20. októbra 2000 ● Zo slovenskej tlače

Vzájomná podpora integrácie do európskych štruktúr bola jednou z tém neformálneho stretnutia premiérov krajín visegrádskej skupiny (V4) 13. októbra v Karlových Varoch. Predsedovia vlád krajín V4 - Miloš Zeman (ČR), Mikuláš Dzurinda (SR), Viktor Orbán (MR) a Jerzy Buzek (Poľsko) sa však na plenárnom rokovaní venovali aj spolupráci v justícii, obrannom priemysle a boji s organizovaným zločinom. Zhodnotili aj činnosť Medzinárodného višegrádskeho fondu (MVF), cieľom ktorého je regionálna spolupráca a lepšie vzájomné spoznávanie sa štyroch stredoeurópskych štátov.

û

Parlamentné voľby v našej materskej krajine by vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré by volilo 24,7 % voličov. Na druhom mieste by skončila strana SMER s 12,3 % a hneď za ňou Slovenská demokratická a kresťanská únia, ktorú by volilo 12 % voličov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v septembri t. r. uskutočnilo Mediálne informačné centrum. Do parlamentu by sa podľa tohto výskumu dostala aj Slovenská národná strana (9,2 %), Strana demokratickej ľavice (7,5 %), Strana maďarskej koalície (6,1 %) a Kresťanskodemokratické hnutie (5 %). Nerozhodnutých voličov je 13 %.

û

Účastníci 15. stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch žiadajú najvyššie orgány SR, aby nekompromisne odmietli územno-správne členenie na základe etnického princípu. Vo svojom vyhlásení ďalej požadujú odmietnuť akúkoľvek formu maďarskej autonómie, aj ako podmienku integračných krokov SR. Podľa hovorcu Matice slovenskej Stanislava Bajaníka južné Slovensko je vystavené historickej skúške ohrozenia územnej celistvosti a suverenity. Ak sa nesplnia požiadavky tu žijúcich Slovákov, využijú ďalšie občianske práva, v prípade potreby aj referendum, alebo budú hľadať cesty riešenia v právnom systéme európskych štruktúr, povedal S. Bajaník.

û

Slovensko sa po Švédsku, Estónsku a Maďarsku stalo štvrtou európskou krajinou, v ktorej sa oficiálne etabloval Vidiecky parlament. V Levoči rokovalo 130 volených zástupcov vidieckych iniciatív, profesijných zväzov a samosprávnych združení. Stimulom na vznik boli skúsenosti zo Švédska, kde ako v prvej európskej krajine vznikol Vidiecky parlament roku 1989. Jeho základným cieľom bolo zvrátiť trend vymierania vidieka. Za desať rokov sa to podarilo a dnes je v tejto severskej krajine situácia, že mimo centier žije zhruba rovnaký počet obyvateľov ako v nich.

û

Poslanca Národného zhromaždenia MR Zoltána Székelya vylúčili z frakcie koaličnej Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP). Stalo sa tak po tom, čo ho priamo pri čine - pri preberaní úplatku vo výške 20 miliónov forintov - zadržali príslušníci Úradu vyšetrovania Prokuratúry hlavného mesta MR a Celoštátneho veliteľstva maďarskej polície. Z. Székely akúkoľvek vinu popiera, tvrdí, že išlo o dobre pripravenú „provokáciu”.

û

Vo Viedni sa uskutočnilo stretnutie expertov v oblasti vzdelávania zo Slovenska, Maďarska, Čiech, Rakúska a zástupcov Európskej únie, na ktorom hodnotili výsledky štvorročného projektu CERNET (Stredoeurópska regionálna sieť pre transformáciu školstva) medzinárodnej Európskej strednej školy. Koordinátorom projektu je Školská rada mesta Viedeň a jeho začiatky siahajú do roku 1996, keď v spolupráci s EÚ, SR, ČR, MR a Rakúskom vznikla Europäischen Mittelschule, čiže piate až ôsme ročníky základnej školy. Pretože ide o regionálny projekt, z každej zúčastnenej krajiny vyberali žiakov z hraničiacich regiónov: z Bratislavy, Brna, Győru a Viedne.

û

Martin v dňoch od 20. do 25. októbra bol opäť mekkou slovenského ochotníckeho divadelníctva. Už po 78. raz sa tu uskutočnila Scénická žatva, prehliadka s najstaršou európskou tradíciou. „Scénická žatva 2000 je festival festivalov venovaný rôznym prúdom amatérskej divadelnej tvorby,” povedala Alena Štefková z Národného osvetového centra, ktoré bolo hlavným usporiadateľom tohto podujatia. Na scéne martinského Divadla SNP vystúpili aj hosťujúce súbory z Maďarska, Poľska a ČR.

Terezínske hody

Koncom druhého októbrového týždňa bol VI. obvod Budapešti dejiskom tradičných hodov, usporadúvaných na deň Terézie, po ktorej je pomenovaná táto štvrť hlavného mesta. Pri tejto príležitosti samospráva obvodu udeľuje titul čestného občana Terezína a odovzdá vyznamenania osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o spoločné blaho. V tomto roku sa konala ešte jedna významná udalosť - starosta György Farkas prevzal z rúk ministra školstva Zoltána Pokorného milenárnu vlajku. Slovenská samospráva VI. obvodu mala po druhýkrát od svojho založenia možnosť v rámci sprievodných kultúrnych podujatí prezentovať slovenskú kultúru. Za finančnej podpory Terezínskej verejnej nadácie pre osvetu (TERMA) sa vďaka obetavej práci kultúrneho výboru samosprávy pôsobiaceho pod vedením Márie Šutinskej - napriek nedostatku času a financií - podarilo zostaviť krásny kultúrny program, ktorý dôstojne prezentoval kultúru slovenskej národnosti. Na javisku postavenom na Námestí Ferenca Liszta sa v sobotu popoludní predstavili početnému publiku členovia tanečného súboru Slovenskej základnej školy a gymnázia v Budapešti a súboru Prameň. Za hudobného doprovodu kapely "Csendes" predniesli horehronský dupák, tance z Parchovian, zemplínske tance a slovenské detské hry. Snáď najväčší úspech zožali tí najmenší: obecenstvu sa nadovšetko páčili Číčence a ľudové piesne z Oravy v podaní Katky Szilágiyovej, Lindy Bučanskej a Mariky Havlíčkovej. Na záver vystúpenia sa aj obecenstvo mohlo dozvedieť, že na peknom umeleckom zážitku sa okrem tanečníkov podieľali ich obetavé vedúce Eva Šubová a Monika Szelényiová. Vydarený kultúrny program sa konal aj v podvečer v kostole sv. Terézie na ulici Nagymező. Pri príležitosti dvojitého jubilea veľkého hudobného skladateľa Johanna Sebastiana Bacha sa tu uskutočnil slávnostný koncert zostavený z diel J. S. Bacha a maďarských hudobných skladateľov. Sólistkou večera bola flautová virtuózka slovenského pôvodu Beata Sutyinská, na organe hral László Deák. Sonátu C dur, Prelúdium a fúgu C dur, Sólovú sonátu a mol a Sonátu h mol J. S. Bacha, Oblaky Antalfyho-Zsírosa a Epigramy Zoltána Kodálya si v kostole vypočulo približne sto milovníkov vážnej hudby.

Mezőmegyer: Súťaž v prednese poézie a prózy

- Bolo to cenné predpoludnie a charakterizovala ho dobrá nálada, – bilancovala predsedníčka Čabianskej organizácie Slovákov Anna Ištvánová výsledky Békéšskej župnej súťaže dospelých v recitácii poézie a prózy. - Cenné preto, lebo sedemnásť účastníkov si vybralo diela našich popredných domácich autorov. Veselú náladu navodili prednášané diela, veselé ľudové historky. Národnostná referentka Mestského úradu v Békéšskej Čabe Helena Somogyiová za asistencie riaditeľa mezőmegyerského kultúrneho domu Františka Mizóa odovzdala výhercom ceny. Boli to hlinené nádoby na lekvár a med - diela miestneho keramikára, ľudového umelca Gabriela Farkaša. Najviac účastníkov súťažilo v prednese poézie. Pred kamerami slovenského vysielania Maďarskej televízie a TV Čaba recitovali jedenásti. Väčšina si zvolila básne Gregora Papučka a Juraja Dolnozemského, ale odznela aj Petőfiho báseň v slovenskom preklade. Porota vyhlásila za najlepšiu recitátorku tohoročnej súťaže Alžbetu Erősovú z Čabasabadi, ktorá si prednesom básní G. Papučka získala aj sympatie obecenstva. Porota udelila dve druhé ceny, a to recitátorom z Békéšskej Čaby: Pavlovi Fabulyovi a Ondrejovi Gyulavárimu. Aj tretiu cenu dostali dve recitátorky Magdaléna Ganyeczová z Kondorošu a Anna Erdeiová z Békéšskej Čaby. Spomedzi prednášateľov ľudových rozprávok vynikla Elena Kosznová z Čabasabadi, ktorá spestrila prednes ľudovými piesňami. Porota mala ťažkú úlohu pri hodnotení prednesu prózy, lebo výkony boli vyrovnané. Prvú cenu získala Kondorošanka Mária Bakulyová za pekný prednes poviedky Ondreja Korbeľa. Druhú cenu dostala Mezőmegyerčanka Elena Petrovszká a na treťom mieste skončil Michal Csicsely, ktorý predniesol vlastnú poviedku. Zatiaľ čo porota o dušu pracovala, nadšené obecenstvo zabávala ľudová speváčka Žofia Vicziánová prekrásnymi dolnozemskými slovenskými ľudovými piesňami. Kultúrny dom v Mezőmegyeri bude 4. novembra dejiskom ďalšieho významného župného slovenského podujatia: usporiadajú tu stretnutie sólistov – spevákov a hudobníkov.

Výstava fotografií M. Jacečku v Békéšskej Čabe

Dom Matice slovenskej a Zemplínske osvetové stredisko v Michalovciach v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Trebišove pripravili v septembri a októbri v Békéšskej Čabe výstavu fotografa Mikuláša Jacečku. Ich partnermi boli Spoločenské domy na ulici Békéši, Kultúrny dom v Mederi (Mezőmegyer), Dom slovenskej kultúry a Slovenská menšinová samospráva v Békéšskej Čabe. Výstavou Kresťanské symboly vo fotografii, otvorenej pri príležitosti sviatku sedembolestnej Panny Márie, M. Jacečko prezentoval charakteristické kresťanské symboly zo Zemplína, Šariša, Spiša, ale aj z Kanady. Ide o typické meditačné postrehy umeleckou fotografiou. Zo záberov cítiť ľudský rozmer pokory a viery. Autor žije a tvorí vo Vinnom, v zemplínskej vinohradníckej obci, ktorá má 750-ročnú históriu, kultúrne a kresťanské tradície. Výstavu v Kultúrnom dome Jánosa Aranya v Mederi otvoril evanjelický farár Pavol Kováč, hostiteľkou vernisáže bola národnostná referentka mestského úradu Helena Somogyiová.

Obnova mosta Márie Valérie sa začala

Streda 18.10.2000 - OSTRIHOM, ŠTÚROVO – Znovuvybudovanie mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom bude pozitívne vplývať na hospodársky, kultúrny rozvoj a cestovný ruch, povedal na slávnostnom začatí rekonštrukcie mosta ostrihomský starosta Tamás Meggyes. Most bude mať pôvodnú podobu, rozšírený bude len chodník pre chodcov.

Celková hodnota projektu predstavuje približne 19,4 miliónov eur, z ktorej Slovensko hradí 10,9 milióna a zvyšok Maďarsko. Zo sumy, ktorú bude financovať Slovensko, sa uhradí 5 miliónov eur z fondov EÚ Phare. Rezort dopravy uhradí 3,7 milióna eur na výstavbu priľahlých komunikácií zo slovenskej strany. Rezort financií uvoľní 2,2 milióna eur na vybudovanie hraničného priechodu. Obe krajiny tak uhradia 10 až 20 percent nákladov stavebných prác na výstavbu mosta. V tomto roku vyčlenilo slovenské ministerstvo dopravy na tento projekt 100 miliónov korún.

Na výstavbe sa bude podieľať približne 70 slovenských i maďarských pracovníkov, medzi subdodávateľmi budú firmy z oboch štátov.

Po rekonštrukcii bude mať most 509 metrov, bude slúžiť pre chodcov a umožní prepravu osobných áut, autobusov a nákladných vozidiel do 3,5 tony. Do užívania má byť odovzdaný v septembri 2001.

x x x

Zvíťazil zdravý rozum

V utorok sa začali práce na znovuvybudovaní Mosta Márie Valérie, spojnice ponad Dunaj medzi Štúrovom a Ostrihomom. Obnovený most, ktorého tri vnútorné oblúky vyhodili do povetria ustupujúce nemecké vojská na konci 2. svetovej vojny, stmelí nielen obyvateľov regiónov na oboch stranách, ale podľa predsedu Delegácie Európskej komisie (EK) v SR Waltera Rochela bude aj odrazom stupňujúcich sa integračných snáh v tomto európskom priestore. Rochel deklaroval snahu EÚ všestranne podporiť výstavbu mosta tak, aby bol zachovaný termín dokončenia do 30. septembra 2001. Z ponúk štyroch medzinárodných konzorcií, ktoré vstúpili do tendra na dodávateľa stavby, nezávislá komisia expertov vybrala najlacnejšiu. Konzorcium GANZ IS tvorí maďarská spoločnosť oceľové konštrukcie Ganz, a. s., a Inžinierske stavby Košice. Víťazná ponuka obsahovala náklady vo výške necelých 11,7 mil. eur oproti plánovanej cene investície vo výške 11,9 mil. eur. Z tejto sumy sa 10 mil. eur hradí z programu PHARE a rozdiel z rozpočtu obidvoch krajín v rovnakom pomere. Minister dopravy, spojov a telekomunikácií SR Jozef Macejko povedal, že slovenská strana podmienky medzinárodnej súťaže rešpektovala. Víťazom výberového konania na dodávateľa predmostia a prístupových ciest na slovenskej strane sa stal Doprastav, a. s., investorom je Slovenská správa ciest. Podľa Macejka sa tento rok na rekonštrukcii prestavia asi 100 miliónov korún. Zrekonštruovaná spojnica umožní rozvoj turistického ruchu na oboch stranách, ale aj sociálne pozdvihnutie najmä regiónu Štúrova, kde sa po vybudovaní priemyselnej zóny pre ostrihomskú spoločnosť Suzuki premiestni časť subdodávateľov, čím sa v tejto oblasti výrazne zníži vysoká, až 38-percentná miera nezamestnanosti.

Orbán: Požiadavky Maďarov na Slovensku sú legitímne

Streda 18.10.2000 - Maďarský premiér Viktor Orbán poskytol exkluzívny rozhovor týždenníku Domino fórum. Vyjadruje sa v ňom o Európskej únii, ale aj o požiadavkách SMK na zriadenie tzv. komárňanskej župy. Ste známy ako kritik Európskej únie, hlavne pokiaľ ide o tempo rozširovania. Vaše vyhlásenie, že život existuje aj mimo únie, vyvolalo diskusiu. Znamená to, že maďarská vláda zvažuje alternatívu?

„Ja nijakú alternatívu voči únii nevidím. Ale musíme rátať s tým, že ak sa rozširovanie natiahne, znamená to, že budeme mimo. Nebolo by preto dobré udržiavať ľudí v pocite, že oddialenie vstupu do EÚ znamená koniec sveta.“

- Po nástupe novej slovenskej vlády ste opakovane hovorili o počiatku novej éry. V čom spočíva?

„V tom, že politické princípy vnútorného usporiadania oboch krajín sú dnes totožné. Predtým to tak vždy nebývalo, takže Maďarsko muselo skúšať spolupracovať so Slovenskom, ktoré vykazovalo vážny deficit demokracie.“

Slovensko-maďarskými vzťahmi na Slovensku dnes hýbe otázka reformy územného členenia, v rámci ktorého SMK žiada komárňanskú župu.

„Myslím si, že Maďari na Slovensku majú právo formulovať požiadavky týkajúce sa územnosprávneho postavenia územia, na ktorom žijú. S takým programom vystúpili, a ja to považujem za legitímne.“

(Celý rozhovor prináša najnovšie vydanie týždenníka Domino fórum)

Bašta východoeurópskych jazykov v Británii končí s výučbou

LONDÝN – Skúste nájsť v Británii univerzitu, na ktorej sa vyučuje poľština, maďarčina, čeština či slovenčina. Ešte aj Cambridge, posledná bašta východoeurópskych jazykov, padla. Od budúceho roku už na tejto prestížnej univerzite nebude možné študovať spomínané jazyky a získať za ne vysokoškolský diplom. Vlani sa po viac ako 30 rokoch vytratili z učebných osnov na Cambridgi čeština a slovenčina – profesor, ktorý ich vyučoval, odišiel totiž v 83 rokoch do dôchodku. Okrem toho bol iba externým zamestnancom univerzity, kam dochádzal raz za týždeň z Londýna. Keď sa vynorila možnosť jeho náhrady, univerzita sa nakoniec rozhodla, že existujú aj dôležitejšie predmety ako slovanské jazyky, napríklad stredoveká španielčina. Teraz tí, ktorí sa chcú učiť po česky, musia ísť do Londýna alebo do Prahy. Podobný osud čaká na budúci rok aj poľštinu a maďarčinu, píše denník The Guardian. Z politického hľadiska je zastavenie výučby východoeurópskych jazykov nesprávne. Maďarsko, Česká republika i Poľsko by sa do roku 2004-2005 mali stať členmi únie, uzatvára The Guardian.

„Slováci, slovenská národnosť - ako ďalej”

Konferencia ZSM a DSK v Békéšskej Čabe

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Dom slovenskej kultúry (DSK) v Békéšskej Čabe usporiadali v dňoch 13. a 14. októbra v metropole dolnozemských Slovákov vedeckú konferenciu pod názvom „Slováci, slovenská národnosť - ako ďalej”. Obsahová náplň podujatia úzko súvisí s poslaním a súčasným smerovaním našej najväčšej civilnej organizácie zoskupujúcej viac než osemtisíc ľudí (so 74 pobočkami po celej krajine). Zväzu ide v prvom rade o to, aby si príslušníci našej národnosti zachovali svoju identitu, jazyk, kultúru, zvyky a obyčaje aj v treťom tisícročí a zároveň aby naša Slovač bola aktívnou societou v spoločnej Európe. Cieľom organizátorov konferencie bolo zapojením renomovaných odborníkov poskytnúť jedinečnú príležitosť podrobiť vedeckej analýze súčasné postavenie Slovákov v Maďarsku a hodnotiť ich vzťah k väčšinovému národu, materskej krajine a zjednocujúcej sa Európe. Békéščabianska konferencia pritom z určitého hľadiska nadväzovala na (ani nie tak dávne) budapeštianske podujatie „Predjarie slovenskej kultúry” ako spoločné zamyslenie sa slovenských samospráv a civilných organizácií. Usporiadanie konferencie podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR a Ministerstvo zahraničných vecí SR.

Slávnostnú sieň radnice mesta Békéšska Čaba pri slávnostnom otvorení konferencie zaplnilo takmer sto záujemcov z rôznych kútov krajiny, najmä príslušníkov inteligencie našej menšiny. Po prednese básne Ivana M. Ambruša Byť Slovákom v podaní Daniely Onodiovej, privítal hostí poslanec Národného zhromaždenia MR, vicestarosta hostiteľského mesta László Végh. Podujatie otvorila jeho hlavná organizátorka, predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová-Baráneková. S úvodným príspevkom o prítomnosti a budúcnosti Slovákov v Maďarsku vystúpila profesorka Univerzity L. Eötvösa v Budapešti, renomovaná etnografka Anna Divičanová, ktorá predsedala konferencii. Snáď najväčší, až búrlivý potlesk prítomných vyvolala prednáška profesora Univerzity L. Kossutha v Debrecíne, uznávaného genetika a bývalého predsedu ZSM Mateja Šipického. Po jeho „Subjektívnom pohľade na situáciu slovenskej menšiny v Maďarsku” nasledoval príspevok profesora Univerzity J. Á. Komenského v Bratislave Miloslava Kusého pod názvom „Natio Hungarica”, potvrdzujúci, že „uhorské povedomie” dodnes silne vplýva na našu Slovač.

Druhú sériu prednášok začal riaditeľ Dielne pre výskum menšín v Maďarsku pôsobiacej pri Maďarskej akadémii vied (MTA) László Szarka, ktorý hovoril o zmenách skupinovej identity našich Slovákov a adresoval i nejednu kritickú poznámku nedávnym a súčasným „nejednotným” vodcom našej národnosti, ako aj príslušníkom našej inteligencie. „Dvojjazyčnosť menšín obohacuje celú spoločnosť” - znel názov prednášky mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Štefana Markuša, stavanej na zdanlivom paradoxe globalizácie a regionalizácie. O menšinovej forme života a Európskej rade prednášal profesor Univerzity v Miškovci a Katolíckej univerzity P. Pázmáňa Peter Kovács, pričom problémy integrácie a asimilácie na príklade Slovákov v Čechách priblížil predseda Obce Slovákov v ČR Peter Lipták. O kultúrno-historickom význame čabianskeho kalendára v živote dolnozemských Slovákov hovorila odborná asistentka segedínskej univerzity Tünde Tušková.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik poukázal na nemalé rozdiely prejavujúce sa v predstavách, teoretických úvahách a praktickom (ne)fungovaní tzv. kultúrnej autonómie. Ako najnovší príklad neúprosného etnobiznisu uviedol skutočnosť, že aj zapojením medzištátnej zmiešanej komisie vybojované národnostné financie na obnovu a rozšírenie slovenskej školy a žiackeho domova vedenie dotyčného mesta bez akýchkoľvek zábran použije na posilnenie svojej maďarskej školy. „Slováci v Maďarsku desať rokov po...” - bol názov príspevku vedúceho oddelenia Úradu pre národné a etnické menšiny MR Antona Paulika, ktorý aj ako niekdajší predseda jednej z našich tzv. alternatívnych organizácií sformoval o. i. sklamanie tých príslušníkov slovenskej inteligencie v Maďarsku, ktorí po spoločensko-politických zmenách očakávali oveľa viac v zlepšení postavenia našej národnosti.

Prvý deň konferencie sa skončil neviazanými besedami a spoločnou večerou v Hoteli Fiume, kde sa predstavila citarová skupina Boleráz. Väčšina účastníkov podujatia využila príležitosť zúčastniť sa rannej bohoslužby v Malom evanjelickom chráme. Pracovnú časť druhého dňa otvorila prednáška vedúceho oddelenia Odboru Ministerstva zahraničných vecí MR pre európsku integráciu Miklósa Kisariho. Splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov Claude Baláž prednášal na tému SR a zahraniční Slováci a docentka Vysokej školy S. Tešedíka v Békéšskej Čabe Alžbeta Uhrinová-Hornoková rozoberala jazykové postoje Čabanov. Po odznení prednášok bola užšia skupina expertov poverená sumarizovaním podujatia, vyvodením patričných ponaučení a vypracovaním odporúčaní, ktoré môžu byť východiskovým bodom podobnej akcie plánovanej na budúci rok. Dovtedy by mal vyjsť i zborník obsahujúci materiály terajšej konferencie.

Imrich Fuhl

Juraj Synčok: Komlóšsky slovenský výkladový nárečový slovník

Komlóšsky slovenský výkladový nárečový slovník, zrod ktorého motivovala potreba súhrnu slovnej zásoby nášho nárečia, je výsledkom niekoľkoročnej výskumnej a zberateľskej práce autora. Publikácia vyšla za podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Samosprávy mesta Slovenský Komlóš a Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši.

V úvodnej časti práce profesor Juraj Synčok vysvetľuje čitateľovi najcharakteristickejšie črty komlóšskej slovenčiny, ktorá má zvláštne odtienky. Zaoberá sa aj okolnosťami, ktoré často negatívne ovplyvňovali jazyk Komlóšanov a zapríčinili jeho dnešný stav. Jazyk Dolnozemčanov, teda i komlóšskych Slovákov, je veľmi zaujímavý už aj tým, že sa zachoval v cudzom prostredí takmer tristo rokov, aj keď v archaickej podobe.

Slovník zodpovedá najmä trom požiadavkám:

1) Zachovať nárečové slová a výrazy pre budúcnosť. Bola to už súrna úloha, veď tieto slová, žiaľbohu, sa pomaly vytrácajú.

2) Pomáhať tým, ktorí ovládajú slovenčinu iba v nárečovej podobe. Pomocou tohto slovníka sa môžu kontrolovať, či to alebo ono slovo používajú správne, ktorý výraz zodpovedá spisovnej slovenčine a pod...

3) Pomocou výkladov sa čitateľ má možnosť presvedčiť aj o presnom význame jednotlivých výrazov. Slovník je dobrým prostriedkom aj na rozširovanie spisovnej slovnej zásoby.

Výkladový slovník obsahuje okolo 4 000 nárečových slov a výrazov, ako aj 500 typických komlóšskych ustálených slovných spojení, prirovnaní a porekadiel. Autor presne vysvetľuje heslové slová, často ich znázorňuje aj vetnými príkladmi a kresbami. Podáva ich význam aj v súčasnej slovenčine a obohacuje ich gramatickými informáciami. Slovník pri každom nárečovom slove uvádza aj príslušné maďarské slovo, práve preto ho môžu užitočne používať aj tí, ktorí ovládajú slovenčinu iba pasívne, ako tí, ktorí majú ešte slabšie jazykové vedomosti. Som presvedčený, že Komlóšsky slovenský výkladový nárečový slovník bude dobrou príručkou nielen pre odborníkov a školskú mládež, ale aj pre milovníkov nášho nárečia. Každý nájde v ňom zaujímavosti i poučenia. Zmapovaním komlóšskej komunikačnej reči Juraj Synčok vykonal úctyhodný čin.

Juraj Dolnozemský

Zrieknuť sa vyšliapanej cesty?

Osud slovenskej národopisnej zbierky v Békéšskej Čabe

Slovenská menšinová samospráva župného mesta Békéšska Čaba sa rozhodla prevziať do svojho vlastníctva Slovenský oblastný dom a v budúcnosti by mala vykonávať úlohy súvisiace s jeho prevádzkou i s údržbou vystavených exemplárov. Objekt bol obnovený roku 1972, odvtedy slúži ako slovenská národopisná zbierka. Oblastný dom zatiaľ patrí Župnému múzeu a jeho majiteľom je župná samospráva.

Ako sme sa o tom mohli dočítať z novín, v súčasnosti prebieha reorganizácia župného múzea, a tak budovy verejných zbierok boli odovzdané jednotlivým mestským zastupiteľským zborom. Župné múzeum pozostáva už iba z niekoľkých inštitúcií. Župný zastupiteľský zbor v tejto veci už podpísal dohody s mestom Békéšska Čaba a so všetkými dotyčnými miestnymi samosprávami. Počas tohto procesu vyslovila slovenská samospráva mesta obavy o budúcnosť slovenského oblastného domu a o jeho vzácnu zbierku, veď békéščabianske múzeum fungovalo ako bázové múzeum, ktorého úlohou bol zber a spracovanie slovenského materiálu. Expozícia v dome na ulici Garay je zostavená z predmetov, ktoré patrili našim predkom, Slovákom. Slovenská samospráva sa preto snaží, aby v budúcnosti bolo toto dedičstvo opatrované, aby dom i naďalej slúžil kultúre mesta a regiónu.

Zákon o právach národných menšín z roku 1993 (LXXVII) v odstavci (3) paragrafu 27 píše: „Miestna menšinová samospráva si vo svojej kompetencii - v rámci svojich finančných možností - môže založiť a prevádzkovať vlastnú inštitúciu... bod c) v oblasti zachovávania tradícií.” Sme si vedomí, že týmto rozhodnutím sme zatiaľ v krajine sami, veď nemáme informácie o tom, že by niektorá miestna samospráva bola prevzala alebo založila inštitúciu. Vieme však aj to, že oblastný dom chceme prevádzkovať zodpovedne. Týmto rozhodnutím nasledujeme aj novodobé tradície dolnozemských Slovákov, podľa ktorých rozumné zrieknutie sa vyšliapanej cesty môže prinášať aj výsledok. Dohodu, podľa ktorej dom na ulici Garayho patrí Slovenskej menšinovej samospráve Békéšskej Čaby - pritom exponáty zostávajú vo vlastníctve múzea a budú v dome i naďalej vystavené - majú ešte schváliť kompetentné úrady s právom vyjadrenia mienky a súhlasu.

Dr. Helena Čičeľová,

podpredsedníčka samosprávy

x x x

Podstenové obytné domy čabianskych Slovákov patria k typu tzv. dolnozemských domov. Sú to budovy postavené v ľudovo-klasicistickom štýle, s prednou a bočnou pavlačou, fasádou nesúcou prvky baroka. Stavali sa v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. Dom na Garayho ulici bol majetkom Andreja Čankóa, ktorý gazdoval na 250 jutrách zeme. Z bočnej pavlače podopretej stĺpmi (gang), dláždenej pálenými tehlami, vstúpime do prostrednej miestnosti domu, do pitvora, ktorý oddeľuje od miesta „pod kochom” tzv. „cigánsky múrik”. Tu sa nachádza murovaný „šparhelt” a odtiaľto sa kúrili dve pece. Podlaha je ubíjaná a namazaná. Z pitvora naľavo sa otvárajú dvere čistej izby, ktorá je zariadená vyrezávaným a maľovaným nábytkom, bohatou keramikou, tkanými a vyšívanými textíliami. Z pitvora vpravo sa nachádza zadná izba, kde prebiehal každodenný život rodiny. Tu stoja aj krosná. Odtiaľto sa otvára komôrka, ktorá slúžila na odkladanie náradia potrebného v domácnosti. Na konci domu je veľká komora na potraviny, tu sa nachádzajú schody do pivnice a na pôjd.

Práva menšín len navonok

S bývalým veľvyslancom SR v Maďarsku Rudolfom Chmelom

- Maďarský zákon o právach národných a etnických menšín z roku 1993 je veľmi demokratický, ale pomerne všeobecne formulovaný. Existujú reálne vykonávacie predpisy?

- Zákon priznáva menšinám navonok naozaj široké práva. Ich reálne naplnenie však stále limituje nie celkom vyjasnený vzťah medzi týmto tzv. národnostným zákonom a ostatnými právnymi normami. Zákon je tak skôr súhrnom pekných ideí, ale tie nie sú konkretizované v relevantných právnych predpisoch. Ostatné, nižšie právne predpisy, nie sú zharmonizované s týmto ústavným zákonom. Aj preto sa napríklad nerealizujú kompetencie celoštátnej či menšinových samospráv voči činnosti orgánov štátnej správy v takých pre menšiny kľúčových oblastiach, ako je školstvo a kultúra. Nevyriešeným zostáva aj financovanie aktivít menšinových samospráv, spolkov, organizácií v súvislosti so saturovaním menšinového života.

- Podľa zákona by mala byť zabezpečená účasť menšín v parlamente.

- Tu by sa dokonca dalo povedať, že ide fakticky o porušovanie národnostného zákona, pretože v rozpore s jeho ustanoveniami i v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu MR je stále priame zastúpenie národností v parlamente znemožnené a vlastne absentuje aj politická vôľa parlamentných strán tieto ustanovenia splniť. Možno teda hovoriť o politickej diskriminácii menšín, hoci tie to až tak dramaticky neprežívajú. Problém je právne zložitý, nevyriešil sa ani za Hornovej vlády, ktorá mala dvojtretinovú ústavnú väčšinu, s ktorou Orbánova vláda nedisponuje.

- V zákone tiež stojí, že príslušník menšiny môže svoj rodný jazyk používať vždy a všade. Môže sa Slovák v Maďarsku naozaj dohovoriť vždy a všade?

- Príslušník slovenskej aj inej národnosti síce môže použiť svoj materinský jazyk, ale nič tým nevybaví, lebo mu napríklad úradníci neporozumejú. Možnosť teda má, ale podmienky na jeho uplatnenie nie sú zabezpečené. Iná vec je, že príslušník slovenskej menšiny zvyčajne lepšie ovláda maďarčinu ako svoj materinský jazyk. Aj to patrí k paradoxom tohto, ale nielen tohto priestoru.

- Podľa zákona fungujú v Maďarsku menšinové samosprávy ako výrazný demokratický prvok.

- Fungujú v rozsahu, ktorý som už spomínal. V ich kompetencii je, že sa môžu uzniesť na všetkom, teoreticky sa môžu vyjadriť ku všetkému, čo sa dotýka menšinovej komunity, ale nemajú rozhodovacie kompetencie a už vonkoncom nie vo financiách. Aj preto sa napríklad môže stať, že peniaze určené na rozvoj národnostnej kultúry obecné samosprávy použijú na financovanie svojich iných aktivít.

- Môžete spomenúť konkrétne príklady?

- Napríklad financie určené na opravu slovenskej školy v Slovenskom Komlóši a na výstavbu telocvične sa v rokoch 1993-1994 použili na dokončenie maďarského gymnázia v meste. Iný príklad: peniaze, ktoré sú určené na podporu národnostného vyučovania na základných a stredných školách obecné samosprávy dávajú do spoločného „klobúka“, z ktorého sa financuje prevádzka školských zariadení v danom mieste a osobitná podpora štátu národnostným školám sa tak stráca v rozpočtovej sieti obecných samospráv. Kým sa v štátnom rozpočte vykazujú veľké sumy na podporu národnostného školstva a kultúry, v skutočnosti sa tieto prostriedky nepoužijú na pokrytie špecifických potrieb národností. Mohol by som uviesť aj iné konkrétne príklady. Pre neposkytnutie finančnej podpory napríklad zanikla slovenská príloha župných novín Nógrád Megyei Hírlap.

Nie je menšina ako menšina

„Menšiny žijúce v Maďarsku nepredstavujú takú homogénnu, početne silnú a uvedomelú komunitu, akú napríklad predstavujú Maďari na Slovensku. Preto aj ich nároky na dodržiavanie menšinových práv nie sú také razantné. Aj v dôsledku toho potom môže predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, napriek tomu, že s nástupom jeho vlády sa situácia menšín v ničom nezlepšila, vyhlasovať menšinovú otázku v Maďarsku za bezproblémovú. Názor predstaviteľov slovenskej menšiny síce s premiérovým nekorešponduje, ale nevytvára politické napätia, ktoré by analogicky vznikali pri takýchto odlišnostiach na Slovensku. Zjednodušene teda možno povedať, že zákon môže byť dobrý, ale dobrá preto ešte nemusí byť situácia menšín,“ hovorí R. Chmel, podľa ktorého v Maďarsku k asimilácii došlo najmä po roku 1960, keď sa fakticky zlikvidovalo národnostné, a teda aj slovenské školstvo.

Päť základných škôl v Maďarsku, vyše 250 na Slovensku

„To, čo dnes predstavuje vzdelávací systém slovenskej menšiny v MR, sú dve takzvané slovenské národnostné gymnáziá, päť základných škôl s rozšíreným vyučovaním slovenčiny a asi sedemdesiat škôl s vyučovaním slovenčiny ako predmetu. S takýmto fundamentom len veľmi ťažko môžete vychovávať mladé pokolenie, navyše žijúce už vo veľmi asimilovanom domácom i širšom prostredí, k osvojovaniu základov slovenskej kultúry, identity vôbec. Identitu, ako je známe, získavate v rodine, v škole a tu je vlastne ten začarovaný kruh, z ktorého dnes Slováci v Maďarsku nemôžu vystúpiť. Prinajmenšom dve- tri generácie Slovákov v Maďarsku už totiž nemohli absolvovať kontinuálnu výučbu a výchovu v slovenskom jazyku, aj preto sa ich príslušníci identifikujú ako Maďari. Takže absencia vskutku efektívneho slovenského školstva v MR je najvážnejším, ale možno už aj neriešiteľným problémom slovenskej menšiny. Aj preto ona potom zostáva väčšmi na báze folklórno-kultúrnej, kým jej maďarský náprotivok na Slovensku jestvuje na vyspelej báze politicko-národnej,“ uvádza R. Chmel.

Na asimiláciu má vlastné názory člen vedenia Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray, ktorý na internete uvádza, že asimilovaní boli v prvom rade Maďari na Slovensku. Údajne sa tak malo diať počas celej existencie Česko-Slovenska. Výsledkom tejto „asimilácie“ je rast počtu príslušníkov tejto menšiny na 567-tisíc v súčasnosti a existencia 267 základných škôl, jedenástich maďarských gymnázií, 284 stredných odborných škôl a siedmich odborných učilíšť s vyučovacím jazykom maďarským.

(N. o.)