2. decembra 1999 ● Zo slovenskej tlače

Max van der Stoel v sídle CSS

Na pozvanie ministra zahraničných vecí MR Jánosa Martonyiho zavítal v dňoch 23. a 24. novembra na oficiálnu návštevu Budapešti vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny. Max van der Stoel rokoval so štátnym tajomníkom rezortu Zsoltom Némethom v prvom rade o aktuálnych problémoch Maďarov žijúcich vo Vojvodine a navštívil aj sídlo Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Vysokého komisára OBSE o tohoročnej činnosti nášho najvyššieho voleného fóra a o celkovom postavení Slovákov v Maďarsku informovali predseda a podpredsedníčka CSS Ján Fuzik a Etelka Rybová. Vzácny a v kruhu vedúcich predstaviteľov našej Slovače aj v uplynulých rokoch častý hosť prezradil, že vo svojej funkcii, v ktorej ho nedávno potvrdili, mieni zostať do konca roka 2000. Známy holandský diplomat sa v sídle CSS zaujímal o. i. o otázku nedoriešeného zastúpenia menšín v Národnom zhromaždení MR. S vedúcimi hostiteľskej samosprávy sa zhodol v tom, že namiesto hľadania polovičatého riešenia tohto závažného problému (národnostní poslanci bez hlasovacieho práva) by sa malo uvažovať o plnohodnotnom parlamentnom zastúpení menšín. Max von der Stoel privítal zintenzívnenie činnosti maďarsko-slovenskej medzivládnej zmiešanej komisie pre záležitosti menšín a zaujímal sa aj o praktické využívanie kompetencií CSS a o jej vzťah a spoluprácu s miestnymi slovenskými samosprávami.

Max van der Stoel rokoval aj vedúcim predstaviteľmi Úradu pre národnostné a etnické menšiny Tošo Dončevom. Čestný doktorát Katolíckej univerzity Petra Pázmáňa udelili 24. novembra v Budapešti vysokému komisárovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre národnostné menšiny Maxovi van der Stoelovi. Medzi úlohy niekdajšieho člena Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v spomínanej funkcii patrilo sprostredkúvanie medzi zainteresovanými krajinami a minoritami, ako aj organizácia inštitucionálnych predpokladov ochrany menšín. 75-ročný holandský diplomat zohral svojimi návrhmi úlohu aj v približovaní rokovacích pozícií Maďarska a SR, respektíve Rumunska, venoval pozornosť životu minorít v MR, vrátane otázky ich parlamentného zastúpenia, či integrácie Rómov, zdôraznil dekan vysokoškolského zariadenia János Zlinszky.

Rumunské ikony v slovenskom dome

Dom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe je otvorený aj pred príslušníkmi iných národností. Ako povedala riaditeľka inštitúcie Anna Ištvánová, radi poskytnú priestor na ich výstavy, rôzne stretnutia či slávnostné programy. Nedávnu tu vystavovala rómska maliarka Brigitta Miláková Labancová a priestory čabianskeho slovenského domu v novembri zdobilo 34 prekrásnych ikonomalieb Rumunky žijúcej v Békéšskej Čabe Ilony Ruzsovej.

O Roku kresťanskej kultúry na Slovensku

Konferencia biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkvi v Slovenskej republike vyhlásila rok 1999 za Rok kresťanskej kultúry na Slovensku. Základným poslaním Roka kresťanskej kultúry 1999 na Slovensku ako prológu Veľkého jubilea roka 2000 je prostredníctvom rôznych aktivít priblížiť fenomén kresťanskej kultúry širokej verejnosti a prispieť k duchovnej obnove a národnej obrode obyvateľov Slovenska.

Minister kultúry SR Milan Kňažko, predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Rudolf Baláž a predseda Ekumenickej rady cirkvi v SR Doc. ThDr. Július Filo ešte začiatkom roka slávnostne podpísali Dohodu medzi Ministerstvom kultúry (MK) SR, Konferenciou biskupov Slovenska a Ekumenickou radou cirkví v SR. Slovenská vláda v súlade so svojím Programovým vyhlásením schválila uvedený projekt a vyčlenila naň z rezervy vlády sumu 12 miliónov Sk. Vláda SR schválila prerozdelenie tejto sumy, určenej na financovanie konkrétnych projektov. Príslušné čiastky tak plynuli do tých rezortov, ktorým jednotlivé podujatia prislúchajú. MK SR realizuje úlohy vyplývajúce z predmetnej spolupráce v oblasti podpory projektov v masmediálnej oblasti, podpory projektov v oblasti umenia, podpory aktivít cyrilo-metodskej a svätogorazdovskej tradície a podpory teoreticko-aplikačných podujatí zameraných na problematiku kresťanskej kultúry.

Delegácia MŠ SR na čele so štátnym tajomníkom L. Szigetim

Medzi našimi Slovákmi

Predstavitelia Slovenskej republiky (SR) by mali častejšie navštevovať slovenské samosprávy a pomáhať slovenským školám v Maďarsku. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva školstva (MŠ) SR László Szigeti po svojej návšteve našich slovenských samospráv a škôl, v ktorých prebieha výučba slovenčiny. Podľa neho naša Slovač má pozitívny vzťah k svojmu štátu, pričom, samozrejme, si chce zachovať svoje národnostné cítenie a tradície. Slovenské ministerstvo podľa slov štátneho tajomníka, podobne ako v minulosti, naďalej chce podporovať naše školy, predovšetkým vysielaním lektorov, resp. hosťujúcich učiteľov a poskytnutím učebníc, odbornej literatúry a iných učebných pomôcok. Oficiálna pracovná návšteva štátneho tajomníka L. Szigetiho, riaditeľa Odboru národnostného školstva MŠ SR Ladislava Szabóa a referentky Odboru zahraničných vzťahov MŠ SR Kataríny Čamborovej sa uskutočnila v dňoch 16. až 18. novembra na podnet slovenského rezortu školstva. Jej hlavným cieľom bolo mapovanie stavu výučby slovenského jazyka a zisťovanie potrieb Slovákov v Maďarsku a s tým súvisiace konkretizovanie ďalších foriem pomoci MŠ SR príslušníkom našej menšiny. Delegácia, sprevádzaná radcom Veľvyslanectva SR v Budapešti Jurajom Palackom zavítala do viacerých Slovákmi obývaných regiónov, pričom L. Szigeti rokoval i so svojím rezortným kolegom, štátnym tajomníkom Ministerstva školstva MR Józsefom Pálinkásom a s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jánom Fuzikom, ktorý odprevadil hostí do budapeštianskej slovenskej školy. Podľa našich informácií na stretnutí štátnych tajomníkov sa hovorilo o. i. o urýchlenom riešení otázky vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov a o potrebe urýchlenia prípravy medzirezortného plánu práce a najmä medzivládnej kultúrnej a školskej dohody. Pripravované dokumenty údajne budú podpísané v najbližších mesiacoch. Delegácia MŠ SR v druhý deň svojho pobytu u nás zavítala do Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), kde sa stretla s pedagogickým zborom slovenskej školy a s predstaviteľmi slovenskej menšinovej samosprávy. Vzácnych hostí, sprevádzaných podpredsedníčkou CSS Etelkou Rybovou, v Níreďháze a v obciach Fizér (Füzér) a Hollóháza (kde navštívili i závod na výrobu porcelánu) čakali slovenskí aktivisti a pedagógovia - podobne ako tomu bolo 18. novembra v Balašských Ďarmotách a v obciach Santov (Pilisszántó) a Mlynky (Pilisszentkereszt). Členovia delegácie sa zaujímali o princípy a prax financovania nášho tzv. slovenského školstva, ale aj o právomoci slovenských samospráv v oblasti školstva, pričom boli informovaní i o problémoch, s ktorými sa boria hosťujúci učitelia a o nedostatku kvalitných slovenských učebníc.

POZVÁNKA SSB

Slovenská samospráva Budapešti pri príležitosti Dňa budapeštianskych Slovákov srdečne pozýva všetkých záujemcov na Slovenské Vianoce, ktoré usporiada 11. decembra 1999 o 16.00 hod. Miesto podujatia: Slávnostná sieň hlavného mesta (Budapešť V., ul. Váci 62). Program: 16.00 Zdravica predsedníčky SSB Zuzany Hollósyovej, Zapálenie adventných sviec, Detský súbor LÚČIK z Dúloviec na Slovensku, Slávnostný koncert - Spoluúčinkujú: Beáta Šutinská (flauta), Budapeštiansky spevácky zbor, Sólisti - Ladislav Tóth, Pavol C. Tóth, Budapeštiansky spevácky zbor a Budapeštiansky dychový súbor.

Kultúrno-historický kalendárik

Pred 90. rokmi v Csillaghegyi zomrel jazykovedec Samo Czambel

Slovenský jazykovedec, kodifikátor spisovnej slovenčiny a prekladateľ Samo Czambel sa narodil 24. augusta 1856 v obci Slovenská Ľupča a zomrel pred 90. rokmi, 18. decembra 1909 v Csillaghegyi (dnes súčasť Budapešti) . Syn richtára a krčmára po maturite začal študovať právo, od r. 1877 slavistiku u Asbótha, Miklošiča a Jagiča vo Viedni a u M. Hattalu v Prahe. V r. 1879 ukončil vysokú školu a pôsobil v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády v Budapešti, od r. 1899 bol ministerským tajomníkom a neskôr vedúcim prekladateľského strediska. Desať rokov bol spoluredaktorom Hornyánszkeho Slovenských novín. Systematicky skúmal slovenský jazyk a ustaľoval jeho pravopisnú normu. Správne vychádzal z reči ľudu, zdôrazňoval potrebu spisovného jazyka, ustaľoval slovenskú odbornú terminológiu. V knihách Slovenský pravopis a K reči o slovenskom pravopise podal základné pravidlá spisovnej normy slovenského jazyka, odstraňoval nedôslednosti hodžovsko-hattalovskej koncepcie. Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902) bola najrozšírenejšia gramatická príručka, výrazne prispela k ustáleniu modernej spisovnej slovenčiny v otázkach pravopisu, najmä hláskoslovia, tvaroslovia a syntaxe. V práci Slovenská reč a jej miesto, v rodine slovanských jazykov podal rozbor východoslovenských nárečí, zostala však nedokončená, chcel preskúmať všetky slovenské nárečia. V práci Slováci a ich reč hlásal nesprávnu tézu o juhoslovanskom pôvode Slovákov a ich reči. Do časopisov písal humoresky a besednice. Záslužnú prácu vykonal zhromaždením objemných zbierok slovenských rozprávok, ktoré vyšli vo viacerých edíciách.

Pred 95. rokmi sa narodil Ján Stanislav

Pred 95. rokmi, 12. decembra 1904 v obci Liptovský Ján sa narodil jazykovedec, univerzitný profesor, dialektológ, popredný slavista, priekopník slovenskej historickej onomastiky, vynikajúci znalec dejín slovenského jazyka, člen, korešpondent ČSAV a SAV Ján Stanislav. Autor o. i. aj pre Slovákov v Maďarsku veľmi významného diela Slovenský juh v stredoveku sa vo vedeckovýskumnej práci zaoberal dialektológiou, staroslovienčinou, najmä jazykovými a kultúrnymi pomermi vo veľkomoravskom období. Osobitnú pozornosť venoval účinkovaniu Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy. Ďalej sa zaoberal slovenskou historickou gramatikou, štúdiom najstarších dejín slovenského jazyka a Slovákov, najmä ich osídlenia v Panónii. Sústavne si všímal aj otázky slovenskej spisovnej výslovnosti. Svojimi prácami vybudoval materiálový základ pre ďalší historický výskum slovenčiny vo vzťahu k slovanským jazykom. Ján Stanislav zomrel 29. júla 1977 v Liptovskom Mikuláši.

Bibliografia: Liptovské nárečie. Martin 1932. - Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. Bratislava 1933. - Pôvod východoslovenských nárečí. Bratislava 1935. - K jazykovednému dielu Antona Bernoláka. Bratislava 1941. - Kultúra starých Slovanov. Bratislava 1944. - K južnej a východnej hranici slovenského osídlenia v stredoveku. Bratislava 1944. - Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši. Bratislava 1945. - Odkryté mená slovenských miest a dedín. Bratislava 1947. - Slovenský juh v stredoveku 1-2. Martin 1948. - Po stopách predkov. Bratislava 1948. - Zo života slov a našich predkov. Bratislava 1950. - Vývin slovenského jazyka. Bratislava 1951-52. - Slovenská výslovnosť. Martin 1953. - Slovenská historická dramatika 1-4. Bratislava 1955-56, 62. - Kultúra slovenského hovoreného slova. Martin 1955. - Dejiny slovenského jazyka 1-5. Bratislava 1956-73. - Z rusko-slovenských kultúrnych stykov v časoch Jána Hollého a Ľudovíta Štúra. Bratislava 1957. - Starosloviensky jazyk 1-2. Bratislava 1978, 1987. - Hudba, spev, reč. Bratislava 1978.

Z Pešti do Santova

Slovenskí vysokoškoláci, študujúci v Pešti, si založili koncom minulého storočia Slovenský spolok, ktorý mal literárny a zábavný odbor i spevácky zbor. Svoju činnosť zamerali na návštevu spriatelených spolkov, návštevu slovenských rodín, rozširovanie slovenských kníh, čítanie slovanských, najmä českých odborných časopisov a na usporiadanie výletov do blízkych slovenských dedín s národne uvedomovacou funkciou. Časopis Hlas, ktorý vydával Pavel Blaho v Skalici, v rubrike Obzor študentský, r. 1900 v 2. ročníku uverejňuje správu o ceste peštianskych akademikov do slovenskej dediny Pilišsántó, čiže do Santova. Návštevu uskutočnili 1. októbra a vybrali si Santov preto, lebo je v Pilíšskych horách blízko Pešti. Autor správy si všíma, ako sa im javila obec. Santov je čisto slovenská dedina, má vyše tisíc obyvateľov, ktorí sú rímskokatolíckeho vierovyznania. Krojom sa málo odlišujú od susedných nemeckých dedín. Ľud je zhovorčivý, rád spieva a miluje náruživé tance. Po takejto všeobecnej charakteristike venuje správa pozornosť jazykovej otázke. Mnohí ľudia ani slova nepovedia po maďarsky, a predsa je vyučovacia reč iba maďarská. S maďarskou vyučovacou rečou sú Santovčania nespokojní, čo viackrát prejavili, najmä vtedy, keď im chceli odbavovať maďarské bohoslužby. Zo slovenských novín tu vidieť len Vlasť a svet a Slovenské noviny, majetnejší čítajú maďarské noviny. Návštevníci sa čudovali, že tu nepoznajú noviny Kresťan. Keď počuli slovenské slovo od vzdelaných ľudí, bolo vidno na ich tvárach istú radosť. Najprv boli v odpovediach na otázky študentov trocha zdržanliví, ale neskôr sami nadpriadli rozhovor. Študenti ich upozornili na slovenské časopisy, písané v národnom duchu, spomenúc, že maďarské noviny nech číta Maďar, ale Slovák slovenské, lebo sú písané preňho. O tom, že majú ľudia chuť čítať, sa presvedčili, keď im podarovali knihy, čo priniesli so sebou. Hneď sa rozchytali, ba o ne sa až trhali. Temer všetci vedia čítať. Mnohým nemohli vyhovieť, lebo vyše 30 kníh bolo rýchlo rozobraných. Študenti odchádzali z dediny pod Pilíšom s vedomím, že vykonali kus dobrej práce, keď Santovčanov presvedčili o svojom úprimnom zmýšľaní a povzbudili ich k nasledovaniu pokynov, ktoré im poskytli. Hneď odpísali do redakcie Hlásnika a Ľudových novín, aby posielali na ukážku na uvedené adresy svoje časopisy. Santov si zachoval svoj slovenský charakter aj po druhej svetovej vojne. Keď sme obec v roku 1946 v rámci sociografického prieskumu navštívili, Santovčania nás vítali slovenskými piesňami. Boli to drobní roľníci, sezónni remeselníci a vápenníci, ktorí si zachovali svoj slovenský ráz. Svoju slovenskosť si obec zachovala aj neskôr. Budapeštiansky profesor Ferenc Gregor r. 1950 študoval tamojšie nárečie a vydal monografiu, kde opisuje jazyk a zachytáva bohatý slovník. Je to doteraz najlepšia monografia slovenskej obce za hranicami. Podpilíšska dedina má aj svoju inteligenciu, ktorú reprezentuje napríklad básnik Alexander Kormoš. Dúfajme, že si Santov svoj slovenský ráz zachová aj naďalej.

Nástenný národný kalendár

Vydavateľstvo VZLET Čadca prichádza aj tohto roku s ponukou netradičného národného nástenného kalendára - tento raz ide o Miléniový kalendár 2000 - Slovenské udalosti. Je to voľné pokračovanie úspešných kalendárov Slovenskí velikáni, v ktorom sa prelínajú kresťanské a národné motívy (na našej reprodukcii vidíte titulnú stranu). Pozoruhodne je spracované národné kalendárium obsahujúce veľa informácií i o Slovákoch vo svete, vedľa ktorého nachádzame aj občianske mená a sviatky. Estetický dojem umocňuje pútavé výtvarné stvárnenie prierezu slovenských národných dejín (napr. Samo na čele Slovanov, Turecké plienenie, Ľ. Štúr, M. R. Štefánik, Okupácia ´68 či kozmonaut I. Bella). Pod každou maľbou je uvedená stručná charakteristika. Autorom výtvarnej časti je opäť Ivan Pavlisko, textovej zase Pavol Holeštiak. Časť nákladu je určená pre krajanov v dvadsiatich krajinách sveta. Nástenný kalendár je zhotovený vo farebnom prevedení na lesklom kriedovom papieri vo formáte 21 cm X 15 cm. Cena jedného výtlačku pre Slovákov v Maďarsku, ktorá pokrýva viac-menej iba poštovné, je skutočne symbolická, predstavuje iba 200 forintov. Pri odbere nad 10 výtlačkov sa poskytuje zľava. Objednávky zasielajte na adresu: Pavol Holeštiak, Janka Kráľa 2585/36, 022 01 Čadca, Slovenská republika (Tel.: (00-421)824-4339017.

Vlastivedný seminár v Békéšskej Čabe

Slovenská beseda pri Slovenskej samospráve Budapešti spoločne s Domom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe usporiadali 20. a 21. novembra seminár spojený s doškoľovaním pre členov SB, aktivistov obvodných a miestnych samospráv a Zväzu Slovákov v Maďarsku, ako i pre ďalších záujemcov o kultúru a spoločenský život našej národnosti. Napriek nepriaznivému počasiu z Budapešti a Veľkej Tarče sa programu zúčastnili desiati, ale zo štvoruholníka Békéšska Čaba, Sarvaš, Segedín a Slovenský Komlóš viac než dvadsiati aktivisti. Vedúca Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová mohla teda privítať optimálny počet účastníkov, pre ktorých bolo prichystané všetko, čo môže byť potrebné k užitočnému a príjemnému dvojdňovému rokovaniu. Program prvého dňa bol zameraný na prieskum a prerokovanie hospodárskeho, kultúrneho a náboženského života Slovákov v Maďarsku v prvej polovici nášho storočia. Hlavný organizátor a zároveň moderátor vlastivedného seminára, predseda Slovenskej besedy Pavol Beňo zdôraznil potrebu zoznámiť sa s históriou našich predkov, lebo len odtiaľ môžeme čerpať silu a argumenty k upevňovaniu identity našich Slovákov. Našou úlohou je, aby sme každý na svojom pracovisku, vo svojom prostredí vykonali všetko v prospech odhaľovania bielych miest našej minulosti. Každý argument, každá umiestnená pamätná tabuľa môže byť veľmi dôležité v tomto procese. Prednáška historika a muzeológa dr. Štefana Tótha sa opierala o jeho nedávno vydanú knižku “Vzdelávacie pomery v materčine u Slovákov v Békéšskej a v Čanádskej župe (1919-1944)“. Faktami bohato ilustrovaná prednáška svedčí o tom, že i za takých historicky veľmi zložitých pomerov aké boli prvé desaťročia po Trianone, keď takmer otvorene obviňovali tunajšie nemaďarské národy z roztrieštenia sväto-štefanského štátu, naši predkovia boli schopní vyvinúť chvályhodnú činnosť. Vzdelávanie v materinskom jazyku prebiehalo čiastočne v rámci školskej výučby, ale pomerne čulý národnostný život v materčine sa vytvoril v rôznych jednotách a spolkoch a nebola zanedbateľná ani vydavateľská činnosť. V zákonoch zakotvené možnosti boli aspoň formálne dané. Ale prax už bola celkom iná. Napríklad i v štátom podporovanom školstve boli zavedené tri kategórie: A - jednojazyčné, B - len niekoľko predmetov sa vyučovalo v maďarčine, C - len čítanie a písanie v prvých dvoch triedach prebiehali v materčine. Z 58 evanjelických škôl tri patrili do B a ostatné do C kategórie. Teda v praxi boli dané len tie najslabšie riešenia. Strednú školu sa vôbec nepodarilo založiť, už činné meštianske školy sa postupne pomaďarčili. Existoval aj zákon o pomernom zastúpení zamestnancov daného územia, ale jednoduchou zmenou administratívnych hraníc sa i týmto povinnostiam dalo ľahko vyhnúť. Napriek takýmto ťažkostiam sa rad-radom vytvárali rôzne spolky, ako Ľudový kruh, Evanjelický spolok, Ľudový spolok, Čítací spolok “Snaha“ alebo Športový spolok “Napred - Előre“ a rôzne divadelné skupiny, ale akonáhle sa ich činnosť pozdávala vládnym orgánom príliš úspešnou, vždy našli nejakú zámienku, aby ju prerušili. Najčastejšie to bolo podozrievanie z komunisticko-podvratnej činnosti. Hlavní organizátori boli vždy ostrosledované osoby“. Z nich si viacerí odsedeli niekoľko mesiacov vo väzení, iní boli nútení emigrovať. V konečnom dôsledku toto sklamanie viedlo k tomu, že po druhej svetovej vojne sa tak veľa ľudí, pričom spravidla tí najaktívnejší, presídlili do Československa. Prednáška Š. Tótha vyvolala nesmierne čulú diskusiu, ktorá pokračovala vo večerných hodinách po premietnutí televízneho filmu Jána Fuzika “Mať volá“. Druhý deň rokovania sa rýchle stal dejiskom úspešnej výmeny skúseností, keďže na tému Súčasný stav slovenskej menšiny v Maďarsku ústredná prednáška nebola. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová a hostiteľka Anna Ištvánová sa podelili s prítomnými o svoje bohaté skúsenosti. Možnosti a zabezpečenie jednotlivých samospráv sú veľmi odlišné, ale spôsoby, metódy môžu byť podobné. Obe rečníčky vyzdvihli dôležitosť vytvorenia dobrých vzťahov s väčšinovou samosprávou a potrebu pestovania osobných kontaktov. Pri dnešných neblahých finančných pomeroch každá samospráva sa má snažiť využívať všetky dané možností, ktoré ponúkajú nadácie. Napriek tomu artikulovala i nadmierne rozhorčená mienka nad tým, čo si naša vláda dovoľuje: pre tunajšie menšiny nemá dostatok financií, pritom obrovské sumy sa dostanú do zahraničia na podporu tamojšej maďarskej menšiny. Obzvlášť sa vyostrila diskusia okolo už dávno zrútenej veže pitvarošského kostola. Pomôcť sa neusiluje nikto. Keby sa niečo podobné stalo v Sedmohradsku, celé Maďarsko by o tom hovorilo. Diskusia sa pomerne rýchlo dostala do inej polohy. Bez toho, aby niekto podceňoval potrebu vyššie opísaných taktík a praktík, veľmi ostro sa nadhodila potreba stratégie vo forme: máme my vôbec stratégiu na dlhodobé prežívanie našej národnosti, máme my vôbec také úrady, také osobnosti, ktoré sú schopné zabezpečiť túto nevyhnutne potrebnú zložku k zdravému rozvoju našej národnosti? K tejto téme sa prihovoril i tajomník Slovenského výskumného ústavu Ján Chlebnický, ktorý nasledovne sumarizoval svoj príhovor: potrebná je taktika, ale bez stratégie to nejde; túto stratégiu by mala vytvárať a zastupovať Celoštátna slovenská samospráva. Totiž bez perspektívy, bez dlhodobých cieľov život našej národnosti sa pohybuje v slepej uličke, z ktorej niet východiska. Je obrovský výkon, že máme vyše 70 menšinových samospráv a pri nasledujúcich voľbách ich môže byť ešte o niekoľko desiatok viac, darmo však ich mravenčia usilovnosť, keď nevidia svetlo pred sebou. To každý dobre vie, že tempo straty jazyka je rýchle, ak ho nezastavíme, tak nemáme nijaké perspektívy. Naše školy tiež nedostanú potrebnú podporu, motiváciu, aby mohli úspešne čeliť tomuto trendu. K tomu sú potrebné aspoň dve veci: škola a slovenská verejnosť by mali pevne veriť v to, že sú potrebné pre naše spoločenstvo; škola by mala byť presvedčená, že je schopná vyhovieť týmto požiadavkám a mala by byť na to aj pripravená. Dnes ani jeden predpoklad nie je daný. Nič sa nevykonalo v prospech toho, aby sa prestíž slovenského jazyka dostala na patričné miesto v našom spoločenstve. Ako keby sme boli zabudli na chartu menšinových jazykov a nedostane dostatočnú publikáciu ani pomaly, hoci postupne sa vytvárajúca pohraničná spolupráca. Už dávno sa hovorí o globalizácii, len naše grémium sa ešte nerozhodlo zaoberať sa touto témou, napriek tomu, že už teraz meškáme. V dohľadnom čase v tomto procese môžu nastať kvalitatívne zmeny: dosiaľ strnulé trianonské hranice sa čoskoro môžu premeniť na jednoduché administratívne. Životný priestor tých ľudí, ktorí ovládajú viac jazykov tohto regiónu, sa v značnej miere rozšíri. Konečne sa stane pravdou dosiaľ pomerne prázdny výrok, že znalosť jazykov susedných národov má veľkú hodnotu. Naši Slováci nebudú patriť medzi nich. Prípravu na túto situáciu sme mali začať už pred rokmi. Ani školy nemáme k tomu dostatočne pripravené. Bolo by už konečne načase spoznať, že v dnešnej štruktúre naše školstvo nie je schopné vyhovieť týmto požiadavkám – vyslovil svoj názor Ján Chlebnický. Dvojdňový seminár umožnil jeho účastníkom vysloviť sa k najaktuálnejším otázkam našej národnosti, dotknúť sa aj tých najchúlostivejších tém, pričom všetkých aktérov diskusie viedla snaha konštruktívne prispieť k hľadaniu možných východísk a riešení problémov.

Prezentácia Agrokomplexu - Výstavníctvo Nitra

Obchodné oddelenie Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti, budapeštianska reprezentácia Fondu na podporu zahraničného obchodu a Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra usporiadali v Slovenskom inštitúte Budapešť prezentáciu nitrianskeho výstavného podniku.     Predstaviteľov maďarskej tlače ako aj výstavného podniku Hungexpo pozdravil obchodný radca Veľvyslanectva SR v MR Dušan Guťan. Generálny riaditeľ Agrokomplexu, akad. arch. Ing. Ladislav Švihel predstavil účastníkom stretnutia bohatú výstavnú činnosť nitrianskeho výstavného podniku a vysoko ocenil plynule sa rozvíjajúce styky najväčších výstavných podnikov oboch krajín. Prezentácia bola aj vhodnou príležitosťou na to, aby generálny tajomník Agrokomplexu Ing. Ladislav Švihel a generálna tajomníčka Hungexpa Zsuzsanna Pásztorová podpísali dohodu o spolupráci oboch výstavných podnikov.

Tri  vydarené  podujatia  dôchodcov v  Dunaeďháze

Obecná samospráva a Klub slovenských dôchodcov v Dunaeďháze organizovali  20. novembra 1999  o 12.00 hodine slávnostné podujatie pri príležitosti Svetového dňa seniorov, Dňa menšín a 20. výročia založenia Klubu dôchodcov  v miestnom kultúrnom dome. Na podujatie pozvali všetkých starších a mladších občanov obce ako aj Klub dôchodcov z Kóšpallagu, vedúcou ktorého je Katarína Botosová-Busová.  Poznamenávame, že s týmto klubom majú viacročné príkladné družobné styky.     Tento deň bol ozajstným sviatkom celej obce.  V preplnenom kultúrnom dome prítomných pozdravil najprv  starosta obce Tomáš Nagy, ktorý vo svojom príhovore o.i. povedal:    - Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 1999 za Rok starších ľudí a Svetový deň seniorov (OSN) sa slávi každoročne 1. októbra.   Dňa 16. decembra  oslavujeme Deň menšín, preto sme sa rozhodli nájsť si taký dátum na oslávenie týchto dvoch významných udalostí, ktorý je časovo medzi nimi.  Takto padol dnešný sviatok na 20. novembra.  Chcel by som však zdôrazniť, že okrem horespomenutých dvoch jubileí si dnes slávnostne pripomíname aj 20. výročie založenia  nášho Klubu dôchodcov, ktorý má v súčasnosti 160-170 registrovaných členov.

Oslavujeme teda starších ľudí v tento deň. Chcel by som však pripomenúť,  že nielen tento deň v roku  by mal byť pre nich sviatkom. Všetci bez výnimky by mali pociťovať našu pozornosť a ohľaduplnosť počas celého kalendárneho roka - teda  každých 365 dní. Zároveň vám kladiem na srdce, aby ste neodstavovali starších ako zbytočných a prekážajúcich, skôr uznávajte ich celoživotné dielo,  skúsenosti, vypočuli ich a umožnili im blahodarne pôsobiť v kruhu rodiny a našej pospolitosti, pretože majú viac času a obyčajne aj viac trpezlivosti ako mladší ľudia. Vedenie obce sa snaží venovať im čím väčšiu pozornosť, preto každoročne im poskytujeme finančnú podporu v hodnote 100 tisíc forintov. Chorým a bezvládnym starým ľuďom poskytujeme domácu starostlivosť, zabezpečujeme pre nich teplú stravu, upratovanie a nákupy.    A záverom by som chcel povedať,  je pre mňa veľkou cťou, že v rámci dnešných jubilejných osláv môžem v mene obecnej  samosprávy a jeho  poslaneckého zboru osobne zablahoželať vedúcemu Klubu dôchodcov Imrichovi Tóthovi pri príležitosti jeho významného životného jubilea - 70. narodenín. Sme mu nesmierne vďační všetci za jeho obetavú a nezištnú činnosť v klube dôchodcov,  ako aj za jeho  aktivitu, vyvíjanú v prospech svojich rodákov, najmä  pestovania miestnych slovenských ľudových tradícií.    Záverom svojho prejavu starosta obce Tomáš Nagy odovzdal osobný darček pánovi Tóthovi a pre Klub dôchodcov 20 tisícovú finančnú podporu na napomáhanie pestovania miestnych slovenských zvykov.

K početnému obecenstvu sa prihovoril v mene Klubu dôchodcov  aj oslávenec,  pán  Imrich Tóth, ktorý sa zaďakoval za pozornosť a vyslovil si úprimnú vďaku za finančnú pomoc, ktorú im poskytuje obecná samospráva.      Jubilantov pozdravila aj vedúca Klubu dôchodcov v Kóšpallagu Katarína Botosová Busová.    Po slávnostných prejavoch nasledoval kultúrny program, v  rámci ktorého vystúpili členovia miestnych kultúrnych telies:  spevácky zbor, sólisti a citarový  orchester Klubu dôchodcov,  žiaci Základnej školy v Dunaeďháze a členovia Klubu dôchodcov v Kóšpallagu. Všetci bez výnimky zožali veľký úspech. Celý program sa niesol v srdečnom a priateľskom duchu a každý účastník prežíval pekné chvíle.

Grant pre národnostných stredoškolákov

Kuratórium nadácie Nemzetiségekért 94 sa rozhodlo udeliť 21 stredoškolákom jednorazovú sociálnu podporu. Grant 20 tisíc forintov dostane aj päť študentov slovenskej národnosti Judita Bálintová, Bertalan Bartók,  Annamária Hudáková a Attila Szudár z Békéšskej Čaby a Gábor Sajben z Kétšoproňu.