12. decembra 1999 ● Zo slovenskej tlače

Bratislavský Deň Slovákov v Maďarsku

Delegáciu CSS prijal i prezident SR Rudolf Schuster

Trojčlenná delegácia Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) vedená predsedom Jánom Fuzikom absolvovala 8. decembra celý rad rokovaní v hlavnom meste našej materskej krajiny. Predstavitelia politickej reprezentácie Slovákov v Maďarsku po prijatí veľvyslancom MR Miklósom Borosom zavítali na Ministerstvo kultúry SR, kde ich privítal generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva a miestnej kultúry PhDr. Peter Maráky. Po návšteve Domu zahraničných Slovákov a stretnutí s jeho riaditeľom Claudom Balážom rokovali s podpredsedom slovenskej vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pálom Csákym, pričom aktuálne problémy našej národnosti boli aj predmetom ich rozhovorov v slovenskom parlamente. J. Fuzika, podpredsedníčku CSS Etelku Rybovú a regionálneho radcu Imricha Fuhla po stretnutí s podpredsedom Národnej rady SR PhDr. Igorom Presperínom a predsedom parlamentného výboru pre ľudské práva a národnosti László A. Nagyom vo svojom sídle prijal i prezident republiky Rudolf Schuster. Naliehavé potreby a požiadavky Slovákov v Maďarsku naši zástupcovia na záver série rokovaní sumarizovali so štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí SR Jánom Figeľom. Maďarské veľvyslanectvo a Kultúrny inštitút MR v Bratislave v spolupráci s CSS usporiadal v ten istý deň v budove inštitútu Deň Slovákov v Maďarsku spojený s vernisážou výstavy akademického maliara Františka Bolmányiho (1904-1990) a literárno-hudobným programom.

Na margo bratislavskej prezentácie Slovákov v Maďarsku

Oslovili sme niekoľkých prítomných na akcii Deň menšín (alebo Deň mnešín, ako bolo nedopatrením vytlačené v pozvánke) aké sú ich dojmy z kultúrneho večierku, ktorého súčasťou bola aj vernisáž obrazov maliara Ferenca Bolmányiho. Ako odpoveď uvedieme len niektoré: „Večierok bol dramaturgicky dobre pripravený, striedala sa ľudová inštrumentálna hudba s ukážkami poézie a prózy slovenských spisovateľov v Maďarsku, s včleneným spevom dvoch pilíšskych speváčok so zvonivým, jasným a príjemným hlasom. Hudobný prejav salgótarjánskeho súboru Svrčkovci jednoznačne vyjadroval radosť z hry, radosť z muzicírovania. Úsmev vylúdili na tvári mnohých prítomných aj štýlovo (keďže je zima a blížia sa Vianoce) obielené husle takmer všetkých piatich huslistov, čo pravda býva zvykom u ľudových muzikantov, že nechávajú prach z kolofónie na nástroji… Z výstavy Ferenca Bolmányiho bolo cítiť radosť z tvorby, očarenie z neznámeho. Čo sa týka jeho figuratívnych motívov, miestami pôsobí chagallovsky, s náznakom insitnosti, avšak sú vyvážené voľnosťou kompozície. Maliarove oleje hýria farebnosťou a autorovou veľkodušnosťou čo sa týka použitia farieb. Boli to zväčša ťažké obrazy. Ťažké nie tematikou alebo prevedením, ale na hmotnosť. Bolmányi dal do obrazov celé ja aj s farbami. Odzneli kritiky na adresu pani riaditeľky Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky, ktorá si zjavne nedala tú námahu, aby si zistila ako sa hostia a účinkujúci volajú, a keďže ide o Slovákov žijúcich v Maďarsku celkom bez ostychu ich označovala tak, ako to majú v pase, i keď v rámci slušnosti by sa patrilo pani Rybovú predstaviť tak ako sa predstavuje ona a nie ako Etelka Ryba, pani Onodiovú ako Danielu Onódi, alebo pána Fuzika ako Jánosa Fuzika či novinára Fuhla ako Imre Fuhla. Ešte dobre, že Tomáša Novotného, (ktorý svojím zvučným mužným hlasom pôsobivo predniesol ukážky z tvorby slovenských spisovateľov v Maďarsku) nepremenovala na Tamása. To je môj osobný postreh s poznámkou, že ani maďarským občanom na Slovensku nie je jedno ak dámam niekto svojvoľne prikladá k menu toľko omieľanú a odmietanú koncovku -ová! Hostia aj prítomní sa povzniesli nad túto poniektorým nepríjemnú chybu, ktorá dúfajme sa bude, v bulletinoch Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky pôsobiaceho na Slovensku aj pre slovenských záujemcov, čoraz menej objavovať a v moderovaní zaujímavých programov nebude ich hodnotu týmto znižovať. Prekvapením bol fakt, že okrem poslancov Maďarskej koalície sa nenašiel zo slovenskej politickej scény ani jeden poslanec, či kultúrny pracovník, ktorý by prišiel povzbudiť, podporiť alebo prosto prejaviť záujem o kultúru Slovákov v Maďarsku. Určite je príjemnejšie vycestovať za nimi do Maďarska, ak to práve vyhovuje, a ak majú stretnutím s nimi akýsi politický zámer.

Kúpte si Náš kalendár na rok 2000!

V polovici decembra sa dostal do našich Slovákmi obývaných miest a obcí obľúbený Náš kalendár. Ročenka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) na rok 2000 obsahuje bohatý textový a obrázkový materiál o politickom, spoločenskom a najmä kultúrnom živote našej národnosti. Čitateľ v nej nájde tiež veľa zaujímavého a zábavného čítania. Slovenský kalendár si záujemci môžu kúpiť v každej našej Slovákmi obývanej osade u slovenských aktivistov, ale v obmedzenom počte ho dostať aj na sekretariáte CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A, tel.: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77). Náš kalendár by nemal chýbať ani v jednej slovenskej rodine. Kúpte si ho aj vy!

Pozvánka na ples SSB

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) usporiada 29. januára 2000 (v sobotu) tradičný fašiangový ples, na ktorý srdečne pozýva všetkých záujemcov, ako aj bývalých žiakov, učiteľov a priaznivcov Budapeštianskej slovenskej školy a gymnázia. Ples sa bude konať v priestoroch Hotela AGRO v Budapešti (Normafa út 54). V rámci programu vystúpi folklórny súbor zo Slovenska. Vstupenky v cene 3000 Ft si možno objednať na sekretariáte SSB - Akadémia u. 1/III., Tel./fax: (1) 302-5117.

Slovenská samospráva v Salgótarjáne - bez klubu

Pôsobí v Salgótarjáne slovenská samospráva? Na túto otázku odpovedá jej poslankyňa Andrea Nyergesová kladne a dodáva, že zbor len pomaly nachádza svoje miesto v tomto meste. Iba s ťažkosťami sa totiž podarilo vytvoriť podmienky pre jeho pôsobenie a bezproblémové nebolo ani umiestnenie príslušného referenta. Činnosť sťažuje to, že viacerí poslanci zmenili pracovisko a nemôžu sa v žiaducej miere venovať záležitostiam samosprávy. Pritom slovenskí poslanci nedostávajú za prácu žiadnu finančnú odmenu. - V meste doteraz nebola slovenská samospráva, vašu činnosť možno teda považovať za priekopnícku. - Je to pravda, klásť základy nie je ľahké. Za necelý rok sa nám však podarilo rozbehnúť činnosť. Napríklad nadviazali sme kontakty so slovenskými samosprávami vo Vacove, Mlynkoch, Budapešti a Szekszárde, ako aj s vedením Domu Matice slovenskej v Lučenci. Aktívne sa podieľame aj na organizačnej činnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy, členkou ktorej je naša predsedníčka Terézia Pribišánová. Náš päťčlenný zbor sa zúčastňuje i na zasadnutiach mestskej samosprávy, vrátane jej výborov. Podporujeme účasť salgótarjánskych žiakov v táboroch na Slovensku. Pre záujemcov sme zorganizovali návštevu predstavenia Slovenského národného divadla v Budapešti, zúčastnili sme sa konferencie Maďarsko-slovenská cezhraničná spolupráca, usporiadanej spoločne s Lučencom. S cieľom vybudovať styky so slovenskými kultúrnymi, športovými a školskými ustanovizňami sme sa zapojili do výstavy REGION-KONTRAKT, ktorá bola sprievodnou akciou konferencie.

V októbri sme uskutočnili autobusový zájazd na Slovensko. V Banskej Bystrici sme boli na predstavení Verdiho opery Nabucco, stretli sme sa s odborníkmi v oblasti turistiky, kultúry, športu a školstva a rokovali sme o možnostiach rozširovanie spolupráce. V našej župnej knižnici pripravujeme výstavu slovenských čipkárov a drevorezbárov a, prirodzene, zapájame sa aj do akcií, ktoré organizuje Celoštátna slovenská samospráva. Zúčastnili sme sa divadelného seminára i premiéry predstavenia divadelného súboru Vertigo. V týchto dňoch sme si v Budapešti opäť pozreli predstavenie činohry Slovenského národného divadla.

Staviteľ mostov medzi kultúrami (P. Závada v Bratislave)

Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave a Vydavateľstvo Kalligram predstavili 6. decembra z časopisov a novín, prípadne z knižného veľtrhu už aj na Slovensku známy román Pála Závadu Jadvigin vankúšik, ktorý má za sebou už päť vydaní a predalo sa z neho vyše 20 tisíc výtlačkov. Medzi prítomnými boli známe osobnosti kultúrnych a literárnych kruhov ako aforista, básnik, tvorca literatúry pre deti, autor rozhlasových a televíznych hier Tomáš Janovic, esejista, literárny kritik a vydavateľ Dalimír Hajko, šéfredaktorka štvrťročníka Revue svetovej literatúry Jarmila Samcová, herec a dramaturg Martin Porubjak, početní prekladatelia a redaktori. Riaditeľka kultúrneho inštitútu Gertrúd Kelemenová privítala a predstavila autora prezentovanej knihy Pála Závadu, herca Petra Šimúna, ktorý okrem známych maďarských hercov spolu s Mariánom Labudom a Romanom Luknárom dostal príležitosť podieľať sa na tvorbe filmu, ktorého predlohou bol román Jadvigin vankúšik. Úvodné slovo mal Lajos Grendel, ktorý všeobecne predstavil autora a jeho doterajšiu tvorbu, po ňom sa ujal slova prozaik Peter Pišťanek. Vo svojom príhovore povedal, že pri čítaní knihy sa zamyslel nad osudom literatúry, čítania, gramotnosti v súčasnom svete. A nad devastáciou písaného slova. V tejto súvislosti vyzdvihol autorovu odvahu napísať vyše štyristostranovú knihu, ktorá sa predáva a číta, k čomu mu gratuloval. I keď Pál Závada vždy a všade zdôrazňuje, že nevie (dobre) po slovensky, myslím, že jeho spontánne poďakovanie prítomným, že v takom veľkom počte prejavili záujem o preklad jeho knihy, stretnutie s ním a s prekladateľkou, bolo prekvapením pre každého, lebo v jeho kultivovanom krátkom slovenskom prejave bolo cítiť „len“ skromnosť a úprimnú radosť. Na ukážku prečítal úryvok z knihy, prešpikovaný slovenskými výrazmi, takže zaujímavé to mohlo byť aj pre poslucháča, ktorý maďarsky nerozumie. Z prekladu Renáty Deákovej čítal ukážky Peter Šimún. Prozaik a publicista Pavel Vilikovský z množstva tém obsiahnutých v románe Pála Závadu vyzdvihol len niekoľko. Slovenský čitateľ neovládajúci maďarský jazyk sa môže spoliehať len na prácu prekladateľa. - Po prečítaní Jadviginho vankúšika som mal pekný čitateľský dojem či dojatie, - priznáva Pavel Vilikovský, - i keď pôvab knihy je v jej jazyku. Pripomenul aj skutočnosť, že na oboch stranách, v Maďarsku aj na Slovensku, pretrváva vzájomné nepoznanie literatúr. Vďaka Kalligramu sa vracia do obehu blízkosť obidvoch literatúr, blízkosť obidvoch kultúr a Pál Závada ju svojou knihou preklenul. Adam Bžoch sa zamyslel nad tým, že aj keď túto objemnú knihu pomenúvame románom, je to román bez deja, postavy sú neurčité, miesto neurčené, nenárokuje si dokumentárnosť dejín a predsa ju v nej nachádzame spolu so sociologickou štúdiou slovenskej sociéty v Maďarsku. Spýtali sme sa autora, čo pre neho znamená fakt, že preklad jeho knihy Jadvigin vankúšik vyšiel ako prvý práve v slovenčine. - Veľkú radosť, - odpovedal stručne a zdalo sa, že je skutočne dojatý veľkým záujmom o svoje dielo, v Maďarsku považované za bestseller. V rozhovore nám prezradil aj to, že pri nakrúcaní filmovej verzie tohto strhujúceho rozprávania o ľúbostnom trojuholníku, poskytol veľa predmetov zo svojej muzeálnej zbierky aj autorov rodák, básnik Juraj Dolnozemský.

P. Závada sa predstavil aj v Orosháze

Autor románu Jadvigin vankúšik, laureát Ceny Attilu Józsefa Pál Závada sa 2. decembra predstavil početnému miestnemu obecenstvu a hosťom z Békéšskej Čaby, Slovenského Komlóša a Mezőhegyesu v cukrárni Éden v Orosháze. Hostiteľom literárneho večierka, usporiadaného orosházskym Spolkom pre kultúrne styky, bol novinár Juraj Korbeľ, ktorý obľúbenému spisovateľovi kládol otázky najmä v súvislosti s blížiacou sa filmovou premiérou “Jadvigy“, ako aj s jeho účasťou na nedávnom knižnom veľtrhu vo Frankfurte a s pripravovaným novým románom autora. O svojom najnovšom diele P. Závada prezradil, že jeho dej sa odohráva v 18. storočí, pričom prečítal úryvok z neho pod názvom “Prednášky Milotu...“

Maďarskí a slovenskí maliari na bratislavskej aukcii

Začiatkom decembra usporiadala aukčná spoločnosť SOGA v Bratislave 18. zimnú aukciu výtvarných diel a umeleckých predmetov. Predkladaná kolekcia bola vystavená týždeň pred aukciou a návštevnosť tejto výstavy bola skutočne veľká. Určite to bolo dané rôznorodosťou vystavovaných diel aj menami autorov známymi i laickému návštevníkovi, nielen odborníkom. Maľby, kresby a grafiky boli rozdelené do viacerých okruhov. Grafika bola zastúpená dielami významných predstaviteľov slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Najrozsiahlejšou časťou ponuky bol výber zo slovenskej moderny a dopĺňali ju aj diela autorov formujúcich výtvarné umenie po roku 1945. Ďalším okruhom bolo hornouhorské maliarstvo z rozhrania storočí. Prezentovali ho diela špičkových slovenských a maďarských maliarov P. M. Bohúňa, F. Katonu, L. Csordása, P. J. Kerna, M. Schurmanna… Maďarské maliarstvo 19.-20. storočia bolo zastúpené autormi ako V. Olgyai, L. Neogrády, E. Komáromi-Kacz, D. Orbán, L. Vajda a ďalší. Súbor európskeho umenia bol rozšírený aj o diela významných predstaviteľov európskej a svetovej moderny ako napr.: P. Picasso, H. Matisse, M. Chagall, H. de Toulouse-Lautrec, J. Miró, G. Braque a S. Dalí. Svetové, slovenské a maďarské umenie dopĺňali aj diela popredných českých majstrov. Okrem ponúkanej maliarskej kolekcie sa dražili aj plastiky, starožitné predmety, sklo a porcelán.

Bratislava - Filmový festival v európskom duchu

Ešte predtým, než sa všetko bude točiť okolo skutočne komerčnej záležitosti roka, na akú sa na celom svete ku koncu 20. storočia Vianoce zvrhli, si slovenská metropola užila kultúry v rámci Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (MFFB). Nie je to síce veľkolepá záležitosť snobov ako v Cannes, Berlíne, či Karlových Varoch, nebudú sa rozdávať Oscary, Medvede, Palmy, ale odborníci, študenti aj záujemci si v prvý decembrový týždeň prišli na svoje vyberajúc si z produkcie svetového filmového umenia. Pripravených bolo takmer 90 filmov z krajín celého sveta. Jedným z kladov festivalu bolo, že sa zameral na umeleckú hodnotu predstavení a to sa odzrkadlilo aj na jeho priaznivom hodnotení. Filmy, ktoré na festivale uvádzali, nemali šťastie a nestáli za nimi veľké distribučné spoločnosti, schopné vložiť vysokú čiastku do reklamy. Neznamená to však, že sú nekvalitné. Preto sa výber filmov na festivale konal so zámerom poskytnúť divákom alternatívu súčasnej jednotvárnej produkcii a ukázať divákom aj menej známe tituly, s menej favorizovanými hercami či hviezdami. Festival ponúkal filmy, ktoré si získali srdcia divákov na celom svete. Sú to skutočne ľudské príbehy. Nad festivalom prevzal záštitu aj veľvyslanec a vedúci delegácie Európsklej komisie v Slovenskej republike Walter Rochel, čím sa podieľa na propagácii európskej kultúry vo svete. Veď podľa jeho slov “kultúrna rôznorodosť, pri zachovaní plného ohľadu pre národné rozdielnosti, je jedným z cieľov Európskej únie“. Európske filmy odzrkadľujú bohatosť kultúry nášho kontinentu. Americký herec Craig Wasson prišiel do Bratislavy predstaviť snímku Pornograf režiséra Dougha Atchinsona. V rozhovore s novinármi vyjadril svoj postreh, že európski filmoví tvorcovia sa na rozdiel od amerických viac zaoberajú ľudským vnútrom a intimitou. V Amerike sa dáva dôraz na imidž vecí, či sú dostatočne efektné. Našťastie bratislavský filmový festival sa niesol v európskom duchu. Člen poroty a profesor na filmovej škole vo Francúzsku Christian Hugonnet vyjadril svoje pohľady na zvukovú stránku filmu. Keďže je zástancom synchrónneho záberu, čo znamená priamy zvukový záber zároveň s obrazom, absolútne nesúhlasí s dabovaním filmov, informatívne má úlohu tlmočníka hrať titulkovanie. “Ako by som mohol súhlasiť s dabingom, keď herca zbavuje hlasu? Hercov hlas je jedným z jeho najzákladnejších nástrojov, hlas herca vytvára, je bránou do jeho vnútra,“ povedal Ch. Hugonnet. Ešte problematickejší ako dabing je simultánny preklad, pretože ten ruší nielen hlasy hercov, ale filmový zvuk vôbec, dodal, a s jeho názorom súhlasia diváci ovládajúci cudzie reči ale aj milovníci skutočne kvalitných filmov svetovej kinematografie. MFFB si zadelil premietané filmy do sekcií, ktorých dominantou je Medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov. V rámci nej sa prezentovalo osemnásť filmov z pätnástich krajín. Nesúťažnou sekciou bola sekcia Európsky film, zastúpené filmy predstavujú trendy vývoja súčasného filmu a zaujímajú významné miesto v kontexte príslušnej kinematografie. Nezávislé kino je nesúťažná sekcia profesionálnych, avšak nízko limitovaným rozpočtom realizované snímky, ktorých obsah alebo forma sú rozhodne originálne. Premiéry sú filmy zväčša komerčného charakteru, ktoré sú vlastne pred distribučnou premiérou v domácich kinách. (Ne)Zabudnuté debuty slovenských tvorcov sú venované zahraničnej odbornej verejnosti a hosťom, ale aj mladej diváckej generácii. Sekcia venovaná Alfredovi Hitchcockovi prináša tie filmy, ktoré na Slovensku doposiaľ nemali premiéru. Súčasná maďarská kinematografia sa prezentovala troma filmami, z toho jeden z nich Čínska obrana (Kínai védelem) bol súťažný film. Ďalšie dva Vášeň (Szenvedély) a Nataša (Natasa) sú zahalené tajomnosťou nepoznania, môžu však prekvapiť. Súťažný film bol však - tak ako všetky ostatné - predstavený aj v tlači. Film Čínska obrana bol nakrútený podľa poviedky Lászlóa Csikiho v réžii Gábora Tompu. Rozpráva príbeh rodáka z rumunského Sedmohradska, ktorý sa po dvadsiatich dvoch rokoch sibírskeho zajatia vracia v polovici 60. rokov domov. Svojím osudom a skúsenosťami zo sibírskeho gulagu a uránových baní sa pre miestnych straníckych funkcionárov stáva nepohodlným. Usilujú sa ho prispôsobiť súčasnému režimu. Po tom, ako ho okradnú o to málo, čo má vo svojom väzenskom vaku, pošlú ho za miestnou prostitútkou Irmou, aby na ňom “vedecky” odskúšali účinky uránového žiarenia na potenciu. Stanú sa však svedkami toho, ako sa zblížia dve citlivé a ťažkým osudom skúšané bytosti… Prvý ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava podľa poroty, profesionálov ako aj záujemcov i náhodilých divákov má nádej stať sa festivalom kvality a umenia, ktorého sa bude európsky film, tak ako aj produkcia alternatívnej filmovej tvorby, s ochotou zúčastňovať. Vo veľkej miere to záleží od podpory kultúrnych inštitúcií ako aj od nadšenia mladých organizátorov.

Porcelán z Hollóházy

Porcelánka Hollóháza, a. s., ponúka široký sortiment svojich svetoznámych výrobkov. Vo vyše 220-ročnej továrni vyrábajú úžitkové i dekoratívne predmety, ktoré preslávili túto obec nachádzajúcu sa v aj Slovákmi obývanej severovýchodnej časti Maďarska. V hollóházskom závode dodnes vykonávajú väčšinu prác ručne. Najkrajšie predmety sú vystavené v Múzeu porcelánu, ktoré uchováva dokumenty z čias spustenia výroby, teda od 18. storočia. Výrobky hollóházskej porcelánky si možno objednať na adrese: Hollóháza, Károlyi út 11, PSČ: H-3999, tel.: /47/305-012, fax: 305-005, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , alebo v obchodnej kancelárii v Budapešti (Liget u. 11, PSČ: 1102, tel.: /1/260-1079, fax: 262-7901, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ).

Santovské žánre v Pilíšskej Čabe

Dňa 7. decembra sa v Pilíšskej Čabe konala vernisáž výstavy fotografií starostu obce Santov (Pilisszántó) Jozefa Szőnyiho nazvanej „Santovské žánre” , ktorej poriadateľom bola Katedra slovakistiky pri Katolíckej univerzite Petra Pázmaňa. Výstavu otvoril jej iniciátor, vedúci katedry dr. István Käfer. Vystavených 101 fotografií približuje minulosť pre súčasnosť. Zo všetkých vyžaruje družný dedinský život, v ktorom sa Santovčania dobre cítia. Z každého záberu, zachytávajúceho portrét či výjav z každodenného dedinského života, vyžaruje porozumenie a láska. Sú to dokumenty, ktoré realisticky odkrývajú životné osudy santovských Slovákov. O výstavu, otvorenú do konca decembra, prejavili poslucháči univerzity i obyvatelia Pilíšskej Čaby veľký záujem.

Maďarské vyznamenanie slovenskému literárnemu vedcovi

Veľvyslanec MR v Bratislave Miklós Boros odovzdal koncom novembra v Bratislave vedúcemu vedeckému pracovníkovi Ústavu svetovej literatúry SAV PhDr. Karolovi Tomišovi, CSc. pamätnú plaketu Pro Cultura Hungarica. Vyznamenanie udelil jubilantovi k jeho sedemdesiatym narodeninám minister národného kultúrneho dedičstva MR József Hámori za jeho príspevok k rozvoju slovensko-maďarských kultúrnych stykov a výskumu slovensko-maďarských literárnych vzťahov. Na slávnostnom akte v budove Veľvyslanectva MR sa zúčastnili zástupcovia predsedníctva SAV, Kancelárie prezidenta SR, Ministerstva kultúry SR, Ministerstva školstva SR, Kultúrneho inštitútu MR, predstavitelia Ústavu svetovej literatúry SAV, katedier maďarského jazyka a literatúry vysokých škôl a ďalšie osobnosti kultúrneho a vedeckého života.

Nadácia Za komlóšskych Slovákov

Slovenská menšinová samospráva v Slovenskom Komlóši založila verejnú nadáciu Za komlóšskych Slovákov. Cieľom nadácie je podporovať a podnecovať štúdium a výučbu slovenského jazyka, podporovať slovenské národnostné tradície, zachovať vzácne vecné a duchovné pamiatky na Komlóši a podporovať organizovanie slovenských kultúrnych podujatí. Členovia kuratória ďakujú občanom za podporu a radi privítajú pomoc aj v budúcnosti. Číslo účtu: 54100107-14000041.