9. februára 2001 ● Zo slovenskej tlače

Predsedníctvo CSS s J. Báthorym

Dňa 1. februára sa v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v Budapešti konalo zasadnutie Predsedníctva nášho najvyššieho voleného zboru. Prvý bod programu - prerokovanie plánu rozpočtu CSS na rok 2001 - predniesla podpredsedníčka samosprávy Etela Rybová. Vedenie samosprávy potom rokovalo o pracovných plánoch Valného zhromaždenia (VZ), Predsedníctva a jednotlivých odborných výborov CSS. V druhej polovici riadneho zasadnutia predseda zboru Ján Fuzik informoval o súčasnom stave preberania békéščabianskeho Slovenského výskumného ústavu, majiteľom ktorého sa stáva CSS, ako aj o rôznych aktuálnych otázkach. Prítomným vopred rozoslanú Správu o činnosti Ľudových novín a ich pracovný plán na rok 2001 ústne doplnil šéfredaktor nášho týždenníka Zoltán Bárkányi. Členovia Predsedníctva všetky predostreté materiály schválili, resp. vzali na vedomie. S cieľom pripraviť VZ CSS, ku ktorému dôjde 7. marca, sa zíde vedenie samosprávy 22. februára.

Vzácnym hosťom zasadnutia bol predseda vládneho Úradu pre národné a etnické menšiny János Báthory, ktorý do sídla CSS zavítal v spoločnosti vedúceho odboru úradu Antona Paulika. Úprimná, priateľská výmena názorov sa týkala takmer všetkých aktuálnych, vrátane najakútnejších problémov našej národnosti. J. Báthory o. i. zdôraznil, že spoločným záujmom celoštátnych menšinových samospráv a maďarskej vlády je čím skoršie vytvorenie vhodných podmienok k tomu, aby volené zbory jednotlivých minorít mohli preberať a účinne prevádzkovať základné národnostné inštitúcie.

(fuhl)

Na Valnom zhromaždení ZSSUM

O skromných možnostiach a bohatých plánoch

Prvé tohtoročné Valné zhromaždenie Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku (ZSSUM) sa konalo 26. januára v budapeštianskom Slovenskom inštitúte. Na programe uzneseniaschopného zasadania riadnych členov našej odborne zameranej spoločenskej organizácie s celoštátnou pôsobnosťou bola správa o minuloročnej činnosti a o finančnej situácii Združenia, schválenie pracovného plánu organizácie na tento rok, ako aj otázky súvisiace s udelením literárnej ceny za najlepší literárny výkon posledných troch rokov a iné aktuálne otázky.

Rady Združenia v uplynulom období navždy opustili novohradský bádateľ Július Hemerka a komlóšsky básnik Pavol Samuel. Prítomní si uctili ich pamiatku minútou ticha. Predseda spolku Michal Hrivnák vo svojej správe o činnosti ZSSUM v uplynulom roku o. i. uviedol, že suma ročného rozpočtu organizácie drasticky klesla - v porovnaní s predošlými rokmi z jedného milióna (v r. 1998, resp. z 500 tisíc Ft v r. 1999) na 300 tisíc forintov. Túto dotáciu poskytlo Združeniu Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR na fungovanie. Iné zdroje k dispozícii nemalo, pretože prihláška ZSSUM do súbehu, zaslaná Národnému zhromaždeniu MR, bola nekompletná. Ako M. Hrivnák uviedol, výdavky spojené s prevádzkovaním kancelárie ZSSUM v plnej miere hradil sponzor spolku, menovite Spoločnosť MR Komplex BT, s ktorou organizácia uzavrela dohodu o spolupráci, vrátane spoločného používania (prenajímanej) miestnosti o rozlohe niekoľko štvorcových metrov.

Predseda ZSSUM vo svojom referáte za najdôležitejšiu minuloročnú aktivitu Združenia označil spomienkovú slávnosť usporiadanú na počesť významného slovakistu, literárneho vedca a pedagóga prof. László Sziklayho. Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s ďalšími subjektmi, M. Hrivnák však zdôraznil, že išlo o iniciatívu ZSSUM. Predseda organizácie referoval aj o spoločnej knižnej prezentácii a predstavení časopisu Dolnozemský Slovák, ako aj o novembrovom vysunutom snemovaní organizácie v Gabčíkove, cieľom ktorého bolo o. i. obnovenie kontaktov so Spolkom slovenských spisovateľov (SSS) a spoznávanie problematiky vodného diela Gabčíkovo. Členovia Združenia sa v našej materskej krajine stretli s vedúcimi predstaviteľmi hostiteľskej obce, zástupcami SSS, osobitne so spisovateľom Ladislavom Ťažkým a absolvovali plavbu po Dunaji, spojenú s prehliadkou vodného diela.

Predsedom spolku predostretý, prítomnými doplnený a jednohlasne schválený pracovný plán ZSSUM na tento rok kladie dôraz na pripomenutie si desaťročnej existencie organizácie. Jubilejné stretnutie bude v Békéšskej Čabe. Členovia Združenia pokladajú za nesmierne dôležité a potrebné pravidelne uskutočňovať besedy a výstavy, literárne a výtvarné akcie medzi slovenským obyvateľstvom. Pokiaľ ide o vydavateľské aktivity ZSSUM, viacerí autori vraj majú v zásuvkách už dlhé roky do tlače pripravené rukopisy, vydanie ktorých treba podporiť zabezpečením potrebných financií z rôznych nadácií. Ďalšie knižné publikácie mieni Združenie vydať v spolupráci s predstaviteľmi rôznych národností žijúcich v Maďarsku, ako aj so SSS. Osobitnú pozornosť by si zaslúžila iniciatíva básnika a redaktora Alexandra Kormoša zameraná na zostavenie a vydanie súboru recenzií a kritík o literárnych dielach Slovákov v Maďarsku. ZSSUM pomocou svojich partnerov o. i. práve týmto významným editorským počinom by mohlo snáď najdôstojnejšie osláviť desať rokov svojho jestvovania.

(fuhl)

Ako ďalej (pred zánikom)?

Po konferencii usporiadanej v októbri r. 2000 Zväzom Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Domom slovenskej kultúry (DSK) v Békéšskej Čabe pod názvom "Slováci, slovenská národnosť - ako ďalej?" Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) na čele so svojim predsedom Michalom Lásikom a riaditeľkou DSK Annou Ištvánovou sa rozhodla zabezpečiť príležitosť a poskytnúť priestor na pokračovanie v užitočnej iniciatíve. V spoločnom zamýšľaní sa o našej budúcnosti, úlohách, dlhodobej stratégii a taktických postupoch treba bezpochyby pokračovať; a to nielen preto, lebo popri Čabanoch to pokladajú za nevyhnutné rovnako predstavitelia našich civilných zoskupení ako i samosprávnych zborov, vrátane Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Ako to sformulovali A. Ištvánová a M. Lásik "naša národnosť je sebe samej i širšej verejnosti dlžná publikáciu, ktorá by sa zaoberala identifikovaním, determinovaním našej minority a ktorá by sa pokúsila dať odpoveď na otázku, čo bude o desať - päťdesiat rokov s našou národnosťou, ako pristupovať k riešeniu najpálčivejších otázok, ktoré sily a ako mobilizovať v záujme zachovania našej národnosti do ďalších desaťročí, atď... Chýba nám aj komplexné hodnotenie uplynulých desiatich rokov, hodnotenie činnosti samospráv a našich civilných organizácií."

Čabianski iniciátori ďalšieho stretnutia a zamýšľania sa spočiatku takpovediac za kulisami, neskôr i v rámci spoločného podujatia - plánovaného pod názvom Ako ďalej (pred zánikom)? - za účasti zainteresovaných vychádzajú z odozvy na príspevky Mateja Šipického a Antona Paulika, ktoré odzneli na spomínanej vlaňajšej konferencii (a ktoré v redakčne skrátenej podobe uverejnil náš týždenník v 44. a 46. minuloročnom čísle). M. Lásik a A. Ištvánová po rozposlaní desiatok výziev sa touto cestou sa obracajú na každého, kto má záujem zapojiť sa do otvorenej výmeny názorov a cíti v sebe odhodlanie vyplniť spomínanú medzeru vo verejnom živote našej menšiny. Záujemcov žiadajú o to, aby sa urýchlene prihlásili a na zvolenú tému do konca marca napísali svoje myšlienky, a to v maximálnom rozsahu 5 až 10 štandardných rukopisných strán. Vo svojom príspevku by k problematike mal každý pristupovať kriticky a zároveň konštruktívne, podľa možnosti k problematickým otázkam jednotlivých oblastí nášho života by sa mal vyjadrovať v rámci daného rozsahu čo najkomplexnejšie. Očakáva sa pritom perspektívne myslenie a konkrétne návrhy do budúcnosti. Na ukážku prinášame niektoré navrhované tematické okruhy:

·      hodnotenie uplynulého desaťročia,

·      výhody a nedostatky národnostného zákona v praxi,

·      systém financovania,

·      informovanie menšinovej a väčšinovej verejnosti,

·      výchova slovenskej inteligencie,

·      problémy tzv. národnostného školstva,

·      tzv. kultúrna autonómia,

·      vzťahy s materskou krajinou,

·      médiá, literatúra, výtvarné umenie, cirkev, muzeálne zbierky a podobne...

Iniciátori počítajú najmenej s 10-15 prácami, keby ich však bolo viac, tiež budú vítané. Autori zaslaných príspevkov, resp. všetci tí činitelia našej minority, ktorí o spoluprácu v projekte prejavujú záujem, v apríli t. r. by sa zišli v békéščabianskom DSK na dvojdňové tvorivé stretnutie vyslovene neprotokolárneho rázu. Vopred rozposlané referáty by slúžili ako podkladový materiál, ku ktorému sa potom na stretnutí každý môže vyjadriť. Dôležité okruhy otázok, ktorých by sa prípadne nikto nedotkol, účastníci stretnutia sa môžu rozhodnúť pokryť a spracovať poverením spoločne navrhnutého experta. Netajeným cieľom čabianskych iniciátorov projektu je takýmto spôsobom spracované materiály vydať v knižnej podobe. Preto sa rozhodli prijímať iba nové príspevky s vyhradením práva prvého publikovania. Záujemci o spoluprácu by sa mali prihlásiť čím skôr s naznačením zvolenej témy a konceptom svojho referátu, resp. do 30. marca t. r. by mali zaslať hotový materiál. Kontakt: Szlovák Kultúra Háza, 5600 Békéscsaba, Kossuth tér 10.; Tel. a fax: (06)-66-321-771.

(fuhl)

Na fašiangovom batôžkovom bále pilíšskych Slovákov

Okolo 250 Slovákov z Čívu (Piliscsév), Kestúca (Kesztölc), Mlynkov (Pilisszentkereszt), Moďoróšu, Ostrihomu (Esztergom), Pilíšskej Čaby, Santova (Pilisszántó), Senváclavu (Pilisszentlászló) a Šarišápu sa zišlo 3. februára v priestrannom šarišápskom kultúrnom dome na druhom Fašiangovom batôžkovom bále pilíšskych Slovákov. Vyparádených hostí úvodom privítali predsedníčka Slovenskej samosprávy v Šarišápe Katarína Huberová-Kisgyőriová a starosta hostiteľskej obce Ferenc Haracska, ktorí sa poďakovali štedrým sponzorom - miestnym podnikateľom a pedagógom, ako aj Celoštátnej slovenskej samospráve (CSS) a hlavnému gestorovi podujatia, čiže Združeniu a regionálnemu kultúrnemu stredisku pilíšskych Slovákov (ZRKSPS). Po ochutnaní kvalitného šarišápskeho vína a kytici slovenských piesní v podaní miestneho pávieho krúžku nasledoval prvý blok pestrého programu Tanečnej skupiny Pilíš z Mlynkov. Regionálna radkyňa CSS Mária Nagyová a predseda ZRKSPS Jozef Havelka vo svojich slávnostných prejavoch rovnako zdôrazňovali potrebu prehlbovania pocitu spolupatričnosti Slovákov spod Pilíša, resp. z Peštianskej a Komáromsko-Ostrihomskej župy, ako aj našu morálnu povinnosť hlásiť sa pri sčítaní ľudu aj oficiálne za Slovákov. Rečníci poukázali na to, že opätovným usporiadaním plesu Pilíšanov sa zrodila šľachetná tradícia, ktorá môže prispieť k tomu, aby sme sa smelo a hrdo hlásili ku svojej slovenskosti. Hrejivé pocity zo stretnutia a vzájomného posiľňovania sa iba stupňoval spoločný prednes široko-ďaleko známej Pilíšskej hymny. Otvárací tanec predviedli mlynské dievčatá a mládenci, ich kruh sa však „velice friško” rozrástol. Ruch na tanečnom parkete vo veľkej sále ako-tak utíchol až pri polnočnom losovaní tomboly. Veselá zábava pod taktovkou multikultúrnej dychovky Pilischer sramli z Verišváru (Pilisvörösvár), ktorá má v repertoári prekvapujúco veľa slovenských piesní, trvala „až do rána bílého”... Ďalší fašiangový ples Pilíšanov bude o rok v Kestúci.

 (fuhl)

Duna Palota v Budapešti

Celou budovou zneli slovenské piesne

Slovenská samospráva Budapešti - v spolupráci a za finančnej podpory obvodných slovenských samospráv hlavného mesta - usporiadala 3. februára 2001 v reprezentatívnej budove ministerstva vnútra Duna Palota fašiangový ples, ktorého sa zúčastnili kultúrny radca Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti Dr. Karol Wlachovský, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, členovia Spolku Slovákov z Maďarska a Matice slovenskej v Galante a Slováci z hlavného mesta a okolia. Početných hostí pozdravila predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová a potom pozvala na parket mladých a šarmantných tanečníkov, ktorí otvorili ples klasickým viedenským valčíkom V programe vystúpili aj tanečníci Folklórneho súboru Prameň.

O dobrú náladu sa postarali speváci Lýdia Volejníčková a Peter Fáhn so svojou skupinou zo Slovenska a Jozef Ivaška z Rakúska, takže od večera do skorého rána celou budovou zneli prekrásne slovenské piesne. Zlatým klincom tohoročnej veselice bola voľba “Missky fašiangového plesu”, ktorá sa konala po prvýkrát. Ani sme netušili, že o titul prejaví záujem toľko uchádzačiek. Prihlásilo sa tridsať mladých a šarmantných dievčat - jedno krajšie ako druhé. Bolo sa na čo dívať... Vyberať a hodnotiť mohli všetci účastníci plesu. Výsledok sa zrodil po polnoci. Misskou budapeštianskeho slovenského fašiangového bálu sa stala štvrtáčka budapeštianskeho slovenského gymnázia Margita Garajszká, druhé miesto obsadila Marianna Pappová a tretie Andrea Valkóová. Samozrejme, na plese nemohla chýbať ani tombola. Vďaka početným sponzorom najhodnotnejšími cenami boli diela dolnozemských slovenských výtvarníkov: Juraja Ezüsta, Ondreja Lehoczkého, Márie Kovácsovej Móroczovej a Michala Zsolnaiho, ako aj CD platne Lýdii Volejníčkovej, Jozefa Ivašku a Beáty Sutyinskej. Fašiangový ples SSB podporili Celoštátna slovenská samospráva, FORDUNA, s.r.o., “István Borház” z Malého Kerešu, Lotus s.r.o, SETUZA-HUNGARY, s.r.o., Spolok Slovákov z Maďarska a Matica slovenská v Galante a cukrár Emil Valenčič.

Šóškút von Habsburg

- Z väčšinového obyvateľstva sa nadnes stala menšina

Slovíčko “von” v titulku treba čítať (a rozumieť) po nemecky. Ani náhodou totiž nejde o to, že by ktosi chcel vyhosťovať cisársko-kráľovských Habsburgovcov zo Šóškútu, dodnes aj Slovákmi obývanej obce ležiacej asi 20 kilometrov na západ od Budapešti. Naopak, môžeme sa iba tešiť, že lákavú zvesť, slávu a česť tejto našej lokality umocňujú tu usadení potomkovia niekdajších najmocnejších ľudí Rakúsko-uhorskej monarchie. Nehovoriac o tom, že obec od začiatku 18. storočia beztak charakterizovala multikultúrnosť. Po tureckej okupácii lokalitu zaľudnili popri našich slovenských predkoch i Srbi, Taliani a Nemci. Inou otázkou je, že pod ťarchou nie zavše najmilostivejšej histórie nadnes sa všetci viac-menej - žiaľ, radšej viac ako menej - pomaďarčili.

Nepopierateľným faktom zostáva, že Šóškút presne pred 254 rokmi znovuosídlili Slováci, potomkovia ktorých v súčasnosti dávajú o sebe vedieť najmä vďaka slovenskej dychovke Benta-Party a mládežníckemu dychovému orchestru miestnej základnej školy. Žiaľ, chýbajú nám dobré správy o výučbe slovenčiny, ako aj o pôsobení miestneho slovenského samosprávneho zboru alebo aspoň civilného zoskupenia... Z väčšinového obyvateľstva sa tu nadnes stala menšina - ako o tom veľavravne svedčí o. i. pomník na Námestí predkov (Ősök tere), slávnostne odhalený roku 1997. Ako o tom svedčí iba v maďarčine umiestnený nápis na ňom, pomník bol postavený “A szlovák nemzetiség 250 éves letelepedésének emlékére”, čiže pri príležitosti 250. výročia osídlenia obce Slovákmi. Vkusný pamätník vykresaný zo slávneho šóškútskeho vápenca predstavuje lipu s listami, čiže symbol Slovanstva. Na každom liste sú vyryté slovenské priezviská z prvej cirkevnej matriky z rokov 1747-1760, časť ktorých sa v obci dodnes zachovala: Červený, Dvorák, Horňák, Kolár, Lizička a pod. (Iba na okraj poznamenávame, že predkovia dnešných Šóškúťanov, samozrejme, v tom čase ešte nepodľahli vplyvu maďarčiny a aj pán farár zapisoval ich priezviská zväčša správne, napr. použitím mäkčeňa, ktorý nechýba ani na pomníku.)

Práve v čase odhalenia šóškútskeho symbolického slovenského pamätníka sa v Budapešti konala veľkolepá svadba arcivojvodkyne Eiliky von Oldenburg a arcivojvodu Györgya Habsburského, na ktorej sa zúčastnili členovia európskych kráľovských rodín, a ktorá pripomenula Maďarom ich “imperiálnu minulosť”. Gy. von Habsburg je vnukom posledného maďarského kráľa a potomka vládcov monarchie, ktorá sa rozpadla po druhej svetovej vojne. Habsburgovci odišli z Maďarska po príchode sovietskych vojsk koncom druhej svetovej vojny a do krajiny sa vrátili až o polstoročie neskôr, po zmene spoločenského zriadenia.

Zatiaľ spomínané udalosti priveľmi možno nesúvisia... a možno predsa. V novembri minulého roka sa totiž mladí Habsburgovci natrvalo usadili vo svojom novom sídle práve v Šóškúte, v prekrásnom novodobom paláci na jednom kopčeku nad dedinou, kam vedie novovybudovaná Ulica kráľa Karola IV. Arcivojvoda György má rakúske i maďarské občianstvo, vystupuje ako splnomocnený veľvyslanec Maďarskej republiky v európskych štruktúrach a zároveň pracuje aj pre maďarskú súkromnú televíznu stanicu TV2. Tieto jeho aktivity však v uplynulých týždňoch málokoho zaujímali. Médiá a verejnosť o to viac pozornosti venovali najmladšiemu potomkovi rodu Habsburgovcov a zároveň prvému dieťaťu tejto bývalej panovníckej rodiny narodenému v Maďarsku po viac než polstoročí. Dievčatko, ktoré sa narodilo 12. januára a dostalo meno Zsófia, je 20. vnúčaťom rakúskeho arcivojvodu Otta von Habsburga, súčasnej hlavy rodiny Habsburgovcov a člena Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

(fuhl)

Miestnohistorická príručka k vyučovaniu kultúrnych dejín našich Slovákov - Dvojjazyčná Komlóšska čítanka

Slovenský výskumný ústav v Békéšskej Čabe v uplynulom roku vydal slovensko-maďarskú, symetricky dvojjazyčnú publikáciu pod názvom Komlóšska čítanka - Komlósi olvasókönyv. Zodpovedným redaktorom, ako aj prekladateľom nesmierne užitočnej a obsažnej knihy je vedecký tajomník Ústavu Ján Chlebnický. O zrod publikácie sa pritom v značnej miere pričinili i ďalší členovia redakčnej rady Ján Gomboš a Juraj Synčok, zodpovedná vydavateľka a zároveň jedna z odborných lektorov, riaditeľka nášho čabianskeho ústavu, univerzitná profesorka Anna Divičanová, no a v neposlednom rade lektorky Alica Vnuková a Henrieta Boledovičová. Vydanie čítanky finančne podporil celý rad sponzorov, menovite budapeštianska verejná nadácia Pre modernizovanie školstva, Samospráva Slovenského Komlóša, komlóšska slovenská samospráva, nadácia Za komlóšskych Slovákov, Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR a verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

Komlóšska čítanka obsahuje 212 strán formátu A/5, vrátane 19 ilustrácií. Bohatý materiál v nemalej miere sa opiera o dostupné písomné pramene od P. Gajdáča, J. Janka či S. Horvátha cez Ľ. J. Hrdličku a M. Francisciho až po členov redakčnej rady, resp. početných spoluautorov knižky. Text je zaradený do 11 kapitol. V prvej časti publikácie sa píše o osade pred príchodom Slovákov, o znovuosídlení a založení Komlóša, ako aj o miestnych udalostiach, ktoré sa udiali v 19. storočí a v prvých desaťročiach 20. storočia. Osobitné kapitole sú venované opisovaniu spoločenstva lokality, miestnych roľníckych tradícií, školstva, kultúrneho a športového života, no a samozrejme, osudových zvratov druhej polovice 20. storočia. V samostatnej Galérii portrétov sú predstavené najznamenitejšie osobnosti Slovenského Komlóša.

(fuhl)

Slovo má zodpovedný redaktor Komlóšskej čítanky

Miestnohistorická zbierka článkov Čabianska čítanka je prvým, Komlóšska čítanka druhým členom tej série, ktorej sme venovali veľmi dôležitú úlohu vo výchove slovenskej mládeže v Maďarsku. Táto zbierka je venovaná pre komlóšsku slovenskú študujúcu mládež. Ale knihu môže prospešne použiť každý člen slovenského spoločenstva osady, ako i dospelí, a jednotlivé jej časti sa prihovárajú vyslovene slovenskej inteligencii. A keďže táto publikácia venovaná za učebnú pomôcku je dvojjazyčná, s radosťou by sme brali na vedomie, keby i Maďari žijúci spolu so Slovákmi - a to rovnako študujúca mládež i dospelí - ju brali do rúk a s veľkým záujmom listovali v nej, veď vzájomné spoznanie sa je prvým krokom k vzájomnému porozumeniu, tým i k uznaniu, k spolupráci.

Nespočetné množstvo osád bývalého Uhorska po 150 ročnej tureckej nadvláde Slovákom môže vďačiť svojmu znovuzaloženiu; tomu národu, ktorý viac než 1 100 rokov žije spolu s Maďarstvom v Karpatskej kotline. Aj Slovenský Komlóš bol Slovákmi znovuzaložený. Vyľudnený, zdivočený kraj ich usilovnou prácou mnohých desaťročí, už viac než dvoch a pol storočí, bol pretvorený na obývaný a zúrodnený. Vďaka a chvála predkom za ich prácu, ktorou nám umožnili dnešný náš život.

Život osady počas viac než 250 rokov sa v mnohom menil, najviac v posledných desaťročiach. Z dediny sa stalo mesto. Popri iných zmenách nepretržite stráca zo svojho slovenského charakteru. Vytráca sa slovenská ľudová kultúra, tradície sa čoraz menej dedia, čoraz menej ľudí hovorí po slovensky. Treba sa obávať toho, že vymieraním starších generácií mesto úplne stratí tú svoju osobitosť, ktorou i doteraz obohacovalo väčšinovú maďarskú, zároveň aj celonárodnú slovenskú kultúru. Aby sa to nemohlo stať, alebo aby čím neskoršie došlo k tejto smutnej udalosti, Komlóšskou čítankou sa obraciame na mládež. Aby pomocou tejto, pomocou navrhovanej literatúry hľadala i našla svoje korene a týmito posilnená opatrovala to, čo od svojich predkov zdedila: slovenský jazyk a slovenskú kultúru. Toto je najvrelejším želaním aj autorov a vydavateľov tejto čítanky.

Čo obsahuje Komlóšska čítanka? Odpoveď môže znieť takto: podľa jej zámeru krátke a stručné dejiny štvrťtisícročného Slovenského Komlóša znovuzaloženého a obývaného Slovákmi. Robí to tým spôsobom, že si volá na pomoc monografiu Slovenského Komlóša, ktorá vyšla v roku 1996 k 250. výročiu znovuzaloženia osady, a tiež už vydané, v slovenskom a maďarskom jazyku písané diela, ktoré sa zaoberajú dejinami osady, a z týchto vyberá úryvky. (V týchto kvôli znázorneniu vtedajšieho pravopisného úzu sme ponechali pôvodný pravopis autorov.) Druhú časť článkov tvoria samostatné články alebo tie práce, ktoré krátko zhrňujú jednotlivé témy. Na rozdiel od nášho pôvodného zámeru v čítanke svojím rozsahom dve témy vynikajú spomedzi iných. Jedna z nich predstavuje život komlóšskych Židov (sú to úryvky z dlhšieho literárneho diela; možno z posledného v tejto téme); druhá, obsiahlejšia téma sa pokúsi komplexnejšie predstaviť slovensko-maďarskú výmenu obyvateľstva, ako to podáva na jednej strane maďarská, na druhej zase slovenská politika. Sme si vedomí toho, že táto čítanka nie je bez chýb. Jej používatelia - predovšetkým slovenskí pedagógovia - a jej čitatelia majú hľadať v nej to, v čom spočíva jej hodnota.

Náš národnostný život v poslednom období čoraz zrejmejšie ukazuje, že slovenské rodiny v Maďarsku - následkom známych historických príčin - čoraz menej vedia vyhovieť funkcii sprostredkovania jazyka a kultúry. Práve preto čím ďalej tým viac má túto úlohu prevziať škola. Ale aj to je čoraz jednoznačnejšie, že na školách, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, ďalej na dvojjazyčných národnostných školských zariadeniach samotné vyučovanie jazyka, respektíve vyučovanie ďalších predmetov v tomto jazyku tomu nestačí. Spolu s vyučovaním ľudovej kultúry školská výchova sa môže stať účinnejšou. Je naším presvedčením, že keď sa k tomuto pripája aj vyučovanie histórie a kultúrnych dejín slovenskej národnosti, školský výchovno-vzdelávací proces sa môže stať ešte účinnejším. Základom vyučovania dejín je vyučovanie miestnej histórie. Komlóšska čítanka slúži práve tomuto cieľu.

Ján Chlebnický

O hymnách a novej knihe Csabu Gy. Kissa - Deň maďarskej kultúry v Bratislave

Koncom januára v Kultúrnom inštitúte Maďarskej republiky v Bratislave v rámci Dňa maďarskej kultúry v deň vzniku maďarskej štátnej hymny odznela prednáška o národných hymnách v strednej Európe a o slovenskej hymne. Riaditeľ budapeštianskeho Slovenského inštitútu (SI) Karol Wlachovský v rámci podujatia predstavil najnovšiu knihu Csabu Gy. Kissa „Nyugaton innen - keleten túl”, slovenský názov ktorej si mnohí prekladatelia, filológovia, ale aj dvojjazyční prítomní omieľali, každý po svojom, snažiac sa vystihnúť jedinečnosť a neopakovateľnosť názvu originálu. Na pozvánke bol titul knihy ako Od západu z tejto strany - od východu z druhej, pán K. Wlachovský navrhoval výstižnejší a rozhodne kratší názov Pred západom a za východom, ale odznel aj variant Od východu na západ a od západu na východ. Na úvod riaditeľ SI v krátkosti oboznámil poslucháčov s autorovou cestou k slovenskému jazyku a o rozširovaní jeho záujmu o dianie v stredoeurópskom regióne. Vo svojej knihe - použijem teda názov, ktorý vybral K. Wlachovský - Pred západom a za východom Csaba Gy. Kiss hľadá zlomové momenty v histórii národov tak, aby ich spájali do jedného celku - domov, domovina, štát, národný štát, spolužitie… Kniha je rozdelená na tri časti. Prvá sa zaoberá udalosťami u južných Slovanov, druhá časť je o symboloch charakterizujúcich národné hnutie - o hymnách a napokon tretia časť obsahuje autorove najnovšie informatívne eseje.

V prednáške o vzniku slovenskej hymny literárny historik a básnik Pavol Vongrej o. i. povedal: „Rodila sa ťažko, lebo slovenský národ nemal svoju etnickú identitu. Jej vznik sa dá určiť na marec roku 1844, keď Janko Matúška zložil príležitostný verš Nad Tatrou sa blýska. Slovenský národ nemohol mať patetickú nadnesenú hymnu, možno aj preto sa stala táto nenáročná, skromná pieseň hymnou, lebo melódia bola väčšine známa.”

Niektoré texty vznikali ako hymny, iné sa nimi stali. Na slovenskú hymnu ašpirovala hymnická pieseň Sama Tomášika Hej Slované, v poslovenčenej verzii Hej Slováci, ktorú zložil v Prahe pod dojmom prevahy nemeckého živlu nad českým a ako odozvu na nerovné postavenie Slovákov v Uhorsku. Hymnu však môže mať len národ, ktorý má vlastný štát a tak po vzniku Československa po prvýkrát mali Slováci možnosť označiť z troch možností jednu ako symbol slovenského národa. Hymnická pieseň Hej Slováci bola nevhodná z viacerých dôvodov. Melódia bola vlastne poľská ľudová pieseň, a preložený text hymnickej piesne Hej Slované si v pomalšom rytme zvolila aj Juhoslávia. V roku 1939 a následne celých šesť rokov ju používal Slovenský štát ako svoju hymnu. Naskytla sa otázka, prečo nevybrali melodicky aj textovo najlepšiu Kuzmányho báseň Sláva šľachetným, napísanú v revolučnom roku 1848, ktorá sa stala hymnickou piesňou pod názvom Kto za pravdu horí. Mala jednu chybu, jej melódia bola rakúska pieseň. Kuzmány preto publikoval text v jednom z posledných čísiel Orla tatranského so želaním, aby sa našiel niekto, kto naň zloží pôvodnú slovenskú melódiu. Tak vznikom Československa nastala paradoxná situácia - jeden štát mal dve hymny. Slovenskou sa stala Matúškova pieseň Nad Tatrou sa blýska.

Csaba Gy. Kiss vo svojich esejach pojednáva o vzniku rumunskej, slovinskej, ukrajinskej a rakúskej hymny, porovnáva českú a maďarskú hymnu, poľskú a slovenskú hymnu - s tým, že hymna koncentrovane vyjadruje proces, v ktorom sa spoločnosť pretvára v národ. V prednáške vyzdvihol fakt, že v prípade maďarskej hymny rozhodla hudba, keďže tiež bola možnosť vybrať si z Prohlasu (Szózat), Petőfiho Národnej piesne (Nemzeti dal) a Hymny. Národ si vybral za symbol nezávislého štátu Kölcseyho Hymnu. Pred 178. rokmi sa začali formovať predstavy, že pojem národa je charakterizovaný jazykom. F. Erkel písal hudbu na Kölcseyho text v Bratislave a zvučia v nej zvony dómu svätého Martina, bývalého uhorského korunovačného chrámu. Keď Matúška skladal slovenskú hymnu, jazykom vtedajších obyvateľov Pressburgu, Pozsony-u či Prešporka, bola nemčina. Bratislava je teda miestom pamäti troch národov.

Súbeh národnostnej verejnej nadácie

na udelenie štipendií menšinovým tvorcom

Verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypisuje tohoročný súbeh na udelenie štipendií menšinovým tvorcom na rok 2001. Súbeh je zameraný na podporovanie zrodu umeleckých diel a adresovaný je menšinovým tvorcom, prezentujúcim výtvarnú, hudobnú, literárnu, resp. autentickú tanečnú kultúru národností žijúcich v Maďarsku. Cieľom súbehu a udelenia štipendií je napomáhať zabezpečenie priaznivých podmienok pre rozvoj tvorivej činnosti na vysokej úrovni.

Maximálna podpora pre jednu osobu: 180 000 Ft, a to na obdobie 6 mesiacov. Záujemci o štipendium si môžu zadať žiadosť do súbehu individuálne, na originálnom tlačive. Uchádzať sa možno o podporu vo viacerých témach, ale na samostatných tlačivách. Verejná nadácia podpíše s úspešným uchádzačom dohodu, v ktorej sa určia podmienky jej poukazovania. Prihlášky posúdi porota pozostávajúca z členov kuratória a odborníkov. Termín zaslania prihlášok: 28. februára 2001. Rozhodnutie o udelení podpory: koncom marca 2001. (Kuratórium si vyhradzuje právo na zmenu termínu.)

Sídlo verejnej nadácie: Budapest, VI. Bajcsy Zsilinszky u. 31. III./6.

Poštová adresa: Budapest, 62, Pf. 25

E-mail: mnekk@mail. datanet.hu

Internet: http://w3.datanet.hu/~mnekk

Telefón: (06) (1) 312-2824, 332-7334, 331-9711, 302-6713

Súbeh verejnej nadácie

Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku na rok 2001

Verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku

vypísala tohoročný súbeh na podporovanie činnosti, zameranej na

zachovanie a rozvíjanie kultúry a identity národných a etnických menšín v nasledujúcich tematických cieľových okruhoch:

Detské a mládežnícke tábory

Termín zaslania prihlášok v prípade programov uskutočnených v dňoch od 19. marca 2001 do 28. februára 2002:

19. marca 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom apríla 2001

Programy na zachovanie tradícií, kultúrne programy

I. etapa: termín zaslania prihlášok v prípade programov prebiehajúcich od 2. marca 2001 do 31. júla 2001: 5. mája 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom marca 2001

II. etapa: termín zaslania prihlášok v prípade programov organizovaných od 1. augusta 2001 do 28. februára 2002: 27. apríla 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom mája 2001

Vedecké programy

Termín zaslania prihlášok v prípade vedeckých programov poriadaných od 9. marca 2001 do 28. februára 2002: 9. marca 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom apríla 2001

Výskumné programy

Zaslanie prihlášok v prípade výskumných programov prebiehajúcich od 9. marca 2001 do 28. februára 2002: 9. marca 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom apríla 2001

Podporovanie ročnej činnosti výskumných dielní národných a etnických menšín

Termín zaslania prihlášok na podporu programov prebiehajúcich od 9. marca 2001 do 28. februára 2002: 9. marca 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom apríla 2001

Doškoľovanie verejných činiteľov

Termín zaslania prihlášok na podporu programov prebiehajúcich od 9. marca 2001 do 28. februára 2002: 9. marca 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom apríla 2001

Regionálne a miestne elektronické médiá

Termín zaslania prihlášok na podporu programov prebiehajúcich od 9. marca 2001 do 28. februára 2002: 9. marca 2001

Rozhodnutie o udelení programov: koncom apríla 2001

Vydavateľská činnosť, vydávanie kalendárov

Termín zaslania prihlášok na programy prebiehajúce od 20. apríla 2001 do 28. februára 2002: 20. apríla 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: začiatkom júna 2001

Náboženská činnosť

Termín zaslania prihlášok na programy prebiehajúce od 6. apríla 2001 do 28. februára 2002: 6. apríla 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom mája 2001

Divadelnícka činnosť

Termín zaslania prihlášok na programy prebiehajúce od 20. apríla 2001 do 28. februára 2002: 6. apríla 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom mája 2001

Rozvoj menšinových verejných zbierok

Termín zaslania prihlášok na programy prebiehajúce od 4. mája 2001 do 28. februára 2002: 4. mája 2001

Rozhodnutie o udelení podpory: začiatkom júna 2001

Informácie pre uchádzačov:

Kuratórium si vyhradzuje právo na zmenu termínov rozhodnutí o udelení podpôr. O výsledkoch súbehu bude informovať uchádzačov dva týždne po rozhodnutí. Prihlášky treba podať na špeciálnom 8-stránkovom tlačive, ktoré si spolu s patričným informačným materiálom možno osobne zaobstarať v kancelárii verejnej nadácie (Magyaroraszági Nemzeti és Etnikai Kisebbségi Közalapítvány Irodája, Budapest, VI. ker. Bajcsy-Zsilinszky u. 31. III. em. 6.). V prípade žiadosti o zaslanie prihlášky a tlačiva poštou treba pripojiť oznámkovanú obálku stredného rozmeru (C5) s adresou uchádzača, ktorú treba zaslať na poštovú adresu nadácie: 1387 Budapest 62, Pf. 25. Všetky informácie súvisiace so súbehom, formuláre a tlačivá záujemci nájdu aj na internetovej adrese verejnej nadácie: http://www.datanet. hu/ mnekk. Prihlášky treba zaslať v jednom exemplári. Prihlášky faxom alebo e-mailom neprijímame. Neúplné alebo oneskorene zaslané prihlášky kuratórium nebude posudzovať.

Regióny bez hraníc - viac ako knižná edícia

Carnunta cez Bratislavu po Visegrád

Nadácia Geoinfo Slovakia a vydavateľstvo Dajama sa od začiatku svojej existencie venujú propagácii regiónov Slovenska a vydávaniu publikácií o jeho geograficko-historických oblastiach. V rámci edície Regióny bez hraníc vydávajú publikácie o prihraničných regiónoch a priľahlých oblastiach Slovenska, predovšetkým pre propagáciu myšlienok fungovania a tvorby euroregiónov ako “regiónov bez hraníc”. Územia po obidvoch stranách hraníc Slovenska majú totiž veľa spoločných čŕt a historických spojení. Hranice v súčasnosti už nie sú bariérami, práve naopak. Tvoria spojnicu medzi národmi a ich kultúrami. Historická a kultúrna príbuznosť prihraničných regiónov Slovenska ponúka ideálnu možnosť na prezentáciu historicko-kultúrnych pozoruhodností týchto území, v ktorých sa nachádzajú mnohé stopy po významných dejinných udalostiach a tradíciách. V edícii Regióny bez hraníc vydali už v roku 1996 publikáciu Slovensko-rakúske Pomoravie (v slovenskom a nemeckom jazyku) a v roku 1998 spolu s nadáciou Geoinfo Slovakia pripravilo knihu Slovensko-poľské Tatry v piatich jazykových mutáciách (po slovensky, poľsky, nemecky, anglicky a maďarsky). Vydávanie publikácií nielen v slovenskom jazyku, ale aj v cudzojazyčných mutáciách je totiž hlavným cieľom činnosti.

S podobným cieľom pristúpili aj k spracovaniu regiónu Podunajska. Hlavným cieľom publikácie Slovensko - rakúsko - maďarské Podunajsko je poukázať na tesnú väzbu týchto troch území a predstaviť ich ako turisticky zaujímavý región. Územie Podunajska vyčlenili na základe fyzicko-geografických, ako aj administratívnych hraníc. V podstate zaberá priestor od bývalého rímskeho tábora Carnuntum na území Rakúska neďaleko Hainburgu a tiahne sa po pravom a ľavom brehu Dunaja až po Visegrád. Toto územie, a najmä jeho východiskový a konečný bod ako aj najväčšie mesto Bratislava, ktoré sa na ňom rozkladá, symbolizujú viaceré základné dejinné etapy. Takmer pred dvetisíc rokmi dominovalo tomuto priestoru rímske opevnenie Limes Romanum s najdôležitejším oporným bodom Carnuntom. O niekoľko storočí neskôr vyrástli na území dnešnej Bratislavy dve významné hradiská, ktoré zohrali dôležitú úlohu v časoch existencie Veľkomoravskej ríše a neskôr v etape formovania sa uhorského štátu. V 14. a 15. storočí naopak získal na dôležitosti Visegrád - sídlo uhorských kráľov. Bratislava a Visegrád formujú aj súčasnosť v Podunajsku. Visegrád dnes symbolizuje princípy spoločnej koexistencie a cezhraničnej spolupráce susedných krajín a Bratislava je dominantným bodom tohto priestoru, ktorý v sebe skrýva obrovský ekonomický, sociálny a kultúrny potenciál tejto časti Podunajska. Z tohto dôvodu by mohol podtitul publikácie o Podunajsku znieť aj ako Carnunta cez Bratislavu po Visegrád.

Text jednotlivých kapitol o podunajských mestách a obciach z jednej i druhej strany hranice je popretkávaný rôznymi legendami, historickými príbehmi, povesťami a zaujímavosťami, ktoré lepšie pomôžu pochopiť mentalitu, zvyky, obyčaje, charakter a kultúrnu príbuznosť obyvateľov Podunajska, žijúcich neďaleko seba a oddelených len tokom Dunaja. Texty sú doplnené množstvom fotografií, mapiek a plánikov jednotlivých centier Podunajska, pomocou ktorých vydavatelia chcú inšpirovať čitateľa k návšteve Podunajska a sprístupniť širokej verejnosti jeho najkrajšie miesta.

Vyhlásenie 9. ročníka súťaže

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry SR, štátny pedagogický ústav, vydavateľstvo Mladé letá, Matica slovenská, Spolok slovenských spisovateľov a Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV vyhlasujú 9. ročník celosvetovej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Cieľom súťaže je podchytiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko o významných dejateľov svojho kraja, svoj rodostrom, nárečie a iné aktuálne otázky spojené so slovenčinou a Slovenskom formou slohových úloh, prozaických žánrov, básní a iných foriem jazykového prejavu.

Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných a stredných škôl v Slovenskej republike prostredníctvom škôl, metodických centier, knižníc a iných subjektov, v zahraničí prostredníctvom spolkov a združení. Súťažné práce sa posudzujú v štyroch kategóriách. Do celoslovenského kola možno z jednej školy prihlásiť v každej kategórii maximálne tri pôvodné výtvory žiakov, ktoré ešte neboli posudzované v nijakej súťaži. Školy zodpovedajú za dodržanie súťažných podmienok. Pri ich nedodržaní sa práce vyradia zo súťaže. Vybrané súťažné práce treba zaslať do 15. marca 2001 v piatich exemplároch s vyplnenou prihláškou na adresu: Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava, heslo SLOVENČINA. Slávnostné vyhlásenie výsledkov bude v júni 2001 v Nových Zámkoch.

Slovenský inštitút Budapešť

Slováci medzi Slovákmi

Úspech vlaňajšieho stretnutia Slováci medzi Slovákmi, ktoré organizovalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti, podnietilo pracovníkov veľvyslanectva a Slovenského inštitútu Budapešť, aby z týchto podujatí vytvorili tradíciu. Takto prišiel rad na druhé stretnutie, ktoré sa konalo 31. januára. Na pozvanie veľvyslanca SR Štefana Markuša a riaditeľa SIB Karola Wlachovského sa v Slovenskom inštitúte zišli predstavitelia takmer 75 slovenských menšinových samospráv, civilných organizácií a inštitúcií, aby sa spoločne zamysleli nad pálčivými otázkami našej národnosti, aby spoločne precítili radosť a zodpovednosť z toho, že sú príslušníkmi tejto menšiny. Po pozdravných slovách riaditeľa K. Wlachovského a po slávnostnom príhovore veľvyslanca Š. Markuša odzneli tri zaujímavé prednášky. Riaditeľ Výskumného ústavu národnostných menšín Maďarskej akadémie vied dr. László Szarka prednášal na tému Slováci v zrkadle sčítaní ľudu v Uhorsku a v Maďarsku. Univerzitný profesor Matej Šipický rozoberal súčasné postavenie Slovákov v Maďarsku a pracovník Ministerstva zahraničných vecí MR, profesor Iván Liszkay zasa zasvätil účastníkov do tajomstiev základného protokolárneho styku. Po prednáškach a krátkej diskusii si účastníci stretnutia mohli pozrieť unikátny slovenský národopisný film Karola Plicku z dvadsiatych rokov minulého storočia. Potom sa mohli oddať príjemným rozhovorom so starými a novými priateľmi.

V znamení sčítania ľudu

XII. stretnutie novohradských Slovákov

V kultúrnom dome v Sudiciach (Szügy) sa 3. februára konalo v poradí dvanáste stretnutie novohradských Slovákov, ktoré v spolupráci s Osvetovým a turistickým centrom Novohradskej župy, miestnou slovenskou samosprávou a slovenským klubom zorganizoval Zväz Slovákov v Maďarsku. Na tradičné podujatie organizátori pozvali hostí zo Slovákmi obývaných obcí novohradského regiónu a - ako o tom svedčila preplnená sála sudického kultúrneho domu - pozvanie mnohí prijali. Akciu uviedlo a slávnostný slovenský ráz jej dodalo spoločné zaspievanie “hymny“ našej Slovače “Daj Boh šťastia tejto zemi...“ Po tomto starosta obce Antal Markó a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Katarína Plevová privítali hostí, medzi ktorými bol aj poslanec Národného zhromaždenia a predseda župnej samosprávy Zsolt Becsó, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etela Rybová a riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Karol Wlachovský.

Stretnutie novohradských Slovákov slávnostne otvoril Zsolt Becsó, ktorý vo svojom prejave poukázal na význam spolunažívania väčšinového národa a národností, na ich spoločný hospodársky a kultúrny život. Zdôraznil potrebu upevňovania národnostnej identity príslušníkov našich menšín. Vo svojom prejave hovoril aj o pomoci, ktorú poskytne župná samospráva menšinám, konkrétne pri organizovaní folklórneho festivalu novohradského regiónu, do ktorého patria aj tri okresy na území Slovenska. Etela Rybová vo svojom slávnostnom príhovore hovorila o význame sčítania ľudu z hľadiska našich menšín a nabádala účastníkov stretnutia, aby sa smelo hlásili k svojej národnosti, k svojmu materinskému jazyku. Po zaujímavej prednáške riaditeľa odboru menšinového úradu vlády Antona Paulika o počte novohradských Slovákov v zrkadle doterajších sčítaní ľudu sa pod vedením predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej Baránekovej začalo národnostné fórum pod titulom “Každý sa ráta“. Predsedníčka ZSM sa vo svojom príhovore zamerala na tie otázky terajšieho sčítania ľudu, ktoré sa týkajú národností. Zdôraznila, že z hľadiska budúcnosti našej Slovače nie je ľahostajné, koľkí sa k nej budú hlásiť. Preto organizátori stretnutia nie náhodou pozvali do Sudíc sčítacích komisárov, aktivistov Zväzu, členov slovenských klubov a ochotníckych súborov. R. Egyedová Baráneková vyzvala prítomných, aby žiadali sčítacích komisárov zakrížikovať všetky štyri otázky týkajúce sa slovenskej menšiny. Po úvodných slovách predsedníčky Zväzu účastníci mali možnosť v rámci neviazaného rozhovoru klásť otázky týkajúce sa sčítania ľudu. Po osožnom a živom národnostnom fóre nasledoval pestrý kultúrny program pozvaných slovenských ľudových súborov. Diváci sa vrelým potleskom zavďačili za skvelé výkony čoraz populárnejšej mládežníckej hudobnej skupine Cvrčkovci, speváčkam a tanečníkom z Veňarca, speváckemu zboru z Horných Peťan a Sudíc, ľudovému súboru zo Šamšonu a školákom zo Šápova, ktorí predniesli spracovanú ľudovú rozprávku Zhavranení bratia. Dvanáste stretnutie novohradských Slovákov sa skončilo v neskorých nočných hodinách fašiangovou veselicou.

Z myšlienok popredných Komlóšanov

Pán Boh a svet vie, že vy, vyjmúc niekoľkých, ste Slováci. Ale aj to dobre vie, že ste Slováci žijúci v uhorskej vlasti. Vy ako uhorskí štátni občania, privinuli ste na hruď vyššiu uhorskú ľudovú školu, ktorá bola skôr obecná, potom cirkevná. Nech mi je súdené veriť, že vy ju aj v budúcnosti budete teplotou srdca i duše opatrovať, sčasti že ste obyvateľmi uhorskej vlasti, pretože vaše deti ju vrúcne potrebujú a tiež preto, že aj v budúcnosti chcete byť verejne uctievaní. Nech mi je súdené veriť, že vy sa budete usilovať zakladať ďalšie školy, materskú školu, opatrovňu chudobných a čítací spolok. Komlóšania! či viete, čím zvyknú posudzovať vzdelanostnú úroveň ľudu? Dobre organizovanými verejnými inštitúciami. Teda kde je dostatok dobre organizovaných škôl, materských škôl, opatrovní, čítacích spolkov a jestvuje silná cirkev, tam povedia, že je to vzdelaný, bohabojný a šťastný ľud. O toto sa usilujte! Avšak kde tieto zväčša chýbajú, tam od odsúdenia ľudu, že je maloletý, nič, ale nič ho nevie zachrániť. Tohto sa varujte!

Samuel Horváth v doslove práce Kalászok Tót-Komlós múltjából és jelenéből (Klasy z minulosti a prítomnosti Slovenského Komlóša), Békéšska Čaba, 1880, Str. 57.

Táto knižočka to chce, aby sme ju čím hustejšie čítali. Nie pre jej výbornosť alebo dokonalosť - veď si to nenárokuje - ale pre to všestranné poučenie, čo je v jej riadkoch zaorané; pre tú jej dobrú a statočnú snahu, ktorou sa usiluje vyzdvihnúť zo dna minulosti žitie našich predkov; ktorou sa snaží poznačiť všetko, čo jeden-každý o svojom rodisku vedieť má. Vysoko si cením dielo nebohého Pavla Gajdáča “Tótkomlós története“, ktoré z poverenia obecného výboru napísal, a jednako musím poznamenať, že ono svojmu úkolu nezodpovedalo. Že prečo? Preto, lebo bolo po maďarsky napísané v tých časoch, keď to nijaký záujem ľudu komlóšskeho nevyžadoval, ak len nie osobná ctibažnosť dvoch-troch ľudí; preto, lebo nebolo čítané pre jeho schované úmysly, ktorým sa Komlóšania nikdy podmaniť nedali; preto, lebo je to kniha obsiahla, takže si ju len majetnejší vedeli zadovážiť a naposledy preto, lebo najnovšie udalosti našej dediny v sebe neobsahuje. Je toto síce tenučká knižočka, predsa chcela by poskytnúť každému to, čo ho práve zaujíma. Učili sme sa o Afrike, Ázii, Amerike, zoznámili nás so všetkými osady a mestami našej milej vlasti. Len jednu nepoznáme: “svoju dedinu“ len o jednom nič nevieme: o svojom rodisku! Nuž tu je príležitosť: spoznávajte seba, poznávajme minulosť a prítomnosť svojej dediny!

Michal Francisci v úvode knižočky

Minulosť a prítomnosť našej dediny, Békéšska Čaba, 1931, Str. 3.

A konečne vy, čo z akýchkoľvek príčin doma zostanete, čo sa do Československa nepresídlite, nezúfajte a neochabujte, keď trocha zoslabnete, zostaňte verní Matke Sláve a “ploďte se a rozmnožujte se“...“ A povedomí svojich medzinárodne zaručených ľudských práv, vymáhajte si stále a dôrazne aj svoje zvláštne národné a kultúrne a sociálne práva a podmienky tým viac, a že zvlášť vy v Maďarsku ako “strážcovia demokratickej strednej Európy a mieru“ (tak vás veľmi výstižne nazval a označil jeden z vašich priateľov), budete mať aj dôležité povinnosti... Musíte to robiť, pravda, vždy a všade v dohode so svojimi vrchnosťami, ale súčasne aj so súhlasom a podporou medzinárodných faktorov. Kompetentné domáce a zahraničné fóra vám zaiste porozumejú a pomôžu.

Ľ. J. Hrdlička v závere dôvažku svojho diela

Spoveď a účtovanie exulanta, Bratislava, 1945, Str. 73.

Povedomie a jazyk našich Slovákov očami sociológov

Pre každú etnickú menšinu žijúcu v konkrétnom štátnom útvare s väčšinovým spoločenstvom má dôležitý význam etnické sebauvedomenie, vzťah k príslušnosti k národnému spoločenstvu. Stav etnického povedomia, intenzita prežívania spolupatričnosti k menšinovému spoločenstvu nielen charakterizuje menšinové spoločenstvo, umožňuje usudzovať na jeho miesto v spoločnosti, na perspektívy vývoja, na úroveň medziosobných a inštitucionálnych vzťahov, ale je aj rozhodujúcim faktorom jeho zachovania.

Materinský jazyk, ako jeden z objektívnych kritérií definovania etnicity (ďalšími sú - spoločný pôvod, územie, kultúra, spoločná história, náboženstvo, spôsob života a pod.), je základným etnointegrujúcim prvkom, na ktorom menšina buduje svoju identitu. Je preto pochopiteľné, že otázka uchovávania a reprodukcie materinského jazyka je kvalifikovaná ako rozhodujúca pre ďalšiu existenciu a fungovanie každého etnika.

Uvádzané skutočnosti platia v plnej miere i v prípade slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku, u ktorej sa národnostné povedomie prejavuje predovšetkým v jazyku a kultúre. Z toho dôvodu jednou z primárnych otázok realizovaného sociologického výskumu, zameraného na hodnotenie postavenia a skúmanie stavu etnického povedomia slovenskej inteligencie v Maďarsku, bolo skúmanie úlohy jazykového faktora pri zachovaní a reprodukcii etnickej identity slovenskej menšiny v Maďarsku. Sociologický výskum uskutočnil Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach a Slovenský výskumný ústav v Békéšskej Čabe v roku 1998 a mal charakter aplikovaného terénneho výskumu. Jeho ciele boli široko koncipované - bol zameraný na zistenie stavu etnického povedomia príslušníkov slovenskej inteligencie v Maďarsku, na hodnotenie postavenia slovenskej menšiny v Maďarsku a na procesy ovplyvňujúce národnostný život menšiny v minulosti i v súčasnosti. Výskum bol realizovaný vo vybraných lokalitách Maďarska - v ôsmich župách (Békéšska, Čongrádska, Peštianska, Hevešská, Komáromsko-Ostrihomská, Novohradská, Sabolčská a Boršodská). Výskumnú vzorku tvorilo 408 respondentov, príslušníkov slovenskej inteligencie. Výber sa uskutočňoval náhodne s prihliadnutím na ovládanie slovenského jazyka, slovenský pôvod a vzdelanie. Hlavnou výskumnou technikou bol viacpoložkový dotazník distribuovaný v slovenskom i maďarskom jazyku. Výsledky boli spracované pomocou štatistického programu Statistica/w, predovšetkým pomocou matematicko-štatistických metód.

Pri snahách o hlbší analytický pohľad do skúmanej problematiky je nevyhnutné zohľadniť určité špecifiká, ktoré slovenskú menšinu v Maďarsku v uvedenom kontexte charakterizujú. Ide o celý rad charakteristických znakov, ktoré do značnej miery môžu determinovať, ovplyvňovať, prípadne brzdiť rozvoj etnického povedomia príslušníkov slovenskej menšiny. Tieto skutočnosti sme zobrali do úvahy už pri konštruovaní výskumnej techniky (v metodike a procedúre výskumu) a predpokladali sme, že sa rovnako odrazia aj vo výskumných zisteniach.

Vo výskume sme mali na zreteli predovšetkým charakteristické znaky týkajúce sa jazyka a etnickej identity slovenskej menšiny v Maďarsku. V prípade jazyka to boli: jazyková dualita (t. j. stav dvojjazyčnosti), zostupná tendencia deklarácie slovenského jazyka ako materinského jazyka (Adatok a magyarországi kisebbségi önkormányzatok kialakulásáról és működéséről. Régió 1997/1, s.149.), nekompaktnosť osídlenia (t. j. existencia jazykových ostrovov s obmenami všetkých troch slovenských dialektov), ako aj určité prejavy negatívnych foriem jazykového sebahodnotenia (tvrdenia o nedostatočnej znalosti slovenského jazyka ovplyvnené prevládajúcimi slovenskými nárečiami). V prípade etnickej identity to boli: existencia tzv. “dvojitej identity”, silná emocionálna a kultúrna viazanosť k Maďarskej republike (A magyarországi szlovák nemzeti kisebbség helyzete, Miniszterelnöki Hivatal, Budapest 1997) a celkové hodnotenie slovenskej menšiny ako menšiny so slabým národnostným povedomím (Divičanová, A.: Jazyk, kultúra, spoločenstvo, Békéšska Čaba - Budapešť, 1999. s. 37).

Výsledky analýzy potvrdili slabnúci charakter rodinného zázemia pri upevňovaní komunikácie v slovenskom jazyku. Oproti minulosti sme zaznamenali výraznú zostupnú tendenciu komunikácie v slovenskom jazyku a vzostupnú tendenciu maďarského jazyka. Hoci aj v situáciách jazyka komunikácie v blízkom okolí dominuje používanie maďarského jazyka, v súčasnosti sa prejavila mierna tendencia k posilneniu komunikácie v slovenskom jazyku a pokles komunikácie v maďarskom jazyku. Nemôžeme síce hovoriť o výraznom obrate smerom k slovenskému jazyku, ale môžeme potvrdiť isté prejavy, náznaky “oživenia” slovenského jazyka. V prípade pokračovania tohto pozitívneho trendu komunikácie v prospech slovenského jazyka by to mohla byť predovšetkým slovenská inteligencia, ktorá v budúcnosti môže zohrať významnú úlohu v oblasti uchovávania a reprodukcie slovenského jazyka.

Menej optimistické sú výskumné zistenia v oblasti komunikácie v úradnom styku, kedy skoro polovica z respondentov vybavuje svoje úradné záležitosti výlučne v maďarskom jazyku a teda nevyužíva svoje právo používať v úradnom styku jazyk menšiny. Výrazné zastúpenie maďarského jazyka je v tomto prípade pravdepodobne determinované snahou o lepšiu administratívnu priechodnosť, bezkomplikovanosť situácií, ako aj jazykovou dispozíciou respondentov (dostatočné ovládanie maďarského jazyka).

Chceme zdôrazniť, že v žiadnom prípade by sme nechceli získané výsledky preceňovať. Ich význam však vidíme v adresnosti pre odbornú verejnosť, ale i samotných príslušníkov slovenskej inteligencie v Maďarsku. Pre odbornú verejnosť by mali poslúžiť ako východisková báza vypovedajúca o istých tendenciách používania slovenského jazyka u slovenskej inteligencie v Maďarsku, a to v konkrétnych komunikačných situáciách v minulosti a súčasnosti, keďže výskum takého druhu sa uskutočnil po prvýkrát. Pre slovenskú inteligenciu by mali byť určitým stimulom aktivizácie, uvedomením si dôležitosti etnouvedomovacích aktivít v jazykovej oblasti, potvrdením potreby uchovávania a reprodukcie materinského jazyka Slovákov v Maďarsku.