20. marca 2005 ● Zo slovenskej tlače

Slovensko-maďarské regionálne osvetové stredisko v Salgótarjáne?

Po konferencii o obnovujúcej sa verejnej osvete

V sídle Novohradskej župy nedávno usporiadali dvojdňovú konferenciu pod názvom Verejná osveta 2000, účastníci ktorej zdôrazňovali o. i. potrebu intenzívnejšieho zachovávania bohatého multikultúrneho a interetnického kultúrneho dedičstva regiónu. V Salgótarjáne popri maďarskej osvetovej činnosti teda nemálo slov padlo aj o hodnotách, ktoré vytvorili a dodnes vytvárajú príslušníci tunajších národností. Oficiálne sa k nim síce hlásia „iba nepatrné percentá”, zato však citovo a „v rovine povedomia pôvodu” značná časť obyvateľov župy je úzko spätá s niektorou národnostnou menšinou (pravda, väčšina práve s našou slovenskou). Prednášajúci hodnotili presadzovanie pomerne nových legislatívnych opatrení vzťahujúcich sa na osvetu do praxe. Zdôraznili pritom, že novodobé odborné aspekty a celá stratégia transformácie osvetovej činnosti musia vychádzať z tradičnej hierarchie hodnôt, samozrejme, v súlade s potrebami tzv. informatívnej spoločnosti a s univerzálnymi hodnotami. Člen Slovenskej samosprávy v Salgótarjáne, podpredseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku a zároveň vedúci jeho výtvarníckej sekcie, akademický maliar, rodák z Luciny (Lucfalva) Ján Mušto nás (akoby na margo konferencie) informoval o iniciatíve slovenského poslaneckého zboru župného sídla. Poslanec spolu s predsedníčkou Terezou Pribišánovou vypracoval návrh na zriadenie Slovensko-maďarského regionálneho osvetového stredisko v Salgótarjáne, ktorý ich zbor medzičasom už schválil. Predstavitelia slovenskej samosprávy župného sídla sa v týchto dňoch obrátili so svojou iniciatívou na vedenie mesta a Samosprávu Novohradskej župy, a to v nádeji, že návrh sa bude môcť začať realizovať ešte v rámci milénia.

Ufóni v segedínskom byte?

Malí čierni ufóni zavítali podľa tvrdenia jednej obyvateľky mesta Segedín (Szeged) do jej bytu, kde žije so svojimi dvoma deťmi. Mimozemšťania im vraj všetkým trom implantovali pod pokožku mikročipy a pustili plyn, aby ich zabili. Policajti, ktorých na základe volania o pomoc zalarmovali susedia, sa museli do bytu vlámať. Dvere im totiž nikto neotváral a aj oni počuli ženský hlas požadujúci pomoc. V bytovej jednotke sa zdržiavala matka, jej 18-ročná dcéra a 12-ročný syn, ktorí zhodne tvrdili to isté. Matka bola celé hodiny v skrini, ktorú neopustila z obáv o svoj život. Ufóni podľa jej slov otvorili prívod plynu so zámerom zabiť ju i jej deti. Matka aj deti žiadali policajtov, aby privolali ufológov, pretože sa obávajú, že zomrú. Príslušníci polície byt preskúmali, ale nenašli nič, čo by potvrdzovalo slová jeho troch obyvateľov. Vnútri nebolo cítiť pach plynu a ani jeden z kohútikov nebol otvorený. Vzhľadom na mimoriadne rozrušenie matky i oboch detí policajti privolali záchranku, no ani lekár nedokázal podať vysvetlenie o možných príčinách ich správania. Ženu po niekoľkodňovom pobyte v nemocnici, kde zostala na pozorovanie, prepustili domov. O jej stave sa však zdravotníci s odvolaním sa na etické normy a lekárske tajomstvo odmietli vyjadriť.

Aj Slovensko patrí do centra Európy

Slovensku sa podarilo na poslednú chvíľu získať účasť na ojedinelom projekte Stred Európy okolo roku 1000, na ktorej participujú všetky stredoeurópske štáty (Nemecko, Poľsko, Čechy, Maďarsko a teraz už aj Slovensko). Hlavnými organizátormi je Nemecko a krajiny visegrádskej skupiny s podporou Bruselu. Prípravy sa rozbehli už skoro pred tromi rokmi, v období, keď sa v rámci visegrádskej skupiny na Slovensko pozabúdalo a samotné Slovensko nevyvíjalo dostatočný záujem vtesnať sa medzi Stredoeurópanov. Aj keď sa v poslednom období urýchlenými rokovaniami s organizátormi a odborníkmi v Budapešti, Prahe a naposledy v Mannheime podarilo do rozbehnutého projektu naskočiť, za omeškanie Slovensko zaplatí neplnoprávnou účasťou, to znamená, že nezískava také výstavné priestory ako plnoprávny člen. Hlavným organizátorom zo Slovenska je Slovenské národné múzeum (SNM) v spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Výstava na základe histórie dokumentuje počiatky kresťanskej Európy v strede kontinentu okolo roku 1000, symbolicky v čase, keď po tisícročí v roku 2000 sa tento priestor opäť pokúša o "návrat do Európy“, uviedol generálny riaditeľ SNM Matúš Kučera. Ako ďalej uviedol, Slovensko svojím zastúpením nevypadá z tohto kultúrnointegračného priestoru, pretože ako stredoeurópska krajina má legitímne právo objasniť počiatky kristianizácie ako aj počiatky svojich štátnych a kultúrnych dejín. Šnúra sa v najbližšom období začne v Budapešti, odtiaľ bude pokračovať v Krakove, Berlíne, Mannheime a Prahe. Ako posledná bude slávnostne otvorená 1. septembra v roku 2002 v priestoroch Bratislavského hradu. Inštalácia slovenských dejín sa začína v predveľkomoravskom období v 9. storočí a pokračuje až do 11. storočia.

Debnička v VI. obvode Budapešti

Terezínska slovenská samospráva vás srdečne pozýva na koncert skupiny Debnička, ktorý sa uskutoční 23. marca (vo štvrtok) o 10.00 hodine v Kultúrnom stredisku poštárov - Postás Művelődési Központ (Budapešť VI., Benczúrová ulica 27). Skupina prednesie zhudobnené detské básne Sándora Weöresa v slovenčine a maďarčine. Program odporúčame hlavne žiakom nižšieho stupňa základných škôl a škôlkárom. Vstup voľný.

Nakrátko zo Slovenska

Vláda SR súhlasí s dohodou. Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 87. schôdzi 15. marca a pod vedením premiéra Mikuláša Dzurindu prerokovala a súhlasí o. i. s uzavretím Dohody medzi vládou SR a vládou Maďarskej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných v SR a v MR.

Oslavy revolúcie v Bratislave. Udalosti povstania Lajosa Kossutha v roku 1848 si pripomenuli občania maďarskej národnosti vo viacerých mestách na južnom Slovensku. V Bratislave sa na pietnom akte v Sade Janka Kráľa zúčastnili predstavitelia veľvyslanectva MR, Strany maďarskej koalície a zástupcovia maďarských škôl. Ako slovenským novinárom povedal poslanec Árpád Duka-Zólyomi, tento sviatok považuje za jeden z najvýznamnejších pre maďarský národ, pretože symbolizuje slobodu. Ocenil možnosť tento deň osláviť. „Ak v spoločných dejinách slovenského a maďarského národa nebudeme hľadať spory, budeme môcť budovať spoločnú Európu,” zdôraznil Á. Duka-Zólyomi.

M. Duray k preambule Ústavy SR. Výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray vyhlásil, že je potrebné zmeniť preambulu Ústavy SR, alebo ju možno dokonca vynechať. Podľa jeho slov v Európe sú aj také krajiny, ktoré vo svojich ústavách preambulu nemajú. Podľa neho najlepším riešením by bolo zmeniť ju na text „my, občania SR”, namiesto „my národ slovenský”, teda na základe občianskeho princípu, lebo súčasný text preambuly dáva ústave etnický charakter. Výkonný podpredseda SMK potvrdil, že prijal kandidatúru na funkciu predsedu Svetového zväzu Maďarov.

Slováci po Rakúšanoch. Minulý rok navštívilo Maďarsko päť miliónov turistov zo Slovenska. Z celkového počtu návštevníkov Maďarska to reprezentuje podiel 15 %, čím sa Slovensko zaradilo v tomto ukazovateli na druhé miesto hneď po návštevníkoch z Rakúska s 19-percentným podielom.

K Jókaiho jubileu. Život a tvorbu maďarského poviedkára a románopisca Móra Jókaiho približovala do 18. marca výstava v Podunajskej knižnici v Komárne pri príležitosti 175. výročia narodenia spisovateľa. Expozícia obsahovala kópie jeho osobnej korešpondencie, napríklad listy manželkám, priateľom, ale aj korešpondenciu s mnohými vedcami, umelcami a osobnosťami z čias monarchie. Návštevníci si mohli pozrieť prvé vydania Jókaiho diel - Zlatý človek, Zoltán Kárpáthy, Synovia muža kamenného srdca a Zem sa predsa krúti. Zaujímavou súčasťou výstavy boli osobné veci a busta autora.

Nitrianske Staré divadlo hostiteľom V4. Druhé stretnutie divadiel krajín višegrádskej štvorky (V4) sa uskutoční v Nitre od 29. marca do 2. apríla. Podujatie je určené najmä detským divákom, pretože práve im by sa myšlienka spolunažívania mala stať od detstva samozrejmou. Počas štyroch dní sa na veľkej scéne Starého divadla i v štúdiu Tatra vystriedajú súbory z ČR, Maďarska, Poľska a zo Slovenska s predstaveniami pre deti i dospelých. Organizátori zabezpečili účasť českého Divadla ANPU a míma Števa Capka z Prahy, Divadla Lampion z Kladna, maďarských divadiel Márkus Szinház z Pécsu a Kolibri Szinház s Jánosom Bánom z Budapešti, varšavského Teatru Lalka a hostí zo Slovenska: Radošinského naivného divadla, Divadla z pasáže, Štúdia S, poslucháčov VŠMU a míma Vláda Kulíška. Svoje inscenácie predstaví aj hostiteľské divadlo.

Trenčín mesto módy. Už po 33. raz sa otvorili brány výstaviska TMM v Trenčíne veľtrhu módy a odievania s výlučne kontraktačným charakterom. Na ploche 3220 metrov štvorcových sa odbornej verejnosti aj bežným záujemcom o trendy v módnom dianí v dňoch 14. až 16. marca predstavilo 94 vystavovateľov. Boli medzi nimi popredné aj menej známe slovenské firmy, ktoré sa chcú na trhu ešte len uviesť, predstavili sa však aj firmy zahraničné - tentoraz z Maďarska, Poľska a Česka.

O dohode ministrov

Na vypracovaní medzirezortnej dohody o obnovovaní spoločných kultúrnych pamiatok sa 13. marca v Bratislave dohodol slovenský minister kultúry Milan Kňažko so svojím maďarským kolegom Zoltánom Rockenbauerom. Ministri pritom zdôraznili, že obe krajiny sa už spolupodieľali napr. na rekonštrukcii kostola v Diakovciach a školy v Rimavskej Sobote. Z. Rockenbauer pripomenul, že ešte stále neprišlo k podpísaniu medzivládnej dohody, ktorá by mala mať širší dosah. „Spoločná dohoda zastrešuje okrem spolupráce v kultúre aj oblasť školstva, mládeže a športu, ktoré nevieme priamo ovplyvniť,” vysvetlil M. Kňažko.

Vypísanie súťaže „Slovenské spievanky a veršovačky“

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) vypisuje súťaž v speve slovenských ľudových piesní a v prednese poézie a prózy. Súťaž sa vypisuje v štyroch vekových kategóriách: 1. žiaci 1. až 3. tried základných škôl, 2. žiaci 4. až 6. tried základných škôl, 3. žiaci 7. až 8. tried základných škôl, 4. študenti, mládež do 30 rokov.

Organizačný priebeh súťaže

I. REGIONÁLNE KOLO

(pre Novohradskú, Hevešskú, Boršodsko-Abaújsko-Zemplínsku a Sabolčsko-Satmársku župu) Spievanky: VEŇAREC (Vanyarc), Kultúrny dom. Termín: 14. apríla 2000 o 15.00 hod. Veršovačky: LUCINA (Lucfalva), Základná škola. Termín: 7. apríla 2000 o 10.00 hod. Informácie poskytne Ruženka Egyedová-Baráneková, tel. 32/311 760, mobil 30/928 7599.

II. REGIONÁLNE KOLO

(pre Komáromsko-Ostrihomskú, Peštiansku a Báčsko-Kiškunskú župu) Spievanky a veršovačky: ČÍV (Piliscsév), Kultúrny dom. Termín: 12. apríla 2000 o 10.00 hod. Informácie poskytne Rozália Keleczová, tel.: 33/472 297, 33/472 174.

III. REGIONÁLNE KOLO

(pre Békéšsku a Čongrádsku župu)

Spievanky a veršovačky: KÉTŠOPROŇ (Kétsoprony). Termín: 5. mája 2000. Informácie poskytne Mária Matejdesová, tel.: 1/386 87 59.

CELOŠTÁTNE KOLÁ

Veršovačky pre 4. kategóriu: SEGEDÍN (Szeged). Termín: 5. mája 2000 pre ostatné kategórie: BUDAPEŠŤ, Slovenská škola a gymnázium, Slovenský inštitút. Termín: 26. a 27. mája 2000. Spievanky (pre účastníkov vo všetkých kategóriách): BUDAPEŠŤ, Slovenská škola a gymnázium, Slovenský inštitút. Termín: 26. a 27. mája 2000.

Kritéria súťaže

Spievanky: spev (sólo, duo) a spevácke skupiny (max. 6 osôb). Výber piesní: z najbližšieho okolia s uvedením mena a adresy informátora, t. j. od koho sa súťažiaci pieseň naučil. Časový limit 3 minúty. Prihlášky treba zaslať do 30. marca 2000 s pripojením textu piesní na adresu: Monika Szabóová-Glücková, 1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A.

Veršovačky:

výber poézie a prózy z tvorby slovenských spisovateľov z Maďarska a zo Slovenska. Časový limit 3 minúty. Prihlášky treba zaslať do 30. marca 2000, na tú istú adresu ako prihlášky do Spievaniek. Informácie o celej súťaži poskytnú Ruženka Egyedová-Baráneková, tel.: 30/928 7599, resp. Monika Szabóová-Glücková, tel.: 26/347 212, resp. 1/466 91 54.

Kritizovaná mediálna politika vlády - Obrana premiéra Orbána

Premiér Viktor Orbán odmieta kritiku, ktorú vyvolalo nedávne rozhodnutie vlády obsadiť vedenie kuratória verejnoprávneho rozhlasu iba svojimi štyrmi kandidátmi. V tejto súvislosti Orbán v rozhovore pre Maďarský rozhlas poukázal na to, že v Británii vlani v júli vymenovali do funkcie generálneho riaditeľa BBC Grega Dykea, ktorý je politicky blízky premiérovi Tonymu Blairovi. Predseda vlády zároveň vyhlásil, že americký veľvyslanec v Budapešti Peter Tufo „nie je kvalifikovaný posudzovať maďarskú ústavu”. P. Tufo po rozhodnutí vlády týkajúcom sa obsadenia vedenia kuratória pre rozhlas totiž varoval pred akýmkoľvek obmedzovaním slobody médií. „Je dôležité, aby ľudia počuli všetky fakty a vytvorili si vlastný názor,” vyhlásil veľvyslanec USA. V. Orbán však žiadal „zdržanlivosť a umiernenosť od tých, ktorí bezdôvodne hovoria o ohrození slobody tlače”. Spomenul v tejto súvislosti prípad Portugalska, kde vraj „štvorčlenný orgán vymenovaný vládou kontroluje rozhlas a televíziu, bez toho, aby ktosi vykrikoval, že v Portugalsku je diktatúra”. „Každý maďarský občan sa musí rozhodnúť, či nás majú považovať za štát rovnoprávny so západnými štátmi a s našimi spojencami v NATO, alebo či budeme naďalej udržovať moskovský duch, podľa ktorého štáty silnejšie, bohatšie a vplyvnejšie majú nadradený názor,” zdôraznil premiér. 14. marca demonštrovalo v Budapešti viac ako 4000 ľudí za slobodu tlače a podpísalo petíciu, v ktorej protestujú proti snahám Orbánovej vlády plne kontrolovať štátne médiá. Výročná správa Medzinárodného tlačového ústavu (IPI), ktorú zverejnili vo Viedni, tiež v kritickom tóne konštatuje, že „rok 1999 bol pre maďarskú vládu rokom trápnych epizód v oblasti médií”. V dokumente IPI sa odsudzuje maďarská vláda za nátlak na novinárov a za prípravu „krajne reštriktívneho zákona o médiách”.

Békéšska Čaba - Nespokojní s tohoročným rozpočtom

Volený zbor mesta Békéšska Čaba po konštruktívnom a kritickom rokovaní jednohlasne schválil rozpočet mesta na rok 2000. Na výdavky vydelil 9,4 miliardy Ft, z toho šesťdesiatsedem percent, t.j. 6,3 miliárd Ft, je určených na udržiavanie a prevádzku mestských inštitúcií. Vlani si mesto muselo vziať úver vo výške 550 miliónov Ft, tohto roku to bude 250 miliónov Ft, pričom vyplatí úroky 120 miliónov Ft. V priebehu diskusie odznelo varovanie, že v tomto roku sa župné sídlo môže dostať na hranicu zadĺženosti, preto si nemôže dovoliť viac úverov ani napriek tomu, že sieť inštitúcií neznesiteľne zaťažuje mestskú pokladnicu. Situáciu ďalej sťažuje fakt, že jej príjmy z miestnych daní, ktoré vyplácajú priemyselné a poľnohospodárske výrobné jednotky, sú nepatrné, takže na financovanie prevádzky inštitúcií nezostáva dostatok prostriedkov. Ba samospráva mesta sa dostala pred dilemu, či nemá stiahnuť z oblasti financovania školskej siete niekoľko desiatok miliónov forintov. Je pochopiteľné, že proti takémuto rozhodnutiu výrazne protestujú vedúci predstavitelia školských inštitúcií i pedagógovia.

Sarvaš - Tohoročný rozpočet priaznivejší

Samospráva mesta Sarvaš po schválení tohoročného rozpočtu usporiadala verejné fórum, - na ktorom vedúci predstavitelia mesta informovali obyvateľov o tohoročných možnostiach. Rozpočet na r. 2000 je o niečo priaznivejší ako bol predchádzajúci. Podľa informácií vicestarostu dr. Sándora Gyaloga celkový rozpočet činí 2 miliardy Ft, z toho 374 miliónov forintov je určených na rozvoj, čo je raz toľko ako v predchádzajúcom roku. Je pravda, že tohoročný rozpočet počíta aj s možnosťou vyzdvihnutia úveru vo výške 146 miliónov Ft. Prítomným vedúcim predstaviteľom mesta mohli klásť otázky nielen účastníci fóra, ale aj občania, ktorí sledovali jeho priebeh prostredníctvom mestskej televízie a rozhlasu. Väčšina otázok a pripomienok sa týkala budovania ciest, problémov s parkovaním a stavu detských ihrísk.

Kestúc - Uznanie výrobcom tapiet

Najväčší výrobca tapiet v Maďarsku Grabetta-Keszta, s.r.o., so sídlom v Kestúci získal osvedčenie kvality výrobku ISO 9002. Firma Grabetta-Keszta vo svojich dvoch výrobných jednotkách v Kestúci a Győri môže ročne vyrobiť 30 miliónov štvorcových metrov tapiet. Osvedčenie ISO potvrdzuje, že tapety firmy zodpovedajú európskym normám a sú uznávané aj na svetovom trhu.

Berinčok - Ďalšia exkluzívna budova

Berinčok (Mezőberény) sa v posledných rokoch obohatil o pozoruhodné verejné budovy a obytné domy. V meste je aj naďalej zvýšený záujem o výstavbu obytných blokov. V centre mesta na ulici Békéši č. 2. sa na pozemku o rozlohe približne tisíc štvorcových metrov začne onedlho výstavba exkluzívnej dvanásťbytovky, ktorá bude harmonicky zapadať do prostredia. V budove budú jeden a pol-, resp. dvojizbové byty o rozlohe 36 a 57 štvorcových metrov. Investorom budovy je miestna staviteľská firma Károlyi a spol., s.r.o.

Začal sa rozpredávať majetok Diósgyőrskych oceliarní

Aj keď príslušný maďarský súd ešte nevyhlásil Oceliarne Diósgyőr, a.s. (DAM Rt.) za platbyneschopné, 16. marca sa uskutočnila v Budapešti dražba časti majetku závodu privatizovaného a.s. VSŽ Košice. Vyvolávacia cena bola 800 miliónov forintov. Príslušný župný súd zamietol žiadosť DAM o „samokonkurz,“ ktorú vedenie firmy podalo v druhej polovici februára, a to iba krátky čas po tom, čo na spomínanom súde zaregistrovali žiadosť košickej akciovej spoločnosti Kovoúprava o vyhlásenie konkurzu v diósgyőrskych oceliarňach. Jedným z majiteľov Kovoúpravy je zamestnanecko-odborárska spoločnosť Hutník, a.s., ktorá je aj významným akcionárom VSŽ, a.s., a patrí jej 10 % akcií železiarní. DAM dlhoval Kovoúprave 70 miliónov HUF za dodávky oceľového odpadu. Maďarskému producentovi, ktorý sa od začiatku tohto roku nachádza v zložitej situácii, sa podarilo v polovici februára uzavrieť dohody s veľkými veriteľmi o zmrazení starých záväzkov a zabezpečovaní služieb. DAM ďalej uzavrela s poprednými odberateľmi koordinačnú dohodu, ktorá má zabezpečiť finančné krytie pre obnovenú výrobu a začala realizovať trojmesačný stabilizačný program. Garancie poskytnuté dodávateľovi elektrickej energie zaručujú však iba uhradenie účtov do 15. marca. Osud DAM Rt., ktorej vedúci predstaviteľ Attila Tóth podal demisiu, je v rukách veriteľov, z ktorých časť požiadala o vyhlásenie bankrotu. Neakceptovanie žiadosti DAM Rt. o ochranu pred bankrotom a neprijatie tzv. samokonkurzu znemožnilo spoločnosti dostať niekoľkomesačné moratórium na ďalšie rokovania s veriteľmi o vyrovnaní ich pohľadávok vo výške asi 4 miliardy forintov. Súčasne by ochrana pred bankrotom zabezpečila realizáciu 3-mesačného stabilizačného programu za pomoci istého konzorcia dodávateľov. DAM Rt., v ktorej napriek vážnej situácii pokračuje produkcia, ale zamestnanci naďalej nedostávajú mzdu v plnom rozsahu, môže ešte získať istý čas odvolaním sa proti súdnemu rozhodnutiu.

Lajos Bokros o ekonomických reformách na Slovensku

Slovensko zaznamenalo podľa vedúcej osobnosti maďarskej ekonomickej reformy z polovice 90. rokov a v súčasnosti riaditeľa odboru rozvoja súkromného a finančného sektora Svetovej banky (SB) pre Európu a strednú Áziu Lajosa Bokrosa od nástupu novej vlády výrazný pokrok predovšetkým v oblasti makroekonomickej stabilizácie. „Veľmi pozitívne hodnotím pôsobenie súčasnej širokej vládnej koalície na Slovensku,“ uviedol L. Bokros, pričom ocenil najmä schopnosť vlády prijímať aj nepopulárne reformné kroky, čo je z politického hľadiska a vzhľadom na politickú rozmanitosť koalície podľa neho určite náročná úloha. L. Bokros počas medzinárodného sympózia Budovanie efektívnych systémov na riešenie insolventnosti, usporiadaného v marci v Bratislave, ocenil najmä pokrok Slovenska v oblasti reštrukturalizácie štátom kontrolovaných bánk, v ktorej bol podľa neho vykonaný už veľký kus práce. Upozornil však na potrebné urýchlenie celého predprivatizačného procesu predovšetkým vo Všeobecnej úverovej banke a v Slovenskej sporiteľni. „Čas je veľmi dôležitý, preto si myslím, že proces privatizácie bánk by mal byť urýchlený,“ vyjadril sa L. Bokros. Vláda by mala podľa neho čím skôr poskytnúť privatizačným poradcom konkrétne podmienky stratégie predaja - jej časový rozvrh a svoju predstavu o strategických partneroch. Dôležitosť urýchlenej privatizácie štátnych bánk podľa neho tkvie najmä v skutočnosti, že očistenie a následný predaj štátnych bánk by sa mali stať dôležitým impulzom pre opätovné naštartovanie ekonomického rastu. L. Bokros sa v rozhovore dotkol aj integračných ambícií Slovenska. „Som presvedčený, že Slovensko má veľké šance dobehnúť Českú republiku a Maďarsko v integrácii do EÚ,“ uviedol. Napriek tomu sú však podľa neho obe tieto krajiny v súčasnosti na vstup v porovnaní so Slovenskom pripravené lepšie. „Buďme však realistickí. Myslím si, že Česká republika alebo Maďarsko sú v súčasnosti stále lepšie pripravené na vstup. Je však veľmi dôležité, aby krajiny visegrádskej štvorky spojili svoje úsilie a navzájom si pomáhali,” dodal.

Maďarskí podnikatelia aj na sever Slovenska

Podozrenia, že by maďarskí podnikatelia prejavovali v minulých rokoch obavy zúčastňovať sa na medzinárodnej turistickej výstave Expotour v Žiline, a preto tam nechodili, nie sú oprávnené. „Nie je to pravda,” reagoval pred novinármi riaditeľ Maďarského obchodného zastupiteľstva v SR Imre Szekeres na otázku slovenských novinárov, ktorou si chceli preveriť nepotvrdenú informáciu, že maďarské subjekty odrádzal strach z možných nacionálnych vášní v tomto meste. Riaditeľ však bližšie nevysvetlil, prečo vznikla pred rokom 1999 niekoľkoročná pauza v účasti maďarských podnikateľov na tomto podujatí. Terajší ročník sa konal v dňoch 16. až 19. marca. Ako sa vyjadril I. Szekeres, ich vlaňajšej účasti predchádzalo ubezpečenie organizátorov, že maďarskí podnikatelia môžu prísť v pokoji do Žiliny a budú mať garantované dobré podmienky - a tak to aj bolo. Maďarskí podnikatelia a obchodníci sa zúčastnili tohtoročnej výstavy Expotour v bohatšej zostave ako vlani, dovedna to bolo 15 subjektov. Chceli nielen predstaviť svoje možnosti cestovného ruchu, ale i hľadať cesty, ako prenikať na slovenský trh aj s iným tovarom.

Ďalšia ekologická havária na Tise

Jedovaté usadeniny obsahujúce najmä meď, olovo a zinok unikli 10. marca z odkaliska rumunskej bane Borsavar a dostali sa prítokmi do Tisy, ktorá je v povodňovom stave. Kontaminovaná voda po pretrhnutí hrádze na Tise v Rumunsku prenikla na maďarské územie. Vzorky vody z Tisy ukázali, že obsah olova v rieke 11. marca stúpol na dvojnásobok. Vládny poverenec pre Tisu János Gönczy vyjadril obavy, že ťažké kovy zamoria pitnú vodu v povodí Tisy a preniknú aj do potravinových reťazcov. Predstavitelia Maďarskej republiky vyhlásili, že Rumunsko nepredložilo údaje o úniku ťažkých kovov do rumunskej časti povodia Tisy a vzniesli požiadavku, aby medzinárodné orgány urobili opatrenia, ktoré by zabránili ďalším ekologickým katastrofám. Ministerstvo zahraničných vecí MR požiada medzinárodné ekologické organizácie, aby zistili ďalšie potenciálne zdroje ekologických katastrôf na území Rumunska. Po nedávnej ekologickej havárii v Rumunsku, keď do Tisy unikol prudko jedovatý kyanid, je znečistenie ťažkými kovmi ďalšou ranou životu v tejto rieke. Kontaminácia rieky ťažkými kovmi nespôsobuje úhyn rýb, tak ako jedovatý kyanid, ale kovy sa ukladajú v organizmoch. K terajšej kontaminácii Tisy dochádza niekoľko týždňov po tom, čo bola Tisa zamorená vysokou koncentráciou kyanidu po pretrhnutí hrádze odkaľovacej nádrže pri zlatej bani Aurul neďaleko severorumunského mesta Baia Mare. Kontaminovaná bola aj voda Dunaja, čo sa prejavilo aj v oblasti dunajskej delty pri ústí tejto rieky do Čierneho mora. Únik usadenín s obsahom ťažkých kovov znamená znečistenie ekologicky najvzácnejšieho 150-kilometrového úseku rieky Tisy, ktorého sa nedotkla ekologická katastrofa spred niekoľkých týždňov - uviedla hovorkyňa jedného z ústavov Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) v Raststatte. Podľa jej názoru môže terajšie znečistenie v dôsledku prítomnosti ťažkých kovov dlhodobo ohroziť predovšetkým faunu v oblasti, aj keď jeho rozsah zrejme nedosahuje úroveň nedávneho prípadu a z postihnutej oblasti nehlásili ani úhyn rýb. Rumunská strana únik asi 20 000 ton ťažkých kovov do potoka Vaser, ktorého voda potom cez rieku Viseu tiekla do Tisy, bagatelizuje a tvrdí, že má situáciu pod kontrolou. Názor, že treba prinútiť Rumunsko k podpísaniu medzinárodných dohôd o ochrane životného prostredia, vyslovil v Békéšskej Čabe po stretnutí so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom aj premiér MR Viktor Orbán.

O poľnohospodárskych biotechnológiách

Zvýšenie informovanosti odborníkov a rozvoj regionálnej spolupráce v oblasti poľnohospodárskych biotechnológií boli hlavnými témami medzinárodného fóra krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa konalo v druhej polovici marca v Nitre. Účastníci zo Slovenska, z Českej republiky, Maďarska, Bulharska, Chorvátska, Poľska, Rumunska, zo Slovinska, ale aj z USA a viacerých krajín Európskej únie (EÚ) diskutujú o nových prístupoch vo vývoji, v kontrole a komerčnom využívaní nových odrôd agrárnych produktov. Slovenská poľnohospodárska veda dosiahla v tejto oblasti v uplynulých rokoch viacero úspechov, najmä pri metódach eliminácie a obmedzovania cudzorodých látok v potravinách, v ochrane genofondu rastlín a vo vývoji biologicky výkonnejších a proti chorobám odolných odrôd obilnín, krmovín, olejnín, zemiakov a kukurice. Odborníci zo západnej Európy prezentovali legislatívne normy a biotechnologické projekty realizované v krajinách EÚ a informovali o možnostiach regionálnej spolupráce asociovaných krajín pri vývoji, povoľovaní a využití jednotlivých odrôd rastlinnej produkcie.

Slovenská REPUBLIKA - ŠTVRTOK, 16. marec 2000:

Zápis do Guinnessovej knihy

Pred 40 rokmi zrušili v Maďarsku slovenský učiteľský ústav

Laco ZRUBEC - (Autor je spolupracovníkom redakcie)

Po druhej svetovej vojne zrušili v Maďarsku jedinú politickú stranu Slovákov (Slovenská národná jednota). Nastalo poštátnenie škôl a vznikli aj slovenské základné školy. V Békešskej Čabe slovenské gymnázium. Roku 1949 slovenský učiteľský ústav v Budapešti. Nečudo. Bola núdza o slovenských učiteľov. Pomocnú ruku podali učitelia maďarského pôvodu, presídlení zo Slovenska (väčšina z nich pomaďarčovala Slovákov na horthyovskom okupovanom území Slovenska v rokoch 1938-1945). Slováci sa aj v povojnovom Maďarsku mali kde vzdelávať. Posledný ročník slovenského učiteľského ústavu v Budapešti bol v rokoch 1959/1960 - pred štyridsiatimi rokmi. Učitelia v učiteľskom ústave tvorili základné jadro slovenského školstva v Maďarsku. Žiaľ, zrušením ústavu nastala ďalšia postupná likvidácia slovenského školstva v Maďarsku, kde po druhej svetovej vojne žilo 473 000 Slovákov (podľa sčítacej presídľovacej komisie). Je pravda, že takmer 70 000 Slovákov (alebo Poloslovákov) sa z Maďarska vysťahovalo na Slovensko - dva-tri roky po druhej svetovej vojne. Roku 1949 sa počet Slovákov v Maďarsku zo strachu pred sociálnymi a politickými tlakmi znížil oficiálne na 25 988. Nastala tvrdá asimilácia Slovákov a postupne sa likvidovali aj základné školy, kde sa vyučoval slovenský jazyk. V centre Slovákov v Maďarsku - v Békešskej Čabe nastala prudká maďarizácia. Slovenských úradníkov prepustili z roboty a nahradili ich občania maďarskej národnosti. V centre Békešskej Čaby postavili bronzovú sochu Lajosa Kossutha, vrcholného predstaviteľa protislovenskej moci v polovici 19. storočia, ktorý mal slovenské korene v Liptove. Maďarizácia slovenských enkláv pokračovala nevídaným tempom. Najvýznamnejší, po slovensky píšuci spisovateľ v Maďarsku - básnik Gregor Papuček sa už dlhší čas zamýšľa nad stratou Slovákov v Maďarsku. V minulých dňoch navštívil niektoré slovenské rodiny a spýtal sa tých, ktorí sa už deväť rokov učia slovenský jazyk, ako sa im materčina ich otcov a starých otcov páči. Spýtal sa chlapca, do ktorej triedy chodí. Gregor Papuček odpovedal: - Díval sa na mňa a neodpovedal. Matka mu musela zopakovať moju otázku po maďarsky, a tak som sa dozvedel, že navštevuje šiestu triedu základnej školy, kde sa učí aj po slovensky. Predtým tri roky chodil do tzv. slovenskej materskej školy. Je mi z toho smutno, - konštatuje spisovateľ Gregor Papuček. Stretol sa aj s ďalšími, ktorí sa učia po slovensky. Napríklad s dievčaťom, ktoré sa už jedenásť(!) rokov učí slovenský jazyk a na otázku, ktorú triedu navštevuje, nevedela odpovedať po slovensky. - Je to návrh na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Za jedenásť rokov sa slečna nenaučila po slovensky a ani raz neprepadla zo slovenčiny, - konštatuje spisovateľ Papuček a dodal, - ako vidno, učia sa nie po slovensky, ale szlovenszky jazyk! Do Guinnessovej knihy rekordov Gregor Papuček navrhuje zapísať nasledujúci text: Najnaničhodnejší národnostný školský systém funguje v Maďarskej republike. Používa sa na výchovu slovenskej národnostnej inteligencie. Tento systém za päťdesiat rokov stáleho fungovania dokázal nevychovať takúto inteligenciu, ba čo viac, je schopný kedykoľvek vyučovať slovenský jazyk tak dokonale, že sa ho ani za jedenásť rokov zaručene nikto nenaučí. Sám som mal možnosť presvedčiť sa, že v tzv. slovenskom gymnáziu v Budapešti sa žiaci rozprávajú väčšinou po maďarsky. Česť výnimkám. V takmer sedemdesiatich obciach v Maďarsku, kde žijú Slováci, sa slovenčina vyučuje iba na piatich školách. Dve ďalšie sú dvojjazyčné a v šesťdesiatich školách sa vyučuje iba po maďarsky. V nich, okrem jedného predmetu (slovenčiny), sa všetko vyučuje po maďarsky. Učiteľov slovenčiny na maďarských školách zrejme nehodnotia podľa toho, ako ich žiaci ovládajú slovenský jazyk, ale podľa toho, koľkých Slovákov nenaučili po slovensky. Slovenčina sa v Maďarsku vyučuje na zastieranie skutočných reálií - ukázať Európe a svetu, že menšiny v Maďarskej republike majú možnosť vlastného rozvoja, vo vlastnom materskom jazyku. Voči tejto politike je v súčasnosti lojálny aj Zväz Slovákov v Maďarsku. Neprotestujú. Ich cieľom je pred zahraničím obhajovať súčasný stav, čo nám je ľúto. Maďarská iredenta na Slovensku má aj v školskom systéme nadštandardné práva. Ich predstavitelia svoje požiadavky aj naďalej stupňujú. Súčasná vládna garnitúra nad maďarizáciou nášho juhu zatvára oči. Podporujú maďarskú školskú autonómiu južného Slovenska. Maďarov v Maďarsku ubúda. Na Slovensku pribúda - aj asimiláciou Slovákov. Zrušením slovenského učiteľského ústavu v Budapešti pred štyridsiatimi rokmi začala sa likvidácia slovenskej menšiny v Maďarsku. Výberové vyučovanie na niektorých univerzitách je slabou náplasťou. Zo strany maďarských politikov často počuť, že slovenská vláda sa o menšiny v Maďarsku finančne nestará. Slovenskí Maďari majú u nás všetky práva a finančné zabezpečenie nie z Maďarska, ale z rozpočtu Slovenskej republiky. Majú aj profesionálne divadlá, politické strany, záujmové združenia, pedagogickú fakultu a tak by sme mohli pokračovať. Prevláda v nás asi to kresťanské: Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom...

Súťaž mladých ľudových interpretov

Maďarský rozhlas, a. s. v októbri a novembri roku 2000 usporiada pri príležitosti milénia II. súťaž ľudovej hudby pre domáce a zahraničné maďarské skupiny ľudovej hudby, ako aj pre interpretov z radov v Maďarsku žijúcich národností. Súťaže sa môžu zúčastniť troj- až osemčlenné kolektívy spevákov a hudobníkov vo veku 10 až 30 rokov. Pred prvým kvalifikačným kolom súťaže, do 28. apríla, treba usporiadateľom zaslať popri prihláške stručné odborné informácie o interpretoch a ich repertoári, a maximálne 12-minútový magnetofónový záznam z repertoáru. Podrobné informácie poskytnú redaktori MR Ágnes Lipcseiová, János Dévai a László Máder. Telefón: (1) 328 7307, Fax: (1) 328 8056, E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

O dekrétoch E. Beneša

S neochvejnou pravidelnosťou sa vzhľadom na kontinentálny integračný proces otvára vo vzťahu k Českej republike (ČR), ale aj Slovenskej republike (SR), otázka platnosti Benešových dekrétov z čias II. svetovej vojny. V niektorých kruhoch sú spájané s podmienkou vstupu ČR a SR do Európskej únie (EÚ). Prezident Československej republiky Eduard Beneš vydal v rokoch 1940-45 celkom 142 dekrétov, počas exilu vo Veľkej Británii ich bolo 44. Právomoc prezidenta nahradzovať zákonodarnú moc sa skončila 28. októbra 1945, keď sa svojej funkcie ujalo dočasné Národné zhromaždenie, ktoré dekrétom priznalo legalitu prijatím osobitného zákona a uznalo ich od samého začiatku. Boli medzi nimi aj najkontroverznejšie - o úprave československého štátneho občianstva, o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy. V tej dobe vznikli aj dekréty o trestaní niektorých previnení proti národnej cti a o osídlení poľnohospodárskej pôdy.

Na základe dekrétu prezidenta ČSR č. 108/1945 Zb. a v znení ďalších noviel zákonov prijatých vládou po dohode so Slovenskou národnou radou došlo ku konfiškácii nepriateľského majetku na československom území nielen vo vlastníctve Nemeckej ríše a Maďarského kráľovstva, ale aj politických strán a organizácií propagujúcich fašizmus a taktiež osôb nemeckej a maďarskej národnosti, s výnimkou tých, ktoré preukázali, že zostali verné Československu, aktívne sa zúčastnili bojov za jeho oslobodenie alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom. Konfiškácii majetku podliehali aj osoby, ktoré boli na základe dekrétu o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a pomáhačov potrestané a považované za nepriateľské štátu. Konfiškácii podliehal všetok hnuteľný i nehnuteľný majetok s výnimkou toho, ktorý bol považovaný za nevyhnutný.

K veľkým presunom vo vzťahu k poľnohospodárskemu majetku došlo pri uplatňovaní dekrétu č. 12/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení majetku Nemcov a Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa. Konfiškovaná bola pôda tým, ktorí sa hlásili k uvedeným národnostiam pri akomkoľvek sčítaní ľudu od roku 1929, alebo sa stali členmi nacionalistických politických strán. Tento dekrét však nadobudol platnosť iba na území Čiech a Moravy, na Slovensku uplatňovali predchádzajúci dekrét v spojitosti s Fondom národnej obnovy.

Pri prideľovaní skonfiškovanej pôdy a majetku mali rozhodujúce slovo územné štátne orgány - národné výbory. Podľa vyhlášky Osídľovacieho úradu v Bratislave mohlo v tej dobe dôjsť aj ku konfiškácii domových záhrad, plôch letísk, pozemkov slúžiacim kúpeľom, baniam, športových ihrísk a stavebných parciel. Na základe vyhlášky ministerstva poľnohospodárstva sa o pridelenie pôdy mohli prihlásiť deputátnici, poľnohospodárski robotníci, roľníci s doterajšou výmerou do 13 hektárov, členovia rodín oprávnených uchádzačov, ale aj novovzniknuté družstvá, obec, okres a štát. Verejní a súkromní zamestnanci, robotníci, maloživnostníci a sociálne slabí príslušníci slobodných povolaní mohli na základe dekrétu požiadať o pozemok na výstavbu vlastného domu alebo zriadenie záhrady do výmery pol hektára. Vo všetkých prípadoch mali prednosť uchádzači, ktorí sa aktívne podieľali na národnooslobodzovacom boji, vojaci, partizáni, politickí väzni a ich rodinní príslušníci alebo dedičia.