18. marca 2000 ● Zo slovenskej tlače

M. Dzurinda a V. Orbán v Békéšskej Čabe

Želaním Slovenskej republiky je, aby sa naplnila Ústava Maďarskej republiky, ktorá predpokladá prítomnosť zástupcov menšín v maďarskom parlamente. Uviedol to 11. marca v Békéšskej Čabe predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda po stretnutí so zástupcami slovenských spolkov a inštitúcií v Maďarsku. Vyjadril aj presvedčenie, že slovenský konzulát v Békéšskej Čabe začne pôsobiť čoskoro po otvorení maďarského konzulátu v Košiciach, ktorý začne fungovať na budúci rok. Slovenský premiér ďalej povedal, že najčastejšou problematikou, ktorá z úst našich Slovákov zaznela, je nutnosť opravy slovenských škôl v Sarvaši, Slovenskom Komlóši a v Békéšskej Čabe. Dodal, že riešenie tohto problému bude žiadať od maďarského premiéra. Problémom je i zabezpečenie kultúrnych ustanovizní, vrátane kontinuálneho financovania Slovenského výskumného ústavu. „Vláda s dobrou vôľou načúva týmto požiadavkám, takisto s dobrou vôľou budem tieto požiadavky presadzovať v prospech Slovákov žijúcich v Maďarsku,“ konštatoval M. Dzurinda.

Predseda slovenskej vlády v rámci jednodňovej návštevy Maďarska tiež v Békéšskej Čabe rokoval s predsedom vlády MR Viktorom Orbánom. Po stretnutí premiér SR o. i. povedal, že slovenská vláda má eminentný záujem na tom, aby sa menšiny žijúce na Slovensku cítili dobre, rovnako má záujem aj na tom, aby Slováci v zahraničí mali možnosť rozvoja. M. Dzurinda ocenil snahu maďarskej vlády vytvoriť dobré podmienky pre život Slovákov v Maďarsku.

Vláda Maďarskej republiky schváli 14. marca dohodu o vzájomnom uznaní školských diplomov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, povedal po stretnutí V. Orbán a ako dodal, považuje túto dohodu za míľnik vo vzťahu našich krajín.

Ján Pavol II. žiadal o odpustenie hriechov cirkvi

Pápežova ľútosť nad násilnosťami páchanými v mene pravdy

O odpustenie hriechov cirkvi z minulosti vrátane neprávostí páchaných na Židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách požiadal 12. marca pápež Ján Pavol II. počas slávnostnej omše v Chráme sv. Petra v Ríme. Historické priznanie hriechov cirkvi a vyjadrenie ľútosti nad „násilnosťami páchanými v mene pravdy” je jedným z najvýznamnejších skutkov pápeža počas 22-ročného pontifikátu. „Odpúšťame a žiadame o odpustenie. Žiadame o odpustenie za nejednotnosť kresťanov, za použitie násilia niektorými kresťanmi v službe pravdy a za rezervovanosť a nepriateľstvo, ktoré sme niekedy prechovávali voči stúpencom iných náboženstiev,” zaznelo z úst pápeža odetého v purpurovom rúchu pôstneho obdobia. Pápežova Mea culpa (vyznanie viny) sa týkala viny cirkvi na križiackych výpravách a hrôz inkvizície v stredoveku. Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi neskôr spomenul aj násilné obracanie na vieru a nepriateľstvo cirkvi voči Židom a vyjadril ľútosť nad ich utrpením. Vyjadril sa aj k téme opovrhovania cťou ženy, pohŕdania inými rasami, etnikami a kultúrami. Vatikán vydal v roku 1998 listinu, v ktorej sa ospravedlnil za to, že katolíci neposkytli Židom pomoc pri ich prenasledovaní nacistami. Terajšia Mea culpa sa konala na želanie samotného pápeža, ktorý vníma nové tisícročie ako ideálnu príležitosť pre katolíkov žiadať o odpustenie za dávne hriechy.

V súvislosti s pápežovým posolstvom si mnohí kladú otázku, či cirkev neprichádza s touto iniciatívou príliš neskoro. „V každom prípade je to Ján Pavol II., kto nás poháňa do kroku,“ odpovedá na podobné argumenty kardinál Roger Etchegaray, ktorý stojí na čele prípravného výboru Jubilea roku 2000. Podľa Etchegarayho zmyslom pápežovho gesta nie je odsúdiť predchádzajúce generácie, ale skôr zabrániť, aby sa niečo podobné opakovalo.

Historické previnenia cirkvi Proti jednote

Cirkevní hodnostári v stredoveku boli svojím škandalóznym správaním príčinou vystúpení reformátorov (Hus, Savonarola, Luther, Kalvín). V nejednom prípade to viedlo k vnútornému rozštiepeniu západného kresťanstva. O Husovi sa Ján Pavol II. zmienil napríklad počas návštevy Čiech v roku 1997 a podčiarkol osobný záujem o jeho rehabilitáciu. V prípade Savonarolu sa už začal proces blahorečenia. Počas návštevy Prešova v roku 1995 vzdal pápež poctu protestantským obetiam tzv. Karafovho súdu. Nedávno bola v Augsburgu podpísaná spoločná katolícko-luteránska deklarácia o ospravedlnení (ospravodlivení) z viery. Predstavitelia slovenskej ekumény sa 15. februára stretli s pápežom vo Vatikáne.

Proti pravde a ľudskému životu

Typické sú prípady Giordana Bruna, Mikuláša Kopernika, Galilea Galileiho a Darwinovej teórie. Cirkev sa v histórii bránila prenikaniu učenia, ktoré sa dostávalo do rozporu s jej dobovým výkladom Biblie. Galileova rehabilitácia sa z iniciatívy Jána Pavla II. uskutočnila v 90. rokoch. Dnes cirkev sama vehementne odsudzuje trest smrti, ktorý bol používaný v čase inkvizície - aj keď ona vždy „iba“ vydávala odsúdenca na popravu svetskej moci. Ján Pavol II. posiela osobné posolstvo so žiadosťou o milosť v prípade každej popravy v USA.

Proti židovskému národu

Židia boli v stredoveku obžalovaní zo smrti Krista, zneuctievania hostií a rituálnych vrážd. V tejto súvislosti im boli v mestách vyhradené uzavreté getá. Tieto predsudky sa stali neskôr živnou pôdou aj na holocaust. V prípade nacistických prezekúcií cirkev zohrala dvojakú úlohu: na jednej strane jej štruktúry zachránili množstvo Židov, na druhej strane sa však snažili často záchranu podmieniť krstom, alebo mlčali v prípade deportácií. V roku 1986 Ján Pavol II. ako prvý moderný pápež navštívil synagógu. V 1998 vydal encykliku Pamätáme - reflexia holokaustu, v ktorej prosí o odpustenie a zmierenie.

Proti pôvodným kultúram

Typickým príkladom je dobytie Ameriky. Očitý svedok, španielsky dominikán Las Casas (nazývaný aj Otec Indiánov) v listoch do Španielska dramaticky opisuje masakry zotročovaného pôvodného obyvateľstva a prosí o nápravu. Iróniou osudu sa stalo, že v snahe zachrániť Indiánov údajne navrhoval kráľovskému dvoru dopraviť do nových kolónií odolnejších černochov z Afriky. Nemohol tušiť, že Portugalci na to už dávno prišli aj sami. „Nevedel som, čo činím,“ napísal neskôr kajúcne. Ján Pavol II. sa domorodému obyvateľstvu ospravedlnil už niekoľkokrát počas svojich pastoračných návštev, ale aj v súvislosti s 500. výročím Kolumbovho objavenia Ameriky.

Susedné štáty chcú dať Bratislave odliať zvony

Päť krajín susediacich so Slovenskom vyjadrilo podporu projektu, ktorý má doplniť chýbajúcich päť zvonov na veži Dómu svätého Martina v Bratislave. Ako sa vyjadrila námestníčka primátora Bratislavy Mária Demeterová, už prebehli rokovania so zástupcami veľvyslanectiev Rakúska, Maďarska, Poľska, Ukrajiny a Česka. Myšlienka obnovenia piatich zvonov, z ktorých počas prvej svetovej vojny odliali kanóny, sa objavila pri rekonštrukcii hlavného zvonu konkatedrály Wederina na jeseň minulého roka. Hlavným nositeľom projektu je farnosť Dómu sv. Martina. Mená dobrodincov, ktorí prispejú na tento účel, budú navždy odliate na obvode zvona.

Ďalšia ekologická havária na Tise

Po úniku ťažkých kovov z územia Rumunska obavy o pitnú vodu

Jedovaté usadeniny obsahujúce najmä meď, olovo a zinok unikli 10. marca z odkaliska rumunskej bane Borsavar a dostali sa prítokmi do Tisy, ktorá je v povodňovom stave. Kontaminovaná voda po pretrhnutí hrádze na Tise v Rumunsku prenikla na maďarské územie. Vzorky vody z Tisy ukázali, že obsah olova v rieke 11. marca stúpol na dvojnásobok. Vládny poverenec pre Tisu János Gönczy vyjadril obavy, že ťažké kovy zamoria pitnú vodu v povodí Tisy a preniknú aj do potravinových reťazcov. Predstavitelia Maďarskej republiky vyhlásili, že Rumunsko nepredložilo údaje o úniku ťažkých kovov do rumunskej časti povodia Tisy a vzniesli požiadavku, aby medzinárodné orgány urobili opatrenia, ktoré by zabránili ďalším ekologickým katastrofám. Ministerstvo zahraničných vecí MR požiada medzinárodné ekologické organizácie, aby zistili ďalšie potenciálne zdroje ekologických katastrôf na území Rumunska.

Po nedávnej ekologickej havárii v Rumunsku, keď do Tisy unikol prudko jedovatý kyanid, je znečistenie ťažkými kovmi ďalšou ranou životu v tejto rieke. Kontaminácia rieky ťažkými kovmi nespôsobuje úhyn rýb, tak ako jedovatý kyanid, ale kovy sa ukladajú v organizmoch. K terajšej kontaminácii Tisy dochádza niekoľko týždňov po tom, čo bola Tisa zamorená vysokou koncentráciou kyanidu po pretrhnutí hrádze odkaľovacej nádrže pri zlatej bani Aurul neďaleko severorumunského mesta Baia Mare. Kontaminovaná bola aj voda Dunaja, čo sa prejavilo aj v oblasti dunajskej delty pri ústí tejto rieky do Čierneho mora.

Únik usadenín s obsahom ťažkých kovov znamená znečistenie ekologicky najvzácnejšieho 150-kilometrového úseku rieky Tisy, ktorého sa nedotkla ekologická katastrofa spred niekoľkých týždňov - uviedla hovorkyňa jedného z ústavov Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) v Raststatte. Podľa jej názoru môže terajšie znečistenie v dôsledku prítomnosti ťažkých kovov dlhodobo ohroziť predovšetkým faunu v oblasti, aj keď jeho rozsah zrejme nedosahuje úrovne nedávneho prípadu a z postihnutej oblasti nehlásili ani úhyn rýb.

Rumunská strana únik asi 20 000 ton ťažkých kovov do potoka Vaser, ktorého voda potom cez rieku Viseu tiekla do Tisy, bagatelizuje a tvrdí, že má situáciu pod kontrolou. Názor, že treba prinútiť Rumunsko k podpísaniu medzinárodných dohôd o ochrane životného prostredia, vyslovil v Békéšskej Čabe po stretnutí so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom aj premiér MR Viktor Orbán.

Stretnutie prezidentov v poľskom Gniezdne

O spoločných hodnotách

Spoločné vyhlásenie prijali 12. marca prezidenti piatich štátov - Poľska, Slovenska, Maďarska, Nemecka a Litvy - účastníci prezidentského summitu Milénia Gniezdno 2000 pred pamätníkom kráľa Boleslava Chrabrého v západopoľskom Gniezdne, usporiadaného pri príležitosti osláv 1000. výročia uznania Poľska ako suverénneho štátu. Aleksander Kwaśniewski, Rudolf Schuster, Árpád Göncz, Johannes Rau a Valdas Adamkus vo vyhlásení potvrdzujú spoločné korene európskej civilizácie, náležitý rešpekt k hodnotám demokracie, k základným právam a slobodám, zvlášť k právam národnostných menšín. Prezidenti sa prihlásili k zásadám tolerancie, mieru, dialógu a medzinárodnej solidarity. Apelujú na národy Európy, na politickú a kultúrnu elitu a osobitne na predstaviteľov mladej generácie, aby rozvíjali všestranné kontakty, spoluprácu a týmto spôsobom sa pričinili o budovanie slobodnej, bezpečnej a stabilnej Európy, a aby sa postavili proti prejavom nenávisti, xenofóbii, rasizmu, agresívnemu nacionalizmu a extrémizmu. Hlavy piatich štátov zároveň vyzvali na odstránenie starých bariér v Európe a postavili sa proti vytváraniu nových bariér. Vo vyhlásení sa uvádza, že ide o spoločný dokument hláv siedmich štátov, keďže na oslavách sa pôvodne mal zúčastniť aj prezident Českej republiky a Ukrajiny. (Na stretnutie český prezident Václav Havel nepricestoval zo zdravotných dôvodov a ukrajinský prezident Leonid Kučma kvôli tragickému banskému nešťastiu.) Schôdzka prezidentov, pápežského legáta, kardinála Angela Sodana a predstaviteľov troch cirkví - rímskokatolíckej, pravoslávnej a evanjelickej - v Gniezdne bola symbolickým druhým gniezdnianskym zjazdom. Prvý podobný zjazd sa datuje pred tisíc rokmi, keď sa tu stretol rímsko-nemecký cisár Otto III. s poľským kniežaťom B. Chrabrým pri hrobe sv. Vojtecha a prijal ho do rodiny kráľov kresťanskej Európy. Udalosť považujú Poliaci za svoj symbolický vstup do Európy.

V rámci osláv prezidenti sa zúčastnili na ceremoniáli slávnostného odhalenia obelisku na počesť predchádzajúceho stretnutia prezidentov v roku 1997 a tohtoročného summitu, na slávnostnej ekumenickej omši v miestnej katedrále, kde sa nachádza hrobka sv. Vojtecha a na ceremoniáli pri pamätníku B. Chrabrého. Zároveň sa stretli s vysokými cirkevnými predstaviteľmi a absolvoval spoločnú televíznu diskusiu.

Dni maďarskej kultúry v Bratislave

V dňoch 13. až 18. marca obsadila niektoré časti hlavného mesta našej materskej krajiny kultúra privezená priamo z Maďarska. Bratislava bola totiž opäť dejiskom Dní maďarskej kultúry, ktoré usporiadal Kultúrny inštitút Maďarskej republiky. Záštitu nad podujatím prevzali ministri kultúry Maďarskej a Slovenskej republiky Zoltán Rockenbauer a Milan Kňažko. Päťdňovú prehliadku hudby, výtvarného či literárneho umenia, filmu i tanca odštartovala vernisáž výstavy Svetlo a farby v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy. Prehliadka maďarského výtvarného umenia, tentoraz tvorby jeho mladých výtvarníkov, pokračovala vernisážou v priestoroch Kultúrneho inštitútu MR. Ďalší deň patril hudbe, keď sa v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Redute predstavil Symfonický orchester maďarského rozhlasu a televízie. V rámci podujatia sa v Kultúrnom inštitúte MR uskutočnili i Rozhovory literátov, kde vystúpili László Darvasi, Pál Závada a ďalší. Predstavenie súčasného tanca Polnočný maratón No.2-No.3 v podaní Andrei Ladányiovej a dance company si Štúdiu S tiež mnohí pozreli. Na tomto dejisku bola zároveň inštalovaná výstava fotografií - momentov z tohto predstavenia - od Ferenca Grunwalského. Rovnako v Štúdiu S sa predstavila folklórna skupina Hegedös. Počas celého podujatia prebiehala v kine Tatra prehliadka maďarských filmov, ktorú v rovnakých priestoroch doplnila výstava fotografií Zity Kovácsovej Svetelná sprcha.

Nakrátko zo Slovenska

M. Duray k preambule Ústavy SR Výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray vyhlásil, že je potrebné zmeniť preambulu Ústavy SR, alebo ju možno dokonca vynechať. Podľa jeho slov v Európe sú aj také krajiny, ktoré vo svojich ústavách preambulu nemajú. Podľa neho najlepším riešením by bolo zmeniť ju na text „my, občania SR”, namiesto „my národ slovenský”, teda na základe občianskeho princípu, lebo súčasný text preambuly dáva ústave etnický charakter. Výkonný podpredseda SMK potvrdil, že prijal kandidatúru na funkciu predsedu Svetového zväzu Maďarov.

Slováci po Rakúšanoch Minulý rok navštívilo Maďarsko päť miliónov turistov zo Slovenska. Z celkového počtu návštevníkov Maďarska to reprezentuje podiel 15 %, čím sa Slovensko zaradilo v tomto ukazovateli na druhé miesto hneď po návštevníkoch z Rakúska s 19-percentným podielom.

K Jókaiho jubileu Život a tvorbu maďarského poviedkára a románopisca Móra Jókaiho približovala do 18. marca výstava v Podunajskej knižnici v Komárne pri príležitosti 175. výročia narodenia spisovateľa. Expozícia obsahovala kópie jeho osobnej korešpondencie, napríklad listy manželkám, priateľom, ale aj korešpondenciu s mnohými vedcami, umelcami a osobnosťami z čias monarchie. Návštevníci si mohli pozrieť prvé vydania Jókaiho diel - Zlatý človek, Zoltán Kárpáthy, Synovia muža kamenného srdca a Zem sa predsa krúti. Zaujímavou súčasťou výstavy boli osobné veci a busta autora.

Nitrianske Staré divadlo hostiteľom V4 Druhé stretnutie divadiel krajín višegrádskej štvorky (V4) sa uskutoční v Nitre od 29. marca do 2. apríla. Podujatie je určené najmä detským divákom, pretože práve im by sa myšlienka spolunažívania mala stať od detstva samozrejmou. Počas štyroch dní sa na veľkej scéne Starého divadla i v štúdiu Tatra vystriedajú súbory z ČR, Maďarska, Poľska a zo Slovenska s predstaveniami pre deti i dospelých. Organizátori zabezpečili účasť českého Divadla ANPU a míma Števa Capka z Prahy, Divadla Lampion z Kladna, maďarských divadiel Márkus Szinház z Pécsu a Kolibri Szinház s Jánosom Bánom z Budapešti, varšavského Teatru Lalka a hostí zo Slovenska: Radošinského naivného divadla, Divadla z pasáže, Štúdia S, poslucháčov VŠMU a míma Vláda Kulíška. Svoje inscenácie predstaví aj hostiteľské divadlo.

Trenčín mesto módy Už po 33. raz sa otvorili brány výstaviska TMM v Trenčíne veľtrhu módy a odievania s výlučne kontraktačným charakterom. Na ploche 3220 metrov štvorcových sa odbornej verejnosti aj bežným záujemcom o trendy v módnom dianí v dňoch 14. až 16. marca predstavilo 94 vystavovateľov. Boli medzi nimi popredné aj menej známe slovenské firmy, ktoré sa chcú na trhu ešte len uviesť, predstavili sa však aj firmy zahraničné - tentoraz z Maďarska, Poľska a Česka.

O dekrétoch E. Beneša

S neochvejnou pravidelnosťou sa vzhľadom na kontinentálny integračný proces otvára vo vzťahu k Českej republike (ČR), ale aj Slovenskej republiky (SR), otázka platnosti Benešových dekrétov z čias II. svetovej vojny. V niektorých kruhoch sú spájané s podmienkou vstupu ČR a SR do Európskej únie (EÚ). Prezident Československej republiky Eduard Beneš vydal v rokoch 1940-45 celkom 142 dekrétov, počas exilu vo Veľkej Británii ich bolo 44. Právomoc prezidenta nahradzovať zákonodarnú moc sa skončila 28. októbra 1945, keď sa svojej funkcie ujalo dočasné Národné zhromaždenie, ktoré dekrétom priznala legalitu prijatím osobitného zákona a uznala ich od samého začiatku. Boli medzi nimi aj najkontroverznejšie - o úprave československého štátneho občianstva, o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy. V tej dobe vznikli aj dekréty o trestaní niektorých previnení proti národnej cti a o osídlení poľnohospodárskej pôdy.

Na základe dekrétu prezidenta ČSR č. 108/1945 Zb. a v znení ďalších noviel zákonov prijatých vládou po dohode so Slovenskou národnou radou došlo ku konfiškácii nepriateľského majetku na československom území nielen vo vlastníctve Nemeckej ríše a Maďarského kráľovstva, ale aj politických strán a organizácií propagujúcich fašizmus a taktiež osôb nemeckej a maďarskej národnosti, s výnimkou tých, ktoré preukázali, že zostali verné Československu, aktívne sa zúčastnili bojov za jeho oslobodenie alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom. Konfiškácii majetku podliehali aj osoby, ktoré boli na základe dekrétu o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a pomáhačov potrestané považované za nepriateľské štátu. Konfiškácii podliehal všetok hnuteľný i nehnuteľný majetok s výnimkou toho, ktorý bol považovaný za nevyhnutný.

K veľkým presunom vo vzťahu k poľnohospodárskemu majetku došlo pri uplatňovaní dekrétu č. 12/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení majetku Nemcov a Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa. Konfiškovaná bola pôda tým, ktorí sa hlásili k uvedeným národnostiam pri akomkoľvek sčítaní ľudu od roku 1929, alebo sa stali členmi nacionalistických politických strán. Tento dekrét však nadobudol platnosť iba na území Čiech a Moravy, na Slovensku uplatňovali predchádzajúci dekrét v spojitosti s Fondom národnej obnovy.

Pri prideľovaní skonfiškovanej pôdy a majetku mali rozhodujúce slovo územné štátne orgány - národné výbory. Podľa vyhlášky Osídľovacieho úradu v Bratislave mohlo v tej dobe dôjsť aj ku konfiškácii domových záhrad, plôch letísk, pozemkov slúžiacim kúpeľom, baniam, športových ihrísk a stavebných parciel. Na základe vyhlášky ministerstva poľnohospodárstva sa o pridelenie pôdy mohli prihlásiť deputátnici, poľnohospodárski robotníci, roľníci s doterajšou výmerou do 13 hektárov, členovia rodín oprávnených uchádzačov, ale aj novovzniknuté družstvá, obec, okres a štát. Verejní a súkromní zamestnanci, robotníci, maloživnostníci a sociálne slabí príslušníci slobodných povolaní mohli na základe dekrétu požiadať o pozemok na výstavbu vlastného domu alebo zriadenie záhrady do výmery pol hektára. Vo všetkých prípadoch mali prednosť uchádzači, ktorí sa aktívne podieľali na národnooslobodzovacom boji, vojaci, partizáni, politickí väzni a ich rodinní príslušníci alebo dedičia.

Kritika postavenie menšín na Slovensku z Belgicka

Ochrana národnostných menšín na Slovensku je napriek úsiliu novej vlády naďalej v žalostnom stave. Najťažšia je situácia Rómov a maďarskej menšiny. Počas marcového seminára venovaného slovenskej menšinovej politike, ktorý sa konal v priestoroch Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli, sa na tom zhodli predstavitelia niekoľkých organizácií na ochranu menšinových práv. Šéf belgickej organizácie na podporu Rómov OPRE Roma Wolf Bruggen varoval západné krajiny, aby nepodceňovali postavenie rómskej menšiny na Slovensku. Polícia podľa neho postupuje voči občanom rómskej národnosti často „brutálne“ a „svojvoľne“ a rómske ženy sú po tehotenstve v nemocniciach bez svojho vedomia sterilizované. V štátnych orgánoch navyše nikto neovláda rómsky jazyk.

Pierre Gillet z Výboru pre ľudské práva v strednej a východnej Európe (ide o malú neziskovú organizáciu, ktorá združuje najmä maďarských emigrantov zo SR žijúcich v Belgicku) za najväčší problém označil „supercentralizáciu“ Slovenska. Kultúrna mnohotvárnosť bola podľa neho potlačená a ľudským právam v SR naďalej „svieti červená“. Zástupcovia maďarskej menšiny sú znepokojení najmä zákonom o používaní jazykov národnostných menšín z minulého roku, ktorý používanie maďarského jazyka v štátnej správe „iba obmedzil“. „Maďarčina môže byť používaná iba vtedy, ak maďarská menšina tvorí viac ako 20 percent obyvateľstva,“ pripomenul P. Gillet. Podľa jeho slov cieľom podujatia bolo upozorniť európske inštitúcie, že situácia menšín na Slovensku „nie je ružová“.

Ufóni v segedínskom byte?

Malí čierni ufóni zavítali podľa tvrdenia jednej obyvateľky mesta Segedín (Szeged) do jej bytu, kde žije so svojimi dvoma deťmi. Mimozemšťania im vraj všetkým trom implantovali pod pokožku mikročipy a pustili plyn, aby ich zabili. Policajti, ktorých na základe volania o pomoc zalarmovali susedia, sa museli do bytu vlámať. Dvere im totiž nikto neotváral a aj oni počuli ženský hlas požadujúci pomoc. V bytovej jednotke sa zdržiavala matka, jej 18-ročná dcéra a 12-ročný syn, ktorí zhodne tvrdili to isté. Matka bola celé hodiny v skrini, ktorú neopustila z obáv o svoj život. Ufóni podľa jej slov otvorili prívod plynu so zámerom zabiť ju i jej deti. Matka aj deti žiadali policajtov, aby privolali ufológov, pretože sa obávajú, že zomrú. Príslušníci polície byt preskúmali, ale nenašli nič, čo by potvrdzovalo slová jeho troch obyvateľov. Vnútri nebolo cítiť pach plynu a ani jeden z kohútikov nebol otvorený. Vzhľadom na mimoriadne rozrušenie matky i oboch detí policajti privolali záchranku, no ani lekár nedokázal podať vysvetlenie o možných príčinách ich správania. Ženu po niekoľkodňovom pobyte v nemocnici, kde zostala na pozorovanie, prepustili domov. O jej stave sa však zdravotníci s odvolaním sa na etické normy a lekárske tajomstvo odmietli vyjadriť.

Aj Slovensko patrí do centra Európy

Slovensku sa podarilo na poslednú chvíľu získať účasť na ojedinelom projekte Stred Európy okolo roku 1000, na ktorej participujú všetky stredoeurópske štáty (Nemecko, Poľsko, Čechy, Maďarsko a teraz už aj Slovensko). Hlavnými organizátormi je Nemecko a krajiny visegrádskej skupiny s podporou Bruselu. Prípravy sa rozbehli už skoro pred tromi rokmi, v období, keď sa v rámci visegrádskej skupiny na Slovensko pozabúdalo a samotné Slovensko nevyvíjalo dostatočný záujem vtesnať sa medzi Stredoeurópanov. Aj keď sa v poslednom období urýchlenými rokovaniami s organizátormi a odborníkmi v Budapešti, Prahe a naposledy v Mannheime podarilo do rozbehnutého projektu naskočiť, za omeškanie Slovensko zaplatí neplnoprávnou účasťou, to znamená, že nezískava také výstavné priestory ako plnoprávny člen. Hlavným organizátorom zo Slovenska je Slovenské národné múzeum (SNM) v spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.

Výstava na základe histórie dokumentuje počiatky kresťanskej Európy v strede kontinentu okolo roku 1000, symbolicky v čase, keď po tisícročí v roku 2000 sa tento priestor opäť pokúša o "návrat do Európy“, uviedol generálny riaditeľ SNM Matúš Kučera. Ako ďalej uviedol, Slovensko svojím zastúpením nevypadá z tohto kultúrnointegračného priestoru, pretože ako stredoeurópska krajina má legitímne právo objasniť počiatky kristianizácie ako aj počiatky svojich štátnych a kultúrnych dejín. Šnúra sa v najbližšom období začne v Budapešti, odtiaľ bude pokračovať v Krakove, Berlíne, Mannheime a Prahe. Ako posledná bude slávnostne otvorená 1. septembra v roku 2002 v priestoroch Bratislavského hradu. Inštalácia slovenských dejín sa začína v predveľkomoravskom období v 9. storočí a pokračuje až do 11. storočia.

Vypísanie súťaže

„Slovenské spievanky a veršovačky“

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) vypisuje súťaž v speve slovenských ľudových piesní a v prednese poézie a prózy.

Súťaž sa vypisuje v štyroch vekových kategóriách:

1. žiaci 1. až 3. tried základných škôl,

2. žiaci 4. až 6. tried základných škôl,

3. žiaci 7. až 8. tried základných škôl,

4. študenti, mládež do 30 rokov.

Termín zaslania prihlášok: do 30. marca 2000. Prihlášky posielajte na adresu: Monika Szabóová Glücková, 1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A.

Organizačný priebeh súťaže

I. REGIONÁLNE KOLO

(pre Novohradskú, Hevešskú, Boršodsko-Abaújsko-Zemplínsku a Sabolčsko-Satmársku župu)

Spievanky: VEŇAREC (Vanyarc), Kultúrny dom. Termín: 14. apríla 2000 o 15.00 hod.

Veršovačky: LUCINA (Lucfalva), Základná škola. Termín: 7. apríla 2000 o 10.00 hod.

Informácie poskytne Ruženka Egyedová-Baráneková, tel. 32/311 760, mobil 30/928 7599.

II. REGIONÁLNE KOLO

(pre Komáromsko-Ostrihomskú, Peštiansku a Báčsko-Kiškunskú župu)

Spievanky a veršovačky: ČÍV (Piliscsév), Kultúrny dom. Termín: 12. apríla 2000 o 10.00 hod.

Informácie poskytne Rozália Keleczová, tel.: 33/472 297, 33/472 174.

III. REGIONÁLNE KOLO

(pre Békéšsku a Čongrádsku župu)

Spievanky a veršovačky: KÉTŠOPROŇ (Kétsoprony), Termín: 5. mája 2000.

Informácie poskytne Mária Matejdesová, tel.: 1/386 87 59.

CELOŠTÁTNE KOLÁ

Veršovačky

·      pre 4. kategóriu: SEGEDÍN (Szeged), Termín: 5. mája 2000

·      pre ostatné kategórie: BUDAPEŠŤ, Slovenská škola a gymnázium, Slovenský inštitút. Termín: 26. a 27. mája 2000.

Spievanky (pre účastníkov vo všetkých kategóriách): BUDAPEŠŤ, Slovenská škola a gymnázium, Slovenský inštitút. Termín: 26. a 27. mája 2000.

Kritéria súťaže

Spievanky: spev (sólo, duo) a spevácke skupiny (max. 6 osôb).

Výber piesní: z najbližšieho okolia s uvedením mena a adresy informátora, t. j. od koho sa súťažiaci pieseň naučil.

Časový limit 3 minúty.

Prihlášky treba zaslať do 30. marca 2000 s pripojením textu piesní.

Veršovačky:

výber poézie a prózy z tvorby slovenských spisovateľov z Maďarska a zo Slovenska.

Časový limit 3 minúty.

Prihlášky treba zaslať do 30. marca 2000.

Informácie o celej súťaži poskytnú Ruženka Egyedová-Baráneková, tel.: 30/928 7599, resp. Monika Szabóová-Glücková, tel.: 26/347 212, resp. 1/466 91 54.

Maďarskí podnikatelia

aj na sever Slovenska

Podozrenie, že by maďarskí podnikatelia prejavovali v minulých rokoch obavy zúčastňovať sa na medzinárodnej turistickej výstave Expotour v Žiline, a preto tam nechodili, nie sú oprávnené. „Nie je to pravda,” reagoval pred novinármi riaditeľ Maďarského obchodného zastupiteľstva v SR Imre Szekeres na otázku slovenských novinárov, ktorou si chceli preveriť nepotvrdenú informáciu, že maďarské subjekty odrádzal strach z možných nacionálnych vášní v tomto meste. Riaditeľ však bližšie nevysvetlil, prečo vznikla pred rokom 1999 niekoľkoročná pauza v účasti maďarských podnikateľov na tomto podujatí.

Terajší ročník sa konal v dňoch 16. až 19. marca. Ako sa vyjadril I. Szekeres, ich vlaňajšej účasti predchádzalo ubezpečenie organizátorov, že maďarskí podnikatelia môžu prísť v pokoji do Žiliny a budú mať garantované dobré podmienky - a tak to aj bolo. Maďarskí podnikatelia a obchodníci sa zúčastnili tohtoročnej výstavy Expotour v bohatšej zostave ako vlani, dovedna to bolo 15 subjektov. Chceli nielen predstaviť svoje možnosti cestovného ruchu, ale i hľadať cesty, ako prenikať na slovenský trh aj s iným tovarom.

Pokles obchodu medzi SR a MR

Vyše 753 miliónov USD predstavoval vlaňajší vzájomný obchodný obrat medzi Maďarskou republikou (MR) a Slovenskou republikou (SR). V porovnaní s rokom 1998 je to pokles o necelé percento. Podľa údajov maďarskej štatistiky, ktoré dalo k dispozícii Obchodné zastúpenie MR v SR, maďarský export na Slovensko predstavoval 279 miliónov USD a import zo SR 474,7 milióna USD. Znamená to, že Slovensko má s Maďarskom kladnú obchodnú bilanciu. Na dosahovanom obchode sa v čoraz väčšej miere podieľajú malé a stredné podniky. V SR v súčasnosti evidujú vyše 650 maďarsko-slovenských spoločných podnikov. Približne 15 % z nich vzniklo so 100-percentným podielom maďarského kapitálu a výška maďarských investícií je 35 miliónov USD. Väčšina spoločností je zameraná na obchodnú činnosť, ale niekoľko firiem pôsobí aj priamo v spracovateľskom priemysle, napríklad v drevárskom a potravinárskom. Najväčšiu kapitálovú účasť má maďarský petrochemický podnik MOL, ktorý v SR buduje sieť čerpacích staníc.

Cabernet Sauvignon a Gróf Pálfy Brut

Pod taktovkou medzinárodne uznávaného slovenského znalca vín Fedora Malíka sa v marci v Brne uskutočnil siedmy ročník medzinárodnej súťaže hodnotenia kvality vín Grand Prix Vinex 2000. Titul absolútneho šampióna vyfúkla českým, moravským a slovenským vinárom maďarská spoločnosť Polgár-Pince Kft. z Villányu s vínom Cabernet Sauvignon. Slovensko získalo primát v kategórii šumivých vín za Sekt Pálfy Brut - výrobca Víno Nitra.

V strednej Európe sa bojuje o pivo

Nedávnym prevzatím slovenských pivovarov Martiner a Gemer holandským Heinekenom sa po desiatich rokoch od spustenia transformačného procesu vyjasňuje rozloženie síl v pivovarníctve našej materskej krajiny. Heineken sa s 39-percentným podielom usadil na prvej pozícii. Za ním nasleduje s 13 percentami juhoafrický South African Breweries (SAB). S miernym odstupom je na treťom mieste Topvar, ktorý je ešte stále v slovenských rukách. Práve súboj o tento pivovar naznačí, aké bude definitívne rozloženie síl.

Búrlivý vývoj zaznamenáva trh produkcie piva aj v ostatných stredoeurópskych krajinách. Podobne ako na Slovensku je Heineken jednotkou aj v Poľsku. V Česku a Maďarsku dominuje SAB. V Rakúsku má nadpolovičný podiel Brau Beteiligungs AG. Hoci táto firma disponuje kapacitami sedemkrát menšími ako Heineken, netají sa ambíciami pevne sa zakotviť na stredoeurópskom trhu. Najväčší úspech zatiaľ dosiahla v Maďarsku, kde jej patrí jedna pätina kapacít.

Rast HDP v stredovýchodnej Európe

Spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy zaznamená v rokoch 2000 až 2004 najvyšší rast hrubého domáceho produktu (HDP) Poľsko, ktorého prírastok HDP sa vyšplhá v priemere na 5 %. Vyplýva to zo správy vplyvného britského ekonomického inštitútu The Economist Intelligence Unit (EIU). Z ostatných krajín v stredoeurópskom regióne by mala najväčšiu expanziu zaznamenať maďarská ekonomika s priemerným rastom HDP v najbližších štyroch rokoch o 4,0 %. HDP Slovenska sa podľa EIU zvýši o 3,8 %; podobný osud čaká Bulharsko. Za nimi nasleduje Česká republika s 3,3 % a Rumunsko s 3,1 %. Podľa analytika EIU Gavina Graya rast HDP ovplyvní najmä export a spotreba investícií, z čoho bude väčšina financovaná priamymi zahraničnými investíciami. Preto EIU očakáva, že deficit bežného účtu v KSVE vzrastie v roku 2000 na 11,9 miliardy USD v porovnaní s 11,7 miliardy USD v roku 1999. Ak sa deficit stane ťažko kontrolovateľným, budú podľa G. Graya krajiny nútené pristúpiť k viacerým nepopulárnym opatreniam, ktoré sa podpíšu pod spomalenie rastu. Výrazné reštrikcie v hospodárskej politike však nepredpokladá, a to kvôli očakávanej obnove v Európskej únii a opatreniam, ktoré väčšina krajín v súčasnosti uskutočňuje.