25. januára 2001 ● Zo slovenskej tlače

Taliansko v budapeštianskej slovenskej škole

Aula Základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti od 25. januára do 25. februára je dejiskom zaujímavej výtvarnej výstavy. Diela desiatich umelcov-pedagógov z rôznych končín Maďarska sa zrodili zo zážitkov zo študijnej cesty v Taliansku, ktorú pre nich vlani v lete usporiadalo Celoštátne združenie profesorov výtvarnej výchovy. Expozíciu otvorila bývalá profesorka hostiteľskej inštitúcie, výtvarníčka a tajomníčka Združenia Agneša Pázmányová, ktorá v súčasnosti pôsobí ako odborná poradkyňa.

(-hl)

Čabania v Trebišove

Uznanie za desaťročnú spoluprácu

Spoločenské domy na ulici Békéši v Békéšskej Čabe už desať rokov udržiavajú úzke priateľské a pracovné kontakty s Vlastivedným múzeom v Trebišove, ako aj s vedením tohto východoslovenského mesta. Skupina Čabanov na čele s riaditeľom spoločenských domov Júliusom Tőkésom pred niekoľkými týždňami opäť navštívila svojich priateľov v našej materskej krajine. Mesto Trebišov a spomínané spriatelené inštitúcie vo výstavnej sieni trebišovského múzea usporiadali stretnutie s piesňami folklórneho súboru Bukovina zo Sečovskej Polianky spojené s ochutnávkou zabíjačkových špecialít z Békéšskej Čaby a znamenitých tokajských vín. Čabania pripravili zabíjačkovú večeru (pozostávajúcu z “kyseľa, klobáse, hurke, cigánke” a iných dobrôt) pre 120 hostí, medzi ktorými boli i činitelia kultúrneho a verejného života bližšieho a širšieho okolia.

Vydarené podujatie, ktoré vyústilo do spoločnej tanečnej zábavy, poskytlo vynikajúcu príležitosť na zhodnotenie prvého desaťročia plodnej, užitočnej a vzájomne výhodnej spolupráce. Sečovský starosta JUDr. Vlastimil Ondrejka odmenil J. Tőkésa pamätnou zlatou mincou, zástupca prednostu Krajského úradu v Košiciach RNDr. Ján Nistor odovzdal hosťom z Békéšskej Čaby krásny album o okolí východoslovenskej metropoly, zástupcovia mesta Trebišov zase potešili Čabanov, resp. riaditeľa čabianskych spoločenských domov pamätnou plaketou. J. Tőkésovi udelili ďakovný list za významný prínos pri rozširovaní kultúrnej spolupráce medzi Békéšskou Čabou a Trebišovom primátor Ladislav Michalanský, prednosta okresného úradu Ing. János Juhász a riaditeľ múzea PhDr. Juraj Žadanský.

(-hl)

Celoštátny slovenský bál

Celoštátna slovenská samospráva (CSS)

po trojročnej prestávke sa vracia

k tradíciám celoštátnych slovenských bálov.

Tohoročný usporiada 3. marca o 19. hodine

v Športovej hale v Čemeri (Csömör) neďaleko Budapešti.

O dobrú náladu sa postará ľudová kapela Jozefa Széplakiho,

krátky kultúrny program a tradičná tombola.

Vstupenky v hodnote 2000 Ft, v ktorej je zahrnutá aj večera,

si môžete objednať na sekretariáte CSS:

1114 Budapešť, Fadruszova u. 11/A,

tel.: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77.

S radosťou vás očakávame!

Prehľad Ľudových novín, č. 6

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti bolo iniciátorom v poradí druhého stretnutia Slováci medzi Slovákmi, ktoré sa konalo v posledný januárový deň v sídle Slovenského inštitútu. Na stretnutie prišli pracovníci slovenskej ambasády a predstavitelia 75 slovenských menšinových samospráv, civilných organizácií a rôznych inštitúcií pôsobiacich v Maďarsku. Po príhovore veľvyslanca Štefana Markuša odzneli tri zaujímavé prednášky – o sčítaniach ľudu v Uhorsku a v Maďarsku, o súčasnom postavení Slovákov v Maďarsku a o základoch protokolárneho styku. Po diskusii nasledovalo premietanie slovenského národopisného filmu Karola Plicku a priateľské rozhovory pri bielom stole – dočítame sa na 1. strane 6. čísla Ľudových novín.

Vládny úrad pre národné a etnické menšiny neustále povzbudzuje minority, aby preberali do svojho vlastníctva národnostné inštitúcie. Celoštátna slovenská samospráva sa stala majiteľom Ľudových novín a v súčasnosti prebieha preberanie slovenského výskumného ústavu. Békéščabianska slovenská menšinová samospráva sa zaradila medzi prvé miestne volené zbory minorít, ktoré sa podujali prevziať do svojho vlastníctva národopisné múzeum, ktoré odteraz pôsobí pod názvom Čabiansky slovenský oblastný dom. Je to smelé rozhodnutie päťčlenného zboru, pretože žiadna právna norma nestanovuje garancie na zabezpečenie finančných prostriedkov. Čabania však nemajú obavy, naopak, uvažujú prevziať od samosprávy župného mesta aj Spoločenské domy na ulici Békéši, ktoré sa aj doteraz aktívne zapájali do organizovania slovenského kultúrneho života mesta, - píše sa taktiež na 1. strane týždenníka.

Čabianski Slováci sú skutočne aktívni. Dom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe spoločne so Zväzom Slovákov v Maďarsku sa po vlaňajšej mimoriadne úspešnej konferencii Slováci, slovenská národnosť – ako ďalej pripravuje usporiadať druhé zamýšľanie sa o budúcnosti, úlohách, dlhodobej stratégii a taktických postupoch slovenskej minority v Maďarsku. Podrobnosti a organizačné pokyny pre všetkých, ktorí sa chcú konferencie aktívne zúčastniť, prinášajú noviny na 2. strane.

Jedna zo štyroch civilných organizácií Slovákov v Maďarsku s celoštátnou pôsobnosťou - Združenie slovenských spisovateľov a umelcov – usporiadala 26. januára svoje valné zhromaždenie. Okrem tradičného bilancovania sa jeho účastníci dohodli na udelení literárnej ceny za najlepší literárny výkon posledných troch rokov. Informáciu o rokovaní doplnenú fotografiami nájdeme na 1. a na 2. strane Ľudových novín.

V kultúrnej rubrike zaujme pútavý titulok: Šóškút von Habsburg. Šóškút je dedinka ležiaca sotva 20 kilometrov západne od Budapešti, kde sa pred viac ako 250 rokmi usadili Slováci z Horného Uhorska. Nedávno sa k ich potomkom, ktorí zostali verní svojmu rodisku, pripojila rodina arcivojvodu Györgya Habsburského, vnuka posledného maďarského kráľa. Tu si vybudovala svoje nové sídlo. O dnešných potomkoch slovenských osídlencoch a o najnovších obyvateľoch obce – potomkoch rodu Habsburgovcov, sa dočítame na 3. strane týždenníka. Pod týmto článkom je umiestnená úvaha Márie Homišinovej o povedomí a jazyku Slovákov v Maďarsku očami sociológov. Toto zaujímavé čítanie vychádza z toho, že materinský jazyk ako jedno z objektívnych kritérií definovania etnicity je základným etnointegrujúcim prvkom, na ktorom menšina buduje svoju identitu. V prípade slovenskej minority v Maďarsku analýza potvrdila slabnúci charakter rodinného zázemia pri upevňovaní komunikácie v slovenskom jazyku. Oproti minulosti sociológovia zaznamenali výraznú zostupnú tendenciu komunikácie v slovenskom jazyku a vzostupnú tendenciu maďarského jazyka. Hoci v súčasnosti sa začína prejavovať mierna tendencia k posilneniu komunikácie v slovenskom jazyku, nemožno hovoriť o výraznom obrate, ale skôr o istých prejavoch, náznakoch oživenia slovenského jazyka v radoch slovenskej minority. Článok na 3. strane 6. čísla Ľudových novín podrobne rozvádza fakty a úvahy sociológov o používaní slovenčiny v súkromnom i úradnom styku Slovákov v Maďarsku.

Z. Bárkányi Valkán 60-ročný

V týchto dňoch oslávi životné jubileum - 60. narodeniny - jeden z najvýznamnejších prozaikov Slovákov v Maďarsku, šéfredaktor Ľudových novín Zoltán Bárkányi Valkán. Jeho poviedky charakterizujú majstrovská drobnokresba, obdivuhodne stručne a pritom frapantne a citlivo vykreslené charaktery postáv. Smelo siaha po chúlostivých spoločenských témach, kladie pod drobnohľad generačné problémy a nevyhýba sa ani zložitej problematike presídľovania, ktorú zobrazil cez osud jednoduchých, ale duševne vzácnych ľudí. Vo všetkých jeho dielach – či už literárnych alebo novinárskych – sa odráža jeho zdravá národnostná identita, čerpajúca z lásky k rodnému Kestúcu, z úcty k svojim predkom a rodákom.

Výzva - V. ročník športových hier

Slovenská základná škola, gymnázium a internát v Budapešti za spolupráce s Celoštátnou slovenskou samosprávou, redakciou Ľudových novín a Zväzom Slovákov v Maďarsku usporiada V. ročník športových hier škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku.

Termín: 3.-5. mája 2001 v priestoroch budapeštianskej školy a internátu.

Ubytovanie a stravovanie zabezpečí poriadateľ bezplatne vo vlastných zariadeniach. Cestovné hradí vysielajúca škola.

Športové súťaže sa uskutočnia v nasledujúcich športových odvetviach:

1. Minifutbal - a) žiaci 7.-8. tried

b) študenti stredných škôl

2. Basketbal - a) žiaci 7.-8. tried

b) žiačky 7.-8. tried

c) študenti stredných škôl - len chlapci

3. Volejbal - a) študenti stredných škôl - len chlapci

b) študentky stredných škôl - len dievčatá

Poznámka: poriadateľ pre V. ročník nevypisuje stolný tenis!

Nakoľko ubytovacie kapacity internátu sú limitované, v jednom športovom odvetví môže nastúpiť za školu a vekovú kategóriu maximálne 8 hráčov vrátane náhradníkov.

Na základe vašich prihlášok - ktoré treba zaslať najneskôr do 20. marca 2001 - vám pošleme pozvánku, presný rozpis súťaží a pokyny V. ročníka ŠH - 2001.

Predbežné prihlášky s uvedením športových odvetví, v ktorých budete štartovať, zasielajte na adresu tajomníka organizačného výboru: Tibor Molnár, 1139 Budapešť, Lomb u. 1 - 7. Informácie podávame na telefónnom čísle: 06/1-35 00 481, fax: 35 00 486.

Vyšla monografia Dejiny Gerendáša

Jubilejný dvetisíci rok priniesol obci Gerendáš vzácny dar - dozrelo ovocie desaťročnej práce a miestna samospráva vydala monografiu Dejiny Gerendáša. Publikácia, ktorá má takmer 300 strán, uzrela svetlo sveta v tlačiarni v Gyule. Jej autormi a redaktormi sú Zsigmond Réthy, László Kiss a Jenő Miklya. Prírodovedec békéščabianskeho múzea M. Munkácsyho Zs. Réthy sa, žiaľ, nedožil vydania monografie. Vo svojej štúdii sa duchaplným a zrozumiteľným štýlom zmienil o prírodných podmienkach, agrárnej kultúre, faune a flóre Gerendáša a okolia, čím dal základný tón monografie.

László Kiss spracoval históriu osady od praveku až do r. 1924, keď a Gerendáš osamostatnil. Odtiaľto až po koniec päťdesiatych rokov zhrnul dianie v obci Jenő Miklya, ktorý bol dlhý čas učiteľom gerendášskej školy, k jeho menu sa viaže založenie Šárrétskeho múzea v Szeghalme, ktorého bol riaditeľom. Dnes je už na dôchodku.

- Podľa údajov sčítania ľudu z r. 1930 v Gerendáši žilo 2 324 obyvateľov, z toho takmer polovica - 915 ľudí - sa hlásila k slovenskej národnosti, - hovorí J. Miklya. Zaujímavé je, že v evanjelickej škole založenej r. 1922 sa hodiny náboženstva, spevu, po dlhý čas aj čítania, zemepisu a počtov viedli po slovensky. Znalosť slovenského jazyka bola podmienkou pri volení učiteľov. Vypátral som napr., že pred prvou svetovou vojnou v učiteľskom ústave v Prešove študoval veľký počet mladých ľudí slovenskej národnosti pochádzajúcich z Békéšskej župy. Po Trianone sa táto inštitúcia presťahovala do Miškovca, kde som získal diplom aj ja. V gerendášskej evanjelickej škole pôsobilo veľa vynikajúcich učiteľov. Prvý bol Július Sztik, po ňom nasledoval Ján Hursan, ktorý vynikajúco hovoril po slovensky a aj citovo sa hlásil k slovenskej národnosti. Od r. 1929 tu vyučoval môj otec Michal Miklya, - zaspomínal si na dávne časy spoluautor monografie.

J. Miklya s poľutovaním konštatoval, že pre rôzne (hlavne finančné) príčiny sa do zberu údajov dali oneskorene, čo sťažilo pátranie po očitých svedkoch. Napriek tomu sa zrodila vzácna publikácia, ktorá podáva dôkaz o súdržnosti, obetavosti Gerendášanov.

- Zásluhy na tom majú usilovní, obetaví, pobožní, vytrvalí a trpezliví Gerendášania, - povedal J. Miklya.

Obal knihy zdobí erb Gerendáša. Jeho základnou farbou je modrá, čo poukazuje na slovenských predkov. Na spodnej časti štítu ryba symbolizuje gerendášske jazero, v hornej časti vidno topoľ, pšeničný klas a tabakový list, čo znázorňuje pestovateľov tabaku, ktorí sa sem presídlili z Békéšskej Čaby. Na obale je umiestnená aj reprodukcia pamätníka čorvášskych obetí svetových vojen.