27. septembra 1999 ● Zo slovenskej tlače

Dunajský kruh o Gabčíkove

Dva z piatich variantov riešenia dunajskej problematiky, ktoré vypracovala kancelária príslušného splnomocnenca vlády MR László Székelya, považuje za prijateľné maďarská ekologická organizácia Dunajský kruh, známa odporom proti výstavbe Sústavy vodných diel na Dunaji. Ako vyhlásila ochranárska organizácia, je jednotná v posudzovaní zásobovania Malého Žitného ostrova vodou. Za prijateľné považuje obnovenie úseku Dunaja so zákrutami a zvýšenie hladiny jeho koryta prostredníctvom štrku a kamenia. Jeden z lídrov Dunajského kruhu György Droppa ďalej dementoval, že by na realizáciu prvého, teda lacnejšieho z oboch variantov, stačilo 20 percent prietoku vody a dodal, že bude potrebných minimálne 60 percent vôd Dunaja. Podľa Droppu je podstatné, že maďarská vláda odmieta výstavbu vodného stupňa v Nagymarosi.

Z činnosti Kultúrneho výboru SSB

Kultúrny výbor Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB), obnovený vo februári tohto roku, nadväzuje na úspešnú činnosť tohoto zboru v predošlom volebnom období snažiac sa aj naďalej vychádzať v ústrety nárokom budapeštianskych Slovákov v záujme pestovania materinského jazyka, kultúry a duchovných tradícií. Výbor pozostáva zo siedmich vnútorných a šiestich externých členov a jeho činnosť sa zameriava na oblasť kultúry (J. Szelényiová), školstva (M. Šutinská) a náboženstva (predsedníčka výboru I. Fúziková-Klauszová). Členovia Kultúrneho výboru SSB pozitívne hodnotia akcie Slovenskej besedy pôsobiacej pri slovenskom poslaneckom zbore hlavného mesta, ako aj skutočnosť, že obvodné slovenské samosprávy sa pravidelne predstavujú verejnosti hlavného mesta kultúrnymi programami. V súvislosti s činnosťou Slovenskej besedy jej vedúci Pavel Beňo na zasadnutí výboru konštatoval, že pôvodný zámer vytvoriť klub inteligencie sa zatiaľ síce nepodarilo uskutočniť, záujem o podujatia však trvá a niektoré z nich boli početne navštívené. Z plánu činnosti Kultúrneho výboru SSB, na ktorom sa podiela aj Slovenská beseda, uvádzame akcie pripadajúce na zvyšné obdobie tohoto kalendárneho roku:

17. oktÓbra - 125. výročie narodenia slovenského spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského.

1. novembra - Beseda s komlóšskym rodákom, spisovateľom Istvánom Benedekom.

2. novembra - Pietny obrad pri hrobe bývalého riaditeľa žiackeho domova budapeštianskej slovenskej školy Jána Danku.

8. novembra - Výstava prác emailérky

Márie Kovácsovej-Móroczovej.

12. novembra - Súťaž v umeleckom prednese.

11. DECEMBRA - Deň budapeštianskych Slovákov.

Programy Klubu dôchodcov SSB

Programy Klubu dôchodcov pôsobiaceho pri Slovenskej samospráve Budapešti (SSB) sa konajú každý druhý štvrtok o 14. hodine. Výnimkou sú zájazdy alebo akcie, ktoré si vyžadujú iné riešenie. Kultúrne podujatia sa plánujú prevažne v priestoroch budapeštianskeho Slovenského inštitútu (Rákócziho ul. 15). Niektoré z plánovaných akcií Klubu dôchodcov SSB na najbližšie týždne a mesiace:

9.-10. oktÓbra - Zájazd do Gabčíkova (vlakom a loďou).

21. oktÓbra - Zabíjačka v Rákoškerestúri.

18. NOVEMbra - Návšteva jaskyne Szemlőhegyi.

2. DECEMBRA - Exkurzia do pivovaru v Kőbányi.

11. DECEMBRA - Slovenské Vianoce.

Polstoročie Nového života

Konferencia o literárnom časopise vojvodinských Slovákov

Päťdesiat rokov v živote časopisu, to je úctyhodne zrelý vek a tohoto veku sa dožíva len máloktorý. Literárny časopis Slovákov vo Vojvodine Nový život, ktorý v tomto roku oslávil polstoročie svojho trvania, je druhým najstarším slovenským literárnym časopisom vôbec a zároveň bezpochyby najvýznamnejším slovenským periodikom tohoto druhu mimo územia Slovenska.

Nový život vznikol a začínal svoje pôsobenie za mimoriadne nepriaznivých okolností. Bolo to v čase, keď Juhoslávia vystúpila z komunistického bloku usmerňovaného Moskvou a v dôsledku tohoto kroku sa niektoré národnostné menšiny, vrátane slovenskej, ocitli v hlbokej izolácii od svojej materskej krajiny. Na druhej strane Titova Juhoslávia bola žičlivá voči národnostiam a poskytla im široké možnosti pre kultúrny rozvoj. To priaznivo pôsobilo aj na ďalšie formovanie tamojšej slovenskej komunity a jej literatúry a rozhodným spôsobom ovplyvnilo vychádzanie mesačníka Nový život, na stránkach ktorého odvtedy vyrástli celé generácie literátov, jazykovedcov a umelcov, ktorí sa trvalo zapísali do celoslovenskej kultúry. Nový život intenzívne sprostredkovával hodnoty srbskej a ďalších literatúr Juhoslávie a v uplynulom období sa stal tiež tribúnou ďalších dolnozemských a iných slovenských autorov a v neposlednom rade poskytol viaceré tvorivé impulzy literárnemu dianiu v materskej krajine.

Pri príležitosti 50. výročia vzniku Nového života Dom zahraničných Slovákov (DZS) v spolupráci s Literárnym informačným centrom (LIC - nástupcom Národného literárneho centra) usporiadal v dňoch 28. a 29. septembra v Bratislave medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom Časopis juhoslovanských Slovákov Nový život v kontexte slovenskej kultúry. Podujatie otvoril riaditeľ DZS Claude Baláž, ktorý privítal na ňom riaditeľa LIC Milana Resutíka, podpredsedu Matice slovenskej Stanislava Bajaníka, bývalého a súčasného šéfredaktora Nového života Víťazoslava Hronca, slovakistov Michala Harpáňa a Miroslava Dudka z Nového Sadu, podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, spisovateľa Ondreja Štefanka, spisovateľa a redaktora Oldřicha Kníchala z Maďarska, predsedu Únie slovenských spisovateľov a umelcov žijúcich mimo územia Slovenska Jozefa M. Rydla a ďalších hostí.

S referátmi a príhovormi, ktoré vyjdú v podobe zborníka, vystúpilo šestnásť účastníkov konferencie z Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Slovenska. M. Harpáň vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o vzťahu Nového života a slovenskej literatúry, O. Štefanko o. i. hodnotil účasť slovenských básnikov z Rumunska na stránkach časopisu, O. Kníchal sa zaoberal otázkou viackontextovosti ako modelu sprostredkovania literárnych hodnôt, literárny kritik B. Choma sa zamýšľal nad svojím osobným vzťahom k Novému životu, kým V. Hronec sa podelil s poslucháčmi o svoje bohaté skúsenosti získané pri redigovaní časopisu.

Ďalšie referáty boli zamerané na niektoré čiastkové úseky pôsobnosti časopisu. Pozornosť si zasluhujú napríklad podnetnosť Nového života vo vývine literárnej kritiky dolnozemských Slovákov, informovanie o jazykovej kultúre, alebo aktivitách domácich výtvarných umelcov, historikov a pod. O autoroch zo Slovenska, publikujúcich v Novom živote v roku 1968, referoval Vojtech Kondrót. Na záver konferencie sa konalo literárno-umelecké pásmo z tvorby juhoslovanských Slovákov a spoločenské stretnutie s predstaviteľmi kultúrnych inštitúcií.

Národnostná báza údajov na CD-ROM

Celoštátna cudzojazyčná knižnica v Budapešti (predtým Knižnica svetovej literatúry M. Gorkého) od roku 1992 udržiava v činnosti a rozširuje svoje počítačové bázy údajov. V tejto inštitúcii v súčasnosti prebiehajú intenzívne práce na tzv. retrospektívnej konverzii, čiže procese, v priebehu ktorého sa digitálnou metódou registrujú všetky tradičné informačné súbory.

Pracovníci Národnostného a Dokumentačného oddelenia knižnice zabezpečujú túto bázu údajov, ktorá vytvára dve samostatné oblasti, menovite bázu národností a bázu umeleckého prekladu, a to s pomocou softveru S-LIB. V rámci svojej každodennej činnosti sledujú vyše 300 tlačených premenných materiálov v maďarčine a v cudzích jazykoch (denníky, časopisy a ďalšie periodiká) a pripravujú príslušnú bibliografiu. Vedenie knižnice sa rozhodlo sprístupniť obidve bázy údajov nielen kópiami na príležitostných disketách, ale aj vo forme trvalého produktu, na CD-ROM. Tieto náročné a zdĺhavé práce boli úspešne zakončené a v auguste tohto roku bola zhotovená príslušná informačná disketa, ktorá bude každoročne obnovovaná. Obidve bázy údajov obsahujú spolu vyše 51 000 jednotiek.

Východiskom Národnostnej bázy údajov je bibliografia Národnosti v Maďarsku, retrospektívne zahrnujúce obdobie rokov 1945-1975 a od roku 1985 vychádzajúca každoročne. Z hľadiska obsahu zahrnuje 13 národnostných a etnických menšín v Maďarsku, ďalej Maďarov žijúcich v zahraničí, ako aj najrôznejšie etniká vo svete. Báza týchto údajov v súčasnosti zahrnuje viac ako 36 000 jednotiek. S jej pomocou by sa malo čoskoro vybudovať celoštátne odborné informačné stredisko, zabezpečujúce literatúru na tému národnostnej (menšinovej) problematiky.

Budovanie bázy údajov umeleckého prekladu sa začalo ešte v sedemdesiatych rokoch a jej základom bolo sledovanie 80-100 časopisov a iných periodických tlačí. Táto báza odkrýva literárne preklady v maďarskej tlači z ktoréhokoľvek obdobia, v ktoromkoľvek literárnom žánri a z ktoréhokoľvek východiskového, resp. sprostredkovacieho jazyka, a v súčasnosti pozostáva takmer z 15 000 jednotiek.

Knižnica predstavuje v týchto dňoch obidve spomenuté bázy údajov CD-ROM na Medzinárodnom knižnom veľtrhu vo Frankfurte n. M. Ďalšie informácie ochotne poskytne Celoštátna cudzojazyčná knižnica (Országos Idegennyelvű Könyvtár, Budapešť V., Molnár u. 11.).

Cicciolina špiónkou

Bývalá pornohviezda maďarského pôvodu Ilona Stallerová, známa ako Cicciolina, bola v mladosti špiónkou maďarských komunistov. Cicciolina, v minulosti aj poslankyňa talianskeho parlamentu, to uviedla v televíznom rozhovore pre stanicu RTL. Bývalá pornoherečka v mladosti pracovala ako čašníčka vo veľkom hoteli v Budapešti, kde ju raz oslovili traja dobre oblečení páni a spýtali sa jej, či nemá záujem zarobiť si čosi navyše. Keď 19-ročná Ilona súhlasila, stala sa donášačkou pre bývalú komunistickú tajnú službu. Stallerová nedostala žiadny špeciálny výcvik, agenti jej len povedali, s ktorými hosťami sa má dať do reči a o aké informácie majú záujem. Pre tajnú službu pracovala niekoľko rokov, kým neemigrovala do Talianska.

Nástenný národný kalendár

Vydavateľstvo VZLET Čadca prichádza aj tohto roku s ponukou netradičného národného nástenného kalendára - tento raz ide o Miléniový kalendár 2000 - Slovenské udalosti. Je to voľné pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni, v ktorom sa prelínajú kresťanské a národné motívy (na našej reprodukcii vidíte titulnú stranu). Pozoruhodne je spracované národné kalendárium obsahujúce veľa informácií i o Slovákoch vo svete, vedľa ktorého nachádzame aj občianske mená a sviatky. Estetický dojem umocňuje pútavé výtvarné stvárnenie prierezu slovenských národných dejín (napr. Samo na čele Slovenov, Turecké plienenie, Ľ. Štúr, M. R. Štefánik, Okupácia ´68 či kozmonaut I. Bella). Pod každou maľbou je uvedená stručná charakteristika. Autorom výtvarnej časti je opäť Ivan Pavlisko, textovej zase Pavol Holeštiak. Časť nákladu je určená pre krajanov v dvadsiatich krajinách sveta. Nástenný kalendár je celý zhotovený vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri vo formáte 21 cm X 15 cm. Cena jedného výtlačku pre Slovákov v Maďarsku, ktorá pokrýva viac-menej iba poštovné, je skutočne symbolická, predstavuje iba 200 forintov. Pri odbere nad 10 výtlačkov sa poskytuje zľava. Objednávky zasielajte na adresu: Pavol Holeštiak, Janka Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovenská republika (Tel.: (00-421)824-4339017.

Financie pre kultúru menšín na Slovensku

Na rozvoj kultúry národnostných menšín bolo v roku 1999 z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR) poukázaných spolu 50 miliónov korún, z toho je štátom viazaná finančná rezerva osem percent, čo predstavuje štyri milióny korún. Informovala o tom generálna riaditeľka Sekcie menšinových kultúr MK SR Gabriela Jarabíková. Spresnila, že z 12 menšinových kultúr na Slovensku najviac (23 279 035 korún) dostala maďarská menšina, rómska 6 402 000, česká 2 078 400, rusínska 2 400 000, ukrajinská 2 399 900, moravská 972 000, nemecká 1 990 200, chorvátska 1 153 400, bulharská 980 175, židovská 1 920 200, poľská 614 200 a ruská 589 200 korún.

Darina Rolincová zapózovala pre Playboy

Fotografie 26-ročnej slovenskej speváčky Dariny Rolincovej v Evinom rúchu sa objavia v najnovšom vydaní magazínu Playboy. Svoje rozhodnutie pózovať na stránkach pánskeho časopisu tak, ako ju pánboh stvoril, zdôvodnila pre český denník Blesk slovami: “Nahota je prirodzená vec a vnímam ju nežne. Nie som žiadna exhibicionistka. Na mužskú nahotu sa však radšej pozerám zblízka, nie na fotografiách.“ Rodáčka z Bratislavy, ktorá sa v roku 1988 presťahovala do Prahy, je presvedčená, že zo záberov na jej nahé telo dýcha príroda a prirodzenosť. “Niekto sa hrá na ukrutnú dračicu a zvodnú ženu. Ja si na tých aktoch skôr pripadám ako divožienka,“ dodala. Darina Rolincová, známa aj pod umeleckým pseudonymom Dara Rolins, ktoré použila na svojom anglickom albume, začiatok októbra tráví v Amerike, kde podpíše zmluvu o príprave svojho nového hudobného projektu.

Súčasnosť a budúcnosť národnostnej výučby a vydávania učebníc

- pod týmto titulom usporiadali vo štvrtok (7. októbra) vedeckú konferenciu, organizátorom ktorej bolo Národné vydavateľstvo učebníc pri príležitosti 50. výročia svojho založenia. Cieľom konferencie bolo preskúmať výsledky uplynulých desaťročí v oblasti národnostnej výučby a vydávania učebníc a zamerať sa na úlohy národnostného školstva. Na konferencii prednášali poprední predstavitelia národnostnej výučby, výskumu a vydávania učebníc.

Súťaž v prednese slovenských básní, rozprávok a prózy

v Mezőmegyeri

V sobotu, 2. októbra, bolo v mezőmegyerskom kultúrnom dome (VII. obvod Békéšskej Čaby) rušno. Konala sa tam prvá župná súťaž dospelých v prednese slovenských básní, rozprávok a prózy. Na javisku sa takmer tri hodiny striedali ženy i muži prevažne staršej generácie z Békéšskej Čaby, Čabasabadi a Irminčoku, prednášajúce básne i prozaické diela súčasných a klasických slovenských autorov.

Podujatie otvorila národnostná tajomníčka békéščabianskej samosprávy Helena Somogyiová a riaditeľ mezőmegyerského kultúrneho domu František Mizó, ktorý predstavil obecenstvu porotu a 21 súťažiacich.

Najskôr vystúpili recitátori a recitátorky básní, po nich si obecenstvo vypočulo rozprávačov a záverom interpretov prozaických diel.

Hovorené slovo spestrilo vystúpenie speváčky Márie Gyulaváriovej Knyihárovej, ktorá spievala slovenské ľudové piesne.

Porota udelila za prednes básní dve prvé ceny - Čabiankam Anne Erdeiovej a Márii Gárdaiovej. Čestné diplomy dostali Ondrej Benkó (Irminčok), Pavol Fabulya (Békéšska Čaba) a Alžbeta Erősová (Čabasabadi). Súťaženie rozprávačov vyhrala Judita Molnárová z Irminčoku a v prednese prozaických diel vybrala porota za najlepšiu  Helenu Knyihárovú Petrovszkú z Mezőmegyeru. V tejto kategórii obsadila druhé miesto Čabianka Žofia Vicziánová Hanková.

Ceny a čestné diplomy odovzdala vyznamenaným riaditeľka Domu slovenskej  kultúry Anna Ištvánová.

Sponzormi prvej súťaže tohto druhu bola verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny, békéščabianska mestská i slovenská menšinová samospráva a Čabianska organizácia Slovákov.

Výstavy v Békéšskej Čabe

Centenárium kníhviazačstva Szemenkárovcov v Munkácsyho múzeu

Békéščabianske Múzeum Mihálya Munkácsyho usporiadalo nedávno pri príležitosti stého výročia založenia Spolku Békéščabianskeho múzea veľkolepú výstavu „Umelecké predmety storočia“. V jej národopisnej časti bolo vystavených veľa úžitkových a umeleckých predmetov slovenských domácností. Príjemným prekvapením bola výstava predstavujúca sto rokov široko-ďaleko známeho békéščabianskeho kníhviazačstva dynastie Szemenkárovcov.

Organizátori výstavy pod vedením Mateja Mazána verne predstavili minulosť a súčasnosť kníhviazačskej rodiny Szemenkárovcov. Martin a Juraj Szemenkárovci prišli do Čaby z Trenčína ako vojaci rakúsko-uhorskej armády. Po skončení vojenskej služby, po roku 1850, sa rozhodli usadiť sa v tomto rýchle sa rozvíjajúcom meste. Vo svojej kníhviazačskej firme radi vyrábali najmä Tranoscius zdobený medenými sponami. Pri práci používali svojráznu techniku, neraz knihy pozlacovali tenučkými zlatými platničkami. Medzičasom si otvorili dielňu aj v Berinčoku. V čabianskom kníhviazačstve sa za sto rokov vystriedalo šesť generácií Szemenkárovcov. V súčasnosti vedie firmu Magdaléna Szemenkárová. Ako odznelo na vernisáži, dodnes používajú pôvodnú techniku. Zhotovujú aj ozdobné väzby a valcovité kožené puzdrá na diplomy.

Na vernisáž výstavy prišli stovky ľudí, čo svedčí o tom, že Čabania sa zaujímajú o minulosť a prítomnosť mesta.

Výstava sa uskutočnila za podpory mestskej i mestskej slovenskej menšinovej samosprávy.

Obrazy Ondreja Csjernyika v Dome slovenskej kultúry

Rodina Csjernyikovcov žila dlhé roky v Sarkade, hlava rodiny Ondrej Csjernyik bol maliar izieb. Odjakživa rád kreslil, maľoval a keď sa po odchode do dôchodku presťahoval do Békéšskej Čaby, všetok svoj čas venoval tejto svojej záľube. Jeho obľúbenou témou je niekdajší svet a starodávne remeslá, ale rád maľuje aj zátišia. Jeho obrazy boli niekoľkokrát vystavené v Sarkade a na Čabaexpo. Nedávno usporiadala Čabianska organizácia Slovákov komornú výstavu jeho diel v Dome slovenskej kultúry. K najobdivovanejším patrili obrazy Kostol v Jamine, Odchod do mlyna, Zakáľačka, Slovenský oblastný dom, Brusič a Drotár.