1. júla 2000 ● Zo slovenskej tlače

Pozvánka 2000 Mlynky

V mene Samosprávy obce Mlynky a Slovenskej samosprávy v Mlynkoch srdečne Vás pozývam na obecné milenárne oslavy, ktoré usporiadame 1. júla 2000 (v sobotu) o 15.00 hodine v Pamätnom parku (Hlavná u. 10.) V rámci slávnostného programu dojde k odovzdaniu milenárnej vlajky vlády MR, ktorú požehná predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi. Slávnostný prejav v mene obce Mlynky prednesie starosta Jozef Havelka. V mene vlády Maďarskej republiky so slávnostnou rečou vystúpi štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti MR Dr. Csaba Hende, ktorý zároveň odovzdá obyvateľom našej obce milenárnu vlajku. Jozef Havelka starosta 1. júla po slávnosti na nádvorí Starostovského úradu a Slovenského domu usporiadame kultúrny program. Úvodom sa prítomným prihovorí predseda Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imrich Fuhl a starosta Jozef Havelka, ktorý odovzdá vyznamenania “Pre Mlynky”. Účinkujúci: Miestni škôlkári a školáci Pávie krúžky z Čívu, Hute a Mlynkov Detská a mládežnícka tanečná skupina v Mlynkoch 2. júla 2000 (nedeľa) o 10.30 hodine rímskokatolícka svätá omša pri Studienke o 15.00 hodine športové podujatia a kvízy na obecnom športovom ihrisku.

Podujatie podporila verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

Národnostné študijné štipendium pre stredoškolákov

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh na študijné štipendium na školský rok 2000/2001 pre žiakov gymnázií a stredných odborných škôl, ktorí majú maďarské štátne občianstvo a sú príslušníkmi niektorej národnostnej menšiny. Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány Irodája, Budapest V., Akadémia u. 3. II/240). Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá záujemci nájdu aj na internetových adresách verejnej nadácie: http://w3.datanet.hu/~mnekk, resp. http://www.romapage.c3.hu. Súbehy treba zaslať do 14. júla 2000.

FOTOKONKURZ

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje súbeh pre individuálnych uchádzačov na zhotovenie exponátov fotovýstavy, ktorá by sa konala pri príležitosti osláv tohoročného Dňa menšín pod názvom Menšiny v Maďarsku v poslednom desaťročí 20. storočia. µ Cieľom výstavy je prezentovať život, kultúru a akcie trinástich v Maďarsku žijúcich národností. µ Do súbehu sa možno prihlásiť vlastnými čiernobielymi alebo farebnými fotografiami rozmeru 18 X 24 cm, pričom jeden účastník môže zaslať maximálne 12 fotografií. µ Výstava bude prebiehať v dňoch 10. až 20. decembra 2000 v aule reduty Pesti Vigadó a bude pozostávať zo 120 najúspešnejších záberov. Najlepšie diela budú odmenené cenami. µ Súťažné práce spolu s vyplneným špeciálnym tlačivom treba doručiť na adresu verejnej nadácie (A Magyarországi Nemzeti és Etnikai Kisebbségekért Közalapítvány, Budapest V., Akadémia u. 3. II/240; poštová adresa: 1387 Budapest 62., Pf.: 25) najneskôr do 1. septembra 2000. µ Tlačivo spolu s informačným materiálom si možno zaobstarať v kancelárii nadácie. Všetky informácie súvisiace so súbehom sú uvedené aj na internetovej adrese nadácie: http://w3.datanet.hu/mnekk.

Monografia obce Nová Huta

V edícii Sto dedín v Maďarsku vyšla monografia o Novej Hute (Bükkszentkereszt), slovenskej dedine, nachádzajúcej sa v Bukových horách. Autorom publikácie, ktorá má 200 strán a ktorá bola zostavená na základe najnovších výskumov, je riaditeľ miškovského múzea Mikuláš Veres. Dobovými i súčasnými fotografiami, rytinami a dokumentmi ilustrovanú monografiu si možno objednať priamo u vydavateľa (Budapešť, Erzsébet kir. u. 36/b) alebo v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A) za 1850 forintov.

Starobudínske hody- Úspech santovského súboru Studienka

Na Hlavnom námestí Starého Budína sa minulý víkend konali tradičné dvojdňové starobudínske hody s pestrým programom. Na pozvanie Slovenskej menšinovej samosprávy III. obvodu hlavného mesta podobne ako vlani i teraz vystúpil náš slovenský ľudový súbor Studienka z pilíšskeho Santova. Po hodinovom programe súboru, ktorý pozostával zo spracovaných slovenských ľudových zvykov obce, sa konal slávnostný akt - požehnanie súsošia sv. Trojice, ktoré bolo odstránené ešte r. 1956. Súsošie z r. 1740 po 44-ročnom skrývaní v múzeách i súkromných bytoch obnovili z milenárnych i samosprávnych fondov.

Ministri zahraničných vecí SEI v Segedíne

Šéfovia diplomacií šestnástich krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v poslednú júnovú sobotu v Segedíne privítali, že Európska únia (EÚ) sa orientuje na systematickú politiku rozširovania. V záverečnom dokumente pravidelného stretnutia ministri vyjadrili spokojnosť s tým, že všetkých sedem kandidátskych krajín je plne začlenených do procesu rokovaní o rozširovaní únie a privítali aj postoj nedávneho summitu EÚ v portugalskej Feire voči ďalším krajinám juhovýchodnej Európy.

V popredí záujmu ministrov bola situácia na Balkáne. Vyjadrili podporu úsiliu o obnovenie splavnosti Dunaja na juhoslovanskom úseku rieky a zdôraznili, že trvalý mier v Kosove nemožno zabezpečiť len vojenskými prostriedkami. Vyzvali na plnú a rýchlu realizáciu Paktu stability pre juhovýchodnú Európu s perspektívou začlenenia krajín tohto regiónu do EÚ.

XIX. národnostný deň v Teranoch

Oslavy milénia s folklórnou prehliadkou

Samospráva obce Terany (Terény), miestna slovenská menšinová samospráva a tzv. detská samospráva obce usporiadali 25. júna XIX. národnostný deň v Teranoch. Stalo vďaka oduševnenosti ich členov, ale aj podpore podnikateľov užšieho a širšieho okolia, župných inštitúcií, Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a nadácií, vrátane verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku. Hlavným poslaním tohto tradičného podujatia našej slovenskej novohradskej obce, ktorá má iba okolo päťsto obyvateľov, je pravidelne poskytovať príležitosť na prezentovanie kultúrneho bohatstva národov a národností regiónu, ako aj na demonštrovanie historickej skutočnosti spolunažívania príslušníkov národnostných menšín a väčšinového národa. Osobitnú aktualitu týmto snahám tentokrát dali jubilejný rok 2000 a miestne oslavy milénia, čiže pripomenutie si založenia multinárodnostného uhorského štátu.

Veľkolepá kultúrna akcia sa začala už v predpoludňajších hodinách v dvoch miestnych kostoloch evanjelickou bohoslužbou a katolíckou omšou v slovenskom a maďarskom jazyku. Inokedy pestrý pouličný krojovaný sprie­vod od kultúrneho domu po prírodný amfiteáter tentokrát zmarilo počasie. Spustil sa dážď a ako sme to na mieste činu zistili, mnohí účastníci slávnosti sa nedokázali rozhodnúť, či sa majú modliť preto, aby konečne prestalo pršať, alebo naopak, za výdatné zrážky, ktoré by po toľkých suchých dňoch okolité polia priveľmi potrebovali. Tak či onak, dvojjazyčné ekumenické bohoslužby sa pre istotu nekonali priamo v dejisku veľkolepej kultúrnej prehliadky. Slovo božie a všeobecnú kresťanskú vieru miestna farárka Hilda Gulácsiová-Fabuľová, sarvašská farárka Alžbeta Nobiková (obe členky Valného zhromaždenia CSS) a rímskokatolícky kňaz József Vagyóczki hlásali v evanjelickom kostole - zdôrazňujúc potrebu zachovávania nášho kultúrneho bohatstva, ekumenické myšlienky a potrebu spájania sa ľudí dobrej vôle bez rozdielu nielen na ich vierovyznanie, ale i národnostnú príslušnosť.

Terančania medzi početnými hosťami privítali o. i. predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú-Baránekovú a predsedu CSS Jána Fuzika, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol nielen regionálny charakter podujatia, ale poukázal i na neraz citlivú otázku spolužitia Slovákov a Maďarov. Milenejnú vlajku vlády odovzdal miestnemu starostovi Júliusovi Mučinovi po literárno-hudobnom programe umelcov z Balašských Ďarmôt vedúci kabinetu Ministerstva vnútra MR László Valenta, pričom milenejnú zástavu Valného zhromaždenia Novohradskej župy odovzdal podpredseda župnej samosprávy Zsolt Tőzsér. V záverečnej časti slávnosti ďarmotský bádateľ Július Hemerka venoval prítomným do pozornosti (ako redaktor a lektor) novučičkú zbierku veršov miestnej rodáčky Zuzany Brožovej-Ocotovej. Slovensko-maďarský básnický debut pod názvom Obrazy-Képek vydala autorka zo sponzorských príspevkov.

V rámci kultúrneho programu, ktorý v prírodnom amfiteátri sledovalo obecenstvo s dáždnikmi v rukách, sa ako prví predstavili miestni škôlkári a školáci o. i. so spracovaním teranských zvykov. Na poriadne zavlaženom javisku sa potom vystriedali detské folklórne súbory z Pastúchova (Pásztó), Berkenye, Balašských Ďarmôt, ako aj spevácke zbory a tanečné súbory zo susednej Szandy, z našich slovenských novohradských osád Veňarec (Vanyarc), Horné Peťany (Felsőpetény), Šámšon (Sámsonháza) a z Nemcami obývaného Szendehelyu. Inak veľmi bohatú, ibaže tentokrát trochu premoknutú kyticu novohradských piesní a tancov spestrilo vystúpenie členov folklórnych súborov ZÁHORCE z obce Zahora a KRTÍŠAN z Veľkého Krtíša na Slovensku. Celodenný program, obohatený jarmokom, sa skončil vyžrebovaním tomboly a národnostným plesom.

Imrich Fuhl

Výber z tvorby „insitných” Laukovcov

Nové myslenie vo výtvarnom umení, ktoré prinieslo 20. storočie, uvoľnilo prísne zaužívanú akademickú maľbu a dalo možnosť vyniknúť aj iným umeleckým smerom, akými sú dadaizmus, surrealizmus a fauvizmus. Predstaviteľov modernej avantgardy zaujal aj spontánny, neškolený výtvarný prejav. Ponúkli výtvarnému svetu diela colníka Henriho Rousseaua, lebo v nich objavili slobodu. Jeho obrazy sa stali základom umeleckého smeru, ktorý začali vo svete rešpektovať ako naivné umenie a ktorému sa dnes hovorí insitné umenie.

Medzi jeho popredných predstaviteľov na Slovensku patria Laukovci, otec a syn, dobre známi aj u nás v Maďarsku, keďže ide o rodákov-repatriantov zo Sarvaša. Po ich smrti zostáva v rodine tvorivý duch v ďalších generáciách. V bratislavskej galérii Slovenskej poisťovne v uplynulom mesiaci si návštevníci mohli prezrieť najkrajšie z toho pekného, čo Laukovci namaľovali.

Juraj Lauko st. začal maľovať až na dôchodku. Jeho práce zaujmú od prvého momentu teplými, ohnivými farbami. Patril k najlepším neškoleným slovenským maliarom. Jeho diela boli súčasťou mnohých výstav (Praha, Berlín, Záhreb, Londýn, Montreal, New York) a nachádzajú sa vo viacerých galériách. Majetkom Slovenskej národnej galérie je jeho cyklus s názvom Rok na dedine. Juraj Lauko ml. by sa bol dožil v septembri svojich osemdesiatin. Maliarsky štetec zobral do rúk tiež až ako penzista. Vo svojej tvorbe čerpal z bohatých zážitkov z detstva a mladosti, ktoré prežil na našej Dolnej zemi. Za svoje obrazy si získal obdiv širokej verejnosti a uznanie odbornej kritiky. Eva Lauková (nar. 1948) intenzívne maľuje od roku 1997. Olejom a pastelom sa snaží realisticky zachytávať krajinu a kvety, no túži v budúcnosti sa výtvarne vyjadrovať aj iným spôsobom. Dvanásťročná Mirka Lauková je žiačkou základnej školy a navštevuje ZUŠ - výtvarný odbor. Možno poruší rodinnú tradíciu a umenie bude jej profesiou.

(fuhl)

Zanikol Slovenský magazín - príloha novohradských župných novín

V denníku Novohradskej župy Nógrád Megyei Hírlap v auguste 1998 začala vychádzať dvojjazyčná (slovensko-maďarská) tematická príloha pod názvom Slovenský magazín (Szlovák magazin). Po necelých dvoch rokoch novohradskí Slováci márne čakali na najnovšie číslo; smutne museli vziať na vedomie, že ich obľúbená príloha ani po viac ako dvojmesačnej prestávke sa nijako nechce objaviť.

Nový minister zo Sarvaša

Na mimoriadnom zasadnutí Národného zhromaždenia MR zložil slávnostnú prísahu nový minister životného prostredia Ferencz Ligetváry. Generálny riaditeľ Vysokej školy poľnohospodárskej v Sarvaši vyhlásil, že pre ním vedený rezort bude príznačný puritanizmus. F. Ligetváry očakáva späť tých, ktorí opustili rezort kvôli jeho predchodcovi a chce požiadať účtovný dvor o lustráciu hospodárenia ministerstva životného prostredia.

M. Dzurinda o malom pohraničnom styku

V slovenskom parlamente počas hodiny otázok premiér Mikuláš Dzurinda hovoril aj o príprave dohody o malom pohraničnom styku medzi Slovenskom a Maďarskom. Povedal, že experti pripravujú medzivládnu dohodu o zabezpečení prístupu občanov oboch krajín a štátov Európskej únie k hradu Šomoška v okrese Lučenec, pričom sa uvažuje aj o iných miestach, napríklad o jaskyni Domica. „Uľahčenie bude spočívať v tom, že návštevníci týchto lokalít budú môcť prekračovať hranicu aj mimo hraničných priechodov.“ Ministerstvo vnútra SR bude podľa premiéra iniciovať doplnenie dohôd o bezvízovom styku s Maďarskom a Poľskom, aby jedným z ďalších platných cestovných dokladov bol aj občiansky preukaz.

O masmediálnej politike RE

V júni v Krakove usporiadali 6. ministerskú konferenciu Rady Európy (RE) o masmediálnej politike, ktorej sa zúčastnili ministri zodpovední za masmediálnu politiku členských krajín RE a ministri z krajín, ktoré sú signatármi Európskeho kultúrneho dohovoru. Ústrednou témou rokovaní boli možnosti zosúladenia politiky v mediálnej oblasti s ekonomickým a technologickým vývinom mediálneho prostredia na prahu nového tisícročia. Účastníci konferencie prediskutovali aj otázku, aké konkrétne kroky by mala v blízkej budúcnosti realizovať RE a jej jednotlivé členské štáty v súvislosti s niektorými zásadnými technologickými zmenami v informačných technológiách a komunikačných službách (digitalizácia, rozvoj on-line služieb, internet a ďalšie) - a to tak, aby sa podarilo eliminovať hrozbu monopolizácie mediálneho prostredia a jeho možné zneužitie na presadzovanie skupinových a politických cieľov.

Rehabilitácia J. Esterházyho?

Svetový zväz Maďarov (MVSZ) bude vo vláde Slovenskej republiky iniciovať politickú rehabilitáciu niekdajšieho vedúceho Krajinskej maďarskej kresťanskosociálnej strany na Slovensku (1932-1936) a Zjednotenej maďarskej strany na Slovensku (1936-1944) Jánosa Esterházyho. Pamiatku J. Esterházyho pripomína pamätník na väzenskom cintoríne v Mírove, ktorý postavili za podpory MVSZ. Na pamätnom dni sa tam zúčastnili aj dcéra kontroverzného politika Alice Esterházyová a podpredseda Strany maďarskej koalície Árpád Duka-Zólyomi.

Vo Východnej aj zahraniční Slováci

Vyvrcholením Dní tradičnej kultúry, ktoré sa konali v dňoch od 23. júna do 2. júla v desiatich slovenských mestách a obciach, bola vrcholná prehliadka ľudovej kultúry - 46. Folklórny festival Východná. V tejto podtatranskej obci sa stretli víťazi celoslovenských súťažných prehliadok a hosťujúce súbory zo zahraničia. Program Roztratení, ale nestratení venovali usporiadatelia folklórnym súborom zahraničných Slovákov z Maďarska, Českej republiky, Francúzska, Juhoslávie a Kanady.

Akademické zbory v Bratislave

Novým hudobným podujatím ožilo koncom júna hlavné mesto Slovenska - v Primaciálnom paláci sa totiž začal medzinárodný festival speváckych zborov pod názvom Mosty v strednej Európe. Počas dvoch večerov sa na ňom predstavili výhradne akademické a vysokoškolské zbory z Maďarska (Ženský zbor Vysokej školy pedagogickej v Šoproni), Čiech (Brniansky akademický zbor), Poľska (Komorný zbor hudobnej akadémie v Lodži) a Slovenska (Bratislavský akademický zbor).

Štandardizácia vzdelávania v Európe

Európa sa snaží zjednocovať nielen ekonomicky a politicky. Ministri školstva Európskej únie (EÚ) a kandidátskych krajín pracujú na projekte Európskeho domu vzdelávania. Cieľom je štandardizácia vzdelávania na Starom kontinente. Európske krajiny si totiž stále neuznávajú vysokoškolské diplomy pre veľkú odlišnosť vzdelávacích štandardov. To znižuje možnosť presunov za prácou aj vzdelaním. Na túto tému usporiadali v uplynulom mesiaci konferenciu v Rumunsku, na ktorej experti predostreli 16 indikátorov kvality, ktoré majú umožniť porovnanie vzdelávacích systémov jednotlivých krajín.

Veľa neregistrovaných narkomanov

Šestnásť ľudí zomrelo v prvom polroku t. r. v Maďarsku na predávkovanie drogami. Podľa viceministra mládeže a športu Ákosa Topolánszkeho oficiálne štatistiky registrujú iba okolo 13-tisíc narkomanov, podľa odborníkov je však ich počet niekoľkonásobne vyšší. Počet tzv. víkendových narkomanov, ktorí siahnu po drogách príležitostne na diskotékach či večierkoch, sa odhaduje na 100 000 až 150 000 najmä mladých ľudí. Spomedzi stredoškolákov drogy už skúsilo 28 percent.

Predvstupová komunikačná stratégia EÚ

Nešokovať verejnosť

Každé obdobie prístupového procesu kandidátskych krajín do Európskej únie (EÚ) si vyžaduje inú komunikáciu s občanmi, vždy je však dôležitá dôveryhodnosť informácií. Zhodli sa na tom účastníci konferencie o informačných stratégiách krajín rokujúcich o vstupe do EÚ, ktorá sa koncom júna konala z iniciatívy Bertelsmannovej nadácie a Svetovej banky v Budapešti. EÚ vyčlenila na roky 2000-2006 prostriedky vo výške takmer 150 miliónov eúr na financovanie celkovej komunikačnej stratégie, ktorá nie je zameraná len na občanov kandidátskych krajín. Na rozšírenie treba totiž rovnako dôsledne pripraviť aj občanov v 15 členských štátoch EÚ. Napríklad v Nemecku sa v poslednom období vyslovuje za rozšírenie len 27 percent opýtaných. Podľa riaditeľa Ústavu svetovej ekonomiky Maďarskej akadémie vied Andrása Inotaiho je to dôsledok „šoku” v nemeckej verejnosti, za ktorý nesie zodpovednosť aj tlač svojimi negativistickými víziami. Vo vzťahu k obyvateľstvu krajín EÚ sa preto treba zamerať na vysvetľovanie dôvodov rozširovania a poskytovanie úplných informácií o kandidátoch, tvrdia experti Európskej komisie (EK). Práve nedostatok v týchto dvoch oblastiach badať v poslednom čase vo verejných diskusiách o „hroziacej vlne žiadateľov o prácu z Východu”, ktoré straší najmä Nemcov a Rakúšanov.

Informačná stratégia pri pôsobení na občanov kandidátskych krajín musí byť iná. Nie všetci obyvatelia sú dostatočne informovaní o tom, čo vôbec EÚ je a čo im vstup do tejto organizácie prinesie. Účastníci konferencie na základe vlastných skúseností tvrdili, že kampaň je najúčinnejšia, keď ju organizujú mimovládne organizácie a široko sledované komerčné elektronické médiá. Ďalšou nemenej dôležitou otázkou je výber správnych cieľových skupín obyvateľstva, na ktoré sa treba prednostne zamerať. Napríklad na poľnohospodárov sa v kampani zvlášť zameriavajú ako v Maďarsku a Poľsku, tak aj v Bulharsku a Rumunsku.

Slovenský Komlóš - Stane sa Osvetové stredisko J. G. Tajovského umelecko-výchovnou inštitúciou?

Osvetové stredisko J. G. Tajovského v Slovenskom Komlóši by sa v budúcnosti chcelo stať umeleckovýchovnou inštitúciou základného stupňa. Pre amatérske skupiny pôsobiace v rámci ustanovizne by to zabezpečilo širšie možnosti činnosti a pre osvetové stredisko by to znamenalo nové finančné zdroje - odznelo nedávno na zasadaní mestskej samosprávy, ktoré o. i. hodnotilo činnosť strediska. Ako to vyplynulo z referátu riaditeľky Žofie Dohányosovej, v inštitúcii, v ktorej sídli aj mestská knižnica, pôsobia v súčasnosti štyri umelecké skupiny a štyri kluby, pričom poskytuje svoje priestory početným civilným organizáciám. V budove dvadsaťročnej inštitúcie je štúdio mestskej televízie a kancelária spoločnosti udržiavajúcej v prevádzke káblovú televíziu. Spomedzi najdôležitejších úloh budúceho obdobia riaditeľka vyzdvihla organizovanie ochotníckych sebavzdelávacích kurzov, odhaľovanie a spoznávanie miestnych hodnôt, ako aj pestovanie národnej a národnostnej menšinovej kultúry. Nebudú zanedbávať ani podporovania činnosti tvorivých umeleckých kolektívov a zabezpečovanie užitočného využívanie voľného času.

Spolupráca medzi Békéšskou Čabou a Užhorodom

Pred nedávnom na radnici mesta medzi samosprávou Békéšskej Čaby a mestskou radou Užhorodu (Ukrajna) bola podpísaná dohoda o spolupráci. Styky medzi dvomi mestami boli vytvorené pred ôsmimi rokmi prostredníctvom tamojších slovenských menšín. Ako primátor Békéšskej Čaby János Pap zdôraznil, obe mestá sú viacnárodnostné osadlosti a styky vytvorené medzi slovenskou lokalitou dvoch osád tvoria dobrý základ pre budúcu spoluprácu Békéšskej Čaby a Užhorodu. V dohode o spolupráci podpísanej primátormi dvoch miest bolo potvrdené, že v budúcnosti sa bude pokračovať v pestovaní priateľských stykov mestských samospráv a civilných organizácií spriatelených miest a spolupráca má byť rozšírená tiež na sociálnu, kultúrnu a hospodársku oblasť.

Dni Gemera a výstava Rožňava a okolie v SI

V rámci prezentácie regiónov Slovenska v hlavnom meste Maďarska sa konali dvojdňové akcie Gemerské gastronomické dni, resp. vernisáž výstavy Rožňava a jej okolie. Poriadateľmi podujatí boli mesto Rožňava, Slovenský inštitút a Samospráva V. obvodu v Budapešti. Dňa 22. júna uviedla program vernisáž výstavy Rožňava a jej okolie v Slovenskom inštitúte Budapešť, ktorej sa zúčastnili splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Štefan Markuš, radca veľvyslanectva Milan Kuruc, primátor V. obvodu v Budapešti Károly Karsai, členovia mestského zastupiteľstva a kultúrneho centra Rožňavy, predstavitelia slovenskej menšiny hlavného mesta a okolia a početní záujemci. Výstavu otvoril primátor mesta Rožňavy Ing. František Kardoš, ktorý o. i. povedal: - Stretávame sa tu dnes pri veľmi vzácnej príležitosti. Mesto Rožňava v spolupráci so Slovenským inštitútom Budapešť dostalo možnosť predstaviť sa maďarskej verejnosti. Ba prezentuje sa tu nielen Rožňava, ale aj celý historický severný Gemer, bohatý na prírodné krásy, známy svojimi jedinečnými kultúrno-historickými pamiatkami, svojskou ľudovou architektúrou, remeslom a folklórom. To všetko vám dnes ponúkame a predstavujeme sa vám ako dobrým známym, lebo návštevníci z Maďarska majú vysoký podiel na cestovnom ruchu v našom regióne. Severný Gemer a jeho centrum Rožňava však skrýva mnohé tajomstvá a doteraz nepoznané krásy, ktoré vám odhalí aj táto výstava. Našou snahou je, aby sme prebudili váš záujem na odhalenie ešte nepoznanej krásy Gemera, Rožňavy a mestečiek i dedín v jej okolí, aby ste u našich pohostinných srdečných ľudí strávili krásne chvíle pohody. Prezentácia Rožňavy a severného Gemera je výsledkom dlhoročných družobných kontaktov medzi samosprávou Rožňavy a Samosprávou V. obvodu v Budapešti Belváros-Lipótváros. Je príkladom konkrétnej spolupráce dvoch miest, dvoch národov, ktoré si našli k sebe cestu. Snáď je to prvý krok k cieľu obidvoch týchto národov - k vstupu do spoločnej Európy, kde miznú hranice medzi štátmi a tak ako medzi našimi mestami, zmiznú aj hranice medzi národmi. Možno, že spolupráca medzi samosprávami miest je tým správnym začiatkom k zjednoteniu štátov Európy. Prajem našim snaženiam úspešné pokračovanie za cieľom, ktorý sme si všetci vytýčili. Pohostinnosť spojenú s jedinečnosťou ľudového folklóru predstavila deväťčlenná delegácia aj počas Dní gemerskej kuchyne v reštaurácii Pilvax 23. júna, ktoré boli vlastne aj dňami gemerskej kultúry. Bol to len čriepok z drahokamu, ktorý sa ukrýva v gemerskom regióne a v ich srdciach. Dvojdňový bohatý program spestrili aj vystúpenia kapely Haviar, Nevädza, ako aj banícka dychovka z Rožňavy a skupina mažoretiek.

Na most Márie Valérie 10 mil. eúr z Phare - Čakanie na súhlas

Súhlas Európskej komisie s vypísaním medzinárodnej súťaže na výber dodávateľa na obnovu mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom sa očakáva v najbližšej budúcnosti. Víťaz tejto súťaže by mal začať stavebné práce najneskôr túto jeseň. Ako povedala hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC) Viktória Kmeťová, záujem podieľať sa na obnove mosta prejavili nielen domáce, ale aj zahraničné firmy z EÚ. V rámci programu Phare poskytne EK Slovenskej a Maďarskej republike spolu 10 mil. eúr. Obe krajiny tak uhradia len 10 až 20 % nákladov stavebných prác na výstavbu mosta. Náklady na výstavbu predmostí na oboch brehoch Dunaja, ako aj náklady na colné priestory na slovenskej strane uhradia krajiny v plnej výške. Oceľový priehradový most bude dlhý necelých 500 metrov a bude ma päť polí. Do užívania by ho mali odovzdať koncom roka 2000. Hoci si most zachová svoj pôvodný architektonický vzhľad i tvar, nepôjde o jeho obnovu v pôvodných parametroch. Kóta spodnej hrany nosnej konštrukcie totiž rešpektuje existnicu vodného diela Gabčíkovo, no zároveň ráta aj s postavením ďalšej priehrady na Dunaji, či už podľa pôvodných plánov v Nagymarosi, alebo inde na území Maďarska. Most umožní prechod cyklistom a chodcom, pravidelnej autobusovej doprave a vozidlám do 3,5 t. Pôvodný most Márie Valérie bol v prevádzke od roku 1895. Od roku 1919 bol sedem rokov mimo prevádzky a od roku 1944, keď boli zničené tri polia, začal chátrať.

MOL si posilnil pozíciu v Slovnafte

Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL opäť zvýšila svoj podiel v Slovnafte. MOL koncom júna nakúpil akcie slovenskej rafinérie za 472,89 milióna korún, predávajúcou stranou však podľa hovorcu Slovnaftu Ľubomíra Žitňana nebola ani jedna z manažérskych spoločností Slovbena alebo Slovintegra. Cena jednej akcie v tomto obchode predstavovala 1433 Sk, na anonymnom trhu sa však akcie Slovnaftu obchodujú po približne 550 korún za kus. Prevedené akcie pochádzajú z prvej emisie Slovnaftu, na ktorej si MOL zvýšil podiel zo 7,61 na 10,11 percenta. Celkový podiel maďarskej spoločnosti v Slovnafte sa tak zvýšil z doterajších 6,01 na 8,09 percenta.

V priebehu nasledujúcich mesiacov by mal Slovnaft vydať ďalšiu emisiu akcií. Právo ich upisovania majú všetci doterajší akcionári v pomere k podielu svojich akcií na základnom imaní spoločnosti. Zvýšením podielu pred upisovaním nových cenných papierov si teda maďarská spoločnosť vytvára štartovaciu pozíciu, aby sa mohla na navyšovaní imania novou emisiou zúčastniť v čo najväčšej miere.

Šéf MOL-u J. Csák rezignoval kvôli cenám plynu

Predseda predstavenstva koncernu MOL János Csák rezignoval. Stalo sa tak po rozhodnutí maďarskej vlády o cenách plynu, ktoré podľa očakávaní spôsobí firme MOL značné straty. J. Csák rezignoval iba deň po tom, ako vláda rozhodla o zvýšení cien plynu o 12 %, hoci spoločnosť MOL potrebuje podstatne výraznejšie zvýšenie cien, pretože ináč jej plynárenská divízia utrpí obrovské straty kvôli prudkému rastu svetových cien plynu v uplynulom roku. „Schválené zvýšenie maloobchodných cien zemného plynu o 12 % je jasným dôkazom, že ekonomické a finančné argumenty, prednesené vedením spoločnosti MOL, nedokázali ovplyvniť rozhodovanie vlády. Moja rezignácia umožní vedeniu a manažmentu určiť budúcnosť spoločnosti MOL a jej plynárenskej divíze,” povedal J. Csák.

CEFTA neposkytuje rovnaké výhody svojim členom

Najväčšou bariérou v rámci vzájomného obchodu s poľnohospodárskymi produktmi medzi krajinami CEFTA (Central European Free Trade Association - Stredoeuróske združenie voľného obchodu) už nie sú ochranné clá, ale nadmerne suché počasie, v dôsledku ktorého nie sú krajiny schopné vyprodukovať dostatok poľnohospodárskych produktov na export. Oznámili to predstavitelia Ministerstva zahraničných vecí MR. Predstavitelia Poľska a Rumunska naznačili, že systém CEFTA neposkytuje vyrovnané výhody všetkým svojim členom, ale výrazne uprednostňuje exportérov. Členovia združenia CEFTA sa zhodli na tom, že vzájomný obchod s poľnohospodárskymi produktmi je medzi nimi nerovnomerne rozdelený, pričom Maďarsko je najväčším exportérom. Maďarsko má totiž s každou krajinou CEFTA prebytok v rámci obchodu s týmito produktmi, hoci celková obchodná bilancia Maďarska skončila v minulom roku s deficitom. V rámci celkového obchodu s krajinami CEFTA so všetkými komoditami zaznamenalo Maďarsko v prvých štyroch mesiacoch tohto roku vývoz 657 mil. USD a dovoz 712 mil. USD.