A+ A A-

11. júla 2000 - Zo slovenskej tlače

11. júla 2000 Zo slovenskej tlače

Euroskepticizmus

Pozorovatelia na oboch stranách bývalej železnej opony varujú, že skepticizmus v krajinách strednej a východnej Európy môže rozhodnúť o tom, či sa kandidát stane členom únie alebo sa ocitne mimo tohto kruhu. Podľa amerického denníka International Herald Tribune skepticizmu napomáha aj neochota Európskej únie stanoviť dátum vstupu nových členov. Rok 2005 sa javí ako prvý možný termín prijatia Poľska, ČR, Maďarska, Slovinska a Estónska.

Slovensko 40. a Maďarsko 43. v rebríčku OSN

V Kanade, Nórsku a USA je najvyššia životná úroveň podľa výročnej správy Organizácie spojených národov (OSN), pri zostavovaní ktorej zohľadnili predpokladanú dĺžku života, príjem, hrubý domáci produkt/osobu, vzdelanosť populácie a iné kritériá. Maďarsko sa v tomto rebríčku humánneho rozvoja umiestnilo na 43., Slovensko zase na 40. mieste spomedzi 174 klasifikovaných štátov. V popredí rebríčka figurujú už tradične predovšetkým vyspelé zámorské krajiny a členské štáty Európskej únie. Pred MR a SR sa spomedzi postkomunistických krajín umiestnili Slovinsko na 29. a Česká republika na 34. mieste. Tesne za Slovenskom a Maďarskom nasledujú: Poľsko (44.), Estónsko (46.), ale aj Chorvátsko (49.) a Litva (52.).

Európske ľudové remeslo v Kežmarku

Krásu známych i neznámych remesiel sa snaží oživovať a uchovávať mesto Kežmarok, v ktorom v dňoch 7. - 9. júla už po desiaty raz usporiadali festival pod názvom Európske ľudové remeslo. V centre mesta si rozložili svoje stánky umelci a cechmajstri nielen z celého Slovenska, ale i z Maďarska, Česka, Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Belgicka a Veľkej Británie. Návštevníci bývalého kráľovského mesta videli na vlastné oči výrobu pravých remeselných výrobkov v rukách hrnčiarov, kováčov, tkáčov, sklárov, kamenárov, rezbárov, zlatníkov, čipkárok a ďalších. Veľkolepý trh remesiel bol sprevádzaný bohatým kultúrnym programom.

P. Gothár ocenený na Slovensku

Film maďarského režiséra Pétera Gothára Obesení získal Bronzový kľúč na ôsmom ročníku medzinárodného filmového festivalu Art Film, ktorý sa konal v posledný júnový týždeň v Trenčianskych Tepliciach. Medzinárodná porota posudzovala filmy v troch súťažných kategóriách. V kategórii Art Fiction získal Zlatý kľúč za najlepšiu réžiu Lech Majewski za film Wojaczek. V kategórii Artefakty sa porota rozhodla udeliť Zlatý kľúč filmu Dom svobode slovinského režiséra Saša Podgoršeka. V kategórii Na ceste získali finančné prémie autori filmov Denník (Nemecko) a Happy End (ČR).

Vo Východnej primalý kotol na rekord

Malý kotol bol najväčšou prekážkou pri dosiahnutí svetového rekordu v uvarení najväčšieho bryndzového liptovského piroha počas záverečného dňa 46. ročníka Folklórneho festivalu v podtatranskej obci Východná. Podľa kuchárok použitý 50-litrový kotol nepostačoval na varenie, a preto sa narušila celistvosť piroha, bol mierne potrhaný. Predsedníčka poroty Alena Migašová, manželka predsedu slovenského parlamentu, vyzvala slovenských výrobcov, aby začali vyrábať väčšie varné nádoby, lebo ak sa to nezlepší, tak sa Slováci nebudú môcť stať svetovými.

Koordinátori Mierových škôl

Humatrend Mierové školy pripravuje na august I. stredoeurópske stretnutie koordinátorov mierových škôl v Bieli (na východnom Slovensku). Mali by tam byť okrem slovenských i reprezentanti z Maďarska, Ruska, Poľska a Ukrajiny. Určené je predovšetkým učiteľom, ale dvere sa nezatvoria ani pred rodičmi, ktorí majú záujem o zapojenie sa do dlhodobého projektu Mierová škola.

Rada Slovákov žijúcich v zahraničí protestuje proti okliešteniu MS

Vážne znepokojenie a protest proti likvidačným krokom voči Matici slovenskej (MS), vyplývajúce z knižničného zákona, vyjadrila začiatkom júla v Martine na svojom zasadnutí Rada Slovákov žijúcich v zahraničí (RSŽZ). Rada je poradným orgánom predsedu MS v otázkach matičnej spolupráce so slovenským svetom. Vznikla pred dvoma rokmi a tvoria ju predstavitelia významných krajanských spolkov a združení zo všetkých krajín, kde žije slovenská komunita. V komuniké, ktoré poskytol predseda rady a predseda Európskej rady Svetového kongresu Slovákov (SKS) Peter K. Virsík, sa ďalej s poľutovaním konštatuje, že štátne orgány nerešpektovali jej návrhy v snahe pomôcť k dohode s MS. „Nesvedčí to o serióznosti sľubov, ktoré získali Slováci zo zahraničia na svojich stretnutiach s predstaviteľmi štátu.” Odčlenenie Slovenskej národnej knižnice a Pamätníka národnej kultúry od Matice rada považuje za „nekultúrny a neodborný” zásah do jej zbierkotvornej podstaty. Zároveň odporúča MS iniciovať kroky na svoju obhajobu na úrovni domáceho i medzinárodného práva.

RSŽZ opätovne žiada, aby MS a aj predstavitelia zahraničných Slovákov boli zapojení konzultatívne do vývoja štátnej politiky so slovenským zahraničím, čím sa napĺňa zákon o MS z roku 1997. Súčasne v duchu tohto zákona žiada o podporu MS. Rada súhlasí a podporuje podujatia plánované v rámci Roka MS 2001, keď sa na Slovensku uskutoční Matičný svetový festival slovenskej mládeže v spolupráci so SKS. P. K. Virsík doplnil, že oklieštenie rozpočtu MS malo za následok zrušenie informačných centier MS v Kanade a USA, ktoré pomáhali udržiavať spojenie Slovákov na americkom kontinente s vlasťou. Potvrdil, že s protestom a stanoviskami RSŽZ oboznámia predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu.

Pred najväčším hudobným festivalom v strednej Európe

Už len niekoľko týždňov nám zostáva do začiatku najväčšieho hudobného festivalu v strednej Európe. Vychýrený budapeštiansky Pepsi Sziget sa tento rok bude konať v dňoch 2. až 9. augusta. Tento ročník je už ôsmy v poradí a za tých pár rokov tradície festival dospel k návštevnosti okolo dvestotisíc ľudí, čo je na naše pomery veľmi slušné číslo. Starobudínsky ostrov sa počas festivalu zmení na samostatné autonómne mesto, kde záujemci nájdu všetko, čo na prežitie týždňa nutne potrebujú - začínajúc kempom (zdarma), cez rôzne druhy stánkov s občerstvením, zdravotnú a opatrovateľskú službu, internetové stany, zmenárne, až po poštu, obchodíky so suvenírmi a podobne... Hudobný ostrov má aj vlastné noviny a v Budapešti a na okolí počas siedmich dní vysiela Sziget Rádió. Okrem hudobných zážitkov sa návštevníkom núkajú aj viaceré príležitosti zašportovať si, prípadne sa inak zabaviť. Medzi pravidelné atrakcie patria aj rôzne performance a divadelné vystúpenia. Takisto je k dispozícii videostan a v tunajšom amfiteátri sa počas festivalu koná medzinárodná prehliadka filmov. No a aby sme nezabudli na podstatu, na hudbu - Pepsi Sziget ponúka svojim návštevníkom hlavné pódium, 10 vedľajších a na dôvažok tanečné stany. Na festivale sa predstaví viac než 400 kapiel, pričom každý deň aj nejaká väčšia medzinárodná hviezda, a množstvo menších, menej známych prípadne lokálnych formácií, prezentujúcich najrozmanitejšie štýly, takže každý si tam môže nájsť to svoje a navyše možno objaví čosi nové. Hlavným lákadlom pre väčšinu návštevníkov je ale predsa len Main stage a tam tento rok organizátori prilákali hviezdy Die Toten Hosen, Bad Religion, Die Ärzte, Guano Apes a Clawfinger.

Á. Göncz a F. Mádl - najpopulárnejšími politikmi Maďarska

Novozvolený prezident MR Ferenc Mádl, ktorý sa ujme funkcie začiatkom augusta, sa v rebríčku obľúbenosti politikov so 65-percentnou podporou ocitol na druhom mieste, za terajšou hlavou štátu Árpádom Gönczom, ktorý rebríčky popularity tradične vedie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Sonda Ipsos. Z výsledkov prieskumu takisto vyplynulo, že meno F. Mádla je známe až dvom tretinám obyvateľov Maďarska, pričom negatívne sa o jeho osobe vyjadrilo len 15 percent opýtaných. Najväčšiu podporu nový prezident získal medzi vysokoškolsky vzdelanými občanmi, ale teší sa takmer rovnakej podpore aj medzi ľuďmi, ktorí nemajú ukončené ani základné vzdelanie. F. Mádlovi sa podarilo tesne pred nástupom do úradu získať približne rovnakú podporu verejnosti, akú mal pred nástupom do funkcie pred desiatimi rokmi jeho predchodca. Á. Göncz však už po niekoľkých mesiacoch v úrade získal až 73-percentnú podporu a za desať rokov pôsobenia na čele štátu jeho popularita ani raz neklesla pod 70 percent. V rebríčkoch obľúbenosti stále obsadzoval prvú priečku. Tento rok v júni mu dokonca vyjadrilo najväčšie sympatie rekordných 86 percent obyvateľov krajiny.

Dni stavania mostov - v maďarsko-slovenskom pohraničí

Podujatia v rámci Dní stavania mostov, ktorých cieľom je zintenzívnenie hospodárskej a kultúrnej spolupráce občanov pridunajských obcí Slovenska a Maďarska, sa konali 2. júla v Bátorových Kosihách v okrese Komárno. Ako povedal podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky, takéto aktivity majú dôležitú úlohu, lebo sú iniciované zdola samosprávnymi orgánmi. „Je to pozitívny signál, že tieto obce chcú spolupracovať, našli spoločné témy a to zapadá do konštrukcie budúcej Európy.” Ako vicepremiér ďalej podotkol, práve prihraničné regióny Slovenska majú problémy s nezamestnanosťou, ekonomickou štruktúrou, majú najnižšie HDP na osobu a podľa jeho názoru takéto aktivity môžu napomôcť zveľadenie a zvýšenie úrovne v týchto regiónoch.

Na odhalení pamätného stĺpa „stavania mostov” pri tejto príležitosti sa zúčastnil aj podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár, predseda samosprávy Komáromsko-Ostrihomskej župy Lázár Mózes, zástupcovia Krajského úradu v Nitre, maďarský expremiér Péter Boros, starostovia 13 členských obcí Združenia stavania mostov z okresu Komárno a občania hostiteľskej obce. Usporiadateľom Dní stavania mostov je od roku 1996 vždy iná z 13 obcí zo strany slovenskej a z maďarskej strany to je obec Neszmély, kde myšlienka podujatia vznikla.

Bánk bán v Bratislave

Ministri o intenzívnejšej kultúrnej spolupráci

Minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko prijal koncom júna, pri príležitosti hosťovania Štátnej opery Budapešť v Bratislave, ministra kultúrneho dedičstva Maďarskej republiky Zoltána Rockenbauera. Opera Maďarského národného divadla sa prezentovala v Slovenskom národnom divadle predstavením „Bánk bán”. Podľa M. Kňažka hosťovanie Štátnej opery Budapešť v Bratislave je dôkazom zdynamizovania vzťahov Višegrádskej štvorky (V4) v kultúrnej oblasti a potvrdením skutočnosti, že obidva štáty prešli od formálnych ku konkrétnym vzťahom. A to nielen v oblasti operného umenia, ale pripravujú sa aj ďalšie spoločné kultúrne projekty.

Ministri kultúry SR a MR sa zhodli v tom, že terajšie vystúpenie maďarskej štátnej opery v Bratislave je výsledkom intenzívnej kultúrnej spolupráce oboch krajín a predstavuje prvý krok kultúrnej výmeny, nakoľko v novembri t .r. recipročným hosťom v Budapešti bude slovenská štátna opera. Minister kultúrneho dedičstva MR zdôraznil, že jeho stretnutie so svojím rezortným kolegom je živým svedectvom toho, že najkrajšou časťou diplomacie je diplomacia kultúrna.

Euroregiónu Váh-Dunaj-Ipeľ - Noc plná kahancov

Tisíce kahancov na papierových lodičkách osvietilo počas prvej júlovej sobotnej noci Dunaj medzi Komárnom, obcou Neszmély a Ostrihomom. Do rieky ich vypúšťali Slováci aj Maďari. Tanec rozžiarených kahancov a veľkolepý ohňostroj ako originálne vyvrcholenie Euroexpa 2000 vnímalo z paluby lodí Budapest a Táncsics asi 800 obyvateľov Komáromsko-Ostrihomskej župy so sídlom v Tatabányi a z Nitrianskeho kraja. Predstavitelia týchto územných celkov si presne pred rokom uprostred Dunaja podali ruky na spoluprácu v rámci Euroregiónu Váh-Dunaj-Ipeľ. „Máme chuť, zaujímavé plány aj vôľu vydržať. Prvý ročník Euroexpa sa vydaril, uvažujeme o tom, že by sa táto výstava mohla konať aj v priestoroch Agrokomplexu,” informoval Daniel Balko z Krajského úradu v Nitre. Jediné, čo zatiaľ v rozbehoch euroregiónu pokrivkáva, je vraj nedostatok finančných zdrojov na slovenskej strane.

Záujemci o obnovu Mosta Márie Valérie

Do Štúrova v súčasnosti prichádzajú záujemcovia o tender na dostavbu dunajského mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom, aby si obhliadli terén, zistili možnosti ubytovania, stravovania, prenajímania kancelárskych priestorov a umiestnenia zariadení, potrebných pre stavbu. Uzávierka prihlášok medzinárodného tendra na dostavbu Mosta Márie Valérie, ktorý zničili nacistické vojská na konci druhej svetovej vojny, je 21. augusta. Ako povedal primátor Štúrova Ján Oravec, o túto stavebnú akciu prejavuje záujem veľký počet dodávateľov, ktorí sa na tento účel spájajú s maďarskými partnermi do konzorcií. Očakávania v súvislosti s dostavbou sa podľa Oravcových slov napĺňajú, a to aj v oblasti využitia štúrovských firiem, pracovníkov a stavebných kapacít, ktorých prípadnú spoluprácu potenciálni dodávatelia v týchto dňoch sondujú. Mestský úrad zohráva významnú úlohu v nadväzovaní týchto kontaktov, zdôraznil primátor. Celkové náklady na dostavbu mosta dosiahnu spolu so sprievodnými investíciami 12 miliónov eúr. Z tejto sumy prispeje Európska únia po 5 miliónov eúr Slovensku i Maďarsku, zvyšnú sumu si musia obe krajiny hradiť z vlastných zdrojov. Dostavba sa začne na jeseň, skončená bude podľa plánov koncom budúceho roku.

Dni zahraničných Slovákov v SR 2000

Na Slovensku v čase našej uzávierky (v dňoch od 30. júna do 10. júla) prebiehali Dni zahraničných Slovákov v Slovenskej republike 2000, hlavným organizátorom ktorých bolo Ministerstvo kultúry SR, Dom zahraničných Slovákov a Sekretariát splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov. Toto významné kultúrne a poznávacie podujatie, nad ktorým prevzal záštitu predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda, sa uskutočnilo v spolupráci s kultúrnymi inštitúciami, združeniami a mestami Slovenska, ako aj spolkami Slovákov žijúcich za hranicami materskej krajiny.

Ťažiskovou kultúrnou akciou Dní (o ktorých budeme informovať i podrobnejšie) bol v mnohých mestách na Slovensku poriadaný galaprogram „Roztratení, ale nestratení” za účasti slovenských folkloristov z celého sveta. Podujatia sa zúčastnili predstavitelia vyše sto spolkov a organizácii zahraničných Slovákov, časť ktorých bola prítomná i na Valnom zhromaždení zástupcov zahraničných Slovákov Stálej konferencie k otázkam vzájomným vzťahom a spolupráce SR a zahraničných Slovákov. Konferencia bola konštituovaná, hlavne z potrieb zahraničných Slovákov, v minulom roku a slúži ako most medzi SR a zahraničnými Slovákmi. Najdôležitejšou úlohou Valného zhromaždenia bola príprava a koncipovanie dlhodobej a konkrétnej spolupráce medzi SR a zahraničnými Slovákmi, a to nielen v kultúrnej oblasti.

Druhým významným podujatím Dní bola Konferencia novinárov krajanských novín, časopisov a elektronických médií. Stretnutie vytvorilo priestor pre konkrétnu a permanentnú spoluprácu zameranú na koordináciu a výmenu skúseností. V rámci veľkolepého sústredenia krajanov došlo i k usporiadaniu Stretnutia zahraničných Slovákov - absolventov vysokých škôl v SR.

Z činnosti SSB - Busta Ľ. Štúra

V uplynulom mesiaci sídlo Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) navštívila delegácia Domu zahraničných Slovákov (DZS) na čele s jeho riaditeľom Claudeom Balážom, ktorá zboru slovenských poslancov hlavného mesta odovzdala dar Štúrovej spoločnosti a DZS - bustu významného dejateľa slovenského kultúrneho a politického života Ľudovíta Štúra (1815 - 1856). Busta zhotovená zo sadre vo veľkosti 37 cm (na našej snímke) je umiestnená v zasadačke SSB.

Zmeny v redakcii BS

Členovia redakčnej rady časopisu Budapeštiansky Slovák (BS) a vedenia SSB sa rozlúčili s vedúcim redaktorom Oldřichom Kníchalom, ktorý so svojou rodinou odchádza z Budapešti. Poďakovali sa mu za dobre vykonanú prácu, a aby písať neprestal ani v budúcnosti, zaželali mu dobrého zdravia, veľa tvorivých síl, a darovali mu - ak aj nie čarovné, ale zato - dobre píšuce pero. V súvislosti s odchodom O. Kníchala redakčná rada úlohou vedúceho redaktora dočasne poverila Gregora Papučeka a svoj stav doplnila Kazimírom Kápolnaim.

Súbeh na štipendium

SSB vypisuje súbeh na štipendium pre stredoškolákov a vysokoškolákov slovenskej národnosti žijúcich v hlavnom meste. Štipendium sa vzťahuje na študijný rok 2000/2001 a mesačne činí 5000 Ft pre stredoškolákov a 7000 Ft pre vysokoškolákov. Pri posudzovaní žiadostí majú prednosť študenti, ktorí sa aktívne zúčastňujú na podujatiach SSB. Termín podania žiadosti: 30. september 2000. Príslušný formulár a ďalšie informácie: v sídle samosprávy (Akadémia ul. č. 1., Tel.: 302-5117).

Mlynské dni 2000

Narodeniny obce s milenárnymi oslavami

Samospráva obce Mlynky (Pilisszentkereszt) a Slovenská samospráva v Mlynkoch (SSvM) v dňoch 1. a 2. júla po štvrtýkrát usporiadali podujatia Mlynských dní, spojené tentokrát nielen s oslavami „narodenín obce“, ale i s odovzdaním milenárnej vlajky vlády MR. Dejiskom úvodného slávnostného aktu osláv, usporiadanie ktorých finančne podporila i verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, bol miestny pamätný park. Mlynčania ho postavili medzi kostolom a obecným úradom na počesť svojich predkov pred tromi rokmi - v rámci osláv 250. výročia (znovu)založenia lokality Slovákmi.

Po odznení štátnej hymny MR i dvojjazyčných recitáciách početných záujemcov, vrátane vedúcich predstaviteľov a reprezentantov kultúrnych telies okolitých slovenských osád, privítal starosta Jozef Havelka. V mene maďarskej vlády so slávnostnou rečou vystúpil štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti MR Dr. Csaba Hende, ktorý zároveň odovzdal obyvateľom obce milenárnu vlajku. Rečník vyzdvihol, že uplynulé tisícročie uhorských, resp. maďarských dejín patrí rovnako príslušníkom rôznych národov a národností žijúcich v Karpatskej kotline ako Maďarom, spoločná história teda nemôže byť nikým vyvlastnená. Štátny tajomník poukázal aj na bohaté dejiny Pilíša. Ako nám prezrádzajú historické pramene, cisterciáni - prichádzajúci sem z Francúzska - v roku 1184 postavili kláštor a založili Pilíšske opátstvo v Mlynkoch. Pilíš bol kráľovským majetkom a obľúbeným poľovníckym miestom. Na území Mlynkov sa odohrala i historická tragédia, v okolitých horách zavraždili kráľovnú Gertrúdu, ktorá bola pochovaná v tunajšom kláštori. Dr. Cs. Hende sa osobitne zmienil o znovuzaložení osady pred 253. rokmi Slovákmi, pracovitosť ktorých prinášala a dodnes prináša ovocie. Mlynčania sa nadnes môžu popýšiť s plne vybudovanou infraštruktúrou, no a v neposlednom rade tým, že ide o jedinú osadu v celej krajine, väčšina obyvateľov ktorej sa aj oficiálne, pri sčítaní ľudu hlási k slovenskej národnosti. Štátny tajomník Pilíšanov nabádal k tomu, aby si naďalej aktívne zachovávali a posilňovali svoju slovenskú identitu a aby rozvíjali kultúrne dedičstvo svojich predkov.

Vyvrcholením obecných a milenárnych osláv bolo, keď Dr. Cs. Hende odovzdal starostovi J. Havelkovi milenárnu vlajku, na ktorú pamätnú stužka zaviazala najstaršia Mlynčanka, 93-ročná tetka Mariša Bučánska, rodená Galdová. Po požehnaní zástavy miestnym farárom Kálmánom Ackermannom nasledoval krátky kultúrny program, pozostávajúci z recitácií veršov (o. i. od mlynského rodáka Gregora Papučka), ako aj z vystúpení miestneho pávieho krúžku a cirkevného speváckeho zboru.

Účastníci Mlynských dní 2000 si po slávnosti pozreli pestrý kultúrny program na susednom nádvorí obecného úradu a Slovenského domu. Po úvodnej Pilíšskej hymne sa tu prihovoril predseda SSvM Imrich Fuhl, ktorý sa zmienil o. i. o tom, čo asi znamenajú oslavy „uherského milénia” pre našich Slovákov: „Predsa ide aj o našich slovenských predkov, o spoločnú históriu, o tisícročné spolužitie Slovákov a Maďarov, interpretované neraz neobjektívne a účelovo”, povedal I. Fuhl a dodal: „Ako pilíšski Slováci napriek všetkému sme zostali sami sebou, nestratili sme (alebo aspoň ešte nie celkom sme stratili) jazyk a kultúru, bohaté dedičstvo po svojich predkoch, ktoré sme povinní zachovať pre svojich potomkov.” Predseda SSvM sa zároveň poďakoval každému Mlynčanovi, kto pomáha udržiavať slovenskú kultúru - nielen spevákom, tanečníkom a učiteľom, ale aj žiakom a v neposlednom rade ich rodičom a starým rodičom.

Starosta J. Havelka potom pred početným obecenstvom odovzdal vyznamenanie obecnej samosprávy Pre Mlynky (plakety a diplomy) Štefanovi Lamimu, miestnemu páviemu krúžku a 17-ročnej mlynskej športovkyni Kataríne Kosnovskej. Horlivý zberateľ pilíšskych ľudových rozprávok, piesní a zvykov, autor viacerých knižných publikácií s podpilíšskou tematikou Š. Lami, žiaľ, vyznamenanie nemohol prevziať osobne vzhľadom na svoj zdravotný stav. 35-ročný mlynský kolektív ľudových spevákov bol ocenený za pestovanie miestnych tradícií a dôstojné prezentovanie folklórneho bohatstva Pilíšanov doma a v zahraničí. K. Kosnovská má iba 17 rokov a je najúspešnejšou členkou sekcie taekwon-do obecného Športového klubu Rozmach (PILE SC). V Maďarsku už zožala snáď všetky vavríny a dosahuje i pozoruhodné medzinárodné športové úspechy; nedávno sa vrátila z Majstrovstiev Európy zo Škótska s dvoma bronzovými medailami.

V kultúrnom programe na príležitostnom prírodnom javisku po pozdravných veršíkoch skupinky škôlkárov nasledovali recitácie školákov. Členov miestneho pávieho krúžku vystriedalo spevácke duo z Čívu (Piliscsév), minifestival Pilíšanov potom pokračoval blokmi mlynskej detskej a mládežníckej tanečnej skupiny. Regionálny charakter podujatia posilňovalo vystúpenie pávieho krúžku z Hute (Pilisszentlélek), pričom záverečné piesne spievali mlynskí, čívski a huťanskí speváci už spolu s obecenstvom. Bohatý program prvého dňa uzavrel slovenský ples, na ktorom hrala do tanca dychovka z Leányváru.

Na druhý deň obecných a milenárnych osláv tradičnú slávnostnú rímskokatolícku svätú omšu pri Studienke v chotári Mlynkov celebroval miestny farár K. Ackermann. Mlynské dni 2000 sa skončili na športovom ihrisku obce radom pretekov a kvízov.

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Máj 2025
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.