25. septembra 1999 ● Zo slovenskej tlače

O postavení ministerstiev kultúry

Kultúrna spolupráca je v podstate jediný liek proti chronickej chorobe Európy, ktorou je nacionalizmus, uviedol po stretnutí ministrov kultúry krajín visegrádskej štvorky na medzinárodnom festivale Divadelná Nitra ´99 šéf rezortu kultúry Českej republiky (ČR) Pavel Dostál. Bývalý divadelník, najvyšší predstaviteľ rezortu, ktorý má pod sebou 215 ľudí, komentoval na Slovensku pomerne časté názory, že ministerstvo kultúry treba zrušiť, slovami: "Tento extrémny názor zastávali moji predchodcovia a zdôrazňujem osobní priatelia Milan Uhde a Pavel Tigrid - pred nástupom do úradu." Slovenský minister Milan Kňažko si tiež spomenul na podobné rady kolegov, ktoré odmietol. "V každom prípade musí existovať najvyšší orgán štátnej správy, takže umelci a kultúrni pracovníci vždy musia mať niekoho, na koho môžu slobodne nadávať," zdôvodnil. Zároveň pripomenul, že i keď jeho ministerstvo má so 143 pracovníkmi najmenej zamestnancov, má ešte v úmysle úrad značným spôsobom zoštíhliť. V Poľsku podľa ministra Andrzeja Zakrzewskeho takéto názory nepočuť a vďaka novoprijatej legislatíve sa dokonca bude 120-členné ministerstvo rozširovať o správu štátnych archívov a oblasť náboženstva. "V Maďarsku by bolo úplne absurdné hovoriť o zrušení novovzniknutého Ministerstva kultúrneho dedičstva MR, ktoré sa nedávno odčlenilo od ministerstva kultúry a školstva," zhodnotil vyhliadky štátny tajomník 200-členného ministerstva József Pál. Aj keď je na Slovensku smutnejšia situácia, Divadelnou Nitrou, ktorá sa na Kňažkov podnet uskutočnila pod záštitou ministrov Vyšehradskej štvorky, sa susedia aspoň inšpirovali. O rok sa má uskutočniť podobný, hudobný, festival v Maďarsku.

x               x               x

Možnosťami prehlbovania kultúrnej spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky a jej významom v širšom európskom kontexte sa zaoberali minister kultúry SR M. Kňažko, minister kultúry ČR P. Dostál, štátny tajomník Ministerstva kultúrneho dedičstva MR J. Pál a minister kultúry Poľskej republiky A. Zakrzewski na pracovnom stretnutí, ktoré sa konalo 25. septembra v Horných Lefantovciach (v okrese Nitra). Ako na tlačovej besede informoval M. Kňažko, stretnutie sa konalo pri príležitosti 8. ročníka medzinárodného festivalu Divadelná Nitra '99. Ako uviedol, konkrétnym výsledkom pracovného rokovania je dohoda o pravidelnom organizovaní podobných stretnutí v jednotlivých krajinách pri príležitosti významných kultúrnych podujatí. J. Pál navrhol rozšíriť prezentáciu kultúrnych hodnôt krajín Vyšehradskej štvorky v európskych i zámorských krajinách.

Pietna spomienka na Jozefa K. Viktorina vo Vyšehrade

Významná postava slovenskej a maďarskej kultúrnej histórie

Slovenská samospráva Budapešti (SSB), Slovenská menšinová samospráva VIII. obvodu hlavného mesta a Samospráva obce Vyšehrad (Visegrád) usporiadali 19. septembra spomienkovú slávnosť pri príležitosti 125. výročia úmrtia Jozefa K. Viktorina (1822-1874). K pietnej spomienke významného predstaviteľa slovenskej literatúry a kultúry a zároveň dôležitej postavy maďarskej kultúrnej histórie došlo vo Vyšehrade, kde niekoľko rokov pôsobil ako farár a kde je pochovaný. Podujatie sa začalo slávnostnou svätou omšou v katolíckom kostole, ktorú celebroval miestny farár, dekan István Kalász, a pokračovalo ovenčením pamätnej tabule na promenáde. So sviatočným príhovorom tu spolu s vyšehradským vicestarostom Árpádom Kalotaim vystúpil podpredseda SSB Gregor Papuček. Vzdávanie úcty J. K. Viktorinovi pokračovalo krátkym kultúrnym programom miestnych školákov spojeným s kladením vencov pri pekne udržiavanom náhrobku na cintoríne. Dovŕšením spomienkového dňa bolo “mini-sympózium“, čiže fundované prednášky pracovníka miestneho Múzea kráľa Mateja Pétera Grófa, predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimíra Kápolnaiho a G. Papučka venované Viktorinovej činnosti v slovenskom vedeckom a kultúrnom živote, ako aj jeho zásluhám o ochranu umeleckých a historických pamiatok vo Vyšehrade a v celom Uhorsku. Podujatia sa popri miestnych obyvateľoch zúčastnil i riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Karol Wlachovský, regionálny radca Celoštátnej slovenskej samosprávy Imrich Fuhl, ako aj viac ako 30-členná skupina budapeštianskych Slovákov na čele s predsedníčkou SSB Zuzanou Hollósyovou, nechýbali však ani záujemci z neďalekých Slovákmi obývaných (pilíšskych) obcí.

Zasadnutie Slovensko-maďarskej komisie pre menšiny

V Bratislave aj o učebnici s jednotným výkladom dejín

Všetko to pozitívne, čo sa v posledných mesiacoch udialo v slovensko-maďarských vzťahoch, je podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jána Figeľa akýmsi príspevkom oboch krajín pre zjednocujúcu sa Európu. J. Figeľ, ktorý je spolupredsedom Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre menšiny, to 29. septembra povedal na jej druhom zasadaní v Bratislave. Ocenil, že od prvého, februárového zasadania tohto fóra sa už splnili niektoré vtedy prijaté odporúčania, ktoré jeho kolega, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh charakterizoval ako odvážne. Ide predovšetkým o dohodu o postavení Mostu Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, na slovenskej strane o obnovenie štátnych príspevkov pre menšinovú kultúru a vrátenie právnej subjektivity kultúrnym inštitúciám a na maďarskej prijatie školského zákona, ktorý obsahuje prvky pozitívnej diskriminácie národnostných menšín. Diskutovalo sa aj o slovenskom zákone o jazykoch menšín, no o modifikáciách konkrétnych predpisov, ktorými sľúbila slovenská strana riešiť nedostatky tohto zákona, sa nehovorilo. J. Figeľ uviedol, že je ešte priskoro hovoriť o účinnosti tohto zákona, keď ešte nebol overený v praxi. Hovorilo sa tiež o obnovení činnosti Slovensko-maďarskej historickej komisie, výsledkom ktorej by mohla byť napríklad učebnica dejepisu s jednotnou interpretáciou dejín oboch krajín.

Cicciolina špiónkou

Bývalá pornohviezda maďarského pôvodu Ilona Stallerová, známa ako Cicciolina, bola v mladosti špiónkou maďarských komunistov. Cicciolina, v minulosti aj poslankyňa talianskeho parlamentu, to uviedla v televíznom rozhovore pre stanicu RTL. Bývalá pornoherečka v mladosti pracovala ako čašníčka vo veľkom hoteli v Budapešti, kde ju raz oslovili traja dobre oblečení páni a spýtali sa jej, či nemá záujem zarobiť si čosi navyše. Keď 19-ročná Ilona súhlasila, stala sa donášačkou pre bývalú komunistickú tajnú službu. Stallerová nedostala žiadny špeciálny výcvik, agenti jej len povedali, s ktorými hosťami sa má dať do reči a o aké informácie majú záujem. Pre tajnú službu pracovala niekoľko rokov, kým neemigrovala do Talianska.

Darina Rolincová zapózovala pre Playboy

Fotografie 26-ročnej slovenskej speváčky Dariny Rolincovej v Evinom rúchu sa objavia v najnovšom vydaní magazínu Playboy. Svoje rozhodnutie pózovať na stránkach pánskeho časopisu tak, ako ju pánboh stvoril, zdôvodnila pre český denník Blesk slovami: “Nahota je prirodzená vec a vnímam ju nežne. Nie som žiadna exhibicionistka. Na mužskú nahotu sa však radšej pozerám zblízka, nie na fotografiách.“ Rodáčka z Bratislavy, ktorá sa v roku 1988 presťahovala do Prahy, je presvedčená, že zo záberov na jej nahé telo dýcha príroda a prirodzenosť. “Niekto sa hrá na ukrutnú dračicu a zvodnú ženu. Ja si na tých aktoch skôr pripadám ako divožienka,“ dodala. Darina Rolincová, známa aj pod umeleckým pseudonymom Dara Rolins, ktoré použila na svojom anglickom albume, začiatok októbra tráví v Amerike, kde podpíše zmluvu o príprave svojho nového hudobného projektu.

Dunajský kruh o Gabčíkove

Dva z piatich variantov riešenia dunajskej problematiky, ktoré vypracovala kancelária príslušného splnomocnenca vlády MR László Székelyho, považuje za prijateľné maďarská ekologická organizácia Dunajský kruh, známa odporom proti výstavbe Sústavy vodných diel na Dunaji. Ako vyhlásila ochranárska organizácia, je jednotná v posudzovaní zásobovania Malého Žitného ostrova vodou. Za prijateľné považuje obnovenie úseku Dunaja so zákrutami a zvýšenie hladiny jeho koryta prostredníctvom štrku a kamenia. Jeden z lídrov Dunajského kruhu György Droppa ďalej dementoval, že by na realizáciu prvého, teda lacnejšieho z oboch variantov, stačilo 20 percent prietoku vody a dodal, že bude potrebných minimálne 60 percent vôd Dunaja. Podľa Droppu je podstatné, že maďarská vláda odmieta výstavbu vodného stupňa v Nagymarosi.

Financie pre kultúru menšín na Slovensku

Na rozvoj kultúry národnostných menšín bolo v roku 1999 z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) poukázaných spolu 50 miliónov korún, z toho je štátom viazaná finančná rezerva osem percent, čo predstavuje štyri milióny korún. Informovala o tom generálna riaditeľka Sekcie menšinových kultúr MK SR Gabriela Jarabíková. Spresnila, že z 12 menšinových kultúr na Slovensku najviac (23 279 035 korún) dostala maďarská menšina, rómska 6 402 000, česká 2 078 400, rusínska 2 400 000, ukrajinská 2 399 900, moravská 972 000, nemecká 1 990 200, chorvátska 1 153 400, bulharská 980 175, židovská 1 920 200, poľská 614 200 a ruská 589 200 korún.

Gy. Horn na oslavy novembra ’89

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky schválilo návrh na zabezpečenie spomienkových osláv pri príležitosti 10. výročia novembra 1989. Nosným programom osláv bude koncert Slovenskej filharmónie, ktorý sa uskutoční 16. novembra v bratislavskej Redute. Okrem najvyšších ústavných činiteľov SR budú na koncert pozvaní aj bývalí premiéri, respektíve ministri zahraničných vecí viacerých krajín. Medzi pozvanými hosťami sú Petr Pithart (Česká republika), Tadeusz Mazowieczki (Poľsko), Franz Vranitzky (Rakúsko), Helmut Kohl (Nemecko), Hans-Dietrich Genscher (Nemecko), bývalý starosta Viedne Helmut Zilk a ministerka zahraničných vecí USA Madelaine Albrightová, ako aj bývalý minister zahraničných vecí a neskorší predseda vlády MR Gyula Horn.

„Sendvič tisícročia”

Najdlhší a najzdravší sendvič tisícročia pripravili koncom septembra v Národnom historickom parku v Ópusztaszere. Organizátori z Fóra stravovania chceli dva kilometre dlhým produktom upozorniť na význam modernej, bezcholesterínovej výživy pre predĺženie života v zdraví. Na prípravu sendviča, na ktorej sa pod vedením expertov podieľalo asi 1000 návštevníkov parku, sa použilo 3400 kusov ražného chleba, 340 kilogramov margarínu, 3400 kusov hlávkového šalátu, 500 kilogramov paradajok a rovnaké množstvo uhoriek.

O spoločných televíznych projektoch

V rámci medzinárodného regionálneho vysielania

Posúdiť formy spolupráce a načrtnúť možnosti spoločných projektov v rámci medzinárodného regionálneho televízneho vysielania bolo obsahom rokovania, na ktorom sa koncom septembra v Košiciach stretli zástupcovia regionálnych televíznych štúdií (RTVŠ) zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Poľska. Podľa slov Mariána Kleisa, riaditeľa RTVŠ Slovenskej televízie Košice, ktorá spolu s banskobystrickým RTVŠ zastupovala na stretnutí Slovensko, bude počiatočná fáza spolupráce postavená na výmene príspevkov do magazínu s tematikou cezhraničných kontaktov jednotlivých regiónov z krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Ako dodal, postupne ju hodlajú rozšíriť na výmenu programov z celej škály ponuky, vrátane hudobných, publicistických i hraných diel. Najväčším úskalím rozvoja projektu sa popri financovaní javí legislatíva súvisiaca s autorskými právami za šírenie diela, ako aj rozdielne autonómne postavenie RTVŠ v rámci domovských sietí. Stretnutie predstaviteľov RTVŠ z krajín V4, ktoré iniciovalo košické štúdio, sa konalo v predvečer porady ústredných riaditeľov národných tevízií zo spomínaných krajín.

Topoľčianske pivo do sveta

Topoľčiansky pivovar Topvar v uplynulom polroku predal na slovenskom trhu viac ako 300 tisíc hektolitrov piva. Týždenná výroba a expedícia predstavuje milión fliaš, za rok je to viac ako 50 miliónov. V súčasnosti topoľčiansky pivovar exportuje pivo do 15 štátov sveta. Presadiť sa na zahraničnom trhu mu pomohlo získanie certifikátu kvality ISO 9002 pred tromi rokmi. Aj vďaka tomu mohol Topvar exportovať takmer 50 tisíc pollitrových plechoviek na juhoamerický trh do Argentíny. Pivovar vyrába 7 druhov piva, svetlé, čierne, aj bez alkoholu. Za uplynulých 36 rokov svojej existencie varí Topvar svoje pivo z polovice vyrábaného sladu. Ďalších takmer desať tisíc ton sladu exportuje skoro do celého sveta. Doteraz sa pivo z topoľčianskeho sladu varilo v 28 krajinách sveta.

“V Maďarsku predáme viac bryndze ako doma“

V silnej konkurencii veľkých mliekarní na Slovensku sa snažia prežiť aj malé spracovateľské prevádzky, s úzkou špecializovanou výrobou. Jednou z nich je aj Kluknavská mliekáreň, s.r.o., ktorá zamestnáva 15 ľudí a jej ročný obrat predstavuje zhruba 25 mil. Sk. V lete minulého roku zrekonštruovala prevádzku na výrobu bryndze. Situáciu jej čiastočne zjednodušilo uvoľnenie trhu po skrachovanej košickej mliekárni, ktorá bola dovtedy dominantným výrobcom bryndze. "Ťažíme aj z našej polohy. Spiš je srdcom ovčiarstva," uviedol Juraj Dankovčík, konateľ spoločnosti. Mliekáreň je známa aj produkciou slaného syra Feta, orientovaného predovšetkým na vývoz. Jeho výrobu v minulosti podľa J. Dankovčíka dotoval štát, preto bolo nevyhnutné rozšíriť výrobný program. Začiatkom tohto roka začal závod vyrábať aj bryndzové nátierky. Slabá kúpyschopnosť obyvateľov a úzky domáci trh sa podpísali na zníženej spotrebe bryndze. V tomto roku preto mliekáreň začala vyvážať bryndzu do Maďarska. "Maďarský trh je hladný po týchto výrobkoch. Nie je vylúčené, že v Maďarsku predáme viac bryndze ako doma," uviedol J. Dankovčík. Vlastníkmi Kluknavskej mliekárne sú okolité poľnohospodárske družstvá, medzi ktorými má majoritu PD Kluknava.

Kestúcke tapety do Anglicka

Kestúcka výrobňa tapiet bola v 70. a 80. rokoch najúspešnejším výrobným odvetvím poľnohospodárskeho družstva Jószerencsét v Kestúci. Z vysokého zisku z predaja tapiet hradili zveľaďovanie základnej činnosti a vďaka tomu družstvo Jószerencsét patrilo medzi popredné kolektívne hospodárstva krajiny. V deväťdesiatych rokoch, keď prudko klesli objednávky stavebných podnikov, sa znížil aj záujem o kestúcke tapety. Do krízovej situácie sa dostalo aj celé kestúcke družstvo. Jednotlivé výrobné úseky rad radom sprivatizovali. Tak sa výrobňa tapiet stala súčasťou akciovej spoločnosti Graboplast v Győri. Tento krok pred ňou otvoril nové možnosti realizovania produkcie na západných trhoch, ktoré museli pred niekoľkými rokmi opustiť. Akciová spoločnosť Graboplast uzavrela s anglickou firmou Imperial Home Dekor Group (IHDG) dohodu o výrobnej spolupráci, v rámci ktorej kestúcka výrobňa dodá každý týždeň do Anglicka minimálne 20 tisíc zvitkov tapiet. Táto firma má materský podnik v USA a dva dcérske podniky v Anglicku a Kanade. Firma IHDG vyvíja širokosiahlu exportnú činnosť po celom svete. V samotnom Anglicku je tapeta obľúbeným a vyhľadávaným výrobkom. Terajšej zmluve o dodávke tapiet predchádzali dôkladné prípravné práce. Anglickí odborníci si prezreli kestúcku výrobňu, presvedčili sa, nakoľko je tamojšie zariadenie schopné tlačiť ich vzorky a na základe nadobudnutých poznatkov rozhodli o objednávke.   Prvá zásielka tapiet bola vyexpedovaná v júli tohto roku.   Holding Graboplast v Győri zlučuje 10 podnikov, ktoré sa všemožne snažia zvýšiť svoje príjmy. Zamrznutý ruský trh mal totiž negatívny dopad na jeho hospodárenie. V prvom polroku straty Graboplast, a. s., činili 239 miliónov Ft. Cieľom spoločnosti je zvýšenie predaja v krajinách západnej, strednej i východnej Európy. V záujme toho sa snažia hľadať nové kanály distribúcie a vedú novú politiku marketingu. Zdá sa, že v nových obchodných predstavách Graboplastu bude mať svoje miesto aj kestúcka výrobňa tapiet.

Japonská firma Sanyo v Dorogu

Uhoľné bane a iné priemyselné závody Dorogu boli odjakživa zdrojom obživy obyvateľov okolitých maďarských, nemeckých a slovenských osád. Šachty a závody mesta zamestnávali prevažnú väčšinu mužov týchto osád a nezamestnanosť bola v tejto oblasti krajiny neznámym pojmom. Naopak, prácu tu našli aj stovky „prisťahovalcov“ z Dolnej zeme. Od konca osemdesiatych rokov sa však situácia začala zhoršovať. Nerentabilné bane a málo efektívne závody začali zatvárať, pričom nové pracoviská sa na ich mieste nevytvárali. Nezamestnanosť začala hroziť aj tunajším baníkom a robotníkom. Podobne ako iné známe priemyselné centrá krajiny, aj Dorog začal strácať na niekdajšej sláve. Samospráva mesta húževnato hľadala východisko z tejto situácie a pátrala po zahraničných a domácich investoroch. Ponúkala pomerne vyspelú infraštruktúru a kvalifikované pracovné sily.   Horúčkovité snahy vedenia mesta boli nedávno korunované úspechom Starosta mesta dr. János Tittmann podpísal s európskymi predstaviteľmi svetoznámej japonskej firmy SANYO protokol o zakúpení priemyselného územia a vybudovaní závodu na výrobu súčiastok pre modernú oznamovaciu techniku. Obe strany sa dohodli, že budú zo všetkých síl napomáhať čím skoršie zakončenie investície. Podľa plánov nový závod firmy Sanyo v Dorogu začne výrobu v prvej polovici roku 2000.   V dcérskom podniku japonskej firmy, do ktorého budú investovať 2 miliardy Ft, sa budú vyrábať trvanlivé a lítiové články do prístrojov oznamovacej techniky a do počítačov. Výroba bude spustená roku 2001. Od apríla budúceho roku sa závod zamerá na balenie a predaj akumulátorov. Nová japonská výrobňa poskytne pracovnú príležitosť stovkám obyvateľov okolitých, medzi nimi aj našich osád.

Čabianska klobása - artikel Békéšskeho regiónu

Zahraničný hosť je pri návšteve Maďarska popri známych rekreačných oblastiach a pozoruhodnostiach hlavného mesta zvedavý aj na široko-ďaleko známe gastronomické pochúťky tunajšej kuchyne. Preto sa ústredné orgány cudzineckého ruchu spolu s jednotlivými regiónmi snažia prilákať hostí nielen krásami prírody, architektonickými a kultúrnymi pamätihodnosťami, rekreačnými službami, ale aj gastronomickými kuriozitami.

Nie je tomu inak ani v Békéšskej župe a v samotnej Békéšskej Čabe, kde sa za posledné dva-tri roky podarilo položiť základy novej tradície - vytvoriť kult chýrnej „čabajky“, teda čabianskej domácej klobásy. Iniciátorom založenia festivalu čabianskej klobásy bol riaditeľ Župnej knižnice Zoltán Ambrus. Dva ročníky festivalu dokázali, že sú vynikajúcou príležitosťou propagácie tohto, možno tvrdiť, vo svete ojedinelého artiklu Békéšskeho regiónu. O podujatie prejavili veľký záujem nielen obyvatelia župy, ale aj vzdialenejších regiónov, ba i zo zahraničia.

Čabania sú napriek dvom veľmi úspešným festivalom nespokojní, že ich domáca klobása zatiaľ nezaberá na palete špičkových gastronomických výrobkov krajiny také popredné miesto, aké by si zaslúžila. Skupina nadšencov sa teda v júni tohto roku rozhodla založiť spolok Klub čabianskej klobásy. Podľa informácií predsedu spolku Zoltána Uhrina klub pôsobí ako civilná nonprofitová organizácia. Cieľom jej členov je zachovanie ľudových tradícií, šírenie a pestovanie kultu čabianskej klobásy. V perspektívnych predstavách klubovníkov figuruje zaradenie čabianskych zakáľačiek medzi turistické atrakcie mesta a širokosiahla propagácia festivalov klobásy.   Klub má v súčasnosti takmer sto členov a aktívne sa podieľa na prípravných prácach tohoročného festivalu. Členovia nezištne pracujú na tom, aby sa chýr o čabianskej domácej klobáse šíril svetom. V záujme toho sa chcú pričiniť o to, aby sa čabianska domáca klobása v blízkej budúcnosti objavila aj na pultoch predajní. Chceli by dosiahnuť, aby - samozrejme, za dodržania prísnej výrobnej technológie a kontroly - mohli klobásu vyrábať malovýrobcovia. Táto by sa v jednotnom balení dostala do obchodnej siete. Podobne ako je tomu v prípade jágerských vín, ktoré vyrábajú tiež malopestovatelia, predsa sa predávajú pod ochrannými krídlami spoločnej firmy. Základným predpokladom výroby čabianskej domácej klobásy je však vypracovanie prísnej technológie výroby. Vhodné priestory sa už našli.   Tohoročný festival čabianskej klobásy bude usporiadaný na novom priestrannejšom mieste. Rozhodnutie padlo na Mestskú športovú halu a jej bezprostredné okolie. Bohatý program bude akiste ďalším krokom k šíreniu dobrého mena čabianskej špeciality nielen doma, ale aj v zahraničí.

Slovenská sv. omša v Budapešti

Cirkevná obec pri katolíckej farnosti sv. Jozefa v Budapešti, Celoštátna slovenská samospráva, Kresťanský spolok Slovákov v Maďarsku, Slovenská menšinová samospráva VIII. obvodu v Budapešti a Slovenská samospráva Budapešti organizujú v Rímskokatolíckom kostole sv. Jozefa v Budapešti (Budapešť, VIII. obv. námestie Mihálya Horvátha) každú prvú nedeľu v mesiaci o 10.30 hodine slovenskú sv. omšu, ktorú bude slúžiť františkánsky rehoľný brat, kňaz Cyril Kovalčik. Organizátori prosia slovenských katolíkov žijúcich v Budapešti, resp. v okolitých slovenských obciach, aby sa aktívne zúčastnili na týchto sv. omšiach.

Rímskokatolícka vysoká škola pedagogická Jána Vitéza v Ostrihome

 „Slovenská národnostná škola po roku 2000”

 „Aké je dobré, aké milé, keď sú bratia pospolu! Je to ako najvzácnejší olej na hlave, čo steká na bradu, bradu Áronovú, čo steká na okraj jeho rúcha”. (Žalm 133,2) - týmto žalmom otvoril generálny riaditeľ Rímskokatolíckej vysokej školy pedagogickej Jána Vitéza v Ostrihome Dr. Endre Gaál vedeckú poradu pod názvom „Slovenská národnostná škola po roku 2000”, ktorá sa konala v dňoch 24. až 25. septembra 1999.

- Je pre nás veľkou radosťou a cťou, že pri našej vysokej škole účinkuje taká slovenská národnostná katedra, ktorá má možnosti a perspektívy usporiadať vedeckú poradu. Želám vám, aby toto jedinečné podujatie bolo bohumilé, prinieslo pre každého z vás duševné porozumenie, aby ste našli riešenie pre svoje problémy a vzájomne sa obohatili, - povedal o. i. vo svojom úvodnom prejave Dr. Endre Gaál.

Dvojdňové rokovanie viedla vedúca Slovenskej národnostnej katedry, docentka Dr. Mária Klára Fazekašová, ktorá po privítaní účastníkov prečítala pozdravný list predsedníčky Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Zuzany Medveďovej. Pani M. Fazekašová potom oznámila prítomným smutnú správu, že práve v tento deň pochovávajú riaditeľku Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši Annu Lehoczkú, ktorá sa tiež chcela zúčastniť tejto porady. Na počesť zosnulej odznela v slovenčine i v maďarčine báseň Milana Rúfusa: „Rekviem za Pavla Straussa a za nás”. Prítomní si potom minútou ticha uctili pamiatku zosnulej kolegyne.

Cieľom tejto jedinečnej vedeckej porady bolo hľadať odpoveď na odborné, organizačné a iné problémy slovenských národnostných škôl, ktoré vznikli v posledných desaťročiach. Zúčastnili sa jej delegácie zo Slovenska, predstavitelia Úradu pre národné a etnické menšiny, Celoštátnej slovenskej samosprávy, Národnostnej sekcie Celoštátnej kancelárie školských služieb, Kancelárie pre národné a etnické menšiny Celoštátneho ústavu - Centra pre rozvoj školských programov a učebných osnov, slovenskí učitelia z Budapešti, Békéšskej, Boršodskej, Čongrádskej, Komárňansko-Ostrihomskej, Novohradskej, Sabolčskej a Peštianskej župy.

Na odbornom rokovaní pedagógov prednášali významní vedci, bádatelia, pedagógovia a poprední predstavitelia slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku.

O rozvoji maďarského školstva a možnosti slovenskej národnostnej školy informoval prítomných referent hlavného oddelenia všeobecného a národnostného školstva ministerstva školstva Štefan Kraslán. Zdôraznil, že reforma slovenskej menšinovej výučby prebiehala paralelne s modernizáciou verejného školstva v Maďarsku. Poznamenal však, že tieto zmeny nie vždy boli nami vítané. V tejto súvislosti vyzdvihol aj významnú úlohu nášho najvyššieho voleného zboru Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorá od svojho zrodu riadila a koordinovala všetky udalosti týkajúce sa nášho školstva. Možnosti slovenských menšinových samospráv a otázky posilnenia kondícii národnostného školstva rozoberal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Konštatoval, že školská oblasť je najdôležitejšia oblasť nášho národnostného života, preto jej treba venovať náležitú pozornosť a snažiť sa čím skôr vyriešiť najakútnejšie problémy: zvýšiť počet dvojjazyčných materských a základných škôl, ich žiakov i hosťujúcich učiteľov, pozývať aj hosťujúcich učiteľov materských škôl, rozšíriť výber predmetov na stredných školách, zintenzívniť systém škôl v prírode na Slovensku, zabezpečiť učebnice, učebné pomôcky, doškoľovanie učiteľov v piatich vysokoškolských ustanovizniach, ktoré by sa mohli stať aj metodickými centrami.

O možnostiach uchovania slovenskej národnostnej identity, tradícií a vplyvoch globality prednášala habilitovaná docentka Dr. Anna Divičanová, univerzitná profesorka ELTE v Budapešti.

Profesor Univerzity Komenského v Bratislave PhDr. Ján Kačala oboznámil prítomných s výsledkami jazykovedných výskumov v oblasti sémantiky a ich transformácie do vyučovania jazyka. Morfológiu slovenskej ľudovej rozprávky priblížil profesor Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Dr. Ondrej Sliacky, šéfredaktor detského časopisu „Slniečko”, ktoré používajú pri výučbe aj naši slovenskí učitelia.

Program druhého rokovacieho dňa otvorili prednášky na tému skúsenosti v oblasti výskumov metodiky, hudby a ich uplatňovanie v jazykovej výchove, ktoré pútavo, výstižne a názorne predniesli docentka Trnavskej univerzity PhDr. Gabriela Gotthardová, CSc. a Mgr. Eva Kleinová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Je potešiteľné, že vedecká porada bola zameraná aj na novú oblasť činnosti - na náboženskú výchovu v slovenských národnostných školách, o ktorých prednášali evanjelická farárka Alžbeta Nobiková zo Sarvaša a predsedníčka Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku Ildika Klauszová Fúziková, ktorá zdôraznila, že slovenská národnostná škola po roku 2000 by mala byť taká, v ktorej prebieha náboženská výchova a vzdelávanie v materinskom jazyku a sú preniknuté vierou. Nemôže nám byť ľahostajné, v akom duchu prežívajú deti roky školskej dochádzky, veď aj to poznačí ich myslenie, správanie a konanie v budúcnosti. Nehovoriac o tom, že iba v tomto prípade sa môže v deťoch prehĺbiť slovenské cítenie, náboženské a národné povedomie.

O úspešnom fungovaní slovenských národnostných katedier a o ich bariérach prednášali vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne, docentka Dr. Katarína Maružová Šebová a vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Körös v Békéšskej Čabe Alžbeta Hornoková Uhrinová. Obe sa zmienili o neistej budúcnosti týchto dvoch vysokoškolských ustanovizní, ako aj o tom, že majú nedostatočné množstvo poslucháčov, preto hľadajú skryté rezervy na riešenie týchto akútnych problémov. Zároveň požiadali kompetentné orgány, aby im pri riešení problémov a ťažkostí maximálne vychádzali v ústrety.

Celkovo môžeme veľmi pozitívne hodnotiť túto jedinečnú iniciatívu Slovenskej národnostnej katedry pri Rímskokatolíckej vysokej škole pedagogickej Jána Vitéza v Ostrihome - organizovať vedeckú poradu pre našich učiteľov a hovoriť o slovenskej národnostnej škole po roku 2000. Analytické prednášky nás v tom plne potvrdili, veď tu odznelo viacero konštruktívne zameraných kritických poznámok, ktoré boli prehľadným spôsobom mapujúcou sondou súčasného stavu našej menšiny a školskej oblasti. Opäť sa zdôraznilo, že je nevyhnutné obnoviť a posilniť povedomie v slovenskej rodine, aby sa jej členovia intenzívne prejavili ako príslušníci slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku a tak napomáhali zaškoľovanie do našich školských inštitúcií.

Všetky prednášky mohli poslúžiť ako vhodný podnet na živú diskusiu, ku ktorej však, žiaľ, z časových dôvodov, nedošlo. Môžeme len ľutovať, že sa nemohla rozvinúť otvorená a úprimná diskusia, veď najkompetentnejší, naši učitelia, nemali možnosť vyjadriť sa k problematike rokovania a vysloviť sa, ako vidia oni budúcnosť - slovenskú národnostnú školu po roku 2000.

Usporiadatelia vedeckej porady plánujú vydať zborník z odznelých prednášok, aby sa s fundovanými referátmi oboznámila aj širšia slovenská verejnosť.

Dvojdňové rokovanie slovenských pedagógov v Ostrihome podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny a Ministerstvo školstva MR.

Storočná cirkevná obec v Meďeši

Cirkevný zbor v Meďeši (Medgyesegyháza) nedávno oslávil 100. výročie vysviacky evanjelického kostola. Pri príležitosti tejto jubilejnej udalosti sa konala slávnostná bohoslužba, ktorú konal biskup Dr. Béla Harmati. V rámci nej inštaloval do úradu nového evanjelického kňaza R. Csabu Veresa.

Po slávnostnej bohoslužbe odhalili a vysvätili pamätnú tabuľu na stene kostola, na ktorej je zoznam bývalých evanjelických kňazov. Po tomto slávnostnom akte sa konalo slávnostné valné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo viacsto veriacich z Medešu ako aj zo susedných osád. Slávnostnú atmosféru jubilejnej slávnosti stupňovalo aj otvorenie výstavy o dejinách cirkevnej obce, ktorú zahájil učiteľ na dôchodku Ádám Zsilinszky.

Evanjelická cirkevná obec a Nadácia za Medgyesegyházu pri príležitosti jubilejných osláv vydali dvojjazyčnú slovensko-maďarskú brožúrku, v ktorej sa môžeme dočítať o tom, že túto osadu založili Slováci, prisťahovaní z Békéšskej Čaby roku 1889. Evanjelický cirkevný zbor sa osamostatnil roku 1892, na čele ktorého sa dostal Endre Zsilinszky. O rok neskôr biskup Samuel Sárkány už vysvätil nový evanjelický kostol. Cirkevná obec sa postupne zmáhala a neskôr, vďaka obetavosti a finančnej pomoci veriacich, sa tu vybudovala aj farnosť, do kostola kúpili kvalitné organy a dali urobiť aj novú hodinovú vežu.

Po 2. svetovej vojne sa medzi Československom a Maďarskom na základe dohody uskutočnila výmena obyvateľstva, ktorá priniesla tragické zásahy aj do života Slovákov žijúcich v Medeši. Roku 1947 sa prevažná väčšina veriacich spolu so svojím kňazom presídlila do materskej krajiny, následkom čoho tu značne oslabol tunajší cirkevný zbor. Nastávajúce desaťročia priniesli ďalšie utrpenia, veriaci prešli mnohými životnými skúškami, predsa sa zachránil cirkevný zbor. A dnešní veriaci mohli vzdať hold predkom, ktorí tu vybudovali Boží chrám.

V Novohrade je o slovenčinu záujem

Trvalý záujem žiakov o výučbu jazykov má v súčasnej dobe vzostupnú tendenciu. Prednedávnom preferovaná angličtina pomaly ustupuje racionálnemu a emocionálnemu výberu. “Rozum“ si všíma geografickú polohu Maďarska uprostred Európy v susedstve so slovanskými národmi. “Srdce“ túži poznať vlastné korene a utužovať priateľstvá.

Tam, kde sa denne stretávajú ľudia patriaci k rôznym národnostiam - a Novohradská župa je také teritórium - je len samozrejmé, že vo vzájomnej komunikácii sa nepoužíva iba jeden jazyk.

V Európe bez hraníc, o ktorej všetci snívame, bude potrebné z hľadiska mobility porozumieť nielen jazyk, ale aj kultúru a spôsob života susedných štátov. Lingvista Wittman zdôrazňuje, že ten, kto študuje jazyk, ten študuje súčasne aj kultúru národa.

Jazyk a kultúru slovenského národa sa rozhodlo v tomto školskom roku študovať pomerne veľa mladých ľudí aj na Strednej a obchodnej a hotelovej škole v Balašských Ďarmotách. 63 prvákov (deviatakov) si zapísalo do kolónky povinne voliteľný jazyk: slovenčina.

Súbh Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti

Slovenská samospráva III. obvodu Budapešti vypisuje súbeh na udelenie štipendia pre vysokoškolákov slovenskej národnosti s trvalým pobytom v III. obvode, ktorí študujú odbor slovenčina. Štipendium sa vzťahuje na študijný rok 1999/2000 a mesačne činí päť tisíc forintov. Pri posudzovaní žiadosti majú prednosť študenti, ktorí sa aktívne zúčastňujú na podujatiach samosprávy III. obvodu. Termín podania žiadosti do 30. októbra 1999. Príslušný formulár a ďalšie informácie poskytnú v sídle samosprávy (Budapešť, III. Fő tér 3. Polgármesteri Hivatal,Testületi Iroda, Tel.: 437-8555).

Sarvašská slovenská škola

Oslavy polstoročného jubilea

Slovenská základná škola a žiacky domov v Sarvaši oznamujú, že v tomto roku si pripomínajú 50. výročie svojho vzniku.

Touto cestou chceme osloviť každého, kto si vo svojej pamäti uchováva spomienku na roky strávené v školských laviciach, alebo za učiteľskou katedrou našej inštitúcie, aby prijal naše pozvanie na spoločné stretnutie. Veríme, že priateľské ovzdušie navodí príjemnú atmosféru, v ktorej si zaspomínate na roky strávené v slovenskej sarvašskej škole. Teší sa na Vás celý pedagogický zbor i vedenie školy. Pripravovaným slávnostným programom chceme oživiť Vaše chvíle mladosti.

Oslavy 50. výročia založenia našej školy a žiackeho domova sa uskutočnia dňa 30. októbra 1999.

Program osláv:

14.00 - 50 rokov Slovenskej školy a žiackeho domova v Sarvaši

 - Slávnostný program vo veľkej sále Kultúrneho domu Petra

 Vajdu v Sarvaši

 - Vyhlásenie výsledkov celoštátnej výtvarnej a literárnej súťaže

16.00 - Návraty do mladosti

 - Prehliadka výtvarných prác v budove školy

 - Výstava fotografií z histórie školy

20.00 - Nostalgický večer

 - Stretnutie bývalých žiakov a učiteľov v jedálni školy

 - Slávnostná večera a tanečná zábava

Záujemci sa môžu prihlásiť na telefónnom čísle (06 66) 312-104, alebo písomne na adrese školy: Slovenská základná škola a žiacky domov, 5540 Sarvaš, Szabadság u. 29.

Vedenie sarvašskej slovenskej školy