18. júla 2000 ● Zo slovenskej tlače

15. júla sa v Bratislave začal XI. ročník Čitateľského tábora krajanov zo slovenských gymnázií v zahraničí. Pätnásť a šestnásťroční študenti z Maďarska, Poľska, Juhoslávie, Ukrajiny, Rumunska a USA sa počas desaťdňového pobytu na Slovensku zoznamujú s históriou a kultúrou vlasti svojich predkov. Garanciu nad táborom tento rok po prvý raz prevzal Dom zahraničných Slovákov. Ako uviedol jeden zo zakladateľov podujatia Eugen Mešša, stalo sa tak po finančných a kompetenčných problémoch, ktoré s organizovaním tábora mala skupina dobrovoľníkov z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Na tábore sa doteraz zúčastnilo vyše tristo študentov, pričom napríklad až osemdesiat percent účastníkov z Rumunska pravidelne rozširuje rady vysokoškolákov na Slovensku. K doterajším asi desiatim školám s vyučovacím jazykom slovenským v tomto roku pribudli študenti z Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) a vojvodinskej Starej Pazovy. Tridsať záujemcov so svojimi pedagógmi absolvuje besedy so spisovateľmi, návštevy múzeí, pamätných izieb, ale aj vlastivedné vychádzky. Medzi tohtoročnými nechýba výlet na Devín, do Modry, na Bradlo, ale ani prehliadka Vodného diela v Gabčíkove.

û

Kópiu koruny uhorských kráľov môžu domáci i zahraniční návštevníci hlavného mesta našej materskej krajiny uvidieť na Bratislavskom hrade. Vystavená je v Korunnej veži hradu, kde v 16. až 18. storočí, teda v časoch, keď Bratislava bola hlavným a korunovačným mestom Uhorska, býval chránený jej originál. Kópiu koruny získalo Slovenské národné múzeum ako dar od maďarského ministerstva kultúry ešte v roku 1967. V Bratislave a na Slovensku vôbec je však vystavená prvýkrát. Spolu s ňou sú vystavené korunovačné medaily, grafiky z korunovácií a unikátna mramorová plaketa Márie Terézie od J. Fadrusza z roku 1896.

û

Vo veku 79 rokov zomrel Jozef Mistrík, pedagóg, jazykovedec a najdôslednejší propagátor slovenčiny doma i v zahraničí. J. Mistrík napísal vyše sto odborných a vedeckých kníh a ako jeden z prvých sprostredkovával pravidlá slovenčiny aj v zahraničí. Dlhodobo pôsobil na zahraničných univerzitách, pričom kratšie prednášal a zbieral skúsenosti aj v Maďarsku. Napísal vôbec prvú učebnicu slovenčiny pre cudzincov a takmer dvadsať rokov bol riaditeľom letného seminára slovenského jazyka Studia Academica Slovaca.

û

Významný predstaviteľ súčasnej maďarskej poézie, lyrik, prekladateľ a novinár György Petri zomrel po dlhej ťažkej chorobe vo veku nedožitých 57 rokov. Petriho diela, v ktorých odhaľoval paradoxy niekdajšieho režimu, boli viac ako desaťročie (1975–89) v Maďarsku dostupné iba v samizdatových alebo zahraničných vydaniach. György Petri sa v rokoch 1981-89 podieľal aj na príprave vtedy samizdatového periodika Beszélő.

û

Od septembra t. r. začne fungovať nový Generálny konzulát Maďarskej republiky v Košiciach. Priestory konzulátu, ktorý slávnostne otvoria 18. augusta, si v druhej polovici júla prezrel radca maďarského veľvyslanectva v Bratislave Lajos Váradi. Podľa neho je konzulát veľmi pozitívne prijímaný: “Sme radi, že budeme sídliť v Košiciach, ktoré pokladáme za politické, hospodárske a kultúrne centrum východného Slovenska a za dôležitú križovatku medzi susednými štátmi.“ Slávnostného otvorenia konzulátu by sa údajne mali zúčastniť aj premiéri oboch krajín - Mikuláš Dzurinda a Viktor Orbán. Generálny konzul ešte nebol oficiálne vymenovaný.

û

Pamätnú tabuľu Gabrielovi Barošovi, iniciátorovi reforiem a pokroku v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia, odhalili v Pružine v okrese Považská Bystrica minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko a maďarský minister dopravy, spojov a vodného hospodárstva László Nógrádi. G. Baroš (1848 - 1892), ktorý bol známy ako “železný minister”, pôsobil v rokoch 1886 až 1889 ako uhorský minister dopravy. Po zrušení ministerstva, ktoré sám inicioval, a jeho začlenení do rezortu ministerstva obchodu, pôsobil ako minister obchodu až do smrti. Medzi jeho najvýznamnejšie zásluhy v oblasti železničnej dopravy patrí predovšetkým bezproblémové poštátnenie uhorských železníc, vytvorenie efektívneho systému železničného odborného školstva a racionalizácia uhorskej štátnej správy.

û

Už šiestu časť Kontaktov odvysielala v uplynulom mesiaci slovenská televízna stanica STV 2. Na relácii participovalo osem televíznych štúdií krajín Višegrádskej štvorky (V4) - Segedín a Miškovec z Maďarska, Ostrava a Brno z Česka, Rzsesov a Krakov z Poľska, ako i košické a banskobystrické štúdio Slovenskej televízie (STV). “Prvá myšlienka takejto spolupráce vznikla v septembri minulého roku pri stretnutí riaditeľov TV štúdií v Košiciach. Od myšlienky po realizáciu uplynuli štyri mesiace, potom sa ešte pracovná skupina stretla v Segedíne a v januári 2000 bolo prvé Kvarteto na svete. Raz mesačne sa vysiela v každom z uvedených štátov,” uviedla vedúca redakcie národnostných relácií košického štúdia STV Ľuba Koľová. Prezradila ďalej, že názov Kvarteto má s hudbou spoločné iba to, že štátom V4 to dokopy ladí.

û

Bratislavský Dom zahraničných Slovákov v spolupráci s Betliarskym múzeom otvoril 17. júla Letný mládežnícky tábor zameraný na spoznávanie významných historických pamiatok Slovenskej republiky v tejto lokalite. Zúčastňuje sa na ňom 13 zahraničných Slovákov z Rumunska, Juhoslávie a Česka.

û

Deviaty ročník Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2000 sa uskutoční od 22. do 27. septembra v Divadle Andreja Bagara v Nitre. V hlavnom programe prehliadky sa divákom predstaví 16 súborov z desiatich európskych krajín. Najväčší slovenský divadelný festival, ktorého hlavnou myšlienkou je prezentácia rôznych druhov dramatického umenia s dôrazom na inšpiratívnu, kreatívnu a experimentálnu tvorbu, ponúkne odborníkom, režisérom, dramaturgom, kritikom a milovníkom divadla výsledky dramatickej tvorby v podaní súborov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Francúzska, Litvy, Ruska, Slovinska a po prvý raz aj z Chorvátska a Švédska. Obsahové zameranie stretnutí divadelných odborníkov sa v tomto roku orientuje na proces približovania a prehlbovania spolupráce tvorcov dramatických diel zo štátov západnej, strednej a východnej Európy.

P o z v á n k a do B a n k y

Zväz Slovákov v Maďarsku, Celoštátna slovenská samospráva a miestna samospráva v Banke usporiada v Novohradskej Banke V. Novohradský folklórny festival a Celoštátny slovenský folklórny festival.

Program dňa 29. júla 2000

15.00 Ekumenické bohoslužby

16.00 "Spolu sme začali" - spoločný program 25-ročných tanečných

súborov Nógrád a Podpoľanec

18.45 Slávnostné otvorenie Celoštátneho slovenského folklórneho

festivalu

19.00 "Slnko svieti - klasy zlatnú" program slovenských

národnostných súborov v Maďarsku (Veňarec, Sudice,

Bodoň, Terany, Horné Peťany, Mihálygerge, Šámšon,

Mlynky, Orosláň, Nová Huta, Répášska Huta, Tardoš, Síleš)

22.00 Veselica

Dňa 30. júla 2000

15.00 Program národnostných súborov v Maďarsku

19.00 Galaprogram V. Novohradského folklórneho festivalu

účinkujú súbory zo Slovenska, Maďarska, Španielska,

Portugalska, Chorvátska, Rumunska, Izraelu, Poľska

V. Orbán kritizuje privatizáciu MOL

Premiér MR Viktor Orbán 12. júla kritizoval privatizáciu ropnej spoločnosti MOL a oznámil, že súčasná vláda sa nevzdá nápadu odkúpiť plynárenskú činnosť MOL. V. Orbán uvádza, že predchádzajúca vláda sprivatizovala ropno-plynárenský sektor bez konkrétnej predstavy jeho ďalšieho vývoja. Vláda a MOL skrížili zbrane kvôli cenám plynu a budúcnosti plynárenskej činnosti spoločnosti, keďže štát obmedzil tohtoročný nárast cien na šesť percent s cieľom znížiť infláciu a vyhnúť sa sociálemu napätiu. Prezident MOL v dôsledku tohto rozhodnutia rezignoval, keďže podľa jeho názoru obmedzenie zvyšovania cien vyústi do rozsiahlych strát plynárenskej oblasti a už medzičasom spôsobil výrazný pokles kurzov jeho akcií. V. Orbán vysvetľuje, že opätovným zoštátnením plynárenskej oblasti MOL by si spoločnosť mohla posilniť vedúce postavenie v regióne bez toho, aby priviedla Maďarov, ktorí v súčasnosti vydávajú podstatnú časť príjmov na účty za plyn, do beznádejnej situácie. Podľa jeho slov zachovanie silnej pozície MOL je z dlhodobého hľadiska nielen v záujme jeho vlastníkov, ale aj celej krajiny. “Myslím si, že budeme sa schopní dohodnúť sa s vedením MOL spôsobom, ktorý poslúži záujmom Maďarska, MOL a maďarských rodín,” povedal premiér.

Konferencia o zmierení a spolupráci s dôrazom na slovensko-maďarské vzťahy

Komisia Justitia et Pax pri Konferencii biskupov Slovenska a Komisia Justitia et Pax pri Maďarskej katolíckej biskupskej konferencii usporiadali medzinárodnú konferenciu na tému “Zmierenie a spolupráca na začiatku tretieho tisícročia s dôrazom na slovensko-maďarské vzťahy”, ktorú finančne podporila Nadácia Hannsa Seidela. Medzinárodná konferencia sa uskutočnila 7. júla 2000 dopoludnia v slávnostnej sieni Mestskej samosprávy v maďarskom Komárome a pokračovala v ten istý deň popoludní v Benediktínskom kláštore v Komárne.

Početných záujemcov a hostí pozdravil primátor mesta Komárom János Zatykó a komáromský hlavný dekan József Pados. Konferenciu viedla členka Komisie Justitia et Pax pri Maďarskej katolíckej biskupskej konferencii Beáta Broczká. Počas seminára vystúpili predsedovia oboch Komisií Justitia et Pax, biskupi Mons. Mihály Mayer a Mons. Andrej Imrich, historici Imre Molnár, Iván Bába, teológ a generálny riaditeľ Komisie Justitia et Pax pri Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie János Goják, historik Martin Homza, dôstojný pán Pavol Zaťko, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ján Figeľ, tajomník Komisie Justitia et Pax pri Konferencie biskupov Slovenska Jozef Mikloško a predstavitelia oboch miest a nadácie Hans Seidel Stiftung a ďalší.

Celoštátnu slovenskú samosprávu a Kresťanský spolok Slovákov v Maďarsku zastupovala predsedníčka Náboženského podvýboru CSS a KSSM Ildika Klauszová Fúziková, ktorá sa poďakovala za pozvanie na túto konferenciu a za možnosť prispieť k pohľadu na súčasné slovensko-maďarské kontakty v cirkevnej oblasti. I. Klauszová Fúziková vo svojom príhovore zdôraznila, že CSS pokladá za dôležité osobné stretnutia a nadviazanie kontaktov s predstaviteľmi jednotlivých cirkví, tak aj katolíckej, ako aj prehĺbenie stáleho dialógu a spolupráce. Vyjadrila úprimné želanie, aby sa začal ozajstný dialóg a vzájomne sa obnovili kontakty medzi Maďarskou katolíckou biskupskou konferenciou a Konferenciou biskupov Slovenska. CSS v tomto smere ponúkla svoju pomoc, aby tým prispela k starostlivosti o pastoráciu menšín v oboch krajinách.

O pohľade na slovensko-maďarské vzťahy v cirkevnej oblasti referoval bývalý vedúci Slovenskej katolíckej misie v Maďarsku, dôstojný pán Pavol Zaťko. Na záver konferencie sa konala trojjazyčná sv. omša v Kostole sv. Ondreja v Komárne.

Súbeh SSB na štipendium

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) vypisuje súbeh na štipendium pre stredoškolákov a vysokoškolákov slovenskej národnosti žijúcich v hlavnom meste. Štipendium sa vzťahuje na študijný rok 2000/2001 a mesačne činí 5000 Ft pre stredoškolákov a 7000 Ft pre vysokoškolákov. Pri posudzovaní žiadostí majú prednosť študenti, ktorí sa aktívne zúčastňujú na podujatiach SSB. Termín podania žiadosti: 30. september 2000. Príslušný formulár a ďalšie informácie obdržíte v sídle samosprávy (Akadémia ul. č. 1., Tel.: 302-5117).

Súbeh Slovenskej samospráv III. obvodu Budapešti

Slovenská samospráva III. obvodu Budapešti vypisuje súbeh na udelenie štipendia pre vysokoškolákov slovenskej národnosti s maďarským štátnym občianstvom a s trvalým pobytom v III. obvode. Štipendium sa vzťahuje na študijný rok 2000/2001 a mesačne činí desaťtisíc forintov. Pri posudzovaní žiadosti majú prednosť študenti, ktorí sa aktívne zúčastňujú na podujatiach samosprávy III. obvodu. Termín podania žiadosti do 10. septembra 2000. Príslušný formulár a ďalšie informácie poskytnú v sídle samosprávy (Budapešť, III. Fő tér 3. Polgármesteri Hivatal, Testületi Iroda, Tel.: 437-8588, 437-8587.)

FOTOKONKURZ národnostnej verejnej nadácie

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh pre individuálnych uchádzačov na zhotovenie exponátov fotovýstavy, ktorá by sa konala pri príležitosti osláv tohoročného Dňa menšín pod názvom Menšiny v Maďarsku v poslednom desaťročí 20. storočia. µ Cieľom výstavy je prezentovať život, kultúru a akcie trinástich v Maďarsku žijúcich národností. µ Do súbehu sa možno prihlásiť vlastnými čiernobielymi alebo farebnými fotografiami rozmeru 18 X 24 cm, pričom jeden účastník môže zaslať maximálne 12 fotografií. µ Výstava bude prebiehať v dňoch 10. až 20. decembra 2000 v aule reduty Pesti Vigadó a bude pozostávať zo 120 najúspešnejších záberov. Najlepšie diela budú odmenené cenami. µ Súťažné práce spolu s vyplneným špeciálnym tlačivom treba doručiť na adresu verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány, Budapest V., Akadémia u. 3. II/240; poštová adresa: 1387 Budapest 62., Pf.: 25) najneskôr do 1. septembra 2000. µ Tlačivo spolu s informačným materiálom si možno zaobstarať v kancelárii nadácie. Všetky informácie súvisiace so súbehom sú uvedené aj na internetovej adrese nadácie: http://w3.datanet.hu/~mnekk.

Monografia obce Nová Huta

V edícii Sto dedín v Maďarsku vyšla monografia o Novej Hute (Bükkszentkereszt), slovenskej dedine, nachádzajúcej sa v Bukových horách. Autorom publikácie, ktorá má 200 strán a ktorá bola zostavená na základe najnovších výskumov, je riaditeľ miškovského múzea Mikuláš Veres. Dobovými i súčasnými fotografiami, rytinami a dokumentmi ilustrovanú monografiu si možno objednať priamo u vydavateľa (Budapešť, Erzsébet kir. u. 36/b) alebo v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A) za 1850 forintov.

Budapešť sa snaží vrátiť kaviarňam starý lesk

V útulne prestavanej budapeštianskej kaviarni Centrál z 19. storočia, ktorú znovu otvorili začiatkom roka, spisuje Géza Csermely cigánske rockové skladby. “Môžete tu sedieť celý deň, od raňajok až do večere,“ hovorí 56-ročný rómsky spisovateľ. “Hluk mi prináša inšpiráciu.“ V kaviarni Ponyva Regény, nazvanej podľa známeho hollywoodskeho filmu Pulp Fiction, sedí so svojimi kamarátmi 19-ročná Júlia Imreová celé hodiny pod regálmi plnými kníh od poézie cez romány až po životopis Che Guevaru. “Milujem tunajšiu atmosféru,“ priznáva sa. Vie aj prečo. Jasná slnečná žiara osvetľuje mosadzné svietniky a kaviarňou znejú tlmené tóny rockovej hudby. Ľudia tu vysedávajú celé hodiny – niektorí si niečo píšu, iní s priateľmi rozoberajú politickú situáciu. Za celú dobu sú schopní vypiť len jedinú šálku kávy. Centrál a Pulp fiction sú príkladmi pripomínajúcimi atmosféru niekdajších bohémskych kaviarní. Od roku 1989 viaceré slávne kaviarne dostávajú svoju niekdajšiu podobu – napríklad kaviareň New York – avšak namiesto spoločnosti literárnych večierkov tu zväčša iba turisti posrkávajú 400-forintovú kávu. Kaviareň počas komunizmu slúžila ako obchod so športovými potrebami, dnes sa opäť skvie svojou pompéznou, chrám pripomínajúcou výzdobou.

Kaviarne museli byť s nástupom komunistického režimu v roku 1949 zavreté, alebo sa z nich stali podnikové kantíny a bistrá. “Komunisti nemohli predsa posadiť špióna ku každému stolu,“ vysvetľuje univerzitná profesorka Noémi Salyová, ktorá sa zaoberá históriou budapeštianskych kaviarní. "Všetky demokratické revolúcie sa zrodili v kaviarňach. Fašistické a komunistické revolúcie sa zrodili v bistrách – v Nemecku s pivom, v Rusku s vodkou. Všetky tieto revolúcie vyžadovali ľahko ovplyvniteľných ľudí. Takých v kaviarničkách nenájdete,“ hovorí Salyová. Pred touto pohromou bola Budapešť známa ako mesto kaviarní. Na prelome storočia necelému miliónu obyvateľov slúžilo okolo 600 tradičných kaviarní a ďalších asi 400 kaviarničiek. Len na hlavnej triede ich bolo až šesťdesiat, čo sa počítalo za svetový unikát. Budapešť mala kaviarne špeciálneho rázu pre príslušníkov jednotlivých spoločenských vrstiev a profesií – niekde sa stretávali novinári, hudobníci a spisovatelia, inde právnici a politici, dokonca aj inžinieri mali vlastnú kaviareň, v ktorej sa rodili budúce technické projekty mesta. Básnici veľa neutrácali, viac-menej však nad nimi čašníci prižmurovali oči, pretože, ako poznamenal jeden majiteľ, “básnici priťahujú krásne ženy a tie zase bohatých mužov“. Návštevníkom sa prispôsobovalo zariadenie aj služby. Spisovatelia mali k dispozícii prekladové slovníky a encyklopédie, jedna kaviareň dokonca ponúkala aj pisárku. Iná vyvesila čiernu zástavu zakaždým pri úmrtí pravidelného zákazníka.

Kaviarenskú tradíciu priniesli do Maďarska v 16. storočí Turci. Maďari spočiatku odmietali piť kávu, keď však boli Turci v 17. storočí vyhnaní, študenti a šľachta kávu znovu objavili a začali sa budovať kaviarne. Prvá bola založená v roku 1696 v mestečku Senondrej (Szentendre). Nápad sa neskôr rozšíril rýchlosťou blesku.

Kristus bol Maďar

Nezmyselné tvrdenie z titulku pochádza od takej dôležitej osobnosti ako je Dr. László Grespik, ktorého vo funkcii zastupujúceho štátneho tajomníka vymenoval na návrh ministra vnútra osobne predseda vlády za šéfa Úradu štátnej správy hlavného mesta Budapešti. Dr. L. Grespik je vo voľnom čase “historik”, ktorý publikuje v týždenníku Magyar Demokrata (Maďarský demokrat). Ten vyjadruje v podstate názory prívržencov politického zoskupenia Istvána Csurku - Strany maďarskej pravdy a života (MIÉP) rovnako ako Csurkom priamo riadený časopis Magyar Fórum. Dr. L. Grespik sa vo svojich článkoch usiluje vyvrátiť, že Maďari patria k ugrofínskej skupine národov. Podľa tohto pána je totiž ugrofínske príbuzenstvo zlepencom z dielne Habsburgovcov, čo potom prevzali aj marxisti a postkomunistickí vedci až do dnešných dní bránia tomu, aby sa konečne mohlo jasne povedať, že Maďari majú svôj pôvod medzi Sumermi, Skýtmi, prípadne Hunmi. Podľa Grespika napríklad uhorskú kráľovskú korunu nedostal sv. Štefan, ale už Attila, a preto Maďari patria k najstarším európskym národom. Všetko je to však zanedbateľné v porovnaní s tým, že - podľa Grespikovho vyjadrenia - Ježiš bol Sumer a pretože aj Maďari sú potomkovia Sumerov, nie sú nijaké pochybnosti o tom, že Ježiš Kristus je maďarského, a nie židovského pôvodu.

Vyzerá to ako zlý vtip, ale Dr. L. Grespik sa rozhodol, že túto svoju teóriu uplatní aj v praxi a ako šéf štátnej správy hlavného mesta “ubráni práva najstaršieho národa” Európy. Od neho totiž závisí, či občania iných štátov môžu kupovať v Budapešti nehnuteľnosti. A Grespikovi, podobne ako Csurkovi sa zdá, že v hlavnom meste kupuje nehnuteľnosti nebezpečne veľa občanov štátu Izrael. Rozhodol sa preto, že odteraz im povolí nákup iba 20 nehnuteľností (pozemkov, bytov alebo domov) ročne. Na takéto obmedzujúce rozhodnutie ho síce neoprávňuje nijaký zákon, ale nazdáva sa, že treba ubrániť Maďarstvo, lebo “nebezpečenstvo jeho dobrosrdečnosti zavraždí národ”. Najprv “dokázal”, že Ježiš Kristus nemá nič spoločné so Židmi, teraz jeho maďarských potomkov chráni pred nimi. Grespik vo svojej funkcii môže zakázať predaj nehnuteľností iba vtedy, keby takýto predaj ohrozoval “verejný záujem”. Podľa neho je to zrejme práve tento prípad - “rozpínavosť” izraelských štátnych občanov (nebodaj maďarského pôvodu). Jeho postup je iba zdanlivo svojvoľný. Minister vnútra Sándor Pintér nariadil, aby mu pripravili zoznam zahraničných majiteľov nehnuteľností v celej krajine. A že to nezodpovedá normám Európskej únie? Sú politici, ktorí sa nazdávajú: o to horšie pre EÚ.

Pál E. Fehér (Pravda)

Dokument

Vyhlásenie

účastníkov 1. konferencie novinárov krajanských novín, časopisov a elektronických médií konanej v DZS v Bratislave dňa 3. júla 2000

My, účastníci 1. konferencie novinárov krajanských novín, časopisov a elektronických médií - konanej pod mottom obrana oprávnených záujmov Slovákov v krajinách, kde žijú, - obraciame sa na najvyššie štátne a vládne orgány SR, obyvateľov Slovenska a krajín, ktoré sú dnes domovskými krajinami Slovákov žijúcich za hranicami materskej krajiny s nasledujúcim vyhlásením:

Razantný pokles počtu Slovákov žijúcich za hranicami materskej krajiny v demografických štatistikách jednotlivých krajín sveta je nezastaviteľný, je však zmieriteľný a ovplyvniteľný. My, novinári krajanských novín, časopisov a elektronických médií, vedomí si svojej nenahraditeľnej úlohy v tomto procese,

- upozorňujeme slovenskú verejnosť na potrebu posilnenia vplyvu krajanských médií pri uchovávaní slovenskej svojbytnosti a slovacity ako takej vo všetkých krajinách, kde žijú Slováci;

- žiadame, aby sa účinnejšie začala uplatňovať doktrína vyplývajúca zo Stálej konferencie k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce "Slovenská republika a zahraniční Slováci" z 2. 7. 1999:

Slováci žijúci v zahraničí, zahraničné menšiny Slovákov očakávajú od Slovenskej republiky a jej politiky všestranné napomáhanie úsilia o zachovanie a upevňovanie svojej národnej identity, jazyka a kultúry v krajinách, v ktorých žijú, aj prehĺbenie záujmu o mieru a rozsah napĺňania menšinových práv v týchto krajinách v súlade s platnými medzinárodnoprávnymi normami a dokumentmi, ako aj praxou rozvinutých západoeurópskych štátov;

- sme pripravení pracovať a pôsobiť tak ako doteraz, s dôrazom na prospech celého slovenského národa, na prospech zachovania jedinečnosti jeho kultúrneho bohatstva;

- oceňujeme zaradenie konferencie novinárov krajanských novín, časopisov a elektronických médií do programu Dní zahraničných Slovákov v SR 2000;

- navrhujeme:

- 1) zvýšiť pomoc krajanským novinám, časopisom a elektronickým médiám i formou korektorov slovenského jazyka;

- 2) zabezpečiť príjem rozhlasového a televízneho vysielania na územiach, kde žijú Slováci, predovšetkým so zameraním na tie štáty sveta, kde sa slovenská pospolitosť udržala;

- 3) rozhlasovým a televíznym redakciám, vysielajúcim v slovenskom jazyku poskytnúť programy vlastnej produkcie slovenskej verejnoprávnej televízie a rozhlasu na nekomerčné šírenie, s cieľom propagácie Slovenska;

- 4) vytvoriť systém stáží v redakciách slovenských elektronických médií, najmä pre neprofesionálnych, ale aj profesionálnych pracovníkov krajanských médií;

- 5) za účelom informovanosti krajanských médií na webovej stránke DZS a v časopise Slovenské zahraničie uverejniť kontaktné adresy na slovenské spolky, časopisy, redakcie elektronických médií v zahraničí;

- 6) zjednodušiť proces získavania preukazu zahraničného Slováka a občianstva SR novelizáciou príslušných zákonov SR;

- 7) vytvoriť jednu strešnú inštitúciu (úrad), ktorá by zabezpečovala všetky vzťahy, požiadavky Slovákov žijúcich vo svete a ktorá bude poskytovať informácie o krajanskom dianí ústredným orgánom štátnej správy SR;

- 8) napomáhať rozširovanie slovenskej tlače v krajinách, kde žijú Slováci;

- 9) za účelom udržiavania slovenskej identity v krajanských komunitách pokračovať a rozširovať poskytovanie vládnych štipendií SR študentom slovenského pôvodu, ktorí majú záujem študovať na stredných a vysokých školách SR;

- 10) v nadväznosti na ekonomické možnosti SR zvýšiť materiálnu pomoc Slovákom vo svete;

- 11) aby súčasťou tejto pomoci bolo pravidelné (každoročné) konanie konferencie novinárov krajanských novín, časopisov a elektronických médií pod záštitou Domu zahraničných Slovákov, resp. novovzniknutej inštitúcie;

- sme presvedčení, že všestranná podpora, vrátane morálnej, od Slovenskej republiky, sa stane novým impulzom k zachovaniu a udržaniu si puta k bývalej vlasti, resp. vlasti svojich predkov a aj tie najjemnejšie vlásočnice sa zmenia na mohutné, všeobjímajúce riečište, ktorým prúdi pozitívna energia zo srdca Európy, Slovenskej republiky, k svojim roztrateným, ale nestrateným deťom.

V Bratislave dňa 3. júla 2000

Vyhlásenie

účastníkov Prvého stretnutia zahraničných Slovákov - absolventov vysokých škôl na Slovensku v Bratislave dňa 4. 7. 2000

My, absolventi vysokých škôl na Slovensku, zahraniční Slováci, stretli sme sa dnes na pracovnom zasadnutí organizovanom počas Dní zahraničných Slovákov 2000 na pôde Univerzity Komenského. Pri tejto príležitosti všetci zúčastnení zástupcovia z jednotlivých krajín - Chorvátska, Juhoslávie, Maďarska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny - v záujme posilnenia našich spätných väzieb so Slovenskom, krajinou našich predkov, ako aj s našimi krajanmi všade vo svete, deklarujeme nasledovné:

Ako absolventi vysokých škôl na Slovensku oceňujeme úsilie, ktoré vynakladá Slovenská republika v prospech nášho vzdelávania sa v rodnom jazyku na Slovensku a v záujme rozšírenia radov slovenskej inteligencie v našich krajinách, kde sa usadili naši predkovia.

Oceňujeme rovnako možnosť počas štúdia v Slovenskej republike bližšie spoznávať kultúru a duchovné tradície slovenského národa, za súčasť ktorého sa považujeme.

Vyjadrujeme presvedčenie, že investície vynaložené do nášho ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike neboli a nebudú nikdy nenávratnými investíciami, pretože po návrate do našich krajín sa aktívne zapájame do slovenského života, či už z pozície svojich profesií, či ako činitelia alebo členovia spolkov, kultúrnych či vedeckých inštitúcií, redaktori krajanských periodík a médií.

Mnohí v profesiách učiteľov a stredoškolských či vysokoškolských profesorov sa všemožne usilujeme o pozdvihnutie slovenského školstva v našich krajinách prispievame k zvyšovaniu úrovne výučby slovenského jazyka.

Privítame riešenie perspektívnych možností štúdia v Slovenskej republike na základe bilaterálnych vzťahov medzi našimi krajinami a Slovenskom a vypracovanie dlhodobej koncepcie prijímania na štúdium na Slovensku, v súlade s potrebami našich slovenských komunít.

Navrhujeme rozšíriť témy diplomových a rigoróznych prác študentov z radov zahraničných Slovákov na jednotlivých fakultách vysokých škôl humanitného smeru problematikou slovenského vysťahovalectva a života Slovákov vo svete a umožniť po ukončení štúdia prispievať svojimi výskumnými a vedeckými prácami do spoločných vedecko-výskumných projektov realizovaných na Slovensku. Sme pripravení prispieť svojim dielom k záchrane slovenského kultúrneho dedičstva.

Navrhujeme udržiavať bližšie kontakty medzi nami, zahraničnými Slovákmi, absolventmi vysokých škôl v Slovenskej republike navzájom. Pripraviť projekt pravidelného stretávania sa na Slovensku s cieľom zúčastňovať sa na konferenciách, sympóziách a seminároch. Podieľať sa na príprave analýz existujúceho stavu a perspektív vývoja komunít zahraničných Slovákov v jednotlivých krajinách a vymieňať si navzájom názory a skúsenosti pri zabezpečovaní práv a povinností národnostných menšín.

Sme pripravení pracovať i naďalej v prospech Slovenska, podieľať sa na rozvoji vzťahov medzi našimi krajinami a Slovenskom, prispievať k šíreniu dobrého mena Slovenska v zahraničí a výraznejšie preukazovať spolupatričnosť so starou vlasťou.

Podpísaní zástupcovia absolventov vysokých škôl na Slovensku - zahraničných Slovákov:

z Chorvátskej republiky: Ing. Milan Pucovský

z Maďarskej republiky: Mgr. Alžbeta Račková - Hollerová

z Poľskej republiky: Mgr. Dominik Surma

z Rumunskej republiky: Mgr. Peter Pavol Hlásnik

zo Zväzovej republiky Juhoslávia: PhDr. Ján Dorča

Bratislava 4. júla 2000

Vyhlásenie

účastníkov Stálej konferencie Slovenská republika a zahraniční Slováci 2000, ktorá sa konala v Bratislave v dňoch 3. - 4. 7. 2000

My, delegovaní zástupcovia spolkov a organizácií slovenských menšín a komunít žijúcich v zahraničí - účastníci druhého zasadnutia Stálej konferencie "Slovenská republika a zahraniční Slováci", sa obraciame na predstaviteľov ústavodarnej a výkonnej moci Slovenskej republiky, ako aj na celú slovenskú verejnosť s nasledujúcim vyhlásením:

Deklaráciu NR SR z 6. 7. 1999 považujeme aj my, ako neformálny snem Slovákov žijúcich mimo hraníc svojej domovskej krajiny, za Magnu Chartu budovania vzťahov spolupráce a vzájomnej pomoci medzi SR a krajanmi. Vítame z nej vyplývajúci záväzok, že SR bude v záujme udržania a rozvoja ich národného povedomia a národnokultúrnej identity naďalej venovať náležitú pozornosť, spolupracovať s nimi, všemožne im pomáhať a podporovať ich práva. Zároveň veríme, že SR bude vždy ústretová a otvorená riešeniu ich požiadaviek a potrieb. V rámci toho SR považuje za svoj trvalý záväzok neustále rozvíjať systém vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

Žiadame, aby úrad pre zahraničných Slovákov SR ako ústredný štátny orgán pre zabezpečovanie a koordinovanie vzťahov štátu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, bol zriadený čo najskôr s patričnými kompetenciami a finančným zabezpečením.

Za rozhodujúcu úlohu Úradu pre zahraničných Slovákov SR považujeme vypracovanie návrhu koncepcie štátnej politiky SR v oblasti riešenia vzťahov so slovenským zahraničím.

Za vhodný prostriedok realizácie spoluúčasti krajanov na jeho tvorbe považujeme vytvorenie poradného orgánu - Generálnej rady Slovákov žijúcich v zahraničí, ako rešpektovaného reprezentanta názorov a záujmov krajanov.

V rámci činnosti tohto orgánu sme pripravení odovzdať skúsenosti a intelektuálny potenciál Slovákov žijúcich v zahraničí v prospech spoločnej veci. Veríme, že vláda SR bude úzko spolupracovať s cirkvami pri starostlivosti o ich duchovný život.

Očakávame, že námety a odporúčania, ktoré odzneli počas rokovania Stálej konferencie, budú v krátkom čase vyhodnotené a využité na spoločný prospech SR a krajanov.

My, Slováci žijúci v zahraničí, sme pripravení pomáhať domovskej krajine v jej začleňovaní sa do európskych štruktúr a lobovať v jej prospech v sfére ekonomiky, politiky a kultúry v celosvetovom meradle.

Súčasťou tohto vyhlásenia je takisto Vyhlásenie účastníkov 1. konferencie novinárov krajanských novín, časopisov a elektronických médií, ako aj Vyhlásenie prvého stretnutia krajanov - absolventov slovenských vysokých škôl v SR.