20. októbra 1999 ● Zo slovenskej tlače

Nakrátko z domova i zo Slovenska

Slovenská samospráva v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) 21. októbra v miestnom Slovenskom dome za účasti okolo 30 predsedov slovenských samospráv, starostov a vedúcich slovenských civilných organizácií z podpilíšskych Slovákmi obývaných obcí usporiada ustanovujúce valné zhromaždenie Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov. Na podujatí by mali byť prijaté základné dokumenty novej nezávislej non-profitovej a verejnoprospešnej regionálnej organizácie, v zmysle ktorých sa zvolia aj jej funkcionári. Podľa predbežných plánov účastníci valného zhromaždenia (o ktorom budeme informovať i obšírnejšie) prerokujú aj otázky spolupráce - vrátane podpísania dohody - s Celoštátnou slovenskou samosprávou.

?             !             @

Slovenská menšinová samospráva v Pišpeku (Püspökhatvan) začiatkom októbra usporiadala tradičnú oberačkovú slávnosť, ktorá sa začala krojovaným oberačkovým sprievodom a pochodom po dedine. Dovŕšením podujatia bola po spoločnej večeri tanečná zábava, ktorému predchádzala zábava usporiadaná osobitne pre deti.

!             $             !

V Mestskej knižnici v Sarvaši 14. októbra usporiadali literárne popoludnie, hosťom ktorého bol dvojjazyčný básnik (v civile ekonóm, učiteľ a knihovník) Michal Blaško. Život a tvorbu sarvašského rodáka žijúceho v Tokaji predstavila knihovníčka Zuzana Korbeľová-Čičeľová.

?             þ             @

Budapeštiansky Slovenský inštitút usporiadal 13. októbra vernisáž výstavy Stana Černého inštalovanej v priestoroch inštitútu pod názvom Beštiárium alebo Projekcia stavov vedomia. Výstavu otvoril jej komisár Peter Michalovič a výtvarný teoretik, generálny riaditeľ Műcsarnoku László Beke.

!             $             !

V Barcsayho sieni Vysokej školy výtvarných umení (Budapešť VI., Andrássy u. 69-71) v dňoch 13. až 27. októbra vystavuje známy bratislavský grafik Robert Jančovič. Výstava, ktorú otvoril riaditeľ Slovenského inštitútu Karol Wlachovský, je verejnosti sprístupnená v pracovné dni od 10. do 18. hodiny a v sobotu od 10. do 13. hodiny.

?             þ             @

Vo Višegráde sa začiatkom októbra konalo stretnutie predsedov parlamentných výborov pre zahraničie, obranu a bezpečnosť krajín, ktorých zoskupenie dostalo pomenovanie po tejto lokalite. Slovenský zákonodarný zbor na stretnutí zastupoval predseda jeho zahraničného výboru Peter Weiss. Témami vzájomných rozhovorov boli najmä aktuálne otázky európskej bezpečnosti a integrácie, ako aj bilaterálne vzťahy.

?             !             @

Opätovne po desiatich rokoch sa 4. októbra stretli v Bratislave delegácie maďarského a slovenského parlamentného výboru pre kultúru a médiá vedené Szilárdom Sasvárim a Jánom Budajom. Témami ich rozhovorov bola spolupráca orgánov parlamentu v súvislosti s aproximáciou práva krajín usilujúcich sa o členstvo v Európskej únii. Podľa slov člena slovenského výboru Gyulu Bárdosa rokovanie poslancov NZ MR a NR SR bolo dôkazom zlepšujúcich sa vzťahov medzi oboma štátmi.

!             $             !

Delegáciu poslancov výboru maďarského parlamentu pre kultúru a médiá prijal štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Milan Gacík. Témou ich rokovania bola príprava zmluvy medzi SR a MR o vzájomných vzťahoch v kultúre, školstve, vede a technike. Definitívna podoba tohto dokumentu, na realizácii ktorého MK SR intenzívne pracuje, by mala byť pripravená na podpis v najbližších mesiacoch.

?             þ             @

Umelecký a mediálny festival Maďarov na Slovensku, ktorý sa konal začiatkom októbra v Komárne, pozostával o. i. zo stretnutia predstaviteľov maďarských elektronických médií v SR. Cieľom podujatia, na ktorom bolo prítomných päťdesiat zástupcov mestských televízií z juhu Slovenska, bolo zhodnotenie situácie a vplyvu týchto médií. Hosťami podujatia, ktoré organizovala Redakcia maďarského vysielania Slovenskej televízie, boli predstavitelia štátnej televízie MTV, Duna TV a komerčných televíznych staníc z Maďarska. O mediálnej koncepcii, ktorá zahŕňa aj Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska, hovoril predseda Svetového zväzu Maďarov podkarpatského regiónu, spisovateľ László Dobos.

Višegrádsky fond

Sumou 250-tisíc euro prispejú do novovzniknutého Višegrádskeho fondu pre kultúru, vedu, výskum, školstvo a mládež jednotlivé krajiny Višegrádskej štvorky (V 4). Ako pre slovenských novinárov uviedol minister kultúry SR Milan Kňažko po stretnutí s rezortnými kolegami v Ostrave v druhý októbrový víkend, prostredníctvom fondu budú financované spoločné kultúrne akcie, vedecké a výskumné projekty v oblasti kultúrneho dedičstva a živej kultúry a projekty súvisiace s kultúrnymi aktivitami hendikepovanej mládeže a stredných a vysokých umeleckých škôl. O konkrétnych podporených projektoch rozhodnú v priebehu novembra a decembra spoločné expertné skupiny. Ministri Pavel Dostál, Andrzej Zakrzewski, József Hámori a M. Kňažko sa na tom dohodli na druhom tohtoročnom rokovaní pri príležitosti festivalu Na hranici v Českom a Poľskom Tešíne. Slovensko do spoločných aktivít V 4 podľa slovenského ministra vstúpi ešte na konci tejto divadelnej sezóny, keď sa v Bratislave stretnú herci národných scén ČR, Poľska, Maďarska a SR. Najbližšie stretnutie ministrov sa uskutoční na prelome januára a februára v Krakove pri príležitosti otvorenia prestížnej výstavy Európa okolo roku 2000.

Cezhraničná pomoc na linke Miškovec - Košice

Dohodu o poskytovaní pomoci a vzájomnom informovaní pri katastrofách podpísal v prvej polovici októbra v Miškovci (Miskolc) prednosta Krajského úradu Košice Štefan Vranovský a predseda Valného zhromaždenia Boršodsko-Abaújsko-Zemplínskej župy Ferenc Ódor. Dohoda na úrovni predstaviteľov prihraničných regiónov vychádza z medzivládnej zmluvy SR a MR z roku 1997 a požiadaviek dohovoru Rady Európy o cezhraničnej spolupráci. Susediace regióny si ešte dobre pamätajú vlaňajšie problémy so snehovou kalamitou, podobné problémy mali aj s povodňami. Namieste je preto aj plán súčinnosti, ktorého náplňou je predovšetkým spôsob poskytovania informácií a pomoci v prípade vzniku mimoriadnej udalosti na slovenskej či maďarskej strane.

Slovensko-maďarská prihraničná spolupráca - Za podpory EÚ

Okres Rimavská Sobota a Hevešská župa vypracujú za podpory Európskej únie (EÚ) štúdiu o možných formách spolupráce v hospodárskej oblasti a rozšíria rámec inštitucionálnej kooperácie. Spoločný projekt oboch subjektov, ktorý by sa mal realizovať v nasledujúcom polroku, získal už z prostriedkov PHARE-Credo určených na regionálny rozvoj 30 tisíc eúr, o príspevok ďalších štyroch tisíc eúr sa rovnakým dielom rozdelia oba subjekty, odznelo 6. októbra na tlačovej konferencii v Jágri (Eger). Ako uviedol pri tejto príležitosti predstaviteľ rimavskosobotského okresu Ferenc Szűcs, po parlamentných voľbách v SR sa odstránili prekážky rozšírenia prihraničnej spolupráce. Súčasne však upozornil, že kým v iných krajinách sú prihraničné regióny najbohatšie, na Slovensku je tomu práve naopak. V okrese Rimavská Sobota, v ktorom sa nachádza celkove 107 obcí s priemerne 48-percentným podielom občanov maďarskej národnosti, je v súčasnosti 35-percentná nezamestnanosť. Na jej zmiernenie by tamojšie orgány rady využili aj skúsenosti z Maďarska. Obe strany deklarovali i zámer spolupracovať v budúcom euroregióne, združujúcom tri slovenské okresy niekdajšej Gemerskej župy a Boršodsko-Abaújsko-Zemplínsku župu.

Gy. Horn na oslavy novembra ’89

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky schválilo návrh na zabezpečenie spomienkových osláv pri príležitosti 10. výročia novembra 1989. Nosným programom osláv bude koncert Slovenskej filharmónie, ktorý sa uskutoční 16. novembra v bratislavskej Redute. Okrem najvyšších ústavných činiteľov SR budú na koncert pozvaní aj bývalí premiéri, respektíve ministri zahraničných vecí viacerých krajín. Medzi pozvanými hosťami sú Petr Pithart (Česká republika), Tadeusz Mazowieczki (Poľsko), Franz Vranitzky (Rakúsko), Helmut Kohl (Nemecko), Hans-Dietrich Genscher (Nemecko), bývalý starosta Viedne Helmut Zilk a ministerka zahraničných vecí USA Madelaine Albrightová, ako aj bývalý minister zahraničných vecí a neskorší predseda vlády MR Gyula Horn.

Trilaterálna medzinárodná konferencia v Győri

V slávnostnej sieni Mestskej radnice v Győri sa konala trojstranná maďarsko-rakúsko-slovenská regionálna hospodárska konferencia. Podujatie pripravili Ministerstvo hospodárstva Maďarskej republiky, Obchodná a priemyselná komora župy Győr-Moson-Šopron a Maďarská verejnoprospesná spoločnosť pre investície a rozvoj obchodu. Prítomní boli aj ministri hospodárstva Hannes Farnleitner (Rakúsko), minister pre výstavbu a verejné práce István Harna (Slovensko) a maďarský minister hospodárstva Attila Chikán. Po oficiálnych vystúpeniach konferencia pokračovala v dvoch sekciách. Programom prvej boli názory komerčnej sféry na úroveň vzájomných vzťahov v priemysle, obchode a v cestovnom ruchu. V sekcii pre cezhraničnú spoluprácu sa diskutovalo o možnostiach regionálnej spolupráce v rámci EÚ, o možnostiach cezhraničného pohybu v regióne, ako aj o špedícii a o colnej problematike. Na záver konferencie sa konala panelová diskusia.

Slovensko-maďarské dni v Prešove

Z celkového počtu 25 maďarských firiem, ktoré sa v prvej polovici októbra prezentovali na Slovensko-maďarských hospodárskych dňoch v Prešove, je 20 výrobných. Podľa slov obchodného radcu Veľvyslanectva MR v Bratislave (ktoré dni organizuje v spolupráci s Prešovskou regionálnou komorou SOPK) Imre Szekeresa predstavili sa najmä podniky z oblasti stavebníctva, chémie, technického zabezpečenia budov či výroby nábytku. Nechýbali však ani potravinárske firmy so svetoznámymi maďarskými vínami či likérmi. Podľa slov I. Szekeresa je potešiteľné, že vzájomný obchodný obrat z roka na rok stúpa a objem 760 miliónov dolárov v roku 1998 znamenal približne 16-percentný nárast oproti roku 1997. Významné komodity slovenského dovozu z Maďarska tvoria dodávky do bratislavského Volkswagenu či dovoz autobusov Ikarus pre slovenskú verejnú dopravu. Naopak zo Slovenska vyvážajú do Maďarska v prvom rade chemické, oceliarenské a drevárske výrobky, ale napríklad aj práčky z popradského Whirlpoolu.

Nový ostrihomský Suzuki

V maďarskom závode automobilky Suzuki v Ostrihome (Esztergom) začali so skúšobnou výrobou nového vozidla typu Suzuki Wagon R+, ktoré vzniká v spolupráci Suzuki s General Motors (GM). Sériová výroba vozidla by sa mala začať 1. januára 2000. Ostrihomskú automobilku by malo ročne opustiť 30-tisíc vozidiel spomínaného typu. Generálny riaditeľ a. s. Suzuki Hungary Akira Šinohara vyzdvihol pri prezentácii nového modelu spoluprácu so závodom GM v poľských Gliwiciach. Kým z Poľska dodajú do Ostrihomu 22 rôznych súčiastok, opačným smerom poputuje až 35 čiastkových zariadení, čo obojstranne zvyšuje konkurencieschopnosť výsledných produktov. V závode GM Gliwice vyrobia ročne 100-tisíc automobilov značky Opel Agila.

Kestúc: Poslanci v školských laviciach

Po zvončeku, ktorý oznámil koniec poslednej vyučovacej hodiny žiaci odišli domov, aby prenechali svoje miesta poslancom obecnej samosprávy, starostovi a notárovi. Samospráva obce Kestúc konala svoje septembrové zasadnutie na pôde základnej školy. Riaditeľka školy I. Radovicsová informovala poslanecký zbor o doterajšej činnosti školy aj v súvislosti so začiatkom nového školského roku. V šk. roku 1999/2000 zasadlo do školských lavíc 238 žiakov. Týždenne štyri hodiny sa budú učiť aj slovenský jazyk a literatúru, k čomu sú zaistené osobné podmienky. Pokiaľ ide o záujmovú činnosť, riaditeľka vyzdvihla pôsobenie slovenského krúžku v jendoltivých ročníkoch a osobitne folklórneho slovenského krúžku v 2. ročníku. V živote školy je už tradičným tzv. Nadačný program, ktorý pred zimnými prázdninami predvádzajú rodičom a starým rodičom, ďalej spoločný slovensko-maďarský letný tábor, tohoto roku usporiadaný v Kestúci, (jeho popularitu dokazuje 90-95-percentná účasť každý rok) a každoročné úspešné školské zájazdy. Tohto roku sa žiaci i učitelia opäť chystajú na Slovensko. Inak pedagógovia sa pripravujú na zavedenie nových učebných osnov (NAT) a v záujme odbornej pripravenosti sa zúčastňujú rôznych kurzov a doškoľovaní. Účastníci zasadania samosprávy si potom prezreli školskú budovu a oboznámili sa s jej chodom a udržiavaním.

Čívska všeobecná škola

V čívskej základnej sa učí v desiatich triedach 191 žiakov pod vedením 15 učiteľov. Každý žiak sa učí slovenčinu, od 3. ročníka sa vyučuje ako cudzí jazyk angličtina a fakultatívne nemčina. Po vyučovaní majú žiaci možnosť pracovať v rôznych záujmových krúžkoch, ako je napríklad slovenský či anglický krúžok, krúžok matematiky a výpočtovej techniky, a máme aj vlastivedný krúžok. Aj naďalej je škola cvičnou školou Rímskokatolíckej vysokej školy pedagogickej Jána Vitéza v Ostrihome. Jej poslucháči majú u nás možnosť cvičiť sa vo výučbe slovenčiny. Môžu tu vyskúšať najnovšie metódy a „naučia sa“ aj lásku k slovenskej národnosti.

Nástenný národný kalendár

Vydavateľstvo VZLET Čadca prichádza aj tohto roku s ponukou netradičného národného nástenného kalendára - tento raz ide o Miléniový kalendár 2000 - Slovenské udalosti. Je to voľné pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni, v ktorom sa prelínajú kresťanské a národné motívy (na našej reprodukcii vidíte titulnú stranu). Pozoruhodne je spracované národné kalendárium obsahujúce veľa informácií i o Slovákoch vo svete, vedľa ktorého nachádzame aj občianske mená a sviatky. Estetický dojem umocňuje pútavé výtvarné stvárnenie prierezu slovenských národných dejín (napr. Samo na čele Slovanov, Turecké plienenie, Ľ. Štúr, M. R. Štefánik, Okupácia ´68 či kozmonaut I. Bella). Pod každou maľbou je uvedená stručná charakteristika. Autorom výtvarnej časti je opäť Ivan Pavlisko, textovej zase Pavol Holeštiak. Časť nákladu je určená pre krajanov v dvadsiatich krajinách sveta. Nástenný kalendár je zhotovený vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri vo formáte 21 cm X 15 cm. Cena jedného výtlačku pre Slovákov v Maďarsku, ktorá pokrýva viac-menej iba poštovné, je skutočne symbolická, predstavuje iba 200 forintov. Pri odbere nad 10 výtlačkov sa poskytuje zľava. Objednávky zasielajte na adresu: Pavol Holeštiak, Janka Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovenská republika (Tel.: (00-421)824-4339017.

Na margo výročia ľudového povstania v roku 1956

Najkrvavejšie zločiny komunizmu premlčané

Bezprecedentne medzi krajinami bývalého sovietskeho bloku sa v Maďarsku potrestanie najťažších zločinov komunistického režimu považuje za protiústavné z dôvodu premlčania. V takomto zmysle rozhodol Ústavný súd MR v roku 1992. Nastáva teda paradoxná situácia, že vojnových zločincov z druhej svetovej vojny v Maďarsku ešte stále prenasledujú, no tých, čo pár rokov po vojne a najmä v roku 1956 spáchali brutálne politické zločiny, stíhať nemožno. Čísla nie sú celkom presné, no približne pol milióna osôb bolo násilne odvlečených do pracovných táborov v Maďarsku a Sovietskom zväze, desaťtisíce osôb boli uväznené a neznámy počet zavraždených - tisíc len na základe súdneho rozhodnutia, medzi nimi 400 za účasť na povstaní v roku 1956. Nielen krvavé potlačenie povstania za pomoci sovietskych jednotiek, ale aj potrestanie účastníkov povstania nemalo obdobu medzi krajinami východného bloku. Najvážnejšie zločiny komunistického režimu sa viažu práve s rokom 1956 - počet mŕtvych sa odhaduje na tisícky. Po konsolidácii v 60. rokoch nasledovalo liberálnejšie kádárovské obdobie a koniec osemdesiatych rokov sa už niesol v znamení procesu reforiem, ktoré v roku 1990 vyústili do prvých slobodných volieb. Keď Imre Pozsgay z reformného krídla strany v rozhovore pre maďarský rozhlas v januári 1989 oznámil, že komisia historikov dospela k záveru, že to, čo v roku 1956 v Maďarsku prebehlo, treba nazvať “ľudovým povstaním“, bol to dôležitý medzník v procese maďarských premien a rozpadu komunistickej strany. Parlament prijal v rokoch 1989-1997 niekoľko zákonov a ich modifikácií, ktorými sa anulovali rozsudky v politických procesoch, rehabilitovali vtedy odsúdené osoby a určila sa výška odškodného pre tých, ktorí boli počas celého obdobia komunistického režimu pripravení o život alebo slobodu a ich pozostalých.

Školy na Slovensku patria k svetovej špičke

Londýnsky časopis Worldlink zaraďuje slovenské školstvo medzi najlepšie na svete vo vyučovaní matematiky a vied. Robí tak na základe prieskumu, uskutočneného medzi tisícami manažérov z 59 krajín, v ktorom Slováci získali 6,12 bodov z možných 7. V tejto kategórii najlepší bol Singapur. Slovensko bolo na 2. mieste a Thajvan na treťom. Ostatné krajiny neprekročili hranicu 6 bodov. Za Thajvanom nasledovali: Francúzsko, Japonsko, Maďarsko a Švajčiarsko. Česká republika bola na 11. mieste, Nemecko na 23. a Spojené štáty americké až na 53. mieste.

Zástupcovia Spolkov Slovákov v Galante

Trvalým sídlom spolkov Slovákov z Bulharska, Juhoslávie, Maďarska, Rumunska a Novoklenovčanov je bratislavský Dom zahraničných Slovákov. 11. októbra sa stretli na svojom pracovnom zasadnutí zástupcovia jednotlivých spolkov v prechodnom sídle Spolku Slovákov z Maďarska v Dome Matice slovenskej v Galante, ktorý vo svojich priestoroch vytvoril pohostinné prostredie. Predmetom ich rokovania sa stali otázky, ktoré oslovujú predovšetkým Slovákov, vytvárajúcich širokú komunitu, ktorá našla svoj nový domov pred vyše 50-timi rokmi medzi Tatrami a Dunajom - vo vlasti svojich predkov. Ťažisko prerokúvaných problémov bolo na pripomienkovacom procese Stanov Združenia dolnozemských Slovákov, príprave II. reprezentačného plesu dolnozemských Slovákov a príprave seminára Aktuálne problémy postavenia Slovákov v Juhoslávii, Maďarsku a Rumunsku, za účasti predstaviteľov civilných organizácií a Matice slovenskej v spomínaných krajinách, vrátane predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy. Značná časť obyvateľstva priamej repatriácie a ich potomkov najmä z Maďarska žije v okresoch Galanta a Šaľa, ale aj v okresoch Levice, Komárno, Nové Zámky, Trnava a Senec. Preto popri spolkoch z Bulharska, Juhoslávie a Rumunska vznikol pred rokom aj Spolok Slovákov z Maďarska, ktorí podľa historických faktov tvoria najpočetnejšiu časť. Predsedníčkou tohto spolku je riaditeľka Domu MS v Galante Anna Piláriková.

V Lučenci podpísali historický dokument

O vytvorení Euroregiónu Neogradiensis

Za dokument historického významu považujú predstavitelia južných okresov Slovenska z regiónu Novohrad a zo severnej časti Maďarska z regiónu Nógrád podpísanie deklarácie o vytvorení Euroregiónu Neogradiensis (Novohrad), ktorá má podľa primátora Lučenca položiť základy cezhraničnej spolupráce obyvateľov oboch krajín v pohraničnej oblasti. Slávnostný dokument podpísali 8. októbra v Lučenci a tento akt bol vyvrcholením konferencie o cezhraničnej spolupráci, ktorú pod gestorstvom Rady Európy zorganizovali ministerstvá vnútra SR a MR za účasti regionálnych štátnych správ a samospráv a ďalších organizácií. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR Ivana Budiaka zmyslom konferencie aj podpisu deklarácie bolo uviesť otázky cezhraničnej spolupráce do reálneho života. Podpísanie dohody je vyvrcholením spolupráce a dlhoročného úsilia o nápravu vzťahov obyvateľov oboch štátov. Euroregión Neogradiensis dá ďalšej spolupráci inštitucionálny rámec. Jeho súčasťou bude historické územie bývalej Novohradskej župy. Na Slovenskej strane bude doň patriť asi 150-tisíc obyvateľov, na maďarskej 250-tisíc - s tým, že región sa bude v ďalších etapách vývoja rozširovať. Obe strany v novembri 1999 podpíšu zmluvu o spolupráci a vytvorení samostatného euroregiónu, o čom budú informovať generálneho tajomníka Rady Európy. Cieľom spolupráce slovenských a maďarských okresov je zvýšiť príťažlivosť ich regiónu, zladiť rozvoj hospodárstva a cestovného ruchu, územný rozvoj a plánovanie, zdokonaľovanie vzťahov na úrovni vzdelávania, rozvoj dopravy, humanitárnej a sociálnej pomoci a spoločnej ochrany a opatrovania kultúrneho a architektonického dedičstva.

Spolupráca polícií

Predstavitelia Policajného zboru SR a maďarskej polície dospeli 11. októbra v Níreďháze k dohode o budúcej prihraničnej spolupráci na úrovni veliteľstiev Košického kraja a Sabolčsko-Satmársko-Beregskej župy. Stalo sa tak počas medzinárodnej konferencie, na ktorej zástupcovia maďarskej, rumunskej, slovenskej a ukrajinskej polície, pohraničnej stráže a colných orgánov konzultujú spoločné úlohy a možnosti zintenzívnenia koordinovanosti postupu v záujme zefektívnenia boja proti organizovanej kriminalite. Osobitý dôraz sa v ich spolupráci bude klásť na zmiernenie ilegálnej migrácie z ázijského kontinentu a na likvidáciu tranzitných drogových trás. Zúčastnené strany sa budú snažiť zlikvidovať i pašovanie zbraní a „vývoz“ prostitútok do západoeurópskych krajín.

“Pokoj ich prachu“

Náhrobné pomníky zahraničných Slovákov

Hoci od sťahovania Slovákov na Dolnú zem uplynulo sotva tristo rokov, dnes už nie je zriedkavosťou, že v niektorých osadách Maďarska už len náhrobky na cintorínoch pripomínajú, že sa tu kedysi ozývala slovenská reč. Toto zďaleka nie symbolické konštatovanie možno rozšíriť aj na iné územie vo svete, dodnes obývané potomkami slovenských vysťahovalcov. Okrem toho cintoríny zahraničných Slovákov predstavujú najobsiahlejší súpis tých, ktorí opustili svoju rodnú zem a natrvalo prerušili svoju spätosť s ňou. Môžeme sa o tom podrobne dočítať v reprezentatívnej publikácii pod názvom Tam zloŽili aj svoje kosti, ktorú tohto roku vydalo družstvo Lúč v Bratislave a ktorej autorom je známy slovenský etnograf Ján Botík.

O ľuďoch, ktorí v cudzej zemi, či neskôr vo svojej novej vlasti “zložili svoje kosti“ nám v tejto súvislosti naviac prezrádzajú nápisy na náhrobných pomníkoch. U dolnozemských Slovákov sú dokladom toho, že slovenčina sa používala nielen ako hovorový, ale aj ako písomný jazyk. V tunajších náhrobných textoch nachádzame mimoriadne hojné zastúpenie češtiny, čo poukazuje na prevládajúce evanjelicko-luteránske vyznanie slovenských prisťahovalcov. Biblická čeština sa u tunajších Slovákov udržala až do polovice dvadsiateho storočia ako bohoslužobný a dlhý čas aj ako vyučovací jazyk. Deti sa učili svoj materinský jazyk často pomocou evanjelického spevníka Tranoscius, ktorý bol vytlačený v bibličtine. Tranoscius sa stal i prameňom inšpirácie pre náhrobné texty a už táto skutočnosť poukazuje na ich značnú kultúrno-historickú hodnotu. Aj keď príznačnou formou náhrobníkov v evanjelických cintorínoch nie je kríž, ako tomu je u katolíkov, ale stĺpiky a doskové tvary, s náhrobnými krížmi sa stretávame aj u evanjelikov. Naproti tomu náhrobné kríže sú zastúpené napríklad v obci Santov (Pilisszántó), kde sa usadili Slováci rímskokatolíckeho vierovyznania.

Náhrobné pomníky dotvárajú rozmanité symboly, ktoré sú výrazom celkovej kultúrnej a náboženskej situácie dolnozemských Slovákov. So symbolikou obnovy života a znovuzrodenia súvisí napríklad zobrazovanie stromov, ratolestí a lístkov na náhrobkoch. Symbolom lásky je ruža, ktorá sa najčastejšie spája s hrobmi detí, dievok a mladých žien. K prastarým zvyklostiam patrí vysádzanie stromov na hroboch, ktoré vychádza z predstavy, že sa v nich môžu zdržiavať duše pochovaných, ktoré preberajú podobu vtáka.

Na rozdiel od dolnozemského regiónu v životnom štýle amerických Slovákov sa odrazili rozdielne okolnosti sociálneho a národno-kultúrneho vývinu. Krajania v Amerike si nezhotovovali drevené alebo kamenné náhrobníky tradičným spôsobom, ale ich tvorcami boli profesionálni kamenári a dokonca ani ich tvary nesúviseli s náboženskou príslušnosťou zosnulých. Avšak zatiaľ čo u dolnozemských Slovákov sa pôvod zosnulých dal odvodiť iba z niektorých priezvísk, u amerických Slovákov prekvapuje konkrétnosť údajov na náhrobných textoch, kde sa uvádza miesto narodenia či pôvod a neraz aj príčina smrti. Najtragickejšou kapitolou života amerických Slovákov totiž boli rôzne pracovné úrazy a nešťastia, najmä banské katastrofy, pri ktorých zahynuli stovky mladých ľudí.

Vysťahovalci v USA a Kanade nemali možnosť učiť sa v novej domovine spisovnú slovenčinu, nebolo tu slovenských učiteľov či kňazov a tak pri zostavovaní náhrobných textov boli odkázaní iba na seba. Ich texty sú podobné stručným životopisom a vyjadrujú osihotenosť vysťahovalcov v ďalekom svete, ktorí si však neprestali uvedomovať puto viažuce ich k rodnej zemi, nostalgiu za rodným krajom, kde zanechali najbližších príbuzných a priateľov.

Obrazová časť publikácie J. Botíka prináša bohatý výber vyše 200 tematických fotografií z Maďarska, Rumunska, Srbska, Bulharska, Argentíny, Spojených štátov amerických a Kanady.

V zrkadlovej sieni literatúry

Časopis pre kultúrny dialóg z Nadlaku

Už štvrtý rok upozorňuje na seba periodikum pod názvom ROVNOBEŽNÉ ZRKADLÁ - OGLIMZI PARALELE s podtitulom Časopis pre kultúrny dialóg, vychádzajúce v slovenčine a rumunčine. Vydavateľom tohto štvrťročníka je Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku a jeho šéfredaktorom známy slovenský básnik, prekladateľ a publicista Ondrej Štefanko. Aj na celoslovenské pomery je to časopis ojedinelý už svojím zameraním a profilom, keďže zachytáva literárnu a kultúrnu škálu strednej a juhovýchodnej Európy a na jeho stránkach vychádzajú v prvom rade diela slovenských autorov v rumunčine a naopak, diela rumunských spisovateľov v slovenčine, ale aj preklady inojazyčných básnikov, prozaikov a esejistov, bez ohľadu na to, či sa narodili a pôsobia v Rumunsku, Maďarsku, Juhoslávii, na Slovensku alebo inde.

Tohoto profilu sa pridržiavajú aj prvé tri tohoročné čísla časopisu. V prvom z nich sa Jaromír Novák vo svojej “minipoéme“ vyznáva zo svojich pocitov pri lietaní a z toho, že tiež túži po zážitkoch plných leta. Michal Harpáň píše o básnickej polyfónii O. Štefanku, ktorý vzápätí predstavuje čitateľovi vo svojom vlastnom preklade básnikov Mircea Ivanesca a Gheorge Mocuta a prozaikov Ovidiu Pecicana a Catalin Tirlea ako aj drobničky svetoznámeho dramatika E. Ionesca. V časti písanej po rumunsky zaznamenávame o. i. preklady z básní Karola Chmela a Pavla Janíka, ako aj prózy Františka Švantnera a Pavla Hrúza a napokon, no nie v poslednom rade, obsiahly úryvok z mimoriadne úspešného románu komlóšskeho rodáka Pála Závadu Jadvigin vankúšik. Dolnozemské oko neprejde bez povšimnutia ani recenziu Slovenských ľudových dolnozemských piesní v Rumunsku, ktoré sú výsledkom zberateľského úsilia ešte z rokov 1941-1946.

Z obsahu ďalšieho (dvoj)čísla stojí za pozornosť próza Štefana Dováľa Zima v záhradách ruží a verše maďarského básnika žijúceho v Rumunsku Bélu Markóa, zatiaľ čo v rumunskom zrkadle sa kolektívne predstavujú slovenskí básnici a prozaici z Vojvodiny (Víťazoslav Hronec, Zlatko Benka, Miroslav Dudok, Zoroslav Spevák, Jaroslav Supek). Ako pripomienka 10. výročia prevratných zmien v strednej a juhovýchodnej Európe pôsobia pozoruhodné eseje, z ktorých prvá je od nemecky píšuceho a v Berlíne žijúceho Richarda Wagnera, rodáka z rumunského Banátu, pod názvom Východná Európa alebo permanentné kolaborantstvo, kým druhá je od Vladimíra Tismaneana a zaoberá sa komplexom politiky v postkumunistickom svete.

Ani v tomto čísle redakcia nezabudla na kultúrne tradície tuzemských Slovákov. Myšlienky z tohoto prameňa, poučné i pre súčasníkov, prináša článok Petra Pavla Dováľa (1906-1994) Naša kultúrna stagnácia z roku 1932, z ktorého hodno citovať: “Však pokým samou slovenskou inteligenciou vládnuť bude letargia a chybovať energia, pracovať sa bude veľmi ťažko... neodkladajme si teda nič pre potomstvo, pre zajtrajší deň, ale pracujme stále a systematicky... majme sebadôveru, majme odvahu, majme program, majme poriadok a zriadenosť svojej aktivity... Hýbnime strnulým a hnilým stavom a začnime nový a dokonalejší život.“