne a následných sankciách OSN uvalených na tamojšie krajiny. Vo februári by sa malo obnoviť aj letecké spojenie medzi Belehradom a Viedňou. Európsky parlament v novembri rozhodol o zrušení vízovej povinnosti pre občanov Srbska, Macedónska a Čiernej Hory. Tento ústretový krok voči trom nástupníckym krajinám bývalej Juhoslávie podporili pred pár dňami aj ministri vnútra a spravodlivosti členských krajín EÚ. Obyvatelia Srbska, Macedónska a Čiernej Hory tak budú môcť cestovať do Európskej únie bez víz už od 19. decembra, no na území Schengenu budú môcť pobudnúť bez špeciálneho povolenia maximálne 90 dní. Vízová povinnosť zostáva pre občanov týchto krajín v platnosti len v prípade Veľkej Británie a Írska.

Ján Nepomuk Bobula vyšiel z dovalovskej chalupy

do budapeštianskych palácov

25. novembra 2009 - (Dagmara Sarita Poliaková - liptov.sme.sk)

Po vyše sto rokoch po svojej smrti spriatelil Ján Nepomuk Bobula Dovalovcov a slovenských Maďarov v Budapešti. Tí totiž začali pátrať po koreňoch slávnych Slovákov a chceli získať viac informácií aj o rodákovi z Dovalova, ktorý staval Budapešť. Ich prvý list smeroval v roku 2003 na hrádockú radnicu a tá ho posunula poslankyni za mestskú časť Dovalovo Zdenke Jurčovej.

Slovenskí Maďari sa začali obzerať po Slovákoch v Budapešti najprv medzi kňazmi, neskôr nazreli aj do iných profesií. „Naša samospráva od založenia v roku 1998 venuje zvláštnu pozornosť prieskumu slovenskej minulosti v obvode,” vysvetlil v príhovore novej knihy o J. N. Bobulovi Ladislav Petro, predseda 6. budapeštianskeho obvodu. Pokračoval: „Veď dnešný Terezín (časť Budapešti) sa vytváral vtedy, keď na jeho území žilo azda najviac Slovákov v histórii. Najprv nám padol do oka kaplán kostola Svätej Terézie z Avily, známy slovenský dramatik a politik Ján Palárik.” Potom zistili, že napríklad na stavbe hlavnej osi obvodu, Andrássyho cesty, pracovalo veľa známych architektov. Medzi nimi aj Ján Nepomuk Bobula ako projektant. Jeho projektantský rukopis je na mnohých budapeštianskych budovách. Jednoducho Bobulu nemožno v Budapešti nevidieť.

„Keď som dostala prvý list z Maďarska so žiadosťou o viac informácií o Bobulovi, začala som hľadať, čo je o ňom známe v Dovalove,” zaspomínala Zdenka Jurčová. „Okrem toho, že pri šesťstoročnici Dovalova v roku 1996 sme odhalili tabuľu významným rodákom na kultúrnom dome, kde, okrem iných, je na prvom mieste uvedený J. N. Bobula, nenašla som nič.” Viac Z. Jurčová povedala v rozhovore.

- Pustili ste sa do takmer detektívnej práci po stopách J. N. Bobulu v Dovalove. Čo ste našli?

- Najprv som začala hľadať v kronike, ktorú písal Eduard Kompiš. V čase môjho hľadania stôp už nežil a keďže dovalovská kronika sa písala spätne, neviem, ako prichádzal k materiálom. V kronike však bola len informácia o tom, že od nás vyšiel významný staviteľ, podnikateľ a poslanec, rok jeho odchodu do Budapešti, tiež to, že pochádzal z rodiny čižmára, že po Bobulovej smrti jeho manželka žila dva roky na rímsko-katolíckej fare v Dovalove, kým si ju syn János nevzal naspäť do Budapešti. Viac nič. Preto som rada, že na uvedenie knihy o Bobulovi do života prišiel aj erudovaný človek, riaditeľ štátneho archívu, Peter Vítek. Pracuje na publikácii o Dovalove a verím, že on má viac možností objaviť neobjavené.

My sme však našli ešte pri rímsko-katolíckom kostole medzi starými hrobmi hrob Jána Bobulu, ktorý podľa dátumu mohol byť otec architekta v Budapešti. Iné nič. Dokonca aj priezvisko Bobula celkom v Dovalove vymizlo. Akurát zostalo prímenie do Bobulov. Telefonicky som obvolala aj podľa zoznamu všetkých Bobulovcov v okolí Liptovského Hrádku, ale nikto nič nevedel o svojich bobulovských koreňoch v Dovalove.

V novej knihe o Bobulovi prvýkrát vyšla informácia, že mal dvoch synov. Jána a Tita. Prvý išiel v otcových šľapajách, druhý odišiel do Ameriky a nič o ňom nevieme. Na prezentácii knihy v Maďarsku bol hlavný architekt Budapešti, ktorý našiel informácie podľa mena. Ida Hodžová, pravdepodobne rodená Bobulová, hovorí o tom, ako so svojím otcom chodila veľmi rada na hornú zem (Liptov) do domu, ktorý bol postavený na skale. Pod skalou tiekla nádherná rieka, v dome vždy bolo veľmi dobre a prežili v ňom krásne chvíle, pretože sa tam stretali vzdelaní ľudia z Liptova. Vydedukovali sme, že to mohla byť Nepomukova vnučka, ktorá chodievala do Štroblovej vily. Popis sedí.

- Stojí ešte Bobulov rodný dom?

- Pravdaže. Stojí v starej časti Dovalova na vyšnom konci. Je obývaný. Býva tam Miloš Švihra s manželkou, bývalý učiteľ a riaditeľ. Jeho manželka má korene práve v bobulovskom dome, ktorý je typicky dovalovský. V podstate sú to dva domy prilepené spoločnou stenou. Na tráme sa dodnes zachoval nápis: tento dom postavil Ján pre svojho syna. Predpokladáme, že to bol starý otec nášho Bobulu.

- Na začiatku spolupráce so slovenskými Maďarmi vás bolo niekoľko nadšencov. Teraz?

- Prvýkrát sme šli do Maďarska na návštevu deviati mikrobusom, druhýkrát sa pridalo k mikrobusu aj auto. Na udeľovaní čestného občianstva Bobulovi bol už aj primátor Branislav Tréger. Okrem neho ešte Ema Žišková, predsedníčka Jednoty dôchodcov v Dovalove a Peter Láboš ako filmár, ktorý zdokumentoval cestu. Liptovský Hrádok a Budapešť aj takto potvrdili svoje družobné styky.

- Naposledy boli hostia z Budapešti na uvedení knihy o Bobulovi do života v Dovalove 14. novembra.

- Najprv sme boli s manželom na prezentácii knihy my v Maďarsku koncom októbra. Na prezentácii knihy v Budapešti bol aj Karol Wlachovský, bývalý slovenský diplomat v Budapešti, ktorý tam ostal žiť. Hovorí veľmi pekne po slovensky, dokonca ako dôchodca učí dnes slovenčinu na vysokej škole, organizuje kurzy slovenského jazyka v Budapešti. Pochválil sa, že tento rok je pre neho mimoriadne úspešný, lebo má v kurze štyridsať frekventantov rôzneho veku. Aj on patrí k tým, ktorí hľadali stopy J. N. Bobulu po svete a pravdepodobne objavil Bobulovú vnučku Idu, ktorá si spomína na Slovensko ako na „hornú zem” kde bolo krásne a dobre. Priatelia z Budapešti boli na krste knihy v Dovalove 14. novembra. Takže dvojjazyčná kniha mala dva krsty. Peter Vítek, riaditeľ štátneho archívu ju púšťal v Dovalove do sveta slovami: „Aby sa ťa predalo čo najviac kusov, aby si bola obľúbená medzi pospolitým ľudom slovenským a maďarským.”

Ján Nepomuk Bobula

Gymnazista, ktorý nezmaturoval, murársky pomocník, murár, redaktor, vynikajúci organizátor, politik, poslanec, podnikateľ, staviteľ a projektant. Takto možno pozrieť zjednodušene na kariéru Jána Nepomuka Bobulu, rodáka z Dovalova, ktorý sa narodil 15. marca 1844 v Dovalove, zomrel 15. novembra 1903 v Budapešti. Jeho staviteľská činnosť sa viaže takmer výhradne k Pešti. Zúčastnil sa na stavbách takmer všetkých palácov Andássyho cesty, ale aj pri stavbe Opery a Parlamentu. Podľa jedného liptovského almanachu liptovskí murári pracovali na stavbe 2500 budov v Budapešti. Zanedbaný hrob Jána Nepomuka Bobulu na Fiumejskej ceste Slovenská samospráva v Terezíne obnovila a 15. novembra 2004 položila na ňom nový náhrobný kameň. Na odhalení sa zúčastnila aj delegácia z Dovalova. Začiatkom októbra tohto roku uviedli do života v Budapešti o J. N. Bobulovi dvojjazyčnú knihu. Koncom októbra mu udelili titul Čestný občan Budapešti in memoriam a 14. novembra uviedli slovensko-maďarskú knihu do života aj v Dovalove.

Prekladateľka Renáta Deáková: V Maďarsku mi chýba slovenská kultúra

3. decembra 2009 - (Eva Andrejčáková - kultura.sme.sk)

Presťahovať sa dnes z domu o dvesto kilometrov sa nezdá ako náročný presun. Dokonca, ani keď je nový domov za hranicami. Ak však chcete ostať v spojení so svojou kultúrou a hlavne s ľuďmi, ktorí ju tvoria, musíte pre to niečo urobiť. Prekladateľka RENÁTA DEÁKOVÁ s tým začala akosi prirodzene štúdiom maďarskej a slovenskej literatúry. Cez ňu nazerá do oboch kultúr tak hlboko, ako jej to dovoľuje jazyk. A upozorňuje, ako je na škodu, že v slovenských školách sa o histórii nášho južného suseda stále nedá dozvedieť.

- Necítite sa za hranicami ako národnostná menšina?

- Znie to možno ignorantsky, ale nie. Nikdy som sa necítila ako maďarská menšina na Slovensku a necítim sa ani ako slovenská menšina v Maďarsku ani teraz v Berlíne. Kým som žila na Slovensku, hľadala som kvalitu v maďarskej kultúre, v Maďarsku zase v tej slovenskej. A v Berlíne, kde momentálne pôsobím, cítim v tomto smere veľkú slobodu. Vždy som hľadala skôr kontakty, ktoré by ma identifikovali s inými kvalitami bytia alebo identity, než s národnosťou.

- Je v Maďarsku dosť možností dostať sa ku kvalitnej slovenskej kultúre?

- Zažiť v Budapešti novší slovenský film, stretnúť sa so súčasnou slovenskou literatúrou či vidieť naživo nejaké divadlo je stále problém.

http://kultura.sme.sk/c/5132603/prekladatelka-renata-deakova-v-madarsku-mi-chyba-slovenska-kultura.html

Renáta Deáková (1968)

Narodila sa v Bratislave. Po ukončení gymnázia v Šamoríne (1982 - 1986) pôsobila v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. V roku 1995 absolvovala slovenský jazyk a literatúru v kombinácii s hungaristikou na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiu pôsobila na Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave a obhájila titul PhD. z odboru literárna veda. V rokoch 2001 až 2002 pôsobila ako PR manager vo vydavateľstve Kalligram, potom ako prekladateľka na voľnej nohe. V roku 2006 založila občianske združenie Mona Sentimental, ktoré sa zameriava na propagáciu slovenskej literatúry a umenia v zahraničí. Získala rôzne štipendiá v zahraničí a je držiteľkou niekoľkých prestížnych prekladateľských cien. V roku 1999 vyšiel jej prvý veľký a úspešný preklad románu Pála Závadu Jadvigin vankúšik, postupne preložila diela Alfonza Talamona, Pétera Esterházyho či Pétera Zilahyho a viacero divadelných hier, ktoré sa hrali v slovenských divadlách. Zostavila antológiu súčasnej maďarskej poviedky Podsvätie - Hung(a)ry kitchen, spolupracuje s viacerými kultúrnymi periodikami doma i v zahraničí. Spolupracovala aj na projektoch s názvom Babelmatrix.org a Visegrad Magic Cube, ktoré predstavujú na webe diela európskych autorov v prekladoch rôznych jazykov. Momentálne pracuje na preklade románu Pála Závadu s pracovným názvom Potomstvo fotografa. Má dve deti, žije s rodinou v Budapešti, momentálne pôsobí v Berlíne.

Jazyk Maďarom stále prekáža

4. decembra 2009 - (Martina Kováčová - Sme)

Šesť hodín v piatok rokovali slovenskí a maďarskí odborníci o vykonávacom predpise k jazykovému zákonu, ktorý rezort kultúry pred týždňom poslal do pripomienkového konania. Maďarská strana napriek tomu neodišla z Bratislavy spokojná. „Niektoré pripomienky boli vzaté do úvahy a dokonca v niektorých bodoch maďarskí kolegovia ocenili časti zásad,” tvrdil po rokovaní slovenský spolupredseda zmiešanej komisie Miroslav Mojžita. Jeho maďarský kolega Ferenc Gémesi už taký optimistický nebol. „Otázkou nie je, či je tento dokument dobrý alebo zlý, ale ako si slovenská strana predstavuje, že ho bude dodržiavať. Odpoveď znela dobre, chceli by sme veriť, že sa podmienky nezhoršia,” reagoval po rokovaní. Zároveň vyhlásil, že Maďarsko bude od januára robiť vlastný monitoring aplikácie jazykového zákona. Maďarov znepokojujú najmä dve veci - akú právnu silu bude mať ústretovejší vykonávací predpis, teda či sa ním občan môže brániť aj pred súdom a či bude dokument prerokovaný aj so zástupcami maďarskej menšiny. Nepozdáva sa im ani rýchlosť, s akou ministerstvo kultúry dokument vypracovalo. „Keďže zákon sa týka mnohých aktérov, doba prípravy predpisov bola extrémne krátka. Za dôležité považujeme, aby prebehli konzultácie o spomínanom dokumente aj so zástupcami maďarskej menšiny na Slovensku,” komentovala maďarský postoj k vládnym zásadám hovorkyňa maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsuzsanna Mátrai. Aj keď rezort kultúry opakovane deklaroval, že dokument konzultoval s Okrúhlym stolov Maďarov na Slovensku, jeho zástupca Kálmán Petőcz hovorí, že to nie je celkom pravda. „O texte sme nikdy nehovorili, aj keď na to bol sľub. Mali sme konzultáciu začiatkom októbra, kde sme predložili zásadné výhrady voči samotnému zákonu,” hovorí Petőcz. Okrúhly stôl plánuje vzniesť k vykonávaciemu dokumentu vlastné pripomienky. Novému predpisu vyčíta hlavne to, že ide nad rámec svojho účelu a hoci má nižšiu platnosť ako jazykový zákon, snaží sa ho interpretova, či mu dokonca protirečí. Podobne znejú aj výhrady SMK - podľa jej zástupcov zásady „jazykovú situáciu neriešia, skôr ju komplikujú”. SMK tiež nerozumie, prečo boli vykonávacie predpisy vypracované už teraz, keď stanovisko k zákonu čaká Slovensko ešte od Benátskej komisie Rady Európy. Tá sa chystá navštíviť Slovensko začiatkom budúceho roka a jej stanovisko k zákonu by malo byť známe v polovici marca. O jazykovom zákone bola reč aj vo štvrtok v USA. Maďarský premiér Gordon Bajnai o ňom hovoril a americkým senátorom a členom kongresového helsinského výboru Benjaminom Cardinom. Ten konštatoval, že zákon odporuje princípom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), hoci jej komisár pre menšiny Knut Vollebaek tvrdí opak.

Slovenských Maďarov Maďaričov šlabikár nenadchol

4. decembra 2009 - (Ladislav Bariak, ml. - aktualne.sk)

Vykonávacia vyhláška, ktorá mala vniesť viac svetla do kontroverzného jazykového zákona sa nepozdáva politickým stranám zastupujúcim maďarskú menšinu na Slovensku. Podľa predstaviteľov SMK totiž tento dokument z dielne ministerstva kultúry jazykovú situáciu nerieši, ale práve naopak komplikujú. Maďaričov šlabikár tak podľa zástupcov tejto strany len potvrdzujú ich názor o zmätočnosti celého Zákona o štátnom jazyku. Zverejnené zásady navyše považuje SMK za právne nedokonalý materiál, ktorý nerieši dostatočným spôsobom aplikovateľnosť zákona. Podľa SMK totiž ani zo zákona, ani z vykonávacej vyhlášky totiž nie je jasné, kedy môže byť udelená pokuta za nedodržiavanie tejto právnej normy. „Neodstraňuje ďalšie subjektívne prvky udelenia pokút, nakoľko pokutu môže svojvoľne udeliť ten istý štátny orgán, ktorý s prvkami subjektívneho posudzovania zisťuje údajné porušenie konkrétnej časti zákona,” píše sa v stanovisku SMK. SMK však nemá výhrady len k samotnému textu, ale aj k načasovaniu jeho publikovania. Politici SMK totiž upozorňujú, že rezort kultúry pripravil tieto pravidlá ešte pred posúdením sporného zákona Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva - Benátskou komisiou. Jej verdikt v tejto veci sa totiž očakáva až v prvom polroku nasledujúceho roka. Takýto postup mali pritom pred niekoľkými týždňami odporučiť slovenskí vládni predstavitelia. „Bolo by logickejšie počkať s vypracovaním vykonávacích predpisov zákona na hodnotenie Benátskej komisie. Bude vláda nanovo modifikovať vykonávacie predpisy po obdŕžaní stanoviska Benátskej komisie?,” uvádza SMK vo svojom stanovisku. Podľa názoru predstaviteľov strany Bélu Bugára Most-Híd zverejnené zásady zase len potvrdzujú, že „zlý zákon sa nedá jednoducho nahradiť ani 20 stranovým dokumentom bez právnej sily”. Navyše Bugárovci upozorňujú, že návrh zásad ide v niektorých bodoch nad rámec samotného jazykového zákona a v niektorých prípadoch je aj v priamo rozpore s platným právom. „Potvrdili sa navyše aj naše slová spred niekoľkých mesiacov, že nárečia sa v úradnom styku nebudú môcť používať,” tvrdia zástupcovia Mostu-Híd v stanovisku. Napriek neskrývanej nespokojnosti z dielom rezortu kultúry, zverejnený šlabikár podľa predstaviteľov tejto strany obsahuje predsa aj niektoré zlepšenia oproti samotnému jazykovému zákonu. „Za pozitíva možno považovať vyjasnenie používania jazyka národnostných menšín v prípade pomníkov, ako aj používanie jazyka národnostných menšín v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach,” poznamenali Bugárovci. Keďže podľa zástupcov Mostu-Híd je novela zákona o štátnom jazyku zlá, jedinou možnosťou ako zlepšiť situáciu národnostných menšín v tejto oblasti je nielen opätovná zmena jazykového zákona, ale aj zákona o používaní jazyka národnostných menšín.

SMK kritizuje zásady vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku

2. decembra 2009 - (tasr)

Strane maďarskej koalície (SMK) sa nepáčia Zásady vlády SR na vykonávanie zákona o štátnom jazyku, ktoré ministerstvo kultúry predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Tvrdí, že jazykovú situáciu neriešia, skôr ju komplikujú. V stanovisku, ktoré dnes SMK poslala TASR, strana tvrdí, že zásady len potvrdzujú stanoviská o zmätočnosti a svojvoľnej aplikovateľnosti jazykového zákona. Za nevhodné považuje aj načasovanie prijatia zásad. „Pôvodný návrh vlády SR prijať pravidlá aplikovania zákona do konca roka 2009 padol ešte pred rozhodnutím vlády SR postúpiť Zákon o štátnom jazyku na posúdenie Benátskej komisii. Verdikt komisie sa očakáva v 1. polroku 2010. Bolo by logickejšie počkať s vypracovaním vykonávacích predpisov zákona na hodnotenie Benátskej komisie,” konštatuje SMK. Terajšie prijatie nedostatočne vydiskutovaných zásad zákona podľa SMK nebude slúžiť na riešenie problémov vygenerovaných prijatím zákona, ale len na prezentovanie pseudoaktivít vlády SR pred zahraničím. Podľa SMK je tiež otázny právny status a súdna vymožiteľnosť obsahu zásad zákona. Zásady považuje SMK za právne nedokonalý materiál, ktorý nerieši dostatočným spôsobom aplikovateľnosť zákona, skôr generuje ďalšie nejasnosti. Skutočnosť, že návrh zásad nebol prerokovaný s legitímnymi zástupcami maďarskej komunity na Slovensku, považuje SMK za porušenie základných demokratických princípov spoločnosti. „Kritické názory SMK na zásady vlády SR na vykonávanie zákona o štátnom jazyku vnímame ako politickú agendu neštandardnej etnickej strany, ktorá od začiatku nielen odmietla novelizáciu zákona o štátnom jazyku, čím chce udržať stav a javy diskriminujúce občanov SR v ich práve na informácie v štátnom jazyku, ale jej predstavitelia o novele zavádzali a klamali, či už na Slovensku alebo v zahraničí a zneužili ju na zastrašovanie občanov SR maďarskej národnosti,” uviedol v reakcii pre TASR hovorca Ministerstva kultúry SR Jozef Bednár. Zásady vlády podľa jeho slov nemenia obsah zákona o štátnom jazyku. Do vlády budú predložené presne podľa prísľubu do konca roka, tak aby sa mohol zákon plne aplikovať od 1. januára 2010. „Tieto zásady boli vypracované v spolupráci s expertmi vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka, ktorý už predtým zaujal stanovisko k samotnému zákonu v tom zmysle, že je v súlade s európskymi štandardmi a k zásadám vlády konštatoval v liste adresovanom ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi, že ich návrh v jeho súčasnej podobe predstavuje solídny základ pre uplatňovanie ustanovení novelizovaného jazykového zákona a pre dohľad nad dodržiavaním príslušných povinností, ktoré z neho vyplývajú,” dodal Bednár. Do prípravy zásad vlády boli podľa Bednára zahrnuté návrhy predstaviteľov národnostných menšín, v prípade maďarskej národnostnej menšiny to bol Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku. O obsahu zásad vlády bude informovaná aj Rada vlády SR pre otázky národnostných menšín. Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku naďalej trvá na svojom názore, že základná filozofia zákona o štátnom jazyku je preň neprijateľná, pretože je postavená na koncepte národného štátu v krajine, ktorá je multikultúrna a multietnická. „Zákon podľa nás zasahuje do súkromia, slobody prejavu a slobody podnikania,” uvádza sa v stanovisku Okrúhleho stola. V ňom zároveň odmietajú zákon o štátnom jazyku ako celok, čo je podľa hovorcu rezortu kultúry v rozpore s názormi predstaviteľov ostatných národnostných menšín na Slovensku a aj so stanoviskom Knuta Vollebaeka, ktorý skonštatoval, že novela zákona o štátnom jazyku je v súlade s medzinárodnými štandardmi a sleduje legitímny cieľ. „Samozrejme, stanovisko Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku je aj v rozpore s názorom ministerstva kultúry. Ministerstvu kultúry je ľúto, že Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku zjavne podľahol politickému tlaku SMK a nevyužije priestor na vecný a konštruktívny dialóg o návrhu zásad vlády na vykonanie zákona o štátnom jazyku,” dodal v tejto súvislosti. „Názory politických strán nekomentujeme. Čo sa týka jazykového zákona, tu plne postupujeme v súlade s dohodami s legitímnymi partnermi Slovenska v tomto procese, ktorými sú jednak vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín a jednak maďarská vláda,” uviedol hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano.

SMK: Zásady v jazykovom zákone situáciu komplikujú

2. decembra 2009 - (sita)

Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku, ktorý v týchto dňoch predložilo do pripomienkového konania ministerstvo kultúry, situáciu nerieši, skôr ju komplikuje. Tvrdí to Strana maďarskej koalície (SMK) vo vyhlásení, o ktorom agentúru SITA informovalo tlačové oddelenie SMK. Za porušenie základných demokratických princípov spoločnosti SMK považuje, že návrh nebol prerokovaný so zástupcami maďarskej komunity na Slovensku. Trvá na tom, že jazykový zákon je zmätočný a svojvoľne aplikovateľný. Chce, aby sa zo zákona odstránili finančné pokuty a prvky „subjektivity pri posudzovaní porušenia zákona zo strany ministerstva kultúry”. SMK pripomína, že o svojej predstave zmien jazykového zákona informovalo listom premiéra a ministrov kultúry a zahraničných vecí v máji 2009. Návrhy tiež predložila v parlamente pri prerokovaní zákona o štátnom jazyku. SMK v nich okrem odstránenia pokút žiada najmä prijatie novej verzie zákona o používaní jazykov národnostných menšín a prijatie komplexného zákona o menšinách, vrátane garancií na financovanie menšinových kultúr a menšinového školstva. Načasovanie zásad na výkon jazykového zákona je podľa SMK nevhodné. „Pôvodný návrh vlády SR prijať pravidlá aplikovania zákona do konca roka 2009 padol ešte pred rozhodnutím vlády SR postúpiť Zákon o štátnom jazyku na posúdenie Benátskej komisii. Verdikt komisie sa očakáva v 1. polroku 2010,” pripomína SMK. Za otázny označuje právny status a súdnu vymožiteľnosť obsahu zásad zákona. Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku SMK považuje „za zmätočné, snažiace sa konzervovať neprijateľné, nedemokratické prvky zákona o štátnom jazyku”. Ako dodáva strana v svojej tlačovej správe, „zásady v niektorých častiach evidentne presahujú rámec platných zákonov SR, čo v právnom štáte je neprípustné”. Novela jazykového zákona platí od 1. septembra. Zásady vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku majú platiť od 1. januára 2010. Dovtedy nemá ministerstvo kultúry dávať pokuty vyplývajúce z jazykového zákona.

Zsolt Németh: Slovensko vypovedalo dohodu s Maďarskom

2. decembra 2009 - (SRo)

Predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh vyhlásil, že Slovensko vypovedalo dohodu s Maďarskom, ktorú v septembri uzatvorili v Szécsényi premiéri Robert Fico a Gordon Bajnai. Reagoval tak na margo vývoja okolo jazykového zákona. Podľa slovenského rezortu diplomacie však nie je kompetentný vyjadrovať sa k vypovedaniu dohôd, keďže nie je členom vlády. Zsolt Németh z opozičnej strany Fidesz, ktorá je známa nacionalistickou rétorikou, svojím vyjadrením reagoval na stanovisko slovenského ministerstva kultúry. To v reakcii na otázku Maďarskej tlačovej agentúry vyhlásilo, že vykonávacie predpisy jazykového zákona sú vnútornou záležitosťou Slovenska. Preto ich nebude konzultovať s maďarskou stranou, iba ich dá na vedomie v rámci zmiešanej slovensko-maďarskej komisie. Reaguje hovorca slovenského rezortu diplomacie Peter Stano: „Zsolt Németh nezastupuje ani maďarskú vládu ani OBSE, ktoré sú primeraní partneri pre Slovensko v otázkach jazykového zákona. Preto nemá legitimitu ani kompetenciu vyjadrovať sa k prípadnému vypovedaniu dohôd. Toto by musela v prvom rade skonštatovať maďarská vláda alebo jej predstaviteľ, čo sa nestalo.”

Horváth apeluje na Maďarsko, aby menšinám neškrtalo rozpočet

30. novembra 2009 - (tasr)

Finančná podpora národnostných menšín v Maďarsku by v budúcom roku nemala byť znížená napriek navrhovaným rozpočtovým škrtom v ich neprospech. Status quo by mal byť zachovaný vo všetkých oblastiach kultúrneho a spoločenského života. Upozornil na to predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Juraj Horváth, ktorý v tomto duchu napísal minulý týždeň list svojmu maďarskému kolegovi Zsoltovi Némethovi. Horváth osobitne zdôraznil význam spoločnej dohody z Ostrihomu, podľa ktorej nemožno za žiadnych okolností, dokonca ani pre hospodársku krízu, znížiť finančnú podporu pre národnostné menšiny v oboch krajinách. „Keďže sa k tomuto záväzku v Ostrihome prihlásili všetci členovia maďarského zahraničného výboru bez ohľadu na stranícku príslušnosť, kópia listu bola doručená aj týmto maďarským poslancom, ktorí budú v Budapešti hlasovať o štátnom rozpočte,” informovala Anna Lenická z komunikačného odboru Národnej rady SR. Horváth podľa nej opäť vyjadril pripravenosť na ďalšie rokovanie zahraničných výborov, ktoré podľa dohody z Ostrihomu bude pokračovať v Bratislave. Dohodu, ktorá vzišla z rokovaní v Ostrihome ešte 25. februára, privítali a jednohlasne schválili všetci členovia maďarského aj slovenského zahraničného výboru.

Horváth žiada Németha o dodržanie dohody

30. novembra 2009 - (sita)

Predseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Horváth požiadal svojho maďarského partnera Zsolta Németha o naplnenie dohody, podľa ktorej nemožno za žiadnych okolností, dokonca ani pre hospodársku krízu, znížiť finančnú podporu pre národnostné menšiny v oboch krajinách. Členovia zahraničných výborov slovenského a maďarského parlamentu sa na tom dohodli v Ostrihome 25. februára 2009. Horváth v liste Némethovi vyjadril presvedčenie, že v budúcoročnom štátnom rozpočte Maďarsko nezníži finančnú podporu národnostným menšinám v porovnaní s rokom 2009 napriek navrhovaným rozpočtovým škrtom v neprospech menšín. V liste rovnako Horváth vyjadril želanie, aby vo všetkých oblastiach kultúrneho a spoločenského života národnostných menšín v Maďarsku zostal zachovaný status quo. Predseda slovenského parlamentného zahraničného výboru opäť vyjadril pripravenosť na ďalšie rokovanie zahraničných výborov, ktoré podľa dohody z Ostrihomu bude pokračovať v Bratislave.

Vojvodinskú autonómiu nezastavili ani lietajúce topánky

1. decembra 2009 - (Ivan Drábek - Pravda)

Kdekto straší druhým Kosovom, dolnozemskí Slováci sa však autonómie neboja. Dvadsať rokov po tom, čo režim Slobodana Miloševiča vzal Vojvodine väčšinu právomocí, Srbsko jej mnohé z nich vracia. Ani bombový poplach včera neodradil poslancov srbského parlamentu od zámeru preniesť rad kompetencií štátu na severosrbskú provinciu. „Bude to na prospech Vojvodiny, celého Srbska i tunajších Slovákov,” hovorí pre Pravdu podpredseda vojvodinského parlamentu Martin Zloh. Podpis práve tohto kovačického Slováka je pod návrhom nového štatútu Vojvodiny. „Niektoré regionálne problémy si budeme vedieť lepšie vyriešiť, ako keby nám všetko nalinkovali z Belehradu,” dodáva. Srbsko prevedie na Vojvodinu dovedna 153 právomocí v dvadsiatich oblastiach. Dvojmiliónová provincia získa na svojom území, veľkom takmer ako polovica Slovenska, rozhodujúce slovo v regionálnom rozvoji, priemysle, poľnohospodárstve, privatizácii, baníctve, energetike, zdravotníctve, doprave i turistike. Bude môcť otvoriť svoje zastupiteľstvá v zahraničí vrátane bruselského sídla EÚ. A smie si zriadiť aj vlastnú akadémiu vied a umení. V niekdajšej Juhoslávii mala Vojvodina, rovnako ako Kosovo, takmer postavenie republiky. Hoci rozsah autonómnych právomocí, ktoré teraz získava, sa ani zďaleka nepribližujú tým, aké jej dala ústava z roku 1974 a neskôr vzal Miloševič, národne orientovaná opozícia bije na poplach. Počas päťdňovej parlamentnej rozpravy lietali nielen iskry, ale aj topánky. Tie si v zápale diskusie vyzula nacionalistická poslankyňa a hodila ich do predsedníčky schôdze. Opoziční vodcovia obviňovali vládu, že pol druha roka potom, čo Kosovo vyhlásilo jednostranne nezávislosť, vytvárajú ďalší „štát v štáte”. Pre okyptenú krajinu, ktorá bez Kosova a Vojvodiny má iba 5,5 milióna obyvateľov, sa podľa nich bude hodiť označenie ÚŽAS, ako skratka termínu uža Srbija (užšie Srbsko). Ostro proti novému štatútu útočil aj niekdajší juhoslovanský prezident a bývalý srbský premiér Vojislav Koštunica. „Najnebezpečnejšie miesto v štatúte predstavuje ustanovenie, podľa ktorého Srbi vo Vojvodine viac nie sú štátotvorný národ, ako je to definované ústavou, ale stávajú sa jedným z mnohých národných spoločenstiev. Srbi vo Vojvodine tak budú mať status národného spoločenstva, a Srbi vo zvyšku krajiny zostanú štátotvorným národom,” citovali Koštunicu, ktorý už ohlásil, že podá podnet na ústavný súd, noviny Gradjanski list. Štatút a zákon o prevode kompetencií napokon dostal pohodlnú väčšinovú podporu. Hlasovali za ne nielen vládne strany, ale aj opoziční proeurópski liberálni demokrati. Ich líder Čedomir Jovanovič sa pritom vysmial odporcom, ktorí varovali, že po Slovinsku, Chorvátsku, Bosne, Macedónsku, Čiernej Hore a Kosove sa môže od Srbska odtrhnúť aj Vojvodina. „Tí, čo strašia štátom v štáte nech si spomenú, že svojou politikou pomohli vytvoriť niekoľko štátov mimo štátu”, citoval ho portál Kurir. Úvahy o tom, že nový štatút a širšie právomoci posilnia vo Vojvodine separatistické tendencie, odmieta aj Martin Zloh. „Nič také nehrozí. Môžem zodpovedne potvrdiť, že v texte štatútu nie je nijaký atribút štátnosti,” hovorí politik, ktorý je v regionálnom parlamente zástupcom Maďara Sándora Egeresiho. Zloh, jeden z takmer šesťdesiattisíc vojvodinských Slovákov a Egeresi, predstaviteľ bezmála tristotisícovej, druhej najväčšej etnickej skupiny Vojvodiny, tvrdia, že bez podpory Srbov, tvoriacich dve tretiny obyvateľstva provincie, by nový štatút nevznikol. „Toto nie je maďarská záležitosť,” povedal Egeresi pre denník Népszabadság, pripustil však, že v nových podmienkach aj oni získajú ešte väčšiu nezávislosť v otázkach kultúry a školstva. „Decentralizácia bude prospešná pre celú Vojvodinu, Srbov, Maďarov i Slovákov,” dodáva aj Zloh s tým, že prinajmenšom deviati z desiatich vojvodinských Slovákov tento kurz podporujú.

Vojvodina

* Rozloha: 21500 km² * Počet obyvateľov: 2 032 000 * Srbi: 1321 807 (65,1 %) * Maďari: 290 207 (14,3 %) * Slováci: 56 637 (2,79 %) * Chorváti: 56 546 (2,78 %) * Ostatní: vyše 20 ďalších národností * Úradné jazyky: srbský, maďarský, slovenský, chorvátsky * Administratívne centrum: Nový Sad

Vojvodina má už päť rokov svoju zástavu, ktorá sa vďaka novému štatútu stane legálne potvrdenou. Jej základom je červeno-modro-biela srbská trikolóra s rozšíreným stredným pórom, ktoré žltými hviezdami symbolizujúcimi oblasti Srem. Banát a Báčka pripomína vlajku EÚ.

Lajčák: OBSE zohrala dôležitú úlohu

pri depolitizácii diskusií o jazykovom zákone

1. decembra 2009 - (tasr)

O krokoch slovenskej vlády pri bezproblémovom uplatňovaní jazykového zákona hovoril dnes minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák s Vysokým komisárom OBSE pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom. Stretli sa počas ministerského zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v gréckych Aténach. Minister Lajčák informoval komisára Vollebaeka o predložení zásad vykonávacích predpisov k jazykovému zákonu do medzirezortného pripomienkového konania a o pripravovanom stretnutí s maďarskými expertmi na túto tému. To by sa malo uskutočniť v piatok 4. decembra v Bratislave formou expertných konzultácií v rámci Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny, na ktorom bude slovenská strana maďarským partnerom vysvetľovať zásady uplatňovania zákona. Minister Lajčák ocenil Vysokého komisára OBSE a jeho expertov za úlohu, ktorú zohrávajú pri vecnom riešení otázky jazykového zákona a depolitizácii diskusií na túto tému, informoval TASR hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano.

MK SR predložilo návrh zásad vlády

na vykonávanie zákona o štátnom jazyku

30. novembra 2009 - (tasr)

Ministerstvo kultúry SR už vypracovalo metodický pokyn k používaniu štátneho jazyka v praxi. Ako TASR informoval hovorca rezortu Jozef Bednár, návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Priblížil, že pri ich príprave sa spolupracovalo s expertmi vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. „Vysoký komisár Knut Vollebaek vo svojom záverečnom vyjadrení k spolupráci, zaslanom v liste ministrovi kultúry 26. novembra konštatuje, že návrh zásad vlády v jeho súčasnej podobe predstavuje solídny základ pre uplatňovanie ustanovení novelizovaného jazykového zákona a pre dohľad nad dodržiavaním príslušných povinností, ktoré z neho vyplývajú,” povedal Bednár. Upozornil tiež, že návrh zásad považuje rezort za vnútroštátnu záležitosť SR, a preto maďarská strana bude o obsahu dokumentu iba informovaná na pôde zmiešanej slovensko-maďarskej komisie. Širokodiskutovaná novela jazykového zákona je účinná len od septembra tohto roku, napriek tomu už zaznamenala pokusy o ďalšiu novelizáciu. Proti právnej norme, ktorá upravuje používanie štátneho jazyka, vystupovali najmä predstavitelia maďarskej menšiny na čele s politickou stranou SMK a Most-Híd. Zaoberal sa ňou aj maďarský parlament, ktorý uznesením vyzval slovenský zákonodarný zbor na jej zrušenie. Novelu posudzoval tiež vysoký komisár OBSE pre menšiny Vollebaek, ktorý uviedol, že právna norma nie je v rozpore s medzinárodnými pravidlami, medzinárodným právom ani Ústavou SR. Na druhej strane zdôraznil, že to neznamená, že je dobrá a vyzdvihol nutnosť prípravy jej kvalitného jednotného výkladu. Najspornejším bodom novely sú pokuty, ktoré však ministerstvo kultúry nebude udeľovať do schválenia metodického pokynu.

Stiahnuť:

http://ujszo.com/files/NYELVTORVENY_modszertani_utmutato.doc

Jazyková príručka pre Maďarov je hotová

1. decembra 2009 - (Plus jeden deň)

Lekár či sestrička môžu s pacientom rozprávať jazykom, v ktorom sa najlepšie dorozumejú. A to nielen v 512 obciach, kde žije viac ako 20 percent obyvateľov maďarskej národnosti, ale na celom Slovensku. To isté platí aj pre hasičov a záchranárov pri záchrane života. Vyplýva to zo zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku, ktorý predložila na pripomienkové konanie. Vydať metodicky pokyn sľúbila Ficova vláda Bruselu po tom, čo Maďarsko kritizovalo náš jazykový zákon. „Vykonávací predpis sme konzultovali s expertmi komisára OBSE Knuta Vollenbaeka,” povedal hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár. Politici SMK a Most-Híd si chcú pokyn preštudovať. „Potom sa k nemu vyjadríme,” povedal podpredseda SMK József Berényi. Po schválení zákona maďarskí politici tvrdili, že pokuty hrozia nielen zdravotníckemu personálu, ale i hasičom či záchranárom, ak budú s pacientom alebo obeťou nehody hovoriť po maďarsky. Od januára hrozia úradom za porušenie zákona pokuty od 100 do 5-tisíc eur.

Jazykový zákon oberie štát o peniaze

30. novembra 2009 - (Milan Lukáš - Pravda)

Časť peňazí zo štátnej kasy odkrojí jazykový zákon, ktorý vymyslel minister kultúry Marek Maďarič (Smer). Minister totiž zaplatí až 95 percent nákladov spojených s prerábaním cudzojazyčných pomníkov či obecných kroník. Vyplýva to z vládneho nariadenia, ktorým Maďarič vysvetľuje zákon. „Ministerstvo prijíma žiadosti o poskytnutie dotácií pri 5 % spoluúčasti žiadateľa, ktoré sa môžu týkať aj nákladov súvisiacich s dodržaním zákona o štátnom jazyku,” uvádza Maďarič v materiáli. Podľa nového zákona musia starostovia prepísať všetky tabule z menšinových jazykov aj do slovenčiny. Rezort kultúry bude prispievať kultúrnym inštitúciám napríklad aj na katalógy či programy kín, ak nebudú mať peniaze vydať ich znovu podľa nových pravidiel. To však neplatí napríklad pre majiteľov obchodov v pohraničných oblastiach. Informačné tabule o ich obchode musia byť po slovensky na prvom mieste a až potom v cudzom jazyku. „Keď tam dám dvojnásobne väčšiu reklamu kvôli slovenčine, tak to nikto z auta nestihne prečítať. Nikto ku mne neodbočí a mám po živobytí,” vysvetľuje úskalia zákona Marián Markovič z malého obchodu s alkoholom v pohraničnej obci Palota pri Medzilaborciach na poľskej hranici. Podľa neho je to úplne zbytočné šikanovanie a vyhodené peniaze. Nové zásady jazykového zákona zároveň presnejšie určujú, kto musí komunikovať po slovensky. Lekári a zdravotné sestry to nemajú povinné, ak to pacientovi neprekáža. Zároveň však nikto v nemocnici nemôže donútiť lekárov, aby hovorili menšinovým jazykom. Jazykový zákon vyvolal ostrú kritiku najmä maďarskej menšiny, ktorá ho brala ako útok na svoje práva. Zákonom sa zaoberala Európska únia či OBSE. Všetky inštitúcie konštatovali, že zákon neporušuje medzinárodné štandardy. Nedorozumenia vyplývali najmä z nejasnosti paragrafov, ktoré navrhol Maďarič. Práve pre nejasnosti v zákone pripravil rezort kultúry zásady, ako sa majú jednotlivé paragrafy uplatniť v praxi. Zásady sú pritom niekoľkonásobne rozsiahlejšie ako samotný zákon.

Národ už vie ako rečniť. Maďarič mu dodal šlabikár

1. decembra 2009 - (Ladislav Bariak, ml. - aktualne.sk)

Dlhoočakávaný šlabikár, ktorý mal priniesť odpovede ako uplatňovať kontroverzný jazykový zákon v praxi, je už na svete. V podobe metodických pokynov ich návrh v pondelok zverejnilo ministerstvo kultúry. Vo vyše dvadsaťstranovom materiáli sa napríklad konštatuje aj to, že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť občanovi, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, na ujmu. Na druhej strane však dáva zamestnávateľovi možnosť vyskúšať svojho zamestnanca zo znalosti štátneho jazyka. Podľa ministerských úradníkov si pritom môže vybrať z niekoľkých možností. „Formu ústneho pohovoru, formu písomného testu, predloženie dokladu o ovládaní štátneho jazyka,” píše sa v rezortnom šlabikári. Komicky v tejto súvislosti vyznieva vysvetlenie, že zákon o štátnom jazyku neustanovuje povinnosť preukazovania znalosti štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania. V rozpore so zákonom by však bolo, ak by zamestnávateľ chcel znevýhodňovať uchádzača o zamestnanie kvôli príslušnosti k národnostnej menšine, etnického pôvodu aj jazyka. Podľa návrhu metodických pokynov ostáva v platnosti aj možnosť používať jazyk národnostných menšín v úradnom styku. Má to však jeden háčik. Kým sú totiž v miestnosti dvaja ľudia hovoriaci jazykom národnostne menšiny, je všetko v poriadku. Hneď ako vstúpi do miestnosti tretia osoba neovládajúca tento jazyk, mali by obaja začať hovoriť štátnym jazykom, teda slovensky. Zaujímavé bude sledovať aj to, ako si s týmto šlabikárom poradí Rada pre vysielanie a retransmisiu. Práve jej bude totiž zverená jazyková čistota v rozhlasovom a televíznom éteri v prípade používania geografických názvov. Jej členovia tak rozhodnú, či vo vysielaní v jazyku národnostných menšín a v cudzom jazyku, odznie ešte niekedy názov Pressburg či Pozsony. Plné ruky však budú mať aj obecní kronikári a pamiatkari. Kronikári, ktorí viedli svoje dielo v jazyku národnostných menšín, majú totiž už len niekoľko týždňov, aby veci uviedli do súladu so zákonom. Podľa tohto šlabikára musia byť všetky kroniky od roku 1996 preložené aj do štátneho jazyka. Pamiatkari zase budú musieť nahliadnuť do archívov, aby zistili, ktoré pomníky a pamätné tabule vyrobené od roku 1996 nemajú slovenský preklad. Tie následne budú musieť označiť „doštičkami” s prekladom do štátneho jazyka. Text v štátnom jazyku pritom musí byť minimálne taký veľký ako pôvodný nápis v jazyku národnostnej menšiny. Kto nielen toto nariadenie nesplní, môže sa tešiť na poriadnu pokutu. Tá po upozornení môže dosiahnuť aj niekoľko tisíc eur.

Maďarič ustupuje aj maďarčine

2. decembra 2009 - (Martina Kováčová - Sme)

Minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru zmierňuje silu svojho jazykového zákona. Do pripomienkového konania poslal návod, ako si nejasný zákon vyložiť. Po kritike od viacerých prísnych pravidiel používania jazyka ustúpil. Vládne zásady musí ešte schváliť vláda. Ministerstvo netradične zákon vysvetľuje aj ustanoveniami, ktoré hovoria iné, ako samotný zákon. Jazykový zákon zhoršil vzťahy Slovenska s Maďarskom, Budapešť do sporu zapojila aj Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Jej vysoký komisár pre národnostné menšiny Knut Vollebaek varoval, že zákon by mal byť objasnený pred jeho zavedením do praxe. „Pri príprave dokumentu ministerstvo kultúry spolupracovalo s expertmi vysokého komisára,” povedal včera hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Ministerstvo tvrdí, že materiál konzultovalo aj so zástupcami menšín, SMK ani Most-Híd však medzi nimi neboli. SMK sa včera k dokumentu nevedela vyjadriť, podľa Mostu je zákon zlý a vykonávací predpis ho nezlepší. Hlavným ústupkom Maďariča je, že úradný styk bude možný aj v inom ako v štátnom jazyku aj na územiach, kde nežije vyše 20-percentná menšina. Napríklad po maďarsky sa tak bude môcť občan rozprávať s úradníkom aj v Lučenci, kde žije asi 13 percent Maďarov. Aj to však iba dovtedy, kým sa nepridá niekto tretí, kto nebude maďarskej národnosti a s komunikáciou v menšinovom jazyku nebude vyslovene súhlasiť. Zákonu nerozumeli viaceré organizácie. Na vykonávací predpis čakajú od septembra, keď začal zákon platiť. Napríklad Slovenská pošta poslala svojim zamestnancom príkaz používať iba slovenčinu, neskôr pridala výnimku pre menšinové územia. Nový výklad však hovorí, že poštár sa môže so zákazníkom rozprávať kdekoľvek aj menšinovým jazykom. Čo v prípade, že návštevníkom pošty pár metrov od okienka bude prekážať napríklad maďarčina, však zákon ani jeho zásady neriešia. Ministerstvo so zákonom ustupuje aj pri lekároch. Aj tu možno podľa vládnych zásad prakticky používať aj iné jazyky ako slovenčinu. Ministerstvo však ambulancie kontrolovať vôbec nebude. Prísny je zákon aj naďalej na ozbrojené zložky. Policajti pri služobných veciach môžu aj medzi sebou komunikovať iba v slovenčine. Toto pravidlo bolo už v starom zákone. Teraz im však za jeho porušenie hrozí pokuta. Ministerstvo sa ani pri korekciách nevzdalo zásahu do minulosti. Naďalej má platiť príkaz vymeniť pamätníky a pamätné tabule bez slovenského nápisu. Týka sa to tabúľ osadených medzi 1. januárom 1996 a koncom augusta 2009. Ministerstvo netrvá na výmene pamätníka, ak má nápis v slovenčine aspoň taký veľký ako cudzojazyčný, hoci poradie je nesprávne. Nové pamätníky musia mať zasa nápis najskôr v slovenčine, schvaľovať ich bude rezort kultúry.

Jazykový zákon

· zaviedol nové pokuty, až do päťtisíc eur;

· v úradnom styku prikazuje až na výnimky slovenčinu;

· jazyk menšiny nový výklad dovoľuje za určitých podmienok v úradnom rozhovore kdekoľvek na Slovensku

· uvoľnenie pravidiel sa vzťahuje aj na pošty a lekárov;

· povinnosť používať slovenčinu v služobnom styku medzi sebou platí pre vojakov a policajtov;

· všetky nové pamätníky a pamätné tabule musia mať nápis najskôr v slovenčine, schvaľuje ich ministerstvo;

· aj v slovenčine musia byť kultúrne programy a letáky.

Názvy zastávok nespadajú pod jazykový zákon

19. novembra 2009 - (Angelika Pukanecová - nitra.sme.sk)

Štúrovčan podal sťažnosť na ministerstvo kultúry. Bol pobúrený dvojjazyčnými nápismi na cestovných poriadkoch autobusových liniek. V Štúrove a v Komárne sa na elektronických paneloch vnútri miestnych autobusov objavili dvojjazyčné názvy zastávok ešte v auguste. Obyvateľ Štúrova Jozef Cerula podal sťažnosť na ministerstvo kultúry a do Národnej rady. Označenie zastávok v slovenčine aj maďarčine podľa neho neprispeje ku skvalitneniu prepravy cestujúcich. Vedúci štúrovskej pobočky SAD a mestský poslanec Zoltán Csepregi považuje sťažnosť za absurdnú a neopodstatnenú. „Nápisy na tabuliach sú v súlade so zákonom upravujúcim používanie jazykov národnostných menšín, ako aj súčasne platným jazykovým zákonom. Zákon uvádza aj prostriedky hromadnej dopravy a deklaruje, že nápisy treba uvádzať v slovenskom jazyku. Ak je uvedené aj inojazyčné pomenovanie, môže nasledovať po slovenskom názve,” vysvetlil Zoltán Csepregi. Panely na autobusoch túto podmienku spĺňajú - po slovenskom názve nasleduje text v maďarskom jazyku. „Podľa zákona má byť cudzojazyčný nápis rovnakej veľkosti alebo menší. Na našich autobusoch sú názvy rovnakej veľkosti, uvádzame ich oddelené zátvorkou,” odpovedal Csepregi. Dvojjazyčné označenie názvov ulíc a mestských častí používajú na miestnych autobusových linkách a v cestovnom poriadku aj v Komárňanskom okrese. Obyvatelia by na rozdiel od sťažovateľa privítali aj ďalšie inojazyčné názvy. „Dvojjazyčné názvy pomôžu najmä starším ľuďom,” hovorí Komárňan. Sťažnosť považuje za nepodloženú aj predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Komárne. „Oba národy na južnom Slovensku spolunažívajú bez problémov, tie majú iba politici,” poznamenal Jozef Černek. „Názvy zastávok schvaľujú príslušné dopravné podniky. Aj v tomto prípade tomu bolo tak. Keďže názvy zastávok neschvaľujú obce, nemôžeme ich vnímať ako geografické názvy spadajúce pod zákon o štátnom jazyku,” povedal Jozef Bednár, hovorca ministerstva kultúry. „Je na rozhodnutí príslušného dopravného podniku, či uvedie názov len v štátnom jazyku alebo aj v jazyku národnostnej menšiny,” odpovedal na sťažnosť Štúrovčana. Po rozšírení znakov v nápisoch spravovateľom systému budú dvojjazyčné názvy uvedené aj na ďalších autobusových linkách.

Premiér Bajnai požiadal USA o pomoc v otázke integrácie Rómov

4. decembra 2009 - (tasr)

O pomoc USA v realizovaní programu integrácie Rómov v Maďarsku požiadal vo štvrtok maďarský premiér Gordon Bajnai počas washingtonskej schôdzky s predsedom Helsinského výboru Kongresu USA, senátorom Benjaminom Cardinom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda vlády požiadal, aby americkí experti pricestovali do Maďarska. Bajnai podľa slov hovorcu vlády Domokosa Szollára poukázal na to, že integrácia Rómov sa podobá integrácii „čiernej menšiny”, Maďarsko preto potrebuje skúsenosti USA v tejto oblasti. Cardin vyjadril nádej, že program integrácie Rómov v Maďarsku bude vzorový, podľa jeho názoru túto otázku treba riešiť na európskej úrovni. Predseda maďarskej vlády v súvislosti s vraždami Rómov požiadal o policajnú pomoc. Ako povedal na schôdzke so senátorom, maďarskí policajti čelia problémom, ktoré predtým neexistovali. Medzi nimi menoval existenciu extrémistických skupín, ktoré majú často teroristický charakter, a podľa jeho vyjadrenia výzvou je aj úloha polície v spolunažívaní s menšinami. Bajnai naznačil, že by bolo užitočné spustiť spoločný americko-maďarský program ďalšieho vzdelávania policajtov v záujme získania amerických skúseností. Na margo programu integrácie Rómov v Maďarsku premiér informoval, že viaceré integračné prvky prebrali z niekdajších amerických modelov integrácie. Dôležitým prvkom maďarského programu je dosiahnuť zvýšenie počtu rómskych policajtov, neskôr bude aj v armáde „rómska kvóta”, dodal. V súvislosti so slovenským jazykovým zákonom predseda výboru povedal, že nie je správne, ak niekto koná proti základným princípom a normám Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Oznámil, že o tom chce hovoriť so Slovákmi a aj na medzinárodných fórach. Podľa jeho názoru Maďarsko konalo správne, keď „neprilievalo olej na oheň”, nestupňovalo napätie, ale sa snažilo o riešenie s pomocou OBSE.

Bidenovi sľúbil Bajnai ďalších vojakov

4. decembra 2009 - (sita)

Maďarsko pošle do Afganistanu ďalších 200 vojakov, povedal maďarský premiér Gordon Bajnai americkému viceprezidentovi Joeovi Bidenovi počas ich piatkového hodinového stretnutia v Bielom dome. Maďarsko sa tak pripojí k ostatným členom Severoatlantickej aliancie, ktorí v reakcii na oznámenie novej stratégie USA v ázijskej krajine oznámili posilnenie svojich kontingentov. Biden vyjadril s týmto rozhodnutím Budapeští spokojnosť a označil ho za „odvážne”. Ako uviedol Bajnai, maďarskí vojaci, ktorých počet by sa po doplnení mal pohybovať na úrovni 500 mužov, by mali aj naďalej pomáhať predovšetkým pri výcviku tamojších bezpečnostných síl. Americký viceprezident a maďarský premiér taktiež debatovali o ekonomickej kríze a opatreniach, ktoré musela Budapešť podniknúť. Ako povedal Biden, maďarské riešenie kritickej finančnej situácie krajiny je príkladné a demonštruje odvahu a vôľu riešiť nepriaznivý stav ráznym spôsobom. Maďarsko tak bude môcť prekonať krízu rýchlejšie ako ostatné krajiny, dodal druhý muž administratívy prezidenta Baracka Obamu.

Každé piate dieťa v Maďarsku žije v chudobe

4. decembra 2009 - (tasr)

Podľa odhadov žije v Maďarsku na pokraji chudoby 600.000 - 700.000 ľudí, čo je asi 12 % obyvateľstva. V chudobe žije až 19 % detí. Stotisíc detí patrí do rodín, ktoré poberajú podporu v chudobe, 13 % rodín možno označiť za chudobné. Chudobou trpí podľa niektorých zdrojov až polovica dôchodcov. Počet hladujúcich ľudí odhadujú na 200.000. V rodinách s najmenej troma deťmi je pomer chudobných detí až 30-%. Nadpriemerný pomer chudoby detí je aj v rómskych rodinách. Na potlačenie chudoby detí vypracovali v Maďarsku program národnej stratégie, ktorá stanovuje úlohy na 25 rokov. V roku 2007 vypracovali aj akčný program, ktorého realizácia sa začala s pomocou fondov Európskej únie. Cieľom programu je v priebehu jednej generácie významne znížiť súčasný pomer chudobných detí a ich rodín, s dôrazom na zmenu životných podmienok detí do veku päť rokov. V septembri vydali v Maďarsku publikáciu „100 najchudobnejších ľudí”, autori sa inšpirovali každoročne prezentovanou listinou 100 najbohatších Maďarov. Prostredníctvom príbehov ľudí v najťažších situáciách sa snažila Nadácia Kurta Lewina, ktorá je vydavateľom diela, upriamiť pozornosť na tých, čo žijú na okraji maďarskej spoločnosti. Na publikácii, ktorá má 99 strán, spolupracovali známi maďarskí fotoreportéri a novinári. Objavujú sa v nej tí, čo „utekajú pred vlastným životom, nemajú domov, alebo aj tí, ktorí stratili pôdu pod nohami kvôli nejakej závislosti”. Medzi najchudobnejšími sú aj prostitútky, zdôraznili autori, ktorí podčiarkujú, že úmrtnosť je v tejto kategórii 40-násobne vyššia, ako v iných profesiách. V Maďarsku má podľa autorov knihy prácu iba necelých 10 % ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou, v západoeurópskych krajinách je zamestnaná polovica invalidov.

Viac ako pol milióna Slovákov ohrozuje chudoba

4. decembra 2009 - (tasr)

Na Slovensku je viac ako pol milióna ľudí reálne ohrozených chudobu. Ich počet sa však môže pre dopady hospodárskej a finančnej krízy zvýšiť. Až 79 % z opýtaných Slovákov sa v tohtoročnom európskom prieskume vyjadrilo, že chudoba je v SR veľmi rozšírená. Ľudia sa obávajú aj jej ďalšieho šírenia. Európska únia (EÚ) zisťuje, či je človek chudobný pomocou 21 indikátorov. Určuje úroveň dlhodobej nezamestnanosti, príjmovej nerovnosti či regionálnej súdržnosti. Najdôležitejším kritériom je určenie príjmovej hranice chudoby. Reálne ohrozený chudobou sa podľa tohto ukazovateľa stáva každý občan, ktorého príjem sa nachádza pod 60 % mediánu disponibilného príjmu jednočlennej domácnosti v danej krajine. Ak by sa vychádzalo iba z tohto jedného ukazovateľa, tak je na Slovensku v riziku chudoby každý občan, ktorého príjem je menší ako 268,64 eura. Podľa európskych prieskumov bolo tak v roku 2008 chudobou v SR ohrozených približne 595.000 osôb, čo predstavovalo 11 % obyvateľstva. Sociológ Roman Džambovič však upozorňuje, že miera ohrozenia chudobou sa nedá sledovať iba prostredníctvom stanovenia hranice príjmu. „Príjem je jednou z dôležitých kategórií, cez ktoré vieme sledovať chudobu, ale nedostačujúcou. Čiže vlastne hovoríme o tom, že tí, ktorí nedosahujú túto hranicu, tak sú v miere rizika chudoby,” vysvetlil sociológ. Rastúce riziko chudoby Európanov si uvedomuje celá EÚ. Neustále pretrvávajúca finančná a hospodárska kríza sa totiž premieta aj do sociálneho postavenia občanov. Únia sa preto rozhodla vyhlásiť budúci rok za rok chudoby a sociálnemu vylúčeniu. Medzi členské štáty rozdelila milióny eur, ktoré majú použiť na boj proti nej.

Brusel zaregistroval značku Tokaj len Maďarom, Slovensku nie

4. decembra 2009 - (tasr)

Chránené označenie pôvodu Tokaj Európska komisia (EK) uznala a zaregistrovala Maďarsku, Slovensku však nie. „Nemôžeme preto súhlasiť s postupom, keď jednému členskému štátu EÚ sa uzná legislatívny podklad pre registráciu a druhému nie. Našou úlohou je teraz zabezpečiť, aby označenie pôvodu Tokaj platilo pri rovnakých podmienkach pre obidva štáty,” uviedol na dnešnej tlačovej besede minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan. V prípade Slovenska je podľa neho potrebné akceptovať toto chránené označenie pôvodu už len z toho dôvodu, že v národnej legislatíve označenie Tokaj akceptovalo Slovensko už v roku 2005, pričom Maďarsko až od júla 2009. „Mrzí nás takýto prístup Európskej komisie, ale budeme problém riešiť v diplomatickej rovine,” povedal. Minister Chovan sa preto rozhodol poslať list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer-Boelovej a požiadať ju o pomoc pri riešení situácie s chráneným označením pôvodu Tokaj. Konštatoval, že SR a Maďarsko nevedia v rokovaniach o značku Tokaj nájsť spoločnú cestu už dlhodobo, a preto sa od roku 2008 začali na spoločných rokovaniach zúčastňovať aj zástupcovia EK. „Obidve krajiny podpísali na úrovni ministrov pôdohospodárstva spoločnú deklaráciu v decembri 2007. Na základe nej mali oba štáty vypracovať spoločnú špecifikáciu tak, aby bol Tokaj zachovaný a chránený pre obidve strany,” pripomenul V tomto roku sa uskutočnili dve trilaterárne rokovania za účasti zástupcov EK, Maďarska a Slovenska. EK požiadala obidve krajiny o predloženie špecifikácií, ktoré mali slúžiť ako podklad na ďalšie rokovania. Slovensko na jar tohto roku návrh špecifikácie predložilo, zástupcovia Maďarska však rovnaký podklad nepredložili. Následne sa uskutočnilo rokovanie v júli, na ktorom sa opätovne nedosiahla dohoda. Obidve krajiny, SR aj MR, však deklarovali, že chcú pokračovať ďalej v rokovaniach, spoločne chrániť Tokaj, ktorý je výnimočný históriou pre obidve krajiny. Krátko po rokovaniach, ešte v júli, však Maďarsko prijalo a vykonalo v národnej legislatíve zmenu, ktorou sa upravil názov Tokaji na Tokaj. „Uvedená zmena bola vykonaná aj napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou,” povedal. Slovensko považuje teda takýto krok zo strany Maďarska za jednostranné ukončenie rokovaní. Zmenu názvu navrhnutú Maďarskom však Európska komisia akceptovala a vykonala príslušnú zmenu aj vo svojom elektronickom registri. SR pritom už v marci 2009 požiadala v súlade s platnou legislatívou o zaradenie názvu Tokaj do elektronického registra, ktorý vedie EK. „Túto našu požiadavku však EK v apríli 2009 neakceptovala,” dodal Chovan.

Maďarskí ľudovci chcú zablokovať českú výnimku z Lisabonu

3. decembra 2009 - (čtk)

V prípade, že sa opozičnej koalícii Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) podarí vytvoriť budúcu maďarskú vládu, bude hlasovať proti udeleniu výnimky Českej republike z Charty základných práv Európskej únie, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Vo štvrtok to vyhlásil predseda KDNP Zsolt Semjén. Narážal pritom na budúce schvaľovanie zmluvy o vstupe Chorvátska do EÚ, ktorej súčasťou by mala byť aj česká výnimka. „Odmietame podporiť v rámci rovnakého hlasovania vstup Chorvátska do Európskej únie a výnimku Českej republiky z Charty základných práv,” varoval Semjén. Fidesz i KDNP podporujú členstvo Chorvátska v EÚ, a to je dôvod, prečo považujú za neprijateľné spájať ho z kontroverzným ústupkom pre Čechov. Dodatok k Lisabonskej zmluve s českou výnimkou schválili lídri EÚ na októbrovom summite v Bruseli, ktorí tak vyhoveli požiadavke českého prezidenta Václava Klausa. Ten odmietal podpísať Lisabonskú zmluvu pre obavy, že charta umožní napadnúť Benešove dekréty. Dodatok nemohol byť priamo začlenený do Lisabonskej zmluvy, ktorú predtým ratifikovali takmer všetci členovia EÚ, ale pravdepodobne bude súčasťou zmluvy o vstupe Chorvátska.

Most v Komárne bude pre nákladnú dopravu do mája uzavretý

3. decembra 2009 - (čtk)

Hraničný priechod medzi slovenským Komárnom a maďarským Komáromom od stredy pre nákladnú dopravu nad 3,5 tony uzavreli. Dôvodom je rekonštrukcia takzvaného otváracieho mosta na ceste I/64 informovala dnes ČTK polícia. Práce by mali byť ukončené do začiatku mája. „Nákladná doprava bude presmerovaná cez hraničný priechod v Medveďove. Obchádzková trasa pre vozidlá do 3,5 tony a pre autobusy do 20 ton bude vedená po trase Mederčská, Bratislavská, Jedlíkova ulica a Platanová Alej,” uviedla policajná hovorkyňa Renáta Čuháková. V Komárne by mal v nasledujúcich rokoch vyrásť aj ďalší most cez Dunaj. Urýchlenie príprav na jeho výstavbu schválila vlani na jeseň vláda. Súčasný Alžbetin most má viac ako sto rokov a podľa odborníkov automobilovej nákladnej doprave nevyhovuje.

Tri slovenské festivaly nominované na European Festival Awards

4. decembra 2009 - (sita)

Slovenské hudobné festivaly Pohoda, Freesummer Festival a Wilsonic sú medzi nominovanými podujatiami prvého ročníka The European Festival Awards 2009, ktoré organizuje portál virtualfestivals.com a medzinárodná asociácia Yourope združujúca vybrané európske festivaly. Trenčianska Bažant Pohoda (16. - 18. júla 2009) je nominovaná v kategórii Najlepší stredne veľký festival, kde jej konkurenciu robí okrem iných aj jediný český zástupca - královohradecký Rock for People. Košický Freesummer Festival (25. júla 2009) a bratislavský Wilsonic (11. - 13. júna 2009) sú nominované v kategórii Najlepší malý festival. V prestížnej kategórii Najlepší veľký festival slovenské podujatie nominovaný nie je, keďže sa tu žiaden veľký festival nikdy nekonal, strednú Európu v nej zastupujú poľský Heineken Open’er a maďarský Sziget. Zástupca zo Slovenska chýba aj v štvrtej kategórii - Najlepší nový festival. Hlasovanie v prvej fáze bude ukončené 16. decembra. O celkových víťazoch sa bude v následnom druhom kole rozhodovať do konca roka 2009. Výsledky vyhlásia 13. januára 2010 na festivale Eurosonic v Holandsku. Vyžrebovaní hlasujúci dostanú VIP vstupenky na podujatia, ktoré zvíťazia v jednotlivých kategóriách.

Z maďarských bezdomovcov sa nečakane stali miliardári

2. decembra 2009 - (mti)

Súrodenecká dvojica bezdomovcov, žijúcich v jaskyni na okraji maďarskej Budapešti, prežíva príbeh ako z rozprávky. Zsolt a Géza Peladiovci zdedili po svojej nemeckej babičke, ktorú nikdy v živote nevideli, astronomických 4,5 miliardy eur. Bratia sa až doposiaľ živili predajom odpadkov a nepotrebných harabúrd, ktoré pozbierali na ulici. Šťastlivci už odteraz nebudú musieť uvažovať, kde zoženú peniaze na jedlo. Jediná nevýhoda dedičstva je, že sa oň budú musieť podeliť so svojou sestrou, ktorá žije v Amerike. Oboch mužov správa veľmi potešila. „Ak všetko dobre vyjde, určite nám tie peniaze vynahradia naše doterajšie životy. Jediné, čo som doteraz mal, bol môj brat,“ povedal Géza. Bratia tvrdia, že najväčšou výhodou nadobudnutého majetku je celková zmena ich životného štýlu. „Doteraz sme žili v jaskyni, a tak sa o nás ženy veľmi nezaujímali. S peniazmi si však určite ľahšie nájdeme partnerky a budeme žiť normálnym životom,“ objasnil Géza hlavný dôvod radosti z dedičstva. Bratov úspešne vypátrali advokáti na základe rodného listu ich matky. Súrodenci vedeli o tom, že matka pochádzala z bohatej rodiny. Po tom, čo sa svojich detí zriekla, s ňou ani s ich otcom neudržiavali žiadne kontakty. Podľa nemeckých zákonov majú priami dediči právo využívať zdedený majetok a jeho výhody. Keďže bohatá Nemka nemala žiadnych potomkov, všetok majetok prepíšu na jej vnukov. Meno starej matky advokáti prísne strážia. Je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť podvodníkom.

Slovenskí študenti sú múdrejší ako študenti Veľkej Británie

2. decembra 2009 - (tasr)

Británia má problém udržať krok s inými rozvinutými krajinami, pokiaľ ide o počet študujúcich mladých ľudí. Klesla na dno medzinárodnej „vzdelávacej ligy”, v ktorej ju prekonali krajiny ako Portugalsko, Maďarsko a Slovensko. Vyplýva to z novej štúdie, o ktorej dnes informoval britský denník Daily Telegraph. Britský univerzitný odborový zväz UCU v štúdii analyzoval podiely mladých ľudí navštevujúcich školy na základe údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 30 krajín. UCU varoval, že Británia musí podniknúť okamžité opatrenia, aby unikla „potupe” a nestala sa „krajinou s ašpiráciami prvého sveta, ale úrovňou účasti na vzdelávaní tretieho sveta”. Británia bola v oboch hodnotených vekových skupinách v roku 1995 ešte v polovici rebríčka, v poslednom zozname z roku 2007 sa však už nachádza v spodnej časti. Nižšie boli len Mexiko a Turecko, zatiaľ čo iné krajiny zaznamenali nárast podielu študentov. Slovensko vo vekovej kategórii 15-19 rokov obsadilo 13. miesto s 86 percentami študujúcich, vo vekovej kategórii 20-29 rokov zasa 24. miesto s 18 percentami. V roku 1995 Slovensko ešte nebolo členom OECD. Británia v prvej skupine klesla na 26. miesto so 71 percentami študujúcich, v druhej skupine sa prepadla z 15. na 25. miesto so 17 percentami študujúcich.

Fidesz nadviazal vzťahy s čínskymi komunistami

2. decembra 2009 - (sita)

Maďarský opozičný líder a predseda strany Fidesz Viktor Orbán nadviazal oficiálne vzťahy s Komunistickou stranou Číny (CPC). V stredu sa totiž v Pekingu stretol s čínskym viceprezidentom a vysokým predstaviteľom tohto vládneho zoskupenia Siom Ťin-pchingom. Informovala o tom rozhlasová stanica China Radio International (CRI). Stanica cituje Sia Ťin-pinga, podľa ktorého chce týmto Fidesz „prispieť k priateľským maďarsko-čínskym vzťahom” bez „zasahovania do vnútropolitických záležitostí”. Schôdzka sa odohrala počas trojdňovej Orbánovej návštevy Ćíny, ktorú maďarský líder začal v utorok.

Maďarskí lídri sa bratajú s Kremľom

2. decembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

Maďarsko sa - vedľa Slovenska - často spomína ako trójsky kôň Moskvy v Európe. Doteraz to platilo najmä pre politiku vlád, v ktorých dominovali postkomunistickí socialisti. Prejavovalo sa to napríklad váhaním Budapešti, či podporiť európsky plynovod Nabucco, alebo konkurenčné ruské projekty. V médiách sa trochu stratila správa, že expremiér Ferenc Gyurcsány so ženou na konci novembra súkromne navštívil Moskvu a povečeral tam s ruským premiérom Vladimirom Putinom a jeho manželkou. O Gyurcsányovi sa špekulovalo, že by mohol po odchode z maďarskej politiky dostať funkciu v ruskej energetickej firme Gazprom. Svoj postoj k Rusku však mení aj líder opozície a zjavne budúci premiér Viktor Orbán, ktorého Fidesz donedávna proruský postoj socialistických vlád tvrdo kritizoval. Orbán sa niekoľko dní pred Gyurcsányovou cestou ako podpredseda Európskej ľudovej strany zúčastnil na zjazde Putinovej strany Jednotné Rusko a s Putinom rokoval v jeho dači medzi štyrmi očami. Obsah rokovaní nie je známy. Fidesz o nich vydal len krátku správu, že chce Orbán maďarsko-ruské vzťahy „položiť na nové základy”, aby sa nikdy nevrátili do „systému vzťahov, v ktorom sme žili svoje životy v 20. storočí”. O tom, čo to znamená, však vo Fidesze mlčia. Orbánov vzťah k Rusku je premenlivý. Ako premiér i ako líder opozície odmietal vstup ruského kapitálu do maďarskej energetickej firmy MOL. Zároveň sa však vlani na verejnosť dostali jeho slová z jedného uzavretého stretnutia, že plánuje po prevzatí moci do Maďarska prilákať najmä ruský, čínsky a arabský kapitál. Aj výstavbu nového budapeštianskeho metra by radšej zveril Rusom, než západnej firme, ktorá už metro stavia. Vo Fidesze podľa novín hirszerzo.hu už dlho zúri spor medzi zástancami euroatlantickej orientácie a protiamerickou líniou, ktorá viac sympatizuje s Moskvou.

Kto platí Jobbik? Majú blízko k Rusom aj Iráncom

2. decembra 2009 - (Peter Morvay - Sme)

V Maďarsku sa množia dohady, z akých zdrojov je financovaná extrémistická strana Jobbik. Strana zdroj peňazí na svoju činnosť tají a nezverejňuje povinné hlásenia o svojom účtovníctve. Stopy však podľa médií a analytikov vedú do Moskvy a Iránu. Napriek tomu, že je maďarský nacionalizmus tradične protiruský, pre Jobbik to neplatí. Jeho delegácia navštívila Moskvu v januári tohto roku, Jobbik dal za pravdu Moskve počas rusko-gruzínskej vojny, podporuje ruské snahy v energetike a maďarský export chce preorientovať do Ruska, Číny či Iránu. S Teheránom má Jobbik tiež dobré vzťahy, šéf strany Gábor Vona napríklad chce ako pozorovateľov na budúcoročné voľby v Maďarsku pozvať iránsku Revolučnú gardu. Podľa analýzy budapeštianskeho inštitútu Political Capital nejde o nič výnimočné. Veľa krajne pravicových strán východnej Európy obdivuje ruský politický a ekonomický model a spolu s krajnou ľavicou považuje za svojho hlavného protivníka USA a EÚ.

Minimálna mzda v Maďarsku stúpne na 270 eur

2. decembra 2009 - (sita)

Zamestnávatelia a odborové zväzy v Maďarsku sa dohodli, že mzdy v súkromnom sektore na budúci rok porastú v závislosti od inflácie. Dohoda je výsledkom niekoľko mesiacov trvajúcich rokovaní medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi. Zúčastnené strany zároveň s účinnosťou od 1. januára schválili zvýšenie minimálnej mzdy na 73 500 forintov (podľa aktuálneho kurzu približne 270 eur) zo súčasných 71 500 forintov (na Slovensku bude od januára 307,70 eura). Priemerná reálna mzda v maďarskom súkromnom sektore za deväť mesiacov roka vzrástla medziročne o 0,4 percenta. Maďarská centrálna banka očakáva v tomto roku pokles hospodárstva o 6,7 percenta a na budúci rok predpovedá oslabenie ekonomiky na úrovni 0,6 percenta.

Maďarskí poštári dostali 3600 nových bicyklov

2. decembra 2009 - (tasr)

V Maďarsku odovzdali poštárom 3600 nových bicyklov. Doručovatelia doposiaľ používali bežné bicykle, ktoré sa rýchlo opotrebovali, nové bicykle sú špeciálne upravené. Podľa maďarského župného spravodajského servera heol.hu hovorca spoločnosti Magyar posta Tamás Tomecskó uviedol, že bicykle musia uniesť 80-100 kg záťaže, denne poštári nimi absolvujú 20-30 km. Nové dopravné prostriedky, ktoré si poštári pochvaľujú, sú upravené tak, aby šetrili kĺby a väzivo, aby sa neprevrátili pri opretí a aby zásielky nezmokli, cituje hovorcu server.

Bajnai: Maďarsko podporuje novú americkú stratégiu pre Afganistan

2. decembra 2009 - (tasr)

Maďarský premiér Gordon Bajnai dnes vyhlásil, že podporuje novú stratégiu amerického prezidenta Baracka Obamu pre Afganistan a USA môžu naďalej počítať s Maďarskom ako silným spojencom vo vojne. Bajnai uviedol, že jeho krajina, ktorá už má v Afganistane vyše 300 vojakov, bude zvažovať žiadosť USA, aby spojenci vyslali ďalších vojakov. Premiér však dodal, že Maďarsko sa zrejme nerozhodne okamžite. „USA a NATO sa môžu spoľahnúť na Maďarsko ako na silného spojenca... a naše oznámenie poskytneme čoskoro, ale nie teraz,” povedal Bajnai na tlačovej konferencii po diskusii s Medzinárodným menovým fondom (MMF) vo Washingtone.

USA prepravili bývalého väzňa z Guantánama do Maďarska

2. decembra 2009 - (tasr)

Vláda Spojených štátov v utorok oficiálne oznámila, že bývalého väzňa z kubánskeho Guantánama prepravili do Maďarska. Washington vyjadril vďaku maďarskej vláde za jeho prijatie, informovala agentúra MTI. Podľa vyhlásenia ministerstva spravodlivosti USA väzňa pochádzajúceho z Predjordánska vyzdvihli z Guantánama v pondelok neskoro večer. Identitu bývalého väzňa Spojené štáty na žiadosť maďarskej vlády nezverejnia. Z dokumentu vyplýva, že Budapešť požiadala o mlčanlivosť odvolávajúc sa na osobnostné práva a bezpečnosť. Prepravu zabezpečili na základe dohody medzi vládou USA a maďarskou vládou. Spojené štáty spolupracovali s maďarskou vládou v záujme bezpečného transferu, Washington bude aj v budúcnosti konzultovať s maďarskou stranou ohľadne prepravenej osoby, píše sa v americkom vyhlásení. Rezort spravodlivosti USA oznámil, že od roku 2002 opustilo tábor v Guantáname vyše 550 väzňov. Medzi krajinami, ktoré ich prijali sú Albánsko, Austrália, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Irán, Irak, Írsko, Taliansko, Pakistan, Portugalsko, Rusko, Saudská Arábia, Španielsko, Švédsko, Tadžikistan, Turecko a Veľká Británia. Maďarská vláda prijala 25. novembra uznesenie v súvislosti s maďarsko-americkou dohodou o prijatí jedného bývalého väzňa z väzenského tábora Guantánamo. V zmysle uznesenia maďarská vláda sa zaviazala, že bývalého väzňa usadí v Maďarsku a pomôže mu integrovať sa do spoločnosti. Nemožno ho vydať či transportovať do tretej krajiny. Americká strana zabezpečí dovoz bývalého zadržaného do Maďarska. Maďarský premiér Gordon Bajnai 16. septembra vyhlásil, že Maďarsko sa zúčastní programu, ktorého konečným cieľom je zatvorenie väzenského tábora Guantánamo, a prijme jedného bývalého väzňa. Hovorca vlády Domokos Szollár vtedy informoval, že Maďarsko pravdepodobne prijme jedného Palestínčana. Maďarsko dostalo 18. júna oficiálnu požiadavku Spojených štátov na prijatie niekoľkých väzňov z Guantánama. Na Guantáname sa v súčasnosti nachádza ešte zhruba 200 väzňov.

Maďarsko: Minister spravodlivosti a vnútra odstúpil z funkcie

2. decembra 2009 - (tasr)

Maďarský minister spravodlivosti a vnútra Tibor Draskovics oznámil v utorok premiérovi Gordonovi Bajnimu, že v decembri odstúpi z funkcie. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda vlády vzal rozhodnutie ministra s ľútosťou na vedomie. Draskovics vyhlásil, že väčšinu plánovanej odbornej práce v oblasti zákonodarstva a ďalšie úlohy, ku ktorým sa zaviazal, spolu so spolupracovníkmi vykonal a stranícko-politického boja nadchádzajúceho obdobia sa nemieni zúčastniť. Bajnai poďakoval ministrovi za jeho doterajšiu prácu v oblasti posilnenia a udržiavania bezpečnosti v krajine. Podľa premiéra polícia, ktorá bola pod dohľadom Draskovicsa, účinne zasahovala proti extrémistickým skupinám, úspešne spustila Program poriadku a bezpečnosti, rozšírili sa rady policajtov a vytvoril sa systém obecnej stráže. Vďaka zákonodarnej činnosti rezortu vnútra a spravodlivosti sa štátna správa stala účinnejšou, sprísnil sa trestný zákonník v záujme ochrany práv slobôd väčšiny, upravil sa občiansky zákonník, ktorým sa posilnil moderný maďarský právny poriadok, uvádza sa vo vyhlásení premiéra. Šéf frakcie opozičného Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Tibor Navracsics vyhlásil, že vzhľadom na množstvo škandálov okolo Draskovicsa je jeho odchod načase. „Odísť mala dávno už celá Gyurcsányova a Bajnaiho vláda. Ich odchodom by sa ušetrilo ďalších päť mesiacov beznádejných útrap Maďarska,” konštatoval opozičný politik. Meno nástupcu ministra bude známe neskôr.

Fidesz spúšťa 4. januára oficiálnu volebnú kampaň

1. decembra 2009 - (tasr)

V prvý pracovný deň budúceho roka - 4. januára - sa oficiálne začína volebná kampaň Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz. Vyhlásil to v pondelok v Budapešti predseda Fideszu Viktor Orbán. Na uzatvorenej schôdzke predsedov volebných okrskov opozičný líder podľa správ, ktoré prenikli na verejnosť, vyzval predsedov, aby v januári už necestovali na lyžovačku. Majú si užiť sviatky, ale v januári musia začať tvrdo pracovať. Podľa informácií internetového vydania maďarského denníka Népszabadság Orbán kritizoval predsedov volebných obvodov za to, že „zleniveli” a že pred pondelňajším hlasovaním o návrhu rozpočtu neusporiadali na miestnych úrovniach tlačové besedy. Mali tam informovať o tom, koľko mestá a obce stratia rozpočtom vlády Gordona Bajnaiho.

Prieskum: Most-Híd by sa do parlamentu nedostal

1. decembra 2009 - (sita)

Preferencie Smeru-SD a SNS od leta mierne klesajú, ich koaličný partner ĽS-HZDS si polepšil. Mierny pokles zaznamenal aj opozičný líder SDKÚ-DS, ale KDH na popularite získalo. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median SK, ktorý dnes zverejnila na svojom webe. Prostredníctvom osobných rozhovorov ho uskutočnila od 28. septembra do 8. novembra náhodným kvótnym výberom na reprezentatívnej vzorke 1 621 respondentov vo veku od 18 do 79 rokov. Ak by sa voľby konali na jeseň, odovzdať svoj hlas by určite prišlo 27,2 percenta opýtaných, ďalších 31,1 percenta skôr áno. Skôr by voliť neprišlo 9,4 percenta respondentov a určite by neprišlo 27,2 percenta. Ešte sa nerozhodlo 5,1 percenta respondentov. Podľa prieskumu by koalíciu v prípadných jesenných voľbách opäť zostavoval Smer-SD s podporou 41,5 percenta rozhodnutých opýtaných. Strana od leta mierne stráca na popularite, v augustovom prieskume by ju volilo 45,1 percenta. Na druhom mieste by s 15,5 percenta skončila SKDÚ-DS. Jej priazeň sa od leta pohybovala okolo 16 percent. Medzi tri najsilnejšie strany zaradili respondenti aj KDH - z augustových 9,5 percenta vyskočili kresťanskí demokrati na 11,1 percenta. Aj keď z novembrového prieskumu agentúry Polis Slovakia vyplýva, že by sa ĽS-HZDS nedostala do parlamentu, podľa prieskumu Medianu SK by získala strana 8,8 percenta. Jej preferencie postupne rástli od augusta, keď zaznamenala 7,2 percenta. Opačným prípadom sú národniari. Popularita SNS klesala každý mesiac od augustových 10,6 percenta na súčasných 8,4 percenta. Podľa Medianu by sa do parlamentu dostala aj SMK s 5,4 percenta. Jej podpora je však nestála - zatiaľ čo v auguste mala 6,6 percenta, v septembri by sa jej kreslo v Národnej rade SR neušlo. Na parlament by 4,1 percenta preferencií nestačili ďalšej maďarskej strane Most-Híd, aj keď sa jej podpora od založenia a počiatočných 0,6 percenta neustále zvyšuje. Na KSS by v prípadných jesenných voľbách vsadili dve percentá opýtaných. Za komunistami nasledujú SaS s 1,6 percenta a Strana zelených s 1,1 percenta.

Dušan Čaplovič: Slovania by si v Európskej únii zaslúžili pracovný jazyk

2. decembra 2009 - (tasr)

Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa domnieva, že jeden zo slovanských jazykov by sa mohol popri francúzštine a angličtine stať pracovným jazykom Európskej únie (EÚ). Vicepremiér SR dnes totiž vo svojom otváracom príhovore na odbornej konferencii o postavení slovanských jazykov v EÚ zdôraznil, že v Európe sa nachádzajú tri veľké jazykové skupiny a to germánska, románska a slovanská. Ak by sme podľa neho vnímali Európu komplexne, ako celok, od Uralu až po Atlantik, zistíme, že slovanské národy tvoria asi 30 percent európskej populácie, románske a germánske majú pritom rovnaké 20-percentné zastúpenie. Zároveň pripomenul tendenciu postupného rozširovania Európskej únie, ktorej členmi je už teraz päť slovanských štátov, v ďalších troch sú signifikantné slovanské menšiny, pričom trend rozširovania únie bude postupne smerovať k členstvu ďalších slovanských štátov. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič sa preto domnieva, že táto skutočnosť by mala byť vyjadrená aj v praxi európskych inštitúcií. Svoje úvahy k možnému rozšíreniu pracovných jazykov Európskej únie prezentoval na odbornej konferencii Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre preklad, ktorá sa dnes koná v Bratislave pod názvom Vplyv európskej integrácie na slovanské jazyky.

Maďarskí socialisti nechcú Smer v partii

1. decembra 2009 - (Sme)

Smer má okrem 10. výročia založenia, ktoré si pripomenie na sneme v nedeľu, aj ďalší dôvod na oslavu. O dva dni neskôr by sa po štvorročnej kandidatúre mal konečne stať plnoprávnym členom Strany európskych socialistov (PES). Predsedníctvo PES o plnom členstve strany Roberta Fica rozhodlo vlani, rozhodnutie však musí ratifikovať utorkový kongres PES v Prahe. Hoci odmietnutie zrejme nehrozí, hlasovanie možno poznačí záporný postoj maďarských socialistov. Denník Népszabadság v piatok napísal, že Maďarská socialistická strana (MSZP) zvažuje, ako sa zachová, ak bude Smer prijatý. Delegácia maďarských socialistov v Európskom parlamente dokonca vedeniu MSZP jednohlasne navrhla, aby v takom prípade strana síce z PES nevystúpila, ale aby v ňom pozastavila svoje členstvo dovtedy, kým bude Fico vládnuť s SNS. Smer sa kandidátom na plné členstvo u európskych socialistov stal už v roku 2005. Keď však v roku 2006 vstúpil do vlády s SNS, predsedníctvo PES jeho kandidatúru pozastavilo. Odvolalo sa na Berlínsku deklaráciu z roku 2001 o tom, že jeho členovia nespolupracujú s nacionalistickými stranami. Kandidatúru sa Smeru podarilo obnoviť vlani vo februári. Napriek tomu, že Smer pokračoval v koalícii s SNS. Slovenský europoslanec Vladimír Maňka, ktorý Smer zastupuje v predsedníctve PES, postoju svojich maďarských kolegov nerozumie. „Možno iba z jedného pohľadu,“ opravil sa Maňka. „V Maďarsku sa blížia voľby.“ S maďarskými europoslancami bude ešte pred hlasovaním rokovať. Aj keby názor nezmenili, plné členstvo Smeru neprekazia. Na jeho schválenie potrebuje hlasy 75 percent z 355 pozvaných delegátov. A Maďari majú menej ako 25 percent.

Maďarsko - Vzťahy SR-MR boli opäť hlavnou témou

27. novembra 2009 - (tasr)

Posúdenie existujúceho stavu vzťahov Slovenska a Maďarska bolo hlavnou témou dnešnej schôdzky národných skupín Medziparlamentnej únie parlamentov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky ako aj členov maďarsko-slovenskej a slovensko-maďarskej skupiny priateľstva, ktorá sa konala v severomaďarskom Komárome. Predseda slovenskej skupiny únie Miroslav Číž ocenil pozitívnu atmosféru pri diskusii o úlohách parlamentov v súčasnej situácii vo vzťahu medzi oboma krajinami. „Zadefinovali sme základné okruhy záujmové jednotlivých strán, vyložili sme svoje stanoviská, pokúsili sme sa demonštrovať, že dobré susedské vzťahy sú pravdepodobne veľmi dôležitým prvkom, ktorý od nás občania očakávajú, a úlohy parlamentných skupín priateľstva pri zlepšovaní dialógu,” povedal Číž pre TASR. Podľa jeho maďarského partnera Gábora Hársa členovia skupín, ktorí sa v Komárome zišli z maďarskej iniciatívy, sa zhodli na tom, že parlamenty hrajú významnú úlohu v zmiernení napätia. „Rokovali sme o všeobecnej situácii slovensko-maďarských vzťahov, o otázkach, ktoré tvoria napätie, medzi nimi o otázke novely jazykového zákona a tiež o otázke fóra poslancov karpatskej kotliny KMKF”, povedal Hársa. Schôdzky sa zúčastnili aj členovia slovensko-maďarskej skupiny priateľstva, ktoré viedli za slovenskú stranu predseda Ján Richter a za maďarskú György Rubovszky. Richter ocenil vzájomnú komunikáciu, ako aj „ambície skupín hodnotiť isté pozitíva, ktoré sú v bilaterálnych vzťahoch, a to, že členovia skupiny hľadajú odpovede aj na problematické otázky vzájomných vzťahov. Podotkol, že skupina priateľstva a medziparlamentná únia nie je inštitucionálna zložka, ktorá by mala definitívne riešiť jednotlivé otázky a problémy. „Slovenská časť pomenovala otázku, ktorá súvisí s akýmsi inštitucionálnym zakotvením Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Jednoznačne sme trvali na potrebe odpovede, ktorá bola zadefinovaná na stretnutí zahraničných výborov a ktorá sa týka právneho postavenia tohto fóra. Naši maďarskí partneri otvorili otázku - celkom logicky - jazykového zákona. Snažili sme sa im vysvetliť, že jazykový zákon nie je na úkor doterajšieho postavenia a právomocí menšín,” konštatoval pre TASR Richter. „Zhodli sme sa na tom, že je veľmi dôležitá metodika, ktorú momentálne pripravuje ministerstvo kultúry, ktorá - som presvedčený - dá mnohé odpovede na otázky, ktoré kladú naši maďarskí priatelia. My takisto od nich očakávame, že dajú fundované odpovede v súvislosti s činnosťou fóra poslancov Karpatskej kotliny,” dodal Richter. Rubovszky vytýkal okrem jazykového zákona aj otázku Benešových dekrétov potvrdených v roku 2007. Podľa jeho slov od toho času zamrzla spolupráca skupín priateľstva, ktoré sa stretli naposledy v novembri 2007.

Mocenskú mapu Slovenska ovládol Fico

30. novembra 2009 - (Zuzana Petková - Pravda)

Mocenské nitky v štáte sa po župných voľbách dostali do rúk jednej strany. Smer ovládol kraje po tom, čo získal prezidentský úrad a rozhoduje v parlamente. Opozícia má v roku 2010 podľa analytikov len malú šancu tento vývoj otočiť. „Sme absolútne spokojní,” komentoval premiér a šéf Smeru Robert Fico fakt, že získal sedem županov z ôsmich. Opozičné strany si prehru ani včera nepriznali. „My sme celkom určite neprehrali, pretože naša pozícia po týchto voľbách nie je slabšia, ako bola pred nimi, naopak, posilnila sa,” povedal podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš. Smer má okrem siedmich županov aj o sto percent viac kresiel v župných parlamentoch. Kým v roku 2005 mal 69 poslancov, v súčasnosti je to 137. SDKÚ zaznamenala mierny pokles, zo 61 na 58 miest. Stratili aj ostatné opozičné strany. „Mocenská mapa v krajine je poznačená silnou prevahou Smeru,” uviedol politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho za úspechom Smeru je roztrieštenosť opozície aj Ficova charizma. „Pre demokraciu koncentrácia moci neveští nič dobré najmä preto, že táto vláda je poznačená klientelizmom. A Smer sa sústredí viac na získavanie podpory ako na riešenie problémov,” myslí si Mesežnikov. Podľa analytika Petra Horvátha nemá Smer v súčasnosti silného súpera. „Opozícia je nejednotná a oslabujú ju hádky maďarských strán,” poznamenal Horváth. Hoci Smer podľa odborníkov vyhrá aj parlamentné voľby v roku 2010, jeho prevaha nemusí byť taká výrazná, ako ukazujú prieskumy. „Výsledky župných volieb v Bratislavskom kraji by mali byť signálom pre SDKÚ, čo všetko sa dá dosiahnuť, ak sa strana nebojí ponúknuť nových ľudí,” myslí si sociológ Pavel Haulík. Dodal, že nový župan Pavol Frešo bol pred rokom úplne neznámy a napriek tomu dokázal získať ľudí. Posledný prieskum pripísal Smeru 40,6-percentnú podporu. Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ mala podľa agentúry Polis Slovakia v novembri 14,7 percenta.

Smer uchmatol siedmich županov, opozícii ostala iba Bratislava

28. novembra 2009 - (pravda.sk / čtk / sita)

Politická mapa Slovenska sa po voľbách do VÚC nezmenila. Vládny Smer dobyl všetko čo sa dalo. Až na Bratislavu, kde županom bude Pavol Frešo z SDKÚ. V II. kole volieb stoličku krajského šéfa získali: Pavol Sedláček v Trenčianskom kraji (Smer, HZDS), Vladimír Maňka v Banskobystrickom kraji (Smer, HZDS) a Peter Chudík v Prešovskom kraji, ktorého tiež podporovali vládne strany. Účasť voličov bola pod 20 percent. V 1. kole volieb, ktoré prebehlo 14. novembra získala koalícia zvyšných všetkých štyroch županov: Milana Belicu v Nitrianskom kraji, Zdenka Trebuľu v Košickom kraji, Tibora Mikuša v Trnavskom kraji a Juraja Blanára v Žilinskom samosprávnom kraji.

Voľby prebehli pokojne

Volebný deň bol podľa polície pokojný. Na východe Slovenska sa na rozdiel od prvého kola volieb pred dvoma týždňami nenaplnili obavy z kupovania hlasov rómskych voličov. Voľby v Prešovskom kraji však poznačila dopravná nehoda, pri ktorej podpredseda jednej z okrskových volebných komisií zrazil dôchodkyňu. Tá utrpela viaceré zlomeniny. Druhé kolo župných volieb sa uskutočnilo v Trenčianskom, Prešovskom, Bratislavskom a Banskobystrickom vyššom územnom celku. V Žilinskom, Košickom, Trnavskom a Nitrianskom kraji dokázali kandidáti na župana už v prvom kole získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Pred štrnástimi dňami si Slováci zvolili aj poslancov do mestských zastupiteľstiev. Účasť podľa odhadov bude nižšia ako v prvom kole, kedy dosiahla 22,9 percenta. V druhom kole pred štyrmi rokmi prišlo voliť 11,07 percenta voličov. Trenčiansky kraj je rekordér, keď pred štyrmi rokmi sa na druhom kole zúčastnilo len cez sedem percent občanov. Zatiaľ sa zdá, že aj tento rok to bude účasť nízka. Voliť chodia väčšinou ľudia, ktorí to pokladajú za povinnosť, pritom o kompetenciách samosprávnych krajov moc nevedia. „Volieb som sa nezúčastnila. Ani neviem, čo robia, ani ma to nezaujíma. Žijem si svoj život,” povedala dvadsiatnička Danica pred vchodom do práce.

Obavy z kupovania hlasov Rómov sa nepotvrdili

Obavy zo získavania hlasov rómskych voličov počas regionálnych volieb napríklad prostredníctvom rôznych darov sa nepotvrdili. Volebná komisia Prešovského kraja, kde sa podozrenia z podplácania v prvom kole volieb objavovali najčastejšie, nezaznamenala žiadne podanie súvisiace s prípadným kupovaním hlasov ľudí, povedal popoludní jej predseda Jozef Leško. Za pokojné označila voľby aj polícia a Ústredná volebná komisia. V obciach je podľa Leška zatiaľ len veľmi nízka účasť. V Jarovniciach napríklad v prvých hodinách po otvorení miestnosti odvolil jediný človek, v Ostrovanoch štyria. V ďalších obciach bola popoludní približne trojpercentná účasť. Komisia sa tiež zaoberala postupom polície, ktorá údajne vykázala občianskeho pozorovateľa volieb jedného z kandidátov na post predsedu kraja z obce Chminianske Jakubovany. Podľa krajského policajného hovorcu Daniela Džobanika išlo o 23-ročného Prešovčana. „Policajtom uviedol, že je študentom tretieho ročníka UPJŠ v Košiciach a skúma priebeh volieb, pričom výsledky tohto výskumu potrebuje k písaniu svojej diplomovej práce,” uviedol hovorca. Po preverení jeho totožnosti už polícia jeho pohyb neobmedzovala ani ho nikam nevykázala, tvrdil Džobanik.

Fico chce viac volieb v jednom termíne

Volebná účasť v druhom kole regionálnych volieb, ktoré sa konajú v štyroch krajoch, nebude podľa premiéra Roberta Fica slávna. „Nebude to, že príde 30 percent ľudí,” uviedol Fico pre novinárov po tom, čo sám hlasoval v bratislavskom okrsku na Majerníkovej ulici spolu s manželkou. Tento typ volieb podľa Fica ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad počasie, či to, či ide o prvé alebo druhé kolo. Zároveň dodal, že hneď na budúci týždeň chce pozvať nových županov na rokovanie. Fico prejavil ambíciu dohodnúť sa s politickými partnermi na konaní viacerých volieb v jednom termíne, pretože v roku 2014 budeme musieť absolvovať ešte o jedny voľby viac ako tento rok. V roku 2014 nás čakajú prezidentské voľby, voľby do Európskeho parlamentu i Národnej rady SR a tiež komunálne voľby. Fico si myslí, že v rovnakom termíne by sa mohli konať voľby do europarlamentu a do Národnej rady SR. Chce však, aby sa na tom čím skôr dohodla koalícia i opozícia. Fico sa neprikláňa k zmene väčšinového volebného systému v regionálnych voľbách na pomerný, ako to navrhuje SNS. Nebráni sa však diskusii. Podľa neho však voľby už majú istú tradíciu a preto nepredpokladá, že by sa pre zmenu systému našiel súhlas.

Druhé kolo volieb predsedov VÚC sa skončilo, komisie počítajú hlasy

28. novembra 2009 - (tasr)

Druhé kolo volieb predsedov štyroch z ôsmich samosprávnych krajov sa dnes o 22. hodine skončilo. Členovia okrskových volebných komisií práve začínajú počítať hlasy. Priebežné neoficiálne výsledky volieb by sa mali začať objavovať na portáli www.volbysr.sk a na internetovej stránke Štatistického úradu SR medzi 22.30 a 22.45 h. Oficiálne výsledky zverejní Ústredná volebná komisia (ÚVK) v nedeľu 29. novembra. Voľby sa dnes konali v 1545 obciach Bratislavského, Trenčianskeho, Banskobystrického a Prešovského samosprávneho kraja, kde bolo pre voličov k dispozícii 3102 volebných miestností. „Všetky volebné miestnosti boli otvorené o 7.00 h, ani v jednej obci ani v jednom volebnom okrsku nebola určená skoršia hodina na otvorenie volebnej miestnosti,” uviedla zapisovateľka ÚVK Lívia Škultétyová. Svoje hlasy dnes mohlo kandidátom na post predsedu VÚC v štyroch krajoch odovzdať 2.184.115 voličov. Voliť mohli tí občania SR a cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt v obci na území samosprávneho kraja a najneskôr dnes dovŕšili vek 18 rokov. Svojich predsedov si dnes volili obyvatelia tých samosprávnych krajov, v ktorých si šéfov VÚC neurčili v prvom kole hlasovania (14. 11.). O post predsedu v týchto krajoch bojovali tí dvaja kandidáti, ktorí v danom kraji získali v prvom kole najviac hlasov. Na priebeh volieb dohliadala tak polícia ako aj ÚVK, ktorej členovia sa dnes po rannom zasadnutí vybrali monitorovať priebeh volieb priamo do terénu. Situáciu v Prešovskom samosprávnom kraji kontroloval Jozef Vaškeba, ktorý pre TASR konštatoval, že všetko bolo v čase kontroly v poriadku. Ako informoval, navštívil krajskú volebnú komisiu, ktorá sa musela zaoberať prípadom z dnešného rána, keď podpredseda okrskovej volebnej komisie, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, autom zrazil staršiu ženu. Ako objasnil predseda ÚVK Vladimír Pčolinský, muža napriek tomu nebolo možné odvolať z funkcie, lebo tak mohol urobiť iba subjekt, ktorý ho nominoval. ÚVK sa počas dňa zaoberala aj oznámením, že v jednom z prievidzských okresov sa vo volebnej miestnosti za plentou nachádza pero s menom jedného z kandidátov na predsedu VÚC. Pri preverovaní sa však podľa Pčolinského táto informácia nepotvrdila. Riešila aj dva neštandardné prípady z Bratislavského samosprávneho kraja. Ako pre TASR uviedla člena ÚVK Jana Kiššová, v račianskom dome sociálnych služieb pomáhali sestričky krúžkovať starším ľudom vybraného kandidáta tak, že sa ich priamo spýtali, či súhlasia s daným kandidátom. Členovia ÚVK preto hneď inštruovali personál o správnom postupe. Ďalší problém nastal, keď sa členovia ÚVK pokúšali navštíviť obvodnú volebnú komisiu č. 1. Kiššová ozrejmila, že okrem toho, že ju bol problém nájsť, nebolo možné dostať sa ani do jej sídla, keďže všetky dvere boli zamknuté. Hneď na mieste preto dali pokyn na zabezpečenie nápravy. Na svojom podvečernom zasadnutí riešila ÚVK viacero podnetov týkajúcich sa zväčša porušenia volebného moratória. Komisia sa totiž zaoberala distribúciou letákov v bratislavskej mestskej časti Ružinov, zasielaním sms správ vyzývajúcich na voľbu konkrétneho kandidáta v Trenčianskom samosprávnom kraji a v Detve, ale aj ponúkaním nealkoholických nápojov za odovzdanie hlasov jednému z kandidátov v bratislavskej Petržalke. Komisia sa tiež venovala podnetu o údajnom porušení moratória v televízii Poprad, kde mal byť prezentovaný jeden z uchádzačov na post predsedu vyššieho územného celku, ako aj reklame ďalšieho kandidáta na internetovej sieti Facebook. Ako objasnil Pčolinský, niektorými podnetmi sa zaoberá polícia, prípad popradskej televízie poputuje na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Pri niektorých podnetoch mohla ÚVK iba konštatovať, že volebná kampaň je 48 hodín pred voľbami a v deň ich konania zakázaná. Pčolinský tiež uviedol, že telefonoval s policajným viceprezidentom Stanislavom Jankovičom, ktorý ho informoval o viacerých hláseniach, že po rómskych osadách sa pohybujú muži, ktorí by mohli manipulovať voličov. „Ukázalo sa, že vo všetkých prípadoch išlo o príslušníkov Policajného zboru SR, ktorí monitorovali situáciu v civile.”

29. novembra sa začína Adventné obdobie

29. novembra 2009 - (tk kbs)

Advent - príchod Krista, ktorý túžobne očakávame. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach. Advent nám pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.

Prvou adventnou nedeľou (v tomto roku 29. novembra) sa pre kresťanov začína obdobie adventu, prípravy na slávenie narodenie Ježiša. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami - tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch adventných sviečok na tradičnom adventnom venci treba zapáliť v nedeľu 29. novembra. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou. Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Cirkevný rok sa v Katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a adventom sa začína nový cirkevný rok.

Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Chrámové rúcho v advente je fialové. Prvá adventná nedeľa je súčasne v Katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka a už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno - kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. - 9. storočí. V r. 1362 Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.

Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne - roráty - zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: „Rorate coeli de super...“ („Rosu dajte nebesia zhora...“).

Význam adventu

Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva nás k stretnutiu s Kristom v našom každodennom živote a pripravuje nás na jeho slávny druhý príchod.

História adventného venca

Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach,

pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).

Pastiersky list na Prvú adventnú nedeľu

29. novembra 2009 - (tk kbs)

Milí bratia a sestry!

Na začiatku nového liturgického roka vás pozdravujeme ako vaši duchovní pastieri a dávame vám niekoľko podnetov na duchovne kvalitnejšie prežitie adventu a celého začínajúceho sa cirkevného roka. Advent nám pripomína obdobie očakávania Spasiteľa. Nádej na jeho príchod živil Boh v ľuďoch účinkovaním prorokov. Tak sme to počuli aj v dnešnom prvom čítaní z Knihy proroka Jeremiáša: „Blížia sa dni - hovorí Pán -, keď splním prísľub spásy, ktorý som dal Izraelovmu a Júdovmu domu.... V tom čase vyklíči z Dávida spravodlivý výhonok, ktorý bude konať právo a spravodlivosť na zemi“ (Jer 33, 14-15). Oboznamovaním sa s tým, ako Boh v Starom zákone pripravoval príchod Spasiteľa, a s tým, ako vytrvalá nádej dávala mnohým silu prekonávať životné ťažkosti a snažiť sa o spravodlivý život, môžeme lepšie poznať veľkosť Božieho daru, ktorým je pre nás i pre celé ľudstvo Ježiš Kristus. Kresťanský advent nás však zameriava aj na očakávanie druhého, slávneho Kristovho príchodu na konci čias. Príde už nie ako bezmocné Dieťa, lež so svojou božskou mocou ako Sudca živých i mŕtvych, aby nastolil večné Božie kráľovstvo. V evanjeliu dnešnej Prvej adventnej nedele nás Ježiš naliehavo vyzýva: „Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Lk 21, 36).

V našom prostredí je však veľmi silný tlak na nás, aby sme prežívali obdobie adventu ako záležitosť zaobstarávania najrozličnejších vecí, ktoré nám nanucuje reklama a preplnené supermarkety. Snažia sa nás presvedčiť, že radosť Vianoc spočíva v čo najväčšom konzume. Iste, k sviatočným chvíľam patrí aj atmosféra útulného domova, prejavy pozornosti voči našim blízkym a primeraná hojnosť na stole tiež. Ale sám Ježiš Kristus nás upozorňuje na nebezpečenstvo prehnaného konzumu: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil“ (Lk 21, 34).

Dúfame, že z toho čo sme povedali je každému múdremu kresťanovi jasné, na čo by sa mal počas adventu zamerať, v čom je podstatná hodnota tohto obdobia a čo sú iba doplnky, ktorým nesmieme venovať toľko pozornosti, že by udusili podstatu. Dôverujeme vám, milí bratia a sestry, že nájdete spôsob, ako sa v duchu týchto zásad správne zachovať.

Radi by sme vám teraz predložili niekoľko praktických návrhov na kresťansky správne prežívanie tohto vzácneho obdobia.

Prežívajme advent v spoločenstve s Cirkvou: čím častejšou účasťou na bohoslužbách, ako aj s „domácou cirkvou“, ktorou je rodina. Nachádzajme si viac času na spoločné rozhovory, vzájomnú pomoc, ale i na spoločnú modlitbu, najmä večer pri adventnom venci. Zvlášť si dajme záležať na svätení nedele. Nech je jej stredobodom stretnutie s Kristom a Cirkvou pri svätej omši, chvíle pokoja a lásky v rodine, pozornosť voči chorým, starým a osamelým, prípadne pohyb a uvažovanie v prírode.

Venujme viac pozornosti čítaniu Svätého písma: už svätý Hieronym povedal, že kto nepozná Písmo, ten nepozná Krista. Katolícke biblické dielo na podnet Konferencie biskupov Slovenska nám už desiaty rok približuje texty Svätého písma prostredníctvom časopisu Sväté písmo pre každého. Veľmi odporúčame, aby ste si ho objednali prostredníctvom vašej farnosti do každej rodiny a aby ste takto hlbšie poznávali Božie slovo. Budúci rok sa ukončí táto forma vydávania Svätého písma. Máte tak poslednú možnosť využiť túto vzácnu ponuku.

Praktizujme skutky lásky k blížnemu: Boží Syn prišiel medzi nás v osobe chudobného Dieťaťa. Podľa jeho vlastných slov mu môžeme prejavovať lásku v malých a chudobných: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Zvlášť súčasné prejavy ekonomickej krízy sú naliehavou výzvou na kresťanskú solidaritu voči tým, čo trpia nedostatkom. Otvorené oči a otvorené srdce nám povedia, komu a ako by sme mali pomôcť.

Projekt Ohňostroj solidarity: v súvislosti s blížiacim sa koncom roka sa stáva módou, že si ľudia, zvlášť mladí kupujú zábavnú pyrotechniku. Okolo silvestrovskej polnoci to potom v našich mestách a obciach vyzerá ako na fronte. Popri nekultúrnosti takéhoto počíňania a jeho negatívnom vplyve na životné prostredie sa doslova vyhodí do vzduchu aj množstvo peňazí. Katolícka charita pripravila projekt pod názvom Ohňostroj solidarity. Peniazmi, ktoré by sme dali za zábavnú pyrotechniku podporme službu Charity ľuďom v hospicoch alebo iným chorým a opusteným. Týmito peniazmi môžete pomôcť aj ľuďom vo svojom okolí. Dobrý skutok trpiacemu blížnemu spraví iste viac radosti než chvíľkové svetlice a petardy a bude žiariť trvalo, po celú večnosť. Povzbudzujeme najmä deti a mládež, aby sa do tejto akcie ochotne zapojili.

Pripravme novonarodenému Pánovi jasličky: obnovme peknú tradíciu stavania betlehemov v rodine - a najmä vo svojom srdci. Boží Syn sa narodil ako človek preto, aby sme sa my mohli stať prijatými Božími synmi a dcérami a mali sme tak večný život. Podmienkou však je, aby sme ho s vierou prijali. Tak píše evanjelista Ján: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1, 12). Úprimnou svätou spoveďou vytvorme podmienky na to, aby sme na Vianoce mohli v Eucharistii prijať do čistého srdca toho istého Krista, ktorý sa pre našu spásu stal človekom.

Na záver vás, milí bratia a sestry, chceme informovať, že celý budúci rok 2010 bude Rokom kresťanskej kultúry na Slovensku. V spolupráci s Ekumenickou radou cirkví, s Ministerstvom kultúry SR, so samosprávou, médiami a s farnosťami sa chceme rozličnými podujatiami kresťanskej kultúry pripravovať na slávenie 1 150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda do našej vlasti, ktoré pripadá na rok 2013. Budeme radi, keď prejavíte záujem o kresťanskú kultúru - a to nielen ako obdivovatelia. Podľa svojich možností a schopností vytvárajte kultúrne hodnoty preniknuté kresťanským duchom. Najdôležitejšie však je, aby sme sa kresťanmi nielen nazývali, ale aby sme nimi aj boli celým svojím životom.

K tomu vám vyprosujú Božiu pomoc a želajú požehnaný advent vaši biskupi.

Poklady bez hraníc

30. novembra 2009 - (SRo)

V najbližšom roku bude päť múzeí zo Slovenska a Maďarska veľmi úzko spolupracovať. Putujúce výstavy, tvorivé dielne, výmena skúseností, vzájomné spoznávanie. Čo všetko zahŕňa projekt Poklady bez hraníc zisťoval Michal Herceg v Tekovskom múzeu v Leviciach.

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_77289.m3u

Pre malú krajinu nie je vždy výhodná vlastná mena

30. novembra 2009 - (finweb.hnonline.sk)

Existuje dilema, či má malá otvorená ekonomika vykonávať samostatnú menovú politiku. Príkladom toho sú okolité krajiny ako napríklad Maďarsko a Poľsko. Tento názor zaznel dnes na diskusii s guvernérom Národnej banky Slovenska Ivanom Šramkom na pôde Fakulty ekonómie a podnikania Bratislavskej vysokej školy práva (BVŠP). „Výkonom samostatnej menovej politiky Maďarsko a Poľsko došli do takého stavu, že podstatná časť ekonomiky funguje v iných menách. Je to preto, lebo ten typ menovej politiky, ktorú v týchto krajinách robili, spôsobil veľmi veľký nárast úrokových mier. Na reálnom trhu sa to prejavilo tým, že úvery v maďarských forintoch a v poľských zlotých boli veľmi drahé. Sú to ekonomiky s liberálnym účtom platobnej bilancie. Preto nikto nemôže občana, alebo firmu obmedziť v tom aby si požičiaval v inej ako domácej mene. V týchto ekonomikách sa stali dominantné iné meny a preto sú aj sekundárne toky na trhu v iných ako domácich menách,” povedal Ivan Šramko. V Poľsku majú napríklad 80 % úverov obyvatelia a podniky nie v poľských zlotých, ale v eurách, alebo v švajčiarskych frankoch. „To samozrejme vytlačilo domácu menovú politiku z vplyvu,” poznamenal guvernér NBS. Keď poľská centrálna banka rozhoduje o úrokových sadzbách tak to málokoho zaujíma. Týka sa to maximálne 20 ekonomiky. Ľudí preto zaujímajú rozhodnutia Európskej centrálnej banky, alebo Švajčiarska národná banka. Samostatná menová politika nedokázala ponúknuť pre ekonomiku atraktívne podmienky a vytlačila domácu menu na okraj. Ak by domáca centrálna banka chcela ovplyvňovať mieru úspor, alebo mieru úverovania, stratila na to reálny vplyv, povedal počas diskusie so študentmi Fakulty ekonómie a podnikania BVŠP guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.

Maďarsko musí byť pri znižovaní úrokových sadzieb opatrné

2. decembra 2009 - (sita)

Guvernér centrálnej banky András Simor uviedol, že príliš rýchle znižovanie úrokových sadzieb by mohlo viesť k prudkému poklesu forintu, ak by sa podmienky na globálnom trhu by náhle zhoršili. Maďarská centrálna banka musí byť opatrná v uvoľňovaní menovej politiky, keďže príliš rýchle znižovanie úrokových sadzieb by mohlo viesť k prudkému poklesu forintu v prípade, že podmienky na globálnom trhu by sa náhle zhoršili, povedal v stredu jej guvernér András Simor. Guvernér v maďarskom parlamente ďalej uviedol, že úrokové sadzby by sa mohli opäť znížiť, ak to umožní výhľad inflácie a rizikové hodnotenie krajiny. „Ak sa monetárna politika v terajšej situácii uvoľní príliš rýchlo, náhle prudké oslabenie výmenného kurzu forintu v prípade nepriaznivého vonkajšieho šoku by mohlo spôsobiť ekonomike problémy,” povedal Simor. Minulý týždeň maďarská centrálna banka znížila úrokové sadzby o 50 bázických bodov na úroveň 6,5 %.

Maďari našli v nákladiaku deväť utečencov

28. novembra 2009 - (sita)

Príslušníci polície na hraničnom priechode Nagylak v Čongrádskej župe zatkli deviatich ľudí, ktorí sa snažili ilegálne dostať z Rumunska do Maďarska ukrývajúc sa v nákladnom aute. Uviedol to pre tlačovú agentúru MTI hovorca miestnej polície. Príslušníci maďarskej a rumunskej pohraničnej polície spoločne prehľadali nákladniak s rumunskými poznávacími značkami v sobotu ráno, povedal hovorca János Pál. V nákladnej časti našli štyroch afganských a piatich pakistanských občanov ukrývajúcich sa za tovarom. Údajne ušli z rumunského utečeneckého tábora a nemali žiadne cestovné doklady, dodal Pál.

Rozlúčili sa s obeťou streľby na univerzite

3. decembra 2009 - (tasr)

Vyše 1000 ľudí sa prišlo dnes rozlúčiť v maďarskom Kaposvári s 19-ročným študentom farmácie Miklósom Dékányom, ktorý sa stal obeťou streľby svojho spolužiaka minulý týždeň na univerzite v Pécsi. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI sa s prvákom, ktorého pochovali podľa katolíckej liturgie, prišli rozlúčiť okrem rodiny aj minister školstva a kultúry István Hiller, predstavitelia univerzity a spolužiaci, ktorí z Pécsu pricestovali dvoma autobusmi. V smútočnom sprievode bol prítomný s dvoma barlami i 36-ročný pedagóg, ktorý bol pri streľbe ťažko zranený. Pri bezprecedentnej streľbe na škole v Maďarsku, ktorá sa odohrala vo štvrtok o 11.20 h, zahynul 19-ročný študent. Ďalší študent, pedagóg a upratovačka boli ťažko zranení. Páchateľom je 23-ročný Ákos G., ktorý sa sám prihlásil polícii. Pécssky mestský súd v sobotu rozhodol o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby.

Študent, ktorý zabíjal v Pécsi, nechcel uveriť, že strieľal

30. novembra 2009 - (tasr)

Študent, ktorý vo štvrtok na univerzite v maďarskom Pécsi zastrelil spolužiaka a troch ľudí ťažko zranil, pri vyšetrovaní psychiatrom po útoku nechcel uveriť, že zabíjal. Ako dnes citoval maďarský server hvg.hu psychiatra Andrása Huszára, Ákos G. chodil roky na liečenie k neurológovi, nikdy však nedostal vhodnú liečbu, preto menil lekárov. Psychiater potvrdil, že 23-ročný muž si uvedomoval svoju chorobu a podrobil sa liečbe. Lekári ho však liečili iba kvôli depresiám. Jeho nezvyčajné správanie zostalo pred nimi utajené, navyše lieky proti depresii podporili prehĺbenie psychickej choroby, čo mohlo viesť k zhoršeniu stavu a k streľbe. V deň tragédie Ákos G. opäť počul isté hlasy a koncom vyučovania sa mu zdalo, že spolužiaci mali voči nemu urážlivé poznámky, čo u neho vyvolalo napätie. Trikrát vyšiel počas hodiny na chodbu, iba na tretí raz sa vrátil s pištoľou. Na konci vyšetrenia psychiatrom po streľbe nechcel uveriť, že jedného spolužiaka zastrelil a ďalších ľudí ťažko zranil. Nevedel tiež povedať, či ho spolužiaci naozaj urážali, alebo išlo iba o vnútorné hlasy, ktoré počul. Mestský súd v Pécsi rozhodol v sobotu o zadržaní páchateľa bezprecedentnej streľby na škole v Maďarsku, ku ktorej došlo vo štvrtok o 11.20 h. Pri útoku prišiel o život 19-ročný študent, ďalší študent, pedagóg a upratovačka boli ťažko zranení.

Socialisti vyzvali Fidesz, aby prestal brojiť proti očkovaniu

2. decembra 2009 - (tasr)

Hovorkyňa Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Bernadett Budaiová vyzvala opozičný Maďarský občiansky zväz - Fidesz, aby prestal brojiť v záležitosti očkovania proti novej chrípke. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorkyňa povedala, že nezodpovedná politika Fideszu môže spôsobiť aj stratu ľudských životov. „Fidesz by mohol aspoň túto jedinú záležitosť brať ako tabu vo svojej komunikácii,” zdôraznila Budaiová, ktorá poukázala na to, že kým Fidesz pred časom dôrazne brojil proti očkovaniu, teraz požaduje, aby každý dostal vakcínu bezplatne. „Je absurdné a neprijateľné, že ľudia sa o tom, či sa nechajú zaočkovať, rozhodujú na základe straníckych preferencií. Zjednodušene povedané - priaznivci vlády zaočkovanie žiadajú a sympatizanti opozície ho odmietajú,” poznamenala a dodala, že túto situáciu vyvolala politika Fideszu, ktorá rozdelila spoločnosť vo veci protichrípkového očkovania. Podľa hovorkyne sa v Maďarsku podarilo vyvinúť vakcínu skôr ako v mnohých iných krajinách; na výrobu a distribúciu poskytla finančné zdroje vláda. Politici Fideszu tvrdili, že vakcína je nekvalitná. Keď sa však potvrdil opak, obrátili sa na obvodných lekárov, spomedzi ktorých mnohí neboli ochotní očkovať pacientov. Na margo útokov na cenovú tvorbu vakcíny povedala, že rozdielom v cene sa podarilo dosiahnuť to, aby štyri milióny vakcín mohli poskytnúť bezplatne. Neoprávnené sú aj pokusy Fideszu o diskreditáciu majiteľov spoločnosti na výrobu vakcíny Omninvestu: „Fidesz, keď bol vo vláde, tiež uzatvoril zmluvu s touto spoločnosťou. Vtedy museli vedieť, aká je štruktúra majiteľov,” uzavrela Budaiová.

Maďarskí poslanci hovorili o výrobcovi vakcíny proti novej chrípke

2. decembra 2009 - (tasr)

V Maďarsku prebieha politická diskusia o tom, kto vlastní spoločnosť Omninvest, ktorá vyrába vakcíny proti novej chrípke. Prípadom sa zaoberal v utorok na neverejnej schôdzke aj bezpečnostný výbor parlamentu. Výkonný riaditeľ firmy Ferenc Zimonyi dnes v maďarskej verejnoprávnej televízii uviedol, že dve percentá spoločnosti vlastní súkromná osoba a 98 percent cyperský podnik. Zimonyi poznamenal, že sa pravidelne stretáva s predstaviteľom cyperského podniku. Na otázku, kto stojí za podnikom, povedal iba toľko, že „podnikové právo obsahuje iba pojmy ako právne vzťahy a majitelia, a nie to, kto stojí za podnikom”. Výkonný riaditeľ v reakcii na ďalšiu otázku povedal, že Omninvest nezamestnáva muža, ktorý by bol pracoval pre tajnú službu. Zimonyi zdôraznil, že pozadie Omninvestu nie je o nič nejasnejšie ako ktorákoľvek akciová spoločnosť. Predseda národnobezpečnostného výboru parlamentu za opozičnú Kresťanskodemokratickú ľudovú stranu (KDNP) István Simicskó po utorkovej schôdzi výboru povedal, že podľa informácií Úradu pre národnú bezpečnosť (NBH) dve percentá štruktúry majiteľov firmy na výrobu vakcíny proti chrípke typu A(H1N1) je jasná, ale 98-percent je zahalených tajomstvom. Podľa predsedu na cyperskej adrese figuruje meno realitného agenta a sú tam tiež registrované viaceré maďarské firmy - medzi nimi aj podnik patriaci ku skupine spoločnosti Wallis. Tú od roku 2000 riadil terajší premiér Gordon Bajnai. Člen výboru za opozičný Fidesz Ervin Demeter tvrdil, že za činnosťou cyperskej firmy vlastniacej väčšinu v Omninveste stál bývalý spolupracovník tajnej služby. Minister bez kresla zodpovedný za činnosť civilných tajných služieb Gábor Juhász a podpredseda parlamentného výboru za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Károly Tóth pred novinármi povedali, že otázkou národnej bezpečnosti nie je štruktúra majiteľov Omninvestu, ale to, aby vakcíny proti novej chrípke boli vyrábané v bezpečných podmienkach, aby boli kvalitne vyrobené a distribuované ľuďom. Omninvest je už niekoľko rokov jediným výrobcom očkovacej látky v Maďarsku a od štátu dostáva miliardovú podporu. Proti vírusu chrípky typu A(H1N1) sa dalo zaočkovať v Maďarsku doposiaľ 1,7 milióna osôb.

V Maďarsku zaočkovali už 1,7 milióna ľudí

1. decembra 2009 - (sita / mti)

Vakcínu proti prasacej chrípke dostalo v Maďarsku už 1,7 milióna ľudí. Informoval o tom v utorok hlavný hygienik krajiny Ferenc Falus. Podľa jeho slov sa počet nakazených vírusom A(H1N1) odhaduje na 50 až 70 tisíc. Žena v šiestom mesiaci tehotenstva podľahla nákaze v utorok ráno na klinike v Budapešti. Podľa zdravotníkov infekcia u nej zapríčinila zlyhanie obličiek a srdca. Ďalšia tehotná žena na klinike a tretia v nemocnici v Győri sú v kritickom stave. Maďarsko v pondelok oznámilo, že chrípke v krajine podľahli traja ľudia, všetko muži vo veku 18, 52 a 83 rokov.

Vírus H1N1 útočí na tehotné ženy, jedna z nich zomrela

1. decembra 2009 - (tasr)

V budapeštianskej nemocnici zomrela dnes ráno tehotná žena infikovaná vírusom novej chrípky. O jej život bojovali lekári od minulého štvrtka. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry OrientPress Semmelweisova klinika nepotvrdila, ani nevyvrátila informáciu, že šesťmesačný plod sa podarilo zachrániť. Hovorkyňa kliniky Tímea Fekete-Zánová agentúre uviedla, že na žiadosť rodiny neposkytnú ďalšie informácie. Stav druhej tehotnej ženy nakazenej vírusom chrípky typu A(H1N1) ležiacej na oddelení intenzívnej starostlivosti istej kliniky je naďalej kritický. Ďalšia infikovaná tehotná žena leží v nemocnici v juhomaďarskom Segedíne.

V Budapešti hospitalizovali ďalšiu tehotnú ženu s novou chrípkou

2. decembra 2009 - (tasr)

Ženu v 31. týždni tehotenstva hospitalizovali dnes v Budapešti kvôli komplikáciám spôsobeným nákazou vírusu chrípky typu A(H1N1). Na Semmelweisovej klinike vykonali cisársky rez, dieťa s hmotnosťou 2200 gramov je zdravé, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. V Budapešti v utorok zomrela jedna tehotná žena, lekárom sa nepodarilo zachrániť ani jej šesťmesačný plod. V súčasnosti v maďarských nemocniciach na oddeleniach intenzívnej starostlivosti ošetrujú sedem budúcich mamičiek, ktoré majú zdravotné komplikácie po infikovaní vírusom novej chrípky. Niektoré z nich sú v kritickom stave.

V Maďarsku potvrdili už desať obetí novej chrípky

30. novembra 2009 - (tasr)

Chrípka typu A(H1N1) si vyžiadala v Maďarsku už desať obetí. Dnes potvrdili nákazu vírusom novej chrípky u 18-ročného mladíka, ktorý zomrel minulý týždeň v Tiszafürede. Počas víkendu zomrel tiež nakazený 52-ročný muž v Ostrihome. Pre internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság to uviedol hlavný hygienik Ferenc Falus. Pacient v Ostrihome trpel chronickými chorobami. Chrípkovému vírusu podľahol podľa hlavného hygienika v priebehu ôsmich hodín. O stave troch tehotných žien, ktoré sú na jednotkách intenzívnej starostlivosti v Budapešti a v Segedíne, Falus povedal, že ich stav naďalej nie je dobrý. Ako dodal, 20 percent pacientov ošetrovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti nakazených novou chrípkou sú tehotné ženy, ktoré sú náchylnejšie na infekciu.

Rakvu s miliardárom z Rakúska ukradli Maďari

2. decembra 2009 - (čtk)

Večný odpočinok miliardára môže po ročnej prestávke pokračovať. Rakvu s ostatkami rakúsko-nemeckého boháča Friedricha Karla Flicka objavili v Maďarsku. Zlodeji za jej vrátenie pôvodne požadovali vysoké výkupné. Polícia však šesťčlenný maďarsko-rumunský gang zadržala. Večný odpočinok miliardára môže po ročnej prestávke pokračovať. Rakvu s ostatkami rakúsko-nemeckého boháča Friedricha Karla Flicka objavili v Maďarsku. Zlodeji za jej vrátenie pôvodne požadovali vysoké výkupné. Polícia však šesťčlenný maďarsko-rumunský gang zadržala. „Táto nočná mora sa skončila,” citoval nemecký denník Bild vdovu po miliardárovi Ingrid Flickovú. „Duša môjho manžela môže teraz konečne nájsť pokoj na mieste, kde si to Friedrich Karl želal,” povedala Flicková. K zločinu došlo už minulý rok v novembri. Šestica mužov sa vlámala do rodinného mauzólea priemyselníckej rodiny v korutánskom Veldene na brehu Wörthského jazera. Odstránili niekoľko sto kilogramov vážiaci žulový vrchnák sarkofágu a ukradli cínovú rakvu i s pozostatkami boháča. Tú potom ukryli v lesíku v Budapešti. Krátko po spáchaní zločinu zlodeji kontaktovali rodinu Flickovcov a za návrat mŕtveho tela požadovali miliónové výkupné. Hoci nie je jasné, či rodina zaplatila, alebo nie, rakvu sa po ročnom pátraní podarilo nájsť. „Táto správa je pre rodinu veľkým uľahčením, najmä teraz, krátko pred vianočnými sviatkami,” vyhlásil hovorca Flickovcov Jörg Andreas Lohr. Rakvu teraz budú skúmať kriminalisti v Rakúsku, potom ju vrátia rodine. Flickovci získali svoje miliardové majetky v oceliarstve a vo vojnovej výrobe pred a počas druhej svetovej vojny a plne ťažili z nacistického režimu. Zakladateľa flickovského rodinného koncernu Friedricha síce po vojne odsúdili na sedem rokov väzenia, no po troch rokoch ho prepustili. Po jeho smrti v roku 1972 prevzal riadenie podniku jeho syn Friedrich Karl, ktorý však po trinástich rokoch rodinné impérium predal za 5,4 miliardy mariek a z daňových dôvodov sa presťahoval do Rakúska. Tam žil na brehu jazera vo vile, ktorú vybudoval ako nedobytnú pevnosť. S vydieraním sa stretol už počas svojho života. Krátko po jeho svadbe s Rakúšankou Ingrid Raggerovou v roku 1991 uniesli brata novomanželky a žiadali výkupné desať miliónov mariek. Únoscov zatkli pri preberaní peňazí. Friedrich Karl Flick zomrel v roku 2006 ako 79-ročný a jeho rakvu uložili do rodinnej hrobky. Rakúsky bulvárny denník Kronen Zeitung špekuluje, že pravou príčinou únosu rakvy mohli byť i rodinné spory.

Zázračný slovensko-maďarský kôň Overdose dostal nové podkovy

30. novembra 2009 - (sita)

Po 12 platných štartoch stále nezdolaný reprezentant Zoltána Mikóczyho, Maria Hoffmanna a Štefana Czucza Overdose dostal špeciálne lepené podkovy. Slávny dostihový kôň v slovenskom majetku Overdose dostal nové podkovy. V piatok pricestoval na tento úkon z Veľkej Británie do Maďarska kováč Stuart Packham, ktorý mal žrebcove háklivé kopytá na starosti počas päťmesačného zotavovania štvorročného hnedáka v centrále Pulborough u trénerky Amandy Perrettovej a jej slovenského asistenta Ladislava Kubištu. „S každým prekutím je to lepšie, už by mohol začať chodiť pod sedlom v kroku,“ povedal Packham pre Dostihy Online a dodal: „S ostrým tréningom na novú sezónu stačí začať vo februári.” Ďalšie prekutie naplánovali na polovicu januára. Špičkový šprintér predbežne zostáva v Dunakeszi - Alagu pod dohľadom ošetrovateľky a pracovnej jazdkyne Barbary Budinszkej, hoci jeho tréner Sándor Ribárszki v týchto dňoch sťahuje svoju prax do berlínskeho Hoppegartenu.

Hráčov Maďarska údajne chceli podplatiť pred zápasom so SR

30. novembra 2009 - (tasr - dpa)

Dvaja členovia maďarskej futbalovej reprezentácie do 20 rokov sa v pondelok priznali, že im niekto ponúkol veľkú sumu peňazí, aby ovplyvnili zápasy svojho tímu. Medzi medzištátnymi stretnutiami mal byť aj súboj so Slovenskom 20 v rámci minuloročného Mirop Cup-u. Podľa maďarského denníka Nemzeti Sport chceli podplatiť brankára Bence Somodiho v stretnutí proti slovenskému výberu, ktoré sa odohralo v októbri roku 2008. „Nemôžem povedať, kto to bol, no ponúkol mi 3000 eur, ak Maďarsko zápas prehrá,” uviedol Somodi. Jeho tím napokon podľahol v Senci Slovensku 1:4. O mesiac skôr, pred kvalifikačným zápasom proti Srbsku o postup na majstrovstvá Európy 21-ročných, si podvodníci našli ďalšieho reprezentanta, obrancu Ádáma Pintéra, podľa denníka však aj tento futbalista ponuku odmietol. Maďarsko v inkrimonovanom kvalifikačnom súboji prehralo v Belehrade zahanbujúco 0:8.

Dva dni medzi krajanmi počas revolúcie v Rumunsku

29. novembra 2009 - (Peter Kobelák - kobelak.blog.sme.sk)

V Rumunsku začala revolúcia o pár týždňov neskôr ako u nás. Nebola taká rýchla ani nežná ako naša. Ceausescu a jeho päsť Securitate sa chceli udržať aj za cenu krviprelievania. S napätím sme sledovali dramatické správy v televízii. Pamätám si streľbu do demonštrantov v Temešvári, zastrelenie vodiča kamiónu s humanitárnou pomocou v Arade. U nás v tom čase už bola zrušená vedúca úloha KSČ, spoločenské zmeny sa postupne prenášali z veľkej politiky na konkrétne inštitúcie, podniky. Počas jedného z mítingov na našom pracovisku, pod dojmom z udalostí v Rumunsku, zaznela výzva pomôcť našim krajanom. Vedeli sme, že je tam nedostatok, hlad. Zorganizovali sme zbierku trvanlivých potravín. Mysleli sme si, že ostatné zariadi Červený kríž. Ten však na to nemal kapacity. Dostali sme iba adresu evanjelickej fary v Nadlaku, mestečku na rumunsko-maďarských hraniciach. Žije tam početná komunita Slovákov. Ak sme nechceli, aby naša snaha vyšla nazmar, museli sme odvoz zabezpečiť sami.

Kolega Laco sa ponúkne, že pôjde vlastným autom, pridávam sa k nemu ako tlmočník a navigátor. Príves si požičiame zo Zväzarmu. Nakladáme ho, klesne skoro na asfalt. Zvyšok dávame do kufra a na zadné sedadlá škodovky. Dokúpime banány (okolo sviatkov ich zvyčajne dostať) pre deti krajanov. Auto aj príves označíme symbolmi Červeného kríža. Čaká nás takmer 800 km. Chceme ich zvládnuť na otočku za jeden deň.

Vyrážame skoro ráno, ešte za tmy. Mrzne, slabo sneží. O chvíľu sme na maďarských hraniciach, máme obavy či nás pustia. Vezieme „tonu” tovaru, ktorý by sme normálne cez hranice nepreviezli. Nemáme žiadne oficiálne poverenie. Naše jediné papiere sú nálepky na aute, lístok s adresou a automapa Maďarska. Prichádzame na rad, kontrolujú nám doklady. Colník sa pýta na cieľ cesty, náklad ho nezaujíma. Krajania v Rumunsku, večer sme späť, odpovedáme. Závora sa dvíha, uniformy salutujú. Označenie zabralo. Prvý raz v živote ma nebolí brucho, prvý raz sa usmievam pri prechode hraníc.

Sneh postupne mizne z ciest, aj tak ideme pomaly, máme preťažený príves. V Debrecíne sa trocha zamotáme, pýtam sa okoloidúcich na cestu. Ochotne nás nasmerujú. Zaujíma ich kam ideme, sú prekvapení, že v Rumunsku žijú Slováci. Prechádzame Békešskou Čabou, aj tu žijú naši krajania. V meste vidíme množstvo dvojjazyčných nápisov. Nemáme kedy sa zastaviť na čabajskú klobásu, ponáhľame sa. Po siedmych hodinách prichádzame k rumunským hraniciam, Nadlak je na dohľad. Natankujeme na maďarskej strane, v Rumunsku je benzín na prídel. Na hraniciach vidíme množstvo kamiónov s humanitárnou pomocou. Nemecké, francúzske, maďarské, Slováci sme tam v tom čase iba my. Ani tu nečakáme dlho. Po nevyhnutných formalitách prejdeme cez polozamrznutú dezinfekčnú brečku a sme v Nadlaku. (Napadlo mi, že ani závory a dezinfekcia nezabránili rozšíreniu revolúcie aj do Rumunska). Fara je v centre mestečka, nájdeme ju bez problémov. Tešíme sa, že sme v cieli.

Zazvoníme. Farár je prekvapený, nečakal nás. Pozýva nás ďalej. Chceme zložiť náklad a čím skôr sa vrátiť. Zastaví nás. Miestni Slováci už dostali pomoc medzi prvými, fara už bola niekoľkokrát skladom medzinárodnej humanitárnej pomoci. Farár podchvíľou prichádza k oknu, sleduje naše auto. Navrhuje nám, aby sme pomoc odviezli krajanom do odľahlejších oblastí. Pomoc smeruje väčšinou do miest, na vidiek sa nedostane. Sme zaskočení, nepočítali sme s tým, že sa tu zdržíme, nemáme rumunské mapy ani odvahu pustiť sa do rizika. Nie je tu bezpečne. Farár to potvrdí. Tiež nemá odvahu skladovať náš náklad na fare. Naposledy mu ju vykradli Cigáni. Nečakali na rozdelenie pomoci, urobili to sami. Cesty sú však bezpečné, presviedča nás. Kontroluje ich vraj armáda, ktorá sa pridala na stranu revolúcie. Dáva nám niekoľko tipov, kam odviezť našu pomoc. Odmietame, je to ďaleko, bolo by to na viac dní, nie sme nato vybavení. Nakoniec spomenie obec Tipar, je vzdialená len dve hodiny cesty na sever od Nadlaku. Nie je veľmi hlboko vo vnútrozemí, nebude to až taká veľká zachádzka. Pristaneme, máme to v podstate smerom domov. Dáva nám adresu miestneho organistu. Vlastného duchovného nemajú, majú však svoj kostolík, kde krajanom rozdajú našu pomoc. Lúčime sa. Farárovi sa očividne uľavilo, nám naopak.

Zotmie sa, kým znova vyrazíme. Doslova. V celom Rumunsku je vypnuté verejné osvetlenie. Míňame zatvorenú čerpaciu stanicu. Ani lístky na benzín, ktoré nám núkali na colnici, by nám nezaručili plnú nádrž. Prechádzame tmavými, akoby vymretými dedinami. Za hodinu stretávame jedno auto, vojenské hliadky nevidíme nikde. O dve hodiny tam nebudeme. Ideme veľmi pomaly. Nielen kvôli tme a preťaženému prívesu - cesta je samý výmoľ. Po prejazde jedného hlbšieho začne nás príves ťahať nabok. Zastavíme. Už len to nám chýbalo! Zlomila sa obruč kolesa na prívese. Nevydržala preťaženie na tankodrome. Rezervu nemáme. Vypíname motor, šetríme palivo. Čakáme. Márne, hodnú chvíľu nič nejde. Začíname sa triasť, mrzne až praská. Musíme niečo robiť. Posledná dedina ostala ďaleko za nami, nemá význam, aby sa niektorý z nás vrátil pre pomoc tam.

Laco ostáva pri aute, beriem si baterku a idem po ceste v smere jazdy. Už čoskoro, ani nie po kilometri, začujem brechot psov. Pridám do kroku. Zbadám nejaké obydlie. Psy sa rozbrešú ešte viac. Nemám odvahu sám zaklopať. Naspäť už bežím. Opatrne, krokom, dotiahneme príves k obydliu. Búchame na bránu. Nič. Zdá sa, že tam nie je nikto. Neďaleko je ďalšia budova. Tá má okná na cestu. Klopeme, svietime baterkou do okien. Počujeme vnútri nejaké hlasy. Klopeme ešte intenzívnejšie. Po hodnej chvíli sa za sklom ukáže vystrašená tvár. Ukazuje nám, aby sme odišli, niečo kričí. Laco baterkou zasvieti na červený kríž na prívese. Tvár zmizne. Znovu klopeme. Po čase zavŕzga brána. Ukáže sa chlap. Hovorí len rumunsky. Zasvietime na zlomené, spľasnuté koleso. Rukami-nohami ho presviedčame, že zatlačíme príves k nemu do dvora, nájdeme pomoc a čo najskôr sa vrátime. Nesúhlasne krúti hlavou. Objavuje sa jeho žena, o chvíľu aj deti. Laco vytiahne z auta trs banánov a podá ho tomu najmenšiemu. To evidentne nevie, čo drží v rukách. Staršie zrazu neveriacky vykríkne. Banana! Ľady sú prelomené. Chlap ešte naznačuje, či nás isto nikto nevidel. Keď mu prikývneme, otvára bránu dokorán. Zatlačíme príves do dvora, odskrutkujeme koleso. Berieme ho zo sebou. Odchádzame s obavami, či náklad nájdeme neporušený. Hlad nemá predsudky.

O necelú hodinu sme v Tipari. V strede obce zaklopem na jedny dvere. Ozve sa maďarčina, hneď sa chytám. Pýtam sa na organistu. Cez zatvorené dvere nás nasmerujú. Aj tu zaklopeme a slovensky dodávame, že nás posiela farár z Nadlaku. Otvára nám starý pán a ľubozvučnou, trocha archaickou slovenčinou sa pýta, čo sa tam stalo, keď prichádzame tak neskoro večer. Ubezpečujeme ho, že v Nadlaku je všetko v poriadku, sme tu kvôli inému. Volá svoju manželku, akýchže to majú hostí. Vchádzame do skromného domčeka, vykladáme veci z auta. Ukážeme zničené koleso. Organista nás nepoteší, musíme vydržať do rána, v noci nič navybavíme. Nikto tu za tmy nevychádza, ak nemusí. Ostávame. Dozvedáme sa, že dnes našťastie nevypli prúd, môžeme sa zhovárať pri svetle. Starkí nechcú uveriť, že sme prišli až zo Slovenska práve k nim. Vravíme, že ani my sme to pred pár hodinami netušili. Sú zvedaví, aké je to u nás. Veria, že aj u nich to čoskoro bude lepšie. Dozvedáme sa, že nielen benzín, ale aj základné potraviny sú na lístkový prídel. Tu na vidieku si ešte ako-tak dokážu pomôcť, ale ich príbuzní v meste doslova hladujú a mrznú. My aspoň tú pulisku (kukuričnú kašu) máme, aj keď nie vždy so slaninkou, aj nejaké to vajíčko sa nájde, vravia. Strana však kontroluje všetko, chovať môžeme len hydinu, prasiatko sa veľmi neoplatí, môžeme si z neho nechať len slaninu. V dedine je dosť udavačov, súdruhovia vedia aj to, kto má koľko jabĺk na strome, smeje sa cez slzy náš hostiteľ. Chvíľu sa ešte rozprávame, zohrievame sa pri šporáku v kuchyni. Dozvedáme sa že ich predkovia sem prišli z Tekova ešte za Rakúsko-Uhorska. Žijú tu už mnoho generácií, nevedia o príbuzných na Slovensku. V obci žijú štyri národnosti, Slovákov je najmenej. Na dobrú noc nám nalejú po štamperlíku domácej. Hneď zistíme prečo. Ukladajú nás do spálne, do svojej manželskej postele. Je tam zima ako vonku. Prikrývame sa, nepreháňam, aspoň pol metra vysokými perinami. Nezamrzneme.

Ráno, keď vstaneme, už nás v kuchyni čakajú raňajky. Čaj a praženica. Odmietame, máme predsa jedlo z domu. Nedajú sa, musíme sa podvoliť. Kým sme spali, náš milý starký obehal susedov. Zistil, že jeden gazda má malotraktor, ktorého koleso by sa nám mohlo hodiť. Hneď sa za ním vyberieme. Koleso pasuje, ibaže gazda sa s ním nechce rozlúčiť, bojí sa, že ho viac neuvidí. Sľúbime mu, že mu ho obratom poštou vrátime (vrátili sme mu ho aj s novou pneumatikou.) Presviedčame ho konzervami. Berieme ho so sebou aby videl, že koleso naozaj potrebujeme. Bude aj naším tlmočníkom u toho nešťastníka, kde sme nechali príves. Sadáme do auta. Chlap sa nás už nevie dočkať. Dozvedáme sa, že príves strážil celú noc. Strachoval sa o neho viac ako my. Nečudujeme sme sa. Pri príjazde k nemu sme neďaleko videli cigánsku osadu. Prechádza mi mráz po chrbte pri pomyslení, že nehoda sa mohla stáť o pár metrov ďalej. Mali sme šťastie, zaklopali sme na dvere statočného človeka. Necháme mu čosi z nákladu, poďakujeme. Vymeníme koleso na prívese a konečne našu pomoc dopravíme na miesto určenia. Vyložíme, chceme sa rozlúčiť. Nechcú nás pustiť. Ešte ste nevideli náš kostolík, kde rozdáme vašu pomoc. A napoludnie sa rozozvučia všetky zvony v krajine za desiatky obetí demonštrácií v Temešvári, musíte byť pri tom. To nemôžeme odmietnuť. Do poludnia ešte prekvapíme návštevou miestnu autoritu, učiteľku slovenskej málotriedky. Aj ona nás prekvapí, menšinové školstvo je na slušnej úrovni. Majú dostatok slovenských učebníc aj kníh vydaných v Rumunsku. Zberáme sa, o chvíľu je poludnie. Prezrieme si pekný, jednoduchý kostolík, rovnako skromný ako príbytky našich krajanov. Vylezieme na zvonicu a v mrazivom vetre ťaháme za povrazy zvonov. Tečú nám slzy. Asi nie len od vetra. Teraz už naozaj sa lúčime. Na cestu dostávame požehnanie, škvarky a po fľaške pálenky. Milé, dojímavé, typicky slovenské.

Cestou domov väčšinou mlčíme. V každom z nás doznieva prežité. Večer prichádzame na slovenské hranice. Slúži tu tá istá smena, ktorá nás včera vyprevádzala. Colník nás spoznáva. Akosi meškáte, nemali ste sa vrátiť ešte včera večer? V Rumunsku sme sa nečakane zdržali, odpovedáme. Viem si predstaviť ich hranice, to musela byť pekná otrava presedieť dva dni v aute, zamudruje. Necháme ho v tom. O chvíľu sme šťastne doma, misiu sme zvládli.

.........................................................................................................................................

		Máj 2025

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
28	29	30	1 Dolnozemské zlaté pero	2	3	4
5	6	7 Srdcom vyšívané	8	9	10	11
12	13	14	15	16	17 XV. Výstup na Pilíš	18
19	20 Slovenský škovránok 2025	21	22	23	24	25 Vládne štipendiá pre Slovákov žijúcich v zahraničí – akademický rok 2025/2026
26	27	28	29	30 Dlhé hľadanie domova	31	1

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

RSS Facebook E-mail

luno.hu

OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Školy

Samosprávy

Odporúčame

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.

red blue brown green gray pink