Oslavy novembra ’89 (s Gyulom Hornom)

Ministerstvo kultúry SR schválilo návrh na zabezpečenie spomienkových osláv pri príležitosti 10. výročia novembra 1989. Nosným programom osláv bude koncert Slovenskej filharmónie, ktorý sa uskutoční 16. novembra v bratislavskej Redute. Okrem najvyšších ústavných činiteľov SR budú na koncert pozvaní aj bývalí premiéri, respektíve ministri zahraničných vecí viacerých krajín. Medzi pozvanými hosťami sú vraj Petr Pithart (ČR), Tadeusz Mazowieczki (Poľsko), Franz Vranitzky (Rakúsko), Gyula Horn (Maďarsko), Helmut Kohl (Nemecko), Hans-Dietrich Genscher (Nemecko), bývalý starosta Viedne Helmut Zilk a ministerka zahraničných vecí USA Madelaine Albrightová.

Filmová prehliadka

Pod názvom Súčasná filmová tvorba - stredná Európa sa v dňoch 23. až 26. septembra uskutočňuje v priestoroch Maďarského kultúrneho strediska v Prahe prehliadka nových maďarských, poľských, českých a slovenských dokumentárnych a hraných filmov. Diváci majú možnosť vidieť napríklad Milostné príbehy režiséra Jerzyho Stuhra, Šimona čarodejníka Ildikó Enyediovej, Nic a Vrany Doroty Kedzierzawskej, 6:3 Pétera Tímára, Fontánu pre Zuzanu 3 Dušana Rapoša či Kuře melancholik Jaroslava Brabca. V rámci prehliadky sa uskutoční diskusia, na ktorej vystúpia režiséri D. Kedzierzawská (Poľsko), Ferenc Grunwalsky (Maďarsko), D. Rapoš (Slovensko), Jaroslav Brabec, Miroslav Janek a Martin Řezníček (Česká republika). Usporiadateľmi akcie sú pražské kultúrne strediská - Poľský inštitút, Maďarské kultúrne stredisko, Slovenský inštitút a Filmový klub pražskej ČVUT za prispenia Ministerstva kultúry ČR.

Zasadalo Predsedníctvo CSS

Riadne zasadnutie Predsedníctva Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sa konalo dňa 22. septembra v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru. V úvodnej časti rokovania piati regionálni radcovia a predsedovia troch odborných výborov CSS podali správu o svojej činnosti v uplynulých mesiacoch. S hodnotením polročnej činnosti samosprávy s hlavným zreteľom na celoštátne aktivity vystúpil predseda CSS Ján Fuzik, pričom správu o realizácii rozpočtu samosprávy v prvom polroku, ako i návrhy na jeho úpravu predniesla podpredsedníčka Etelka Rybová. Pred prerokovaním aktuálnych otázok členovia Predsedníctva prerokovali a schválili návrhy CSS na zasadnutie medzištátnej Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre záležitosti menšín, ku ktorej má dôjsť 29. septembra.

Zomrel Endre Rozsda

Svetoznámy francúzsky maliar z Maďarska

Vo veku 86 rokov zomrel v Paríži svetoznámy francúzsky surrealistický maliar a kreslič maďarského pôvodu Endre Rozsda. Bývalý francúzsky minister kultúry Jacques Lang vyzdvihol počas smútočného príhovoru umeleckú výnimočnosť autora, ktorý sa preslávil predovšetkým výstavami v Spojených štátoch amerických, vo Švajčiarsku, Francúzsku a v rodnom Maďarsku. Syn maďarského priemyselníka vstúpil do povedomia verejnosti v roku 1945 ako spoluzakladateľ avantgardnej skupiny Európska škola v Maďarsku. V roku 1970 získal francúzske štátne občianstvo a o 14 rokov neskôr sa stal laureátom Copleyho umeleckej ceny.

Na rozlúčku s Annou Lehockou

Po ťažkej chorobe nás navždy opustila riaditeľka Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Slovenskom Komlóši Anna Lehocká. Od skončenia štúdií pôsobila v komlóšskej slovenskej škole ako učiteľka slovenčiny a maďarčiny a posledných osem rokov vehementne zastupovala práva svojej školy a žiakov ako ich riaditeľka. Chodila s nimi a držala nad nimi ochrannú ruku kamkoľvek sa pohli. Anna Lehocká bude chýbať nielen svojej rodine, ale aj kolegom, žiakom a slovenskej verejnosti v Maďarsku. Posledná rozlúčka so zosnulou sa konala v piatok 24. septembra v novom cintoríne v Slovenskom Komlóši. Česť jej pamiatke!

Bratislava v Budapešti

Koncom septembra sa mohli obyvatelia hlavného mesta Maďarska podrobne zoznámiť s históriou a dneškom Bratislavy. V budapeštianskom Historickom múzeu totiž otvorili výstavu s názvom Korunovácie v Bratislave. Expozičné materiály sa vracajú do doby, keď sa dnešné hlavné mesto Slovenska stalo korunovačným mestom. V rokoch 1536 až 1830 bolo v Dóme sv. Martina korunovaných jedenásť uhorských kráľov a osem kráľovských manželiek, medzi nimi aj Mária Terézia v júni 1741.

Topoľčianske pivo do sveta

Topoľčiansky pivovar Topvar v uplynulom polroku predal na slovenskom trhu viac ako 300 tisíc hektolitrov piva. Týždenná výroba a expedícia predstavuje milión fliaš, za rok je to viac ako 50 miliónov. V súčasnosti topoľčiansky pivovar exportuje pivo do 15 štátov sveta. Presadiť sa na zahraničnom trhu mu pomohlo získanie certifikátu kvality ISO 9002 pred tromi rokmi. Aj vďaka tomu mohol Topvar exportovať takmer 50 tisíc pollitrových plechoviek na juhoamerický trh do Argentíny. Pivovar vyrába 7 druhov piva, svetlé, čierne, aj bez alkoholu. Za uplynulých 36 rokov svojej existencie varí Topvar svoje pivo z polovice vyrábaného sladu. Ďalších takmer desať tisíc ton sladu exportuje skoro do celého sveta. Doteraz sa pivo z topoľčianskeho sladu varilo v 28 krajinách sveta.

Krčahy a pivné súpravy (aj) v múzeu

Spomedzi 80 tisíc exponátov Tríbečského múzea v Topoľčanoch je vyše 15 000 venovaných dejinám chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva. Ide o jediný ucelený súbor korbeľov, krčahov, píp, etikiet a pivných súprav.

Maďarská próza v novej slovenskej edícii

Bratislavské vydavateľstvo Kalligram pôsobí na slovenskej knižnej scéne dvojako. Ako vyslanec na Slovensku po maďarsky písanej literatúry pre domácich i maďarských čitateľov, ale aj ako intelektuálne náročné vydavateľstvo slovenskej a stredoeurópskej spisby v slovenčine. Jeden z nových vydavateľských počinov je začiatok vydávania série próz maďarských autorov v slovenčine. Ambíciou je dať slovenskému čitateľovi také diela, ktoré patria ku klasike prozaického žánru u južných susedov. Táto činnosť je mimoriadne chvályhodná, veď naše spoločné kultúrne dejiny sú tisícročné, a aj napriek mnohým napätiam a jazykovej diferencii možno Maďarov považovať za jeden Slovákom kultúrne najbližších národov.

Literárne rozmery tohto spojenectva sú viditeľné a neprehliadnuteľné. Škoda, že našu zemepisnú blízkosť a kultúrne dejiny pošpinili politické i národnostné otázky, pretože väčšia znalosť umenia na obidvoch stranách len prospieva porozumeniu. Azda aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa Kalligram rozhodol priblížiť modernú maďarskú prózu slovenským čitateľom.

Ako prvý zväzok v tejto nepomenovanej edícii vyšiel medzinárodne veľmi známy román spisovateľa Pétera Nádasa Koniec rodinnej ságy (prekl. Katarína Králová). Peter Nádas (1942) je predstaviteľom literárnej generácie, ktorá na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vyvolala v maďarskom literárnom kontexte rozruch najmä odvážnou tematizáciou dovtedy tabuizovaných tém týkajúcich sa života v reálnom socializme. V tejto experimentálnej próze vytvoril zaujímavý dejinný obraz 20. storočia. Zdanlivo banálne rozprávanie chlapca prerastá v bizarný príbeh, plný totalitného násilia a antisemitizmu. Nádas však nerozpráva jednoznačný a jasný príbeh, čo sťažuje čitateľský príjem tohto náročného textu, ale v symbolických a nejasných obrazoch pred nami odhaľuje svet utrpenia a jeho prežívania.

Druhou knihou, ktorá vychádza v tejto maďarskej edícii, je dvojica klasických textov maďarskej moderny, ktorej autorom je Mihály Babits - Kalif bocianom a Syn Virgila Timára (obidve v preklade Juliany Szolnokiovej). Mihály Babits (1883-1941) je považovaný za jedného z popredných mužov maďarskej literárnej moderny, či už ako esejista, prozaik, alebo básnik. Patril k prvej generácii Nyugatu spolu s Endrem Adym a Dezsőom Kosztolányim. Kalif bocianom je prvým Babitsovým románom. Vyšiel v roku 1916 a jeho téma je silne poznamenaná freudizmom. Rozprávanie Elemíra Táboryho je sondou do duše človeka zmietaného vášňami i cynizmom. Druhá próza Syn Virgila Timára nás zavedie do izolovaného sveta učiteľov-mníchov, ktorých morálne poslanie sa dostáva do konfliktu s krutou realitou. Obidve prózy sú plné sugestívneho poetického jazyka.     Začiatok vydávania edície maďarských próz v slovenčine vo vydavateľstve Kalligram treba privítať nielen ako znak oživenia slovensko-maďarských kultúrnych stykov bez účasti Ministerstva kultúry SR, ale aj ako literárne kvalitné stretnutie s dobrou prózou.

Vznikol Stredoeurópsky inštitútu súčasného umenia

Stredoeurópsky inštitút súčasného umenia (CEICA) vznikol ako reakcia na aktuálne potreby kultúrnej obce na Slovensku. Jeho činnosť bude zameraná na oblasť súčasného umenia na Slovensku kontextuálne prepojeného so strednou Európou. Rozdelená je na výstavnú činnosť a na činnosť informačnú, využívajúcu najsúčasnejšie médiá. Jeho zakladateľmi sú Marek Kvetán (výtvarník), Richard Gregor (Výtvarný teoretik), Lucia Stachová (výtvarná teoretička).     Organizácia projektov je jedným z primárnych cieľov CEICA. Rozlišujú sa dva druhy projektov: v prvej skupine sú projekty, ktoré bude realizovať CEICA ako podporné aktivity svojej činnosti. Do druhej skupiny projektov, ktorá bude dominantná, patria projekty, ktoré zvíťazia vo výberovom konaní posudzovanom Radou CEICA. Realizované budú na základe grantov, ktoré inštitút získa a poskytne.     Inštitút sa zameria aj na prezentáciu aktuálnych trendov vo výtvarnom umení, v spolupráci so zahraničnými organizáciami a jednotlivcami bude prinášať diela zahraničných umelcov v rámci výstavnej činnosti na Slovensku a rovnako prezentovať diela slovenských umelcov v zahraničí. Chce byť stimulom k presieťovaniu kontextu súčasného umenia stredoeurópskeho regiónu medzinárodnými výstavnými projektmi a účasťou nielen zahraničných umelcov, ale aj kurátorov. Za nedostatok na súčasnej umeleckej a teoretickej scéne považuje CEICA stopovú existenciu kurátorských výstav, ktoré by z rôznych aspektov reflektovali zaujímavé fenomény objavujúce sa vo sfére umenia, ale aj vo všetkých vrstvách spoločnosti a poskytovali by tak nové podnety pre kultúrne prostredie v regióne. Preto jedným zo zámerov CEICA je podpora a organizácia tematicky zastrešených výstavných projektov, reagujúcich na aktuálne trendy v teórii umenia, vede a filozofii. CEICA bude zabezpečovať aj vydávanie sprievodných materiálov a organizáciu diskusných fór priamo súvisiacich s činnosťou CEICA.     Informačná činnosť, na ktorú CEICA kladie najväčší dôraz, sa bude rozvíjať najmä prostredníctvom internetu, v rámci ktorého CEICA plánuje vytvoriť kultúrny server, spočiatku aplikovaný na slovenské prostredie a neskoršie s rozšíreným pôsobením na všetky krajiny strednej Európy, kde podobná, dnes už nevyhnutná databáza informácií absentuje. Štruktúra servera pre Slovensko počíta s analógovým zbieraním informácií, štruktúra stredoeurópskeho servera sa bude vytvárať aj pomocou databáz informácií, ktoré už dnes na internetových serveroch existujú. Celkovým zámerom informačnej databázy je zhromaždiť všetky dostupné informácie o súčasnom umení pre jednoduchú orientáciu v prameňoch. Cieľovou skupinou je umelecká obec, výtvarní teoretici, študenti humanitných smerov a najširšia kultúrna verejnosť.

Pred rehabilitáciou Malého Žitného ostrova

Maďarská vláda by v blízkej budúcnosti mala rozhodnúť o programe rehabilitácie Malého Žitného ostrova. Nielen niektoré tamojšie samosprávy, ale v poslednom čase aj časť ochranárskych hnutí sa nazdáva, že maďarská vláda neplní svoje volebné sľuby, keď napriek pozitívnemu verdiktu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v spore o Sústavu vodných diel na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros nedokázala dostať do spomínanej oblasti viac vody. Vyplýva to z rozsiahleho materiálu o dunajskej problematike uverejnenom v liberálnom denníku Magyar Hírlap začiatkom septembra.

Jubileum čerňanského slovenského speváckeho zboru

V nedeľu 18. septembra Slovenská menšinová i Obecná samospráva v Černi (Bakonycsernye) usporiadali pri príležitosti 25. výročia miestneho slovenského speváckeho zboru celodenný jubilejný program. Predpoludním sa konali športové zápolenia a vernisáž výstavy miestnych ľudových textílií. Vyvrcholením jubilejných programov bolo popoludňajšie stretnutie národnostných ľudových súborov v prírodnom amfiteátri pri športovom ihrisku.     Po pozdravných slovách starostu Štefana Bolerackého predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Ján Szabó hodnotil 25-ročnú činnosť čerňanských spevákov, ktorí majú nemalý podiel na šírení slovenského slova v obci. Jubilujúci spevácky zbor prišlo pozdraviť sedem ľudových súborov, medzi nimi i slovenský spevácky zbor z Jášču (Jásd).

Sarvašská vysoká škola Körös

Medzinárodné vedecké sympózium

Výskumný a vzdelávací kabinet pre národnostné jazyky Vysokej školy Körös usporiada dňa 29. októbra 1999 vedecké sympózium s medzinárodnou účasťou pri príležitosti 50. výročia vzniku Slovenskej základnej školy a žiackeho domova v Sarvaši. Oslavy sa uskutočnia 30. októbra. Mottom sympózia je: “Veriť, milovať, pracovať“. Srdečne očakávame všetkých záujemcov.     Tematické okruhy sympózia:     - vyučovanie slovenského jazyka (na všetkých typoch škôl);     - formy starostlivosti o slovenskú národnostnú kultúru mimo vyučovacích možností;     - starostlivosť o národnostné tradície, ich zachovávanie a inovácia.     Na podujatí očakávame významné osobnosti verejného a politického života. Rokovacími jazykmi sú slovenčina a maďarčina.     Dĺžka trvania referátov: 20 minút. Texty referátov plánujeme uverejniť vo vedeckom zborníku.     Predbežný účastnícky poplatok: 1 500,- Ft.     Účastníkom sympózia zabezpečíme ubytovanie a stravovanie približne v cene: ubytovanie 700 Ft, raňajky 200 Ft, obed 300-400 Ft, večera 300 Ft.     Adresa: Körös Főiskola Brunszvik Teréz Óvónőképző Intézete, Kisebbségkutató és Oktató Csoport, Szarvas, Szabadság u. 4. 5540.     Telefón: (66) 311-511, titkárság (66) 311-592, fax: (66) 311-550.     Organizačný výbor: Doc. PhDr. Alexander Mózsi, CSc.,      Doc. Mária Gorjanová Mátraiová,      Doc. Dr. Anna Lentvorská.

Študentská výstava v Bratislave

Kremnický plenér s hosťami z Kaposváru

V dňoch 22. septembra až 6. októbra sa koná v priestoroch galérie Artotéka Mestskej knižnice na Kapucínskej ulici v Bratislave vernisáž výstavy s názvom Kremnický plenér 1999. Výstavu pripravila Mestská knižnica v Bratislave spolu so Školou úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Expozíciu tvoria práce, ktoré vytvorili študenti škôl úžitkového umenia v Bratislave, Košiciach a v Kremnici. Hosťami výstavy sú zástupcovia Umeleckej školy v Kaposvári.

Výzva na recitačnú súťaž!

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti, Slovenská samospráva Budapešti, Celoštátna slovenská samospráva v spolupráci so Slovenským inštitútom Budapešť vypisujú recitačnú súťaž pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl hlavného mesta, Peštianskej župy a Báčsko-Kiškunskej župy. Podujatie sa bude konať 12. novembra 1999 (v piatok) o 10. hodine v Slovenskom inštitúte Budapešť.     Súťažiť sa bude v troch vekových kategóriách:

 I. kategória - 1. - 4. ročník základných škôl      II. kategória - 5. - 8. ročník základných škôl     III. kategória - poslucháči stredných a vysokých škôl.

Súťažiaci si musia vybrať dve básne: jednu povinnú a jednu ľubovoľnú.

Povinné básne:  I. kategória - Píšem, píšem (Juraj Marík)  Mačka a myš (Gregor Papuček)  Vo tme (Gregor Papuček)  II. kategória - Kto som ja? (Michal Blaško)  Neverná láska (Pavol Samuel)  Slovenčina moja láska (Gregor Papuček)     III. kategória - Dcéra dúhy (Pavol Samuel)  Moja smutná slovenčina (Michal Blaško)  Nezabúdaj (Gregor Papuček)

Prihlášky treba odoslať do 15. októbra 1999 na adresu Slovenskej samosprávy Budapešť (1054 Budapešť, ul. Akadémia č. 1). Informovať sa možno na telefónnom čísle 302-5117.

Odporúčaná literatúra na recitačnú súťaž SSB

I. kategória Juraj Marík

PÍŠEM, PÍŠEM

Píšem, píšem malé krúžky,

napíšem ich veľa:

hneď tu bude na papieri

abeceda celá!

Píšem, píšem abecedu,

písmená maličké;

budem ešte toho roku

písať list mamičke!

Píšem, píšem, drahá mama,

pozdravím ťa pekne;

a že ťa mám veľmi rada,

nech to môj list riekne!

Gregor Papuček

MAČKA A MYŠI

Stretla mačka

štyri myši.

Kde ste boli?

Na Pilíši.

Stretla mačku

jedna myš:

Kamže, mačka?

Nevidíš?

Idem hore,

na Pilíš!

VO TME

Pricválala nôcka

na nečujnom koni,

materina dúška

po chotári voní.

Na nebi sa blyštia

drobné klince z medi,

veľkohlavý mesiac

medzi nimi sedí.

V čiernej húšti skvie sa

svätojánska muška,

pod Pilíšom vetrík

uspávanky šušká.

II. kategória Michal Blaško

KTO SOM JA?

Voľakďe hustie hori hučia,

Slnce sa za skali skováva -

Hej, tie hori sa za mňa mučia,

V ňich tem vetor mňa oplakáva.

V starich slovenskich cintorínach

Starí Slováci spia spokojňe -

Často ma zvikli tam spomínať.

Hej, známi som im, vedia o mňe.

Pavol Samuel

NEVERNÁ LÁSKA

Prastará pieseň: la-du-la-du...

V sklenenom pohári perly ľadu.

Do rakvy rakiev vernosť kladú.

Prastará pieseň: la-du-la-du...

Na čiernych poliach čierne blato.

Nalej mi do kalicha, moje zlato!

Sypte sa do kalicha, perly ľadu!

Prastará pieseň: la-du-la-du...

Takú som ťa rád mal aká si.

Mňa tvoja zrada nespasí...

Je toto súlad nesúladu?

Prastará pieseň: la-du-la-du...

Gregor Papuček

SLOVENČINA - moja láska

Po lúkach kvitne veľa krásnych kvetov:

čakanky, kľúčky, naháč, sedmokráska,...

Ktorá z tých rastliniek je tvojou svätou,

najmilšou? Ktorá z nich je tvoja láska?

Poobhliadni sa trošku vôkol seba:

vo svete sú aj lúky krásnych rečí...

Ktorá z nich ti je požehnaním z neba?

Ktorá z tých rečí najlepšie ti svedčí?

Tak, ako každej hore patria stromy,

tak, ako v búrke blesku patria hromy,

ako má rada matka svojho syna...

Tak patrí mne každučké slovo matky,

tak jej prekrásny jazyk mi je sladký,

tak milá mi je moja slovenčina.

III. kategória Pavol Samuel

DCÉRA DÚHY

Vídal som ju v pestrých farbách,

bol to omam púhy?

Viem, že bola krásnou dcérou

maľovanej dúhy.

Vídal som ju v jarej kráse

zrakom plným lásky,

vídal som ju, keď už mala

pod očami vrásky.

Vídal som ju v krutej zime

v zasneženom poli,

nevšimla si, že jej chlad ma

neskonale bolí.

Vídal som ju v kráse mája

v zaľúbenom poli,

keď jej vlasy vencom lásky

ozdobené boli.

S vábnym smiechom raz ma zviedlka

na nádejnú lúku,

tam som zvedel, že mi nikdy

nedá svoju ruku.

Vídal som ju v pestrých farbách,

bol to omam púhy?

Viem, že bola krásnou dcérou

maľovanej dúhy.

Michal Blaško

MOJA SMUTNÁ SLOVENČINA

Moja smutná slovenčina,

ako Kereš, tuho ťečie.

Starie slová potraťila,

a novie už ňikda ňezvie.

Moja smutná slovenčina

ďivno blúďi v tmavej noci.

Straťila si ďióuku, sina,

ňikda sa ňeuspokojí.

Moja smutná slovenčina

sňíva nocou o svojeťi,

kďe nad vrchmi, doľinami,

skaľiskami anjel leťí.

Moja smutná slovenčina

ňedostáva novie dažďe.

Na Dolnej zemi vischína,

lísťa jej už sotva rasťie.

Moja smutná slovenčina

súčasňíkov ešťe chráňi.

Ako ňebo nás zakrila,

poraňenú dušu strábi.

Moja smutná slovenčina

horkí život medom slaďí,

a keď večnosť vezme si ma,

do hrobu ma odprevaďí.

Gregor Papuček

NEZABÚDAJ

Horia zory.

V Dubinách ako v chráme

šum modlitieb

zaromoní.

Duše predkov

v korunách stromov máme.

Počúvaj ich:

to sú oni!

Orodujú

za nás, za naše cnosti

pokradnuté,

roztratené...

Vyprosujú

u Pána vo výsosti

naše veľké

prebudenie.

Si Pilíšan.

Cťou nebeskou i svetskou

drž sa svojich

odvekých slov!

Pamätaj sa

na svojich dávnych predkov:

na Slovenky,

na Slovákov!

Na ich zvyky,

na ľubozvučné piesne,

krásu reči,

nádherný kraj,...

pokým žiješ

kdekoľvek v šírom svete,

nezabúdaj,

nezabúdaj