1. augusta 2000 ● Zo slovenskej tlače

Kriticky sa o deficite demokracie v Maďarsku a o príležitostných porušeniach princípov právneho štátu vyjadril niekdajší premiér Miklós Németh, ktorý sa po návrate z pôsobenia na poste viceprezidenta Európskej banky pre obnovu a rozvoj vrátil na domácu scénu. Socialistický politik ďalej informoval, že peňažný ústav EÚ so sídlom v Luxemburgu ponúkol na rozšírenie cestnej siete v Maďarsku “peknú sumičku“, ktorú však maďarská vláda neprijala. M. Németh sa opätovne vyhol priamej odpovedi na otázku o jeho budúcej úlohe v rámci Maďarskej socialistickej strany (MSZP).

û

Kópiu koruny uhorských kráľov môžu domáci i zahraniční návštevníci hlavného mesta našej materskej krajiny uvidieť na Bratislavskom hrade. Vystavená je v Korunnej veži hradu, kde v 16. až 18. storočí, teda v časoch, keď Bratislava bola hlavným a korunovačným mestom Uhorska, býval chránený jej originál. Kópiu koruny získalo Slovenské národné múzeum ako dar od maďarského ministerstva kultúry ešte v roku 1967. V Bratislave a na Slovensku vôbec je však vystavená prvýkrát. Spolu s ňou sú vystavené korunovačné medaily, grafiky z korunovácií a unikátna mramorová plaketa Márie Terézie od J. Fadrusza z roku 1896.

û

Nový turistický sprievodca hlavným mestom SR, ktorého autorom je geograf a fotograf Ján Lacik, vychádza v týchto dňoch hneď v štyroch jazykových mutáciách - slovenskej, maďarskej, anglickej a nemeckej. Publikácia s názvom Bratislava, ktorú na knižný trh ponúka vydavateľstvo DAJAMA ako piaty titul edície Poznávame Slovensko, je dosiaľ najúplnejším a graficky najpútavejším bedekrom slovenskej metropoly. Okrem podrobného opisu histórie mesta, jeho kultúrnych pamiatok či charakteristiky prírodných pomerov obsahuje takmer 280 fotografií a vyše 30 farebných máp a plánikov mestských častí.

û

Hlavné mesto Slovenskej republiky sa v uplynulom mesiaci stalo miestom konania ojedinelej medzinárodnej konferencie, ktorej hlavnou a jedinou témou boli otázky čítania a písania. Na prvý pohľad akoby triviálna či úzka tematika obsahuje fundamentálne otázky o smerovaní ľudského ducha, demokratickej spoločnosti, či rozvoja kultúry ako takej. Hlavnými organizátormi bratislavskej konferencie bola Slovenská asociácia pre rozvoj čítania, ktorá spolupracuje o. i. s Maďarskou asociáciou čítania. Podujatia sa zúčastnilo dvesto hostí z viac ako dvadsiatich štátov Európy, Ázie a USA. Na stretnutí sa prezentovali vydavatelia detskej a pedagogickej literatúry, inštalované boli výstavy knižných publikácií a tzv. literárne kútiky.

û

Vo Valalikoch (na Slovensku) za prítomnosti zástupcov prihraničného regiónu z Maďarska sa v júli uskutočnilo rokovanie Miniregiónu Hornád, ktorý združuje 13 obcí. Hlavnou témou bol ekonomický a sociálny rozvoj tejto oblasti, ale aj riešenie problémov s výstavbou infraštruktúry. “Začíname plniť projekt spolupráce s maďarským prihraničným regiónom, aby sme pomohli rozvoju od ekonomiky, cez kultúru až po šport,” povedal starosta Valalík a predseda Miniregiónu Hornád Ing. Milan Tóth. Obce sa zasadzujú aj za zachovanie kultúrnych tradícií v súboroch Domovina a Abovčan.

û

Štvrtý ročník Južnoslovenských detských a mládežníckych slávností sa uskutočnil koncom júla v amfiteátri v Dulovciach. Programového pásma Poslali nás naši k vašim sa zúčastnili aj detské folklórne súbory z Maďarska a z juhoslovanskej Vojvodiny. Zameraním slávností je totiž o. i. prezentácia kultúry zahraničných Slovákov na území SR a rozvíjanie spolupatričnosti najmladšej slovenskej generácie z domova i zo sveta.

û

Diela známych hudobných skladateľov zazneli na Festivale peknej hudby 2000 v Banskej Štiavnici, ktorý sa uskutočnil koncom júla. Posledný deň festivalu si poslucháči v Lapidáriu Starého zámku v podaní maďarského violončelistu László Fenyőa a klaviristky Eleonóry Škutovej vypočuli diela majstrov J. S. Bacha, L. van Bethovena a J. Brahmsa.

û

Tradičným vystúpením súborov, skupín a sólistov Slovákov žijúcich v zahraničí vyvrcholil v júli 35. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. V programe Roztratení, ale nestratení prezentovali slovenské melódie a tanečné variácie obohatené kultúrou nových domovských krajín Slováci z Austrálie, Česka, Chorvátska, Francúzska, Juhoslávie, Kanady, Poľska, Maďarska, USA, Švajčiarska a Ukrajiny. Najviac (okolo osemtisíc) divákov prilákalo vystúpenie jubilujúceho umeleckého súboru Lúčnica s programom Lúčnica - 50 rokov krásy.

û

V Škole v prírode - Detský raj v Tatranskej Lesnej v uplynulom mesiaci usporiadali medzinárodný matičný detský tábor, ktorý už tradične organizuje Dom Matice slovenskej v Michalovciach. V Tatrách sa tentokrát rekreovalo 120 detí z Česka, Rumunska, Ukrajiny, Dánska, Fínska, USA a zo Slovenska, ktoré počas 14 dní absolvovali bohatý program: športové olympiády, výlety a spoznávanie Tatier, splav na pltiach, besedu o Slovensku a s členom Horskej služby, kúpanie v bazéne, atď…

û

Vyše 30 skupín a interpretov zo Slovenska, Maďarska, Čiech, Poľska, Nemecka a Fínska sa predstavilo v júli na najväčšom rockovom festivale na Slovensku Jim Beam Rock fest, usporiadanom v Teplom Vrchu pri Rimavskej Sobote. Zo slovenských skupín sa predstavili napríklad formácie Vidiek, Hex, Money Factor, Tublatanka a Prúdy.

û

Hudba a priateľstvo bez hraníc bolo mottom 7. ročníka medzinárodného hudobného festivalu Klikk 2000, ktorý sa konal v júli v Oáza campe Komoča neďaleko Nových Zámkov. Počas štyroch dní na festivale vystúpilo na dvoch scénach 64 hudobných formácií zo strednej Európy. Na hlavnej scéne, venovanej rocku a bluesu, sa v spoločnosti populárnych slovenských skupín predstavili i hostia z Maďarska - Deák Bill Blues Band a formácia November. Vedľajšia scéna bola venovaná hudobným skupinám, ktoré hrajú metal, punk a alter štýl. Súčasťou festivalu Klikk 2000 bola aj prehliadka amatérskych hudobných skupín a folklórne, športové a iné zábavné programy.

û

Najväčší festival alternatívnej kultúry na Slovensku - Slovenské alternatívne leto sa konal v dňoch 28. až 30. júla na ostrove pod zrúcaninou hradu Revište v Žarnovickom okrese. Festival predstavil divákom 60 hudobných skupín, produkujúcich všetky štýly a žánre rockovej hudby. Hviezdou hlavného pódia bola skupina Hilight Tribe z Francúzska, ktorá sa o niekoľko dní neskôr predstavila aj na budapeštianskom festivale Pepsi Sziget. S veľkým úspechom sa na Slovensku predstavila i skupina Másfél z Maďarska a Marián Varga.

û

V areáli Rehoľného domu rádu benediktínov v Komárne objavili archeológovia stredoveký etážový cintorín, staršie kultúrne staromaďarské osídlenie z 10. storočia, stopy osídlenia z doby rímskej, ale aj stopy kultúrneho osídlenia z doby laténskej. Nálezy z 10. storočia a zo staroveku poukazujú na dôležitú pozíciu územia na sútoku Dunaja a Váhu aj v dávnych dobách. Tieto nálezy dopĺňajú obraz o najstarších dejinách osídlenia, čo doteraz nebolo možné na území súčasného Komárna zistiť. Pôvodná časť, z ktorej dnešné mesto vzniklo, leží totiž v areáli Starej a Novej pevnosti. Tieto od polovice 16. storočia až dodnes slúžia takmer nepretržite vojenským účelom, ktoré bránili archeologickým výskumom.

Neúnosná diskriminácia Rómov (?)

Maďarsko by chcelo údajne opustiť niekoľko tuctov ďalších rómskych rodín a to zo severovýchodu krajiny. Pre denník Magyar Hírlap to uviedol hovorca maďarských Rómov, ktorí sa v súvislosti s diskrimináciou vo vlasti obrátili so sťažnosťou na Európsky súdny dvor pre ľudské práva a požiadali vo Francúzsku o azyl. Od materskej krajiny budú žiadať odškodné 130 miliónov forintov. József Krasznai, ktorý je predsedom Nezávislých odborov Rómov v župe Fejér a ktorý sa už vrátil do vlasti, kde bude v najbližších dňoch rokovať s potenciálnymi azylantmi, konštatoval, že Rómovia budú potrebovať nielen cestovné pasy, ale aj značnú materiálnu podporu. Aj v oblasti organizačného a finančného zabezpečenia ich vysťahovania sa však vyjadril optimisticky bez toho, aby konkretizoval možné zdroje ich podpory. Rómovia s maďarským štátnym občianstvom zdržiavajúci sa v Štrasburgu vyhlásili, že sa nezastavia dovtedy, kým nenájdu domov, v ktorom sa rešpektujú ľudské práva.

Predstavitelia rómskej populácie z obce Zámoly, kde po zrážkach medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom panovalo dlhší čas napätie, sa už v januári obrátili na ombudsmana parlamentu pre menšinové práva Jenőa Kaltenbacha, aby preskúmal príčiny meškania výstavby ich nových príbytkov a určil zodpovedných za terajší stav vrátane Celoštátnej rómskej samosprávy (CRS). Rómske domy nechala samospráva v Zámolyi zbúrať a Rómov vysťahovala aj z miestneho kultúrneho domu. Drevené objekty poskytnuté CRS neposkytovali dostatočnú ochranu pred chladom. Ich skončenie sa očakávalo na jeseň, potom sa termín odovzdania presunul na Vianoce. Všetky objekty mali byť obývateľné na jar. Strach Rómov iba zvýšili dve epizódy, ku ktorým došlo v uplynulých mesiacoch. Najskôr istého mladíka, ktorý sa v okolí ich dočasného bydliska informoval o drevených domoch, zbili doteraz neodhalení páchatelia, neskôr dvaja neznámi muži vnikli do priestorov obývaných Rómami a poškodili ich zariadenie.

Postaviť školy alebo väzenia?

Podľa ministra školstva MR Zoltána Pokorného bude každé tretie dieťa, ktoré v septembri nastúpi v Maďarsku do školy, rómskeho pôvodu. Sociológovia odhadujú počet Rómov v našej krajine na 600 000, teda asi šesť alebo sedem percent celkovej populácie. “Ak sa zdráhajú maďarské biele páry mať aj jedného potomka a ak žije vo väčšine rómskych rodín päť až šesť detí, bude toto percento i naďalej narastať,“ píše britský denník The Guardian. Nepatrný počet dospelých Rómov pracuje. Takmer každá rodina prežíva iba vďaka štátnym dotáciám. Problémy Rómov v Maďarsku sa stávajú problémami celej spoločnosti. “Vláda má jednoduchú voľbu: postaviť školy alebo väzenia,“ hovorí riaditeľ Rómskej občianskoprávnej nadácie Aladár Horváth. “Existujú tri problémové oblasti vo vzdelávaní Rómov: obecná kvalita výučby, diskriminácia a etnická identita,“ hovorí Péter Radó, autor odbornej správy, ktorú vypracoval pre minulú vládu. Obviňuje všetky maďarské vlády posledného desaťročia, že sa zaoberali iba jednotlivými fragmentmi a nepristupovali k rómskej otázke ako k celkovému problému.

V základných školách sú rómski žiaci umiestňovaní do zvláštnych tried pre nespôsobilých. Podľa vládnych zdrojov je až 39 percent maďarských Rómov nad 14 rokov negramotných. Menej ako tretina rómskych detí postúpi na strednú školu. Maďarská vláda, vedomá si pozornosti Európskej únie (EÚ), snáď konečne začína problém riešiť. Bol zostavený “strednodobý akčný plán“ a založená nová medzirezortná komisia pre rómsku otázku s rómskou účasťou. Podpora EÚ sa zameriava na vzdelávanie vrátane školenia učiteľov. Od septembra by učebnice pre základné školy mali prvýkrát informovať o rómskej kultúre. Vláda už dlho vyhlasuje, že dáva peniaze na podobné problémy. Až podpora z Bruselu však umožní, aby zástupcovia EÚ pravidelne sledovali, kam európske príspevky skutočne mieria.

Školstvo na úrovni

Krajiny EÚ nemôžu byť vzorom vo všetkom

Školské systémy v kandidátskych krajinách sú v mnohých smeroch kvalitnejšie ako v členských štátoch Európskej únie (EÚ). Vyplýva to zo štúdie Európskej komisie (EK), o ktorej informoval týždenník European Voice. Štúdia porovnáva systémy na základe 16 rôznych kvalitatívnych kritérií a v mnohých oblastiach sú kandidátske krajiny na úrovni alebo dokonca lepšie ako členské štáty.

Mimoriadne dobre sú na tom napríklad v dĺžke vzdelávania študentov - vo všetkých krajinách východoeurópskeho regiónu je percento odchodu študentov zo školy po dokončení nižšieho stredného vzdelania pod úrovňou EÚ. V Českej republike napríklad odchádza v takomto štádiu vzdelania iba 6,8 percenta 18- až 24-ročných osôb a pod hranicou 20 percent sú aj Slováci, Maďari, Poliaci, Rumuni, Slovinci a Estónci.

Naopak v Portugalsku končí so školou po absolvovaní nižšieho stredného vzdelania až 40,7 percenta a v Británii, Taliansku, Luxembursku a Španielsku okolo 30 percent. Viac ako 90 percent 22-ročných Slovákov dokončilo podľa správy vyššie stredné vzdelanie, priemer EÚ je na úrovni 71,2 percenta a v Portugalsku je to len okolo 50 percent. Študenti zo strednej a východnej Európy sú na tom tiež rovnako dobre v matematike, čítaní a prírodných vedách. V niektorých oblastiach však vzdelávacie systémy kandidátskych krajín zaostávajú. Ide najmä o možnosti v oblasti informačných technológií. Zatiaľ čo v Rumunsku pripadá jeden počítač na 880 žiakov, vo väčšine krajín európskej pätnástky je to menej ako 20 študentov.

Pred sčítaním ľudu na Slovensku

Moravská národnosť (ne)uznávaná

Na návrhu tzv. listu obyvateľa pre sčítanie ľudu v roku 2001 sa moravská národnosť medzi ostatnými dvanástimi neobjavila. Túto skutočnosť považuje predseda Spolku Moravanov na Slovensku (SMS) so sídlom v Nitre Stanislav Dolák za diskriminačný akt súvisiaci so snahami o potlačenie moravskej národnej identity na Slovensku. Vo výzve Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny k prípravám sčítania obyvateľov, domov a bytov sa síce spomína moravská aj bulharská menšina, na list obyvateľa sa však ani jedna z nich nedostala. Na upozornenie S. Doláka ako člena Rady síce na sčítací hárok bulharskú národnosť zaradili, ako sa však ukázalo, absencia moravskej národnosti nebola len technickou chybou.

“Predseda rady vlády Pál Csáky tvrdil, že doplnenie moravskej národnosti musí osobitne prerokovať vláda SR vzhľadom na rezervovaný prístup českej strany k tejto otázke. Sme vládou SR uznaná národnosť, preto protestujeme proti tomuto diskriminačnému aktu,” povedal S. Dolák a dodal: “Pretože od počtu obyvateľov hlásiacich sa k tej-ktorej národnosti závisí naplnenie spoločenských, kultúrnych a finančných potrieb, Moravania sa týmto aktom cítia podvedení a vylúčení z možnosti priznať národnú identitu.“ Podľa neho sa v SR pri poslednom sčítaní ľudu prihlásilo k tejto národnosti 6,5-tisíca osôb. Ak by im neupierali práva na vyjadrenie identity v budúcom sčítaní, podľa predsedu SMS by moravská národnosť bola po maďarskej, rómskej a českej najsilnejšia na Slovensku.

XXXIV. národnostné stretnutie Novohradskej župy s Celoštátnym slovenským folklórnym festivalom v Banke

“Slnko svieti - klasy zlatnú“

Pre mnohých našich Slovákov - najmä tých, ktorí sa buď venujú pestovaniu folklórnych tradícií, alebo sa o ne aspoň pravidelne zaujímajú - pojem “Banka“ nemá veľa spoločného s peniazmi či bankovníctvom. “Naša Banka“ totiž znamená kapitál nie v prvotnom, ale v tom druhom, oveľa krajšom zmysle slova, veď ide o nefalšovateľný, niečím iným sotva nahraditeľný stáročný duchovný kapitál a zároveň neľahké časy pretrvávajúci potenciál. To, čo sa v našej “Banke“ z roka na rok nazhromažďuje (a najmä všetko to, čo je takpovediac “za tým“) predstavuje také bohatstvo Slovákov v Maďarsku, ktoré sa nedá porovnať so žiadnymi trezormi napchatými šperkami či bankovkami. Folklórny festival usporadúvaný v novohradskej obci Banka (Bánk) prezentuje naše klenoty ako jedno z najvýznamnejších kultúrnych podujatí našej Slovače. Spoločná zábava a potešenie v prírodnom amfiteátri pri banskom jazere pramenia v úcte k našim predkom a sú aj akýmsi vzdávaním holdu pestovateľom slovenských folklórnych tradícii.

Í                    š                   Î

Novohradské župné osvetové a turistické stredisko, Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), Celoštátna slovenská samospráva (CSS) a Samospráva obce Banka (Bánk) usporiadali v poslednú júlovú sobotu v spomínanej malebnej osade v poradí XXXIV. národnostné stretnutie Novohradskej župy už tradične spojené s Celoštátnym slovenským folklórnym festivalom, tentokrát však i s multikultúrnou prehliadkou speváckych a tanečných skupín v Maďarsku žijúcich menšín, čiže Národnostným folklórnym festivalom a tiež s galaprogramom V. Novohradského folklórneho festivalu.

Veľkolepé podujatie sa začalo ekumenickou bohoslužbou a vystúpeniami 25-ročných tanečných súborov Podpoľanec (zo Slovenska) a Nógrád, ktoré tvorili program “Spolu sme začali“. K slávnostnému otvoreniu akcie došlo až po kratšej (čiastočne plánovanej, čiastočne nútenej) prestávke, hlavným aktérom ktorej bol nečakaný hosť - dážď. “Som presvedčený o tom, že ak do toho nepríde letná spŕška, v programe by sme pokračovali pred úplne zaplneným hľadiskom,“ poznamenal starosta hostiteľskej obce Ján Lomen vo svojom pozdravnom privítaní po odznení zvučky festivalu a piesne Daj Boh šťastia tejto zemi.... Slnečná žiara si však začala prerážať cestu pomedzi mraky a nasledovali ju aj účastníci festivalu, takže aj pán starosta odovzdal slovo hlavného rečníkovi už s optimizmom: “Veríme, že zažijeme ešte veľa ročníkov tohto nášho podujatia, za ktoré spoločne pracujeme v presvedčení, že to stojí zato, veď poskytuje hlboké zážitky a vyvoláva obdiv ako divákov, tak aj účinkujúcich.“

Predseda CSS vo svojom otváracom prejave zdôraznil, že každá naša “Banka“ - ktorá sa oprávnene stala pojmom - je sviatočnou udalosťou. Ján Fuzik pripomenul postupné rozširovanie sa festivalu: “Začalo sa vlastne ako národnostné stretnutie Rétšágskeho okresu, ktoré sa rozrástlo na župné, neskôr celoštátne podujatie poskytujúce príležitosť súborom aj z iných Slovákmi obývaných regiónov. Festival medzičasom nadobudol i medzinárodný charakter, koná sa za účasti hostí nielen zo Slovenska, ale aj zo vzdialenejších krajín. Naša Banka sa tak stala pevným základom kvalitatívne celkom nového, ešte veľkolepejšieho (takmer týždeň trvajúceho) podujatia s medzinárodnou účasťou - Novohradského folklórneho festivalu.“

V programe pod názvom “Slnko svieti - klasy zlatnú“ sa predstavili slovenské národnostné súbory v Maďarsku v spoločnosti svojich kolegov zo Slovenska, menovite členov Folklórneho súboru DOBRONA. Program bol zameraný na ľudové zvyky od Veľkej noci až po Jána. Náladu úvodnej časti, spracujúcej stavanie májov, naviedla Ľudová hudba Svrčkovci a členovia súboru Koleso zo Šámšonu. Máje pritom pôsobivo pomáhali stavať aj speváci a tanečníci z Veňarcu, Répášskej Huty, Orosláňu a Mihálygerge. Časť účinkujúcich potom poskytla pestrý folklórny obrázok z poľných prác. Snáď najpestrejšou súčasťou programu bolo Nedeľné popoludnie na čele s ľúbostnými piesňami predvedenými spevákmi z troch podpilíšskych obcí - Mlynkov, Santova a Čívu. Cez štylizovanú dedinu na javisku nad banským jazerom potom prešli folklórne kolesá - v prvom rade spevácke telesá z Tardošu a Sudíc, ale i niektoré tanečné skupiny z našich spomínaných obcí, v podaní ktorých sa striedali novohradské a šarišské tance s tancami od Komárna. Dovŕšením programu bol (tiež hudobno-tanečný) blok Na svätého Jána, v ktorom popri spevákoch z Dobrony na javisko opäť prichádzali Veňarčania so svojim Čarovaním, šámšonskí folkloristi S bylinami, nechýbali však ani hostia z Terian a skvelí tanečníci zo severomaďarskej Répášskej a Novej Huty.

V sobotu v neskorých večerných, až nočných hodinách sa v Banke konala ľudová veselica, pričom nedeľné popoludnie patrilo programu národnostných súborov v Maďarsku. Po ňom došlo ku galaprogramu V. Novohradského folklórneho festivalu za účasti všetkých účinkujúcich nielen z Maďarska a z našej materskej krajiny, ale i z Chorvátska, Izraelu, Poľska, Portugalska, Rumunska a zo Španielska.

Imrich Fuhl