26. novembra 1999 ● Zo slovenskej tlače

Stalo sa pred desiatimi rokmi

26. novembra sa konalo v Maďarsku ľudové referendum o štyroch závažných otázkach. V 12 000 volebných obvodoch malo možnosť pristúpiť k volebným schránkam do 7,5 milióna oprávnených voličov, ktorí vyjadrili svoj názor na spôsob voľby prezidenta, na to, či majú stranícke organizácie pôsobiť na pracoviskách, či sa má zúčtovať majetok Maďarskej socialistickej robotníckej strany a či majú byť rozpustené Robotnícke milície.

SND v Budapešti

Celoštátna slovenská samospráva organizuje pohostinské vystúpenie Činohry Slovenského národného divadla, ktorá sa predstaví hrou významného maďarského dramatika Ferenca Molnára Liliom (Život a smrť jedného frajera) v Duna Palota (Budapest V., Zrínyi u. 5.). Predstavenia sa budú konať v dňoch 19. a 20. decembra 1999, v oboch prípadoch o 18.00 hodine. Lístky v cene 300,- Ft si môžete objednať do 10. decembra 1999 na úrade Celoštátnej slovenskej samosprávy (1114-Budapešť, Fadrusz u. 11/A, tel: 465-9463). Prosíme záujemcov z Budapešti a blízkeho okolia, aby podľa možnosti uprednostnili predstavenie 20. decembra. Upozorňujeme záujemcov, aby svoju žiadosť podali včas, lebo lístkami disponujeme v obmedzenom počte.

Maďarsko-slovenské regionálne stretnutie vo Vacove

V Osvetovom stredisku I. Madácha vo Vacove (Vác) v dňoch 19. a 20. novembra pod hlavným patronátom ministerky spravodlivosti Maďarskej republiky Ibolyi Dávidovej a podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho usporiadali II. maďarsko-slovenské regionálne stretnutie spojené s Konzíliom o cezhraničnej spolupráci. Účastníkov stretnutia pozdravil poslanec Národného zhromaždenia MR Zsolt Imre a po rokovaní predsedov miestnych organizácií kultúrneho spolku CSEMADOK z okolia Nových Zámkov sa konala vernisáž výstavy slovenských ľudovoumeleckých výrobkov spojenej s predajom. Besedy o prípravách milénia sa zúčastnili o. i. maďarský spisovateľ zo Slovenska László Dobos a výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície Miklós Duray. Na stretnutí sa svojou produkciou predstavili vydavateľstvá kníh ako z Maďarska, tak i zo Slovenska; medzi sprievodnými podujatiami však nechýbalo ani nacvičovanie slovenských a maďarských tancov. V druhý deň si vymieňali skúsenosti predstavitelia nového euroregiónu Váh-Dunaj-Ipeľ.

Budapešť o Gabčíkove

Je jednoznačné, že maďarská strana nevybuduje na Dunaji dolný stupeň SVD. Budapešť sa domnieva, že dva a pol metra hlbokú plavebnú cestu po európskom veľtoku môže v jeho inkriminovanom úseku zabezpečiť aj bez vodného diela, konvenčnými prostriedkami úpravy tokov. Uviedol to v stredu splnomocnenec vlády MR pre dunajskú problematiku László Székely. Podľa neho maďarská strana nemešká, pretože návrh usporiadania dunajskej problematiky prisľúbila predložiť v jeseni. Východiskovým bodom rokovaní by podľa maďarskej strany malo byť posúdenie návrhu európskych expertov z roku 1993, podľa ktorého je pre zachovanie prírodných hodnôt a zásobníkov pitnej vody potrebné dostať do hlavného dunajského koryta a ramien rieky 65 percent plného prietoku.

Sympózium o folklorizme

Folklorizmus na prelome storočí bol hlavnou témou medzinárodného sympózia, ktoré sa konalo v dňoch 10. až 13. novembra v Banskej Bystrici. Zámerom organizátorov bolo zmapovať stav rôznych podôb folklorizmu na Slovensku a načrtnúť smery jeho vývoja. Podujatia sa zúčastnili pracovníci vedeckých inštitúcií, osvetových zariadení, ako aj základných, stredných a vysokých škôl. Účastníci zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka zhodnotili stav folklorizmu v týchto krajinách.

Najviac šesť hodín denne pri počítačoch

Pracujúci s počítačmi budú môcť od 1. januára 2000 v Maďarsku tráviť pred monitormi maximálne šesť hodín denne, pričom budú mať každú hodinu právo na 10-minútovú prestávku. Vyplýva to z nariadenia ministra zdravotníctva, na základe ktorého budú musieť pracoviská s monitormi spĺňať prísne kritériá, čo si vyžiada náklady zamestnávateľov v stotisícovej, ba aj miliónovej výške. Od januára nebude možné žiadneho zamestnanca pracujúceho s počítačom alebo iným monitorom nútiť pracovať viac ako spomínaných šesť hodín denne. Zamestnávateľ je navyše povinný priebežne skúmať vplyv práce s monitormi na psychický i fyzický stav pracovníkov a ich zrak, a to v prípade osôb, ktoré sú pravidelne nútené sedieť pred obrazovkami minimálne štyri hodiny. Od roku 2002 budú požiadavky na zamestnávateľov ešte prísnejšie, veď pracujúcim budú musieť na vlastné náklady zakúpiť okuliare, ktoré im zabezpečia ostré videnie. Už o rok skôr, od 1. januára 2001, budú môcť vznikať nové pracoviská s monitormi iba po splnení všetkých požiadaviek vrátane vylúčenia spätného odrazu osvetlenia a stien či problémov s klimatizáciou. Už jestvujúce firmy budú mať rok na to, aby splnili všetky požiadavky. Experti v tejto súvislosti upozorňujú, že v súčasnosti sa už netreba prioritne obávať negatívneho vplyvu PC na zrak, pretože miera ich žiarenia je už minimálna. Najväčšie riziko predstavujú ochorenia pohybového ústrojenstva v dôsledku nepohodlného sedenia. V krajine sa zatiaľ nekonal prieskum o počte pracovísk s monitormi, počet zainteresovaných zamestnancov sa však odhaduje na viac ako tristo tisíc osôb.

B. Bugár naďalej predsedom SMK

Predsedom politického zoskupenia Maďarov žijúcich v Slovenskej republike Strany maďarskej koalície (SMK) sa na jej kongrese stal opäť Béla Bugár. Pred snemom kandidatúru na post predsedu nevylúčil ani podpredseda SMK Pál Csáky. V Komárne však povedal, že “vyvolať teraz súperenie by nebolo správne“. Delegáti zrušili post čestného predsedu, ktorý zastával Miklós Duray, ktorý však bude pôsobiť v novej funkcii výkonného podpredsedu. Novými stanovami sa zmenil štatút platforiem. Zmenili sa na ideové zoskupenia, ktoré budú pôsobiť v rámci strany ako lobistické skupiny. Snem SMK poznačilo aj napätie delegátov stredného a východného Slovenska, ktorí žiadali zastúpenie v Predsedníctve SMK. Napokon delegáti snemu zvolili 19-členné predsedníctvo, kde sú traja zástupcovia Banskobystrického a Košického kraja.   B. Bugár v prejave vyhlásil, že najväčším nedostatkom súčasnej slovenskej vládnej koalície je jej nerozhodnosť a pomalosť. Koaličná rada podľa neho nie je schopná účinne fungovať, pričom koaliční partneri nie v každom prípade dodržiavajú dohody. Staronový predseda SMK sa kriticky dotkol aj Strany demokratickej ľavice, ktorá istý čas blokovala prijatie ekonomických opatrení a pritom vedela, že reštriktívne opatrenia budú nevyhnutné. B. Bugár sa nevyhol ani kritike transakcií niektorých členov vlády, ktoré zaváňali korupciou. Na kongrese SMK vystúpil aj premiér Mikuláš Dzurinda, podľa ktorého na “SMK sa možno spoľahnúť, lebo dodržiava dohody a robí stále viac štátotvornú politiku“. Delegátov pozdravil listom prezident SR Rudolf Schuster.

Stála maďarská konferencia

O štatúte zahraničných Maďarov

Účastníci druhého maďarsko-maďarského summitu, ktorý sa konal v prvej polovici novembra v Budapešti, odporučili maďarskej vláde, aby sa zaoberala prípravou tzv. zákona o štatúte, ktorým by sa v Maďarsku legalizovalo osobitné postavenia zahraničných Maďarov. Už dlhšiu dobu sa totiž diskutuje o príprave zákona, ktorý by príslušníkom maďarskej národnosti, ktorí sú občanmi iných štátov, prisúdil niektoré práva maďarských občanov a uľahčil im cezhraničný styk (ktorý značne skomplikuje schengenská hranica), oprávnil ich zamestnať sa, prípadne študovať v Maďarsku a poskytol im ďalšie zvýhodnenia. Do záverečného dokumentu druhého stretnutia Stálej maďarskej konferencie, fóra združujúceho maďarské parlamentné strany a v parlamente prípadne v miestnych samosprávach zastúpené strany maďarských menšín v susedných krajinách, sa však v dôsledku nesúhlasu opozície nedostalo odporúčanie na preskúmanie volebného práva zahraničných Maďarov. Ako uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh, tento zákon nemá v žiadnom prípade vyvolať alebo pripraviť imigračnú vlnu, ale naopak, poskytnúť príslušníkom maďarských menšín výhody - možnosť zarobiť peniaze alebo získať vyššie vzdelanie v maďarskom jazyku, prípadne ďalšie, ktoré potom budú môcť využiť vo svojich krajinách.

Visegrádska štvorka o patentoch

Výmena informácií o stave harmonizačných prác v oblasti legislatívy a príprava zmien, ktoré súvisia s prístupom krajín Visegrádskej štvorky (V4) k Európskej patentovej dohode bolo ťažiskom dvojdňového stretnutia patentových úradov Slovenskej republiky, Poľska, Maďarska a Českej republiky, ktoré sa konalo v polovici novembra na banskobystrickom Úrade priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR. "Okrem konkrétnych odborných problémov účastníci prerokovali aj projekt vydávania spoločných CD-ROM s prehľadmi národných patentov a ochranných známok," povedala pracovníčka ÚPV Beáta Poubišová. K Európskej patentovej dohode by štáty V4 mali pristúpiť od 1. júla 2002.

Nižší deficit

Deficit bežnej platobnej bilancie Maďarskej republiky dosiahol v septembri 88 mil. dolárov, čo je o 238 mil. USD menej ako v rovnakom období minulého roka. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnila Maďarská národná banka (MNB). Schodok bežnej platobnej bilancie za január až september 1999 dosiahol 1,3 mld. USD, čo predstavuje oproti porovnateľnému obdobiu minulého roka o 49 mil. USD menej. V auguste vykázala bežná platobná bilancia MR vďaka príjmom z cestovného ruchu už tradične suficit, tentoraz 154 mil. USD. Vlani bol augustový prebytok bilancie o 93 mil. USD menej.

Nové možnosti práce v Maďarsku pre nezamestnaných z južného Slovenska

Vedenie firmy Philips prijíma po dobrých skúsenostiach s prácou žien z okolia Veľkého Medera do svojho závodu v Győri ďalších občanov Slovenskej republiky, tentoraz z Galantského okresu. Firma Philips vybudovala v neďalekom maďarskom meste svoje najväčšie európske výrobné kapacity, zápasí však s nedostatkom pracovných síl. Prílev zahraničných investícií do Maďarska je totiž v tejto župe najväčší, preto v nej prakticky nie je nezamestnanosť. "Pre tunajších zamestnávateľov je oveľa výhodnejšie hľadať pracovné sily na južnom Slovensku ako vo vyše tristo kilometrov vzdialenom východnom Maďarsku. O to viac, že s prácou žien z okolia Veľkého Medera vyslovilo vedenie Philipsu všeobecnú spokojnosť," povedala nám riaditeľka župného úradu práce Szilvia Rimányiová. Po podpísaní zmlúv už od konca novembra začína ďalších 40 žien z Trstíc pracovať na tri zmeny v győrskom Philipse. Budú zaučené na montáž autorádií, CD prehrávačov a produkciu mikroprocesorov. Cestovné zmluvným autobusom im hradí zamestnávateľ, na výdavky spojené s vybavením pracovných víz prispela obecná samospráva. "V uplynulých týždňoch sa aj u nás vyšplhala miera nezamestnanosti vysoko nad 20 %. Do Maďarska pôjde najviac tých žien, ktoré sa stanú živiteľkami rodín," informoval starosta Trstíc František Juhoš. Jeho slová potvrdila Jolana Gombošová, ktorej manžel je od septembra nezamestnaný. "Z podpôr sa dá so štvorčlennou rodinou len živoriť. 75-tisíc forintov, čiže asi 12-tisíc korún, čo nám sľúbili po zaučení, vrátane príplatkov za prácu v noci a počas sviatkov, príde naozaj vhod, najmä pred Vianocami," povedala. Pracovník Okresného úradu práce v Galante Leopold Drozd informoval, že intenzívne pokračujú v rokovaniach s predstaviteľmi Philipsu, aby sa počet pracovníčok od januára mohol rozšíriť minimálne o sto.

Nová škola v Békéšskej Čabe

Békéšska Čaba sa nedávno obohatila o novú základnú školu. Inštitúciu na ulici Vandháti odovzdal čabianskej verejnosti starosta mesta János Pap. Šestnásťtriedna ustanovizeň bola vybudovaná nákladom 169 miliónov forintov a bude slúžiť ako špeciálna základná škola. Na otváracej slávnosti sa prihovorila aj riaditeľka békéščabianskej slovenskej základnej školy, gymnázia a žiackeho domova Edita Pečeňová. S uznaním sa zmienila o peknej novej budove a vyslovila svoje presvedčenie, že bude vhodná na plnenie špeciálnych úloh. Novej inštitúcii odovzdala dar slovenskej školy - lipovými listami a kvetmi zdobenú pamätnú plaketu z keramiky, dielo profesorky dr. Anny Illésovej Botyánszkej.

Čítajte a rozširujte Ľudové noviny!

Zmenil sa systém distribúcie Ľudových novín. Rozširujú ich vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft. (1085 Budapest, Somogyi Béla u. 6. Poštová adresa: 1394 Bp. Pf. 357. Fax: 1384746, 118-6668) a redakcia Ľudových novín (1065 Budapest, Nagymező u. 49, poštová adresa: 1399 Budapest, Pf. 701/244). Šeky, resp. tlačivo na predplatenie týždenníka dostanete na týchto adresách, okrem toho od členov Celoštátnej slovenskej samosprávy a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Pýtajte si od nich šeky na predplatenie, ktoré môžete podať na každom poštovom úrade. Predplatné na rok 1 008 Ft, na polrok 504 Ft a na štvrťrok 252 Ft. Čítajte a rozširujte jediný slovenský týždenník v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY!

SR riadnym členom Karpatského euroregiónu

Slovenská republika v druhej polovici novembra sa stáva plnohodnotným členom Karpatského euroregiónu (KER). SR bola doteraz pridruženým členom. Kancelária sekretariátu združenia bude v Prešove a predsedom združenia KER bude prednosta Krajského úradu v Košiciach Štefan Vranovský. Na jeho vybavenie uvoľnila vláda 900 000 Sk. KER je príkladom cezhraničnej spolupráce mimo interných a externých hraníc Európskej únie. Zahŕňa územie viac než 140 000 km². Žije na ňom vyše 14 mil. ľudí. Jeho členmi sú Poľsko, Ukrajina, Maďarsko a Rumunsko. Náplňou slovenskej komisie v KER bude predchádzanie živelným pohromám, ktoré postihujú v rovnakej miere všetky tri krajiny, susediace so Slovenskom.

Opitý občan SR zablúdil do Maďarska

38-ročný občan slovenských Lenártoviec Alexander H., sa 16. novembra vybral pôvodne k holičovi, aby si nechal upraviť účes. Pred návratom domov však musel čakať na vlak a tak si dlhú chvíľu krátil návštevou rôznych podnikov a konzumáciou alkoholu, s ktorou to zrejme prehnal. Aj keď o 18.00 hodine nastúpil do vagóna, vôbec si už nepamätal, v ktorej železničnej stanici ho opustil. Šiel veľmi dlho peši cez lesy a polia, keď o štvrtej hodine rannej s prekvapením zaregistroval maďarské značenie obce Kelemér v Boršodsko-Abaújsko-Zemplínskej župe. Sám sa telefonicky prihlásil na čísle 107 policajného dispečingu. Maďarskí pohraničníci ho našli v telefónnej búdke v centre obce. Netradičného narušiteľa ešte v ten deň pustili domov.

Kto, kde, kedy, koho, ako, za čo a prečo sledoval?

Premiér Viktor Orbán v auguste r. 1998 všetkých šokoval tvrdením, že bývalá vláda socialistov využívala štátne peniaze a tajné služby na nelegálne sledovanie osôb a ich rodinných príslušníkov z jeho vtedy opozičnej strany (Fidesz). Už prvé reakcie naznačovali, že bude musieť vyrukovať s niečím ozaj závažným, aby dokázal opodstatnenosť takéhoto ťažkého obvinenia. Ukázalo sa však, že Orbána buď niekto nesprávne informoval o tom, koľko toho majú za nechtami jeho socialistickí oponenti, alebo premiér už vtedy dobre vedel, že sa im nič podstatné dokázať nedá. Predseda vlády teraz už nemôže (či skôr nechce?) cúvnuť a priznať: „Prepáčte, zmýlil som sa.“ Parlamentná vyšetrovacia komisia odhalila jediný prípad tajného odpočúvania člena Zväzu mladých demokratov Zoltána Pokorniho, pri ktorom je preukázateľné spojenie so socialistami. Stalo sa to na základe dobrovoľného priznania súkromného detektíva, ktorý ponúkol jediný dôkazový materiál - magnetofónovú pásku - na predaj za ťažké milióny. Tú údajne na príkaz vlády zakúpila istá súkromná spoločnosť a hovorí sa aj o „výhodných obchodoch“, na ktorých mohla mať odvtedy podiel. Socialisti trvajú na tom, aby sa im V. Orbán ospravedlnil a bývalý socialistický minister obrany György Keleti si na pomoc prizval sudcov. Na budapeštiansky súd spísal udanie na neznámeho páchateľa, ktorého za prešľapy pri vyšetrovaní prípadu obvinil z neprístojností tak trochu podobných tým, aké premiér pripísal socialistom: zneužívania právomoci, manipulovania s údajmi a ich neoprávneným získaním. Súd sa má vlastne vyjadriť k tomu istému, k čomu parlamentná komisia, ktorej správu si premiér väčšinou v parlamente môže nechať bez problémov odhlasovať: či bol Orbánov minuloročný výrok v súlade so skutočnosťou.

Svetové stretnutie Liptákov

V dňoch 19.-25. júna 2000 sa v okresoch Liptovský Mikuláš a Ružomberok uskutoční Svetové stretnutie Liptákov pod ústredným mottom S novým tisícročím prichádza do Liptova svet. Cieľom tohto projektu je pozvať na návštevu Liptova všetkých žijúcich rodákov z celého sveta, ktorí v minulosti z rôznych dôvodov zmenili svoje životné pôsobisko a predstaviť im Liptov ako región s nesmiernym bohatstvom prírodných krás, ktorý ako z historického pohľadu, tak i zo súčasnosti patrí medzi kultúrne klenoty Slovenskej republiky. Región, na ktorý môžu byť hrdí, ktorý sa k nim hlási a chce ich pri ďalšom rozvoji prizvať k spolupráci. Pre organizátorov bude cťou počas podujatia predstaviť rodákom ich rodný kraj v celej svojej kráse, aby v ich srdciach ostal stále živý, aby sa sem radi a často vracali, aby v rámci svojich možností pomohli vytvoriť z tohoto regiónu skutočnú - vo všetkých oblastiach prosperujúcu - perlu Slovenska. Súčasťou Svetového stretnutia Liptákov budú konferencie, semináre, výstavy, športové a spoločenské podujatia. Zámerom organizátorov je vydať publikácie o histórii, súčasnosti i budúcnosti Liptova. Podrobnejšie informácie získate na telefónnych číslach: 00/421/844/522-2214, 00/421/849/562-1394, 00/421/848/323-106. Príďte a prežite naplno čas, v ktorom sa presvedčíte, že Liptov je aj Váš. Presvedčíte sa, že jeho obyvatelia Vás považujú za svojich vyslancov dobrej vôle vo svete, v ktorom ste našli nové domovy!

Usporiadatelia pripravujú okrem iných nasledovné podujatia:

·      slávnostné zasadnutia Mestských a Obecných zastupiteľstiev s udelením pamätných listov;

·      živú reťaz (spojenie miest Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš - Ružomberok, ako symbol súdržnosti Liptákov do nového tisícročia - predpokladaná účasť: cca. 25 000 osôb);

·      koncert vážnej hudby s účasťou špičkových slovenských umelcov v drevenom artikulárnom evanjelickom chráme v Svätom Kríži (kostol pôvodne stál v Paludzi);

·      v priamom vysielaní Slovenského rozhlasu „Večer spomienok rodákov“;

·      slávnostné galaprogramy zostavené z ponuky domácich súborov a umelcov v mestách Liptova;

·      tematické popoludnie „Keltské osídlenie a keltská kultúra v Liptove“ (archeologické nálezisko a múzeum v prírode „Havránok“ nad priehradou Liptovská Mara);

·      “Benátska noc“ v zátoke priehrady Litovská Mara v lokalite Bobrovník s bohatým kultúrnym programom (súčasťou podujatia budú aj ohňostroje vo všetkých mestách Liptova);

·      historický sprievod v mestách s hranými ukážkami histórie Liptova s upečením najdlhšieho Liptovského drobu na svete s pokusom o zápis do Guinessovej knihy rekordov;

·      večerná féeria „Mikulášske zastavenia“ (divadelno-hudobno-svetelná freska o historických medzníkoch mesta Liptovský Mikuláš;

·      „Sviatočný deň vo Vlkolinci“ - predstavenia klenotu ľudovej architektúry zapísaného do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO;

·      futbalové stretnutie SCP Ružomberok - zvyšok Liptova.

Chýbajúca tehla do domu

(Slovník slovenských spisovateľov, Libri 1999)

Vďaka českému vydavateľstvu Libri sa objavil na bratislavskom knižnom veľtrhu Slovník slovenských spisovateľov, ktorý tvorí súčasť edičného radu „slovníky spisovateľov” a je vlastne prvým dielom tohto druhu po prevrate v roku 1989. Autorský kolektív a zodpovedný redaktor Valér Mikula sa podujali zostaviť slovník, ktorý sme už veľmi potrebovali. Naposledy vyšla podobná kniha v roku 1984 a nesie na sebe pečať svojej doby. Neobsahuje autorov, ktorí nevyhovovali vtedajšiemu režimu, interpretácia diel, aj takých, ktoré to v sebe vôbec nemajú, bola tendenčná, preto po Novembri ’89 bolo potrebné pristúpiť k spracovaniu tejto témy s tým, aby sa doplnili „chýbajúce tehly” v dome slovenskej literatúry, aby sa tam dostali autori, ktorých minulý režim nepripustil k slovu, ale aj spisovatelia, ktorí medzičasom svojou tvorbou vstúpili do literatúry.   Slovník je informatívnou príručkou poskytujúcou základné informácie predovšetkým študujúcej mládeži, ale aj orientačnou pomôckou pre širokú verejnosť. Publikácia je stredného formátu, má necelých 530 strán a vyšla v náklade 2000 výtlačkov, čo sa mi zdá pomerne málo. Málo, čo sa týka nákladu a málo, čo sa týka strán. 662 hesiel samotného slovníka na 500 stranách prináša portréty spisovateľov celej slovenskej literatúry od počiatkov (počnúc stredovekom, cez humanizmus a renesanciu, barok, klasicizmus, romantizmus, realizmus a modernu), až po literatúru súčasnú, kde nechýbajú ani tzv. exiloví spisovatelia, ale ani tzv. menšinoví spisovatelia z Rumunska, Vojvodiny či Maďarska.   Úvodná štúdia pomerne obšírne vykresľuje aj nový obraz vývinu slovenskej literatúry. Limitovaný rozsah nového Slovníka slovenských spisovateľov si, prirodzene, nemôže a ani nechce nárokovať označenie úplnosti, nie sú tam všetci, ale ako autor slovníka uvádza v predhovore, postupovať musel "výberovo": - Je možné, že o niekoľko rokov sa ukáže, že v slovníku chýbajú relevantní mladší autori a že niektorí iní zasa doň zaradení nemuseli byť.”   Prikláňam sa k poslednej vete Valéra Mikulu so skromnou poznámkou adresovanou slovenským čitateľom v Maďarsku, že taký Juraj Dolnozemský tam zato mohol a mal byť. Azda v ďalšom, širšom vydaní sa nájde miesto aj pre tých, ktorí sa tentoraz nedostali do slovníka, i keď ich miesto tam bezpochyby je.

Básne pod stromček

Budapeštianske vydavateľstvo Pont pripravilo pre slovenských a maďarských milovníkov poézie dvojjazyčný výber z básní a esejistiky Ágnes Nemes Nagyovej pod názvom Achnaton v nebi - Ekhnáton az égben v preklade Oldřicha Kníchala. Tento prvý výber z diela najväčšej maďarskej poetky v slovenčine iste uvítajú naše slovenské ustanovizne a organizácie, ale aj ostatní záujemcovia ako vhodný darček pod vianočný stromček pre svojich priateľov a známych doma i v zahraničí. Publikáciu si môžete objednať na adrese PONT Kiadó, 1300 Budapest Pf. 215. Cena jedného výtlačku 840,- Ft. Pri objednávke aspoň 10 výtlačkov zľava 10 %!

VIII. celoštátne stretnutie národnostných vedúcich v Békéšskej Čabe

Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a Osvetový dom Železničiar v Békéšskej Čabe v dňoch 12. až 14. novembra už ôsmykrát usporiadali v našej dolnozemskej slovenskej metropole Celoštátne stretnutie národnostných vedúcich. Veľkolepé podujatie (ako morálne, tak aj finančne) podporili Celoštátna slovenská samospráva (CSS), verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR, ako aj slovenská a mestská samospráva Békéšskej Čaby. V bohatom programe trojdňovej schôdzky vyše sto účastníkov podujatia - v prevažnej väčšine z radov príslušníkov našej národnosti a skutočne takmer z každého kúta krajiny - ani tentokrát nechýbali prednášky odborníkov na menšinovú problematiku a funkcionárov, resp. konzultácie s nimi. Aspoň tak isto dôležitá a užitočná však bola i bezprostredná, veľmi priateľská výmena skúseností medzi účastníkmi stretnutia, v rámci ktorej nastolené vážne témy neraz odľahčil zdravý humor, veselé príbehy a anekdotami z oblasti (inak smrteľne vážneho) menšinového života (či skôr živôtika?). A to sme ešte nespomenuli miestami multikultúrny charakter stretnutia, rôzne formy predstavenia slovenských tradícií Békéšskej Čaby a obsažné tzv. sprievodné akcie...

Pred oficiálnym otvorením sústredenia národnostných aktivistov v jeho hlavnom dejisku, vo veľkej sále Osvetového domu Železničiar, sa konala vernisáž výstavy najvydarenejších prác členov čabianskeho Slovenského ľudovoumeleckého krúžku. Prekrásne výšivky s tradičnými dolnozemskými motívmi odporúčala do pozornosti početného publika predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová-Baráneková.   Účastníkov stretnutia pozdravil starosta hostiteľského mesta János Pap a predseda ČOS Michal Lásik, ktorý bol moderátorom porady. J. Pap v zrkadle všeobecne známej, žiaľ, nesmierne rýchlej asimilácie Slovákov v Maďarsku vyzdvihol význam zachovania národnostného života; zároveň poukázal na to, že práve príslušníci menšín môžu vykonať najviac v posiľňovaní vzťahov vlasti, ktorej sú štátnymi občanmi, s ich materskou krajinou. S úvodnou prednáškou o možnostiach a formách spolupráce národnostných samospráv a menšinových civilných organizácií vystúpil predseda CSS. Ján Fuzik hovoril tiež o nevyhnutnosti zastavenia nepriaznivého trendu zrýchlenej asimilácie. Zdôraznil pritom potrebu dôkladnej prípravy ako samospráv, tak i širšieho spoločenského zázemia našej Slovače na sčítanie obyvateľstva, ku ktorému dôjde v roku 2001. Vôbec nie je totiž jedno, koľkí sa budú hlásiť za Slovákov spomedzi potomkov príslušníkov našej, v prvej polovici 20. storočia ešte (aj podľa svedectva výsledkov sčítania ľudu) viacstotisícovej menšiny.   Potom odznela prednáška člena Valného zhromaždenia Békéšskej župy, starostu obce Čorváš Menyhérta Szilágyiho o skúsenostiach spolupráce miestnych samospráv, menšinových zborov a spoločenských organizácií. Pred rozprúdením diskusie o najpálčivejších aktuálnych otázkach nášho národnostného života riaditeľ verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Márton Molnár viedol s prítomnými užitočný dialóg o činnosti nadácie a o najčastejších “previneniach“ tých, ktorí sa uchádzajú o podporu z jej súbehov. Výmena názorov, samozrejme, v ešte neviazanejšej podobe, pokračovala aj na recepcii, na ktorú účastníkov stretnutia prišiel pozdraviť predseda menšinového výboru Valného zhromaždenia Békéšskej župy György Árgyelán, ako aj po večeri.   Výborná nálada až tak ľahko “neutíchla“ ani v neskorých večerných hodinách a tak pre väčšinu hostí pohostinných Čabanov sa noc zdala byť akousi zázračne krátkou. Napriek tomu ráno sa s plným elánom dali “do roboty“, veď slovenská tvár Békéšskej Čaby sa im oficiálne až teraz začala predstavovať. V Dome slovenskej kultúry (DSK), činnosť ktorého priblížila členka Predsedníctva ČOS Judita Dunová, o všestrannej výchovno-vzdelávacej práci prebiehajúcej v Základnej škole, gymnáziu a žiackom domove s vyučovacím jazykom slovenským informovala riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová. O čulom živote, vrátane pôsobenia rôznych krúžkov v Spoločenských domoch na ulici Békési, na mieste činu hovoril riaditeľ tejto tiež národnostnej inštitúcie Július Tőkés. Slovenský oblastný dom na Garaiho ulici od "preňiej chiže" cez "pitvor, zaňiu chižu, komorku" až po "zaňiu komoru" hosťom predstavil vedúci Vlastivedného krúžku Ľ. Haána Ondrej Hanko. Účastníci stretnutia potom navštívili ďalší rad pamätihodností mesta, od evanjelických chrámov cez Múzeum M. Munkácsyho až po katolícky kostol v Jamine.   Popoludňajší program v Osvetovom dome Železničiar pozostával z pestrej kultúrnej prehliadky. Moderátorka Anna Vargová-Korčoková úvodom poznamenala, že v takýto čas človek prežíva snáď tie najpríjemnejšie pocity vyplývajúce z príslušnosti k našej národnosti, keďže prezentovanie výsledkov pestovania tradícií, kultúrneho dedičstva a materinského jazyka nám prináša úprimnú radosť. Jej slová potom rad-radom potvrdili účinkujúci. V prvom bloku sa predstavili kultúrne telesá viažuce sa tesne k ČOS. Z jednotlivých čabianskych slovenských speváckych kolektívov pred niekoľkými mesiacmi pod vedením Ildiky Očovskej vznikol spoločný spevácky zbor, členov ktorého na javisku vystriedal Slovenský páví krúžok. Po recitácii Anny Erdeiovej vystúpil v minulom roku založený Slovenský spevácky zbor z Jaminy a po nemeckej produkcii mladých tanečníkov nasledoval Ženský spevácky zbor z Mezőmegyeru. Medzi dvoma číslami viacnárodnostného Tanečného súboru z Eleku si početné obecenstvo vypočulo pre Dolnozemčanov unikátne slovenské piesne “z našich Horniakov“ v podaní Pávieho krúžku zo Šárišápu (v Komáromsko-Ostrihomskej župe). Po rumunskej tanečnej skupine Turla záverečnú časť pestrého programu otvorili speváci Čabianskej ružičky pod vedením dirigenta Jozefa Rázgu. Z vystúpenia päťročného čabianskeho Tanečného súboru Kistabán tiež vyžarovala slovenskosť (možno v neposlednom rade kvôli úzkej spolupráci s ČOS), pričom Citarový orchester Boleráz príjemne prekvapil prítomných zhudobnenými slovenskými piesňami pre deti.   Hostia a hostitelia vo svojom neviazanom národnostnom fóre pokračovali aj v záverečný deň stretnutia. Činnosť Slovenskej menšinovej samosprávy Békéšskej Čaby predstavil jej predseda Juraj Ando, ktorý načrtol i hlavné rysy spolupráce tohto voleného zboru s civilnými organizáciami. Ako povedal, samospráva nie je (iba) na to, aby organizovala rôzne programy, ale skôr, aby koordinovala činnosť národnostných inštitúcií a najmä zastupovala a ochraňovala práva miestneho menšinového spoločenstva. Jeho slová doplnil člen samosprávy Ondrej Hanko poukázaním na úlohy v oblasti školstva a potrebu oveľa aktívnejšieho pestovania materinského jazyka ako základu národnostného bytia, bez udržania ktorého stráca zmysel aj náš slovenský tanec a spev. Na viac než zaujímavej besede sa potom dostali na povrch všetky radosti a najmä bolesti nášho menšinového života - od nedoriešeného parlamentného zastúpenia, cez stratu identity a odnárod(nosť)nenie, pomaďarčovanie mien, problémov príjmu signálov Slovenskej televízie až po zodpovednosť masmédií a nepriaznivé účinky globalizácie nielen na národné, ale aj na národnostné povedomie. Na záver agilná hlavná organizátorka vydareného trojdňového podujatia Alžbeta Ančinová zhrnula jeho prínos o. i. slovami: “Najdôležitejšie pre nás možno nie je ani to, že tu odzneli veľmi pekné a aj užitočné myšlienky, ale to, že sme dokázali posilniť jeden druhého a že sme načerpali plno síl...“